Energetická skupina GGE zmenila svoj názov na spoločnosť UCED Slovensko. Zmena prichádza po vlaňajšej akvizícii zo strany českej skupiny CREDITAS.

Energetická skupina GGE zmenila svoj názov na spoločnosť UCED Slovensko. Zmena prichádza po vlaňajšej akvizícii zo strany českej skupiny CREDITAS.
Hodnotu parametra WACC, ktorý predstavuje mieru výnosnosti regulačnej bázy aktív, sa bude do konca aktuálneho regulačného obdobia, teda do 31. decembra 2027, uplatňovať pre odvetvia elektroenergetiky, plynárenstva a vodného hospodárstva v nezmenej hodnote 5,39 %. Informoval o tom regulačný úrad ÚRSO.
Rozhodujúcim faktorom pri lokalizácii nových dátových centier sa stáva rýchlosť pripojenia do sústavy, konštatuje analýza think tanku Ember. Kľúčom k zvládnutiu rastúceho dopytu po elektrine, najmä v súvislosti s rozvojom AI, je kombinácia krátkodobých riešení a dlhodobej stratégie rozvoja prenosových a distribučných sústav.
Polovica kapacity konferencie ENERGOFÓRUM® 2025 je naplnená! Zabezpečte si miesto za zvýhodnenú cenu ešte pred letom a zažite dva dni plné inšpiratívnych diskusií, aktuálnych tém a kvalitného networkingu v jedinečnej atmosfére. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Priemerná cena drevnej štiepky vlani dosiahla 74,11 € za tonu, uviedol ÚRSO. Predikciu ceny na tento rok ovplyvňuje dopyt po biomase v teplárenstve, konkurencia s drevospracujúcim priemyslom, zmeny v ťažbe dreva aj legislatívne požiadavky na udržateľnosť.
Bývalý šéf OKTE alebo riaditeľ teplárenských firiem? Vláda schválila dvoch nových kandidátov do Regulačnej rady.
Ďalšou strategickou investíciou SEPS je dvojité 400 kV vedenie Horná Ždaňa – Oslany. Vláda jej dnes udelila status, ktorý urýchli povoľovanie a výstavbu projektu. Investičné výdavky presiahnu 77 miliónov eur. Viac
Európska komisia predstavila legislatívny návrh, podľa ktorého sa má do konca roka 2027 ukončiť dovoz ruského plynu. Navrhla aj systém monitoringu. SPP odhadol dopad zvýšených nákladov na nákup komodity a vyššie náklady na prepravu pre svojich zákazníkov v rozpätí 180 - 270 miliónov eur.
PMÚ vykonal neohlásené inšpekcie u podnikateľov v oblasti klimatizácií, chladenia a tepelných čerpadiel. Dôvodom bolo podozrenie z existencie dohody, ktorej cieľom alebo následkom bolo alebo mohlo byť obmedzenie hospodárskej súťaže. Viac
Nový jadrový zdroj v Bohuniciach, ktorý chce stavať a prevádzkovať štát, by mala vybudovať americká spoločnosť Westinghouse. Uviedol dnes po kontrolnom dni na MH SR premiér Fico. Onedlho by mala byť v tejto veci podpísaná medzivládna dohoda. Elektráreň s inštalovaným výkonom 1250 MW by mala stáť 13 – 15 miliárd eur. Viac
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB® 24. 6. 2024
Seminár o novinkách v zodpovednosti za odchýlku a centrálnej fakturácii 19. 4. 2024
Energetická skupina GGE zmenila svoj názov na spoločnosť UCED Slovensko. Zmena prichádza po vlaňajšej akvizícii zo strany investičnej skupiny CREDITAS. Skupina GGE, ktorá dlhodobo patrí k jedným z najväčších hráčov v segmente teplárenstva a kombinovanej výroby energií na Slovensku, od pondelka (23. júna 2025 ) vystupuje pod novým obchodným menom – UCED Slovensko. O tejto zmene informovala spoločnosť. Rebranding GGE na spoločnosť UCED Slovensko je formálnym zavŕšením minuloročnej vlastníckej zmeny. Zmena názvu súvisí so vstupom nového akcionára, ktorým sa v minulom roku stala skupina Unicapital Energy zo skupiny CREDITAS českého podnikateľa Pavla Hubáčka. Koncentráciu schválil Protimonopolný úrad SR - súčasťou transakcie bola len slovenská časť GGE. Aktíva v susednej Českej republike, ale aj v Poľsku zostali mimo predaja. Silná pozícia na trhu GGE – dnes UCED Slovensko – kontroluje približne 213 MWt inštalovaného výkonu vo výrobe tepla, 70 MWe vo výrobe elektriny a spravuje 110 km tepelných rozvodov. Medzi najvýznamnejšie aktíva skupiny patrí dodávateľ energií Elgas, ako aj Tepláreň Považská Bystrica, ktorá dlhodobo patrila medzi najväčších príjemcov doplatkov na vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (VÚ KVET). Súčasťou UCED Slovensko sú firmy:
Rozhodujúcim faktorom pri lokalizácii nových dátových centier sa stáva rýchlosť pripojenia do sústavy, konštatuje analýza Ember. Kľúčom k zvládnutiu rastúceho dopytu po elektrine, najmä v súvislosti s rozvojom AI, je kombinácia krátkodobých riešení a dlhodobej stratégie rozvoja prenosových a distribučných sústav. Dátové centrá sa stávajú jedným z kľúčových motorov rastu v európskom energetickom sektore. Sú základom pre rozvoj umelej inteligencie (AI), cloudových služieb a celej digitálnej ekonomiky. Ich ďalší rozmach však závisí od kapacity a spoľahlivosti elektrizačných sústav – čo sa v tradičných európskych uzloch čoraz viac prejavuje ako kritické obmedzenie. Podľa novej analýzy energetického think-tanku Ember môžu práve kvalitné plánovanie a modernizácia prenosových a distribučných sústav zásadne prekresliť európsku mapu líderských krajín v oblasi dátového priemyslu. Tejto šance sa môže chopiť aj Slovensko. Spotreba elektriny dátovými centrami v Európe rýchlo rastie Spotreba dátových centier v Európe podľa prognózy odborného portálu ICIS vzrastie z 96 TWh v roku 2024 na 168 TWh do roku 2030, resp. až na 236 TWh do roku 2035. To predstavuje nárast o takmer 150 % za dekádu. Vo Švédsku, Dánsku alebo Nórsku sa napríklad očakáva až trojnásobný prírastok už do roku 2030, čím spomenuté trhy predstihnú rýchlosťou rastu aj segment elektrifikovanej priemyselnej výroby alebo elektromobility. Investície sa v Európe presúvajú mimo tradičné centrá Hoci historicky sa dátové centrá koncetrovali do Frankfurtu, Londýna, Amsterdamu, Paríža a Dublinu, dnes tieto mestá čelia výrazným obmedzeniam v sústavách. Zatiaľ čo v roku 2023 bolo cca. 62 % kapacity data centier v týchto lokalitách, prognóza hovorí o poklese na úroveň 55 % v roku 2030 a 51 % v roku 2035. Dôvodom je dvojnásobne pomalší nárast dopytu (+55 %) do roku 2030 oproti trhom na severe a juhu EÚ, ktoré majú dostupnejšie kapacity (+110 %). Na Slovensku, ale aj v Rakúsku, v Maďarsku a v Taliansku, sa predpokladá, že spotreba elektriny dátovými centrami vzrastie do roku 2035 troj- až päťnásobne v porovnaní s rokom 2024. Dlhé čakacie doby znižujú atraktivitu tradičných lokalít V tradičných európskych uzloch trvá pripojenie nového data centra k prenosovej sústave priemerne 7 až 10 rokov, v niektorých prípadoch dokonca až 13. Takéto dlhé čakacie doby a zásadne znižujú atraktivitu investícií a nútia developerov hľadať alternatívy v iných štátoch. „Ako sa Európa usiluje prilákať priemysel AI, elektrické sústavy sa stanú rozhodujúcim faktorom. Hoci infraštruktúra pre AI sľubuje lákavé výhody ako hospodársky rast a digitálnu suverenitu, tie sa nemôžu naplno rozvinúť, ak im bude brániť preťaženie sústav. Krajiny, ktoré už dnes investujú do inovatívnych sústav, sa s veľkou pravdepodobnosťou stanú centrami dátovej infraštruktúry Európy v nasledujúcich rokoch,“ uviedla spoluautorka štúdie Elisabeth Cremona, analytička Ember, ktorá vystúpi na konferencii ENERGOFÓRUM® 2025.
Bývalý šéf OKTE alebo riaditeľ teplárenských firiem? Vláda schválila ďalších kandidátov do Regulačnej rady. V hlavnom odvolacom orgáne energetického regulátora by sa mali onedlho obsadiť voľné stoličky. Len minulý týždeň vláda schválila dvoch kandidátov na jedno uvoľnené miesto, a to Mariána Parkányiho a Máriusa Hričovského. Viac o oboch kandidátoch sa dočítate v tomto článku. Podrobne sme sa v ňom venovali aj podmienkam a obmedzeniam, ktoré musia budúci radní splniť a úlohám Regulačnej rady. Vláda dnes odklepla ďalších dvoch nominantov na druhé uvoľnené kreslo v rade. Členov regulačnej rady vymenúva prezident SR. Miloš Bikár bol od novembra 2023 do polovice marca 2025 členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku ekonomiky spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Predtým pôsobil od júla 2021 do začiatku októbra 2023 na pozícii riaditeľa a predsedu predstavenstva OKTE. Pred nástupom do OKTE bol diplomatom pre inovácie v izraelskom Tel Avive. V minulosti zastával viacero manažérskych funkcií najmä v bankovom sektore a tiež bol finančným riaditeľom v Matador Holdingu. Dlhodobo pôsobí aj na Katedre podnikových financií Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vojtech Červenka bol od roku 2020 do apríla 2025 obchodným riaditeľom v štátnom MH Teplárenskom holdingu. V rokoch 2012 – 2020 pôsobil v spoločnosti Sensus Slovensko, ktorá sa zameriava na výrobu a montáž meracích zariadení. Predtým v období 1995 – 2012 pôsobil ako finančný, generálny a obchodný riaditeľ v spoločnosti Dalkia, ktorú neskôr prevzala skupina Veolia.
Európska komisia predstavila legislatívny návrh, podľa ktorého sa má do konca roka 2027 ukončiť dovoz ruského plynu. Navrhla aj systém monitoringu. SPP odhadol dopad zvýšených nákladov na nákup komodity a vyššie náklady na prepravu pre svojich zákazníkov v rozpätí 180 - 270 miliónov eur. EÚ postupne zastaví dovoz ruského plynu a ropy do konca roka 2027 na základe legislatívneho návrhu, ktorý dnes predložila Európska komisia. Legislatívny návrh nadväzuje na cestovnú mapu, ktorú Komisia prijala minulý mesiac. Európska komisia očakáva, že v tomto roku dovoz plynu z Ruska prostredníctvom plynovodov a ako LNG klesne na 36,5 miliardy metrov kubických (bcm), t. j. na 14 %, oproti minuloročným 51,6 bcm. Zvyšné objemy ruského plynu možno podľa eurokomisie postupne ukončiť bez významného hospodárskeho vplyvu alebo rizík pre bezpečnosť dodávok z dôvodu dostupnosti dostatočného počtu alternatívnych dodávateľov na svetovom trhu s plynom, dobre prepojeného trhu Únie s plynom a dostupnosti dostatočnej dovoznej infraštruktúry v EÚ. Nové, krátkodobé a dlhodobé zmluvy Podľa plánovaného postupného zákazu dovozu bude od 1. januára 2026 zakázaný dovoz ruského plynu na základe nových zmlúv. Dovoz na základe existujúcich krátkodobých zmlúv sa má zastaviť do 17. júna 2026 s výnimkou dovozu potrubného plynu dodávaného do vnútrozemských krajín a spojeného s dlhodobými zmluvami, ktoré budú povolené do konca roka 2027. Dovoz na základe dlhodobých zmlúv sa má ukončiť do konca roka 2027. Zakázané budú aj dlhodobé zmluvy na služby terminálov LNG pre zákazníkov z Ruska alebo kontrolovaných ruskými podnikmi. Zabezpečí sa tým presmerovanie kapacity terminálov na alternatívnych dodávateľov, čím sa podľa eurokomisie v konečnom dôsledku zvýši odolnosť trhov s energiou. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby predložili plány diverzifikácie s presnými opatreniami a míľnikmi na postupné odstránenie dovozu ruského plynu a ropy. Spolu s Agentúrou EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) bude EK monitorovať pokrok a vplyvy postupného ukončovania dovozu ruského plynu a ropy. V prípade ohrozenia bezpečnosti dodávok jedného alebo viacerých členských štátov môže Komisia prijať potrebné núdzové opatrenia. Ustanovenia na zvýšenie transparentnosti, monitorovania a vysledovateľnosti ruského plynu na trhoch EÚ majú podporiť účinné vykonávanie zákazu dovozu. Podľa navrhovaného nariadenia budú musieť spoločnosti, ktoré majú uzavreté zmluvy o dodávkach ruského plynu, poskytovať informácie Komisii. Okrem toho budú musieť dovozcovia ruského plynu poskytnúť colným orgánom všetky potrebné informácie potvrdzujúce trasu dovážaného plynu od jeho skutočného pôvodu až po miesto dovozu do Únie. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj sprievodná analýza vplyvu predložených opatrení. Venuje sa využívaniu energetického sektora ako zbrane zo strany Ruska, súčasnej situácii a potrebe konať a tiež opatreniam v oblasti dodávok ruského plynu a ruskej ropy. Prílohou je tiež vzor pre prípravu národných diverzifikačných plánov pre plyn a ropu. Navrhované nariadenie sa bude schvaľovať spolurozhodovaním, čo znamená, že jeho prijatie bude úlohou Európskeho parlamentu a Rady. Prijatie v Rade si bude vyžadovať kvalifikovanú väčšinu. Pre nadchádzajúce dánske predsedníctvo v Rade EÚ počas 2. polovice tohto roka je dohoda na tomto legislatívnom návrhu jednou z priorít. Štátny dodávateľ plynu varuje Slovenský plynárenský priemysel nesúhlasí s plánom EK na ukončenie dovozu ruských palív. Politické rozhodnutie podľa SPP neobsahuje dostatočné právne a finančné analýzy vplyvov a prepočty dopadu navrhovaných opatrení na ukončenie dovozu ruského zemného plynu, ktoré môžu mať výrazne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť podnikateľského sektora Európskej únie. Plán môže navyše pokriviť voľný trh s energiami a výrazne ohroziť bezpečnosť dodávok energií pre niektoré regióny kontinentu vrátane strednej a východnej Európy. Spoločnosť uviedla, že zodpovednosť za ukončenie dlhodobého kontraktu s Gazpromom bude znášať SPP resp. Slovenská republika. Takýto krok môže obchodný partner napriek deklarovanej „vyššej moci“ považovať za jednostranné porušenie záväzku zo zmlúv. V zmysle princípu take-or-pay hrozí SPP, resp. Slovensku v prípade ukončenia dovozu ruských palív od 1. 1. 2028, že Gazprom bude žiadať uhradenie celého neodobratého množstva plynu, čo pri aktuálnych cenách zemného plynu predstavuje približne 16 miliárd eur. Presný rozsah nárastu cien po výpadku ruských dodávok je podľa SPP ťažké určiť, pretože podlieha viacerým faktorom. Možno však očakávať, že cenový dopad by sa mohol pohybovať v rozpätí 3 až 6 eur/MWh. Dopad zvýšených cien pre portfólio SPP by predstavoval pri predpokladanej ročnej spotrebe 30 TWh dodatočné náklady v rozsahu 90 - 180 miliónov eur. Pre celý slovenský trh pri predpokladanej celkovej ročnej spotrebe 47 TWh by sa ekonomický dopad pohyboval od 141 - 282 miliónov eur. Dodatočné náklady za prepravu plynu pre zákaznícke portfólio SPP sa budú líšiť podľa zvolenej trasy resp. zloženia alternatívnych prepravných trás. Podľa prepočtov spoločnosti sa môžu pohybovať na úrovni od približne 93 miliónov eur za trasu z Nemecka cez Českú republiku až po 231 miliónov eur za trasu z Nemecka cez Poľsko. Zároveň, tak ako sme už avizovali v minulosti, niektoré prepravné koridory nie sú schopné prepraviť plný potrebný objem pre potreby príslušných krajín. „Ak zohľadníme nielen zvýšené náklady na nákup komodity, ale aj vyššie náklady na prepravu, celkový dopad pre zákaznícke portfólio SPP by sa pohyboval v rozpätí 183 až 273 miliónov eur. Z pohľadu celého slovenského trhu by sa celkový bezprostredný ekonomický dopad opatrení predpokladaných v Roadmap mohol vyšplhať na 287 až 428 miliónov eur,“ uviedol Slovenský plynárenský priemysel.
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.