-
Plán obnovy: MH SR zrušilo výzvu na modernizáciu bioplynových staníc
30. 11. 2022Len niekoľko dní pred uzavretím zrušil rezort hospodárstva vyhlásenú výzvu na modernizáciu a transformáciu bioplynových staníc. Na projekty transformácie na biometán totiž aktuálne nemôže vyplatiť peniaze. Obratom však plánuje opäť vyhlásiť výzvu za 10 miliónov eur aspoň na časť projektov. Problémov, ktoré aktuálne trápia slovenské bioplynky, je pritom viac než dosť. Ministerstvo hospodárstva informovalo, že aktuálne nemôže poskytnúť financie alokované pre projekty zamerané na transformáciu existujúcich bioplynových staníc na biometánové stanice (projekty typu B podľa výzvy) z dôvodu pretrvávajúceho procesu aktualizácie Plánu obnovy a odolnosti SR a súvisiacich záväzných dokumentov, ktorým je dotknutý aj Komponent 1 - Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra a príslušná Investícia 2 - repowering bioplynových staníc. Už od jari tohto roka prebiehajú rokovania s Európskou komisiou o aktualizácii Plánu obnovy a znížení celkovej alokácie. Brusel v máji predstavil iniciatívu REPowerEU. Jej súčasťou je aj vodíkovo - biometánový akčný plán, ktorý má prispieť k zvýšeniu produkcie biometánu v EÚ do roku 2030 na úroveň 35 miliárd metrov kubických. Práve domáca výroba biometánu ako obnoviteľného zdroja energie je vnímaná ako jeden z dôležitých nástrojov znižovania závislosti na fosílnom zemnom plyne, ktorý sa dovážal najmä z Ruska. Na Slovensku bola tento rok do prevádzky spustená prvá a zatiaľ jediná biometánová stanica v Jelšave. Vyhlásenie výzvy, z ktorej 10 miliónov eur malo smerovať práve na transformáciu súčasných bioplyniek na biometánové stanice, jasne zapadalo to tejto stratégie. Zdĺhavé rokovania o aktualizácii slovenského Plánu obnovy narúšajú zámery investorov do biometánu. Pôvodné znenia záväzných dokumentov schválené ešte v lete 2021 totiž s finančnou podporou biometánu nepočítajú.
-
Slovensko je súčasťou európskeho vnútrodenného trhu s elektrinou
29. 11. 2022Vnútrodenné obchodovanie s elektrinou v rámci EÚ sa rozšírilo o Slovensko a Grécko. Spoločnosť OKTE, stopercentná dcéra SEPS, sa pripojila k projektu SIDC. Slovenská obchodná oblasť je od dnes súčasťou jednotného vnútrodenného trhu s elektrinou v EÚ. V rámci štvrtej vlny rozširovania projektu Single Intraday Coupling – SIDC (v minulosti známy aj pod názvom XBID) sa priebežné intra-day cezhraničné obchodovanie s elektrinou stalo realitou okrem SR aj v Grécku. U nás projekt koordinuje spoločnosť SEPS so svojou dcérou, spoločnosťou OKTE, ktorá od roku 2016 prevádzkuje platformu priebežného vnútrodenného obchodovania pre účastníkov trhu s elektrinou v SK obchodnej oblasti. Projekt SIDC má prispieť k zvýšeniu likvidity obchodovania. Prvým dňom dodávky je utorok 29. novembra 2022. „Tento krok je dôležitý z hľadiska zvyšovania likvidity a prepojenosti jednotného európskeho vnútrodenného trhu s elektrinou. Centrálne riešenie umožňuje párovať objednávky zadané účastníkmi trhu v jednej krajine s objednávkami zadanými účastníkmi trhu v ktorejkoľvek inej prepojenej krajine, ak existuje dostupná cezhraničná kapacita pre prenos elektriny medzi dotknutými ponukovými oblasťami,” vysvetlil Peter Dovhun, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti SEPS. Stručná história projektu SIDC SEPS a OKTE sa stali plnohodnotnými zmluvnými členmi projektu SIDC v roku 2020. Spolu s partnermi z Maďarska, Česka a Poľska bol založený lokálny implementačný projekt LIP17. Projekt SIDC bol pritom na centrálnej úrovni spustený do prevádzky v polovici roka 2018. Do vnútrodenného obchodovania sa v pilotnej fáze zapojilo najprv 15 krajín. Koncom roka 2019 sa pripojilo ďalších 7 štátov zo strednej a východnej Európy, vrátane ČR, Maďarska a Poľska, ale taktiež Bulharsko, Chorvátsko Rumunsko a Slovinsko. Zatiaľ posledná tretia vlna rozširovania prebehla v septembri 2021, kedy sa k projektu pripojilo Taliansko. Do riešenia SIDC sú odvtedy integrované severotalianske hranice (IT-FR, IT-AT a IT-SI) a hranice talianskych vnútorných ponukových zón. Počet krajín v rámci paneurópskeho projektu SIDC, ktoré využívajú vnútrodenné obchodovanie, sa rozšíril na 23 (vrátane Nórska). SEPS a OKTE sa stali plnohodnotnými zmluvnými členmi projektu SIDC v roku 2020. Spolu s partnermi z Maďarska, Česka a Poľska bol založený lokálny implementačný projekt LIP17. Úplné počiatky integrácie vnútrodenného (intra-day) trhu s elektrinou v Európe však možno hľadať ešte v roku 2012, hoci v tom čase sa pri platforme nazvanej XBID ešte nepočítalo s celoeurópskym riešením. Toto sa však zmenilo v roku 2017, kedy na centrálnej úrovni EÚ padlo rozhodnutie o tom, že XBID sa stane základom pre projekt SIDC, ktorý sa považuje za cieľové riešenie pre vnútrodenné obchodovanie s elektrinou v rámci EÚ. Čo sa zmení pripojením k SIDC?
-
Vláda schválila novú daň. Výrobcom elektriny siahne na mimoriadne zisky
28. 11. 2022Na vybraných výrobcov elektriny zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 MW sa má vzťahovať mimoriadny odvod z nadmerných príjmov. O návrhu zákona, ktorý schválila vláda, budú rozhodovať poslanci v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny kabinet v pondelok (28. novembra 2022) schválil zdanenie mimoriadnych ziskov energetických firiem. Návrhy novely zákona o energetike (251/2012 Z. z) predložil minister hospodárstva SR Karel Hirman. Návrh na odvod z nadmerných príjmov sa má týkať vybraných výrobcov a dodávateľov elektriny, pričom vychádza z nariadenia EÚ (2022/1854) Široký adaptačný priestor nariadenia pre členské štáty EÚ Odvod predstavuje nástroj pre reguláciu trhu s elektrinou s celoeurópskym charakterom. Hoci podľa spomenutého nariadenia EÚ nesmú príjmy výrobcov využívajúcich tzv. inframarginálne technológie (OZE, jadro a uhlie) prekročiť úroveň 180 EUR/MWh, v istých parametroch si môžu členské štáty zohľadniť aj vnútroštátne špecifiká a stanoviť si napr. cenové stropy individuálne. V praxi ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu. Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno podľa MH považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. „Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine,“ uvádza sa ďalej v priloženej dôvodovej správe legislatívneho návrhu z dielne rezortu hospodárstva. Ktorých výrobcov a za akých podmienok sa nová daň dotkne
-
Ministerstvo tretíkrát zvyšuje výkon pre zelené lokálne zdroje
28. 11. 2022Tesne pred koncom kalendárneho roka rezort hospodárstva opäť zvyšuje inštalovaný výkon v lokálnych zdrojoch na celkových 239 MW. Je to takmer trojnásobok výkonu, ktorý bol určený v troch predošlých rokoch. Pripájanie lokálnych zdrojov je však pomalé. Obrovský záujem o inštaláciu vlastných zdrojov na výrobu zelenej elektriny, obzvlášť na západnom Slovensku, pokračuje. Začiatkom novembra spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) spolu s ministerstvami financií a hospodárstva a tiež Západoslovenskou distribučnou (ZSD) oznámili uvoľnenie pravidiel pripájania lokálnych zdrojov. Výkonný riaditeľ ZSD Tomáš Turek vtedy uviedol, že za posledný rok narástol počet záujemcov o fotovoltické riešenia z radov domácností desaťnásobne a mesačne spracúvajú viac ako 1400 žiadostí o pripojenie malého zdroja. Po pár týždňoch začali záujemcom na západe opäť chodiť zamietavé stanoviská. V súlade s platným znením zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a v spolupráci so SEPS, ktorá určuje pravidlá rozvrhnutia voľnej kapacity pripojenia do sústavy pre zariadenia na výrobu elektriny a osobitne pre lokálne zdroje, Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) od 1. decembra opätovne zvyšuje inštalovaný výkon v lokálnych zdrojoch, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť platiť tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) a ktoré je možné pripojiť do sústavy v tomto roku, a to na celkových 239 MW. Je to takmer trojnásobok výkonu, ktorý bol stanovený pre lokálne zdroje v období 2019 – 2021.
-
Projekt EDC má od polovice roka 2023 fungovať v minimalistickej verzii
25. 11. 2022Výberové konanie na dodávateľa IT riešenia pre projekt Energetického dátového centra plánuje spoločnosť OKTE vyhlásiť začiatkom decembra. Minimalistická verzia dátového skladu by mala byť funkčná od júna 2023, pričom spustenie robustného riešenia s plnohodnotnými funkciami sa očakáva až vo februári 2024. Energetické dátové centrum (EDC) malo byť spustené do prevádzky už začiatkom roka 2023. Projekt, ktorý vznikol so zámerom zjednodušiť a urýchliť výmenu dátových tokov medzi účastníkmi trhu s využitím jednotných komunikačným a štandardizovaných procesov, naberie sklz. Na nedávnej konferencii eFocus o tom informoval Miloš Bikár, predseda predstavenstva firmy OKTE, stopercentnej dcéry SEPS, ktorá projekt zastrešuje. Od polovice budúceho roka (1. jún 2023) má EDC fungovať v tzv. "minimalistickom riešení". Postupnou implementáciou a pridávaním funkcionalít má reálne EDC odštartovať 1. februára 2024. Čítajte ďalej: ďalší postup OKTE a fázovanie projektu EDC výberové konanie na dodávateľa IT riešenia poslanecká novela na odklad účinnosti EDC zameranie a aktualizácie pracovných skupín
-
Brusel navrhuje cenový strop na plyn. Vplyv na burzu je však otázny
23. 11. 2022Navrhovaný limit EK pre ceny plynu na úrovni 275 eur/MWh sa má týkať iba termínovaných kontraktov na holandskej burze pre nasledujúci mesiac. Podľa kritikov by sa regulácia v tejto podobe dala uplatniť iba v krízových situáciách, pričom reálny vplyv na burzové ceny zemného plynu bude skôr minimálny. Európska komisia (EK) navrhuje trhový korekčný mechanizmus s cieľom chrániť podniky a domácnosti pred vysokými cenami zemného plynu v EÚ, zmierniť cenové výkyvy na komoditných trhoch a zaručiť bezpečnosť dodávok. Cenový strop s limitom 275 eur za megawatthodinu (MWh) by chcela EK zaviesť s jednoročnou platnosťou od januára 2023, ale vzťahovať by sa mal iba na termínované kontrakty na nasledujúci mesiac na holandskej platforme TTF. O návrhu budú vo štvrtok rokovať ministri zodpovední za energetiku EÚ. Efektívny zásah do cenotvorby alebo ohrozenie konkurencieschopnosti?
-
Šéf Eustream: Vojna akcelerovala naše plány v oblasti prepravy vodíka
22. 11. 2022Prepravca plynu plánuje do roku 2030 vyčleniť jedno samostatné potrubie na tranzit stopercentného vodíka s ročnou kapacitou až 100 terawatthodín. Vojenská agresia Ruska na Ukrajine vrátila do centra pozornosti nielen problematiku energetickej bezpečnosti, ale stala sa impulzom aj pre rýchlejší rozvoj nízkouhlíkovej ekonomiky. V prípade spoločnosti Eustream, ktorej hlavnou činnosťou je preprava zemného plynu, ide o potenciálny tranzit vodíka, prípadne iných obnoviteľných plynov. O plánov domáceho prevádzkovateľa v tejto oblasti rozprával generálny riaditeľ firmy Rastislav Ňukovič na druhom ročníku konferencie Energy Manifest Fórum 2022 v Bratislave.
-
ÚRSO predstavil novú koncepciu riešení energetickej chudoby
21. 11. 2022Chýbajúca konkrétna definícia a neznámy počet energeticky chudobných domácností – aj to sú závery návrhu koncepcie, ktorú predložil energetický regulátor na pripomienkovanie. Návrhy opatrení pre ďalšie riešenia vidí v rámci vlastných kompetencií aj v gescii iných rezortov. Budúce kroky by mala zastrešiť nová medzirezortná pracovná skupina. Pred začiatkom nového regulačného obdobia predložil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) návrh novej koncepcie v na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Táto úloha mu vyplýva zo zákona o regulácii. Materiál sa zameriava na vymedzenie návrhu metodiky definície energetickej chudoby vrátane návrhu kvalifikačných kritérií, ako aj na vymedzenie návrhu odporúčaného rámca možných opatrení na účel ochrany a zníženia počtu odberateľov energie (elektriny, plynu a tepla), ktorí sú ohrození energetickou chudobou a návrhu nástrojov ochrany týchto odberateľov energií v domácnosti pred energetickou chudobou v Slovenskej republike. Juris: Cieľom koncepcie je ponúknuť najmä systémové opatrenia do budúcnosti „Nové regulačné obdobie sa začne od 1. januára 2023, preto sme v roku 2022 pristúpili k úlohe ako k jednej z priorít. Som rád, že sa nám ju podarí v určenom termíne splniť a na vládu predložíme kvalitný dokument. Proces prípravy tiež aktívne konzultujeme aj s ministerstvami financií, hospodárstva a práce, sociálnych vecí a rodiny, ako to predpokladá spomínaný zákon," uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris. Hoci sú očakávania od návrhu koncepcie vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu s energiami vysoké, cieľom materiálu je podľa ÚRSO onúknuť najmä systémové opatrenia do budúcnosti, nie priniesť okamžité riešenie a odpoveď na terajší krízový stav. „Ochranu odberateľov pred očakávanými budúcoročnými extrémnymi cenami elektriny, plynu a tepla majú riešiť aktuálne prijímané mimoriadne opatrenia vlády SR a Európskej komisie, pričom my ako úrad poskytujeme príslušným inštitúciám maximálnu možnú súčinnosť. Ochrana spotrebiteľov v domácnostiach, ale aj pomoc ostatným odberateľom je tak našou prioritou aj v týchto zložitých časoch, ako aj v dlhodobejšom horizonte," zdôraznil ďalej Juris. Navrhované opatrenia sú rozdelené na možné nástroje v kompetencii ÚRSO a odporúčania v kompetencii iných orgánov štátnej a verejnej správy. ÚRSO zdôraznil, že tému energetickej chudoby považuje za integrálnu súčasť problematiky chudoby ako takej. Energetickú chudobu možno charakterizovať ako nedostupnosť dodávok elektriny, tepla, teplej vody a pitnej vody v základnom štandarde za primerané ceny a v primeranej kvalite. Pripomenul, že európsky projekt „Solutions to tackle energy poverty“ (STEP), ktorý mapoval použitie vhodných indikátorov, odporúča na Slovensku aplikovať indikátor príjmu vo vzťahu k nákladom na energie. Téma energetickej chudoby je na základe vyhodnocovania rôznych indikátorov primárne témou sociálnej situácie dotknutých domácností a podstatná časť systémových opatrení by preto mala byť podľa energetického regulátora súčasťou a byť súladná so sociálnou politikou štátu. Zároveň upozornil, že na Slovensku absentuje zákonný rámec a kritériá na komplexné posudzovanie a identifikáciu domácností ohrozených energetickou chudobou, a to nad rámec legislatívnej pôsobnosti zákona o regulácii. Tým je znemožnená ich identifikácia, najmä ak využívajú na vykurovanie iné zdroje ako elektrinu alebo plyn (príp. teplo zo sústav centralizovaného zásobovania teplom) alebo nevyužívajú služby verejných vodovodov a kanalizácií. Ide o státisíce domácností, ktoré vykurujú svoje príbytky drevom alebo inými tuhými palivami, prípadne si zabezpečujú odvoz splaškovej vody samostatne. Na základe modelového príkladu však ÚRSO konštatuje, že z celkového počtu asi 1,8 milióna domácností v roku 2020, by mohlo byť až takmer 24% z nich ohrozených energetickou chudobou.
-
Rezort hospodárstva ukázal, ako SPP v roku 2023 prerozdelí dodávateľom lacnú elektrinu pre domácnosti
16. 11. 2022Cena silovej zložky elektriny pre domácnosti v budúcom roku bude na úrovni 67,32 EUR za megawatthodinu. Vláda zároveň schválila materiál vo VHZ s podrobnosťami mechanizmu, na základe ktorého bude štátny SPP distribuovať vyčlenený objem elektriny, ktorý vyrobili Slovenské elektrárne, oprávneným dodávateľom. Domácnosti boli dlhé mesiace ubezpečované, že napriek vývoju na trhoch budú v roku 2023 získavať elektrinu za zvýhodnenú cenu. Na základe memoranda o porozumení z februára tohto roku, ktorého signatármi boli Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a rezort financií spoločne so spoločnosťou Slovak Power Holding, majú Slovenské elektrárne vyčleniť pre domácnosti 6,15 TWh silovej elektriny v nákupnej cene na úrovni 61,2 EUR/MWh. Rovnako bolo odbornej verejnosti už dlhodobo známe, že dodávku elektriny za zvýhodnenú cenu bude pre domácnosti zabezpečovať spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Štátny podnik bude v štruktúre celého riešenia vystupovať ako agent, ktorý z elektriny v produkte „baseload“ na vlastné náklady vytvorí tzv. „diagram“ alebo pásmo elektriny, ktoré bude zodpovedať reálnej krivke dodávky elektriny domácnostiam. Detaily o tom, ako sa elektrina dostane ku koncovým odberateľom, ale dosiaľ neboli známe. Na požehnanie Bruselu sa stále čaká Európska komisia (EK) stále neodsúhlasila návrh implementačnej zmluvy medzi štátom, Slovenskými elektrárňami a spoločnosťou SPP, o ktorej podmienkach subjekty rokovali niekoľko mesiacov. Stať by sa tak mala až ku koncu roka, no vláda napriek tomu v stredu (16. 11. 2022) pristúpila k schváleniu všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v SR. S takýmto postupom mal údajne súhlasiť Brusel. „EK po sérii rokovaní v zásade súhlasila s predložením tohto materiálu na schválenie vládou SR s tým, že po vykonaní požadovaných zmien v zmluve nebude predkladané riešenie zahŕňať prvok štátnej pomoci, a tak bude z pohľadu z pohľadu EK prijateľné. Toto bude potvrdené v tzv. „comfort letter“, teda vo formálnom liste, ktorý EK zašle MH SR,“ uvádza sa v materiáli rezortu hospodárstva. Vláda zároveň na dnešné rokovanie vlády predložila aj druhý materiál vo VHZ, ktorým prináša ďalšie detaily mechanizmu, akým sa elektrina dostane ku koncovým odberateľom. Ďalší postup, úloha SPP a štátu SPP prerozdelí elektrinu oprávneným dodávateľom za cenu zvýšenú o koeficient (Kt), ktorý je v cenovej vyhláške ÚRSO o elektroenergetike stanovený na úroveň 10%. Výsledná cena za dodávku elektriny pre oprávnených dodávateľov tak bude na úrovni 67,3285 EUR/MWh. Za oprávneného dodávateľa sa bude považovať aj dodávateľ v miestnej distribučnej sústave (MDS), ktorý nie je subjektom zúčtovania a preniesol odchýlku na iného účastníka trhu. „Títo dodávatelia budú v zmysle návrhu povinní dodávať domácnostiam dodať silovú energiu za maximálnu cenu 75,53 EUR za MWh (vrátane nákladov na tvorbu diagramu a odchýlky, bez primeraného zisku),“ uvádza sa v analýze vládneho materiálu. Týmto opatrením bude podľa MH SR limitovaný nárast ceny silovej elektriny pre domácnosti v roku 2023 na maximálne 2,21 EUR/MWh. Vládny materiál stanovuje detailný postup, ktorým štátny SPP stanoví objem elektriny pre jednotlivých dodávateľov. Spoločnosť OKTE najprv vykoná prepočet podielu jednotlivých dodávateľov na trhu podľa stavu z konca septembra 2022. Organizátor krátkodobého trhu potom stanoví výsledné množstvo elektriny ako pomernú časť pre každého dodávateľa z celkového objemu 6,15 TWh a každého z nich, vrátane spoločnosti SPP, o tom informuje.
-
Energy Manifest: Čo brzdí rozvoj batériových úložísk na Slovensku?
15. 11. 2022Slovenskí experti diskutovali o inovatívnych riešeniach v oblasti batériových systémov, legislatívnom a regulačnom rámci aj technických možnostiach batérií pri poskytovaní podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Významnou súčasťou mozaiky dekarbonizácie európskej energetiky sú takisto batériové úložiská. O aktuálnych výzvach a nových trendoch v oblasti akumulácie energie minulý týždeň diskutovali odborníci na druhom ročníku konferencie Energy Manifest Fórum, ktorú organizovala Slovenská batériová aliancia (SBaA) a Národná vodíková asociácia Slovenska. „V roku 2021 bolo inštalovaných v Európe približne 8000 MWh v batériách. Na Slovensku máme možno 3 až 5 MWh inštalácií, nevieme to presne vyrátať, najmä čo sa týka domácností. V priemysle je to však skutočne zanedbateľné číslo," uviedol Marián Smik, predseda SBaA. V kontexte rozvoja batériových systémov sa na Slovensku udiali zásadné zmeny. Prijatím primárnej legislatívy, ktorou sa transponoval zimný balík EÚ, došlo k definovaniu zariadenia na uskladňovanie energie. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris to považuje za základný kameň, avšak úlohou ÚRSO je vytvoriť sekundárnu reguláciu. Transparentné pravidlá, koniec double chargingu Regulačný úrad v súčasnosti finalizuje novelu cenovej vyhlášky v elektroenergetike, ktorej cieľom je nastaviť univerzálnu a štandardnú poplatkovú politiku. Po tohtoročnej aktualizácii pravidiel trhu, ktorá zjednoduší integráciu batériových systémov, pripravuje ÚRSO jej ďalšiu novelizáciu, v rámci ktorej sa má upraviť stanovovanie maximálnej rezervovanej kapacity. Juris v rámci diskusie osvetlil základné princípy, z ktorých ÚRSO pri tvorbe obidvoch právnych predpisov vychádza. Batériový systém sa považuje za užívateľa sústavy a preto bude jeho prevádzkovateľ platiť poplatok za prístup, rovnako sa budú aplikovať variabilné poplatky za distribúciu. Zároveň elektrina, ktorá sa odoberie zo sústavy, nabije do batérie a následne vybije z batérie a dodá späť do sústavy, bude (okrem vlastnej spotreby) oslobodená od platby za tarifu TSS. „Princíp je jednoduchý, ale diabol je v detailoch,“ upozornil Juris. Slovenská elektrizačná primárna sústava (SEPS) aktuálne testuje batériový systém aj pre podporné služby typu primárnej regulácie. Úložisko s výkonom 1,25 MW nachádzajúce sa v Martine je vôbec prvým stand-alone zariadením v krajinách V4, ktoré poskytuje túto službu prevádzkovateľovi sústavy. „Ide o jedno z použití, ktoré môže byť zaujímavým business case-om aj pre ďalších hráčov,“ uviedol Peter Dovhun, predseda a predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS, ktorý však zároveň dodal, že primárna regulácia tvorí menej ako 5% z celkového objemu podporných služieb (966 MW), ktoré firma nakupuje na budúci rok. SEPS vyhlásila druhé kolo výzvy na predkladanie cenových ponúk v rámci výberového konania. V prvom kole predložilo ponuku 18 uchádzačov, ktorí sa kvalifikovali do procesu. V rámci ekosystému poskytovateľov podporných služieb pre SEPS sú aj ďalšie možnosti. „Kombinácia točivého zdroja a batérie poskytuje poskytovateľovi podporných služieb väčší komfort, aby dokázal splniť certifikačné podmienky,“ uviedol Peter Dovhun reagujúc na štandardizáciu podporných služieb v EÚ. Hoci batériové systémy sú kvôli rýchlej reakcii na frekvenciu najvhodnejšie na primárnu reguláciu výkonu, Peter Dovhun nevylučuje ani ich využitie pre iné typy podporných služieb. „Existujú konkrétne aplikácie v Slovinsku a Chorvátsku, kde takéto prevádzky spustili na prelome leta a jesene,“ doplnil šéf SEPS.
-
Brusel urýchľuje povoľovanie OZE. Nové nariadenie chce schváliť expresne
14. 11. 2022Povoľovacie procesy pri malých fotovoltikách a tepelných čerpadlách ako aj projekty modernizácie existujúcich OZE zariadení by mali dočasne prebiehať v zrýchlenom režime a v lehotách maximálne do troch mesiacov. Navrhuje to Európska komisia. V čase krízy s cenami energií a v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine sa čoraz častejšie navrhujú a schvaľujú opatrenia v extrémne krátkych lehotách na národnej i európskej úrovni. Hoci rokovania o revízii európskej smernice, ktorá má okrem iného urýchliť povoľovanie obnoviteľných zdrojov energie a zaviesť tzv. vhodné oblasti, prebiehajú už niekoľko mesiacov, Európska komisia sa rozhodla prísť s dočasným riešením. Minulú stredu predstavila nariadenie, ktorého cieľom je dosiahnuť prednosť nadradeného verejného záujmu pri budovaní a modernizácii niektorých OZE. Pôvodne malo platiť jeden rok a do praxe sa mala zaviesť lehota trvania konaní do jedného mesiaca. Už po prvých dňoch a pripomienkach zo strany členských štátov sa však text mení. Zatiaľ však stále platí, že členské štáty by mali nové nariadenie schváliť na mimoriadnom rokovaní Rady EÚ budúci týždeň 24. novembra 2022. Nové nariadenie sa prioritne vzťahuje na malé fotovoltické zdroje s inštalovaným výkonom do 50 kW, modernizáciu existujúcich OZE a na inštaláciu tepelných čerpadiel s výkonom do 12 kW, resp. do 50 kW u samospotrebiteľov. Urýchlené povoľovanie sa má týkať len nových projektov a žiadostí, takže nijako pozitívne neovplyvní už začaté povoľovacie procesy na úradoch alebo u prevádzkovateľov sústav. Keďže nariadenie bude priamo aplikovateľné po zverejnení v Úradom vestníku, povoľujúce úrady aj prevádzkovatelia sústav sa na zmeny musia pripraviť v priebehu nasledujúcich týždňov. Nadradený verejný záujem Proces povoľovania podľa nového nariadenia sa má vzťahovať na administratívne povolenia na výstavbu, modernizáciu a prevádzku elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátanie tepelných čerpadiel, zariadení na skladovanie energie umiestnené súčasne so zdrojom OZE a na aktíva nutné pre ich pripojenie do sústavy.
-
ÚRSO ukázal, aké zmeny pripravuje v spôsobe stanovenia MRK
10. 11. 2022Regulačný úrad plánuje v nových pravidlách trhu prenastaviť spôsob stanovovania maximálnej rezervovanej kapacity. Navrhované zmeny, ktoré by mali platiť na jar budúceho roka, predstavil Michal Hudec, šéf odboru organizácie trhu a regulačnej politiky ÚRSO na konferencii, ktorú organizovala asociácia SAPI. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) len koncom septembra tohto roku novelizoval pravidlá trhu s elektrinou a plynom, ktoré zavádzajú do praxe viacero noviniek reagujúcich na aktuálne dianie. Novela sa pozitívne prejaví v oblasti pripájania nových zdrojov na výrobu elektriny aj efektívnejšej integrácii batériových systémov. Súčasne však bol rozbehnutý už aj proces prípravy nového znenia kľúčovej sekundárnej legislatívy pre elektroenergetiku aj plynárenstvo, ktorá má doposiaľ platné pravidlá trhu v súlade so zákonom nahradiť. O chystaných zmenách v regulačnom rámci hovoril Michal Hudec, riaditeľ odboru organizácie trhu a regulačnej politiky ÚRSO na podujatí SAPI Energy Conference 2022. Čo prinesú nové pravidlá trhu v oblasti maximálnej rezervovanej kapacity?Úplne nová vyhláška ÚRSO musí podľa zákona vstúpiť do účinnosti najneskôr 31. marca 2023. Proces prípravy a konzultácií s dotknutými účastníkmi trhu v oblasti elektroenergetiky prebieha už od mája tohto roka, pričom spustenie formálneho legislatívneho procesu sa očakáva čoskoro. Nové pravidlá budú vychádzať hlavne z ustanovení novelizovaných energetických zákonov, ktorým bol do národnej legislatívy transponovaný zimný balíček EÚ (zákony č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a č. 251/2012 Z. z. o energetike). „Povedz koľko a akej kapacity potrebuješ, nie koľko a aké zariadenia máš“ V nových pravidlách trhu by malo dôjsť aj k úprave definície maximálnej rezervovanej kapacity (MRK) v mieste pripojenia do distribučnej sústavy. Zástupca ÚRSO informoval, aké budú hlavné princípy tohto prenastavenia. Každý užívateľ sústavy, či odberateľ alebo po novom aj výrobca elektriny, by si mal sám zadefinovať potrebnú kapacitu na mieste pripojenia do sústavy za účelom odberu alebo dodávky elektriny pričom pre jej získanie musí splniť podmienky bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky, ktoré požaduje distribučná firma. Ak ich užívateľ dokáže splniť, bude mať právo nainštalovať si ľubovoľný počet zariadení „za elektromerom”. „Bavíme sa len o obchodných a zmluvných záležitostiach,“ zdôraznil Hudec.
-
Veľké podniky si vydobyli kompenzáciu platby TPS
9. 11. 2022Aj tento rok rezort hospodárstva vykompenzuje viac než stovke podnikov časť platby na podporu OZE. Ešte pred pár dňami bolo pritom vyplatenie kompenzácie, ktorú rezort poskytoval aj predošlé tri roky, neisté. Štyridsať miliónov eur sa totiž minulo na iný účel. Pomohol tlak firiem na rokovaniach tripartity. V rokoch 2019 - 2021 Ministerstvo hospodárstva SR vracalo veľkým energeticky náročným podnikom časť platby na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ktorú platia všetci odberatelia elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Podmienky poskytovania týchto kompenzácií podnikateľom na základe výzvy upravuje zákon o podpore OZE a VÚ KVET a súvisiaca vyhláška ministerstva hospodárstva. Je tak odskúšaným a najrýchlejším spôsobom pre zníženie nákladov oprávneným podnikom. V rámci rozpočtu malo dosiaľ na tento účel ministerstvo každoročne pridelenú sumu 40 miliónov eur, hoci pri zavádzaní tejto kompenzácie sa hovorilo o dvojnásobnej sume 80 miliónov eur ročne. Vlani týmto spôsobom košický U.S. Steel získal 10 miliónov eur, bratislavský Slovnaft 6,7 milióna eur a ružomberský Mondi SCP 3 milióny eur. Prehľad dosiaľ vyplatených výšok kompenzácií je dostupný na tomto odkaze. Keďže jednou z podmienok kompenzácie je aj to, že firma nesmie mať úradom určenú individuálnu sadzbu TPS, firmy ako OFZ či Slovalco naň nemali nárok. Kompenzácia až do výšky 85 % sa vypočítava podľa výšky zaplatenej tarify za predošlý rok a v súlade s pravidlami EÚ sa vzťahuje len na zložku OZE, nie časti na podporu kogenerácie elektriny a tepla alebo na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Tohtoročné peniaze sa rozpustili v prospech všetkých V roku 2022 ministerstvo až dosiaľ výzvu nevyhlásilo. Prečo? Ešte koncom minulého roka alokovanú čiastku presunulo do systému TPS tak, aby regulačný úrad mohol v tomto roku znížiť výšku TPS pre všetkých.
-
ENERGOFÓRUM: Teplárenstvo skrýva obrovský dekarbonizačný potenciál
8. 11. 2022Aké sú najväčšie investičné výzvy v oblasti dekarbonizácie na Slovensku? O prebiehajúcej zelenej transformácii v čase krízy diskutovali na 16. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM® zástupcovia rezortov hospodárstva, životného prostredia, spoločnosti Veolia Energia Slovensko a Zastúpenia EK na Slovensku. Členské krajiny EÚ sa do roku 2050 zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Podľa Zdeňka Čecha, vedúceho tímu ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, sú ambiciózne ciele, ktoré boli zadefinované v Európskom klimatickom zákone, ako aj v nadväzujúcom balíčku legislatívnych opatrení Fit for 55, výsledkom politických debát členských krajín EÚ a vojenská invázia Ruska na Ukrajine dlhodobé smerovanie nezmenila. Ako doplnil, Európa si môže vynucovať štandardy v globálnom ekonomickom obchode, ale musí si zachovať svoju ekonomickú silu. „Ak budeme oslabený hráč, nebudeme mať možnosť tlačiť na klimatickú agendu na globálnom poli,“ povedal Čech. V kontexte dekarbonizačných snáh sa Lenka Balog Ferenčáková, riaditeľka odboru energetickej a surovinovej politiky Ministerstva hospodárstva SR vyjadrila, že EÚ chce byť v tejto oblasti pionierom oproti ostatným regiónom sveta. Sústredením sa na ambiciózne ciele v dekarbonizácii sme pozabudli na niektoré riziká v oblasti energetickej bezpečnosti, ktoré sa v tomto roku ukázali v dôsledku vojnového konfliktu. Milan Zvara z Ministerstva životného prostredia (MŽP) vníma prebiehajúcu zelenú transformáciu ako komplexný proces, ktorý nie je jednoduché uskutočniť. „Ciele, ako boli nastavené zo strany Európskej komisie, nie sú dosiahnuteľné bez bolestivého procesu,“ uviedol súčasný riaditeľ odboru politiky znižovania emisií skleníkových plynov MŽP, ktorý pripomenul aj legislatívnu náročnosť na Slovensku. Čech zo Zastúpenia EK na Slovensku pripustil, že EÚ podcenila otázku energetickej bezpečnosti, ale iniciatíva REpowerEU smeruje k tomu, aby sa Európa odbremenila na závislosti na fosílnych palivách z Ruska. V súčasnosti prebieha masívna re-orientácia importu plynu, kedy do Európy smerujú LNG tankery z USA a súčasne Nórsko masívne zvýšilo export do krajín EÚ. Zvýšiť sa má aj podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v roku 2030 zo súčasných 40 % na 45 %. Realizované opatrenia však musia byť podľa neho podporené aj energetickými úsporami a zmenou správania na strane odberateľov. Všetky legislatívne zmeny bude musieť reflektovať aj aktualizovaný Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NECP). Balog Ferenčáková informovala, že Slovensko má povinnosť poslať jeho draft EK do polovice budúceho roka. Na základe pripomienok následne dôjde k jeho revízii, pričom záväzná nová verzia NECP bude k dispozícii v roku 2024. Podľa Balog Ferenčákovej už prebiehajú intenzívne diskusie nielen s MŽP, ale aj ďalšími rezortmi, čo len dokumentuje zvýšený záujem o energetiku posilnený krízou. Pokiaľ ide o energetický mix, Slovensko má na rozdiel od Česka minimum prevádzok, ktoré spaľujú uhlie, zhodnotil Miroslav Mravec, technický riaditeľ spoločnosti Veolia Energia Slovensko. V oblasti OZE sú možnosti obmedzené, ale teplári dokážu efektívne využíva biomasu, hoci jej spaľovanie nie je vhodné pre všetky lokality. Od štátnych orgánov očakáva Mravec najmä stabilné legislatívne prostredie, ktoré je pre investorov kľúčové. Vyzdvihol dostupné možnosti financovania, špecificky Modernizačný fond. Miroslav Mravec spomenul aj víziu dekarbonizačného projektu spoločnosti Veolia v Žiari nad Hronom. Tamojšia prevádzka, ktorej vstupným materiálom bude biomasa, by sa mala zamerať na produkciu obnoviteľných plynov. Okrem biometánu sa počíta aj s výrobou vodíka, ktorý by mohol byť zužitkovaný v autobusovej doprave. Teplári chcú tiež rozvíjať koncept energetického zhodnocovania komunálneho odpadu inovatívnou metódou. Podľa Mravca nie je v teplárenstve možné reálne nahradiť 100 % plynu biometánom a zastáva postoj, že odklon od plynu nebude rýchly. „Do budúcna je dôležité zabezpečiť, aby biometán a biovodík zostali na Slovensku a neskončili v Nemecku alebo iných krajinách,“ povedal. Novela zákona o OZE a VÚ KVET z dielne MH SR zavádza do primárnej legislatívy povinnosť zriadiť register o obnoviteľných plynov, ktorý by mal umožniť a predovšetkým uľahčiť cezhraničný obchod so zárukami v rámci EÚ. Záruky pôvodu z biometánu bude možné podľa Milana Zvaru z rezortu životného prostredia využívať aj v európskom systéme obchodovania s emisiami (EU ETS). „Bude to motivácia aj pre výrobcov, čím môže dôjsť k stimulácii trhu na Slovensku,“ doplnil zástupca MŽP.
-
MH SR zadotuje podnikateľom zvýšené náklady na energie. Vláda schválila zmenu zákona
7. 11. 2022Vláda dnes na mimoriadnej schôdzi odobrila legislatívu, ktorá umožní ministerstvu hospodárstva pokryť dodatočné náklady na ceny plynu a elektriny za 600 miliónov eur. Zmenu má schváliť parlament v skrátenom konaní. Rezort hospodárstva bude môcť podnikateľom v rámci svojej pôsobnosti poskytovať dotácie na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny. Novela zákona stanovuje len základné rámce pre podporu, ďalšie detaily sa upravia v nariadení vlády, schéme štátnej pomoci a samotnej dotačnej výzve. Na fyzickú osobu - podnikateľa alebo na právnickú osobu, ktoré budú oprávnené na dotáciu, sa nesmú vzťahovať sankcie zavedené v dôsledku vojny na Ukrajine. Dotácia musí byť v súlade so schválenou schémou štátnej pomoci a výzvou na predkladanie žiadostí, ktoré ministerstvo onedlho zverejní. V samotnej výzve bude stanovená maximálna výška dotácie, oprávnené obdobie aj oprávnený náklad pre určenie výšky dotácie. V zákone sa stanovujú požiadavky na údaje, ktoré bude musieť žiadosť o dotáciu obsahovať. Žiadosti sa budú podávať elektronicky prostredníctvom formulára. Splnenie podmienok na účel posúdenia žiadosti sa budú preukazovať vyhlásením o splnení podmienok. AK sa preukáže nepravdivosť tohto vyhlásenia, firma bude musieť dotáciu vrátiť. Oznámenie o schválení dotácie sa bude zasielať do elektronickej schránky firmy. Dodávatelia elektriny a plynu, ako aj distribútori elektriny a plynu sú povinný poskytnúť ministerstvu súčinnosť na účely posúdenia žiadosti. Sumu za jednu MWh plynu a sumu za jednu MWh elektriny pre určenie výšky dotácie ustanoví vláda nariadením. Dôležitou úpravou je tiež zmena zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorou sa stanovuje výnimka, že bežné výdavky na účel tejto dotácie rozpočtované v roku 2022, resp. v roku 2023 bude možné použiť aj v nasledujúcom roku. Zákon by mal po rýchlom schválení v parlamente a po podpise prezidentkou nadobudnúť účinnosť hneď po vyhlásení v zbierke zákonov. V parlamente je pritom aktuálne iná novela rovnakého zákona, ktorá ešte len čaká na prerokovanie vo výboroch. Detaily podpory Oprávneným nákladom pre určenie výšky dotácie bude súčin množstva plynu alebo množstva elektriny vyjadreného v MWh, ktoré žiadateľ odobral od dodávateľa plynu alebo od dodávateľa elektriny v oprávnenom období ako koncový odberateľ plynu alebo ako koncový odberateľ elektriny, a zvýšenia ceny, ktorú žiadateľ zaplatil za odobratý plyn alebo odobratú elektrinu, vyjadreného v eurách za MWh. Zvýšenie ceny sa vypočíta ako rozdiel medzi cenou za jednu MWh plynu alebo MWh elektriny, ktorú žiadateľ zaplatil v priemere počas oprávneného obdobia, a cenou za jednu MWh plynu vo výške 99 eur alebo cenou za jednu MWh elektriny vo výške 199 eur. Do oprávneného nákladu však nemožno zahrnúť množstvo plynu odobratého na výrobu tepla alebo výrobu elektriny. Dotáciu bude možné poskytnúť najviac do výšky 80% oprávnených nákladov. Viac o podmienkach podpory sa dočítate v tomto článku. Výdavky na realizáciu novej schémy pomoci sú odhadované vo výške 600 miliónov eur. Predpokladá sa približne 300 tisíc žiadostí, ktoré bude musieť v krátkom čase ministerstvo spracovať. S tým súvisia aj dodatočné náklady na úpravu informačných systémov a nutné nové personálne kapacity.
-
Dokážu nám batérie alebo vodík pomôcť v energetickej kríze?
4. 11. 2022Už dnes je viac než isté, že zelené technológie budú v budúcnosti hrať prím nielen v doprave, ale aj priemysle. Zároveň, téme inovatívnych energetických riešení sa kladie čoraz väčší dôraz aj kvôli aktuálnej energetickej a environmentálnej kríze. Ktoré riešenia však môžu byť najefektívnejšie v praxi? Mali by sme sa zamerať na batérie? Alebo je efektívnejším riešením práve vodík? Dňa 10. novembra 2022 sa v odborných diskusiách stretnú experti z politického, energetického, dopravného a priemyselného sveta na konferencii ENERGY MANIFEST Fórum 2022 v Grand Hotel River Park v Bratislave Diskutovať budú o možných riešeniach aktuálnej energetickej krízy, energetickej transformácii, uhlíkovej neutralite, ale aj možnostiach využitia batérií a vodíka Konferencie sa zúčastnia silné mená v energetike a politickom živote Ešte stále sú dostupné aj posledné vstupenky Všetko podstatné sa dozviete na druhom ročníku prestížnej konferencie ENERGY MANIFEST Fórum 2022, ktorej sa zúčastní hneď niekoľko významných odborníkov zo sveta energetiky. Tá sa bude konať už 10. novembra v bratislavskom Grand Hoteli River Park. Konferencie sa môžete zúčastniť osobne aj online, pričom stále máte šancu zakúpiť si svoju vstupenku. Konferenciu organizuje Slovenská batériová aliancia (SBaA) v spolupráci s Národnou vodíkovou asociáciou Slovenska (NVAS), pričom patronát nad podujatím prevzal Maroš Šefčovič. „Sme veľmi radi, že po koronakríze máme možnosť zorganizovať ďalší ročník tejto prestížnej konferencie. Dnes je totiž viac ako kedykoľvek predtým potrebné o týchto témach diskutovať. Podarilo sa nám zostaviť naozaj zaujímavý program, ktorého sa zhostia poprední odborníci z politického, energetického, ale aj dopravného či priemyselného sveta,“ uvádza Marián Smik, predseda Slovenskej batériovej aliancie. PRVÝ PANEL BUDE VENOVANÝ ENERGETICKEJ TRANSFORMÁCII A UHLÍKOVEJ NEUTRALITE Energetická transformácia a cesta k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Aj to sú aktuálne najdôležitejšie ciele, ktoré si špecifikovala EÚ. Tejto tematike bude venovaný aj prvý panel konferencie. Moderátorského kresla sa v tomto prípade zhostí Vazil Hudák (člen dozornej rady SBaA), pričom s hosťami bude diskutovať o príležitostiach členských štátov EÚ, energetickej transformácii, dostupných technológiách, dekarbonizácii na nadnárodnej úrovni, financovaní projektov, skladovaní energie, ale aj konkrétnych možnostiach pre Slovensko. V paneli sa stretnú MAROŠ ŠEFČOVIČ (podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad), LÍVIA VAŠÁKOVÁ (generálna riaditeľka Sekcie Plánu obnovy na Úrade vlády SR), NORBERT HOVANČÁK (člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne, a.s.) a GABRIEL SZABÓ (podpredseda predstavenstva Slovnaft, a.s.). DRUHÝ PANEL ODHALÍ POTENCIÁL USKLADŇOVANIA ENERGIE DO BATÉRIÍ Aký potenciál má uskladňovanie energie do batérií v našom regióne? Ako sme na tom s dostupnosťou vysokokapacitných batérií, aké inovatívne riešenia tento trh ponúka a ako vyzerá regulačný rámec pre akumuláciu energie? A čo je dôležité, môžeme dať takýmto batériám druhý život či využiť ich ako zdroj flexibility pre podporné služby? To budú otázky, ktoré sa bude v druhom paneli odborníkov pýtať Marián Smik, predseda SBaA. V diskusii sa stretnú ANDREJ JURIS (predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví), PETER DOVHUN (predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS), RUDOLF SIHLOVEC (predseda predstavenstva a CEO InoBat Energy) a MARTIN KUMPAN (konateľ Slovenské elektrárne – energetické služby). TRETÍ PANEL BUDE PATRIŤ VODÍKU A JEHO VÝVOJU NA SLOVENSKU AJ V EÚ Záverečný panel konferencie sa zameria na vodík v kontexte klimatických cieľov, energetickej bezpečnosti a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Odborníci budú diskutovať o spustení vodíkových hubov, kľúčových výzvach rozvoja vodíka, ekologických aspektoch, jeho využití v doprave aj v priemysle, ale aj spolupráci so susednými krajinami, vrátane Ukrajiny. Na tieto témy sa zameria moderátor panelu, Ján Weiterschűtz, predseda NVAS. Panelu sa zúčastnia PETER HEGEDUŠ (riaditeľ NVAS – Klaster a Eurowind Slovakia), RASTISLAV ŇUKOVIČ (generálny riaditeľ eustream), PETER HOLBA (Hydrogen strategy project manager, DALITRANS), VLASTIMIL PAVLÍČEK ( riaditeľ pre nove technologie pre strednú a východnú Európu Air Products Slovakia) a DAN KURUCZ (Country managing director Czech Republic & Slovakia ALSTOM). Všetky informácie o konferencii ENERGY MANIFEST Fórum 2022, paneloch a diskutujúcich, ale aj predaj lístkov nájdete na www.energy-manifest.com. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
ENERGOFÓRUM: Odklon od Gazpromu mení plynárenskú mapu Európy
1. 11. 2022Ako sme pripravení na zimnú sezónu a postupné ukončenie závislosti na dovoze plynu z Ruska? O možnostiach diverzifikácie zdrojov, potenciáli rozvoja LNG infraštruktúry či návrhoch na zastropovanie cien a spoločných nákupov komodity sa diskutovalo na konferencii ENERGOFÓRUM® 2022. Extrémne ceny plynu v Európe spôsobené nespoľahlivosťou dodávok zo strany ruského Gazpromu by sa mali postupne stabilizovať aj vďaka opatreniam na úrovni EÚ a zásahom jednotlivých členských krajín. Z dlhodobého hľadiska prispeje k energetickej bezpečnosti postupná diverzifikácia zdrojov a vyšší podiel OZE, odznelo počas diskusného panelu na 16. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM® 2022 na Táľoch. „Som presvedčený, že ten peak (cien) zažívame teraz. Keď je vyvolaná neistota a keď sme odkázaní na zdroje, ktoré k nám chodia zo zahraničia," povedal bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek, ktorý je aktuálne poslancom Národnej rady SR. Ceny zemného plynu by sa podľa neho mali po prijatí opatrení stabilizovať a nemali by vytvárať ďalší tlak na infláciu. Slovensko vrátane portfólia zákazníkov Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) je podľa Jakuba Ondrejku dostatočne pripravené na zimnú sezónu. SPP sa okrem vysokej naplnených podzemných zásobníkov spolieha na diverzifikačné kontrakty na plyn z ťažobného poľa v Severnom mori, nový potenciál vidí aj v dodávkach LNG z Talianska „Diverzifikačné kontrakty nám začínajú postupne plynúť a nahrádzajú nám tok od Gazpromu, ktorý bol začiatkom leta aj pre SR krátený na úrovni 30% až 40%,“ upozornil na nespoľahlivosť ruských dodávok súčasný šéf obchodu SPP. Plynom z Nórska a LNG kontraktmi dokáže SPP pokryť zhruba dve tretiny spotreby plynu pre svojich zákazníkov. Gazprom už dlhodobo kráti dodávky väčšine krajín EÚ, pričom cez severné plynovody Jamal a Nord Stream 1 je tranzit zastavený. Významná časť ruského plynu sa preto momentálne dostáva do Európy cez Veľké Kapušany. „My ako SR netvoríme veľké percento denného toku, ktoré ide cez Kapušany, ale sú tam rakúske a talianske firmy, ktoré zo dňa na deň nevedia, čo ich čaká,“ zdôraznil Ondrejka, podľa ktorého sa SPP sústredí na diverzifikáciu zdrojov nielen v tejto sezóne, ale v strednodobom horizonte. K otázke rizika zastavenia toku ruského plynu do Európy sa vyjadril aj Milan Sedláček zo spoločnosti Eustream. V oblasti infraštruktúry, výstavby plynovodných potrubí alebo terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG) sa podľa neho urobil v ostatných rokoch obrovský kus kvalitnej práce, ale ak by sa stretla veľmi zlá kombinácia negatívnych vplyvov, stať sa môže čokoľvek. „Ak nenastane bezpečnostný incident, tok ruského plynu nám pomôže prežiť túto zimu,“ pripustil šéf oddelenia stratégie a EÚ záležitostí. Na plynárenskej mape Európy sa snaží upevniť svoju pozíciu Turecko. Podľa Karola Galeka by štáty vrátane SR mali hľadieť prioritne na to, aby energetické nosiče nepochádzali z problémových krajín, ktoré nerešpektujú demokratické princípy a ľudské práva. Ambíciou Ankary je podľa Milana Sedláčka z Eustream stať sa významnou plynárenskou križovatkou. „To sa im darí naplniť, ale v každom prípade zostanú výlučne fyzickou križovatkou, nemali by sa stať virtuálnym obchodným hubom, akým je TTF v Holandsku alebo centrom cenotvorby pre EÚ,“ poznamenal. „Základom je eliminovať vplyv každého autoritárskeho režimu na energetickú politiku. Každá závislosť je nebezpečná a treba ju rozumným spôsobom mitigovať,“ zdôraznil zástupca slovenského prepravcu plynu. Jednou z možností, ako znížiť ceny zemného plynu pre krajiny EÚ, je jeho spoločný nákup. „My sme to podporovali od začiatku, keďže sme vnútrozemská krajina, ktorá nemá prístup k terminálom LNG,“ uviedol Karol Galek, podľa ktorého však záujem ostatných európskych štátov postupne ochaboval. Milan Sedláček ďalej upozornil, že veľké štáty, ako Španielsko, Nemecko alebo Francúzsko, by sa k spoločnému nákupu pravdepodobne nepripojili. „Stane sa z toho aliancia drobných ako sme aj my a budeme mať entitu, ktorá si bude na svetovom trhu konkurovať so Španielskom a Nemeckom,“ rozvinul. Spoločný nákup by podľa Sedláčka bol výhodný iba v prípade požiadaviek dodávateľov na dlhodobé kontrakty. „Ak nebude urgentná potreba, súčasný stav môže fungovať až do okamihu, keď narazíme na potrebu dlhodobých kontraktov s producentmi a zistíme, že v súčasnom setupe nie sme schopní garantovať producentským krajinám dlhodobý odbyt a opäť sa nastolí táto otázka,“ skonštatoval zástupca spoločnosti Eustream. Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) je presvedčený o tom, že vojna na Ukrajine nebude trvať roky, ale mesiace. „Nemyslím si, že vojna bude zásadným spôsobom ovplyvňovať budúcu zimu,“ doplnil s tým, že po jej skončení by mohol do Európy opäť prúdiť ruský plyn. „Očakávam, že Rusko bude spolupracujúca krajina,“ doplnil vedúci výskumný pracovník Výskumného centra SFPA. Diskutované opatrenia na úrovni EÚ, spoločný nákup plynu alebo zastropovanie cien plynu, vidí Alexander Duleba zo SFPA ako nástroje v čase krízy. „Trh zlyhal, máme bublinu, ktorá má rôzne príčiny. Ak by sme nakupovali LNG v nejakej koalícii, možno by to bolo výhodnejšie. Neexistujú riešenia, ktoré sú univerzálne na všetky situácie,“ doplnil. „V marci môžu byť karty rozdané inak. Nerobil by som rozhodnutia na dlhé obdobia.“ Ak by EÚ prijala strop pre ceny plynu, musí ísť o uvážlivé rozhodnutie kvôli viacerým rizikám, zdôraznil ďalej v rámci diskusie Sedláček. Európa podľa neho dostáva plyn iba preto, že je schopná preplatiť iných zákazníkov, ale cenový strop by toto mohol zmeniť. „Ak to nastavíme zle, naša konkurenčná výhoda zmizne a vyrobíme si problém,“ doplnil.
-
Aké sú podmienky pomoci podnikom s cenami energií? Poznáme nové detaily
27. 10. 2022Začiatkom týždňa vláda ukázala, ako by chcela kompenzovať podnikateľom drahé energie. Podmienkou "zastropovania" komoditnej zložky ceny elektriny a zemného plynu je schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023. Pozreli sme sa bližšie na podrobnosti navrhovanej schémy štátnej pomoci na podporu podnikov. Podnikateľský sektor už niekoľko mesiacov volal po vytvorení kompenzačnej schémy kvôli prudkému nárastu cien elektriny a plynu. Skokové zvýšenie cien energetických komodít na burzách, ktoré zintenzívnila ruská vojenská agresia na Ukrajine, ako aj nedostatočná likvidita narušili dodávateľsko-odberateľské vzťahy v dôsledku čoho sa priemyselní hráči dostali do existenčných problémov a hlasno upozorňovali na nevyhnutnosť prijatia štátnej pomoci. K predstaveniu návrhu napokon došlo začiatkom tohto týždňa po rokovaní tripartity. Zástupcovia vlády oznámili, že štát uhradí oprávnenej skupine podnikateľov 80% z konečnej spotreby elektriny, ktorú nakúpili za vyššiu cenu ako 199 EUR/MWh. Pri plyne je hranica stanovená na úroveň 99 EUR/MWh. Premiér Eduard Heger spolu s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom preto opakovane zdôraznili, že pomoc pre podniky ja naviazaná na schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023 a snažili sa tak apelovať na poslancov NR SR. Kompenzačný mechanizmus má platiť od 1. januára 2023 do 31. marca 2023. V závere prvého kvartálu budúceho roka vláda vyhodnotí v kontexte aktuálnej situácie na burzách a rozhodne, či v ňom bude pokračovať. V snahe o pomoc s rýchlym efektom bolo zároveň oznámené, že o rovnakú dotáciu budú môcť požiadať podnikatelia aj v aktuálnom roku na základe účtov za september a október 2022. Pomoc bude limitovaná hranicou 500 000 eur na jeden podnik do konca tohto roka a za každý mesiac budúceho roku bude limitom 100.000 eur. Kompenzačná schéma je v súlade s dočasným krízovým rámcom, ktorý prijala Európska komisia. Poskytovateľom a vykonávateľom opatrenia bude Ministerstvo hospodárstva (MH) SR so zámerom podporiť finančnú kondíciu podnikateľov, ktorú naštrbil extrémny nárast cien elektriny a plynu na burzových trhoch, a posilniť likviditu a peňažný tok podnikov. Schéma štátnej pomoci na podporu podnikov, o ktorej návrhu aktuálne rokuje MH SR s kompetentnými subjektmi, bude v najbližšom období predložená na schválenie Európskej komisii.
-
Pozvánka: Energetická kríza vs. vízia pre Slovensko - kam smerujeme
26. 10. 2022Portál eFocus organizuje dňa 24. novembra 2022 ďalší ročník konferencie Smart metering/smart grid. Podujatie sa uskutoční kombinovanou hybridnou formou. Na konferencii, ktorá prebehne 24. novembra 2022 v Hoteli Color v Bratislave, sa dozviete: Téma tejto jesene je energetická kríza, konferencia sa ju bude snažiť uchopiť ako výzvu s výrazným potenciálom nových činnosti na trhu s energiami, nakoľko energetické zákony transponujúce New Electricity Market Design sú účinné od 1. októbra 2022. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví získal nové právomoci ako podporiť transformáciu elektroenergetiky a sieťoví operátori sú postavení pred výzvu súvisiacu so zvládnutím bezpečnosti prevádzky, čo môže urýchliť absorpciu nových činností ako agregátor v podporných službách a v spojení s technológiou akumulácie pomôcť stabilizovať sústavu v čase špičky. Dokážeme urýchliť dekarbonizáciu a digitalizáciu energetiky pri zachovaní spoľahlivých dodávok a ako môžu prispieť nové postupy či technológie? Program konferencie 9:00 - 12:30 Blok I Energetická kríza 9:00 - 9:30 Opatrenia na adaptáciu slovenskej energetiky a regulácie Andrej Juris predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 9:30 – 12:30 Panelová diskusia expertov Energetická kríza Panelisti: Miloš Bikár, predseda predstavenstva OKTE zástupca Ministerstvo hospodárstva SR Martin Kečkéš, vedúci oddelenia riadenia transakcií, Slovenský plynárenský priemysel Ivan Trup, obchodno-technický riaditeľ, MicroStep – HDO Moderátor: Blahoslav Němeček, partner EY tímu poradenstvo pre klientov z odvetvia energetiky v regióne Strednej a juhovýchodnej Európy 13:00 - 15:00 Blok II Stratégie - technológie - riešenia optimalizácie spotreby energie. Bezpečnosť energetickej infraštruktúry Technologické prezentácie a panelová diskusia expertov Panelisti: Ivan Trup, obchodno-technický riaditeľ, MicroStep - HDO Ako bezpečne pristupovať k flexibilite aktívnych zákazníkov Tomáš Rajčan, riaditeľ úseku energetiky a priemyslu, IPESOFT Decentralizované systémy ako riešenie energetickej krízy? Áno, ale… Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja, SFÉRA Digitalizácia novej energetiky Moderátor: Radovan Potočár, šéfredaktor energie-portal.sk Registrácia je bezplatná. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. Konferencia sa uskutoční kombinovanou virtuálnou a prezenčnou formou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Ako reformovať súčasný dizajn trhu s energiami? Experti diskutovali na konferencii ENERGOFÓRUM 2022
25. 10. 2022Aktuálnu krízu môže pomôcť vyriešiť prehĺbenie spolupráce medzi členskými krajinami EÚ, zhodli sa odborníci na konferencii ENERGOFÓRUM® 2022. Okrem opatrení a návrhov riešení zameraných na redizajnovanie trhu s energiami sa debatovalo o probléme výkonovej nerovnováhy v Európe, implementácii pomoci odberateľom s vysokými cenami energií, ale aj núdzovej legislatíve vlády a jej možnom rozpore s právom EÚ. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris považuje s ohľadom na pretrvávajúci krízový stav debatu o správnosti alebo nesprávnosti súčasného dizajnu trhu s energiami za prirodzenú. „Kríza nám ukázala, že v dizajne trhu existujú slabé miesta a boli by sme hlúpi, keby sme sa z nej nepoučili v rámci EÚ aj na Slovensku,“ otvoril šéf ÚRSO diskusný panel "Ako odvrátiť kolaps na trhu s energiami", ktorý bol vyvrcholením otváracieho dňa 16. ročníka konferencie ENERGOFÓRUM® na Táľoch. Na úvod diskusie sa účastníkom podujatia prihovoril aj minister hospodárstva Karel Hirman prostredníctvom videa. Člen predstavenstva spoločnosti ZSE Energia Michal Dubeň je presvedčený, že hodnotenie dizajnu trhu treba vnímať v určitom kontexte a nemožno ho považovať za nesprávne nastavený v čase, keď bolo všetko v poriadku. Otázka je taká, či existuje aj nejaký univerzálny dizajn, ktorý bude následne fungovať aj v modeli krízového riadenia, poznamenal Dubeň, podľa ktorého čaká Európu po skončení vojny na Ukrajine náročné obdobie, ktoré bude trvať niekoľko rokov. „Treba napraviť chyby, ktoré boli urobené.“ Ako zadefinovať dizajn trhu v prostredí, ktoré bude odlišné od predchádzajúceho? Opatrnosť je podľa neho na mieste. „Sme v stave krízy. Energetika je súčasťou bezpečnostnej politiky štátu. Úplne trhový alebo úplne centralizovaný dizajn trhu nemôže byť univerzálnou odpoveď na akúkoľvek situáciu.“ Podľa názoru advokáta Rastislava Hanuláka z kancelárie Capitol Legal Group treba dať v retrospektíve za pravdu tým kritikom, ktorí v minulosti upozorňovali na rýchlosť liberalizácie v európskej energetike. „Štát jednoducho nemôže dať z európskej energetiky ruky preč. Problém trhu nie je problém jeho nastavenia, ale je to problém spoločenský. Dohľad štátu alebo regulátora bude nevyhnutný,“ povedal člen predstavenstva VSE Holding. Hanulák v kontexte tempa ekologizácie upozornil na Česko, ktoré podľa neho umne využilo existujúce právne nástroje a dokázalo uvoľniť prísne regulácie. Tým mal na mysli novelu zákona o ovzduší, ktorá upravila výnimky z emisných limitov pre „špinavšie“ elektrárne. Tempo budovania trhu s energiami v EÚ spochybnil aj člen predstavenstva spoločnosti OKTE Michal Cabala. Zástupca organizátora krátkodobého trhu s elektrinou ale nesúhlasí s tvrdením tých politikov, podľa ktorých trhy skolabovali. „Podľa mňa trhy fungujú, keďže cena je vygenerovaná. Dopyt a ponuka sa niekde stretnú, ale je otázka, či setup trhu nebol príliš ambiciózny a či sme to celé neuponáhľali,“ doplnil Cabala s odkazom na viacero objektívnych externých faktorov na trhu, ktorých vyústením bola vojna na Ukrajine. Otázku funkčnosti trhov rozvinul Michal Dubeň, riaditeľ divízie nákupu energií a obchodu s plynom spoločnosti ZSE Energia. „Spotový trh funguje perfektne. Ja ako trader s 20 ročnými skúsenosťami nepoznám mechanizmus, ktorý by dokázal zmanipulovať spotový celoeurópsky trh,“ zdôvodnil Dubeň, ale zárpoveň poukázal na výrazne oslabený forwardový trh, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov. Mechanizmy burzových zábezpek neboli dizajnované na volatilitu a cenové výkyvy v takomto rozsahu. Dôkazom je podľa neho aj fakt, že záchranu potrebujú nielen malé firmy, ale aj veľkí energetickí hráči. Forwardový trh s elektrinou označil zástupca spoločnosti ZSE Energia za plytký kvôli nedostatočnej ponuke a nízkej likvidite. Problémy v energetike podľa neho nemožno zužovať iba na zemný plyn, lebo existuje aj v elektrine a jeho riešenie môže byť omnoho zložitejšie. Za významný problém považuje výkonovú nerovnováhu, ktorá bola odštartovaná vypínaním zdrojov v rokoch 2016 - 2017. Aktuálne chýba Európe zhruba 100.000 MW inštalovaného výkonu, pričom výpadok bol iba čiastočne kompenzovaný obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE). Práve plyn mohol tento prechod uľahčiť, ale Putinova stratégia všetko zmenila. Nerovnováhu medzi dopytom a ponukou identifikovala vo svojej správe aj Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER). Nových výrobných kapacít sa stavia málo a OZE nedokážu plnohodnotne nahradiť všetky fosílne typy výroby. Dizajn trhu je podľa ACER v základnej schéme v poriadku, tlmočil závery správy Andrej Juris, podľa ktorého je nepredstaviteľný návrat do štátom vertikálne kontrolovaného modelu. „Je potrebná väčšia miera koordinácie pri rozvoji zdrojov a stanovení priorít energetickej politiky,“ uviedol šéf ÚRSO, podľa ktorého však ide o politicky problematickú záležitosť. „Každá krajina to chce mať pod kontrolou. Energetická politika je reflexiou internej politiky v každom štáte a to je náročné koordinovať, ale ide jednoznačne o jednu z ciest ako napredovať.“ Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v súčasnosti finišuje s riešením cien elektriny pre domácnosti v roku 2023. Na základe memoranda o porozumení z februára, ktorého signatármi boli okrem MH aj rezort financií spolu so Slovak Power Holding, majú Slovenské elektrárne v rokoch 2023 a 2024 vyčleniť pre domácnosti 6,15 TWh elektriny v nákupnej cene 61,2 EUR/MWh. Podpis implementačnej zmluvy sa má po schválení Bruselom stať realitou, pričom rolu agenta v celom procese preberie štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). K téme sa vyjadril aj Michal Cabala zo spoločnosti OKTE, ktorej úlohou má byť potvrdzovať objem elektriny pre jednotlivých dodávateľov, ktorí ich budú následne podľa spotreby prerozdeľovať svojim odberateľom. „Podľa mňa by bolo jednoduchšie predať túto elektrinu agentovi, ktorý by ju predal na veľkoobchodnom trhu a tento výnos by sa umiestnil ako energošek pre domácnosti,“ uviedol Cabala. „Prijaté riešenie bude náročné, ale verím, že sa nám to podarí dotiahnuť do konca,“ doplnil zástupca stopercentnej dcéry SEPS. Vláda SR schválila núdzovú legislatívu. Možné zamedzenie vývozu elektriny zo SK obchodnej oblasti považuje Cabala v súčasnom legislatívnom rámci EÚ za ťažko realizovateľné. Vyhlásenie stavu núdze z cenových dôvodov vníma Rastislav Hanulák, rovnako ako zástupcovia MH, ako poslednú možnosť. „Ústava demokratických štátov chráni vlastnícke právo a právo na podnikanie, ale vo vzťahu takmer každého vlastníckeho práva existuje koncept výnimky, ktorú štát môže aplikovať pri ohrození bezpečnosti štátu alebo ak hrozia vážne hospodárske škody,“ doplnil bývalý poradca štátneho tajomníka MH SR Karola Galeka. Zákon považuje Hanulák za problematický, pretože v niektorých prípadoch je v priamom rozpore s EÚ legislatívou, keďže predpisy EÚ nie je potrebné transponovať, ale majú automaticky prednosť pred zákonmi na Slovensku. „V prípade Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy to bije do očí. SEPS môže obmedzovať export elektriny len z konkrétne vymedzených taxatívnych dôvodov, pričom nariadenie nepočíta s ich rozšírením,“ dodal. Andrej Juris považuje prijatú legislatívu, rozšírenie konceptu stavu núdze a posilňovanie práv vlády vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) za opodstatnené vzhľadom na mimoriadnu situáciu. „Už teraz čelíme obrovským dopadom v regulovanom, ale aj neregulovanom segmente. Miera urgentnosti prijať a využiť tieto mimoriadne právomoci je z môjho pohľadu absolútne kritická,“ zdôraznil šéf ÚRSO a poukázal na príklad susednej Českej republiky, ktorá bez porušenia pravidiel EÚ prijala rozsiahle intervenčné opatrenia.