Francúzsky regulátor uložil pokutu milión eur spoločnosti BP Gas Marrketing za manipuláciu na virtuálnom obchodnom bode PEG Sud, ktorej sa dopustila v čase od októbra 2013 do začiatku marca 2014. Spoločnosť svojím správaním vysielala falošné alebo zavádzajúce signály trhu pokiaľ ide o ponuku a dopyt, čím porušila článok 5 nariadenia REMIT.
V krátkosti
Slovenské elektrárne plánujú modifikáciu blokových transformátorov na prvých dvoch blokoch jadrovej elektrárne v Mochovciach na výkonnejšie. Zákazku v hodnote 8,5 milióna eur bez DPH budú realizovať spoločnosti Egem z portfólia EP Industries (EPH) spolu s Power Service Int.
Nemeckí politici aj regulátor odmietajú rozdelenie jednotlivých spolkových krajín do odlišných obchodných zón, čo by prinieslo rozličné trhové ceny elektriny naprieč Nemeckom. Šéf regulačného úradu namiesto toho apeluje na výstavbu a expanziu elektrizačnej sústavy, ktorú považuje za lacnejšiu alternatívu. (Montel)
Spôsob, akým SPP – distribúcia odkomunikovala posolstvo v reklamnom spote vyhodnotila Rada pre reklamu ako porušenie etického kódexu. Firma s nálezom samoregulačného orgánu nesúhlasí.
Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku ITRE odmietol námietku francúzskej europoslankyne Marie Toussaint, aby plynárenské projekty neboli súčasťou 4. zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI), ktorý vlani zverejnila Európska komisia. V dnešnom hlasovaní bolo 54 členov výboru proti, 17 hlasovalo v prospech návrhu a 2 europoslanci sa zasadnutia nezúčastnili.
Presadiť sa na trhu s dodávkou energií v Česku sa usiluje viacero spoločností zo Slovenska. Okrem dcéry štátneho SPP pôsobia na susednom trhu aj Slovenské elektrárne alebo Elgas.
Slovenská pošta rozšírila svoju elektrickú flotilu. V súčasnosti využíva 18 dodávok na elektrinu.
V roku 2019 sa prepravilo cez územie Slovenska 69,06 miliárd metrov kubických zemného plynu. Pre portál energoklub.sk to potvrdila spoločnosť Eustream. V porovnaní s rokom 2018 to predstavuje medziročný nárast o 16 %. Z toho do domáceho bodu smerovalo 5,99 miliárd m3. Domáca spotreba podľa údajov SPP - distribúcia tvorila 4,841 mld. m3.
V Česku vznikla Deklarace 2.0 na ochranu spotrebiteľov pred energetickými „šmejdmi“. Dodávatelia sa jej podpisom zaväzujú, že prispejú ku kultivácii trhu s energiami, posilneniu práv spotrebiteľov a dôslednej kontrole spôsobu predaja u svojich sprostredkovateľov. S iniciatívou prišiel Svaz obchodu a cestovního ruchu ČR.
Pred parlamentnými voľbami sme sa zástupcov politických subjektov pýtali, aké sú ich priority v oblasti energetiky a na ktorú z nich by sa najskôr zamerali v prípade, že sa stanú súčasťou budúcej vlády. Prečítajte si, čo nám odpovedali.
Články
-
Voľby 2020: Čo je najslabší článok slovenskej energetiky?
23.1.2020Netransparentnosť, nepredvídateľnosť a politizácia regulácie, ale aj vysoké ceny elektriny pre priemysel. Také boli najčastejšie odpovede zástupcov politických subjektov, ktorých sme sa pýtali, čo je najslabšia stránka slovenskej energetiky. Do predvolebnej ankety sme oslovili všetky relevantné politické subjekty, ktoré majú na základe doterajších prieskumov verejnej mienky šancu dostať sa do parlamentu. Na naše otázky napriek opakovaným výzvam nereagovali Slovenská národná strana a SMER – sociálna demokracia. Stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko redakcia neoslovila. Odpovede politických subjektov, resp. ich zástupcov sú zoradené podľa abecedného poradia. OTÁZKA: Čo v súčasnosti považujete za najväčšiu slabinu slovenskej energetiky a prečo? Najväčšou slabinou je prepolitizovaná a pomerne málo profesionálna práca regulátora, ako aj tvorba energetickej politiky na úrovni vlády. Výsledok vidíme na údajoch Eurostatu, keď hlavne ceny elektrickej energie pre priemysel a služby sú vysoko nad priemerom EÚ, a patria k najvyšším v Európe. To znižuje konkurencieschopnosť a investičnú atraktívnosť našich firiem, čo je zvlášť citlivé v súčasnom cykle ochladzovania globálnej a európskej ekonomiky. Karel Hirman, expert na energetiku PS/Spolu Pretrvávajúca závislosť na dodávkach primárnych zdrojov energií (zemný plyn, ropa, jadrové palivo) z jedného zdroja – Ruskej federácie, neprehľadné regulačné mechanizmy a (z pohľadu V4) vysoká cena elektrickej energie pre výrobcov, čo znižuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Caroline Líšková, členka predsedníctva KDH Energetická náročnosť slovenského hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ, čo častokrát znamená zbytočné plytvanie a znečisťovanie prírody. Práve preto je zníženie energetickej náročnosti aj cieľom našej vízie. Na vidieku sú väčšinou vyhovujúce podmienky na zabezpečenie malokapacitnej výroby energie decentralizovanou formou s použitím miestnych obnoviteľných zdrojov (slnko, termálne zdroje). Tieto programy majú byť integrovanou súčasťou väčších oblastných projektov rozvoja krajiny. Aj lokálne spracovanie miestnej biomasy môže byť rentabilné v prípade, že nemá výraznejšie nároky na poľnohospodársku pôdu vhodnú na výrobu potravy a krmiva. Samozrejme, prvotným princípom zostáva efektivita, čiže znižovanie energetickej náročnosti. Za poslanecký klub OĽaNO musím povedať, že dlhodobo upozorňujeme na potrebu odpolitizovania regulátora (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), zvýšenia predvídateľnosti rozhodnutí týkajúcich sa energetickej cenotvorby, a zavedenia mechanizmov pre kvalitný výkon akcionárskych práv štátu v energetických podnikoch. Ak mám teda pomenovať základnú prierezovú tému pre oblasť energetiky na Slovensku, tak by som vyzdvihol predovšetkým zásadné zvýšenie transparentnosti na všetkých úrovniach. Práve transparentnosť v energetickom sektore sa týka nielen spomenutých cenových rozhodnutí ÚRSO, selektívneho zvýhodňovania vybraných spotrebiteľov, výrobcov elektrickej energie, distribútorov, politicky motivovaných krížových dotácií niektorých komodít (najmä plynu), ale aj netransparentného prostredia energetických investícií (3. a 4. blok JE Mochovce) a dotácií (najmä solárna energia, KVET, výroba elektrickej energie na báze lignitu). Eduard Heger, poslanec za OĽaNO a člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Vysoké ceny energií, platené nielen v samotných účtoch za elektrinu, ale aj skryto z našich daní; netransparentnú reguláciu s množstvom nekompetentných a nesystémových rozhodnutí; trestuhodný nezáujem vlády o dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce; teplárenské nevoľníctvo; obštrukcie štátu ako aj distribučných spoločností pri širšom rozvoji OZE na Slovensku. Karol Galek, poslanec, podpredseda SaS a člen Výboru NRSR pre hospodárske záležitosti Aj v súvislosti s prvou otázkou sú to odborníci v úradoch štátnej správy s vplyvom na energetiku a ich kompetencie. Vlastných odborných materiálov a strategických dokumentov vzniká veľmi málo, ak vôbec. V štátnych orgánoch je prevládajúci záujem konkrétnych podnikateľských subjektov a politikov nad skutočnými potrebami a ich efektívnym dosahovaním, tomu často nahrávajú aj procesy organizovania verejných obstarávaní. Tragédiou je podpora vzdelávania už od základných škôl, taktiež vedy a výskumu, riadenie čerpania eurofondov, vznik a podpora štátnych programov strategického rozvoja kľúčových oblasti. Za ďalšiu slabinu sa dá považovať akési uviaznutie v spôsoboch uvažovania z minulosti. Paradoxne je to zrejme preto, že sme mali vybudovanú veľmi kvalitnú energetickú sústavu s integrovaným reťazcom od výroby v elektrárňach s dobrým energetickým mixom, cez spoľahlivú a efektívnu prenosovú sústavu, po široko rozvetvenú distribučnú sústavu. Dlho sa nikomu nechcelo hýbať s tým čo funguje, okrem vynútených krokov na rozdelenie integrovaných koncernov na samostatné podniky a ich následnej privatizácie. Ibaže svet sa nám medzitým vzdialil a naši energetici sa akurát zabarikádovali pred zmenami napríklad prostredníctvom dlhoročného moratória na pripájanie obnoviteľných zdrojov do sústavy. Transformácia nakoniec bude musieť prísť a zrejme nebude plynulá, ale skôr skoková a tvrdšia, než keby sme sa neuzavreli do našej slovenskej ulity. Za slabinu energetiky sa dá považovať aj ÚRSO. Je to organizácia, ktorá neplní poslanie, kvôli ktorému bola zriadená. Úrad na tak veľké kompetencie (elektrina, plyn, teplo, voda) je veľmi poddimenzovaný. V Úrade nie je vidieť zatiaľ nikoho, kto by mal reálne skúsenosti z energetiky a to ani na volených postoch a ani na postoch zamestnancov. Úrad treba prestavať, a značne posilniť. Možno podľa vzoru z Českej republiky by bolo možné začať rozmýšľať – ako napr. EGÚ Brno – ktorá by dokázala vykonávať technokratické analýzy, na ktoré ÚRSO nemá kapacity a dlho ich nebude mať. Takýto prístup by nepriamo pomohol odpolitizovať ÚRSO. Na druhej strane treba prepracovať Zákon o energetike. Povinné údaje, ktoré musia dávať k dispozícií energetické subjekty, nestačia na ich správnu reguláciu. Štefan Holý, ekonomický expert SME RODINA a Michal Janíček, konzultant pre energetiku. Veľkoobchodný trh s elektrinou a plynom je schopný fungovať samostatne bez zbytočných zásahov zo strany regulačného úradu (ÚRSO). Najväčším problémom sú práve regulované zložky ceny štátnych (eustream, SPP - distribúcia, SEPS, OKTE) resp. regionálnych (ZSD, VSD, SSD, MDS, vodárenské spoločnosti) distribučných spoločností. • Regulácia na základe skutočných nákladov a stanovených benchmarkov Dnešný spôsob regulácie systémom TOP-DOWN je v rozpore so spravodlivým prístupom k úhrade nákladov a primeraného zisku a dáva priestor na rôzne manévrovanie pri cenovom konaní. Je potrebné postaviť spôsob regulácie na základe skutočných nákladov, ktoré budú porovnávané s nákladmi v porovnateľných štátoch EÚ a nastaviť benchmark na náklady, investície a výnosy s cieľom motivovať regulovaný subjekt k efektívnemu vynakladaniu nákladov a využívaniu najefektívnejších technológií a najlepších praktík pri riadení svojej činnosti. • Predvídateľnosť regulácie Je potrebné zaviesť spôsob regulácie, pri ktorom bude možné odhadnúť vývoj regulovaných poplatkov s výhľadom na niekoľko rokov (3 - 5), pričom v prípade významnejších odchýlok bude ÚRSO musieť sprístupniť zdôvodnenie. Každý podnikateľský subjekt pracuje s plánovaním vlastnej hospodárskej činnosti a najmä návratnosti jeho investícií v nejakom časovom horizonte. Keďže náklady na energie sú často nezanedbateľnou časťou celkových nákladov, akákoľvek prudká zmena v regulovaných zložkách môže významne ovplyvniť návratnosť investícií. Najväčším problémom pre podnikateľské prostredie nie je ani tak výška samotných nákladov na energie, ale nepredvídateľnosť vývoja cien. • Transparentnosť regulácie Je potrebné zaviesť povinnosť pre regulované subjekty a ÚRSO zverejňovať všetky rozhodnutia v rámci cenovej regulácie v plnom znení, aby bola možná spätná kontrola zo strany odbornej verejnosti. Rovnako je potrebné zaviesť povinnosť pre regulované subjekty postupovať pri akomkoľvek obstarávaní investícií, tovarov a služieb tak, aby aj v prípade „podlimitných zákaziek“ v zmysle zákona o verejnom obstarávaní musel regulovaný subjekt postupovať napr. verejnou obchodnou súťažou alebo obdobnou súťažou. Všetky obstarávania podlimitných zákaziek nad stanovenú hranicu (napr. 100 tis. EUR) budú musieť byť zverejnené na webe regulovaného subjektu. • Rozsah cenovej regulácie a energetická gramotnosť V súčasnosti sú regulované aj činnosti ako dodávka elektriny alebo plynu koncovým zákazníkom v segmentoch domácnosti a malé podniky a to na ročnej báze na základe stanovených parametrov zo strany ÚRSO. Je potrebné, v určitom časovom horizonte, ukončiť reguláciu postupne pre malé podniky a následne aj pre domácnosti, výsledkom čoho bude vytvorenie priestoru pre nové produkty zo strany dodávateľov energií, vyššia konkurencia a stanovenie cien na základe hospodárskej súťaže. Marek Antal, člen predsedníctva a krajský predseda ZA ĽUDÍ
-
Reklama plynárov vyvolala kontroverziu
23.1.2020Podľa Rady pre reklamu porušuje spot spoločnosti SPP – distribúcia etický kódex. Tá sa bráni, že video iba informuje o overených faktoch a vyzýva na spoluzodpovednosť za kvalitu ovzdušia. Na svojom poslednom zasadnutí sa Rada pre reklamu (RPR) zaoberala aj trojicou reklamných spotov spoločnosti SPP – distribúcia, ktorá je prevádzkovateľom distribučnej sústavy plynu. Videá propagujú výhody zemného plynu pri vykurovaní. Podnet podal Cech kachliarov, podľa ktorého táto kampaň útočí na všetky ostatné formy vykurovania a zavádza spotrebiteľov. Arbitrážna komisia RPR sťažnosť posúdila. V spotoch sa podľa nej nehovorí o tom, že vykurovanie plynom je jediná zdravá a možná alternatíva, ale že je jednou z možností. Iné druhy vykurovania, na ktoré sa odvoláva zadávateľ sú v spotoch uvedené ako prezentácia možných rizík a škodlivín. „Zároveň zadávateľ preukázal, že informácie uvedené v spotoch sú podložené štúdiami, ktoré sú dostatočne relevantné k tomu, aby zadávateľ predmetné skutočnosti v reklame aj komunikoval a tiež, že spoty sú súčasťou obsiahlejšej informačnej kampane, ktorá na tieto štúdie odkazuje,“ píše v náleze Mária Tóthová, predsedníčka komisie RPR. Po posúdení podkladov dospela komisia na základe hlasovania k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. Za problémový označila spot: „SPP – 3E – riešme vysokú chorobnosť zo smogu“, ktorý je v rozpore s Etickým kódexom reklamnej praxe platným na území SR. Rada konštatuje, že o negatívnych vplyvoch smogu na ľudské zdravie nie sú pochybnosti. Uvedenie tejto skutočnosti v rámci komunikačného posolstva kampane považuje preto za relevantné. Za neprimeraný však rada označila spôsob, akým sa táto skutočnosť komunikuje. V spote sú vykreslené najzraniteľnejšie osoby – matka s dieťaťom, tehotná žena, starší človek. Divák za počas ich zobrazenia dozvedá, že každý rok predčasne umrie kvôli znečisteného ovzdušiu 5000 ľudí. Následne sú zobrazované telá osôb, ktoré „odchádzajú“ hore do neba. „Tieto výrazové prostriedky v spote bezdôvodne (a pritom zámerne) využívajú motív strachu, vytvárajú pocit strachu a Arbitrážna komisia RPR má za to, že v neposlednom rade prezentujú aj samotný produkt, resp. službu ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu, čo nemožno považovať za etické.“ Rada vyčíta zadávateľovi, že daná informácia v spojení s vizuálnou stránkou spotu odkazuje na smrť cez najzraniteľnejšie osoby, a síce bez uvedenia konkrétneho zdroja. Využitie motívu strachu o seba alebo blízkych, považuje rada za takú formu reklamy, ktorá zneužíva dôveru priemerného spotrebiteľa alebo využíva dôverčivosť, resp. nedostatok znalostí. „Priemerný spotrebiteľ totiž z uvedeného môže nadobudnúť potrebu akejsi až neprimeranej naliehavosti a nutnosti zmeny vo vzťahu k produktu, avšak nie na základe toho, že produkt môže byť za istých okolností lepší, resp. že má svoje benefity, avšak na základe toho, že reklama využíva neprimeraný apel a strach vo vzťahu napríklad k svojmu zdraviu alebo až životu blízkych.“ SPP - distribúcia: Odporúčania rešpektujeme, ale video nestiahneme Trojica reklamných spotov bola zverejnená na oficiálnom YouTube kanáli SPP-distribúcia. Spoločnosť pre portál energoklub.sk reagovala, že hoci odporúčania RPR berie na vedomie, neplánuje sa odvolať ani nebude žiadať o opakované preskúmanie nálezu. Kontroverzné video spoločnosť nestiahla. Vzhľadom k tomu, že Rada pre reklamu funguje ako samoregulačný orgán, akceptovanie rozhodnutí Arbitrážnej komisie je dobrovoľné. Momentálne má predmetné video približne 187 tisíc vzhliadnutí. Spoločnosť SPP-distribúcia argumentuje, že zámerom kampane nie je u obyvateľstva vytvárať strach, ale naopak ho informovať o faktoch a apelovať na spoluzodpovednosť za kvalitu ovzdušia. „Predmetné video z internetu neplánujeme stiahnuť ani upravovať, pretože sme presvedčení, že použitý štýl poukazovania na reálnu hrozbu je v rámci súčasnej reklamy primeraný,“ dodal pre portál energoklub.sk Milan Vanga, manažér pre externú komunikáciu. „Navyše, zamlčiavanie pravdivých a dôležitých faktov pred verejnosťou vnímame ako nezodpovedné voči obyvateľstvu aj voči životnému prostrediu. “Na zasadnutí Arbitrážnej komisie spoločnosť SPP - distribúcia podložila svoje tvrdenia, ktoré odznejú v reklamnom videu, vedeckými štúdiami. Odkazuje sa napríklad na správu Európskej environmentálnej Agentúry, Správu o kvalite ovzdušia v SR za rok 2018, ktorú vydal Slovenský hydrometeorologický ústav, alebo porovnaním vykurovacích zariadením. Súlad reklám s Etickým kódexom reklamnej praxe platný na území SR posudzuje Arbitrážna komisia ako nezávislý externý orgán Rady pre reklamu. Komisia má dnes 13 členov. Zaoberá sa sťažnosťami verejnosti, fyzických aj právnických osôb, asociácií a štátnych orgánov.
-
Slovenskí dodávatelia sa zatiaľ v Čechách nepresadili
22.1.2020Aktivity slovenských firiem na susednom trhu s dodávkou energií sú zatiaľ marginálne. SPP chce posilniť svoju pozíciu v strednej Európe a podali nezáväzné ponuky na predávané aktíva skupiny E.ON v Čechách aj Maďarsku. Na českom trhu čísla nevychádzajú ani Slovenským elektrárňam, ktoré by mohli čoskoro hľadať strategického partnera. Dodávatelia elektriny a plynu sa na Slovensku vytrvalo sťažujú na prísnu vecnú a obzvlášť cenovú reguláciou, ktorou im regulačný úrad zväzuje ruky. Zisk z podnikania preto len v obmedzenej miere investujú do nových služieb, inovatívnejších technológií či iných rozvojových stratégií. V debatách o cenovej regulácii a podpore súťaže na trhu s energiami sa často za vzor dáva Česká republika. Kultúrna blízkosť oboch krajín sa však pri pohľade na retailové trhy s energiami priam stráca pred očami. Liberalizovaný trh držia v rukách tradičné veľké domáce firmy a nadnárodné koncerny. Na našom trhu pôsobí hneď niekoľko českých firiem, z ktorých sa dosiaľ výraznejšie presadila len Bohemia Energy so svojou dcérou Slovakia Energy. Na český trh, ktorý je nielen väčší ale zároveň sa vyznačuje podstatne vyššou konkurenciou, sa odvážilo vstúpiť aj niekoľko slovenských firiem. Pohybuje sa na ňom napríklad Elgas zo skupiny GGE. Podľa štatistík českého operátora trhu OTE však zatiaľ veľa vody nenamútili. Na trhu s elektrinou a plynom dohromady mali ku koncu roka 2019 len necelých 1100 odberných a predávacích miest (OPM). Za rok 2018 dokonca firma vykázala stratu 39,4 mil. Kč (cca 1,5 mil. €) Veľké plány SPP O niečo väčšie portfólio zákazníkov získala v ČR spoločnosť SPP CZ, ktorá evidovala na konci minulého roka takmer 15 300 OPM v plyne a 1100 OPM v elektrine. Hrdí sa napríklad tým, že vo svojom portfóliu „hýčka“ významné firmy ako Teplárny Brno, ŽDAS, Louis Vuitton Česká alebo Pivovary Lobkowicz. Ani dcérskej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel sa však v roku 2018 nedarilo – strata dosiahla až takmer 73,8 mil. Kč (cca 2,9 mil. €). V auguste SPP oznámil, že ak by v rámci mega transakcie medzi nemeckými koncernmi E.ON a RWE došlo k predaju aktív na Slovensku, v Čechách a Maďarsku, má záujem. Slovenský trh bol napokon z predmetnej transakcie nateraz vyňatý. Spoločnosť SPP pre portál energoklub.sk potvrdila pretrvávajúci záujem o aktíva koncernu E.ON v Maďarsku aj Čechách. „SPP má záujem vstúpiť do rokovaní o ich nadobudnutí, a preto v prípade obidvoch akvizícii SPP podalo nezáväzné ponuky. Vzhľadom na aktuálne bežiaci predajný proces však tieto aktivity v zmysle jeho pravidiel nie je možné bližšie komentovať,“ uviedol hovorca spoločnosti Ondrej Šebesta. Zároveň dodal, že firma je pripravená posúdiť aj iné investičné príležitosti a v rámci rozvojovej stratégie okrem oblasti dodávky energii, teplárenstva a projektov v oblasti energetických služieb, venuje veľkú pozornosť mobilite a riešeniam pre ekologickú dopravu. Stratégiu menia aj elektrárne Karty sa snažili v Česku zamiešať aj Slovenské elektrárne. Pred šiestimi rokmi síce mali približne trojpercentný podiel na susednom trhu, ale v roku 2018 klesli takmer k 1 %. Podľa štatistík českého operátora trhu OTE mala ich česká dcérska firma ku koncu vlaňajška dohromady takmer 490 OMP v segmente plynu a 3244 OPM v prípade elektriny. V roku 2018 firma prerobila najmä na dodávke elektriny.
-
Voľby 2020: Aké sú priority politických subjektov v energetike?
21.1.2020Parlamentné voľby na Slovensku sa konajú už 29. februára 2020. Hoci je energetika kľúčovým sektorom hospodárstva, v politickej kampani je táto téma marginálna. Zástupcov politických strán a hnutí sme sa pýtali, aké sú ich priority v oblasti energetiky a na ktorú z nich by sa predovšetkým zamerali v prípade účasti v budúcej vláde. Do predvolebnej ankety sme oslovili všetky relevantné politické subjekty, ktoré majú na základe doterajších prieskumov verejnej mienky šancu dostať sa do parlamentu. Na naše otázky napriek opakovaným výzvam nereagovali Slovenská národná strana a SMER – sociálna demokracia. Stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko redakcia neoslovila. Odpovede politických subjektov, resp. ich zástupcov sú zoradené podľa abecedného poradia. OTÁZKA: Aké sú vaše priority v energetike? V prípade účasti v budúcej vláde, na ktorú z nich sa zameriate ako prvú? Hlavnou celkovou prioritou je zefektívnenie celého reťazca v energetike, od výroby, cez distribúciu až po spotrebu, spolu so znížením emisií oxidu uhličitého. Hlásime sa k cieľu uhlíkovej neutrality v roku 2050, čo sa odzrkadlí v prijatí zákona o klimatickej núdzi. Rátame s tým, že čoskoro publikované zámery a ciele tzv. Green deal od Európskej komisie, bude nutné urýchlene zapracovať nielen do slovenskej energetiky, ale aj do celého sektoru priemyslu a služieb, ako aj v politike voči domácnostiam. V tomto kontexte bude prioritou zvládnutie ukončenia prevádzky elektrárne Nováky a ťažby uhlia. V tomto roku 2020 bude veľká pozornosť venovaná spusteniu 3.bloku JE Mochovce do prevádzky, čo tiež prispeje k nárastu produkcie elektrickej energie bez emisií oxidu uhličitého. Karel Hirman, expert na energetiku PS/Spolu Uvedenie do prevádzky 2 nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce: Z pohľadu štátu ako garanta odborného dozoru (ÚJD) zabezpečiť bezpečné uvedenie nových blokov do prevádzky Z pohľadu štátu ako jedného z akcionárov spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. zabezpečiť maximálnu súčinnosť spoločnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní prípadov neefektívneho nakladania s investičnými prostriedkami Vyriešiť otázku ďalšej budúcnosti lokality Nováky s ohľadom na zamestnanosť a maximálne využitie energetického know-how ľudí doteraz pracujúcich energetike Rozvoj lokálnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie: Obnoviť zablokované pripájanie malých/individuálnych výrobcov elektrickej energie do 10 kW (napr. s kolektormi na strechách domov) do distribučnej siete maximálne zjednodušiť administratívny postup pri zriaďovaní malých zdrojov elektriny (do 10kW) Pokračovať v rozvoji nástrojov energetickej efektívnosti: podpora budovania tzv. smart grids, zavádzania úsporných technológií, podpora kogenerácie a trigenerácie Rozvoj elektromobility s dôrazom na budovanie chýbajúcej infraštruktúry. Caroline Líšková, členka predsedníctva KDH V prvom rade je dôležité odbúrať administratívnu náročnosť a byrokraciu v podnikaní v energetike. Dôležitým nástrojom na to je energetická politika SR, ktorú je potrebné upraviť tak, aby odzrkadlila nové trendy v energetike ako napr. v elektroenergetike zavedenie „dynamických taríf“ pre všetkých koncových odberateľov. Medzi najväčšími výzvami 21. storočia bude bez pochýb aj otázka lacných zdrojov energií. Práve preto je mimoriadne veľkou chybou, že na Slovensku nie sú dostatočne využité dostupné obnoviteľné zdroje energií. Našou víziou je dlhodobo aj ekologicky udržateľný vidiek a budeme podporovať výrobu na strane spotreby v ekonomicky a ekologicky zdôvodniteľnom rozsahu. Najväčší potenciál majú vodné elektrárne, následne geotermálna energia, slnečná energia, biologické palivá a veterná energia. Energetická náročnosť slovenského hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ, čo častokrát znamená zbytočné plytvanie a znečisťovanie prírody. Práve preto je zníženie energetickej náročnosti aj cieľom našej vízie. Na vidieku sú väčšinou vyhovujúce podmienky na zabezpečenie malokapacitnej výroby energie decentralizovanou formou s použitím miestnych obnoviteľných zdrojov (slnko, termálne zdroje). Tieto programy majú byť integrovanou súčasťou väčších oblastných projektov rozvoja krajiny. Aj lokálne spracovanie miestnej biomasy môže byť rentabilné v prípade, že nemá výraznejšie nároky na poľnohospodársku pôdu vhodnú na výrobu potravy a krmiva. Samozrejme, prvotným princípom zostáva efektivita, čiže znižovanie energetickej náročnosti. Naše priority sú odvodené od deformácií, ktoré sa v tomto systéme udiali už pred viac ako desaťročím. Preto náš program prináša riešenia, ktoré tieto deformácie napráva a zároveň nastavuje zdravé smerovanie slovenskej energetiky do budúcnosti. Naše tri zásadné priority, ktoré zároveň môžu v budúcnosti zmeniť charakter slovenskej energetiky, sú: Prvou prioritou je zvýšenie transparentnosti a odpolitizovanie rozhodovacej úrovne v energetických podnikoch, ale tiež aj na úrovni regulátorov - ÚRSO a SEPS, ktoré v súčasnosti vedú k veľkej netransparentnosti rozhodnutí v energetike na úrovniach týkajúcich sa cenotvorby, investícií, kontraktov a v neposlednom rade najmä zmlúv so štátom a dotácií. Druhou prioritou je zmena spôsobu cenotvorby a vyhnutie sa chybám, ktorých príkladom sú najmä inštitucionálne stanovené dotácie pre solárnu a uhoľnú energiu stanovené pred rokom 2010 na 15 rokov dopredu. Reštrukturalizácie ceny pre solárnu energiu navrhujeme realizovať formou transparentných súťaží, a pre uhoľnú energiu formou zavedenia degresivity platieb do roku 2023 (keďže útlm už financuje štát formou sociálnych opatrení). Treťou prioritou súvisiacou s budúcnosťou energetiky je využitie eurofondov na podporu inovácií v energetiky a dosahovania energetických úspor. Tie by sme smerovali do zavádzania smartgridov a iných opatrení na zníženie energetickej náročnosti podnikov a domácností. Eurofondy chceme efektívnejšie nasmerovať na energetické úspory, taktiež ale aj do verejných budov, na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v domácnostiach, či efektivizáciu vykurovacích zariadení. Eduard Heger, poslanec za OĽaNO a člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Zníženie cien elektriny odstránením politických zásahov do účtov domácností aj podnikateľov zavedením viaczdrojového financovania TPS, znížením prenosových poplatkov a otvorenou reguláciou; Dôsledné ukončenie dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia a spravodlivá transformácia regiónu hornej Nitry; Postupné zrušenie regulácie koncových cien energií pre všetky kategórie spotrebiteľov okrem energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov; Nahradenie Ľubomíra Jahnátka, servilnej bábky vo vedení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za kompetentného, bezúhonného a nepodplatného nominanta je pre dodržanie zákonnej požiadavky na nezávislosť a správne fungovanie úradu nevyhnutnosťou; Urýchlená dostavba oboch blokov atómovej elektrárne Mochovce a ich uvedenie do prevádzky za podmienky dodržania všetkých bezpečnostných, environmentálnych a technologických predpisov; V prípade výkonu záložného práva, prípadne konkurzu spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., prijatie legislatívnych opatrení na ochránenie jej majetku, ktorý možno považovať za strategický pre fungovanie štátu; Vyvodenie majetkovej a trestnoprávnej zodpovednosti za stále nedokončenú a predraženú výstavbu atómovej elektrárne Mochovce; Odstránenie zákonnej diskriminácie individuálneho vykurovania; Podpora obnoviteľných zdrojov bez, alebo iba s minimálnym a vopred stanoveným vplyvom na koncové ceny elektriny; Prehodnotenie súčasnej formy štátneho príspevku na nákup elektromobilov, a to tak, že príspevky budú prednostne určené pre verejnú a štátnu správu s možnosťou využitia týchto prostriedkov aj na iné alternatívne formy pohonu. Karol Galek, poslanec, podpredseda SaS a člen Výboru NRSR pre hospodárske záležitosti Cieľom je udržať a budovať bezpečnú a stabilnú energetickú infraštruktúru pri rozumných nákladoch a cenách energií. Prioritou pri budovaní a prevádzkovaní zdrojov musí byt snaha o znižovanie emisií, ochrana klímy, energetická sebestačnosť a proexportná bilancia. Energetika prechádza v celoeurópskom aj celosvetovom ponímaní zmenami, ktoré si vyžadujú kompetentných akčných odborníkov. Nestačí len preberať legislatívne dokumenty EÚ, v našich špecifických podmienkach treba na ich základe vypracovať konkrétnu stratégiu budovania ďalších zdrojov (OZE a zdroje s uhlíkovou neutralitou), budovanie úložísk energie a ich prepojení, rozvoj inteligentných sieti, návrh obchodných modelov a legislatívy. Dlhodobou slabinou celej štátnej správy je nedostatočnosť nezávislých regulačných orgánov. Konkrétne energetika kríva kvôli slabej nezávislosti a odbornosti ÚRSO, takže prvou úlohou by mala byť reforma právomocí regulačného úradu a najmä regulačnej rady, ktorá je v súčasnosti len formálnym štatistom bez viditeľnej úlohy. Dôvodom na zmenu je aj potreba implementovať novú európsku legislatívu a politické záväzky Slovenska, ktoré smerujú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, k posilneniu malých výrobcov, či k ďalšiemu rozvoju inteligentných sietí. Slovenská energetická politika sa plne podriaďuje európskej politike (veď ministerstvo už ani neplánuje pripraviť novú energetickú stratégiu, ale ju chce nahradiť Národným energeticko-klimatickým plánom, čo je vykonávací akčný plán pre európsku politiku v jednotlivých členských štátoch EÚ a nie samostatná stratégia). Stále je však vecou vlády, aby rozhodla o zásadných témach, ako je budúci rozvoj jadrovej energetiky, vrátane uzatvorenia palivového cyklu vybudovaním či už trvalého úložiska, alebo vývoz jadrového paliva a jeho uloženie mimo SR. Tu je prioritou začať odbornú debatu so zapojením verejnosti. Ďalej je to téma vyrovnania sa s uviaznutými nákladmi na podporu OZE, ktoré nemá kto uhradiť. Viditeľným prvým krokom novej vlády v energetike by mala byť finálne sprevádzkovanie tretieho bloku v Mochovciach a dotlačenie investora k dokončeniu štvrtého bloku. K JE Mochovce treba spraviť hĺbkovú kontrolu na MH SR, čo sa tam za 12 rokov robilo, ako MH SR vykonávalo akcionárske práva v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. pri riadení najväčšej stavby. Zamerať sa treba na riadiacu prácu ministra a štátnych tajomníkov, prípadne vedúceho úradu. Prioritou by malo byť aj spravenie hĺbkovej inventúry o spálenej biomase na Slovensku, pričom sa nesmie zabudnúť na dodávateľov štiepky a tiež treba podrobiť hĺbkovej kontrole aj výrobcov fotovoltických elektrární a ostatných OZE. Štefan Holý, ekonomický expert SME RODINA a Michal Janíček, konzultant pre energetiku Strana Za ľudí kladie dôraz na zlepšovanie podnikateľského prostredia. Energetika, najmä čo sa ceny energií týka, významnou mierou prispieva k celkovým nákladom podnikateľského prostredia a tak priamo ovplyvňuje výkonnosť a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia. Našim cieľom je pri zachovaní bezpečnosti dodávok energie zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, cez čo najnižšie ceny energií porovnateľné s okolitými krajinami a spravodlivé trhové prostredie. Veľkú prioritu budeme klásť na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Pripravíme súbor legislatívnych a inštitucionálnych opatrení, ktoré vytvoria prostredie umožňujúce realizáciu opatrení zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti v jednotlivých sektoroch ekonomiky. Bude potrebné klásť dôraz energetické vzdelávanie - zvyšovanie povedomia spotrebiteľov v dynamicky sa meniacich podmienkach energetického trhu, kde nás v nasledujúcich obdobiach čakajú významné zmeny. Pamätáme však aj na ľudí, aj na tých, na ktorých doposiaľ nikto nebral ohľad – na ekonomicky najzraniteľnejších. Prijmeme účinné opatrenia (aj v spolupráci s mimovládnymi organizáciami) na zníženie „energetickej chudoby“, najmä v chudobnejších regiónoch a s vylúčenými spoločenstvami občanov (napríklad zavedieme opatrenia na ochranu pred odpojením odberateľov energií v chudobe, opatrenia, aby chudobní kvôli dlhom neprichádzali o bývanie a pod.). Je potrebné pripraviť a realizovať celý komplex opatrení, pričom sa zameriame na zodpovednosť a zásadnú zmenu: Prestaneme využívať energetiku ako rýchly a lacný zdroj peňazí na financovanie tzv. „sociálnych“ vládnych zámerov a na netransparentnú podporu vybraných záujmových podnikateľských skupín a zároveň upravíme regulačnú politiku tak, aby sa regulované ceny štruktúrou a výškou približovali okolitým krajinám a pozitívne ovplyvnili rozvoj podnikateľského prostredia. Je to jedna z podmienok pre zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Marek Antal, člen predsedníctva a krajský predseda ZA ĽUDÍ
Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Ročný poplatok
700 €
bez DPH
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
2 200 €
bez DPH
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
Ročný poplatok
5 000 €
bez DPH
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.