-
Ako ďalej v energetike? Pozrite si záznam predvolebnej diskusie
26. 9. 2023Aké predstavy o vývoji energetiky majú zástupcovia politických subjektov, ktoré sa zúčastnia parlamentných volieb? Platforma ENERGOKLUB® minulý týždeň zorganizovala špeciálne diskusné podujatie. Prinášame vám kompletný záznam. Pozvanie do predvolebnej debaty prijali: Jana Ambrošová (Modrí, Most - Híd) Karol Galek (Sloboda a Solidarita) Štefan Kišš (Progresívne Slovensko) Kamil Šaško (Hlas - SD)
-
Účastníci trhu a odborná verejnosť debatovali o aktualizácii INEKP
31. 5. 2023Platforma ENERGOKLUB v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR zorganizovala verejnú diskusiu k pripravovanej aktualizácii Integrovaného národného a klimatického plánu (INEKP) na roky 2021 a 2032. Slovensko musí do 30. júna 2023 predložiť Európskej komisii prvý návrh aktualizácie INEKP. Jeho súčasná podoba z roku 2019 už nereflektuje nové iniciatívy na národnej úrovni alebo úrovni EÚ. Gestorskými rezortmi strategického materiálu Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Ako upozornila Lenka Balog Ferenčáková, riaditeľka odboru energetickej a surovinovej politiky sekcie energetiky MH SR, do prípravy novej verzie INEKP sa zapojili aj ďalšie rezorty, ústredné orgány štátnej správy, podriadené organizácie a štátne podniky. Celkovo vzniklo 5 pracovných skupín, ktoré riešia jednotlivé dimenzie INEKP. V neposlednom rade bola v procese prípravy oslovená aj verejnosť. Hlavnými dôvodmi aktualizácie sú balík Fit for 55 a REPowerEU, nový klimatický predpis s cieľom zníženia emisií CO2 o 55 % a plán dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050. Rovnako udalosti po invázii Ruska na Ukrajinu viedli k rastu cien a dostupnosti surovín. Jednou z najdiskutovanejších tém bol rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku. Aj po ukončení stop stavu spred vyše dvoch rokov sú výsledky v reálnych podmienkach limitované. Podľa zástupkyne MH sa však blýska na lepšie časy, o čom svedčí aj rastúci počet žiadostí o osvedčenie súlade zámeru s koncepciou energetickej politiky týkajúcich sa veterných a fotovoltických zdrojov s inštalovaným výkonom nad 5 MW. Investori dlhodobo volajú po reforme povoľovacích procesov, ktorú avizuje MŽP. Výsledkom má byť urýchlenie a zjednodušenie konania týkajúce sa rozvoja nových OZE a zelených technológií. Prekážkou rozvoja sú tiež rozkúskované etapy v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Očakávanú zmenu má priniesť „veľká reforma“ zákona o EIA. Ako upozornil Milan Zvara, generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia MŽP SR, dekarbonizácia bez OZE sa nedá dosiahnuť. „V rámci aktualizácie Plánu obnovy pribudla nová kapitola REpowerEU. Do modernizácie a digitalizácie sústav s cieľom integrovať väčší objem variabilných OZE pôjde vyše 133 miliónov eur,“ poznamenal zástupca envirorezortu. SPP do svojej stratégie integroval ambiciózne dekarbonizačné výzvy EÚ. Štátny podnik má podľa Martina Dudáka z divízie rozvoja podnikania v pláne do roku 2030 postaviť veterné parky s inštalovaným výkonom 500 MW a ďalších 200 MW fotovoltických elektrární. Spoločnosť SEPS predstavila novú štúdiu, ktorá vznikla v spolupráci s českým EGÚ Brno, porovnávajúcu vybrané ukazovatele desaťročného plán rozvoja prenosovej sústavy oproti scenáru s vysokým pripájaním fotovoltických a veterných elektrární pre rok 2030. Pre účely výpočtov SEPS počíta so 6 GW inštalovaného výkonu OZE. Hlavné závery štúdie prišiel prezentovať Peter Dovhun, vtedajší predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS. V procese dekarbonizácie SR bude kľúčová transformácia priemyselného giganta, U.S. Steel Košice, ktorej víziu načrtol Juraj Sabol, generálny manažér pre stratégiu tejto spoločnosti. Najväčšie výzvy z optiky najväčšieho producenta elektriny v krajine predstavil prítomným účastníkom Tomáš Šimovič, vedúci pre strategické projekty Slovenských elektrární. Prístup prevádzkovateľa distribučnej sústavy k pripájaniu nových OZE priblížil Tomáš Šipoš, vedúci úseku regulácie Západoslovenskej distribučnej. Firma s partnermi úspešne pokračuje v projektoch ACON a DanubeInGrid zameraných na rozvoj digitalizácie a smart prvkov. Potenciál vedy a výskumu v oblasti zelenej transformácie SR podčiarkol Juraj Kubica, ktorý pôsobí na FEI STU a Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Partnerom verejnej diskusie bola spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel. Kompletný videozáznam podujatia oboch diskusných panelov je dostupný v členskej sekcii.
-
Rozmach energetických komunít? Slovensko je na štartovacej čiare
14. 4. 2023Ústrednou témou minulotýždňového stretnutia členov platformy ENERGOKLUB bol rozvoj energetických spoločenstiev. Účastníci podujatia sa zhodli, že rastúce odvetvie skrýva obrovský potenciál pre lokálnych aktérov, ktoré posilní ich energetickú nezávislosť, prinesie finančnú úsporu a podporí využívanie OZE. Predstavené boli projekty komunitnej energetiky v susednej ČR a krajinách EÚ. V Českej republike sú projekty v oblasti komunitnej energetiky aktuálne doménou predovšetkým obcí. Ako prítomným účastníkom priblížil Tomáš Jagoš, šéf projektovej pracovnej skupiny z Unie komunitní energetiky, aktuálne je evidovaných približne 200 komunálnych projektov obcí, ktoré prevádzkujú svoj vlastný obnoviteľný zdroj energie, prevažne strešnú fotovoltiku, častokrát aj v kombinácii s batériovým systémom, ale výnimkou nie sú ani veterné elektrárne, hydroelektrárne alebo bioplynky. Iniciátorom sú miestne akčné skupiny, prostredníctvom ktorých sa čerpajú dotácie do regiónov. Zdieľanie elektriny v rámci českých obcí, miest alebo regiónov preto stále nie je možné. Česko stále netransponovala smernicu EÚ o podpore využívania OZE (REDII), ktorá sa dotýka aj energetických komunít. Novela známa ako LEX OZE II, ktorá má legislatívne ukotviť posielanie prebytkov cez verejnú distribučnú sieť a zadefinovať súvisiace práva a povinnosti. Do popredia sa dostávajú aj projekty developerov, bytové komplexy a logistické centrá. Občianske projekty v českom prostredí nateraz chýbajú. Nová vyhláška českého regulátora ERÚ však od roku 2023 umožňuje lokálne zdieľanie vyrobenej elektriny v bytových domov a viacgeneračných rodinných domoch. Regionálni distribútori už posudzujú prvé žiadosti. Slovensko v porovnaní s ČR v rozvoji zdieľania elektriny zaostáva. Toto konštatovanie platí aj napriek tomu, že vlaňajšia veľká novela energetického a regulačného zákona zadefinovala nových účastníkov trhu s elektrinou. V sekundárnej legislatíve má energetické spoločenstvá zadefinovať vyhláška ÚRSO o pravidlách fungovania vnútorného trhu s elektrinou, ktorá je v poslednej fáze legislatívneho procesu, hoci do účinnosti mala vstúpiť už od 1. apríla 2023. Marián Parkányi, predseda Klastra energetických komunít Slovenska (KEKS), vníma negatívne, že energetické spoločenstvá nemajú v primárnej legislatíve ukotvenú žiadnu právnu oporu pre využívanie existujúcej infraštruktúry. Pre rozvoj spoločenstiev pritom považuje za kľúčové, aby ich členovia mohli zdieľať elektrinu prostredníctvom verejnej distribučnej sústavy. Prioritou KEKS v najbližšom období je preto okrem zvyšovania povedomia aj naštartovať diskusie so zástupcami regionálnych distribučných firiem. Primárnym cieľom komunitnej energetiky podľa Mariána Parkányiho nemá byť dosahovanie zisku, ale podpora energetickej sebestačnosti. Jej rozvoj so zameraním na OZE a zelené technológie sa môže stať kľúčovým nástrojom pri riešení klimatickej a energetickej krízy, ako aj energetickej chudoby. V tomto kontexte bude KEKS iniciovať štúdiu, ktorá zmapuje potenciál komunitnej energetiky na území SR. Napríklad v Česku podobná analýza už existuje. Vypracoval ju rešpektovaný think-tank EGÚ Brno, podľa ktorého je potenciál ročnej výroby elektriny v tamojších bytových domoch a obciach na úrovni takmer 12 715 GWh. Komunitnú energetika vnímajú ako príležitosť predstavitelia samospráv. Energetický poradca Peter Ludrovský z Únie miest a obcí zároveň predstavil výsledky prieskumu, z ktorého vyplýva, že 35 % municipalít má problémy s vysokými cenami energií. Všetci respondenti preto prijali opatrenia zamerané na energetické úspory. Väčšina z nich plánuje investovať do nových OZE, v jednom meste sa v roku 2024 plánuje založenie energetického spoločenstva. V rámci neformálnej debaty odzneli aj pohľady zástupcov Ministerstva hospodárstva SR, asociácie SAPI a spoločnosti ZSE Energia. Do diskusie prispeli aj zástupcovia Slovenskej inovačnej energetickej agentúry (SIEA), ktorá bola aktívne zapojená do medzinárodných projektoch zameraných na vznik a rozvoj energetických komunít. Predstavené boli zároveň rozličné príklady fungujúcich energetických spoločenstiev v krajinách EÚ. V záverečnej časti diskusie sa preberala aj problematika dátovej výmeny, v ktorej bude kľúčovú úlohu zohrávať Energetické dátové centrum. Spoločnosť OKTE ho má podľa platnej legislatívy sprevádzkovať do leta 2024. Viacero sektorových organizácií sa nedávno obrátili na MH SR, ÚRSO a SEPS, aby zabezpečili včasné spustenie EDC, ktoré už tento rok umožní účastníkom trhu naplno využívať všetky funkcionality vyplývajúce z platnej legislatívy.
-
Ako sa vymaniť zo špirály kompenzácií v energetike? Politici diskutovali
27. 1. 2023Dlhodobé dotovanie cien energií nepovažujú za udržateľné riešenie. O efektívnosti kompenzačných schém, nastavení krízovej regulácie a ďalších aktuálnych témach diskutovali s členmi platformy ENERGOKLUB šéf parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský a Karol Galek, poslanec a bývalý štátny tajomník MH SR. Zavedením krízovej regulácie získala vláda kompetenciu určovať ceny energií. Spoločne s nastavením štátnych kompenzácií to časť účastníkov trhu vníma ako nesystémový krok, ktorý dovolil politikom "kúpiť čas". Plošné dotovanie energií podľa nich dostatočne nemotivuje k šetreniu, pričom absentuje adresnejšia pomoc pre jednotlivé skupiny odberateľov vrátane výrobcov, podnikateľov alebo priemyslu. Aj s takouto kritikou boli konfrontovaní politici na nedávnom stretnutí platformy "Energetická kríza: Príležitosť alebo premárnená šanca?" Predseda hospodárskeho výboru NR SR Peter Kremský považuje za kľúčové, aby krízová regulácia dokázala ochrániť malých podnikateľov. „Kým väčšie firmy sa so situáciou na trhoch dokážu lepšie vysporiadať, menšie subjekty si nemôžu dovoliť vyčleniť expertov pre oblasť energetiky. Nové cenníky od dodávateľov sú pre nich najväčšou dejinnou zmenou za posledných 30 rokov. Ak podnikatelia vyhynú, zničíme si podhubie našej ekonomiky,“ zdôraznil poslanec NR SR (OĽaNO). „Verím, že kroky, ktoré sa v posledných týždňoch urobili, pomôžu, ale nemusí to stačiť a preto sa v tejto oblasti snažím intenzívne angažovať.“ Štát by sa mal podľa Petra Kremského snažiť motivovať odberateľov, aby uprednostňovali dlhodobé kontrakty pred krátkodobými. Pomôcť v tejto snahe by mali aj tradiční dodávatelia, v ktorých má štát vlastnícky podiel. „Mojou prioritou je, aby sme do budúcnosti hľadali možnosti dlhodobých zmlúv pre odberateľov, ktorí za to, že sa zaviažu na dlhšie obdobie, dostanú prijateľnejšiu cenu za dodávku. Treba si uvedomiť, že výrobné ceny elektriny nie sú vyššie ako pred dvoma rokmi,” povedal. Uvažovaná schéma alebo systém garantovaných cien by podľa neho mali byť založené striktne na dobrovoľnosti. „Ak chce niekto riskovať na spotovom trhu alebo si dohodnúť lepšiu cenu bilaterálne, nebudeme mu brániť.” Vláda by mala zabezpečiť, aby sa elektrina vyrobená v krajine aj spotrebovala, zdôraznil Kremský. Tým sa podľa neho vytvorí konkurenčná výhoda pre podniky, ktoré v krajine sídlia. Podľa Galeka takýto zásah do trhu nie je možný, pretože Slovensko je súčasťou jednotného trhu s elektrinou v EÚ. Navyše by išlo o opatrenie v rozpore s dočasným krízovým rámcom, ktorý vznikol so zámerom zachovať konkurenčné prostredie. Súčasná situácia podľa Galeka nie je dlhodobo udržateľná. Na trhu existuje množstvo regulovaných subjektov, ktoré si budú nárokovať na kompenzácie v elektrine a plyne, čo predstavuje obrovskú záťaž pre štátny rozpočet. Hoci súčasný vývoj na referenčných burzách v Európe dáva nádej na mierny optimizmus a otvára cestu k dostupnejším energiám v budúcnosti, návrat na predkrízové úrovne cien komodít nie je možné očakávať. V politickej debate bol horúcou témou ostatných týždňov minuloročný posun indexačného obdobia, ku ktorému pristúpil ÚRSO na základe odporúčania Ministerstva hospodárstva SR. Ide o jeden z kľúčových parametrov vstupujúcich do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny pre zraniteľných odberateľov. Dôvodom mali byť nedotiahnuté rokovania o naplnení memoranda medzi štátom a Slovenskými elektrárňami o podmienkach dodávky 6,15 TWh silovej elektriny pre domácnosti v nákupnej cene vo výške 61,2 EUR/MWh. Novelou vyhlášky ÚRSO sa skrátilo referenčné obdobie na august a september 2022 - pri spätnom pohľade mesiace, kedy pohyb na burze PXE kulminoval. Vtedajší štátny tajomník Karol Galek priznal, že hoci iniciatíva vyšla zo strany vtedajšieho vedenia rezortu, vývoj na burze bolo náročné predvídať. „Posunutím obdobia sme my získali čas na finalizáciu zmluvy a dodávatelia istotu, že v júli ešte elektrinu nakupovať nemusia.“ Týmto sa podľa Galeka zabezpečilo 85% elektriny v regulovanom segmente. „Ak by sa dotiahol náš návrh na 15% šetrenie, bolo by dosť elektriny aj pre malých podnikateľov,“ uviedol ex-štátny tajomník. Na začiatku roka sa do existenčných problémov dostali práve malé podniky s regulovanými cenami, ktorým sa niekoľkonásobne zvýšili zálohové platby za elektrinu. Napätú situáciu Ministerstvo hospodárstva SR krátko na to vyriešilo, ale podľa Galeka sa dalo komplikáciám vyhnúť transferom 245 miliónov eur, ktoré zostali nevyužité v rámci výzvy na kompenzáciu účtov za elektrinu pre podnikateľov za august a september 2022. „Teda presne za obdobie, keď dodávatelia nakupovali zvyškovú elektrinu pre malých podnikateľov. Notifikácia Európskou komisiou v tomto prípade nebola potrebná, stačilo iba zmeniť beneficienta a dodávateľov kompenzovať do vládou určených 199 EUR za MWh,“ skonštatoval Galek. Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group upozornil na neprehľadnosť vzniknutého systému, ktorému majú jednotliví účastníci trhu problém porozumieť. Poukázal aj na odlišnosti regulácie v sektore elektroenergetiky a v sektore teplárenstva. Kým teplárom ÚRSO vidí „do kuchyne“ a cenové rozhodnutia sú prijímané posúdením individuálnych nákladov na výrobu tepla, pri elektrine pretrváva viazanosť na referenčné indexy. Vláda v závere vlaňajška schválila mimoriadny odvod z nadmerných príjmov pre výrobcov elektriny využívajúcich tzv. inframarginálne technológie (OZE, jadro a uhlie). Opatrenie vychádza z nariadenia EÚ, ale členské krajiny si môžu zohľadniť svoje národné špecifiká. Kabinet doposiaľ neurčil cenové stropy trhových príjmov pre jednotlivého technológie. Známe je iba rozpätie od 50 do 250 EUR/MWh. Prekážkou sú podľa Kremského rokovania so Slovenskými elektrárňami o „lacnej“ elektrine, ale predovšetkým nejasnosti v prípade bioplynu, ktoré si v súčasnom trhovom prostredí vyžadujú mimoriadne citlivé nastavenie. Karol Galek je presvedčený, že stropy trhových príjmov by mal určovať ÚRSO a bolo chybou, že sa táto kompetencia preniesla na kabinet. Týmto podľa neho unikajú štátnemu rozpočtu na mesačnej báze milióny eur, ktoré by mohli byť využité na kompenzačné mechanizmy. Zavedenie krízovej regulácie označil za fatálnu chybu riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Tento nástroj považuje za vyššiu formu regulácie bez jednoznačných mantinelov. Politici podľa neho vnímajú inštitút krízovej regulácie iba jednosmernou optikou a bude zaujímavé sledovať, ktorá garnitúra nájde odvahu ho zrušiť. V neformálnej časti diskusie sa hovorilo o nevyužitom potenciáli šetrenia, ale aj o samovýrobe elektriny, ktorá je čoraz atraktívnejšia pre odberateľov kvôli dosiahnutiu čiastočnej energetickej sebestačnosti. Popri prebiehajúcom rozmachu lokálnych zdrojov sú výzvou do budúcnosti agregácia a zdieľanie energie v rámci vznikajúcich energetických komunít.
-
Veľký priemysel na odchode zo Slovenska?
9. 12. 2022Utlmovanie výroby kvôli rastúcim cenám komodít, strata konkurencieschopnosti na globálnej úrovni a prepúšťanie pracovníkov. Energeticky náročný priemysel sa zo súčasnej krízy nemusí pozviechať a volá po efektívnych kompenzáciách zo strany štátu. O aktuálnych témach diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB so zástupcami priemyselných podnikov, zamestnávateľov a analytikmi. Slovensko môže v dôsledku krízy prísť o svoj energeticky náročný priemysel. Debatu otvoril analytickým príspevkom Michal Sura, poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR, v ktorom popísal hlavné fundamenty vývoja na trhu s energiami, ktoré vyústili do súčasnej krízy. Firma OFZ, výrobca ferozliatin, sa v priebehu lete rozhodol pozastaviť výrobu vo všetkých siedmich peciach, ktorá prevádzkuje. Zástupca podniku Martin Klocok, poznamenal, že obnovenie výroby by dávalo zmysle pri cenách elektriny v rozmedzí 80 až 130 EUR/MWh. Klocok zároveň odmieta kritiku, že súčasný stav je výsledkom zlých manažérskych rozhodnutí vedenia oravského závodu, ktoré nedokázalo predvídať situáciu a nenakúpilo elektrinu vo forme dlhodobých kontraktov. Trh s ferozliatinami je podľa neho špecifický biznis, ktorý sa, na rozdiel od hliníka, nekótuje na burze a funguje primárne na bilaterálnych kontraktoch. Pri dlhodobých zmluvách sa cena elektriny stanovuje na kvartál dopredu. Vládna pomoc podnikom s energiami podľa neho nerieši problémy energeticky náročného priemyslu. Optimisticky nevidí ani nastavenie vyšších kompenzácií prostredníctvom Envirofondu, po ktorom dlhodobo volajú zástupcovia priemyslu na Slovensku. A to aj napriek tomu, že v programe aktuálnej schôdze parlamentu budú poslanci rokovať o trojici návrhov na novelizáciu zákona o obchodovaní s emisnými povolenkami, pričom každý z nich v inej výške upravuje percentuálnu výšku použiteľného výnosu z dražieb emisných kvót. Realitou je aj prepúšťanie zamestnancov. Tibor Gregor, výkonný riaditeľ združenia Klub 500, vidí dôvod toho, že krajina stráca priemysel aj v chýbajúcej hospodárskej politike štátu, ktorý by si mal jasne definovať, aký druh priemyslu a či vôbec chce podporovať. Okrem oravského výrobcu ferozliatin je v problémoch aj spoločnosť Slovalco. Jediný domáci výrobca hliníka, ktorý na jeseň odstavil všetky svoje pece, už medzičasom oznámil, že s obnovením produkcie v roku 2023 nepočíta, pokiaľ zo strany vlády nedôjde k prijatiu efektívneho mechanizmu kompenzácií. V náročnej situácii je tiež spoločnosť U. S. Steel. Útlm „veľkého priemyslu“ prispel aj k prepadu v spotrebe elektriny. Za prvých 10 mesiacov tohto roka medziročne klesla spotreba o 7%, ukázali predbežné dáta prevádzkovateľa prenosovej sústavy spoločnosti SEPS. V septembri bola dokonca spotreba nižšia ako v apríli 2020, kedy sa v dôsledku prvých prípadov COVID-19 uzavreli obchody, služby, úrady i školy. Podľa diskutujúcich priemysel stráca konkurencieschopnosť, ktorú prehĺbila vojna na Ukrajine a obmedzenia v dodávkach plynu. Každý členský štát EÚ pristúpil k inému spôsobu kompenzácie cien energií aj intenzite pomoci. Rastúcim problémom je aj konkurencia z Ázie. Spoločnosť Slovnaft má platiť solidárny odvod z nadmerných ziskov za tento a budúci rok. Výšku sadzby vláda stanovila na 70%, čo je podľa vedenia rafinérie neprimerané. Firma sa kvôli embargu na ropu dovážanú z Ruska musí vyrovnať s novými investičnými výzvami. Zdaňovanie zisku označil za nesystémové riešenie Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, podľa ktorého tak vzniká aj nebezpečný precedens do budúcnosti. Zisk má podľa neho slúžiť na investície, umorenie strát z minulosti alebo vytvorenie rezervy. V prípade Slovnaftu ide o nutnosť zisk investovať do nových obnoviteľných technológií. V rámci neformálnych rozhovorov sa zástupcovia Slovnaftu, Slovenských elektrární, Inštitútu hospodárskych analýz Ministerstva hospodárstva SR a ďalší hostia zhovárali aj o dopadoch vládnych opatrení na zmiernenie energetickej krízy na verejné financie, perspektíve investícií do energetiky, dekarbonizácii priemyslu a ďalších témach.
-
Aké zmeny prinesie novela zákona o podpore OZE pre trh s elektrinou?
12. 7. 2022Na nedávnom stretnutí členov platformy ENERGOKLUB® sa za účasti MH SR intenzívne diskutovalo o zmenách, ktoré prinesie novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET, ale aj o očakávaných reformách v systéme zelenej energie na Slovensku. Novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (VÚ KVET) je zavŕšením procesu implementácie zimného balíka EÚ. Vládny kabinet koncom mája 2022 schválil návrh zákona, ktorý zatiaľ prešiel prvým čítaním v parlamente. O najzásadnejších zmenách, ale aj procese, ako sa rodilo paragrafové znenie zákona prišla členom platformy neformálne porozprávať Lenka Balog Ferenčáková, riaditeľka odboru energetickej a surovinovej politiky Ministerstva hospodárstva (MH) SR. Vojna na Ukrajine spôsobila, že MH na novú situáciu reagovalo expresnou „malou novelou“ zákona o OZE a VÚ KVET, ktorá od apríla významne uľahčila budovanie lokálnych zdrojov. Inštalovaný výkon zariadenia môže byť po novom až do výšky maximálnej rezervovanej kapacity konkrétneho odberného miesta. Podpora z úľavy platenia tarify za prevádzkovanie systému (TPS) má platiť do výšky 1000 MWh vyrobenej a spotrebovanej elektriny ročne. „Veľká novela“ prináša nové definície aj viacero zmien vyplývajúcich priamo z praxe. Podľa Balog Ferenčákovej sa zohľadňuje aj terminológia zo zákona o energetike, ktorý medzičasom stihla podpísať aj prezidentka. Napríklad to, že výrobcom elektriny v lokálnom zdroji je aktívny odberateľ, ktorý bude môcť uzatvárať s odberateľmi PPA zmluvy alebo prostredníctvom partnerského obchodovania. Novinkou sú kritériá udržateľnosti pre palivá z biomasy. Implementácia záruk pôvodu pre teplo a chlad s otáznikom Novela zavádza nový termín obnoviteľný plyn. Záujem účastníkov diskusie vzbudila téma registra obnoviteľných plynov, ktorého prevádzkovateľom bude spoločnosť SPP – distribúcia. Záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn budú mať platnosť dvanásť mesiacov. Ako zdôraznila zástupkyňa MH SR, pri tvorbe legislatívy prebiehala intenzívna komunikácia s plynárenským dispečingom, ale aj s firmou OKTE, ktorá vydáva záruky pôvodu elektriny z OZE a VÚ KVET. Záruka bude v zásade dokladom o tom, že pri výrobe plynu bola použitá zelená elektrina. Register zriadený na Slovensku by mal uľahčiť cezhraničný obchod so zárukami v EÚ. V rámci medzirezortného pripomienkovania pribudli do návrhu zákona aj záruky pôvodu pre teplo a chlad. Aj vzhľadom k tomu, že teplo predstavuje lokálny produkt, ktorý sa spotrebúva na mieste výroby, pri fungovaní v praxi sa môžu vyskytnúť problémy. Zástupkyňa MH však pripomenula, že primárna legislatíva nastavuje iba rámec, detaily fungovania sú už vecou trhu. Ako vyplynulo z diskusie, záruky pôvodu pre teplo môžu nájsť uplatnenie v procese schvaľovania úverov pre bankové inštitúcie, ktoré nechcú financovať fosílne projekty. Do výslednej podoby zákona môžu prehovoriť aj pozmeňovacie návrhy poslancov - viac v tomto ohľade napovedia zasadnutia parlamentných výborov. Diskusiu o rozvoji OZE obohatil Michal Mašek zo spoločnosti PW Energy, ktorá plánuje výstavbu prvej geotermálnej elektrárne na Slovensku. V súčasnosti má rozpracované projekty v Prešovskej kotline a neďaleko Žiaru nad Hronom. Projektový manažér firmy PW Energy upozornil na špecifickosť geotermu, ktorého príprava je v porovnaní s ostatnými technológiami OZE časovo výrazne náročnejšia a naráža dnes na mnohé administratívne prekážky, legislatívne protirečenia alebo proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.
-
Ako zmierniť krízu na trhu? ÚRSO nechce ísť cestou plošnej intervencie
3. 5. 2022O možnostiach uplatnenia mimoriadnej regulácie na Slovensku, ale aj spôsoboch implementácie navrhovaných opatrení a aktuálnej situácii na energetickom trhu minulý týždeň diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® s predsedom ÚRSO Andrejom Jurisom, predsedníčkou Združenia dodávateľov energií (ZDE) Janou Ambrošovou, analytikom Jánom Pištom zo spoločnosti JPX a ďalšími hosťami. Súčasný vývoj na trhu označil predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris za bezprecedentný, a to nielen z hľadiska cien, ale aj disponibility elektriny a plynu. Cenové pohyby komodít na burze ešte viac zintenzívnil vojenský konflikt na Ukrajine. Regulačný úrad aj preto nedávno otvoril verejnú diskusiu o mimoriadnych opatreniach na zmiernenie dopadov kritického vývoja na neregulovanom trhu. Primárnym ukazovateľom, z ktorých bude úrad vychádzať pri tvorbe opatrení, je dopad na odberateľov, zdôraznil Juris. Juris: Mimoriadna regulácia nie je všeliek V súčasnosti ÚRSO vyhodnocuje viac než stovku podnetov od účastníkov trhu a hľadá spôsoby, ako časť z navrhovaných opatrení efektívne implementovať do praxe. Šéf úradu Andrej Juris pripomenul, že mimoriadna regulácia na Slovensku nie je dostatočne vyskúšaná. Hoci k jej čiastkovému uplatneniu už v minulosti došlo, bolo to za odlišných legislatívnych podmienok. „Mimoriadnu reguláciu môžeme realizovať formou rozhodnutí cez príslušné správne konanie, ktoré musí byť adresované na konkrétny regulovaný subjekt,“ vysvetlil Juris, podľa ktorého ide o výsledok predbežnej internej analýzy ÚRSO. Za kľúčové opatrenie vo vzťahu k dodávateľom označil Andrej Juris zvýšenie finančnej likvidity, ktoré by ÚRSO chcel docieliť znížením finančného zabezpečenia voči ostatným účastníkom na trhu, firmám OKTE, SPP – distribúcia a prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. Uvoľnené financie budú môcť následne dodávatelia využiť pri obchodovaní s komoditami. Pri implementácii má ísť o kombináciu úprav prevádzkových poriadkov a novelizácie vyhlášky o pravidlách trhu, ktorým bude predchádzať diskusia s účastníkmi trhu. S problematikou súvisí aj úprava ceny regulačnej elektriny. K najdiskutovanejším návrhom patrilo opatrenie, aby dodávatelia mohli upravovať jestvujúce zmluvy s odberateľmi, kedy by bolo maximálne 10% zo zazmluvneného objemu dodávok priamo naviazaných na denný trh s elektrinou spoločnosti OKTE. S takýmto návrhom prišlo iniciatívne združenie ZDE. Z predbežných výsledkov internej analýzy ÚRSO ale vyplynulo, že štát by nemal vstupovať do už existujúcich právnych vzťahov na neregulovanom trhu. Plošnú intervenciu nepovažuje Andrej Juris za korektnú najmä v prípade tých odberateľov, ktorí boli zodpovední a zabezpečili si dodávku za výhodné ceny. Ambrošová: Maloobchodný trh je v kritickej situácii Predsedníčka ZDE Jana Ambrošová v rámci diskusie reagovala, že toto dočasné opatrenie by mohlo pomôcť stabilizovať trh a súčasne ochrániť odberateľov pred možným neserióznym správaním časti dodávateľov. Ako sama priznala, niektoré subjekty riešia existenčné problémy tak, že vypovedávajú zmluvy svojim zákazníkom a uchyľujú sa k jednostrannému zvýšeniu cien za dodávku. Dodávatelia momentálne nie sú schopní uzatvárať dlhodobé kontrakty vo forme forwardových produktov. Navrhnutá mierna úprava ceny smerom nahor by preto podľa nej mohla ochrániť zákazníkov pred vypovedaním zmlúv, resp. zánikom ich dodávateľa a následným pádom odberateľa do režimu DPI. Štát by podľa nej mal zvážiť mimoriadnu reguláciu aj kvôli tomu, aby bola zachovaná hospodárska súťaž. Pišta: Obchodná stratégia Gazpromu tlačí ceny nahor Ceny komodít na burzách aktuálne dosahujú historické maximá najmä kvôli aktuálnemu geopolitickému dianiu. Podľa analytika Jána Pištu zo spoločnosti JPX treba pri prognózach vývoja na veľkoobchodných trhu a hľadaní riešení zásadne rozlišovať medzi tým, čo je systémová záležitosť s dlhodobým vplyvom a čo je krízová alebo okamžitá udalosť. Za systémové označil Pišta trojicu udalostí. Prvým sú klimatická politiku EÚ a systém obchodovania s emisnými kvótami, ktoré budú dlhodobo tlačiť ceny nahor. Pri elektrine vplyvom spomenutých faktorov podľa jeho predpovede neklesne priemerná cena forwardového produktu Cal na pražskej burze PXE pod hranicu 80 EUR/MWh. Druhou systémovou udalosťou sú ceny plynu a obchodná politika ruského Gazpromu, ktorý od minulého roka uprednostňuje iba platné dlhodobé kontrakty, pričom dodávky na európsky spotový trh boli zastavené. Pokiaľ sa na tejto stratégii nič nezmení, pričom zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, forwardové ceny za dodávku plynu na lipskej burze EEX budú vysoké ešte dlho. Úroveň produktu Cal sa podľa Pištu nedostane pod úroveň 35 EUR/MWh. Treťou systémovou záležitosťou je podľa experta JPX prebiehajúca rusko-ukrajinská vojna a hrozba, že plyn prestane tiecť. Neistotu na trhu podporuje aj požiadavka Moskvy, aby európski odberatelia platili za dodávky v rubľoch, ale aj minulotýždňové zastavenie kohútikov do Poľska a Bulharska. Okrem cenového aspektu spojeného so zvýšením dopytu je tu podľa Pištu aj technický aspekt. Kompresorové stanice neboli dimenzované na prepravu plynu zo západu na východ v takom množstve. Ak zohľadníme fakt, že ťažba plynu v Európe má svoje limity, závislosť na ruskom plyne potrvá ešte dlho, uzavrel vo svojom príspevku Ján Pišta. Diskusia, ktorej sa zúčastnili zástupcovia firiem Slovenské elektrárne, Veolia Energia Slovensko, Slovnaft, Ernst & Young a ďalší, pokračovala ďalej v neformálnom duchu.
-
Agregácia flexibility prináša nové výzvy aj pre slovenskú energetiku
14. 3. 2022O tom, aké príležitosti ponúka fenomén agregácie flexibility a ďalšie inovatívne procesy na trhu s elektrinou diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so zástupcami ministerstva hospodárstva, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE, Slovenskej batériovej aliancie a priemyselnými hráčmi. Postupný nárast obnoviteľných zdrojov v sústave aj akumulácia energie sú predpokladom pre oveľa širšie využitie flexibility na trhu pre zabezpečenie vyrovnanej bilancie elektriny. V čase vojny na Ukrajine sa intenzívne skloňuje termín energetická bezpečnosť a zníženie závislosti na dovoze energonosičov z Ruskej federácie. Pomôcť v tomto procese by teoreticky mohol aj agregátor, nový subjekt na trhu s elektrinou, ktorý bude už onedlho ukotvený aj v slovenských právnych predpisoch. Súčasný regulačný potenciál fosílnych palív by mohla v budúcnosti čiastočne nahradiť aj agregovaná flexibilita menších výrobných zariadení. Legislatívne mantinely agregácie flexibility zadefinuje novela zákona o energetike z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorou sa implementuje zimný energetický balík EÚ. O aktuálnom stave legislatívneho procesu informoval prítomných hostí Marián Nicz z odboru palív a energetiky, podľa ktorého plánuje MH predložiť materiál na rokovanie vlády v marci. Primárna legislatíva je iba prvý nevyhnutný krok. Rozhodujúce budú pravidlá trhu ÚRSO a úpravy prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov sústav. Nové procesy na trhu s elektrinou budú integrované v projekte chystaného Energetického dátového centra (EDC), ktorý sa stane centrálnou platformou pre efektívnu dátovú výmenu všetkých účastníkov trhu s elektrinou. Rozmach decentralizovaných zdrojov kladie nové nároky na prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav. Okrem umiestnenia flexibility na krátkodobých trhoch s elektrinou je perspektívnou témou takisto možnosť uplatniť agregovanú flexibilitu pre podporné služby. Na prezentáciu zástupcu MH nadviazal Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja firmy SFÉRA, ktorý sa zameral na nových hráčov na trhu a budúce nastavenie energetického ekosystému. Diskusiu obohatil český expert Jan Kanta z konzultačnej spoločnosti Ernst & Young, ktorý detailne popísal fundamenty korekčného modelu kompenzácie odchýlky pri poskytovaní flexibility, o ktorom sa momentálne uvažuje. Priblížil aj detaily metódy "semafor", ktorej účelom je zadefinovať obmedzenia pri aktivácii flexibility zo strany prevádzkovateľov sústav. O potenciáli agregácie sa v rámci neformálnej diskusie zaujímali aj zástupcovia priemyslu, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE alebo Slovenskej batériovej aliancie.
-
Pásmová TPS. Aké sú očakávania priemyslu, OKTE a dodávateľov?
19. 11. 2021O návrhu pásmovej TPS diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so šéfom ÚRSO Andrejom Jurisom a zástupcami firiem Slovnaft, U.S. Steel, OFZ a OKTE. Nové vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) krátko po svojom nástupe komunikovalo zámer reformovať nastavenie tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Výsledkom intenzívnych debát medzi dotknutými partnermi sa stal návrh pásmovej TPS pre podnikateľov na rok 2022, ktorý koncom októbra predložil regulačný úrad na verejné pripomienkovanie. Predseda ÚRSO Andrej Juris na debate platformy ENERGOKLUB® zdôraznil, že zmyslom opatrenia nie je vytvoriť neprehľadné zľavy, ale transparentné a systematické nastavenie, ktoré sa stane integrálnym prvkom systému a cenotvorby. Výška sadzieb TPS v jednotlivých alternatívach uvedená vo verejnej konzultácii bola iba ilustratívna. Skutočné hodnoty sú naviazané na úspory nákladov v systéme podpory OZE a VÚ KVET, koncovej spotreby elektriny a ďalších parametrov, ktoré sa vyjasnia po skončení cenových konaní. Dôležitým determinantom bude implementácia prolongácie podpory. Kľúčový je podľa Andreja Jurisa spôsob realizácie v praxi. ÚRSO inklinuje k tretej alternatíve s tým, že prvé pásmo by zahŕňalo koncovú spotrebu elektriny na odbernom mieste do 1 GWh za rok, vrátane, druhé pásmo by zahŕňalo koncovú spotrebu elektriny na odbernom mieste od 1 GWh do 100 GWh za rok, vrátane, a posledné pásmo by zahŕňalo koncovú spotrebu elektriny na odbernom mieste nad 100 GWh. Pre aplikáciu príslušnej sadzby pásmovej TPS je dôležitý objem ročnej koncovej spotreby elektriny na danom odbernom mieste. Úľava pre odberateľov s vysokou spotrebou Zástupcovia energeticky náročného priemyslu, spoločnosti OFZ, U.S. Steel Košice a Slovnaft, ktorí dlhodobo kritizujú stratu konkurencieschopnosti voči zvyšku EÚ, systémovú iniciatívu ÚRSO privítali. Za najprijateľnejšiu považujú veľké podniky druhú navrhovanú alternatívu, štvorpásmovú TPS, ako najvýhodnejší podporný mechanizmus, prípadne tretiu alternatívu. Obchodný riaditeľ spoločnosti OFZ Michal Levčík ocenil opatrenie ÚRSO. Za nedostatok považuje fakt, že súčasné nastavenie sa zameriava výlučne na výšku odberu, ale nereflektuje rozmer elektroenergetickej náročnosti podniku, čo výrobca ferozliatin aj pripomienkoval. Zástupca U. S. Steel Michal Pintér zdôraznil, že dekarbonizácia v oceliarskom priemysle do roku 2030 je viazaná na elektrifikáciu. Z tohto pohľadu sú pre investičnú stratégiu podniku alfou a omegou ceny elektriny. Systémovosť opatrenia vníma hutnícka fabrika aj z pohľadu cash-flow, lebo sa bude uplatňovať ex-ante, čo zvyšuje právnu istotu dotknutých subjektov. Implementačné aspekty pásmovej TPS Diskusia sa venovala aj problému implementácie pásmovej TPS. Účinnosť opatrenia sa navrhuje od 1. januára 2022, čo je relatívne krátky čas pre celý reťazec subjektov, ktoré sa zmene musia prispôsobiť. Patria medzi nich spoločnosť OKTE, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a zúčtovateľ podpory, ako aj dodávatelia. Člen predstavenstva Michal Cabala zdôraznil, že OKTE vníma potrebu koncepčných zmien v tejto oblasti a chce v tomto procese aktívne participovať. Z pohľadu OKTE je podľa neho kľúčové, aby systém výberu TPS nebol do budúcnosti deficitný, čo by negatívne ovplyvnilo cash-flow spoločnosti. Aktuálne prebiehajú intenzívne diskusie s ÚRSO o technickom prispôsobení obchodných systémov OKTE. Zámerom ÚRSO bolo integrovať pásmovú TPS so súčasným systémom individuálnej TPS. Odberatelia, ktorí splnia podmienky udelenia individuálnej sadzby TPS, sa môžu rozhodnúť, či požiadajú o individuálnu sadzbu, alebo budú platiť TPS ako ostatní odberatelia elektriny.
-
Legislatívne vákuum? Skladovaniu elektriny sa blýska na lepšie časy
13. 5. 2021O tom, čo brzdí rýchlejší rozvoj batériových systémov na Slovensku minulý týždeň neformálne diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so zástupcami Ministerstva hospodárstva SR, Slovenskej batériovej aliancie, spoločnosťami FUERGY a EY, aj českej Asociácie pre akumulácie energie (AKU-BAT CZ). V posledných rokoch sa objavilo na Slovensku viacero pilotných projektov v oblasti skladovania energie, ďalšie sú v pláne. Predseda Slovenskej batériovej aliancie (SBaA) Marián Smik považuje za hlavnú bariéru rozvoja chýbajúcu legislatívu, ktorá by zadefinovala akumuláciu. Ďalší rozvoj okrem toho brzdí aj ekonomická návratnosť investícií do batériových systémov. Šéf asociácie zároveň ocenil prácu Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktoré od minulého roka intenzívne pripravuje transpozíciu smerníc zimného energetického balíka EÚ. Ďalší rozvoj akumulácie sa však podľa Mariána Smika nezaobíde bez investičnej podpory. Výnimočný potenciál batériového priemyslu u nás podľa neho ilustruje úspech štyroch slovenských firiem, ktoré uspeli v celoeurópskej konkurencii a zaradili sa do skupiny 42 úspešných spoločností so štatútom dôležitého projektu vo verejnom záujme (IPCEI) v oblasti batériových systémov. V ďalších štyroch rokoch by tu mali preinvestovať 150 miliónov eur. Legislatívne vákuum v oblasti akumulácie sa blíži ku koncu. Riaditeľ odboru palív a energetiky MH SR Martin Pitorák účastníkom priblížil, v akom stave je príprava paragrafového znenia transpozície. Ako zdôraznil, nastavovať legislatívne prostredie pre nových hráčov na trhu s elektrinou nebol jednoduchý proces. V súčasnosti prebiehajú záverečné konzultácie. Začiatok medzirezortného pripomienkovania očakáva v najbližších týždňoch. Cieľom bolo nastaviť prostredie, ktoré nebude znevýhodňovať a diskriminovať. Skladovanie sa nebude považovať za konečné užitie elektriny, ale odloženú spotrebu. Okrem legislatívy je kľúčový aj ekonomický aspekt. Pre zvyšovanie flexibility energetickej siete je v schválenom Pláne obnovy a odolnosti SR, ktorý vláda zaslala Európskej komisii, vyčlenených 62 miliónov eur. Z toho balíka majú byť podporené aj batériové úložiská a projekty na skladovanie energie s celkovým inštalovaným výkonom 43 MW. Na spracovaní vecného návrhu transpozície zimného balíka EÚ v oblasti vnútorného trhu s elektrinou do národnej legislatívy SR sa podieľala spoločnosť Ernst & Young. Konzultant Jan Kanta ozrejmil aj problematiku vymedzenia poplatkov, ktoré by mal platiť prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie energie. Základný princíp spočíva v tom, aby nedochádzalo k dvojitým platbám za niektoré služby. Principiálne by malo podľa experta platiť pravidlo, že fixné náklady by mali byť platené iba raz. Na druhej strane, variabilné náklady spojené so stratami by mali byť platené toľkokrát, koľkokrát elektrina pretečie distribučnou sústavou. Účastníci diskusie mali možnosť dozvedieť sa podrobnosti o projektoch batériových úložísk v Senci a v Humennom s kapacitou 432 kWh, ktoré predstavil výkonný riaditeľ spoločnosti FUERGY Radoslav Štompf. V oboch prípadoch ide o kontajnerové riešenia inštalované za meračom (behind-the-meter). Batériový systém dokáže vďaka smart riadeniu optimalizovať výrobu, aj v kombinácii s fotovoltickými panelmi, a zlepšiť tým odberový diagram spotreby zákazníka. FUERGY na projektoch spolupracuje s partnermi, ktorí boli ochotní ísť do rizika pilotných realizácií. Predikcia návratnosti investícií podľa Štompfa prekonala očakávania a spoločnosť momentálne rokuje o nových inštaláciách so súhrnnou kapacitou 2 MWh. O aktuálnej situácii v oblasti akumulácie energie v Česku informoval Jan Fousek, riaditeľ Asociacie pro akumulaci energie (AKU-BAT CZ). V krajine je aktuálne zapojených niekoľko veľkokapacitných batériových úložísk. Podobne ako na Slovensku, aj u našich západných susedov chýba legislatívne ukotvenie akumulácie. Prevádzkovateľ tamojšej prenosovej sústavy, spoločnosť ČEPS, od roku 2021 po úprave technickým podmienok umožňuje stand-alone batériovým systémom samostatné poskytovanie služieb výkonovej rovnováhy (SVR). Doteraz to bolo možné iba ako súčasť fiktívneho bloku v kombinácii s klasickým točivým zdrojom. V záverečnom bloku pozvaní hostia a členovia platformy pokračovali v neformálnej diskusii. K horúcim témam patrili aspekty využitia batérií na podporné služby, ich ekonomík, ako aj skúsenosti s regionálnymi distribučnými firmami v kontexte pripájania úložísk.
-
Od deficitu k investíciám. Reforma podpory OZE prebehne v etapách
12. 3. 2021Otvorenej debaty odborníkov o budúcnosti systému podpory zelenej energie na Slovensku, ktorú zorganizovala platforma ENERGOKLUB®, sa zúčastnili zástupcovia Ministerstva hospodárstva (MH SR), Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a Slovenskej bioplynovej asociácie. Náklady na tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) dlhodobo zaťažujú ceny elektriny pre domácnosti a podniky na Slovensku. Pri poklese spotrebe elektriny, ako to bolo možné vidieť aj minulý rok, tiež významným spôsobom rastie riziko dramatického zvyšovania TPS. Aj na tento aspekt reaguje návrh novely zákona o podpore OZE, ktorej cieľom je umožniť dotovaným výrobcom dobrovoľne požiadať o prolongáciu podpory o ďalších 5 rokov. To bude mať za následok zníženie výšky doplatku, ktorá bola stanovená pri uvádzaní zariadenia do prevádzky. Adekvátne tomu sa zníži ročný objem financií vynakladaných na podporu. Legislatívne zámery rezortu hospodárstva prišla predstaviť Lenka Ferenčáková, riaditeľka Odboru energetickej a surovinovej politiky MH SR. Stretnutia sa zúčastnil aj predseda ÚRSO Andrej Juris, ktorý ocenil, že vďaka spolupráci s rezortom sa podarilo nájsť efektívne a rýchle riešenie, ako predĺžiť podporu pre výrobcov a súčasne odbremeniť systém na ročnej báze. Za kľúčové v tejto súvislosti označil, že dotknutí výrobcovia nebudú zmenou nijakým spôsobom finančne poškodení. Ako hostia zdôraznili, prolongácia sa navrhuje na báze dobrovoľnosti. Motorom legislatívnych zmien je aj snaha udržať existujúce elektrárne naďalej v prevádzke. Diskutujúci sa zhodli, že pri množstve elektrární s rôznym typom technológie nie je možné reflektovať požiadavky každého výrobcu. Zástupkyňa MH SR vyzdvihla detailné prepočty a modely regulačného úradu. Potenciál finančných úspor v systéme bude závisieť od viacerých premenných, no v rozhodujúcej miere od participácie kritickej masy producentov, ktorá v konečnom dôsledku rozhodne o znížení ročných nákladov na TPS. Argumentom pre výrobcov, zvlášť vo fotovoltike, je podľa ÚRSO možnosť uplatniť si v oprávnených nákladoch vybrané úpravy technológie menšieho rozsahu. V ďalšej fáze sa budú skúmať možnosti repoweringu, ktorý by dotovaným výrobcom umožnil čiastočne obnoviť alebo rekonštruovať svoje zariadenia. Finančné investície nevyhnutné na zásahy v takomto rozsahu nezvýšia tlak na TPS. Snaha MH SR smeruje k tomu, aby boli v čo najväčšej miere využité prostriedky z viacerých dostupných zdrojov. Pri Pláne obnovy sú v kontexte integrácie OZE do sústavy okrem repoweringu dôležité aj investície do flexibility alebo technológií skladovania elektriny. Finančnú pomoc bude možné hľadať aj v európskych štrukturálnych a investičných fondoch alebo Fonde pre spravodlivú transformáciu. ÚRSO intenzívne komunikuje so zástupcami rôznych záujmových združení v snahe čo najlepšie porozumieť ich potrebám. Konštruktívnosť týchto debát potvrdila aj Erika Fečke Gyöngyová, predsedníčka Slovenskej bioplynovej asociácie. Samotná prolongácia podpory podľa nej vzhľadom na špecifickosť technológie nie je pre väčšinu bioplynových staníc vhodná. Z pohľadu pokračovania ich prevádzky po ukončení podpory sa podľa nej uvažuje o viacerých cestách, ktorými sa môžu prevádzkovatelia vydať. Za jednu z najefektívnejších, ale súčasne investične náročnejších, považuje prechod na výrobu perspektívneho biometánu.
-
Plán obnovy ako príležitosť (aj) pre slovenskú energetiku
4. 2. 2021Príprava národného reformného plánu sa posúva do kľúčovej fázy. O tom, aké sú možnosti Slovenska nasmerovať prostriedky aj do energetických projektov, diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® s pozvanými hosťami. Platforma ENERGOKLUB® kvôli epidemiologickej situácii otvorila rok 2021 diskusiou v online forme na tému Energetika v slovenskom návrhu Plánu obnovy a odolnosti. Reformný nástroj Európskej komisie vznikol ako reakcia na globálnu krízu vyvolanú pandémiou. Slovensko má jedinečnú možnosť využiť na reštartovanie ekonomiky balík v hodnote vyše 5,8 miliárd eur. Zástupcovia energetických firiem mali unikátnu možnosť dozvedieť sa, aký je aktuálny stav rokovaní s Európskou komisiou. Lívia Vašáková, generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy na Ministerstve financií SR, priblížila účastníkom proces prípravy počas uplynulých mesiacov a informovala o aktualizovaných kritériách pre čerpanie finančných prostriedkov v kapitole Zelená ekonomika, do ktorej musí podľa pravidiel smerovať 37 % z celkovej alokácie. V súčasnosti prebieha s Európskou komisiou séria technických konzultácií. V marci sa očakáva medzirezortné pripomienkové konanie. Finálna verzia Plánu obnovy musí byť zaslaná Bruselu najneskôr do 30. apríla 2021, kde bude schvaľovaná Európskou komisiou. Zámery Ministerstva hospodárstva SR na diskusii zhrnul štátny tajomník Karol Galek. Hoci objem investícií v kapitole Zelená ekonomika do obnoviteľných zdrojov energie, modernizácie elektrických sietí a teplárenstva, ktoré sa dostali do minuloročného draftu, nevníma ako dostatočný, Slovensko má podľa neho k dispozícii aj iné možnosti financovania. Ako príklad uviedol Fond spravodlivej transformácie, Modernizačný fond a ďalšie. Rozbehnutá je aj príprava nového programového obdobia eurofondov pre roky 2021 – 2027. Svoj pohľad na problematiku priblížil tiež ekonomický analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Plán obnovy podľa neho nemusí byť nevyhnutne iba pomocou, ale môže sa stať finančným bremenom pre budúce generácie. Skeptický je aj v otázke efektívneho využitia prostriedkov poukazujúc na nedostatočné čerpanie klasických eurofondov.
-
Online diskusia: Reštart slovenskej energetiky
22. 10. 2020Špeciálna diskusia pod značkou ENERGOFÓRUM®. Vysielali sme online, naživo a bezplatne pre každého, koho zaujíma budúcnosť energetiky. Celú diskusiu s top odborníkmi si môžete pozrieť zo záznamu. MODERÁTORBlahoslav Němeček, Ernst & Young DISKUTUJÚCIKarol Galek, Ministerstvo hospodárstva SRAndrej Juris, Úrad pre reguláciu sieťových odvetvíRastislav Hanulák, Capitol Legal GroupMartin Ondko, MAGNA ENERGIAMichal Cabala, OKTEHenrich Krejčí, Slovenský plynárenský priemysel
-
ÚRSO bude aktívnou súčasťou reforiem a transformácie energetiky
16. 7. 2020Enormné výzvy vyplývajúce z nadchádzajúcej transpozície európskej energetickej legislatívy a tiež reforma regulácie sieťových odvetví budú hlavnými podnetmi transformácie slovenskej energetiky. O zásadných výzvach sa diskutovalo na neformálnom stretnutí platformy ENERGOKLUB®. Príprava novej regulačnej politiky s platnosťou od roku 2022, schválené i pripravované zmeny v energetickej legislatíve. Aj o týchto témach debatovali zástupcovia súkromnej a verejnej sféry na tohtotýždňovej akcii organizovanej platformou ENERGOKLUB®. Okrem toho sa mohli prítomní firemní experti porozprávať s hosťami o aktuálnych novinkách, ktoré hýbu slovenskou energetikou. Nový predseda ÚRSO Andrej Juris načrtol svoje očakávania, postrehy z prvých dní pôsobenia na úrade aj prioritné ciele. Záujem otvorene diskutovať s odbornou verejnosťou o budúcom nastavení systému regulácie a fungovaní úradu potvrdil svojou osobnou prítomnosťou na besede so zástupcami aktérov pôsobiacich v energetike. Stretnutia sa zúčastnila aj členka Regulačnej rady Sylvia Beňová a zástupca ministerstva hospodárstva. Spustenie medzirezortného pripomienkovania návrhu novely zákona o energetickej efektívnosti je otázkou dní, aktuálne prebieha jeho predbežná fáza. Práve táto novela by mala byť prvou zo série, ktorou začne ministerstvo hospodárstva ako gestor preberať predpisy zo zimného balíka. Vzhľadom na komplexnosť zmien podľa novej smernice o pravidlách trhu s elektrinou, ktorá bude účinná od začiatku budúceho roka, bude treba následne značne upraviť zákony o regulácii a energetike. V súvislosti s transpozíciou novej smernice EÚ o podpore obnoviteľných zdrojov energie, s ktorou by sme mali zosúladiť národnú legislatívu do konca júna 2021, sa bude meniť nielen zákon o podpore OZE a VÚ KVET, ale aj zákon o tepelnej energetike. Pri hlbokých reformách a prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo bude kľúčový súlad s nedávno predstaveným plánom EÚ na obnovu hospodárstva po koronakríze aj využitie potenciálnych nových finančných prostriedkov. Európska komisia pritom sleduje aj dlhodobú stratégiu postavenú na integrácii energetického systému do roku 2050, v ktorom budú sektory elektriny, plynu, tepla, dopravy aj priemyslu fungovať ako jeden celok a vzájomne sa dopĺňať.
-
Obnovili sme stretnutia s témou reštartu slovenskej energetiky
16. 6. 2020Skúsenosti s pandémiou koronavírusu, prijaté riešenia, vplyvy na ekonomiku a energetiku, potenciálne riziká i príležitosti, ktoré prináša aktuálna situácia. To boli hlavné tézy júnovej diskusie medzi odborníkmi pôsobiacimi v energetike. Platforma ENERGOKLUB® po krátkej prestávke obnovila aktivitu osobných odborných stretnutí v neformálnom duchu. Nosnou témou boli skúsenosti a opatrenia energetických firiem počas pandémie nového koronavírusu, krátkodobé i očakávané dlhodobé vplyvy, ale najmä možnosti a vyhliadky odvetvia do budúcna. Zásadnou témou debaty sa stali finančné možnosti, ktoré v snahe obnoviť ekonomiku ponúka revidovaný návrh rozpočtu EÚ, budúce eurofondy a nový nástroj Next Generation EU. Na najbližšie roky totiž môže mať Slovensko k dispozícii priam nepredstaviteľný objem peňazí, ktoré by v duchu ekologického dohovoru (Green Deal) dokázali pretransformovať aj našu energetiku. Diskutujúci sa zhodli na tom, že zatiaľ čo ešte v minulom roku panovali obavy o tom, z čoho zafinancovať opatrenia z národného energetického a klimatického plánu, aktuálne sa otvárajú oveľa väčšie možnosti pre podporu obnoviteľných zdrojov, modernizáciu infraštruktúry, zvýšenie energetickej efektívnosti, transformáciu uhoľných a priemyselných regiónov a pod. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti a slabé výsledky s čerpaním financií poskytovaných z EÚ však medzi odborníkmi panujú aj veľké obavy a skepticizmus ohľadom efektívnosti ich využitia. Otázkou zároveň zostáva potenciálne navýšenie ambícií a zmeny len nedávno schválenej legislatívy z tzv. zimného energetického balíka. Prítomní zástupcovia energetických firiem a hostia sa venovali aj programovému vyhláseniu vlády v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia. V rámci diskusie sa vyzdvihli dve kľúčové výzvy, a to chýbajúca dlhodobá a udržateľná vízia energetiky na Slovensku a pretrvávajúce nastavenie domácej regulácie ešte v štýle 90. rokov minulého storočia. Veľké očakávania preto majú firmy najmä od budúceho predsedu ÚRSO, ktorý by mal spĺňať nielen vysoké odborné nároky, ale tiež vedieť motivovať, posunúť reguláciu v sieťových odvetviach do súčasnosti a pripraviť sektory na budúcnosť.
-
Čo sa deje v klube počas pandémie koronavírusu?
16. 4. 2020V čase opatrení spomaľujúcich šírenie nákazy COVID-19, ku ktorým patrí predovšetkým obmedzenie osobných, sociálnych kontaktov, sa aktivity platformy ENERGOKLUB® sústreďujú najmä na publikačnú činnosť. Pripravujeme však aj online diskusie prostredníctvom videokonferencií. Hoci primárnym cieľom platformy ENERGOKLUB® je od jej počiatku vytvorenie exkluzívneho priestoru pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami širokého spektra subjektov pôsobiacich na slovenskom trhu s energiami, v posledných týždňoch boli osobné stretnutia a diskusie členov a pozvaných hostí utlmené. O to viac sa môže prejaviť dlhoročná redakčná skúsenosť a odbornosť nášho tímu formou publikovania kvalitného informačného obsahu. Široká verejnosť a predovšetkým členovia klubu, ktorí majú prístup k uzamknutým častiam článkov s pridanou hodnotou, sú ostatný mesiac prostredníctvom webovej stránky energoklub.sk intenzívne oboznamovaní o dianí v energetike. Nárast čítanosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a tiež s minulým rokom je presvedčivý. Počet zobrazení webovej stránky energoklub.sk stúpol medzimesačne o viac než 41 % a medziročne dokonca o takmer 63 %. Posledné týždne sme využili na uskutočnenie viacerých rozhovorov so zaujímavými osobnosťami vrátane nového štátneho tajomníka Karola Galeka, ktorý je zodpovedný za oblasť energetiky na Ministerstve hospodárstva SR, a tiež s členkou Regulačnej rady Sylviou Beňovou. Taktiež bol do prevádzky uvedený nový RSS kanál, ktorý umožňuje odber autorských článkov. Zároveň sme zvýšili frekvenciu zasielania pravidelných newslettrov, k odberu ktorých sa môžete prihlásiť na hlavnej stránke portálu energoklub.sk. Potešujúce je aj to, že sa nám v predstihu podarilo dosiahnuť stanovený cieľ v počte followerov stránky ENERGOKLUB® na sociálnej sieti LinkedIn, čo potvrdzuje záujem o hodnotný obsah a aktuálne energetické témy. Pre úplnosť štatistík dodáme, že na informačnom portáli energoklub.sk bolo od jeho spustenia v decembri 2017 publikovaných viac než 400 autorských článkov z oblasti slovenskej, európskej a svetovej energetiky. Navyše v októbri 2019 pribudla na webových stránkach energoklub.sk a energoforum.sk aj nová sekcia V krátkosti, v ktorej prinášame stručné a aktuálne správy z odvetvia. Za polroka fungovania si už návštevníci mohli prečítať viac než 500 publikovaných krátkych správ. Nárast záujmu o odborný informačný obsah nás veľmi teší, avšak aktívne pracujeme aj na spustení prvých online video diskusií platformy ENERGOKLUB®, ktoré sa vďaka súčasnej situácii a posunu do digitálneho priestoru stali pracovnou realitou. Veríme, že súčasná situácia je obrovskou príležitosťou nielen pre skvalitnenie publikovaného obsahu, ale najmä pre inšpiráciu a posun konštruktívnej debaty v energetike na úplne novú úroveň. Ďakujeme za vašu podporu! Tím platformy ENERGOKLUB®
-
Energetická chudoba: Ako sa pohnúť z bodu nula
12. 3. 2020Papier znesie veľa. Tak by sa dal charakterizovať doterajší prístup k téme energetickej chudoby na Slovensku. Dlho prehliadanej téme sa venovali členovia platformy ENERGOKLUB® spolu s odbornými hosťami na marcovom stretnutí. V poslednej dobe sa na trhu objavujú služby typu dodávka zelenej elektriny, ponúkajú sa dotácie na inštaláciu malých obnoviteľných zdrojov, na výmenu kotlov, výstavbu nízkoenergetických domov či nákup elektromobilov. Cielené sú skôr na dobre informovaných a najmä solventnejších ľudí s vyšším disponibilným príjmom. Pokiaľ ide o problém energetickej chudoby, na Slovensku už niekoľko rokov zotrvávame v bode nula. Úmysel riešiť túto tému na Slovensku opäť skončil na papieri. ÚRSO odovzdal vláde materiál s odporúčaniami, ktoré kopírujú nápady z minulosti a nikoho k ničomu nezaväzujú. Zdá sa, že problém vyplýva už len z toho, že túto komplexnú otázku si v minulosti prisvojil práve regulačný úrad, ktorý však má výrazne zviazané ruky pri stanovení a presadzovaní úloh ostatným verejným inštitúciám. Na nedávnej diskusii platformy ENERGOKLUB® preberali subjekty pôsobiace na trhu tému energetickej chudoby aj s odborníčkou zo Slovenskej akadémie vied. Hneď v úvode debaty podčiarkla nevyriešenú otázku definovania tohto problému a pojmu, ale tiež neexistenciu relevantných dát na porovnanie a nedostatok presnejších ukazovateľov s presvedčivou výpovednou hodnotou. Pri tejto problematike totiž dochádza k prelínaniu otázky nízkeho príjmu, výšky cien za energie a súvisiaceho podielu výdavkov domácností a nízkej energetickej hospodárnosti domácností, resp. obývaných budov. Nekoncepčná koncepcia Zákon o regulácii stanovuje povinnosť ÚRSO predložiť koncepciu vláde, čo aj koncom januára úrad spravil. Zároveň ale hovorí, že ju má pripraviť v spolupráci s ministerstvami hospodárstva, financií a tiež práce a sociálnych vecí. Avšak zásadné a početné pripomienky, ktoré vládne rezorty predložili až v oficiálnom pripomienkovom konaní, potvrdzujú, že regulátor s nimi dovtedy vôbec nespolupracoval. Ministerstvo hospodárstva zaslalo až 33 pripomienok, z toho polovica bola zásadná. Ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré má k téme energetickej chudoby obzvlášť čo povedať, otvorene uviedlo, že sa nepodieľalo na vypracovaní predmetnej koncepcie, zavedenie príspevku na energie nebolo predmetom žiadnej diskusie a materiál žiadalo stiahnuť. Aj ostatné subjekty boli v procese pripomienkovania značne kritické k návrhu mnohých nesystémových opatrení. Napokon ÚRSO predložil niekoľko alternatívnych, nezáväzných opatrení s odporúčacím charakterom. Ide najmä o príspevok na bývanie poskytovaný časti osôb v hmotnej núdzi počas vykurovacieho obdobia; zákaz prerušenia dodávok energie taktiež počas vykurovacieho obdobia; zriadenie verejného dodávateľa elektriny a plynu, ktorým by bol dodávateľ poslednej inštancie; či lokálne špecifické kreditné meradlá v prípade elektriny. Opomenuté témy Ako však potvrdili aj účastníci klubovej debaty, s témou energetickej chudoby úzko súvisí aj otázka širokej a prísnej cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu pre domácnosti aj malé podniky. Tiež je treba zohľadniť nejasnosti ohľadom legislatívnych definícií zraniteľného, chráneného a energeticky chudobného odberateľa a ich vzájomné spojitosti a odlišnosti. Plošná ochrana všetkých domácností aj malých firiem priam bráni zacieleniu opatrení, ktoré sú potrebné na pomoc tým najzraniteľnejším. Spomedzi jednotlivých druhov energií súvisí najväčšia časť výdavkov s teplom - čo potvrdzujú aj návrhy opatrení ÚRSO obmedzené na vykurovacie obdobie. Samotný regulátor vo svojej koncepcii naznačil, že jednou z príčin energetickej chudoby je aj monopolné postavenie dodávateľov tepla v centrálnych systémoch a ich cenová politika, čo pritom priamo súvisí s výkonom jeho činnosti regulácie a podpory súťaže medzi subjektmi. V rámci diskusie platformy ENERGOKLUB® tak rezonovala aj téma reálnych nákladov na vykurovanie, zvyšovania energetickej účinnosti budov, budovania vlastných zdrojov na výrobu elektriny a tepla, aj predimenzovaných výkonov centrálnych zdrojov tepla. Tie nie vždy reflektujú klesajúcu spotrebu energie, čím rastú fixné náklady odberateľov pripojených do centralizovaného systému. Veľmi živá debata sa týkala otázky podomového predaja, ktorý napríklad podľa spotrebiteľských združení prispieva aj k zvýšeniu energetickej chudoby, pretože obeťami stále jestvujúcich nekalých praktík sú často rizikové skupiny. Nová legislatíva EÚ Otázke energetickej chudoby sa venujú aj nové európske predpisy zo zimného balíka, obzvlášť smernica o pravidlách trhu s elektrinou a nariadenie o riadení energetickej únie. Legislatíva EÚ sa snaží integrovať túto prierezovú tému do komplexných stratégií (najmä Národného energetického a klimatického plánu), podporuje riešenia prioritne formou sociálnych politík a nie zasahovaním do trhových cien energií. Dôraz kladie na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Na rozdiel od cenovej regulácie, čiže povolených verejných zásahov do stanovovania cien dodávok elektriny s jasne vymedzenými limitmi a podmienkami, je pritom v prípade pomoci energeticky chudobným odberateľom povolené aj takzvané krížové dotovanie, a teda vzniknuté náklady sa môžu premietnuť do cien ostatným. Zavedenie tzv. sociálnej tarify považujú odborníci za prínosné v prípade, že sa na Slovensku zruší plošná regulácia koncových cien. Hoci je energetická chudoba značne zložitý a pritom dlhodobo prehliadaný problém, ktorý súvisí so všeobecnou sociálnou a príjmovou chudobou, za prínosné považujú niektorí aj parciálne a sektorovo špecifické opatrenia. Tie by mohli aspoň čiastkovo prispieť k zníženiu rizík pre ohrozené skupiny obyvateľstva. Zároveň je však dôležité spustiť širokú diskusiu, zadefinovať spoločnú myšlienku, využiť dostupné možnosti financovania vrátane fondov EÚ a tiež zvýšiť informovanosť o vhodných riešeniach medzi relevantnými, najviac ohrozenými skupinami obyvateľstva.
-
Prelomový rok 2020: Témy, výzvy a očakávania
22. 1. 2020Názory politických subjektov pred parlamentnými voľbami na zásadné otázky slovenskej energetiky a kľúčové výzvy v odvetví boli hlavnými témami prvej tohtoročnej diskusie platformy ENERGOKLUB®. Členovia platformy ENERGOKLUB®, zástupcovia štátnej správy, predstavitelia politických strán a ich experti sa v neformálnom duchu stretli za jedným stolom. Spoločne debatovali o aktuálnych aj dlhodobých výzvach, ktorým čelí sektor energetiky na Slovensku. Prítomní sa mali možnosť oboznámiť s hlavnými prioritami a predstavami jednotlivých politických subjektov, ktoré boli buď osobne zastúpené na diskusii alebo sa vyjadrili v rámci ankety, ktorú zverejňujeme na portáli energoklub.sk. Medzi nosné otázky stretnutia patrili fungovanie ÚRSO a reforma systému regulácie sieťových odvetví, stratégia rozvoja energetického mixu a napĺňanie európskych cieľov a zámerov. Dôležitou témou debaty sa stali aj dostavba a sprevádzkovanie nových jadrových blokov elektrárne Mochovce, budovanie hlavných infraštruktúrnych projektov, transpozícia nových smerníc EÚ zo zimného balíka, napĺňanie politík a opatrení z národného integrovaného energetického a klimatického plánu, praktické nástroje a postupy pri zvyšovaní energetickej efektívnosti a tiež budúcnosť sektora vykurovania. Zúčastnení odborníci z radov subjektov pôsobiacich na energetickom trhu, verejnej správy aj politiky vyzdvihli nutnosť pravidelnej vzájomnej komunikácie na odbornej úrovni, nakoľko prispieva k riešeniu identifikovaných problémov a posúva jednotlivé oblasti i celý sektor energetiky vpred.
-
Zmeny európskej a národnej legislatívy hýbu odvetvím energetiky
11. 12. 2019Schválený rozsiahly európsky balík smerníc a nariadení čaká na uvedenie do praxe. Domáca legislatíva a regulácia zatiaľ prechádza čiastkovými úpravami. Aktuálne legislatívne novinky boli hlavnou témou tohto týždňového seminára, ktorý zorganizovala spoločnosť sféra, a.s.. Zástupcovia firiem, ktoré sú členmi platformy ENERGOKLUB® sa ho zúčastnili v hojnom počte. Advokát Rastislav Hanulák publiku predstavil nielen samotné ustanovenia nových európskych a slovenských predpisov, ale predovšetkým poukázal na ich dopady a úskalia. V súvislosti s prípravou nového energetického a klimatického plánu, ktorého návrh v stredu 11. 12. schválila vláda, upozornil, že aj pri takto strategickom dokumente sa potvrdilo, že verejné konzultácie, resp. povinný viacúrovňový dialóg, robíme na Slovensku len technicky a tento proces berieme len ako nevyhnutnosť. V súvislosti s novou smernicou o pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá sa má uplatňovať už začiatku roka 2021, vyzdvihol otázku flexibility a postavenia nových subjektov na trhu a bližšie sa venoval aj otázke deregulácie cien. Pokiaľ ide o smernicu o podpore využívania energie z OZE, Hanulák poukázal na niekoľko priam neaplikovateľných ustanovení v súčasných slovenských pomeroch a tiež na výzvy súvisiace s právami samospotrebiteľov a komunít vyrábajúcich elektrinu z OZE. Pri novinkách v domácej legislatíve sa odborník na energetickú legislatívu v prednáške zameral na tohtoročné zmeny vo vyhláškach ÚRSO, ktoré súvisia s podporou OZE a VÚ KVET vrátane tzv. biomasakru, uplatňovaním práva na výkup elektriny a na doplatok v budúcom roku a tiež na nový systém záruk, ktorý sa spustí od začiatku roka 2020. Už schválené regulačné úpravy má ešte doplniť nové znenie vyhlášky 24/2013. Advokát Rastislav Hanulák podčiarkol niektoré plánované zmeny týkajúce sa uplatňovania a oslobodenia od platby TPS a TSS, poskytovania údajov OKTE zo strany výrobcov, spôsobu určovania vlastnej spotreby pri výrobe elektriny, postavenia OKTE pri vyhodnotení a zúčtovaní odchýlky a centrálnej fakturácii či postavenia dodávateľov poslednej inštancii v prípade zlyhania výkupcu elektriny. Vzhľadom na ešte nezačaté medzirezortné pripomienkovanie však avizované nové pravidlá nestihnú vstúpiť do účinnosti od 1. 1. 2020. V rámci diskusie sa účastníci seminára veľmi kriticky vyjadrovali najmä ohľadom neskorého spustenie procesov súvisiacich s povinným výkupom, obzvlášť uzatvárania zmlúv. Vzhľadom na množstvo rizík nesplnenia lehôt a nových povinností považujú dokonca niektorí výrobcovia celý nový systém podpory za mašinériu na pokuty. Prezentáciu, ktorá odznela na seminári 9. decembra 2019, nájdu členovia platformy ENERGOKLUB® po prihlásení v sekcii Zdroje.
-
Poznáme pravidlá pre aukcie na výstavbu OZE. Zostáva veľa otáznikov
14. 11. 2019Členovia platformy ENERGOKLUB® mali možnosť zoznámiť sa so zámermi ministerstva hospodárstva pri nastavení systému aukcie na nové OZE s právom na príplatok, prediskutovať nejasnosti, upozorniť na riziká a predložiť podnety ešte v procese prípravy pilotného výberového konania. Desaťročie rozvoja obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku priamo nadväzuje na európsku legislatívu, najmä smernicu 2009/28/ES, ktorá zaviedla povinnosť vypracovať národné akčné plány (NAP OZE) s opatreniami na dosiahnutie cieľov stanovených do roku 2020. Hoci sa podľa slovenského NAP OZE mal už od roku 2011 zaviesť systém tendrov na výstavbu zdrojov s fluktuáciou výroby elektriny (slnečné a veterné elektrárne) na základe tzv. reverznej aukcie, toto opatrenie nebolo dosiaľ realizované a odložilo sa. Obrovský nárast tarify za prevádzkovanie systému, ktorá zaťažuje odberateľov elektriny dotujúcich rozvoj obnoviteľných zdrojov, riziko nesplnenia stanovených cieľov do roku 2020, pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci a tiež nová európska legislatíva a ciele do roku 2030 obnovili snahu zaviesť na Slovensku systém tendrov na výstavbu nových zariadení vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Takzvaná podpora príplatkom sa do zákona dostala s účinnosťou od začiatku tohto roka, do praxe sa ešte len chystá. Ministerstvo si od výberových konaní sľubuje pokles nákladov na podporu OZE a priblíženie trhovým cenám. V testovacej aukcii, ktorá má byť technologicky neutrálna, by mal byť v ponuke len malý objem inštalovaného výkonu pre celé Slovensko, a to bez bližšieho určenia distribučných sústav či uzlových oblastí. Podľa úvah ministerstva a na základe odporúčaní konzultačnej spoločnosti Ernst & Young sa budú môcť zapojiť fotovoltické zdroje s výkonom 100 kW – 1 MW, avšak so zásadných obmedzením umiestnenia inštalácie, a ostatné zdroje s výkonom od 500 kW do 10 MW. Jediným kritériom pri vyhodnocovaní má byť ponúknutá cena v €/MWh, pričom ministerstvo hospodárstva s ÚRSO ešte len pripravujú horné limity maximálnej ponúknutej ceny pre jednotlivé technológie. Jednoduché podmienky zapojenia sa do výberového konania stanovené na začiatku majú byť vykúpené vysokou finančnou zábezpekou a tiež vysokými sankciami pri omeškaní uvedenia zariadenia do prevádzky v stanovených lehotách. Vzhľadom na lehoty pre vyhlásenie a vyhodnotenie prvej aukcie a termíny pre sprevádzkovanie zariadení je možné očakávať pripájanie a zvyšovanie podielu vyrobenej elektriny zo zdrojov s príplatkom až po roku 2021. Odborná debata platformy ENERGOKLUB® o plánoch, rizikách a potenciálnych dopadoch jednotlivých zamýšľaných či nedomyslených parametrov aukcie, ktorá sa uskutočnila tento týždeň priniesla viacero zaujímavých podnetov, ktoré je možné včas zohľadniť. Aj vzhľadom na avizované skoré spustenie prvej aukcie a snahu o ich ďalšie systematické vyhlasovania stojí za zamyslenie fakt, že návrh zásadného dokumentu pre smerovanie ďalšej energetickej a klimatickej politiky, ktorý MH SR predložilo do nedávneho pripomienkového konania, sa téme aukcií na výstavbu OZE vôbec nevenuje. Pritom do roku 2030 rezort hospodárstva očakáva rast inštalovaného výkonu fotovoltických zdrojov až na 1200 MW, t. j. viac než zdvojnásobenie oproti súčasnosti, a rast inštalácií veterných elektrární zo súčasnej takmer nuly na 500 MW. Za kľúčový sektor pri napĺňaní cieľov v nasledujúcej dekáde sa považuje sektor vykurovania a chladenia, obzvlášť na pozadí zachovania a rozvoja infraštruktúry CZT. Práve na toto odvetvie energetiky sa má podľa MH SR sústrediť investičná aj prevádzková finančná podpora a tiež budú koncentrovať legislatívne a regulačné úpravy.