-
Prezentácie z konferencie TRH S PLYNOM 2019
30.5.2019Politická, strategická, legislatívna, fyzická, obchodná aj regulačná stránka zemného plynu a pohľad odberateľov na fungovanie trhu s plynom – to všetko bolo predmetom debát počas konferencie TRH S PLYNOM 2019. Spoločnosť sféra, a.s., v spolupráci so Slovenským plynárenským a naftovým zväzom pripravila konferenciu TRH S PLYNOM 2019 plnú odborných informácií, podnetov a diskusií. Hlavné témy sa niesli v duchu podtitulu podujatia Slovensko a stredná Európa v ústrety nízkouhlíkovej budúcnosti. Ak ste sa nemohli osobne zúčastniť tohto podujatia a ste členom platformy ENERGOKLUB®, v členskej zóne v sekcii Zdroje už teraz nájdete všetky prezentácie, ktoré na konferencii odzneli.
-
Otázka budúcej podoby G-komponentu je otvorená
27.5.2019G-komponent vniesol do slovenskej energetiky značnú polemiku. Nová európska legislatíva môže diskusiu preniesť na ďalšiu úroveň. Minulý týždeň sa členovia platformy ENERGOKLUB® stretli s hosťami z Ministerstva hospodárstva SR a z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na spoločnej diskusii venovanej téme G-komponentu. Platba za prístup, ktorú platia slovenskí výrobcovia elektriny pripojení do prenosovej a distribučnej sústavy, vyvoláva už od svojho zavedenia v roku 2014 veľké vášne. Ustanovená bola vyhláškou ÚRSO. V prípade platby za prístup do prenosovej sústavy je jej výška limitovaná európskym nariadením z roku 2010, podľa ktorého výška ročných priemerných poplatkov za prenos, ktoré platia výrobcovia, nesmie prekročiť hranicu 0,5 €/MWh. Po zrušení časti vyhlášky rozhodnutím Ústavného súdu v lete 2016 pútajú pozornosť odbornej verejnosti predovšetkým súdne spory, ktoré prebiehajú medzi výrobcami a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav na okresných aj krajských súdoch a najnovšie aj na Najvyššom súde SR. Po zmene zákona o energetike s účinnosťou od začiatku roka 2019 sa ďalšia pozornosť slovenských energetikov sústreďuje najmä na revidované nariadenie EÚ o vnútornom trhu s elektrinou. Bližšie totiž upravuje ustanovenia týkajúce sa poplatkov za prístup a používanie sústav. Otázky vyvoláva najmä pasáž, podľa ktorej sa má metóda určovania sieťových poplatkov uplatňovať tak, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi výrobou pripojenou na úrovni distribúcie a prenosu. O týchto aj ďalších detailoch nadchádzajúcich zmien v súvislosti s platbou za prístup mohli účastníci klubovej diskusie z radov výrobcov elektriny (a tepla), odberateľov, prenosovej aj distribučnej sústavy debatovať so zástupcami slovenskej štátnej správy aj európskych inštitúcií. Vzhľadom na rozdielne pohľady jednotlivých subjektov je zjavné, že téma G-komponentu prináša na pozadí novej európskej legislatívy viacero podnetov a v blízkej dobe bude potrebné preskúmať viacero možností a prístupov. Túto zdanlivo parciálnu otázku je navyše potrebné vnímať v širšom kontexte dlhodobého smerovania energetickej politiky Slovenska a EÚ.
-
Výber výkupcu zelenej elektriny je členom klubu jasnejší
18.4.2019Ešte pred spustením medzirezortného pripomienkového konania mali členovia platformy ENERGOKLUB® príležitosť vopred sa dozvedieť detaily pripravovanej vyhlášky ministerstva hospodárstva, vydiskutovať si nezrovnalosti a taktiež prispieť svojimi podnetmi do prípravy jej návrhu. Budúci rok bude experimentálny. Účastníci pracovných raňajok sa oboznámili s podmienkami pre účasť subjektov v aukcii na výkupcu elektriny a požiadavkami na finančné a ekonomické postavenie, na kreditné riziko a dôveryhodnosť. Tiež sa dozvedeli o pláne vyhlásiť aukciu pre celé územie Slovenska, pre jednotlivé vymedzené územia regionálnych distribútorov elektriny aj možnosť ich kombinácie. V rámci predkladanej cenovej ponuky budú musieť záujemcovia predložiť výšku úhrady za činnosť výkupcu v €/MWh za množstvo elektriny, na ktoré si výrobca uplatňuje právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny. Pre záujemcov o funkciu výkupcu budú dôležité najmä informácie, ktoré ministerstvo hospodárstva zverejní spolu s výzvou na svojej webovej stránke. Týkať sa majú najmä inštalovaného výkonu zariadení z OZE a VÚ KVET, výroby elektriny v jednotlivých zariadeniach a tiež žiadostí o pripojenie do sústavy v nadchádzajúcom období. Veľká časť diskusie sa týkala určenia výšky odmeny výkupcu vrátane prípadu vyššej trhovej ceny, vplyvu na odmenu výkupcu a tiež bilancovania. Samotný proces výkupu smeruje k spotovým cenám elektriny na trhu, čím sa zvýši likvidita spotového trhu na Slovensku. Avšak zhorší sa predikovateľnosť výšky tarify za prevádzkovanie systému, prostredníctvom ktorej dotujú koncoví odberatelia výrobu elektriny z OZE a VÚ KVET.Z dôvodu neistoty ohľadom budúceho fungovania sa nateraz viacerí výrobcovia elektriny rozhodli odísť zo systému povinného výkupu. Účastníci diskusie sa aj preto vyjadrili, že rok 2020 bude z pohľadu výkupu dotovanej elektriny experimentálny. Po úspešnom schválení predmetnej vyhlášky by sa samotná aukcia na výkupcu elektriny mohla spustiť začiatkom leta. V stredu 17. apríla 2019 ministerstvo hospodárstva predložilo návrh vyhlášky na výber výkupcu do MPK.
-
Podnietili sme diskusiu o budúcnosti zelenej energie a inováciách v energetike
13.3.2019Prvýkrát sa platforma ENERGOKLUB® otvorila verejnosti s cieľom priblížiť aktuálne témy rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a inovácií v energetike širšiemu publiku. Na špeciálnom workshope sme diskutovali spolu s energetikmi, inovátormi a startupmi. Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku na úvod zdôraznila, že podpora výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti je piatym pilierom európskej energetickej únie. Poukázala na to, že energetika na Slovensku sa stále skôr zameriava na tradičné odvetvia a na mnohé inovácie sa pozeráme s nedôverou a hlavne zo stránky nákladov. Národný energetický a klimatický plán, ktorý sa má sfinalizovať do konca tohto roka, by mohol byť nástrojom na skĺbenie tradičných politík, postupov a sektor s novými inovatívnymi trendmi a naviazať na to nové financovanie z EÚ, čím by Slovensko vyšlo z energetickej transformácie ako víťaz. Miriam Letašiová z Ministerstva hospodárstva SR sa vo svojom príhovore zamerala na finančné nástroje v oblasti inovácií, ktoré sú dostupné pre malé a stredné podniky a startupy. Taktiež pripomenula podpis Memoranda o porozumení medzi ministerstvom a organizáciou InnoEnergy, ku ktorému došlo na nedávnej konferencii V4 – Slovensko na ceste k Smart Cities. Existuje však viacero európskych verejných politík a finančných programov, ktoré pomáhajú naštartovať či zrýchliť investície do nízkouhlíkových technológií. Tie bývajú príliš drahé a rizikové na to, aby do nich firmy investovali v dostatočnej miere a dostatočne rýchlo. Haitze Siemers, ktorý šéfuje odboru nových energetických technológií a inovácií v rámci Európskej komisie, uviedol, že v rámci nového rozpočtového obdobia sa majú peniaze na program výskumu a inovácií Horizon Europe oproti súčasnosti ešte navýšiť. Pozitívne podľa neho je, že väčšinu aktivít, ktoré sme si stanovili v cieľoch do roku 2030 alebo 2050 v oblasti energetiky, dokážeme dosiahnuť s už existujúcimi technológiami. Treba ich však využiť čo najviac efektívne a ekonomicky. Libor Láznička zo spoločnosti SFÉRA sa vo svojej prednáške zameral na smerovanie vývoja zdrojov vyrábajúcich energiu zo slnka alebo vetra, skladovanie energie a elektromobilitu, a tiež novinky, ktoré sa do praxe zavedú novou európskou legislatívou – prosumer, lokálna energetická komunita a agregátor. Skĺbenie nových trendov vidí v mikrogride, ktorý umožní aj komunitný obchod. Veľmi pozitívnu reakciu vyvolala prezentácia Petra Rokůska, zakladateľa spoločnosti Nano Energies, ktorý ukázal, ako sa dá vízia udržateľnej energetiky, obchodovania a zdieľania zdrojov za 10 rokov pretaviť do úspešnej biznisovej praxe, a to aj bez dotácií. Technológia blockchain pritom môže slúžiť ako transparentná účtovná kniha a je vhodná pri spracovaní veľkého množstva menších transakcií. Demokracia v energetike je podľa neho možno ešte dôležitejšia než v politike. Živú diskusiu následne rozprúdili najmä otázky z publika. Záštitu nad podujatím s názvom Green Energy: Utopia or viable future? prevzalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Partnerom workshopu bola spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s.
-
Zimný balík EÚ - totálna revolúcia v mnohých oblastiach
6.2.2019Tradičná energetika sa otriasa v základoch a európska legislatíva má rozhodujúci vplyv na jej ďalší vývoj. Odborná diskusia spojená s neformálnou atmosférou – členovia platformy ENERGOKLUB® sa tento týždeň opäť stretli v obľúbenom večernom formáte. Nosnou témou stretnutia bol zimný energetický balík EÚ, ktorý prináša revolučné zmeny. Jeho základné piliere a očakávané trendy predstavil renomovaný odborník Blahoslav Němeček zo spoločnosti EY. Okrem známych 3D trendov (decentralizácia, dekarbonizácia a digitalizácia) vyzdvihol aspekt elektrifikácie energetiky. V nasledujúcich rokoch sa budú najvýznamnejšie zmeny týkať riadenia distribučných sústav. Expert z EY naznačil možné vzťahy medzi účastníkmi trhu, ktoré sú balíčkom definované, pričom zdôraznil postavenie nového hráča na trhu – agregátora, ktorý môže byť totožný s dodávateľom alebo úplne nezávislým subjektom. Na menej rozvinutých európskych trhoch je možné očakávať nástup novej „šťuky“, ktorá začne poskytovať nové služby na úkor marže štandardného dodávateľa. Zásadnú rolu v elektroenergetike zohrá trojuholník – inteligentné meradlo, fotovoltika a akumulačné zariadenie. Keďže dnes už poznáme texty všetkých smerníc a nariadení, ktoré boli schválené v rámci takzvaného zimného balíka, v rámci prednášky boli vyzdvihnuté hlavné body každej z nich. Predmetom diskusie sa tak stali národné energetické a klimatické plány, financovanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) cez aukcie, zvyšovanie podielu OZE vo vykurovaní a chladení, zmeny systému záruk pôvodu, silné rozšírenie prosumerov a vznik mikrogridov a energetických komunít, otázka primeranosti zdrojov a kapacitné mechanizmy, redefinovanie obstarávania podporných služieb, zavádzanie dynamických taríf atď. Neformálneho stretnutia sa zúčastnili VIP a Premium členovia platformy ENERGOKLUB® a hostia z ministerstva hospodárstva.
-
Zdieľanie informácií o fyzickej infraštruktúre kríva
23.1.2019Zber a poskytovanie informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry pre potreby budovania komunikačných sietí naráža na neurčitú legislatívu aj neznalosť povinných subjektov. Okrem legislatívy zameranej na jednotlivé odvetvia energetiky zasahujú do činnosti energetických firiem aj právne predpisy, ktoré sú primárne zamerané na iné sektory. V januári 2019 si členovia platformy ENERGOKLUB® mohli rozšíriť svoje znalosti vďaka prednáške zástupcov Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb. Predmetom prezentácie a následnej diskusie boli zmeny a povinnosti súvisiace s implementáciou európskej smernice 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Tá sa prejavila v novele zákona 351/2011 o elektronických komunikáciách. Legislatívne ustanovenia verzus prax Na základe smernice členský štát EÚ zriaďuje na národnej úrovni jednotné informačné miesto (JIM), ktoré má zbierať a poskytovať údaje o dostupnosti fyzickej infraštruktúry vrátane tej energetickej. Procesy sú však len veľmi všeobecne upravené v § 67a - § 67e uvedeného zákona. Povinné subjekty, či už štátna správa, samospráva alebo podniky majú veľmi nízke povedomie o existencii JIM. Aj preto jeho fungovanie v praxi značne zaostáva. Informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre majú úradu poskytovať ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce. Informácie o plánovanej fyzickej infraštruktúre by zase mali poskytovať prevádzkovatelia siete. Podľa zákona 351/2011 je prevádzkovateľ siete povinný poskytnúť informácie jednotnému informačnému miestu bezodkladne potom, čo ich má k dispozícii vo forme požadovanej jednotným informačným miestom. Podrobnosti o spôsobe a forme poskytovania informácií a ich sprístupňovania upravuje vydané opatrenie úradu. Veľkú polemiku však vyvoláva najmä pojem „bezodkladne“, keďže pri plánovaných projektoch nie je vôbec jasné, o akú fázu projektu a termín ide. Učia sa od iných Zástupcovia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií predstavili viacero riešení zdieľania informácií o fyzickej infraštruktúre s telekomunikačnými operátormi z európskych krajín. Skúsenosti z úspešných projektov spolupráce zo Švédska, Flámska či Írska by chcel úrad využiť aj na Slovensku. Na stretnutí uviedli, že sú otvorení podnetom zo strany slovenských energetických firiem ohľadom správneho nastavenia procesov. JIM by malo telekomunikačným operátorom sprístupniť minimálne informácie, ktoré sú už k dispozícii v elektronickej podobe, s výhradou obmedzení na zaistenie bezpečnosti a integrity siete, predovšetkým kritickej infraštruktúry alebo z dôvodu zachovania obchodného tajomstva. Cieľom efektívnejšieho zdieľania informácií je lepšia koordinácia výstavby a zníženie nákladov napríklad na výkopové práce. Rozloženie finančných nákladov je vecou vzájomnej dohody medzi oboma stranami, úrad môže pôsobiť len v pozícii akéhosi mediátora. Jednou z prekážok zdieľania informácií na Slovensku je aj chýbajúci centralizovaný atlas pasívnej infraštruktúry, ktorý sa považuje za základnú podmienku pre efektívny manažment a plánovanie sietí. Súťaž na jeho zriadenie bola opakovane zrušená.
-
Bilancujeme... alebo prečo nezostať mimo
20.12.2018Nápady sa rodia v spoločnej diskusii a energetiku posúvajú vpred idey šikovných ľudí. Aj preto v našom klube kontinuálne podporujeme otvorenú debatu medzi odborníkmi. „If you don't have a seat at the table, you're probably on the menu.“ Tak znie porekadlo, ktoré sa pripisuje americkej senátorke Elizabeth Warren a potvrdzuje význam zastúpenia pri kľúčových diskusiách. Alternatívne sa dá spomínané porekadlo preformulovať v duchu: „O nás bez nás“. Viac než pred rokom vznikla platforma ENERGOKLUB®, v rámci ktorej sa snažíme vytvoriť priestor pre odbornú a inkluzívnu debatu medzi širokým spektrom subjektov, ktoré pôsobia na slovenskom trhu s energiami. Dôraz pritom vždy kladieme na vysoko aktuálne témy. S blížiacim sa koncom roka 2018 si dovolím krátku bilanciu. Podarilo sa nám zorganizovať šesť diskusií, počas ktorých mohli členovia klubu spolu s odbornými hosťami prebrať predovšetkým problematiku reformy systému podpory obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kogenerácie, slabiny a výhľad slovenskej regulácie, zmeny v cenových vyhláškach i úpravu legislatívy v oblasti energetickej efektívnosti. Ako veľmi podstatná sa potvrdila byť debata zameraná na pripravovaný Integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý bude mať určujúcu rolu pri ďalšom smerovaní odvetvia energetiky a slovenského hospodárstva ako celku. Taktiež sme pripravili štyri odborné semináre, ktorých ťažiskom bola novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Prípravu a schválenie tejto legislatívnej zmeny možno označiť za zákon roka v našej energetike, hoci až aplikácia nových ustanovení v praxi preverí kvalitu konzultačného procesu a samotného predpisu. Živý je aj webový portál platformy ENERGOKLUB®, na ktorom už bolo publikovaných viac ako 120 článkov s aktualitami z oblasti slovenskej i európskej energetiky. Kruh členov klubu sa v priebehu roka postupne rozrástol a sme veľmi radi, že v budúcom roku sa k nám pridávajú ďalšie spoločnosti, ktoré prispejú k otvorenému dialógu o aktuálnych otázkach, prekážkach, riešeniach a vývoji trhu s energiami. Napokon, nápady sa rodia v diskusii a energetika vždy stála na ideách a vynálezoch chytrých a odvážnych ľudí. Plné ruky práce mali tento rok vyjednávači európskych inštitúcií, ktorí sa do života snažili priviesť návrhy z takzvaného zimného energetického balíka. Politici a stakeholderi sa snažili byť pri stole a nestať sa obeťou pripravovaného menu politík do roku 2030. Gro práce pri schválených zmenách legislatívy nás však čaká práve v budúcom roku. V rámci platformy ENERGOKLUB® budeme podrobne sledovať proces transpozície dohodnutých smerníc a zavádzanie opatrení z jednotlivých nariadení do reálnych podmienok, ktoré v energetike panujú. Veríme, že podnecovaním zmysluplných myšlienok a integráciou rôznorodých záujmov prispejeme k tomu, aby sa čo najmenej subjektov v slovenskej energetike cítilo v duchu: „O nás bez nás“. Pridajte sa k nám a spolu posunieme konštruktívnu debatu v energetike na novú úroveň. Za platformu ENERGOKLUB® prajem všetkým členom klubu, hráčom pôsobiacim v energetike a našim priaznivcom príjemné prežitie vianočných sviatkov a teším sa na spoločné výzvy a stretnutia v roku 2019. S pozdravom Lenka Ferenčáková Manažérka pre ENERGOKLUB®
-
Príprava prvého návrhu energetického a klimatického plánu vrcholí. Širší dialóg zatiaľ chýba
11.12.2018Úzka skupina zainteresovaných subjektov už komunikuje s ministerstvami o podobe budúceho energetického a klimatického plánu. Predbežný pracovný návrh a jeho príprava si vyslúžili ostrú kritiku členov klubu. Ministerstvá hospodárstva a životného prostredia finišujú s prípravou návrhu integrovaného plánu, ktorý má nastoliť smerovanie národných politík v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Minulý týždeň mali členovia platformy ENERGOKLUB® možnosť dozvedieť sa novinky z oblasti prípravy plánu aj zámery pri jeho ďalšom dolaďovaní. Povinnosť vypracovať integrovaný národný energetický a klimatický plán vyplýva z nového nariadenia EÚ o riadení energetickej únie a opatreniach v oblasti klímy, ktoré bolo schválené europoslancami v novembri 2018 a zástupcami členských štátov len pred týždňom. Prvý návrh plánu by mali štáty predložiť Európskej komisii (EK) ešte do konca tohto roka. Hoci už na jar vyzvalo ministerstvo hospodárstva (MH) relevantných hráčov na trhu k tomu, aby mu zaslali podnety do pripravovaného materiálu, vzhľadom na predlžovanie schvaľovacieho procesu nového nariadenia v inštitúciách EÚ sa tvorba samotného plánu začala o niečo neskôr. Až koncom novembra MH zaslalo vybranej skupinke slovenských firiem a asociácií predbežný pracovný návrh tohto plánu, ktorý si mohli počas niekoľkých dní naštudovať a doplniť vlastnými pripomienkami. Predbežný pracovný dokument Členovia platformy ENERGOKLUB® preberali počas diskusie získaný predbežný pracovný návrh z dielne ministerstiev. „Je to kompilát,“ zhodli sa hneď niekoľkí prítomní zástupcovia firiem. Za nedostatočne vypracovanú považujú viaceré subjekty analytickú časť pripravovaného plánu, najmä pokiaľ ide o chýbajúce vyhodnotenie dopadov naznačených politík a opatrení. Hoci dôležitým prvkom nového rámca má byť boj s energetickou chudobou, v predbežnom návrhu plánu boli relevantné pasáže priam odfláknuté. Odborníci z radov členov klubu zároveň poukázali na rozdielnosť výpočtov a trajektórií, s ktorými pracujú samotní účastníci trhu a zástupcovia štátnej správy. Za dôležité preto považujú proces dôkladného zberu vstupných dát a význam vzájomnej spolupráce pri „varení“ komplexného plánu. Pre Slovensko v roku 2020 platí národný cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vo výške 14 %. V roku 2030 by sme podľa prepočtov MH mali dosiahnuť celkovú úroveň vo výške 19 %. V sektore výroby elektriny by sa mal podiel OZE zvýšiť na 25 %, v sektore výroby tepla a chladu by mal dosiahnuť úroveň 19,6 % a v doprave podiel 14 %. Diskusia príde budúci rok Zástupca ministerstva hospodárstva počas diskusie potvrdil, že budúci rok sa má spustiť debata o národnom energetickom a klimatickom rámci s odbornou a neskôr aj so širšou verejnosťou. Napokon samotné nariadenie EÚ v článku 11 ustanovuje povinnosť, aby členské štáty zaviedli stály viacúrovňový dialóg o energetike, „do ktorého by boli zapojené miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikatelia, investori a iné príslušné zainteresované strany s cieľom diskutovať o rôznych navrhovaných možnostiach v rámci politík v oblasti energetiky a klímy. V rámci uvedeného dialógu by sa malo môcť diskutovať o integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne členského štátu, ako aj o jeho dlhodobej stratégii“. Keďže vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie, v budúcom roku by sa mal spustiť aj proces posúdenia týchto vplyvov. Súčasne s verejnou diskusiou bude prebiehať aj oficiálne hodnotenie zaslaných návrhov národných plánov zo strany EK, ktorá by mala členským krajinám do pol roka predložiť odporúčania na ich zlepšenie.
-
Dokumenty k aktuálnym otázkam domácej aj európskej legislatívy pod jednou strechou
6.12.2018Materiály z odborného seminára aj nové smernice a nariadenia EÚ z balíka Čistá energia pre všetkých Európanov nájdu členovia klubu v exkluzívnej zóne našej webstránky. V klubovej knižnici, ktorú tvoríme v rámci sekcie Zdroje, pribudlo niekoľko zaujímavých dokumentov, ktoré sú k dispozícii pre členov klubu. Ak ste sa nemohli zúčastniť odborného seminára, na ktorom koncom novembra prednášal JUDr. Rastislav Hanulák na tému reformy systému podpory OZE a VÚ KVET, v sekcii Zdroje nájdete jeho prezentáciu aj konsolidované znenie zákona 309/2009. Taktiež sme medzi dokumenty pridali smernice a nariadenia z tzv. zimného balíka, ktoré už boli schválené európskymi inštitúciami, resp. už nadobudli aj účinnosť. Aktuálne ide o smernicu o energetickej hospodárnosti budov 2018/884, revidovanú smernicu o energetickej efektívnosti, revidovanú smernicu o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Členom klubu prajeme príjemné a prínosné čítanie.
-
Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM® 2018
7.11.2018Nemohli ste sa osobne zúčastniť 13. ročníka konferencie ENERGOFÓRUM®? Nezúfajte. Členovia našej platformy nájdu všetky prezentácie, ktoré v odbornom programe zazneli, v členskej zóne v sekcii Zdroje. Osobnú skúsenosť síce prezentácie nenahradia, ale pomôžu osviežiť pamäť a poznatky, ktoré predniesla široká škála prednášajúcich. Nechýbajú zaujímavé príspevky dvoch hlavných spíkrov - Michala Šnobra a Ramona Vullingsa. Konferencia ENERGOFÓRUM® 2018 priniesla množstvo podnetov a priestor pre výmenu skúseností z oblasti elektroenergetiky a plynárenstva. Podujatia, ktoré sa konalo 18. a 19. októbra 2018 v hoteli Partizán v Nízkych Tatrách, sa tento rok zúčastnilo takmer 300 odborníkov, predstaviteľov štátnych inštitúcií, súkromného a akademického sektora.
-
Úspory energie: Po malých novelách príde čas na veľkú revíziu legislatívy
26.10.2018Aktuálne zmeny zákonov o energetickej efektívnosti a hospodárnosti budov sú drobnosťami v porovnaní s nadchádzajúcou rošádou, ktorú prinesie transpozícia schvaľovaných európskych smerníc. Členovia platformy ENERGOKLUB® o novinkách diskutovali s odborníkom z ministerstva hospodárstva. Väčšie využitie garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore a príspevok na výstavbu rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie – to sú hlavné dôvody aktuálnych úprav zákona o energetickej efektívnosti (321/2014 Z. z.) a zákona o energetickej hospodárnosti budov (555/2005 Z. z.). Druhá uvedená legislatíva je ešte len vo fáze medzirezortného pripomienkovania, ktoré trvá do 6. novembra. Ministerstvo dopravy a výstavby chce na domy s nulovou potrebou energie prispieť sumou 8000 eur. Prvým čítaním v parlamente už prešla novela zákona o energetickej efektívnosti, v novembri by ju mali mať poslanci opäť na stole a po úspešnom schválení bude platiť od začiatku budúceho roka. V rámci diskusie platformy ENERGOKLUB® zaznela pochvala na predloženú novelu. Investície by mala nakopnúť najmä v Bratislavskom kraji. Nachádza sa tu síce najviac budov verejnej správy, avšak čerpanie eurofondov na ich obnovu je limitované. Novinkou je zmluva o energetickej efektívnosti, pričom jej vzor bude záväzný. Posvätiť by ho ešte mal Eurostat, ktorý je dôležitým článkom v celom procese vzhľadom na snahu o nezapočítavanie týchto nákladov do verejného dlhu. Pri obnove verejných budov formou EPC projektov sa bude postupovať v súlade s pravidlami verejného obstarávania. Na diskusii sa hovorilo aj o tom, aby sa pri ich výbere nesledovala len cena, ale tiež kvalitatívne kritériá. Len tak bude môcť štát a samosprávy dosiahnuť nielen návratnosť investície, ale tiež úspory energie v dlhšom časovom horizonte. V rámci pripomienkovania novely predložili firmy z odvetvia energetiky viacero návrhov, ktoré reagovali na potrebu širších zmien v tejto oblasti. Ministerstvo ich ale neakceptovalo s tým, že tieto podnety bude riešiť až spoločne s ďalšou, rozsiahlou novelou súvisiacou s transpozíciou revidovaných európskych smerníc. V záverečnej fáze schvaľovania v inštitúciách EÚ je revízia smernice 2012/27/EÚ, ktorá zásadne zmení doterajšie nastavenie vzťahov. V novembri bude o jej definitívnej podobe hlasovať Európsky parlament a krátko nato sa očakáva aj schválenie členskými štátmi v Rade ministrov. Dôležité pre slovenské podniky je napríklad zachovanie možnosti dosahovania cieľov pre úspory energie prostredníctvom dobrovoľných opatrení, a nie povinnými schémami. Jedinou dosiaľ schválenou legislatívou z takzvaného zimného balíka EÚ je smernica 2018/884. Tá zavádza nový indikátor inteligentnej pripravenosti budov, zjednodušuje inšpekcie vykurovacích a klimatizačných systémov a vytvára rámec pre budovanie parkovacích miest a nabíjačiek pre elektromobily. Revidovanú smernicu musia štáty transponovať do 18 mesiacov. Po schválení ďalších smerníc sa preto budúci rok spustí príprava na obrovský kolotoč zmien v domácej energetickej legislatíve.
-
Na konferencii ENERGOFÓRUM® 2018 sme oslávili rok od založenia
24.10.2018Približne 300 hostí konferencie ENERGOFÓRUM® malo možnosť zoznámiť sa so širokou paletou aktivít našej platformy, dosiaľ realizovanými podujatiami a plánmi do budúcna. Členovia klubu sa tiež stretli v užšom neformálnom kruhu. Platforma ENERGOKLUB® vznikla ako mladší súrodenec úspešnej konferencie nabitej energiou. Zatiaľ čo ENERGOFÓRUM® má za sebou už 13. ročník, v novej platforme sme sa naplno rozbehli v priebehu posledného roka. Zameriavame sa na odborné diskusie a príjemný networking medzi zástupcami rôznorodých hráčov pôsobiacich na energetickom trhu. Na pravidelných stretnutiach môžu členovia klubu spolu s hosťami debatovať o aktuálnych témach aj otázkach, ktoré budú hýbať svetom energetiky v nadchádzajúcich rokoch. V rámci odborného programu počas prvého dňa konferencie ENERGOFÓRUM® 2018 zaznela aj prezentácia s odpočtom doterajšej činnosti klubu. Počas jednotlivých diskusií a prednášok sme sa v priebehu tohto roka prioritne venovali téme novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kogenerácie, ktorá bola deň pred konferenciou schválená poslancami v parlamente. Predmetom vzájomných rozhovorov však boli aj zmeny cenových vyhlášok v elektrine a plyne, kybernetická bezpečnosť v energetike a tiež hodnotenie práce regulačného úradu po výmene jeho vedenia. Pred začiatkom večerného programu konferencie sa zároveň konalo exkluzívne stretnutie klubu. Pozvaní boli zástupcovia firiem, ktoré už svojím členstvom v platforme ENERGOKLUB® prispievajú k tvorbe prvého slovenského energetického networkingu, a čestní členovia klubu. Zúčastnení mohli v neformálnej atmosfére prebrať bezprostredné dojmy z jednotlivých prednášok a diskusných panelov a zhodnotiť doterajšie fungovanie platformy ENERGOKLUB®.
-
Diskusia: Regulácia v energetike sa za rok neposunula vpred
11.9.2018ÚRSO bez potrebnej odbornosti pôsobí ako brzda rozvoja odvetvia. Subjekty pôsobiace na trhu aj externí pozorovatelia hodnotia uplynulý rok v regulácii skôr negatívne. Prvý septembrový týždeň sa členovia platformy ENERGOKLUB® a pozvaní hostia stretli v komornej atmosfére na neformálnej večernej diskusii zameranej na hodnotenie roku fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pod novým vedením. Po dekáde, kedy stál na čele regulačného úradu Jozef Holjenčík, silnej kritike zo strany hráčov na trhu i Európskej komisie a najmä po chaose s cenami energií, nastala vlani príležitosť na obrodu či reformu tohto úradu. Viditeľne sa zmeny prejavili na personálnej obmene. Hoci celkový počet úradníkov vo februári 2017, kedy bývalý predseda zložil funkciu, a dnes, je už takmer rovnaký, v medzičase z ÚRSO odišla takmer tretina niekdajších pracovníkov. Istú dobu napríklad na odbore elektroenergetiky pracovali len traja ľudia. Predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek vo výročnej správe úradu za rok 2017 vyzdvihol zmenu organizačného poriadku úradu, čím sa mala „výrazne zefektívniť spolupráca odborov a do rozhodovania vstúpilo viac transparentnosti, ako aj individuálnej zodpovednosti“. Účastníci stretnutia platformy ENERGOKLUB® sa zhodli na tom, že aj keď rozsiahla personálna obmena ako taká nemusí byť negatívom, v tomto prípade šla jednoznačne na úkor odbornosti. Navyše prísna hierarchia a súčasná štruktúra zodpovedá fungovaniu veľkého ministerstva a nie úradu s približne 110 zamestnancami vrátane oblastných pracovísk. Stretnutia sa zúčastnili aj bývalí zamestnanci ÚRSO, ktorí porovnali niekdajšie a súčasné pomery na regulačnom úrade. Vývoj na európskom a svetovom trhu s energiami napreduje, na Slovensku ale prešľapujeme na mieste. Kroky smerom k trhovo orientovanej podpore obnoviteľných zdrojov, decentralizácii a digitalizácii energetiky, využitiu skladovania energie v batériách či iných technológiách, smerom ku mikrogridom, aktívnym prosumerom, využitiu demand reponse či ďalším neustále prichádzajúcim inováciám sú pri najlepšom trpasličie a pod tlakom zvonku. ÚRSO je vnímané ako brzda rozvoja slovenskej energetiky. Vo výsledku nielenže ignorujeme realitu 21. storočia, ale v regulácii zaostávame priam v 19. storočí, zaznelo počas diskusie. Predmetom rozhovorov sa stali aj aktuálne témy a udalosti v slovenskej energetike, obzvlášť stále sa odsúvajúci termín sprevádzkovania nových blokov atómovej elektrárne Mochovce, pretrvávajúce a čoraz drahšie dotovanie spaľovania lignitu v elektrárni Nováky a nejasné ukončenie jej prevádzky. V rámci debaty sa hovorilo aj o vývoji pri poskytovaní podporných služieb v sústave a príprave na zmeny, ktoré prinesie legislatíva tzv. zimného balíka Európskej komisie. Na stretnutie boli pozvaní viacerí vedúci predstavitelia ÚRSO. Svoju účasť však zamietli.
-
Webová stránka platformy ENERGOKLUB® prešla zmenou
8.8.2018Vravíte si, že je niečo inak? Správne, naša webová stránka podstúpila redizajn. V lete sme nezaháľali a po mesiacoch úvah a rozhodovania sme množstvo zozbieraných nápadov pretavili do reality. Vylepšili sme estetický aj funkčný aspekt webovej stránky a implementovali niekoľko nových prvkov. Zásadnou novinkou je exkluzívna časť webovej stránky, do ktorej sa môžu prihlásiť registrovaní členovia a získať tak prístup k uzamknutým článkom s pridanou hodnotou, k prezentáciám, zaujímavým materiálom a ďalším príspevkom. Zároveň sme zjednodušili spôsob objednávania členstva v platforme ENERGOKLUB® prostredníctvom elektronického formulára. Keďže chceme byť aj plnohodnotným informačným portálom, z ktorého môže odborná i laická verejnosť čerpať správy a poznatky z odvetvia energetiky, upravili sme umiestnenie článkov a doplnili archív publikovaných správ. Pre väčšiu prehľadnosť o akciách klubu sme pridali kalendár udalostí. Sformulovali sme tiež pravidlá používania portálu a upravili anglickú verziu webstránky v odľahčenej podobe. Vďaka za kreativitu a vytrvalú prácu patrí širokému spektru zamestnancov spoločnosti sféra, a. s., ktorí sa na redizajne podieľali, vymýšľali, realizovali a testovali. Už teraz však máme v hlavách nápady na budúce vylepšenia. Klikajte, čítajte a objavujte. Tešíme sa na Vás na ďalšom podujatí platformy ENERGOKLUB®. Pridajte sa k nám a spolu posunieme konštruktívnu debatu v energetike na novú úroveň!
-
Aplikácia zákona o kybernetickej bezpečnosti je stále zahmlená
20.6.2018Hoci už od začiatku apríla platí nový zákon o kybernetickej bezpečnosti (69/2018), firmy, ktorých sa povinnosti týkajú, nemajú jasno ohľadom ich napĺňania. Zákon totiž obsahuje viacero všeobecných definícií a ustanovení, čím vznikajú pochybnosti. Čiastočné objasnenie priniesli vyhlášky Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktoré minulý týždeň vyšli v Zbierke zákonov. Určujú kritériá prevádzkovanej služby (vyhláška NBÚ 164/2018), identifikujú kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov (KBI) a podrobnosti hlásenia KBI (vyhláška NBÚ 165/2018) a tiež upravujú detaily o technickom, technologickom a personálnom vybavení jednotiek pre riešenie KBI, takzvaných CSIRT (vyhláška NBÚ 166/2018). Na prednáške, ktorú zorganizovala platforma ENERGOKLUB®, boli vysvetlené základné body nových legislatívnych predpisov. Martin Konvit z advokátskej kancelárie Semančín & Partners zdôraznil, že firmy by mali mať predovšetkým vypracovaný prehľad potenciálnych hrozieb a pravdepodobnosť ich výskytu, zmapované potenciálne riziká a prijaté personálne aj technické bezpečnostné opatrenia. Konvit vysvetlil, že incident nebýva jedno konanie, ale predstavuje sériu súvisiacich udalostí. Zároveň nie každé porušenie ochrany sa musí považovať za kybernetický bezpečnostný incident. Pri identifikácii základnej služby sa v prípade energetiky zohľadňuje najmä dopadové kritérium, pričom stačí, ak prevádzkovateľ spĺňa aspoň jedno z nich. Pri posudzovaní treba zohľadniť či KBI môže spôsobiť: ohrozenie dostupnosti, pravosti, integrity alebo dôvernosti uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a informačných systémov, ktoré postihuje viac ako 25 000 osôb; obmedzenie či narušenie prevádzky inej základnej služby alebo prvku kritickej infraštruktúry; hospodársku stratu vyššiu ako 0,1 % HDP; hospodársku stratu alebo hmotnú škodu najmenej jednému užívateľovi viac ako 250 000 eur; viac ako 100 zranených osôb vyžadujúcich lekárske ošetrenie alebo stratu jedného života; narušenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, mimoriadnu udalosť alebo tieseň, ktorá môže vyžadovať vykonanie záchranných prác, alebo výkon činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni. Významnú rolu pri budovaní rámca kybernetickej bezpečnosti má jednotný informačný systém NBÚ, ktorý už úrad uvádza do prevádzky vrátane povinných registrov a zoznamov, formulárov a bezpečnostných varovaní. Verejná časť jednotného informačného systému bude tiež obsahovať metodiky, usmernenia, štandardy, politiky a oznamy, ktoré by mali ďalej ozrejmiť jednotlivé postupy. V rámci diskusie sa účastníci seminára zhodli, že najslabším článkom aj v kybernetickom priestore je stále človek.
-
Prednáška: Kybernetická bezpečnosť v energetike
7.6.2018Energetické sústavy sú stále viac riadené počítačmi, procesy v podnikoch sa digitalizujú. Tým sa zároveň firmy dostávajú do hľadáčika hackerov. Posun v ústrety digitalizácie, jednotného trhu s energiami a decentralizovanej výroby energie prináša so sebou nové riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti, s ktorými sa musia popasovať spoločnosti pôsobiace v oblasti energetiky aj infraštruktúry. Ako sa k týmto výzvam stavia slovenská a európska politika a legislatíva? Existuje spoločná stratégia? Od začiatku apríla u nás platí nový zákon 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti. Viete, aké povinnosti Vám z neho môžu vyplývať? Ste prevádzkovateľom základnej služby alebo poskytovateľom digitálnej služby?Od apríla zároveň platí novelizované znenie zákona 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Nahliadnite s nami do sveta európskych smerníc NIS a ECI. A ako spomínané predpisy súvisia so strašiakom známym pod skratkou GDPR a s ochranou osobných údajov? Zložitú spleť legislatívy odkryje odborník Mgr. Ing. Martin Konvit z advokátskej kancelárie SEMANČÍN & PARTNERS. Nepremeškajte príležitosť a prihláste sa na seminár, ktorý sa koná už 19. júna 2018 v Bratislave. Členovia platformy ENERGOKLUB® môžu využiť voľný vstup. Pri registrácii uveďte do poznámky informáciu o členstve. Zároveň by sme Vás radi pozvali na seminár Verejné obstarávanie z pohľadu dodávateľa elektriny a plynu, ktorý sa uskutoční 27. júna 2018.
-
Diskusia o novele OZE zákona šla do detailov
29.5.2018Minulý štvrtok (24. mája) mali členovia platformy ENERGOKLUB® jednu z posledných možností vyjasniť si zostávajúce nejednoznačnosti návrhu novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kogenerácie. Hosťom stretnutia bol zástupca ministerstva hospodárstva (MH), ktorý na úvod predstavil hlavné body návrhu novely. V rámci debaty prítomní účastníci upozornili, že oddelenie samostatného výkupcu zelenej elektriny a samostatného zúčtovateľa odchýlky by nemuselo znamenať úsporu nákladov, ako MH zamýšľa. Obávajú sa, že oba budú vykonávať podobné aktivity, za čo si však budú účtovať dva poplatky. Nejasný sa zdá byť aj vzájomný vzťah, práva a povinnosti medzi týmito novými inštitútmi. Naznačené kritériá pre výber oboch subjektov v aukcii v predloženom návrhu vyhlášky niektorí považujú za ťažko splniteľné, vysoko rizikové, priam diskriminačné. Za problematické považujú niektoré firmy aj návrh nového paragrafu o neoprávnenom dodávaní do sústavy a zmenu definície prístupu, ktoré môžu mať na trh ďalekosiahle dôsledky. Odborníci upozornili, že návrh je v rozpore s minuloročným rozhodnutím Ústavného súdu a ministerstvo v ňom zohľadnilo len argumenty distribútorov energie.
-
Seminár: Verejné obstarávanie z pohľadu dodávateľa elektriny a plynu
22.5.2018Z organizačných dôvodov sa seminár v plánovanom termíne ruší. O prípadnom novom termíne vás budeme informovať.Hlavné témy podujatia sú: Osobitné ustanovenia o zákazkách na dodávku elektriny a plynu vrátane vysvetliviek Obchodné podmienky elektronického trhoviska Vzorové opisné formuláre na dodávku energií Vzorové zmluvné dokumenty obstarávania energií cez elektronické trhovisko Legislatíva v oblasti energií Prezentácia mailovej komunikácie s EKS ohľadne energií Obstarávanie energií po zvýšení finančného limitu podlimitných zákaziek Prednášajúci: Ing. Helena PolónyiČlenovia platformy ENERGOKLUB® môžu využiť voľný vstup. Pre členov ZDE je tiež pripravená zľava z účastníckeho poplatku.Pri registrácii uveďte do poznámky informáciu o členstve.
-
Seminár: Nemôžeme neurobiť zmenu zákona o OZE
23.4.2018Minulý týždeň spoločnosť sféra, a.s., v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® pripravili odborný seminár na tému novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kogenerácie elektriny a tepla (OZE a VÚ KVET). „Od roku 2009 bol tento zákon už 11-krát novelizovaný, avšak žiadna z noviel nezasiahla do podstaty spôsobu podpory, ktorý bol nastavený v roku 2009,“ uviedol riaditeľ legislatívneho odboru MH SR Boris Balog vo svojej prednáške. „Nemôžeme neurobiť zmenu. Nemôžeme čakať a udržiavať súčasný stav,“ dodal. Pripomenul, že počiatočný boom výstavby slnečných elektrární spôsobený neprimerane štedrou výkupnou cenou „odklonil pozornosť od postupného systematického rozvoja OZE a viedol k takzvanému stop-stavu“. Túto situáciu ale šéf legislatívy na ministerstve hospodárstva nepovažuje za systémové ani dlhodobo udržateľné riešenie. Zástupca MH následne vysvetlil mantinely legislatívneho riešenia, ktoré je značne ovplyvnené najmä Usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky. Predstavil návrh vytvoriť centralizovaného správcu nového systému – zúčtovateľa podpory, návrh riešenia doterajšieho deficitu aj spôsobu predchádzania deficitu v budúcnosti, postavenie výkupcu elektriny, zmeny pri vyplácaní doplatku a tiež zavedenie aukcií a vyplácania príplatku. Boris Balog taktiež vysvetlil plán čiastočného kompenzovania nákladov podnikateľov na systém podpory OZE aj návrh lokálneho zdroja. Napriek tomu, že MH svoj návrh koncipuje v súlade s usmernením EK o štátnej pomoci, kvôli výnimke, ktorú chce udeliť rekonštruovaným zariadeniam VÚ KVET nad 1 MW, ktoré dodávajú teplo verejnosti prostredníctvom centralizovaného zásobovania, bude nutné zmenu legislatívy notifikovať a získať súhlas aj Európskej komisie. Zaplnená miestnosť potvrdila veľký záujem firiem aj asociácií o tému novely zákona 309/2009. Zástupca ministerstva hospodárstva vysvetlil, že vzhľadom na obrovský význam zmeny tejto legislatívy pre celý trh, postupuje rezort pomalšie a dbá na rôznorodé aspekty, ktoré do procesu príprav vstupujú. Viacerí prítomní mali prvýkrát možnosť zoznámiť sa s detailmi návrhu novely. Vzhľadom na načasovanie konania podujatia bol seminár svojím spôsobom možnosťou pripomienkovať návrh MH ešte pred spustením oficiálneho medzirezortného pripomienkového konania a priestorom pre vychytanie zostávajúcich múch.
-
ENERGOKLUB® sa predstavil na odbornom workshope
13.4.2018V utorok 10. apríla sa v Bratislave uskutočnil workshop Európskeho fóra pre obnoviteľné zdroje energie (EUFORES). V priestoroch Národnej rady SR mali zástupcovia tejto platformy možnosť stretnúť sa s aktérmi z prostredia slovenskej energetiky, a zhovárať sa s predstaviteľmi parlamentu, štátnej správy, firiem, profesijných i občianskych združení. Záštitu nad podujatím prevzal poslanec NR SR Karol Galek. Jednou z hlavných tém stretnutia bol zimný balík návrhov s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý je predmetom intenzívnych rokovaní medzi inštitúciami. O tomto najrozsiahlejšom návrhu opatrení, aký kedy Európska komisia v oblasti energetiky predložila, jeho cieľoch a príležitostiach hovorila Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Ján Petrovič z ministerstva hospodárstva sa sústredil najmä na zhodnotenie dosahovania záväzkov Slovenska v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ale aj na energetickú efektívnosť, ktorá je s témou OZE úzko previazaná. „Najdrahšia energia je však tá, ktorú nemáme, keď ju potrebujeme“, doplnil v nadväznosti na výrok o najlacnejšej energii ako tej, ktorú nemusíme vyrobiť. V rámci panelu, ktorý bol zameraný na výzvy a príležitosti implementácie európskych energetických politík, vystúpila aj manažérka pre ENERGOKLUB® Lenka Ferenčáková. Vo svojej prezentácii sa zamerala na OZE ako zdroj rastu a investícií na Slovensku, pričom sa venovala súčasnej situácii na trhu, ktorá je ovplyvnená zavedeným stop stavom, dotačnému programu Zelená domácnostiam, potenciálu OZE pre zamestnanosť a investíciám do výrobných kapacít, vedy i výskumu. Často spomínanou bola aj pripravovaná novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Viacerí rečníci aj prítomní účastníci z publika poukázali na početné prekážky, až absurdity v slovenskej legislatíve, regulácii a praxi, ktoré bránia transparentnému a trhovo orientovanému rozvoju OZE.