Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Najnovšie články
-
Veľká novela zákona o OZE je schválená. Platiť bude od budúceho roka
17.10.2018Poslanci dnes odsúhlasili zásadné úpravy zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a KVET, ktoré menia doterajší dotačný systém. Realitou na Slovensku sa už onedlho majú stať aukcie na výber zariadení a systém bude administrovať jeden zúčtovateľ podpory. Priemyselné podniky môžu získať štátnu pomoc na zníženie cien elektriny. Dekáda zavedeného systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kogenerácie sa blíži ku koncu. Platí to aspoň pre časť slovenských výrobcov. V parlamente dnes zákonodarcovia odobrili zmeny, ktoré majú vyriešiť niekoľko naliehavých problémov. Tie podľa ministerstva hospodárstva (MH) súvisia s významným nárastom inštalovanej kapacity v týchto zariadeniach. Do roku 2020 by mali OZE predstavovať podiel 14 % na hrubej konečnej spotrebe energie Slovenska. Podľa posledných údajov za rok 2016 však ich podiel klesol na úroveň 12 %. Podľa pripravovaného nového znenia európskej legislatívy by náš cieľ do roku 2030 mal byť vo výške 26 %. Okrem nárastu inštalácií označil rezort hospodárstva za ďalší problém skutočnosť, že celková produkcia elektriny vyrobenej z OZE a VÚ KVET, ktorá sa podľa súčasnej legislatívy používa na krytie strát v sústave, prevyšuje jej reálne straty. Navyše agenda podpory leží na pleciach troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, čo zvyšuje administratívne náklady aj náklady na predikciu a následné manažovanie odchýlok. Kľúčové úpravy Novela preto zavádza centrálnu správu systému podpory, ktorú má mať na starosti organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Zatiaľ čo podmienky pre existujúce dotované zariadenia sa majú zachovať až do uplynutia 15-ročnej garantovanej doby podpory, pre nové zariadenia bude platiť viac trhovo orientovaný typ podpory. Zariadenia nad 500 kW budú môcť na základe výsledkov aukcie získať príplatok, tzv. zelený bonus, pričom výrobca bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu a bude tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku, ktorú však môže preniesť na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania. Detaily a podmienky aukcií zverejní ministerstvo dodatočne. Výrobcovia do 500 kW vrátane budú môcť naďalej poberať doplatok. Za ich výkup elektriny bude zodpovedať výkupca a za odchýlku bude u nich zodpovedať určený subjekt zúčtovania. Táto forma podpory však bude poskytovaná len do roku 2033. Nárok na garantovanú výkupnú cenu počas ďalších 15-tich rokov budú mať aj zariadenia vyrábajúce elektrinu kombinovanou výrobou, ktoré prejdú rekonštrukciou. Rozvoju zelených zdrojov má pomôcť nový inštitút lokálneho zdroja, ktorý nebude mať nárok na dotáciu a je určený najmä pre podniky, ktoré si chcú z OZE vyrábať elektrinu pre vlastnú potrebu. Čo ďalšie sa zmení? Poslanci okrem toho odsúhlasili aj nový rámec poskytovania štátnej pomoci energeticky náročným podnikom, ktoré sa budú vyplácať vo forme kompenzácií, t. j. vrátením časti už vynaložených poplatkov na dotovanie OZE. Podľa návrhu štátneho rozpočtu sa však budúci rok na tento účel vyhradí len 40 miliónov eur oproti dosiaľ avizovaným 80 miliónom eur. Novelou zákona sa tiež zavádza definícia tarify za prevádzkovanie systému a jej zložky určenej na OZE a precizuje definícia tarify za systémové služby. Zásadnou zmenou je tiež úprava definície prístupu do sústavy pre výrobcov elektriny. Aby sa predišlo dvojitej platbe, cenová regulácia prístupu pre výrobcu, ktorý je zároveň odberateľom elektriny, sa bude uplatňovať len na jeden z nich. Podrobnosti ešte určí regulačný úrad. V rámci prerokovávania novely v parlamente prešlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré okrem iného ešte viac sprísnili ministerský návrh definície prístupu. Naopak, pozmeňujúce návrhy predložené opozičným poslancom Karolom Galekom (SaS) neprešli. Takzvanú veľkú novelu zákona o podpore OZE a VÚ KVET schválili v parlamente väčšinou 80-tich hlasov. Podpísať ju teraz musí prezident. Hoci zákon v novej podobe začne platiť od začiatku roka 2019, viaceré ustanovenia majú odloženú účinnosť, niektoré až do roku 2020. Cieľom je poskytnúť účastníkom trhu viac času na prípravu a implementáciu nových pravidiel.
-
Reforma ukrajinského trhu s elektrinou napreduje. Sféra je pri tom
15.10.2018Ukrajinský trh s elektrinou prechádza zásadnými zmenami v duchu liberalizácie. Operátor trhu Energorynok si pre implementáciu nového informačného systému pre vnútrodenný a day-ahead trh vybral slovenského dodávateľa. Hoci má zbližovanie európskeho a ukrajinského trhu s energiou dlhú históriu, skutočný pokrok v reformách sa u našich východných susedov ukazuje až v posledných rokoch. Na pozadí asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou a masívnych pôžičiek zo strany Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Európskej investičnej banky, ktoré sú podmienené komplexnou reformou energetického trhu, začal Kyjev realizovať opatrenia smerujúce k liberalizácii trhu. Sektor elektriny v kocke Energetika predstavuje viac než 12 % ukrajinského HDP. Najväčšiu pozornosť na seba strháva sektor plynárenstva, a to z dôvodu významnej tranzitnej úlohy pre dodávky ruského plynu do Európy. Avšak čoraz viditeľnejšie problémy s bezpečnou prevádzkou zastaraných vedení a elektrární a s vysokou energetickou náročnosťou priemyslu ukazujú, že sektor elektroenergetiky si tiež zaslúži pozornosť politikov a najmä investorov. Pri viacerých ukazovateľoch je možné nájsť podobnosť medzi Slovenskom a Ukrajinou. Nečudo, že slovenské firmy sa aktívne snažia využiť príležitosti na rozvíjajúcom sa ukrajinskom trhu. Približne 57 % elektriny vyrábajú Ukrajinci z jadra, v elektrárňach so sovietskym, resp. ruským dizajnom a technológiami, pričom do budúcna sa počíta s jeho ešte väčším využitím a tiež so zvyšovaním vývozu elektriny do zahraničia, najmä do Poľska. Druhým najvýznamnejším zdrojom sú uhoľné elektrárne, ktoré fungujú od 60. rokov minulého storočia a vonkoncom nespĺňajú emisné predpisy a limity EÚ. Tak ako pri plyne aj v elektrine platí, že infraštruktúra je takmer výlučne v rukách štátnych firiem, resp. niekoľkých domácich oligarchov. Začiatkom októbra vláda schválila podmienky privatizácie takmer 79 % akcií jedného z najväčších výrobcov elektriny spoločnosti Centrenergo, ktorá vlastní a prevádzkuje tri rozsiahle elektrárne na fosílne palivá s celkovým inštalovaným výkonom takmer 7,7 GW. Základom pre komplexnú reformu trhu sú nové právne predpisy, ktoré reflektujú legislatívu platnú v EÚ. V apríli 2017 ukrajinský parlament schválil nový zákon o trhu s elektrinou, čím sa okrem iného spustil unbundlingu a zrušil dovtedajší model jediného centrálneho nákupcu a predajcu elektriny. Tieto funkcie prebral operátor veľkoobchodného trhu s elektrinou štátny podnik Energorynok. Národný regulačný úrad začal postupne implementovať nové pravidlá v oblasti regulácie vrátane stanovenia prenosových a distribučných taríf či zmeny dodávateľa, a to v duchu smerníc a nariadení, ktoré platia v Európskej únii. Operátor trhu si vybral sféru Energorynok sa stal kľúčovým článkom pri zavádzaní prvkov liberalizovaného trhu do praxe. Minulý týždeň na základe výsledkov výberového konania podpísal zmluvu o dodávke informačného systému pre vnútrodenný a day-ahead trh s firmou sféra, a.s., ktorá obdobný systém úspešne prevádzkuje a rozvíja u slovenskej spoločnosti OKTE. Zákazka na Ukrajine za 1,97 milióna eur obsahuje implementáciu systému a technickú podporu počas obdobia troch rokov. U slovenského operátora trhu má však sféra oveľa väčší záber s takmer 10-ročnou históriou. Implementovala informačný systém pre zúčtovanie odchýlok, centrálny dátový sklad, centrálnu fakturáciu, sprístupňovanie údajov z inteligentných meracích systémov aj reportovanie podľa nariadenia REMIT. Vzhľadom na postupnú integráciu stredoeurópskeho trhu s elektrinou má skúsenosti s prepojením slovenského trhu s českým trhom, maďarskou a rumunskou obchodnou zónou (tzv. market coupling). Ukrajinský trh s elektrinou je novou príležitosťou, kde sa môže presadiť slovenské softvérové riešenie a dlhoročné skúsenosti.
-
ČEZ rozširuje svoj záber. Skupuje podiely v slovenských teplárňach
12.10.2018Po vstupe do teplárenskej spoločnosti z Nových Zámkov by firma ČEZ ESCO mala prebrať kontrolu aj nad výrobou a dodávkou tepla v Prešove. Začiatkom októbra sa firma patriaca do českej štátnej skupiny ČEZ stala menšinovým akcionárom hlavného dodávateľa tepla v Nových Zámkoch. Od rovnakého akcionára, viedenskej firmy Facilitycomfort, teraz kupuje majoritu aj v hlavnom dodávateľovi tepla v Prešove v spoločnosti Spravbytkomfort. Ten bol vlani podľa údajov ÚRSO 7. najväčším dodávateľom tepla na Slovensku. Protimonopolný úrad SR už začal správne konanie vo veci koncentrácie a prebratia priamej výlučnej kontroly ČEZ ESCO nad dotknutými prešovskými firmami, ktoré okrem výroby a dodávky tepla zo zemného plynu a drevnej štiepky pôsobia aj v oblasti energetických služieb a správy budov. Približne pred rokom v novembri 2017 ČEZ ESCO na spoločnej konferencii so Slovenským plynárenským priemyslom ohlásil, že chce na našom trhu vo veľkom rozvíjať decentrálnu energetiku, realizovať popri dodávke komodity aj modernizáciu teplárenských sústav, inštaláciu a prevádzku nízkoemisných a bezemisných zdrojov, ponúkať služby súvisiace s ekologizáciou dopravy a renováciou systémov osvetlenia a tiež projekty garantovaných energetických služieb. Spoločnosť ČEZ ESCO vznikla v roku 2014 a zameriava sa na energetické služby, ktoré poskytuje firmám, samosprávam a inštitúciám. Zabezpečuje tiež dodávky komodít, energetické audity, poradenstvo, výstavbu kogeneračných jednotiek a inštaláciu fotovoltických zariadení. Okrem domáceho Česka, pôsobí aj v Poľsku a Nemecku. Skúsenosti už má aj s naším trhom. Prostredníctvom dcérskej spoločnosti ENESA napríklad zmodernizovala niekoľko nemocníc, konkrétne v Trebišove, Svidníku aj Dunajskej Strede. Jej ďalšia dcéra AZ Klima zase dodáva vzduchotechniku, napríklad aj pre výrobné haly veľkých automobiliek. Okrem toho ČEZ ESCO buduje v priemyselnom areáli v Kysuckom Novom Meste veľkú rozvodňu a taktiež vlastní a prevádzkuje miestnu distribučnú sústavu v Trnave.
-
Budúci rok dostanú fabriky na kompenzácie nákladov na OZE len 40 miliónov eur
12.10.2018Návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý v stredu schválila vláda, počíta len s polovičným objemom peňazí na zníženie nákladov na podporu OZE pre energeticky náročné podniky. Namiesto sľubovaných 80 miliónov eur, vláda vyčlenila len 40 miliónov eur. V novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktorú čaká v októbri druhé čítanie v parlamente, ministerstvo hospodárstva (MH) predstavilo ustanovenie, na základe ktorého môže zo štátneho rozpočtu poskytnúť firmám z vybraných energeticky náročných odvetví štátnu pomoc vo forme kompenzácie časti nákladov, ktoré platia na podporu OZE v rámci tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Počítalo pritom so sumou 80 miliónov eur v priebehu nasledujúcich troch rokoch. „V kapitole Ministerstva hospodárstva SR sa rozpočtujú výdavky v sume 40 mil. eur na podporu zníženia koncovej ceny elektriny pre podniky na rok 2019,“ uviedol rezort financií vo svojom návrhu. MH chcelo podporiť približne 200 podnikov, ktoré pôsobia v odvetviach schválených v európskom usmernení o štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky. Ide napríklad o hutníctvo a oceliarstvo, papiernictvo, cementársky priemysel a pod. Presný výber odvetví si pritom každý štát môže stanoviť a obmedziť podľa seba. Podľa novely zákona o OZE majú mať nárok na kompenzáciu len podniky, ktorých ročná spotreba elektriny presahuje 1 GWh, podiel hrubej pridanej hodnoty z oprávnených činností je najmenej 50 % z celkovej hodnoty podniku, riadne uhrádzajú TPS, nie sú v konkurze, nemajú nedoplatky na poisteniach a pod. Kompenzáciu chce MH poskytovať na základe žiadosti o poskytnutie kompenzácie, ktorú firmy podajú na základe výzvy zverejnenej na webstránke ministerstva. Samotnú administratívu bude môcť robiť aj organizácia zriadená ministerstvo, napr. SIEA. Keďže novela hovorí o fakultatívnej možnosti poskytnutia kompenzácie, otázne je či pôjde len o jednorazovú, resp. výnimočnú pomoc na podporu konkurencieschopnosti niektorých podnikov alebo o systematickejšiu podporu priemyslu. Vzhľadom na rastúcu cenu elektriny na burze je však jasné, že aj pri preplatení časti výdavkov na OZE, sa musia fabriky pripraviť na vyššie náklady na energie.
-
Pomôžu miliardy z predaja emisných kvót zeleným projektom?
8.10.2018Modernizačný fond i bezodplatne pridelené povolenky môžu významne prispieť k modernizácii slovenskej energetiky, zvýšeniu úspor energie i transformácii uhoľného regiónu Hornej Nitry. Otázkou je, či vláda stihne a dokáže predložiť nevyhnutné podklady. Na pôde Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa nedávno uskutočnil workshop venovaný modernizácii energetických systémov prostredníctvom nástrojov, ktoré budú od roku 2021 k dispozícii na základe revidovaného systému obchodovania s emisiami. Ide predovšetkým o pripravovaný Modernizačný fond a bezodplatné kvóty pre energetické odvetvie, čiže články 10c a 10d novej smernice o systéme EÚ ETS. Účinnosť nadobudla 14. marca tohto roku. Modernizačný fond má slúžiť na podporu investícií do nízkouhlíkových technológií v odvetviach energetiky desiatich členských štátov EÚ s nízkymi príjmami vrátane Slovenska. Pre tie isté členské štáty, ale s upravenými pravidlami, bude naďalej dostupný existujúci mechanizmus financovania modernizácie energetických systémov, tzv. mechanizmus článku 10c, ktorý Slovensko v aktuálnom období nevyužíva. Hoci rámcové zásady týchto dvoch nástrojov financovania sú dané, presné podmienky a priority si stanovujú jednotlivé krajiny. Využitie dostupných peňazí na modernizáciu energetiky u nás zastrešuje ministerstvo životného prostredia, ktoré musí v priebehu budúceho roka pripraviť a do Bruselu predložiť nevyhnutné podklady. V praxi však bude kľúčová jeho úzka koordinácia najmä s rezortom financií i hospodárstva. Zdá sa, že vláda s využitím Modernizačného fondu počíta. V Národnom investičnom pláne na roky 2018 – 2030 sa v kapitole životného prostredia priamo odkazuje na zriadenie Modernizačného fondu (a tiež ďalšieho samostatného Inovačného fondu). Modernizačný fond (10d) Ide pritom o nemalé prostriedky. Slovensku v nasledujúcej dekáde prislúcha 6,13 % z celkového koláča vyhradených povoleniek, t.j. asi 19 miliónov emisných kvót. Pri cene 25 eur za tonu CO2 by tak v prípade Slovenska mohlo ísť až o 475 miliónov eur. Spolu s aukciami a inými nástrojmi by predstavuje potenciálny objem peňazí v období 2021 - 2030 sumu až 2,6 miliardy eur.
-
Plynárov už viac netrápi bezpečnosť dodávok, ale ekológia
4.10.2018Slovenské plynárenstvo dnes nerieši otázky bezpečnosti dodávok plynu. Ich pozornosť sa prioritne sústreďuje na problematiku kvality ovzdušia, náhrady neekologických kotlov plynovými alternatívami a tiež náhradu uhlia. Spolupráca plynu a OZE sa javí ako nevyhnutná, biomasa má však vzhľadom na odlesňovanie a emisie znečisťujúcich látok svoje tienisté stránky. „Dnes nás už toľko netrápia otázky bezpečnosti dodávok zemného plynu. Otázky geopolitiky ustúpili do úzadia. Ťažiskovou témou je kvalita ovzdušia a environmentálne dopady jeho využívania,“ uviedol na úvod výročnej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu jeho výkonný riaditeľ Ján Klepáč. Prezident zväzu a bývalý minister hospodárstva Tomáš Malatinský dodal, že problémom Slovenska nie sú emisie oxidu uhličitého (CO2), ktoré navyše po ukončení prevádzky uhoľnej elektrárne Nováky ešte výraznejšie klesnú, ale predovšetkým nadmerná koncentrácia jemných prachových častíc PM2,5, ktorým je obyvateľstvo vystavené. V rámci EÚ sú na tom horšie už len obyvatelia Belgicka a Maďarska. Partnerstvo plynu a OZE Zvláštnu pozornosť treba podľa Jána Klepáča venovať mestám a najmä odlesňovaniu. Celosvetové znižovanie plochy lesa, spôsobené urbanizáciou, rozširovaním plantáží či kšeftovaním s drevom, významne prispieva k tomu, že emisie CO2 v ovzduší rastú, hoci ich objem vyprodukovaný fosílnymi palivami nestúpa. Zároveň ale priznal, že svetové plynárenstvo bojuje s problémom metánových emisií, ktoré sú vedľajším produktom pri ťažbe ropy a plynu. Predstavitelia plynárenstva na podujatí skritizovali prílišný dôraz európskych politík na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Podčiarkli partnerskú spoluprácu a spoločné podieľanie sa na znižovaní CO2. „OZE treba využívať, ale nedokážu samé osebe pokryť celosvetový hlad po energiách,“ uviedol Klepáč. Lokálne kúreniská a chudoba „Sme chronickí porušovatelia limitov v oblasti kvality ovzdušia,“ uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla. Za hlavný problém označil lokálne kúreniská. Je však ťažké presvedčiť ľudí, aby prestali vo svojich kotloch spaľovať drevo, resp. čokoľvek, čo horí, a prešli na ekologickejší, ale drahší plyn. „Aj preto je kľúčové zadefinovať energetickú chudobu,“ podotkol generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz uviedol, že s ÚRSO sa snažia tento problém zadefinovať, naštudovali si prístup v okolitých krajinách „a v rozumný čas vyjdeme von s materiálom“. Enviro-dotácie Rezort životného prostredia sa situáciu snaží riešiť prípravou tzv. kotlíkových dotácií, ktoré pomôžu domácnostiam nahradiť staré kotly na báze uhlia a iných tuhých vstupov plynovými. Rozpočet projektu financovaného z eurofondov je 30 miliónov eur, ktoré by mali prioritne smerovať do regiónov s najviac znečisteným ovzduším a tiež s najnižšími príjmami. V prvom kroku by sa mohla podporiť inštalácia 15 – 20 tisíc kotlov. V susednom Česku podobný dotačný program funguje už od roku 2012 s rozpočtom približne 350 miliónov eur, ktoré navyše z časti pochádzajú z predaja emisných povoleniek. Zlepšiť sa má aj monitorovanie kvality ovzdušia a MŽP pripravuje aj výzvu na zabezpečenie nízkoemisných kotlov vo verejných budovách. Trojuholník: uhlie, plyn, biomasa Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku potvrdila, že hoci sme zatiaľ neboli zažalovaní na Súdnom dvore EÚ, kvalita ovzdušia je jednou z najproblematickejších oblastí. Problémom však je aj slabý manažment lesov a nadmerná ťažba, vysoká závislosť na dovoze fosílnych palív a prevádzka uhoľnej elektrárne Nováky. „Zvyšovanie cien emisných kvót nahráva nahrádzaniu uhlia plynom,“ poznamenala Lívia Vašáková zo ZEK. „Zúfalo resuscitujeme neekonomické tepelné elektrárne v Novákoch a Vojanoch, hoci to už ani nikto nechce. Ich odstavením by sa emisie CO2 znížili ešte viac,“ uviedol na konferencii František Čupr, ktorý zastupuje EPH v spoločnosti SPP-Distribúcia a zároveň v Stredoslovenskej distribučnej. Dodal, že kombinácia zemného plynu a biomasy dáva zmysel a prispieva k plneniu klimatických cieľov. „Biomasa značne emituje znečisťujúce látky do ovzdušia a navyše sa jej spaľovanie podporuje z verejných zdrojov,“ upozornil šéf SPP Štefan Šabík, ktorý poukázal na potenciál bioplynu a biometánu. „V záujme ochrany prírodného dedičstva je nevyhnutné pri podpore z verejných zdrojov myslieť na to, ktorý je environmentálne najvýhodnejší,“ dodal. Martin Hollý z SPP-Distribúcia dodal, že hoci biomasa je najlacnejším OZE na Slovensku, jej potenciál v kontexte výrazne znečisteného ovzdušia, ako náhrady uhoľných teplární a individuálneho vykurovania uhlím, je veľmi obmedzený. Príspevok plynu k dosiahnutiu nízkoemisného hospodárstva je tak nevyhnutný.
Z DIANIA V KLUBE
Diskusia: Regulácia v energetike sa za rok neposunula vpred 11.9.2018
Webová stránka platformy ENERGOKLUB® prešla zmenou 8.8.2018
Aplikácia zákona o kybernetickej bezpečnosti je stále zahmlená 20.6.2018
Prednáška: Kybernetická bezpečnosť v energetike 7.6.2018
Diskusia o novele OZE zákona šla do detailov 29.5.2018
KALENDÁR UDALOSTÍ
Kybernetická bezpečnosť v energetike
Rok po výmene stráží na ÚRSO
ENERGOFÓRUM® 2018
Legislatívne zmeny v oblasti energetickej efektívnosti a hospodárnosti budov
Reforma systému podpory OZE a KVET a jej praktické dopady
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.