V Česku sprevádzkovali veľkokapacitný batériový systém v areáli elektrárne Tušimice. Zariadenie s výkonom 4 MW a kapacitou 2,8 MWh, na ktorom sa budú okrem možností akumulácie energie testovať aj podporné služby pre stabilizáciu energetickej sústavy, je súčasťou výskumného projektu BAART. Spolupracujú na ňom spoločnosti ČEZ a ČEPS.
Zdroj: ČEPS, a.s
V pondelok (16. 12.) sa v sídle SPP stretnú premiér Peter Pellegrini, minister hospodárstva Peter Žiga a zástupcovia plynárenských firiem, aby rokovali o pripravenosti Slovenska na možnú plynovú krízu. Zmluva o tranzite cez územie Ukrajiny medzi Gazpromom a Naftogazom vyprší koncom roka. Na podmienkach nového kontraktu sa zatiaľ nedohodli.
Na internetovom trhu sa opäť objavili podvodné šetriče energie. Slovenská obchodná inšpekcia tvrdí, že obchodné podmienky predajcu sú v rozpore s platnou legislatívou, konať ale nemôže.
Ukrajinské ministerstvo energetiky rozhodlo, že spoločnosti Nafta a EPPE Power Europe patriace do portfólia EPH spĺňajú technické a finančné podmienky pre prieskum uhľovodíkov na východe Ukrajiny. V projekte Yuzivskej licencie, ktorá sa rozprestiera na ploche 8.000 km2 v Charkovskej a Doneckej oblasti, bude Nafta vystupovať ako technický operátor. Na Ukrajine má viac aktivít.
Nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila Európsky ekologický dohovor. Pre dosiahnutie klimatických cieľov v roku 2030 a 2050 je podľa neho kritická ďalšia dekarbonizácia energetického systému. Slovenský plynárenský a naftový zväz v reakcii uviedol, že ambície v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov nebude možné splniť bez zemného plynu.
Spustenie online registrácie žiadateľov o dotácie na elektromobily a plug-in hybridy nevyšlo ani na druhý pokus. Nový termín sa stanovil na 16. december 2019 od 12:00. Technické zlyhanie IT systému pripisuje ministerstvo hospodárstva externej spoločnosti, ktorá vzišla z verejného obstarávania. Rezort sa kvôli vzniknutej situácii rozhodol vyčleniť na výzvu ďalší 1 milión eur, celkový rozpočet sa týmto zvýši na 6 miliónov eur.
Baltic Connector bol spustený do prevádzky. Nový obojsmerný plynovod s dĺžkou 151 kilometrov prepája sústavy Estónska a Fínska. Vznikol s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok a oslabiť dominantnú pozíciu Gazpromu v oblasti Baltického mora, čo by mohlo viesť k cenovej konkurencii. Fínsko vďaka nemu získa prístup k lotyšským zásobníkom plynu. Výhľadovo sa počíta s výstavbou LNG terminálu v regióne. Projekt finančne podporila aj EÚ
Zdroj: Elering
Dnes na poludnie sa mala spustiť registrácia žiadostí na získanie podpory pre nákup elektromobilov a plug-in hybridov. Online registrácia však bola po krátkej chvíli z technických príčin pozastavená. Rezort hospodárstva dokonca hovorí o „neoprávnených zásahoch z externého prostredia“. Alokované prostriedky neboli vyčerpané. Záujemcovia budú mať ďalšiu šancu registrovať sa vo štvrtok o 12:00.
Plynová kríza po Novom roku je pravdepodobná. Vznik takejto situácie pripustil minister hospodárstva Peter Žiga, podľa ktorého nič nenasvedčuje tomu, že Gazprom a Naftogaz sú bližšie k novej dohode o tranzite plynu cez územie Ukrajiny. Platnosť tej súčasnej vyprší 31. 12. 2019. Slovensko sa na takúto situáciu pripravuje, uviedol po dnešnom rokovaní vlády pre agentúru TASR.
Vláda dnes schválila návrh energetického a klimatického plánu do roku 2030, ktorý stanovuje zámery, politiky a opatrenia v oblasti dekarbonizácie, energetickej efektívnosti a bezpečnosti, vnútorného trhu s energiami a výskumu. Do konca tohto roka bude predložený Európskej komisii.
Štátna tepláreň vo Zvolene chystá rozsiahlu modernizáciu výroby. Súčasný blok A zvýši výkon a bude ekologickejší. Na bloku B sa výkon zníži, čím sa vyhne sprísneným emisným limitom. Výroba elektriny sa odstaví, avšak spoločnosť uvažuje nad výstavbou nového zdroja. Popritom sa púšťa do rekonštrukcie rozvodov v meste. Sprísňovanie environmentálnych požiadaviek, zmeny na európskom trhu s energiami, preferencia obnoviteľných zdrojov energie, rast cien emisných povoleniek a ďalšie faktory nútia tradičné veľké teplárne k nevyhnutným modernizáciám. Obzvlášť šesť štátnych teplární v Bratislave, Martine, Košiciach, Trnave, Žiline a vo Zvolene, z ktorých až štyri dosiaľ spaľujú alebo spoluspaľujú hnedé uhlie, musí pristúpiť k zmene palivovej základne a zefektívneniu výroby. Tepláreň Košice nedávno spustila nové plynové motory, čím znížila podiel uhlia vo svojom mixe na 60 %. Projekt ekologizácie a ukončenie uhoľnej prevádzky chystajú aj v Martine. Žilinská teplárenská plánuje výstavbu nového energetického zariadenia pre KVET s využitím zemného plynu, pričom nový zdroj by mal mať tepelný výkon takmer 33 MW a elektrický výkon asi 53 MW. Časť finančných nákladov chceli pokryť úverom od Európskej investičnej banky, ktorá na jar tohto roka schválila nový program pôžičiek na financovanie investícií v slovenskom teplárenstve až do výšky 100 miliónov eur. K dispozícii by mal byť na práce realizované do konca roka 2023. Hoci EIB v popise spomínaného projektu priamo uvádza príklad Zvolenskej teplárenskej, spoločnosť si aspoň nateraz našla iného poskytovateľa úveru na financovanie ekologizácie a napreduje s prípravou svojho projektu. Okrem toho ide modernizovať rozvody tepla v meste. Tepláreň A ožije Hlavnú investíciu do produkcie chystá Zvolenská teplárenská (ZVT) na časti označovanej ako Tepláreň A. Tá síce disponuje celkovým menovitým príkonom 19,8 MW, ale aktuálne sa využíva len v obmedzenom režime. Onedlho však bude základným zdrojom centrálneho zásobovania teplom (CZT). Nový zdroj sa má nadimenzovať na dodávku tepla na úrovni 138,8 GWh/rok.
Súd v Luxemburgu dnes rozhodol, že zavedenie osobitného odvodu a ustanovenia smernice pre vnútorný trh s elektrinou o nediskriminácii spolu nesúvisia. Tento argument Slovenské elektrárne používali v spore na slovenských súdoch, v ktorom šlo o nedoplatok vo výške takmer 11,3 mil. eur. Osobitný odvod pre regulované odvetvia, ktorý bol zavedený v septembri 2012 v snahe naštartovať ekonomiku po hospodárskej kríze, stále máta postihnuté firmy. Okrem toho, že ho musia ďalej platiť, hoci mal byť len dočasným opatrením na ozdravenie verejných financií, vyvolal množstvo súdnych sporov. Najvýznamnejší z nich sa týka spoločnosti Eustream, u ktorej Najvyšší súd SR rozhodol v prospech prepravcu plynu. V zamotanom spore napokon štátu stanovil povinnosť vrátiť firme takmer 75 miliónov eur. Spor Slovenských elektrární Ani Slovenské elektrárne (SE) však nevzali špeciálnu daň naľahko. Vo veci vyrubeného nedoplatku vo výške takmer 11,3 miliónov eur, ktorý sa vzťahoval k roku 2015, sa elektrárne obrátili na slovenské súdy. Krajský súd v Bratislave vo februári 2017 zrušil sporné rozhodnutie daňového úradu o určení odvodu, pričom poukázal aj na to, že správca odvodu dostatočne nezohľadnil námietku firmy ohľadom nesúladu so smernicou EÚ o vnútornom trhu s elektrinou. Podľa SE mal odvod brániť plnému rozvoju konkurencie a hospodárskej súťaže na trhu s elektrinou a znevýhodňovať ich oproti zahraničnej konkurencii. Zaplatenie odvodu okrem iného nesmie byť dôvodom na zvýšenie výšky regulovanej ceny a jeho zaplatenie sa nepovažuje ani za oprávnený náklad, ktorý možno započítať do regulovanej ceny. Avšak zatiaľ čo u SE sa jeho výška odvíja od všetkých výnosov (zo Slovenska aj zahraničia), u firiem, ktoré sú organizačnou zložkou zahraničnej osoby sa vypočítava len z výnosov na Slovensku. Aj tento prípad smeroval k Najvyššiemu súdu. Ten sa v júli 2018 obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkami ohľadom súladu slovenského daňového zákona s ustanoveniami smernice 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Jasná odpoveď z Luxemburgu Európski sudcovia dnes (12. 12.) rozhodli, že smernica nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza osobitný odvod z výnosov z činností, ktoré sa vzťahujú aj na dodávateľov elektriny. Osobitný odvod totiž predstavuje priamu daň, ktorá sleduje rozpočtový cieľ, uplatňuje sa na širokú škálu podnikov nielen v odvetví energetiky a neuplatňuje sa na samotnú dodávku elektriny, ale zaťažuje celkový výsledok hospodárenia dotknutého regulovaného subjektu. Smernica 2009/72/ES však nie je opatrením na aproximáciu daňových predpisov členských štátov, jej ustanovenia sa neuplatňujú na vnútroštátne daňové právo a preto súdny dvor nemôže skúmať osobitný odvod vzhľadom na zásadu zákazu diskriminácie podľa tohto predpisu. Toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ teraz musí slovenský Najvyšší súd zohľadniť pri riešení kasačnej sťažnosti v spore Slovenských elektrární. Zaujímavo v tejto súvislosti vyznieva nedávna reakcia Najvyššieho súdu SR na komentár publikovaný v médiách ohľadom rozhodnutie v spore Eustream o osobitnom odvode. Súd v ňom tvrdí, že žiaden senát správneho kolégia sa ešte nikdy neobrátil s rovnakou, alebo obdobnou prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor EÚ. Pozn. red.: O vyjadrenie k rozhodnutiu sme požiadali spoločnosť Slovenské elektrárne. V prípade zaslania reakcie ju doplníme.
Dôraz na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje, dekarbonizácia plynárenstva, reforma zdaňovania energetických výrobkov, proaktívny prístup k riešeniu energetickej chudoby aj pomoc pri reštrukturalizácii uhoľných regiónov. To budú hlavné energetické priority novej Európskej komisie. Budovanie odolnej energetickej únie s progresívnou politikou v oblasti klímy a energetiky bolo jednou z politických mantier predchádzajúcej Európskej komisie (EK). Nová exekutíva EÚ ide o krok ďalej. Prvou z jej šiestich priorít, ktorú predstavila tento týždeň, je nový ekologický dohovor (tzv. European Green Deal). Ide o plán, ako dosiahnuť udržateľnejšie hospodárstvo EÚ so zameraním na výzvy a príležitosti v oblasti klímy a životného prostredia. „Ak začneme konať ako prví a rýchlo, naše hospodárstvo by mohlo zaujať prvenstvo na celosvetovej scéne. Sme odhodlaní uspieť v záujme našej planéty a života na nej – za európske prírodné dedičstvo, za biodiverzitu, za naše lesy a moria,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyen. Zaangažujú všetky sektory V rámci novej agendy bude energetika dôležitou súčasťou oveľa väčšej a zelenšej skladačky. Európsky ekologický dohovor sa totiž týka všetkých hospodárskych odvetví, predovšetkým energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, budov a širokej škály ďalších priemyselných odvetví. „Ďalšia dekarbonizácia energetického systému je kritická pre dosiahnutie klimatických cieľov v roku 2030 a 2050,“ uvádza sa v čerstvo zverejnenom Európskom ekologickom dohovore. Energetická efektívnosť musí byť podľa Komisie prioritou. Sektor elektriny má byť z veľkej časti založený na obnoviteľných zdrojoch energie (OZE), ktoré budú doplnené rýchlym odstránením uhlia a dekarbonizáciou plynu. Vpred OZE a dekarbonizované plyny OZE teda budú hrať prvé husle. Komisia pritom poukázala na to, že rýchly pokles ich nákladov v kombinácii s lepším nastavením podporných politík už viedli k zníženiu dopadov rozvoja OZE na účty za energie domácností. Zamerať sa chce najmä na zvýšenie výroby elektriny z vetra na pobrežiach Európy. V súvislosti s plynárenstvom plánuje EK podporovať hlavne investície do rozvoja dekarbonizovaných plynov a tiež riešiť otázku metánových emisií, ktoré vznikajú počas celého životného cyklu tejto suroviny. Energetická chudoba Do popredia sa tiež dostane otázka energetickej chudoby, pričom Komisia vydá už budúci rok usmernenie pre členské štáty ako tento problém riešiť. Zároveň chce zdôrazniť význam renovácií a zateplenia budov, ktoré znižujú účty za energie a prospievajú životnému prostrediu, pričom domácnosti mieni motivovať rôznymi finančnými schémami. Regióny a sektory, ktoré budú najviac zasiahnuté zavádzanými opatreniami, pretože závisia od fosílnych palív a uhlíkovo intenzívnych procesov, by mali mať prístup k štedrému finančnému mechanizmu, ktorý bude pozostávať z rozpočtu EÚ aj nástrojov Európskej investičnej banky. Uhoľným regiónom, vrátane tých na Slovensku, a zasiahnutým odvetviam sa tak prispeje na zmiernenie dopadov reštrukturalizácie. Infraštruktúra Na pretras sa dostane aj nariadenie o transeurópskych sieťach TEN-E, ktoré by sa podľa EK tiež malo zosúladiť s cieľom klimatickej neutrality. Väčší dôraz sa má klásť na rozvoj inovatívnych technológií a infraštruktúry, ako sú inteligentné siete, využitie vodíka, zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka, skladovanie energie a tiež na uľahčenie sektorovej integrácie. Podstatná bude aj modernizácia existujúcich aktív a infraštruktúry, tak aby spĺňali účel v klimatickej oblasti. Ako a kedy? Už počas prvých 100 dní svojho pôsobenia chce Komisia predložiť prvý „právny predpis v oblasti klímy“, stratégiu v oblasti biodiverzity na rok 2030, novú priemyselnú stratégiu, akčný plán pre obehové hospodárstvo, stratégiu „Z farmy na stôl“ zameranú na udržateľné potraviny a ďalšie návrhy pre Európu bez znečisťovania. Podľa predbežného plánu má Komisia už v budúcom roku predstaviť stratégiu pre inteligentnú sektorovú integráciu, o ktorej minulý týždeň diskutovali na Rade EÚ ministri členských štátov, aj iniciatívu v oblasti rozsiahlych renovácií budov. Tiež sa chystá prehodnotiť spomínané nariadenie TEN-E a pripraviť stratégiu pre offshore veternú energiu. V júni budúceho roka vydá hodnotenie predložených národných energeticko-klimatických plánov, pričom v prípade nedostatočných ambícií krajinám navrhne dodatočné opatrenia. V roku 2021 okrem iného plánuje predložiť ďalšiu revíziu smernice o energetickej efektívnosti, o podpore obnoviteľných zdrojov energie a zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny. Práve na oblasť zdaňovania sa chce Brusel pozrieť oveľa dôslednejšie ako doteraz. Dotácie fosílnych palív by sa mali ukončiť, pričom Komisii sa obzvlášť nepozdávajú mnohé existujúce daňové výnimky a medzery. Do dvoch rokov plánuje Komisia dokončiť revíziu pravidiel štátnej pomoci aj v oblasti životného prostredia a energetiky, pričom u najšpinavších fosílnych palív sa majú dotácie odstrániť. Veľké ambície exekutívy EÚ však budú závisieť od ochoty predstaviteľov členských štátov chytiť sa nových príležitostí a tiež od podpory europoslancov, ktorí však sami koncom novembra odhlasovali vyhlásenie tzv. klimatickej núdze. A predovšetkým od ich implementácie v praxi. SPNZ: Bez zemného plynu Slovensko nedokáže splniť klimatické ciele Slovenský plynárenský naftový zväz (SPNZ) akceptuje ambície znižovať emisie skleníkových plynov, ktoré sú uvedené v Európskom ekologickom dohovore, no zároveň pripomína, že to nebude možné splniť bez zemného plynu. „Naplniť cieľ dekarbonizácie európskej ekonomiky sa nedá len prostredníctvom rozvoja výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie," zdôraznil výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský. Zväz vníma pozitívne, že EK sa zaviazala vyčleniť financie na dosiahnutie dekarbonizačných cieľov a to aj na rozvoj využívania obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov. Negatívne naopak vníma, že Európska investičná banka (EIB) ako budúca klimatická banka nebude financovať po roku 2021 investície do plynárenskej infraštruktúry. Pokiaľ ide o zavedenie uhlíkového cla na dovážané priemyselné produkty, podľa SPNZ ide o logický krok, no upozorňuje na riziká, pokiaľ by takáto daň alebo clo bola uvalená na dovoz plynu. Daňové znevýhodnenie zemného plynu oproti drevu a produktov z neho v prípade sektoru vykurovania domácností spôsobí ďalšie zhoršenie kvality ovzdušia. Environmentálna daňová alebo colná reforma by preto mala zvoliť komplexnejší prístup, ktorý zohľadní okrem produkcie skleníkových plynov aj produkciu tuhých znečisťujúcich látok.
Slovenské elektrárne dostanú na výrobu elektriny v Novákoch podstatne vyšší doplatok. Od 1. 1. 2020 ho regulátor prevádzkovateľovi oproti súčasnosti zvýšil až o 56 %. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) rozhodol o značnom navýšení pevnej ceny doplatku na domáce uhlie, ktoré spaľujú Slovenské elektrárne v Novákoch. Na túto dotáciu sa skladajú všetci odberatelia elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. V budúcoročnej tarife, ktorá má podľa predsedu ÚRSO klesnúť, sa tak podiel zložky súvisiacej s dotovaním uhlia, zvýši. Uhlie, ktoré pochádza od firmy Hornonitrianske bane Prievidza, nie je vzhľadom na vysoké náklady a nízku výhrevnosť, konkurencieschopné. Vláda však v decembri 2018 rozhodla o všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) z dôvodu zaistenia dodávok elektriny v uzlovej oblasti Bystričany až do čias ukončenia rozsiahlej rekonštrukcie miestnej elektrizačnej sústavy. Nadviazala tak na predchádzajúci VHZ, podľa ktorého sa ťažba a spaľovanie tohto uhlia dotovalo ešte od roku 2005. Ministerstvo hospodárstva vydalo nové rozhodnutia na konci leta. Nové uznesenie vlády a kompenzačný mechanizmus s časovým obmedzením do roku 2023 tentokrát odobrila aj Európska komisia. Tá v predmetnom rozhodnutí na základe údajov od ministerstva hospodárstva predpokladala rozpočet notifikovanej štátnej pomoci vo výške 118 miliónov eur ročne a stanovila každoročnú revíziu kompenzácie elektrárňam. Zmena vyhlášky a vstupných parametrov V rámci poslednej novelizácie cenovej vyhlášky sa na pretras dostali náklady a zisk súvisiaci s Novákmi. ÚRSO najprv chcelo obmedziť výšku primeraného zisku Slovenských elektrární pri výrobe vo VHZ na maximálne 5 miliónov eur. Od tohto návrhu napokon regulátor ustúpil. Navyše sa do schváleného nového znenia vyhlášky dostalo aj ustanovenie, podľa ktorého už výšku plánovaného primeraného zisku neovplyvňujú náklady na nákup emisných kvót a priemerná cena dodávky výrobcu sa už neviaže na cenu elektriny na straty. Výsledkom týchto regulačných úprav, zvýšenia cien emisných kvót na trhu, dohodnutých nákladov na nákup domáceho hnedého uhlia, na obstaranie mazutu a tiež plánovaného objemu elektriny na budúci rok je zvýšenie doplatku až o 56,12 %.
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.