Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Najnovšie články
-
Spotreba elektriny u nás v roku 2018 neprekročila rekordnú úroveň 31 TWh
18.3.2019Finálne dáta potvrdili, že výroba elektriny na Slovensku dosiahla vlani úroveň 27,15 terrawatthodín (TWh). Spotreba zaostala tesne pod rekordnou úrovňou z roku 2017. Slovenská elektrizačná prenosová sústava publikovala finálne údaje o výrobe a spotrebe elektriny za rok 2018. Vyplýva z nich, že všetky zdroje vlani na Slovensku vyrobili takmer 27,15 TWh elektriny. Necelých 15 TWh elektriny sa vyprodukovalo v jadrových elektrárňach. Ďalších takmer 6 TWh pochádzalo z fosílnych zdrojov, najmä zo zemného plynu, hnedého a čierneho uhlia. Necelé 4 TWh elektriny sa vyrobili vo vodných elektrárňach. Len asi 2,4 TWh elektriny sa vyrobilo z ostatných obnoviteľných zdrojoch energie, obzvlášť z biomasy. Odberatelia však na Slovensku spotrebovali oveľa viac elektriny – necelých 30,947 TWh (vrátane spotreby na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach). Bolo to o niečo menej ako v roku 2017, kedy sa zaznamenala dosiaľ najvyššia úroveň spotreby elektriny na Slovensku.Vo výsledku sme pre pokrytie domácej spotreby museli doviezť až takmer 3,8 TWh elektriny. To predstavuje najvyššie negatívne saldo za posledných dvadsať rokov. Najviac elektriny k nám pritieklo z Česka - približne 8,9 TWh, čo bolo výrazne menej než rok predtým. Avšak oveľa menej elektriny sa tiež z územia Slovenska vyviezlo. Export smeroval najmä do Maďarska a tiež na Ukrajinu.
-
Liberáli volajú po transparentnosti v cenovom konaní
18.3.2019Ak regulovaný subjekt nezverejní cenový návrh na svojom webe, ÚRSO nebude môcť začať cenové konanie. Takúto zmenu Obchodného zákonníka navrhujú liberáli z SaS s cieľom sprehľadniť verejnú kontrolu energetických monopolov a zlepšiť dôveru ľudí vo férovosť regulácie. Povinné zverejňovanie cenových (a iných návrhov) pre subjekty s monopolným postavením v oblasti energetiky, teplárenstva a vodného hospodárstva. S takýmto návrhom opätovne prichádza opozičná strana SaS, ktorá chce tentokrát novelizovať znenie Obchodného zákonníka. Nová legislatívna úprava by podľa Karola Galeka, ktorý návrh predložil, zlepšila verejnú kontrolu hospodárenia a cenotvorby prirodzených monopolov pôsobiacich v energetike. Verejnosť dnes podľa neho nemá dôveru k férovosti cenovej regulácii vykonávanej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ako dôvod uvádza, že tento proces je dôverný, pričom regulátor odmieta sprístupniť aj čiastkové informácie týkajúce sa cenotvorby monopolných činností, ktoré zdôvodňuje obchodným tajomstvom. No vzhľadom k tomu, že sa jedná o monopoly, ktoré nie sú vystavené konkurencii na trhu, zneužitie informácií podľa predkladateľa nehrozí. „Táto argumentácia tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení prirodzených monopolov,“ vysvetľuje poslanec Karol Galek. Transparentnosť Pôsobenie prirodzených monopolov má podľa neho povahu činností vo verejnom záujme. „Verejná kontrola cenotvorby môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom cenových kríz podobných kríze na začiatku roka 2017, ktorá bola dôsledkom nezvládnutia úloh predchádzajúceho vedenia úradu.“ Energetické monopoly by mali v praxi povinnosť zverejňovať na svojom webe cenové alebo akékoľvek iné návrhy vo vzťahu k ÚRSO a Regulačnej rade. V prípade, že subjekt nemá zriadený web, cenový návrh by sa zverejnil na základe jeho žiadosti na stránke ÚRSO. Súčasťou návrhu má byť všetko, čo ukladá zákon, vrátane výpočtov, kalkulácií alebo príloh. Platila by tak zásada, že obsah týchto podaní už nebude považovaný za obchodné tajomstvo.Nejde o prvý pokus liberálov odkryť cenového konania. V minulosti chceli novelizovať zákon o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý by zaväzoval ÚRSO povinne zverejňovať na svojom webe cenové rozhodnutia pre monopoly podnikajúce v energetike. Návrh ale nezískal podporu zákonodarcov. Retroaktivita Zverejnenie cenového návrhu by malo byť podmienkou začatia cenového konania u regulovaných subjektov. Povinnú publikáciu na webovej stránke poslanec SaS požaduje aj v prípade odvolania sa v rámci cenového konania. Ak by nebol návrh dostupný v kompletnom znení vopred, ÚRSO by bol povinný cenové konanie zastaviť. Povinnosť zverejňovať cenové návrhy sa má vzťahovať aj na také konania, ktoré sa začali pred dňom účinnosti zákona a súčasne neboli k tomuto dňu právoplatne skončené. Ak by predložená novela získala podporu parlamentu, regulované subjekty by mali zverejniť cenové návrhy najneskôr do 15. júla 2019.
-
Šéf SEVA: V inováciách zaostávame. Jedinou cestou je poctivá mravenčia práca
15.3.2019Štát onedlho rozbehne druhé kolo podpory pre elektrické autá a plug-in hybridy. Ako bude vyzerať, ale aj o tom, prečo musí Slovensko systematicky podporovať vývojové aktivity a inovačné projekty sme sa rozprávali s Patrikom Križanským, novým riaditeľom Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA). Vláda v stredu schválila Akčný plán rozvoja elektromobility v SR. Už v minulosti tu bolo viacero strategických dokumentov, ktoré sa tejto problematike venovali. V čom je tento zásadný? Akčný plán rozvoja zhmotňuje všetko, čo sa udialo v automobilovom priemysle od prijatia poslednej národnej stratégie. Reflektuje fakt, že automobilky smerujú ku elektrifikácii a autonómnym vozidlám. Obe témy sú pritom z pohľadu vývoja a inovácií úzko prepojené. Akčný plán obsahuje 15 opatrení: niektoré sú zamerané skôr na krátkodobý horizont, iné viac na ten strednodobý. Som presvedčený o tom, že ak ich budeme naozaj poctivo implementovať, máme šancu sa posunúť ďalej. A myslím tým nielen priniesť viac elektromobilov na náš trh, ale ešte dôležitejšie, posilniť inovačnú schopnosť nášho automobilového priemyslu. Z krátkodobého hľadiska je najdôležitejším opatrením pre podporu trhu obnovenie podpory pre nákup elektromobilov a plug-in hybridov, alebo podpora výstavby nabíjacej infraštruktúry, čo je dôležité najmä v mestskom prostredí. Slovensko má dnes relatívne kvalitne vybudovanú infraštruktúru pozdĺž diaľnic, v mestách je to výrazne horšie. Ak nemáte garáž, s nabíjaním počas noci niekde na sídlisku je problém. Nová podporná schéma by mala mať ambíciu to zmeniť. Príťažlivou novinkou pre firmy by sa malo stať zavedenie novej rýchlejšej odpisovej skupiny s dobou odpisovania elektromobilu v dĺžke 2 rokov. Je už dnes známe, ako budú nastavené podmienky oboch programov a kedy budú vyhlásené? Pokiaľ ide dotácie na nákup elektrických vozidiel a plug-in hybridov, vyhlásenie programu by malo byť otázkou najbližších týždňov. Podľa neoficiálnych informácií by sa výška príspevku mala pohybovať približne v rovnakých mantineloch ako pri predchádzajúcej schéme podpory. Štát by mal vyčleniť opäť 5 miliónov eur, ktoré by mali čerpať súkromné osoby, ako aj firmy. V prípade podpory pre výstavbu nabíjačiek komunikujeme s Ministerstvom hospodárstva o schéme pre samosprávy, ktoré by mali mať k dispozícii celkovo 1 milión eur. Osobne dúfam, že vyhlásenie programu sa môže podariť v horizonte dvoch mesiacov. Nastavenie podmienok podpory je v štádiu diskusie. SEVA preferuje, aby bola zameraná najmä na urbánne nabíjanie, pomalého resp. stredne rýchleho typu. Dnes potrebujeme najmä infraštruktúru pre mestské nabíjanie, menej DC rýchlonabíjačky. Aby ste mali možnosť odparkovať svoj elektromobil niekde na sídlisku a nabíjať ho počas noci. Takéto riešenie je lacnejšie z pohľadu prevádzky aj inštalácie, zároveň sú tam aj iné synergie. Najmä s takýmito nabíjacími stanicami je možné rozvíjať inteligentné nabíjanie, ktoré správnym riadením alebo dokonca agregáciou umožňuje využívať elektromobily aj pre podporu stability distribučnej sústavy. Bude dotačný systém pre nákup elektromobilov opäť manažovať ZAP SR, alebo prejde do gescie rezortu hospodárstva? Toto je momentálne predmetom diskusie. Verím, že sa verejnosť čoskoro dozvie všetky podrobnosti. Pri spätnom pohľade na pilotný projekt podpory, aké mal nedostatky a naopak, na čo možno nadviazať? Z nášho pohľadu je najdôležitejšie, aby bola schéma čo najjednoduchšia. Toto sa naposledy podarilo, pretože nebolo potrebné riešiť žiadne komplikované žiadosti. Zákazník prišiel do showroomu, objednal si vozidlo a predajca zaňho už všetko potrebné vybavil. V jednoduchosti je krása. Ideálne by sme si predstavovali, že by takto jednoducho vyzerala aj podpora pre nabíjaciu infraštruktúru. Za slabú stránku považujem to, že schéma nebola dlhodobá. V čase, keď dotačný program prebiehal, bola navyše limitovaná ponuka elektrických vozidiel na trhu. Toto sa dnes zlepšuje. Treba si však uvedomiť, že ani dnes nie je jednoduché kúpiť si niektoré modely a záujemca o elektromobil môže čakať viac ako pol roka. SR nie je pre distribútorov prioritný trh. Aj preto je dôležité mať dlhodobú koncepciu, aby sa žiadateľ nemusel obávať, kedy sa program skončí. Preto sa vždy usilujeme, aby nová schéma nebola ukončená pred dočerpaním vyčleneného balíka, tak, ako sa stalo naposledy. K ďalším opatreniam patrí napríklad nová „ešpézetka“ pre elektroautá, ktoré budú môcť možno už od mája využívať buspruhy. Toto priamo súvisí aj s využívaním nízkoemisných zón. Túto kompetenciu už samosprávy nejaký čas majú. Odvážil sa ju niekto využiť aj v praxi? Zatiaľ nie. Mnohé samosprávy majú dnes problémy s parkovacou politikou vo všeobecnosti. Obmedziť vjazd do centier miest pre svojich „voličov“ sa v kontexte súčasnej komunálnej politiky javí ako ešte citlivejší problém. Stretávam sa s predstaviteľmi samospráv. Mnohé mestá nad zriadením nízkoemisných zón reálne uvažujú a verím, že niektoré sa k tomu aj odhodlajú. V prvú lastovičku dúfam na budúci rok. Na elektromobilitu má pružnejšie reagovať legislatíva. Menej papierovačiek bude pri výstavbe nabíjačiek. Znamená to, že sa podarilo zjednotiť často rozdielny prístup stavebných úradov? Vypustenie procesu územného konania pri výstavbe nabíjacej stanice považujem za krok vpred. Do praxe ho zavedie nový stavebný zákon, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od januára 2020. Nabíjacie stanice prejdú do režimu stavebného súhlasu, ktorý stavebník získa po vydaní územného stanoviska obcou. Problémom je totiž dnes nejednoznačnosť výkladu usmernenia ministerstva výstavby. Niektoré stavebnú úrady vyžadujú územné konanie, iným stačí ohláška. Režim ohlasovania sa bude týkať nabíjačky, ktorá sa stavia ako súčasť existujúcej stavby, či už je to parkovisko, pumpa alebo iný objekt. Nabíjacia stanica je vlastne inteligentný rozvádzač a nie komplikovaná stavba. Som rád, že úprava stavebného zákona toto zohľadňuje, pretože aj z vlastnej skúsenosti viem, že napr. v Bratislave vyžadujú stavebné úrady absolvovanie rôzneho procesu a každý si to vykladá po svojom. Akčný plán výrazne akcentuje aj podporu vedy a výskumu. Prečo zaostávame v inováciách? Slovensko je absolútne závislé na automobilovom priemysle. Na našom území sú aktívne štyri automobilky a vyše 40 % priemyselnej výroby pochádza z tohto odvetvia. Jasným trendom v automobilovom priemysle je elektromobilita a autonómne vozidlá, do ktorých investujú výrobcovia už dnes desiatky miliárd eur. SR sa dnes žiaľ zameriava v dominantnej miere iba na výrobu. To je fajn, vďaka za to, ale musíme začať rozvíjať aj naše inovácie a pridanú hodnotu. Poviem konkrétny príklad. Jaguar Land Rover postavil fabriku na Slovensku, ale výskumné a vývojové centrum koncom minulého roka umiestnil do Budapešti. Znamená to, že stovka špičkových inžinierov, ktorí budú pracovať na inováciách, je v Budapešti a nie v Nitre. Existujú aj iné príklady. BMW stavia testovacie centrum pre autonómne autá v ČR. V Poľsku je domáci výrobca Solaris, ktorý je dnes číslo 2 v predaji elektrobusov v Európe. Výrobu v Poľsku tiež rozširuje „baterkáreň“ LG Chem, či v Maďarsku SK Innovation. Hlavné centrum nemeckého Boschu pre autonómne vozidlá je v Budapešti, v Győri zase Audi vyvíja a vyrába pre celú skupinu elektromotory. Na Slovensku však veľa inovácií v oblasti elektromobility alebo autonómnych vozidiel nevidím. Teda úprimné povedané, takmer žiadne. Treba si však uvedomiť, že toto je smer, kam sa uberajú a kam investujú automobilky, v najbližších rokoch v ohlásenej výške až 300 mld. amerických dolárov. Našim základným cieľom by mali byť investície do vývoja a inovácie. Pre jednoduché porovnanie, keď Nemecko investuje ročne do vývoja v automobilovom priemysle vyše 250 eur na obyvateľa, my okolo 10. Kým Nemecko vyprodukuje na milión obyvateľov cez 16 patentových aplikácií, my necelú jednu. Ešte aj Dánsko, ktoré žiadne autá nevyrába, podá na milión obyvateľov cez tri patentové prihlášky súvisiace s týmto odvetvím. Prilákať automobilovú výrobu je nesmierne náročné, ale dotiahnuť vývojové centrum je omnoho ťažšie. Obávam sa, že ak s tým niečo rýchlo neurobíme, hrozí nám osud Detroitu v kríze. Aktuálne sa veľa hovorí o Slovenskej batériovej asociácii, ktorá vznikla z iniciatívy Európskej komisie. Pre Hospodárske noviny ste uviedli, že prebiehajú prvé stretnutia. S akým výsledkom? Túto aktivitu hodnotím predovšetkým ako snahu využiť vytvorenú energiu na európskej úrovni. Slovenská batériová aliancia ale potrebuje nejakú reálnu náplň, bez nej sa nič podporiť nedá. Podľa mojich vedomostí nám žiaľ táto v batériovom priemysle zatiaľ chýba. Nejaký výskum tu síce existuje, ale keď sa na to pozrieme triezvo, v realite iba z vody guláš nenavaríte. Ideálne by bolo prilákať nejakého väčšieho batériového výrobcu tak, ako sa to podarilo Poliakom alebo Maďarom. Dôležité však je, aby priniesol aj svoj výskum a vývoj, nie len výrobu. Z môjho pohľadu je jedinou cestou v tejto téme, ale tiež v inováciách v automobilovom priemysle vo všeobecnosti, poctivá mravenčia práca: snažiť sa systematicky podporovať vývojové aktivity a menšie projekty, ktoré tu máme. Dávať ich do pozornosti a pomôcť komercionalizovať ich výsledky vo výrobných procesoch automobiliek a ich dodávateľov. Z vlastnej skúsenosti hovorím, že to je nesmierne ťažká úloha. Musíme na tom ale začať oveľa viac pracovať, inak sa nám to môže v strednodobom horizonte vážne vypomstiť. Patrik Križanský rozhovor autorizoval. Poznámka: spoločnosť sféra, a.s. je členom asociácie SEVA.
-
Odborníci: OZE sú pre sústavu prínosom, prekážkou je regulačná flexibilita
11.3.2019Aký vplyv majú obnoviteľné zdroje na elektrizačnú sústavu? Spôsobia lokálne zdroje masové odpájanie? Sú fotovoltické systémy konkurencieschopné? O týchto témach sa hovorilo na seminári, ktorý na svojej pôde organizoval Ústav elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Seminár otvoril svojím príspevkom expert na elektroenergetiku Andrej Hanzel. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) považuje za prínos najmä z ekologického pohľadu: každá vyrobená megawatthodina znamená úsporu zhruba tony CO2. Tento dôvod je podľa neho sám o sebe dostačujúci, ale netreba zabúdať aj na ďalšie rozmery, ktoré prináša rozvoj decentralizovanej výroby. Spomenul chýbajúce regulačné vlastnosti, nárast jalovej (reaktívnej) elektriny, s ktorou musia bojovať distribučné spoločnosti a nižšiu kvalitu elektriny pre koncového zákazníka. Za problém považuje aj nesúlad medzi nasadzovaním OZE a posilňovaním distribučných sústav, čím investície do infraštruktúry strácajú návratnosť. Slovenská legislatíva garantuje OZE prednostný prístup do sústavy. V prípade Nemecka je tento princíp zakotvený dokonca aj v ústave. Problém nastáva, keď elektrinu vyrobenú vo veterných farmách na severe krajiny nie je sústava schopná prenášať ďalej. Ako zásadná komplikácia sa tu javí schopnosť postaviť nové vnútorné linky, pretože tamojšia legislatíva favorizuje majiteľov pozemkov, cez ktoré by takéto prepojenia mali ísť. Získať ich súhlas tak predstavuje komplikovaný proces. Vznikajú tak kruhové toky, ktoré tlačia elektrinu do okolitých krajín a zaťažujú ich prenosové sústavy. Problém sa dotýkal aj Slovenska, výstavba regulačných transformátorov na hraniciach medzi Nemecko a Českom však pomohla aj našej sústave. Regulácia sústavy ako priorita Na podujatí sa zúčastnil aj František Pecho zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), ktorý je zodpovedný za riadenie dispečingu. Tradičná energetika podľa neho vo všeobecnosti OZE neodmieta, je však potrebné pre nich vytvárať priestor priebežne, nie skokovo, ako tomu bolo aj na Slovensku.
-
Brusel hĺbkovo preskúma prevzatie innogy skupinou E.ON
8.3.2019Európska komisia spustila hĺbkové prešetrovanie plánu prevziať aktíva innogy nemeckým koncernom E.ON. Obáva sa, že by mohlo dôjsť k obmedzeniu konkurencie na maloobchodnom trhu s elektrinou a plynom v štyroch európskych štátoch vrátane Slovenska. Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager zdôvodnila rozhodnutie tým, že domácnosti i firemní odberatelia by mali byť schopné nakupovať si elektrinu a plyn za konkurenčné ceny a hĺbkovým skúmaním sa má zaistiť, že aj po akvizícii nedôjde k zvýšeniu cien. Nemecké koncerny E.ON aj RWE, ktoré sa na obchode dohodli, sú aktívne naprieč celým energetickým reťazcom od výroby, cez distribúciu po dodávku elektriny a plynu. Po zložitej výmene aktív by sa mal E.ON sústrediť na distribúciu a maloobchodný predaj elektriny a plynu a RWE hlavne na výrobu a veľkoobchodné trhy. Predbežné skúmanie podľa Európskej komisie ukázalo, že obe strany majú dohromady silnú spoločnú pozíciu na viacerých maloobchodných trhoch v Nemecku, Česku, Maďarsku a na Slovensku. „Navrhnutá akvizícia odstráni významného konkurenta v maloobchodnej dodávke energie v týchto štyroch členských štátoch,“ uviedol vo štvrtok Brusel vo svojej tlačovej správe. Komisia má teraz 90 pracovných dní, t. j. do 23. júla 2019, na prijatie rozhodnutia. Koncom februára Európska komisia schválila iný predaj majetku medzi oboma firma. Spoločnosť RWE od E.ON-u získala niekoľko elektrární vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov a jadra.
-
Aký názor majú prezidentskí kandidáti na smerovanie Slovenska v energetike?
5.3.2019Slovenská klimatická iniciatíva uskutočnila v priebehu februára prieskum medzi prezidentskými kandidátmi s cieľom zistiť, ako vnímajú energetickú efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, budúcnosť spaľovania fosílnych palív alebo problém energetickej chudoby na Slovensku. Položených bolo celkom deväť otázok. Hoci oslovení kandidáti mali na vyplnenie dotazníka 20 dní, väčšina z nich túto možnosť nevyužila. Nezáujem korešponduje s tým, že podobne ako pri parlamentných, ani v prezidentských voľbách nie sú témy súvisiace s energetikou alebo životným prostredím súčasťou mediálneho diskurzu, ani kampane jednotlivých kandidátov. Ako paradoxné pritom vyznieva, že na zaslané otázky neodpovedal ani Maroš Šefčovič, ktorý je podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za energetickú úniu (počas prezidentskej kampane činnosť v EK pozastavil). Medzi kandidátmi, ktorí sa vyjadrili, panovala všeobecná zhoda v otázke znižovania emisií skleníkových plynov. Podľa Zuzany Čaputovej by mala byť budúca Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 nielen dostatočne ambiciózna, ale mala by sa pretaviť aj do legislatívnych zmien a aktívnych opatrení zo strany štátu. „Zvyšovanie energetickej efektívnosti, vrátane energetickej efektívnosti budov je príležitosť k znižovaniu energetickej chudoby, predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch a vytváranie nových pracovných miest,“ zdôraznila Čaputová, ktorá je podľa nedávnych prieskumov (agentúry Focus a AKO) zverejnených pred začiatkom volebného moratória považovaná za jednoznačnú favoritku volieb. Eduard Chmelár by presadzoval vyšší podiel verejnej dopravy na osobnej preprave. Riešenie vidí v cyklodoprave, prípadne v podpore elektrobusov v mestách a regiónoch, čo by viedlo k zníženiu emisií škodlivých plynov, hluku a prevádzkových nákladov. Štát by mal podľa neho podporovať aj elektromobilitu vo forme dotácií na kúpu vozidiel s elektrickým pohonom a systémových opatrení, akými sú skrátenie dĺžky odpisov pre podnikateľov, resp. zvýhodnenie prevádzkovateľov ekologických taxislužieb. Podporil by tiež daňové zvýhodnenie nízkoemisných, úsporných a elektrických vozidiel.Intenzívnejšia orientácia na OZE, odklon od ťažby uhlia Čaputová považuje odklon od využívania fosílnych palív za dôležitú tému, ktorej by sa malo Slovensko a vláda aktívne venovať. „Sama som sa do toho zapojila už v minulosti. Bola som spoluiniciátorkou kampane nebanujme.sk za urýchlenú spravodlivú transformáciu hornej Nitry a útlm ťažby.“ K zastaveniu ťažby uhlia na území Slovenska malo podľa názoru Eduarda Chmelára dôjsť už dávno. „Zároveň som za zavedenie progresívnej príjmovo neutrálnej uhlíkovej dane podľa úspešných vzorov zo zahraničia vo svete a v Európe. Cieľom je postupne rastúce zaťaženie spotreby pochádzajúcej z fosílnych zdrojov (ropy, uhlia, zemného plynu) a uľahčenie spotreby pochádzajúcej z alternatívnych zdrojov energie,“ uviedol. Nesúhlasné stanovisko pri otázke ťažby uhlia vyjadril len Milan Krajniak. Bez dodatočného vysvetlenia sa tiež skôr prikláňa k názoru, že solárna a veterná energie nie sú budúcnosťou čistej, bezpečnej a nákladovo efektívnej výroby elektriny. Opačný názor v tejto otázke zastáva Čaputová. „V tomto smere je potrebné aby Slovensko investovalo to takzvaného smart gridu a súčasne zmenilo politiku sieťového regulátora tak, aby vytváral prostredie pre ich rozvoj a nie naopak,“ prízvukuje. Eduard Chmelár vníma energiu zo slnka a vetra v pozitívnom duchu, ale s istými výhradami. „Obávam sa, že po ropnom zlome to nebude stačiť, ale kým nemáme čistejší a efektívnejší zdroj energie, je to najbezpečnejšia cesta,“ vysvetlil. Pokiaľ ide o investície do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, Čaputová sa vyjadrila skôr súhlasne s doplnením, že najprv je potrebné odstrániť súčasné prekážky. Najviac ambicióznu víziu, pri realizácii ktorej by sa politici a najmä subjekty na trhu zapotili, predstavil Eduard Chmelár. „Mali by sme si stanoviť ambiciózny a výhľadovo konkrétny plán stať sa prvým stredoeurópskym štátom alebo aspoň štátom V4 využívajúcim stopercentne OZE.“ Boj s energetickou chudobou Energetickú chudobu považuje za vážny problém každý z oslovených kandidátov. Podľa Zuzany Čaputovej sú, popri doprave, jedným z hlavných znečisťovateľov ovzdušia malé kúreniská. „Preto riešenie problému energetickej chudoby napomôže nielen klíme, ale aj ovzdušiu,“ uviedla. Na záver dostali kandidáti možnosť vyjadriť sa aj k tomu, ako aktívne by mal samotný štát vstupovať do zabezpečenia prístupu k základným energiám pre znevýhodnené skupiny občanov. „Slovensko potrebuje mať nástroje, ktoré pomôžu ohrozenej časti populácie zvýšiť svoju energetickú efektivitu a začať využívať miestne obnoviteľné zdroje energie,“ skonštatovala Čaputová. Asistenciu štátu v tejto oblasti považuje za nevyhnutnú aj Eduard Chmelár. „Je dokázané, že chudobní ľudia, ktorí väčšinu času a peňazí investujú do získania čo najlacnejších zdrojov, nie sú schopní sami si zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť života, preto by mal pomôcť štát.“ Skôr nesúhlasný postoj pri otázke vytvorenia systému podpory pre bezpečný, spravodlivý a udržateľný prístup vyjadril Milan Krajniak. Podobne ako pri ostatných odpovediach, ani pri tejto stanovisko nevysvetlil.Prezidentský prieskum sa organizoval prostredníctvom e-mailu v období od 30. januára do 18. februára. Oslovených bolo 15 kandidátov, dotazník zodpovedali 5 z nich. Okrem Zuzany Čaputovej, Eduarda Chmelára a Milana Krajniaka sa vyjadrila aj Bohumila Tauchmannová a József Menyhárt. Kompletné výsledky prieskumu nájdete tu. Slovenská klimatická iniciatíva (SKI) združuje právnické osoby, odborné aj občianske združenia a jednotlivcov zo súkromného, verejného a neziskového sektora. Zakladajúcimi členmi sú združenia Budovy pre budúcnosť, Priatelia Zeme – CEPA, SAPI alebo Prognostický ústav SAV.
Z DIANIA V KLUBE
Podnietili sme diskusiu o budúcnosti zelenej energie a inováciách v energetike 13.3.2019
Zimný balík EÚ - totálna revolúcia v mnohých oblastiach 6.2.2019
Zdieľanie informácií o fyzickej infraštruktúre kríva 23.1.2019
Bilancujeme... alebo prečo nezostať mimo 20.12.2018
Príprava prvého návrhu energetického a klimatického plánu vrcholí. Širší dialóg zatiaľ chýba 11.12.2018
KALENDÁR UDALOSTÍ
Legislatíva zo zimného balíka EÚ - pokrok, realita a nové výzvy
Green energy: Utopia or viable future? ENERGOKLUB® meets innovators
Praktické aspekty implementácie (realizácie) lokálnych zdrojov
Trh s plynom 2019
ENERGOFÓRUM® 2019
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.