Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Najnovšie články
-
Energetický osud sveta závisí od vládnych rozhodnutí, vyzdvihol šéf IEA
14.11.2018Hlavnými trendmi v energetike sú zvyšujúca sa elektrifikácia, expanzia obnoviteľných zdrojov, zvraty v produkcii ropy a globalizácia trhov s plynom. Potvrdili to analytici Medzinárodnej energetickej agentúry vo svojom tohtoročnom výhľade. Geopolitické faktory čoraz výraznejšie tlačia na energetické trhy, čo podčiarkuje zásadný význam energetickej bezpečnosti, uviedla Medzinárodná energetická agentúra (IEA) pri príležitosti vydania novej publikácie World Energy Outlook (WEO) 2018, v ktorej zachytáva hlavné trendy a možné dopady na dopyt a ponuku energie, emisie uhlíka, znečistenie ovzdušia a prístup k energii. Vo všetkých oblastiach energetiky budú mať podľa IEA národné vlády kľúčový vplyv na smerovanie budúcnosti energetiky. Dopyt po energii by podľa jedného z modelov agentúry mohol vzrásť do roku 2040 o viac než 25 %, čo si ročne vyžiada investície za vyše 2 miliardy dolárov. „Naša analýza ukazuje, že viac než 70 % svetových energetických investícií bude poháňaných vládami, a teda odkaz je jasný – energetický osud sveta závisí od vládnych rozhodnutí,“ uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol. Kritickú úlohu preto zohrajú štátom riadené podniky a firmy, ktorým bude štát úplne alebo sčasti garantovať investičné výnosy. OZE sú voľbou číslo 1 V prípade elektriny sú hlavným technologickým ťahúňom obnoviteľné zdroje. Vďaka poklesu nákladov a podpore v podobe rôznych vládnych politík budú podľa IEA v globálnom meradle tvoriť takmer 2/3 dodatočného výkonu. To ovplyvní zloženie globálneho mixu výroby elektriny. Podiel OZE by mal zo súčasných 25 % stúpnuť do roku 2040 na viac než 40 %. Stále však budú v závese za dvoma hlavnými zdrojmi, ktorými zostanú uhlie a zemný plyn. Expanzia OZE síce prináša pozitívne environmentálne benefity, ale zároveň stavia tvorcov politík pred nový súbor výziev, na ktoré musia rýchlo reagovať, aby sa naďalej zachovala dostupnosť elektriny. Ide najmä o vyššiu variabilitu v dodávkach a väčšiu flexibilitu elektrizačnej sústavy. Neustále sa zvyšujúce podiely elektriny zo slnka a z vetra vyžadujú trhové reformy, investície do vedení a rozvodní a tiež do lepšieho využívania technológií na riadenie dopytu, ako sú inteligentné meradlá alebo batériové úložiská. IEA zároveň podčiarkla, že v prípade tvrdo regulovaných trhov, ako sú Čína, India či krajiny Blízkeho východu a juhovýchodnej Ázie, naďalej trvá riziko nadbytočných investícií. Inštalovaný výkon zdrojov, ktoré sú v súčasnosti v procese výstavby alebo vo fáze plánovania, predstihne reálne potreby systému. To zároveň ohrozuje cenovú dostupnosť elektriny pre viac než miliardu domácností po celom svete. Široká elektrifikácia Ďalším faktorom v prospech transformácie elektroenergetiky je vyšší dopyt, ktorý súvisí s rozvojom digitálnej ekonomiky, elektromobilitou a ďalšími technologickými zmenami. Aj preto sa IEA vo svojej novej publikácii bližšie pozrela na dopady vyššej elektrifikácie dopravy, budov a priemyslu. Podľa autorov WEO 2018 očakávaná elektrifikácia povedie k dosiahnutiu vrcholu dopytu po rope do roku 2030, čím sa zároveň znížia objemy lokálnych škodlivých látok v ovzduší. Na redukciu emisií uhlíka to však bude mať len zanedbateľný dopad, ak sa zároveň neprijmú opatrenia na zvýšenie podielu OZE a nízkouhlíkových zdrojov elektriny, kam sa radí aj jadrová energia. IEA v súvislosti s emisiami oxidu uhličitého a naplnením záväzkov podľa Parížskej klimatickej dohody upozornila, že väčšina emisií spojených s energetickou infraštruktúrou je už teraz v systéme zakliesnená. Najväčšiu zásluhu na tom majú elektrárne spaľujúce uhlie, ktoré predstavujú viac než tretinu týchto emisií do roku 2040. Súvisí to najmä s množstvom uhoľných projektov v Ázii, kde tieto elektrárne dosahujú priemerný vek len 11 rokov. Pred nimi sú teda ešte dekády ďalšej prevádzky. Pre porovnanie, priemerný vek uhoľných elektrární v Európe či USA je okolo 40 rokov.
-
Najväčší dodávateľ elektriny výrazne zvyšuje svoje ceny
13.11.2018Drahšia elektrina na burzách sa už odzrkadľuje u prvých dodávateľov vrátane hlavného hráča ZSE Energia. Odberatelia si za variabilnú zložku môžu priplatiť až o štvrtinu viac. Keďže sa vývoj dotýka celého trhu, masívne presuny k lacnejším dodávateľom sa neočakávajú. ZDE naopak odporúča navýšiť si priebežné zálohové platby, aby odberatelia predišli možným budúcim nedoplatkom. Medziročné zvýšenie ceny elektriny na pražskej burze o takmer 28 %, t. j. v prepočte o 8,80 €/MWh, výrazne zamáva variabilnou zložkou ceny elektriny, ktorú platia koncoví odberatelia. Dlhoročný pokles veľkoobchodných cien komodity nahrával znižovaniu koncových cien. Táto fáza vývoja je však za nami. Regulačný úrad stanovuje výšku jednotlivých taríf, ktoré slúžia na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, kogenerácie elektriny a tepla, spaľovanie domáceho uhlia či na zaistenie spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy, a tiež výšku poplatkov za de facto monopolné činnosti – prenos a distribúciu elektriny. Okrem toho však určuje aj hornú hranicu ceny pre odberateľov v domácnostiach i firmám či úradom zaradeným do kategórie malý podnik s ročnou spotrebou najviac 30 MWh za všetky odberné miesta. Prví dodávatelia zvyšujú ceny Najväčší dodávateľ elektriny na Slovensku spoločnosť ZSE Energia, ktorá vlani dodávala elektrinu viac než 35 % domácností a 30 % malých podnikov, zvýši od začiatku roka 2019 niektorým odberným skupinám jednotkovú cenu aj o štvrtinu. Vyplýva to z minulotýždňového cenového rozhodnutia ÚRSO, ktoré ešte nie je právoplatné. Zdražie jednak fixná zložka ceny, keďže podľa poslednej novely cenovej vyhlášky 18/2017 si za každé odberné miesto mesačne priplatíme o 10 centov viac než doteraz, jednak variabilná, ktorá zohľadňuje spomínaný rastúci trend cien na trhu.
-
Novela zákona o OZE vyšla v Zbierke zákonov
13.11.2018Zásadné zmeny legislatívy v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov (OZE) a kogenerácie elektriny a tepla boli publikované v Zbierke zákonov. Účinnosť nadobudnú od začiatku budúceho roka. Centrálna správa systému podpory pod taktovkou OKTE, paralelné systémy podpory formou doplatku pre zariadenia do 500 kW a príplatku pre zariadenia s vyšším inštalovaným výkonom, inštitút lokálneho zdroja či možnosť kompenzácií časti nákladov na podporu OZE pre energeticky náročný priemysel. To sú novinky, ktoré sa postupne začnú od 1. januára 2019 dostávať do praxe. Ministerstvo hospodárstva bude každoročne zverejňovať maximálny objem výkonu, ktorý je možné do sústavy pripojiť, či už ako zariadenie s finančnou podporou alebo ako nedotovaný lokálny zdroj. Realitou sa majú stať aukcie, ktoré sú trhovo orientovaným mechanizmom podpory výstavby nových výrobných zariadení. V primárnej legislatíve sa tiež zadefinovala tarifa za prevádzkovanie systému a jej zložka určená na podporu OZE a tiež neoprávnené dodávanie do sústavy. Výrobcovia elektriny budú musieť mať povinne uzavretú zmluvu o prístupe do sústavy, pri ktorom tiež došlo k úprave definície. Značná časť subjektov pôsobiacich v sektore energetiky hodnotí novelu zákona 309/2009 pozitívne. Zaujímavosťou je, že jej v slovenskej Zbierke zákona prislúcha označenie číslom 309/2018. Keďže dochádza k úprave legislatívy, ktorá súvisí s právom EÚ v oblasti podpory OZE a vysoko účinnej kombinovanej výroby a tiež v oblasti štátnej pomoci, novú verziu predpisu ešte musí odsúhlasiť Európska komisia v rámci procesu notifikácie.
-
Plyn: Projekt IGB naberá dych. Zaistil si peniaze, výnimku aj surovinu
12.11.2018Dlhodobo plánované nové potrubie medzi Gréckom a Bulharskom má stáť 240 miliónov eur a môže zmeniť plynárenské vzťahy na Balkáne. Projekt získal grant z EÚ, pôžičku z EIB a zelenú dostala aj štátna pomoc. Azerbajdžan sa už dohodol na dodávke miliardy kubických metrov plynu do Bulharska. Historický exkurz Dejiny projektu interkonektora medzi Gréckom a Bulharskom (IGB) sa píšu už pekných pár rokov, avšak dlho bol len na papieri. Sústavy oboch krajín sú zatiaľ prepojené len jedným plynovodom medzi mestami Sidirokastron v Grécku a Kulata v Bulharsku na západe spoločnej hranice, pričom potrubie má maximálnu technickú kapacitu 109 GWh/deň. Reálnym impulzom pre oživenie myšlienky výstavby nového interkonektora sa stalo zrušenie projektu South Stream, ktorým sa mal ruský plyn dostať popod Čierne more priamo do Bulharska. Už v decembri 2015 Atény a Sofia podpísali dohodu o výstavbe s tým, že konštrukčné práce mali začať na jeseň 2016 a plynovod by sa spustil po roku 2018. Prípravy však trvajú dodnes. Parametre Nový plynovod by mal mať dĺžku 182 kilometrov. V prvej fáze by sa ním mohli prepravovať 3 miliardy metrov kubických plynu ročne, a to v smere z Grécka do Bulharska. Podľa aktuálneho harmonogramu by sa mal sprevádzkovať do konca roka 2021. V druhej fáze by sa jeho kapacita potenciálne zvýšila na 5 miliárd m3/ročne a umožnil by sa aj reverzný tok v smere do Grécka.
-
Peter Demeč: Výzvy prevádzkovateľov distribučných sietí v nízkouhlíkovej energetike
12.11.2018Najväčšou výzvou pre prevádzkovateľov distribučných sietí do budúcnosti je zabezpečiť aj naďalej dostatočnú vyťaženosť potrubí, ktorých rozvetvené konce slúžia v primárnej miere na vykurovanie. Píše Peter Demeč zo spoločnosti SPP - Distribúcia v článku, ktorý bol publikovaný v časopise Slovgas. Inovácie v energetike zaznamenávame denne. Ak chce plynárenstvo ostať jej dôležitou súčasťou, musí poskytovať odpovede na otázky, ktoré so sebou prináša postupný prechod od technologicky jednoduchšej energetiky, zameranej na spaľovanie fosílnych palív k sofistikovanejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov. Jedine tak ostane aj pre budúce generácie jasnou voľbou, nielen ako najlepší z nechceného, či prvý z druhej kategórie. Stratou schopnosti inovovať je každé odvetvie odsúdené na zánik a stáva sa nepríťažlivým pri nábore nových zamestnancov. Prevádzkovať distribučnú sieť efektívne možno len pri optimálnej miere využívania jej potenciálu. Do budúcna je preto najväčšou výzvou zabezpečiť aj naďalej dostatočnú vyťaženosť potrubí, ktorých rozvetvené konce slúžia v primárnej miere na vykurovanie. Zároveň tiež hľadať riešenia, ako byť jasnou voľbou aj pri uspokojovaní ostatných dopytov po energii: v doprave, pri výrobe elektriny, či chladu. Európski distribútori plynu sa preto zaoberajú tromi okruhmi otázok: Ako spraviť zemný plyn atraktívnejším, resp. zachovať jeho atraktivitu aj u nastupujúcej generácie spotrebiteľov energií? Ako využiť existujúcu infraštruktúru pre alternatívne zdroje energií? Ako benefitovať z trendu digitalizácie a decentralizácie energetiky? Imidž plynu ako paliva zelenej budúcnosti Nastupujúcu generáciu spotrebiteľov energií bude v čoraz väčšej miere trápiť obnoviteľnosť ich zdroja, uhlíková stopa od jeho vygenerovania až po použitie. Zemný plyn vyťažený z podzemných vrstiev je a bude atraktívnym vďaka svojej čistote, pretože obsahuje len nepatrné množstvo zdraviu škodlivých a životné prostredie znečisťujúcich látok, či už pri ťažbe, preprave alebo spaľovaní. Na druhej strane, žiaľ, nemožno úplne bagatelizovať jeho príspevok ku globálnemu otepľovaniu, v dôsledku ktorého sa ľudstvo, celkové živočíšstvo a rastlinstvo na Zemi stávajú z roka na rok zraniteľnejšími. Propagovať zemný plyn ako ekologické nízkoemisné palivo by bolo jednoduchšie po aspoň čiastočnom eliminovaní jeho uhlíkovej stopy. Odstránil by sa tak jediný neduh tohto paliva, čím by sa preň zabezpečila svetlá budúcnosť. Západné krajiny skúšajú rôzne cesty, ako zemný plyn spraviť uhlíkovo neutrálnym pre klímu. Znamená to uhlík v molekule metánu neťažiť zo zeme, ale nahradiť nadzemným, ktorý sa už v atmosfére nachádza a vyrobiť tzv. Green Gas – „zelený plyn“. Najrozšírenejším príkladom je výroba biometánu z rastlinných a živočíšnych produktov, či odpadových vôd. Kým na Slovensku tento obnoviteľný zdroj zatiaľ nenašiel adekvátnu podporu, v Nemecku, vo Švédsku, Veľkej Británii, Švajčiarsku, v Holandsku, vo Francúzsku, či v Dánsku je v prevádzke vyše 500 biometánových staníc a mnohé ďalšie sú vo výstavbe [1]. Ďalším typom „zeleného plynu“ je plyn z komunálneho odpadu (alebo Waste-to-Gas) [2], prípadne z biomasy, kde tzv. pyrogazifikáciou dochádza pomocou termochemických procesov k výrobe syntetického plynu bohatého na vodík [3]. Francúzsky Engie (predtým GDF Suez), ktorý sám seba označuje za globálneho lídra v premene energetiky v rámci boja proti klimatickým zmenám, predpokladá v roku 2050 schopnosť pokryť ročnú spotrebu plynu vo Francúzsku výlučne obnoviteľným plynom. Ako naznačuje spoločná štúdia Engie a ADEME [4], biometán by mal v roku 2050 predstavovať len cca 30 % „zelených plynov“, rovnako ako syntetické plyny z prebytočnej a/ alebo lacnej elektriny. Najväčší rozmach sa predpokladá vo výrobe obnoviteľných plynov cestou pyrogazifikácie prevažne drevnej biomasy:Vodíková budúcnosť? Prerušovaná a nespoľahlivá výroba elektriny zo slnečnej, či veternej energie má veľké predpoklady v blízkej budúcnosti zlacnieť, čo by mohlo generovať jej vysoké objemy. Z rôznych pohľadov sa javí byť jej uskladnenie vo forme vodíka (Power-to-Gas, P2G) najoptimálnejším spôsobom, ako zmeniť jej nepredvídateľnosť na flexibilný obnoviteľný zdroj energie. Aktuálne prebiehajúca štúdia HYREADY [5] má za cieľ zdokumentovať vplyvy pridávania vodíka k zemnému plynu až do úrovne 30 % na kapacitu potrubí, kalorickú hodnotu zmesi, ale aj straty plynu, priepustnosť potrubí rôznych materiálov, podzemných zásobníkov, regulačných či kompresorových staníc, odolnosť a priepustnosť používaných tesnení, vplyvy na odorizáciu, plynové spotrebiče, meranie únikov, rozsah jet-fire (dopadová zóna v prípade ruptúry potrubia) a iné vplyvy. Projekt GHRYD vo Francúzsku [6] má za cieľ získať akceptáciu spoločnosti budovaním dôvery odberateľov plynu v ohraničenej oblasti, ktorým je distribuovaná zmes zemného plynu s vodíkom až do úrovne 20 %. Súčasne má projekt za cieľ v reálnych podmienkach potvrdiť, že takáto zmes nemá negatívny vplyv na distribútora, ani odberateľa. Dôraz je kladený na pozitívny vplyv v oblasti znižovania príspevku plynárenstva a spotrebiteľov k emisiám skleníkových plynov. Podobných projektov vzniká v Európe niekoľko, príkladom sú HyDeploy britského National Grid [7], či taliansky projekt Store&Go [8], v ktorom sa vodík vyrobený z OZE metanizuje pomocou CO2 vysatým zo vzduchu (uhlíkovo neutrálne riešenie) a následne sa syntetický metán vtláča do plynárenskej siete. K čisto vodíkovej energetike sa chcú priblížiť v anglickom Leeds, kde štúdiou h21 Leeds City Gate [9] poukazujú na realizovateľnosť premeny plynárenstva na 100 % vodíkové. Pripomínajú obdobie spred 50 rokov, kedy postupne prechádzali z distribúcie špinavého svietiplynu s vysokým obsahom vodíka (vyše 50 %) na zemný plyn. Vodík navrhujú vyrábať priamo po ťažbe zemného plynu v Severnom mori parným reformovaním (tzv. šedý vodík) podobne, ako je to v prípade chemických a petrochemických závodov. Oddelené oxidy uhlíka chcú zachytávať a uskladňovať vo vyťažených podmorských priestoroch a distribuovať tak iba bezemisný vodík. Otázne je, nakoľko sa v reálnych podmienkach vyrovnajú s obavami spojenými s niektorými generáciami oceľových plynovodov, ktoré by prechodom na čistý vodík mohli utrpieť škody a mohli mať problém s tesnosťou. Rovnako kapacitné nároky na veľkosť potrubí na distribúciu vodíka budú neporovnateľne väčšie, než pri distribúcii trojnásobne výhrevnejšieho metánu. Z týchto dôvodov sú pri podobnom projekte Liverpool-Manchester Hydrogen Clusters [10] obozretnejší a navrhujú na tzv. šedý vodík pretransformovať iba priemysel a plynovody miestnych sietí napĺňať zmesou metánu s vodíkom maximálne do úrovne 20 %. Tá je všeobecne pokladaná za bezpečnú a spoľahlivú z hľadiska distribútora, či odberateľa a už spomenuté projekty a štúdie si kladú za cieľ bezpečnú úroveň testovať, stanoviť a certifikovať na používanie. Vodík vyrobený technológiou P2G môže byť využitý aj ako vstup do bioplynovej stanice, ktorá bežne produkuje max. 60 % metánu a zvyšok bioplynu tvorí prevažne CO2. Metanizáciou vodíka prostredníctvom CO2 zložky bioplynu by došlo v takejto bioplynovej stanici k zvýšeniu produkcie metánu, ktorá by de facto predstavovala biometánovú stanicu (produkcia tzv. BioSynGas), napr. francúzsky projekt HyCaBioMe [11]. V červených rámčekoch je možné vidieť synergie a pozitívne externality načrtnutého riešenia:Palivové články ako „Game changer“? Palivovým článkom (Fuel Cells), ktoré vyrábajú bezemisnú elektrinu obráteným spôsobom, ako vzniká vodík vodnou elektrolýzou z prebytočnej, lacnej elektriny z OZE, sa dlhodobo predpovedá svetlá budúcnosť. Ide o elektrochemické zariadenia, ktoré menia chemickú energiu priamo na elektrickú, bez spaľovania paliva. V typickom palivovom článku je plynné palivo kontinuálne privádzané k anóde (záporná elektróda) a oxidovadlo (napr. vzdušný kyslík) ku katóde. Elektrochemická reakcia prebieha na elektródach a produktom reakcie je elektrický prúd. Emisiami sú voda a teplo. Masovejšiemu rozmachu palivových článkov však bráni komplikovaná distribúcia vodíka, preto mnohé projekty majú za cieľ preukázať využitie plynárenskej infraštruktúry, ktorá by palivové články plnila zemným plynom. Príkladom je projekt ene.field [12], ktorý na vzorke 1 100 rodinných domov v 11 krajinách Európy po dvojročnej prevádzke preukázal spoľahlivosť domácej výroby elektriny a tepla zo zemného plynu v minikogenerácii pomocou palivového článku (obr. 3). Jedným z benefitov pre spotrebiteľa by tak bola aj možnosť nabíjania elektromobilu zo zemného plynu.Problémom, ako sa vyrovnať s rozdielnou kvalitou a zložením zemného plynu v európskych krajinách, sa zaoberá projekt Ferret-H2 [13], ktorý vyvíja minireaktor na reforming vodíka z dodávaného zemného plynu. Počíta so zvýšenou premenlivosťou zloženia zemného plynu napríklad postupným pridávaním bio, syntetických metánov, či elektro-vodíka do distribuovaného zemného plynu. Dôležité bude tiež sledovať vývoj v oblasti tzv. virtuálnych elektrární, ktorých význam bude narastať so zvyšujúcim sa objemom elektriny vygenerovanej lokálnymi decentralizovanými zdrojmi. Pri obojsmernom toku elektriny k, ale aj od spotrebiteľov, by totižto lokálny zdroj výroby elektriny nemusel byť dimenzovaný na špičkový výkon miesta spotreby (napr. rodinný dom), ale postačoval by ďaleko menší, avšak spojený s inými zdrojmi, napríklad susednými rodinnými domami v obci (tzv. smart grid - inteligentná sieť). Aby sieť bola inteligentná, schopná predvídať a pružne reagovať na lokálne zmeny v ponuke a dopyte po energiách, bude nevyhnutná previazanosť a digitalizácia všetkých jej prvkov. Táto oblasť bola tiež predmetom detailného skúmania v projekte ene.field a iných projektov partnerstva Fuel Cells and Hydrogen Joint Undertaking, podporených európskymi peniazmi. Autor článku: Ing. Peter Demeč, FCCA Po štúdiu na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach pôsobil v spoločnosti KPMG Slovensko, odkiaľ z pozície senior audítora prestúpil do SPP – distribúcia, a.s., do sekcie riadenia aktív. So svojím tímom aktuálne ako vedúci odboru stratégie a rozvoja aktív postupne zveľaďuje jednotlivé prvky asset manažmentu a s obľubou sa venuje témam integrácie obnoviteľných energií do plynárenskej infraštruktúry. Pozn. red.: Článok pôvodne vyšiel v októbrovom čísle (5/2018) odborného plynárenského časopisu Slovgas. Článok publikujeme so súhlasom redakcie a autora.
-
Po teple a plyne prišlo na rad aj zdražovanie elektriny
8.11.2018Vyššie ceny na burzách zvýšia spotrebiteľom cenu plynu o desiatky aj stovky eur ročne. Teplo zdraželo kvôli plynu aj emisným povolenkám. Elektrina bude drahšia jednak kvôli vyššej fixnej mesačnej sadzbe, jednak kvôli drahšej komodite. Viacerí dodávatelia už majú svoje rozhodnutia a menia cenníky. Budúci rok musia domácnosti aj firmy počítať s oveľa vyššími platbami za energie. Z dôvodu rastu cien komodít na svetových burzách a tiež zvýšenia cien emisných povoleniek si odberatelia priplatia za plyn, teplo i elektrinu. Už pred vykurovacou sezónou začal regulačný úrad schvaľovať vyššie ceny teplárňam. Tie totiž pri spaľovaní neekologických fosílnych palív ako uhlie či zemný plyn vypúšťajú do ovzdušia emisné látky, za čo však musia platiť poplatky vo forme emisných povoleniek. Plynári zdražujú aj o 10 % Takzvaná „zmena ekonomických pomerov“ bola aj dôvodom na zmeny doterajších cien plynu, ktorých výška bola pôvodne schválená až do konca roka 2021. V období, ktoré sa podľa vyhlášky zohľadňuje pri výpočte maximálnych cien, totiž plyn na nemeckej burze stúpol. V jednotlivých rozhodnutiach, ktoré už ÚRSO vydal pre spoločnosti SPP, VSE, innogy, Twinlogy či MET Slovakia, sa uvádza zvýšenie ceny komodity od 16 % do 20 %. Na koncovej cene sa to prejaví u jednotlivých spotrebiteľov v závislosti od tarifnej skupiny. Zatiaľ čo pri najnižšej tarife sa bude zdražovať o pár eur, u ostatných skupín sa treba pripraviť na platby vyššie o desiatky aj stovky eur ročne. Napríklad pri ročnej spotrebe plynu 92 000 kWh si odberatelia štátneho dodávateľa plynu SPP priplatia oproti súčasnosti asi o 138 eur ročne viac, odberatelia druhého najväčšieho dodávateľa innogy asi o 330 eur ročne viac. U odberateľov spoločnosti VSE sa však u najväčších domácností, ktoré plynom vykurujú veľké plochy, a u malých podnikov (priemerná ročná spotreba 92 000 kWh) predpokladá ročný nárast ceny plynu o viac než 760 eur. O niečo viac si priplatia aj záujemcovia o pripojenie do plynárenskej siete. Keďže však ide o jednorazové poplatky, neovplyvňujú vývoj ceny za distribúciu či dodávku koncovým odberateľom. Elektrina: TPS vyššia, TSS nižšia Na konci je aj éra lacnej elektriny. Potvrdzuje to regulátor, ktorý postupne schvaľuje výšku jednotlivých zložiek koncovej ceny elektrickej energie. Už v septembri došlo k zvýšeniu tarify za prevádzkovanie systému (TPS) z dôvodu drahšieho spaľovania domáceho uhlia v elektrárni Nováky.
Z DIANIA V KLUBE
Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM® 2018 7.11.2018
Úspory energie: Po malých novelách príde čas na veľkú revíziu legislatívy 26.10.2018
Na konferencii ENERGOFÓRUM® 2018 sme oslávili rok od založenia 24.10.2018
Diskusia: Regulácia v energetike sa za rok neposunula vpred 11.9.2018
Webová stránka platformy ENERGOKLUB® prešla zmenou 8.8.2018
KALENDÁR UDALOSTÍ
Kybernetická bezpečnosť v energetike
Rok po výmene stráží na ÚRSO
ENERGOFÓRUM® 2018
Legislatívne zmeny v oblasti energetickej efektívnosti a hospodárnosti budov
Reforma systému podpory OZE a KVET a jej praktické dopady
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.