-
V roku 2020 fabriky opäť dostanú na kompenzácie 40 miliónov eur
15.10.2019Aj v budúcom roku by malo ministerstvo hospodárstva rozdeliť rovnaký balík peňazí na zníženie nákladov elektroenergeticky náročných podnikov, ktorými prispievajú na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Z návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý v pondelok 15. 10. schválila slovenská vláda, vyplýva, že rezort hospodárstva bude mať aj v ďalších rokoch na podporu zníženia koncovej ceny elektriny pre podniky k dispozícii rozpočet 40 miliónov eur. Zákon ešte musia schváliť poslanci v parlamente. Predmetná štátna pomoc sa vypláca spätne za predchádzajúci rok na základe žiadostí, v ktorej elektroenergeticky náročné podniky dokladujú splnenie všetkých náležitostí v zmysle § 6a zákona 309/2009. Musia mať napríklad ročnú spotrebu elektriny vyššiu ako 1 GWh, patriť do odvetví v zozname odsúhlasenom podľa európskej legislatívy a splniť súvisiacu podmienku o najmenej 50 percentnom podiele hrubej pridanej hodnoty podniku z týchto činností, riadne uhradiť tarifu za prevádzkovanie systému atď. Slovenský systém kompenzácií, ktoré sa majú vyplácať do konca roka 2029, schválila Európska komisia 19. septembra. Pri prijímaní novely zákona o podpore OZE v roku 2018 sa pritom hovorilo o dvojnásobnej sume kompenzácií a viaceré firmy dúfali v navýšenie balíka na kompenzácie vysokých cien elektriny na sumu 80 miliónov eur. Podpora sa mala podľa odhadov týkať až 200 subjektov.
-
Opozičný poslanec chce obmedziť použitie zisku SEPS
10.10.2019Zisk prevádzkovateľa prenosovej sústavy z regulovaných aktivít by sa mal použiť len na úhradu súvisiacich plánovaných nákladov. Takýto návrh zákona chce presadiť poslanec strany SaS Karol Galek. Hlavným cieľom návrhu zmeny zákona o regulácii sieťových odvetví, ktorú poslanec pripravil, je legislatívna úprava použitia zisku z poskytovania systémových služieb zo strany spoločnosti SEPS, ktorá má monopolné postavenie v rámci zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti celej elektrizačnej sústavy na území Slovenska.
-
Transparentnejšie cenové konania? Liberáli to skúšajú opäť, ale inak
9.10.2019Liberáli z SaS chcú zvýšiť transparentnosť a verejnú kontrolu pri cenovej regulácii monopolov v energetike. Kým pred pol rokom chceli upraviť znenie obchodného zákonníka, teraz chcú želanú zmenu dosiahnuť novelou regulačného zákona. Dvojica poslancov Karol Galek a Anna Zemanová (obaja SaS) predložili návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorou by sa mal zaoberať parlament na najbližšej schôdzi. Súčasná prax je podľa nich dôkazom, že verejnosť nemá dostatočné informácie o tvorbe ceny prirodzených monopolov v elektroenergetike, plynárenstve alebo teplárenstve. Hoci za dôvod nezverejňovania takýchto údajov sa označuje obchodné tajomstvo, podľa predkladateľov zneužitie informácií pri monopoloch nehrozí, pretože nie sú vystavení konkurenčnému boju. „Obchodné tajomstvo tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení prirodzených monopolov,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) by podľa návrhu mal povinnosť zverejňovať na svojom webe všetky cenové rozhodnutia. Vo vzťahu k prirodzeným monopolom a ďalším regulovaným subjektom by regulačný úrad musel publikovať všetky cenové návrhy alebo ďalšie podklady, ktoré boli využité v procese určenia ceny. Úprava by tiež mala zabezpečiť, že sprístupnenie informácií o ekonomicky oprávnených nákladoch, efektívnosti či primeranom zisku sa po novom nebude pokladať za porušenie alebo ohrozenie obchodného tajomstva. Ak by návrh úspešne prešiel celým legislatívnym procesom, účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020. Zmena by sa mala vzťahovať aj na všetky cenové konania, ktoré sa začali do 31. decembra 2019 a neboli dovtedy právoplatne ukončené. Nejde o prvý pokus liberálov o transparentnejšiu reguláciu. Len v marci tohto roka predložil sám poslanec Karol Galek návrh novely obchodného zákonníka, ktorej cieľom bolo rovnako povinné zverejňovanie cenových návrhov na webe. V pléne parlamentu nezískal podporu.
-
Podpora domáceho uhlia už prebieha po novom
7.10.2019Výroba elektriny z domáceho uhlia podlieha novým kompenzačným pravidlám. Presnú výšku dotácie pre prevádzkovateľa elektrárne Nováky má každoročne stanoviť a preskúmať regulačný úrad. Elektrina vyrobená z domáceho uhlia v elektrárni Nováky už nemá prednosť. Ministerstvo hospodárstva s platnosťou k 31. augustu ukončilo platnosť svojich dovtedajších rozhodnutí voči prevádzkovateľovi prenosovej sústavy spoločnosti SEPS, regionálnym distribútorom elektriny a tiež ich trom sesterským dodávateľom elektriny. Týkali sa prednostného prístupu do sústavy, prenosu, distribúcie a dodávky.
-
OKTE má nový prevádzkový poriadok
2.10.2019ÚRSO schválilo organizátorovi trhu s elektrinou nový prevádzkový poriadok, ktorý bol doplnený predovšetkým v súvislosti so zúčtovaním podpory výroby elektriny. Účinný je od 1. októbra 2019. Na základe novelizovanej primárnej legislatívy bude OKTE s účinnosťou od začiatku budúceho roka vykonávať nové činnosti. Zmeny v prevádzkovom poriadku sa týkajú obzvlášť oblasti poskytovania údajov smerom k OKTE a podrobností zúčtovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kogeneráciou. Doplnil sa rozsah evidovaných a poskytovaných údajov, upravili state týkajúce sa sprístupňovania denného vyhodnotenia denného trhu účastníkom krátkodobého trhu prostredníctvom IS OKTE. V dokumente predovšetkým pribudli nové body 7.2. – 7.4.10.2. Kapitola týkajúca sa podpory elektriny doplatkom bola doplnená o základné princípy zúčtovania podpory doplatkom, podrobnosti výpočtu výšky doplatku v €/MWh a podpory doplatkom v eurách, sprístupnenie podkladov pre podporu doplatkom výrobcovi elektriny, podmienky vyúčtovania a úhrady podpory doplatkom a tiež postup pri reklamáciách podkladov pre podporu. Obdobné náležitosti boli doplnené aj do kapitoly týkajúcej sa podpory elektriny príplatkom, ktorý je novou formou podpory na základe výsledkov tendrov. Taktiež kapitola vzťahujúca sa k podpore elektriny výkupom obsahuje základné princípy zúčtovania podpory výkupom elektriny, informácie o uzatváraní zmluvy o povinnom výkupe elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku, podrobnosti výpočtu množstva vykúpenej elektriny aj výpočtu výšky platby za vykúpenú elektrinu. Zároveň boli doplnené ustanovenia o sprístupnení podkladov na fakturáciu za vykúpenú elektrinu, fakturačné podmienky a platobné podmienky pre fakturáciu a postup pri reklamáciách podkladov a faktúr. Nová príloha v prevádzkovom poriadku obsahuje metodiku pre stanovenie ¼-hodinových hodnôt výroby elektriny na svorkách generátora zariadenia na výrobu elektriny v prípade zariadenia s inštalovaným výkonom do 100 kW vrátane, pre ktoré nie sú k dispozícii ¼-hodinové hodnoty výroby elektriny na svorkách generátora.
-
Envirorezort hľadá správcu kotlíkových dotácií
1.10.2019Už na budúci rok budú môcť domácnosti žiadať o dotácie na výmenu starých kotlov na tuhé palivá za plynovú alternatívu. Komu budú vypĺňať žiadosť ešte nie je jasné. Samotnú výzvu totiž nebude spravovať rezort životného prostredia, ale štátna organizácia, ktorá predloží do konca novembra projekt s najlepšími podmienkami. Ministerstvo životného prostredia SR v utorok vyhlásilo očakávané „kotlíkové dotácie“. O príspevok budú môcť žiadať domácnosti, ktoré si budú môcť vymeniť staré kotly na tuhé palivá za ekologickejšie zariadenia na zemný plyn. K dispozícii je 30 miliónov eur z eurofondov, ďalšími 5 miliónmi eur prispel štát. Rozdávanie dotácií nakoniec nebude administrovať ministerstvo, ale samosprávy, prípadne iné štátne príspevkové organizácie pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sa môžu prihlásiť do 30. novembra. „Ide o dôležitý prvý krok, pretože znečisťovanie z lokálneho vykurovania patrí medzi najväčšie výzvy pri ochrane zdravého ovzdušia na Slovensku,“ uviedol dnes na brífingu minister životného prostredia László Sólymos. V prvej etape okolo 10-tisíc domácností Prvé domácnosti by podľa ministra mohli stihnúť výmenu starých kotlov za plynové už na budúci rok v lete, teda pred začiatkom budúcej vykurovacej sezóny. Nastavenie podmienok dotácie bude plne v kompetencii určenej organizácie, ktorá bude túto výzvu spravovať. „Predpokladáme, že na jednu domácnosť by mohla vyjsť podpora až 3 000 eur, čo by mohlo pokryť náklad na nový kotol až skoro do 100 %. V prvej fáze by sme týmto spôsobom dokázali vymeniť až 10 000 neekologických kotlov na tuhé palivo,“ vyhlásil minister. „Na Slovensku je až 350 tisíc domácností, ktoré využívajú tuhé palivo. Z toho až 36 % má kotol starší ako 30 rokov. Preto bude potrebné v kotlíkových dotáciách pokračovať aj v ďalších rokoch.“ Lokálne vykurovanie významne zhoršuje kvalitu ovzdušia občanov. Generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Gabriela Fischerová upozornila, že z tohto pohľadu sú pre človeka kritické znečisťujúce látky nachádzajúce sa vo výške 2 metre nad zemou. „V kombinácii s nepriaznivými poveternostnými podmienkami spôsobujú známe smogové situácie.“ Najväčším problémom z hľadiska znečistenia sú tuhé prachové častice PM10. Ako upozornila, kotlíkové dotácie sú nástroj, ktorý zaznamenal úspech aj v okolitých krajinách. Má ísť o dlhodobý projekt. „Pozitívne výsledky môžeme očakávať už pri prvých výmenách, ale reálne sa to na zmene klímy prejaví, až keď podiel vymenených kotlov bude vyšší.“Ak plynom iba varíte, dotácia sa vás týka Postup získania dotácie aj mieru spolufinancovania detailne popíše zvolený správca tejto výzvy. Matej Ovčiarka, generálny riaditeľ sekcie environmentálnych programov a projektov, uviedol, že záujemca bude musieť preukázať, že kúril na tuhé palivo. O podporu budú môcť požiadať aj tí, ktorí plyn využívali na varenie alebo ohrev teplej vody. „V podmienkach výzvy je stanovený limit – ročná spotreba maximálne 700 000 metrov kubických plynu na domácnosť, ktorá bude podporená. To znamená, že doteraz nevykurovala.“ Vyhlásenie kotlíkových dotácií si vyžiadalo zmenu Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Po tom, čo poskytovanie dotácií na výmenu zastaraných vykurovacích zariadení na tuhé palivo za kotly na zemný plyn schválila vláda SR sa čakalo na reakciu Bruselu. Komisia zmenu OP KŽP schválila v máji 2019.
-
Vyšla novela regulačného predpisu o podrobnostiach podpory OZE a kogenerácie
1.10.2019Spôsob preukazovania pôvodu drevnej biomasy či nový výpočet rozsahu podpory doplatkom a príplatkom – aj to sú zmeny, ktoré zavádza najnovšia regulačná zmena. V Zbierke zákonov bola publikovaná novela, ktorá upravuje vyhlášku ÚRSO 490/2009. Reaguje okrem iného na zmenu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie z decembra 2018, ktorou sa poslanci snažili zabrániť tzv. biomasakru.
-
Novela cenovej vyhlášky v elektrine je vo finále
26.9.2019Nové pravidlá cenovej regulácie v elektroenergetike by mali platiť už od polovice októbra. ÚRSO rieši pálčivú otázku G-komponentu samostatnou prípravou metodiky. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zamietol väčšinu pripomienok zo strany regulovaných subjektov, ktoré podali k návrhu cenovej vyhlášky v elektroenergetike. Uznal najmä drobné gramatické a legislatívno-technické podnety zo strany štátnych inštitúcií. Takmer všetky pripomienky, ktoré boli nad rámec legislatívneho návrhu, regulačný úrad neakceptoval. Čo sa zmenilo v návrhu novely oproti pôvodne predloženej verzii z augusta tohto roka? Zmeny v súvislosti s OZE
-
Nadácia SPP podporí olympionikov
26.9.2019Spoločnosť SPP poskytne prostredníctvom svojej nadácie Slovenskému olympijskému a športovému výboru dotáciu vo výške 2 milióny eur. „Stať sa sponzorom národného olympijského tímu je vynikajúcou investíciou v oblasti reklamy najmä preto, lebo všetky hodnoty, ktoré zákazník dostáva v spojení s olympijskou reklamou, sú pozitívne: priateľstvo, fair play, či úspech,“ uviedol olympijský výbor vo svojej ponuke na spoluprácu. Najväčší dodávateľ plynu na Slovensku zareagoval na ponuku pozitívne a rozhodol sa prostredníctvom Nadácie SPP športovcov finančne podporiť. Dotácia pre šport a športové aktivity s medzinárodným dosahom prispeje k budovaniu pozitívneho imidžu, reputácie a značky SPP. Jediný akcionár najväčšieho dodávateľa plynu na Slovensku ministerstvo hospodárstva s poskytnutím podpory v prospech olympionikov súhlasil, rovnako ako vláda.
-
Stará budova ministerstva hospodárstva prejde rekonštrukciou
25.9.2019V budúcom roku sa spustí komplexná rekonštrukcia niekdajšieho sídla rezortu hospodárstva. Vláda odsúhlasila projekt za takmer 25,5 milióna eur. Komplex budov na Mierovej ulici v Bratislave, kde do septembra 2017 sídlilo ministerstvo hospodárstva, prejde rozsiahlou rekonštrukciou tak, aby mohol neskôr ďalej slúžiť pre vlastnú potrebu rezortu a pre potreby jeho podriadených organizácií. Aktuálne si ministerstvo prenajíma priestory v areáli SPP. Realizáciou investície sa má zvýšiť počet pracovných miest v administratívnom komplexe zo súčasných 440 na 634. Budovy po rekonštrukcii musia spĺňať platné technické normy a dosiahnuť energetický certifikát v kategórii B. Rekonštrukcia budov by mala stáť takmer 25,5 milióna eur a prebiehať v rokoch 2020 – 2022. Najviac peňazí – odhadom 16,4 milióna eur – pôjde na stavebné práce. Ďalších 4,5 milióna eur je vyčlenených na technologickú časť. Rezort počíta aj s rezervou vo výške 2,1 milióna eur. Ministerstvo si vlani nechalo vypracovať aj návrh koncepcie projektu garantovaných energetických služieb pre túto budovu. V rámci nej sa mali identifikovať opatrenia na zníženie energetickej náročnosti objektu, podrobne analyzovať spotreba a potenciál úspor energie, vyhodnotiť očakávané nákladov a prínosy realizácie opatrení touto metódou atď. Spustenie obstarávania skomplikoval najmä proces vysporiadania pozemkov a tiež sumarizácia nekompletnej stavebnej dokumentácie. Aj preto v auguste ministerstvo navrhlo použiť vyčlenené a zatiaľ nevyčerpané peniaze na rekonštrukciu v objeme takmer 11 miliónov eur spolu s nevyužitými investičnými stimulmi vo výške 12 miliónov eur ako príspevok do Národného jadrového fondu. Vláda dnes ministerstvu odsúhlasila spustenie obstarávania. Súhlas je potrebný pri všetkých výdavkoch štátneho rozpočtu na obstarávanie stavieb a zmien dokončených stavieb, ktorých obstarávacia cena je 3 320 000 eur a viac.
-
Arca Capital kúpila tepláreň v Handlovej
25.9.2019Arca Capital prevzala už tretiu tepláreň na Slovensku. Investičná skupina získala majoritný podiel v teplárni v Handlovej. V pláne má zmenu jej palivovej základne, ktorú dnes tvorí iba zemný plyn, na kogeneračný zdroj s dôrazom na biomasu. Arca Capital rozširuje svoje aktivity v slovenskej energetike. Do svojho portfólia zaradila spoločnosť KMET Handlová, ktorá je výrobcom a dodávateľom tepla v meste Handlová. Dcérska spoločnosť ACS teplo j.s.a. získala v teplárni 90 % akcií, zvyšných 10 % vlastní mesto. Skupina o tom informovala na svojom profile na sociálnej sieti. Výška investície nie je známa. Tepláreň v Handlovej má v rámci mesta dominantné postavenie. Teplom momentálne zásobuje vyše 4 tisíc domácností, čo je približne 80 % všetkých domácností. Súčasťou distribučnej siete je 8 kilometrov potrubí a 114 výmenníkových staníc tepla v obytných domoch. Celkový inštalovaný výkon plynových kotolní je 37,9 MW. „Plánujeme predovšetkým zmenu palivovej základe na kombinovanú výrobu tepla so zásadne vyšším podielom obnoviteľných zdrojov energie,“ uviedol investičný riaditeľ Arca Capital Matej Danóci. V hľadáčiku tepelná energetika Stratégia Arca Capital na Slovensku sa zameriava na tepelnú energetiku. „Dlhodobo pracujeme na raste nášho biznisu v tepelnom hospodárstve. Ide o regulovaný biznis s garantovaným primeraným ziskom, ktorú stanoví ÚRSO. Preto sme si stanovili pomerne ambiciózny cieľ dosiahnuť konsolidovaného obratu z domácností vyše 30 miliónov eur.“ Teplárenské portfólio skupiny rastie. Teplo dodáva pre 18 tisíc domácností a prevádzkuje tepelné rozvody v celkovej dĺžke takmer 64 kilometrov. Skupina vlani majetkovo vstúpila do neslávne známych spoločností Bioenergy Bardejov a Bioenergy Topoľčany. Obidve spomínané teplárne sú hlavnými aktérmi kauzy biomasaker spred niekoľkých rokov, v ktorých malo na základe vtedajšej kontroly ÚRSO dochádzať k spaľovaniu dreva vyššej kvality ako dovoľoval zákon. Spoločnosti dostali pokutu. Podľa združenia VLK k zmene praktík nedošlo ani po vlaňajšej novele zákona o OZE a v spaľovniach končí kvalitné drevo aj naďalej. Ako nám potvrdil Juraj Lukáč z VLK-u, obdive teplárne čelia trestným oznámeniam.Biomasa a biznis s drevom Hlavným palivom v skupine je biomasa doplnená plynom. „Práve využitie odpadovej drevnej hmoty, či už z výroby, z čistenia lesov alebo mestskej zelene, sú jedným z najekologickejších spôsobov využitia odpadového dreva. Nielenže šetríme životné prostredie a rozvíjame filozofiu zelenej energie, ale zároveň vytvárame aj nové pracovné príležitosti,“ povedal predseda predstavenstva Rastislav Velič. Logickým vyústením orientácie na biznis s drevom je nedávny vstup Arca Capital do drevokombinátu Bukóza vo Vranove nad Topľou. Skupina okrem iného rozvíja podnikanie aj v personálnych agentúrach a rozširovaním siete potravín a kaviarní značky Delia.
-
SPNZ: Slovensko je v plnení emisných cieľov takmer v cieľovej rovinke
24.9.2019Podľa plynárov je slovenská cesta znižovania skleníkových plynov účinnejšia než vo väčšine iných krajín EÚ. Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) zdôrazňuje, že nielen obnoviteľné zdroje, ale aj plyn môže zohrať dôležitú úlohu v boji proti klimatickej zmene. „Zemný plyn dokáže takmer okamžite vylepšiť, už tak vynikajúci emisný profil slovenskej energetiky, a to nahradením uhoľných zdrojov tepla a elektrickej energie,“ povedal Jerguš Vopálenský, expert SPNZ, ktorý zároveň pôsobí v spoločnosti SPP-distribúcia, kde má na starosti rozvoj sieťového obchodu. Z pohľadu dekarbonizačných záväzkov je SR takmer v cieli. „Od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o viac než 40%, najviac v sektore energetiky a to až o neuveriteľných takmer 60%. Naopak len zanedbateľne sme znížili emisie v priemysle a doprave.“ Slovensko má už dnes jednu z najmenej emisných energetík v EÚ. K upevneniu tejto pozíciu dôjde po ukončení ťažby uhlia na hornej Nitre. Podľa predpovede plynárov bude Slovensko na šiestom mieste v EÚ. V európskom rebríčku by tak nechalo za sebou aj také krajiny ako Nemecko. „Práve Nemecko ukazuje paradox. Hoci zvyšuje podiely obnoviteľných zdrojov, ich emisie skleníkových plynov neklesajú a svoj emisný cieľ pre rok 2020 nesplnia,“ doplnil. SPNZ považuje z pohľadu Slovenska za dôležité dokončiť nízkouhlíkovú transformáciu energetiky nahradením uhoľných zdrojov tepla a elektriny. V ďalšom období by malo byť cieľom pokles uhlíkových emisií, ktorý sa dosiahne znižovaním energetickej náročnosti hospodárstva, predovšetkým v sektore priemyselnej výroby, kde SR v rámci EÚ zaostáva. „V doprave sú ďalšie rezervy pri znižovaní emisií. Dôraz by sa mal klásť na nízkouhlíkovú dopravu s využitím alternatívnych palív, elektriny a stlačeného zemného plynu (CNG). Podporu si zaslúžia aj projekty testujúce vodík a biometán, ktoré môžu využiť existujúcu infraštruktúru. V neposlednom rade vnímame ako dôležité viesť občanov a spoločnosť k ohľaduplnosti k životnému prostrediu a k správnym spotrebiteľským návykom,“ uzavrel.Poznámka: spoločnosť sféra, a.s. je členom SPNZ.
-
Dotácia na elektroauto sa zvýši na 8000 eur
23.9.2019Rezort hospodárstva cez víkend oznámil, že štát prispeje na kúpu batériového elektromobilu sumou 8000 eur. Výška podpory pre vozidlá typu plug-in hybrid sa zvýši na 5000 eur. Dotačná schéma by sa mala vyhlásiť začiatkom decembra. Už niekoľko mesiacov bolo zrejmé, že Ministerstvo hospodárstva SR plánuje vyhlásiť pokračovanie programu na podporu nákupu elektromobilov a plug-in hybridov. Vláda nedávno upravila legislatívne prostredie, ktoré bolo predzvesťou toho, že dotačná schéma by sa mala oproti minulosti zatraktívniť. No motoristi zaujímajúci sa o príspevok doteraz čakali na pre nich dve kľúčové informácie, a síce presnú výšku podpory a termín vyhlásenia výzvy. Minister hospodárstva SR Peter Žiga v sobotu (21. 8.) oznámil, výška príspevku na kúpu batériového elektromobilu bude 8000 eur, v prípade plug-in hybridu dosiahne 5 000 eur. Oprávnenými žiadateľmi budú samosprávy, podnikatelia a občania. Štát na tento účel vyčlenil 5 miliónov eur, pričom využitie rozpočtu sa vzťahuje na kúpu vozidiel kategórie M1 (osobné vozidlá) a N1 (ľahké úžitkové vozidlá). Luxusné elektromobily podpora nezahŕňa. Maximálna výška obstarávacej ceny podporeného ekologického vozidla bude môcť byť 50000 eur. Termín vyhlásenia programu ešte stále nie je jasný. Žiga zatiaľ o hovorí o začiatku decembra tohto roka. Pripravená výzva musí ešte prejsť posudzovaním viacerých inštitúcií vrátane Protimonopolného úradu SR. „Náš cieľ je jasný - na cesty chceme dostať čo najviac ekologických vozidiel. S takouto podporou sa elektrické vozidlá stanú cenovo dostupnejšie," povedal Peter Žiga počas Dňa ekomobility, ktorý sa uskutočnil vo vonkajších priestoroch rezortu počas Európskeho týždňa mobility, Návštevníci si mohli vyskúšať takmer 60 vozidiel na elektrinu, stlačený zemný plyn (CNG) a vodík, ako aj elektrokolobežky a ďalšie vozidlá. Oproti prvej dotačnej schémy z rokov 2016 až 2018 pôjde o atraktívnejšie podmienky. Výška podpory pre čisto elektrické auto vtedy bola 5000 eur, pre plug-in hybrid 2500 eur. Podľa našich informácií sa však reálne uvažovalo o tom, že štát by mohol kúpu elektromobilu podporiť sumou až 10000 eur. Ministerstvo zároveň vyvrátilo množiace sa dohady o tom, že pripravuje tzv. šrotovné. Opatrenie, ktoré by zvýhodňovalo žiadateľov, ktorí odovzdajú vozidlo staršie ako pätnásť rokov na spracovanie, zatiaľ nepripravuje. Prvé kolo dotácií pre nabíjačky sa blíži ku koncu Rezort zároveň podporuje výstavby nabíjacích staníc. Prvé kolo s rozpočtom pol milióna eur, ktorého oprávnenými žiadateľmi sú samosprávy a nimi zriadené organizácie, sa končí 1. októbra 2019. Druhé kolo s rovnakým rozpočtom bude vyhlásené neskôr. Vykonávateľom je agentúra SIEA. Záujemcom sa prepláca 95 % z ceny nabíjačky, zvyšok musia dofinancovať z vlastných zdrojov. Minimálna výška dotácie je 2500 eur, maximálna 5000 eur. Podpora smeruje na mestské nabíjanie, nie rýchlonabíjačky. Preferované sú samostatne stojace nabíjačky na striedavý prúd (AC) s výstupným výkonom menším ako 22 kW alebo nástenné stanice typu „wallbox“. Technické detaily a podrobnosti nájdete v staršom článku.
-
Slnečné kolektory mali derniéru. Poukážka sa ušla každému
20.9.2019V 21. kole projektu Zelená domácnostiam II získali poukážky na slnečné kolektory všetci žiadatelia. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhodnotila 21. kolo projektu Zelená domácnostiam II, ktoré sa uskutočnilo v utorok (17. septembra 2019). Posledné tohtoročné kolo určené pre slnečné kolektory sa uzavrelo po dvoch hodinách od otvorenia, keď sa kvôli záujmu vyčerpal vyčlenený rozpočet 700.000 eur. Na inštaláciu zariadení majú domácnosti tri mesiace. Mali by sa poponáhľať - žiadosť o preplatenie poukážok vydaných v tomto kole je nutné podať do 17. decembra 2019. „Momentálne evidujeme 2 255 platných poukážok na slnečné kolektory v celkovej hodnote viac ako 3,6 miliónov eur. Z uvedeného množstva je viac ako 1 400 inštalácií dokončených. Preplatené už boli poukážky na inštaláciu slnečných kolektorov za 1,6 miliónov eur,“ uviedla Alexandra Velická, generálna riaditeľka agentúry SIEA, ktorá celý projekt administruje. Najväčším hitom u Slovákov v pokračovaní projektu sú jednoznačne tepelné čerpadlá. Aktuálne je pre všetky štyri druhy zariadení vydaných viac ako 6 100 platných poukážok v hodnote 11,8 milióna eur Do konca roka 2019 plánuje SIEA podľa harmonogramu vyhlásiť ešte 3 kolá v celkovej hodnote 1,7 miliónov eur. Najbližšie kolo určené pre fotovoltické panely bude vyhlásené 8. októbra 2019.
-
Brusel nenamieta. Štát môže firmám kompenzovať náklady na podporu OZE
19.9.2019Európska komisia vo štvrtok odsúhlasila štátnu pomoc s cieľom čiastočne znížiť náklady na podporu OZE pre energeticky náročné podniky na Slovensku. Do roku 2021 vláda na tento účel vyčlenila 120 miliónov eur. Slovensko môže zo štátneho rozpočtu čiastočne kompenzovať vybraným podnikom náklady, ktoré platia na podporu OZE v rámci tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Európska komisia (EK) vo štvrtok informovala, že takáto štátna pomoc neodporuje pravidlám EÚ. Kompenzačný mechanizmus je súčasťou vlaňajšej novely zákona o podpore OZE. Počas obdobia troch rokov (2019 - 2021) je štátna pomoc ohraničená predbežným rozpočtom 120 miliónov eur. Nárok na kompenzáciu majú mať len tie podniky, ktorých ročná spotreba elektriny presahuje 1 GWh a podiel hrubej pridanej hodnoty z oprávnených činností je minimálne 50 % z celkovej hodnoty podniku. Ďalšie podmienky súvisia s ekonomickým parametrami: firma musí byť riadnym platcom TPS, nesmie byť v konkurze a tak ďalej. Európska komisia uviedla, že národná schéma podpory sa bude aplikovať do konca roka 2029. Štátne kompenzácie sa poskytujú na základe žiadosti podnikateľského subjektu. Tento rok mali oprávnené subjekty požiadať o podporu do 31. augusta 2019. Kompenzácie by sa podľa MHSR mohli dotknúť až 200 podnikov, predovšetkým zo sektoru hutníctva a oceliarstva, papiernictva, prípadne výroby plastov, farbív a rafinovaných ropných produktov. Komisia ďalej spresnila, že schému podpory posudzovala podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ, predovšetkým podľa usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020. Na základe nich je možné znížiť príspevky vyberané od energeticky náročných spoločností, ktoré sú vystavené medzinárodnej konkurencii s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť na globálnom trhu.
-
Horizon Europe: Podpora vodíka je nevyvážená, ozýva sa zo Slovenska
19.9.2019Program Horizon Europe sa pripravuje na svoju ďalšiu etapu. Investície do oblasti výskumu a inovácií počítajú aj s rozvojom vodíka. Minulá schéma podľa Národnej vodíkovej asociácie Slovenska nebola vyvážená a uprednostňovala projekty na podporu vodíkových technológií v západných krajinách EÚ. Európska komisia sa pripravuje na implementáciu budúceho rámcového programu Horizon Europe pre roky 2021 – 2027. Ten by mal byť najambicióznejším programom EÚ v oblasti výskumu a inovácií, v rámci ktorého by sa malo prerozdeliť 100 miliárd eur. Komisia počas leta spustila konzultačný proces, v rámci ktorého mohli subjekty pôsobiace v oblasti výskumu alebo verejnosť vyjadriť svoje pripomienky. Spätná väzba by sa mali zohľadniť pri príprave jednotlivých pracovných programov. Jednou z očakávaných iniciatív je "Energetika – Európske partnerstvo pre čistý vodík". Jej cieľom je zlepšiť konkurenčné prostredie v rámci odvetvia. Iniciatíva má prepájať súkromné a verejné zdroje. Konzultačný proces, ktorého výsledkom je dovedna 39 pripomienok, bol prednedávnom ukončený. Slovenská pripomienkaNázor bol doručený aj zo Slovenska. Národná vodíková asociácia Slovenska (NVAS) považuje spoluprácu medzi Európskou komisiou a priemyslom za kľúčovú. Vo svojom stanovisku zároveň kriticky upozornila na to, že Spoločný podnik pre palivové články a vodík (Fuel Cells and Hydrogen Joint Undertaking) výrazne uprednostňoval západné krajiny EÚ. Tento fakt podľa NVAS dokumentuje aj mapa vodíkových projektov v EÚ. „Umožniť, aby sa technológia rozrástla po celej EÚ by mala byť hlavným posolstvom,“ konštatuje v stanovisku NVAS, ktoré rozvíja svoju činnosť v SR od roku 2015 a je členom európskeho združenia Hydogen Europe.Plynári iniciatívu vítajúPripomienku predložilo aj Európska združenie prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSOG). V snahe dosiahnuť európske dekarbonizačné plány ENTSOG navrhuje, aby sa uprednostnil hybridný prístup pri tvorbe energetického mixu. Ten by mal viac prepájať plynárenstvo a elektroenergetiku. Čisté vodíkové technológie by mali podľa združenia zahŕňať elektrolýzu, prípadne aj ďalšie uhlíkovo neutrálne technológie (napríklad pyrolýzu alebo parný reforming metánu s využitím technológie CCS). ENTSOG ďalej poukázalo na dôležitosť distribučnej a prepravnej plynárenskej infraštruktúry v procese rozvoja segmentu vodíka. Kľúčovú úlohu by mali zohrávať prevádzkovatelia prepravnej infraštruktúryAsociácia Hydrogen Europe vo svojom komentári pripomína potrebu spolupráce s inými sektormi. Vodík a palivové články sú zo svojej podstaty medzi-sektorové technológie. Prirodzene by sa preto mali opierať o systémovú spoluprácu s príbuznými oblasťami, napríklad obnoviteľnými zdrojmi energie alebo sektorom dopravy.Združenie Eurogas považuje súčasný rozvoj výroby obnoviteľného, resp. dekarbonizovaného vodíka za pomalší, než by mohol byť, najmä v dôsledku nedostatku politických záväzkov, výške investičných nákladov či rozličnej úrovne technologickej pripravenosť. Napriek tomu, EÚ má potenciál byť lídrom v tejto oblasti. Eurogas napríklad navrhuje presnejšie definovať, ktoré technológie budú podporované spolu so zoznamom potenciálnych partnerov. Zamerať by sa pritom mali na technológie s nižšou úrovňou pripravenosti technológie (TRL) ako napríklad pyrolýza, ktoré by zintenzívnili výskum a inovácie v tejto oblasti a zvýšili by šance na uplatnenie v trhových podmienkach. Eurogas tiež nabáda k väčšej spolupráci s energetickými firmami, ktoré vlastnia a prevádzkujú takúto infraštruktúru.Iniciatívu víta aj poľský prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete, GAZ-SYSTEM, a upozorňuje na potenciál konceptu power-to-gas, ktorý umožňuje využitie vodíka a obnoviteľných zdrojov energie v plynárenskej infraštruktúre.
-
Slováci hľadajú ložiská plynu na západnej Ukrajine
18.9.2019Slovenská spoločnosť Nafta začala s realizáciou prvého z troch prieskumného vrtov blízko Užhorodu. S ukrajinským partnerom Cub Energy Inc. už niekoľko rokov intenzívne spolupracuje na prieskume ložísk na západe krajiny. Spoločnosť Nafta pôsobiaca primárne v oblasti skladovania zemného plynu rozvíja svoje aktivity aj na Ukrajine. Na západe krajiny realizuje prieskumné aktivity v spoločnom projekte s firmou Cub Energy Inc, s ktorou od roku 2016 vlastní ťažobnú licenciu Užhorod. Vykonali sa 3D seizmické merania na ploche 118 km2 . Analýza ich výsledkov identifikovala potenciálne ložiská. Následne prebehlo vybavenie vstupov a povolení na pozemky pre vrtné plochy a prístupové cesty, legislatívne povolenia (EIA) a príprava na realizáciu prieskumných vrtov. Spoločnosť Nafta teraz informovala, že realizácia prvého prieskumného vrtu v rámci užhorodskej licencie sa prednedávnom rozbehla. Celkovo je naplánovaná trojica prieskumných vrtov v hĺbke zhruba 1500 -1900 metrov. „Spoluprácu so spoločnosťou Cub Energy Inc. považujeme za úspešný začiatok našich zahraničných aktivít. Oceňujeme najmä to, že toto partnerstvo dalo príležitosť ukázať naše rozsiahle skúsenosti z oblastí ako geológia, ložiskové inžinierstvo a vŕtanie,“ zdôraznil generálny riaditeľ Martin Bartošovič.Spoločnosť Cub Energy Inc. získala v marci 2016 ťažobnú licenciu Užhorod na dve dekády, ktorá sa vzťahuje na územie s rozlohou zhruba 300 km2. Nová, rozšírená licencia Užhorod zo západnej strany kopíruje trend objavených ložísk na Slovensku a zároveň z východnej strany susedí s licenciou Rusko-Komarivske, ktorej stopercentným držiteľom je Cub Energy Inc. Nafta realizuje aktivity na Ukrajine od júla 2016 prostredníctvom dcérskej spoločnosti NAFTA INTERNATIONAL B.V. Vtedy odkúpila 50 % akcií firmy CNG LLC, spoločného podniku s Cub Energy Inc., ktorá je vlastníkom ťažobnej licencie Užhorod. Hodnota transakcie bola 1,5 mil. eur. V kontexte spotreby zemného plynu patrí Ukrajina k európskym lídrom. Zintenzívnenie využívania vlastných zásob tejto strategickej suroviny by v strednodobej perspektíve mohlo pomôcť znížiť závislosť nášho východného suseda na jej dovoze zo zahraničia. Ďalšie biznis príležitosti na UkrajineSpoločnosť Nafta v minulosti vyjadrila záujem aj o využívaie skladovacích kapacít na Ukrajine. Krajina má totiž najrozsiahlejší systém podzemných zásobníkov plynu v Európe s kapacitou 31 miliárd metrov kubických plynu. V minulých rokoch bola využívaná zhruba na polovicu. Atraktivita zásobníkov pre zahraničných obchodníkov sa od júna 2017 výrazne zvýšila. Vláda prijala legislatívne opatrenia, ktoré umožňujú podnikateľským subjektom zo zahraničia uskladňovať plyn na Ukrajine až 1095 dní. Dovoz prebieha v špeciálnom režime colného skladu oslobodeného od DPH a ciel. Od zmien si štátna spoločnosť Ukrtransgaz, prevádzkovateľ prepravnej siete a vlastník zásobníkov, sľubuje nové obchodné príležitosti.
-
Brusel súhlasí. E.ON kúpi časť innogy
17.9.2019Európska komisia potvrdila, že nemecká energetická skupina E.ON môže prevziať časť majetku spoločnosti innogy. Predtým však musí splniť niekoľko podmienok. Brusel schválil prevzatie biznisu spoločnosti innogy v oblasti distribúcie a zákazníckych riešení a tiež predaj určitých aktív na výrobu elektriny koncernom E.ON. Najprv však musí naplniť niekoľko záväzkov, ktoré E.ON ponúkol. Od marca 2019 Komisia hĺbkovo skúmala návrh rozsiahlej energetickej fúzie a jej možný vplyv na hospodársku súťaž v Európe. Dohoda medzi E.ON a RWE predstavuje zložitý proces výmeny biznis aktív. Jeho výsledkom má byť posilnenie postavenia RWE v oblasti výroby elektriny vrátane segmentu obnoviteľných zdrojov energie a na veľkoobchodnom trhu. E.ON sa chce naopak sústrediť predovšetkým na distribúciu a maloobchodný predaj energií. RWE už koncom februára tohto roka získala od Bruselu súhlas na odkúpenie aktív na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra od koncernu E.ON. Európska komisia sa obávala toho, že transakcia v pôvodne predloženej podobe značne obmedzí súťaž na niektorých trhoch, a to najmä v Nemecku, Česku a Maďarsku. Obavy v strednej Európe V Nemecku by mohla narušiť konkurenčné prostredie v oblasti dodávky elektriny na účely vykurovania a tiež prevádzkovania nabíjacích staníc pre elektromobily. V Čechách sa Komisia zaujímala hlavne o maloobchodný predaj plynu všetkým odberateľom a tiež elektriny pre domácnosti a malé podniky, v ktorých obe firmy ostro súperia. V Maďarsku zase Brusel skúmal oblasť maloobchodného predaja elektriny pre neregulované podniky, keďže obe firmy patria medzi trojicu najväčších dodávateľov a konkurencia medzi nimi by sa tak vytratila. „Je dôležité, aby si všetci Európania a podniky mohli kúpiť elektrinu a plyn za konkurenčné ceny. Dnes môžeme spoločnosti E.ON schváliť akvizíciu innogy, pretože záväzky, ktoré E.ON ponúkol, zabezpečia, že fúzia nebude mať za následok menší výber a vyššie ceny v krajinách, kde tieto spoločnosti pôsobia,“ uviedla v tlačovom vyhlásení Margrethe Vestager, komisárka EÚ pre hospodársku súťaž. Ústupky v troch krajinách E.ON preto Komisii navrhol niekoľko ústupkov, ktoré teraz musí uskutočniť. V Nemecku sa musí zbaviť väčšiny zákazníkov, ktorým dodáva elektrinu na vykurovanie a v prípade rozhodnutia kupujúceho aj všetky aktíva potrebné na jeho účinné fungovanie na tomto trhu. Tiež musí ukončiť prevádzku 34 nabíjacích staníc pre elektromobily na nemeckých diaľniciach. V budúcnosti ich má prevádzkovať nová tretia strana. V Maďarsku musí E.ON predať celý maloobchodný predaj elektriny neregulovaným zákazníkom vrátane všetkých aktív a zamestnancov. Kompletný odpredaj maloobchodných aktivít v plynárenstve aj elektroenergetike má E.ON uskutočniť aj v susednej Českej republike. Podľa hovorcu spoločnosti innogy ČR Martina Chalupského, ktorý sa vyjadril pre agentúru ČTK, by mohol byť nový investor českej časti skupiny innogy známy v budúcom roku. Ako horúci kandidát sa javí spoločnosť MND, ktorú vlastní český miliardár Karel Komárek. Podľa portálu Euro.cz však má záujem aj austrálska finančná skupina Macquarie, ktorá už je polovičným vlastníkom v innogy Grid. O slovo by sa mohol prihlásiť aj Slovenský plynárenský priemysel. Štátna firma začiatkom augusta oznámila, že v prípade predaja aktív medzi spoločnosťami E.ON a RWE v Česku aj Maďarsku by mali záujem rokovať o ich nadobudnutí. Slovenské aktíva mimo mega transakcie Európska komisia naopak v rámci svojho vyšetrovania nepotvrdila počiatočné obavy týkajúce sa Slovenska. Podľa Bruselu sa obe firmy tradične sústreďujú na odlišné regióny v rámci krajiny a súťažia medzi sebou len v obmedzenej miere. „Komisia nenašla žiadne dôkazy o tom, že by firmy medzi sebou v budúcnosti výraznejšie súťažili, ak by k fúzii nedošlo,“ uviedla Európska komisia. Ako sme informovali minulý týždeň, skupina Innogy sa medzitým dohodla s materským koncernom RWE o spätnom odpredaji VSE Holdingu a všetkých jeho dcérskych firiem. Pod túto značku holding patril do septembra 2016. Firmy nezverejnili cenu za tento obchod, podľa innogy však bola „atraktívna“. RWE zase informovalo, že E.ON sa bude snažiť získať podiel vo VSE Holdingu budúci rok. Nakoľko Brusel žiadne riziko pre konkurenciu na trhu v prípade predaja slovenských aktív nenašiel, hlavnú rolu pri rozhodnutí ohľadom VSE Holdingu zohral záujem štátu o rozšírenie svojho podielu a využitie predkupného práva.
-
O štvrtinu drahšia elektrina? ÚRSO schválil prvé cenové návrhy
17.9.2019Všetko nasvedčuje tomu, že domácnosti si na budúci rok za elektrinu výrazne priplatia. Regulačný úrad už schválil prvé cenové návrhy dodávateľov. Cena silovej zložky u alternatívneho dodávateľa Magna Energia napríklad v roku 2020 narastie o 24 %. Prví slovenskí dodávatelia už poznajú ceny elektriny, za ktoré budú ich odberatelia z radov domácností aj malých podnikov odoberať elektrinu v budúcom roku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovuje maximálnu cenu pre tzv. zraniteľných odberateľov, pričom podľa platnej vyhlášky vo svojom vzorci zohľadňuje priemerná cena elektriny na pražskej burze PXE v prvých šiestich mesiacoch predchádzajúceho roka. Keďže tento východiskový parameter v prvom polroku 2019 oproti rovnakému obdobiu v roku 2018 vzrástol o 28 %, prejaví sa to v koncových regulovaných cenách pre budúci rok. Ako prvý požiadal tradične o zohľadnenie vyšších cien na burze dodávateľ Magna Energia, ktorý už má právoplatné rozhodnutie ÚRSO. Vyplýva z neho, že odberateľov z radov domácností by mala stáť jedna MWh elektriny na budúci rok 59,9 eur. V porovnaní s týmto rokom tak pôjde o zdraženie o takmer 24 %. Malé podniky s ročnou spotrebou do 30 MWh budú platiť 62,75 €/MWh, čo predstavuje medziročný nárast o 22 %. Nejde však o koncové ceny, ale ceny samotnej elektriny ako komodity, teda bez distribučných a iných poplatkov. Tie ešte nie sú známe, ÚRSO by ich malo zverejniť v ďalších mesiacoch. Do ceny, ktorú platí koncový spotrebiteľ vstupujú okrem komodity a ďalších nákladov na dodávku vrátane primeraného zisku aj ďalšie položky. Zásadnou z nich je predovšetkým distribúcia. Významnou zložkou je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ďalej tiež tarifa za systémové služby (TSS) a tarifa za straty pri distribúcii elektriny. Integrovanú cenu tvorí takisto odvod do Národného jadrového fondu (NJF), DPH a v prípade firiem aj spotrebná daň.Ceny elektriny pre regulované segmenty zákazníkov už regulátor schválil aj drobnému dodávateľovi ČEZ Distribučné sústavy. Variabilná tarifikácia? Ak chcú domácnosti ušetriť, jednou z možností je podľa spoločnosti Magna Energia zvážiť výber neregulovanej variabilnej tarifikácie v prípade, keď sú vybavení inteligentným elektrometrom (IMS). Toto zariadenie umožňuje merať spotrebu na hodinovej báze a zohľadniť tak vývoj cien elektriny v rámci jedného dňa. „To nám umožňuje pre nich nakúpiť elektrinu výhodnejšie. Tento benefit posúvame ďalej koncovým odberateľom. V priemere sme im tak boli schopní ponúknuť až o 5 % nižšie ceny, než odberateľom z regulovaného segmentu,“ uviedol portfólio manažér spoločnosti Martin Semrič. Odberateľ, ktorý dokáže svoju spotrebu presunúť do lacnejších hodín a vyhnúť sa špičke, vie s variabilnou tarifikáciou u Magna Energia ušetriť ešte viac. Kým v regulovanom segmente bude odberateľ platiť podľa cenového rozhodnutia 59,9 €/MWh bez ohľadu na zvolenú tarifu, počas víkendového popoludnia bude odberateľa s variabilnou tarifikáciou stáť iba 44,30 €/MWh. „Medzi našimi klientmi máme aj takých, ktorí si vďaka variabilnej tarifikácii znížili účty aj o tretinu,“ dodal Semrič. Regulátor chystá zmeny Schválené cenové rozhodnutia sú však zaujímavé aj z iného pohľadu. ÚRSO totiž aktuálne novelizuje cenovú vyhlášku v elektroenergetike. Podľa návrhu novely regulátor chce, aby sa hodnota koeficientov v cene odberu elektriny vo vysokom a nízkom pásme výrazne líšila, avšak bez ďalšieho spresnenia. Súčasná regulačná prax je však odlišná. Tak ako v minulých rokoch, aj teraz ÚRSO schválil identické ceny elektriny pre obe pásma navrhované dodávateľmi. Platí to jednak pre spoločnosť Magna Energia, ale tiež pre dodávateľa BCF Energy. Hoci vyhodnotenie pripomienok ešte regulátor kompletne nezverejnil, z čiastkových zápisníc niektorých subjektov je napríklad jasné, že ÚRSO nemieni dať odberateľom s inštalovaným IMS oficiálne právo zvoliť si odber elektriny za neregulované ceny.
-
MH predĺžilo aukciu na výkupcu elektriny do konca septembra
17.9.2019Rezort hospodárstva predĺžil lehotu na predkladanie ponúk do prebiehajúcej aukcie o 10 dní. Spresnil aj ďalšie body predmetnej výzvy. Ministerstvo hospodárstva (MH) predĺžilo termín na predkladanie ponuky do aukcie na výber výkupcu elektriny do pondelka 30. 9., čím lehotu oproti pôvodne avizovanej dobe predĺžilo o 10 dní. MH medzitým dostalo takmer 40 otázok od potenciálnych záujemcov, ktorí žiadali spresnenie detailov. Podľa našich informácií zatiaľ do konca minulého týždňa nebola podaná žiadna ponuka. Rezort zároveň v dodatku, ktorý zverejnil v pondelok 16. septembra špecifikoval, že záujemcom požadovaná úhrada za činnosť výkupcu „za súhrn všetkých súťažených území“ nemôže prekročiť sumu 2,50 €/MWh. Práve výška požadovanej úhrady má byť jediným hodnotiacim kritériom, ktoré následne vezme komisia do úvahy. Napokon bol tiež aktualizovaný jeden bod dodatku k zmluve o zúčtovaní odchýlky, ktorý má budúci výkupca uzatvoriť s OKTE. Súhrnné indikatívne množstvo dodanej elektriny, na ktoré sa vzťahuje právo na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny pre budúci rok na celom území Slovenska, je na úrovni 1172 GWh.