Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Najnovšie články
-
Novela zákona o OZE a kogenerácii prešla prvým čítaním v parlamente
19.9.2018Napriek mnohým „nášľapným mínam“, na ktoré upozornila opozícia, poslanci tesne schválili návrh vládnej novely zákona 309/2009. Minister hospodárstva Peter Žiga v stredu osobne predstavil návrh novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kogenerácie v parlamente. Hoci opoziční poslanci v rozprave upozornili na niekoľko rizikových bodov a chceli ho dokonca ministrovi vrátiť na prepracovanie, návrh neskôr poslanci tesnou väčšinou schválili a posunuli do druhého čítania. Podľa slov ministra Žigu bol „odborne fundovaný“ kritický príspevok liberálneho poslanca Karola Galeka. Ten pochválil jednak zavedenie jednotného výkupcu elektriny z OZE a KVET, ale najmä nový inštitút lokálneho zdroja, ktorý pochádza z dielne asociácie fotovoltikov (SAPI). Predovšetkým podnikom by mal umožniť vyrábať si vo vlastnom zariadení s inštalovaným výkonom do 500 kV zelenú elektrinu, spotrebúvať ju pre svoju potrebu a prípadný nadbytok predať. Keďže nebude mať nárok na podporu, nezaťaží koncovú cenu elektriny. Za elektrinu z lokálneho zdroja by sa navyše nemala platiť ani tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je aktuálne vo výške takmer 27 €/MWh. Množstvo háčikov Galek však poukázal na viacero problematických ustanovení v návrhu novely. Aj keď prechod na aukcie víta, varoval pred prílišnou autonómiou a koncentráciou moci na ministerstve hospodárstva (MH), ktoré má podrobnosti a podmienky zverejniť dodatočne. Existuje podľa neho obava, že sa zopakuje kauza expresného rozdania pripojovacích kapacít na fotovoltiku v objeme 120 MW niekoľkým vybraným podnikateľom z roku 2009, kedy bol Peter Žiga štátnym tajomníkom na MH. Opozičný poslanec taktiež upozornil na výnimku pre teplárov, ktorí by podľa nového paragrafu 3c mali naďalej po rekonštrukcii ďalších 15 rokov poberať výkupné ceny, ktoré cez TPS zvyšujú koncovú cenu elektriny. Na rozdiel od OZE teda kogeneračné zariadenia nebudú musieť súťažiť v aukciách. Ide pritom aj o veľké zariadenia s elektrickým výkonom nad 1 MW, čo však usmernenie Európskej komisie o štátnej pomoci v energetike nedovoľuje. Aj preto sa Galek zaujímal o priebeh notifikácie takejto podpory a pripomenul, že ani súčasný systém podpory z roku 2009 nám Európska komisia dosiaľ neodobrila. Ak sa má prevádzková pomoc poskytovať zariadeniam bez súťaže, štáty musia splniť niekoľko podmienok, a to preukázať, že v aukcii by bol oprávnený len jeden alebo veľmi obmedzený počet projektov alebo lokalít; alebo by aukcia viedla k vyšším úrovniam podpory; alebo by súťaž mala za následok nízku mieru realizácie projektov. Takúto výnimku pre vymedzený počet teplární získalo o Bruselu napríklad susedné Česko, ktoré zároveň v rámci revízie musí overovať možnú nadmernú kompenzáciu u výrobcov. Podľa predloženého znenia vládnej novely by navyše výkupnú cenu po rekonštrukcii mohla získať aj uhoľná elektráreň v Novákoch. G komponent, historický deficit a kompenzácie Novelou sa má tiež zaviesť povinnosť výrobcov uzavrieť zmluvu o prístupe a platba takzvaného G-komponentu. Karol Galek pripomenul, že je to v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu a znevýhodňuje to slovenských výrobcov oproti zahraničným, vrátane Slovenských elektrární, kde je štát 34-percentným akcionárom. Pre existujúce zariadenia, ktoré tento poplatok nemajú zohľadnený v cenových rozhodnutiach, by to mohlo znamenať otvorenie konania a zvýšenie koncovej ceny. Po ukončení podpory by navyše povinnosť platiť G-komponent mohla viesť k likvidácii zdrojov. Nebezpečenstvo vidí aj v tom, že tri regionálne distribučné spoločnosti by si mohli v budúcnosti nad rámec oprávnenej korekcie u regulátora uplatniť historický deficit vyplývajúci z doterajšieho vykupovania zelenej elektriny, ktorý si pritom dosiaľ v rámci správnych či súdnych konaní nenárokovali. Návrh kompenzácií vynaložených nákladov na podporu OZE asi 200 priemyselným podnikom v sume približne 80 miliónov eur ročne opozícia vníma ako nesystémové opatrenie v duchu plynových vratiek, ktoré navyše firmy ani nemajú garantované. Galek namiesto toho navrhuje plošne zrušiť dotovanie spaľovania domáceho uhlia a zaviesť viaczdrojové financovanie zo štátneho rozpočtu napríklad aj z predaja emisných povoleniek. Vládna novela zákona obsahuje podľa neho „množstvo nášľapných mín“. „Tento zákon ide proti odberateľom elektriny, zamestnávateľom aj domácnostiam, keďže vytvára priestor na tunelovanie peňaženiek ľudí a politickú korupciu. V minulosti sme vypočítali, že po odstránení všetkých politických zásahov do cien elektriny by každá jedna domácnosť na Slovensku ročne ušetrila 80 eur,“ uviedol poslanec Galek na tlačovej konferencii. V rámci pokračujúceho legislatívneho procesu novely sa očakáva predloženie viacerých pozmeňujúcich návrhov. Minister Žiga poznamenal, že je otvorený ďalším rokovaniam o podobe novely zákona.
-
Spustili výstavbu plynovodu s Poľskom
19.9.2018Už o tri roky by mohlo začať fungovať nové plynárenské prepojenie medzi Slovenskom a Poľskom. Náklady na slovenskej strane sa predpokladajú vo výške cez 142 miliónov eur. S projektom súvisí aj nový podzemný zásobník plynu Ptrukša, ktorý by sa mal začať stavať v roku 2020. V utorok 18. septembra vo Veľkých Kapušanoch symbolicky a za prítomnosti politických predstaviteľov začali s výstavbou plynovodu, ktorý spojí našu prepravnú sieť s poľskými potrubiami. Ide o najdlhšiu súvislú líniovú stavbu od vzniku samostatného Slovenska s predpokladanými nákladmi v sume cez 142 miliónov eur (na slovenskú časť). Grantom vo výške 55,2 miliónov eur nám na realizáciu projektu prispela Európska komisia z Nástroja na prepájanie Európy (CEF Energy), ďalších 70 miliónov poskytla Európska investičná banka vo forme úveru. Potrubie na našej strane má mať dĺžku 103 kilometrov, v Poľsku 59 kilometrov. Plynovod spojí zrekonštruovanú kompresorovú stanicu Veľké Kapušany cez hraničný Lupkovský priesmyk s novou poľskou kompresorovou stanicou Strachocina. Oceľové potrubie s priemerom DN 1000 umožní obojsmerný tok plynu. Kapacita v smere na Slovensko má byť 4,7 miliardy m3/rok, v smere do Poľska 5,7 miliardy m3/rok. Projekt slovenskej časti plynovodu zahŕňa aj výstavbu hraničnej preberacej stanice (HPS) v katastri obce Výrava a tri trasové uzávery (TU) v katastroch obcí Hankovce, Chlmec a Šamudovce. Diverzfikácia zdrojov a vyššia bezpečnosť „Vnímam to ako ďalší krok k posilňovaniu energetickej bezpečnosti a budovaniu stabilného energetického prostredia v SR,“ uviedol predseda vlády Peter Pellegrini. „Plyn prúdi cez Slovensko desaťročia tradične z východu na západ, ale plynová kríza nás poučila, že musíme myslieť aj na prepojenie sever - juh s Poľskom,“ dodal minister hospodárstva Peter Žiga. „Nechceme byť odkázaní len na jednu trasu alebo jeden zdroj, pretože to predstavuje riziko pre našu krajinu a ekonomiku.“
-
Mochovce neustále vyvolávajú bezpečnostné aj finančné otázniky
13.9.2018V hlasnej debate o nebezpečnosti budovaných dvoch blokov Mochoviec zanikli zlá finančná situácia a zadlženosť Slovenských elektrární aj odsun ich komerčnej prevádzky. Projekt dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO) má za sebou náročné leto. K bezpečnosti projektu sa začali vyjadrovať viacerí odborníci, externí jadroví experti aj bývalí zamestnanci Slovenských elektrární (SE). Odborným pohľadom prispela aj šéfka Úradu pre jadrovú bezpečnosť (ÚJD) Marta Žiaková, ktorá okrem iného potvrdila nekvalitnú dokumentáciu a tiež problémy pri superhavariijnom napájaní či zváračských prácach, kde boli odhalené napríklad chýbajúce či falošné certifikáty. Ide o jadrovú bezpečnosť za miliardy eur Zároveň sa do projektu pustili opoziční politici, ktorí žiadajú najmä nezávislé externé hodnotenie, poslanecký prieskum či dokonca referendum o sprevádzkovaní nových blokov. SE sa nepriaznivý mediálny rozruch snažili prehlušiť správou o úspešnej studenej hydroskúške na 3. bloku EMO, hoci aj pri nej priznali niekoľko odhalených problémov, a tiež informáciou o zaistení financovania dostavby. Pokiaľ ide o bezpečnosť, ÚJD napokon minulý piatok reagoval stanoviskom, v ktorom zdôraznil priebežné kontroly a previerky celého procesu dostavby a vysvetlil, prečo prerušil konanie vo veci prípravy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Jadrový úrad tiež poukázal na to, že počas nadchádzajúcej horúcej hydroskúšky 3. bloku, ktorá má prebehnúť do konca tohto roka, bude prítomná misia WANO. Neskôr v čase skúšobnej prevádzky 4. bloku, čiže niekedy v roku 2020, chcú SE pozvať i misiu OSART z Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu, po ktorej opoziční politici volajú. Šéfka ÚJD pritom v rozhovore pre Trend uviedla, že podľa tvrdení elektrární spoločnosť nemá na pozvanie misie OSART kapacity. „V prípade akýchkoľvek pochybností o pripravenosti zariadenia na uvádzanie do prevádzky nebude prevádzkovateľovi umožnené jadrové palivo zaviezť,“ podčiarkol ÚJD vo svojom stanovisku. Vody okolo elektrární najnovšie rozvírili informácie bulvárneho týždenníka Plus 7 dní, podľa ktorého SE podpísali tri záložné zmluvy na základe ktorých vzniklo záložné právo na väčšinu majetku spoločnosti v prospech britskej korporácie Glas Trust. Britský agent
-
Rozhodnutie o zvýšení TPS kvôli emisiám v Novákoch vzbudzuje pochybnosti
12.9.2018Akú výšku ceny emisných povoleniek uznal regulačný úrad Slovenským elektrárňam pri rozhodnutí zvýšiť koncovú cenu elektriny? Postupoval v súlade s vlastnou vyhláškou? Koncom augusta regulačný úrad zvýšil tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) s platnosťou od 1. septembra 2018, pričom odkázal na nárast cien emisných povoleniek, ktoré si Slovenské elektrárne spaľujúce domáce uhlie v elektrárni Nováky musia nakupovať. Celkový doplatok, ktorým koncoví odberatelia elektriny prispievajú na prevádzku elektrárne Nováky, sa tak z doterajších 98 miliónov eur vyšplhal na viac ako 115,7 miliónov eur ročne. Portál energoklub.sk o tom informoval ako prvý. V samotnom rozhodnutí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) uvádza, že v priebehu roka 2018 došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny. „Zmena spočíva v náraste ekonomicky oprávnených plánovaných nákladov na nákup emisných kvót na zvyšok roka 2018,“ píše sa v rozhodnutí. Podľa právoplatnej cenovej vyhlášky z februára 2017 (§ 4 od. 1 písm f) sa pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov pri skleníkových plynoch používa „aritmetický priemer denných uzatváracích cien (settlement price) oficiálneho kurzového lístka zverejneného burzou EEX na jej webovom sídle, za produkt EU Emission Allowances - Spot Market v eurách na tony CO2 za obdobie od 1. januára roku t-1 do 30. júna roku t-1“.Pri svojom rozhodovaní o uznaných nákladoch na emisné kvóty pre tento rok mal teda regulátor podľa platnej legislatívy vychádzať z uzatváracích cien, ktoré boli na burze v prvom polroku 2017. Tie sa vtedy pohybovali okolo 5 eur za tonu CO2, čo nezodpovedá výške navýšenia nákladov zohľadnenej v TPS od 1. septembra. Regulačného úradu sme sa pýtali, aké iné náklady okrem nákupu emisných kvót boli Slovenským elektrárňam v cenovom konaní zohľadnené a či pri zmene rozhodnutia dodržal predmetné ustanovenie vlastnej vyhlášky. ÚRSO zatiaľ vzniknuté pochybnosti nerozptýlil. Hovorca uviedol, že našou žiadosťou o vyjadrenie sa bude zaoberať až budúci týždeň.O postup ÚRSO sa už začala zaujímať aj opozičná strana SaS. Poslanec Karol Galek, ktorý je členom výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, na dnešnej tlačovej konferencii naznačil, že za rozhodnutím by mohlo byť napríklad zvýšenie jednotkovej ceny uhlia, ktorú si však Slovenské elektrárne a Hornonitrianske bane dohadujú bilaterálne. Na Generálnu prokuratúru preto smeruje podnet na preskúmanie tohto rozhodnutia regulátora.
-
ÚRSO zvýšil cenu elektriny. Príčinou je spaľovanie uhlia
3.9.2018Regulačný úrad od začiatku septembra nenápadne zvýšil jednu zo zložiek ceny elektriny. Na spaľovanie domáceho uhlia v elektrárni Nováky prispejeme tento rok o 17,7 milióna eur viac než sa dosiaľ plánovalo. Od 1. septembra platia všetci odberatelia elektriny vyššiu tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil jej zvýšenie o 3 %. Na svedomí to má ťažba lignitu, ktorý pochádza z Hornonitrianskych baní Prievidza, a jeho povinné spaľovanie v tepelnej elektrárni Nováky. Takzvaná ENO zložka uvedenej tarify oproti doterajšej úrovni stúpla až o 18,07 %, z hodnoty 4,3559 €/MWh na dnešných 5,1428 €/MWh. Domácnosti aj firmy teda od soboty platia TPS, ktorá sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny na Slovensku na rok 2018, vo výške 26,988 €/MWh. Podľa rozhodnutia z decembra minulého roku sme mali v tomto roku dotovať spaľovanie uhlia v Novákoch sumou 98 miliónov eur. Podľa nových rozhodnutí regulačného úradu to má byť až 115,7 milióna eur. Pevná cena doplatku na zvyšok roka 2018 sa oproti predpokladu 72,5983 €/MWh zvýšila až na 85,7129 €/MWh. „Zmena spočíva v náraste ekonomicky oprávnených plánovaných nákladov na nákup emisných kvót na zvyšok roka 2018,“ uviedol ÚRSO vo vydaných cenových rozhodnutiach pre Slovenské elektrárne. Vlani elektráreň v Novákoch vypustila do ovzdušia takmer 1,79 miliónov ton ekvivalentu CO2. Pridelených mali len 42 tisíc ton CO2. Zvyšok si podľa pravidiel európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) musia nakupovať. Z dôvodu nárastu ceny emisných kvót na trhu už ÚRSO schvaľuje aj zvyšovanie cien tepla. Elektráreň Nováky vyrába elektrinu na základe rozhodnutia ministerstva hospodárstva o takzvanom všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) s platnosťou do roku 2030. Aj na základe tlaku z Európskej komisie sa však intenzívne diskutuje o skoršom konci platnosti VHZ. V závislosti od rekonštrukcie elektrickej stanice Bystričany by sa dotovaná výroba elektriny z hnedého uhlia mala ukončiť okolo roku 2023.
-
Začalo zdražovanie tepla. Spustili to v Košiciach
3.9.2018Stabilné ceny energií sú minulosťou. Zoči-voči rastúcim cenám komodít na trhoch a najmä cenám emisných povoleniek musí aj strážca nízkych koncových cien Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ustúpiť. Ako prvé odsúhlasil zdražovanie tepla štátnym teplárňam v Košiciach a Žiline. Už začiatkom júla sme avizovali zvyšovanie cien elektriny v dôsledku rastu cien komodity na pražskej burze, ktorá ovplyvňuje koncovú cenu v budúcom roku. Parameter, ktorý vstupuje do regulačného vzorca, vzrástol medziročne až o 27 %, t.j. takmer o 9 eur na megawatthodinu (MWh). Dodávatelia elektriny vplyv rastu komodity prepočítavajú vo svojich návrhoch pre ÚRSO, ktorý zatiaľ nechce hovoriť, o koľko stúpne cena elektriny domácnostiam a malým podnikom. V prípade cien tepla je však rast cien nespochybniteľný. Regulátor už odsúhlasil niektorým dodávateľom zvýšenie ceny. Vypuklo to v Košiciach Ako prvá podala návrh na úpravu cenového rozhodnutia Tepláreň Košice (TEKO), a to už koncom júna. Odôvodnila ho výraznou zmenou cien povoleniek CO2, u ktorých dovtedy došlo k takmer trojnásobnému nárastu a taktiež z dôvodu zvýšenia nákladov na odvoz a likvidáciu nespálených zvyškov paliva. TEKO, ktorého vlastníkom je štát prostredníctvom spoločnosti MH Manažment, vyrába elektrinu a teplo z energetického uhlia a zemného plynu. Spoločnosť v minulom roku dodala 211 GWh elektriny a predala teplo v objeme takmer 795 GWh. ÚRSO s účinnosťou od 1. augusta odsúhlasil Teplárni Košice zvýšenie variabilnej zložky ceny tepla o 10,1 %, s tým, že výsledná cena tepla v ostávajúcej časti roku bude o 4,2 % vyššia. Keďže od TEKO nakupujú teplo viacerí dodávatelia, zvýšenie ceny pre odberné miesta v Košiciach sa v reťazovej reakcii prejavilo aj u ostatných. Fixná zložka ceny síce zostala na rovnakej úrovni, ale ÚRSO už schválil nárast variabilu aj pre firmu Veolia Energia Východné Slovensko (+ 7,4 %), Technickú univerzitu (+ 9,3 %), spoločnosti Property Services SK (+ 9,4 %), Bytový podnik mesta Košice (+ 7,2 %) aj firme Tepelné hospodárstvo (+ 9,1 %), ktoré je hlavným odberateľom tepla od TEKO a zásobuje asi 78 tisíc domácností. Pokračujú teplári v Žiline Zdražovanie tepla sa už prenieslo aj do Žiliny. Kvôli rastu cien povoleniek CO2, a teda výrobných nákladov, požiadala začiatkom júla o zvýšenie ceny aj ďalšia firma Žilinská teplárenská (ŽT) s rovnakým štátnym akcionárom ako TEKO. V minulom roku firma dodala 77 GWh elektriny a predala 429 GWh tepla, ktoré pochádzali z hnedého uhlia a zemného plynu. Od začiatku septembra ÚRSO odsúhlasil Žilinskej teplárenskej zvýšenie variabilnej zložky tepla o 13,9 %. Aj tu sa očakáva séria nadväzujúcich nárastov cien tepla. Schválenú ju už má firma BYTTERM (+ 9,7 %) aj MPM Správcovská spoločnosť (+ 12,8 %), ktoré od ŽT teplo nakupujú. Ďalšie zmeny cenových rozhodnutí sú už na ceste. Príčiny a následky Variabilná zložka tepla v koncovej cene zaváži. Napokon vlani tvorila po rokoch poklesu v priemere 57 % nákladov. Aktuálne sa predražuje hlavne spaľovanie fosílnych palív, ktoré sú u nás hlavným palivom na výrobu tepla. Zemný plyn vlani tvoril 53 % palivovej základne, uhlie takmer 19 %. Ako potvrdzujú vydané rozhodnutia ÚRSO, hlavnou príčinou zdražovania tepla je rast cien emisných kvót. Všetky veľké inštalácie (energetické a priemyselné podniky a tiež leteckí dopravcovia) sú zapojené do systému obchodovania s emisiami. Prevádzkovatelia môžu dostať časť emisných kvót bezodplatne, zvyšok si kupujú v aukcii alebo na trhu. Cena povolenky EUA, ktorá predstavuje povolenie vypustiť jednu metrickú tonu CO2 za rok do ovzdušia, vystrelila nahor. Minulý týždeň prekročila hodnotu 21 €/t. Na tejto úrovni sa naposledy a jediný krát v histórii pohybovala v októbri 2008. Pred rokom sa cena EUA pohybovala okolo 6 €/t. Začiatkom septembra 2016 bola dokonca pod 4 €/t. Nadchádzajúca vykurovacia sezóna sa tak môže pri štandardnej spotrebe oproti tej minulej predražiť. Skutočný dosah nárastu variabilnej zložky ceny bude závisieť od objemu spotrebovaného tepla. Ten sa odvíja od vonkajších teplôt a podmienok a tiež od opatrení energetickej efektívnosti (napr. zateplenia), ktoré mohli domácnosti i firmy zrealizovať počas letného obdobia. Navrch budú mať aj objekty s vlastnými kotolňami a malými zariadeniami na výrobu tepla, ktoré nemusia emisné povolenky nakupovať. Hoci sa ÚRSO zatiaľ bráni odhadom o raste koncových cien elektriny či plynu pre domácnosti, keďže Tepláreň Košice aj Žilinská teplárenská, rovnako ako stovky ďalších zdrojov vyrábajú spolu s teplom z tých istých palív a pri vypúšťaní tých istých emisií CO2 aj elektrickú energiu, pod ťarchou ekonomických argumentov by mal regulačný úrad ustúpiť aj pri ďalších odvetviach.
Z DIANIA V KLUBE
Diskusia: Regulácia v energetike sa za rok neposunula vpred 11.9.2018
Webová stránka platformy ENERGOKLUB® prešla zmenou 8.8.2018
Aplikácia zákona o kybernetickej bezpečnosti je stále zahmlená 20.6.2018
Prednáška: Kybernetická bezpečnosť v energetike 7.6.2018
Diskusia o novele OZE zákona šla do detailov 29.5.2018
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.