-
ACER: Európa bude v lete potrebovať o pätinu viac LNG ako vlani
16. 4. 2025Členské krajiny EÚ musia v lete doviezť o 20 % viac objemu skvapalneného zemného plynu (LNG) ako minulý rok a zintenzívniť dodávky plynovodmi, aby stihli naplniť zásobníky na 90 % pred zimou, upozorňuje agentúra ACER. Zimná vykurovacia sezóna 2024/2025 bola skúškou európskeho trhu so zemným plynom. Hoci volatilita cien pretrvala, trh sa vyhol extrémnym výkyvom vďaka lepšej prepojenosti trhov, skladovacím kapacitám a robustnejšej LNG infraštruktúre, konštatuje najnovšia správa Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER). Trh v EÚ sa od 1. januára 2025 musel vyrovnať s očakávaným ukončením tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajinu, poklesom dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) počas prvej polovice vykurovacej sezóny, ale aj rastúcemu dopytu, ktorý stimulovalo chladnejšie počasie. Pozreli sme sa na správu ACER, podľa ktorej sa napriek zložitejším fundamentom podarilo zabezpečiť dostatočné objemy, aj vďaka zvýšenej spotrebe zo zásobníkov. Flexibilita dodávok LNG a nové kapacity v Európe Kľúčovým stabilizačným faktorom bola LNG infraštruktúra. Hoci importy LNG boli v prvých mesiacoch zimnej sezóny utlmené, predovšetkým kvôli konkurencii z Ázie a obmedzeným globálnym kapacitám – koncom sezóny nastal prudký nárast dodávok. Prispeli k tomu nová infraštruktúra – otvorenie nových LNG terminálov v Grécku a Nemecku, ale aj rozšírenia regazifikačných kapacít v Belgicku a Poľsku (spolu 0,5 TWh dodatočnej kapacity denne). Spotreba opäť rástla, prím hrala elektroenergetika Celková spotreba zemného plynu v EÚ sa vlani medziročne mierne zvýšila (+0,5 %). Vo štvrtom kvartáli 2024 narástla o 8–9 % v porovnaní s rovnakým obdobím predošlého roka. Najvýraznejší nárast (+17,6 %) spotreby bol zaznamenaný v sektore elektroenergetiky (štatistika zodpovedá 12 krajinám pokrývajúcich 83% spotreby EÚ), kým dopyt vzrástol o 6 % tak v priemyselnom sektore, ako aj v domácnostiach. Dôvodom bola nízka produkcia veterných fariem, ktorú do značnej miery nahrádzali plynové elektrárne. Hoci priemysel a domácnosti vykázali mierny rast spotreby, stále bola pod priemerom rokov 2017 – 2021. Výhľad na leto 2025: Riziká a neistoty pretrvávajú
-
Spotreba plynu v domácnostiach v prvom kvartáli vzrástla o 10 %
15. 4. 2025Slováci šetria zemným plynom menej. Napriek relatívne teplejšej zime stúpla spotreba plynu v domácnostiach v prvom kvartáli 2025 medziročne o 600 GWh. Spotreba zemného plynu na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2025 medziročne zvýšila vo všetkých segmentoch. Domácnosti spotrebovali o 10,6 % viac plynu než v rovnakom období minulého roka – spolu 6 260 GWh, čo je takmer o 600 GWh viac ako vlani. Nárast nastal napriek tomu, že prvý kvartál bol teplejší, najmä v januári a marci. Vyplýva to z predbežných údajov prevádzkovateľa distribučnej siete, spoločnosti SPP-distribúcia. Spotreba slovenských domácností od roku 2021 klesala, no v roku 2024 sa tento trend zlomil. Domácnosti vtedy spotrebovali spolu 12 854 GWh plynu. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska je rozhodujúcim faktorom spotreby domácností počasie, nie výška nákladov, ktoré sú ovplyvnené regulovanými cenami. V susednej Českej republike, kde sú ceny viac závislé od trhu, je spotrebiteľské správanie odlišné – šetrenie je výraznejšie.
-
Analytici odporúčajú znížiť spotrebnú daň na biopalivá
14. 4. 2025Zníženie sadzieb spotrebných daní na biopalivá, investície do transformácie bioplynových staníc, podpora obnovy vozidlovej flotily, pravidelný zber dát a vytvorenie osobitných kategórií v colnom sadzobníku – to sú hlavné odporúčania ministerstva hospodárstva pre ďalší rozvoj alternatívnych biopalív v doprave. Analytici Ministerstva hospodárstva SR vyhodnotili príspevok dostupných technológií ako biopalivá, syntetické palivá, bioCNG a bioLNG na znižovanie emisií v doprave na Slovensku. Táto úloha ministerstvu vyplynula z uznesenia vlády z konca februára 2024, kedy sa kabinet zaoberal udržateľnosťou domácej výroby automobilov. Vláda vzala závery analýzy na vedomie. Podľa aktualizovaného Národného energetického a klimatického plánu (NECP) je vzhľadom na nízkouhlíkový mix výroby elektriny výzvou postupná elektrifikácia dopravy, najmä verejnej osobnej dopravy, ako aj rozvoj využívania alternatívnych palív, primárne vodíka, v oblastiach, kde je dekarbonizácia priemyslu a dopravy náročná (oceliarsky a hutnícky priemysel, železničná a ťažká nákladná doprava). V rámci odhadu príspevku jednotlivých technológií OZE v doprave sa podľa NECP do roku 2030 očakáva približne rovnaký objem prvogeneračných biopalív ako dnes, a to 229 kilotony ropného ekvivalentu (ktoe). Pokročilé biopalivá by mali naopak vzrásť z 13 ktoe na 128 ktoe. Pokiaľ ide o bioCNG a bioLNG, energetický plán odhaduje do roku 2030 príspevok týchto palív na úrovni 10 ktoe. Výroba a spotreba biopalív v súčasnosti Slovensko sa podľa dostupných dát nachádza na siedmej priečke, tesne nad priemerom EÚ z hľadiska zastúpenia biopalív na konečnej energetickej spotrebe. Dáta o spotrebe biometánu a bioplynu na európskej úrovni sú aktuálne nedostupné - len 6 krajín EÚ vykazuje spotrebu bioplynov v sektore dopravy (prevažne biometánu). Rezort hospodárstva uskutočnil dotazníkový zber dát u výrobcov biopalív o aktuálnej a predpokladanej výrobe biopalív na roky 2030 až 2040. „Na základe získaných dát je možné konštatovať, že biometán a bioplyn tvoria zanedbateľnú časť z celkovej výroby biopalív na Slovensku,“ uvádza sa v analýze. Plynné biopalivá vyrobené na Slovensku sú najmä biopalivá druhej generácie.
-
Komentár: Oceliarsky priemysel EÚ a jeho problém s metánom
10. 4. 2025Oceliarsky a železiarsky priemysel je najväčším priemyselným znečisťovateľom v EÚ a jeho vplyv na klímu presahuje emisie CO2. V roku 2023 tento sektor vyprodukoval približne 560 000 ton emisií metánu v dôsledku závislosti od koksovateľného uhlia. Ide o vážny problém, keďže metán, ktorý sa uvoľňuje pri ťažbe uhlia, má za obdobie 20 rokov viac ako 80-násobný otepľovací potenciál v porovnaní s CO₂. Napriek naliehavosti znižovania metánových emisií a dôrazu EÚ na dekarbonizáciu priemyslu však nariadenie EÚ o metáne zatiaľ emisie z koksovateľného uhlia príliš nerieši, zdôrazňuje Sabina Assan z inštitútu Ember. Diskusie o environmentálnom vplyve ocele sa zvyčajne sústreďujú na emisie oxidu uhličitého, pričom metán sa často prehliada, hoci je významným zdrojom ďalších emisií. Úloha metánu v oceliarskej výrobe Oceliarsky priemysel EÚ je stále silne závislý od koksovateľného. Približne 55 % európskej ocele sa vyrába vo vysokých peciach, kde je koks – vyrobený karbonizáciou koksovateľného uhlia – nevyhnutným palivom aj redukčným činidlom pre železnú rudu. V závislosti od prevádzkovej efektívnosti a kvality uhlia sa odhaduje, že na výrobu jednej tony koksu je potrebných 1,3 až 1,5 tony koksovateľného uhlia (0,56 tony na tonu surovej ocele). To robí z oceliarskeho priemyslu dominantného spotrebiteľa koksovateľného uhlia, ktorý predstavuje 75 % celosvetovej spotreby tejto suroviny. Podľa údajov OSN vyťažili krajiny EÚ v roku 2023 približne 12,5 milióna ton koksovateľného uhlia, v dôsledku čoho sa uvoľnilo do ovzdušia približne 250 000 ton metánu. V tom istom roku bolo do EÚ importovaných 32 miliónov ton koksovateľného uhlia, čo podľa odhadov organizácie Ember spôsobilo emisie ďalších 306 000 ton metánu. V roku 2023 bol železiarsky a oceliarsky sektor už najväčším priemyselným producentom CO₂ v EÚ. Ak zohľadníme krátkodobý otepľovací vplyv metánu, ktorý je dôsledkom domácej ťažby koksovateľného uhlia plus importu z krajín mimo EÚ, výsledkom je ďalších 46 miliónov ton ekvivalentu CO₂, čím sa celkový otepľovací účinok oceliarskeho sektora zvyšuje o 32 %.
-
Dosiahli ďalší míľnik. Slovenské elektrárne napredujú v projekte na Čiernom Váhu
9. 4. 2025Slovenské elektrárne rozbehli modernizáciu najväčšej prečerpávacej vodnej elektrárne na Čiernom Váhu. Projekt SE Integrátor úspešne pokračuje v povoľovacích procesoch. Okrem rekonštrukcie dvojice turbín bude súčasťou projektu aj inštalácia batériového úložiska s využiteľnou kapacitou 160 MWh. Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je v súčasnosti najväčším zariadením na uskladnenie elektriny na Slovensku s inštalovaným výkonom 735,16 MW a priemernou ročnou výrobou na úrovni 200 GWh. Zariadenie je v prevádzke už od roku 1982 a patrí ku kľúčovým poskytovateľom flexibility a podporných služieb pre spoločnosť SEPS. Slovenské elektrárne sa pred niekoľkými rokmi pustili do projektu SE Integrátor, ktorého cieľom je predĺžiť životnosť elektrárne a zvýšiť jej regulačný rozsah. Projekt vo februári získal záverečné stanovisko v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Právoplatnosť nadobudlo v druhej polovici marca, čo v praxi znamená, že realizácia projektu je podľa Ministerstva životného prostredia SR šetrná k životnému prostrediu a významným spôsobom nenaruší miestne prírodné prostredie. Investor tak môže pokračovať ďalej v povoľovacom procese. Ďalšia verejná konzultáciu k projektu je naplánovaná v polovici mája 2025 v obci Kráľova Lehota. Projekt Integrátor SE zahŕňa komplexnú rekonštrukciu dvoch existujúcich turbín, čerpadla a turbo-generátorov, (TG1, TG2), ku ktorým sa inštaluje batériové úložisko. Slovenské elektrárne aktualizovali jeho parametre – batériový systém bude mať výkon 80 MW s využiteľnou kapacitou 160 MWh. Projekt zvýši regulačný potenciál prečerpávačky Turbogenerátory TG1 a TG2 s fixnými otáčkami sa majú pretransformovať na jednotky s variabilnými otáčkami, čím sa zvýši rozsah regulácie ich výkonu. Inštalované majú byť aj dva frekvenčné meniče, každý s výkonom 122,4 MW, cez ktoré budú modernizované turbogenerátory pripojené do sústavy 400 kV. Pre tieto jednotky dôjde k výmene pôvodného transformátora za nový, ktorý jednak spĺňa požiadavky pripojenia do siete cez frekvenčný menič, ako aj legislatívne požiadavky v SR a v EÚ.
-
SIEA spúšťa projekt Zelená podnikom. Zverejnili podmienky
8. 4. 2025Nový projekt prinesie menším firmám aj živnostníkom 66,5 miliónov eur na inštaláciu obnoviteľných zdrojov a akumuláciu energie. Maximálna výška podpory na podnik, ktorá sa bude poskytovať formou poukážky, je 50 000 eur. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR spúšťa projekt Zelená podnikom s rozpočtom takmer. Na očakávanú podporu pre slovenské firmy je vyčlenených takmer 67 miliónov eur, ktoré sú určené pre mikro, malé a stredné podniky a tiež živnostníkov. Obdobne ako domácnosti budú môcť po novom formou poukážky aj podniky získať finančnú podporu na vypracovanie energetického auditu a inštaláciu zariadení, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie: fotovoltické panely, tepelné čerpadlá, slnečné kolektory, veterné turbíny a tiež systém na akumuláciu energie. „Žiadať môžu aj malé firmy a prevádzky so sídlom v rodinných domoch, napríklad autodielne či menšie pekárne. Naším cieľom je pomôcť podnikateľom znížiť náklady na energie a posilniť ich energetickú nezávislosť,“ uviedla generálna riaditeľka SIEA Ľubica Šimková. Podmienky a požiadavky Maximálna výška podpory na podnik je stanovená 50 000 eur. Podnik môže získať podporu vo výške 40 % oprávnených výdavkov, resp. až 45 %, ak preukáže viac ako 80 % vyrobenej energie, pričom minimálne polovica musí byť využitá v podniku. Limity inštalácií sú stanovené na 250 kW pre elektrinu, pri teple nie sú žiadne obmedzenia. Maximálne oprávnené výdavky na jednotku inštalovaného výkonu zariadenia budú určené v osobitých podmienkach projektu. Podmienkou podania žiadosti o vydanie poukážky je, aby si dal podnik vypracovať energetický audit. Vďaka auditu bude mať k dispozícii návrhy vhodných opatrení energetickej efektívnosti a zároveň v ňom bude uvedené, ktoré zariadenia sú vhodné pre konkrétny typ prevádzky. Východiskom pre stanovenie inštalovaného výkonu zariadenia bude predpokladaná spotreba energie, ktorú by podnik dosiahol po zrealizovaní úsporných opatrení navrhnutých v audite. Cieľom projektu je prioritne podporovať samospotrebu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Na energetický audit poukážka preplatí 45 % z oprávnených výdavkov, najviac však 2500 eur. Podporené zariadenie musí byť vybavené prevádzkovým meradlom, ktoré meria vyrobenú energiu z OZE (elektrina/teplo/chlad). V prípade tepelných čerpadiel musí byť samostatne merané aj množstvo energie spotrebovanej na pohon tepelného čerpadla. Uvedené môže byť nahradené IT systémom – softvérom bezprostredne súvisiacim s výrobou, meraním a riadením prevádzky zariadenia. Ďalšie kroky SIEA aktuálne zverejnila všeobecné podmienky. Koncom apríla 2025 sa má spustiť registrácia žiadateľov. Spustenie samotného procesu podávania žiadostí a spustenie jednotlivých alokácií je naplánované na máj. V nasledujúcich mesiacoch sa budú postupne otvárať alokácie podľa typu technológie a regiónu Celkový rozpočet Zelenej podnikom je 66 560 948,90 eur (44,4 mil. eur pre menej rozvinuté regióny a 22,1 mil. eur pre viac rozvinuté regióny, t. j. pre Bratislavský kraj). Okrem Zelenej podnikom budú môcť firmy z eurpfondov získať podporu aj na zvýšenie energetickej efektívnosti a OZE v podnikoch s vyčlenenou alokáciou takmer 67 miliónov eur. Rezort hospodárstva tiež otvoril výzvu za 30 miliónov eur z Plánu obnovy na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z OZE a batériových systémov. Viac informácií o projekte Zelená podnikom nájdete na webovej stránke www.zelenapodnikom.sk.
-
Plán obnovy: Vyhlásili dodatočnú výzvu na výstavbu OZE spolu s batériou
7. 4. 2025Podnikatelia sa môžu do polovice júla hlásiť do novej výzvy za 30 miliónov eur. Prostriedky sú určené na budovanie nových OZE spolu s batériovým úložiskom. Maximálna výška podpory na projekt je 2,5 milióna eur. Projekty sa musia realizovať do júna 2026. V rámci Komponentu 1 Plánu obnovy Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo v poradí deviatu výzvu. Zameraná je na výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov spolu s inštaláciou batériového systému. Alokácia 30 miliónov eur pochádza z dosiaľ nevyčerpaných prostriedkov z predošlých výziev. Podľa harmonogramu ministerstvo plánovalo zverejniť výzvu ešte v januári a aktuálne sa už mali doručené žiadosti vyhodnocovať. Podmienky výzvy však muselo upraviť aj v súvislosti s novou stavebnou legislatívou účinnou od 1. apríla. Oprávnenými na účely tejto výzvy sú projekty, predmetom ktorých sú investičné výdavky na výstavbu/inštaláciu nového zariadenia na výrobu elektriny z OZE spolu s inštaláciou nového zariadenia na uskladňovanie elektriny (pripojeného pred odovzdávacím miestom zariadenia na výrobu elektriny z OZE) - batériový systém. Celkový inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny z OZE musí byť minimálne 0,5 MW a maximálne 5 MW. Súčasne musí byť batériový systém pripojený v odbernom a odovzdávacom mieste tohto výrobného zariadenia, inštalovaný výkon batérie musí byť minimálne na úrovni 50 kW a kapacita batérie musí byť minimálne 100 kWh. Zariadenia je možné budovať na celom území Slovenska. V prípade fotovoltických panelov však pozemok, na ktorom sa majú inštalovať, nesmie byť ku dňu uzatvorenia výzvy poľnohospodárskym druhom pozemku. Oproti predošlým výzvam je posunutý termín ukončenia vecnej realizácie projektu, a to najneskôr do 30. júna 2026. Maximálna intenzita pomoci zostáva vo výške 45 % z celkových oprávnených výdavkov projektu. Zmluva o pripojení a stavebné povolenie
-
Pozvánka eFocus: Moderná energetika v meniacom sa svete
7. 4. 2025Odborný portál eFocus organizuje 15. mája 2025 konferenciu "Moderná energetika v meniacom sa svete". Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. Na konferencii, ktorá prebehne 15. mája 2025 prezenčne alebo virtuálne, sa dozviete: Zistíte praktické skúsenosti s monetizáciou flexibility a zdieľania elektriny, dopadmi zavádzania trhových platforiem na Slovensku a v Českej republike a ich vplyvom na obchodovanie s elektrinou. Dozviete sa, ako výrobcovia a investori riešia cenové výkyvy a kde vznikajú nové príležitosti na výstavbu zdrojov. Priblížime vám opatrenia na zvládanie vyššieho pripájania OZE a elektromobility. Pripojte sa k diskusii a získajte strategické know-how pre udržateľný a ziskový biznis v meniacom sa prostredí! Cieľom konferencie je zhodnotiť vykonávanie pokrokových spôsobov podnikania v energetike, umožnené legislatívou spoločného trhu EÚ a aplikovanou v Čechách a na Slovensku, s praktickými projektmi v oblastiach ako zdieľanie elektriny, agregácia flexibility, akumulácia, pilotných nasadení v oblasti elektromobility a prevádzky spoločných platforiem na obchodovanie a vyvažovanie sústav. Anotácia: Dynamika hospodárskych politík v Európe aj globálne neustále pretvára energetický sektor – od cien až po regulačný rámec. Energia zostáva nielen strategickým nákladom, ale aj priestorom pre zavádzanie inovácií. Narastá rôznorodosť prípadov využitia opatrení na strane spotreby a komunitných riešení. Ako sa flexibilita uplatňuje a monetizuje v sústavách a u koncových zákazníkov? Je zdieľanie game changer alebo sa zmenili pravidlá hry? Hráči na trhu sa musia prispôsobovať nielen rastúcej volatilite cien energií, ale aj neustále sa meniacemu legislatívnemu rámcu. Česká republika ešte len prijala Zimný energetický balíček, zatiaľ čo Slovensko už pripravuje transpozíciu tzv. Redizajnu trhu s elektrinou z leta 2024. Aké sú názory účastníkov trhu na meniace sa regulácie? Podporia nástroje ako zmluvy o vyrovnávacom režime (tzv. contracts for difference, CfD) rýchlejšie financovanie výstavby nových zdrojov, ktoré v Európe zásadne chýbajú? Čo môžeme očakávať od pripravovanej novely energetickej legislatívy? Aj keď sa dokončenie trhu s elektrinou v EÚ javí ako nekonečný príbeh, predpisy a regulácie umožnili nasadenie spoločných obchodných platforiem - prinesieme zhodnotenie a dopady ich zavedenia na Slovensku a v Českej republike. Aké trhové rámce dominujú v stratégii najväčších hráčov a kde sa formujú nové príležitosti? Program konferencie 09:05 – 09:25 Keynote: Slovenská energetika v meniacom sa svete Zástupca Ministerstva hospodárstva SR 09:30 – 12:00 Diskusný panel s úvodnými prezentáciami: Legislatívne zmeny a príležitosti Moderátor Ľubica Ragulová, manažér, medzinárodná poradenská spoločnosť EY Panelisti: Blahoslav Němeček, EY Česká republika, partner tímu consultingu pre klientov z odvetvia energetiky v regióne strednej a juhovýchodnej Európy Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR Vlastimil Tomašovič, vedúci útvaru regulácie, Slovenské elektrárne, a.s. Matej Krušpán, Chief Commercial Officer pre Rezolv Energy 12:50 – 14:50 Očakávané novinky na trhu s elektrinou Moderátor panelu: Libor Láznička, konzultant a partner, energIQube Panelisti: Michal Dubeň, člen predstavenstva, ZSE Energia Jana Ambrošová, predsedníčka, Združenie dodávateľov energií Daniel Zákutný, vedúci odboru Manažment energetických a meraných dát, Východoslovenská distribučná, a.s. Kamil Peteraj, člen predstavenstva, OKTE, a.s. Rastislav Gaňa, Head Of Software Development & IT Services, IPESOFT Michal Puchel, predseda predstavenstva, OTE, a.s. 15:10 – 17:00 Moderná energetika v praxi: Slovenské a české praktické prípady aplikácie akumulácie, zdieľania, flexibility a agregácie Moderátor panelu: Ivan Trup, obchodno-technický riaditeľ, MicroStep – HDO s.r.o. Panelisti: Josef Havlík, riaditeľ stratégie, C-energy s.r.o. Juraj Donoval, spoluautor projektu SEP – Smart Energy Point Patrik Pinkoš, Head pof Sales Europe, WATTSTOR Ltd Martin Kapitulík, viceprimátor mesta Žilina Karel Kratochvíl, viceprimátor mesta Pelhřimov Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. Konferencia sa uskutoční kombinovanou virtuálnou a prezenčnou formou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Envirorezort konzultuje návrh metodiky pre rozvoj veternej energetiky
3. 4. 2025Hlavné zásady pre urýchlenie rozvoja veternej energetiky, kritériá pre vytvorenie akceleračných zón a tiež úlohy budúceho investora či gestora takýchto zón predložil envirorezort na verejnú diskusiu. Čo môžu čakať investori, povoľovacie orgány či miestne komunity? S oneskorením, ale predsa. Envirorezort, ktorý je vykonávateľom reformy z Plánu obnovy zameranej na rozvoj veternej energetiky, predstavil pracovný návrh metodiky pre rozvoj veternej energie na Slovensku. Do 7. mája môže verejnosť zasielať v predpísanom formáte podnety pre ďalšie dopracovanie. V rámci predmetnej reformy je stanovené, že do konca 4. kvartálu minulého roka mali nadobudnúť účinnosť právne predpisy o oblastiach vhodných na výrobu energie z OZE tiež sa mal uverejniť návrh metodiky na vytvorenie takýchto vhodných oblastí. Následne do konca tohto roka sa majú vytvoriť pilotné oblasti vhodné na rozvoj vetra s minimálnym výkonom 300 MW a začať uplatňovať konečná metodika pre tzv. akceleračné zóny. Ako vznikala metodika? Za účelom vypracovania metodiky a jej diskusie s vybranými verejnými, súkromnými i mimovládnymi subjektmi vznikla ešte na jeseň 2023 pracovná skupina na Národnej implementačnej koordinačnej autorite. Zároveň bolo v nadväznosti na úlohu z uznesenia vlády uzavreté memorandum medzi ministerstvom hospodárstva a Jadrovou energetickou spoločnosťou Slovenska (JESS), podľa ktorého mala firma zabezpečiť vypracovanie metodiky aj pripraviť vytvorenie pilotných akceleračných zón. V nedávnom článku sme písali aj o vytvorení štúdie citlivosti oblastí územia Slovenska pre rozvoj veterných parkov, ktorú pripravila mimovládna organizácia SOS/Birdlife a financovala práve spoločnosť JESS. V pracovnej skupine boli zastúpení experti MŽP, ministerstva hospodárstva, spoločnosti JESS, zástupcov organizácií miest a regiónov (ZMOS, ÚMS, SK8), zástupcov mimovládneho sektora (Klimatická koalícia, SOS/Birdlife), Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI), prevádzkovatelia prenosovej a distribučnej sústavy, ÚRSO, ÚVZ, apod. Podľa ostatnej monitorovacej správy k pokroku v Pláne obnovy, ktorú vláda schválila začiatkom februára, malo MŽP zabezpečiť zdieľanie pracovného návrhu metodiky pre diskusiu odbornej verejnosti do 7. februára. Rezort tak urobil až teraz. Čo hovorí zverejnený návrh? Podľa dokumentu je akceleračná zóna lokalita vhodná na rozvoj veternej energie, na ktorej sú uľahčené povoľovacie procesy, a v ktorej sú umiestnené veterné turbíny podľa podmienok popísaných v tejto metodike, a je možné v nej okrem veterných turbín umiestniť aj kombináciu technológii (výrobných, spotrebných aj uskladňovacích).
-
Zdieľanie elektriny je v Česku hitom. Nové funkcie EDC pribudnú v roku 2026
1. 4. 2025Záujem o zdieľanie elektriny v Česku rastie. Za sedem mesiacov od spustenia Elektroenergetického dátového centra, ktoré zatiaľ funguje len v obmedzenom režime, bolo medzi účastníkmi trhu vyzdieľaných viac než 3000 MWh elektriny. Od budúceho roku sa funkcionality systému rozšíria o ďalšie činnosti. V Česku sa na zelenej lúke buduje nový subjekt. Spoločnosť Elektroenergetické dátové centrum (EDC) aktuálne funguje v dočasnom režime. Od 1. augusta 2024 ponúka riešenie v oblasti komunitnej energetiky. Zdieľanie elektriny môže byť pre domácnosti, podniky a subjekty verejnej správy vhodným nástrojom na optimalizáciu výdavkov na energie. Rastúci dopyt stimuluje viacero faktorov – deregulované ceny, nástup modernej energetiky a rozvoj decentralizovaných zdrojov, ktoré menia správanie účastníkov trhu. Český systém EDC zhromažďuje všetky informácie o výrobe a spotrebe elektriny, čím poskytuje ucelený prehľad o tom, koľko elektriny samovýrobcovia vyrábajú a koľko jej dajú k dispozícii pre zdieľanie ostatnými účastníkom trhu v rámci danej skupiny zdieľania. Postupný prechod k decentralizovanej energetike O zdieľanie elektriny v Česku sa od spustenia služby dňa 1. augusta 2024 stále väší záujem. „Počet skupín zdieľajúcich elektrinu v ČR dosiahol koncom februára hranicu 8 000. Konkrétne je v rámci týchto skupín zaregistrovaných 5 197 výrobných zdrojov a 14 138 odberných miest. Doteraz si medzi sebou vymenili viac než 3 000 MWh elektriny. Celkovo je v ČR evidovaných približne 18 000 registrovaných záujemcov o zdieľanie,“ reagoval pre informačný portál ENERGOKLUB Vladimír Vácha zo spoločnosti EDC.
-
Nová éra bez ukrajinského tranzitu. Ako sa mení pozícia Eustream na plynárenskej mape Európy
31. 3. 2025Stabilné peňažné toky a lepší úverový profil. Nové tranzitné tarify ÚRSO zachraňujú hospodárske vyhliadky firmy Eustream. Zo slovenského prepravcu sa stáva primárne regulovaný subjekt, ktorý obsluhuje domáci trh s plynom a poskytuje podporu okolitým štátom. Klauzula ship-or-pay, ktorá je súčasťou dlhodobého kontraktu medzi Gazpromom a Eustream, však zostáva naďalej v platnosti, potvrdil pre ENERGOKLUB® Garry Mazzotti, podpredseda predstavenstva EP Infrastructure. Spoločnosť Eustream je súčasťou EP Infrastructure (EPIF). Ten združuje časť energetického portfólia Energetického a průmyslového holdingu (EPH), ktorý kontroluje majoritných 69 % akcií, kým zvyšok vlastní austrálsky investorský fond Macquarie. Okrem prevádzkovateľa plynárenskej prepravnej siete na Slovensku má EPIF podiely aj v segmente skladovania zemného plynu, konkrétne firmách Nafta a Pozagas, ale tiež v oblasti distribúcie elektriny – Stredoslovenská distribučná (SSD). Firma EPIF je aktívna aj v teplárenstve. Výsledky hospodárenia za rok 2024 boli oznámené minulý týždeň. Tržby celej spoločnosti EPIF vlani medziročne klesli o 16 % na 3,58 miliardy eur. Naproti tomu prevádzkový zisk EPIF pred odpismi (EBITDA) vzrástol o 13,3 % na úroveň 1,38 miliardy eur. Kým zisk v segmentoch distribúcie a skladovania plynu, ako aj teplárenstva, medziročne poklesol, tranzitu plynu sa darilo. (Výsledky môže skresľovať, že hospodársky rok Eustream sa končí vždy k 31. júlu.) Zvýšený objem prepravy ruského plynu cez územie SR (medziročne o 9 %) bol hlavným dôvodom zlepšenia ukazovateľa EBITDA. Z údajov, ktoré poskytla ENERGOKLUB® spoločnosť Eustream vyplýva, že v roku 2025 domáci prepravca prepravil 17,5 mld. metrov m3 (alebo 187,41 mld. KWh), z čoho 4,62 mld. m3 (49,56 KWh) smerovalo do domáceho bodu. Cez Veľké Kapušany sa prepravilo v priemere 39,4 mil. m3 denne, čo za celý vlaňajšok bolo 14,4 mld. m3. Tok ruského plynu cez Veľké Kapušany sa od 1. januára 2025 zastavil. Napriek diplomatickej snahe vlády aj kľúčových hráčov v sektore, k jeho obnove nedošlo a vyhliadky sú otázne. Gazprom má s Eustream dlhodobú zmluvu o preprave plynu do roku 2028 a jeho súčasťou je klauzula ship-or-pay, prostredníctvom ktorej si Gazprom platí za prepravnú kapacitu 50 mld. m3 ročne. Dodávateľ platí fixne za kapacitu bez ohľadu na to, či ju reálne využije alebo nie. K problematike sa na tradičnej výročnej tlačovej konferencii vyjadril generálny riaditeľ EPIF Garry Mazzotti. Na otázku ENERGOKLUB®, či si Gazprom plní svoje zmluvné záväzky aj v roku 2025 reagoval, že v diskusiách o tejto situácii ide o mimoriadne citlivú záležitosť. „Čo vám môžeme povedať – v roku 2024 nám boli vyplatené všetky zmluvné záväzky.“ Čítajte ďalej: ako sa mení úloha Eustream na plynárenskej mape Európy 2025: predvídateľnejšie finančné toky, lepší úverový profil
-
Pomáhajú stabilizovať sústavu v ČR. Do podporných služieb sa zapájajú domácnosti
28. 3. 2025Spoločnosť ČEPS, prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Česku, certifikovala agregačný blok s inštalovaným výkonom 1 MW, ktorý tvoria výlučne domácnosti. V spolupráci s energetickým start-upom Delta Green tak môžu pomáhať sústave. Český energetický startup, spoločnosť Delta Green, spustila platformu, ktorá umožňuje domácnostiam zapojiť sa do služieb výkonovej rovnováhy (SVR). Domácnosti podľa potrieb siete v krátkych časových intervaloch dodávajú alebo odoberajú elektrinu, čo im môže výrazne znížiť náklady na energie. Delta Green v spolupráci s prevádzkovateľom prenosovej sústavy, ČEPS, a spoločnosťou Nano Energies v uplynulých týždňoch úspešne certifikovala agregačný blok s inštalovaným výkonom 1 MW, ktorý je zložený výlučne z domácností. V Česku sa tak firma stala vôbec prvým dodávateľom, ktorý koncovým zákazníkom ponúka možnosť zapojenia sa do služieb výkonovej rovnováhy (SVR). Testovanie pred ostrým štartom Spusteniu služby predchádzali skúšky. Delta Green, predtým známa ako Nano Green, začiatkom roku 2024 testovali s prevádzkovateľom prenosovej sústavy, spoločnosťou ČEPS, či sa domácnosti alebo malé firmy na napäťovej úrovni NN dokážu podieľať na poskytovaní podporných služieb. Agregovaný blok vytvorili batérie pripojené k fotovoltickým systémom v domácnostiach. V rámci testov bola sedemkrát aktivovaná služba typu aFRR, alebo sekundárnej regulácie, z toho päťkrát úspešne. Dodávka alebo odber elektriny zo siete pre potreby SVR trvá zvyčajne len niekoľko minút, pričom aktivácie prebiehajú v priemere niekoľkokrát denne. Delta Green zdôrazňuje, že bežnú prevádzku domácností služba neobmedzuje. Zapojiť sa môžu všetky domácnosti s fotovoltikou a batériou.
-
Energetická chudoba v EÚ je zadefinovaná. ÚRSO tvrdí opak
27. 3. 2025Jednotná definícia energetickej chudoby v EÚ ani povinné opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať, sa ešte neodzrkadlili v slovenskej legislatíve ani praxi. Na transpozíciu máme čosi vyše pol roka. „Za veľký problém považujem fakt, že v súčasnosti chýba jednotná definícia energetickej chudoby na úrovni Európskej únie. To znamená, že každý členský štát si musí túto otázku vyriešiť sám,“ uviedol predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík v nedávno publikovanej tlačovej správe. Faktom však je, že jednotná definícia je už v európskej legislatíve zakotvená, a to dokonca od septembra 2023. Po niekoľkoročných rokovaniach bola vtedy prijatá nová smernica EÚ 2023/1791 o energetickej efektívnosti. Opomínanie európskej právnej úpravy môže súvisieť s tým, že dosiaľ nebola transponovaná do slovenského právneho poriadku a rezort hospodárstva sa tým ani neponáhľa. Hoci termín vyprší 11. októbra 2025. Keďže ide o smernicu a nie priamo účinné nariadenie, voľba foriem a metód pre implementáciu povinností sa ponecháva na jednotlivé štáty. Čo hovorí smernica? Smernica v čl. 2 bode 52 zaviedla pojem energetickej chudoby ako „nedostatočný prístup domácnosti k základným energetickým službám, pričom tieto služby poskytujú základné úrovne a dôstojné štandardy pre život a zdravie, vrátane primeraného vykurovania, teplej vody, chladenia, osvetlenia a elektrickej energie pre spotrebiče v relevantnom vnútroštátnom kontexte, existujúcej vnútroštátnej sociálnej politike a iných relevantných vnútroštátnych politikách, spôsobený kombináciou faktorov, medzi ktoré patrí aspoň finančná nedostupnosť, nedostatočný disponibilný príjem, vysoké výdavky na energie a nízka energetická efektívnosť obydlí“.
-
Vnútrodenný trh s elektrinou napreduje. 15-minútový produkt s Poľskom je realitou
21. 3. 2025Na profile s Poľskom spustili intra-day obchodovanie v 15-minútovom intervale. Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE, ktorá je stopercentnou dcérskou firmou Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, čaká v roku 2025 viacero dôležitých projektov. Denný trh je posledná platforma OKTE, kde ešte nie sú implementované 15-minútové produkty. To by sa malo zmeniť už v lete na celoeurópskej úrovni. Prechod na 15-minútový obchodný interval sa uskutoční koordinovane v rámci Európskeho jednotného denného trhu (SDAC). Detailnejšie sme sa tejto téme venovali v tomto článku. Medzičasom pokračuje aj rozvoj jednotného vnútrodenného trhu s elektrinou v rámci EÚ. Slovensko je prostredníctvom spoločnosti OKTE súčasťou projekt Single IntraDay Coupling (SIDC), predtým známeho tiež pod názvom XBID, už od roku 2022. Spustenie cezhraničného obchodovania prinieslo zásadný nárast likvidity na vnútrodennom trhu. Kým obchodovanie v 60-minútových intervaloch bolo možné v každej krajine zapojenej v projekte SIDC, 15-minútové produkty na jednotlivých profiloch pribúdali postupne. V roku 2024 OKTE s partnermi umožnila obchodovanie 15-minútových produktov na slovensko-českom a slovensko-maďarskom profile. Tento rok zaznamenal projekt SIDC další pokrok. Dňa 18. marca 2025 došlo k zavedeniu 32 cezhraničných prepojení a 6 interných hraníc, ktoré sa rozšírilio 15-minútovú obchodnú periódu. Medzi nimi je profil SR s Poľskom.
-
OZE čakajú legislatívne zmeny. Transpozícia smernice je ale deravá
19. 3. 2025V rámci novely zákona o podpore OZE sa stanovia prísnejšie pravidlá pre udržateľnosť biopalív, biokvapalín a biomasu. V doprave sa zavedie systém kreditov a reportovanie. Oblasť doplatkov sa upraví a zavedie nová forma podpory zmluvou o vyrovnávacom režime. Mnohé ustanovenia európskej smernice dôležité pre urýchlenie rozvoja zelenej energie však rezort hospodárstva vynechal. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR predložili do pripomienkového konania legislatívny balíček energozákonov, ktoré by mali transponovať nedávno prijaté európske smernice. Avšak len čiastkovo, a to napriek tomu, že v tohtoročnom pláne legislatívnych úloh vlády sa až na výnimku, a to tzv. 4. plynárenský balíček, počítalo s kompletnými transpozíciami smerníc. Najmä investori do projektov obnoviteľných zdrojov energie tak zostanú sklamaní – veľkej časti európskych ustanovení, a to dokonca tých, ktorých sa týka osobitný infringement Európskej komisie, sa predložený návrh vôbec netýka. Ide predovšetkým o články týkajúce sa rýchlejšieho a jednoduchšieho povoľovania OZE, ktoré mali byť do nášho právneho poriadku zavedené do 1. júla 2024. Pred vyše mesiacom sme na základe dostupnej pracovnej verzie návrhov zákonov informovali o hlavných zmenách, ktoré ministerstvo pripravilo najmä v zákonoch o energetike a regulácii. Pokiaľ ide o novelu zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov, v porovnaní s pracovnou verziou materiálu, ktorý bol predmetom posúdenia doložky vplyvov, prešiel predložený materiál skôr kozmetickými úpravami. Novo doplnené, resp. významne zmenené ustanovenia (oproti predošlej pracovnej verzii) sa týkajú: zmienky o dohode o vytvorení rámca pre spoločné medzištátne projekty, zníženia podielu surovín z pokročilých biopalív a plynných palív z biomasy v rámci referenčných hodnôt pre uvedenie udržateľných pohonných látok v prípade CNG alebo LNG, detailov o obsahu, vydávaní a uplatňovaní nových kreditov vydávaných na elektrinu z obnoviteľných zdrojov využívanú v doprave, doplnenia nového systému prevodu plnenia referenčných hodnôt medzi subjektmi mimo kreditného systému pre bioplyny a biokvapaliny formou spoločných správ, precizovania pokút za správne delikty. Čo novela prináša?
-
Susedné Česko akceleruje rozvoj OZE
18. 3. 2025Česká vláda schválila zákon umožňujúci rýchlejšiu výstavbu OZE, pomôcť má najmä vytvorenie akceleračných zón pre solárne a veterné elektrárne. Prevádzkovatelia veterných parkov budú za vyrobenú elektrinu platiť obci novo stanovený poplatok. Zákon o urýchlení využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorý minulý týždeň schválila česká vláda, značne zjednoduší povoľovacie procesy pro výstavbu solárnych a veterných elektrární obzvlášť prostredníctvom vymedzenia oblastí pre urýchlenie využívania OZE. Na jeho príprave spolupracovali rezorty hospodárstva, životného prostredia a miestneho rozvoja. Vymedzenie akceleračných oblastí bude prebiehať na troch úrovniach podľa ich významu a každá akcelerační zóna bude mať územné opatrenie, v ktorom sa stanovia podrobné podmienky a kritériá pre výstavbu. Vznik týchto oblastí podľa ministra priemyslu a obchodu poskytne stabilné podmienky pre investorov. „Pôjde o lokality, ktoré majú vysoký potenciál generovať elektrinu s minimálnym negatívnym dopadom na životné prostredie. Vďaka tomu budeme mať viac energie z obnoviteľných zdrojov a môžeme tak prispieť k zníženiu výdavkov za elektrinu pre české domácnosti a firmy,“ uviedol Lukáš Vlček s tým, že na vytipovaní týchto zón a príprave konkrétnych projektov budú spolupracovať štátne orgány, miestne samosprávy a miestna verejnosť. Jednoduchšie a rýchlejšie V akceleračných zónach nebudú projekty splňujúce podmienky európskej smernice o podpore využívania OZE okrem iného podliehať posúdeniu vplyvov na životné prostredie (EIA). Neznamená to ale, že budú projekty schvaľované automaticky. Potenciálne dopady elektrární sa budú posudzovať už vo fáze vymedzovania oblastí na základe požiadaviek na ochranu iných verejných záujmov, biologického posúdenia, a komplexného hodnotenia vplyvov návrhov akceleračných oblastí na životné prostredie (tzv. SEA). V akceleračných oblastiach bude možné zjednodušene povoľovať nielen nové výrobne elektriny, ale aj súvisiacu infraštruktúru, napr. pripojenie k distribučnej a prenosovej sústave, transformátory a vedenia, systémy pre uskladnenie energie, dopravnú a technickú infraštruktúru či opatrenia na zmiernenie dopadov na územie, ako sú hlukové bariéry.
-
Slovenské distribučky sa spojili. Uchádzajú sa o štatút prioritného smart projektu EÚ
17. 3. 2025Lepšia integrácia OZE, smartifikácia distribučných sústav, ale aj posilnenie kybernetickej bezpečnosti a odolnosti kritickej infraštruktúry. Distribučné spoločnosti zo Slovenska, Česka a Maďarska sa uchádzajú o získanie štatútu prioritného projektu EÚ. V hre sú milióny eur a uľahčenie povoľovacích procesov. Po úspešných cezhraničných projektoch ACON a Danube InGrid sa prevádzkovatelia slovenských distribučných sústav, tentokrát aj s účasťou Stredoslovenskej distribučnej, púšťajú do ďalšieho projektu zameraného na inteligentné siete. Projekt SELENA sa uchádza o zaradenie do nového zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) pre inteligentné siete. Zoznam infraštruktúrnych energetických projektov EÚ sa aktualizuje pravidelne každé dva roky. Projekty musia splniť viacero podmienok. K tým kľúčovým patria cezhraničný rozmer so zameraním na zvyšovanie energetickej bezpečnosti EÚ, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a zlepšovanie konkurencieschopnosti európskeho trhu s elektrinou, Úspešné kandidátske projekty môžu byť zvýhodnené v povoľovacích alebo administratívnych procesoch. Z investorského pohľadu je najatraktívnejším benefitom možnosť čerpať finančné prostriedky v rámci Nástroja na prepojenie Európy (Connecting Europe Facility - CEF). Stredoeurópske distribučné konzorcium Súčasťou nového projektu SELENA na strane SR sú spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSD), Stredoslovenská distribučná (SSD) a Východoslovenská distribučná (VSD). Českým partnerom je firma ČEZ Distribuce, najväčší distribútor elektriny na území ČR a člen Skupiny ČEZ, ktorý obsluhuje približne 6,6 milióna odberateľov. Na strane Maďarska sa zapojila do projektu dvojica prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav (konkrétne firma E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati Zrt. a spoločnosť ELMÜ Hálózati Kft.) Projekt by mal priniesť zvýšenie kapacity zapojených distribučných sústav, vďaka ktorým bude možné pripojiť ďalších 1500 MW nových OZE. Jedným z cieľov je zlepšiť odolnosť voči kybernetickým hrozbám a umožniť cezhraničnú spoluprácu distribučných sústav. Plánované investície majú zahŕňať aj výstavbu nových alebo modernizáciu už existujúcich prepojení medzi prenosovými a distribučnými sústavami, vrátane transformátorov a rozvodní, s možnosťou riadenia jalového výkonu. V rámci rozšírenia distribučných sústav sa počíta s vybudovaním vedení s optickým pripojením pre spoľahlivejšiu dodávku elektriny.
-
Brusel varuje Slovensko. Stále nepredložilo aktualizáciu NECP
14. 3. 2025Európska komisia upozornila päť krajín vrátane Slovenska, že stále nepredložili finálnu aktualizáciu národného energetického a klimatického plánu. Termín vypršal vlani v júni. V ďalšom kroku hrozí žaloba na európskom súde. Podľa nariadenia o riadení energetickej únie mali členské štáty do 30. júna 2024 predložiť Európskej komisii aktualizáciu strategického dokumentu v oblasti energetiky a klímy – integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Slovensko, ale ani Belgicko, Estónsko, Chorvátsko a Poľsko tak dosiaľ nespravili. Európska komisia preto v rámci konania o porušení právnych predpisov otvorila druhú fázu infringementu a v stredu 12. marca im zaslala tzv. odôvodnené stanovisko. Konania v tejto veci začala ešte v polovici novembra 2024, vtedy upozornila celkovo 13 meškajúcich štátov. Komisia zdôraznila, že aktualizované plány sú kľúčovým nástrojom na zaistenie toho, že členské krajiny stanovia konkrétne cestovné mapy na dosiahnutie dohodnutých cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie, znižovania spotreby energií a v ďalších súvisiacich oblastiach. Na ich základe navyše európska exekutíva vyhodnocuje, či štáty kolektívne smerujú do roku 2030 k naplneniu ambicióznych klimatických a energetických cieľov. Brusel ešte v decembri 2023 adresoval všetkým členským krajinám odporúčania na zlepšenie doručených návrhov aktualizácií. V rámci prebiehajúcich konaní Komisiu zatiaľ doručená komunikácia zo strany piatich krajín nepresvedčila a keďže jej stále neboli aktualizované plány zaslané, rozhodla sa prikročiť k odôvodneným stanoviskám. Krajiny teraz majú dva mesiace na nápravu a zaslanie energeticko-klimatických plánov v aktualizovanej podobe. Ak tak nespravia, môže ich Komisia zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Infringementy v energetike pribúdajú Ministerstvo hospodárstva v októbri 2024 spustilo medzirezortné pripomienkové konanie k aktualizácii NECP a uskutočnilo rozporové konania s pripomienkujúcimi subjektmi. Ani po takmer piatich mesiacoch však materiál stále nepredložilo na rokovanie vlády. Okrem tohto infrignementu však voči Slovensku stále prebieha konanie aj kvôli oneskoreniu transpozície vybraných článkov smernice 2024/2413 o podpore OZE a tiež čiastočnej transpozície staršej smernice 2018/2001 o podpore obnoviteľných zdrojov. Európska komisia navyše naďalej vedie konanie aj vo veci čiastočnej transpozície smernice 2019/944 o spoločných pravidlách na trhu s elektrinou.
-
Pripravujú sa na reštart tranzitu ruského plynu. SPP zakladá dcérsku firmu na Ukrajine
13. 3. 2025Od prvého apríla sa zásadne zvýšia dodávky plynu od Gazpromu na Slovensko. Štátny dodávateľ SPP v týchto dňoch začal proces zakladania dcérskej firmy na Ukrajine, ktorá sa bude zaoberať obchodovaním s prepravnými kapacitami plynu. Tranzit ruského plynu cez Ukrajinu sa podľa očakávania zastavil 1. januára 2025 po tom, čo Ukrajina vyjadrila nezáujem predĺžiť zmluvu o preprave s ruskou spoločnosťou Gazprom Export. Slovensko sa tak, pokiaľ ide o potrubné dodávky z Ruska, po desaťročiach ocitlo na konci dostupného plynárenského reťazca. Tento fakt spôsobil finančné ťažkosti nielen slovenskému prepravcovi, spoločnosti Eustream, ale aj štátnemu dodávateľovi, Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP), ktorý obsluhuje kľúčovú časť odberateľov na Slovensku. Dodávky Gazpromu na Slovensku sa od prvého apríla zvýšia Pre spoľahlivé zásobovanie svojich zákazníkov v tomto roku musí SPP intenzívne využívať podzemné zásobníky. Zvyšok plynu prichádza primárne južnou cestou z Maďarska. Vedenie spoločnosti SPP ešte začiatkom februára informovalo, že ruský Gazprom čiastočne obnovil dodávky na Slovensko prostredníctvom plynovodu TurkStream. Napriek tomu, že nejde o významné objemy, od 1. apríla sa očakáva ich zdvojnásobenie, čo by malo upokojiť situáciu. Za najproblematickejšie úzke hrdlo trasy sa považuje kapacitne nedostačujúce prepojenie medzi Maďarskom a Srbskom. Tento plynovod je dlhodobo využitý na svoje maximum, z čoho vyplýva, že dodatočných objemov, ktoré SPP získava, sa najprv musel niekto vzdať. Hoci sa špekuluje, že ide o štátneho dodávateľa z Maďarska, táto informácia nebola potvrdená. „Gazprom Export nemá zakúpené prepravné kapacity na Slovensku cez novú prepravnú trasu. Stále sme odkázaní na spoluprácu aj s inými spoločnosťami, ktoré tie prepravné kapacity cez iné krajiny vlastnia. Túto spoluprácu sme pripravení od 1. apríla prehĺbiť,“ informoval na nedávnom podujatí HN Club obchodný riaditeľ SPP Michal Ľalík. Podľa neho rokovania smerujú k tomu, že objemy, ktoré dodáva Gazprom Export, by sa mali navýšiť na takú úroveň, ktorá postačí pre plynulé zásobovanie zákazníkov SPP. „Nebude to objem, ktorý sme dostávali vlani – to ani nie je technicky možné, keďže kapacity v smere z Maďarska sú obmedzené a zakontrahované, a to aj pre dodávky plynu, ktorý má pôvod v Maďarsku, resp. v Rumunsku, ale pôjde o objem, s ktorým dokážeme v pohode žiť.“ Čítajte ďalej: prečo sa SPP nevzdáva vízie obnovenia tranzitu z východu čo presne bude predmetom podnikania dcéry na Ukrajine
-
MH SR pripravuje adresnú energopomoc. Chce veľké množstvo údajov
12. 3. 2025Vláda schválila nový zákon o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci. Rezort hospodárstva urýchlene potrebuje získať dáta z registrov verejných orgánov, od energetikov, teplárov, vodárov, správcov bytových domov a z iných informačných systémov. Ministerstvo hospodárstva predpokladá, že v priebehu roka 2026, resp. v nadchádzajúcich ďalších rokoch, sa bude tzv. energopomoc ako adresná forma pomoci poskytovať zraniteľným odberateľom v domácnosti, ktorí sú ohrození energetickou chudobou. Od roku 2023 totiž v reakcii na rast trhových cien elektriny, plynu a tepla vláda pristúpila k plošnému zastropovaniu cien energií pre širokú škálu odberateľov, t. j. nielen pre všetky domácnosti, ale tiež napríklad pre prevádzkovateľov sociálnych služieb, detských domovov či bytovky s nájomnými bytmi. Výška plošnej pomoci podľa zverejnených údajov dosiahla miliardy eur a negatívne ovplyvňuje štátny rozpočet. MH SR na dnešné rokovanie vlády predložilo návrh nového zákona, na základe ktorého má zo širokého spektra informačných systémov získať údaje potrebné pre budúce poskytovanie adresnej energopomoci. Ministerstvo samo priznáva, že verejnosť sa na tvorbe návrhu tohto zákona nezúčastňovala. Vláda návrh schválila s pripomienkou a odobrila aj skrátený legislatívny proces odobrila. Zákon má začať platiť hneď po vyhlásení v zbierke zákonov. „Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom , ktorá sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci,“ uviedlo ministerstvo v odôvodnení návrhu zákona. Nový zákon má vytvoriť „základ pre vyhodnocovanie miery ohrozenia jednotlivých domácností v Slovenskej republike energetickou chudobou a identifikovanie tých domácností, ktoré budú prijímateľmi adresnej energopomoci“. Práve nedostatok relevantných údajov a neochota zdieľať citlivé osobné dáta zo strany verejných aj súkromných subjektov bol jednou z dlhodobých prekážok pre nastavenie adresného riešenia problematiky energetickej chudoby. Dosiaľ najkomplexnejšia štúdia mapujúca riziko ohrozenia energetickou chudobou vypracovaná na Slovenskej akadémii vied vznikla v úzkej spolupráci s veľkými dodávateľmi energií a distribútormi elektriny a na základe čiastkových zverejnených socio-ekonomických údajov. Dátový moloch Údaje chce ministerstvo zbierať o domácnostiach, ktoré sú koncovými odberateľmi elektriny a plynu, konečnými spotrebiteľmi vody a konečnými spotrebiteľmi tepla zo systému centralizovaného zásobovania teplom. Údaje má na žiadosť ministerstva poskytovať bezodplatne široká skupina verejných subjektov aj právnických osôb.