-
Online diskusia: Reštart slovenskej energetiky
22.10.2020Špeciálna diskusia pod značkou ENERGOFÓRUM®. Vysielali sme online, naživo a bezplatne pre každého, koho zaujíma budúcnosť energetiky. Celú diskusiu s top odborníkmi si môžete pozrieť zo záznamu. MODERÁTORBlahoslav Němeček, Ernst & Young DISKUTUJÚCIKarol Galek, Ministerstvo hospodárstva SRAndrej Juris, Úrad pre reguláciu sieťových odvetvíRastislav Hanulák, Capitol Legal GroupMartin Ondko, MAGNA ENERGIAMichal Cabala, OKTEHenrich Krejčí, Slovenský plynárenský priemysel
-
ÚRSO bude aktívnou súčasťou reforiem a transformácie energetiky
16.7.2020Enormné výzvy vyplývajúce z nadchádzajúcej transpozície európskej energetickej legislatívy a tiež reforma regulácie sieťových odvetví budú hlavnými podnetmi transformácie slovenskej energetiky. O zásadných výzvach sa diskutovalo na neformálnom stretnutí platformy ENERGOKLUB®. Príprava novej regulačnej politiky s platnosťou od roku 2022, schválené i pripravované zmeny v energetickej legislatíve. Aj o týchto témach debatovali zástupcovia súkromnej a verejnej sféry na tohtotýždňovej akcii organizovanej platformou ENERGOKLUB®. Okrem toho sa mohli prítomní firemní experti porozprávať s hosťami o aktuálnych novinkách, ktoré hýbu slovenskou energetikou. Nový predseda ÚRSO Andrej Juris načrtol svoje očakávania, postrehy z prvých dní pôsobenia na úrade aj prioritné ciele. Záujem otvorene diskutovať s odbornou verejnosťou o budúcom nastavení systému regulácie a fungovaní úradu potvrdil svojou osobnou prítomnosťou na besede so zástupcami aktérov pôsobiacich v energetike. Stretnutia sa zúčastnila aj členka Regulačnej rady Sylvia Beňová a zástupca ministerstva hospodárstva. Spustenie medzirezortného pripomienkovania návrhu novely zákona o energetickej efektívnosti je otázkou dní, aktuálne prebieha jeho predbežná fáza. Práve táto novela by mala byť prvou zo série, ktorou začne ministerstvo hospodárstva ako gestor preberať predpisy zo zimného balíka. Vzhľadom na komplexnosť zmien podľa novej smernice o pravidlách trhu s elektrinou, ktorá bude účinná od začiatku budúceho roka, bude treba následne značne upraviť zákony o regulácii a energetike. V súvislosti s transpozíciou novej smernice EÚ o podpore obnoviteľných zdrojov energie, s ktorou by sme mali zosúladiť národnú legislatívu do konca júna 2021, sa bude meniť nielen zákon o podpore OZE a VÚ KVET, ale aj zákon o tepelnej energetike. Pri hlbokých reformách a prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo bude kľúčový súlad s nedávno predstaveným plánom EÚ na obnovu hospodárstva po koronakríze aj využitie potenciálnych nových finančných prostriedkov. Európska komisia pritom sleduje aj dlhodobú stratégiu postavenú na integrácii energetického systému do roku 2050, v ktorom budú sektory elektriny, plynu, tepla, dopravy aj priemyslu fungovať ako jeden celok a vzájomne sa dopĺňať.
-
Obnovili sme stretnutia s témou reštartu slovenskej energetiky
16.6.2020Skúsenosti s pandémiou koronavírusu, prijaté riešenia, vplyvy na ekonomiku a energetiku, potenciálne riziká i príležitosti, ktoré prináša aktuálna situácia. To boli hlavné tézy júnovej diskusie medzi odborníkmi pôsobiacimi v energetike. Platforma ENERGOKLUB® po krátkej prestávke obnovila aktivitu osobných odborných stretnutí v neformálnom duchu. Nosnou témou boli skúsenosti a opatrenia energetických firiem počas pandémie nového koronavírusu, krátkodobé i očakávané dlhodobé vplyvy, ale najmä možnosti a vyhliadky odvetvia do budúcna. Zásadnou témou debaty sa stali finančné možnosti, ktoré v snahe obnoviť ekonomiku ponúka revidovaný návrh rozpočtu EÚ, budúce eurofondy a nový nástroj Next Generation EU. Na najbližšie roky totiž môže mať Slovensko k dispozícii priam nepredstaviteľný objem peňazí, ktoré by v duchu ekologického dohovoru (Green Deal) dokázali pretransformovať aj našu energetiku. Diskutujúci sa zhodli na tom, že zatiaľ čo ešte v minulom roku panovali obavy o tom, z čoho zafinancovať opatrenia z národného energetického a klimatického plánu, aktuálne sa otvárajú oveľa väčšie možnosti pre podporu obnoviteľných zdrojov, modernizáciu infraštruktúry, zvýšenie energetickej efektívnosti, transformáciu uhoľných a priemyselných regiónov a pod. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti a slabé výsledky s čerpaním financií poskytovaných z EÚ však medzi odborníkmi panujú aj veľké obavy a skepticizmus ohľadom efektívnosti ich využitia. Otázkou zároveň zostáva potenciálne navýšenie ambícií a zmeny len nedávno schválenej legislatívy z tzv. zimného energetického balíka. Prítomní zástupcovia energetických firiem a hostia sa venovali aj programovému vyhláseniu vlády v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia. V rámci diskusie sa vyzdvihli dve kľúčové výzvy, a to chýbajúca dlhodobá a udržateľná vízia energetiky na Slovensku a pretrvávajúce nastavenie domácej regulácie ešte v štýle 90. rokov minulého storočia. Veľké očakávania preto majú firmy najmä od budúceho predsedu ÚRSO, ktorý by mal spĺňať nielen vysoké odborné nároky, ale tiež vedieť motivovať, posunúť reguláciu v sieťových odvetviach do súčasnosti a pripraviť sektory na budúcnosť.
-
Čo sa deje v klube počas pandémie koronavírusu?
16.4.2020V čase opatrení spomaľujúcich šírenie nákazy COVID-19, ku ktorým patrí predovšetkým obmedzenie osobných, sociálnych kontaktov, sa aktivity platformy ENERGOKLUB® sústreďujú najmä na publikačnú činnosť. Pripravujeme však aj online diskusie prostredníctvom videokonferencií. Hoci primárnym cieľom platformy ENERGOKLUB® je od jej počiatku vytvorenie exkluzívneho priestoru pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami širokého spektra subjektov pôsobiacich na slovenskom trhu s energiami, v posledných týždňoch boli osobné stretnutia a diskusie členov a pozvaných hostí utlmené. O to viac sa môže prejaviť dlhoročná redakčná skúsenosť a odbornosť nášho tímu formou publikovania kvalitného informačného obsahu. Široká verejnosť a predovšetkým členovia klubu, ktorí majú prístup k uzamknutým častiam článkov s pridanou hodnotou, sú ostatný mesiac prostredníctvom webovej stránky energoklub.sk intenzívne oboznamovaní o dianí v energetike. Nárast čítanosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a tiež s minulým rokom je presvedčivý. Počet zobrazení webovej stránky energoklub.sk stúpol medzimesačne o viac než 41 % a medziročne dokonca o takmer 63 %. Posledné týždne sme využili na uskutočnenie viacerých rozhovorov so zaujímavými osobnosťami vrátane nového štátneho tajomníka Karola Galeka, ktorý je zodpovedný za oblasť energetiky na Ministerstve hospodárstva SR, a tiež s členkou Regulačnej rady Sylviou Beňovou. Taktiež bol do prevádzky uvedený nový RSS kanál, ktorý umožňuje odber autorských článkov. Zároveň sme zvýšili frekvenciu zasielania pravidelných newslettrov, k odberu ktorých sa môžete prihlásiť na hlavnej stránke portálu energoklub.sk. Potešujúce je aj to, že sa nám v predstihu podarilo dosiahnuť stanovený cieľ v počte followerov stránky ENERGOKLUB® na sociálnej sieti LinkedIn, čo potvrdzuje záujem o hodnotný obsah a aktuálne energetické témy. Pre úplnosť štatistík dodáme, že na informačnom portáli energoklub.sk bolo od jeho spustenia v decembri 2017 publikovaných viac než 400 autorských článkov z oblasti slovenskej, európskej a svetovej energetiky. Navyše v októbri 2019 pribudla na webových stránkach energoklub.sk a energoforum.sk aj nová sekcia V krátkosti, v ktorej prinášame stručné a aktuálne správy z odvetvia. Za polroka fungovania si už návštevníci mohli prečítať viac než 500 publikovaných krátkych správ. Nárast záujmu o odborný informačný obsah nás veľmi teší, avšak aktívne pracujeme aj na spustení prvých online video diskusií platformy ENERGOKLUB®, ktoré sa vďaka súčasnej situácii a posunu do digitálneho priestoru stali pracovnou realitou. Veríme, že súčasná situácia je obrovskou príležitosťou nielen pre skvalitnenie publikovaného obsahu, ale najmä pre inšpiráciu a posun konštruktívnej debaty v energetike na úplne novú úroveň. Ďakujeme za vašu podporu! Tím platformy ENERGOKLUB®
-
Energetická chudoba: Ako sa pohnúť z bodu nula
12.3.2020Papier znesie veľa. Tak by sa dal charakterizovať doterajší prístup k téme energetickej chudoby na Slovensku. Dlho prehliadanej téme sa venovali členovia platformy ENERGOKLUB® spolu s odbornými hosťami na marcovom stretnutí. V poslednej dobe sa na trhu objavujú služby typu dodávka zelenej elektriny, ponúkajú sa dotácie na inštaláciu malých obnoviteľných zdrojov, na výmenu kotlov, výstavbu nízkoenergetických domov či nákup elektromobilov. Cielené sú skôr na dobre informovaných a najmä solventnejších ľudí s vyšším disponibilným príjmom. Pokiaľ ide o problém energetickej chudoby, na Slovensku už niekoľko rokov zotrvávame v bode nula. Úmysel riešiť túto tému na Slovensku opäť skončil na papieri. ÚRSO odovzdal vláde materiál s odporúčaniami, ktoré kopírujú nápady z minulosti a nikoho k ničomu nezaväzujú. Zdá sa, že problém vyplýva už len z toho, že túto komplexnú otázku si v minulosti prisvojil práve regulačný úrad, ktorý však má výrazne zviazané ruky pri stanovení a presadzovaní úloh ostatným verejným inštitúciám. Na nedávnej diskusii platformy ENERGOKLUB® preberali subjekty pôsobiace na trhu tému energetickej chudoby aj s odborníčkou zo Slovenskej akadémie vied. Hneď v úvode debaty podčiarkla nevyriešenú otázku definovania tohto problému a pojmu, ale tiež neexistenciu relevantných dát na porovnanie a nedostatok presnejších ukazovateľov s presvedčivou výpovednou hodnotou. Pri tejto problematike totiž dochádza k prelínaniu otázky nízkeho príjmu, výšky cien za energie a súvisiaceho podielu výdavkov domácností a nízkej energetickej hospodárnosti domácností, resp. obývaných budov. Nekoncepčná koncepcia Zákon o regulácii stanovuje povinnosť ÚRSO predložiť koncepciu vláde, čo aj koncom januára úrad spravil. Zároveň ale hovorí, že ju má pripraviť v spolupráci s ministerstvami hospodárstva, financií a tiež práce a sociálnych vecí. Avšak zásadné a početné pripomienky, ktoré vládne rezorty predložili až v oficiálnom pripomienkovom konaní, potvrdzujú, že regulátor s nimi dovtedy vôbec nespolupracoval. Ministerstvo hospodárstva zaslalo až 33 pripomienok, z toho polovica bola zásadná. Ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré má k téme energetickej chudoby obzvlášť čo povedať, otvorene uviedlo, že sa nepodieľalo na vypracovaní predmetnej koncepcie, zavedenie príspevku na energie nebolo predmetom žiadnej diskusie a materiál žiadalo stiahnuť. Aj ostatné subjekty boli v procese pripomienkovania značne kritické k návrhu mnohých nesystémových opatrení. Napokon ÚRSO predložil niekoľko alternatívnych, nezáväzných opatrení s odporúčacím charakterom. Ide najmä o príspevok na bývanie poskytovaný časti osôb v hmotnej núdzi počas vykurovacieho obdobia; zákaz prerušenia dodávok energie taktiež počas vykurovacieho obdobia; zriadenie verejného dodávateľa elektriny a plynu, ktorým by bol dodávateľ poslednej inštancie; či lokálne špecifické kreditné meradlá v prípade elektriny. Opomenuté témy Ako však potvrdili aj účastníci klubovej debaty, s témou energetickej chudoby úzko súvisí aj otázka širokej a prísnej cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu pre domácnosti aj malé podniky. Tiež je treba zohľadniť nejasnosti ohľadom legislatívnych definícií zraniteľného, chráneného a energeticky chudobného odberateľa a ich vzájomné spojitosti a odlišnosti. Plošná ochrana všetkých domácností aj malých firiem priam bráni zacieleniu opatrení, ktoré sú potrebné na pomoc tým najzraniteľnejším. Spomedzi jednotlivých druhov energií súvisí najväčšia časť výdavkov s teplom - čo potvrdzujú aj návrhy opatrení ÚRSO obmedzené na vykurovacie obdobie. Samotný regulátor vo svojej koncepcii naznačil, že jednou z príčin energetickej chudoby je aj monopolné postavenie dodávateľov tepla v centrálnych systémoch a ich cenová politika, čo pritom priamo súvisí s výkonom jeho činnosti regulácie a podpory súťaže medzi subjektmi. V rámci diskusie platformy ENERGOKLUB® tak rezonovala aj téma reálnych nákladov na vykurovanie, zvyšovania energetickej účinnosti budov, budovania vlastných zdrojov na výrobu elektriny a tepla, aj predimenzovaných výkonov centrálnych zdrojov tepla. Tie nie vždy reflektujú klesajúcu spotrebu energie, čím rastú fixné náklady odberateľov pripojených do centralizovaného systému. Veľmi živá debata sa týkala otázky podomového predaja, ktorý napríklad podľa spotrebiteľských združení prispieva aj k zvýšeniu energetickej chudoby, pretože obeťami stále jestvujúcich nekalých praktík sú často rizikové skupiny. Nová legislatíva EÚ Otázke energetickej chudoby sa venujú aj nové európske predpisy zo zimného balíka, obzvlášť smernica o pravidlách trhu s elektrinou a nariadenie o riadení energetickej únie. Legislatíva EÚ sa snaží integrovať túto prierezovú tému do komplexných stratégií (najmä Národného energetického a klimatického plánu), podporuje riešenia prioritne formou sociálnych politík a nie zasahovaním do trhových cien energií. Dôraz kladie na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Na rozdiel od cenovej regulácie, čiže povolených verejných zásahov do stanovovania cien dodávok elektriny s jasne vymedzenými limitmi a podmienkami, je pritom v prípade pomoci energeticky chudobným odberateľom povolené aj takzvané krížové dotovanie, a teda vzniknuté náklady sa môžu premietnuť do cien ostatným. Zavedenie tzv. sociálnej tarify považujú odborníci za prínosné v prípade, že sa na Slovensku zruší plošná regulácia koncových cien. Hoci je energetická chudoba značne zložitý a pritom dlhodobo prehliadaný problém, ktorý súvisí so všeobecnou sociálnou a príjmovou chudobou, za prínosné považujú niektorí aj parciálne a sektorovo špecifické opatrenia. Tie by mohli aspoň čiastkovo prispieť k zníženiu rizík pre ohrozené skupiny obyvateľstva. Zároveň je však dôležité spustiť širokú diskusiu, zadefinovať spoločnú myšlienku, využiť dostupné možnosti financovania vrátane fondov EÚ a tiež zvýšiť informovanosť o vhodných riešeniach medzi relevantnými, najviac ohrozenými skupinami obyvateľstva.
-
Prelomový rok 2020: Témy, výzvy a očakávania
22.1.2020Názory politických subjektov pred parlamentnými voľbami na zásadné otázky slovenskej energetiky a kľúčové výzvy v odvetví boli hlavnými témami prvej tohtoročnej diskusie platformy ENERGOKLUB®. Členovia platformy ENERGOKLUB®, zástupcovia štátnej správy, predstavitelia politických strán a ich experti sa v neformálnom duchu stretli za jedným stolom. Spoločne debatovali o aktuálnych aj dlhodobých výzvach, ktorým čelí sektor energetiky na Slovensku. Prítomní sa mali možnosť oboznámiť s hlavnými prioritami a predstavami jednotlivých politických subjektov, ktoré boli buď osobne zastúpené na diskusii alebo sa vyjadrili v rámci ankety, ktorú zverejňujeme na portáli energoklub.sk. Medzi nosné otázky stretnutia patrili fungovanie ÚRSO a reforma systému regulácie sieťových odvetví, stratégia rozvoja energetického mixu a napĺňanie európskych cieľov a zámerov. Dôležitou témou debaty sa stali aj dostavba a sprevádzkovanie nových jadrových blokov elektrárne Mochovce, budovanie hlavných infraštruktúrnych projektov, transpozícia nových smerníc EÚ zo zimného balíka, napĺňanie politík a opatrení z národného integrovaného energetického a klimatického plánu, praktické nástroje a postupy pri zvyšovaní energetickej efektívnosti a tiež budúcnosť sektora vykurovania. Zúčastnení odborníci z radov subjektov pôsobiacich na energetickom trhu, verejnej správy aj politiky vyzdvihli nutnosť pravidelnej vzájomnej komunikácie na odbornej úrovni, nakoľko prispieva k riešeniu identifikovaných problémov a posúva jednotlivé oblasti i celý sektor energetiky vpred.
-
Zmeny európskej a národnej legislatívy hýbu odvetvím energetiky
11.12.2019Schválený rozsiahly európsky balík smerníc a nariadení čaká na uvedenie do praxe. Domáca legislatíva a regulácia zatiaľ prechádza čiastkovými úpravami. Aktuálne legislatívne novinky boli hlavnou témou tohto týždňového seminára, ktorý zorganizovala spoločnosť sféra, a.s.. Zástupcovia firiem, ktoré sú členmi platformy ENERGOKLUB® sa ho zúčastnili v hojnom počte. Advokát Rastislav Hanulák publiku predstavil nielen samotné ustanovenia nových európskych a slovenských predpisov, ale predovšetkým poukázal na ich dopady a úskalia. V súvislosti s prípravou nového energetického a klimatického plánu, ktorého návrh v stredu 11. 12. schválila vláda, upozornil, že aj pri takto strategickom dokumente sa potvrdilo, že verejné konzultácie, resp. povinný viacúrovňový dialóg, robíme na Slovensku len technicky a tento proces berieme len ako nevyhnutnosť. V súvislosti s novou smernicou o pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá sa má uplatňovať už začiatku roka 2021, vyzdvihol otázku flexibility a postavenia nových subjektov na trhu a bližšie sa venoval aj otázke deregulácie cien. Pokiaľ ide o smernicu o podpore využívania energie z OZE, Hanulák poukázal na niekoľko priam neaplikovateľných ustanovení v súčasných slovenských pomeroch a tiež na výzvy súvisiace s právami samospotrebiteľov a komunít vyrábajúcich elektrinu z OZE. Pri novinkách v domácej legislatíve sa odborník na energetickú legislatívu v prednáške zameral na tohtoročné zmeny vo vyhláškach ÚRSO, ktoré súvisia s podporou OZE a VÚ KVET vrátane tzv. biomasakru, uplatňovaním práva na výkup elektriny a na doplatok v budúcom roku a tiež na nový systém záruk, ktorý sa spustí od začiatku roka 2020. Už schválené regulačné úpravy má ešte doplniť nové znenie vyhlášky 24/2013. Advokát Rastislav Hanulák podčiarkol niektoré plánované zmeny týkajúce sa uplatňovania a oslobodenia od platby TPS a TSS, poskytovania údajov OKTE zo strany výrobcov, spôsobu určovania vlastnej spotreby pri výrobe elektriny, postavenia OKTE pri vyhodnotení a zúčtovaní odchýlky a centrálnej fakturácii či postavenia dodávateľov poslednej inštancii v prípade zlyhania výkupcu elektriny. Vzhľadom na ešte nezačaté medzirezortné pripomienkovanie však avizované nové pravidlá nestihnú vstúpiť do účinnosti od 1. 1. 2020. V rámci diskusie sa účastníci seminára veľmi kriticky vyjadrovali najmä ohľadom neskorého spustenie procesov súvisiacich s povinným výkupom, obzvlášť uzatvárania zmlúv. Vzhľadom na množstvo rizík nesplnenia lehôt a nových povinností považujú dokonca niektorí výrobcovia celý nový systém podpory za mašinériu na pokuty. Prezentáciu, ktorá odznela na seminári 9. decembra 2019, nájdu členovia platformy ENERGOKLUB® po prihlásení v sekcii Zdroje.
-
Poznáme pravidlá pre aukcie na výstavbu OZE. Zostáva veľa otáznikov
14.11.2019Členovia platformy ENERGOKLUB® mali možnosť zoznámiť sa so zámermi ministerstva hospodárstva pri nastavení systému aukcie na nové OZE s právom na príplatok, prediskutovať nejasnosti, upozorniť na riziká a predložiť podnety ešte v procese prípravy pilotného výberového konania. Desaťročie rozvoja obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku priamo nadväzuje na európsku legislatívu, najmä smernicu 2009/28/ES, ktorá zaviedla povinnosť vypracovať národné akčné plány (NAP OZE) s opatreniami na dosiahnutie cieľov stanovených do roku 2020. Hoci sa podľa slovenského NAP OZE mal už od roku 2011 zaviesť systém tendrov na výstavbu zdrojov s fluktuáciou výroby elektriny (slnečné a veterné elektrárne) na základe tzv. reverznej aukcie, toto opatrenie nebolo dosiaľ realizované a odložilo sa. Obrovský nárast tarify za prevádzkovanie systému, ktorá zaťažuje odberateľov elektriny dotujúcich rozvoj obnoviteľných zdrojov, riziko nesplnenia stanovených cieľov do roku 2020, pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci a tiež nová európska legislatíva a ciele do roku 2030 obnovili snahu zaviesť na Slovensku systém tendrov na výstavbu nových zariadení vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Takzvaná podpora príplatkom sa do zákona dostala s účinnosťou od začiatku tohto roka, do praxe sa ešte len chystá. Ministerstvo si od výberových konaní sľubuje pokles nákladov na podporu OZE a priblíženie trhovým cenám. V testovacej aukcii, ktorá má byť technologicky neutrálna, by mal byť v ponuke len malý objem inštalovaného výkonu pre celé Slovensko, a to bez bližšieho určenia distribučných sústav či uzlových oblastí. Podľa úvah ministerstva a na základe odporúčaní konzultačnej spoločnosti Ernst & Young sa budú môcť zapojiť fotovoltické zdroje s výkonom 100 kW – 1 MW, avšak so zásadných obmedzením umiestnenia inštalácie, a ostatné zdroje s výkonom od 500 kW do 10 MW. Jediným kritériom pri vyhodnocovaní má byť ponúknutá cena v €/MWh, pričom ministerstvo hospodárstva s ÚRSO ešte len pripravujú horné limity maximálnej ponúknutej ceny pre jednotlivé technológie. Jednoduché podmienky zapojenia sa do výberového konania stanovené na začiatku majú byť vykúpené vysokou finančnou zábezpekou a tiež vysokými sankciami pri omeškaní uvedenia zariadenia do prevádzky v stanovených lehotách. Vzhľadom na lehoty pre vyhlásenie a vyhodnotenie prvej aukcie a termíny pre sprevádzkovanie zariadení je možné očakávať pripájanie a zvyšovanie podielu vyrobenej elektriny zo zdrojov s príplatkom až po roku 2021. Odborná debata platformy ENERGOKLUB® o plánoch, rizikách a potenciálnych dopadoch jednotlivých zamýšľaných či nedomyslených parametrov aukcie, ktorá sa uskutočnila tento týždeň priniesla viacero zaujímavých podnetov, ktoré je možné včas zohľadniť. Aj vzhľadom na avizované skoré spustenie prvej aukcie a snahu o ich ďalšie systematické vyhlasovania stojí za zamyslenie fakt, že návrh zásadného dokumentu pre smerovanie ďalšej energetickej a klimatickej politiky, ktorý MH SR predložilo do nedávneho pripomienkového konania, sa téme aukcií na výstavbu OZE vôbec nevenuje. Pritom do roku 2030 rezort hospodárstva očakáva rast inštalovaného výkonu fotovoltických zdrojov až na 1200 MW, t. j. viac než zdvojnásobenie oproti súčasnosti, a rast inštalácií veterných elektrární zo súčasnej takmer nuly na 500 MW. Za kľúčový sektor pri napĺňaní cieľov v nasledujúcej dekáde sa považuje sektor vykurovania a chladenia, obzvlášť na pozadí zachovania a rozvoja infraštruktúry CZT. Práve na toto odvetvie energetiky sa má podľa MH SR sústrediť investičná aj prevádzková finančná podpora a tiež budú koncentrovať legislatívne a regulačné úpravy.
-
Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM® 2019
22.10.2019Zaujímate sa o prednášky, ktoré zazneli na 14. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM®? Jednou z výhod platformy ENERGOKLUB® je, že ich máte všetky k dispozícii v členskej zóne v sekcii Zdroje. Smart technológie, vývoj v európskej aj domácej energetickej a klimatickej politike do roku 2030, nové nastavenie trhu s elektrinou, budúcnosť sektora vykurovania i chladenia, rozvoj regionálnej infraštruktúry, názory na aplikáciu zmien v systéme podpory zelenej energie aj vývoj v oblasti obchodovania s komoditami – to všetko boli kľúčové témy, o ktorých debatovalo takmer 300 účastníkov konferencie ENERGOFÓRUM® 2019. Nezáleží na tom, či si chcete osviežiť pamäť alebo ste nestihli celý odborný program konferencie. Podelíme sa s vami o získané poznatky odborníkov v sekcii Zdroje. Navyše stručné informácie priamo z miesta diania, tak ako ich zachytili členovia tímu ENERGOFÓRUM®, nájdete spätne aj v novej spravodajskej časti portálu ENERGOKLUB® s názvom V krátkosti.
-
Rastieme a chystáme novinky
25.9.2019Platforma ENERGOKLUB® zaznamenala počas tohto leta významný nárast počtu členov. Sme veľmi radi, že prvý slovenský energetický networking tvorí spolu čoraz viac subjektov pôsobiacich v tomto odvetví. Výrobcovia energií, prevádzkovatelia sústav, organizátor trhu i dodávatelia elektriny, plynu a tepla – všetci prejavili záujem o spoločnú diskusiu na aktuálne témy a strategické smerovanie odvetvia. Obzvlášť prínosné sú stretnutia, ktorých sa zúčastňujú zástupcovia štátnych inštitúcií, predovšetkým z ministerstva hospodárstva a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Zdá sa, že najmä ich ochota stretnúť sa pri spoločnom stole prilákala v posledných mesiacov do platformy ENERGOKLUB® ďalšie firmy, a to nielen z radov samotných energetikov, ale tiež poradenské spoločnosti a advokátske kancelárie. Záujem nových partnerov nás teší, avšak ešte viac si vážime predĺženie spolupráce zo strany firiem a jednotlivcov, ktorí sú v našej platforme od začiatku. Čo pripravujeme? V najbližšom čase chystáme posilnenie spravodajskej časti nášho webového portálu. Nadviažeme tým na dlhoročné redakčné skúsenosti nášho tímu a reagujeme najmä na nostalgiu za komplexným a vecným informačným portálom. Viaceré výhody budú mať členovia platformy k dispozícii v rámci balíka služieb na konferencii ENERGOFÓRUM® 2019, ktorá sa koná v termíne 17. – 18. októbra na Táľoch. Popri exkluzívnych diskusiách pripravujeme koncom roka aj seminár k novinkám v energetickej legislatíve s top odborníkom JUDr. Rastislavom Hanulákom. Prvý slovenský energetický networking tvoria Pridajte sa k nám a spolu posunieme konštruktívnu debatu v energetike na novú úroveň!
-
Je novela cenovej vyhlášky premárnená šanca?
23.8.2019Firmy pôsobiace na slovenskom trhu s elektrinou dúfali v ambicióznejší návrh novely cenovej vyhlášky, a to najmä pod vplyvom nedávno schválenej európskej legislatívy zo zimného balíka. Principiálne sa však podľa odborníkov nič nezmenilo a pri hlavných problémoch regulačný úrad strká hlavu do piesku. Práve tieto slová opakovane zazneli na diskusii platformy ENERGOKLUB®, ktorá sa uskutočnila tento týždeň. Zohľadnenie pripomienok, ktoré by mohli mať zásadnejší a dlhodobý vplyv preto vidia pesimisticky. Odkladanie riešenia na neskôr, napríklad až na nové regulačné obdobie od roku 2022, však nepovažujú za správne. Podľa predloženého návrhu novely je zjavné, že témou G-komponentu, ktorá najviac trápi výrobcov elektriny na Slovensku, sa úrad zaoberať nechce. Hoci sa prítomní diskutujúci zhodli, že argumentácia a text nariadenia EÚ sú jasné, predošlá debata platformy ENERGOKLUB®, ktorá prebehla v máji tohto roka, ukázala, že ani interpretácia európskeho nariadenia nemusí byť taká jednoznačná. Potenciálne nebezpečenstvo najmä pre dodávateľov vidia viacerí v pláne ÚRSO zmeniť výšku nákladov na odchýlku, ktorej maximálnu výšku by mal po novom bez bližšej špecifikácie určovať samotný úrad. Touto zmenou by sa mohol snažiť kompenzovať veľký medziročný rast ceny silovej elektriny na trhu, ktorý sa negatívne prejaví v koncových cenách pre zraniteľných odberateľov. Počas diskusie, ktorá sa konala v utorok 20. 8., sa však odborníci venovali aj ďalším návrhom v súvislosti s rozsiahlymi novými činnosťami OKTE od začiatku tohto roka či individuálnym sadzbám tarify za prevádzkovanie systému. Tiež sa vzájomne oboznámili s niektorými podnetmi, ktoré plánovali predložiť v rámci prebiehajúceho pripomienkovania. Okrem nastolenej témy stretnutia - zmeny cenovej vyhlášky si však prítomní účastníci vymenili názory na podstatne širšiu paletu aktuálnych problémov a na možnosti ich riešenia.
-
Quo vadis, zelená energia na Slovensku?
27.6.2019Súčasný stav a najmä budúcnosť zelenej energie na Slovensku boli hlavnou témou tohtotýždňového stretnutia platformy ENERGOKLUB®. Zástupcovia energetických firiem mohli v neformálnej atmosfére diskutovať s hosťami z európskych i domácich štátnych inštitúcií. S blížiacim sa rokom 2020 sa Slovensko snaží zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. Pokles, ktorý sme vykázali v rokoch 2016 a 2017, nie je dôvodom na radosť. Avšak rozbeh európskych dotácií na domáce inštalácie či vlaňajšia zásadná zmena zákona o podpore OZE a kogenerácie a súvisiacich zákonov mohli priniesť svoje ovocie. Pokrokom je tiež snaha odkloniť sa od výkupných cien a čiastočné odblokovanie stop stavu, ktorý trval viac než 5 rokov. Tento rok ministerstvo hospodárstva (MH) povolilo pripojiť zdroje s celkovým inštalovaným výkonom 43 MW, z toho 31 MW majú byť tzv. lokálne zdroje. Limity pre budúci rok budú známe už tento týždeň. Hlavné opatrenia vyplývajúce z reformy systému podpory sa zatiaľ do praxe nedostali. Presun zúčtovania podpory na centrálny subjekt (OKTE) sa spustí až začiatkom roka. Vyhláška MH o podmienkach aukcie na výkupcu by sa mala objaviť v Zbierke zákonov v najbližších dňoch, vyhlásenie tendra na nové zdroje sa očakáva po lete. Očakávania a prognózy dlhodobého rozvoja OZE na Slovensku sa však značne líšia. Z predloženého návrhu národného energetického a klimatického plánu vyplýva, že ministerstvo hospodárstva je vo svojich očakávaniach vývoja OZE pomerne skromné. Podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie by mal podľa prvého plánu dosiahnuť len 18 %, z toho 25 % v elektrine, 17,6 % na výrobe tepla a chladu a 14 % v doprave. Európska komisia nám však do roku 2030 odporúča navýšiť cieľ aspoň na 24 %, pričom by Slovensko malo zvýšiť ambície hlavne v sektore vykurovania a chladenia. Ako sa MH aj po diskusii so zainteresovanými subjektami chopí odporúčaní Európskej komisie, resp. doplní mnohé chýbajúce údaje, sa ukáže do konca tohto roka. Dovtedy musíme Bruselu predložiť finálny energeticko-klimatický plán. Vzhľadom na schválenú európsku legislatívu, ktorá jasne preferuje OZE a decentralizáciu, aktívnych odberateľov, podporuje energetické spoločenstvá a využívanie veľkokapacitných batérií v elektrizačnej sústave, Slovensko nemôže stagnovať a do ďalšieho vývoja energetiky významne zasiahne dekarbonizácia i digitalizácia sektora. Okrem nosnej témy však bolo večerné stretnutie platformy ENERGOKLUB® príležitosťou debatovať o viacerých aktuálnych otázkach, ktoré hýbu domácou i európskou energetikou. Prítomní tak prebrali aj tému regulačných zmien, ukončenie výroby elektriny z domáceho uhlia, dostavbu elektrárne Mochovce, rozvoj elektromobility či budovanie inteligentných sietí.
-
Prezentácie z konferencie TRH S PLYNOM 2019
30.5.2019Politická, strategická, legislatívna, fyzická, obchodná aj regulačná stránka zemného plynu a pohľad odberateľov na fungovanie trhu s plynom – to všetko bolo predmetom debát počas konferencie TRH S PLYNOM 2019. Spoločnosť sféra, a.s., v spolupráci so Slovenským plynárenským a naftovým zväzom pripravila konferenciu TRH S PLYNOM 2019 plnú odborných informácií, podnetov a diskusií. Hlavné témy sa niesli v duchu podtitulu podujatia Slovensko a stredná Európa v ústrety nízkouhlíkovej budúcnosti. Ak ste sa nemohli osobne zúčastniť tohto podujatia a ste členom platformy ENERGOKLUB®, v členskej zóne v sekcii Zdroje už teraz nájdete všetky prezentácie, ktoré na konferencii odzneli.
-
Otázka budúcej podoby G-komponentu je otvorená
27.5.2019G-komponent vniesol do slovenskej energetiky značnú polemiku. Nová európska legislatíva môže diskusiu preniesť na ďalšiu úroveň. Minulý týždeň sa členovia platformy ENERGOKLUB® stretli s hosťami z Ministerstva hospodárstva SR a z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na spoločnej diskusii venovanej téme G-komponentu. Platba za prístup, ktorú platia slovenskí výrobcovia elektriny pripojení do prenosovej a distribučnej sústavy, vyvoláva už od svojho zavedenia v roku 2014 veľké vášne. Ustanovená bola vyhláškou ÚRSO. V prípade platby za prístup do prenosovej sústavy je jej výška limitovaná európskym nariadením z roku 2010, podľa ktorého výška ročných priemerných poplatkov za prenos, ktoré platia výrobcovia, nesmie prekročiť hranicu 0,5 €/MWh. Po zrušení časti vyhlášky rozhodnutím Ústavného súdu v lete 2016 pútajú pozornosť odbornej verejnosti predovšetkým súdne spory, ktoré prebiehajú medzi výrobcami a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav na okresných aj krajských súdoch a najnovšie aj na Najvyššom súde SR. Po zmene zákona o energetike s účinnosťou od začiatku roka 2019 sa ďalšia pozornosť slovenských energetikov sústreďuje najmä na revidované nariadenie EÚ o vnútornom trhu s elektrinou. Bližšie totiž upravuje ustanovenia týkajúce sa poplatkov za prístup a používanie sústav. Otázky vyvoláva najmä pasáž, podľa ktorej sa má metóda určovania sieťových poplatkov uplatňovať tak, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi výrobou pripojenou na úrovni distribúcie a prenosu. O týchto aj ďalších detailoch nadchádzajúcich zmien v súvislosti s platbou za prístup mohli účastníci klubovej diskusie z radov výrobcov elektriny (a tepla), odberateľov, prenosovej aj distribučnej sústavy debatovať so zástupcami slovenskej štátnej správy aj európskych inštitúcií. Vzhľadom na rozdielne pohľady jednotlivých subjektov je zjavné, že téma G-komponentu prináša na pozadí novej európskej legislatívy viacero podnetov a v blízkej dobe bude potrebné preskúmať viacero možností a prístupov. Túto zdanlivo parciálnu otázku je navyše potrebné vnímať v širšom kontexte dlhodobého smerovania energetickej politiky Slovenska a EÚ.
-
Výber výkupcu zelenej elektriny je členom klubu jasnejší
18.4.2019Ešte pred spustením medzirezortného pripomienkového konania mali členovia platformy ENERGOKLUB® príležitosť vopred sa dozvedieť detaily pripravovanej vyhlášky ministerstva hospodárstva, vydiskutovať si nezrovnalosti a taktiež prispieť svojimi podnetmi do prípravy jej návrhu. Budúci rok bude experimentálny. Účastníci pracovných raňajok sa oboznámili s podmienkami pre účasť subjektov v aukcii na výkupcu elektriny a požiadavkami na finančné a ekonomické postavenie, na kreditné riziko a dôveryhodnosť. Tiež sa dozvedeli o pláne vyhlásiť aukciu pre celé územie Slovenska, pre jednotlivé vymedzené územia regionálnych distribútorov elektriny aj možnosť ich kombinácie. V rámci predkladanej cenovej ponuky budú musieť záujemcovia predložiť výšku úhrady za činnosť výkupcu v €/MWh za množstvo elektriny, na ktoré si výrobca uplatňuje právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny. Pre záujemcov o funkciu výkupcu budú dôležité najmä informácie, ktoré ministerstvo hospodárstva zverejní spolu s výzvou na svojej webovej stránke. Týkať sa majú najmä inštalovaného výkonu zariadení z OZE a VÚ KVET, výroby elektriny v jednotlivých zariadeniach a tiež žiadostí o pripojenie do sústavy v nadchádzajúcom období. Veľká časť diskusie sa týkala určenia výšky odmeny výkupcu vrátane prípadu vyššej trhovej ceny, vplyvu na odmenu výkupcu a tiež bilancovania. Samotný proces výkupu smeruje k spotovým cenám elektriny na trhu, čím sa zvýši likvidita spotového trhu na Slovensku. Avšak zhorší sa predikovateľnosť výšky tarify za prevádzkovanie systému, prostredníctvom ktorej dotujú koncoví odberatelia výrobu elektriny z OZE a VÚ KVET.Z dôvodu neistoty ohľadom budúceho fungovania sa nateraz viacerí výrobcovia elektriny rozhodli odísť zo systému povinného výkupu. Účastníci diskusie sa aj preto vyjadrili, že rok 2020 bude z pohľadu výkupu dotovanej elektriny experimentálny. Po úspešnom schválení predmetnej vyhlášky by sa samotná aukcia na výkupcu elektriny mohla spustiť začiatkom leta. V stredu 17. apríla 2019 ministerstvo hospodárstva predložilo návrh vyhlášky na výber výkupcu do MPK.
-
Podnietili sme diskusiu o budúcnosti zelenej energie a inováciách v energetike
13.3.2019Prvýkrát sa platforma ENERGOKLUB® otvorila verejnosti s cieľom priblížiť aktuálne témy rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a inovácií v energetike širšiemu publiku. Na špeciálnom workshope sme diskutovali spolu s energetikmi, inovátormi a startupmi. Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku na úvod zdôraznila, že podpora výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti je piatym pilierom európskej energetickej únie. Poukázala na to, že energetika na Slovensku sa stále skôr zameriava na tradičné odvetvia a na mnohé inovácie sa pozeráme s nedôverou a hlavne zo stránky nákladov. Národný energetický a klimatický plán, ktorý sa má sfinalizovať do konca tohto roka, by mohol byť nástrojom na skĺbenie tradičných politík, postupov a sektor s novými inovatívnymi trendmi a naviazať na to nové financovanie z EÚ, čím by Slovensko vyšlo z energetickej transformácie ako víťaz. Miriam Letašiová z Ministerstva hospodárstva SR sa vo svojom príhovore zamerala na finančné nástroje v oblasti inovácií, ktoré sú dostupné pre malé a stredné podniky a startupy. Taktiež pripomenula podpis Memoranda o porozumení medzi ministerstvom a organizáciou InnoEnergy, ku ktorému došlo na nedávnej konferencii V4 – Slovensko na ceste k Smart Cities. Existuje však viacero európskych verejných politík a finančných programov, ktoré pomáhajú naštartovať či zrýchliť investície do nízkouhlíkových technológií. Tie bývajú príliš drahé a rizikové na to, aby do nich firmy investovali v dostatočnej miere a dostatočne rýchlo. Haitze Siemers, ktorý šéfuje odboru nových energetických technológií a inovácií v rámci Európskej komisie, uviedol, že v rámci nového rozpočtového obdobia sa majú peniaze na program výskumu a inovácií Horizon Europe oproti súčasnosti ešte navýšiť. Pozitívne podľa neho je, že väčšinu aktivít, ktoré sme si stanovili v cieľoch do roku 2030 alebo 2050 v oblasti energetiky, dokážeme dosiahnuť s už existujúcimi technológiami. Treba ich však využiť čo najviac efektívne a ekonomicky. Libor Láznička zo spoločnosti SFÉRA sa vo svojej prednáške zameral na smerovanie vývoja zdrojov vyrábajúcich energiu zo slnka alebo vetra, skladovanie energie a elektromobilitu, a tiež novinky, ktoré sa do praxe zavedú novou európskou legislatívou – prosumer, lokálna energetická komunita a agregátor. Skĺbenie nových trendov vidí v mikrogride, ktorý umožní aj komunitný obchod. Veľmi pozitívnu reakciu vyvolala prezentácia Petra Rokůska, zakladateľa spoločnosti Nano Energies, ktorý ukázal, ako sa dá vízia udržateľnej energetiky, obchodovania a zdieľania zdrojov za 10 rokov pretaviť do úspešnej biznisovej praxe, a to aj bez dotácií. Technológia blockchain pritom môže slúžiť ako transparentná účtovná kniha a je vhodná pri spracovaní veľkého množstva menších transakcií. Demokracia v energetike je podľa neho možno ešte dôležitejšia než v politike. Živú diskusiu následne rozprúdili najmä otázky z publika. Záštitu nad podujatím s názvom Green Energy: Utopia or viable future? prevzalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Partnerom workshopu bola spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s.
-
Zimný balík EÚ - totálna revolúcia v mnohých oblastiach
6.2.2019Tradičná energetika sa otriasa v základoch a európska legislatíva má rozhodujúci vplyv na jej ďalší vývoj. Odborná diskusia spojená s neformálnou atmosférou – členovia platformy ENERGOKLUB® sa tento týždeň opäť stretli v obľúbenom večernom formáte. Nosnou témou stretnutia bol zimný energetický balík EÚ, ktorý prináša revolučné zmeny. Jeho základné piliere a očakávané trendy predstavil renomovaný odborník Blahoslav Němeček zo spoločnosti EY. Okrem známych 3D trendov (decentralizácia, dekarbonizácia a digitalizácia) vyzdvihol aspekt elektrifikácie energetiky. V nasledujúcich rokoch sa budú najvýznamnejšie zmeny týkať riadenia distribučných sústav. Expert z EY naznačil možné vzťahy medzi účastníkmi trhu, ktoré sú balíčkom definované, pričom zdôraznil postavenie nového hráča na trhu – agregátora, ktorý môže byť totožný s dodávateľom alebo úplne nezávislým subjektom. Na menej rozvinutých európskych trhoch je možné očakávať nástup novej „šťuky“, ktorá začne poskytovať nové služby na úkor marže štandardného dodávateľa. Zásadnú rolu v elektroenergetike zohrá trojuholník – inteligentné meradlo, fotovoltika a akumulačné zariadenie. Keďže dnes už poznáme texty všetkých smerníc a nariadení, ktoré boli schválené v rámci takzvaného zimného balíka, v rámci prednášky boli vyzdvihnuté hlavné body každej z nich. Predmetom diskusie sa tak stali národné energetické a klimatické plány, financovanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) cez aukcie, zvyšovanie podielu OZE vo vykurovaní a chladení, zmeny systému záruk pôvodu, silné rozšírenie prosumerov a vznik mikrogridov a energetických komunít, otázka primeranosti zdrojov a kapacitné mechanizmy, redefinovanie obstarávania podporných služieb, zavádzanie dynamických taríf atď. Neformálneho stretnutia sa zúčastnili VIP a Premium členovia platformy ENERGOKLUB® a hostia z ministerstva hospodárstva.
-
Zdieľanie informácií o fyzickej infraštruktúre kríva
23.1.2019Zber a poskytovanie informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry pre potreby budovania komunikačných sietí naráža na neurčitú legislatívu aj neznalosť povinných subjektov. Okrem legislatívy zameranej na jednotlivé odvetvia energetiky zasahujú do činnosti energetických firiem aj právne predpisy, ktoré sú primárne zamerané na iné sektory. V januári 2019 si členovia platformy ENERGOKLUB® mohli rozšíriť svoje znalosti vďaka prednáške zástupcov Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb. Predmetom prezentácie a následnej diskusie boli zmeny a povinnosti súvisiace s implementáciou európskej smernice 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Tá sa prejavila v novele zákona 351/2011 o elektronických komunikáciách. Legislatívne ustanovenia verzus prax Na základe smernice členský štát EÚ zriaďuje na národnej úrovni jednotné informačné miesto (JIM), ktoré má zbierať a poskytovať údaje o dostupnosti fyzickej infraštruktúry vrátane tej energetickej. Procesy sú však len veľmi všeobecne upravené v § 67a - § 67e uvedeného zákona. Povinné subjekty, či už štátna správa, samospráva alebo podniky majú veľmi nízke povedomie o existencii JIM. Aj preto jeho fungovanie v praxi značne zaostáva. Informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre majú úradu poskytovať ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce. Informácie o plánovanej fyzickej infraštruktúre by zase mali poskytovať prevádzkovatelia siete. Podľa zákona 351/2011 je prevádzkovateľ siete povinný poskytnúť informácie jednotnému informačnému miestu bezodkladne potom, čo ich má k dispozícii vo forme požadovanej jednotným informačným miestom. Podrobnosti o spôsobe a forme poskytovania informácií a ich sprístupňovania upravuje vydané opatrenie úradu. Veľkú polemiku však vyvoláva najmä pojem „bezodkladne“, keďže pri plánovaných projektoch nie je vôbec jasné, o akú fázu projektu a termín ide. Učia sa od iných Zástupcovia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií predstavili viacero riešení zdieľania informácií o fyzickej infraštruktúre s telekomunikačnými operátormi z európskych krajín. Skúsenosti z úspešných projektov spolupráce zo Švédska, Flámska či Írska by chcel úrad využiť aj na Slovensku. Na stretnutí uviedli, že sú otvorení podnetom zo strany slovenských energetických firiem ohľadom správneho nastavenia procesov. JIM by malo telekomunikačným operátorom sprístupniť minimálne informácie, ktoré sú už k dispozícii v elektronickej podobe, s výhradou obmedzení na zaistenie bezpečnosti a integrity siete, predovšetkým kritickej infraštruktúry alebo z dôvodu zachovania obchodného tajomstva. Cieľom efektívnejšieho zdieľania informácií je lepšia koordinácia výstavby a zníženie nákladov napríklad na výkopové práce. Rozloženie finančných nákladov je vecou vzájomnej dohody medzi oboma stranami, úrad môže pôsobiť len v pozícii akéhosi mediátora. Jednou z prekážok zdieľania informácií na Slovensku je aj chýbajúci centralizovaný atlas pasívnej infraštruktúry, ktorý sa považuje za základnú podmienku pre efektívny manažment a plánovanie sietí. Súťaž na jeho zriadenie bola opakovane zrušená.
-
Bilancujeme... alebo prečo nezostať mimo
20.12.2018Nápady sa rodia v spoločnej diskusii a energetiku posúvajú vpred idey šikovných ľudí. Aj preto v našom klube kontinuálne podporujeme otvorenú debatu medzi odborníkmi. „If you don't have a seat at the table, you're probably on the menu.“ Tak znie porekadlo, ktoré sa pripisuje americkej senátorke Elizabeth Warren a potvrdzuje význam zastúpenia pri kľúčových diskusiách. Alternatívne sa dá spomínané porekadlo preformulovať v duchu: „O nás bez nás“. Viac než pred rokom vznikla platforma ENERGOKLUB®, v rámci ktorej sa snažíme vytvoriť priestor pre odbornú a inkluzívnu debatu medzi širokým spektrom subjektov, ktoré pôsobia na slovenskom trhu s energiami. Dôraz pritom vždy kladieme na vysoko aktuálne témy. S blížiacim sa koncom roka 2018 si dovolím krátku bilanciu. Podarilo sa nám zorganizovať šesť diskusií, počas ktorých mohli členovia klubu spolu s odbornými hosťami prebrať predovšetkým problematiku reformy systému podpory obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kogenerácie, slabiny a výhľad slovenskej regulácie, zmeny v cenových vyhláškach i úpravu legislatívy v oblasti energetickej efektívnosti. Ako veľmi podstatná sa potvrdila byť debata zameraná na pripravovaný Integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý bude mať určujúcu rolu pri ďalšom smerovaní odvetvia energetiky a slovenského hospodárstva ako celku. Taktiež sme pripravili štyri odborné semináre, ktorých ťažiskom bola novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Prípravu a schválenie tejto legislatívnej zmeny možno označiť za zákon roka v našej energetike, hoci až aplikácia nových ustanovení v praxi preverí kvalitu konzultačného procesu a samotného predpisu. Živý je aj webový portál platformy ENERGOKLUB®, na ktorom už bolo publikovaných viac ako 120 článkov s aktualitami z oblasti slovenskej i európskej energetiky. Kruh členov klubu sa v priebehu roka postupne rozrástol a sme veľmi radi, že v budúcom roku sa k nám pridávajú ďalšie spoločnosti, ktoré prispejú k otvorenému dialógu o aktuálnych otázkach, prekážkach, riešeniach a vývoji trhu s energiami. Napokon, nápady sa rodia v diskusii a energetika vždy stála na ideách a vynálezoch chytrých a odvážnych ľudí. Plné ruky práce mali tento rok vyjednávači európskych inštitúcií, ktorí sa do života snažili priviesť návrhy z takzvaného zimného energetického balíka. Politici a stakeholderi sa snažili byť pri stole a nestať sa obeťou pripravovaného menu politík do roku 2030. Gro práce pri schválených zmenách legislatívy nás však čaká práve v budúcom roku. V rámci platformy ENERGOKLUB® budeme podrobne sledovať proces transpozície dohodnutých smerníc a zavádzanie opatrení z jednotlivých nariadení do reálnych podmienok, ktoré v energetike panujú. Veríme, že podnecovaním zmysluplných myšlienok a integráciou rôznorodých záujmov prispejeme k tomu, aby sa čo najmenej subjektov v slovenskej energetike cítilo v duchu: „O nás bez nás“. Pridajte sa k nám a spolu posunieme konštruktívnu debatu v energetike na novú úroveň. Za platformu ENERGOKLUB® prajem všetkým členom klubu, hráčom pôsobiacim v energetike a našim priaznivcom príjemné prežitie vianočných sviatkov a teším sa na spoločné výzvy a stretnutia v roku 2019. S pozdravom Lenka Ferenčáková Manažérka pre ENERGOKLUB®
-
Príprava prvého návrhu energetického a klimatického plánu vrcholí. Širší dialóg zatiaľ chýba
11.12.2018Úzka skupina zainteresovaných subjektov už komunikuje s ministerstvami o podobe budúceho energetického a klimatického plánu. Predbežný pracovný návrh a jeho príprava si vyslúžili ostrú kritiku členov klubu. Ministerstvá hospodárstva a životného prostredia finišujú s prípravou návrhu integrovaného plánu, ktorý má nastoliť smerovanie národných politík v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Minulý týždeň mali členovia platformy ENERGOKLUB® možnosť dozvedieť sa novinky z oblasti prípravy plánu aj zámery pri jeho ďalšom dolaďovaní. Povinnosť vypracovať integrovaný národný energetický a klimatický plán vyplýva z nového nariadenia EÚ o riadení energetickej únie a opatreniach v oblasti klímy, ktoré bolo schválené europoslancami v novembri 2018 a zástupcami členských štátov len pred týždňom. Prvý návrh plánu by mali štáty predložiť Európskej komisii (EK) ešte do konca tohto roka. Hoci už na jar vyzvalo ministerstvo hospodárstva (MH) relevantných hráčov na trhu k tomu, aby mu zaslali podnety do pripravovaného materiálu, vzhľadom na predlžovanie schvaľovacieho procesu nového nariadenia v inštitúciách EÚ sa tvorba samotného plánu začala o niečo neskôr. Až koncom novembra MH zaslalo vybranej skupinke slovenských firiem a asociácií predbežný pracovný návrh tohto plánu, ktorý si mohli počas niekoľkých dní naštudovať a doplniť vlastnými pripomienkami. Predbežný pracovný dokument Členovia platformy ENERGOKLUB® preberali počas diskusie získaný predbežný pracovný návrh z dielne ministerstiev. „Je to kompilát,“ zhodli sa hneď niekoľkí prítomní zástupcovia firiem. Za nedostatočne vypracovanú považujú viaceré subjekty analytickú časť pripravovaného plánu, najmä pokiaľ ide o chýbajúce vyhodnotenie dopadov naznačených politík a opatrení. Hoci dôležitým prvkom nového rámca má byť boj s energetickou chudobou, v predbežnom návrhu plánu boli relevantné pasáže priam odfláknuté. Odborníci z radov členov klubu zároveň poukázali na rozdielnosť výpočtov a trajektórií, s ktorými pracujú samotní účastníci trhu a zástupcovia štátnej správy. Za dôležité preto považujú proces dôkladného zberu vstupných dát a význam vzájomnej spolupráce pri „varení“ komplexného plánu. Pre Slovensko v roku 2020 platí národný cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vo výške 14 %. V roku 2030 by sme podľa prepočtov MH mali dosiahnuť celkovú úroveň vo výške 19 %. V sektore výroby elektriny by sa mal podiel OZE zvýšiť na 25 %, v sektore výroby tepla a chladu by mal dosiahnuť úroveň 19,6 % a v doprave podiel 14 %. Diskusia príde budúci rok Zástupca ministerstva hospodárstva počas diskusie potvrdil, že budúci rok sa má spustiť debata o národnom energetickom a klimatickom rámci s odbornou a neskôr aj so širšou verejnosťou. Napokon samotné nariadenie EÚ v článku 11 ustanovuje povinnosť, aby členské štáty zaviedli stály viacúrovňový dialóg o energetike, „do ktorého by boli zapojené miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikatelia, investori a iné príslušné zainteresované strany s cieľom diskutovať o rôznych navrhovaných možnostiach v rámci politík v oblasti energetiky a klímy. V rámci uvedeného dialógu by sa malo môcť diskutovať o integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne členského štátu, ako aj o jeho dlhodobej stratégii“. Keďže vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie, v budúcom roku by sa mal spustiť aj proces posúdenia týchto vplyvov. Súčasne s verejnou diskusiou bude prebiehať aj oficiálne hodnotenie zaslaných návrhov národných plánov zo strany EK, ktorá by mala členským krajinám do pol roka predložiť odporúčania na ich zlepšenie.