Tento rok prináša zásadné zmeny do energetickej legislatívy. Prednášať o nich bude budúci týždeň na špeciálnom seminári renomovaný advokát Rastislav Hanulák. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®.
Tento rok prináša zásadné zmeny do energetickej legislatívy. Prednášať o nich bude budúci týždeň na špeciálnom seminári renomovaný advokát Rastislav Hanulák. Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®.
Presnejšie cenové signály, vyššia likvidita krátkodobého obchodovania, ale zároveň vyššie nároky na robustnosť IT systémov. Na konferencii ENERGOFÓRUM® diskutovali odborníci o prvých skúsenostiach po spustení 15- minútového obchodovania na dennom trhu s elektrinou.
Vláda schválila návrh Rozvoja vodíkového ekosystému na Slovensku spolu so strednodobými a dlhodobými produkčnými scenármi až do roku 2050. Rezort hospodárstva pripraví nový Akčný plán pre rozvoj vodíkového ekosystému na Slovensku na roky 2027 – 2030.
Príplatok až pre 220 MW kapacity nových zariadení ponúka ministerstvo hospodárstva výrobcom elektriny a tepla, ktorí teplo umiestnia do centralizovaného zásobovania. V rámci aukcie zadotuje prevádzkovou podporou aj fosílny plyn.
Americké ministerstvo energetiky oznámilo, že poskytne 100 miliónov dolárov na financovanie obnovy a modernizácie existujúcich uhoľných elektrární. Ide o súčasť federálneho plánu na oživenie domáceho uhoľného priemyslu. V roku 2024 v USA z uhlia pochádzalo asi 10 % celkovej vyrobenej energie.
Agregácia flexibility je na Slovensku stále relatívne nová téma. Na trhu pritom pribúdajú noví nezávislí agregátori flexibility, ktorí predstavujú jeden z kľúčových predpokladov rozvoja decentralizovaných zdrojov. Už dnes sa budeme venovať tejto téme so zástupcami spoločností ENERGE, SinnWatt a PowereX na ďalšom stretnutí platformy ENERGOKLUB®.
Nielen akceleračné zóny, ale aj projekty reálnej výstavby veterných parkov na západnom, strednom aj východnom Slovensku. Kde sa majú vybudovať ďalšie veterné elektrárne?
Pilotná fáza adresnejšej formy energopomoci má byť spustená od januára 2026. Kabinet však doteraz neprezradil, na základe akých kritérií bude domácnosť spĺňať podmienky pre udelenie zvýhodnených cien za dodávku elektriny, plynu a tepla. Definovať by ich malo nariadenie vlády. Doteraz bol schválený iba základný rámec.
Agregácia flexibility je na Slovensku stále relatívne nová téma. Na trhu pritom pribúdajú noví nezávislí agregátori flexibility, ktorí predstavujú jeden z kľúčových predpokladov rozvoja decentralizovaných zdrojov. Tejto téme sa budeme spolu s odborníkmi a zástupcami kľúčových hráčov na trhu venovať už budúci týždeň na ďalšom stretnutí platformy ENERGOKLUB®.
SAPI odmieta tvrdenia, že vlastníci domácich fotovoltických elektrární budú od roku 2026 povinne platiť minimálne odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 131,34 eura mesačne. Podľa asociácie ide o nesprávny výklad legislatívy a štát má povinnosť vydať jasné usmernenie. Viac
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB® 24. 6. 2024
Seminár o novinkách v zodpovednosti za odchýlku a centrálnej fakturácii 19. 4. 2024
Presnejšie cenové signály, vyššia likvidita krátkodobého obchodovania, ale zároveň vyššie nároky na robustnosť IT systémov. Na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM® diskutovali odborníci o prvých skúsenostiach po spustení 15- minútového obchodovania na jednotnom dennom trhu s elektrinou v Európe. Na jednotnom dennom trhu s elektrinou v Európe došlo na prelome septembra a októbra 2025 ku koordinovanému prechodu na obchodovanie s 15- minútovými produktmi. Na Slovensku projekt zastrešuje spoločnosť OKTE, organizátor krátkodobého trhu. Pôvodne bol termín spustenia stanovený na jún, ale odklad spôsobilo stanovisko burzy EPEX Spot, ktorá upozorňovala na prevádzkové riziká projektu. Povinnosť zaviesť 15‑minútové produkty aj na day-ahead trhu vyplýva z nariadenia EÚ o vnútornom trhu s elektrinou (EÚ 2019/943). Denný trh s elektrinou bol poslednou platformou spoločnosti OKTE, na ktorej neboli implementované 15-minútové produkty. Podľa Michala Kubinca už v prvom týždni po prechode do kratšej granularity bolo do obchodovania zapojených vyše 50 účastníkov denne, pričom zhruba polovica z nich kombinovala 15- a 60-minútové produkty, no výrazne rástol podiel obchodovania výlučne v kratších blokoch. Hoci 15-minútové produkty zatiaľ trh úplne neovládli, využívajú ich najmä väčší hráči – na predajnej strane tvoria približne 90 % celkového objemu ponúkaného na trhu, uviedol špecialista pre legislatívu a vonkajšie vzťahy. Michal Puchel zo spoločnosti OTE vyzdvihol, že záujem o obchodovanie v 15-minútovej granularite bolo možné v Česku pozorovať prakticky okamžite po spustení projektu. Upozornil zároveň, že nový režim vytvára ďalší tlak na organizátorov trhu – skrátením rezerv, počas ktorých dokážu riešiť prevádzkové incidenty. „Ak vznikne problém, existuje o niečo vyššia pravdepodobnosť, že ho v týchto rezervách nedokážeme vyriešiť – prípady decouplingu môžu nastať častejšie, lebo rezerv je menej. Náročnosť a výkon systému sa zvýšili štvornásobne a bolo potrebné to zvládnuť,“ dodal predseda predstavenstva OTE. Novinka na slovenskom dennom trhu s elektrinou umožňuje účastníkom trhu lepšie prispôsobovať svoje obchodné pozície a rozvíjať vlastné systémy, poznamenal Robert Maier, výkonný riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA, ktorá sa ako dodávateľ podieľala na implementácii IT riešenia. Za dôležité považuje, že prechod do nového režimu, ktorý prináša účastníkom trhu ďalšie príležitosti pre efektívnejšie fungovanie, bol plynulý. Krátkodobý trh sa za poslednú dekádu výrazne zrýchlil a spresnil. Obchodovanie je dynamickejšie – nové možnosti pribudli aj na vnútrodennom trhu, systém prešiel nedávno hĺbkovou obnovou. Spustenie 15-minútového denného trhu privítala aj spoločnosť PowereX. Podľa generálneho riaditeľa Petra Simka umožňuje zmena správcom portfólií presnejšie modelovať výrobno-odberové krivky a odstraňovať neefektívnosti hodinových blokov. Procesy na trading desku sa viac automatizujú a obchodníci si vedia nastavovať vlastné stratégie, kľúčom je však likvidita - dostupnosť protistrán na rýchle spárovanie pozícií. Trend podľa neho v budúcnosti mieri k 5-minútovej granularite a k širšiemu využitiu algoritmického obchodovania.
Príplatok až pre 220 MW kapacity nových zariadení ponúka ministerstvo hospodárstva výrobcom elektriny a tepla, ktorí teplo umiestnia do centralizovaného zásobovania. V rámci aukcie zadotuje prevádzkovou podporou aj fosílny plyn. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vyhlásilo aukciu na podporu výstavby zariadení s cieľom zvýšiť podiel elektriny a tepla vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou (VÚ KVET). Do 31. decembra 2025 do 12:00 je možné do výberového konania prihlásiť projekty na zariadenia VÚ KVET s celkovým inštalovaným výkonom od 100 kW do 50 MW. Prevádzkovú podporu formou príplatku chce rezort hospodárstva vyplácať po dobu 15 rokov, a to na elektrinu vyrobenú zo zemného plynu, biometánu alebo z plynu z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (tzv. RFNBO). Celkovo sa súťaží o inštalovaný elektrický výkon v objeme 220 MW. Maximálna ponúknutá cena elektriny pre vyhodnotenie ponúk v jednokolovej aukcie je stanovená na 119,08 €/MWh bez DPH. Ministerstvo bude predložené cenové ponuky vyhodnocovať len podľa výšky ponúknutej ceny za 1 MWh elektriny. Hlavné parametre aukcie Medzi hlavné podmienky výberového konania patrí umiestnenie zariadenia na území Slovenska, pripojenie do elektrizačnej sústavy SR a súčasne pripojenie do systému centralizovaného zásobovania teplo umiestneného na Slovensku, ktorým sa v roku 2024 dodávalo teplo verejnosti v podiele aspoň 60 % z celkového ročného množstva dodaného tepla. Zariadenie bude musieť byť uvedené do prevádzky do 60 mesiacov od zverejnenia výsledkov aukcie. Pri výrobe elektriny a tepla sa nesmie spaľovať uhlie alebo odpad. Do aukcie sa môžu prihlásiť právnické osoby so sídlom v krajinách EÚ alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Nesmú mať evidované nedoplatky na zdravotnom alebo sociálnom poistení v SR a nesmú byť v podnikom v ťažkostiach. Prevádzková pomoc sa vracia do hry Pätnásťročná prevádzková pomoc formou výkupu a doplatku pre OZE a VÚ KVET sa začala využívať v roku 2009. Pôvodne štedro nastavené dotácie najmä pre solárne elektrárne financované prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému postupne zvyšovali koncové ceny elektriny, čo viedlo ku kritike tzv. solárnych barónov a znižovaniu doplatku regulačným úradom. Príplatok ako nová forma prevádzkovej podpory sa do legislatívy dostal od roku 2019. Ide o rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny s právom na podporu zúčtovateľ podpory (OKTE). Ak je tento rozdiel záporný, príplatok sa rovná nule. Výpočet rozsahu podpory príplatkom určuje ÚRSO vo vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike. Aukciu na príplatok podľa § 5c zákona č. 309/2009 Z. z. chcelo ministerstvo hospodárstva využiť už v minulosti, a to pre obnoviteľné zdroje energie. Výberové konanie bolo vyhlásené 3. februára 2020, avšak koncom marca 2020 ho minister Richard Sulík zrušil z dôvodu epidémie COVID-19. Následne rezort na podporu výroby elektriny z OZE začal využívať investičnú pomoc z externého financovania z Plánu obnovy. V rámci týchto výziev bola tiež prioritne hodnotená nákladová efektívnosť predložených projektov. Celú výzvu MH SR na predkladanie ponúk do aukcie na príplatok pre zariadenia VÚ KVET je možné nájsť na tomto odkaze.
Nielen akceleračné zóny, ale aj projekty reálnej výstavby veterných parkov na západnom, strednom aj východnom Slovensku. Kde sa majú vybudovať ďalšie veterné elektrárne? Tesne pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorou envirorezort od 1. novembra 2025 sprísnil požiadavky na výstavbu veterných elektrární, sa investori poponáhľali so svojimi zámermi. Zmena zákona o EIA bola oficiálne odôvodnená simplifikáciou a urýchlením zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj zrýchlenia procesov. Okrem iného sa pri OZE prepoja povoľovacie procesy podľa zákona o EIA so stavebným zákonom. V prípade výstavby veterných elektrární však ministerstvo životného prostredia doplnilo do zákona požiadavku dodatočných stanovísk, ktoré sú špecifické len pre tieto zdroje. Ako sme prvýkrát upozornili už v lete, na rozdiel od iných technológií musia byť súčasťou novo predložených zámerov na výstavbu veterných parkov, resp. prípravy akceleračných zón pre veternú energetiku, aj súhlasné stanoviská ÚRSO, SEPS a obcí. Príprava akceleračných zón Investori sa preto poponáhľali so svojimi zámermi. Spoločnosť JESS predložila do procesu posúdenia zámery dvoch pilotných akceleračných zón pre rozvoj vetra. Ide o súčasť realizácie opatrenia financovaného z Plánu obnovy a odolnosti. O týchto zámeroch sa viac dočítate v našich článkoch - zóna Západ, zóna Východ. Firma JESS uviedla, že „cieľom tejto fázy je iba identifikovať a odborne posúdiť územia vhodné pre budúci rozvoj veterných parkov, pričom projekt predstavuje súčasť reformných míľnikov Plánu obnovy“. Nejde podľa nej o výstavbu, nerozhoduje sa ani o konkrétnych investoroch či dodávateľských činnostiach. Faktom je, že podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov má ministerstvo hospodárstva do 21. februára 2026 vypracovať dokument, ktorý určí akceleračné zóny pre OZE pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov. Šesť nových zámerov To, že novela zákona o EIA zásadne mení proces posudzovania v neprospech veternej energetiky, a nezjednodušuje ani neurýchľuje zavádzanie tohto obnoviteľného zdroja, potvrdzuje predloženie zámerov na výstavbu šiestich veterných parkov krátko pred nadobudnutím jej účinnosti. K približne dvadsiatke zámerov, ktoré už niekoľko mesiacov či dokonca rokov, prechádzajú procesom posúdenia, pribudli ďalšie.
Pilotná fáza adresnejšej formy energopomoci má byť spustená od januára 2026. Kabinet však doteraz neprezradil, na základe akých kritérií bude domácnosť spĺňať podmienky pre udelenie zvýhodnených cien za dodávku elektriny, plynu a tepla. Definovať by ich malo nariadenie vlády. Doteraz bol schválený iba základný rámec. Chrbtovou kosťou poskytovania energopomoci má byť nový IT systém s oficiálnym názvom "Platforma pre inteligentné energetické systémy a adresnú pomoc". Podľa ministerky hospodárstva SR Denisy Sakovej je systém z technickej stránky pripravený. „Snažili sme sa vytvoriť systém automatizovaného výpočtu a vyplácania energopomoci. Pri elektrine a zemnom plyne sa bude nižšia cena priamo zohľadňovať vo faktúrach a zálohových platbách,“ vysvetlila zámer podpredsedníčka vlády na včerajšom stretnutí s novinármi. Z dôvodu komplikovanej štruktúry pri dodávke tepla bude štátna kompenzácia realizovaná formou energošekov. Hodnota energošeku sa určí podľa objemu dodaného tepla na odberné miesto, ceny v danej lokalite a podielu plochy domu alebo bytu v rámci bytového domu. IT platforma má okrem riešenia adresnej energopomoci v budúcnosti integrovať energetickú náročnosť bytov a vytvoriť automatizované prepojenie medzi zdrojovými registrami. Súčasťou projektu je kampaň zameraná na vysvetlenie atribútov adresnej pomoci a spôsobu jej doručenia konečným prijímateľom. Cenovka IT platformy je 17,6 miliónov eur. Čítajte ďalej: ako bude vyzerať architektúra IT systému aké sú princípy výpočtu bonity domácnosti kedy sa očakáva schválenie vládneho nariadenia aká bude výška a zdroj financovania energopomoci
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.