Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Najnovšie články
-
Dotovanie výroby elektriny z uhlia skončí do roku 2023
19.11.2018Svetlo na konci tunela – aj tak by sa dalo nazvať dnešné vyhlásenie ministra hospodárstva ohľadom skoršieho ukončenia dotovania ťažby a spaľovania domáceho uhlia. Platné rozhodnutie ministerstva hospodárstva o takzvanom všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) hovorí, že výroba elektriny v uhoľnej elektrárni Nováky sa má podporovať do roku 2030. Tento termín sa však skráti o sedem rokov. Dnes to potvrdil minister hospodárstva Peter Žiga. „Všeobecný hospodársky záujem sa skončí v 2023,“ uviedol minister pre médiá počas konferencie CEEC 2018 v Bratislave. „Dovtedy budeme dotovať nákup uhlia cez Slovenské elektrárne,“ doplnil minister Peter Žiga. Po zdĺhavých rokovaniach s regionálnymi úradmi a odbornou verejnosťou a najmä po tlaku Európskej komisie už viac rezort netrvá na dlhodobom dotovaní baníkov pod rúškom sociálnej politiky. Už budúci týždeň chce MH v spolupráci s podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu predstaviť akčný plán pre región Hornej Nitry. Materiál bude možné komentovať v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Veľkú zásluhu na zmene postoja ministerstva má najmä Brusel, ktorý v rámci programu transformácie uhoľných regiónov v Európe ponúka obrovské peniaze na nové projekty a reštart lokálnej ekonomiky. Ich poskytnutie ale v prípade Slovenska podmienil práve stanovením jasného termínu ukončenia VHZ. Eurokomisár Maroš Šefčovič následne potvrdil maximálnu flexibilitu pri preprogramovaní a realokácii finančných prostriedkov na transformačné projekty z európskeho rozpočtu. Zvládne to sústava a splnia sa emisné limity Kľúčovým momentom z pohľadu bezpečnosti dodávok je rekonštrukcia elektrickej stanice Bystričany. Projekt je financovaný z medzinárodného fondu BIDSFF, do ktorého prispieva najmä EÚ a jednotlivé európske štáty a vznikol na zmiernenie dopadov odstavenia jadrovej elektrárne V1. Projekt v Bystričanoch a prechod elektrizačnej sústavy na vyššiu napäťovú hladinu z 220 kV na 400 kV by sa mal ukončiť práve krátko po roku 2020. Aj prevádzkovateľ elektrárne Nováky dlhodobo kritizuje vynútenú, neekonomickú výrobu elektriny z hnedého uhlia. Vzhľadom na nové emisné limity, ktoré začnú platiť po roku 2021, Slovenské elektrárne opakovane zdôraznili, že nie sú ochotné investovať na modernizáciu týchto zariadení ďalšie desiatky miliónov eur. Minister Žiga zdôraznil, že koniec dotácií neznamená automaticky koniec ťažby uhlia, avšak bane „sa budú musieť prispôsobiť trhovým podmienkam a budú si musieť hľadať klientov, ktorí nebudú mať dotované ceny uhlia, ale budú fungovať na princípe konkurencie.“
-
Advokát: Novele zákona o OZE chýba ambícia vysloviť vízie do budúcnosti. Smrdí ďalším škandálom?
16.11.2018Reforma systému OZE sa stáva realitou. O hlavných novinkách, možnom odstránení stop stavu, prínosoch i úskaliach schválenej novely zákona sme sa rozprávali s advokátom Rastislavom Hanulákom. Zdá sa, že dekáda doterajšieho fungovania systému podpory obnoviteľných zdrojov a kogenerácie elektriny a tepla je na konci. Aké hlavné novinky prináša novela zákona 309/2009, ktorá bola nedávno schválená? Čaká sektor OZE legislatívne zemetrasenie? „Novela prináša viacero zmien procesného charakteru. Najmä je potrebné vyzdvihnúť prechod úloh zúčtovateľa, podporu na organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ako aj očakávanú súťaž na výkupcu elektriny, ktorý by mal nahradiť distribučné spoločnosti resp. ich spriaznených obchodníkov, ktorí výkup doposiaľ realizovali. Azda najvýznamnejšia bude zmena v spôsobe výberu nových investícií do OZE, kde okrem vybraných technológií menších výkonov do 500 kW bude potrebné úspešne absolvovať výberové konanie vyhlasované a organizované Ministerstvom hospodárstva SR. Zmeny však čakajú aj existujúcich výrobcov, predovšetkým pri výrobe elektriny z biomasy a produktov jej spracovania. Záujem bude určite aj o tému lokálneho zdroja, ktorý predstavuje prvý vážny prienik zdieľanej ekonomiky do slovenskej energetiky.“ Novela rieši skôr nedomyslené dôsledky z minulosti, napr. obrovské doplatky, historický deficit, vysoké náklady priemyslu na podporu OZE či zavedenie povinnej platby za prístup. Európska legislatíva sa však posúva ďalej – viď tzv. zimný energetický balík. Nedobiehame tak trochu osobák, kým okolo nás už iní svištia na rýchlovlakoch? „Domnievam sa, že v sektore prevádzkovej podpory OZE nám Európa ešte výrazne neuteká. To však nemusí platiť o rok či dva. Zákon mohol byť určite ambicióznejší aj vzhľadom na dnes už známe novinky, ktoré prináša zimný balík. Osobne ma teší niekoľko málo systémových zmien, ktoré zákon zavádza, ako je podpora udržania a rozvoja účinného centralizovaného zásobovania teplom (tzn. CZT s vyšším podielom tepla z OZE, odpadu alebo vysoko účinnej kogenerácie). Veľa dôležitých vecí však ostalo nedoriešených. Chýba mi napríklad podpora výroby elektriny z biomasy v rozsahu prevádzkových nákladov po skončení súčasnej podpory, ktorú európske pravidlá pre štátnu pomoc dovoľujú, my sa jej však vyhýbame. Preto podľa mňa hrozí pokles výroby z biomasy po skončení podpory. Ďalej by som privítal väčší dôraz na prechod od uhlia k čistejším palivám, čo si ako štát dovoliť môžeme, na rozdiel od ČR či Poľska. Obávam sa preto, že o pár rokov bude nutné zákon opätovne otvoriť, nielen z dôvodu prijatia zimného balíčka EÚ. Ak je niečo, čo ma vyslovene šokovalo, je to presadenie G komponentu spôsobom, akým sa presadil, nasilu a zjavne v prospech jednej strany dlhoročného sporu. Očakávam, že vec opäť skončí na ústavnom súde.“ Naplnia sa podľa Vás očakávania hráčov na trhu, ktorí dlhodobo apelujú na odstránenie stop stavu a zásadné zmeny? Vidíte svetlo na konci tunela? „Očakávania sú rôzne a novela zrejme nenaplní všetky. Osobne ma mrzí malá ambícia štátu vysloviť pri novelizácii zákona aj nejaké vízie do budúcnosti, napríklad konkrétne priority pri zvyšovaní OZE v energetickom mixe Slovenska. Do rúk exekutívy (ministerstva) sa síce vkladá nástroj v podobe výberových konaní na nové zdroje, ktorý by mohol urobiť poriadok v pripájaní nových zdrojov, ponecháva sa jej však absolútna autonómia pri určovaní priorít. To smrdí ďalším škandálom. Riziko vidím ešte v chýbajúcej notifikácii zákona na Komisii (z hľadiska štátnej pomoci).“ Dlhodobo sa venujete advokácii a právnemu poradenstvu v oblasti energetiky. Prečo práve tento sektor? „Súčasnosť je náročná na špecializáciu a vysokú odbornosť. V praxi sa už dnes naozaj nedá sústrediť na príliš mnoho oblastí. Vždy som však chcel byť advokátom. Zameranie som si síce sám nevybral (prischlo mi životom), ale snažím sa aj v ňom presadzovať hodnoty, ktoré sú pre advokátov kľúčové. Ochrana ľudských práv a slobôd proti moci štátu. Advokát má slúžiť veci spravodlivosti a tým, ktorí ho poverili obhajobou a zastupovaním. A to platí aj v energetike.“ Zaujal Vás rozhovor? Všetko potrebné o schválenej novele zákona o podpore OZE a VÚ KVET sa dozviete na odbornom seminári, ktorý sa uskutoční 26. novembra 2018 v hoteli Holiday Inn v Bratislave. Prihláste sa!
-
Energetický osud sveta závisí od vládnych rozhodnutí, vyzdvihol šéf IEA
14.11.2018Hlavnými trendmi v energetike sú zvyšujúca sa elektrifikácia, expanzia obnoviteľných zdrojov, zvraty v produkcii ropy a globalizácia trhov s plynom. Potvrdili to analytici Medzinárodnej energetickej agentúry vo svojom tohtoročnom výhľade. Geopolitické faktory čoraz výraznejšie tlačia na energetické trhy, čo podčiarkuje zásadný význam energetickej bezpečnosti, uviedla Medzinárodná energetická agentúra (IEA) pri príležitosti vydania novej publikácie World Energy Outlook (WEO) 2018, v ktorej zachytáva hlavné trendy a možné dopady na dopyt a ponuku energie, emisie uhlíka, znečistenie ovzdušia a prístup k energii. Vo všetkých oblastiach energetiky budú mať podľa IEA národné vlády kľúčový vplyv na smerovanie budúcnosti energetiky. Dopyt po energii by podľa jedného z modelov agentúry mohol vzrásť do roku 2040 o viac než 25 %, čo si ročne vyžiada investície za vyše 2 miliardy dolárov. „Naša analýza ukazuje, že viac než 70 % svetových energetických investícií bude poháňaných vládami, a teda odkaz je jasný – energetický osud sveta závisí od vládnych rozhodnutí,“ uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol. Kritickú úlohu preto zohrajú štátom riadené podniky a firmy, ktorým bude štát úplne alebo sčasti garantovať investičné výnosy. OZE sú voľbou číslo 1 V prípade elektriny sú hlavným technologickým ťahúňom obnoviteľné zdroje. Vďaka poklesu nákladov a podpore v podobe rôznych vládnych politík budú podľa IEA v globálnom meradle tvoriť takmer 2/3 dodatočného výkonu. To ovplyvní zloženie globálneho mixu výroby elektriny. Podiel OZE by mal zo súčasných 25 % stúpnuť do roku 2040 na viac než 40 %. Stále však budú v závese za dvoma hlavnými zdrojmi, ktorými zostanú uhlie a zemný plyn. Expanzia OZE síce prináša pozitívne environmentálne benefity, ale zároveň stavia tvorcov politík pred nový súbor výziev, na ktoré musia rýchlo reagovať, aby sa naďalej zachovala dostupnosť elektriny. Ide najmä o vyššiu variabilitu v dodávkach a väčšiu flexibilitu elektrizačnej sústavy. Neustále sa zvyšujúce podiely elektriny zo slnka a z vetra vyžadujú trhové reformy, investície do vedení a rozvodní a tiež do lepšieho využívania technológií na riadenie dopytu, ako sú inteligentné meradlá alebo batériové úložiská. IEA zároveň podčiarkla, že v prípade tvrdo regulovaných trhov, ako sú Čína, India či krajiny Blízkeho východu a juhovýchodnej Ázie, naďalej trvá riziko nadbytočných investícií. Inštalovaný výkon zdrojov, ktoré sú v súčasnosti v procese výstavby alebo vo fáze plánovania, predstihne reálne potreby systému. To zároveň ohrozuje cenovú dostupnosť elektriny pre viac než miliardu domácností po celom svete. Široká elektrifikácia Ďalším faktorom v prospech transformácie elektroenergetiky je vyšší dopyt, ktorý súvisí s rozvojom digitálnej ekonomiky, elektromobilitou a ďalšími technologickými zmenami. Aj preto sa IEA vo svojej novej publikácii bližšie pozrela na dopady vyššej elektrifikácie dopravy, budov a priemyslu. Podľa autorov WEO 2018 očakávaná elektrifikácia povedie k dosiahnutiu vrcholu dopytu po rope do roku 2030, čím sa zároveň znížia objemy lokálnych škodlivých látok v ovzduší. Na redukciu emisií uhlíka to však bude mať len zanedbateľný dopad, ak sa zároveň neprijmú opatrenia na zvýšenie podielu OZE a nízkouhlíkových zdrojov elektriny, kam sa radí aj jadrová energia. IEA v súvislosti s emisiami oxidu uhličitého a naplnením záväzkov podľa Parížskej klimatickej dohody upozornila, že väčšina emisií spojených s energetickou infraštruktúrou je už teraz v systéme zakliesnená. Najväčšiu zásluhu na tom majú elektrárne spaľujúce uhlie, ktoré predstavujú viac než tretinu týchto emisií do roku 2040. Súvisí to najmä s množstvom uhoľných projektov v Ázii, kde tieto elektrárne dosahujú priemerný vek len 11 rokov. Pred nimi sú teda ešte dekády ďalšej prevádzky. Pre porovnanie, priemerný vek uhoľných elektrární v Európe či USA je okolo 40 rokov.
-
Najväčší dodávateľ elektriny výrazne zvyšuje svoje ceny
13.11.2018Drahšia elektrina na burzách sa už odzrkadľuje u prvých dodávateľov vrátane hlavného hráča ZSE Energia. Odberatelia si za variabilnú zložku môžu priplatiť až o štvrtinu viac. Keďže sa vývoj dotýka celého trhu, masívne presuny k lacnejším dodávateľom sa neočakávajú. ZDE naopak odporúča navýšiť si priebežné zálohové platby, aby odberatelia predišli možným budúcim nedoplatkom. Medziročné zvýšenie ceny elektriny na pražskej burze o takmer 28 %, t. j. v prepočte o 8,80 €/MWh, výrazne zamáva variabilnou zložkou ceny elektriny, ktorú platia koncoví odberatelia. Dlhoročný pokles veľkoobchodných cien komodity nahrával znižovaniu koncových cien. Táto fáza vývoja je však za nami. Regulačný úrad stanovuje výšku jednotlivých taríf, ktoré slúžia na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, kogenerácie elektriny a tepla, spaľovanie domáceho uhlia či na zaistenie spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy, a tiež výšku poplatkov za de facto monopolné činnosti – prenos a distribúciu elektriny. Okrem toho však určuje aj hornú hranicu ceny pre odberateľov v domácnostiach i firmám či úradom zaradeným do kategórie malý podnik s ročnou spotrebou najviac 30 MWh za všetky odberné miesta. Prví dodávatelia zvyšujú ceny Najväčší dodávateľ elektriny na Slovensku spoločnosť ZSE Energia, ktorá vlani dodávala elektrinu viac než 35 % domácností a 30 % malých podnikov, zvýši od začiatku roka 2019 niektorým odberným skupinám jednotkovú cenu aj o štvrtinu. Vyplýva to z minulotýždňového cenového rozhodnutia ÚRSO, ktoré ešte nie je právoplatné. Zdražie jednak fixná zložka ceny, keďže podľa poslednej novely cenovej vyhlášky 18/2017 si za každé odberné miesto mesačne priplatíme o 10 centov viac než doteraz, jednak variabilná, ktorá zohľadňuje spomínaný rastúci trend cien na trhu.
-
Novela zákona o OZE vyšla v Zbierke zákonov
13.11.2018Zásadné zmeny legislatívy v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov (OZE) a kogenerácie elektriny a tepla boli publikované v Zbierke zákonov. Účinnosť nadobudnú od začiatku budúceho roka. Centrálna správa systému podpory pod taktovkou OKTE, paralelné systémy podpory formou doplatku pre zariadenia do 500 kW a príplatku pre zariadenia s vyšším inštalovaným výkonom, inštitút lokálneho zdroja či možnosť kompenzácií časti nákladov na podporu OZE pre energeticky náročný priemysel. To sú novinky, ktoré sa postupne začnú od 1. januára 2019 dostávať do praxe. Ministerstvo hospodárstva bude každoročne zverejňovať maximálny objem výkonu, ktorý je možné do sústavy pripojiť, či už ako zariadenie s finančnou podporou alebo ako nedotovaný lokálny zdroj. Realitou sa majú stať aukcie, ktoré sú trhovo orientovaným mechanizmom podpory výstavby nových výrobných zariadení. V primárnej legislatíve sa tiež zadefinovala tarifa za prevádzkovanie systému a jej zložka určená na podporu OZE a tiež neoprávnené dodávanie do sústavy. Výrobcovia elektriny budú musieť mať povinne uzavretú zmluvu o prístupe do sústavy, pri ktorom tiež došlo k úprave definície. Značná časť subjektov pôsobiacich v sektore energetiky hodnotí novelu zákona 309/2009 pozitívne. Zaujímavosťou je, že jej v slovenskej Zbierke zákona prislúcha označenie číslom 309/2018. Keďže dochádza k úprave legislatívy, ktorá súvisí s právom EÚ v oblasti podpory OZE a vysoko účinnej kombinovanej výroby a tiež v oblasti štátnej pomoci, novú verziu predpisu ešte musí odsúhlasiť Európska komisia v rámci procesu notifikácie.
-
Plyn: Projekt IGB naberá dych. Zaistil si peniaze, výnimku aj surovinu
12.11.2018Dlhodobo plánované nové potrubie medzi Gréckom a Bulharskom má stáť 240 miliónov eur a môže zmeniť plynárenské vzťahy na Balkáne. Projekt získal grant z EÚ, pôžičku z EIB a zelenú dostala aj štátna pomoc. Azerbajdžan sa už dohodol na dodávke miliardy kubických metrov plynu do Bulharska. Historický exkurz Dejiny projektu interkonektora medzi Gréckom a Bulharskom (IGB) sa píšu už pekných pár rokov, avšak dlho bol len na papieri. Sústavy oboch krajín sú zatiaľ prepojené len jedným plynovodom medzi mestami Sidirokastron v Grécku a Kulata v Bulharsku na západe spoločnej hranice, pričom potrubie má maximálnu technickú kapacitu 109 GWh/deň. Reálnym impulzom pre oživenie myšlienky výstavby nového interkonektora sa stalo zrušenie projektu South Stream, ktorým sa mal ruský plyn dostať popod Čierne more priamo do Bulharska. Už v decembri 2015 Atény a Sofia podpísali dohodu o výstavbe s tým, že konštrukčné práce mali začať na jeseň 2016 a plynovod by sa spustil po roku 2018. Prípravy však trvajú dodnes. Parametre Nový plynovod by mal mať dĺžku 182 kilometrov. V prvej fáze by sa ním mohli prepravovať 3 miliardy metrov kubických plynu ročne, a to v smere z Grécka do Bulharska. Podľa aktuálneho harmonogramu by sa mal sprevádzkovať do konca roka 2021. V druhej fáze by sa jeho kapacita potenciálne zvýšila na 5 miliárd m3/ročne a umožnil by sa aj reverzný tok v smere do Grécka.
Z DIANIA V KLUBE
Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM® 2018 7.11.2018
Úspory energie: Po malých novelách príde čas na veľkú revíziu legislatívy 26.10.2018
Na konferencii ENERGOFÓRUM® 2018 sme oslávili rok od založenia 24.10.2018
Diskusia: Regulácia v energetike sa za rok neposunula vpred 11.9.2018
Webová stránka platformy ENERGOKLUB® prešla zmenou 8.8.2018
KALENDÁR UDALOSTÍ
Rok po výmene stráží na ÚRSO
ENERGOFÓRUM® 2018
Legislatívne zmeny v oblasti energetickej efektívnosti a hospodárnosti budov
Reforma systému podpory OZE a KVET a jej praktické dopady
Národný integrovaný energetický a klimatický plán
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.