Nový kreditný systém má vytvoriť trhový ekonomický stimul pre prevádzkovateľov nabíjačiek pre elektromobily aj pre dodávateľov palív, ktorí budú musieť plniť povinné podiely zelenej elektriny v doprave. O zavádzaní obchodovateľných kreditov za elektrinu z OZE sa diskutovalo na konferencii eFleet Day 2026. Podarí sa vybudovať funkčný a likvidný trh s kreditmi, ktorý sa stane impulzom nielen pre rozvoj nabíjacej infraštruktúry, ale aj pre lokálnu výrobu zelenej elektriny?
Zásobníky plynu v Európe sú podľa najnovších údajov Gas Infrastructure Europe naplnené na 28 % kapacity. Na Slovensku dosahuje naplnenosť 22,6 % (8,4 TWh) – pričom zásobníky NAFTA sú nad úrovňou 25 %, kým POZAGAS eviduje približne 11 %. Viac
Agentúra SIEA informuje, že projekt Zelená domácnostiam má opäť odštartovať na jeseň 2026 s navýšeným rozpočtom a prepracovanými pravidlami, ktoré majú zrýchliť administráciu a znížiť chybovosť pri vyplácaní podpory. Viac
Slovensko má významný geotermálny potenciál, no jeho využitie brzdí komplikovaná regulácia, nejednotné povoľovacie procesy a nedostatočné ekonomické motivácie. Analýza pripravená pre Európsku investičnú banku identifikuje bariéry a navrhuje úpravy v právnej, inštitucionálnej, finančnej aj socio-ekonomickej oblasti. Najväčšie zmeny si žiada najmä oblasť povoľovania, cenovej regulácie a schém štátnej pomoci. Materiál upozorňuje, že bez zrýchlenia povolení a jasnej finančnej podpory bude geotermálna energia rásť len pomaly.
SPP varuje zákazníkov pred podvodnými SMS a e-mailami o nedoplatkoch za energie.
Odborný portál eFocus organizuje 27. mája 2026 konferenciu "Flexibilita ako nástroj pre smart infraštruktúru, výrobu, obchod aj budovy". Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Financovanie Slovenska zo strany skupiny Európskej investičnej banky sa v roku 2025 zvýšilo o 60 % na 649 miliónov eur, podporené najmä investíciami do modernizácie energetických sietí a projektov mestského rozvoja. Viac
Energetická divízia UCED uviedla do prevádzky batériové úložisko s výkonom 10 MW a kapacitou 16,7 MWh. Ide o najväčší BESS projekt na Slovensku, pričom investícia dosiahla takmer 5 miliónov eur. Viac
Zmena pravidiel prechodných pobytov, nové povinnosti pre dodávateľov energií a úpravy v oblasti cenovej regulácie. Navrhované legislatívne zmeny, ktoré tento týždeň neočakávane schválil vládny kabinet na návrh rezortu hospodárstva, ukazujú, že systém energopomoci sa dolaďuje za pochodu. Súčasťou balíka sú aj zásahy do nastavenia taríf TPS a TSS či úprava regulácie prepravy plynu.
Distribučné spoločnosti sú otvorené odborným debatám o zavedení komunitného zdroja. Celkom nový inštitút, ktorý navrhuje asociácia SAPI, reaguje na rastúci záujem o zdieľanie elektriny na Slovensku.
Budúcnosť je lokálna: Mikrogridy a integrovaná fotovoltika v centre diskusie 26. 2. 2026
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Nový kreditný systém má vytvoriť trhový ekonomický stimul pre prevádzkovateľov nabíjačiek pre elektromobily aj pre dodávateľov palív, ktorí budú musieť plniť povinné podiely zelenej elektriny v doprave. O zavádzaní obchodovateľných kreditov za elektrinu z OZE sa diskutovalo na konferencii eFleet Day 2026. Podarí sa vybudovať funkčný a likvidný trh s kreditmi, ktorý sa stane impulzom nielen pre rozvoj nabíjacej infraštruktúry, ale aj pre lokálnu výrobu zelenej elektriny? Novela zákona o energetike zavádza nový systém kreditov za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) spotrebovanú pri nabíjaní elektrických vozidiel. Takéto kredity bude vydávať organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE, pričom budú viazané na každú 1 kWh elektriny, ktorá splní zákonom stanovené podmienky. Téme sa venoval aj špeciálny diskusný panel na nedávnej konferencii eFleet Day 2026 v Šamoríne. Ako bude systém fungovať v praxi Tento mechanizmus nadobudne účinnosť 1. septembra 2026. „Ide o novú povinnosť pre spoločnosť OKTE – prevádzkovať systém kreditov v doprave. V prvej fáze sa bude týkať elektriny dodanej do elektromobilov, ktorá má preukázaný pôvod z obnoviteľných zdrojov energie,“ vysvetlil počas diskusie Ondrej Kulich, vedúci odboru OZE spoločnosti OKTE. Podľa Ondreja Kulicha bude fungovanie kreditov do veľkej miery kopírovať už existujúci a zabehnutý systém záruk pôvodu. Prevádzkovatelia nabíjacích staníc pre elektromobily, resp. dotknuté subjekty si budú musieť splniť svoje registračné povinnosti v OKTE, vrátane zmluvy o poskytovaní údajov, keďže vydanie kreditov v doprave bude podmienené detailným reportovaním spotreby a pôvodu elektriny. Legislatíva stanovuje, že prevádzkovateľ nabíjacej stanice si bude musieť zvoliť medzi uplatnením záruky pôvodu alebo vydaním kreditu – oba nástroje nebude možné použiť paralelne na tú istú elektrinu. Kulich však pripúšťa spätné zrušenie už vydanej záruky pôvodu a jej nahradenie kreditom. Z hľadiska tokov zelenej elektriny legislatíva podľa Ondreja Kulicha umožňuje dva režimy, z ktorých môžu kredity vzniknúť. Prvým je priame prepojenie výroby z OZE s nabíjačkou, druhým je elektrina odobratá zo siete, ktorá je krytá zárukou pôvodu. „Sú to dva samostatné toky, na základe ktorých možno kredit vydať,“ vysvetlil. Detailné technické a procesné nastavenie je stále vo fáze prípravy. Zástupca OKTE sa vyjadril aj k cenotvorbe kreditov, ktorá zatiaľ nebude regulovaná. OKTE podľa Kulicha nebude vstupovať do formovania cien kreditov, ktoré vzniknú dohodou medzi účastníkmi trhu. Referenčné hodnoty už existujú v iných európskych krajinách, kde podobné systémy fungujú. „Niektoré benchmarky, napríklad v eurách na megawatthodinu, už v Európe vidíme,“ podotkol. Do budúcna sa uvažuje o vytvorení centralizovaného trhu s kreditmi. Podľa Kulicha sa bude diskutovať o zriadení online trhového prostredia alebo aukčného mechanizmu OKTE, kde by prevádzkovatelia staníc mohli kredity ponúkať a subjekty z trhu zase nakupovať. Takýto krok by mohol zvýšiť transparentnosť a likviditu trhu. Ekonomický rozmer nového nástroja zdôraznil aj Patrik Rzavský, manažér biznis riešení spoločnosti SFÉRA. „Z môjho pohľadu sú kredity ekonomickým aktívom, nie dotáciou. Každá 1 kWh zelenej elektriny predstavuje jeden kredit s reálnou trhovou hodnotou,“ uviedol. Podľa neho ide o trhový mechanizmus, ktorý motivuje k dekarbonizácii dopravy bez priamej rozpočtovej podpory. Pre prevádzkovateľov nabíjačiek a investorov do elektromobility by kredity mohli predstavovať nový, pomerne stabilný príjmový pilier popri tradičných poplatkoch za nabíjanie. Postupné automatizovanie procesov na strane firmy OKTE aj na strane držiteľov účtov v systéme môže znížiť administratívnu záťaž a podporiť rast likvidity trhu s kreditmi, čím by sa ich ekonomický význam ešte ďalej posilnil. Kľúčová bude kvalita dát a meraní
Slovensko má významný geotermálny potenciál, no jeho využitie brzdí komplikovaná regulácia, nejednotné povoľovacie procesy a nedostatočné ekonomické motivácie. Analýza pripravená pre Európsku investičnú banku identifikuje bariéry a navrhuje úpravy v právnej, inštitucionálnej, finančnej aj socio-ekonomickej oblasti. Najväčšie zmeny si žiada najmä oblasť povoľovania, cenovej regulácie a schém štátnej pomoci. Materiál upozorňuje, že bez zrýchlenia povolení a jasnej finančnej podpory bude geotermálna energia rásť len pomaly. Kľúčovou podmienkou rozvoja geotermálnych projektov na Slovensku je komplexná reforma povoľovania. V súčasnosti sú projekty zviazané mnohovrstevnou reguláciou – geologickou, banskohospodárskou, vodohospodárskou, stavebnou aj energetickou. Každý z týchto procesov prebieha sekvenčne a často s rozdielnymi lehotami či metodikami, čo vedie k meškaniam v rozsahu mesiacov až rokov. Autori analýzy preto odporúčajú integrované povoľovacie konanie, ktoré by spojilo geologické, vodoprávne, stavebné a environmentálne procesy do jedného rámca s jasne definovanými lehotami. Najväčšou brzdiacou prekážkou sú pritom prieskumné územia, ktoré dnes vyžadujú povinné určenie od Ministerstva životného prostredia SR. Súčasný systém obsahuje prísne investičné limity (70 % rozpočtu do 4 rokov, 100 % do 6 rokov) a právo veta dotknutých orgánov bez možnosti opravného prostriedku. Analýza upozorňuje, že takýto režim predstavuje ústavné riziko, keďže žiadateľ sa nemôže brániť voči nesúhlasnému stanovisku. Návrhom riešenia je podľa autorov analýzy dobrovoľnosť prieskumných území alebo zavedenie mechanizmu arbitráže medzi orgánmi. Chýbajúca prevádzková podpora tepla z geotermálnych zdrojov Hoci Slovensko formálne podporuje obnoviteľné zdroje, geotermálna energia je zvýhodnená len v teoretickej rovine. Podľa analýzy je prevádzková podpora dostupná iba pre výrobu elektriny z geotermálnej energie do 500 kW, a pre kombinovanú výrobu do 1 MW, čo prakticky znemožňuje uplatnenie geotermálnych projektov v tepelnom sektore. Autori odporúčajú zaviesť prevádzkovú podporu aj na teplo, podobne ako ju využíva Česká republika (tzv. zelený bonus za teplo). V praxi zároveň prebieha súbeh stimulov podporujúcich výrobu tepla z fosílnych palív – najmä cez prevádzkovú podporu kogenerácie na zemný plyn, čo podľa pravidiel CEEAG EÚ môže mať vytláčací efekt voči ekologickejším technológiám. Zmena schém pomoci je preto nevyhnutná, ak má byť geotermálna energia konkurencieschopná. Čítajte ďalej: ako navrhuje analýza zmeniť banský a geologický zákon pri geotermálnych zdrojoch, prečo dnes prieskumné územia nemusia dávať zmysel a ako by vyzeral dobrovoľný model, ktoré schémy štátnej pomoci môže SR využiť až do intenzity 100 % oprávnených nákladov, aké opatrenia zaviedli Nemecko a Poľsko a prečo sú dnes o krok vpred.
Odborný portál eFocus organizuje 27. mája 2026 konferenciu "Flexibilita ako nástroj pre smart infraštruktúru, výrobu, obchod aj budovy". Kľúčové témy konferencie, ktorá prebehne 27. mája 2026 prezenčne alebo virtuálne, sú: Grids Package a implementácia EÚ legislatívy v SR Čo čaká PPS, PDS a regulátora Riziká nesúladu a tlak na investície Kde je reálne implementácia redizajnu trhu v EÚ a SR Ako sa mení energetický mix a trhové prostredie Digitalizácia a zelená transformácia Digitalizácia procesov, budúcnosť IMS Integrácia trhu so zárukami pôvodu Dynamické tarify a aktivácia koncových odberateľov Likvidita trhu a porovnanie obchodných modelov Flexibilita v budovách a agregácia na NN úrovni Ako funguje agregácia technickej rezidenčnej flexibility Smart automatizácia budov ako zdroj flexibility Load management a realtime komunikácia Návratnosť flexibilných technológií z pohľadu investora Program konferencie 09:05 – 09:25 Keynote: Infraštruktúrny balík EÚ Zuzana Sadlová, Európska komisia 09:30 – 12:00 Diskusný panel s úvodnými prezentáciami: Legislatíva, regulácia a flexibilita infraštruktúry Moderátor Ľubica Ragulová Panelisti: Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR Michal Cabala, Executive Director for strategy, innovations and international cooperation, Slovenská elektrizačná prenosová sústava Tomáš Šimovič, manažér zodpovedný za kvantitatívnu podporu optimalizácie zdrojov, Slovenské elektrárne Ján Horváth, Country Head, Enery Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka, Veolia Energia Slovensko 12:50 – 14:50 Digitálna energetika, flexibilita a zelená transformácia Moderátor panelu: Libor Láznička, konzultant a partner, energIQube Panelisti: Rastislav Gaňa, Head Of Software Development & IT Services, IPESOFT Robert Maier, výkonný riaditeľ úseku vývoja, SFÉRA Juraj Marček, predseda, Združenie dodávateľov energií Michal Mičáň, KASI Energo 15:10 – 17:00 Význam smart automatizácie budov pri agregovaní flexibility na NN úrovni Moderátor panelu: Ivan Trup, MicroStep - HDO Panelisti: Daniel Zákutný, vedúci odboru Manažment energetických a meraných dát, Východoslovenská distribučná Jan Hicl, produktový riaditeľ, Delta Green Marek Engler, COO, Slovanet Jaromír Klaban, managing director, TECO Silvio Kičina, project manager, JTRE Michal Salbot, Smart Grid Specialist, Schrack Technik Milan Krátký, EG.D Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Zmena pravidiel prechodných pobytov, nové povinnosti pre dodávateľov energií a úpravy v oblasti cenovej regulácie. Navrhované legislatívne zmeny, ktoré tento týždeň neočakávane schválil vládny kabinet na návrh rezortu hospodárstva, ukazujú, že systém energopomoci sa dolaďuje za pochodu. Súčasťou balíka sú aj zásahy do nastavenia poplatkov TPS a TSS či úprava regulácie prepravy plynu. Štát pokračuje v úpravách právneho rámca motivovaných najmä implementáciou adresnej energopomoci. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) predložilo novelu, ktorá mení päť zákonov – zákon o energetike (č. 251/2012 Z. z.), zákon o regulácii v sieťových odvetviach (č. 250/2012 Z. z.), zákon o tepelnej energetike (č. 657/2004 Z. z.), zákon o adresnej energopomoci (č. 260/2025 Z. z.), ako aj zákon o hlásení pobytu občanov (č. 253/1998 Z. z.). Materiál bol vládou schválený 25. marca 2026, pričom bol vypracovaný bez účasti odbornej verejnosti a riadneho pripomienkového konania. Pozreli sme sa bližšie na navrhované zmeny, ktoré teraz prejdú rokovaním v parlamete.
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.
