-
Inštitúcie EÚ sa predbežne dohodli na vyšších cieľoch pre OZE
31. 3. 2023Podiel OZE v Európskej únii by mal do konca dekády dosiahnuť minimálne 42,5 % na spotrebe energií, vyplýva z čerstvej dohody európskych inštitúcií. Jednotlivé sektory ako doprava, priemysel či budovy budú mať vlastné čiastkové ciele. Energia z biomasy sa naďalej bude považovať za obnoviteľnú pri splnení prísnejších kritérií udržateľnosti. Vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty, predbežne odsúhlasili zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie v EÚ na 42,5 % do roku 2030 s dodatočným orientačným navýšením o 2,5 %. To by umožnilo dosiahnuť cieľ 45 %, ktorý požadovali europoslanci. Súčasná smernica o energii z obnoviteľných zdrojov, platná od decembra 2018, stanovuje európsky cieľ pre OZE na úrovni 32 %. Cieľ dohodnutý na nasledujúcich osem rokov teda predstavuje významné, takmer dvojnásobné zvýšenie oproti súčasnosti. Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2021 podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe na úrovni 21,8 %. K novému spoločnému cieľu prispeje každý členský štát. Vo finálnych fázach rokovaní sa jablkom sváru stalo započítavanie vodíka vyrobeného z jadra do cieľov OZE a tiež prístup k biomase. Okrem hlavného cieľa sa tiež stanovia ambicióznejšie čiastkové ciele v jednotlivých sektoroch - doprave, priemysle, budovách a diaľkovom vykurovaní a chladení. Doprava a priemysel V oblasti dopravy si budú môcť členské štáty vybrať buď záväzný cieľ znížiť do roku 2030 intenzitu skleníkových plynov o 14,5 % alebo záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 29 % podiel OZE v rámci konečnej spotreby energie v odvetví dopravy. Možnosť voľby bol ústupok pro-jadrovým krajinám vrátane Slovenska, ktoré majú vysoký podiel nízkouhlíkového jadra na výrobe elektriny. Podľa predbežnej dohody sa stanovil záväzný spoločný čiastkový cieľ na úrovni 5,5 % pre pokročilé biopalivá (vo všeobecnosti získavané zo surovín nie na báze potravín) a obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu (tzv. RFNBO, pričom ide hlavne o obnoviteľný vodík a syntetické palivá na báze vodíka). Obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu by mali v roku 2030 predstavovať aspoň 1 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov dodávaných odvetviu dopravy. V priemysle sa bude využívanie OZE ročne zvyšovať o 1,6 %. Ide však o indikatívny, nie záväzný cieľ. Zároveň by do roku 2030 malo 42 % vodíka používaného v priemysle pochádzať z RFNBO a do roku 2035 až 60 %. Príspevky palív RFNBO na priemyselné využitie je možné znížiť o 20 %. Podmienkou však je, že národný príspevok členského štátu k celkovému záväznému cieľu EÚ zodpovedá jeho očakávanému príspevku a podiel vodíka z fosílnych palív spotrebovaných v členskom štáte nie je vyšší ako 23 % v roku 2030 a 20 % v roku 2035.
-
Lacná elektrina pre domácnosti bude dostupná do roku 2027, ale s menším objemom a trhovejšími cenami
30. 3. 2023Slovenské elektrárne poskytnú domácnostiam elektrinu za zvýhodnenú cenu až do roku 2027. Objem dodanej komodity od roku 2025 však klesne, aby motivoval odberateľov k úsporám a cena sa priblíži trhovej realite. Vláda podpísala dodatok k memorandu s majoritným vlastníkom Slovenských elektrární, Slovak Power Holding, o dodávke cenovo zvýhodnenej silovej elektriny pre domácnosti až do roku 2027. Na tlačovej konferencii o tom informovali poverený minister hospodárstva Karel Hirman a Branislav Strýček, generálny riaditeľ spoločnosti Slovenské elektrárne. Stále výhodne, ale nie až tak. O čo ide? Na základe memoranda z februára 2022, ktorého signatármi boli okrem Ministerstva hospodárstva SR aj rezort financií spolu so Slovak Power Holding, Slovenské elektrárne v rokoch 2023 a 2024 dodajú pre domácnosti 6,15 TWh silovej elektriny v cene 61,2 EUR/MWh. Vo štvrtok (30. marca) sa vláda a Slovenské elektrárne dohodli na pokračovaní dohody na ďalšie tri roky, do roku 2027. Výsledkom je podpis dodatku k memorandu o implementácii mimoriadnych opatrení na elimináciu dopadu vysokých cien elektrickej energie. Mechanizmus, ktorý sa má uplatňovať počnúc rokom 2025 sa však zmení. Predovšetkým, objem dodanej elektriny za rok sa má znížiť na 5,5 TWh, ktorá má motivovať k úsporám. Do hry majú vstúpiť aj trhové indexy Cena elektriny súčasne nebude taká lacná ako doteraz, ale priblíži sa viac k trhovej realite. V roku 2025 bude predstavovať 66,70 EUR/MWh, v roku 2026 sa zvýši na 72,70 EUR/MWh a v roku 2027 by mala dosiahnuť výšku 79,30 EUR/MWh. „Dohoda zabezpečuje domácnostiam elektrickú energiu na dlhé obdobie za predvídateľných a mimoriadne výhodných podmienok,“ uviedol Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární.
-
V rámci novej kapitoly Plánu obnovy má ísť najviac peňazí do elektrizačnej sústavy
29. 3. 2023Takmer 130 miliónov eur by malo smerovať do modernizácie prenosovej a distribučnej sústavy s cieľom integrovať väčší objem variabilných OZE. Viaceré reformy za účelom uľahčenia povoľovania zelených projektov plánuje rezort životného prostredia. Úrad vlády SR predstavil opatrenia, ktoré majú byť súčasťou novej kapitoly Plánu obnovy s názvom REPowerEU. Nadväzuje na májové oznámenie Európskej komisie a jeho hlavnou úlohou je znížiť závislosť na fosílnych palivách z Ruska. Nové reformy a investície sú rozdelené do štyroch oblastí, a to: Energetika a povoľovacie procesy Obnova a správa budov Udržateľná doprava Rozvoj zelených zručností Z pohľadu odhadovaných nákladov, ktoré sú viac než 400 miliónov eur, sa predpokladajú veľké investície do modernizácie a digitalizácie prenosovej sústavy a regionálnych distribučných sústav, a to vo výške takmer 130 miliónov eur. Investície vo výške 58 miliónov eur by mala smerovať do podpory ekologickej osobnej dopravy, najmä do koľajovej dopravy. V nasledujúcom článku sa dozviete bližšie informácie o prvej oblasti, hoci aj ostatné sa dotýkajú energetiky - najmä vo vzťahu k energeticky úsporným opatreniam v budovách či novým dátovým IT systémom. Energetika a povoľovanie Cieľom novej reformy povoľovacích procesov je urýchlenie a zjednodušenie povoľovacích a administratívnych konaní týkajúcich sa ďalšieho rozvoja OZE a zelených technológií, vrátane digitalizácie procesov a zavedenia jednotného kontaktného miesta (tzv. one stop shop) pre environmentálne povoľovanie, zlepšenie (územného) plánovania, vrátane určenia oblastí obzvlášť vhodných pre rozvoj OZE (tzv. go-to oblasti). Vykonávateľom týchto reforiem by malo byť ministerstvo životného prostredia, príp. aj v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva.
-
Vláda zasiahla na poslednú chvíľu. Domácnosti získajú elektrinu za zvýhodnenú cenu aj v roku 2024
28. 3. 2023Kabinet na poslednú chvíľu rozhodol o tom, že cena silovej zložky elektriny pre domácnosti zostane v roku 2024 na tohtoročnej úrovni. Aktivácia VHZ vo vzťahu k Slovenským elektrárňam je prvým zo série vládnych opatrení, ktorých cieľom je „skrotiť“ budúcoročnú cenu za dodávku elektriny pre zraniteľných odberateľov. Jednou zo zásadných otázok ostatných týždňov bolo, ako sa štát postaví k problematike riešeniu regulovaných cien za dodávku elektriny v roku 2024. Napriek pozitívnym trendom na veľkoobchodných trhoch je zrejmé, že bez mimoriadnych opatrení vlády by si na budúci rok domácnosti za elektrinu výrazne priplatili, na čo nedávno upozornil aj ÚRSO. Na prijatie rozhodnutia ostávali doslova dni, keďže regulačný úrad nedávno pristúpil k úprave indexačného obdobia pre výpočet regulovaných cien za dodávku elektriny pre domácnosti. V zmysle novelizovanej vyhlášky ÚRSO, ktorou sa stanovuje cenová regulácia dodávky elektriny, sa bude opäť zohľadňovať aritmetický priemer denných cien na pražskej burze PXE za druhý a tretí kvartál (od 1. apríla 2023 do 30. septembra 2023). V tomto intervale by si museli dodávatelia nakúpiť dostatok komodity pre svoje portfólio odberateľov za trhové ceny. Dodávatelia majú zostať pokojní, odkazuje vláda Na rozhodnutie preto ostávali doslova dni. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR predložilo na dnešné rokovanie vlády návrh všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v SR v roku 2024, ktorý kabinet schválil. Vydaním VHZ sa má preklenúť obdobie do nadobudnutia účinnosti implementačnej zmluvy o dodávkach elektriny pre domácnosti medzi Slovenskými elektrárňami a štátom v zmysle memoranda so Slovak Power Holding. Implementačná zmluva sa podpíše po ukončení procesu notifikácie zo strany Európskej komisie.
-
Odstrániť nejasnosti v zákonoch či zlepšiť povedomie odberateľov. ÚRSO reaguje na Hirmanovu výzvu
27. 3. 2023Predĺženie termínu na voľbu regulovanej alebo neregulovanej dodávky na ďalší kalendárny rok, vyjasnenie legislatívnych rozporov, ale aj úprava spôsobu výpočtu štátnych kompenzácií za energie. Regulačný úrad zareagoval na výzvu MH SR súborom odporúčaní, v rámci ktorých žiada aj posilnenie vlastných kompetencií. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR nedávno otvorilo verejnú diskusiu k nastaveniu regulácie cien pre zraniteľných odberateľov v oblasti plynárenstva, elektroenergetiky a tepelnej energetiky na budúci rok, ako aj možných nástrojoch na ich kompenzáciu. „Viesť koncepčnú a serióznu diskusiu vo volebnom roku je sizyfovská úloha, ale pokúsime sa,“ povedal na margo plánovanej aktivity minister hospodárstva Karel Hirman na stretnutí s novinármi. Medzi prvými na výzvu zareagoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Jeho predseda Andrej Juris už na minulotýždňovom zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo na pôde Národnej rady SR popísal vývoj na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a zemným plynom a predostrel sadu viacerých odporúčaní, ako by mohol štát v tejto situácii reagovať. ÚRSO následne svoj návrh opatrení zhmotnil do dokumentu. Prinášame prehľad hlavných odporúčaní.
-
Česko má ďalšiu plničku pre vodíkové autá, Slovensko na svoju prvú čaká
24. 3. 2023K schváleniu akčného plánu k vodíkovej stratégii zo strany vládneho kabinetu zatiaľ nedošlo a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tak v tomto volebnom období malo stať. Dve vybrané oblasti, cestovnú mapu vodíkovej dekarbonizácie a úpravu legislatívy, chce Národná vodíková asociácia Slovenska, presadzovať už teraz. Kým Slovensko na svoju prvú plnohodnotnú vodíkovú stanicu na vodík čaká, v Česku po Ostrave nedávno uviedli do prevádzky ďalšiu už druhú plničku pre vozidlá a autobusy. Prevádzkovateľom je poľská rafinérska a petrochemická skupina Orlen Unipetrol, ktorá do roku 2030 plánuje v susednej Českej republike celkom 28 vodíkových plniacich staníc. Nová plnička v Prahe sa nachádza v areáli čerpacej stanice Benzina na Barrandove. Nová plnička vhodná pre plnenie osobných a nákladných áut a autobusov je samoobslužná v režime non-stop. Na mieste sú dve plniace pištole s odlišným tvarom hlavice s tlakom 700 barov pre plnenie automobilov a 350 barov pre nákladné autá a autobusy. „Ďalšiu vodíkovú stanicu otvárame v lete v Litvínove,“ uviedol generálny riaditeľ Tomasz Wiatrak. „Postupne realizujeme ciele nášho strategického rozvoja smerom k emisnej neutralite, ktoré chceme dosiahnuť najneskôr do roku 2050. Kladieme dôraz na rozvoj petrochemického segmentu, dekarbonizáciu, digitalizáciu, recykláciu a využívanie alternatívnych zdrojov energie vrátane biopalív a vodíka. Len do roku 2030 investujeme týmto smerom 35 mld. českých korún (v prepočte vyše 1,47 mld. eur),“ opísal rozvojové plány Tomasz Wiatrak. „Vodík v nasledujúcich rokoch doplní batériovú elektromobilitu a bude hrať stále významnejšiu rolu nielen v osobnej, ale predovšetkým v hromadnej doprave a prepravných službách na ceste aj železnice. Ročne v našich rafinériách vyprodukujeme 80 tisíc ton vodíka a už máme rozpracované konkrétne plány na produkciu vodíka za pomoci elektriny z ekologicky čistých zdrojov, akými sú slnko, vietor alebo teplo v zemskej kôre. Do roku 2030 chceme vyrábať 4,5 tisíc ton vodíka s nízkou uhlíkovou stopou, čo predstavuje pohon pre zhruba 30 tisíc automobilov,“ informoval vízii PKN Orlen generálny riaditeľ Tomasz Wiatrak. Výstavbu vodíkovej stanice podporila aj EÚ. „Podľa plánu čistej mobility by v ČR do roku 2025 malo byť v prevádzke 12 vodíkových staníc a 40 staníc potom do roku 2030,“ povedal český minister priemyslu a obchodu Martin Kupka. Stanovené ciele nereflektujú aktuálnu podobu návrhu európskeho nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, podľa ktorej je potrebné vybudovať vodíkovú infraštruktúru každých 200 km na hlavnej sieti TEN-T. „V tomto roku preto očakávame aktualizáciu Národného plánu čistej mobility ČR,“ uzavrel. Slovensko je v oblasti dopravy na vodíkovom rázcestí V roku 2021 bola vypracovaná Národná vodíková stratégia, ktorá sa okrem iného venuje aj doprave a infraštruktúre. Nadviazal na ňu akčný plán s cieľom vytvoriť podmienky na realizáciu vodíkových technológií na Slovensku, ale k jeho schváleniu zo strany vládneho kabinetu nedošlo a nič nenasvedčuje tomu, že sa tak v tomto volebnom období stane. Patrónom rozvoja vodíka bol bývalý minister hospodárstva Richard Sulík, ktorého minulý rok nahradil Karel Hirman. Aktuálny minister má k tejto téme rezervovanejší vzťah. Na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu informoval o aktuálnom stave Akčného plánu predseda výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácie Slovenska (NVAS) Ján Weiterschϋtz. „Optimistický scenár je, že akčný plán bude schválený ešte v prvom polroku," ozrejmil Weiterschϋtz. V prípade administratívnych problémov je podľa neho otázne, či sa s ním ešte bude v tomto roku táto alebo nová vláda vôbec zaoberať. Z pôvodných 36 opatrení akčného plánu sa do aktualizovaného materiálu dostalo 20. „Šli sme metódou nevyraďovať veci, ktoré majú zmysel, ale zlučovať opatrenia," vysvetlil Weiterschϋtz.
-
OZE dobývajú svet. Vlani ich výkon vzrástol o 9,6%
23. 3. 2023Expanzia zdrojov na výrobu elektriny z OZE bola v minulom roku rekordná, v čase energetickej krízy pribudlo takmer 300 GW. Nové kapacity fosílnych zdrojov pribúdajú v menšej miere. Až 295 GW nových zdrojov na výrobu elektriny pribudlo po celom svete v roku 2022. Vyplýva to z údajov Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA). To predstavovalo medziročný nárast až o 9,6%. Inštalácie využívajúce fosílne palivá na výrobu elektriny naopak zaznamenávajú klesajúci trend. Podľa šéfa agentúry Francesca La Cameru však na to, aby sme dosiahli cieľ obmedziť globálne otepľovanie len na 1,5 °C je nutné strojnásobiť rýchlosť pribúdania nových inštalovaných výkonov.
-
Aký je potenciál e-palív v doprave?
20. 3. 2023Produkcia prebieha chemickou cestou, nie z ropy. Prechod na syntetické palivá by mohla uľahčiť možnosť využitia existujúcej čerpacej infraštruktúry, prekážkou ich ďalšieho rozvoja sú však vysoké náklady na produkciu a energetická náročnosť. V kontexte diskutovaného konca spaľovacích motorov v členských štátoch EÚ do roku 2035 by mohli zamiešať kartami syntetické palivá. Kým tradičné palivá vznikajú rafináciou ropy, ich syntetické alternatívy vznikajú chemickou reakciou vodíka a oxidu uhličitého (CO2), ktorý je možné zachytávať z iných výrobných procesov. Následne sa k takto získanému CO2 pridá vodík, čím vzniká syntézny plyn, ktorý je možné spracovať do podoby syntetického paliva. Keďže pri výrobe syntetických palív sa CO2 neuvoľňuje do atmosféry, ale dochádza k jeho recyklácii, spôsob produkcie sa považuje za uhlíkovo neutrálny. Syntetické palivá by však podľa Michala Suru, odborného poradcu Ministerstva dopravy a výstavby SR, mali byť zo zásady uhlíkovo neutrálne palivá s využitím zeleného vodíka a biogénneho CO2. „Nemá význam vyrábať syntetické palivá, na výrobu ktorých sa použije fosilný vodík a fosílne CO2,“ uviedol Michal Sura pre energoklub.sk. Za udržateľné syntetické palivá, označované tiež ako e-palivá, sa považujú tie, na výrobu ktorých sa sa použije vodík vyrobený elektrolýzou vody za pomoci elektriny z OZE a biogénne CO2, získané napr. ako odpad z procesov fermentácie.
-
ÚRSO: Pokles cien energií na burze nebude stačiť, vláda by mala konať
17. 3. 2023Aktuálne trhové ceny elektriny a plynu sú napriek poklesu oveľa vyššie ako platné regulované ceny pre tento rok. Štát by si mal podľa ÚRSO ujasniť, aké mimoriadne opatrenia prijme pre rok 2024. Poskytnú Slovenské elektárne zlacnenú elektrinu pre domácnosti aj na budúci rok? Čas na prijatie riešenia sa kráti pri elektrine kvôli novele vyhlášky, ktorá stanovuje indexačné obdobie na druhý a tretí kvartál. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) upozornil, že burzové ceny elektriny a plynu sú naďalej volatilné. Hoci v ostatných mesiacoch došlo k značnému poklesu ich cenovej úrovne, stále sú výrazne vyššie ako platné regulované ceny za dodávku pre zraniteľných odberateľov. Pokiaľ ide o elektrinu, za posledný mesiac sa úroveň trhových cien pri forwardovových produktov na budúci rok 2024 pohybuje v rozmedzí 140 až 190 EUR/MWh. Domácnosti na základe VHZ, ktorý schválila vláda pre rok 2023, získali komoditnú zložku ceny elektriny na úrovni 61,2 EUR/MWh. Priemerné ceny forwardov tak predstavujú zhruba 2,5 až 3 násobok ceny, ktorý vychádza z podmienok memoranda štátu so Slovenskými elektrárňami. Referenčný index pre výpočet regulovaných cien za dodávku elektriny pre domácnosti a ďalšie skupiny zraniteľných odberateľov sa však bude meniť. Na základe novelizácie vyhlášky ÚRSO, ktorou sa určuje cenová regulácia dodávky elektriny, sa bude zohľadňovať aritmetický priemer denných cien na pražskej burze PXE za obdobie druhého a tretieho kvartálu prebiehajúceho roka, teda od 1. apríla 2023 do 30. septembra 2023. V tomto intervale si musia dodávatelia zabezpečiť dostatok komodity pre svoje portfólio odberateľov. Poskytnú Slovenské elektrárne zlacnenú elektrinu aj pre rok 2024? Najzásadnejšou otázkou preto aktuálne zostáva, či Slovenské elektrárne poskytnú zlacnenú elektrinu aj v nasledujúcom roku. „V prípade ak zlacnená elektrina z Memoranda so Slovenskými elektrárňami bude sprístupnená neskôr ako dodávatelia nakúpia elektrinu pre svojich zraniteľných odberateľov za trhové ceny, hrozí riziko vysokých kompenzácií zo strany štátu pri súčasných úrovniach trhových cien elektriny,“ uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris.
-
EÚ chystá ďalšie zmeny na trhu s elektrinou. Reaguje na cenovú krízu
16. 3. 2023Stabilita prostredníctvom dlhodobých kontraktov, ešte silnejšia ochrana spotrebiteľov a tiež dôraz na zaistenie flexibility v elektrizačnej sústave - aj to sú hlavné zmeny, ktoré v rámci čerstvého návrhu revízie trhu s elektrinou predstavila Európska komisia. Na čo všetko sa majú pripraviť výrobcovia, prevádzkovatelia sústav, dodávatelia, odberatelia a ďalšie subjekty na trhu? V Bruseli tento týždeň predstavili revíziu dizajnu trhu s elektrinou. Predloženie si vyžiadali členské štáty na summite v decembri 2022. Ide o súčasť reakcie Únie na energetickú krízu, pričom má ísť o limitovanú a cielenú úpravu niekoľkých predpisov. Ambíciou aktuálneho švédskeho predsedníctva v Rade EÚ je dosiahnuť všeobecnú dohodu členských štátov do konca júna 2023. O zverejnenom návrhu budú lídri krajín EÚ diskutovať na summite už budúci týždeň. Ktoré predpisy sa zmenia? V rámci aktuálnej revízie Európska komisia navrhla úpravu piatich legislatívnych aktov: Nariadenia 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou Smernice 2019/944 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou Smernice 2018/2001 o podpore OZE Nariadenia 2019/942 o ACER Nariadenia 1227/2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (REMIT) Mnohé z nich pritom členské krajiny len nedávno transponovali do svojich národných poriadkov, resp. sú predmetom rozbehnutých revízií. Ide napríklad o smernicu o podpore OZE, ktorú Komisia navrhla upraviť v rámci balíka Fit for 55 aj balíka REPowerEU. Tri hlavné ciele Na základe skúsenosti z ostatných mesiacov chce Komisia dosiahnuť tri ciele. Prvým je posilnenie stability a predvídateľnosti cien elektriny. Dosiahnuť sa to má silnejšou rolou dlhodobých nástrojov, ako sú rozdielové zmluvy (contracts for difference) a zmluvy o nákupe elektriny (power purchase agreements). Tie majú odberateľom umožniť získať výhody zo stabilnejších cien, znížiť dopady volatilných fosílnych palív (hlavne zemného plynu) na cenu elektriny a tiež podporiť investície do nových nízkouhlíkových zdrojov. Zmluvy o nákupe elektriny budú určené prioritne pre súkromný sektor - má ísť o zmluvy medzi výrobcami a odberateľmi elektriny, pričom štáty budú mať povinnosť zaistiť firmám prístup k nástrojom na zníženie rizika, ak čelia prekážkam pri vstupe na trh s takýmito zmluvami.
-
Asociácia SAPI predstavila kódex inštalatéra fotovoltických systémov
14. 3. 2023Dodržiavanie štandardov stanovených v kódexe podľa SAPI prispeje k správnej inštalácii a servisu fotovoltických zariadení a zlepšeniu poskytovaných služieb. Od začiatku ruskej agresie na Ukrajiny zažívajú krajiny EÚ vrátane Slovenska solárny boom. Dopyt po fotovoltických systémoch sa dramaticky zvýšil, domácnosti aj podnikateľov láka možnosť samovýroby elektriny, ktorá im aj navzdory vyššej vstupnej investícii prinesie čiastočnú energetickú sebestačnosť a na konci dňa aj finančnú úsporu. Nárast záujmu o fotovoltiku v čase krízy však so sebou priniesol aj problémy v dostupnosti niektorých komponentov alebo nedostatočné kapacity v segmente inštalatérov a dodávateľských firiem. Aby sa neustále rastúci dopyt po fotovoltike neprejavil v znižovaní nárokov na kvalitu projektov, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vypracovala kódex pre inštalatérov. Ten je zhrnutím kľúčových zásad a odporúčaní pre dodávateľov, ktorý zahŕňa všetky fázy projektu od prípravy, samotnej realizácie z pohľadu kvality a bezpečnosti, ale aj poskytnutých záruk a služieb, pozáručného servisu a komunikácie so zákazníkmi. Kódex má zaručiť, aby inštalácia FVE prebehla bez etických nedostatkov a predovšetkým bola bezpečná. „Ak sa budú dodržiavať, som presvedčený, že fotovoltika sa stane lídrom odvetvia OZE, budeme ju vedieť propagovať ako účelný a zmysluplný zdroj, ktorý tu má obrovské miesto,“ povedal Ján Karaba, riaditeľ SAPI na podujatí zo série Biznis Tuesdays v Bratislave.
-
Česko ukazuje cestu. Ako prispôsobiť bioplynku na výrobu biometánu?
13. 3. 2023Slovensko by sa pri rozvoji biometánu mohlo inšpirovať v susednom Česku. Len v minulom roku bola na Morave uvedená do prevádzky stanica vyrábajúca biometán z bioplynu, ktorý pochádza z odpadov poľnohospodárskej produkcie, a ten je následne vtláčaný do distribučnej plynárenskej siete. Boli sme sa pozrieť, ako technológia funguje a do akej miery je možné replikovať podobné projekty na Slovensku. Jedným zo spôsobov, ako prispieť k dekarbonizácii domácej energetiky a posilneniu energetickej bezpečnosti je podpora výroby biometánu. Slovensko má podľa Richarda Kvasňovského, výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ), potenciál nahradiť biometánom približne desatinu súčasnej spotreby zemného plynu. „Aj v rámci plánu REPowerERU sú očakávania, že Európa by mohla do roku 2030 vyrábať 5 mld. metrov kubických biometánu,“ povedal pre portál energoklub.sk. „Nejde len o vyžitie biometánu v energetike, ale aj v doprave primiešavaním do CNG a LNG až do úrovne 100%." Pozitívne príklady môžeme podľa neho sledovať v západnej EÚ, ale aj v susednom Česku. Zatiaľ jediná biometánová stanica na Slovensku sa nachádza v Jelšave. V prevádzke je od roku 2021, pričom bioplyn, ktorý sa dočisťuje na biometán, sa vyrába z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu a následne vtláča do distribučnej sústavy, ktorú prevádzkuje spoločnosť SPP - distribúcia. „Jelšava je príklad, ktorý ukazuje, že takýto biznis môže byť udržateľný a súčasne produkovať zaujímavý zisk pre majiteľov,“ poznamenal Kvasňovský. Slovensko sa môže inšpirovať v Česku Z viac než stovky existujúcich bioplyniek na území SR spĺňa kritéria podobnej transformácie približne tretina. Potenciálni investori však čelia nielen regulačným, ale aj investičným bariéram - kľúčovou je investícia do technológie na úprava bioplynu na kvalitu zemného plynu (tzv. upgrading). „Minimálna investícia sa pohybuje na úrovni 2 mil. eur,“ spresnil Kvasňovský s doplnením, že výstavba nového zdroja na zelenej lúke je investične náročnejšia. Šéf SPNZ priznal, že v ČR je situácia dynamickejšia. „Pozitívne je, že firmy, ktoré v Česku úspešne prevádzkujú prvé biometánové stanice, sa obzerajú po príležitostiach aj na Slovensku a môžu svoje know-how, ktoré si už vyskúšali doma, priniesť aj k nám.“ Biometánový boom v Česku odštartovala v roku 2019 prevádzka v obci Rapotín. Bioplyn, ktorý podobne ako v Jelšave, pochádza z rastlinného a živočíšneho odpadu, sa čistí na biometán technológiou membránovej separácie a následne sa vtláča do distribučnej sústavy. Odvtedy produkcia biometánu v Česku rastie. Minulý rok bola uvedená do prevádzky druhá stanica v meste Litomyšl, ktorá ako prvá v krajine využíva technológiu výroby biometánu prepojenú s poľnohospodárskou bioplynkou, plničkou CNG a vtláčaním plynu do plynárenskej siete. Prevádzka v Litomyšl dokáže vyprodukovať 1,7 mil. metrov kubických (m3) biometánu na ročnej báze. V súčasnosti je v Česku okolo 570 bioplyniek. Pri zhruba 150 z nich dáva ekonomický zmysel úprava technológie na produkciu biometánu (predpokladom je aj prípojka na vysokotlakový plynovod najviac do 2 kilometrov). Bioplynová stanica v meste Litomyšl je súčasťou areálu Poľnohospodárskeho družstva chovateľov a pestovateľov Litomyšl (ZDCHP). Na výrobu bioplynu sa využívajú iba lokálne odpady, ktoré pochádzajú zo živočíšnej alebo rastlinnej poľnohospodárskej výroby. Materská spoločnosť družstva obhospodaruje vyše 10-tisíc hektárov pôdy. Pokiaľ ide o podiel koncentrácie metánu vo vyprodukovanom bioplyne, pohybuje sa na stabilnej úrovni viac než 50%. Následne prebieha proces dočistenia na biometán pomocou technológie membránovej separácie, kedy sa bioplyn „zbaví“ oxidu uhličitého a stopových prímesí sírnych a dusíkatých zlúčenín. Pre vtláčanie biometánu do vysokotlakového plynovodu regionálnej distribučnej siete firmy GasNet je potrebné splniť podmienku, aby podiel biometánu dosiahol úroveň minimálne 95%, čo prevádzka spĺňa aj s rezervou. Prehliadku prevádzky v Litomyšl organizoval SPNZ v spolupráci so Slovenskou bioplynovou asociáciou. Účastníci mali možnosť dozvedieť sa podrobnosti priamo od Iva Hutiru, majiteľa a konateľa spoločnosti Hutira – Brno, ktorá je generálnym dodávateľom projektu. Technické detaily priamo na mieste poskytol Michal Schrimpel, projektový manažér (na snímke). O podnikateľskom zámere informoval investor, predseda družstva ZDCHP Jan Pechanec.
-
Prvý krok ku komunitnej energetike. V Česku sa rozbieha zdieľanie elektriny v bytových domoch
10. 3. 2023Český ERÚ vydal návod, ako postupovať pri zdieľaní elektriny v bytovom dome. V susednom Česku urobili prvý dôležitý krok ku komunitnej energetike. Nová vyhláška tamojšieho regulátora, Energetického regulačného úradu (ERÚ), umožňuje lokálne zdieľanie vyrobenej elektriny v rámci bytových domov alebo viacgeneračných rodinných domoch. Zdieľanie elektriny v bytových domov, ktoré majú na streche fotovoltické panely, prípadne kogeneračné jednotky spaľujúce plyn, je možné v Česku od začiatku kalendárneho roka. Distribučné firmy už aktuálne posudzujú prvé žiadosti zo strany záujemcov. V snahe uľahčiť tento proces pre potenciálnych žiadateľov vydal ERÚ obsiahly návod, ako majú postupovať. Novelu energetického zákona čaká schvaľovací proces Kým pre domácnosti v rámci „jedného domu“ sa našlo riešenie už teraz, zdieľanie elektriny v rámci českých obcí, miest alebo regiónov, ktoré predpokladá zimný balíček EÚ, je stále hudbou budúcnosti. ČR totiž stále netransponovala smernicu EÚ o podpore využívania obnoviteľných zdrojov (REDII), ktorá sa týka aj energetických komunít. Novelu zákona známa ako LEX OZE II ešte čaká schvaľovanie v oboch komorách českého parlamentu. Tamojšie ministerstvo priemyslu a obchodu len nedávno ukončilo jeho pripomienkovanie. Čítajte ďalej: Ako by malo fungovať zdieľanie elektriny v Česku v praxi Dnes a zajtra: Rozvoj energetických komunít na Slovensku
-
Biomasa rozdeľuje EÚ pri rokovaniach o smernici OZE
9. 3. 2023Diskusia o budúcnosti drevnej biomasy pri výrobe energie v EÚ sa v čase znižovania závislosť na ruských fosílnych palivách vyostruje. Čoraz viac krajín nie je ochotných zavádzať ďalšie limity na jej využívanie na energetické účely. Hoci Európska komisia ešte v júli 2021 v rámci balíka Fit for 55 predstavila revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (spolu s ďalšími legislatívnymi návrhmi napríklad v oblasti energetickej efektívnosti, energetickej hospodárnosti budov, zdaňovania, palív, metánových emisií atď.), rokovania o finálnej podobe nového predpisu stále nie sú ukončené. Samotná Európska komisia do rokovaní zasiahla dvakrát. V máji 2022 predstavila návrh ďalšej zmeny smernice o OZE v rámci balíka REPowerEU. V novembri 2022 zase predložila návrh dočasného riešenia pre urýchlenie povoľovania OZE v podobe nového nariadenia. Obe vlaňajšie iniciatívy reagovali na vojnu na Ukrajine a snahy urýchliť prechod k zelených zdrojom energie. V júni 2022 členské štáty odobrili záväzný cieľ na úrovni EÚ, ktorým je dosiahnuť 40 % energie z obnoviteľných zdrojov v celkovom energetickom mixe EÚ do roku 2030. Súčasný cieľ na úrovni EÚ je aspoň 32 % podiel. Národné ciele pre OZE zostávajú nezáväzné, avšak majú prispieť k dosiahnutiu celkového 40 % podielu. Vlani v septembri však europoslanci schválili cieľ pre podiel OZE v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 vo výške aspoň 45 %. Pokračujúce diskusie o úprave smernice medzi inštitúciami EÚ v rámci tzv. trialógu vôbec nie sú jednoduché. Zatiaľ čo smerovanie v oblasti zjednodušenia povoľovania naznačilo už schválenie nového nariadenia EÚ č. 2022/2577 a rokovania sa v tejto oblasti, zdá sa, blížia ku kompromisu, jablkom sváru medzi Komisiou, členskými štátmi a europarlamentom stále zostáva otázka biomasy. Koniec spaľovania dreva? Európsky parlament žiadal zadefinovať primárnu drevnú biomasu, pričom energia pochádzajú z nej by sa nepovažovala za obnoviteľnú a nebolo by ju možné ani podporovať. Mnohé členské štáty vrátane Slovenska však s plošným obmedzením pre všetku guľatina získanú stínaním alebo iným spôsobom zberu a odstraňovania nesúhlasia a žiadali väčšiu flexibilitu.
-
Zatváranie slovenských baní vyjde štát draho. Pomôcť však môže EÚ
8. 3. 2023Fond na spravodlivú transformáciu by mohol pokryť až 60% z objemu financií potrebných na zatváranie a rekultiváciu ťažobných polí v Novákoch a Handlovej. Prebiehajúci útlm ťažby uhlia na Slovensku nebude lacnou ani jednoduchou záležitosťou. Jediným producentom hnedého uhlia a lignitu je spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), ktorá historicky nemá vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu na zatváranie a likvidáciu svojich ťažobných polí Handlová a Nováky. Súčasťou transformačného procesu v regióne Hornej Nitry je však aj proces odstraňovania environmentálnych záťaží z minulosti, ktoré boli spôsobené banskou činnosťou prebiehajúcou už desaťročia pred vznikom firmy HBP. Pri mnohých je pritom zložité, občas až nemožné, zistiť skutočného pôvodcu. Okrem spoločnosti HBP musí preto na opatrenia súvisiace s ekologizačnými prácami prispievať štát. Uzatváranie baní prebieha podľa stanoveného harmonogramu, ktorý bol zadefinovaný v dokumente Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Akčný plán a notifikácia štátnej pomoci stanovili výšku štátneho financovania na úrovni 92,6 mil. eur medzi rokmi 2019 a 2027, v roku 2020 došlo k poklesu. Štátne dotácie však neslúžia na financovanie bežnej výrobnej prevádzky, iba na náklady spojené s uzatváraním baní.
-
Kompenzácie podnikom za platby TPS. Sú vhodným nástrojom v roku 2023?
6. 3. 2023Rezort hospodárstva aktuálne pracuje na revízii dotačnej schémy. Zisťovali sme, aký bude osud kompenzácií časti tarify TPS pre energeticky náročné podniky. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR už od roku 2019 vypláca energeticky náročným podnikom s ročnou spotrebou nad 1 GWh elektriny ročne kompenzácie za tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) za predchádzajúci kalendárny rok. V minulom roku si dotáciu v celkovej výške 40 miliónov eur rozdelilo 138 podnikateľov, hoci vyhlásenie výzvy bolo neisté - rezort tak urobil neštandardne až v novembri. K rozhodnutiu vlády, aby napokon podporila tento nástroj, pomohol tlak firiem a zamestnávateľov na rokovaniach tripartity. Takmer polovicu z celkovej alokácie v roku 2022 si rozdelila trojica podnikov. Najväčšiu kompenzáciu v hodnote 11,95 mil. eur získala spoločnosť U.S. Steel Košice, druhé miesto patrilo ružomberskej celulózke, spoločnosti Mondi SCP (zinkasovala 4,65 mil. eur), za ktorou nasledovala cementáreň Danucem Slovensko zo skupiny CRH Group (2,43 mil. eur). Rezort hospodárstva momentálne pripravuje revíziu schémy. Od minulého roku vstúpila do platnosti pásmová TPS, podľa ktorej sú odberatelia pri jej platbe rozdelení do troch skupín v závislosti od výšky spotreby elektriny. Refundácia nákladov podnikateľov za platby TPS to bude zohľadňovať. „Keď niekto platí nízku tarifu v treťom pásme TPS, nemôže dostať naspäť viac peňazí ako zaplatil,“ informoval Ján Petrovič, generálny riaditeľ sekcie energetiky MH SR na nedávnom stretnutí s novinármi, podľa ktorého sa čaká na auditovaného výsledky hospodárenia firiem, ktoré splnia podmienky. Výzva by sa mala vyhlásiť opäť k 30. júnu 2023.
-
EÚ: Ministri pre energetiku preberali dizajn trhu s elektrinu aj význam jadra
2. 3. 2023Ministri krajín EÚ diskutovali o úpravách trhu s elektrinou, kľúčových sektoroch pre rozvoj zelených energetických technológií, znižovaní spotreby zemného plynu a jeho spoločných nákupoch. Skupina 12 štátov vrátane Slovenska naďalej presadzuje jadro ako dôležitý nízkouhlíkový zdroj, ktorý treba rozvíjať v synergii s OZE. Začiatkom tohto týždňa v Štokholme prebehlo neformálne rokovanie ministrov pre energetiku a dopravu. Členské štáty diskutovali o zmenách dizajnu trhu s elektrinou, keďže v polovici marca má Európska komisia predstaviť návrh revízie. Väčšina štátov je za zachovanie aktuálnej podoby krátkodobých trhov s elektrinou vrátane tzv. marginal pricingu. Zároveň však zdôraznili potrebu vyslať jasný signál pre investorov do nových projektov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. V prípade nastavenia kapacitných mechanizmov je podľa viacerých krajín potrebné zjednodušenie. Znižovanie spotreby plynu a spoločné nákupy Na programe debaty bola aj otázka uplatňovania nariadenia o znižovaní spotreby zemného plynu, ktorého platnosť sa pravdepodobne predĺži. Slovensko v rámci oficiálnych štatistík Eurostatu vykazuje nárast spotreby plynu v ostatných mesiacoch. Ministerstvo hospodárstva ale namieta inými, dôkladnejšími zdrojmi dát, podľa ktorých sme napríklad v januári znížili spotrebu plynu o 23,1%. Aktuálne prebieha proces revízie aj historických dát pre roky 2017 – 2021 a komunikácia s Eurostatom o korekcii štatistiky za predošlé roky.
-
Brusel zakázal Rusom rezervácie kapacít v plynových zásobníkoch
1. 3. 2023Firmy naviazané na ruský Gazprom v minulosti špekulatívne blokovali kapacitu v zásobníkoch EÚ. Spoločnosti so sídlom v Rusku, ale aj ruskí občania si od nedele (26. februára 2023) nemôžu rezervovať kapacitu v zásobníkoch zemného plynu na území členských štátov EÚ. Vyplýva to z najnovšieho európskeho balíka sankcií voči Moskve, ktorý sa však nevzťahuje na zariadenia so skvapalneným zemným plynom (LNG). „Keďže uskladňovacia kapacita pre plyn je kritickým aktívom pre bezpečnosť dodávok plynu v Únii, rozhodnutím (SZBP) 2023/434 sa ukladá zákaz poskytovať uskladňovaciu kapacitu v Únii pre plyn ruským štátnym príslušníkom, fyzickým osobám s pobytom v Rusku alebo právnickým osobám alebo subjektom usadeným v Rusku. Ide o nevyhnutný krok z hľadiska toho, aby sa Rusku zabránilo využívať dodávky plynu ako zbrane a aby sa zabránilo rizikám manipulácie s trhom, ktoré by poškodzovalo únijné kritické dodávky energie,“ uvádza sa v predpise zverejnenom v Úradnom vestníku EÚ.
-
O malých modulárnych reaktoroch sa uvažuje v Česku aj v Poľsku, na Slovensku zatiaľ nie sú témou
28. 2. 2023Predstavujú budúcnosť odvetvia? Prečo sa u nás zatiaľ nerozvíja žiaden konkrétny projekt malého modulárneho reaktora sme sa pýtali Úradu jadrového dozoru SR, jediného domáceho prevádzkovateľa atómiek, Slovenských elektrární, aj jadrového experta Vladimíra Slugeňa, dlhoročného šéfa Slovenskej nukleárnej spoločnosti. Česko aktívne hľadá lokality pre malé modulárne reaktory (z angl. small modular reactors - SMR). Skupina ČEZ plánuje v rámci svojej dlhodobej vízie do roku 2040 postaviť malé modulárnej reaktory s inštalovaným výkonom viac než 1000 MW. Za výhodu SMR sa považuje možnosť ich sériovej výroby. Doručiť ich na miesto určenia je možné v niekoľkých moduloch, čo sa prejaví v zrýchlení výstavby, ale aj znížení celkových nákladov. Prvý malý modulárny reaktor v ČR by mal vyrásť na osvedčenej lokalite neďaleko juhočeskej jadrovej elektrárne Temelín. Stať by sa tak malo ešte pred spustením nového bloku, s ktorým sa počíta ešte pred rokom 2040. Na príprave spolupracuje ČEZ s dcérskou s firmou ÚJV Řež. Pri uvažovaní o výstavbe malých modulárnych reaktorov dáva pre ČEZ najväčší zmysel lokalizovať ich na miesta dožívajúcich uhoľných elektrární a popri elektrine v nich v budúcnosti vyrábať tiež teplo pre vykurovanie regiónov. Ďalšie SMR mohli vyrásť na mieste uhoľných elektrární Dětmarovice blízko Ostravy alebo v obci Tušimice v okrese Chomutov. Analýzy skupiny ČEZ sa zaoberajú aj ďalšími lokalitami, napríklad územím elektrární Prunéřov, Ledvice, Poříčí a Mělník. Projekt v mieste elektrárne v Poříčí neďaleko Trutnova však už štúdia neodporučila ďalej rozvíjať. Dôvodom je v tomto prípade prítomnosť aktívneho zlomu v blízkosti lokality, čo umiestnenie jadrového zariadenia automaticky vylučuje. „Malé modulárne reaktory nie sú náhradou veľkých jadrových blokov, ale doplnením energetického mixu ČR ako vhodná náhradu uhoľných elektrární a veľkých teplární. Program výstavby SMR znamená veľkú príležitosť pre českú ekonomiku – ponúka sa výroba jadrových zariadení do dodávateľského reťazca, vytvorenie regionálneho servisného a tréningového centra. Aby boli využité príležitosti programu SMR, je potrebné konať rýchle,“ uviedol Tomáš Pleskač, člen predstavenstva a riaditeľ divízie nová energetika spoločnosti ČEZ. Jednotlivé lokality musia prejsť filtrom ďalších intenzívnych prieskumných a monitorovacích prác, kým bude jasné, či sú vhodné pre umiestnenie mového jadrového zdroja. Prieskumné práce, ktoré sa začali v prvej polovici februára tohto roka, sú zamerané na vylúčenie existencie aktívnych tektonických zlomov, posúdenie hydrogeológie územia aj na analýzu podložia. Táto fáza prác bude podľa odhadov ukončená na jeseň 2023. Prieskum lokality zaberie podľa odhadov 3 až 5 rokov, až následne sa môže začať povoľovací proces. Skupina ČEZ už predtým podpísala memorandá o spolupráci v oblasti malých modulárnych reaktorov so spoločnosťami NuScale, GE Hitachi, Rolls Royce, EDF, Westinghouse, KHNP a Holtec. Do výskumu a vývoja partnerov sa plánuje ČEZ zapojiť prostredníctvom ÚJV Řež. Čítajte ďalej: Ako sa na problematiku možného rozvoja SMR pozerajú Slovenské elektrárne ÚJD: Riešime licencovanie SMR. Na Slovensku konkrétne aktivity neevidujeme Šéf SNÚS: Prečo si v SR kladie málo otázok o malých modulárnych reaktoroch
-
Definitívny odklon od uhlia. Rozbieha sa transformácia teplárne v Žiline
24. 2. 2023MH Teplárenský holding hľadá dodávateľa dvoch nových kogeneračných jednotiek do svojej prevádzky v Žiline s celkovým inštalovaným výkonom 19 MW. Tender potrvá do jesene. Spustenie plynových motorov sa očakáva najneskôr v roku 2025. Prevádzka v Žiline je súčasťou spoločnosti MH Teplárenský holding (MHTH), ktorú tvorí šesť teplární vo vlastníctve štátu. Spoločnosť známa pred reorganizáciou ako Žilinská teplárenská zabezpečuje približne polovicu tepelnej potreby tohto krajského mesta i blízkeho okolia. Súčasná palivová základňa teplárne v Žiline sa stále opiera o hnedé uhlie, na stabilizáciu slúži zemný plyn. Spoločne s teplárňou v Košiciach, kde sa využíva čierne uhlie, ide o posledné dve prevádzky v rámci firmy MH TH, ktoré ešte pokračujú v spaľovaní tohto fosílneho paliva. Dlhodobá stratégia: Prechod k ekologickejším spôsobom výroby tepla Uhlie by malo nadobro vymiznúť z palivovej základne spoločnosti MH TH do roku 2024, hoci pôvodne sa hovorilo už o tom aktuálnom. Plány narušila vojenská agresia Ruska na Ukrajine aj energetická kríza. Štátny holding je preto nútená hľadať pre svoje prevádzky alternatívne dodávky uhlia z celého sveta. Na skládkach štátnych teplárni je okrem zvyškov ruského uhlia možné nájsť aj uhlie z Kolumbie, USA alebo napríklad z bane Silesia v Poľsku. Pokiaľ ide o tepláreň v Žiline, aktuálne tvoria výrobnú základňu teplárne štyri vysokotlakové parné kotly. Tri z nich slúžia na spaľovanie hnedého uhlia (K1, K2 a K5) a jeden kotol (K3), ktorý využíva ako palivo zemný plyn, pričom z pohľadu prevádzky je navrhnutý ako záložný zdroj využívaný primárne mimo vykurovacej sezóny. Para sa používa na výrobu elektriny v protitlakových turbogenerátoroch TG1, TG2, TG3 a TG4, ktorých inštalovaný výkon je dokopy 49,8 MW. Rozvodný systém je zatiaľ je kombinovaný, horúcovodný a parný. Štátna tepláreň v Žiline súčasne poskytuje aj podporné služby pre spoločnosť SEPS. Od nových kogeneračných jednotiek k multipalivovému kotlu Prvou etapou v rámci plánovanej transformácie teplárne v Žiline bude inštalácia dvoch nových kogeneračných jednotiek spaľujúcich zemný plyn a nového transformátora. MH TH vyhlásil v januári verejné obstarávanie, ktorého vyhodnotenie sa očakáva do konca roka. Spustenie plynových motorov s inštalovaným výkonom 19 (2x9,5) MWe, ktoré nahradia tepelný výkon na úrovni zhruba 19 MWt, sa očakáva na v rokoch 2024, resp. 2025. Následne by mal byť demontovaný uhoľný parný kotol K5 s inštalovaným výkonom 97 MW.