-
Tranzit plynu cez územie Slovenska medziročne poklesol o 17,5 %
18.1.2021Spoločnosť Eustream v minulom roku prepravila cez svoj systém plynovodov takmer 57 miliárd kubíkov plynu. Viac než dve tretiny smerovali do Baumgartenu Prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete na Slovensku, spoločnosť Eustream, v kalendárom roku 2020 prepravil 56,99 mld. metrov kubických (m3) plynu. V medziročnom porovnaní to predstavuje o 17,5 % menej. Štatisticky nadpriemerný objem tranzitu v roku 2019 významne ovplyvnil politicko-obchodný spor medzi Ruskom a Ukrajinou. Obchodníci s plynom sa vtedy snažili predzásobiť pre prípad, že Gazprom a Naftogaz nedospejú k dohode o novej zmluve. K tomu napokon nedošlo a tranzit plynu pokračoval v štandardnom režime. Väčšina plynu prepraveného cez SR smeruje v smere z východu na západ ďalej na európske trhy. Tradične najväčší objem tranzitu končí na rakúskom plynárenskom hube Baumgarten. „Z celkového množstva bolo najviac prepravených v smere do Rakúska, a to 40,22 mld. m3,“ povedal pre portál energoklub.sk Pavol Kubík, hovorca spoločnosti Eustream. „Celková preprava v smere na Ukrajinu dosiahla vlani úroveň 10,2 mld. m3 plynu,“ doplnil Kubík.
-
Nové vedenie aj batériové úložisko. Do zoznamu prioritných projektov EÚ sa chcú dostať SEPS, ZSE a Eustream
15.1.2021Plánované cezhraničné prenosové vedenie medzi Slovenskom a Českom sa uchádza o zaradenie do zoznamu prioritných európskych projektov. V zozname kandidátov je aj spoločnosť ZSE Energia s projektom energetického úložiska v strednej Európe. V plynárenskej verzii figuruje viacero projektov Eustream. Európska komisia (EK) odštartovala nový konzultačný proces k v poradí piatemu zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI) v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva. Možnosť vyjadriť sa k projektovým zámerom má aj odborná verejnosť do 8. apríla 2021. Zámerom dvanásťtýždňovej konzultácie je zhodnotiť, ako kandidátske projekty prispejú k integrácii trhov, udržateľnosti, bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti na trhu s energiami v EÚ. Výslednú selekciu projektov pre piaty zoznam PCI plánuje EK uzavrieť do konca roka 2020. Zoznam projektov PCI sa aktualizuje každé dva roky. Projekty, ktoré sa stanú jeho súčasťou, môžu získať výhody rámci viacerých povoľovacích alebo administratívnych procesov. Najatraktívnejším benefitom pre investorov je možnosť čerpať finančné prostriedky z európskych zdrojov, špeciálne Nástroja na prepájanie Európy (CEF Energy), z ktorého bol podporený aj projekt výstavby dvojice cezhraničných vedení SEPS s maďarským MAVIR. Nový zoznam PCI obsahuje celkovo 85 kandidátskych projektov v elektroenergetike, z toho 62 v oblasti prenosu a ďalších 23 v sektore skladovania. O štatút prioritného projektu EÚ sa uchádzajú aj spoločnosti SEPS a ČEPS so zámerom výstavby novej cezhraničnej linky Otrokovice - Ladce na napäťovej úrovni 400 kV, ktorá má prispieť k posilneniu česko-slovenského hraničného profilu. Novinkou v zozname je projekt spoločnosti ZSE Energia, ktorá chce postaviť veľké energetické úložisko v strednej Európe. Do plynárenskej sekcie piateho zoznamu PCI, v ktorej je 77 kandidátov, sa usiluje kvalifikovať aj firma Eustream.
-
Preprava ruskej ropy do Česka klesá. Transpetrol drží nad vodou Slovnaft
13.1.2021V roku 2020 prepravil štátny Transpetrol vyše 8,6 miliónov ton ropy. Až 65 % z celkového objemu prepravenej suroviny smerovalo do bratislavskej rafinérie Slovnaft. Dodávky ropy pre české rafinérie zaznamenali medziročný pokles o 21 %. Slovenským úsekom ropovodu Družba pretieklo v minulom roku o takmer 4 % ropy menej. Celkové množstvo prepravenej ropy v roku 2020 predstavovalo podľa údajov spoločnosti Transpetrol 8,6 miliónov ton. Kľúčovým zákazníkom pre štátneho prepravcu je dlhodobo spoločnosť Slovnaft, člen skupiny MOL, ktorá spracováva primárne ropu ruského typu REBCO. V súčasnosti je zároveň jediným odberateľom ropy na území Slovensku. Dodávky do bratislavskej rafinérie medziročne vzrástli o približne 10 % na 5,6 miliónov ton ropy. Stagnácia dopytu na českom trhu
-
Európa na pokraji blackoutu? ENTSO-E čelila prudkému poklesu frekvencie
12.1.2021Synchrónna oblasť kontinentálnej Európy v prepojenej sieti ENTSO-E bola koncom minulého týždňa na viac než hodinu rozdelená na dva samostatné ostrovy. Juhovýchod s prebytkovou bilanciou a zvyšok regiónu s nedostatkovou bilanciou. Dôvodom incidentu bol náhly pokles frekvencie o rizikových 250 mHz. V Európe bola minulý týždeň zaznamenaná málo vídaná odchýlka frekvencie. Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) informovala, že v piatok (8. januára 2021) v čase 14:05 došlo v synchrónne prepojenej oblasti kontinentálnej Európy k dramatickému poklesu frekvencie na úrovni zhruba 250 mHz. Zóna bola následne rozdelená do dvoch samostatných ostrovov. Pokles frekvencie v tomto rozsahu môže teoreticky viesť k blackoutu.
-
Na dennom trhu OKTE sa v roku 2020 zobchodovalo o pätinu elektriny viac
8.1.2021Minulý rok sa na dennom trhu spoločnosti OKTE zobchodovalo medziročne o 19 % elektriny viac. Priemerná cena obchodov bola na úrovni 34 EUR/MWh. O takmer polovicu vzrástlo v roku 2020 aj obchodovanie na platforme vnútrodenného trhu. V uplynulom roku sa spoločnosť OKTE medzi odbornou verejnosťou spomínala najmä v súvislosti s úlohou zúčtovateľa podpory OZE a VÚ KVET a hľadaním riešenia akútneho deficitu, ktorý súvisel s nastavením tarify TPS, prípadne historicky prvou aukciou záruk pôvodu zelenej elektriny. Primárnou činnosťou OKTE, ktorá je stopercentnou dcérou Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, je organizácia krátkodobého trhu s elektrinou. Záujem o obchodovanie na dennom trhu spoločnosti OKTE v minulom roku narástol. Celkové množstvo zobchodovanej elektriny v roku 2020 predstavovalo hodnotu 12,71 TWh. Zobchodované množstvo na predaj pritom dosiahlo úroveň 6,875 TWh a na nákup 5,834 TWh.
-
Názor: Čo priniesol rok 2020 v energetike a čo nás čaká
7.1.2021Nezávislý analytik Kristián Takáč sumarizuje hlavné udalosti uplynulého roka v domácej energetike a predstavuje najväčšie očakávania pre rok 2021, ktorý bude podľa jeho názoru kľúčový z pohľadu rozvoja celého sektora do budúcnosti. Minulý rok sme prežili tak trochu „v pauze“. V očakávaní toho, čo príde, akým spôsobom a kedy sa epidémia skončí. S pokorou sme zistili, že predpovedanie budúcnosti stojí na tenkom ľade. Možno aj preto bolo klasických novoročných článkov o bilancovaní predošlého roku ako šafranu a predpovedí ešte menej. Téma energetiky sa v záplave všetkých správ o stúpajúcom počte mŕtvych na COVID-19 a chaose v nemocniciach môže zdať triviálnou. Ale keď dráma opadne, bude sa možné bez výčitiek pozrieť do spätného zrkadla a zhodnotiť, čo sa v roku 2020 udialo a či nám predpovede na ten budúci vyšli. Začiatkom roka 2020 to vyzeralo, že najvýraznejšou témou budú parlamentné voľby, ale prakticky okamžite po voľbách na nás dopadla pandémia koronavírusu. V úvode marca sa život vo väčšine Európy zastavil. Dôsledkom bol prudký prepad spotreby a cien elektriny. S pozastavením priemyselnej výroby a straty príjmov sa objavili aj prvé problémy so splácaním faktúr. Nové vedenie Ministerstva hospodárstva (MH) niekoľko týždňov po voľbách vyrukovalo s pomocným balíčkom. Okrem iného bolo zavedené moratórium na uplatňovanie sankcií v energetike, ale taktiež sa predĺžil čas na realizáciu určitých iných povinností (napríklad inštalácia IMS). Štátny tajomník Karol Galek zároveň naznačil, že okrem riešenia krátkodobých problémov sa MH popasuje aj s dlhodobými a štrukturálnymi problémami slovenskej energetiky. Jednou z prioritných tém sa malo stať vyriešenie deficitu, ktorý vznikol nekorektným nastavením výšky tarify za prevádzku systému (TPS). Okrem existujúceho, tzv. historického deficitu (vyše 270 mil. eur za obdobie 2018 - 2019), ktorý znášali prevádzkovatelia distribučných sústav (PDS), bolo tiež potrebné riešiť deficit spoločnosti OKTE (od 1.1.2020 prevzala vyplácanie podpory OZE na svoje plecia). Deficit nebezpečne rýchlo narastal práve z dôvodu prepadu spotreby a cien elektriny. Zámer nájsť trvalé riešenie nastavenia TPS sa následne objavil aj v programovom vyhlásení novej vlády, aj keď v trochu vágnejšej forme. Vláda sa zaviazala, že bude hľadať riešenia na zníženie koncovej ceny elektriny, predovšetkým na zníženie výdavkov vynakladaných na podporu OZE, VÚ KVET a domácej ťažby uhlia... V programovom vyhlásení z konca apríla sa našli aj ďalšie dobré zámery. Okrem iného bola deklarovaná vôľa k postupnej deregulácii cien dodávky elektriny, plynu a tepla. Miesto vo vyhlásení si našlo tiež obligatórne zvyšovanie energetickej efektívnosti, podielu OZE, ale aj dokončenie 3. a 4. bloku JE v Mochovciach a odstavenie výroby elektriny z domáceho uhlia. Azda najdôležitejším bodom však bol záväzok vlády zabezpečiť nezávislé a odborné fungovanie ÚRSO. Výmena šéfa ÚRSO a rošády štátnych nominantov Prišlo leto a s ním aj uvoľnenie COVID reštrikcií. Začali sa riešiť otázky, ktoré nie nutne súviseli, alebo boli bezprostrednou reakciou, na pandémiu. Na verejnosť začali prenikať správy o vzniku štátneho teplárenského holdingu. Od virtuálneho zlúčenia štátnych teplární pod jednu strechu si MH sľubovalo efektívnejšie riadenie a nižšie koncové ceny tepla pre spotrebiteľov. Efektívnejší dohľad nad hospodárením ostatných energetických spoločností s majetkovou účasťou štátu mali zabezpečiť noví nominanti štátu, ktorých MH vybralo prostredníctvom verejnej súťaže. Už skôr rozhodlo Ministerstvo financií (MF) o výmene väčšiny členov predstavenstva v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS), aj keď iba do doby uskutočnenia regulérneho výberového konania. Najväčšia personálna zmena však nastala na čele ÚRSO. Keďže predošlá vláda predsedu ÚRSO nominovala v rozpore so zákonnými podmienkami, Jahnátek bol v júni odvolaný a MH vypísalo výberové konanie na nového predsedu ÚRSO. V júli sa ním stal Andrej Juris, bývalý člen predstavenstva Západoslovenskej distribučnej. Bolo to v hodine dvanástej, keďže v priebehu jesene bolo treba poupratovať v cenových rozhodnutiach a v rekordne krátkom čase predložiť regulačnú politiku na nové regulačné obdobie. Tarify pre prevádzkovateľov distribučných a prenosovej sústavy boli nakoniec schválené pár dní pred Vianocami, regulačná politika však uzrie svetlo sveta až na jeseň 2021. Rozhodnutie o predĺžení termínu predloženia regulačnej politiky je správne: v priebehu dvoch až troch mesiacov by nebolo možné pripraviť plnohodnotný a kvalitný dokument. ÚRSO získaný „oddychový čas“ využil na riešenie problémov, ktoré sa predtým buď odkladali, alebo vôbec neriešili. Spustila sa debata o repoweringu, teda reštrukturalizácii podpory OZE a možnej budúcej podobe TPS. Vznikla komisia, ktorá má vypracovať udržateľné a dlhodobé riešenie energetickej chudoby. Nové vedenie ÚRSO sa aktívne zapojilo do debaty o implementácii štvrtého energetického balíka (alias „Clean energy for all Europeans“) a podobe národnej verzie Plánu obnovy a odolnosti. Slovenský plán obnovy sklamaním pre energetikov Posledné dva menované body boli nosnými témami pre MH počas jesenných mesiacov. Nová európska legislatíva v oblasti trhu s elektrinou a plynom prijatá na úrovni EÚ v júni 2019 mala byť transponovaná do národného právneho rámca do konca minulého roka, teda aspoň pokiaľ ide o smernicu 2019/944. MH v priebehu jesene zorganizovalo niekoľko (kvalitne pripravených) online konzultácií s účastníkmi trhu, avšak daný termín sa evidentne nepodarilo dodržať. Podľa vyjadrení MH budeme meškať s implementáciou novej európskej legislatívy zhruba rok. Európska komisia bola počas prvých mesiacov pandémie trochu v kŕči. Keď sa členské krajiny v júli dohodli na finančnom mechanizme pomoci ekonomikám postihnutým krízou, vo vzduchu bola cítiť nádej, že to zvládneme. Z celkového balíku 750 mld. eur malo Slovensko dostať geniálnych 7,5 mld. eur. Aj keď neskôr došlo k miernej revízii sumy, na kapitolu „zelená ekonomika“, do ktorej spadá aj energetika, malo ísť až 1,9 mld. eur. Rozčarovanie medzi energetikmi bolo preto značné, keď MF krátko pred Vianocami zverejnilo draft, podľa ktorého sa na energetiku vyčlenilo iba zhruba 100 mil. eur. Vzhľadom k potenciálu, ktorým energetika môže prispieť k všeobecnej ekologizácii slovenského priemyslu a domácností (sektor energetiky tvorí polovicu slovenských emisií skleníkových plynov) a zohľadňujúc objem investícií, ktoré si infraštruktúra vyžaduje ako následok vyššieho podielu OZE v energetickom mixe, ale aj z dôvodu novej európskej legislatívy, je to žalostne málo. Za tieto peniaze nemôže Slovensko zásadným spôsobom prispieť k digitalizácii sietí, podporiť vznik digitálnej platformy (datahubu) na efektívnu výmenu dát medzi existujúcimi a novými účastníkmi trhu (agregátori, samospotrebitelia z OZE, energetické spoločenstvá). Zostáva preto dúfať, že modernizácia a digitalizácia sektora bude môcť čerpať prostriedky z iných fondov, napríklad z Modernizačného fondu, prípadne zo štrukturálnych fondov nového programového obdobia. V elektroenergetike a plynárenstve v priebehu roka 2020 zarezonovalo množstvo ďalších tém. Keďže však tento článok nemá ambíciu stať sa románom na pokračovanie, zmienim v krátkosti iba niektoré. Aj v roku 2020 pokračovala mochovecká sága, tentokrát aj za asistencie NAKA. Dozvedeli sme sa, že rozpočet dostavby bude nutné asi už po desiatykrát navýšiť a spustenie blokov do prevádzky sa znovu odložilo. Pozitívom je, že súkromní akcionári Slovenských elektrární (SE) sa dohodli na poskytnutí ďalšej pôžičky na dokončenie nových blokov EMO (a zároveň aj na zmene niektorých podmienok zmluvy z roku 2015). Nové vedenie MH umožnilo skupine E.ON dokončiť slovenskú časť globálnej transakcie, predmetom ktorej bola výmena niektorých aktív so skupinou RWE. Skupina VSE Holding tak prešla pod manažérsku kontrolu E.ON a doterajší manažment bol čiastočne vymenený. MH, respektíve štát, dostalo zároveň od E.ON čiastku 35,2 mil. eur a predkupné právo na paroplynovú elektráreň v Malženiciach. Spoločnosť ZSE pokračovala v úspešnej realizácii medzinárodného projektu ACON, a okrem toho získalo z mechanizmu CEF Energy takmer 100 mil. eur na ďalší podobný projekt, Danube InGrid. Do medzinárodných projektov boli v priebehu roka 2020 zapojené aj spoločnosti SEPS a OKTE. Na jeseň sa znovu rozhýbal tzv. interim projekt v oblasti prepájania národných denných trhov a určitý pokrok spravilo OKTE aj v rámci XBID/SIDC (integrácia vnútro-denných trhov). SEPS zas pokročil v implementácii projektov MARI a PICASSO, ktoré majú zabezpečiť obchod s regulačnou elektrinou na celoeurópskej úrovni. Spoločnosť Eustream koncom februára vyhovela dlhodobej žiadosti ukrajinskej protistrany a spustila virtuálny reverzný tok plynu na prepojovacom bode Veľké Kapušany. Napriek tomu sa strany dostali do sporu, keď ukrajinský prepravca plynu (Gas TSO of Ukraine) na sklonku jari oznámil „dlhotrvajúce opravné práce“ na prepravnom bode Budince, zrejme so zámerom zabezpečiť fyzický reverz na prepravnom bode v Kapušanoch. Eustream koncom februára vyhovel dlhodobej žiadosti ukrajinskej protistrany a spustil virtuálny reverzný tok na prepojovacom bode Veľké Kapušany. Napriek tomu sa strany dostali do sporu keď ukrajinské TSO na v júni oznámil „dlhotrvajúce údržbárske práce“ na prepravnom bode Budince. Zámerom Ukrajincov bolo zrejme dotlačiť Eustream do zlúčenia bodov Budince a Kapušany, čím by sa zvýšila prepravná kapacita na tomto spoločnom virtuálnom bode. Eustream sa ako prejav dobrej vôle rozhodol dočasne (do konca októbra) poskytnúť kapacitu na výstupnom bode v Kapušanoch v objeme 60 miliónov m3 plynu denne. Obnoviteľné zdroje energie na rázcestí Rozvoj OZE na Slovensku v predošlom roku skôr stagnoval, navzdory ústretovým deklaráciám zo strany vlády. V januári prešiel záväzok výkupu zelenej elektriny z distribučných spoločností na SPP a vyplácanie podpory na OKTE. V januári OKTE od ÚRSO prevzalo tiež kompetenciu vydávania záruk pôvodu elektriny vyrobenej z OZE a VÚ KVET. Kým tieto zmeny samotní výrobcovia elektriny z OZE v podstate nepocítili, marcovú ľadovú sprchu zo strany ÚRSO vo forme oznámenia o strate nároku na podporu doplatkom pre subjekty, ktoré mali podlžnosti na daniach alebo zdravotnom a sociálnom poistení, bolo ťažké odignorovať. Po nástupe novej vlády sa zdalo, že OZE svitá na lepšie časy. Bola ohlásená prvá pilotná aukcia pre fotovoltiku, vietor a biomasu v celkovej výške 50 MW inštalovaného výkonu. Po nejakom čase však bola aukcia zrušená a na záver roka prišlo oznámenie o opätovnom odložení termínu. Čo je však určite chvályhodné je naštartovanie debaty o repoweringu, úhrada TPS deficitu za rok 2018 a rok 2020 (alebo aspoň jeho väčšiu časť) a preukázanie politickej vôle riešiť vyše šesť rokov trvajúci tzv. stop-stav. Pripájanie nových OZE má umožniť predovšetkým realizácia dvoch nových slovensko-maďarských prenosových vedení. V novembri firma SEPS oznámila, že ich spustenie do prevádzky oproti pôvodnému harmonogramu mešká a za nový termín realizácie stanovilo začiatok apríla 2021. Jednoznačne pozitívne treba vnímať uskutočnenie historicky prvej aukcie na nevyužité záruky pôvodu elektriny v krajinách V4, ktorú OKTE zrealizovalo začiatkom novembra. Zobchodované boli záruky v objeme 342 GWh elektriny, čo predstavovalo takmer polovicu dostupného množstva (708 GWh). V máji tiež spoločnosť InoBat Auto zverejnila zámer postaviť továreň na výrobu špecializovaných lítiových batérií pre elektromobily. Len dva týždne potom, čo Európska komisia predstavila svoju stratégiu pre vodíkové technológie, prišiel minister hospodárstva Richard Sulík so zoznamom 14 opatrení na podporu vodíkových technológií na Slovensku. Medzi opatreniami bolo spomenuté vytvorenie Centra výskumu vodíkových technológií, výstavba vodíkových čerpacích staníc alebo dotácie na podporu nákupu vodíkových áut (v ďalšom programovom období). Mimo štátnych podporných schém, napríklad prostredníctvom akcelerátorov spoločnosti Civitta, svoju činnosť naďalej rozvíjalo niekoľko sľubných start-upov v oblasti energetiky. Najväčšie výzvy a očakávania roku 2021 Rok 2020 priniesol pozitívne momenty aj sklamania. Nový rok nebude iný a kým väčšina z nás nebude zaočkovaná, tak bude asi rovnako divný a dramatický. Isté však je, že výziev v oblasti energetiky bude viac než dosť. S napätím a značnou dávkou skepsy budeme sledovať, ako sa dokončuje tretí blok Mochoviec. Do prevádzky bude spustený slovensko-poľský plynovod a taktiež spomínané slovensko-maďarské prenosové vedenia. Pokračovať bude implementácia štvrtého balíka a miera úspechu repoweringu rozhodne o nových OZE, ako aj o tom, či budú ceny pre priemysel konkurencieschopnejšie oproti okolitým krajinám. Očakáva sa aj začiatok procesu deregulácie cien elektriny a plynu pre domácnosti. Distribučným spoločnostiam sa možno splatí časť TPS deficitu za rok 2019 a zrejme prebehne aj aukcia na nové OZE. Realitou sa stane spoločný podnik SPP a ČEZ ESCO, ktorý bude ponúkať garantované energetické služby. Začiatkom roka má byť na rokovanie vlády predložená aj národná vodíková stratégia. Schválenie čaká Partnerskú dohodu na programové obdobie 2021 – 2027, von pôjdu prvé výzvy... V priebehu januára, resp. februára dostaneme z Bruselu spätnú väzbu na vládny návrh Plánu obnovy a odolnosti. Jeho finálnu podobu zašle vládny kabinet Európskej komisii v apríli. Pokračovať bude implementácia štvrtého energetického balíka a príprava sekundárnej legislatívy. Následne prebehne revízia aktuálneho „market dizajnu“. Napríklad sa má zmeniť spôsob, akým sa dnes obstarávajú podporné služby, resp. disponibilita. Svetlo sveta uzrie nová regulačná politika ÚRSO na roky 2022 až 2026. Vláda vydrží a plnou parou vyrazíme na cestu skutočnej modernizácie Slovenska. A možno príde aj kúzelník... PF 2021! Autor: Kristián Takáč, nezávislý analytik
-
ÚRSO zvažuje vytvorenie inštitútu energetického ombudsmana
5.1.2021Regulačný úrad plánuje posilniť ochranu odberateľov energií. Okrem prijatia charty práv spotrebiteľov, ktorá má zvýšiť osvetu, by mohol na Slovensku premiérovo vzniknúť aj inštitút energetického ombudsmana. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) oznámil, že pracuje na novej koncepcii so zámerom ochrany spotrebiteľov. Podľa predsedu ÚRSO Andreja Jurisa je tento cieľ možné dosiahnuť nielen tradičnou cestou - stanovovaním cien za dodávku elektriny, plynu a vody, ale škála možností je oveľa širšia. „Je to aj o necenových aspektoch a nástrojoch, ktoré má úrad k dispozícii, aby spotrebiteľom v prípade núdze reálne pomáhal. Vnímam, že doteraz úrad aktívne necenové nástroje pri ochrane spotrebiteľa nevyužíval,“ zdôraznil Juris.
-
Nestačila ani zmena zákona. Kauza zániku podpory položila desiatky výrobcov
4.1.2021Minuloročný Jahnátkov čierny zoznam výrobcov elektriny s nedoplatkami na daniach alebo odvodoch sa pre mnohých stal osudným. Hoci pomoc od zákonodarcov prišla na jeseň, pre desiatky majiteľov zelených elektrární bolo už neskoro a definitívne tak stratili nárok na podporu doplatkom. V marci 2020 upovedomil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) viac než stovku výrobcov zelenej elektriny, že kvôli podlžnostiam na daniach, zdravotnom a sociálnom poistení strácajú nárok na podporu doplatkom. Uplatnil sa dovtedy nenápadný paragraf zákona o podpore OZE a VÚ KVET, ktorý platil od 1. januára 2014. Kauza bola pre subjekty šokom aj z toho dôvodu, že ÚRSO plánoval vyplatené doplatky vymáhať aj spätne. V niektorých prípadoch mali výrobcovia prísť o celý objem podpory od roku 2014 na základe nedoplatkov v hodnote zopár eur. Vzniknutú situáciu mala korigovať poslanecká novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Legislatívny návrh vychádzal z materiálu advokátskej kancelárie Poláček & Partners, ktorý si nechala vypracovať asociácia SAPI. Novelizácia dala dotknutým výrobcom druhú šancu. Ak do 1. novembra 2020 stihli uhradiť svoje podlžnosti, právo na podporu doplatkom im pokračuje podľa pôvodných podmienok. Zároveň im bola doplatená časť podpory, ktorá im v roku 2020 chýbala na účtoch. Firma OKTE ako nový zúčtovateľ podpory im bola povinná vyplatiť chýbajúcu podporu do 60 dní od účinnosti novely zákona, teda najneskôr do 31. decembra 2020. Pre desiatky výrobcov kauza nemala šťastný koniec. Tí, ktorí termín nedodržali, stratili podporu nenávratne.
-
ÚRSO čakal do poslednej chvíle. V roku 2021 sa hodnota TPS zvýši o 0,5 %
31.12.2020Regulačný úrad rozhodol, že tarifa za prevádzkovanie systému, prostredníctvom ktorej sa dotujú obnoviteľné zdroje, kogenerácia elektriny a tepla alebo spaľovanie domáceho uhlia, sa v budúcom roku zvýši o 0,5 %. Parametre, ktoré vstupujú do výpočtu, bude úrad naďalej monitorovať a nevylučuje, že hodnotu TPS môže znova upraviť. Najťažšia a najkomplexnejšia úloha, pred ktorou stojí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Takto označil proces stanovovania tarify za prevádzkovanie systému (TPS) pre rok 2021 nový predseda ÚRSO Andrej Juris. TPS je nezanedbateľnou zložkou koncovej ceny elektriny, aktuálne na úrovni cca. 18 %, cez ktorú sa dotuje výroba elektriny z OZE a VÚ KVET, výroba elektriny z domáceho uhlia, ako aj niektoré činnosti spoločnosti OKTE. Od 1. januára 2021 sa TPS zvýši zo súčasnej hodnoty 23,621 eur/MWh na 23,7405 eur/MWh. Hodnota TPS je založená na predpokladoch vývoja viacerých parametrov v roku 2021: očakávané náklady na výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia, očakávaná výroba elektriny z OZE a KVET, očakávané náklady spoločnosti OKTE, očakávaná koncová spotreba elektriny, očakávaná trhová cena elektriny.
-
Názor: V návrhu Plánu obnovy sa na energetiku vyčlenilo len 100 miliónov eur. Je to smutne málo
23.12.2020Je to oficiálne. Energetika nie je zásadnou vládnou prioritou na ďalšie roky. Teda aspoň pokiaľ ide o financovanie aktivít v energetike z Plánu obnovy. Z celkového rozpočtu 5,85 mld. eur má na obnovu energetických sietí a nové kapacity obnoviteľných zdrojov energie iba 100 miliónov eur. To je škaredo málo, ak zvážime potenciál energetiky v rámci boja proti klimatickej zmene, ale aj technologické zmeny, ktorým je sektor vystavený, píše expert Kristián Takáč. Zároveň ako potrebujeme zvyšovať energetickú efektívnosť a podiel OZE, potrebujeme totiž modernizovať siete a budovať novú infraštruktúru pre elektromobily a skladovanie elektriny. Musíme umožniť vznik nových trhových segmentov a implementovať novú európsku energetickú legislatívu. Máme obrovské nevyužité možnosti v oblasti teplárenstva a distribúcie tepla. Ak chce EÚ dosiahnuť energetické a klimatické ciele stanovené na rok 2030, podľa Európskej komisie je potrebné v období 2021 - 2029 každoročne preinvestovať dodatočných 177 mld. eur... Netvrdím, že jedine energetika môže prispieť k splneniu stanovených cieľov a že zelená obnova budov alebo modernizácia železníc, teda priority, ktoré boli v rámci kapitoly Zelená ekonomika spolu s energetikou podporené výrazne štedrejšou sumou, sú nepodstatné. Úroveň rozvoja energetického sektora však ide ruka v ruke s rozvojom a modernizáciou spoločnosti ako takej a energetika by preto mala byť minimálne tak dôležitou prioritou akou je digitalizácia (mimochodom, na "toxickú" prioritu eGovernment v ktorej sa už utopili asi miliardy ide takmer päť krát toľko peňazí). Nie nadarmo Európska komisia stanovila, že na kapitolu "Zelená ekonomika" do ktorej oblasť energetiky spadá, má byť vyčlenených až 37 % z celkového objemu Plánu obnovy. Áno, iste, Plán obnovy nie je všeliekom a existujú aj iné možnosti financovania (štátny rozpočet, klasické eurofondy, ESFI atď.). Avšak tieto štandardné inštrumenty by mali riešiť problémy, ktoré sa dlhodobo odsúvali do úzadia (zdravotníctvo, školstvo, modernizácia štátnej správy...). Zmyslom Plánu obnovy je pomôcť zmierniť negatívne ekonomické dôsledky pandémie. A sektor energetiky, rovnako ako takmer všetky sektory v ekonomike, v dôsledku pandémie utrpel (pokles spotreby, pokles cien...). Škoda tejto premárnenej príležitosti. Bude určite zaujímavé sledovať, ako sa k energetike vo svojich návrhoch postavili iné členské krajiny a čo na ten slovenský povie Európska komisia... Autor: Kristián Takáč, nezávislý expert
-
Ján Karaba: Skepsu voči repoweringu môže prelomiť zmysluplné nastavenie
22.12.2020Zámerom repoweringu nie je len reštrukturalizácia podpory výroby zelenej elektriny, ale rovnako dôležitou súčasťou návrhu je modernizácia existujúcich elektrární. Úlohou SAPI je presvedčiť výrobcov, aby repowering vnímali ako príležitosť. So šéfom asociácie Jánom Karabom sme sa rozprávali aj o riešení G-komponentu a konkurencieschopnosti fotovoltických technológií na Slovensku. Termín repowering ešte prednedávnom poznal len málokto. Momentálne ide o jeden z najfrekventovaných výrazov v domácej energetike, ktorý je pre kompetentných symbolom budúcej reformy podporu systému OZE a VÚ KVET. Čo od repoweringu očakáva SAPI? Myšlienka repoweringu sa dostala do povedomia vďaka iniciatíve Lívie Vašákovej a SAPI a teší ma, že sa takto uchytila. Nejde teda o originálny nápad MH SR alebo ÚRSO. Na odborných fórach sa tento rok intenzívne diskutovalo s distribučnými firmami a OKTE o problematike historického dlhu a cenovej regulácii, ktorá tu bola doteraz. Ďalší vývoj systému podpory OZE a VÚ KVET je totiž do veľkej miery naviazaný na vyriešenie tohto dlhu. Bez toho sa nedajú robiť ďalšie reformy. Aj samotné MH SR vyhlásilo, že kým sa problém súvisiaci s TPS nepodarí vyriešiť, vyhlásenie aukcie na nové OZE nebude možné, pretože by to výrazne ovplyvnilo výšku tarify. Repowering má byť preto principiálnou odpoveďou na súčasnú situáciu ohľadom TPS, ale nie je to výlučne reakcia. Je to zároveň progresívny návrh, ktorý rieši otázku, ako ďalej s existujúcimi zdrojmi. Pre SAPI je táto časť rovnako dôležitá ako riešenie, ktoré sa týka reštrukturalizácie podpory. Aké hlavné predpoklady musia byť podľa vás splnené, aby bol tento koncept úspešný? Základným predpokladom je kvalitné nastavenie. My sme vypracovali pre ÚRSO relatívne podrobné odporúčania, aby toto nastavenie dávalo zmysel a výrobcovia mali ochotu vstúpiť do týchto schém. Ak má totiž repowering uspieť, musí byť založený na princípe dobrovoľnosti. Pokiaľ ide o členov SAPI, aká je ich odozva na tento návrh? Je tam zatiaľ istá neistota alebo skepsa z ich strany, čo vychádza zo skúseností s ÚRSO v minulosti. Mnohí výrobcovia ešte stále riešia kauzu 1508, pretože vtedy stratili podporu doplatkom na celý rok. Urobiť reformu, ktorá má finančný dopad na výrobcov, nie je možné bez toho, aby to bolo z ich strany odsúhlasené. Výrobcovia v súčasnosti riešia aj G-komponent, ktorý považujú za nespravodlivosť a tiež vnímajú ako problém, že sa v tejto veci nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR alebo to, že sa v zákone legalizoval tento poplatok. Odtiaľ primárne pramení zdroj určitej skepsy a nedôvery zo strany výrobcov. V rámci SAPI sa preto snažíme docieliť, aby sa na repowering pozerali pozitívne ako na príležitosť. Ak sa ho totiž podarí nastaviť zmysluplne, môže sa stať zaujímavým prvkom ďalšieho rozvoja OZE u nás. Skúste povedať niečo viac o návrhu, o ktorom sa diskutuje na úrovni ÚRSO a MHSR aj za účasti SAPI. Šéf ÚRSO Andrej Juris nedávno uviedol, že pri predĺžení podpory sa zvažuje rozpätie od 5 do 10 rokov, ale nastavenie sa môže líšiť podľa technologických špecifík jednotlivých zariadení. Môžete priblížiť, akým smerom sa vyvíja diskusia? Náš návrh s detailnými výpočtami sme odprezentovali ÚRSO. Vychádzali sme zo základných cieľov, ktoré chcú MH SR a regulačný úrad dosiahnuť, predovšetkým teda zníženie systémových nákladov. Vo všeobecnosti platí, že čím bude predĺženie podpory dlhšie, tým viac sa znížia ročné náklady. Verím, že ÚRSO bude brať tento predpoklad do úvahy. Teraz musíme počkať na január 2021. Najskôr sa musí novelizovať primárna legislatíva. Až následne sa môžu začať vydávať jednotlivé podriadené právne predpisy ÚRSO, ktoré budú presne určovať podmienky, za ktorých sa výrobcom ponúkne možnosť repoweringu. Proces sa natiahne na mnoho mesiacov, ale hlavnou ambíciou je zrealizovať to čo najskôr, aby sa výrobcovia mali možnosť rozhodovať, či do tejto schémy vstúpia alebo nie, už do konca budúceho roka. Foto: V júni po rokovaní hospodárskeho výboru NR SR v súvislosti s kauzou zániku podpory. Predĺženie podpory dáva pre SAPI zmysel iba o 10 rokov, rozumiem tomu správne? Zmysel by to z pohľadu úspor dávalo aj na 15 rokov. Do veľkej miery je to finančná matematika, ale nie som si istý, či by to bolo priechodné aj legislatívne. Toto už nie je na nás, aby sme to posudzovali. S vysokým počtom zapojených výrobcov do repoweringu by mohla podľa výpočtov SAPI úspora dosiahnuť až 80 miliónov eur. Z akých predpokladov ste pri kalkulácii vychádzali? Ekonomický prepočet vychádza z predpokladu, že by do toho vstúpili všetci fotovoltickí výrobcovia za motivačných podmienok, ktoré sme navrhli, rešpektujúc princíp efektivity systému. Úspora 80 miliónov eur by bola výsledkom repoweringu, resp. reštrukturalizácie feed in tarify počas obdobia 10 rokov. Samotná podpora by podľa ÚRSO mala byť viazaná na fixný objem výroby elektriny. Pri fotovoltickej elektrárni by na ročnej báze išlo napríklad o prvých tisíc hodín produkcie. Výroba nad tento objem by sa mohla ďalej voľne predávať na trhu, čo podľa úradu vytvára potenciál ďalších príjmov a rozvoj nových zelených produktov. Stotožňujete sa s takýmto nastavením? Rozumiem tomu, čo sa ÚRSO snaží dosiahnuť. Nie som si úplne istý, či by šlo o najlepšie nastavenie systému. Tento prvok sa dá iba ťažko prepočítať zo strany výrobcov. Prikláňam sa skôr k názoru, že by to skomplikovalo zamýšľaný účel repoweringu. Ak sa mení niečo, čo je pevne garantované na niečo, čo je garantované iba čiastočne, výsledkom je rizikovosť, ktorú výrobcovia nemusia chápať. Domnievate sa teda, že zavedenie parametra fixného objemu by mohlo výrobcov skôr odradiť? Ak to bude zle nastavené, tak určite. Čo je fixný objem? V pracovnom návrhu je 1000 megawatthodín hodín, ale čo s ďalšími? Ak bude pre elektrárne, ktoré vyrábajú 1300 MWh, garantovaných len 1000 MWh, tento spôsob podpory zrejme vyhodnotia ako nevýhodný. A pritom práve veľkí výrobcovia majú najväčší efekt na repowering. Ak akceptujú zníženú výkupnú cenu, výsledkom budú v systéme najväčšie úspory. Našim najdôležitejším komunikačným bodom v schéme repoweringu je to, aby sa zapojil maximálny počet výrobcov. Nie bazírovať na tom, aby tam bola čo najnižšia výkupná cena. Keďže to bude dobrovoľné, zlým nastavením systému sa môže stať, že to skončí neúspechom a výrobcovia do toho nevstúpia. Druhou úrovňou repoweringu je možnosť uskutočniť zásadnú rekonštrukciu elektrárne, aby mohla fungovať ďalej a SR neprišlo o existujúce kapacity OZE. Existuje tu konsenzus? Toto je repowering v pravom zmysle slova. To, o čom sme bavili doteraz, je vlastne iba časť venovaná reštrukturalizácii výkupnej ceny. Repowering znamená, že investor alebo prevádzkovateľ pristúpi k obnove zariadenia, k jeho modernizácii: technologickej alebo napríklad zmene palivovej základne. Aj k tomu sme predložili náš návrh a výpočty. Všetko bude závisieť od toho, ako ÚRSO vyhodnotí potenciál naozajstného repoweringu. Sú totiž výrobcovia, ktorí nebudú chcieť repowerovať. Časť z nich má zariadenie v tak dobrom technickom stave, že to pre nich nedáva žiadny technický význam. Repowering dáva osobitne veľký zmysel pre prevádzkovateľov bioplynových staníc, ktoré pri strate garantovanej výkupnej ceny pôjdu všetky (až na niektoré výnimky) úplne do krachu. Ekonomicky im to jednoducho nebude vychádzať. Ak však nebudú môcť ďalej prevádzkovať tieto zariadenia, Slovensko stratí dosť veľký podiel OZE na spotrebe elektriny, ktorý pravdepodobne už nikdy nebudeme schopní dohnať. Foto: Ján Karaba (úplne vľavo) na konferencii Clean.techsummit 2020 v Košiciach. Väčšine dotovaných elektrární sa skončí pätnásťročná podpora v rokoch 2025 až 2028. Máte indície od niektorých vašich členov, že reálne zvažujú ukončenie svojej činnosti? Samozrejme. Toto je úplne zjavné ekonomické rozhodnutie, pokiaľ napríklad zostane zachovaný G-komponent v takej podobe, v akej je teraz. V súvislosti s aktuálnym vývojom na trhu s elektrinou nemožno predpokladať, že podmienky predaja by boli tak výhodné, že by sa im to oplatilo prevádzkovať. Netvrdím, že všetkým, ale niektorým určite. Spomenuli ste G-komponent. K téme sa nové vedenie ÚRSO vyjadruje opatrne. Riešenie by mohla priniesť novelizácia vyhlášok úradu prvej polovici roku 2021. Očakáva SAPI zmenu? Zo strany úradu som zachytil, že táto téma sa bude prehodnocovať. Neviem však akým spôsobom. Spoločne so Slovenskými elektrárňami a spoločnosťou Veolia Energia Slovensku ste sa v októbri vo veci G-komponentu obrátili so sťažnosťou na Brusel. V akom je to stave? Zatiaľ neviem, pretože predpokladám, že Európska komisia (EK) komunikuje v tejto veci priamo s ÚRSO. My tam vidíme jasný rozpor s príslušným nariadením EÚ. Slovensko je podľa nás exemplárny prípad toho, ako sieťové poplatky nemajú byť nastavené. Dúfam, že nové vedenie ÚRSO to pochopí rýchlo a v rámci implementácie zimného balíka sa k tomu postavia čelom a tento problém sa vyrieši. Vzhľadom na znižovanie cien OZE technológií a zvyšovanie ich účinnosti, aká je v súčasnosti v slovenských podmienkach reálna možnosť vyrábať elektrinu z OZE, napríklad z fotovoltiky, bez akejkoľvek priamej finančnej podpory (v prípade konca stop stavu a bez G-komponentu)?
-
Eurostat: Podiel zelenej elektriny na Slovensku vlani skokovo narástol
21.12.2020Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej koncovej spotrebe energií na Slovensku dosiahol v minulom roku 16,9 %. Vypláva to z údajov Eurostatu. Podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej koncovej spotrebe energií na Slovensku bol podľa najnovších údajov Eurostatu za rok 2019 na úrovni 16,9 %. V medziročnom porovnaní to znamená nárast o 5 %. V ročnom predstihu tým Slovensko plní svoje národné záväzky voči EÚ do roku 2020, ktoré sú stanovené na 14 % podiel OZE. Na úrovni EÚ dosiahol podiel OZE na hrubej koncovej spotrebe energií 19,7 %. Z členských krajín je na čele rebríčka Švédsko s viac ako polovicou zelenej energie (56,4 %) na hrubej koncovej spotrebe energií. Hneď potom nasleduje Dánsko (43,1 %), Lotyšsko (41 %), Dánsko (37,2 %) a Rakúsko (33,6 %). Na opačnom konci európskeho rebríčka malo bol najnižší podiel OZE v roku 2019 v Luxembursku (7 %), na Malte (8,5 %), v Holandsku (8,8 %) a v Belgicku (9,9 %).
-
Ceny elektriny prudko rastú. Emisné kvóty i politika prispievajú k otrasom
18.12.2020Burzové ceny elektriny s dodávkou na budúci rok vzrástli od začiatku novembra o vyše 20 %. Nárast cien podporila vyššia cena emisných povoleniek. Spotový trh rovnako citlivo reagoval aj na aktuálne politické dianie. Na dôvody nedávnych pohybov a trendy do budúcnosti sme sa pýtali experta spoločnosti JPX Jána Pištu. Pražská burza PXE zaznamenáva prudké zdražovanie produktov s dodávkou v nasledujúcom roku. Priemerná hodnota forwardového produktu CAL-21, ktorá je okrem iného kľúčová aj pri nastavení regulovaných cien pre domácnosti a malé podniky na Slovensku, sa začiatkom novembra obchodovala na úrovni 41,71 EUR/MWh. V polovici decembra už cena kontraktu s dodaním na Slovensko na budúci rok vyskočila na hodnotu 50,74 EUR/MWh. Súčasný tlak na burzové ceny elektriny je výsledkom viacerých faktorov
-
Ktoré projekty majú šancu získať podporu z Modernizačného fondu?
16.12.2020Dve desiatky investičných projektov sú na najlepšej ceste získať podporu zo vznikajúceho Modernizačného fondu. Pozrite si zoznam. Modernizačný fond začne fungovať na budúci rok. Do indikatívneho zoznamu projektov, ktoré splnili hodnotiace kritériá a majú tak šancu získať dotáciu, sa dostalo 19 rôznorodých investičných zámerov a jedna investičná schéma. Podľa kritérií ich vybrala komisia zložená zo zástupcov Ministerstva hospodárstva (MH SR) a Ministerstva životného prostredia (MŽP). Spomenutý zoznam projektov bol minulý týždeň (10. decembra 2020) zaslaný Európskej investičnej banke a Investičnému výboru, ktorí budú rozhodovať o jeho schválení.
-
Aukcia na nové OZE sa odkladá. Na neurčito?
15.12.2020Rezort hospodárstva napriek plánom tento rok nespustí pilotnú aukciu na nové elektrárne vyrábajúce zelenú elektrinu. Otázkou preto zostáva, kedy a či vôbec bude prvá súťaž o príplatok pre nové obnoviteľné zdroje energie vyhlásená. Slovenskí investori sa prvej aukcie na nové OZE v roku 2020 nedočkajú. Pilot sa mal pôvodne uskutočniť ešte na jar, ale nové vedenie Ministerstva hospodárstva (MH SR) ho oficiálne zrušilo kvôli pandémii COVID-19. Reštartovanie aukcie chcel štátny tajomník MH SR Karol Galek stihnúť ešte do konca roka s ponukou minimálne 50 MW inštalovaného výkonu pre fotovoltické, veterné alebo biomasové elektrárne. Situácia sa medzičasom opäť zmenila. Problémom financie a nastavenie podmienok
-
Ropovod do Schwechatu nebude. Na spoločný podnik SPP a ČEZ sa použijú peniaze z firmy JESS, hovorí Sulík
14.12.2020Slovenský plynárenský priemysel ukončí rok 2020 so ziskom. Na financovanie firmy ESCO Slovensko sa použijú prostriedky zo spoločnosti JESS, ktorá vznikla s cieľom prípravy novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. V druhej časti rozhovoru s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom sme sa rozprávali aj o perspektíve vodíka na Slovensku a budúcom zdroji vykurovania na hornej Nitre. Po vašom nástupe na ministerstvo došlo k výmene vedenia aj v spoločnosti Transpetrol. Nový šéf slovenského prepravcu Ján Horkovič nám prezradil, že sa zrušila organizačná zložka firmy BSP Pipeline na Slovensku, ktorá už v Bratislave nemá ani kanceláriu. Končí projekt ropovodu do Schwechatu definitívne? Treba ho zrušiť. Ropovod z Bratislavy do Schwechatu nedáva žiadny zmysel a nie je v súlade so záujmami našej krajiny. Toto bolo skrátka pred desiatimi rokmi nešťastné rozhodnutie, ktoré sme teraz zastavili. Jedna vec je, že my by sme mohli dodávať ropu do Schwechatu, ale Rakúšania získavajú ropu primárne cez ropovodu Adria. Navyše aj u nich klesá spotreba ropy nástupom elektrických áut. V prípad krízy a výpadku dodávok nám ropu nepošlú, pretože si ju nechajú pre vlastné potreby. Ropovod do Schwechatu nedáva zmysel ani ekonomicky, lebo by sme jeho výstavbu museli zaplatiť. Z pohľadu bezpečnosti je našou dobrou zálohou napojenie ropovodu Družba na ropovod Adria v Maďarsku, kde bude strojnásobená kapacita na 5 miliónov ton ročne. Ak by bolo zle, ropovod s Maďarskom nám postačí. To je slovo do bitky a presne to, na čo sa v prípade potreby môžeme spoľahnúť. Navyše máme k dispozícii aj núdzové zásoby v zásobníkoch na viac než 90 dní. Ešte z opozičnej pozície ste pomerne ostro kritizovali hospodárenie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Ako hodnotíte perspektívu štátneho obchodníka do budúcnosti? Momentálne je tam naozaj schopný manažment. Tento rok ukončí spoločnosť SPP bez straty. Zisk bude síce iba malý, ale koniec koncov, táto firma tu primárne nie je na to, aby robila veľké zisky. Radšej nech majú nižšie ceny za dodávku energií, čo ocenia domácnosti, a zostanú bez straty. Korektne ale musím povedať, že niektoré opatrenia boli urobené už za minulej vlády. O spolupráci SPP a českej firmy ČEZ ESCO sa intenzívne hovorí už niekoľko rokov. Začiatkom roku 2021 by mal vzniknúť spoločný podnik na Slovensku. Ako vidíte jeho perspektívu? SPP je obchodník s plynom a ČEZ ESCO na Slovensku ponúka garantované energetické služby a ďalšie sofistikované služby na trhu, ktorý sa tu vytvoril. SPP samozrejme vie prispieť ďalšími možnosťami, na domácom trhu má státisíce zákazníkov. Ja osobne tu vidíme dobrú synergiu. Toto celé sa bude financovať z prostriedkov, ktoré ešte ostali v spoločnosti JESS, kam sa v minulosti nalial kopec peňazí, ktoré sa postupne „prejedajú“. Veľká časť z nich sa minula, ale zvyšok sa použije na investície do spoločného podniku SPP a ČEZ ESCO. Ak spomínate JESS, vo firme pripravujúcej novú atómku v Jaslovských Bohuniciach rovnako došlo k personálnym zmenám. Už v nej napríklad nefiguruje Andrej Jahnátek, syn odvolaného šéfa ÚRSO. Čo bude s touto firmou ďalej? Dovolia podmienky na trhu postaviť novú atómku? Toho času je to bezpredmetné. Do roku 2036 sa tam neurobí nič. Možno v ďalekej budúcnosti. Nezabúdajme, že JESS je spoločný podnik so spoločnosťou ČEZ, ktorá bude celú svoju energiu venovať výstavbe nového zdroja v Dukovanoch, ktorý chcú dokončiť do roku 2036. Teraz ide len o to, aby sme sa nepripravili o možnosti, neprepadla EIA a podobne. Ale v Bohuniciach sa neplánuje nič. Navyše, v Československu nemáme toľko odborných kapacít, aby sme tých ľudí zvesili z vešiaka. Druhá vec je, že máme veľa roboty: musíme spustiť štvrtý blok elektrárne v Mochovciach a vysporiadať sa s najstarším reaktorom A1 v Jaslovských Bohuniciach. To bude trvať ďalších desať rokov. Znamená to teda, že spoločnosť JESS bude formálne bude fungovať naďalej? Áno, len peniaze zoberieme na niečo rozumnejšie, pretože teraz sa nám tam iba zbytočne sušia. Zľava: Branislav Strýček (Slovenské elektrárne), Rastislav Januščák (Hornonitrianske bane) a Richard Sulík (MH SR). Aktuálnym problémom je vykurovanie hornej Nitry od roku 2024. Nedávne ste zorganizovali súboj koncepcií, kde boli predstavené projekty Slovenských elektrární a Hornonitrianskych baní, resp. Prievidzkého tepelného hospodárstva. Kedy očakávate, že padne rozhodnutie?
-
Richard Sulík: Miliónový dlh zo zelených elektrární? Distribučky súhlasia s päťročnými splátkami
12.12.2020Rezort hospodárstva sa dohodol so šéfmi regionálnych distribučných spoločností, že časť historického dlhu za zelené elektrárne, ktorý vznikol v roku 2019, im bude uhradený splátkami počas piatich rokov. V prvej časti exkluzívneho rozhovoru s ministrom Richardom Sulíkom sa tiež dozviete, prečo považuje repowering od ÚRSO za rozumné riešenie a čo si myslí o európskych cieľoch SR v oblasti OZE. Čo bola vaša najnáročnejšia úloha v oblasti energetiky po nástupe do funkcie ministra? Nielenže bola, ale stále je - stabilizácia Slovenských elektrární, ktoré sú dnes prakticky v defaulte. Za vyše dekádu, čo mal manažment v rukách taliansky Enel, mohla byť táto spoločnosť v lepšom stave. Veľkým problémom je dostavba jadrovej elektrárne Mochovce, ktorej termín dokončenia sa jedenásťkrát odložil a minimálne toľkokrát sa navýšil aj rozpočet tohto projektu. S týmto sa musíme popasovať. Za svetielko na konci tunela považujem, že v krátkom čase by sa mohlo udeliť prvostupňové rozhodnutie pre spúšťanie tretieho bloku. Zásadnou zmenou bola aj výmena vedenia ÚRSO. Ako opozičný politik ste boli silným kritikom regulačného úradu. Ceny energií sa podľa vás formovali na politickú objednávku, nie ako výsledok situácie na trhu. Na nedávnej tlačovej konferencii ste vystúpili s novým šéfom ÚRSO a oznámili ste odberateľom zníženie regulovaných cien energií na rok 2021. Časť odbornej verejnosti vás kritizovala, že ste prebrali maniere bývalých vlád. Bolo to správne rozhodnutie? Regulované ceny sme oznámili spoločne, lebo považujem za úspech tejto vlády, že konečne nominovala nezávislého šéfa na ÚRSO. Nefunguje to tak, že vám šéf ÚRSO spadne z neba. Niekto ho musí menovať a pravidlá sú také, že ÚRSO je a má byť nezávislé. Menuje ho vláda na návrh MH SR. Nominácia môže byť urobená normálne a korektne, alebo taká, že sa tam niečo upečie. My sme spravili otvorené výberové konanie. Prihlásili sa kvalitní kandidáti, prebehlo samotné konanie, potom verejné vypočutie a následne sme sa rozhodli pre jedného z tých, ktorý mi bol odporúčaný. Pána Andreja Jurisa som navrhol vláde, ktorá ho schválila. Takto to má byť. Transparency International Slovensko vyhodnotila nominácie MH SR ako najtransparentnejšie zo všetkých štátnych spoločnosti. To je najlepší dôkaz o to, že to u nás prebiehalo korektne. Andrej Juris má samozrejme úplne voľné ruky, ale keď mi oznámi, že ide znížiť ceny plynu o štvrtinu a ceny elektriny o 10 %, čo by jeho predchodca nespravil, nech môžu energetické firmy viac zarábať, tak ja si myslím, že to je dobrá príležitosť postaviť sa na tlačovú besedu s tým, že, keď je ÚRSO vedené korektne a cenotvorba sa nastaví korektným spôsobom, tak to môže pekne fungovať. Bývalý predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek sa po svojom odvolaní nechal počuť, že tento krok považuje za nezákonný a bude sa brániť súdnou cestou. Máte informácie, že sa tak aj stalo? Nemám žiadnu vedomosť o tom, aké kroky zvolí profesor Ľubomír Jahnátek, ale budeme na to určite primerane reagovať. Chcem tým iba povedať, že som presvedčený, že takáto cenová regulácia v prospech ľudí by pod jeho vedením nebola. Keď si to vynásobíte a predstavíte si, že pán Jahnátek sa bude dva roky súdiť a môže mu byť prisúdená výplata za dva roky, tak to je iba kvapka v mori oproti tým stovkám miliónov, ktoré ostanú ľuďom, lebo ceny energií budú od januára 2021 nižšie. Aktuálnou témou sú historické dlhy zo zelených elektrární voči regionálnym distribútorom. Štát už predstavil riešenie za rok 2018. Pokiaľ ide o rok 2019, rezort financií necháva spôsob, ako sa vysporiadať s dlhom, na úrovni 110 miliónov eur na MH SR a ÚRSO. Máte už riešenie? ÚRSO uskutoční tzv. repowering. Ako viete, podpora pre fotovoltické panely bola nastavená na 15 rokov a bola šialene vysoká. Až tak, že z tarify za prevádzkovanie systému (TPS) sa to nestíhalo platiť a preto vznikal historický dlh. Desať rokov už prebehlo a ostalo nám 5 rokov, kedy musíme platiť vysokú podporu s výhľadom, že počas tohto obdobia budeme tvoriť nejaký dlh. Ideme sa preto dohodnúť s vlastníkmi fotovoltických elektrární, že podpora nebude trvať 5, ale 10 rokov. Tá TPS, ktorá sa dnes vyberá, by nielenže mala stačiť, ale mal by nám ostať prebytok 22 miliónov eur. Počas piatich rokov sa splatí dlh za rok 2019, čo je dokopy 110 miliónov. Na tomto už existuje dohoda so šéfmi regionálnych distribučných spoločností. Rozhovory síce ešte prebiehajú, ale v zásade sme už dohodnutí, že to takto spravíme. Toto považujem za úplne korektné nastavenie. Do tretice ostáva ešte dlh z roku 2020. Ten vykryje spoločnosť OKTE tak, že jej bude navýšené základné imanie. Myslím si, že s týmto problémom, o ktorom drvivá väčšina ľudí nič netuší, sme sa vysporiadali dobre. Stojí nás to kopec roboty, ale keby sme to nespravili, dopady by boli horšie. Výsledkom totiž je, že ÚRSO nemusí zdvihnúť TPS. Toto je pre mňa dôležité. Naopak, ja by som bol rád, keby sa TPS od roku 2023 znižovala. Vtedy totiž prestaneme platiť podporu na ťažbu a výrobu elektriny z uhlia a definitívne sa zavrú bane. Odvtedy bude môcť ÚRSO v tom rozsahu znížiť TPS. Pri spomínanom repoweringu je zdôrazňovaná dobrovoľnosť. Čo v takom prípade, ak by veľká časť výrobcov navrhované podmienky neakceptovala? Toto rieši ÚRSO, ale dostal som informácie, že v tejto veci celkom dobre napredujú. Opakujem, toto sú desiatky hodín, čo musíte s týmito ľuďmi rokovať a dohodnúť sa s nimi na nejakom kompromise. Predĺženie podpory výrobcom elektriny z OZE a VÚ KVET si vyžiada zásahy do primárnej a sekundárnej legislatívy. Existuje dohoda s ÚRSO, dokedy to máte stihnúť zrealizovať? V priebehu budúceho roka. Distribučky vidia, že máme záujem tento problém riešiť. Toto tu v minulosti neexistovalo a štátu hrozili dokonca žaloby. Teraz vidia, že máme ochotu niečo spraviť a preto sú ich šéfovia v tejto veci ústretoví. Funguje to. Na druhej strane chápeme, že problém nám nevyhnije, akurát sa môžu problémy ešte viac zväčšiť v prípade, že by došlo k žalobe, úrokom a podobne. Ak ostaneme pri zelenej elektrine, európskym cieľom Slovenska je do roku 2030 zvýšiť podiel energie z OZE na hrubej konečnej spotrebe na úroveň 19,2 %. Podľa informácií, ktoré máte, je to reálne? To neviem, ale ak nie, nebol by to prvý cieľ EÚ, ktorý nebude splnený. Treba mať na pamäti aj výrobcov a priemysel. Až 25 % nášho HDP tvorí priemysel. Je to dvojnásobok toho, čo je v EÚ. Máme tu niekoľko naozaj veľkých spotrebiteľov elektriny. Najväčšie z nich, ako napr. Slovalco, majú už dnes zľavu, ale je tu množstvo ďalších firiem, ktoré trpia kvôli tomu, že TPS je vysoká. Ak si teraz dáme klapky na oči s tým, že musíme mať 19,2 % OZE do roku 2030, tak sa môže stať, že TPS nebude 23 EUR/MWh, čo je strašne veľa, ale bude 35 EUR/MWh. Komu by sme tým pomohli? Tu vidím aj priestor na vyjednávanie s Európskou komisiou, aby nám do tých 19,2 % aspoň čiastočne dovolili zarátať aj elektrinu z atómových elektrární. Po spustení tretieho mochoveckého bloku budeme mať zrejme najvyšší podiel jadrovej energie v energetickom mixe v EÚ a predstihneme aj Francúzsko. Investori už niekoľko rokov čakajú na možnosť stavať nové OZE. Aukcie na nové zelené zdroje by sa mala spustiť ešte do konca tohto roka, čo potvrdil na nedávnej diskusii ENERGOFÓRUM® štátny tajomník MH SR Karol Galek. Stihne sa to?
-
Spoločný podnik SPP a ČEZ ponesie názov ESCO Slovensko
11.12.2020Šéf predstavenstva spoločnosti SPP Milan Urban a generálny riaditeľ ČEZ ESCO Kamil Čermák podpísali dohodu o založení spoločného podniku. ESCO Slovensko má ambíciu stať sa do 2 rokov lídrom na tunajšom trhu v oblasti novej energetiky. Zľava: Milan Urban (SPP), Naďa Hartmann (ESCO Slovensko) a Kamil Čermák (ČEZ ESCO). Rozvoj moderných energetických riešení na Slovensku. Také má byť hlavné zameranie spoločnosti ESCO Slovensko, ktorého akcionármi s rovnocenným podielom 50 % budú spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP) a ČEZ ESCO. Najvyšší predstavitelia obidvoch firiem v piatok (11. decembra 2020) podpísali v Bratislave zmluvu o založení spoločného podniku. Ten by mal vzniknúť pravdepodobne v prvom kvartáli roku 2021. Jeho založenie ešte podlieha súhlasu Protimonopolného úradu SR a uzavretiu transakcie. Podľa generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva ČEZ ESCO Kamila Čermáka je spoločnou ambíciou nového tímu stať sa do dvoch rokov jednotkou na slovenskom trhu v oblasti novej energetiky. „Európa mieri k uhlíkovej neutralite. Znamená to nielen veľkú výzvu, ale aj príležitosť, pretože o klimaticky šetrné technológie bude záujem na celom svete. Spoločnosť ČEZ pôsobí v sektore moderných energetických služieb ESCO v Českej republike, Nemecku, Rakúsku, Poľsku alebo severnom Taliansku. Máme záujem propagovať a budovať tie najmodernejšie technológie aj na Slovensku. SPP je pre nás silným a stabilným partnerom a som veľmi rád, že sme sa dohodli na založení spoločného podniku,“ povedal. SPP chce byť aktívnym hráčom v oblasti transformácie energetiky. Trh energetických služieb a energetickej účinnosti považuje za príležitosť rozšíriť portfólio dodávky plynu a elektriny o ďalšie služby, ktoré prinesú benefity zákazníkom. „V ČEZ ESCO získavame partnera s medzinárodnými skúsenosťami, ktorých transfer urýchli transformáciu našej energetiky. Vzhľadom na historickú väzbu medzi našimi národmi sme pre spoločnú dcéru zvolili symbolický názov ESCO Slovensko,“ uviedol predseda predstavenstva SPP Milan Urban. Široké portfólio služieb a technologických produtkov Spoločnosť ESCO Slovensko sa zameria na projekty energetických úspor v budovách formou EPC, pri ktorých majitelia nemusia do investícií vkladať vlastné prostriedky, pretože sa splácajú priamo z peňazí usporených za energie. Nový podnik má vykonávať aj energetické audity a poradenstvo. Súčasťou portfólia majú byť aj projekty strešných fotovoltických elektrární, kogeneračných jednotiek alebo ekologického teplárenstva. Zákazníkom na slovenskom trhu chce ponúknuť aj inštaláciu moderného úsporného osvetlenia, technické zariadene budov alebo prevádzkovanie a servis energetických zariadení. Po dnešku je zrejmé, že klimatické ambície EÚ sa majú opäť zvýšiť. Lídri členských krajín EÚ sa dohodli na zvýšení cieľa redukcie emisií skleníkových plynov do roku 2030 zo súčasných 40 % na minimálne 55 % oproti roku 1990. To sa následne odrazí v prehodnotení ďalších dvoch cieľov, ktoré sa týkajú podielu elektriny z obnoviteľných zrojov a energetických úspor. Pri plnení klimatických cieľom vo verejnej správe a v priemysle by mohli zohrať kľúčovú úlohu spoločnosti typu ESCO (z anglického termínu Energy Services Company). Spoločnosť ESCO Slovensko povedie skúsená manažérka Predstavenstvo a dozorná rada spoločnosti ESCO Slovensko budú mať šesť členov. V oboch orgánoch bude mať každý z akcionárov, spoločnosť SPP, ako aj ČEZ ESCO, po troch členov. Generálnou riaditeľkou ESCO Slovensko sa stane Naďa Hartmann. „ESCO Slovensko sa bude zameriavať na trhové riešenia. Máme celý rad produktov, ktoré umožnia slovenským podnikom, mestám a obciam znížiť cenu energií a tým aj celkové prevádzkové náklady. Sme pripravení posunúť Slovensko na vyššiu energetickú úroveň.“ ČEZ ESCO ovláda na českom trhu zhruba pätinu trhu, ale na Slovensku nie je nováčikom. Na tunajší trh vstúpila v roku z 2017 a odvtedy uskutočnila viacero akvizícií. Do spoločného podniku ČEZ ESCO vloží dcérske firmy AZ Klima SK, ČEZ Distribučné sústavy, ČEZ Servis, e-Dome, KLF Distribúcia a Spravbytkomfort, ktoré realizovali množstvo projektov moderných energetických riešení na Slovensku. Napríklad projekt energetických úspor v Nemocnici s poliklinikou Nové Zámky, ďalej projekt úspornej vzduchotechniky v závode Jaguar Land Rover v Nitre alebo o energetickú modernizáciu Nemocnice Vranov nad Topľou. Spoločnosť SPP recipročne vloží do spoločného podniku peňažný vklad v príslušnej hodnote. Richard Sulík: V spojení SPP a ČEZ vidím dobrú synergiu
-
ACER: Vyvažovanie plynu v prepravnej sieti na Slovensku má rezervy
9.12.2020Slovenský prepravca plynu realizuje iba minimálny počet trhových operácií v oblasti vyvažovania siete. Ukázala to monitorovacia analýza agentúry ACER. Agentúra pre spoluprácu energetických regulačných orgánov (ACER) v pravidelnom monitoringu trhu s plynom v krajinách EÚ venovala pozornosť vývoju veľkoobchodného trhu. Na Slovensku dnes existuje vyvažovacia platforma, ktorá je dočasným nástrojom. Mínusom platformy je nedostatočná likvidita a malý, alebo žiadny, záujem dodávateľov zúčastniť sa aukcií na vyvažovanie. Podľa rozhodnutia domáceho regulátora môže táto platforma na základe prechodného opatrenia fungovať (spolu s prechodným poplatkom za odchýlku) do polovice apríla 2024. „Napriek fungujúcej vyvažovacej platforme má operátor prepravnej siete tendenciu obchodovať krátkodobé vyvažovacie produkty na susediacom trhu v Rakúsku, nie na domácom trhu,“ konštatuje sa ďalej v správe ACER. Užívatelia slovenskej prepravnej siete preto využívajú služby rakúskej obchodnej platformy CEGH.
-
Výmena dát v energetike dnes a zajtra. Trh volá po centrálnom riešení
8.12.2020Energetika budúcnosti sa nezaobíde bez bezpečného a spoľahlivého systému pre správu a výmenu dát. Jeho súčasná podoba je neprehľadná a nedokáže naplniť legislatívne požiadavky zimného balíka EÚ. Prečo je potrebná digitálna reforma a aké riešenia požadujú slovenské subjekty? Aj o tom prednášal Libor Láznička zo spoločnosti SFÉRA na odbornej konferencii, kde predstavil výsledky prieskumu medzi účastníkmi trhu. Kedysi konzervatívne odvetvie prechádza revolúciou. Energetika bude stále viac založená na výmene obrovského množstva dát, ktoré medzi sebou zdieľajú jednotliví účastníci trhu. O tom, aké existujú možnosti pri formovaní dátového hubu, ale aj očakávaniach hlavných aktérov rozprával Libor Láznička zo spoločnosti SFÉRA na konferencii eFocus "Smart metering/smart grid: Transformácia energetiky. Nové výzvy 2020+". Okrem plynulej digitalizácie procesov sa zosobnením všetkých zmien energetiky stáva decentralizácia ako jedna z ťažiskových línií zimného balíka EÚ. Na energetickom trhu pribudnú nové služby v oblasti agregácie, flexibility alebo akumulácie, ktorých spoločným menovateľom sú dáta. Inovácie stimulujú vstup nových hráčov na trh s elektrinou. Aktívni odberatelia sa budú môcť združovať do energetických spoločenstiev, agregátor bude riešiť výkup prebytkov alebo služby v oblasti flexibility. Mozaiku nových užívateľov systému doplnia prevádzkovatelia zariadení na skladovanie elektriny, nabíjacích staníc pre elektroautá alebo uzavretej distribučnej sústavy. Každý subjekt vyprodukuje alebo spracuje obrovské množstvo dát. Prieskum: Súčasný systém je neprehľadný So zámerom získať konkrétnejšie vstupy o potrebách a skúsenostiach účastníkov trhu usporiadala spoločnosť SFÉRA prieskum. Oslovení bol zástupcovia celého energetického reťazca: od výrobcov, distribútorov, dodávateľov až po spotrebiteľov. Z výsledkov podľa Lázničku vyplýva, že respondenti považujú súčasnú výmenu dát a procesov v elektroenergetike za zbytočne zložitú. „Najviac to trápi výrobcov, menej distribútorov, ktorí sú prirodzene pri zdroji dát a majú viac prostriedkov, aby dokázali automatizovať procesy v náročnom prostredí,“ zhrnul riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA na úvod svojej prednášky. Aktérov na trhu najviac trápi poskytovanie rovnakých alebo podobných dát viacerým subjektom či inštitúciám. „Situácia je o to komplikovanejšia, že účastníci trhu musia paralelne udržiavať viaceré komunikačné kanály,“ poznamenal Láznička. Najčastejšie sa u nás využíva automatizované vkladanie dát cez informačný systém (26 %), niekde sa manuálne zadávajú údaje cez web portály (25 %), prípadne prostredníctvom emailov (21 %). Využíva sa tiež import/export súborov cez webový portál (17 %) a napriek pokročilej digitalizácii sa na Slovensku stále môžeme stretnúť aj s klasickou poštou (11 %). Z výsledkov ako hlavné posolstvo vyplynulo, že respondenti by privítali jedno centrálne miesto, kde dokážu vybaviť celú svoju agendu odovzdaním a získaním dát. Za centralizáciu hlasovalo 93 % opýtaných subjektov. K ďalším podnetom, ktoré vzišli z prieskumu, patrí odstránenie už spomínaných duplicitných tokov údajov. Centrálne platformy v niektorých štátoch EÚ obsluhujú agendu pre viacero komodít súčasne. Na Slovensku požiadavka účastníkov na trhu smeruje najmä k zjednoteniu výmeny dát pre elektrinu a zemný plyn. „Logika a štandardy sú dnes diferencované a nastal čas, aby sa sektory začali približovať,“ vyzval Láznička. Problémom je tiež nedostatočná štandardizácia procesov a štruktúr. Hoci aktuálne existuje harmonizovaná technická špecifikácia pre výmenu dát, ktorou sa riadia regionálne distribučné firmy, problémy existujú. „Respondenti nás upozornili na niektoré rozdiely, ktoré sa uplatňujú v praxi,“ zhodnotil ďalej Láznička. Táto špecifikácia nemá na úrovni miestnej distribučnej sústavy žiadny dosah a procesy tam fungujú neštandardne. Zlepšenie sa podľa reakcií subjektov očakáva aj od komunikácie medzi dodávateľom a odberateľom. „Tam vôbec nie je žiadna harmonizácia, usmernenie, ako má komunikácia vyzerať,“ povedal Láznička. Respondenti volajú po zlepšení výmeny dát s inštitúciami (napr. ÚRSO). Niektoré subjekty aktuálne neumožňujú výmenu dát a ich poskytovanie je založené výlučne na manuálnej báze. Rozvoju domáceho trhu by podľa oslovených aktérov prospela centralizácia výpočtov, ktorá by umožnila napríklad bilancovať miestne distribučné sústavy. Ďalšou témou je ochrana proti špekulatívnym odberateľom, ktorí účelovo menia svojich odberateľov energií a zanechávajú po sebe dlžoby. Touto témou sa intenzívne zaoberá Združenie dodávateľom energií. Ako riešenie sa podľa Lázničku ponúka, že v centrálnom informačnom systéme pribudne pri označení odberného miesta informácia, ktorá odberateľovi zamedzí uskutočniť zmenu dodávateľa, kým si neuhradí svoje záväzky. Samostatnou kapitolou je požiadavka maximálnej bezpečnosti s cieľom ochrany citlivých údajov. Centrálna digitálna platforma ako riešenie Poriadok v spleti množiacich sa digitálnych údajov by mal zabezpečiť dátový hub. Novovytvorená centrálna digitálna platforma, na ktorú tlačí aj európska legislatíva, by zabezpečovala komplexnú komunikáciu všetkých účastníkov na trhu s energiami alebo ďalších inštitúcií. „Dátový hub obsahuje namerané technické a obchodné údaje, ktoré sú zviazané s odbernými a odovzdávacími miestami,“ vysvetlil Láznička. Pridanou hodnotou takejto digitálnej platformy je schopnosť agregovať dáta, ktoré môžu byť následne podľa zadania poskytované ďalej vo forme najrôznejších reportov, štatistík alebo fakturačných podkladov. „Dátové huby vedia notifikovať účastníkov trhu, či proces prebehol alebo neprebehol správne. Vedia vykonávať rôzne výpočty. Napríklad bilancovanie by mohlo prebiehať centrálne.“ Veľký dôraz sa v rámci dátových hubov kladie na bezpečnosť a prístup k citlivým dátam. Odberatelia môžu podľa Lázničku vidieť, ktorí účastníci trhu majú prístup k ich dátam na základe legislatívneho nároku. Zároveň je tu možnosť sprístupniť dáta tretím subjektom na dobrovoľnej báze, napríklad energetickým audítorom, ktorí užívateľovi na základe nich vypracujú cenovú ponuku šitú na mieru. „Odberateľ musí mať v dátovom hube pod kontrolou všetky dáta, ktoré sa ho týkajú,“ zdôraznil ďalej šéf úseku vývoja spoločnosti SFÉRA. Dátové huby sprístupňujú dáta prostredníctvom webového portálu alebo mobilných aplikácií. Ak účastníci používajú informačné systémy, výmena dát sa musí zautomatizovať. „Definujú sa jednotné štandardy na jednotnom rozhraní, na ktoré sa integrujú informačné systémy tretích strán,“ poznamenal Láznička. V rámci Európy nejde o žiadnu novinku