Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Najnovšie články
-
Ukrajina znížila poplatky za tranzit plynu. Ako to ovplyvní Slovensko?
14.2.2019Od nového roka vstúpili do platnosti pozmenené tarify za prepravu plynu cez územie Ukrajiny. Domáci regulátor znížil poplatky na vstupných bodoch o polovicu, poklesli aj na výstupe. Tento krok môže zvýšiť likviditu trhu v našom regióne. Nedávno na Slovensko pritiekli prvé kubíky ukrajinského plynu. Ukrajinský regulačný úrad NEURC koncom vlaňajška prekvapil. S účinnosťou od prvého januára 2019 určil pre domáceho prepravcu Ukrtransgaz nové tarify na vstupných bodoch (tzv. entry points), ktoré sa znížili na úroveň 6,28 amerických dolárov za 1000 kubíkov plynu. V porovnaní s minulým rokom ide o takmer polovičnú redukciu. Ceny exit taríf sa na jednotlivých bodoch odlišujú, ale rovnako zaznamenali výrazný pokles. Toto zníženie je dočasné s platnosťou na jeden kalendárny rok. Zaujímavosťou zo začiatku tohto roka je, že po 15 rokoch došlo k vývozu plynu vyťaženého na Ukrajine na územie EÚ. Testovacia dodávka v objeme 5000 kubíkov od súkromnej spoločnosti TAS Energia Krainy smerovala 30. januára 2019 cez prepojovací bod Budince na Slovensko. Exportérom pritom nebol štátny Naftogaz, prípadne iná veľká spoločnosť. Plyn podľa agentúry ČTK kúpila menšia súkromná firma UK Metalex Limited. V ďalších mesiacoch sa dá predpokladať, že export plynu do EÚ si budú chcieť otestovať aj iné firmy. Slovensko pritom nemusí byť jedinou destináciou. Dodávateľské subjekty pôsobiace na Ukrajine môžu uvažovať aj o vývoze plynu do ostatných susedných krajín - Maďarska, Poľska alebo Rumunska. Likvidita ukrajinského trhu rastie. V roku 2018 sa na tamojšom virtuálnom obchodnom bode zobchodovalo približne 44,4 miliárd kubíkov plynu, čo je medziročne o 18 % viac. Tento nárast korešponduje so zvýšeným záujmom obchodníkov. Na virtuálnom obchodnom bode ich vlani pôsobilo 367, teda o 10 % viac ako rok predtým. Exportný potenciál a liberalizácia trhuZ údajov spoločnosti Eustream vyplýva, že test s dodávkou plynu na Slovensko zatiaľ nemal pokračovanie. Táto udalosť sa preto môže interpretovať ako bezvýznamná kuriozita, no zároveň je znamením, že trh s plynom na Ukrajine prechádza zmenami. Vďaka ním by sa z krajiny, ktorá bola dlhé dekády hlavnou tranzitnou tepnou ruského plynu do Európy a posledných pár rokov je importérom suroviny z krajín EÚ, mohol stať aj nezávislý exportér. Hoci doterajšia výška taríf odrádzala obchodníkov od intenzívnejšieho využívania jej sústavy, ani jednorazová redukcia nemusí stačiť. Poplatky za využívanie vstupných a výstupných bodov sú významný príjem do štátneho rozpočtu Ukrajiny. Postup regulátora preto nebol prijatý výlučne pozitívne a čelil aj ostrej kritike pre nedostatočnú koordináciu s dotknutými subjektmi. Nižšie tarify totiž môžu ohroziť finančnú stabilitu domáceho prepravcu Ukrtransgaz. Analytici upozorňujú, že atraktívnosť prepravy plynu závisí od ďalších faktorov. Jedným z nich je aj prebiehajúci unbundling spoločnosti Naftogaz. Tá je zároveň jediným vlastníkom spoločnosti Ukrtransgaz, ktorá sa zaoberá tranzitom a skladovaním plynu. Kyjev sa krok sa krokom snaží prispôsobiť európskym pravidlám. Prijatie tretieho energetického balíčka nie je jednoduchý proces, vo veľkej miere závisí od politickej vôle. Progres v oblasti unbundlingu ale existuje. Ukrtransgaz len pred niekoľkými dňami oznámil ďalší míľnik, ktorým je registrácia novej spoločnosti, ktorá bude zodpovedná za prevádzkovanie prepravnej sústavy. Rozhodnutie o vytvorení samostatného prevádzkovateľa odobril Naftogaz ako jediný akcionár. Formálny štart novej spoločnosti umožní pokračovať v ďalších nevyhnutných krokoch. So vznikom plne funkčného a právne oddeleného operátora sa podľa platného harmonogramu počíta od 1. januára 2020. Ako ďalej?
-
Podiel OZE na Slovensku klesol druhý rok po sebe
12.2.2019Eurostat potvrdil nepriaznivý trend vývoja obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. V roku 2017 ich podiel na konečnej spotrebe energie opäť klesol, čím sme sa dostali pod úroveň v roku 2014 a značne vzdialili od záväzného cieľa, ktorý máme dosiahnuť už budúci rok. Do roku 2020 by mali mali obnoviteľné zdroje energie (OZE) pokrývať až 14 % hrubej konečnej spotreby energie na Slovensku. Oficiálne európske štatistiky už druhý rok po sebe ukazujú opačné smerovanie. V roku 2017 tieto zdroje dosiahli úroveň len 11,5 %, pričom medziročné zníženie sa prejavilo obzvlášť v sektore výroby elektriny, ale tiež v doprave a výrobe tepla a chladu. Príčinu vývoja treba hľadať v domácich politikách a tzv. stop stave - regionálne distribučné spoločnosti od konca roka 2013 bránia pripájaniu nových zdrojov s inštalovaným výkonom nad 10 kW. Druhým dôvodom je však významný nárast domácej spotreby energie, ktorý súvisel s hospodárskym rastom. V roku 2017 sa totiž slovenská konečná spotreba medziročne zvýšila až o 7 %, čo bolo najviac spomedzi všetkých krajín EÚ. Spotreba elektriny vtedy prekonala rekordnú úroveň 31 TWh. S tým súvisí aj vzdialenie sa Slovenska a EÚ ako celku od ďalšieho stanoveného cieľa, ktorý sa má dosiahnuť v roku 2020, a to v oblasti úspor energie. Od začiatku tohto roka platí nový zákon o podpore OZE, ktorý by mal aspoň čiastočne, t. j. v niektorých uzloch elektrizačnej sústavy umožniť pripájanie nových OZE zariadení. Firmy si tiež budú môcť na svoje prevádzky inštalovať lokálne obnoviteľné zdroje na pokrytie vlastnej spotreby elektriny. V roku 2017 dosiahol podiel OZE v rámci celej Európskej únie úroveň 17,5 %, čo predstavovalo medziročný nárast o pol percenta. V rámci Európy si najvyššie podiely OZE udržujú severské a pobaltské krajiny. Spomedzi našich susedných krajín už svoj cieľ stihlo dosiahnuť Česko aj Maďarsko.
-
SEPS aktualizoval harmonogram pre nové prepojenia s Maďarskom
11.2.2019Dve nové elektrické vedenia s Maďarskom na trase Gabčíkovo – Gönyu a Rimavská Sobota – Sajóivánka čaká kolaudácia najskôr na začiatku roka 2021. Aktuálne sa hľadajú zhotovitelia stavieb. Potreba posilnenia prenosového profilu s Maďarskom je jednou z priorít Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). Na výstavbe dvojice vedení 2x400 kV Gabčíkovo - Gönyű - Veľký Ďur a 2x400 kV Rimavská Sobota - Sajóivánka, ktoré zdvojnásobia súčasnú cezhraničnú exportnú kapacitu s naším južným susedom, sa spoločnosť SEPS v marci 2017 definitívne dohodla s prevádzkovateľom maďarskej prenosovej sústavy spoločnosťou MAVIR. Podpisu zmluvy predchádzali zložité rokovania. Projekt bol v štádiu príprav vyše dve dekády. V minulosti bol na maďarskej strane problém s trasami, ktoré zasahovali do sústavy chráneného územia Natura 2000. Aktualizácia harmonogramu prác Obidve časti projektu posilnenia prepojenia s Maďarskom získali v roku 2018 stavebné povolenia. SEPS nedávno predstavila upravený harmonogram projektu. V súčasnosti sa hľadajú realizátori nových stavieb prostredníctvom verejného obstarávania. So samotnou výstavbou a uvedením oboch vedení do prevádzky sa počíta v roku 2020, kľúčové získanie kolaudačného rozhodnutia sa po novom predpokladá v druhom kvartáli roku 2021. Za predpokladu vyhovujúceho počasia by samotná výstavba nemala presiahnuť jeden kalendárny rok. Harmonogram vedenia 2 x 400 kV Gabčíkovo-Gönyű-Veľký Ďur (stav k 5. 12. 2018) Z lokality Veľký Ďur po štátnu hranicu blízko obce Klížšska Nemá sa vybuduje nové 2x400 kV vedenie, ktoré bude mať dĺžku takmer 20 kilometrov. Toto vedenie bude zaústené do existujúceho vnútroštátneho vedenia 2x400 kV Gabčíkovo - Veľký Ďur, ktoré sa následne pripojí na elektrickú stanicu Gönyu v Maďarsku, hneď za riekou Dunaj. Tým v praxi vznikne nové cezhraničné prepojenie Gabčíkovo - Gönyü - Veľký Ďur. Skúšobná prevádzka vedenia sa v tomto prípade nepredpokladá.
-
Aké ciele skrýva slovenský návrh energetického a klimatického plánu?
8.2.2019Celkový podiel OZE vo výške 18 % a kumulatívne úspory konečného využitia energie na úrovni 55,2 GWh – to sú dva hlavné ciele v oblasti energetiky do roku 2030, ktoré ministerstvo hospodárstva (MH) predložilo Európskej komisii. Záväzný cieľ EÚ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe predstavuje v roku 2030 aspoň 32 %. Jednotlivé členské štáty k nemu musia prispieť podľa vopred stanoveného kľúča, v súlade s orientačnou trajektóriou tohto príspevku. MH pre Slovensko odhadlo nasledovnú trajektóriu podielov OZE v troch sledovaných sektoroch: O vysokých ambíciách v oblasti OZE nemôže byť reč. Ministerstvo sa tradične odvoláva na vysoký podiel jadra na výrobe elektriny a vysoký podiel zemného plynu v teplárenstve, čo Slovensku zaručuje jednu z najnižšie emisných energetík v EÚ. Ambicióznejšie ciele – nad rozsah náhrady uhlia – budú podľa MH pre štát príliš drahé. Výroba elektriny z OZE by mala dosiahnuť podiel 25 %. Oproti pracovnej verzii návrhu NECP, ktorú máme k dispozícii, MH znížilo podiel OZE pri výrobe tepla a chladu, a to až o 2 % do roku 2030 z 19,6 % na oficiálnych 17,6 %. Zdá sa, že ministerstvo hospodárstva vypočulo námietky teplárov o náročnosti jeho splnenia. Vo výsledku sa tak odhadovaný celkový cieľ pre OZE do roku 2030 znížil o 1 %. Príspevok obnoviteľných zdrojov ku konečnej spotrebe energie by tak mal po prepočte dosiahnuť 1852 kilo ton ropného ekvivalentu (ktoe). Druhým podstatným parametrom pre ďalšie smerovanie energetických politík je objem plánovaných úspor energie. Kumulatívny objem úspor konečného využitia energie v rokoch 2021 až 2030 bol ministerstvom vypočítaný vo výške 55,205 GWh, čo ročne predstavuje 949,2 GWh. MH pritom vychádzalo zo štatistických údajov za roky 2014 až 2016. Vo finálnej verzii plánu, ktorú predloží do konca tohto roka po konzultácii s verejnosťou, však zohľadní aj údaje za rok 2017, čím môže dôjsť k zmene objemu úspor. Prvé predpoklady pri určovaní slovenského príspevku v energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o niečo nižšie ako je európsky cieľ 32,5 %. Najvýznamnejším sektorom z hľadiska dosahovania úspor energie má byť naďalej aj po roku 2021 odvetvie priemyslu. Jeho predpokladaný podiel úspor energie na celkových úsporách generovaných z opatrení realizovaných je takmer 58 %.
-
MH zbiera námety mesiac po zaslaní návrhu energetického a klimatického plánu do Bruselu
6.2.2019Slovensko predložilo Európskej komisii neúplný návrh energetického a klimatického plánu. Verejná konzultácia neprebehla, pripomienky a námety zbiera ministerstvo hospodárstva až teraz. Všetky členské štáty EÚ mali do konca minulého roka predložiť Európskej komisii (EK) návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu (National Energy and Climate Plan, NECP). Viaceré krajiny ich v stanovenom termíne z rôznych dôvodov neodovzdali. Portál EurActiv uviedol, že tak neurobilo Bulharsko, Cyprus, Česko, Grécko, Luxembursko, Maďarsko ani Španielsko. Madrid nedodržanie termínu zdôvodnil zmenou vlády a krátkosťou času na prípravu. České ministerstvo priemyslu a obchodu tesne pred koncom roka spustilo verejnú konzultáciu a materiál zverejnilo na svojej webovej stránke. Návrh NECP chce dokončiť v priebehu roka 2019. Ešte v polovici novembra síce začalo návrh NECP verejne pripomienkovať aj Grécko, ale nestihlo dokončiť vyhodnotenie. Návrh odovzdalo dokonca aj Spojené kráľovstvo, ktoré je v zložitom procese brexitu. Londýn však materiál verejnosti sprístupnil až dodatočne koncom januára. Kľúčové európske ekonomiky Nemecko i Francúzsko svoje plány Bruselu predložili, ale vyslúžili si kritiku, že nie sú úplné. Obe krajiny tvrdia, že ide o predbežné návrhy. Nedozretý ementál Rovnaký argument používa aj slovenské ministerstvo hospodárstva (MH). Koncoročný termín pre odovzdanie dokumentu sme síce stihli, ale vďaka chýbajúcim pasážam pripomína odovzdaný návrh NECP švajčiarsky ementál. V zaslanom materiáli sa takmer 40-krát opakuje formulácia: „Bude podľa aktuálneho stavu doplnené vo finálnej verzii národného energetického a klimatického plánu“. Ide pritom o kľúčový plán, ktorý má určovať stratégiu a politiky Slovenska v oblasti energetiky a klímy prinajmenšom do roku 2030 a potenciálne má nahradiť napríklad už zastaranú Energetickú politiku z roku 2014 či ďalšie národné stratégie. NECP má politický, ale aj finančný význam, pretože ovplyvní budúce čerpanie peňazí z európskych aj národných zdrojov. Vzhľadom na jeho zásadný dosah je priam zarážajúce, že zodpovedné ministerstvá hospodárstva a životného prostredia vynechali z prípravy návrhu odbornú verejnosť. Predbežná verzia návrhu sa dostala len k úzkej skupine firiem a asociácii, ktoré mali navyše na vyjadrenie len zopár dní. Ostrú kritiku voči postupu ministerstiev vyjadrili členovia platformy ENERGOKLUB® počas decembrovej diskusie. Jedným z argumentov MH bolo aj to, že nariadenie EÚ o riadení energetickej únie (č. 2018/1999), ktoré povinnosť predkladať plány ustanovuje, nadobudlo účinnosť až 24. decembra 2018. Rozsah a štruktúra NECP pritom boli zjavné vopred už niekoľko mesiacov. Slovenských úradníkov však malo zdržať aj neskoré dokončenie prognostického modelu, ktorý bol vypracovaný Svetovou bankou. Omeškalo sa tým aj vypracovanie Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030, s výhľadom do roku 2050. Len minulý týždeň ju ministerstvo životného prostredia predložilo na posúdenie environmentálnych vplyvov (EIA). Európske nariadenie a výzvy na MH Podľa nariadenia EÚ č. 2018/1999 každý členský štát „zabezpečí, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať na príprave návrhu“ NECP a obmedzí administratívnu náročnosť (čl. 10). Zároveň zavedie viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky, do ktorého zapojí miestne orgány, občiansku spoločnosť, podnikateľov, investorov, iné zainteresované strany a širokú verejnosť (čl. 11). Absencia verejnej konzultácie viedla k tomu, že viacerí aktéri zaslali ministerstvu hospodárstva výzvy, v ktorých žiadali o skoré a konštruktívne zapojenie. K dispozícii máme napríklad list významnej asociácie Republikovej únie zamestnávateľov aj novovzniknutej Slovenskej klimatickej iniciatívy. Minulý týždeň, t. j. mesiac po odoslaní návrhu NECP do Bruselu ho MH zverejnilo. Zároveň začalo zbierať „pripomienky a námety“, ktoré budú „zohľadnené v procese prípravy finálnej verzie NECP“. Termín pre zasielanie pripomienok je do 25. februára 2019. Výzvu by ste však márne hľadali viditeľne zobrazenú na hlavnej stránke ministerstva. Hlavnými kvantifikovanými cieľmi NECP v rámci SR do roku 2030 je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo EÚ ETS o 12 % a podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výške 18 %. Prvé predpoklady pri určovaní národného príspevku SR v energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o niečo nižšie než je európsky cieľ 32,5 %, pričom kľúčovými budú sektory priemyslu a budov. Prepojenosť elektrických sústav sa už teraz pohybuje nad hranicou 50 % a bude taká aj v roku 2030, čím stanovený európsky cieľ 15 % poľahky prekonáme. Do konca júna má Európska komisia skontrolovať, či predložené návrhy dávajú predpoklad naplnenia celoeurópskych cieľov a národných príspevkov, ktoré nariadenie EÚ č. 2018/1999 stanovuje. Podľa ministerstva hospodárstva má medzitým prebehnúť zapracovanie pripomienok odbornej aj širokej verejnosti a posúdenie EIA a budú zriadené pracovné skupiny. Po zapracovaní odporúčaní EK a pripomienok verejnosti bude finálna verzia NECP predložená na rokovanie vlády. Slovensko aj ostatné štáty EÚ musia finálnu verziu NECP oznámiť Európskej komisii do 31. decembra 2019 a následne pravidelne aktualizovať.
-
Česi otočili. Priamy plynovod s Rakúskom je stále v hre
5.2.2019Projekt plynovodu BACI ožíva. Kým ešte pred rokom sa zdalo, že vízia historicky prvého priameho plynovodného potrubia medzi Českom a Rakúskom je nereálna, v súčasnosti sa situácia javí inak. Slovenský prepravca Eustream je hlasným odporcom tohto projektu. Za jeho zmrazenie v minulosti loboval aj minister hospodárstva Peter Žiga. Plynárenská mapa strednej Európy podlieha v súčasnosti viacerým pohybom. V desaťročnom pláne rozvoja prepravnej sústavy v ČR (2019 - 2028) nájdeme niekoľko zaujímavých zmien, ktoré môžu ovplyvniť aj Slovensko. Český prepravca, spoločnosť NET4GAS, je povinný plán konzultovať so všetkými relevantnými hráčmi na trhu. Schváliť ho musí český regulátor ERÚ aj vládny rezort priemyslu a obchodu. Najzásadnejším zvratom oproti minuloročnej verzii je možná realizácia plynovodu BACI. Ak by sa projekt uskutočnil, išlo by o prvé priame plynárenské spojenie medzi ČR a Rakúskom. Potrubie by spojilo kompresorovú stanicu Břeclav s Baumgartenom, najväčším obchodným uzlom v regióne. BACI je opakujúcou sa tému od roku 2013, ale jeho sprevádzkovanie sa začiatkom minulého roka javilo ako nepravdepodobné. Argumenty o výhodnosti projektu nepresvedčili český regulačný úrad. ERÚ ho vyradil z desaťročného plánu, pretože nesúhlasil, aby náklady na výstavbu prepojenia znášali české domácnosti. Stalo sa tak napriek tomu, že BACI bol zaradený do tretieho zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI). NET4GAS proti stanovisku regulátora protestoval žalobou. O rok neskôr ERÚ svoj názor zmenil. Z aktualizovaného desaťročného plánu vyplýva, že Česko sa myšlienky priameho plynovodu s Rakúskom nevzdalo. Od nového potrubia si prepravca NET4GAS sľubuje lepšiu integráciu trhov a väčšiu konkurenciu, ktorá by sa prejavila v nižších cenách plynu.
Z DIANIA V KLUBE
Zimný balík EÚ - totálna revolúcia v mnohých oblastiach 6.2.2019
Zdieľanie informácií o fyzickej infraštruktúre kríva 23.1.2019
Bilancujeme... alebo prečo nezostať mimo 20.12.2018
Príprava prvého návrhu energetického a klimatického plánu vrcholí. Širší dialóg zatiaľ chýba 11.12.2018
Dokumenty k aktuálnym otázkam domácej aj európskej legislatívy pod jednou strechou 6.12.2018
KALENDÁR UDALOSTÍ
Dostupnosť infraštruktúry podľa zákona 351/2011 a povinnosti prevádzkovateľov
Legislatíva zo zimného balíka EÚ - pokrok, realita a nové výzvy
Praktické aspekty implementácie (realizácie) lokálnych zdrojov
Trh s plynom 2019
ENERGOFÓRUM® 2019
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.