Slovensko spustilo nový systém kreditov za elektrinu využitú v doprave. Prevádzkovateľom nabíjacích staníc a firemným flotilám môže priniesť nový zdroj príjmov, dodávateľom pohonných látok zase pomôcť pri plnení cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov. Ako bude nový trh fungovať a čo rozhodne o jeho úspechu, diskutovali experti na konferencii ENERGOFÓRUM® 2026. Systém kreditov v doprave je na Slovensku stále na úplnom začiatku. Do praxe vstúpil od 1. septembra 2026 a jeho fungovanie zabezpečuje spoločnosť OKTE, stopercentná dcéra SEPS. Prvé nabíjacie stanice už podľa Ondreja Kulicha, vedúceho odboru OZE spoločnosti OKTE, prechádzajú registráciou, samotné vydávanie kreditov sa však v čase konania konferencie ešte len pripravovalo. Nový mechanizmus vznikol v nadväznosti na európske pravidlá pre zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v doprave. V praxi vytvára nový obchodovateľný produkt spojený s elektrinou spotrebovanou pri nabíjaní elektromobilov. O tom, ako bude systém fungovať v praxi, diskutovali na 20. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM® okrem Ondreja Kulicha z OKTE aj Patrik Rzavský, manažér biznis riešení spoločnosti SFÉRA a Rastislav Žembery, ktorý pôsobí ako managing partner spoločnosti compethe. Kredit ako „nálepka“ na zelenú elektrinu Ondrej Kulich prirovnal nový kredit k už známemu systému záruk pôvodu. Zjednodušene povedané, kredit označuje elektrinu využitú na nabitie elektromobilu a umožňuje jej využitie pri plnení cieľov v doprave. Kredity môžu vznikať pri elektrine dodanej priamo z výrobného zdroja alebo pri elektrine odobratej zo sústavy a pokrytej zárukou pôvodu. Do systému tak vstupujú na jednej strane prevádzkovatelia nabíjacích staníc a na druhej dodávatelia či distribútori pohonných látok, ktorí môžu kredity využiť pri plnení svojich povinností. Samotný proces však nie je iba otázkou zaznamenania množstva nabitej elektriny. Prevádzkovateľ musí splniť zmluvné podmienky voči OKTE a zaregistrovať svoje nabíjacie stanice. Do systému vstupujú údaje o ich parametroch, umiestnení, odbernom mieste, prípadnom lokálnom zdroji či o množstve spotrebovanej elektriny. Až po prepojení potrebných dát môže dôjsť k vydaniu kreditu, ktorý následne môže prevádzkovateľ nabíjacej stanice predať dodávateľovi pohonných látok. Koľko bude kredit stáť? Jednou z kľúčových otázok je cena. Slovenský trh je zatiaľ príliš nový na to, aby bolo možné hovoriť o ustálenej hodnote kreditu. Podľa Patrika Rzavského zo spoločnosti SFÉRA bude cenu určovať predovšetkým vzťah ponuky a dopytu. Na strane dopytu budú stáť najmä povinnosti dodávateľov pohonných látok a národné ciele pre obnoviteľné zdroje. Ponuka bude závisieť od objemu elektriny použitej na nabíjanie, počtu elektromobilov a počtu nabíjacích staníc zapojených do systému. V tomto kontexte sú preto zaujímavé skúsenosti zo zahraničia. Rzavský v diskusii poukázal na Nemecko, kde sa podľa neho ceny po rozbehu systému dostali približne na 35 až 40 eur za MWh, následne však výrazne klesli. Po problémoch s kvalitou a overovaním údajov sa neskôr pohybovali približne na úrovni 25 až 30 eur za MWh. Práve zahraničné skúsenosti ukazujú, že rozhodovať nebude iba množstvo kreditov, ale aj dôveryhodnosť celého systému. Kvalita dát bude kľúčová Nový trh je do veľkej miery postavený na dátach. Systém musí vedieť preukázať množstvo elektriny, ktoré bolo skutočne použité na nabíjanie, ale aj jej pôvod. Podľa Kulicha je kvalita dát z moderných nabíjacích staníc vysoká, keďže údaje o spotrebe sa využívajú aj pri fakturácii. Spoločnosť OKTE zároveň umožňuje automatizovanú výmenu dát. Komplikovanejšie situácie však môžu vzniknúť v lokalitách, kde sa stretáva viacero zariadení a účastníkov trhu. Typickým príkladom môže byť obchodné centrum s lokálnou fotovoltikou, miestnou distribučnou sústavou, viacerými dodávateľmi elektriny, nabíjacou stanicou a batériovým úložiskom. Práve schopnosť jednoznačne určiť, odkiaľ elektrina pochádzala a kam smerovala, bude dôležitá pre dôveryhodnosť kreditov. Nabíjačiek je dosť, elektromobilov zatiaľ menej Z pohľadu prevádzkovateľov nabíjacích staníc prichádzajú kredity v čase, keď slovenský trh čelí špecifickému problému. Infraštruktúra rastie rýchlejšie ako samotný počet elektromobilov. Rastislav Žembery uviedol, že na Slovensku bolo ku koncu júla približne 35-tisíc elektromobilov a na konci roka 2026 očaka, že sa ich počet zvýši na približne 39-tisíc. Počet registrovaných elektrických vozidiel podľa neho v predchádzajúcich dvoch rokoch medziročne rástol približne o 65 %. Na druhej strane bolo už v polovici roka k dispozícii približne 3 700 verejných nabíjacích bodov s inštalovaným výkonom okolo 340 MW. Samotná dostupnosť infraštruktúry však prevádzkovateľom ešte nezaručuje ekonomickú návratnosť. Podľa údajov, ktoré prezentoval Žembery, dosahovala utilizácia slovenskej nabíjacej infraštruktúry z hľadiska jej výkonu len približne 1,4 %. „Infraštruktúru máme, ale nemôže byť dostatočne utilizovaná, pretože tu nie je dostatočný fleet,“ upozornil. Kredity tak podľa neho môžu prevádzkovateľom priniesť dodatočný príjem práve v prechodnom období, kým počet elektromobilov nedosiahne úroveň potrebnú na vyššie využitie vybudovaných nabíjačiek. Zaujímavé môžu byť aj pre firemné flotily Systém pritom nemusí byť zaujímavý iba pre veľkých verejných prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry. Význam môže mať aj pre firmy s vlastnými nabíjacími stanicami a elektrickými flotilami. Žembery poukázal napríklad na kuriérsku spoločnosť DPD, ktorá podľa jeho slov prevádzkuje približne 700 dodávok, pričom 260 z nich už bolo elektrických. Práve pri firmách s veľkým vozovým parkom môže príjem z kreditov ďalej zlepšiť ekonomiku prechodu na elektromobilitu a potenciálne urýchliť elektrifikáciu flotily. Od kreditov však podľa Žemberyho nemožno automaticky očakávať lacnejšie verejné nabíjanie. Dodatočný výnos môže pomôcť ekonomike prevádzkovateľov, no zároveň čelia rastúcim nákladom na elektrinu. Kredity môžu rozhýbať aj záruky pôvodu Nový mechanizmus môže mať širšie dôsledky aj mimo samotného trhu s nabíjaním. Keďže pri elektrine odobratej zo sústavy vstupujú do systému aj záruky pôvodu, rast kreditov môže podľa Kulicha zvýšiť dopyt po týchto certifikátoch a zároveň motivovať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov k ich vydávaniu. Vzniká tak prepojenie medzi výrobou zelenej elektriny, trhom so zárukami pôvodu, nabíjaním elektromobilov a povinnosťami dodávateľov pohonných látok. Ambíciou mechanizmu teda nie je iba vytvoriť nový obchodovateľný produkt. Má zároveň vytvárať ekonomickú motiváciu na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v doprave. Ak chcete o kreditoch v doprave vedieť viac a pozrieť sa na ich fungovanie aj praktické využitie, prihláste sa na seminár, ktorý pripravujú SEMINÁRE.SK a ENERGOKLUB®. Otvorenou otázkou zostávajú batérie Jednou z oblastí, ktoré ešte potrebujú ďalší vývoj, sú batériové úložiská kombinované s fotovoltikou a nabíjaním elektromobilov. Takáto kombinácia bude podľa Žemberyho najmä pri firemných zákazníkoch pribúdať. Z pohľadu kreditov však vzniká potreba spoľahlivo určiť pôvod elektriny, ktorá najskôr vstúpila do batérie a následne bola použitá na nabitie vozidla. Podobnú výzvu podľa Kulicha rieši aj systém záruk pôvodu. OKTE preto pracuje na metodike, ktorá by umožnila sledovať tok energetických atribútov aj pri využití zariadení na uskladňovanie energie. Ide o dôležitý detail. Ak sa kombinácia fotovoltiky, batérie a nabíjacej stanice bude postupne stávať štandardným riešením vo firmách či domácnostiach, systém kreditov sa s ňou bude musieť vedieť vysporiadať. Ďalším krokom môžu byť aukcie Dnes je nový trh ešte len na začiatku. Jeho ďalšou etapou však nemusí byť iba rast počtu zaregistrovaných nabíjacích staníc. OKTE podľa Kulicha počíta aj s vytvorením aukčného mechanizmu na obchodovanie s kreditmi. Mohol by byť podobný systému, ktorý už funguje pri zárukách pôvodu, vrátane otvorenej ponukovej strany, marginálnej ceny a finančného zabezpečenia obchodov. Práve vznik likvidného trhu a transparentnej cenotvorby bude jedným z ukazovateľov toho, či sa nový systém na Slovensku reálne uchytil. Žembery uviedol, že za úspech by považoval, ak by o rok vznikali kredity za približne 40 GWh elektriny spotrebovanej vo verejnej nabíjacej sieti. Kulich zase za cieľ považuje čo najširšiu registráciu existujúcich nabíjacích staníc, automatizáciu vydávania kreditov a postupný vznik dostatočnej likvidity. Prvé obdobie fungovania systému tak ukáže nielen cenu nového produktu, ale predovšetkým to, či kredity dokážu vytvoriť ekonomickú motiváciu, ktorá prepojí výrobcov zelenej elektriny, prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry, firemné flotily a dodávateľov pohonných látok. Celú diskusiu z konferencie ENERGOFÓRUM® 2026 si môžete vypočuť v podcaste ENERGOKLUB®.
Európsky trh s plynom už nečelí iba otázke dostatku komodity. Rastúci význam LNG, geopolitické riziká a cenová volatilita menia obchodné stratégie, využívanie zásobníkov aj postavenie Slovenska na európskom trhu. Michal Kocůrek z EGU a Michal Ľalík zo SPP v rozhovore pre ENERGOKLUB® vysvetľujú, prečo sa plynárenský sektor musí pripraviť na dlhšie obdobie neistoty a čo bude rozhodovať o bezpečnosti dodávok Ak by bolo potrebné súčasný európsky trh so zemným plynom charakterizovať jediným slovom, podľa oboch hostí by ním bola neistota. Tá už nie je iba krátkodobou reakciou na jeden konflikt alebo výpadok dodávok. Stáva sa súčasťou prostredia, v ktorom musia obchodníci, dodávatelia aj prevádzkovatelia infraštruktúry fungovať. Podľa Michala Kocůreka, projektového riaditeľa českej analytickej spoločnosti EGU, neistotu posilňuje predovšetkým skutočnosť, že trh nevie spoľahlivo odhadnúť dĺžku a dôsledky geopolitických konfliktov. Aj keby sa jedno riziko podarilo odstrániť, zostáva otázkou, kde a kedy sa môže objaviť ďalšie. Podobne situáciu hodnotí Michal Ľalík, riaditeľ divízie obchodu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Za väčší problém než samotnú fyzickú dostupnosť plynu považuje jeho cenu. „Ja by som sa nejakého fyzického nedostatku komodity neobával,“ povedal Ľalík. Podľa neho zostávajú európske zásobníky napriek nižšej naplnenosti schopné pomôcť pri pokrývaní zimných špičiek. Za podstatne väčšie riziko považuje vysoké ceny a ich výrazné každodenné výkyvy. Kocůrek s týmto hodnotením v zásade súhlasí, upozorňuje však, že situáciu nemožno automaticky zovšeobecniť na celú Európu. Jednotlivé krajiny majú rozdielnu skladovaciu kapacitu, prístup k zdrojom aj možnosti dovozu. ČR a Slovensko však podľa neho vstupujú do zimy v relatívne bezpečnej pozícii. Lacnejší plyn v budúcnosti? Trh s ním počíta, riziká však zostávajú Forwardové ceny naznačujú postupný pokles cien plynu v ďalších rokoch. Podľa hostí to súvisí nielen s očakávaným rastom globálnych LNG kapacít, ale aj s predpokladom trhu, že súčasné geopolitické obmedzenia nebudú trvalé. Kocůrek však upozorňuje, že cenové očakávania sa oproti obdobiu pred aktuálnymi otrasmi výrazne posunuli nahor. Aj keď sa geopolitická situácia upokojí, podľa neho nemožno automaticky očakávať návrat na predchádzajúce cenové úrovne. Dôvodom je riziková prirážka, ktorú obchodníci začleňujú do svojich očakávaní. Trh už podľa neho počíta s tým, že narušenie dodávok alebo infraštruktúry nemusí byť jednorazovou udalosťou. Rast nových exportných LNG kapacít, najmä na druhej strane Atlantiku, by mal situáciu zmierňovať. Ani väčšia ponuka však nemusí úplne odstrániť cenové riziko vyplývajúce z geopolitiky. Nižšia naplnenosť zásobníkov nemusí znamenať zlyhanie trhu Osobitnou témou je stav európskych zásobníkov. Ich využívanie v posledných sezónach komplikuje nepriaznivý rozdiel medzi letnými a zimnými cenami. Obchodníkom tak v určitých obdobiach chýba prirodzená ekonomická motivácia nakúpiť plyn v lete, uskladniť ho a predať počas zimy. Ľalík nepovažuje nižšiu naplnenosť automaticky za zlyhanie trhu. Práve naopak, obchodníci podľa neho reagujú na cenové signály racionálne. Kritickejšie vníma niektoré regulačné zásahy do napĺňania zásobníkov. Podľa jeho názoru môže presne určený harmonogram požadovanej naplnenosti v určitých trhových podmienkach situáciu paradoxne komplikovať, pretože trhu vopred signalizuje, koľko plynu a v akom období bude potrebné nakúpiť. Kocůrek pripomína, že zásobníky síce štáty vnímajú ako strategickú súčasť energetickej bezpečnosti, ale využívajú ich prevažne komerčné subjekty. Ak ich má trh intenzívnejšie využívať aj v období nepriaznivých cenových signálov, potrebné sú vhodné motivačné mechanizmy. Do úvahy podľa neho prichádzajú strategické rezervy, úpravy taríf alebo nové skladovacie produkty. Slovenské zásobníky majú vzhľadom na spotrebu silnú pozíciu Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou skladovacou kapacitou v pomere k domácej spotrebe. Hoci bola v čase rozhovoru ich percentuálna naplnenosť približne 55 %, podľa Ľalíka sa v nich nachádzal objem zodpovedajúci viac než 42 % ročnej spotreby Slovenska. Samotný SPP podľa neho zvýšil svoje zásoby aj vďaka podpore štátu prostredníctvom rozhodnutia vo všeobecnom hospodárskom záujme. „Naša optimálna skladovacia zásoba sa pohybuje zhruba na úrovni osem až osem a pol terawatthodiny. Aktuálne máme zásobníky naplnené na 17,5 terawatthodiny,“ uviedol Ľalík. SPP pritom pracuje aj s obchodným riadením skladovaných objemov. Namiesto jednoduchého nákupu plynu v lete a jeho predaja v zime sa snaží pozície priebežne rolovať medzi jednotlivými mesiacmi a obmedzovať tak negatívny vplyv nepriaznivých cenových rozdielov. LNG zmenilo charakter európskeho trhu Odklon od ruského potrubného plynu a rastúci význam LNG zásadne zmenili spôsob, akým sa tvorí cena plynu v Európe. Podľa Ľalíka nie je rozhodujúcim problémom fyzická dostupnosť katarského LNG. Katarský plyn predstavoval podľa neho iba menšiu časť európskej spotreby. Dôležitejšie je, že LNG je globálne obchodovaná komodita. Európa sa preto stala podstatne citlivejšou na udalosti, ktoré sa odohrávajú ďaleko od jej hraníc. Ak rastie dopyt po LNG v Ázii alebo sa obmedzí významná exportná trasa, dôsledok sa prenáša aj do európskych cien. To je výrazná zmena oproti obdobiu, keď veľkú časť európskeho trhu zásobovalo potrubné spojenie s Ruskom. Kocůrek upozornil najmä na pozíciu spotového LNG. Práve tieto flexibilné náklady vytvárajú marginálnu dodávku, ktorú Európa potrebuje na vybilancovanie trhu. Kontinent preto vstupuje do priamej cenovej konkurencie s ostatnými regiónmi. Riešením podľa neho nemusí byť úplný odklon od spotového trhu. Dôležité je vytvoriť diverzifikované portfólio z hľadiska geografického pôvodu plynu, dĺžky kontraktov aj expozície voči spotovým cenám. SPP sa pripravuje na fungovanie bez dlhodobého kontraktu s Gazpromom Zmenou prechádza aj nákupné portfólio SPP. Spoločnosť síce podľa Ľalíka naďalej drží dlhodobý kontrakt so spoločnosťou Gazprom Export, jeho význam pre zásobovanie však už nie je taký dominantný ako v minulosti. SPP využíva viacero zdrojov a obchoduje na trhoch v Česku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a ďalších krajinách. Ľalík pripomenul, že v predchádzajúcom roku boli približne dve tretiny spotreby slovenských zákazníkov SPP pokryté inými kontraktmi než dodávkami od Gazprom Exportu. Transformáciu názorne ukazuje aj vývoj tradingového tímu spoločnosti. Kým pred približne 18 rokmi sa podľa Ľalíka tradingu venovali dvaja pracovníci, dnes má príslušná organizačná jednotka približne 30 zamestnancov. Po skončení dlhodobého ruského kontraktu sa má práve trading stať nositeľom budúceho zdrojovania spoločnosti. Slovensko prišlo o historickú tranzitnú pozíciu Zásadnou zmenou pre slovenské plynárenstvo je strata pozície významnej tranzitnej krajiny. Podľa Ľalíka ešte v minulosti pretekal cez územie Slovenska objem zodpovedajúci približne 15 % spotreby plynu v Európskej únii. Tieto toky podporovali obchodovanie, využívanie prepravnej siete aj slovenských zásobníkov. Dnes sa Slovensko podľa neho nachádza na konci dodávateľských trás prakticky pri všetkých významných zdrojoch plynu dostupných v Európe. To obmedzuje možnosti prilákať nový tranzit iba prostredníctvom znižovania prepravných taríf. Slovenské zásobníky však podľa Ľalíka nestratili svoj význam. Ich atraktivitu bude naďalej určovať najmä tvar cenovej krivky. Ak bude rozdiel medzi nákupnou a budúcou predajnou cenou vytvárať priestor na skladovanie, obchodníci ich podľa neho budú využívať. Hodnota zásobníkov sa môže presunúť od objemu k flexibilite Podľa Kocůreka sa zároveň mení samotný význam zásobníkov. S rastúcim prepojením plynárenstva a elektroenergetiky nemusí byť rozhodujúce iba to, koľko plynu sa v zásobníku nachádza. Čoraz dôležitejšia môže byť schopnosť dodať veľký objem plynu v krátkom čase. Plynové zdroje majú v elektroenergetike pomáhať reagovať na rýchle zmeny výroby a spotreby. Pri výpadku výroby z iných zdrojov tak môže prudko vzrásť potreba plynu pre elektrárne. Hodnotu zásobníkov potom nebude určovať iba ich celková kapacita, ale aj ťažobný výkon a schopnosť reagovať na krátkodobé špičky. Budúca bezpečnosť bude stáť na diverzifikácii Obaja hostia sa zhodujú, že geopolitika a bezpečnosť infraštruktúry sa stávajú štandardnou súčasťou fungovania trhu. Útoky na plynovody, LNG terminály, kompresorové stanice alebo kybernetickú infraštruktúru môžu vyvolať cenový šok a v krajnom prípade narušiť fyzickú dostupnosť plynu. Kocůrek však upozorňuje aj na jednu výhodu súčasnej európskej LNG infraštruktúry. V porovnaní s veľkými potrubnými trasami je decentralizovanejšia. Výpadok jedného alebo dvoch terminálov preto nemusí mať rovnaký dosah ako strata kľúčovej potrubnej trasy. Ľalík zdôrazňuje, že nie všetkým rizikám možno predísť alebo ich spoľahlivo predpovedať. „Dôležité z môjho pohľadu je byť na takýto stav pripravený skôr, ako predikovať, čo by to mohlo byť,“ uzavrel. Práve pripravenosť sa tak stáva spoločným menovateľom novej situácie na európskom trhu. Nejde len o dostatok plynu. Dôležitá je kombinácia zdrojov, zásobníkov, dostupnej prepravnej infraštruktúry, obchodnej flexibility a schopnosti reagovať na udalosti, ktoré európsky trh nedokáže ovplyvniť.
Ako vznikajú ceny elektriny na Slovensku a akú úlohu v nich zohráva prepojený európsky trh? A ktoré výhrady voči obnoviteľným zdrojom energie predstavujú reálny problém a ktoré sú skôr mýtom? SAPI Biznis Tuesday sa 11. novembra 2026 v Bratislave zameria na dve témy, ktoré pravidelne rezonujú v odbornej aj verejnej diskusii. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) pripravuje na 11. novembra posledný tohtoročný SAPI Biznis Tuesday. Odborný seminár sa tentoraz zameria na fungovanie trhu s elektrinou, tvorbu cien a na argumenty, ktoré sprevádzajú diskusiu o obnoviteľných zdrojoch energie. Podujatie sa uskutoční 11. novembra 2026 od 9:30 do 13:00 v Hoteli Color v Bratislave, registrácia účastníkov sa začne o 9:00. Kapacita podujatia je obmedzená. Určuje ceny „nemecká burza“? Prvý diskusný blok s názvom "Zdražuje nemecká burza ceny Slovákom?" sa zameria na fungovanie európskeho trhu s elektrinou a mechanizmy, ktoré ovplyvňujú veľkoobchodné aj koncové ceny. Diskusia má vysvetliť princíp krátkodobého a dlhodobého trhu, marginálnu cenotvorbu či vzťah medzi výrobnými nákladmi elektriny a cenou pre slovenského odberateľa. Otvorí aj otázku, do akej miery ceny ovplyvňujú plyn, emisné povolenky, cezhraničné prepojenia a dostupnosť výrobných zdrojov. Priestor dostanú tiež možnosti znižovania cenových rizík prostredníctvom PPA kontraktov, CfD, hedgingu či vlastnej výroby. Diskusiu bude moderovať Libor Láznička z EnergIQube. Hosťami budú Tomáš Šimovič zo Slovenských elektrární a nezávislý energetický expert Milan Garbiar. OZE: výhrada, riešiteľná výzva alebo mýtus? Druhý blok sa sústredí na najčastejšie argumenty spájané s rozvojom obnoviteľných zdrojov. Témami budú ich spoľahlivosť, systémové náklady, vplyv na ceny elektriny a stabilitu sústavy či otázky spojené s krajinou a životným prostredím. Cieľom bude rozlíšiť argumenty, ktoré upozorňujú na reálne technické alebo regulačné problémy, od tvrdení založených na nepresných či zastaraných informáciách. Po prezentácii najčastejšie používaných argumentov ich hostia rozoberú v moderovanej diskusii. Do hodnotenia sa zapojí aj odborné publikum, ktoré ich zaradí do troch kategórií: oprávnená výhrada, riešiteľná výzva alebo úplný mýtus. Blok bude moderovať Irena Jenčová z euBrief. Diskutovať budú energetický analytik Andrej Lednár, Andrej Sršeň z WSB Invest, Karel Šíma z ASEKOL a Zsolt Čonka z Katedry elektroenergetiky TUKE. Praktické informácie Termín: 11. november 2026, 9:30 – 13:00 Registrácia účastníkov: od 9:00 Miesto: Hotel Color***, Pri Starom mýte 1, Bratislava Kapacita: obmedzená Vstupné: 49,90 eura bez DPH pre nečlenov SAPI, 24,90 eura bez DPH pre členov SAPI 👉 Registrácia na SAPI Biznis Tuesday 👉 Program a ďalšie informácie o podujatí ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
(PR správa) 18. novembra 2026 sa v Bratislave koná konferencia eFocus, ktorá spojí tri témy riešené v energetike zvyčajne oddelene: kybernetickú bezpečnosť, trh s elektrinou a dáta o sústave. Dá sa sledovať aj online. Dáta v energetike už nie sú len podporný proces. Sú prevádzkové aktívum a zároveň riziko. Topológia siete, 15-minútové merania, predikcie a pozície na trhu dnes putujú k dodávateľom, agregátorom, do dátových centier aj k servisným firmám so vzdialeným prístupom. Každé nové prepojenie otvára ďalšiu cestu dnu. Útok na dáta sa navyše neprejaví výpadkom. Tlak na dátovú infraštruktúru bude rásť. Akčný plán elektrifikácie EÚ počíta so zvýšením podielu elektriny na konečnej spotrebe z dnešných približne 23 % na 46 % do roku 2040. Na Slovensku má inteligentný elektromer (IMS) viac ako 600-tisíc odberných miest. Od 1. 1. 2027 platí novela, ktorá mení spôsob využitia dát z týchto elektromerov. Otázka sa preto posúva: už nejde o to, koľko elektromerov nainštalujeme, ale akú hodnotu z ich dát vytvoríme. Keynote: Lukáš Hlavička, CTO IstroSec, Kto ešte číta vaše dáta Do energetických firiem sa dostáva na objednávku ako red teamer a po incidentoch ich vyšetruje ako forenzný analytik. Ukáže, čo útočník reálne získa z dátovej vrstvy energetiky. Prednášku uzavrie štyrmi rozhodnutiami, ktoré patria vedeniu firmy, nie IT. Blok I: Rastúca elektrifikácia, digitalizácia a utility Elektrifikovať a zároveň šetriť: čo elektrifikovať, kedy spotrebúvať a čo to urobí s cenami na Slovensku. Na tému sa pozrú štát, výroba, distribúcia a veľký odberateľ. Blok vedie Ľubica Ragulová (KPMG). Blok II: Bezpečnosť dát a kybernetické hrozby Blok prinesie anonymizované zistenia z auditov OT sietí slovenských utilít. Rozoberie aj scenár, keď vypadne spojenie medzi rozvodňou a dispečingom, a otázku, ako získať kontrolu nad vzdialenými prístupmi dodávateľov. Panel Kde sa láme odolnosť energetiky vedie Ivan Makatura (Asociácia kybernetickej bezpečnosti). Blok III: Dáta ako nová štruktúra energetiky Blok sleduje celú cestu dát: od elektromera cez distribučnú spoločnosť a OKTE/EDC až k obchodníkovi a agregátorovi. Odpovedá na tri otázky: ako rýchlo sú dáta dostupné, aká je ich kvalita, kde sa po ceste stráca ich hodnota. Slovenské skúsenosti porovná s českým prostredím. Blok vedie Libor Láznička (EnergIQube). Pre koho: pre manažérov energetických a distribučných spoločností, obchodníkov a agregátorov, ľudí zodpovedných za OT a kybernetickú bezpečnosť a zástupcov štátu a regulácie. Program stojí na praxi a case studies, produktové prezentácie v ňom nie sú. Prakticky Termín: streda 18. 11. 2026, 9:00 – 17:00 Miesto: Vienna House Bratislava a online Vstupné: od 180 € + DPH, v cene je videozáznam a prezentácie Program, rečníci a registrácia: https://efocus.sk/konferencie/energetika-na-datach/ Odborným garantom je EnergIQube. Hlavní partneri sú Energotel, IPESOFT, KPMG a SFÉRA. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
(PR správa) Spoločnosť Westinghouse Electric Company oznámila začatie štúdie technického návrhu a projektovej prípravy (Front-End Engineering and Design - FEED) pre reaktor AP1000® v Jaslovských Bohuniciach. Štúdia sa realizuje v rámci grantového programu FIRST Ministerstva zahraničných vecí USA pre Jadrovú energetickú spoločnosť Slovenska (JESS), zodpovednú za rozvoj nového jadrového zdroja na Slovensku, ktorú v plnej miere vlastní štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS). Táto rozsiahla šesťmesačná štúdia posunie inžinierske, licenčné a projektové aktivity pre projekt Jaslovské Bohunice. FEED je významným krokom vpred v rámci ambicióznej stratégie krajiny, ktorej cieľom je znížiť závislosť od zahraničných zdrojov energie a dosiahnuť energetickú nezávislosť. „Začatie prác na štúdii FEED predstavuje významný míľnik pre spoločnosť JESS a približuje prípravu novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach k realizácii. Vďaka spolupráci medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými na základe medzivládnej dohody môžeme posúdiť vhodnosť nasadenia technológie AP1000 v tejto lokalite a získať podrobnejšiu technickú a projektovú dokumentáciu vrátane predbežného harmonogramu a rozpočtu. Výsledky štúdie poskytnú spoločnosti JESS dôležitý podklad na rozhodovanie o ďalších krokoch projektu,“ uviedol Tomáš Vavruška, generálny riaditeľ spoločnosti JESS. „Ďakujeme slovenskej a americkej vláde za ich úzku spoluprácu v oblasti civilnej jadrovej energetiky a za podporu USA pri zabezpečení financovania štúdie FEED,“ uviedol Petr Brzezina, prezident spoločnosti Westinghouse pre Českú republiku a Slovensko. „Reaktor AP1000 v Jaslovských Bohuniciach môže Slovensku nielen priniesť reálne ekonomické prínosy a vysoko kvalifikované a dobre platené pracovné miesta pre celé generácie, ale aj prispieť k energetickej nezávislosti krajiny.“ Pokročilý reaktor AP1000 je jediným prevádzkovaným reaktorom generácie III+ s plne pasívnymi bezpečnostnými systémami, modulárnym konštrukčným riešením a najmenšími priestorovými nárokmi na 1 MWe na trhu. V súčasnosti je vo svete v prevádzke šesť reaktorov AP1000, ktoré dosahujú rekordné výsledky v oblasti prevádzky a dostupnosti. Ďalších 14 reaktorov je vo výstavbe a päť je zazmluvnených. Technológia AP1000 bola vybraná pre jadrové energetické programy v Poľsku, na Ukrajine a v Bulharsku a zvažuje sa aj pre viaceré ďalšie lokality v Európe, na Blízkom východe a Severnej Amerike. O spoločnosti Westinghouse Spoločnosť Westinghouse dodáva jadrovú energiu, ktorú svet potrebuje na pokrytie rastúceho dopytu po elektrine, podporu rozvíjajúcich sa ekonomík, posilnenie energetickej bezpečnosti a zásobovanie miliónov domácností na piatich kontinentoch. Spoločnosť navrhuje a nasadzuje pokročilé jadrové reaktory, vyrába palivo na ich pohon, udržiava a modernizuje prevádzkované elektrárne a prináša prelomové inovácie pre budúcnosť. Spoločnosť bola založená v roku 1886, elektrifikovala priemyselnú ekonomiku a stala sa priekopníkom v oblasti jadrovej energie, keď v roku 1957 vyvinula prvý komerčný tlakovodný reaktor. Technológia Westinghouse dnes poháňa 57 % svetových jadrových elektrární, zabezpečuje údržbu takmer dvoch tretín svetového jadrového parku a dodáva palivo pre 40 % z neho. Ako globálny líder v rozsiahlom nasadzovaní jadrovej energie disponuje Westinghouse jedným z najväčších portfólií nových projektov v tomto odvetví.
Tri stovky zástupcov energetiky, priemyslu, štátnej správy a regulácie sa 22. a 23. októbra 2026 stretnú na jubilejnom 20. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM® na Táľoch. Hlavnými témami budú energetická bezpečnosť, pripravenosť sústav na ďalší rozvoj decentralizovaných zdrojov a batériových úložísk, transformácia energetických spoločností na poskytovateľov služieb či nové trendy na európskom trhu s elektrinou. Celé podujatie bude možné sledovať aj online. Dvadsať rokov energetickej diskusie Konferencia ENERGOFÓRUM® sa za dve desaťročia etablovala ako miesto stretnutí výrobcov, dodávateľov energií, prevádzkovateľov sústav, regulátorov, zástupcov štátnej správy, priemyslu aj akademickej obce. Jubilejný ročník nadväzuje na diskusie, ktoré sprevádzali liberalizáciu trhov, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, energetickú krízu aj súčasnú transformáciu sektora. Úvodné vystúpenie bude patriť ekonómovi a bývalému podpredsedovi vlády a ministrovi financií SR Ivanovi Miklošovi. „Budem hovoriť o tom, ako sa mení svet a ako je na tom v meniacom sa svete Európa a Slovensko. Pozrieme sa na to, čo robíme a čo by sme mali robiť, a tiež na to, akú úlohu v odolnosti voči geopolitickým a technologickým zmenám zohráva energetika.“ Koľko stojí energetická bezpečnosť Na úvodné vystúpenie nadviaže panel Od závislosti k odolnosti: Energetické dilemy Slovenska a EÚ. Diskusia sa zameria na vzťah medzi cenou energie, energetickou bezpečnosťou a konkurencieschopnosťou ekonomiky. „Dlhé roky sme sa na energiu pozerali hlavne cez jej cenu. Až s odstupom času si uvedomujeme, že v tej nízkej cene sme si kupovali aj nejakú závislosť,“ hovorí moderátor panelu Rastislav Hanulák. Svoje pohľady predstavia Alexander Duleba (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku), Daniel Hrčka (Viessmann), Miroslav Kiraľvarga (NIPPON STEEL SLOVAKIA) a Lívia Vašáková (Západoslovenská energetika). Elektrifikácia, regulácia a flexibilita sústav Rastúca elektrifikácia, nové požiadavky na bezpečnosť dodávok, rozvoj OZE a potreba väčšej flexibility systému menia nároky na prenosovú a distribučnú infraštruktúru. Diskusný panel Sústavy pod tlakom transformácie sa zameria na pripravované regulačné obdobie a jeho vplyv na investície do sústav, pripravenosť Slovenska na ambiciózne plány elektrifikácie EÚ, ako aj na úlohu flexibility, akumulácie a riadenia spotreby pri udržiavaní spoľahlivej a cenovo dostupnej prevádzky energetického systému. Diskutovať budú Radoslav Haluška (Západoslovenská distribučná a Východoslovenská distribučná), Karol Kósa (SEPS), Petronela Chovaníková (Veolia Energia Slovensko) a Martin Pitorák (Ministerstvo hospodárstva SR). Od komodity k energetickej službe Jednou z hlavných tém prvého konferenčného dňa bude transformácia energetického trhu. Diskusný panel Od výroby po zákazníka: Ako sa mení energetický trh sa zameria na meniace sa úlohy výrobcov, dodávateľov a zákazníkov v prostredí decentralizácie, flexibility a nových energetických služieb. Pohľad najväčšieho producenta elektriny prinesie Tomáš Šimovič (Slovenské elektrárne), pohľad regulátora Jozef Holjenčík (ÚRSO) a pohľad dodávateľov Juraj Ondris (SPP), Zdeněk Schraml (SSE) a Juraj Bayer (E.SK). Diskusiu bude moderovať Richard Kvasňovský zo Slovenského plynárenského a naftového zväzu. Odborný program doplní spoločenský program pri príležitosti jubilejného ročníka konferencie. Nové trhy a nové modely fungovania Piatkový program otvorí diskusia o systéme obchodovateľných kreditov za elektrinu z obnoviteľných zdrojov v doprave. Debata sa zameria na otázku, či nový mechanizmus podporí rozvoj nabíjacej infraštruktúry, vznik funkčného trhu s kreditmi a lokálnu výrobu zelenej elektriny. Diskutovať budú Ondrej Kulich (OKTE), Patrik Rzavský (SFÉRA) a Rastislav Žembery (compethe). Debatu expertov bude moderovať Michal Jesenič (ENERGOKLUB®). Program sa bude venovať aj rastúcemu významu cezhraničných tokov elektriny. Analytik českého energetického podcastu Vysoké napětí Petr Dušek predstaví model energetického oportunizmu THEO, ktorý kvantifikuje trendy v medzinárodnom obchodovaní s elektrinou. „Ak sa takto začne správať súčasne väčšina obchodných zón, výsledkom môžu byť ešte vyššie a volatilnejšie ceny, než máme teraz,“ upozorňuje Dušek. Na následnom paneli vystúpia Ján Kaiser (OKTE), Michal Puchel (OTE), Robert Maier (SFÉRA), Mário Matušinec (Axpo Austria) a Ivan Weiss (Stredoslovenská energetika). Batérie a flexibilita v praxi Záverečný panel konferencie bude venovaný skúsenostiam Slovenska a Česka s prevádzkou batériových úložísk a agregáciou flexibility. Diskusia sa zameria na vývoj obchodných modelov, regulačné bariéry aj skúsenosti z obdobia extrémnych výkyvov počasia a cien elektriny. Vystúpia Jan Fousek (AKU-BAT CZ), Miroslav Kret (SEPS), Roman Pavlík (MTS), Peter Simko (PowereX) a Tomáš Šimovič (Slovenské elektrárne). Diskusiu povedie Marián Smik zo Slovenskej batériovej aliancie. Celá konferencia bude dostupná aj online Kapacita prezenčnej účasti na 20. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM® je naplnená. Záujemcovia však môžu využiť online registráciu, ktorá umožňuje sledovať živý prenos všetkých prednášok a diskusií, prístup k záznamu konferencie počas 30 dní po skončení podujatia a elektronické konferenčné materiály vrátane prezentácií rečníkov. Online účastníci sa budú môcť do diskusií zapájať aj prostredníctvom platformy SLIDO. Program a registrácia na online účasť sú dostupné na stránke www.energoforum.sk. Generálnym partnerom konferencie je Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Hlavnými partnermi sú Huawei, Photomate a Veolia Energia Slovensko. Partnermi konferencie sú AXPO, KPMG, Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel, Stredoslovenská energetika, Viessmann a Západoslovenská energetika. Záštitu nad 20. ročníkom konferencie ENERGOFÓRUM® prevzalo Ministerstvo hospodárstva SR.
(PR správa) Energetika sa mení a s ňou aj spôsob, akým uvažujeme o vlastnej výrobe a spotrebe elektrickej energie. Na jubilejnom 20. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM®, ktoré sa uskutoční 22. – 23. 10. 2026 na Slovensku, budú medzi hlavnými partnermi spoločnosti Photomate a Huawei, ktoré účastníkom predstavia najnovšie technológie pre modernú energetiku. Súčasťou prezentácie bude aj unikátny roadshow truck, ktorý návštevníkom ponúkne možnosť prezrieť si vybrané riešenia Huawei FusionSolar doslova zblízka. Na jednom mieste bude možné vidieť technológie na výrobu, ukladanie a inteligentné využitie elektrickej energie – od fotovoltických meničov a optimizérov, cez batériové úložisko až po ďalšie prvky inteligentnej domácej energetiky. Spoločnosť Huawei dnes ponúka komplexné riešenie pre domácnosti, ktoré zahŕňa výrobu energie, jej ukladanie, nabíjanie aj spotrebu. A rozhodne sa máte na čo tešiť. Roadshow truck prinesie aj horúcu novinku – fotovoltické riešenie „All-In-One“ pre vašu domácnosť, ktoré ukazuje, kam sa domáca energetika posúva: k väčšej jednoduchosti, efektívnosti, bezpečnosti a maximálnemu využitiu vlastnej vyrobenej energie. Spoločnosť Photomate ako dlhoročný Huawei Value Added Partner a Certified Service Partner prináša na trh nielen samotné technológie, ale aj odborné technické zázemie, školenia a podporu inštalačným firmám a ich zákazníkom. Príďte sa pozrieť do roadshow trucku Photomate a Huawei na Enerofóre 2026. Na vlastné oči uvidíte najnovšie produkty, dozviete sa viac o ich možnostiach a môžete priamo s odborníkmi konzultovať, ako môžu moderné energetické riešenia fungovať práve vo vašom projekte. Viac informácií o technológiách a riešeniach nájdete na stránkach Photomate a Huawei FusionSolar Slovensko.
(PR správa) Transformácia energetiky už nie je len otázkou klimatických cieľov, ale aj energetickej bezpečnosti, odolnosti a konkurencieschopnosti. Otvárací diskusný panel konferencie ENERGOFÓRUM® 2026 ponúkne pohľad na aktuálne geopolitické, ekonomické a technologické výzvy, ktoré ovplyvňujú energetickú bezpečnosť Slovenska a krajín EÚ. Celé podujatie môžete sledovať online. Jednou z ústredných tém bude podľa Rastislava Hanuláka napätie medzi dvoma legitímnymi pohľadmi na budúcnosť energetiky. Na jednej strane stojí snaha posilňovať bezpečnosť a odolnosť energetického systému, na druhej strane ekonomické náklady, ktoré si takéto rozhodnutia vyžadujú. „Dlhé roky sme sa na energiu pozerali hlavne cez jej cenu. Očakávali sme cenu veľmi nízku. Až s odstupom času si uvedomujeme, že v tej nízkej cene sme si kupovali aj nejakú závislosť. Nejaké budúce náklady po diverzifikácii,“ hovorí renomovaný advokát.Diskusia by sa nemala zužovať na porovnávanie lacnej a drahej energie či jednotlivých zdrojov dodávok. Dôležitejšie je pomenovať dôsledky jednotlivých rozhodnutí a diskutovať o tom, čo jednotlivé energetické voľby prinášajú z pohľadu bezpečnosti, stability a rizík. „Chcel by som otvárať otázky, čo si jednotlivými energetickými voľbami v skutočnosti kupujeme. Aké riziká nimi prijímame. A koľko sme za túto bezpečnosť ochotní zaplatiť,“ zdôrazňuje Rastislav Hanulák, podľa ktorého nie je cieľom dosiahnuť v diskusii jednoznačnú zhodu, ale pomenovať otázky, ktoré môžu byť východiskom pre hľadanie budúcich riešení. Diskusný panel:OD ZÁVISLOSTI K ODOLNOSTI: ENERGETICKÉ DILEMY SLOVENSKA A EÚ Chairman: Rastislav Hanulák, Capitol Legal Group O svoje pohľady sa v paneli podelia: Alexander Duleba, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku Daniel Hrčka, Viessmann, s. r. o. Miroslav Kiraľvarga, U. S. Steel Košice, s. r. o. Lívia Vašáková, Západoslovenská energetika, a. s. 📅 Dátum konferencie: 22. a 23. október 2026 Kapacita pre osobnú účasť na konferencii je už plne obsadená. ENERGOFÓRUM® 2026 však bude možné sledovať aj prostredníctvom online prenosu. Online registráciou získate prístup k celému obsahu konferencie: živý prenos všetkých prednášok a diskusií záznam vo Full HD kvalite dostupný 30 dní po skončení elektronické materiály a prezentácie rečníkov možnosť klásť otázky diskutujúcim a prednášajúcim 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2026! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
ÚRSO pripravil prvý pracovný návrh regulačnej politiky na roky 2028 až 2032. Dokument počíta s masívnejším nasadením IMS vrátane domácností, budovaním EDC a najrozsiahlejšou reformou cenovej regulácie tepla za posledné roky. Návrh sa dotýka aj dynamických taríf, pásmových sadzieb, batériových úložísk a podpory CZT. Príprava regulačnej politiky na siedme regulačné obdobie sa dostáva do ďalšej fázy. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v lete pre ENERGOKLUB® uviedol, že cieľom úradu je pripraviť „nultú verziu“ dokumentu, ktorú následne pripomienkujú účastníci trhu. Na jeseň by mala nasledovať verejná diskusia a následné dopracovanie dokumentu pred jeho predložením Regulačnej rade. Nové regulačné obdobie bude trvať od 1. januára 2028 do 31. decembra 2032. Podľa pracovného návrhu strategického dokumentu, ktorý má informačný portál ENERGOKLUB® k dispozícii, úrad deklaruje ambíciu vytvoriť stabilnejšie a predvídateľnejšie regulačné prostredie, ktoré má reagovať na rastúce nároky energetickej transformácie, digitalizácie a investícií do infraštruktúry. Návrh naznačuje zásadné zmeny v cenovej regulácii tepla, širšie zavádzanie inteligentných meracích systémov (IMS) a úpravy pravidiel pre elektroenergetiku, plynárenstvo a vodárenstvo. Medzi hlavné strategické ciele dokument zaraďuje stabilizáciu cien energií, podporu konkurencieschopnosti priemyslu, investície do energetickej infraštruktúry, digitalizáciu a nový prístup k energetickej chudobe. ÚRSO zároveň deklaruje zámer obmedziť potrebu mimoriadnych zásahov štátu do trhu a vytvoriť predvídateľnejšie prostredie pre investorov aj odberateľov. IMS a EDC ako priorita
Predstavte si, že každú kilowatthodinu zelenej elektriny, ktorou nabijete elektromobil, si môžete premeniť na niečo ako digitálny „bonus", ktorý sa dá predať. Presne to má od septembra tohto roku na Slovensku umožniť nový systém kreditov v doprave. Znie to možno komplikovane, ale princíp je jednoduchý — a môže výrazne pohnúť s tempom, akým sa u nás rozbieha elektromobilita. O novom systéme kreditov v doprave píše Patrik Rzavský, manažér biznis riešení SFÉRA. Slovensko sa – podobne ako celá EÚ – zaviazalo znižovať emisie z dopravy. Smernica RED III hovorí jasne: do roku 2030 má mať doprava aspoň 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie. Túto povinnosť majú na pleciach najmä dodávatelia palív (benzín, nafta), ktorí musia preukázať, že určitú časť svojho „energetického portfólia" tvorí aj zelená zložka. Problém je, že dodávatelia palív sami elektrinu do áut nedodávajú – to robia prevádzkovatelia nabíjacích staníc. A práve tu vzniká priestor na obchod. Nový systém, ktorý na Slovensku spravuje spoločnosť OKTE (operátor krátkodobého trhu s elektrinou) prostredníctvom informačného systému XMtrade®/CTS, prepája oba svety: energetiku a dopravu. Funguje to takto: prevádzkovateľ nabíjacej stanice (v odbornej reči CPO – z anglického charge point operator) preukáže, že elektrina, ktorou nabíja autá, pochádza z obnoviteľných zdrojov – buď priamo z vlastnej fotovoltiky, alebo prostredníctvom tzv. záruk pôvodu, teda oficiálneho potvrdenia, že elektrina odobratá zo sústavy bola vyrobená napríklad vo veternej či slnečnej elektrárni. Slovenská legislatíva pritom umožňuje vznik kreditov dvoma spôsobmi. Prvým je priame prepojenie obnoviteľného zdroja s nabíjacou stanicou, napríklad firemnej fotovoltiky s nabíjacím hubom. Druhým je elektrina odobratá zo sústavy, ktorej obnoviteľný pôvod je preukázaný zárukou pôvodu. Pričom platí pravidlo, že kredity pochádzajúce z priamo pripojeného obnoviteľného zdroja sú započítavané dvojnásobne. Za každú takto preukázanú kilowatthodinu dostane prevádzkovateľ nabíjacej stanice jeden kredit. Tieto kredity potom môže predať dodávateľom palív, ktorí si nimi splnia svoju zákonnú povinnosť. Vzniká tak úplne nový trh – s ponukou, dopytom aj trhovou cenou. Dôležité zároveň je, že na tú istú elektrinu nebude možné súčasne uplatniť záruku pôvodu aj kredit v doprave. Prevádzkovateľ sa bude musieť rozhodnúť, ktorý z nástrojov využije. Cieľom je zabrániť dvojitému započítaniu tej istej zelenej elektriny v rôznych schémach podpory a vykazovania. Z môjho pohľadu sú kredity ekonomickým aktívom, nie dotáciou. Každá kilowatthodina zelenej elektriny predstavuje jeden kredit, ktorý nesie reálnu trhovú hodnotu. Ide o moderný trhový nástroj, ktorý namiesto priamej dotácie prináša iný spôsob ekonomickej motivácie k dekarbonizácii dopravy. Ako to funguje v praxi Celý proces si možno predstaviť ako reťaz krokov. Najprv sa auto nabije na verejnej alebo firemnej nabíjacej stanici. Prevádzkovateľ stanice následne nahlási množstvo dodanej elektriny do systému operátora meraní – buď cez webové služby, import z Excelu, alebo jednoduchým formulárom na portáli. Súbežne s tým sa uplatnia záruky pôvodu, ktoré potvrdia, že ide skutočne o zelenú elektrinu. Keď sú všetky údaje overené, systém XMtrade®/CTS vypočíta, koľko kreditov prevádzkovateľovi patrí, a pripíše mu ich na účet. Odtiaľ ich môže čiastočne alebo úplne previesť na iného účastníka trhu – typicky práve na dodávateľa palív, ktorý si nimi preukáže splnenie svojej zákonnej kvóty. Zaujímavé je, že cenu kreditov neurčuje žiadny úrad. Vytvorí sa čisto na základe ponuky a dopytu medzi prevádzkovateľmi nabíjacích staníc a dodávateľmi palív, prípadne iných účastníkov trhu, ktorí majú záujem obchodovať s touto komoditou. Skúsenosti z krajín, kde podobný systém už funguje – napríklad z Rakúska či Holandska – naznačujú, že reálna hodnota by sa mohla pohybovať okolo 20 až 35 eur za megawatthodinu. Pri bežnej spotrebe elektromobilov to nie je zanedbateľná suma a pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc môže ísť o vítaný ďalší zdroj príjmu popri poplatkoch za samotné nabíjanie. Komu to prinesie peniaze – a komu povinnosti Systém má dve hlavné strany. Na jednej sú tí, čo kredity vytvárajú a predávajú: veľkí prevádzkovatelia verejných nabíjacích staníc, firmy s vlastnou flotilou elektromobilov a nabíjacími bodmi, ale aj obce a menší prevádzkovatelia, ktorým môže dodatočný príjem pomôcť ekonomicky udržať menšie verejné nabíjačky. Osobitnú skupinu tvoria firmy, ktoré si samy vyrábajú zelenú elektrinu (napríklad cez fotovoltiku) a rovno ňou nabíjajú vozidlá – tie profitujú dvojnásobne, pretože využívajú vlastnú lacnú energiu a zároveň generujú kredity na predaj. Na druhej strane stoja dodávatelia palív, ktorí kredity nakupujú, aby si splnili zákonnú povinnosť. Do hry môžu postupne vstúpiť aj energetickí obchodníci a takzvaní agregátori – firmy, ktoré budú kredity od menších hráčov zhromažďovať a spravovať v ich mene, čím sa má zvýšiť likvidita celého trhu. Podobne ako na trhu so zárukami pôvodu sa očakáva vznik špecializovaných subjektov, ktoré budú menším prevádzkovateľom zabezpečovať administratívu, združovať ich kredity do väčších objemov a obchodovať s nimi voči povinným subjektom. To môže byť dôležité najmä pre menšie firmy alebo samosprávy, pre ktoré by samostatné obchodovanie predstavovalo neúmernú administratívnu záťaž. Aké sú hlavné výzvy tohto projektu Nie je to však bezproblémová záležitosť. Najväčšou výzvou je kvalita dát. Aby kredit vôbec mohol vzniknúť, musia byť merania spotreby elektriny presné a včasné. V praxi sa dnes stretávame napríklad s oneskorenými alebo neúplnými dodávkami údajov od výrobcov elektriny, s rozdielmi medzi odpočtami a nahlásenými profilmi spotreby, či dokonca so zámenou jednotiek kWh a MWh. Systém síce má zabudované validačné kontroly, no tie podľa vyjadrenia spoločnosti nedokážu chybné dáta úplne vylúčiť – vedia ich len označiť varovaním. Súčasťou systému preto sú validačné mechanizmy, ktoré budú overovať úplnosť a správnosť údajov a zároveň pomáhať predchádzať duplicitnému vykazovaniu tej istej elektriny na rôzne účely, napríklad pre systém podpory obnoviteľných zdrojov, záruky pôvodu alebo vydávanie kreditov v doprave. Výzvou môže byť aj technická pripravenosť časti existujúcej nabíjacej infraštruktúry. Mnohé staršie nabíjacie stanice totiž neboli navrhnuté s ohľadom na detailné vykazovanie údajov potrebných pre kreditný systém. Druhou prekážkou môže byť administratívna náročnosť pre menších hráčov – registrácia účtov, napojenie na systém merania, práca s portálom spoločnosti OKTE a spoločnosti OTE. Odborníci preto odporúčajú, aby trh sprevádzal vzdelávací program – webináre, školenia a jasne vysvetlené pravidlá, aby sa nový mechanizmus nestal bariérou práve pre tých najmenších. Nový impulz pre nabíjaciu infraštruktúru Aj keď ide na prvý pohľad o tému pre energetikov a firmy, dotýka sa nepriamo každého, kto premýšľa nad kúpou elektromobilu alebo investíciou do nabíjacej stanice. Ak sa trh s kreditmi rozbehne tak, ako sa očakáva, prevádzkovatelia nabíjacích staníc budú mať väčšiu motiváciu stavať nové nabíjacie body – čo v konečnom dôsledku znamená hustejšiu a dostupnejšiu nabíjaciu sieť pre bežných vodičov. V zahraničí sa hovorí o tom, že podobné mechanizmy dokážu skrátiť návratnosť investície do nabíjacej infraštruktúry až o polovicu. Zároveň ide o príklad toho, ako sa dva doteraz oddelené svety – energetika a doprava – prakticky prepájajú. Elektrina vyrobená z OZE tak môže mať priamy a merateľný dosah na to, ako rýchlo bude Slovensko elektrifikovať svoju dopravu. O autorovi: Patrik Rzavský je manažér biznis riešení spoločnosti SFÉRA. Má bohaté skúsenosti z viacerých strategických projektov. V súčasnosti zodpovedá za prípravu a rozvoj riešení pre správu a vydávanie kreditov v rámci systémov OKTE na Slovensku a OTE v ČR. Poznámka: Článok bol publikovaný ako autorský názorový príspevok. Prezentované stanoviská a závery sú výlučne názormi autora a nemusia odrážať stanovisko redakcie ani vydavateľa.
Slovenská elektrizačná sústava má podľa novej analýzy dostatočný potenciál flexibility do rokov 2030 aj 2035. Najväčšie výzvy zostávajú na úrovni miestnych distribučných sietí a pri ďalšom rozvoji obnoviteľných zdrojov. Pozreli sme sa na zistenia prvej správy o potrebách flexibility, ktorú vypracovala spoločnosť SEPS. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) schválil správu o odhadovaných potrebách flexibility elektrizačnej sústavy SR na roky 2030 a 2035, ktorú vypracovala Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) podľa novej európskej metodiky Flexibility Needs Assessment (FNA). Dokument predstavuje prvé komplexné hodnotenie pripravenosti slovenskej sústavy na rast podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), batériovej akumulácie a flexibilnej spotreby. Správa konštatuje, že v analyzovaných scenároch neboli identifikované nekryté potreby flexibility ani pri integrácii OZE, ani pri rampovaní výroby a spotreby, ani pri zvládaní krátkodobých odchýlok v prevádzke sústavy. Slovensko by tak malo mať v horizonte rokov 2030 a 2035 dostatočný potenciál flexibility na bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy. Silnou stránkou prepojenie so zahraničím Za kľúčový faktor označuje správa vysokú mieru prepojenosti slovenskej prenosovej sústavy s okolitými štátmi. Ukazovateľ prepojenosti dosahuje približne 45 až 50 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje cieľ EÚ na úrovni 15 %. Takéto prepojenie rozširuje prístup k zdrojom flexibility za hranicami Slovenska a znižuje riziko vzniku lokálnych deficitov. Analýza zároveň ukázala, že ani pri konzervatívnom scenári bez využitia zahraničnej flexibility nevzniká deficit flexibility na úrovni domácich zdrojov. Rezervy by však boli výrazne nižšie. Úzke miesto v miestnych distribučkách
Podľa údajov Gas Infrastructure Europe bolo na Slovensku začiatkom augusta uskladnených 16,35 TWh plynu, čo predstavuje naplnenosť zásobníkov na úrovni 44,5 %. K dispozícii je aj viac ako 5 TWh plynu v zásobníku spoločnosti SPP Storage v susednom Česku, ktorý je prepojený so slovenskou plynárenskou sústavou. Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) zároveň informovala, že plní harmonogram stanovený rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR vo všeobecnom hospodárskom záujme. K 1. júlu zabezpečila uskladnenie 5,633 TWh plynu a v najbližších dňoch očakáva splnenie druhého míľnika vo výške 13 TWh, ktorý je podľa harmonogramu stanovený až k 1. septembru. Na začiatku vykurovacej sezóny 2026/2027 má mať spoločnosť v zásobníkoch zabezpečených 17,5 TWh plynu. Trh ovplyvňuje geopolitika aj vývoj LNG Plyn do zásobníkov nakupuje SPP z diverzifikovaného portfólia dodávok od medzinárodných partnerov. „Bezpečnosť dodávok zemného plynu patrí medzi naše hlavné priority. Vďaka diverzifikovanému portfóliu dodávok od veľkých medzinárodných spoločností priebežne zabezpečujeme dodávky plynu pre našich zákazníkov aj napĺňanie podzemných zásobníkov,“ uviedol generálny riaditeľ SPP Martin Húska. Ministerstvo hospodárstva SR v nadväznosti na aktuálny stav naplnenosti zásobníkov upozornilo, že aktuálnu situáciu na trhu so zemným plynom naďalej ovplyvňuje geopolitické napätie na Blízkom východe, vývoj na trhu s LNG aj zvýšená spotreba energií počas letných horúčav v časti Európy. Podľa aktuálnych údajov platformy Gas Infrastructure Europe sa na Slovensku nachádza 16,35 TWh uskladneného zemného plynu, čo zodpovedá naplnenosti zásobníkov na úrovni 44,5 %. Najväčšiu časť zásob tvorí kapacita spoločnosti Nafta, v ktorej bolo uskladnených 15,54 TWh plynu pri naplnenosti 52,2 %. Druhý slovenský prevádzkovateľ podzemných zásobníkov, firma Pozagas, evidoval 0,81 TWh plynu a naplnenosť 11,6 %. Miera naplnenosti jednotlivých zásobníkov pritom závisí aj od obchodných rozhodnutí ich zákazníkov a neodráža priamo úroveň strategických zásob SR. Zásobníky v SR využívajú aj zahraniční obchodníci Pri interpretácii týchto údajov však treba zohľadniť, že slovenské zásobníky neslúžia výlučne na potreby firmy SPP alebo slovenského trhu. Prevádzkovatelia poskytujú služby uskladňovania plynu aj viacerým zahraničným obchodníkom a plynárenským spoločnostiam. Slovenské podzemné zásobníky tak plnia funkciu regionálnej skladovacej infraštruktúry pre širší stredoeurópsky trh. Podľa posledných dostupných údajov z výročnej správy ÚRSO využívali v roku 2024 zásobníky spoločnosti Nafta okrem slovenských subjektov aj zákazníci z Veľkej Británie, Švajčiarska, Nemecka, Česka, Francúzska či Rakúska. Slovenskí zákazníci pritom predstavovali približne polovicu využitej kapacity. V prípade Pozagasu patrili medzi najvýznamnejších používateľov firmy z Francúzska, Švajčiarska a Nemecka, pričom slovenskí zákazníci tvorili necelých 17 % využitia kapacity.
Skupina ZSE získala od Európskej investičnej banky druhý balík financovania vo výške 50 miliónov eur na modernizáciu distribučnej sústavy. Celkový objem podpory EIB pre tento program tak dosiahol 400 miliónov eur. Prostriedky majú smerovať do obnovy a rozšírenia vedení, modernizácie rozvodní a transformátorov, nasadzovania IMS a automatizácie distribučnej sústavy. Európska investičná banka (EIB) poskytla Skupine ZSE ďalší úver vo výške 50 miliónov eur na modernizáciu elektrickej distribučnej sústavy na Slovensku. Ide o druhú tranžu financovania, ktorá nadväzuje na úver vo výške 350 miliónov eur poskytnutý začiatkom roka. Celková podpora EIB pre tento investičný program tak dosiahla 400 miliónov eur. Financovanie pokrýva časť investícií zameraných na obnovu a rozšírenie nadzemných a podzemných vedení, modernizáciu transformátorov a rozvodní, ako aj zavádzanie technológií inteligentných sietí. Dôraz na integráciu obnoviteľných zdrojov Podľa EIB má projekt prispieť k zvýšeniu kapacity a flexibility distribučnej sústavy. Súčasťou investícií je zavádzanie inteligentných technológií, ktoré majú pripraviť sieť na vyššiu úroveň automatizácie a umožniť pripojenie väčšieho objemu elektriny z obnoviteľných zdrojov, najmä zo solárnych elektrární. Viceprezident EIB Marek Mora uviedol, že Slovensko bude v nasledujúcich rokoch potrebovať výkonnejšie a inteligentnejšie siete, aby dokázalo reagovať na rastúci dopyt po elektrine, integráciu obnoviteľných zdrojov a proces dekarbonizácie. Investície do vedení, rozvodní aj IMS Podľa generálneho riaditeľa skupiny ZSE Markusa Kauneho budú prostriedky smerovať na modernizáciu nadzemných vedení vysokého, stredného a nízkeho napätia, podzemných káblových vedení, transformátorov a rozvodní. Financovanie podporí aj zavádzanie inteligentných meracích systémov a automatizáciu distribučnej sústavy. ZSE uvádza, že rozvoj siete súvisí aj s postupujúcou elektrifikáciou sektorov hospodárstva vrátane vykurovania a dopravy. Súčasť európskych cieľov v energetike EIB zaradila projekt medzi investície podporujúce klimatické a energetické ciele Európskej únie. Financovanie má podľa banky prispieť k väčšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie, znižovaniu závislosti od fosílnych palív a podpore hospodárskeho rozvoja, vrátane menej rozvinutých regiónov Slovenska. Skupina ZSE prostredníctvom spoločností Západoslovenská distribučná a Východoslovenská distribučná prevádzkuje distribučnú sústavu pre takmer dva milióny odberateľov elektriny. Okrem distribúcie elektriny zabezpečuje skupina prostredníctvom spoločnosti E.SK dodávku elektriny a zemného plynu na celom území Slovenska. Pôsobí tiež v oblasti riešení založených na obnoviteľných zdrojoch energie, energetickej efektívnosti a prevádzkuje sieť verejných nabíjacích staníc pre elektromobily pod značkou ZSE Drive. Rekordné financovanie energetiky EIB zároveň informovala, že v roku 2025 poskytla na projekty súvisiace s energetickou bezpečnosťou v Európe financovanie vo výške 33 miliárd eur. Banka minulý rok podporila elektrické siete a skladovanie elektriny sumou 11,6 miliardy eur, čo podľa jej údajov predstavovalo takmer polovicu celkových európskych investícií do tejto oblasti. EIB je finančnou inštitúciou EÚ, ktorú vlastnia členské štáty EÚ. Financuje najmä dlhodobé investície do infraštruktúry, energetiky, digitalizácie, inovácií či klimatických projektov. V roku 2025 skupina EIB podpísala nové financovanie a poradenské služby v objeme 100 miliárd eur pre viac ako 870 projektov.
Slovenský trh s elektromobilmi v prvom polroku pokračoval v raste, spolu s ďalším posilňovaním verejnej nabíjacej infraštruktúry. Do prevádzky zároveň vstúpili prvé vysokovýkonné nabíjacie huby budované pri diaľničných koridoroch TEN-T. Počas prvého polroka pribudlo na Slovensku 6 721 osobných batériových elektromobilov, čo predstavuje medziročný nárast o 48 %. Ku koncu júna bolo evidovaných 31 190 osobných elektromobilov a celkový počet batériových vozidiel vrátane dodávok, nákladných vozidiel a autobusov dosiahol 33 379. Vyplýva to z údajov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA). Takmer dve pätiny súčasnej elektrickej flotily pribudli počas posledných 12 mesiacov. „Pred rokom sme hovorili o prekročení hranice 20-tisíc batériových vozidiel všetkých kategórií. Dnes ich máme viac než 33-tisíc. Takmer dve pätiny súčasnej elektrickej flotily teda pribudli počas jediného roka,“ uviedol riaditeľ SEVA Patrik Križanský. Výkon verejnej siete sa zdvojnásobil Verejná nabíjacia infraštruktúra zahŕňala ku koncu júna 3 707 nabíjacích bodov na 1 375 lokalitách. Celkový inštalovaný výkon dosiahol 343 MW, oproti necelým 162 MW v rovnakom období minulého roka. Z celkového počtu bolo 1 989 AC bodov, 749 DC bodov do 150 kW, 616 bodov s výkonom do 350 kW a 353 ultrarýchlych bodov nad 350 kW. Nabíjacích bodov s výkonom najmenej 150 kW bolo 969. V druhom štvrťroku pribudlo 571 nabíjacích bodov a výkon siete sa zvýšil približne o 136 MW. Do štatistík vstúpili prvé diaľničné huby K rastu výkonu prispeli prvé vysokovýkonné nabíjacie lokality budované pri koridoroch TEN-T s podporou Plánu obnovy a odolnosti SR. Projekt počíta s výstavbou 35 nabíjacích parkov s celkovo 251 vysokovýkonnými nabíjacími bodmi. Časť z nich bude určená aj pre elektrické nákladné vozidlá. Viaceré lokality už boli sprevádzkované, ďalšie sú vo finálnej fáze prípravy. Dovoz naďalej prevláda Z celkového polročného prírastku osobných elektromobilov tvoril individuálny dovoz 4 107 vozidiel a registrácie nových vozidiel 2 614 kusov. Dovoz tak predstavoval približne 61 % všetkých registrácií. Približne 80 % dovezených elektromobilov bolo mladších ako päť rokov. Najpočetnejšiu skupinu tvorili vozidlá vo veku troch až piatich rokov.
Spotreba zemného plynu na Slovensku dosiahla v prvom polroku 2026 celkovo 14 105 GWh, čo predstavuje medziročný pokles o 5,1 %. K poklesu prispeli všetky odberateľské segmenty vrátane domácností, ktorých spotreba sa medziročne znížila o viac ako 10 %. Domácnosti spotrebovali v prvých šiestich mesiacoch roka 2026 celkovo 8 035 GWh plynu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o pokles o 128 GWh, respektíve 10,1 %. Najvyššiu mesačnú spotrebu zaznamenali domácnosti v januári, keď odobrali 2 840 GWh plynu. Po skončení vykurovacej sezóny spotreba postupne klesala a v júni dosiahla 186 GWh. Vyplýva to zo zverejnených údajov spoločnosti SPP - distribúcia. Pokles zaznamenali aj podnikatelia V segmente maloodberu, ktorý zahŕňa najmä menšie firmy a služby, dosiahla spotreba za prvý polrok 2 868 GWh. Oproti prvému polroku 2025 to predstavuje pokles o 22 GWh alebo 0,8 %. Strednoodber spotreboval 1 754 GWh plynu, medziročne o 90 GWh menej. Ide o pokles o 4,9 %. Oba segmenty sa v prvých mesiacoch roka pohybovali na úrovniach porovnateľných s predchádzajúcim rokom, výraznejšie odchýlky sa objavili najmä počas jarných mesiacov. Veľkoodber zostal najväčším spotrebiteľom Najväčší priemyselní odberatelia spotrebovali od januára do júna 2026 spolu 14 442 GWh plynu. V medziročnom porovnaní ide o pokles o 981 GWh alebo 6,4 %. Veľkoodber tak naďalej predstavuje najväčšiu časť spotreby plynu na Slovensku. Samotný priemyselný segment spotreboval počas prvého polroka viac plynu ako domácnosti, maloodber a strednoodber dohromady. Celková spotreba klesla pod úroveň minulého roka Súčet spotreby domácností, maloodberu, strednoodberu a veľkoodberu dosiahol v prvom polroku 2026 úroveň 27 099 GWh. V rovnakom období minulého roka bola spotreba 28 263 GWh.
Hoci spoločnosť ČEPS vo svojom prvom hodnotení flexibility neidentifikovala riziko nedostatku flexibility v elektrizačnej sústave ČR do rokov 2030 a 2035, odporučila urýchliť sériu regulačných, technických a trhových opatrení. Tie majú odstrániť bariéry rozvoja akumulácie, riadenia spotreby a nových služieb flexibility, ktoré budú kľúčové pre ďalší rast OZE. Spoločnosť ČEPS, ktorá prevádzkuje prenosovú sústavu v Česku, zverejnila dokument Hodnocení potřeb a potenciálu flexibility elektrizační soustavy ČR (FNA CZ 2026). Hodnotenie schválil tamojší Energetický regulačný úrad 1. júla 2026. Flexibilita elektrizačnej sústavy predstavuje schopnosť priebežne reagovať na zmeny vo výrobe a spotrebe elektriny a udržiavať medzi nimi rovnováhu. Zabezpečujú ju najmä výrobné zdroje, akumulácia energie, riadenie spotreby, služby výkonovej rovnováhy a cezhraničná spolupráca prevádzkovateľov prenosových sústav. Dostatočná flexibilita aj pri plánovanom rozvoji OZE Podľa výsledkov analýzy bude mať Česká republika pri naplnení modelovaného scenára dostatok flexibility na zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky elektrizačnej sústavy v horizontoch rokov 2030 a 2035. Hodnotenie vychádza z referenčného scenára európskeho posúdenia zdrojovej primeranosti ERAA 2025, ktorý reflektuje národné energeticko-klimatické plány členských štátov a ciele legislatívneho balíka Fit for 55. Scenár predpokladá pokračujúcu transformáciu výrobného mixu smerom k nízkoemisným a obnoviteľným zdrojom, predovšetkým fotovoltike, rozvoj akumulácie a flexibilných zdrojov, ako aj postupný útlm uhoľných kapacít. Model zároveň počíta s rastom spotreby elektriny zo 69 TWh v roku 2030 na 74 TWh v roku 2035. ČEPS uvádza, že z pohľadu metodiky FNA nebude potrebné rozvíjať flexibilitu nad rámec predpokladov scenára ERAA 2025. Dodatočný rozvoj flexibility však môže podľa dokumentu znížiť objem obmedzovania výroby z obnoviteľných zdrojov a vytvoriť podmienky pre vyššiu integráciu OZE. Štyri hodnotené oblasti Metodika FNA hodnotí flexibilitu prostredníctvom štyroch navzájom prepojených ukazovateľov.
Slovenské elektrárne spustili v areáli bývalej uhoľnej elektrárne Nováky batériové úložisko s výkonom 36 MW a kapacitou 72 MWh. Zariadenie bude poskytovať podporné služby spoločnosti SEPS v oblasti primárnej regulácie. Projekt je súčasťou širšej stratégie spoločnosti v oblasti flexibility a akumulácie. Slovenské elektrárne uviedli do prevádzky batériové úložisko v areáli Elektrární Nováky. Zariadenie, aktuálne najväčšie svojho druhu na Slovensku, bude poskytovať primárnu reguláciu výkonu (FCR), teda službu slúžiacu na okamžitú stabilizáciu frekvencie elektrizačnej sústavy. Batéria dokáže v prípade nedostatku elektriny energiu dodávať do siete a pri jej prebytku ju naopak odoberať a ukladať. Úložisko disponuje výkonom 36 MW a kapacitou 72 MWh. Projekt vznikol na mieste bývalej 110-kilovoltovej rozvodne, ktorá bola mimo prevádzky od roku 2015. Lokalita prešla úpravami. Pred výstavbou investor odstránili pôvodnú technológiu a pripravil lokalitu na inštaláciu nového zariadenia. Na väčšiu časť projektu získali Slovenské elektrárne nenávratný finančný príspevok vo výške takmer 3,7 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Dotácia pokryla 45 % oprávnených nákladov. Využitie existujúcej infraštruktúry Batériový systém v Novákoch sa skladá z dvoch častí s výkonom 12 MW a 24 MW. Pozostávajú z 22 kontajnerov s akumulátormi, ktoré sú doplnené o výkonové meniče, riadiace a monitorovacie systémy a protipožiarne technológie. Slovenské elektrárne pri tomto projekte využili existujúce transformátory, čo umožnilo pripojenie do siete 110 kV bez budovania novej transformačnej infraštruktúry. Riadiaci systém úložiska je prepojený s Elektrárňami Nováky, Hydroenergetickým dispečingom v Trenčíne a centrálnym riadením obchodu a výroby elektriny v Bratislave. To má umožniť jeho okamžitú aktiváciu pri poskytovaní podporných služieb pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS). Súčasť stratégie flexibility Nové zariadenie nadväzuje na predchádzajúce aktivity spoločnosti v oblasti akumulácie energie. Spoločnosť už prevádzkuje úložisko pri vodnej elektrárni Dobšiná s výkonom 3 MW a kapacitou 4 MWh, ktoré bolo využívané na poskytovanie sekundárnej regulácie v kombinácii s turbogenerátorom. Najväčší výrobca elektriny v krajine zároveň pripravuje ďalšie projekty vrátane zámeru SE Integrátor pri prečerpávacej vodnej elektrárni Čierny Váh. Ten má ambíciu spojiť modernizáciu elektrárne s výstavbou veľkokapacitného batériového úložiska. Tomuto projektu sme sa venovali v tomto texte. Nová etapa pre lokalitu Nováky Elektráreň Nováky vyrábala elektrinu od roku 1953. Posledná dodávka hnedého uhlia dorazila do areálu v decembri 2023 a výroba elektriny bola následne ukončená. „Najväčším environmentálnym prínosom tohto projektu nie je len samotná technológia, ale spôsob, akým vznikla. Vybudovali sme ju na mieste existujúcej priemyselnej infraštruktúry, bez záberu nových plôch a s maximálnym využitím toho, čo v areáli zostalo zachované. Nováky tak ukazujú, že aj lokality spojené s výrobou elektriny z uhlia môžu po ukončení svojej pôvodnej misie dostať nový a dlhodobo udržateľný účel,“ povedal, Robert Jambrich, manažér medzinárodných vzťahov, európskych záležitostí a životného prostredia. Firma označuje nový projekt za súčasť snahy zachovať energetické využitie lokality aj po skončení uhoľnej prevádzky a rozvíjať v Novákoch technológie súvisiace s flexibilitou a akumuláciou energie. „Batériové úložiská sa stávajú nevyhnutnou súčasťou modernej energetiky a toto zariadenie je prvým veľkým krokom Slovenských elektrární, okrem pilotného projektu na vodnej elektrárni Dobšiná, v budovaní portfólia technológií, ktoré budú energetiku budúcnosti dopĺňať popri jadrových a vodných elektrárňach,“ uviedol Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti.
Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v rozhovore pre platformu ENERGOKLUB® hovorí, že Slovensko dopláca na európsku cenotvorbu elektriny, hoci vyrába nízkoemisnú elektrinu. Vysvetľuje tiež postoj úradu k dynamickým tarifám, inteligentným meradlám alebo pripravovanej novej regulačnej politike. Stretávame sa dva roky po našom poslednom rozhovore. Vtedy ste ubezpečovali, že po „legislatívnej smršti“ očakávate stabilitu regulačného prostredia a v ďalších rokoch, odhliadnuc od zmien, ktoré vyplývajú z transpozície smerníc, plánuje úrad minimálne zásahy do právnych predpisov. Ako sa vám podarilo pretaviť tento zámer do reality? Pri vyhláškach a legislatívnych zásahoch sa podľa mňa podarilo zjednotiť dokumenty a nastaviť reguláciu tak, aby sa podľa vzorcov vo vyhláškach dalo dopočítať k rozumným cenám. Túto časť cieľa sa podarilo splniť. Druhá časť súvisí s implementáciou európskych smerníc a nariadení do slovenského právneho prostredia. Týchto povinností je viacero, či už ide o energetickú efektívnosť alebo ďalšie pravidlá. Práve preto sme museli po približne roku a pol opäť pristúpiť k novelizácii cenových vyhlášok v elektrine a plyne aj pravidiel trhu. Nešlo však iba o transpozíciu európskej legislatívy. Niektoré ustanovenia sme potrebovali dovysvetliť alebo spresniť, pretože neboli vždy jednoznačne chápané. Dá sa povedať, že legislatívna smršť, o ktorej ste hovorili, sa skončila. Štyrmi vyhláškami sme uzavreli kapitolu implementácie prijatých smerníc a zároveň spresnili viaceré ustanovenia. Od júla vstúpia do účinnosti dve cenové vyhlášky a novelizované pravidlá trhu s elektrinou a plynom. Moja otázka smerovala k tomu, či vnímate istú únavu, či vyčerpanosť účastníkov trhu z mnohých legislatívnych zmien, resp. novelizácií predpisov? Alebo išlo, ako ste spomenuli, o nevyhnutné úpravy? Únavu pociťujeme skôr z niektorých rozhodnutí Európskej únie. Pokiaľ ide o účastníkov trhu, nemyslím si, že by sme s nimi boli v antagonistickom vzťahu. Naopak, zmenilo sa vnímanie regulačného úradu aj komunikácia s trhom. Pred každým legislatívnym krokom oslovujeme rozhodujúcich účastníkov trhu a vybrané skupiny. Pýtame sa ich, čo im v predpisoch prekáža a aké zmysluplné návrhy by chceli predložiť. Podnetov dostávame veľa a snažíme sa ich v čo najväčšej miere zapracovať. Zároveň aj trh prestal pristupovať k úradu iba kontrolórsky a s nezmyselnými požiadavkami. Aj nám sa preto pracuje lepšie. Dynamické tarify Dynamické tarify sú jednou z vašich hlavných komunikačných tém. Tento nástroj súvisí s rozvojom smart energetiky a decentralizácie, ale evidujem, že spôsob, akým ho plánuje ÚRSO implementovať, výrazne rezonuje a vyvolal rozporuplné reakcie dodávateľov elektriny. Myslíte si, že ste túto tému uchopili správne? Dynamické tarify nie sú novinkou. V slovenskej legislatíve sú zavedené už od roku 2014 a niektorí odberatelia ich v upravenej podobe využívajú aj dnes. Evidujeme približne niekoľko desiatok takýchto odberateľov. Úrad dáva odberateľom možnosť zaujímať sa o tento typ produktu a pracovať s ním. Zdôrazňujem, a to je kľúčové, že ide o možnosť, nie o povinnosť. Dynamické tarify majú odberateľovi umožniť rozhodovať o nákladoch na elektrinu. Princíp je jednoduchý: odberateľ bude dopredu poznať cenu elektriny v krátkych časových intervaloch a podľa toho si môže nastaviť spotrebu. Spotrebiče alebo technológie môže využívať vtedy, keď je cena elektriny najnižšia. Výsledkom môže byť nižší náklad pre odberateľa a zároveň "vyhladenie" odberového diagramu, čo pomáha aj sústave. Časť dodávateľov argumentuje, že úlohou regulátora je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu, nie určovať podobu konkrétnych produktov. Upozorňujú tiež, že pre menších dodávateľov alebo spoločnosti s obmedzeným počtom domácností môže byť zavedenie nových produktových povinností spojené s neprimeranými administratívnymi a finančnými nákladmi. Vnímate aj tento rozmer diskusie? Rozdiel je v tom, že Európska únia nás posunula k obchodovaniu v hodinových a pätnásťminútových intervaloch. Keď tieto pravidlá zavádzame, mali by byť dostupné pre všetkých odberateľov vrátane domácností. Nejde o povinnosť. Je to možnosť obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. Ak má odberateľ predpoklady riadiť svoju spotrebu, napríklad batériu, tepelné čerpadlo alebo iné spotrebiče, môže elektrinu využívať vtedy, keď je jej prebytok a cena je najnižšia. Dodávatelia neprídu skrátka. V cene budú mať zohľadnené náklady na obstaranie elektriny aj primeraný zisk určený rozhodnutím úradu. Poskytovateľ univerzálnej služby však musí od roku 2027 ponúkať dynamickú tarifu domácnostiam, ak ich má vo svojom portfóliu. Rozumiem tomu správne? Nie. Nemusí ju ponúkať povinne. Má možnosť ju použiť, ak má odberateľov, ktorí o ňu prejavia záujem. Je to založené na dohode medzi dodávateľom a odberateľom. Dôležitou podmienkou však je, že odberatelia, ktorí chcú dynamické tarify využívať, musia mať nainštalované inteligentné meracie systémy. Pozrime sa teraz na odberateľa. Ten musí pochopiť koncept dynamických taríf, ich výhody aj potenciálne riziká, keďže pri takomto produkte bude vystavený neregulovanej trhovej cene za komoditu. Nie každé odberné miesto je na to spôsobilé. Sú podľa vás slovenskí odberatelia pripravení na takýto produkt? Bude si to vyžadovať veľkú osvetu a trpezlivé vysvetľovanie. Dodávatelia budú musieť svoje produkty odberateľom zrozumiteľne predstaviť. Myslím si však, že trh aj odberatelia na to môžu reagovať pozitívne. Úrad nerobí nič iné, než implementuje požiadavky Európskej únie. Ide aj o krok smerom k deregulácii. Kto si chce vyskúšať, ako funguje voľný trh, môže si to cez dynamické tarify v priamom prenose „ohmatať“. Inteligentné meradlá a náklady na ich výmenu Téma dynamických taríf je úzko spojená s inteligentnými meracími systémami (IMS). Zároveň vieme, že 2G sieť končí a otvorená zostáva finančná stránka takejto zmeny. Považuje ÚRSO za správne, aby sa náklady na výmenu smart meradiel premietli do regulovaných taríf a zaplatili ich odberatelia? Nepovažujem to za správne. Súčasné meradlá a súvisiaca infraštruktúra boli už dávno zaplatené a investícia sa vrátila. Zároveň však máme deficit v tom, že inteligentné meracie systémy nie sú nasadené na všetkých odberných miestach. Na Slovensku je približne 2,6 milióna odberných miest v elektroenergetike. Inteligentné meradlá sú podľa dostupných údajov nainštalované približne na 600-tisíc odberných miestach, teda zhruba na pätine. Tento deficit treba dohnať, najmä ak chceme napĺňať ciele energetickej efektívnosti a pracovať s presnými dátami. Nechceme, aby sa modernizácia meradiel priamo preniesla na plecia odberateľov. Distribučné spoločnosti ich musia nainštalovať ako svoje náklady. Tie sa môžu dostať do regulačnej bázy aktív a odpisovať počas životnosti meradiel, ale nemyslím si, že by to distribučné spoločnosti tragicky postihlo. Nemal by regulátor iniciovať hľadanie modelu spolufinancovania, napríklad aj zo strany štátu, keďže predpokladám, že štát získal z telekomunikačných licencií významné prostriedky? Budete z vašej pozície tlačiť aj na takéto riešenie? Ide najmä o vec telekomunikačného regulátora, ktorý vydával licencie na využívanie sietí. Zároveň však existujú rôzne finančné nástroje Európskej únie a podľa mojich informácií sa hovorí o významnom objeme prostriedkov, ktoré by mohli smerovať aj do tejto oblasti. Je na distribučných spoločnostiach, ako s investičnými prostriedkami naložia. Ak sa rozhodnú využiť ich na modernizáciu infraštruktúry a nasadenie inteligentných systémov, bude to ich rozhodnutie. Štát má zároveň významné vlastnícke podiely v distribučných spoločnostiach, a preto je podľa mňa aj jeho povinnosťou podieľať sa na investovaní do rozumnej infraštruktúry. Energetika je čoraz viac a v budúcnosti bude ešte viac závislá od dát. Táto téma zároveň poukazuje na širší fenomén rastúcej závislosti kritickej infraštruktúry od komunikačných sietí. Ako môže ÚRSO systémovo pristupovať k riešeniu tejto závislosti a súvisiacich rizík? Dá sa to riešiť a už roky intenzívne komunikujeme s telekomunikačným regulátorom. Diskutujeme o jeho zámeroch aj o tom, čo potrebuje energetika. Vymieňame si informácie a hľadáme spoločné riešenia. Pri vypínaní 2G siete ide z ich pohľadu o technologickú nevyhnutnosť. Z našej strany je dôležitá otázka, akú životnosť budú mať nové siete z pohľadu inteligentných meradiel. Ak má merací systém životnosť desať rokov, potrebujeme vedieť, či sieť, cez ktorú bude komunikovať, vydrží počas celej tejto doby. Máme verbálne uistenia, že súčasné riešenia by túto životnosť mali zvládnuť. Európsky trh s elektrinou Dlhodobo kritizujete fungovanie energetického trhu v EÚ, ktorý podľa vás zlyháva, pričom jeho dôsledky negatívne pociťujú aj krajiny ako Slovensko. Naše ceny tlačí nahor hlavne nedostatkové Maďarsko a hladný Balkán, keďže tam odteká elektrina ľahšie, ako priteká z lacnejšieho Nemecka a Česka. „Cenové infekcie“ sú celkom určite relevantná téma, ale v kontexte spotových cien elektriny sú pre nás kľúčové ceny na platformách spoločnosti OKTE. Zároveň sme však súčasťou prepojeného jednotného trhu, ktorý má svoje pravidlá. Aké konkrétne riešenie má ÚRSO? Podľa mňa jednotný európsky trh s elektrinou v skutočnosti neexistuje. Ak by existoval, ťažko by sa vysvetľovalo, prečo sú ceny komodity v Španielsku okolo 50 eur za megawatthodinu, v škandinávskych krajinách približne 30 eur, vo Francúzsku okolo 70 eur a v našej obchodnej oblasti aj nad 100 eur. Takéto rozdiely nepovažujem za výsledok fungujúceho jednotného trhu. V Európe je v tejto oblasti chaos a rozdielne predstavy o tom, čo má jednotný trh znamenať. Problémom je aj princíp marginálnej cenotvorby, ktorý negatívne dopadá na krajiny s nízkoemisnou výrobou elektriny, ako je Slovensko. Slovensko vyrába elektrinu s nízkymi emisiami, no v spoločnej obchodnej oblasti znáša ceny ovplyvnené najdrahšími zdrojmi, najmä uhlím a plynom v iných krajinách. Ak je záverečná cena na burze určená najdrahším zdrojom, premieta sa to aj do cien u nás. To je podľa mňa nespravodlivé. V analýze úradu, ktorú ste publikovali koncom mája, sa ako jedna z možností uvádza rozdelenie spoločnej obchodnej oblasti do menších regiónov s vlastným denným a vnútrodenným trhom. Naozaj by to podľa vás viedlo k nižším cenám? Nemohlo by takéto regionálne riešenie paradoxne zvýšiť ceny alebo volatilitu? Je to jedna z možností. Ak sa európsky trh spamätá a upraví sa výpočet marginálnej ceny, nemusíme rozdeľovať nič. Treba však cenotvorbe dať logiku a zabrániť tomu, aby emisné povolenky deformovali cenu elektriny a aby rozhodnutia jednej krajiny, napríklad odstavenie jadra v Nemecku, negatívne dopadali na celý región. Ďalšou možnosťou je oddelenie cenotvorby plynu od cenotvorby elektriny, teda takzvaný decoupling. A napokon treba upratať systém emisných povoleniek. Nehovorím, že sa nemá platiť za emisie, ale hodnota povolenky by mala byť rozumne nastavená a regulovaná tak, aby systém nepoškodzoval krajiny a odberateľov. V tlačových správach úradu naznačujete koordinovaný postup s okolitými krajinami. Môžete byť konkrétnejší? Má už táto iniciatíva konkrétne kontúry? Áno, má reálne kontúry. Na nedávnej konferencii regulátorov ERRA v Bratislave sme sa s viacerými krajinami, vrátane Francúzska, Talianska, balkánskych štátov a krajín V4, dohodli, že sa na tieto otázky pozrieme spoločne. Našu analýzu sme im zaslali a očakávame ich stanoviská. Ak sa zhodneme na spoločnom stanovisku, pôjde o významnú silu. Hovoríme o regióne s viac ako 100 miliónmi ľudí. V takom prípade bude hlas smerom k Európskej komisii znieť inak. Som optimista, že po letných dovolenkách, v septembri alebo októbri, budú kontúry spoločného postupu jasnejšie. Nejde iba o domácnosti, ale aj o priemysel a konkurencieschopnosť. Cez cenu elektriny sa dá veľa urobiť pre to, aby európsky priemysel prežil a aby sa výroba nepresúvala mimo regiónu alebo medzi krajinami navzájom nekanibalizovala. Regulačná politika a pásmové tarify V akej fáze je príprava novej regulačnej politiky? Pri tvorbe regulačnej politiky sme oslovili široký okruh účastníkov trhu v teple, elektrine, vode aj plyne. Prišlo viacero zaujímavých podnetov. Cieľom je pripraviť takzvanú nultú verziu dokumentu, ktorú by sme chceli mať k dispozícii koncom júla alebo začiatkom augusta. Túto verziu pošleme účastníkom trhu na pripomienkovanie, aby videli, ako sa ich návrhy premietli do textu. Následne predpokladáme, že v októbri bude pripravená pracovná verzia na verejné pripomienkovanie. Formálne nejde o medzirezortné pripomienkové konanie, ale dokument zverejníme, aby sa k nemu mohli vyjadriť verejnosť aj účastníci trhu. Po zapracovaní pripomienok pôjde dokument aj do Bruselu, nie na schválenie, ale na informovanie o tom, ako uvažujeme do budúcnosti. Do konca roka by regulačná politika mala byť pripravená aj so stanoviskami ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia. Zákonný termín na jej prijatie regulačnou radou je do 31. marca budúceho roka. Úrad hovorí aj o pásmových tarifách. Ako ich vnímate v porovnaní s plošnou energopomocou? Pásmové tarify považujem za lepší nástroj než plošné energodotácie. Dnes dostávajú podporu aj tí, ktorí ju nepotrebujú, a zároveň sa vždy nájde skupina, ktorá cez systém prepadne. Pri pásmových tarifách by odberateľ platil nižšiu cenu za spotrebu v prvom pásme a vyššiu cenu pri vyššej spotrebe v ďalších pásmach. Takýto systém by motivoval k úsporám. Kto by chcel nižšie náklady, snažil by sa dostať do nižšieho pásma. Myšlienka pásmových taríf je na úrade stále živá a mala by sa objaviť v novej regulačnej politike pre ďalšie regulačné obdobie. Netreba to však priamo spájať s energodotáciami. Tie sú politickým rozhodnutím a úrad do politiky vstupovať nechce. Pásmové tarify sú regulačný nástroj, ktorý by mohol odberateľom ponúknuť ďalšiu možnosť a zároveň priniesť úsporu energie. S Jozefom Holjenčíkom (ÚRSO) sa rozprával Michal Jesenič (ENERGOKLUB). Rozhovor bol autorizovaný. Nadpis, perex, foto: energoklub.sk. Jozef Holjenčík je predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od decembra 2023. V minulosti už úrad viedol v rokoch 2005 až 2017, najskôr ako predseda Rady pre reguláciu a neskôr ako predseda úradu a Regulačnej rady. Po odchode z čela ÚRSO v roku 2017 sa venoval znaleckej činnosti, energetickým auditom a výskumnej práci na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU. V rokoch 2009 až 2011 bol členom prezídia ERRA, ktorej je dodnes čestným členom.
Rezort životného prostredia vyhlásil novú výzvu z Modernizačného fondu v objeme 150 miliónov eur na podporu energetickej efektívnosti v priemysle. O dotácie môžu žiadať priemyselné podniky, dodávatelia elektriny, tepla a plynu, ako aj vodárenské spoločnosti. Projekty sa môžu zamerať na obnovu budov alebo modernizáciu výrobných technológií. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) spustilo novú výzvu financovanú z Modernizačného fondu zameranú na zvyšovanie energetickej efektívnosti a technologickú modernizáciu priemyslu. Na podporu projektov je vyčlenených 150 miliónov eur. Z tejto sumy pripadá 120 miliónov eur na podniky v sektore priemyselnej výroby, po 15 miliónov eur na energetické spoločnosti a podniky pôsobiace v oblasti vodného a odpadového hospodárstva. Environmentálny fond si zároveň vyhradzuje možnosť presúvať nevyčerpané prostriedky medzi jednotlivými sektormi. Výzva je určená predovšetkým priemyselným podnikom, dodávateľom elektriny, plynu, pary a tepla, ako aj vodárenským spoločnostiam. Žiadosti bude možné predkladať priebežne počas trvania výzvy. Podávanie žiadostí do prvého hodnotiaceho kola potrvá do 16. októbra. Podpora budov aj výrobných technológií Finančné prostriedky môžu smerovať do dvoch hlavných oblastí. Pri modernizácii výrobných a administratívnych budov v priemyselných areáloch sa výška podpory pohybuje od 1 milióna do 5 miliónov eur na projekt. Pri technologických projektoch je možné získať podporu od 300-tisíc do 30 miliónov eur. Minister životného prostredia Tomáš Taraba uviedol, že cieľom výzvy je nasmerovať ďalšie zdroje z Modernizačného fondu do modernizácie priemyslu a zvýšenia jeho konkurencieschopnosti. Podľa neho má podpora zároveň prispieť k znižovaniu energetickej náročnosti a environmentálnych dopadov hospodárskej činnosti. Výška podpory bude závisieť aj od veľkosti podniku, regiónu a dosiahnutých úspor energie. Pri projektoch obnovy budov môže intenzita pomoci dosiahnuť až 80 % oprávnených nákladov, zatiaľ čo pri modernizácii technológií sa pohybuje od 15 % do 32,5 %. Oprávnené investície Medzi podporované opatrenia patria investície do zateplenia priemyselných budov, striech, výmeny okien a dverí, modernizácie osvetlenia či systémov vykurovania, prípravy teplej vody, chladenia a vetrania. Podmienkou pri projektoch budov je realizácia najmenej dvoch hlavných energetických opatrení. Podporu možno využiť aj na modernizáciu energetických rozvodov alebo na obstaranie výrobných strojov, zariadení a technológií, ktoré prispejú k vyššej energetickej efektívnosti prevádzok. Pri technologických projektoch musí energetický audit preukázať minimálne 10-percentnú úsporu primárnej energie. Pri budovách sa vyžaduje zníženie potreby primárnej energie aspoň o 30 %. Súčasťou projektov môžu byť aj doplnkové opatrenia, napríklad fotovoltické panely, tepelné čerpadlá, systémy akumulácie energie, nabíjacia infraštruktúra pre elektromobily, prvky digitalizácie budov alebo opatrenia na zachytávanie a využívanie dažďovej vody. Výzva naopak vylučuje podporu zariadení spaľujúcich fosílne palivá vrátane zemného plynu, ako aj projektov kombinovanej výroby elektriny a tepla či systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom. Podmienkou je projektová dokumentácia Podľa generálneho riaditeľa Environmentálneho fondu Mareka Gibu musia žiadatelia k žiadosti predložiť projektovú dokumentáciu a disponovať právoplatným stavebným povolením alebo iným príslušným povoľovacím rozhodnutím na realizáciu investičného projektu. „Súčasťou projektovej dokumentácie musí byť aj energetické hodnotenie, teda dokument o energetickom posúdení budov,“ uviedol Giba. Dôležitou podmienkou je aj to, že podnik nesmie začať realizovať projekt pred podaním žiadosti o dotáciu. Za začatie projektu sa pritom považuje nielen začiatok stavebných prác, ale aj prvý záväzný krok smerujúci k realizácii investície, napríklad objednanie technológie. Oprávnené sú iba výdavky, ktoré vzniknú po podaní žiadosti. Úplné znenie výzvy vrátane podmienok oprávnenosti a pravidiel poskytovania podpory zverejnil Environmentálny fond na svojom webovom sídle.
V spoločnosti SEPS, ktorá prevádzkuje prenosovú sústavu, došlo od 1. júla k výmene na najvyšších manažérskych pozíciách. Po odchode Martina Magátha sa predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom stal Tibor Szabo. Martin Magáth, ktorý stál na čele spoločnosti od 23. novembra 2023, skončil vo funkcii k 30. júnu 2026. Už pred niekoľkými dňami Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) informovala, že o uvoľnenie z postu požiadal z osobných dôvodov, bez ďalšieho vysvetlenia. Rozhodnutím jediného akcionára spoločnosti SEPS bol Magáth odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva. Následne predstavenstvo spoločnosti rozhodlo aj o jeho odvolaní z pozície generálneho riaditeľa. Na obe funkcie nastúpil od 1. júla Tibor Szabo, ktorý zároveň zostáva poverený riadením úseku podpory riadenia. Dlhoročný manažér z prostredia spoločnosti Szabo pôsobí v SEPS od roku 2005. Po nástupe do spoločnosti pracoval v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti, kde prešiel viacerými odbornými a manažérskymi pozíciami. Neskôr viedol odbor bezpečnosti a stal sa výkonným riaditeľom sekcie bezpečnosti. V rokoch 2014 až 2020 pôsobil na základe nominácie Ministerstva hospodárstva SR aj ako civilný expert NATO pre oblasť kybernetickej bezpečnosti v energetike. Pred vymenovaním do čela spoločnosti bol členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku podpory riadenia. Zvyšnými členmi predstavenstva SEPS ostávajú podpredseda Milan Orešanský a členovia Vladimír Stúpala a Marián Širanec. V pláne masívne investície do rozvoja sústavy Personálne zmeny prichádzajú v období, keď SEPS pripravuje rozsiahle investície do rozvoja prenosovej sústavy. O plánoch spoločnosti na posilnenie siete a cezhraničných prepojení do roku 2035 píšeme v samostatnom článku. Jediným akcionárom SEPS je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo financií SR.