Aké predstavy o vývoji energetiky majú zástupcovia politických subjektov, ktoré sa zúčastnia septembrových parlamentných volieb? Platforma ENERGOKLUB® minulý týždeň zorganizovala špeciálne diskusné podujatie. Prinášame vám kompletný záznam.

Aké predstavy o vývoji energetiky majú zástupcovia politických subjektov, ktoré sa zúčastnia septembrových parlamentných volieb? Platforma ENERGOKLUB® minulý týždeň zorganizovala špeciálne diskusné podujatie. Prinášame vám kompletný záznam.
Energetické spúšťanie tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce sa dostalo do záverečnej fázy. Po približne roku od zavezenia prvej palivovej kazety do reaktora zvýšili Slovenské elektrárne jeho výkon na nominálnu hodnotu 471 MW. Viac
PMÚ uložil pokutu vyše 7,2 mil. eur štyrom firmám za kartel vo verejnom obstarávaní na dodávku prác, tovarov a služieb pri výstavbe elektrického zariadenia, ktoré vyhlásila SEPS. Podnikatelia tiež dostali zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Viac
Poľský úrad na ochranu životného prostredia odobril výstavbu prvej jadrovej elektrárne na pobreží Baltského mora. Projekt budú mať na starosti americké firmy Westinghouse a Bechtel v konzorciu spolu s firmou Polskie Elektrownie Jądrowe. Práce sa majú začať v roku 2026 a spustenie prevádzky sa plánuje v roku 2033.
V rámci ďalšej žiadosti o platbu z Plánu obnovy vo výške 815 mil. eur Slovensko vykazuje aj dosiahnutie stanovených energetických cieľov. Ide o reformu trhu s elektrinou a zavedenie nového právneho rámca v oblasti podpory OZE. Zmeny viacerých zákonov nadobudli účinnosť ešte auguste a októbri minulého roka.
Už len dnes do polnoci môžete využiť zvýhodnenú registráciu na konferenciu ENERGOFÓRUM® 2023! Počet účastníkov sa už blíži k maximálnej kapacite, ale podujatie bude opäť možné sledovať aj online.
SIEA a ZMOS podpísali memorandum o spolupráci pri dekarbonizácii a zvyšovaní energetickej sebestačnosti regiónov. Spolupráca sa týka pripravovaného projektu Kapacity pre regióny, v rámci ktorého vznikne 23 regionálnych centier udržateľnej energetiky. Viac
Tepelné čerpadlá sú podľa oxfordskej štúdie v studenom počasí dvakrát efektívnejšie ako systémy na fosílne palivá. Závery nedávno zverejnili v odbornom časopise Joule. Autori skúmali dáta zo siedmich výskumov uskutočnených v Európe, severnej Amerike a Ázii. Viac
Aké predstavy o vývoji energetiky majú zástupcovia politických subjektov, ktoré sa zúčastnia blížiacich sa parlamentných volieb? Už dnes sa uskutoční ďalšia debata platformy, ktorej sa zúčastnia: Jana Ambrošová (Modrí, Most-Híd), Karol Galek (Sloboda a Solidarita), Štefan Kišš (Progresívne Slovensko) a Kamil Šaško (HLAS-SD).
Firma SEPS zverejnila podmienky obstarávania podporných služieb (PpS) na rok 2024. Záujemcovia musia v rámci kvalifikačnej fázy predložiť svoje žiadosti spolu s dokumentáciou do 29. septembra 2023. Následne budú môcť uchádzači, ktorí splnili podmienky kvalifikácie, podávať cenové ponuky v rámci jednotlivých výziev pre obstarávané PPS v systéme Damas Energy.
Ako ďalej v energetike? Pozrite si záznam predvolebnej diskusie 26. 9. 2023
Účastníci trhu a odborná verejnosť debatovali o aktualizácii INEKP 31. 5. 2023
Rozmach energetických komunít? Slovensko je na štartovacej čiare 14. 4. 2023
Ako sa vymaniť zo špirály kompenzácií v energetike? Politici diskutovali 27. 1. 2023
Domácnosti budú mať aj v budúcom roku elektrinu za zvýhodnenú cenu. Ministerstvo hospodárstva sa dohodlo so Slovenskými elektrárňami na podmienkach jej predaja štátnemu SPP. Aké sú podmienky zmluvy? Rezort hospodárstva po zdĺhavých rokovaniach dotiahol do konca memorandum so Slovenskými elektrárňami (SE). Najväčší výrobca elektriny na Slovensku, v ktorom má štát 34 % akcionársky podiel, dodáva odberateľom elektriny v kategórií domácnosti elektrinu za zvýhodnenú cenu 61 eur za megawatthodinu (MWh). K cene komodity je však potrebné pripočítať regulované poplatky a tarify, ktoré sú v rukách regulačného úradu, ako aj DPH. Návrh zmluvy niekoľko mesiacov posudzovala Európska komisia z hľadiska štátnej pomoci. V polovici júna napokon na základe rokovaní z Bruselu dorazil list, v ktorom zástupcovia EK uviedli, že opatrenia vyplývajúce zo zmluvy vzhľadom na ich povahu nebudú prioritne predmetom konania o jeho súlade s právom EÚ. Toto vyjadrenie ministerstvo vyhodnotilo ako dostatočné pre finalizáciu zmluvy s elektrárňami. Hrozil nárast ceny až o 80 % Vláda minulú stredu schválila všeobecný hospodársky záujem (VHZ) na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre slovenské domácnosti v roku 2024 a poverila ministra hospodárstva podpisom zmluvy so SE. Vlani predstavoval podiel silovej elektriny na celkovej cene pre domácnosti 47,18 %. Ministerstvo hospodárstva upozornilo, že bez zásahu štátu prostredníctvom VHZ by mohlo dôjsť podľa údajov regulátora k navýšeniu ceny za silovú elektrinu o 245 %, cien za distribúciu a prenos (bez strát) o cca 5 %, cien za straty a tarify za systémové služby (TSS) v rovnakom smere, ako vychádza navýšenie ceny silovej elektriny a tarify TPS a náklady dodávky a PZ zostanú bez zmeny, tak by došlo k medziročnému rastu celkovej priemernej ceny za elektrinu platenú domácnosťami o približne 81 %. „MH SR sa preto domnieva, že je plne legitímne a vo všeobecnom hospodárskom záujme Slovenskej republiky pokračovať aj v roku 2024 v osobitnej hospodárskej regulácii jadrových elektrární, ktorá bola zavedená v roku 2023 a ktorá umožní obmedziť vystavenie spotrebiteľov cenám fosílnych palív a emisných povoleniek v dodávkach elektriny, a to z dôvodu, že slovenská elektroenergetika je z prevažnej časti dekarbonizovaná,“ uvádza sa v materiáli schválenom vládou. Zmluva za pol miliardy Záväzná implementačná zmluva bola podpísaná deň potom, minulý štvrtok. Signatármi sú ministerstvá hospodárstva a financií, Slovenské elektrárne (SE), Slovak Power Holding, ktorého akcionármi sú Enel a EPH, a napokon štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorá pôsobí ako tzv. agent. Nadväzuje na memorandum o porozumení z februára 2022, ktoré predpokladalo právne záväznú zmluvu medzi štátom, elektrárňami a firmou SPP.
Ambiciózne plány budovania veterných parkov narážajú v Nemecku stále na nové prekážky. Posledné aukcie na onshore elektrárne nenapĺňajú očakávania. Projekty tiež komplikujú zdĺhavé administratívne povoľovacie konania a najnovšie aj prepravné obmedzenia. Nemecko si stanovilo cieľ do roku 2030 vyrábať až 80 % elektriny z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2030 chce vláda vybudovať veterné elektrárne s inštalovaným výkonom 115 GW. Keďže tento cieľ predstavuje takmer dvojnásobok oproti 60 GW výkonu inštalovaného v polovici tohto roka, ročne by sa mali naprieč Nemeckom postaviť elektrárne s výkonom 10 GW. Za prvých šesť mesiacov 2023 sa postavilo 331 veterných turbín s kombinovanou kapacitou 1,57 GW, čo je asi 65 % celkového prírastku v roku 2022. Podľa nemeckej federácie pre veternú energiu BWE a priemyselnej asociácie VDMA aktuálne tempo nestačí na dosiahnutie ambicióznych cieľov. Nedostatky vnímajú hlavne pri budovaní vnútrozemských, tzv. onshore projektov. Budovanie vedení a povoľovanie V rámci procesu odklonu od jadra a výstavby veľkých veterných parkov sa už niekoľko rokov hovorí o nutnosti prepojiť linkami veľmi vysokého napätia sever a juh Nemecka. Zatiaľ čo v severných krajinách Nemecka boli v ostatných rokoch schválené viaceré offshore projekty, zvyšok Nemecka na vlnu budovania veterných parkov nabieha pomalšie. Budovanie nových zdrojov a nutných vedení zdržujú povoľovacie konania aj námietky lokálne dotknutých obyvateľov. Hoci nemecká verejnosť vo všeobecnosti podporuje budovanie OZE, rozsiahla výstavba nových vedení a modernizácia sústavy, ktoré s nimi súvisia nie vždy nájdu podporu u ochranárov alebo lokálnych komunít. Najväčšou prekážkou výstavby ďalej zostávajú zdĺhavé postupy pri územnom plánovaní a schvaľovacie procesy, ako aj nedostatok dostupného priestoru v husto osídlenej krajine. Podľa odborných asociácií sa termíny povoľovacích konaní po krátkom zrýchlení v roku 2021 nedávno zvýšili na nové maximum a v priemere prekračujú dva roky. Aukcie nenapĺňajú očakávania
Pravidlá pre vyplácanie kompenzácií dodávateľom energií sa opäť zmenia. Kabinet len po troch mesiacoch novelizoval nariadenia, ktorých cieľom je ešte viac uľaviť štátnemu rozpočtu. Najviac sa dotknú dodávateľov plynu malým odberateľom. Vláda koncom vlaňajška zastropovala ceny energií pre vybraných zraniteľných odberateľov na rok 2023. Takýto postup mu umožňovala krízová regulácia a rozhodnutia vo VHZ. Stanovili sa maximálne ceny elektriny a plynu a spôsob výpočtu pre dodávateľov, ktorý vychádzal z vlaňajších cien stanovených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Kabinet zároveň schválil v zmysle krízovej regulácie dvojicu nariadení (465/2022 Z. z. a 19/2023 Z. z.), ktoré určili spôsob vyplácania kompenzácií za dodávku energií. O samotné kompenzácie nemusia žiadať odberatelia, ale rezort hospodárstva ich vypláca dodávateľom. V júni vláda zasiahla do znenia oboch nariadení s cieľom zvýšiť efektívnosť vynakladania prostriedkov zo štátneho rozpočtu na kompenzácie. Dôvodom bolo výrazné zníženie burzových cien elektriny aj plynu, ku ktorému došlo v úvode roka. Po necelých troch mesiacoch vláda pristúpila k ďalšej úprave oboch nariadení. Pozrite si prehľad zmien.
Rezort životného prostredia rozdelil priemyselným podnikom takmer pol miliardy eur z Modernizačného fondu na dekarbonizačné projekty. Najvyššiu dotáciu 300 miliónov eur dostane košický U. S. Steel. Medzi úspešnými žiadateľmi sú tiež Duslo Šaľa, Mondi SCP, SLOVNAFT, Rona a Danucem. Zástupca Ministerstva životného prostredia SR na dnešnej tlačovej konferencii uviedol, že vďaka investíciám do zefektívnenia výrobných procesov a efektívnejšieho využívania energie sa podarí na Slovensku znížiť objem emisií CO2 z priemyslu až o 80 %. „Verím, že dnes sme otvorili kapitolu, v ktorej sa udržateľný ekonomický rast a zodpovednosť k životnému prostrediu budú stretávať stále častejšie. Pretože iná cesta k prosperujúcemu zelenému Slovensku nevedie,“ vyhlásil minister životného prostredia Milan Chrenko. Aké projekty uspeli US Steel Košice plánuje vybudovať nové výrobné pece na elektrinu. Duslo Šaľa, ktoré dostane 58 miliónov eur, chce vyrábať zelený vodík z obnoviteľných zdrojov a nahradiť súčasnú produkciu vodíka zo zemného plynu. Rafinéria SLOVNAFT uspela s dvoma projektmi za 44 miliónov eur – chystá elektrifikáciu a zefektívnenie výroby elektriny ako aj novú výrobnú jednotku. Ružomberský Mondi SCP chce zase čiastočne nahradiť dnes využívaný zemný plyn bioplynom. Za 28 miliónov eur dôjde k nahradeniu fosílneho paliva za elektrinu v sklárskej spoločnosti RONA v Trenčianskom kraji a Danucem Slovensko získa takmer 10 miliónov eur na dekarbonizáciu výroby cementu v Rohožníku.
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.