27. 1. 2023
Dlhodobé dotovanie cien energií nepovažujú za udržateľné riešenie. O efektívnosti kompenzačných schém, nastavení krízovej regulácie a ďalších aktuálnych témach diskutovali s členmi platformy ENERGOKLUB šéf parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský a Karol Galek, poslanec a bývalý štátny tajomník MH SR.
Zavedením krízovej regulácie získala vláda kompetenciu určovať ceny energií. Spoločne s nastavením štátnych kompenzácií to časť účastníkov trhu vníma ako nesystémový krok, ktorý dovolil politikom "kúpiť čas". Plošné dotovanie energií podľa nich dostatočne nemotivuje k šetreniu, pričom absentuje adresnejšia pomoc pre jednotlivé skupiny odberateľov vrátane výrobcov, podnikateľov alebo priemyslu. Aj s takouto kritikou boli konfrontovaní politici na nedávnom stretnutí platformy "Energetická kríza: Príležitosť alebo premárnená šanca?"
Predseda hospodárskeho výboru NR SR Peter Kremský považuje za kľúčové, aby krízová regulácia dokázala ochrániť malých podnikateľov. „Kým väčšie firmy sa so situáciou na trhoch dokážu lepšie vysporiadať, menšie subjekty si nemôžu dovoliť vyčleniť expertov pre oblasť energetiky. Nové cenníky od dodávateľov sú pre nich najväčšou dejinnou zmenou za posledných 30 rokov. Ak podnikatelia vyhynú, zničíme si podhubie našej ekonomiky,“ zdôraznil poslanec NR SR (OĽaNO). „Verím, že kroky, ktoré sa v posledných týždňoch urobili, pomôžu, ale nemusí to stačiť a preto sa v tejto oblasti snažím intenzívne angažovať.“
Štát by sa mal podľa Petra Kremského snažiť motivovať odberateľov, aby uprednostňovali dlhodobé kontrakty pred krátkodobými. Pomôcť v tejto snahe by mali aj tradiční dodávatelia, v ktorých má štát vlastnícky podiel. „Mojou prioritou je, aby sme do budúcnosti hľadali možnosti dlhodobých zmlúv pre odberateľov, ktorí za to, že sa zaviažu na dlhšie obdobie, dostanú prijateľnejšiu cenu za dodávku. Treba si uvedomiť, že výrobné ceny elektriny nie sú vyššie ako pred dvoma rokmi,” povedal. Uvažovaná schéma alebo systém garantovaných cien by podľa neho mali byť založené striktne na dobrovoľnosti. „Ak chce niekto riskovať na spotovom trhu alebo si dohodnúť lepšiu cenu bilaterálne, nebudeme mu brániť.”
Vláda by mala zabezpečiť, aby sa elektrina vyrobená v krajine aj spotrebovala, zdôraznil Kremský. Tým sa podľa neho vytvorí konkurenčná výhoda pre podniky, ktoré v krajine sídlia. Podľa Galeka takýto zásah do trhu nie je možný, pretože Slovensko je súčasťou jednotného trhu s elektrinou v EÚ. Navyše by išlo o opatrenie v rozpore s dočasným krízovým rámcom, ktorý vznikol so zámerom zachovať konkurenčné prostredie.
Súčasná situácia podľa Galeka nie je dlhodobo udržateľná. Na trhu existuje množstvo regulovaných subjektov, ktoré si budú nárokovať na kompenzácie v elektrine a plyne, čo predstavuje obrovskú záťaž pre štátny rozpočet. Hoci súčasný vývoj na referenčných burzách v Európe dáva nádej na mierny optimizmus a otvára cestu k dostupnejším energiám v budúcnosti, návrat na predkrízové úrovne cien komodít nie je možné očakávať.
V politickej debate bol horúcou témou ostatných týždňov minuloročný posun indexačného obdobia, ku ktorému pristúpil ÚRSO na základe odporúčania Ministerstva hospodárstva SR. Ide o jeden z kľúčových parametrov vstupujúcich do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny pre zraniteľných odberateľov. Dôvodom mali byť nedotiahnuté rokovania o naplnení memoranda medzi štátom a Slovenskými elektrárňami o podmienkach dodávky 6,15 TWh silovej elektriny pre domácnosti v nákupnej cene vo výške 61,2 EUR/MWh.
Novelou vyhlášky ÚRSO sa skrátilo referenčné obdobie na august a september 2022 - pri spätnom pohľade mesiace, kedy pohyb na burze PXE kulminoval. Vtedajší štátny tajomník Karol Galek priznal, že hoci iniciatíva vyšla zo strany vtedajšieho vedenia rezortu, vývoj na burze bolo náročné predvídať. „Posunutím obdobia sme my získali čas na finalizáciu zmluvy a dodávatelia istotu, že v júli ešte elektrinu nakupovať nemusia.“ Týmto sa podľa Galeka zabezpečilo 85% elektriny v regulovanom segmente. „Ak by sa dotiahol náš návrh na 15% šetrenie, bolo by dosť elektriny aj pre malých podnikateľov,“ uviedol ex-štátny tajomník.
Na začiatku roka sa do existenčných problémov dostali práve malé podniky s regulovanými cenami, ktorým sa niekoľkonásobne zvýšili zálohové platby za elektrinu. Napätú situáciu Ministerstvo hospodárstva SR krátko na to vyriešilo, ale podľa Galeka sa dalo komplikáciám vyhnúť transferom 245 miliónov eur, ktoré zostali nevyužité v rámci výzvy na kompenzáciu účtov za elektrinu pre podnikateľov za august a september 2022. „Teda presne za obdobie, keď dodávatelia nakupovali zvyškovú elektrinu pre malých podnikateľov. Notifikácia Európskou komisiou v tomto prípade nebola potrebná, stačilo iba zmeniť beneficienta a dodávateľov kompenzovať do vládou určených 199 EUR za MWh,“ skonštatoval Galek.
Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group upozornil na neprehľadnosť vzniknutého systému, ktorému majú jednotliví účastníci trhu problém porozumieť. Poukázal aj na odlišnosti regulácie v sektore elektroenergetiky a v sektore teplárenstva. Kým teplárom ÚRSO vidí „do kuchyne“ a cenové rozhodnutia sú prijímané posúdením individuálnych nákladov na výrobu tepla, pri elektrine pretrváva viazanosť na referenčné indexy.
Vláda v závere vlaňajška schválila mimoriadny odvod z nadmerných príjmov pre výrobcov elektriny využívajúcich tzv. inframarginálne technológie (OZE, jadro a uhlie). Opatrenie vychádza z nariadenia EÚ, ale členské krajiny si môžu zohľadniť svoje národné špecifiká. Kabinet doposiaľ neurčil cenové stropy trhových príjmov pre jednotlivého technológie. Známe je iba rozpätie od 50 do 250 EUR/MWh. Prekážkou sú podľa Kremského rokovania so Slovenskými elektrárňami o „lacnej“ elektrine, ale predovšetkým nejasnosti v prípade bioplynu, ktoré si v súčasnom trhovom prostredí vyžadujú mimoriadne citlivé nastavenie.
Karol Galek je presvedčený, že stropy trhových príjmov by mal určovať ÚRSO a bolo chybou, že sa táto kompetencia preniesla na kabinet. Týmto podľa neho unikajú štátnemu rozpočtu na mesačnej báze milióny eur, ktoré by mohli byť využité na kompenzačné mechanizmy.
Zavedenie krízovej regulácie označil za fatálnu chybu riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Tento nástroj považuje za vyššiu formu regulácie bez jednoznačných mantinelov. Politici podľa neho vnímajú inštitút krízovej regulácie iba jednosmernou optikou a bude zaujímavé sledovať, ktorá garnitúra nájde odvahu ho zrušiť.
V neformálnej časti diskusie sa hovorilo o nevyužitom potenciáli šetrenia, ale aj o samovýrobe elektriny, ktorá je čoraz atraktívnejšia pre odberateľov kvôli dosiahnutiu čiastočnej energetickej sebestačnosti. Popri prebiehajúcom rozmachu lokálnych zdrojov sú výzvou do budúcnosti agregácia a zdieľanie energie v rámci vznikajúcich energetických komunít.
