-
SEPS má nového šéfa. Do čela spoločnosti prichádza Tibor Szabo
1. 7. 2026V spoločnosti SEPS, ktorá prevádzkuje prenosovú sústavu, došlo od 1. júla k výmene na najvyšších manažérskych pozíciách. Po odchode Martina Magátha sa predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom stal Tibor Szabo. Martin Magáth, ktorý stál na čele spoločnosti od 23. novembra 2023, skončil vo funkcii k 30. júnu 2026. Už pred niekoľkými dňami Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) informovala, že o uvoľnenie z postu požiadal z osobných dôvodov, bez ďalšieho vysvetlenia. Rozhodnutím jediného akcionára spoločnosti SEPS bol Magáth odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva. Následne predstavenstvo spoločnosti rozhodlo aj o jeho odvolaní z pozície generálneho riaditeľa. Na obe funkcie nastúpil od 1. júla Tibor Szabo, ktorý zároveň zostáva poverený riadením úseku podpory riadenia. Dlhoročný manažér z prostredia spoločnosti Szabo pôsobí v SEPS od roku 2005. Po nástupe do spoločnosti pracoval v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti, kde prešiel viacerými odbornými a manažérskymi pozíciami. Neskôr viedol odbor bezpečnosti a stal sa výkonným riaditeľom sekcie bezpečnosti. V rokoch 2014 až 2020 pôsobil na základe nominácie Ministerstva hospodárstva SR aj ako civilný expert NATO pre oblasť kybernetickej bezpečnosti v energetike. Pred vymenovaním do čela spoločnosti bol členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku podpory riadenia. Zvyšnými členmi predstavenstva SEPS ostávajú podpredseda Milan Orešanský a členovia Vladimír Stúpala a Marián Širanec. V pláne masívne investície do rozvoja sústavy Personálne zmeny prichádzajú v období, keď SEPS pripravuje rozsiahle investície do rozvoja prenosovej sústavy. O plánoch spoločnosti na posilnenie siete a cezhraničných prepojení do roku 2035 píšeme v samostatnom článku. Jediným akcionárom SEPS je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo financií SR.
-
Doplatok zostáva významnou položkou štátnej podpory OZE. V príprave je nový režim príplatku
1. 7. 2026Počet výrobcov s nárokom na doplatok síce každoročne klesá, finančný objem podpory OZE a VÚ KVET však zostáva vysoký. Vlani presiahla vyhodnotená podpora podľa údajov spoločnosti OKTE hranicu 290 miliónov eur. Organizátor trhu s elektrinou sa pritom popri správe dobiehajúcich schém pripravuje na implementáciu nového príplatku pre zdroje vysokoúčinnej kogenerácie. Systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (VÚ KVET) prechádza ďalšou etapou. V oblasti doplatku pokračuje trend postupného útlmu pôvodných podporných schém. Dôvodom je najmä koniec pätnásťročných období podpory pri výrobcoch, ktorým v minulosti regulačný úrad ÚRSO vydal cenové rozhodnutia. „V rámci doplatku nám stále klesá počet platných zmlúv, respektíve výrobcov, ktorým končia cenové rozhodnutia po pätnástich rokoch,“ uviedol Ondrej Kulich, vedúci odboru obnoviteľných zdrojov spoločnosti OKTE na konferencii SPX. Napriek poklesu počtu podporovaných výrobcov zostáva finančný objem systému významný. Vyhodnotenie podpory za rok 2025 presiahlo 290 miliónov eur. Medziročne pritom išlo o nárast približne 20 mil. eur. Tento vývoj ukazuje, že klesajúci počet platných zmlúv sa automaticky nepremieta do poklesu celkových nákladov systému, keďže výslednú sumu ovplyvňujú aj cenové indexy a ďalšie vstupné parametre výpočtu podpory, zdôraznil Kulich. Čítajte ďalej: prečo celkový objem doplatkov rástol aj napriek poklesu počtu podporovaných výrobcov, ktorí výrobcovia získali v roku 2025 najvyššiu podporu z doplatku (dáta ÚRSO), aké zmeny musí OKTE zaviesť pre nový systém príplatku pre zdroje VÚ KVET, prečo výrobcovia zatiaľ čakajú na zmluvy a čo brzdí spustenie novej schémy podpory. Podpora za vyše 290 miliónov eur. A odlišná metodika dát ÚRSO
-
Štvrtý blok Mochoviec vstúpili do aktívnej fázy spúšťania. Do reaktora zaviezli prvú palivovú kazetu
30. 6. 2026Štvrtý blok Jadrovej elektrárne Mochovce vstúpil do rozhodujúcej fázy uvádzania do prevádzky. Po nadobudnutí právoplatnosti povolenia ÚJD začali Slovenské elektrárne v pondelok zavážať jadrové palivo do reaktora. Projekt sa tak posunul z etapy neaktívnych skúšok do aktívneho spúšťania, ktoré bude zahŕňať fyzikálne a následne energetické skúšky reaktora. Blok s výkonom 471 MW by po uvedení do prevádzky mal pokrývať približne 13 % slovenskej spotreby elektriny. Ešte v marci minulého roka Slovenské elektrárne oznámili začiatok horúcej hydroskúšky na štvrtom bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a avizovali cieľ zaviezť palivo do reaktora v priebehu roka 2025. Projekt následne pokračoval sériou neaktívnych skúšok a revízií technologických zariadení. Aktuálne sa tento míľnik podarilo dosiahnuť. Po roku od horúcej hydroskúšky napokon prišlo zavážanie paliva. Slovenské elektrárne na tlačovej konferencii informovali o tom, že do reaktora začali zavážať jadrové palivo, čím sa projekt dostavby dostáva do finálnej etapy pred pripojením nového výrobného zdroja do elektrizačnej sústavy. Zavážanie paliva znamená prechod z fázy výstavby do aktívneho uvádzania zariadenia do prevádzky. Nasledovať budú predkritické testy, prvá kontrolovaná štiepna reakcia a postupné zvyšovanie výkonu až po prifázovanie do elektrizačnej sústavy, uviedli Slovenské elektrárne. Povolenie nadobudlo právoplatnosť bez námietok Kľúčovým predpokladom začatia aktívnej fázy bolo rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) o povolení uvádzania štvrtého bloku do prevádzky. Dozorný orgán vydal rozhodnutie 22. mája 2026 po preverení legislatívnych podmienok a technickej pripravenosti zariadenia. Rozhodnutie bolo následne doručované verejnou vyhláškou. Lehota na podanie rozkladu uplynula 24. júna 2026 bez doručenia námietok, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a účinnosť. Podľa ÚJD SR musel investor preukázať pripravenosť bloku vo všetkých posudzovaných oblastiach – od dokončenia stavebných objektov a technologických systémov cez úspešné absolvovanie neaktívnych testov až po pripravenosť personálu, prevádzkovej dokumentácie, systémov požiarnej a radiačnej ochrany či ochrany životného prostredia. „ÚJD vydal rozhodnutie povoľujúce uvádzanie 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce do prevádzky po dôkladnom a detailnom overení splnenia všetkých legislatívnych podmienok a technických požiadaviek,“ uviedla predsedníčka ÚJD SR Marta Žiaková. Samotné zavážanie sa začalo v pondelok (29. júna 2026) o 15:45, keď bola do reaktora vložená prvá palivová kazeta. Nasledujú fyzikálne a energetické skúšky
-
Miloš Bikár sa stal predsedom Regulačnej rady ÚRSO
29. 6. 2026Novým predsedom Regulačnej rady ÚRSO sa stal Miloš Bikár, ktorému dnes odovzdali menovací dekrét. Do funkcie nastupuje po období bez riadneho predsedu, keď radu dočasne viedol podpredseda Miroslav Dudlák. Vedúci Kancelárie prezidenta SR Peter Vodráška dnes odovzdal Milošovi Bikárovi dekrét o vymenovaní do funkcie predsedu Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Bikár sa tak ujal vedenia kľúčového orgánu regulátora po tom, čo ho Regulačná rada zvolila za kandidáta na predsedu na svojom zasadnutí 27. januára 2026. Do funkcie nastupuje po Sylvii Kubinec Beňovej, ktorej mandát sa skončil 31. januára 2026. Od jej odchodu bola Regulačná rada ÚRSO bez riadneho predsedu a jej činnosť dočasne riadil podpredseda Miroslav Dudlák. Voľba kandidáta členmi rady sama osebe nepostačovala na nástup do funkcie – podľa zákona fukcia predsedu vzniká až vymenovaním prezidentom SR. Dnešným aktom tak došlo k formálnemu zavŕšeniu procesu, ktorý začal internou voľbou v orgáne regulátora. Regulačná rada ÚRSO je strategickým orgánom úradu. Zodpovedá za koncepciu regulácie v sieťových odvetviach, prijíma regulačnú politiku a rozhoduje o odvolaniach v oblasti cenovej aj vecnej regulácie. Okrem toho schvaľuje kľúčové dokumenty úradu, rozhoduje o spolupráci s regulačnými orgánmi EÚ a zohráva úlohu aj pri výbere svojho predsedu a podpredsedu. Jej činnosť riadi predseda. Legislatívny rámec stanovuje, že rada má mať šesť členov, pričom nominácie sú rozdelené medzi Národnú radu SR a vládu. Funkčné obdobie člena trvá šesť rokov s možnosťou jedného opätovného vymenovania. V súčasnosti však nie je obsadená v plnom zložení – Regulačná rada má štyroch členov a dve miesta ostávajú neobsadené.
-
SEPS plánuje do roku 2035 masívne investície do rozvoja sústavy
24. 6. 2026Rastúce tranzitné toky elektriny a tlak na integráciu obnoviteľných zdrojov energie zvyšujú nároky na slovenskú prenosovú sústavu. Spoločnosť SEPS v nasledujúcich rokoch pripravuje investície v stovkách miliónov eur s cieľom posilniť cezhraničné prepojenia a zvládnuť rast volatility v regionálnej sieti. Slovensko zohráva v európskej prenosovej sústave významnú tranzitnú úlohu napriek tomu, že patrí medzi menšie trhy. Podľa Karola Kósu, výkonného riaditeľa sekcie rozvoja elektrickej sústavy v SEPS, maximálne tranzitné toky už presahujú úroveň domácej spotreby, čo zvyšuje tlak na riadenie a stabilitu siete. Podľa údajov SEPS sa špičkové tranzitné toky pohybujú na úrovni približne 4 300 MW, teda porovnateľnej s maximálnym zaťažením sústavy. Ako ďalej uviedol na konferencii SPX, významným trendom je aj zmena smerovania tokov elektriny – popri tradičnom smere sever–juh sa čoraz výraznejšie prejavujú aj toky z juhu na sever, najmä v čase vysokej výroby z fotovoltických zdrojov. V priebehu dňa tak podľa neho dochádza k dynamickým zmenám tokov v objemoch rádovo tisícok megawattov. Transformácia výroby zvyšuje nároky na sústavu Tieto zmeny priamo súvisia s transformáciou výrobného mixu v Európe, kde rastie podiel OZE a zároveň sa líši štruktúra výroby medzi jednotlivými regiónmi. Podľa projekcií spoločnosrti SEPS môže inštalovaný výkon fotovoltiky narásť z približne 1,1 GW na úroveň okolo 3 GW do roku 2035, pričom výrazný rast sa očakáva aj pri veterných elektrárňach. Kósa upozornil, že požiadavky na prenosovú sústavu sa zvyšujú bez ohľadu na to, či je výrobný mix vyvážený. „Každý očakáva, že prenosová sústava bude pripravená na všetko, ale proti fyzike sa nedá ísť,“ skonštatoval výkonný riaditeľ sekcie rozvoja elektrickej sústavy. Úzke miesta a limity trhu Z pohľadu dostupnej prenosovej kapacity pre obchod poukázal Kósa na pretrvávajúce úzke miesta v európskej sieti. Ciele EÚ týkajúce sa sprístupnenia cezhraničných kapacít sa podľa neho nedarí plniť v plnom rozsahu, pričom reálne hodnoty zaostávajú za očakávaniami. Tento stav si vyžaduje kombináciu investícií, prevádzkových opatrení aj úprav pravidiel trhu, no zároveň podľa SEPS ukazuje limity fyzickej infraštruktúry.
-
Pozvánka: Konferencia ENERGOFÓRUM® 2026 spúšťa registráciu
9. 6. 2026(PR správa) Registrácia na jubilejný 20. ročník konferencie ENERGOFÓRUM® je oficiálne otvorená. Po dvoch dekádach formovania energetickej diskusie na Slovensku sa toto podujatie opäť vracia ako významné miesto stretnutia odborníkov naprieč sektorom – a vy môžete byť pri tom. Konferencia ENERGOFÓRUM® je dlhodobo stabilnou súčasťou kalendára energetickej komunity na Slovensku. Aj tento rok ponúkne kombináciu odborného programu, aktuálnych tém a priestoru na neformálne stretnutia v jedinečnej komunitnej atmosfére. Jubilejný ročník s galaprogramom a limitovanou kapacitou bude výnimočný nielen svojím obsahom, ale aj formátom. Organizátori pristúpili k obmedzeniu počtu účastníkov s cieľom zachovať kvalitu diskusie, komfort a exkluzívny charakter podujatia. Súčasťou programu bude aj slávnostný galavečer, ktorý vytvorí priestor na networking a pripomenutie dvoch dekád spolupráce v sektore. Dátum: 22. – 23. októbra 2026 Miesto: Hotel Partizán****, Tále (Nízke Tatry) Prečo sa zúčastniť ENERGOFÓRUM® 2026? prepojenie elektroenergetiky, plynárenstva a tepelnej energetiky vystúpenia domácich aj zahraničných expertov diskusie o aktuálnych témach a budúcom smerovaní energetiky priestor na strategický networking a rozvoj partnerstiev slávnostný galaprogram pri príležitosti 20. výročia konferencie Organizátori očakávajú účasť približne 300 odborníkov z oblasti energetiky, regulácie, priemyslu a akademickej sféry. Registrácia je otvorená Záujemcom odporúčame zabezpečiť si účasť čo najskôr vzhľadom na limitovanú kapacitu. Sledujte program a novinky V najbližších týždňoch budú postupne zverejňované ďalšie informácie o odbornom programe, rečníkoch aj príbehoch osobností, ktoré stáli pri zrode a rozvoji podujatia. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Energetika v centre prorastového balíka: Zoznam kľúčových opatrení
2. 6. 2026Energetika patrí medzi kľúčové oblasti prvého balíka prorastových opatrení, ktorý Ministerstvo hospodárstva SR predkladá na rokovanie vlády. Návrh je zameraný na zníženie nákladov podnikov, posilnenie konkurencieschopnosti a stabilizáciu podnikateľského prostredia v podmienkach vysokých cien energií a geopolitickej neistoty. APZD upozornila, že väčšina opatrení neprináša výrazný impulz pre rast ekonomiky a kľúčové reformy zostávajú mimo balíka. Navrhovaná balík má prevažne antibyrokratický charakter a podľa predkaldateľa Ministerstva hospodárstva SR nemá mať priamy dopad na štátny rozpočet. V energetike sa však sústreďuje najmä na úpravy nekomoditných zložiek cien energií, financovanie infraštruktúry a vytváranie stabilnejších podmienok pre dlhodobé dodávky energie. Opatrenia reflektujú spomaľovanie ekonomického rastu, ktorý je ovplyvnený kombináciou externých faktorov vrátane energetickej krízy a rastúcich nákladov v priemysle. Cieľom návrhov je zmierniť nákladový tlak najmä na energeticky náročné podniky a podporiť investičnú aktivitu. Prehľad kľúčových opatrení Úprava regulovaných poplatkov (TPS, TSS) Regulátor má analyzovať nastavenie pásiem taríf za prevádzkovanie systému (TPS) a systémové služby (TSS). Zámerom je upraviť hranice pásiem tak, aby sa znížilo zaťaženie podnikov so stredne vysokou spotrebou elektriny. Posilnenie financovania energetickej infraštruktúry Navrhuje sa zvýšenie využitia prostriedkov z Modernizačného fondu na modernizáciu prenosovej a distribučnej sústavy. Opatrenie má znížiť kapitálové náklady prevádzkovateľov a obmedziť tlak na rast sieťových poplatkov pre koncových odberateľov. Využitie elektriny zo štátnych zdrojov Rezort hospodárstva má preskúmať možnosť vyčlenenia časti výroby elektriny zo zdrojov vo vlastníctve štátu pre dlhodobé dodávky priemyslu. Model sa má inšpirovať mechanizmami fungujúcimi vo Francúzsku, kde majú priemyselní odberatelia prístup k stabilnejším cenám elektriny. Podpora dlhodobých kontraktov (PPA) Opatrenie počíta s rozvojom dlhodobých kontraktov medzi výrobcami a odberateľmi elektriny. Štát má analyzovať možnosti podpory týchto kontraktov, napríklad prostredníctvom nástrojov znižujúcich kreditné riziko, s cieľom stabilizovať ceny energií pre podniky. Zníženie koncových cien elektriny Balík obsahuje aj návrhy na priame zníženie cien elektriny pre priemysel, napríklad zavedením kompenzačných mechanizmov alebo presunom časti nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov mimo tarifného systému. Implementácia týchto opatrení bude závisieť od rozpočtu verejnej správy na rok 2027. Kompenzácia nepriamych nákladov CO₂ Navrhuje sa posilnenie schémy kompenzácií nepriamych nákladov emisného systému EU ETS pre energeticky náročné podniky prostredníctvom Environmentálneho fondu. Aj toto opatrenie je podmienené fiškálnym priestorom v budúcich rozpočtoch. Materiál ukazuje, že vláda sa v krátkodobom horizonte zameriava najmä na regulované a systémové zložky cien energií, ktoré tvoria významnú časť koncovej ceny pre priemysel. Navrhované opatrenia smerujú k preskúmaniu tarifných mechanizmov, zníženiu regulačného zaťaženia a efektívnejšiemu financovaniu infraštruktúry. Naopak, opatrenia s priamym dopadom na cenu silovej elektriny budú závisieť od budúcich rozpočtových rozhodnutí a prípadných schém štátnej pomoci. Navrhované opatrenia v energetike predstavujú kombináciu analytických úloh, úprav regulačného rámca a prípravy finančných nástrojov. Reálny dopad balíka bude závisieť od implementácie jednotlivých opatrení a od dostupnosti verejných zdrojov, najmä v prípade nákladnejších kompenzačných mechanizmov plánovaných po roku 2026. Prehľad opatrení mimo energetiky Balík prorastových opatrení však presahuje rámec energetiky a zahŕňa širší súbor krokov zameraných na podporu hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky. Materiál obsahuje desiatky opatrení rozdelených do viacerých oblastí vrátane podpory investícií, inovácií, trhu práce a zlepšenia podnikateľského prostredia. V oblasti investícií a inovácií vláda počíta s rozšírením grantových a finančných nástrojov, efektívnejším využívaním európskych zdrojov a posilnením podpory výskumu a vývoja. Zámerom je zvýšiť produktivitu ekonomiky a podporiť vznik technologicky náročnejších projektov s vyššou pridanou hodnotou. Opatrenia na trhu práce smerujú najmä k zvýšeniu dostupnosti pracovnej sily, vrátane zjednodušenia zamestnávania pracovníkov zo zahraničia a podpory zamestnávania vybraných skupín obyvateľstva. Cieľom je reagovať na pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily v priemysle a službách. Významnú časť balíka tvorí aj oblasť podnikateľského prostredia, kde sa návrhy sústreďujú na znižovanie administratívnej a regulačnej záťaže. Opatrenia zahŕňajú digitalizáciu procesov, odstraňovanie duplicitných povinností či zjednodušenie povoľovacích a registračných konaní. Navrhované kroky majú podľa materiálu prevažne fiškálne neutrálny charakter a ich cieľom je vytvoriť stabilnejšie a predvídateľnejšie podmienky pre podnikanie v období spomaľujúceho ekonomického rastu. Ich implementácia bude prebiehať postupne v nasledujúcich rokoch, pričom časť opatrení s výraznejšími finančnými dopadmi bude závislá od rozhodnutí o štátnom rozpočte.
-
Pozvánka na seminár: Možnosti krátkodobého obchodovania s elektrinou
31. 5. 2026Krátkodobé trhy s elektrinou sa stávajú kľúčovým nástrojom fungovania moderného energetického trhu. Ponúkajú vyššiu flexibilitu a nové obchodné príležitosti, no zároveň kladú rastúce nároky na orientáciu v pravidlách trhu, prácu s dátami a efektívne využívanie technologických riešení. 📅 Termín: 2. jún 2026 📍 Miesto: konferenčná sála SFÉRA, v Twin City A alebo ONLINE 🕑 Čas: 9:00 – 13:00 Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Tento seminár ponúkne ucelený a prakticky orientovaný pohľad na krátkodobé obchodovanie s elektrinou – od základných princípov fungovania trhu, cez dostupné dátové a technologické nástroje až po reálne skúsenosti z praxe. Program je rozdelený do troch tematických blokov: Prvý blok povedie Juraj Šedivý, vedúci Odboru prevádzky trhov a medzinárodných vzťahov v spoločnosti OKTE, a.s. Predstaví fungovanie trhu s elektrinou so zameraním na krátkodobé trhy – denný trh (DT), vnútrodenný trh (VDT) a vyrovnávací trh (VDA). Súčasťou bude aj práca s dostupnými dátami a ich praktická interpretácia. Druhý blok zabezpečí Robert Maier, produktový riaditeľ spoločnosti SFÉRA, a.s., ktorý sa zameria na praktické možnosti účastníkov trhu. Predstaví existujúce riešenia na podporu obchodovania s elektrinou, ich funkcionality, výhody aj limity jednotlivých prístupov pri ich využívaní v praxi. Záverečný blok prinesie konkrétny príklad z praxe, na ktorom bude ilustrovaný proces realizácie projektov v oblasti krátkodobého obchodovania. Účastníci získajú prehľad o reálnych skúsenostiach z trhu, najčastejších úskaliach a odporúčaniach, na čo si dať pozor pri implementácii podobných riešení. Prezentovať bude Dávid Briestenský, energetický špecialista a dispatch manager spoločnosti eLogica s.r.o. Účastníci získajú praktické informácie, aktuálny pohľad na fungovanie krátkodobých trhov a odporúčania, ktoré im pomôžu lepšie sa orientovať v tejto oblasti a efektívne využiť jej potenciál v praxi. Harmonogram 08:30 - 09:00 - registrácia 09.00 - 10:40 - prednáška 10:40 - 11:00 - prestávka 11:00 - 13:00 – prednáška + diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA na tento seminár je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Nemôžete prísť osobne? K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE. Tento seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
-
Pozvánka: Konferencia H2SK FORUM 2026
25. 5. 2026Košický samosprávny kraj, Národná vodíková asociácia Slovenska a Ministerstvo hospodárstva SR organizujú medzinárodnú konferenciu H2SK FORUM v Košiciach. Podujatie sa uskutoční 3.-4. júna 2026. H2SK FORUM vzniká ako odborná platforma na podporu rozvoja vodíkového ekosystému v SR s presahom do strednej Európy. Cieľom je prepojiť priemysel, výskum, verejnú správu a zahraničných partnerov a zároveň posilniť verejné povedomie o obnoviteľnom a nízkoemisnom vodíku ako kľúčovom prvku dekarbonizácie. Obsahom konferencie je oboznámiť laickú aj odbornú verejnosť s prognózami rozvoja vodíkového ekosystému po roku 2030 a porovnať prístupy k jeho rozvoju v okolitých krajinách. Konferencia ponúka odborný program a diskusie so zástupcami domáceho aj medzinárodného vodíkového sektora. 📅 Dátum konferencie: 3.- 4. jún 2026 📍 Miesto: Košice Ťažiskom podujatia je prezentácia vodíkových údolí a návrhu Akčného plánu vodíka do roku 2030 formou verejnej konzultácie v duchu modelu quadruple helix, teda za účasti štátnej správy, priemyslu, akademickej obce a verejnosti. Plán prinesie konkrétne opatrenia na plnenie záväzných cieľov EÚ v spotrebe RFNBO (obnoviteľného vodíka) na národnej úrovni. Vodíkové údolia sú prvou fázou nasadenia vodíka do bežnej praxe. Prvý deň – Vodíkové údolia ponúka detailný prehľad o aktuálnom stave a rozvoji európskych vodíkových údolí. Predstavia sa konkrétne projekty vrátane košického EastGateH2V, írskeho SH2AMROCK a GREEN HYSLAND, projektu ZAHYR a North Adriatic Hydrogen Valley. Súčasťou je panelová diskusia o rozvoji vodíkových potrubí v EÚ a panel o tom, prečo rozvíjať vodíkové údolia a ako ich financovať. Tieto príklady dobrej praxe slúžia ako vzor pre vznik ďalších údolí na Slovensku, keďže budovanie vodíkového reťazca v mestách a regiónoch je základným predpokladom pre širšie nasadenie technológie. Druhý deň – H2 ekosystém a Akčný plán 2030 sa zameriava na hodnotenie stavu vodíkového ekosystému doma aj v Európe a na výhľad po roku 2030. Odznie prehľad stavu trhu s vodíkom v EÚ a trajektórií členských štátov, panelová diskusia o slovenskom ekosystéme, blok medzinárodnej spolupráce s prezentáciou kórejského vodíkového priemyslu a politického prostredia, ako aj predstavenie Vodíkového mechanizmu EK. Vrcholom dňa je prezentácia návrhu Vodíkového akčného plánu vrátane cieľov, scenárov rozvoja a možností financovania po roku 2026, doplnená panelovou diskusiou štvorhrannej špirály. Záver patrí príkladom dobrej praxe zo Slovenska i zahraničia. Podujatie zároveň otvára príležitosti spolupráce kórejských a slovenských firiem a výskumných inštitúcií pri rozvoji vodíkových technológií. Osobitný dôraz patrí výrobe a využitiu nízkouhlíkového vodíka z jadrovej energie, ktorá poskytuje jadrovým blokom flexibilného odberateľa, a spolu so spojením OZE a elektrolyzéra pri výrobe obnoviteľného vodíka prispieva k stabilizácii siete a vytvára predpoklad pre výraznejšiu stabilizáciu cien elektriny. 🔗Program konferencie a viac informácií. 🔗Registrácia na konferenciu. V prípade, že máte záujem sa podujatia zúčastniť, napíšte organizátorovi na adresu [email protected]. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
SAPI: Slnko ťahá rast OZE, firmy brzdi legislatíva. Na Slovensku pribudlo vlani vyše 240 MW fotovoltiky
20. 5. 2026Rok 2025 priniesol slovenskému trhu s obnoviteľnými zdrojmi ďalší nárast inštalovaného výkonu. Dominantným ťahúňom však zostávajú domácnosti, zatiaľ čo väčšie projekty, najmä vo firemnom segmente, narážajú na pretrvávajúce legislatívne a regulačné bariéry. Vyplýva to z analýzy Slovak Market Outlook 2026, ktorú predstavila asociácia SAPI na konferencii SAPI Energy Conference 2026. Podľa prezentovaných údajov Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) pribudlo na Slovensku v roku 2025 celkovo takmer 246 MW nových obnoviteľných zdrojov, pričom dominantnú časť tvorila fotovoltika. Samotné solárne zdroje sa podieľali približne 243 MW nového výkonu, čím sa celková inštalovaná kapacita slnečných elektrární zvýšila na vyše 1,3 GW. Domácnosti držia tempo, veľké projekty zaostávajú Kľúčovým trendom minulého roka bol pokračujúci rast malých zdrojov. Domácnosti pridali približne 124 MW nového výkonu, teda viac ako polovicu celkového prírastku. Podľa SAPI dnes využíva vlastnú výrobu elektriny zo slnka už odhadom viac ako 70-tisíc domácností. Tento vývoj podporili najmä dotačné mechanizmy, najmä program Zelená domácnostiam. Jeho fungovanie však narazilo na limity financovania. Program bol v priebehu roka pozastavený pre nedostatok prostriedkov a jeho ďalšia fáza počíta s objemom 28 miliónov eur, čo podľa asociácie nemusí postačovať vzhľadom na pretrvávajúci záujem domácností. Naopak, segment väčších fotovoltických elektrární zaznamenal spomalenie. Projekty, ktoré typicky realizujú firmy alebo ktoré dodávajú elektrinu na trh, tvorili len približne 7 % nového výkonu. Analytici upozorňujú, že Slovensko tak čoraz viac stojí na rozptýlenej výrobe v domácnostiach, čo má svoje limity. Bez rozvoja väčších zdrojov môže byť z dlhodobého hľadiska problematické zabezpečiť dostatok bezemisnej elektriny pre priemysel a nové investície. Bariéry: pripojenie, regulácia aj cenové signály Za stagnáciou väčších projektov stoja podľa SAPI dlhodobo známe faktory. Medzi hlavné patria vysoké náklady na pripojenie do sústavy, regulačná neistota a špecifické poplatky v sieťových tarifách. Tieto faktory zvyšujú investičnú náročnosť projektov a predlžujú ich prípravu. Problém sa netýka len fotovoltiky. Výstavba nových zdrojov v ďalších segmentoch OZE – vrátane veternej energetiky, bioplynu či malých vodných elektrární – zostáva minimálna. V roku 2025 pribudlo v týchto technológiách len približne 2,8 MW nového výkonu. V porovnaní s inými krajinami regiónu ide o výrazný rozdiel. Kým napríklad v Rumunsku sa pripravujú projekty s jednotlivými výkonmi v stovkách megawattov, slovenský trh zostáva v tejto oblasti fragmentovaný a pomalý. Batérie ako doplnok rastúceho solárneho segmentu Paralelne s rastom fotovoltiky sa na Slovensku rozvíja aj segment batériových úložísk. Ten však zatiaľ nemá komplexnú štatistickú evidenciu, a preto sa údaje opierajú o odhady trhu. Podľa SAPI pribudlo v roku 2025 v domácnostiach približne 50 až 60 MWh batériovej kapacity. V prípade väčších, samostatných projektov evidujú distribučné spoločnosti 24 nových inštalácií s výkonom takmer 33 MW a kapacitou okolo 41 MWh. Batérie sa postupne stávajú dôležitým nástrojom na optimalizáciu využitia vyrobenej elektriny, najmä v kombinácii s lokálnou výrobou zo slnka. Umožňujú presúvať spotrebu do lacnejších hodín a znižovať zaťaženie siete v špičke. Aj v tomto segmente však odborníci zo SAPI poukazujú na nevyužitý potenciál, ktorý limituje najmä regulačné prostredie a absencia jasných trhových mechanizmov pre flexibilitu a služby sústave. „Batérie sú cestou, ktorú aj iné krajiny využívajú na maximálne využitie nízkych cien energie z obnoviteľných zdrojov. Len na Slovensku sa ich využívanie vo všetkých oblastiach, kde majú veľký prínos pre cenu energie, opäť blokuje,“ uzavrel Karaba. Dôležité dokumenty: Slovak Market Outlook for Renewables 2026
-
Pozvánka: ČSEF 2026 otvorí kľúčové témy českej a slovenskej energetiky
19. 5. 2026(PR správa) V dňoch 10. – 11. júna 2026 sa v priestoroch Gongu v Dolných Vítkoviciach uskutoční ôsmy ročník Česko‑Slovenského energetického fóra (ČSEF), ktoré prepojí kľúčových hráčov energetiky, regulácie, biznisu aj technológií z Českej republiky a Slovenska. Tohtoročný program sa zameria na témy, ktoré budú určovať podobu energetiky v nasledujúcich rokoch — od batériových úložísk, flexibility a agregácie cez budúcnosť trhu a regulácie až po bezpečnosť dodávok a podobu energetického mixu po roku 2030. Medzi hlavnými rečníkmi vystúpia napríklad Michal Šnobr alebo Juraj Karpiš. Silnou témou tohto ročníka bude premena samotného fungovania energetiky. Diskusie otvoria otázky, ako digitalizácia, umelá inteligencia alebo decentralizácia menia pravidlá hry a prečo sa energetika čoraz viac prepája s technológiami a novými očakávaniami zákazníkov. Veľký priestor dostanú aj batériové úložiská a obchodná flexibilita. Diskusný blok „Game changer: Batérie a obchodná flexibilita“ ponúkne pohľad prevádzkovateľov prenosových sústav, agregátorov, investorov aj dodávateľov na to, ako rýchlo BESS menia trh, aká je ich ekonomika a kde leží hranica medzi obchodom a službou pre sústavu. Medzi ďalšie kľúčové témy bude patriť nástup jadra, význam plynu aj kapacitných mechanizmov — teda konkrétnych krokov, ktoré rozhodnú o tom, ako bude elektrizačná sústava ČR a SR fungovať po roku 2030. Druhý konferenčný deň sa zameria okrem iného na nové role EDC, zdieľanie elektriny, agregáciu flexibility aj zmeny regulácie a tarifných štruktúr v Česku a na Slovensku. Súčasťou programu budú aj odborné workshopy zamerané napríklad na obchodovanie flexibility a BESS, odolnosť strategickej infraštruktúry alebo praktické skúsenosti s inštaláciou komerčných batériových úložísk. Kompletný program a registrácia sú dostupné na: www.cskonferencia.sk ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
OKTE otvára aukcie záruk pôvodu výrobcom, mení algoritmus aj finančné pravidlá
13. 5. 2026Slovenský trh so zárukami pôvodu elektriny čakajú od mája zásadné zmeny. Spoločnosť OKTE upraví pravidlá aukcií záruk pôvodu tak, aby do nich mohli vstupovať aj výrobcovia a dodávatelia energie. Súčasťou zmien je nový párovací algoritmus s jednotnou cenou a zavedenie finančnej zábezpeky na strane kupujúcich. Cieľom je zvýšiť likviditu a rozšíriť okruh obchodovaných produktov. Spoločnosť OKTE v súčasnosti organizuje aukcie záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysokoúčinnej kombinovanej výroby (VÚ KVET), ktoré sú vydávané najmä na podporované výrobné zariadenia. Od mája 2026 sa však mechanizmus aukcií zásadne zmení – do strany ponuky vstúpia aj výrobcovia a dodávatelia energie, pričom organizátor krátkodobého trhu bude vystupovať ako sprostredkovateľ obchodného mechanizmu. „Najväčšou zmenou bude otvorenie strany ponuky. Momentálne pozostáva len z ponuky OKTE, po novom ju plánujeme otvoriť aj pre výrobcov,“ uviedol nedávno v podcaste ENERGOKLUB® Ondrej Kulich, vedúci odboru obnoviteľných zdrojov v OKTE. Podľa neho to umožní zapojiť aj menších výrobcov, ktorí majú k dispozícii len malé objemy záruk pôvodu, pre ktoré je individuálne zazmluvnenie s dodávateľom neefektívne. „Ak výrobcovi ostane napríklad niekoľko megawatthodín mesačne, bude ich vedieť jednoducho ponúknuť do aukcie bez potreby priameho zmluvného vzťahu,“ dodal Ondrej Kulich v rozhovore. Vyhodnocovanie na základe marginálnej ceny Zmena pravidiel si vyžiada aj nasadenie nového párovacieho algoritmu typu pay‑as‑clear, založeného na tvorbe jednej marginálnej ceny. Aukcie už nebudú vyhodnocované na základe individuálnych cien jednotlivých objednávok, ale pomocou jednotnej ceny pre každú kategóriu produktov. Tie budú rozdelené podľa typu zdroja (napríklad fotovoltika, voda, jadrová energetika) a zostávajúcej životnosti záruk pôvodu v čase konania aukcie. „Marginálna cena vyhodnotí ponúkané a dostupné množstvá tak, aby uspokojila všetky objednávky v danom cenovom pásme,“ vysvetlil ďalej zástupca OKTE. Ďalšou novinkou je zavedenie finančnej zálohy na strane kupujúcich, ktorá má umožniť vysporiadanie aukcie priamo v deň jej konania. Záloha bude limitovať maximálny objem nákupných objednávok a má zvýšiť platobnú istotu systému. Firma OKTE v súčasnosti organizuje aukcie spravidla v trojmesačných intervaloch, nový model však umožní aj častejšiu periodicitu, potenciálne napríklad na mesačnej báze.
-
Pozvánka na seminár: Ako predávať zelenú elektrinu?
11. 5. 2026Predaj elektriny z OZE vstupuje do fázy, v ktorej už nestačí spoliehať sa na tradičné modely podpory. Výrobcovia a investori dnes čelia otázke, ako efektívne uplatniť elektrinu po skončení podpory, aké obchodné modely dávajú ekonomický zmysel a ako využiť nové príležitosti – od PPA kontraktov až po komunitnú energetiku. Seminár ponúkne praktický pohľad na aktuálne možnosti predaja zelenej elektriny v meniacom sa regulačnom aj trhovom prostredí. Registrácia je otvorená. 📅 Termín: 29. máj 2026 📍 Miesto: konferenčná sála SFÉRA, v Twin City A alebo ONLINE 🕑 Čas: 9:00 – 13:00 Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Seminár ponúka komplexný a prakticky orientovaný pohľad na problematiku predaja zelenej elektriny – od aktuálneho legislatívneho rámca až po konkrétne skúsenosti z realizácie projektov na slovenskom trhu. Seminár je rozdelený do troch tematických blokov: Legislatívny blok povedie Barbora Balunová z advokátskej kancelárie L/R/P advokáti, s.r.o., ktorá predstaví aktuálnu právnu úpravu a dostupné možnosti z pohľadu výrobcu elektriny a investora. Zameria sa najmä na rozdiely medzi povinným a dobrovoľným výkupom, uplatnenie zdrojov po skončení podpory doplatkom, zapojenie výrobcov do zdieľania elektriny a komunitnej energetiky, ako aj na právne aspekty PPA projektov. Praktický blok zabezpečí Peter Kalman, spoluzakladateľ a CEO spoločnosti GREENLOGY, a.s., ktorý priblíži reálne fungovanie predaja zelenej elektriny v praxi. Účastníci získajú prehľad o aktuálnych obchodných modeloch, možnostiach ich nastavenia a odporúčaniach, ako sa vyhnúť najčastejším chybám pri ich implementácii. Záverečný blok prinesie konkrétny príklad z praxe, na ktorom bude ilustrovaný celý proces realizácie projektu – od prípravy až po jeho prevádzku. Súčasťou budú aj identifikácia najčastejších výziev a odporúčania pre úspešnú realizáciu podobných projektov. Biznis case predaja elektriny z OZE z pohľadu investora predstaví energetický konzultant Matej Krušpán. Seminár je určený pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, investorov, zástupcov energetických spoločností, developerov projektov, ako aj pre odbornú verejnosť, ktorá sa chce orientovať v aktuálnych možnostiach predaja zelenej elektriny. Účastníci získajú praktické informácie, aktuálny legislatívny prehľad a inšpiráciu pre efektívne nastavenie vlastných projektov v oblasti zelenej energetiky. Harmonogram 08:30 - 09:00 - registrácia 09.00 - 10:40 - prednáška 10:40 - 11:00 - prestávka 11:00 - 13:00 – prednáška + diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA na tento seminár je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Nemôžete prísť osobne? K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE. Tento seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
-
Reagujú na vlnu záporných cien elektriny. Minimálna zúčtovacia cena klesne
11. 5. 2026Jednotný denný trh s elektrinou v Európe vstupuje do nového cenového režimu. Organizátori krátkodobých trhov znižujú harmonizovanú minimálnu zúčtovaciu cenu na - 600 EUR/MWh. Tento krok je reakciou na opakovaný výskyt extrémne nízkych a záporných cien počas prelomu apríla a mája. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku, spoločnosť OKTE, informovala o znížení minimálnej zúčtovacej ceny na jednotnom európskom dennom trhu SDAC (Single Day-Ahead Coupling) zo súčasných –500 EUR/MWh na úroveň –600 EUR/MWh. Mechanizmus sa aktivoval po tom, ako boli minimálne ceny dosiahnuté v krátkom čase opakovane – konkrétne 25. a 30. apríla 2026. Udialo sa tak nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých európskych ponukových oblastiach. Príčinou cenových kolapsov bola kombinácia nízkeho dopytu a mimoriadne silnej fotovoltickej výroby, čo viedlo k „zaplaveniu“ trhu prebytočnou ponukou. Záporné ceny sa v tomto období okrem Slovenska objavili v krajinách ako Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko, Poľsko alebo Česko. Na vnútrodenných trhoch s elektrinou boli v niektorých krajinách cenové výkyvy ešte výraznejšie. Zníženie spodného cenového limitu je historicky prvou úpravou dolnej hranice v rámci jednotného európskeho denného trhu.
-
Daniel Křetínský na konferencii ERRA v Bratislave: Európsky trh s výrobou elektriny stráca investičnú logiku
30. 4. 2026Kombinácia rozsiahlej podpory obnoviteľných zdrojov, cien emisných povoleniek a regulačných zásahov narušila v Európskej únii fungovanie trhu s výrobou elektriny natoľko, že prestáva vytvárať spoľahlivé impulzy pre nové investície. Na výročnej konferencii asociácie ERRA v Bratislave na to upozornil český podnikateľ Daniel Křetínský, majoritný vlastník skupiny EP Group a šéf holdingu EPH. V Bratislave sa konala výročná konferencie asociácie ERRA, medzinárodnej organizácie združujúcej regulačné orgány v energetike. Podujatie, ktoré hostil ÚRSO, priniesla zaujímavé debaty o rôznych prístupoch regulačných autorít vo vzťahu k technologickým, trhovým alebo geopolitickým výzvam. Na podujatí vystúpil s prezentáciou aj Daniel Křetínský. Český podnikateľ je majoritný vlastník skupiny EP Group, ktorá prostredníctvom holdingu EPH patrí medzi najväčších hráčov v európskej energetike. Daniel Křetínský vo svojom vystúpení zdôraznil, že základný princíp trhu – merit order – síce formálne zostáva zachovaný, no v praxi prestal vytvárať spoľahlivé cenové signály. „Európsky trh s výrobou elektriny je dnes v úplnom chaose. Je tu masívny rozdiel medzi tým, ako bol navrhnutý, a tým, ako v skutočnosti funguje,“ uviedol Křetínský v rámci svojho vystúpenia na konferencii ERRA v Bratislave. Podľa jeho slov sa energetická politika Európskej únie stále tvári, že výroba elektriny je založená na trhových princípoch, kde investori reagujú na cenu. Tento koncept však podľa neho narušili dve udalosti posledných dvoch desaťročí. Prvou bola rozsiahla a rýchla podpora obnoviteľných zdrojov energie (OZE). „Rozumieme dôvodom podpory OZE, ale faktom je, že táto deformácia trhu nebola nikdy kompenzovaná konvenčným výrobcom, hoci práve oni zaplatili účet,“ skonštatoval šéf EPH. Křetínský poznamenal, že v rokoch 2000 - 2010 investovali európske energetické spoločnosti desiatky miliárd eur do plynových a uhoľných elektrární, ktoré mali zabezpečiť dostatok výkonu a stabilitu sústavy. Dotovaný rozmach OZE následne výrazne znížil ich využitie a ekonomickú návratnosť. Druhým destabilizačným faktorom je podľa neho cena emisných povoleniek. Tá dnes tvorí podstatnú časť krátkodobých marginálnych nákladov a zásadne mení poradie zdrojov v rámci merit order. „Pri súčasných cenách CO₂ majú lignit, čierne uhlie a plyn veľmi podobné krátkodobé náklady. Výsledkom je, že žiadna z týchto technológií nedostáva dostatočný počet hodín, aby bola ekonomicky zdravá.“ Křetínský upozornil, že odklon od lignitu a čierneho uhlia z európskeho trhu je pri súčasnom nastavení prakticky nevyhnutný. To podľa neho vytvára potrebu nových plynových kapacít, ktoré sú jediným realistickým flexibilným zdrojom schopným stabilizovať systém. „Všetci vieme, že uhlie z trhu odíde a že potrebujeme viac plynu. Problém je, že plyn ako marginálna technológia nedokáže sám o sebe vytvoriť dostatočné príjmy na to, aby sa nové zdroje oplatilo stavať,“ zdôraznil Daniel Křetínský.Čítajte ďalej: prečo plynové zdroje prežívajú len s kapacitnými mechanizmami prečo sa jadrová energetika nedá zladiť s vysokým podielom OZE ako neistota okolo EU ETS brzdí investície a ohrozuje bezpečnosť dodávok
-
Pozvánka na diskusiu: Energetika ako cieľ. Kybernetické hrozby v praxi
28. 4. 2026Energetika sa stáva jedným z hlavných cieľov kybernetických útokov, ktoré už dávno nesledujú len finančný zisk, ale cielia na narušenie prevádzky a poškodenie kritickej infraštruktúry. Aktuálne incidenty v energetickom sektore ukazujú, že útoky sú čoraz sofistikovanejšie a často zostávajú dlhé mesiace neodhalené. O tejto téme budeme diskutovať na debate platformy ENERGOKLUB spolu s expertmi. Na najbližšom podujatí sa zameriame na reálne scenáre kybernetických incidentov v energetike, na slabé miesta prevádzkových a riadiacich systémov. Prezentácie našich hostí budú vychádzať z konkrétnych skúseností z energetických incidentov v Európe. 📅 Termín: 5. máj 2026 🕑 Čas: 14:30 – 16:00 Dozviete sa: prečo je energetika jedným z primárnych cieľov hackerov a aké sú ich motívy aké slabiny v IT prostredí viedli ku konkrétnym incidentom v energetike EÚ ako dlho sa útočníci v priemere pohybujú v sieťach bez odhalenia a prečo networking, zdieľanie skúseností a neformálna diskusia s účastníkmi trhu O prednášajúcich Martin Fábrykonzultant, Komora manažérov kybernetickej bezpečnosti Martin Fábry je konzultant, audítor a bezpečnostný architekt so zameraním na ochranu priemyselných a energetických systémov. Špecializuje sa na kybernetickú bezpečnosť IT a najmä OT prostredia, vrátane systémov SCADA, ICS a DCS. Je aktívnym členom odborných komunít SANS ICS a ISA Europe a držiteľom medzinárodne uznávaných certifikácií CISSP, GICSP, CSSA, CISA, GRID a IEC 62443 Expert. Peter Šinaľ Head of Consulting, Trusted Network Solutions Peter Šinaľ sa dlhodobo venuje riadeniu projektov penetračných testov, analýz kybernetických rizík a auditu či zavádzania procesnej bezpečnosti v organizáciách. Pôsobí aj ako externý bezpečnostný manažér pre významné inštitúcie. Je absolventom Vysokého učenia technického v Brne a Masarykovej univerzity v odbore SSME. Už počas štúdia získaval praktické skúsenosti ako člen univerzitného kyberbezpečnostného tímu, kde sa podieľal na projekte kybernetického polygónu a na cvičeniach CyberCzech. Matej Krušpánkonzultant v energetike Matej Krušpán pôsobí v energetickom sektore dve dekády, počas ktorých pracoval pre viaceré renomované európske spoločnosti. V posledných rokoch sa zameriava na prepájanie aktérov v energetike a poradenstvo v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, PPA zmlúv a obchodovania s energiami v regióne strednej a juhovýchodnej Európy. Diskusia spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
-
Úprava cien, taríf a odpisov. ÚRSO ukázal návrhy zmien v plynárenstve
22. 4. 2026Popri návrhoch zmien v elektroenergetike predložil ÚRSO do MPK aj dvojicu vyhlášok týkajúcich sa plynárenstva. Regulačný úrad upravuje cenovú reguláciu aj pravidlá vnútorného trhu s plynom. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) poslal do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) balík štyroch vyhlášok. Po pohľade na navrhované zmeny v oblasti elektroenergetiky, ktorým sme sa venovali v tomto texte, sa zameriavame na cenovú vyhlášku v plynárenstve (147/2024 Z. z.) a vyhlášku o vnútornom trhu s plynom (208/2023 Z. z.). Nové východiská pre regulačnú bázu aktív a odpisy
-
Nové platby za jalovinu, úprava taríf alebo rámec pre flexibilné pripojenie. ÚRSO odhalil návrhy zmien v elektrine
21. 4. 2026Regulačný úrad predložil do procesu MPK návrhy dvoch kľúčových vyhlášok v oblasti elektroenergetiky – cenovej vyhlášky a vyhlášky o vnútornom trhu. Ako sme pred časom informovali, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ohlásil veľkú novelizáciu štyroch kľúčových vyhlášok v elektroenergetike a plynárenstve. V tomto texte sa budeme venovať špecificky elektrine – minulý týždeň bolo spustené medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) jednak cenovej vyhlášky v oblasti elektroenergetiky, ale aj vyhlášky o vnútornom trhu s elektrinou. Pozreli sme sa bližšie na navrhované zmeny. Nové platby za jalový výkon a úpravy taríf pre veľkých odberateľov
-
ÚRSO korigoval návrh Eustreamu. Tarify porastú o približne 10 %
17. 4. 2026Regulátor výrazne zasiahol do návrhu spoločnosti Eustream, ktorá po výpadku tranzitu cez Ukrajinu žiadala zvýšenie taríf o 70 %. ÚRSO napokon schválil nárast o 10%, pričom nové ceny sa začnú uplatňovať od 1. mája 2026. V texte sme sa detailnejšie pozreli na to, ako úrad svoje rozhodnutie zdôvodnil. Slovenské plynárenstvo sa po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu ocitlo v novej realite. Prepravná sústava, ktorá bola roky dimenzovaná na masívne toky z východu na západ, dnes funguje pri výrazne nižšom vyťažení. Nová realita zasiahla prevádzkovateľa. firmu Eustream. V reakcii na výpadok tranzitných príjmov Eustream na jeseň minulého roka predložil ÚRSO návrh na výrazné zvýšenie taríf za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu. Prepravca navrhoval, aby referenčné ceny na vstupných a výstupných bodov narástli približne o 70 %, čo vyvolalo diskusie medzi regulátorom, obchodníkmi a európskymi inštitúciami. Agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) návrh kritizovala kvôli nesúladu so sieťovým predpisom EÚ a upozornila na riziká ad hoc tarifných zásahov. Na riziko retrospektívneho zásahu upozorňoval aj Mário Matušinec z AXPO Austria. V rozhovore zdôraznil, že kapacity sa nakupujú v aukciách na celý plynárenský rok dopredu a dodatočné zvýšenie taríf by narušilo už nastavené ekonomické prepočty. Pri nízkych maržiach by 70‑percentný nárast mohol výrazne oslabiť atraktivitu slovenského trhu. Regulátor ÚRSO si na finálny verdikt nechal niekoľko mesiacov. V cenovom rozhodnutí (0040/2026/P) návrh Eustreamu výrazne korigoval. Referenčné ceny na vstupných a výstupných bodoch sa zvýšia o 10% oproti doterajším úrovniam. V texte sme sa pozreli na to, ako regulátor svoje rozhodnutie zdôvodnil.
-
Po vodíku aj nerastné suroviny. Platforma Európskej komisie sa rozširuje
17. 4. 2026Nová IT platforma má pomôcť posilniť energetickú bezpečnosť Európy. Po minuloročnom spustení vodíkového mechanizmu sa Európska komisia zameriava aj na kritické suroviny, ktoré sú kľúčové pre výrobu batériových systémov alebo obrannom priemysle. Vo výhľade je mechanizmus pre zemný plyn. Vojenský konflikt na Ukrajine akceleroval snahy EÚ o zníženie závislosti od dodávok energií z Ruska. Európska komisia v tomto smere vyvinula viacero aktivít. Jednou z nich bolo vytvorenie platformy EU Energy & Raw Materials Platform, ktorá má pod jednou strechou združovať vodík, nerastné suroviny aj zemný plyn. Zámerom Komisie nebolo vytvoriť tradičné obchodné či burzové miesto. Mechanizmus slúži výlučne na zbieranie dopytu zo strany odberateľov, ktoré potom páruje s ponukami dodávateľov. Agregovať dopyt, zviditeľniť ponuku a prepojiť trh Ako prvý bol koncom minulého roku spustený do prevádzky vodíkový mechanizmus. Ten má rozhýbať nielen trh s vodíkom, ale aj s jeho derivátmi, ktorými sú amoniak, metanol alebo e-palivá. Prvé kolo vodíkového mechanizmu EÚ pritiahlo značný záujem trhu. Registrované firmy si mohli vyberať z 265 ponúk dodávateľov. Výsledkom bolo 273 potenciálnych prepojení medzi odberateľmi a výrobcami. Druhý mechanizmus sa zameriava na kritické nerastné suroviny. Prvé dopytové kolo sa zameriava predovšetkým na materiály dôležité pre výrobu batériových systémov alebo využiteľné v obrannom priemysle. Spoločnosti, ktoré majú záujem zapojiť sa, sa môžu registrovať do konca apríla 2026. Cieľom je pomôcť nadviazať kontakty s dodávateľmi a posilniť diverzifikáciu dodávateľských reťazcov. Nezáväzný „matchmaking“ má pomôcť trhu zorientovať sa a pripraviť pôdu pre investičné rozhodnutia. Mechanizmus je otvorený aj pre subjekty z nečlenských krajín EÚ. Výnimkou sú zástupcovia Ruskej federácie a Bieloruska. „Prostredníctvom platformy môžete osloviť nielen spoločnosti z vášho regiónu, ale aj medzinárodných dodávateľov,“ vysvetlil Maciej Ciszewski, vedúci oddelenia pre stratégiu diverzifikácie a spoločné nákupy DG ENER na konferencii ENERGOFÓRUM® 2025. Cieľom Komisie je podľa neho užívateľská prístupnosť. Prepojíte sa bez poplatku a s minimálnou administratívnou záťažou; následne môžete komunikáciu presunúť mimo platformy a dohodnúť si obchodné detaily.“ Slovenská stopa v európskom projekte Platforma cieli nielen na tradičných hráčov, ale aj na banky a developerov infraštruktúry. V poradí tretí mechanizmus je zameraný na zemný plyn, skvapalnený zemný plyn (LNG), ale aj na biometán. IT riešenie platformy implementuje spoločnosť SFÉRA. V tendri Generálneho riaditeľstva pre energetiku (DG ENER) uspeli slovenskí softvéroví špecialisti v konzorciu s konzultačnou spoločnosťou PwC. „Plná prevádzka plynového mechanizmu sa očakáva na jeseň,“ vysvetlil Gábor Nagy, analytik SFÉRA v podcaste Otvorene o plyne. „Biometán bude dôležitou súčasťou plynového mechanizmu a jeho doplnkové funkcionality sú práve na tento segment výrazne orientované. Komisia vníma trh s obnoviteľnými plynmi ako jednu z kľúčových oblastí ďalšieho rozvoja platformy,“ zdôraznil Nagy. Téme sa venoval diskusný panel "Nová energetická platforma EÚ" na konferencii ENERGOFÓRUM®.