Rozmach energetických komunít? Slovensko je na štartovacej čiare

14. 4. 2023

Ústrednou témou minulotýždňového stretnutia členov platformy ENERGOKLUB bol rozvoj energetických spoločenstiev. Účastníci podujatia sa zhodli, že rastúce odvetvie skrýva obrovský potenciál pre lokálnych aktérov, ktoré posilní ich energetickú nezávislosť, prinesie finančnú úsporu a podporí využívanie OZE. Predstavené boli projekty komunitnej energetiky v susednej ČR a krajinách EÚ.

V Českej republike sú projekty v oblasti komunitnej energetiky aktuálne doménou predovšetkým obcí. Ako prítomným účastníkom priblížil Tomáš Jagoš, šéf projektovej pracovnej skupiny z Unie komunitní energetiky, aktuálne je evidovaných približne 200 komunálnych projektov obcí, ktoré prevádzkujú svoj vlastný obnoviteľný zdroj energie, prevažne strešnú fotovoltiku, častokrát aj v kombinácii s batériovým systémom, ale výnimkou nie sú ani veterné elektrárne, hydroelektrárne alebo bioplynky. Iniciátorom sú miestne akčné skupiny, prostredníctvom ktorých sa čerpajú dotácie do regiónov.

Zdieľanie elektriny v rámci českých obcí, miest alebo regiónov preto stále nie je možné. Česko stále netransponovala smernicu EÚ o podpore využívania OZE (REDII), ktorá sa dotýka aj energetických komunít. Novela známa ako LEX OZE II, ktorá má legislatívne ukotviť posielanie prebytkov cez verejnú distribučnú sieť a zadefinovať súvisiace práva a povinnosti.

Do popredia sa dostávajú aj projekty developerov, bytové komplexy a logistické centrá. Občianske projekty v českom prostredí nateraz chýbajú. Nová vyhláška českého regulátora ERÚ však od roku 2023 umožňuje lokálne zdieľanie vyrobenej elektriny v bytových domov a viacgeneračných rodinných domoch. Regionálni distribútori už posudzujú prvé žiadosti.

Slovensko v porovnaní s ČR v rozvoji zdieľania elektriny zaostáva. Toto konštatovanie platí aj napriek tomu, že vlaňajšia veľká novela energetického a regulačného zákona zadefinovala nových účastníkov trhu s elektrinou. V sekundárnej legislatíve má energetické spoločenstvá zadefinovať vyhláška ÚRSO o pravidlách fungovania vnútorného trhu s elektrinou, ktorá je v poslednej fáze legislatívneho procesu, hoci do účinnosti mala vstúpiť už od 1. apríla 2023.

Marián Parkányi, predseda Klastra energetických komunít Slovenska (KEKS), vníma negatívne, že energetické spoločenstvá nemajú v primárnej legislatíve ukotvenú žiadnu právnu oporu pre využívanie existujúcej infraštruktúry. Pre rozvoj spoločenstiev pritom považuje za kľúčové, aby ich členovia mohli zdieľať elektrinu prostredníctvom verejnej distribučnej sústavy. Prioritou KEKS v najbližšom období je preto okrem zvyšovania povedomia aj naštartovať diskusie so zástupcami regionálnych distribučných firiem.

Primárnym cieľom komunitnej energetiky podľa Mariána Parkányiho nemá byť dosahovanie zisku, ale podpora energetickej sebestačnosti. Jej rozvoj so zameraním na OZE a zelené technológie sa môže stať kľúčovým nástrojom pri riešení klimatickej a energetickej krízy, ako aj energetickej chudoby. V tomto kontexte bude KEKS iniciovať štúdiu, ktorá zmapuje potenciál komunitnej energetiky na území SR. Napríklad v Česku podobná analýza už existuje. Vypracoval ju rešpektovaný think-tank EGÚ Brno, podľa ktorého je potenciál ročnej výroby elektriny v tamojších bytových domoch a obciach na úrovni takmer 12 715 GWh.

Komunitnú energetika vnímajú ako príležitosť predstavitelia samospráv. Energetický poradca Peter Ludrovský z Únie miest a obcí zároveň predstavil výsledky prieskumu, z ktorého vyplýva, že 35 % municipalít má problémy s vysokými cenami energií. Všetci respondenti preto prijali opatrenia zamerané na energetické úspory. Väčšina z nich plánuje investovať do nových OZE, v jednom meste sa v roku 2024 plánuje založenie energetického spoločenstva.

V rámci neformálnej debaty odzneli aj pohľady zástupcov Ministerstva hospodárstva SR, asociácie SAPI a spoločnosti ZSE Energia. Do diskusie prispeli aj zástupcovia Slovenskej inovačnej energetickej agentúry (SIEA), ktorá bola aktívne zapojená do medzinárodných projektoch zameraných na vznik a rozvoj energetických komunít. Predstavené boli zároveň rozličné príklady fungujúcich energetických spoločenstiev v krajinách EÚ.

V záverečnej časti diskusie sa preberala aj problematika dátovej výmeny, v ktorej bude kľúčovú úlohu zohrávať Energetické dátové centrum. Spoločnosť OKTE ho má podľa platnej legislatívy sprevádzkovať do leta 2024. Viacero sektorových organizácií sa nedávno obrátili na MH SR, ÚRSO a SEPS, aby zabezpečili včasné spustenie EDC, ktoré už tento rok umožní účastníkom trhu naplno využívať všetky funkcionality vyplývajúce z platnej legislatívy. 

Mohlo by vás zaujímať