-
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia?
25. 4. 2025O aktuálnych výzvach českej aj slovenskej energetiky diskutoval s členmi platformy ENERGOKLUB® renomovaný expert Jan Vondráš. Jeho analýza z minulého roka, vypracovaná na objednávku prezidenta ČR, zdôrazňuje potrebu realistického prístupu k energetickej transformácii v Českej republike. Jan Vondráš, riaditeľ spoločnosti Invicta Bohemica, predstavil vlani unikátnu štúdiu vypracovanú na žiadosť českého prezidenta Petra Pavla. Analýza vyvolala ohlas v odbornej komunite, keďže poukazuje na zásadné riziká zmeny zdrojovej základne Česka. Tie by mohli už v najbližších rokoch ovplyvniť vývoj cien elektriny doma aj v regióne strednej Európy. Štúdia sa primárne zameriava na možné dôsledky predčasného ukončenia prevádzky uhoľných elektrární v Česku. Problematika českého „exitu“ od uhlia je však podľa Jana Vondráša komplexejšia Zdôrazňuje pritom ekonomickú previazanosť medzi ťažbou hnedého uhlia a samotnou výrobou elektriny. V prípade odstavenia šiestich veľkých kondenzačných elektrární by Česku hrozil výpadok produkcie na úrovni približne 26 TWh ročne. Výsledkom by bol akútny nedostatok elektriny, ktorý krajina nedokáže pokryť dovozom zo zahraničia. Problém však nemožno zúžiť len na výrobu elektriny. Ako ďalej zdôraznil expert, ohrozená je aj ekonomická udržateľnosť ťažby uhlia. Ak by dopyt po hnedom uhlí klesol pod 15,5 milióna ton ročne – čo je podľa Vondráša minimálna hranica rentability – trom zo štyroch aktívnych baní by hrozilo uzavretie, čo by rozvrátilo celý uhoľný reťazec a ohrozilo stabilitu dodávok. Analýza nespochybňuje nevyhnutnosť odchodu od uhlia, zdôrazňuje však, že musí prebiehať koordinovane, po etapách, s dôrazom na energetickú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu. Tretina až polovica teplární a závodných energetík podľa nej do roku 2030 nebude schopná prejsť na alternatívne palivá, hoci viaceré už čiastočne investovali do ekologizácie prevádzky. V súčasnosti sú možnosti nahradiť uhlie v českom energetickom mixe obmedzené. Prechod na zemný plyn je komplikovaný vysokými investičnými nákladmi a geopolitickou neistotou. Dekarbonizačné scenáre síce rátajú s výstavbou paroplynových zdrojov, no do roku 2028 je ich realizácia nepravdepodobná pre absenciu kapacitných mechanizmov, neistotu v oblasti európskej taxonómie, prípadne tlak na využitie vodíka, najmä v Nemecku. Prevádzka nového jadrového bloku v Dukovanoch sa očakáva najskôr v roku 2036. Obnoviteľné zdroje energie síce rastú, no ich nepredikovateľnosť znemožňuje plnohodnotnú náhradu základného výkonu. Biomasa nepredstavuje reálne riešenie kvôli limitovanej dostupnosti a vysokej cene. Analýza spoločnosti Invicta Bohemica preto odporúča odmietnuť nerealistické scenáre, ktoré nezohľadňujú technické a ekonomické možnosti krajiny, zhrnul Jan Vondráš. Neuvážené rozhodnutia by podľa nej mohli viesť k rastu cien a ohrozeniu priemyselných aktérov, ktorú sú závislí na stabilných dodávkach energie. Ako riešenie sa javí dočasné zachovanie prevádzky kľúčových uhoľných elektrární a teplární minimálne v období rokov 2033 – 2036. V neformálnej časti diskusie ENERGOKLUB® zazneli aj témy, ktoré hýbu celou Európou. Diskutovalo sa o výzvach, ktorým čelí Slovensko, o vývoji cien emisných povoleniek v EÚ a ich vplyve na konkurencieschopnosť priemyslu, ako aj o špecifikách stredoeurópskeho trhu.
-
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger?
2. 4. 2025Na túto otázku hľadali odpoveď experti Kempelenovho inštitútu KInIT a spoločnosti FLOWBOX v diskusii s členmi platformy ENERGOKLUB®. Témou boli výzvy energetického sektora v kontexte AI, predstavenie výskumných projektov a prípadových štúdií v oblasti energetického manažmentu. Úlohu umelej inteligencie (AI) v energetickej transformácii priblížila v otváracej prezentácii Viera Rozinajová, vedúca výskumná pracovníčka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT). Hlavným cieľom využitia AI v sektore je efektívne využitie energie a dostupných zdrojov. V inštitúte KInIT sa pri výskume aplikuje "data drive approach" založený na systematickom zbere a analýze dát. Jednou z hlavných oblastí využitia AI v energetike sú aktuálne obnoviteľné zdroje energie (OZE). Na základe predpovede počasia pomáha AI predikovať výrobu „zelenej“ elektriny, prípadne optimalizovať rozloženie fotovoltických panelov. AI sa využíva aj v oblasti online riadenia akumulácie energie a smart nabíjania elektromobilov, ktoré majú potenciál v budúcnosti zlepšovať flexibilitu a stabilitu sústavy. Veľký priestor pre uplatnenie najrôznejších AI nástrojov poskytuje aj inteligentné riadenie budov. Ako ďalej vysvetlila Viera Rozinajová, okrem optimalizácie plánovania energetických tokov je samostatnou kapitolou prediktívna údržba, vďaka ktorej môžu podniky predísť výpadku ešte predtým, ako nastanú. Viera Rozinajová predstavila viaceré projekty, na ktorých KInIT spolupracuje so súkromným sektorom. Napríklad dlhodobý projekt so spoločnosťou ZSE bol zameraný na spotrebu elektriny v segmentoch domácností. Na dezagregáciu vybraných technológií alebo spotrebičov, napr. elektrického vykurovania alebo chladničky, boli využité metódy AI. V spolupráci so spoločnosťou SFÉRA sa realizoval výskum na zlepšenie presnosti predikcie výroby z fotovoltických elektrární. Priamo v praxi sa aplikovali pokročilé štatistické modely, strojové učenie a metódy AI. Prezentácia Jana Denemarka zo spoločnosti FLOWBOX bola zameraná na konkrétne prípady využitia AI v energetickom manažmente. Ako na úvod zdôraznil, smart metering je kľúčový nástroj pre zber a analýzu digitálnych dát o energetických tokoch v budovách a prevádzkach. Dôležité je aj zapojenie externých informácií, ako predpovede počasia, dáta o uhlíkovej stope či krátkodobý trh s elektrinou. Zmeny v energetickom obchodovaní, ako prechod na štvrťhodinové obchodovanie na vnútrodennom trhu, si vyžadujú rýchle rozhodovanie a automatizáciu riadenia. FLOWBOX preto využíva AI v podobe štatistických metód a strojového učenia na predikciu produkcie elektriny z fotovoltiky. Tieto predikcie môžu byť krátkodobé, 15-minútové pre intra-day, alebo 48-hodinové pre podniky riadiace mikrogridy. Ďalšou oblasťou, v ktorej sa začína využívať AI, sú simulácie, ktoré umožňujú nastaviť najvhodnejší algoritmus. Ako upozornila Jan Denemark, vykurovanie a chladenie predstavujú jednu z najväčších položiek energetickej spotreby v administratívnych budovách, kde ich podiel môže dosahovať až 40 %. Preto je populárnym riešením riadenie teplotnej hysterézie pomocou AI, ktoré dokáže dynamicky upravovať model riadenia tepla a chladu na základe počasia a obsadenosti budovy. FLOWBOX dokáže integrovať a riadiť viacero technológií naraz, od batérií a fotovoltických elektrární až po vykurovanie a osvetlenie. Cieľom je vytvoriť "virtuálneho energetika", ktorý poskytne okamžitý prehľad o efektivite rozdelený do rôznych kategórií a časových úsekov. Používateľský komfort navyše zlepšuje AI chatbot, ktorý generuje reporty a prehľadne vysvetľuje výzvy energetického manažmentu. Digitalizácia a využitie AI v energetike prinášajú aj zvýšené riziko kybernetických útokov. V rámci diskusie sa hovorilo o bezpečnostných výzvach v oblasti IT architektúry alebo štandardizácie dát. V členskej sekcii platformy ENERGOKLUB nájdete prezentácie prednášajúcich a ďalšie informácie.
-
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB®
24. 6. 2024Ako posunúť energetický trh vpred a zabezpečiť stabilitu regulačného prostredia? O prebiehajúcich legislatívnych zmenách, nastavení regulačných mantinelov a vízii budúceho rozvoja sektora minulý týždeň diskutoval šéf ÚRSO Jozef Holjenčík so zástupcami firiem a združení na stretnutí platformy ENERGOKLUB®. Členovia platformy ENERGOKLUB® a ďalší zástupcovia organizácií pôsobiacich v sektore debatovali o novom dizajne regulačného prostredia. Exkluzívnym hosťom podujatia bol Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý po svojom návrate do funkcie inicioval rozsiahle legislatívne zmeny. Predmetom debaty boli viaceré aspekty cenových vyhlášok a novelizácie pravidiel trhu s elektrinou a plynom, ktoré sú v záverečnom štádiu legislatívneho procesu a vstúpia do účinnosti 1. júla 2024. Tieto zmeny boli vystužené jarným balíkom primárnej legislatívy, ktorý výrazne posilňuje kompetencie ÚRSO. Predseda ÚRSO ubezpečil prítomných hostí, že po „legislatívnej smršti“ očakáva stabilitu regulačného prostredia. V nasledujúcich rokoch, odhliadnuc od zmien, ktoré vyplývajú z transpozície európskych smerníc, plánuje úrad minimálne zásahy do právnych predpisov. Účastníci trhu sa ešte musia pripraviť na novelizáciu štandardov kvality, ktoré majú lepšie chrániť koncových odberateľov. Jozef Holjenčík predpokladá, že nultá verzia materiálu by mala byť predložená na verejnú diskusiu už v priebehu najbližších týždňov. Zámerom regulátora je ukončiť pripomienkovanie do polovice septembra 2024. "OZE áno, ale s rozumom" ÚRSO musí podľa neho flexibilne reagovať na signály z domáceho trhu, ale aj okolitých štátov. Ciele EÚ v oblasti energetiky považuje Jozef Holjenčík vo všeobecnosti za príliš ambiciózne. Prijímanie množstva právnych predpisov na zvýšenie ambícií v oblasti OZE alebo energetickej efektívnosti môže podľa neho destabilizovať trhy, čo vyvolá potrebu ochrany spotrebiteľov pred vysokými cenami energie. Slovensko by sa pri rozvoji OZE malo zamerať na zmysluplné projekty, ktoré zohľadňujú lokálne špecifiká. Elektrifikácia a posun smerom k zelenej a uhlíkovo neutrálnej výrobe energie si vyžadujú investície do distribučnej infraštruktúry a batériových systémov na ukladanie zelenej elektriny. Za projekt, ktorého parametre pomôžu sústave, označil napríklad prečerpávaciu vodnú elektráreň Ipeľ. Jednou z diskutovaných tém bol tiež systém pásmovej tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Hoci návrh cenovej vyhlášky pôvodne uvažoval o zrušení rozdelenia na pásmové sadzby, po rozporových konaniach úrad svoj názor korigoval. Jozef Holjenčík zdôraznil, že po rokovaniach so zástupcami priemyslu úrad svoj postoj dočasne prehodnotil. Súčasná metodika výpočtu TPS doplnená o individuálnu sadzbu zostane podľa neho v platnosti minimálne do roku 2025. Do budúcnosti plánuje regulátor hľadať také riešenie, ktoré má smerovať k zrovnoprávneniu odberateľov bez ohľadu na výšku spotreby elektriny. V rámci diskusie odpovedal predseda ÚRSO na rôznorodé otázky hostí. Témou bola takisto podpora centrálneho vykurovania, ktoré musí v zmysle požiadaviek EÚ viac integrovať OZE a čelí konkurencii individuálneho vykurovania, ktoré nepodlieha regulácii. Jozef Holjenčík zdôraznil, že systémy CZT vníma ako kľúčový prvok slovenského teplárenstva, ktoré bude ÚRSO v rámci svojich možností podporovať tak, aby bola zabezpečená ich konkurencieschopnosť, ale zároveň dostupné ceny pre koncových odberateľov. Plyn ako prechodné palivo V Európe sa v reakcii na intenzívny rozvoj zelenej elektriny OZE stále viac spoliehajú na zemný plyn. Výstavba moderných kogeneračných zdrojov na báze zemného plynu by podľa Jozefa Holjenčíka mohla byť vhodným doplnením energetického mixu aj na Slovensku. Takýto prístup pritom považuje za obhájiteľný aj na úrovni EÚ, vyzdvihol flexibilitu týchto zdrojov v kontexte bilancovania sústavy. Jozef Holjenčík sa vyjadril aj k rozšíreným právomociam ÚRSO pri podporných službách a metodike stanovovania cien, ktorá by sa mohla pozitívne prejaviť vo výške tarify TSS. Slovensko sa ku koncu tohto roka pripravuje na vstup do európskych platforiem na cezhraničnú výmenu regulačnej energie. Projekt PICASSO je zameraný na sekundárnu reguláciu, projekt MARI sa zameriava na terciárnu reguláciu. Hoci sa od vstupu do platforiem očakáva väčšia likvidita a výhodnejšie ceny regulačnej elektriny, skutočnosť môže byť podľa predsedu ÚRSO odlišná, čo naznačuje aj skúsenosť z Talianska.
-
Seminár o novinkách v zodpovednosti za odchýlku a centrálnej fakturácii
19. 4. 2024Aký vplyv môžu mať nedávne zmeny v prenesení zodpovednosti za odchýlku na účastníkov trhu? Na čo nezabudnúť v procese zmeny bilančnej skupiny? A aké novinky platia od roku 2024 pri stanovení koncovej spotreby pre uplatnenie tarify TPS a TSS? Aj o týchto témach diskutovali odborníci na špeciálnom seminári, ktorý zorganizovala platforma ENERGOKLUB a Semináre sféra. Od 1. januára 2024 vstúpila do účinnosti novela pravidiel trhu s elektrinou z dielne ÚRSO. Priniesla viacero noviniek, s ktorými je potrebné vysporiadať sa v aplikačnej praxi. Kým v minulosti platilo, že pokiaľ účastník trhu sám neprebral zodpovednosť za vlastnú odchýlku, bol touto povinnosťou viazaný dodávateľ elektriny. K najzásadnejším zmenám preto patrí možnosť reťazenia zodpovednosti za odchýlku. Hoci doteraz nebola umožnená, jedinou výnimkou boli miestne distribučné sústavy. „Súčasná legislatíva už priamo do zákona zadefinovala možnosť, že dodávateľ môže preniesť zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu,“ uviedol Peter Čulen, špecialista pre odchýlky spoločnosti OKTE. Preniesť zodpovednosť za odchýlku dáva zmysel do tretej úrovne, ale nie je obmedzené. V praxi sa očakáva, že táto možnosť bude využívaná primárne prevádzkovateľmi miestnych distribučných sústav (MDS). Ak odberateľ v rámci MDS prenesie zodpovednosť na prevádzkovateľa MDS, ten ju môže preniesť ďalej na dodávateľa elektriny na vstupe, ktorému je následné umožnené preniesť zodpovednosť za odchýlku na subjekt zúčtovania. Prenesená zodpovednosť za odchýlku môže mať dva režimy: generálna zodpovednosť alebo zodpovednosť za jednotlivé odberné a odovzdávacie miesto (OOM). Ako vo svojom príspevku vysvetlil Patrik Rzavský, manažér pre produkt firmy SFÉRA, zavedenie generálneho prenesenia zodpovednosti za odchýlku znamená výrazné zjednodušenie procesov oproti minulosti. Účastník trhu nemusí prenášať zodpovednosť za odchýlku samostatne za každé nové OOM, ktoré vznikne, ale proces priradenia sa v tomto režime aplikuje automaticky na určeného účastníka trhu, dodávateľa alebo subjekt zúčtovania. V prípade režimu zodpovednosti za jednotlivé OOM platí, že účastník trhu si pre každé nové OOM, resp. pri každej zmene, vyberá dodávateľa a musí nahlásiť, kto preberá zodpovednosť za odchýlku. Diskutovalo sa aj o detailoch zmeny bilančnej skupiny, ktorý odteraz patrí do pôsobnosti spoločnosti OKTE.Na doplnenie problematiky vo vzťahu k agregácii flexibility a zdieľania elektriny sa vo svojej prednáške zameral Tomáš Bartek, výkonný riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA. Seminár sa zaoberal aj novinkami pri stanovení koncovej spotreby elektriny pre uplatnenie taríf za prevádzkovanie systému (TPS) a systémové služby (TSS). Detailnejšie informácie k špeciálnemu semináru a záznam podujatia nájdete v tomto článku.
-
Spúšťame podcast ENERGOKLUB
26. 2. 2024Staňte sa súčasťou konverzácie o budúcnosti energetiky! V novom podcastovom formáte budeme na pravidelnej báze prinášať rozhovory s odborníkmi zo sektora. Nový formát je rozšírením networkingovej a informačnej úrovne platformy ENERGOKLUB. „Našim zámerom je prinášať vecné rozhovory s odborníkmi a inšpiratívnymi ľuďmi, ktorí pôsobia v energetike alebo iným spôsobom ovplyvňujú dianie v sektore,“ povedal Michal Jesenič, manažér platformy ENERGOKLUB, ktorý bude podcast moderovať. Vypočujte si nás na vašich obľúbených podcastových platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu zadarmo. Apple podcasts | Spotify | Podbean Na našom webe si môžete pozrieť jednotlivé epizódy aj vo videoformáte. Vypočujte si premiérovú epizódu V prvej epizóde sme privítali Ivana Weissa, riaditeľa divízie stratégia a rozvoj podnikania spoločnosti Stredoslovenská energetika (SSE), ktorého sme sa pýtali, či je nástup modernej energetiky pre tradičného dodávateľa podnikateľskou výzvou, alebo bremenom. V rozhovore sme sa venovali aj obchodníckym témam a pohľadu SSE na očakávané legislatívne zmeny. Oceníme váš názor - dajte nám vedieť, čo si myslíte a posielajte svoje nápady na zlepšenie!
-
Aké sú trendy v obchodovaní s energiami? Experti diskutovali
12. 2. 2024Je energetická kríza zažehnaná? Kľúčové trhy prechádzajú transformáciou a stávajú sa silne deficitné v energetických komoditách. Odolnosť Európy bude pravidelne testovaná pri každom trhovom šoku. Na nedávnom podujatí platformy ENERGOKLUB diskutovali experti o trendoch v obchodovaní s energiami, ale aj očakávanom rozvoji trhu so zárukami pôvodu pre biometán na Slovensku. Energetický výhľad na vývoj komoditného trhu v Európe poskytol na úvod podujatia Lukáš Řezníček zo spoločnosti Danske Commodities. Podľa neho si EÚ stanovila ciele, na dosiahnutie ktorých v súčasnosti chýbajú technológie, alebo, hoci technológie existujú, dodávateľsko-odberateľské reťazce nie sú schopné uspokojiť dopyt. Výsledkom je masívna volatilita na trhu s energiami. Burzová cena elektriny sa dostala na mierne vyššie hodnoty priemeru za poslednú dekádu v závislosti na konkrétnom trhu a produkte. Vedúci riadenia trhového rizika Danske Commodities nevidí priestor pre zníženie cien. Za hlavný dôvod označil fakt, že kapitálové výdavky na výstavbu nových OZE za posledné 3 roky významne rástli. Cenové dno odhaduje na úrovni okolo 55 – 60 EUR/MWh. Plyn sa aktuálne obchoduje pod hranicou 35 EUR/MWh. Pokiaľ ide o predikciu vývoja, Řezníček si dokáže v závislosti na medzinárodnej situácii predstaviť významnejší pokles cien na úroveň 22-25 EUR/MWh, ale tiež možný rast cien do rozmedzia 50-70 EUR/MWh. Energetická kríza sa neskončila Odolnosť Európy v dostupnosti komodít bude pravidelne testovaná pri každom trhovom šoku. S priemyselnými výzvami sa dá podľa Lukáša Řezníčka pracovať využitím aktívneho energetického manažmentu, výsledkom čoho sú menšie riziká spojené s prebiehajúcou energetickou transformáciou. Za efektívne nástroje považuje hedžing formou dlhodobých kontraktov s cieľom stabilizovať cash-flow priemyselných hráčov, alternatívne vybudovanie internej energetickej expertízy, či práca s "flexibilitou". Každý koncový zákazník má odlišnú stratégiu pre nákup komodít. Pre časť firiem môže pri elektrine dávať zmysel zazmluvniť si elektrinu na 10 alebo 15 rokov dopredu. Debata sa špecificky dotkla kontraktov typu Power Purchase Agreement (PPA), teda dlhodobých zmlúv medzi výrobcom elektriny z OZE a koncovým odberateľom. Názory na PPA zmluvy, na ktoré kladie dôraz aj nový market dizajn EÚ, sa v kontexte dynamického vývoja trhu rôznia. Hoci ich potenciál je podľa Mária Matušinca, experta spoločnosti AXPO Austria GmbH, obrovský aj kvôli stratégiám v oblasti udržateľnosti a faktoru ESG, v dôsledku poklesu cien energií sa znížila motivácia developerov stavať nové OZE. AXPO rámci Európy spravuje portfólio výrobcov OZE s kumulatívnym inštalovaným výkonom takmer 20 GW. Zástupca firmy AXPO upozornil aj na náročne podmienky prevádzkovateľov tradičných búrz, ktoré podľa neho nedokážu efektívne rozlišovať medzi špekulantmi a výrobcami. Tento stav donútil výrobcov, aby obchádzali burzy a predávali svoju produkciu formou OTC bilaterálnych kontraktov. Mário Matušinec odporúča koncovým zákaníkom diverzifikovať riziko dlhodobými 5 alebo 10 ročnými kontraktmi v kombinácii s dokupovaním komodity na spote. Európa prechádza priemyselným útlmom. Podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Torreol Miroslava Mitala majú koncoví zákazníci, poučení minulosťou, tendenciu hedžovať si tzv. dlhodobé pozície. Podniky si stále nedokážu výhodne nakúpiť komoditu, naopak, výhodnejšie je pre nich nevyrábať. Ako ďalej upozornil Mital, priemyselné podniky v Nemecku sa čoraz viac usilujú optimalizovať nákup vstupných komodít, trendom je vytváranie vlastných obchodných oddelení. Diskusia sa venovala aj obchodovaniu so zárukami biometánu. Hoci na Slovensku je v prevádzke stále iba jedna biometánová stanica v Jelšave, SPP – distribúcia očakáva v krátkom čase pripojenie ďalších 5 nových biometánových prevádzok, informoval Jerguš Vopálenský, vedúci rozvoja sieťového obchodu. Za ďalší pozitívny impulz pre rozvoj domáceho trhu označil aj výzvu z Plánu obnovy na transformáciu bioplyniek. SPP – distribúcia vlani v lete spustila register obnoviteľných plynov. Počas prvých šiestich mesiacov ostrej prevádzky boli vydané záruky pôvodu pre biometán vyrobený v Jelšave v celkovom objeme 29 122 MWh, ďalších 700 MWh záruk pôvodu bolo importovaných zo zahraničia. Na elektronický prevod vydaných záruk pôvod medzi jednotlivými majiteľmi účtov v registroch šiestich štátov, ktoré sú zapojené do iniciatívy, využíva firma clearingovú platforma ERGaR Hub. Cena záruky pôvodu pre biometán sa pohybuje v rozmedzí od 25 – 100 EUR/MWh v závislosti od emisnej stopy výroby biometánu a sektoru uplatnenia. Dopyt po zárukách podľa zástupcu SPP - distribúcia stimuluje aj ESG stratégia podnikov. Z jednotlivých prednášok expertov, ako aj následnej diskusie, vám prinesieme podrobnejšie články v informačnej sekcii portálu energoklub.sk.
-
Ako ďalej v energetike? Pozrite si záznam predvolebnej diskusie
26. 9. 2023Aké predstavy o vývoji energetiky majú zástupcovia politických subjektov, ktoré sa zúčastnia parlamentných volieb? Platforma ENERGOKLUB® minulý týždeň zorganizovala špeciálne diskusné podujatie. Prinášame vám kompletný záznam. Pozvanie do predvolebnej debaty prijali: Jana Ambrošová (Modrí, Most - Híd) Karol Galek (Sloboda a Solidarita) Štefan Kišš (Progresívne Slovensko) Kamil Šaško (Hlas - SD)
-
Účastníci trhu a odborná verejnosť debatovali o aktualizácii INEKP
31. 5. 2023Platforma ENERGOKLUB v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR zorganizovala verejnú diskusiu k pripravovanej aktualizácii Integrovaného národného a klimatického plánu (INEKP) na roky 2021 a 2032. Slovensko musí do 30. júna 2023 predložiť Európskej komisii prvý návrh aktualizácie INEKP. Jeho súčasná podoba z roku 2019 už nereflektuje nové iniciatívy na národnej úrovni alebo úrovni EÚ. Gestorskými rezortmi strategického materiálu Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Ako upozornila Lenka Balog Ferenčáková, riaditeľka odboru energetickej a surovinovej politiky sekcie energetiky MH SR, do prípravy novej verzie INEKP sa zapojili aj ďalšie rezorty, ústredné orgány štátnej správy, podriadené organizácie a štátne podniky. Celkovo vzniklo 5 pracovných skupín, ktoré riešia jednotlivé dimenzie INEKP. V neposlednom rade bola v procese prípravy oslovená aj verejnosť. Hlavnými dôvodmi aktualizácie sú balík Fit for 55 a REPowerEU, nový klimatický predpis s cieľom zníženia emisií CO2 o 55 % a plán dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050. Rovnako udalosti po invázii Ruska na Ukrajinu viedli k rastu cien a dostupnosti surovín. Jednou z najdiskutovanejších tém bol rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku. Aj po ukončení stop stavu spred vyše dvoch rokov sú výsledky v reálnych podmienkach limitované. Podľa zástupkyne MH sa však blýska na lepšie časy, o čom svedčí aj rastúci počet žiadostí o osvedčenie súlade zámeru s koncepciou energetickej politiky týkajúcich sa veterných a fotovoltických zdrojov s inštalovaným výkonom nad 5 MW. Investori dlhodobo volajú po reforme povoľovacích procesov, ktorú avizuje MŽP. Výsledkom má byť urýchlenie a zjednodušenie konania týkajúce sa rozvoja nových OZE a zelených technológií. Prekážkou rozvoja sú tiež rozkúskované etapy v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Očakávanú zmenu má priniesť „veľká reforma“ zákona o EIA. Ako upozornil Milan Zvara, generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia MŽP SR, dekarbonizácia bez OZE sa nedá dosiahnuť. „V rámci aktualizácie Plánu obnovy pribudla nová kapitola REpowerEU. Do modernizácie a digitalizácie sústav s cieľom integrovať väčší objem variabilných OZE pôjde vyše 133 miliónov eur,“ poznamenal zástupca envirorezortu. SPP do svojej stratégie integroval ambiciózne dekarbonizačné výzvy EÚ. Štátny podnik má podľa Martina Dudáka z divízie rozvoja podnikania v pláne do roku 2030 postaviť veterné parky s inštalovaným výkonom 500 MW a ďalších 200 MW fotovoltických elektrární. Spoločnosť SEPS predstavila novú štúdiu, ktorá vznikla v spolupráci s českým EGÚ Brno, porovnávajúcu vybrané ukazovatele desaťročného plán rozvoja prenosovej sústavy oproti scenáru s vysokým pripájaním fotovoltických a veterných elektrární pre rok 2030. Pre účely výpočtov SEPS počíta so 6 GW inštalovaného výkonu OZE. Hlavné závery štúdie prišiel prezentovať Peter Dovhun, vtedajší predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS. V procese dekarbonizácie SR bude kľúčová transformácia priemyselného giganta, U.S. Steel Košice, ktorej víziu načrtol Juraj Sabol, generálny manažér pre stratégiu tejto spoločnosti. Najväčšie výzvy z optiky najväčšieho producenta elektriny v krajine predstavil prítomným účastníkom Tomáš Šimovič, vedúci pre strategické projekty Slovenských elektrární. Prístup prevádzkovateľa distribučnej sústavy k pripájaniu nových OZE priblížil Tomáš Šipoš, vedúci úseku regulácie Západoslovenskej distribučnej. Firma s partnermi úspešne pokračuje v projektoch ACON a DanubeInGrid zameraných na rozvoj digitalizácie a smart prvkov. Potenciál vedy a výskumu v oblasti zelenej transformácie SR podčiarkol Juraj Kubica, ktorý pôsobí na FEI STU a Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Partnerom verejnej diskusie bola spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel. Kompletný videozáznam podujatia oboch diskusných panelov je dostupný v členskej sekcii.
-
Rozmach energetických komunít? Slovensko je na štartovacej čiare
14. 4. 2023Ústrednou témou minulotýždňového stretnutia členov platformy ENERGOKLUB bol rozvoj energetických spoločenstiev. Účastníci podujatia sa zhodli, že rastúce odvetvie skrýva obrovský potenciál pre lokálnych aktérov, ktoré posilní ich energetickú nezávislosť, prinesie finančnú úsporu a podporí využívanie OZE. Predstavené boli projekty komunitnej energetiky v susednej ČR a krajinách EÚ. V Českej republike sú projekty v oblasti komunitnej energetiky aktuálne doménou predovšetkým obcí. Ako prítomným účastníkom priblížil Tomáš Jagoš, šéf projektovej pracovnej skupiny z Unie komunitní energetiky, aktuálne je evidovaných približne 200 komunálnych projektov obcí, ktoré prevádzkujú svoj vlastný obnoviteľný zdroj energie, prevažne strešnú fotovoltiku, častokrát aj v kombinácii s batériovým systémom, ale výnimkou nie sú ani veterné elektrárne, hydroelektrárne alebo bioplynky. Iniciátorom sú miestne akčné skupiny, prostredníctvom ktorých sa čerpajú dotácie do regiónov. Zdieľanie elektriny v rámci českých obcí, miest alebo regiónov preto stále nie je možné. Česko stále netransponovala smernicu EÚ o podpore využívania OZE (REDII), ktorá sa dotýka aj energetických komunít. Novela známa ako LEX OZE II, ktorá má legislatívne ukotviť posielanie prebytkov cez verejnú distribučnú sieť a zadefinovať súvisiace práva a povinnosti. Do popredia sa dostávajú aj projekty developerov, bytové komplexy a logistické centrá. Občianske projekty v českom prostredí nateraz chýbajú. Nová vyhláška českého regulátora ERÚ však od roku 2023 umožňuje lokálne zdieľanie vyrobenej elektriny v bytových domov a viacgeneračných rodinných domoch. Regionálni distribútori už posudzujú prvé žiadosti. Slovensko v porovnaní s ČR v rozvoji zdieľania elektriny zaostáva. Toto konštatovanie platí aj napriek tomu, že vlaňajšia veľká novela energetického a regulačného zákona zadefinovala nových účastníkov trhu s elektrinou. V sekundárnej legislatíve má energetické spoločenstvá zadefinovať vyhláška ÚRSO o pravidlách fungovania vnútorného trhu s elektrinou, ktorá je v poslednej fáze legislatívneho procesu, hoci do účinnosti mala vstúpiť už od 1. apríla 2023. Marián Parkányi, predseda Klastra energetických komunít Slovenska (KEKS), vníma negatívne, že energetické spoločenstvá nemajú v primárnej legislatíve ukotvenú žiadnu právnu oporu pre využívanie existujúcej infraštruktúry. Pre rozvoj spoločenstiev pritom považuje za kľúčové, aby ich členovia mohli zdieľať elektrinu prostredníctvom verejnej distribučnej sústavy. Prioritou KEKS v najbližšom období je preto okrem zvyšovania povedomia aj naštartovať diskusie so zástupcami regionálnych distribučných firiem. Primárnym cieľom komunitnej energetiky podľa Mariána Parkányiho nemá byť dosahovanie zisku, ale podpora energetickej sebestačnosti. Jej rozvoj so zameraním na OZE a zelené technológie sa môže stať kľúčovým nástrojom pri riešení klimatickej a energetickej krízy, ako aj energetickej chudoby. V tomto kontexte bude KEKS iniciovať štúdiu, ktorá zmapuje potenciál komunitnej energetiky na území SR. Napríklad v Česku podobná analýza už existuje. Vypracoval ju rešpektovaný think-tank EGÚ Brno, podľa ktorého je potenciál ročnej výroby elektriny v tamojších bytových domoch a obciach na úrovni takmer 12 715 GWh. Komunitnú energetika vnímajú ako príležitosť predstavitelia samospráv. Energetický poradca Peter Ludrovský z Únie miest a obcí zároveň predstavil výsledky prieskumu, z ktorého vyplýva, že 35 % municipalít má problémy s vysokými cenami energií. Všetci respondenti preto prijali opatrenia zamerané na energetické úspory. Väčšina z nich plánuje investovať do nových OZE, v jednom meste sa v roku 2024 plánuje založenie energetického spoločenstva. V rámci neformálnej debaty odzneli aj pohľady zástupcov Ministerstva hospodárstva SR, asociácie SAPI a spoločnosti ZSE Energia. Do diskusie prispeli aj zástupcovia Slovenskej inovačnej energetickej agentúry (SIEA), ktorá bola aktívne zapojená do medzinárodných projektoch zameraných na vznik a rozvoj energetických komunít. Predstavené boli zároveň rozličné príklady fungujúcich energetických spoločenstiev v krajinách EÚ. V záverečnej časti diskusie sa preberala aj problematika dátovej výmeny, v ktorej bude kľúčovú úlohu zohrávať Energetické dátové centrum. Spoločnosť OKTE ho má podľa platnej legislatívy sprevádzkovať do leta 2024. Viacero sektorových organizácií sa nedávno obrátili na MH SR, ÚRSO a SEPS, aby zabezpečili včasné spustenie EDC, ktoré už tento rok umožní účastníkom trhu naplno využívať všetky funkcionality vyplývajúce z platnej legislatívy.
-
Ako sa vymaniť zo špirály kompenzácií v energetike? Politici diskutovali
27. 1. 2023Dlhodobé dotovanie cien energií nepovažujú za udržateľné riešenie. O efektívnosti kompenzačných schém, nastavení krízovej regulácie a ďalších aktuálnych témach diskutovali s členmi platformy ENERGOKLUB šéf parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský a Karol Galek, poslanec a bývalý štátny tajomník MH SR. Zavedením krízovej regulácie získala vláda kompetenciu určovať ceny energií. Spoločne s nastavením štátnych kompenzácií to časť účastníkov trhu vníma ako nesystémový krok, ktorý dovolil politikom "kúpiť čas". Plošné dotovanie energií podľa nich dostatočne nemotivuje k šetreniu, pričom absentuje adresnejšia pomoc pre jednotlivé skupiny odberateľov vrátane výrobcov, podnikateľov alebo priemyslu. Aj s takouto kritikou boli konfrontovaní politici na nedávnom stretnutí platformy "Energetická kríza: Príležitosť alebo premárnená šanca?" Predseda hospodárskeho výboru NR SR Peter Kremský považuje za kľúčové, aby krízová regulácia dokázala ochrániť malých podnikateľov. „Kým väčšie firmy sa so situáciou na trhoch dokážu lepšie vysporiadať, menšie subjekty si nemôžu dovoliť vyčleniť expertov pre oblasť energetiky. Nové cenníky od dodávateľov sú pre nich najväčšou dejinnou zmenou za posledných 30 rokov. Ak podnikatelia vyhynú, zničíme si podhubie našej ekonomiky,“ zdôraznil poslanec NR SR (OĽaNO). „Verím, že kroky, ktoré sa v posledných týždňoch urobili, pomôžu, ale nemusí to stačiť a preto sa v tejto oblasti snažím intenzívne angažovať.“ Štát by sa mal podľa Petra Kremského snažiť motivovať odberateľov, aby uprednostňovali dlhodobé kontrakty pred krátkodobými. Pomôcť v tejto snahe by mali aj tradiční dodávatelia, v ktorých má štát vlastnícky podiel. „Mojou prioritou je, aby sme do budúcnosti hľadali možnosti dlhodobých zmlúv pre odberateľov, ktorí za to, že sa zaviažu na dlhšie obdobie, dostanú prijateľnejšiu cenu za dodávku. Treba si uvedomiť, že výrobné ceny elektriny nie sú vyššie ako pred dvoma rokmi,” povedal. Uvažovaná schéma alebo systém garantovaných cien by podľa neho mali byť založené striktne na dobrovoľnosti. „Ak chce niekto riskovať na spotovom trhu alebo si dohodnúť lepšiu cenu bilaterálne, nebudeme mu brániť.” Vláda by mala zabezpečiť, aby sa elektrina vyrobená v krajine aj spotrebovala, zdôraznil Kremský. Tým sa podľa neho vytvorí konkurenčná výhoda pre podniky, ktoré v krajine sídlia. Podľa Galeka takýto zásah do trhu nie je možný, pretože Slovensko je súčasťou jednotného trhu s elektrinou v EÚ. Navyše by išlo o opatrenie v rozpore s dočasným krízovým rámcom, ktorý vznikol so zámerom zachovať konkurenčné prostredie. Súčasná situácia podľa Galeka nie je dlhodobo udržateľná. Na trhu existuje množstvo regulovaných subjektov, ktoré si budú nárokovať na kompenzácie v elektrine a plyne, čo predstavuje obrovskú záťaž pre štátny rozpočet. Hoci súčasný vývoj na referenčných burzách v Európe dáva nádej na mierny optimizmus a otvára cestu k dostupnejším energiám v budúcnosti, návrat na predkrízové úrovne cien komodít nie je možné očakávať. V politickej debate bol horúcou témou ostatných týždňov minuloročný posun indexačného obdobia, ku ktorému pristúpil ÚRSO na základe odporúčania Ministerstva hospodárstva SR. Ide o jeden z kľúčových parametrov vstupujúcich do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny pre zraniteľných odberateľov. Dôvodom mali byť nedotiahnuté rokovania o naplnení memoranda medzi štátom a Slovenskými elektrárňami o podmienkach dodávky 6,15 TWh silovej elektriny pre domácnosti v nákupnej cene vo výške 61,2 EUR/MWh. Novelou vyhlášky ÚRSO sa skrátilo referenčné obdobie na august a september 2022 - pri spätnom pohľade mesiace, kedy pohyb na burze PXE kulminoval. Vtedajší štátny tajomník Karol Galek priznal, že hoci iniciatíva vyšla zo strany vtedajšieho vedenia rezortu, vývoj na burze bolo náročné predvídať. „Posunutím obdobia sme my získali čas na finalizáciu zmluvy a dodávatelia istotu, že v júli ešte elektrinu nakupovať nemusia.“ Týmto sa podľa Galeka zabezpečilo 85% elektriny v regulovanom segmente. „Ak by sa dotiahol náš návrh na 15% šetrenie, bolo by dosť elektriny aj pre malých podnikateľov,“ uviedol ex-štátny tajomník. Na začiatku roka sa do existenčných problémov dostali práve malé podniky s regulovanými cenami, ktorým sa niekoľkonásobne zvýšili zálohové platby za elektrinu. Napätú situáciu Ministerstvo hospodárstva SR krátko na to vyriešilo, ale podľa Galeka sa dalo komplikáciám vyhnúť transferom 245 miliónov eur, ktoré zostali nevyužité v rámci výzvy na kompenzáciu účtov za elektrinu pre podnikateľov za august a september 2022. „Teda presne za obdobie, keď dodávatelia nakupovali zvyškovú elektrinu pre malých podnikateľov. Notifikácia Európskou komisiou v tomto prípade nebola potrebná, stačilo iba zmeniť beneficienta a dodávateľov kompenzovať do vládou určených 199 EUR za MWh,“ skonštatoval Galek. Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group upozornil na neprehľadnosť vzniknutého systému, ktorému majú jednotliví účastníci trhu problém porozumieť. Poukázal aj na odlišnosti regulácie v sektore elektroenergetiky a v sektore teplárenstva. Kým teplárom ÚRSO vidí „do kuchyne“ a cenové rozhodnutia sú prijímané posúdením individuálnych nákladov na výrobu tepla, pri elektrine pretrváva viazanosť na referenčné indexy. Vláda v závere vlaňajška schválila mimoriadny odvod z nadmerných príjmov pre výrobcov elektriny využívajúcich tzv. inframarginálne technológie (OZE, jadro a uhlie). Opatrenie vychádza z nariadenia EÚ, ale členské krajiny si môžu zohľadniť svoje národné špecifiká. Kabinet doposiaľ neurčil cenové stropy trhových príjmov pre jednotlivého technológie. Známe je iba rozpätie od 50 do 250 EUR/MWh. Prekážkou sú podľa Kremského rokovania so Slovenskými elektrárňami o „lacnej“ elektrine, ale predovšetkým nejasnosti v prípade bioplynu, ktoré si v súčasnom trhovom prostredí vyžadujú mimoriadne citlivé nastavenie. Karol Galek je presvedčený, že stropy trhových príjmov by mal určovať ÚRSO a bolo chybou, že sa táto kompetencia preniesla na kabinet. Týmto podľa neho unikajú štátnemu rozpočtu na mesačnej báze milióny eur, ktoré by mohli byť využité na kompenzačné mechanizmy. Zavedenie krízovej regulácie označil za fatálnu chybu riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Tento nástroj považuje za vyššiu formu regulácie bez jednoznačných mantinelov. Politici podľa neho vnímajú inštitút krízovej regulácie iba jednosmernou optikou a bude zaujímavé sledovať, ktorá garnitúra nájde odvahu ho zrušiť. V neformálnej časti diskusie sa hovorilo o nevyužitom potenciáli šetrenia, ale aj o samovýrobe elektriny, ktorá je čoraz atraktívnejšia pre odberateľov kvôli dosiahnutiu čiastočnej energetickej sebestačnosti. Popri prebiehajúcom rozmachu lokálnych zdrojov sú výzvou do budúcnosti agregácia a zdieľanie energie v rámci vznikajúcich energetických komunít.
-
Veľký priemysel na odchode zo Slovenska?
9. 12. 2022Utlmovanie výroby kvôli rastúcim cenám komodít, strata konkurencieschopnosti na globálnej úrovni a prepúšťanie pracovníkov. Energeticky náročný priemysel sa zo súčasnej krízy nemusí pozviechať a volá po efektívnych kompenzáciách zo strany štátu. O aktuálnych témach diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB so zástupcami priemyselných podnikov, zamestnávateľov a analytikmi. Slovensko môže v dôsledku krízy prísť o svoj energeticky náročný priemysel. Debatu otvoril analytickým príspevkom Michal Sura, poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR, v ktorom popísal hlavné fundamenty vývoja na trhu s energiami, ktoré vyústili do súčasnej krízy. Firma OFZ, výrobca ferozliatin, sa v priebehu lete rozhodol pozastaviť výrobu vo všetkých siedmich peciach, ktorá prevádzkuje. Zástupca podniku Martin Klocok, poznamenal, že obnovenie výroby by dávalo zmysle pri cenách elektriny v rozmedzí 80 až 130 EUR/MWh. Klocok zároveň odmieta kritiku, že súčasný stav je výsledkom zlých manažérskych rozhodnutí vedenia oravského závodu, ktoré nedokázalo predvídať situáciu a nenakúpilo elektrinu vo forme dlhodobých kontraktov. Trh s ferozliatinami je podľa neho špecifický biznis, ktorý sa, na rozdiel od hliníka, nekótuje na burze a funguje primárne na bilaterálnych kontraktoch. Pri dlhodobých zmluvách sa cena elektriny stanovuje na kvartál dopredu. Vládna pomoc podnikom s energiami podľa neho nerieši problémy energeticky náročného priemyslu. Optimisticky nevidí ani nastavenie vyšších kompenzácií prostredníctvom Envirofondu, po ktorom dlhodobo volajú zástupcovia priemyslu na Slovensku. A to aj napriek tomu, že v programe aktuálnej schôdze parlamentu budú poslanci rokovať o trojici návrhov na novelizáciu zákona o obchodovaní s emisnými povolenkami, pričom každý z nich v inej výške upravuje percentuálnu výšku použiteľného výnosu z dražieb emisných kvót. Realitou je aj prepúšťanie zamestnancov. Tibor Gregor, výkonný riaditeľ združenia Klub 500, vidí dôvod toho, že krajina stráca priemysel aj v chýbajúcej hospodárskej politike štátu, ktorý by si mal jasne definovať, aký druh priemyslu a či vôbec chce podporovať. Okrem oravského výrobcu ferozliatin je v problémoch aj spoločnosť Slovalco. Jediný domáci výrobca hliníka, ktorý na jeseň odstavil všetky svoje pece, už medzičasom oznámil, že s obnovením produkcie v roku 2023 nepočíta, pokiaľ zo strany vlády nedôjde k prijatiu efektívneho mechanizmu kompenzácií. V náročnej situácii je tiež spoločnosť U. S. Steel. Útlm „veľkého priemyslu“ prispel aj k prepadu v spotrebe elektriny. Za prvých 10 mesiacov tohto roka medziročne klesla spotreba o 7%, ukázali predbežné dáta prevádzkovateľa prenosovej sústavy spoločnosti SEPS. V septembri bola dokonca spotreba nižšia ako v apríli 2020, kedy sa v dôsledku prvých prípadov COVID-19 uzavreli obchody, služby, úrady i školy. Podľa diskutujúcich priemysel stráca konkurencieschopnosť, ktorú prehĺbila vojna na Ukrajine a obmedzenia v dodávkach plynu. Každý členský štát EÚ pristúpil k inému spôsobu kompenzácie cien energií aj intenzite pomoci. Rastúcim problémom je aj konkurencia z Ázie. Spoločnosť Slovnaft má platiť solidárny odvod z nadmerných ziskov za tento a budúci rok. Výšku sadzby vláda stanovila na 70%, čo je podľa vedenia rafinérie neprimerané. Firma sa kvôli embargu na ropu dovážanú z Ruska musí vyrovnať s novými investičnými výzvami. Zdaňovanie zisku označil za nesystémové riešenie Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, podľa ktorého tak vzniká aj nebezpečný precedens do budúcnosti. Zisk má podľa neho slúžiť na investície, umorenie strát z minulosti alebo vytvorenie rezervy. V prípade Slovnaftu ide o nutnosť zisk investovať do nových obnoviteľných technológií. V rámci neformálnych rozhovorov sa zástupcovia Slovnaftu, Slovenských elektrární, Inštitútu hospodárskych analýz Ministerstva hospodárstva SR a ďalší hostia zhovárali aj o dopadoch vládnych opatrení na zmiernenie energetickej krízy na verejné financie, perspektíve investícií do energetiky, dekarbonizácii priemyslu a ďalších témach.
-
Aké zmeny prinesie novela zákona o podpore OZE pre trh s elektrinou?
12. 7. 2022Na nedávnom stretnutí členov platformy ENERGOKLUB® sa za účasti MH SR intenzívne diskutovalo o zmenách, ktoré prinesie novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET, ale aj o očakávaných reformách v systéme zelenej energie na Slovensku. Novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (VÚ KVET) je zavŕšením procesu implementácie zimného balíka EÚ. Vládny kabinet koncom mája 2022 schválil návrh zákona, ktorý zatiaľ prešiel prvým čítaním v parlamente. O najzásadnejších zmenách, ale aj procese, ako sa rodilo paragrafové znenie zákona prišla členom platformy neformálne porozprávať Lenka Balog Ferenčáková, riaditeľka odboru energetickej a surovinovej politiky Ministerstva hospodárstva (MH) SR. Vojna na Ukrajine spôsobila, že MH na novú situáciu reagovalo expresnou „malou novelou“ zákona o OZE a VÚ KVET, ktorá od apríla významne uľahčila budovanie lokálnych zdrojov. Inštalovaný výkon zariadenia môže byť po novom až do výšky maximálnej rezervovanej kapacity konkrétneho odberného miesta. Podpora z úľavy platenia tarify za prevádzkovanie systému (TPS) má platiť do výšky 1000 MWh vyrobenej a spotrebovanej elektriny ročne. „Veľká novela“ prináša nové definície aj viacero zmien vyplývajúcich priamo z praxe. Podľa Balog Ferenčákovej sa zohľadňuje aj terminológia zo zákona o energetike, ktorý medzičasom stihla podpísať aj prezidentka. Napríklad to, že výrobcom elektriny v lokálnom zdroji je aktívny odberateľ, ktorý bude môcť uzatvárať s odberateľmi PPA zmluvy alebo prostredníctvom partnerského obchodovania. Novinkou sú kritériá udržateľnosti pre palivá z biomasy. Implementácia záruk pôvodu pre teplo a chlad s otáznikom Novela zavádza nový termín obnoviteľný plyn. Záujem účastníkov diskusie vzbudila téma registra obnoviteľných plynov, ktorého prevádzkovateľom bude spoločnosť SPP – distribúcia. Záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn budú mať platnosť dvanásť mesiacov. Ako zdôraznila zástupkyňa MH SR, pri tvorbe legislatívy prebiehala intenzívna komunikácia s plynárenským dispečingom, ale aj s firmou OKTE, ktorá vydáva záruky pôvodu elektriny z OZE a VÚ KVET. Záruka bude v zásade dokladom o tom, že pri výrobe plynu bola použitá zelená elektrina. Register zriadený na Slovensku by mal uľahčiť cezhraničný obchod so zárukami v EÚ. V rámci medzirezortného pripomienkovania pribudli do návrhu zákona aj záruky pôvodu pre teplo a chlad. Aj vzhľadom k tomu, že teplo predstavuje lokálny produkt, ktorý sa spotrebúva na mieste výroby, pri fungovaní v praxi sa môžu vyskytnúť problémy. Zástupkyňa MH však pripomenula, že primárna legislatíva nastavuje iba rámec, detaily fungovania sú už vecou trhu. Ako vyplynulo z diskusie, záruky pôvodu pre teplo môžu nájsť uplatnenie v procese schvaľovania úverov pre bankové inštitúcie, ktoré nechcú financovať fosílne projekty. Do výslednej podoby zákona môžu prehovoriť aj pozmeňovacie návrhy poslancov - viac v tomto ohľade napovedia zasadnutia parlamentných výborov. Diskusiu o rozvoji OZE obohatil Michal Mašek zo spoločnosti PW Energy, ktorá plánuje výstavbu prvej geotermálnej elektrárne na Slovensku. V súčasnosti má rozpracované projekty v Prešovskej kotline a neďaleko Žiaru nad Hronom. Projektový manažér firmy PW Energy upozornil na špecifickosť geotermu, ktorého príprava je v porovnaní s ostatnými technológiami OZE časovo výrazne náročnejšia a naráža dnes na mnohé administratívne prekážky, legislatívne protirečenia alebo proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.
-
Ako zmierniť krízu na trhu? ÚRSO nechce ísť cestou plošnej intervencie
3. 5. 2022O možnostiach uplatnenia mimoriadnej regulácie na Slovensku, ale aj spôsoboch implementácie navrhovaných opatrení a aktuálnej situácii na energetickom trhu minulý týždeň diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® s predsedom ÚRSO Andrejom Jurisom, predsedníčkou Združenia dodávateľov energií (ZDE) Janou Ambrošovou, analytikom Jánom Pištom zo spoločnosti JPX a ďalšími hosťami. Súčasný vývoj na trhu označil predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris za bezprecedentný, a to nielen z hľadiska cien, ale aj disponibility elektriny a plynu. Cenové pohyby komodít na burze ešte viac zintenzívnil vojenský konflikt na Ukrajine. Regulačný úrad aj preto nedávno otvoril verejnú diskusiu o mimoriadnych opatreniach na zmiernenie dopadov kritického vývoja na neregulovanom trhu. Primárnym ukazovateľom, z ktorých bude úrad vychádzať pri tvorbe opatrení, je dopad na odberateľov, zdôraznil Juris. Juris: Mimoriadna regulácia nie je všeliek V súčasnosti ÚRSO vyhodnocuje viac než stovku podnetov od účastníkov trhu a hľadá spôsoby, ako časť z navrhovaných opatrení efektívne implementovať do praxe. Šéf úradu Andrej Juris pripomenul, že mimoriadna regulácia na Slovensku nie je dostatočne vyskúšaná. Hoci k jej čiastkovému uplatneniu už v minulosti došlo, bolo to za odlišných legislatívnych podmienok. „Mimoriadnu reguláciu môžeme realizovať formou rozhodnutí cez príslušné správne konanie, ktoré musí byť adresované na konkrétny regulovaný subjekt,“ vysvetlil Juris, podľa ktorého ide o výsledok predbežnej internej analýzy ÚRSO. Za kľúčové opatrenie vo vzťahu k dodávateľom označil Andrej Juris zvýšenie finančnej likvidity, ktoré by ÚRSO chcel docieliť znížením finančného zabezpečenia voči ostatným účastníkom na trhu, firmám OKTE, SPP – distribúcia a prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. Uvoľnené financie budú môcť následne dodávatelia využiť pri obchodovaní s komoditami. Pri implementácii má ísť o kombináciu úprav prevádzkových poriadkov a novelizácie vyhlášky o pravidlách trhu, ktorým bude predchádzať diskusia s účastníkmi trhu. S problematikou súvisí aj úprava ceny regulačnej elektriny. K najdiskutovanejším návrhom patrilo opatrenie, aby dodávatelia mohli upravovať jestvujúce zmluvy s odberateľmi, kedy by bolo maximálne 10% zo zazmluvneného objemu dodávok priamo naviazaných na denný trh s elektrinou spoločnosti OKTE. S takýmto návrhom prišlo iniciatívne združenie ZDE. Z predbežných výsledkov internej analýzy ÚRSO ale vyplynulo, že štát by nemal vstupovať do už existujúcich právnych vzťahov na neregulovanom trhu. Plošnú intervenciu nepovažuje Andrej Juris za korektnú najmä v prípade tých odberateľov, ktorí boli zodpovední a zabezpečili si dodávku za výhodné ceny. Ambrošová: Maloobchodný trh je v kritickej situácii Predsedníčka ZDE Jana Ambrošová v rámci diskusie reagovala, že toto dočasné opatrenie by mohlo pomôcť stabilizovať trh a súčasne ochrániť odberateľov pred možným neserióznym správaním časti dodávateľov. Ako sama priznala, niektoré subjekty riešia existenčné problémy tak, že vypovedávajú zmluvy svojim zákazníkom a uchyľujú sa k jednostrannému zvýšeniu cien za dodávku. Dodávatelia momentálne nie sú schopní uzatvárať dlhodobé kontrakty vo forme forwardových produktov. Navrhnutá mierna úprava ceny smerom nahor by preto podľa nej mohla ochrániť zákazníkov pred vypovedaním zmlúv, resp. zánikom ich dodávateľa a následným pádom odberateľa do režimu DPI. Štát by podľa nej mal zvážiť mimoriadnu reguláciu aj kvôli tomu, aby bola zachovaná hospodárska súťaž. Pišta: Obchodná stratégia Gazpromu tlačí ceny nahor Ceny komodít na burzách aktuálne dosahujú historické maximá najmä kvôli aktuálnemu geopolitickému dianiu. Podľa analytika Jána Pištu zo spoločnosti JPX treba pri prognózach vývoja na veľkoobchodných trhu a hľadaní riešení zásadne rozlišovať medzi tým, čo je systémová záležitosť s dlhodobým vplyvom a čo je krízová alebo okamžitá udalosť. Za systémové označil Pišta trojicu udalostí. Prvým sú klimatická politiku EÚ a systém obchodovania s emisnými kvótami, ktoré budú dlhodobo tlačiť ceny nahor. Pri elektrine vplyvom spomenutých faktorov podľa jeho predpovede neklesne priemerná cena forwardového produktu Cal na pražskej burze PXE pod hranicu 80 EUR/MWh. Druhou systémovou udalosťou sú ceny plynu a obchodná politika ruského Gazpromu, ktorý od minulého roka uprednostňuje iba platné dlhodobé kontrakty, pričom dodávky na európsky spotový trh boli zastavené. Pokiaľ sa na tejto stratégii nič nezmení, pričom zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, forwardové ceny za dodávku plynu na lipskej burze EEX budú vysoké ešte dlho. Úroveň produktu Cal sa podľa Pištu nedostane pod úroveň 35 EUR/MWh. Treťou systémovou záležitosťou je podľa experta JPX prebiehajúca rusko-ukrajinská vojna a hrozba, že plyn prestane tiecť. Neistotu na trhu podporuje aj požiadavka Moskvy, aby európski odberatelia platili za dodávky v rubľoch, ale aj minulotýždňové zastavenie kohútikov do Poľska a Bulharska. Okrem cenového aspektu spojeného so zvýšením dopytu je tu podľa Pištu aj technický aspekt. Kompresorové stanice neboli dimenzované na prepravu plynu zo západu na východ v takom množstve. Ak zohľadníme fakt, že ťažba plynu v Európe má svoje limity, závislosť na ruskom plyne potrvá ešte dlho, uzavrel vo svojom príspevku Ján Pišta. Diskusia, ktorej sa zúčastnili zástupcovia firiem Slovenské elektrárne, Veolia Energia Slovensko, Slovnaft, Ernst & Young a ďalší, pokračovala ďalej v neformálnom duchu.
-
Agregácia flexibility prináša nové výzvy aj pre slovenskú energetiku
14. 3. 2022O tom, aké príležitosti ponúka fenomén agregácie flexibility a ďalšie inovatívne procesy na trhu s elektrinou diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so zástupcami ministerstva hospodárstva, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE, Slovenskej batériovej aliancie a priemyselnými hráčmi. Postupný nárast obnoviteľných zdrojov v sústave aj akumulácia energie sú predpokladom pre oveľa širšie využitie flexibility na trhu pre zabezpečenie vyrovnanej bilancie elektriny. V čase vojny na Ukrajine sa intenzívne skloňuje termín energetická bezpečnosť a zníženie závislosti na dovoze energonosičov z Ruskej federácie. Pomôcť v tomto procese by teoreticky mohol aj agregátor, nový subjekt na trhu s elektrinou, ktorý bude už onedlho ukotvený aj v slovenských právnych predpisoch. Súčasný regulačný potenciál fosílnych palív by mohla v budúcnosti čiastočne nahradiť aj agregovaná flexibilita menších výrobných zariadení. Legislatívne mantinely agregácie flexibility zadefinuje novela zákona o energetike z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorou sa implementuje zimný energetický balík EÚ. O aktuálnom stave legislatívneho procesu informoval prítomných hostí Marián Nicz z odboru palív a energetiky, podľa ktorého plánuje MH predložiť materiál na rokovanie vlády v marci. Primárna legislatíva je iba prvý nevyhnutný krok. Rozhodujúce budú pravidlá trhu ÚRSO a úpravy prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov sústav. Nové procesy na trhu s elektrinou budú integrované v projekte chystaného Energetického dátového centra (EDC), ktorý sa stane centrálnou platformou pre efektívnu dátovú výmenu všetkých účastníkov trhu s elektrinou. Rozmach decentralizovaných zdrojov kladie nové nároky na prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav. Okrem umiestnenia flexibility na krátkodobých trhoch s elektrinou je perspektívnou témou takisto možnosť uplatniť agregovanú flexibilitu pre podporné služby. Na prezentáciu zástupcu MH nadviazal Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja firmy SFÉRA, ktorý sa zameral na nových hráčov na trhu a budúce nastavenie energetického ekosystému. Diskusiu obohatil český expert Jan Kanta z konzultačnej spoločnosti Ernst & Young, ktorý detailne popísal fundamenty korekčného modelu kompenzácie odchýlky pri poskytovaní flexibility, o ktorom sa momentálne uvažuje. Priblížil aj detaily metódy "semafor", ktorej účelom je zadefinovať obmedzenia pri aktivácii flexibility zo strany prevádzkovateľov sústav. O potenciáli agregácie sa v rámci neformálnej diskusie zaujímali aj zástupcovia priemyslu, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE alebo Slovenskej batériovej aliancie.
-
Pásmová TPS. Aké sú očakávania priemyslu, OKTE a dodávateľov?
19. 11. 2021O návrhu pásmovej TPS diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so šéfom ÚRSO Andrejom Jurisom a zástupcami firiem Slovnaft, U.S. Steel, OFZ a OKTE. Nové vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) krátko po svojom nástupe komunikovalo zámer reformovať nastavenie tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Výsledkom intenzívnych debát medzi dotknutými partnermi sa stal návrh pásmovej TPS pre podnikateľov na rok 2022, ktorý koncom októbra predložil regulačný úrad na verejné pripomienkovanie. Predseda ÚRSO Andrej Juris na debate platformy ENERGOKLUB® zdôraznil, že zmyslom opatrenia nie je vytvoriť neprehľadné zľavy, ale transparentné a systematické nastavenie, ktoré sa stane integrálnym prvkom systému a cenotvorby. Výška sadzieb TPS v jednotlivých alternatívach uvedená vo verejnej konzultácii bola iba ilustratívna. Skutočné hodnoty sú naviazané na úspory nákladov v systéme podpory OZE a VÚ KVET, koncovej spotreby elektriny a ďalších parametrov, ktoré sa vyjasnia po skončení cenových konaní. Dôležitým determinantom bude implementácia prolongácie podpory. Kľúčový je podľa Andreja Jurisa spôsob realizácie v praxi. ÚRSO inklinuje k tretej alternatíve s tým, že prvé pásmo by zahŕňalo koncovú spotrebu elektriny na odbernom mieste do 1 GWh za rok, vrátane, druhé pásmo by zahŕňalo koncovú spotrebu elektriny na odbernom mieste od 1 GWh do 100 GWh za rok, vrátane, a posledné pásmo by zahŕňalo koncovú spotrebu elektriny na odbernom mieste nad 100 GWh. Pre aplikáciu príslušnej sadzby pásmovej TPS je dôležitý objem ročnej koncovej spotreby elektriny na danom odbernom mieste. Úľava pre odberateľov s vysokou spotrebou Zástupcovia energeticky náročného priemyslu, spoločnosti OFZ, U.S. Steel Košice a Slovnaft, ktorí dlhodobo kritizujú stratu konkurencieschopnosti voči zvyšku EÚ, systémovú iniciatívu ÚRSO privítali. Za najprijateľnejšiu považujú veľké podniky druhú navrhovanú alternatívu, štvorpásmovú TPS, ako najvýhodnejší podporný mechanizmus, prípadne tretiu alternatívu. Obchodný riaditeľ spoločnosti OFZ Michal Levčík ocenil opatrenie ÚRSO. Za nedostatok považuje fakt, že súčasné nastavenie sa zameriava výlučne na výšku odberu, ale nereflektuje rozmer elektroenergetickej náročnosti podniku, čo výrobca ferozliatin aj pripomienkoval. Zástupca U. S. Steel Michal Pintér zdôraznil, že dekarbonizácia v oceliarskom priemysle do roku 2030 je viazaná na elektrifikáciu. Z tohto pohľadu sú pre investičnú stratégiu podniku alfou a omegou ceny elektriny. Systémovosť opatrenia vníma hutnícka fabrika aj z pohľadu cash-flow, lebo sa bude uplatňovať ex-ante, čo zvyšuje právnu istotu dotknutých subjektov. Implementačné aspekty pásmovej TPS Diskusia sa venovala aj problému implementácie pásmovej TPS. Účinnosť opatrenia sa navrhuje od 1. januára 2022, čo je relatívne krátky čas pre celý reťazec subjektov, ktoré sa zmene musia prispôsobiť. Patria medzi nich spoločnosť OKTE, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a zúčtovateľ podpory, ako aj dodávatelia. Člen predstavenstva Michal Cabala zdôraznil, že OKTE vníma potrebu koncepčných zmien v tejto oblasti a chce v tomto procese aktívne participovať. Z pohľadu OKTE je podľa neho kľúčové, aby systém výberu TPS nebol do budúcnosti deficitný, čo by negatívne ovplyvnilo cash-flow spoločnosti. Aktuálne prebiehajú intenzívne diskusie s ÚRSO o technickom prispôsobení obchodných systémov OKTE. Zámerom ÚRSO bolo integrovať pásmovú TPS so súčasným systémom individuálnej TPS. Odberatelia, ktorí splnia podmienky udelenia individuálnej sadzby TPS, sa môžu rozhodnúť, či požiadajú o individuálnu sadzbu, alebo budú platiť TPS ako ostatní odberatelia elektriny.
-
Legislatívne vákuum? Skladovaniu elektriny sa blýska na lepšie časy
13. 5. 2021O tom, čo brzdí rýchlejší rozvoj batériových systémov na Slovensku minulý týždeň neformálne diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so zástupcami Ministerstva hospodárstva SR, Slovenskej batériovej aliancie, spoločnosťami FUERGY a EY, aj českej Asociácie pre akumulácie energie (AKU-BAT CZ). V posledných rokoch sa objavilo na Slovensku viacero pilotných projektov v oblasti skladovania energie, ďalšie sú v pláne. Predseda Slovenskej batériovej aliancie (SBaA) Marián Smik považuje za hlavnú bariéru rozvoja chýbajúcu legislatívu, ktorá by zadefinovala akumuláciu. Ďalší rozvoj okrem toho brzdí aj ekonomická návratnosť investícií do batériových systémov. Šéf asociácie zároveň ocenil prácu Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktoré od minulého roka intenzívne pripravuje transpozíciu smerníc zimného energetického balíka EÚ. Ďalší rozvoj akumulácie sa však podľa Mariána Smika nezaobíde bez investičnej podpory. Výnimočný potenciál batériového priemyslu u nás podľa neho ilustruje úspech štyroch slovenských firiem, ktoré uspeli v celoeurópskej konkurencii a zaradili sa do skupiny 42 úspešných spoločností so štatútom dôležitého projektu vo verejnom záujme (IPCEI) v oblasti batériových systémov. V ďalších štyroch rokoch by tu mali preinvestovať 150 miliónov eur. Legislatívne vákuum v oblasti akumulácie sa blíži ku koncu. Riaditeľ odboru palív a energetiky MH SR Martin Pitorák účastníkom priblížil, v akom stave je príprava paragrafového znenia transpozície. Ako zdôraznil, nastavovať legislatívne prostredie pre nových hráčov na trhu s elektrinou nebol jednoduchý proces. V súčasnosti prebiehajú záverečné konzultácie. Začiatok medzirezortného pripomienkovania očakáva v najbližších týždňoch. Cieľom bolo nastaviť prostredie, ktoré nebude znevýhodňovať a diskriminovať. Skladovanie sa nebude považovať za konečné užitie elektriny, ale odloženú spotrebu. Okrem legislatívy je kľúčový aj ekonomický aspekt. Pre zvyšovanie flexibility energetickej siete je v schválenom Pláne obnovy a odolnosti SR, ktorý vláda zaslala Európskej komisii, vyčlenených 62 miliónov eur. Z toho balíka majú byť podporené aj batériové úložiská a projekty na skladovanie energie s celkovým inštalovaným výkonom 43 MW. Na spracovaní vecného návrhu transpozície zimného balíka EÚ v oblasti vnútorného trhu s elektrinou do národnej legislatívy SR sa podieľala spoločnosť Ernst & Young. Konzultant Jan Kanta ozrejmil aj problematiku vymedzenia poplatkov, ktoré by mal platiť prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie energie. Základný princíp spočíva v tom, aby nedochádzalo k dvojitým platbám za niektoré služby. Principiálne by malo podľa experta platiť pravidlo, že fixné náklady by mali byť platené iba raz. Na druhej strane, variabilné náklady spojené so stratami by mali byť platené toľkokrát, koľkokrát elektrina pretečie distribučnou sústavou. Účastníci diskusie mali možnosť dozvedieť sa podrobnosti o projektoch batériových úložísk v Senci a v Humennom s kapacitou 432 kWh, ktoré predstavil výkonný riaditeľ spoločnosti FUERGY Radoslav Štompf. V oboch prípadoch ide o kontajnerové riešenia inštalované za meračom (behind-the-meter). Batériový systém dokáže vďaka smart riadeniu optimalizovať výrobu, aj v kombinácii s fotovoltickými panelmi, a zlepšiť tým odberový diagram spotreby zákazníka. FUERGY na projektoch spolupracuje s partnermi, ktorí boli ochotní ísť do rizika pilotných realizácií. Predikcia návratnosti investícií podľa Štompfa prekonala očakávania a spoločnosť momentálne rokuje o nových inštaláciách so súhrnnou kapacitou 2 MWh. O aktuálnej situácii v oblasti akumulácie energie v Česku informoval Jan Fousek, riaditeľ Asociacie pro akumulaci energie (AKU-BAT CZ). V krajine je aktuálne zapojených niekoľko veľkokapacitných batériových úložísk. Podobne ako na Slovensku, aj u našich západných susedov chýba legislatívne ukotvenie akumulácie. Prevádzkovateľ tamojšej prenosovej sústavy, spoločnosť ČEPS, od roku 2021 po úprave technickým podmienok umožňuje stand-alone batériovým systémom samostatné poskytovanie služieb výkonovej rovnováhy (SVR). Doteraz to bolo možné iba ako súčasť fiktívneho bloku v kombinácii s klasickým točivým zdrojom. V záverečnom bloku pozvaní hostia a členovia platformy pokračovali v neformálnej diskusii. K horúcim témam patrili aspekty využitia batérií na podporné služby, ich ekonomík, ako aj skúsenosti s regionálnymi distribučnými firmami v kontexte pripájania úložísk.
-
Od deficitu k investíciám. Reforma podpory OZE prebehne v etapách
12. 3. 2021Otvorenej debaty odborníkov o budúcnosti systému podpory zelenej energie na Slovensku, ktorú zorganizovala platforma ENERGOKLUB®, sa zúčastnili zástupcovia Ministerstva hospodárstva (MH SR), Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a Slovenskej bioplynovej asociácie. Náklady na tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) dlhodobo zaťažujú ceny elektriny pre domácnosti a podniky na Slovensku. Pri poklese spotrebe elektriny, ako to bolo možné vidieť aj minulý rok, tiež významným spôsobom rastie riziko dramatického zvyšovania TPS. Aj na tento aspekt reaguje návrh novely zákona o podpore OZE, ktorej cieľom je umožniť dotovaným výrobcom dobrovoľne požiadať o prolongáciu podpory o ďalších 5 rokov. To bude mať za následok zníženie výšky doplatku, ktorá bola stanovená pri uvádzaní zariadenia do prevádzky. Adekvátne tomu sa zníži ročný objem financií vynakladaných na podporu. Legislatívne zámery rezortu hospodárstva prišla predstaviť Lenka Ferenčáková, riaditeľka Odboru energetickej a surovinovej politiky MH SR. Stretnutia sa zúčastnil aj predseda ÚRSO Andrej Juris, ktorý ocenil, že vďaka spolupráci s rezortom sa podarilo nájsť efektívne a rýchle riešenie, ako predĺžiť podporu pre výrobcov a súčasne odbremeniť systém na ročnej báze. Za kľúčové v tejto súvislosti označil, že dotknutí výrobcovia nebudú zmenou nijakým spôsobom finančne poškodení. Ako hostia zdôraznili, prolongácia sa navrhuje na báze dobrovoľnosti. Motorom legislatívnych zmien je aj snaha udržať existujúce elektrárne naďalej v prevádzke. Diskutujúci sa zhodli, že pri množstve elektrární s rôznym typom technológie nie je možné reflektovať požiadavky každého výrobcu. Zástupkyňa MH SR vyzdvihla detailné prepočty a modely regulačného úradu. Potenciál finančných úspor v systéme bude závisieť od viacerých premenných, no v rozhodujúcej miere od participácie kritickej masy producentov, ktorá v konečnom dôsledku rozhodne o znížení ročných nákladov na TPS. Argumentom pre výrobcov, zvlášť vo fotovoltike, je podľa ÚRSO možnosť uplatniť si v oprávnených nákladoch vybrané úpravy technológie menšieho rozsahu. V ďalšej fáze sa budú skúmať možnosti repoweringu, ktorý by dotovaným výrobcom umožnil čiastočne obnoviť alebo rekonštruovať svoje zariadenia. Finančné investície nevyhnutné na zásahy v takomto rozsahu nezvýšia tlak na TPS. Snaha MH SR smeruje k tomu, aby boli v čo najväčšej miere využité prostriedky z viacerých dostupných zdrojov. Pri Pláne obnovy sú v kontexte integrácie OZE do sústavy okrem repoweringu dôležité aj investície do flexibility alebo technológií skladovania elektriny. Finančnú pomoc bude možné hľadať aj v európskych štrukturálnych a investičných fondoch alebo Fonde pre spravodlivú transformáciu. ÚRSO intenzívne komunikuje so zástupcami rôznych záujmových združení v snahe čo najlepšie porozumieť ich potrebám. Konštruktívnosť týchto debát potvrdila aj Erika Fečke Gyöngyová, predsedníčka Slovenskej bioplynovej asociácie. Samotná prolongácia podpory podľa nej vzhľadom na špecifickosť technológie nie je pre väčšinu bioplynových staníc vhodná. Z pohľadu pokračovania ich prevádzky po ukončení podpory sa podľa nej uvažuje o viacerých cestách, ktorými sa môžu prevádzkovatelia vydať. Za jednu z najefektívnejších, ale súčasne investične náročnejších, považuje prechod na výrobu perspektívneho biometánu.
-
Plán obnovy ako príležitosť (aj) pre slovenskú energetiku
4. 2. 2021Príprava národného reformného plánu sa posúva do kľúčovej fázy. O tom, aké sú možnosti Slovenska nasmerovať prostriedky aj do energetických projektov, diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® s pozvanými hosťami. Platforma ENERGOKLUB® kvôli epidemiologickej situácii otvorila rok 2021 diskusiou v online forme na tému Energetika v slovenskom návrhu Plánu obnovy a odolnosti. Reformný nástroj Európskej komisie vznikol ako reakcia na globálnu krízu vyvolanú pandémiou. Slovensko má jedinečnú možnosť využiť na reštartovanie ekonomiky balík v hodnote vyše 5,8 miliárd eur. Zástupcovia energetických firiem mali unikátnu možnosť dozvedieť sa, aký je aktuálny stav rokovaní s Európskou komisiou. Lívia Vašáková, generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy na Ministerstve financií SR, priblížila účastníkom proces prípravy počas uplynulých mesiacov a informovala o aktualizovaných kritériách pre čerpanie finančných prostriedkov v kapitole Zelená ekonomika, do ktorej musí podľa pravidiel smerovať 37 % z celkovej alokácie. V súčasnosti prebieha s Európskou komisiou séria technických konzultácií. V marci sa očakáva medzirezortné pripomienkové konanie. Finálna verzia Plánu obnovy musí byť zaslaná Bruselu najneskôr do 30. apríla 2021, kde bude schvaľovaná Európskou komisiou. Zámery Ministerstva hospodárstva SR na diskusii zhrnul štátny tajomník Karol Galek. Hoci objem investícií v kapitole Zelená ekonomika do obnoviteľných zdrojov energie, modernizácie elektrických sietí a teplárenstva, ktoré sa dostali do minuloročného draftu, nevníma ako dostatočný, Slovensko má podľa neho k dispozícii aj iné možnosti financovania. Ako príklad uviedol Fond spravodlivej transformácie, Modernizačný fond a ďalšie. Rozbehnutá je aj príprava nového programového obdobia eurofondov pre roky 2021 – 2027. Svoj pohľad na problematiku priblížil tiež ekonomický analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Plán obnovy podľa neho nemusí byť nevyhnutne iba pomocou, ale môže sa stať finančným bremenom pre budúce generácie. Skeptický je aj v otázke efektívneho využitia prostriedkov poukazujúc na nedostatočné čerpanie klasických eurofondov.
-
Online diskusia: Reštart slovenskej energetiky
22. 10. 2020Špeciálna diskusia pod značkou ENERGOFÓRUM®. Vysielali sme online, naživo a bezplatne pre každého, koho zaujíma budúcnosť energetiky. Celú diskusiu s top odborníkmi si môžete pozrieť zo záznamu. MODERÁTORBlahoslav Němeček, Ernst & Young DISKUTUJÚCIKarol Galek, Ministerstvo hospodárstva SRAndrej Juris, Úrad pre reguláciu sieťových odvetvíRastislav Hanulák, Capitol Legal GroupMartin Ondko, MAGNA ENERGIAMichal Cabala, OKTEHenrich Krejčí, Slovenský plynárenský priemysel
-
ÚRSO bude aktívnou súčasťou reforiem a transformácie energetiky
16. 7. 2020Enormné výzvy vyplývajúce z nadchádzajúcej transpozície európskej energetickej legislatívy a tiež reforma regulácie sieťových odvetví budú hlavnými podnetmi transformácie slovenskej energetiky. O zásadných výzvach sa diskutovalo na neformálnom stretnutí platformy ENERGOKLUB®. Príprava novej regulačnej politiky s platnosťou od roku 2022, schválené i pripravované zmeny v energetickej legislatíve. Aj o týchto témach debatovali zástupcovia súkromnej a verejnej sféry na tohtotýždňovej akcii organizovanej platformou ENERGOKLUB®. Okrem toho sa mohli prítomní firemní experti porozprávať s hosťami o aktuálnych novinkách, ktoré hýbu slovenskou energetikou. Nový predseda ÚRSO Andrej Juris načrtol svoje očakávania, postrehy z prvých dní pôsobenia na úrade aj prioritné ciele. Záujem otvorene diskutovať s odbornou verejnosťou o budúcom nastavení systému regulácie a fungovaní úradu potvrdil svojou osobnou prítomnosťou na besede so zástupcami aktérov pôsobiacich v energetike. Stretnutia sa zúčastnila aj členka Regulačnej rady Sylvia Beňová a zástupca ministerstva hospodárstva. Spustenie medzirezortného pripomienkovania návrhu novely zákona o energetickej efektívnosti je otázkou dní, aktuálne prebieha jeho predbežná fáza. Práve táto novela by mala byť prvou zo série, ktorou začne ministerstvo hospodárstva ako gestor preberať predpisy zo zimného balíka. Vzhľadom na komplexnosť zmien podľa novej smernice o pravidlách trhu s elektrinou, ktorá bude účinná od začiatku budúceho roka, bude treba následne značne upraviť zákony o regulácii a energetike. V súvislosti s transpozíciou novej smernice EÚ o podpore obnoviteľných zdrojov energie, s ktorou by sme mali zosúladiť národnú legislatívu do konca júna 2021, sa bude meniť nielen zákon o podpore OZE a VÚ KVET, ale aj zákon o tepelnej energetike. Pri hlbokých reformách a prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo bude kľúčový súlad s nedávno predstaveným plánom EÚ na obnovu hospodárstva po koronakríze aj využitie potenciálnych nových finančných prostriedkov. Európska komisia pritom sleduje aj dlhodobú stratégiu postavenú na integrácii energetického systému do roku 2050, v ktorom budú sektory elektriny, plynu, tepla, dopravy aj priemyslu fungovať ako jeden celok a vzájomne sa dopĺňať.