-
Uhlie vystriedali batérie. V Novákoch spustili najväčšie úložisko na Slovensku
23. 7. 2026Slovenské elektrárne spustili v areáli bývalej uhoľnej elektrárne Nováky batériové úložisko s výkonom 36 MW a kapacitou 72 MWh. Zariadenie bude poskytovať podporné služby spoločnosti SEPS v oblasti primárnej regulácie. Projekt je súčasťou širšej stratégie spoločnosti v oblasti flexibility a akumulácie. Slovenské elektrárne uviedli do prevádzky batériové úložisko v areáli Elektrární Nováky. Zariadenie, aktuálne najväčšie svojho druhu na Slovensku, bude poskytovať primárnu reguláciu výkonu (FCR), teda službu slúžiacu na okamžitú stabilizáciu frekvencie elektrizačnej sústavy. Batéria dokáže v prípade nedostatku elektriny energiu dodávať do siete a pri jej prebytku ju naopak odoberať a ukladať. Úložisko disponuje výkonom 36 MW a kapacitou 72 MWh. Projekt vznikol na mieste bývalej 110-kilovoltovej rozvodne, ktorá bola mimo prevádzky od roku 2015. Lokalita prešla úpravami. Pred výstavbou investor odstránili pôvodnú technológiu a pripravil lokalitu na inštaláciu nového zariadenia. Na väčšiu časť projektu získali Slovenské elektrárne nenávratný finančný príspevok vo výške takmer 3,7 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Dotácia pokryla 45 % oprávnených nákladov. Využitie existujúcej infraštruktúry Batériový systém v Novákoch sa skladá z dvoch častí s výkonom 12 MW a 24 MW. Pozostávajú z 22 kontajnerov s akumulátormi, ktoré sú doplnené o výkonové meniče, riadiace a monitorovacie systémy a protipožiarne technológie. Slovenské elektrárne pri tomto projekte využili existujúce transformátory, čo umožnilo pripojenie do siete 110 kV bez budovania novej transformačnej infraštruktúry. Riadiaci systém úložiska je prepojený s Elektrárňami Nováky, Hydroenergetickým dispečingom v Trenčíne a centrálnym riadením obchodu a výroby elektriny v Bratislave. To má umožniť jeho okamžitú aktiváciu pri poskytovaní podporných služieb pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS). Súčasť stratégie flexibility Nové zariadenie nadväzuje na predchádzajúce aktivity spoločnosti v oblasti akumulácie energie. Spoločnosť už prevádzkuje úložisko pri vodnej elektrárni Dobšiná s výkonom 3 MW a kapacitou 4 MWh, ktoré bolo využívané na poskytovanie sekundárnej regulácie v kombinácii s turbogenerátorom. Najväčší výrobca elektriny v krajine zároveň pripravuje ďalšie projekty vrátane zámeru SE Integrátor pri prečerpávacej vodnej elektrárni Čierny Váh. Ten má ambíciu spojiť modernizáciu elektrárne s výstavbou veľkokapacitného batériového úložiska. Tomuto projektu sme sa venovali v tomto texte. Nová etapa pre lokalitu Nováky Elektráreň Nováky vyrábala elektrinu od roku 1953. Posledná dodávka hnedého uhlia dorazila do areálu v decembri 2023 a výroba elektriny bola následne ukončená. „Najväčším environmentálnym prínosom tohto projektu nie je len samotná technológia, ale spôsob, akým vznikla. Vybudovali sme ju na mieste existujúcej priemyselnej infraštruktúry, bez záberu nových plôch a s maximálnym využitím toho, čo v areáli zostalo zachované. Nováky tak ukazujú, že aj lokality spojené s výrobou elektriny z uhlia môžu po ukončení svojej pôvodnej misie dostať nový a dlhodobo udržateľný účel,“ povedal, Robert Jambrich, manažér medzinárodných vzťahov, európskych záležitostí a životného prostredia. Firma označuje nový projekt za súčasť snahy zachovať energetické využitie lokality aj po skončení uhoľnej prevádzky a rozvíjať v Novákoch technológie súvisiace s flexibilitou a akumuláciou energie. „Batériové úložiská sa stávajú nevyhnutnou súčasťou modernej energetiky a toto zariadenie je prvým veľkým krokom Slovenských elektrární, okrem pilotného projektu na vodnej elektrárni Dobšiná, v budovaní portfólia technológií, ktoré budú energetiku budúcnosti dopĺňať popri jadrových a vodných elektrárňach,“ uviedol Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti.
-
Jozef Holjenčík: Jednotný európsky trh s elektrinou neexistuje (+VIDEO)
15. 7. 2026Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v rozhovore pre platformu ENERGOKLUB® hovorí, že Slovensko dopláca na európsku cenotvorbu elektriny, hoci vyrába nízkoemisnú elektrinu. Vysvetľuje tiež postoj úradu k dynamickým tarifám, inteligentným meradlám alebo pripravovanej novej regulačnej politike. Stretávame sa dva roky po našom poslednom rozhovore. Vtedy ste ubezpečovali, že po „legislatívnej smršti“ očakávate stabilitu regulačného prostredia a v ďalších rokoch, odhliadnuc od zmien, ktoré vyplývajú z transpozície smerníc, plánuje úrad minimálne zásahy do právnych predpisov. Ako sa vám podarilo pretaviť tento zámer do reality? Pri vyhláškach a legislatívnych zásahoch sa podľa mňa podarilo zjednotiť dokumenty a nastaviť reguláciu tak, aby sa podľa vzorcov vo vyhláškach dalo dopočítať k rozumným cenám. Túto časť cieľa sa podarilo splniť. Druhá časť súvisí s implementáciou európskych smerníc a nariadení do slovenského právneho prostredia. Týchto povinností je viacero, či už ide o energetickú efektívnosť alebo ďalšie pravidlá. Práve preto sme museli po približne roku a pol opäť pristúpiť k novelizácii cenových vyhlášok v elektrine a plyne aj pravidiel trhu. Nešlo však iba o transpozíciu európskej legislatívy. Niektoré ustanovenia sme potrebovali dovysvetliť alebo spresniť, pretože neboli vždy jednoznačne chápané. Dá sa povedať, že legislatívna smršť, o ktorej ste hovorili, sa skončila. Štyrmi vyhláškami sme uzavreli kapitolu implementácie prijatých smerníc a zároveň spresnili viaceré ustanovenia. Od júla vstúpia do účinnosti dve cenové vyhlášky a novelizované pravidlá trhu s elektrinou a plynom. Moja otázka smerovala k tomu, či vnímate istú únavu, či vyčerpanosť účastníkov trhu z mnohých legislatívnych zmien, resp. novelizácií predpisov? Alebo išlo, ako ste spomenuli, o nevyhnutné úpravy? Únavu pociťujeme skôr z niektorých rozhodnutí Európskej únie. Pokiaľ ide o účastníkov trhu, nemyslím si, že by sme s nimi boli v antagonistickom vzťahu. Naopak, zmenilo sa vnímanie regulačného úradu aj komunikácia s trhom. Pred každým legislatívnym krokom oslovujeme rozhodujúcich účastníkov trhu a vybrané skupiny. Pýtame sa ich, čo im v predpisoch prekáža a aké zmysluplné návrhy by chceli predložiť. Podnetov dostávame veľa a snažíme sa ich v čo najväčšej miere zapracovať. Zároveň aj trh prestal pristupovať k úradu iba kontrolórsky a s nezmyselnými požiadavkami. Aj nám sa preto pracuje lepšie. Dynamické tarify Dynamické tarify sú jednou z vašich hlavných komunikačných tém. Tento nástroj súvisí s rozvojom smart energetiky a decentralizácie, ale evidujem, že spôsob, akým ho plánuje ÚRSO implementovať, výrazne rezonuje a vyvolal rozporuplné reakcie dodávateľov elektriny. Myslíte si, že ste túto tému uchopili správne? Dynamické tarify nie sú novinkou. V slovenskej legislatíve sú zavedené už od roku 2014 a niektorí odberatelia ich v upravenej podobe využívajú aj dnes. Evidujeme približne niekoľko desiatok takýchto odberateľov. Úrad dáva odberateľom možnosť zaujímať sa o tento typ produktu a pracovať s ním. Zdôrazňujem, a to je kľúčové, že ide o možnosť, nie o povinnosť. Dynamické tarify majú odberateľovi umožniť rozhodovať o nákladoch na elektrinu. Princíp je jednoduchý: odberateľ bude dopredu poznať cenu elektriny v krátkych časových intervaloch a podľa toho si môže nastaviť spotrebu. Spotrebiče alebo technológie môže využívať vtedy, keď je cena elektriny najnižšia. Výsledkom môže byť nižší náklad pre odberateľa a zároveň "vyhladenie" odberového diagramu, čo pomáha aj sústave. Časť dodávateľov argumentuje, že úlohou regulátora je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu, nie určovať podobu konkrétnych produktov. Upozorňujú tiež, že pre menších dodávateľov alebo spoločnosti s obmedzeným počtom domácností môže byť zavedenie nových produktových povinností spojené s neprimeranými administratívnymi a finančnými nákladmi. Vnímate aj tento rozmer diskusie? Rozdiel je v tom, že Európska únia nás posunula k obchodovaniu v hodinových a pätnásťminútových intervaloch. Keď tieto pravidlá zavádzame, mali by byť dostupné pre všetkých odberateľov vrátane domácností. Nejde o povinnosť. Je to možnosť obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. Ak má odberateľ predpoklady riadiť svoju spotrebu, napríklad batériu, tepelné čerpadlo alebo iné spotrebiče, môže elektrinu využívať vtedy, keď je jej prebytok a cena je najnižšia. Dodávatelia neprídu skrátka. V cene budú mať zohľadnené náklady na obstaranie elektriny aj primeraný zisk určený rozhodnutím úradu. Poskytovateľ univerzálnej služby však musí od roku 2027 ponúkať dynamickú tarifu domácnostiam, ak ich má vo svojom portfóliu. Rozumiem tomu správne? Nie. Nemusí ju ponúkať povinne. Má možnosť ju použiť, ak má odberateľov, ktorí o ňu prejavia záujem. Je to založené na dohode medzi dodávateľom a odberateľom. Dôležitou podmienkou však je, že odberatelia, ktorí chcú dynamické tarify využívať, musia mať nainštalované inteligentné meracie systémy. Pozrime sa teraz na odberateľa. Ten musí pochopiť koncept dynamických taríf, ich výhody aj potenciálne riziká, keďže pri takomto produkte bude vystavený neregulovanej trhovej cene za komoditu. Nie každé odberné miesto je na to spôsobilé. Sú podľa vás slovenskí odberatelia pripravení na takýto produkt? Bude si to vyžadovať veľkú osvetu a trpezlivé vysvetľovanie. Dodávatelia budú musieť svoje produkty odberateľom zrozumiteľne predstaviť. Myslím si však, že trh aj odberatelia na to môžu reagovať pozitívne. Úrad nerobí nič iné, než implementuje požiadavky Európskej únie. Ide aj o krok smerom k deregulácii. Kto si chce vyskúšať, ako funguje voľný trh, môže si to cez dynamické tarify v priamom prenose „ohmatať“. Inteligentné meradlá a náklady na ich výmenu Téma dynamických taríf je úzko spojená s inteligentnými meracími systémami (IMS). Zároveň vieme, že 2G sieť končí a otvorená zostáva finančná stránka takejto zmeny. Považuje ÚRSO za správne, aby sa náklady na výmenu smart meradiel premietli do regulovaných taríf a zaplatili ich odberatelia? Nepovažujem to za správne. Súčasné meradlá a súvisiaca infraštruktúra boli už dávno zaplatené a investícia sa vrátila. Zároveň však máme deficit v tom, že inteligentné meracie systémy nie sú nasadené na všetkých odberných miestach. Na Slovensku je približne 2,6 milióna odberných miest v elektroenergetike. Inteligentné meradlá sú podľa dostupných údajov nainštalované približne na 600-tisíc odberných miestach, teda zhruba na pätine. Tento deficit treba dohnať, najmä ak chceme napĺňať ciele energetickej efektívnosti a pracovať s presnými dátami. Nechceme, aby sa modernizácia meradiel priamo preniesla na plecia odberateľov. Distribučné spoločnosti ich musia nainštalovať ako svoje náklady. Tie sa môžu dostať do regulačnej bázy aktív a odpisovať počas životnosti meradiel, ale nemyslím si, že by to distribučné spoločnosti tragicky postihlo. Nemal by regulátor iniciovať hľadanie modelu spolufinancovania, napríklad aj zo strany štátu, keďže predpokladám, že štát získal z telekomunikačných licencií významné prostriedky? Budete z vašej pozície tlačiť aj na takéto riešenie? Ide najmä o vec telekomunikačného regulátora, ktorý vydával licencie na využívanie sietí. Zároveň však existujú rôzne finančné nástroje Európskej únie a podľa mojich informácií sa hovorí o významnom objeme prostriedkov, ktoré by mohli smerovať aj do tejto oblasti. Je na distribučných spoločnostiach, ako s investičnými prostriedkami naložia. Ak sa rozhodnú využiť ich na modernizáciu infraštruktúry a nasadenie inteligentných systémov, bude to ich rozhodnutie. Štát má zároveň významné vlastnícke podiely v distribučných spoločnostiach, a preto je podľa mňa aj jeho povinnosťou podieľať sa na investovaní do rozumnej infraštruktúry. Energetika je čoraz viac a v budúcnosti bude ešte viac závislá od dát. Táto téma zároveň poukazuje na širší fenomén rastúcej závislosti kritickej infraštruktúry od komunikačných sietí. Ako môže ÚRSO systémovo pristupovať k riešeniu tejto závislosti a súvisiacich rizík? Dá sa to riešiť a už roky intenzívne komunikujeme s telekomunikačným regulátorom. Diskutujeme o jeho zámeroch aj o tom, čo potrebuje energetika. Vymieňame si informácie a hľadáme spoločné riešenia. Pri vypínaní 2G siete ide z ich pohľadu o technologickú nevyhnutnosť. Z našej strany je dôležitá otázka, akú životnosť budú mať nové siete z pohľadu inteligentných meradiel. Ak má merací systém životnosť desať rokov, potrebujeme vedieť, či sieť, cez ktorú bude komunikovať, vydrží počas celej tejto doby. Máme verbálne uistenia, že súčasné riešenia by túto životnosť mali zvládnuť. Európsky trh s elektrinou Dlhodobo kritizujete fungovanie energetického trhu v EÚ, ktorý podľa vás zlyháva, pričom jeho dôsledky negatívne pociťujú aj krajiny ako Slovensko. Naše ceny tlačí nahor hlavne nedostatkové Maďarsko a hladný Balkán, keďže tam odteká elektrina ľahšie, ako priteká z lacnejšieho Nemecka a Česka. „Cenové infekcie“ sú celkom určite relevantná téma, ale v kontexte spotových cien elektriny sú pre nás kľúčové ceny na platformách spoločnosti OKTE. Zároveň sme však súčasťou prepojeného jednotného trhu, ktorý má svoje pravidlá. Aké konkrétne riešenie má ÚRSO? Podľa mňa jednotný európsky trh s elektrinou v skutočnosti neexistuje. Ak by existoval, ťažko by sa vysvetľovalo, prečo sú ceny komodity v Španielsku okolo 50 eur za megawatthodinu, v škandinávskych krajinách približne 30 eur, vo Francúzsku okolo 70 eur a v našej obchodnej oblasti aj nad 100 eur. Takéto rozdiely nepovažujem za výsledok fungujúceho jednotného trhu. V Európe je v tejto oblasti chaos a rozdielne predstavy o tom, čo má jednotný trh znamenať. Problémom je aj princíp marginálnej cenotvorby, ktorý negatívne dopadá na krajiny s nízkoemisnou výrobou elektriny, ako je Slovensko. Slovensko vyrába elektrinu s nízkymi emisiami, no v spoločnej obchodnej oblasti znáša ceny ovplyvnené najdrahšími zdrojmi, najmä uhlím a plynom v iných krajinách. Ak je záverečná cena na burze určená najdrahším zdrojom, premieta sa to aj do cien u nás. To je podľa mňa nespravodlivé. V analýze úradu, ktorú ste publikovali koncom mája, sa ako jedna z možností uvádza rozdelenie spoločnej obchodnej oblasti do menších regiónov s vlastným denným a vnútrodenným trhom. Naozaj by to podľa vás viedlo k nižším cenám? Nemohlo by takéto regionálne riešenie paradoxne zvýšiť ceny alebo volatilitu? Je to jedna z možností. Ak sa európsky trh spamätá a upraví sa výpočet marginálnej ceny, nemusíme rozdeľovať nič. Treba však cenotvorbe dať logiku a zabrániť tomu, aby emisné povolenky deformovali cenu elektriny a aby rozhodnutia jednej krajiny, napríklad odstavenie jadra v Nemecku, negatívne dopadali na celý región. Ďalšou možnosťou je oddelenie cenotvorby plynu od cenotvorby elektriny, teda takzvaný decoupling. A napokon treba upratať systém emisných povoleniek. Nehovorím, že sa nemá platiť za emisie, ale hodnota povolenky by mala byť rozumne nastavená a regulovaná tak, aby systém nepoškodzoval krajiny a odberateľov. V tlačových správach úradu naznačujete koordinovaný postup s okolitými krajinami. Môžete byť konkrétnejší? Má už táto iniciatíva konkrétne kontúry? Áno, má reálne kontúry. Na nedávnej konferencii regulátorov ERRA v Bratislave sme sa s viacerými krajinami, vrátane Francúzska, Talianska, balkánskych štátov a krajín V4, dohodli, že sa na tieto otázky pozrieme spoločne. Našu analýzu sme im zaslali a očakávame ich stanoviská. Ak sa zhodneme na spoločnom stanovisku, pôjde o významnú silu. Hovoríme o regióne s viac ako 100 miliónmi ľudí. V takom prípade bude hlas smerom k Európskej komisii znieť inak. Som optimista, že po letných dovolenkách, v septembri alebo októbri, budú kontúry spoločného postupu jasnejšie. Nejde iba o domácnosti, ale aj o priemysel a konkurencieschopnosť. Cez cenu elektriny sa dá veľa urobiť pre to, aby európsky priemysel prežil a aby sa výroba nepresúvala mimo regiónu alebo medzi krajinami navzájom nekanibalizovala. Regulačná politika a pásmové tarify V akej fáze je príprava novej regulačnej politiky? Pri tvorbe regulačnej politiky sme oslovili široký okruh účastníkov trhu v teple, elektrine, vode aj plyne. Prišlo viacero zaujímavých podnetov. Cieľom je pripraviť takzvanú nultú verziu dokumentu, ktorú by sme chceli mať k dispozícii koncom júla alebo začiatkom augusta. Túto verziu pošleme účastníkom trhu na pripomienkovanie, aby videli, ako sa ich návrhy premietli do textu. Následne predpokladáme, že v októbri bude pripravená pracovná verzia na verejné pripomienkovanie. Formálne nejde o medzirezortné pripomienkové konanie, ale dokument zverejníme, aby sa k nemu mohli vyjadriť verejnosť aj účastníci trhu. Po zapracovaní pripomienok pôjde dokument aj do Bruselu, nie na schválenie, ale na informovanie o tom, ako uvažujeme do budúcnosti. Do konca roka by regulačná politika mala byť pripravená aj so stanoviskami ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia. Zákonný termín na jej prijatie regulačnou radou je do 31. marca budúceho roka. Úrad hovorí aj o pásmových tarifách. Ako ich vnímate v porovnaní s plošnou energopomocou? Pásmové tarify považujem za lepší nástroj než plošné energodotácie. Dnes dostávajú podporu aj tí, ktorí ju nepotrebujú, a zároveň sa vždy nájde skupina, ktorá cez systém prepadne. Pri pásmových tarifách by odberateľ platil nižšiu cenu za spotrebu v prvom pásme a vyššiu cenu pri vyššej spotrebe v ďalších pásmach. Takýto systém by motivoval k úsporám. Kto by chcel nižšie náklady, snažil by sa dostať do nižšieho pásma. Myšlienka pásmových taríf je na úrade stále živá a mala by sa objaviť v novej regulačnej politike pre ďalšie regulačné obdobie. Netreba to však priamo spájať s energodotáciami. Tie sú politickým rozhodnutím a úrad do politiky vstupovať nechce. Pásmové tarify sú regulačný nástroj, ktorý by mohol odberateľom ponúknuť ďalšiu možnosť a zároveň priniesť úsporu energie. S Jozefom Holjenčíkom (ÚRSO) sa rozprával Michal Jesenič (ENERGOKLUB). Rozhovor bol autorizovaný. Nadpis, perex, foto: energoklub.sk. Jozef Holjenčík je predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od decembra 2023. V minulosti už úrad viedol v rokoch 2005 až 2017, najskôr ako predseda Rady pre reguláciu a neskôr ako predseda úradu a Regulačnej rady. Po odchode z čela ÚRSO v roku 2017 sa venoval znaleckej činnosti, energetickým auditom a výskumnej práci na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU. V rokoch 2009 až 2011 bol členom prezídia ERRA, ktorej je dodnes čestným členom.
-
Envirorezort otvoril výzvu za 150 miliónov eur na energetickú modernizáciu priemyslu
13. 7. 2026Rezort životného prostredia vyhlásil novú výzvu z Modernizačného fondu v objeme 150 miliónov eur na podporu energetickej efektívnosti v priemysle. O dotácie môžu žiadať priemyselné podniky, dodávatelia elektriny, tepla a plynu, ako aj vodárenské spoločnosti. Projekty sa môžu zamerať na obnovu budov alebo modernizáciu výrobných technológií. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) spustilo novú výzvu financovanú z Modernizačného fondu zameranú na zvyšovanie energetickej efektívnosti a technologickú modernizáciu priemyslu. Na podporu projektov je vyčlenených 150 miliónov eur. Z tejto sumy pripadá 120 miliónov eur na podniky v sektore priemyselnej výroby, po 15 miliónov eur na energetické spoločnosti a podniky pôsobiace v oblasti vodného a odpadového hospodárstva. Environmentálny fond si zároveň vyhradzuje možnosť presúvať nevyčerpané prostriedky medzi jednotlivými sektormi. Výzva je určená predovšetkým priemyselným podnikom, dodávateľom elektriny, plynu, pary a tepla, ako aj vodárenským spoločnostiam. Žiadosti bude možné predkladať priebežne počas trvania výzvy. Podávanie žiadostí do prvého hodnotiaceho kola potrvá do 16. októbra. Podpora budov aj výrobných technológií Finančné prostriedky môžu smerovať do dvoch hlavných oblastí. Pri modernizácii výrobných a administratívnych budov v priemyselných areáloch sa výška podpory pohybuje od 1 milióna do 5 miliónov eur na projekt. Pri technologických projektoch je možné získať podporu od 300-tisíc do 30 miliónov eur. Minister životného prostredia Tomáš Taraba uviedol, že cieľom výzvy je nasmerovať ďalšie zdroje z Modernizačného fondu do modernizácie priemyslu a zvýšenia jeho konkurencieschopnosti. Podľa neho má podpora zároveň prispieť k znižovaniu energetickej náročnosti a environmentálnych dopadov hospodárskej činnosti. Výška podpory bude závisieť aj od veľkosti podniku, regiónu a dosiahnutých úspor energie. Pri projektoch obnovy budov môže intenzita pomoci dosiahnuť až 80 % oprávnených nákladov, zatiaľ čo pri modernizácii technológií sa pohybuje od 15 % do 32,5 %. Oprávnené investície Medzi podporované opatrenia patria investície do zateplenia priemyselných budov, striech, výmeny okien a dverí, modernizácie osvetlenia či systémov vykurovania, prípravy teplej vody, chladenia a vetrania. Podmienkou pri projektoch budov je realizácia najmenej dvoch hlavných energetických opatrení. Podporu možno využiť aj na modernizáciu energetických rozvodov alebo na obstaranie výrobných strojov, zariadení a technológií, ktoré prispejú k vyššej energetickej efektívnosti prevádzok. Pri technologických projektoch musí energetický audit preukázať minimálne 10-percentnú úsporu primárnej energie. Pri budovách sa vyžaduje zníženie potreby primárnej energie aspoň o 30 %. Súčasťou projektov môžu byť aj doplnkové opatrenia, napríklad fotovoltické panely, tepelné čerpadlá, systémy akumulácie energie, nabíjacia infraštruktúra pre elektromobily, prvky digitalizácie budov alebo opatrenia na zachytávanie a využívanie dažďovej vody. Výzva naopak vylučuje podporu zariadení spaľujúcich fosílne palivá vrátane zemného plynu, ako aj projektov kombinovanej výroby elektriny a tepla či systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom. Podmienkou je projektová dokumentácia Podľa generálneho riaditeľa Environmentálneho fondu Mareka Gibu musia žiadatelia k žiadosti predložiť projektovú dokumentáciu a disponovať právoplatným stavebným povolením alebo iným príslušným povoľovacím rozhodnutím na realizáciu investičného projektu. „Súčasťou projektovej dokumentácie musí byť aj energetické hodnotenie, teda dokument o energetickom posúdení budov,“ uviedol Giba. Dôležitou podmienkou je aj to, že podnik nesmie začať realizovať projekt pred podaním žiadosti o dotáciu. Za začatie projektu sa pritom považuje nielen začiatok stavebných prác, ale aj prvý záväzný krok smerujúci k realizácii investície, napríklad objednanie technológie. Oprávnené sú iba výdavky, ktoré vzniknú po podaní žiadosti. Úplné znenie výzvy vrátane podmienok oprávnenosti a pravidiel poskytovania podpory zverejnil Environmentálny fond na svojom webovom sídle.
-
SEPS má nového šéfa. Do čela spoločnosti prichádza Tibor Szabo
1. 7. 2026V spoločnosti SEPS, ktorá prevádzkuje prenosovú sústavu, došlo od 1. júla k výmene na najvyšších manažérskych pozíciách. Po odchode Martina Magátha sa predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom stal Tibor Szabo. Martin Magáth, ktorý stál na čele spoločnosti od 23. novembra 2023, skončil vo funkcii k 30. júnu 2026. Už pred niekoľkými dňami Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) informovala, že o uvoľnenie z postu požiadal z osobných dôvodov, bez ďalšieho vysvetlenia. Rozhodnutím jediného akcionára spoločnosti SEPS bol Magáth odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva. Následne predstavenstvo spoločnosti rozhodlo aj o jeho odvolaní z pozície generálneho riaditeľa. Na obe funkcie nastúpil od 1. júla Tibor Szabo, ktorý zároveň zostáva poverený riadením úseku podpory riadenia. Dlhoročný manažér z prostredia spoločnosti Szabo pôsobí v SEPS od roku 2005. Po nástupe do spoločnosti pracoval v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti, kde prešiel viacerými odbornými a manažérskymi pozíciami. Neskôr viedol odbor bezpečnosti a stal sa výkonným riaditeľom sekcie bezpečnosti. V rokoch 2014 až 2020 pôsobil na základe nominácie Ministerstva hospodárstva SR aj ako civilný expert NATO pre oblasť kybernetickej bezpečnosti v energetike. Pred vymenovaním do čela spoločnosti bol členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku podpory riadenia. Zvyšnými členmi predstavenstva SEPS ostávajú podpredseda Milan Orešanský a členovia Vladimír Stúpala a Marián Širanec. V pláne masívne investície do rozvoja sústavy Personálne zmeny prichádzajú v období, keď SEPS pripravuje rozsiahle investície do rozvoja prenosovej sústavy. O plánoch spoločnosti na posilnenie siete a cezhraničných prepojení do roku 2035 píšeme v samostatnom článku. Jediným akcionárom SEPS je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo financií SR.
-
Doplatok zostáva významnou položkou štátnej podpory OZE. V príprave je nový režim príplatku
1. 7. 2026Počet výrobcov s nárokom na doplatok síce každoročne klesá, finančný objem podpory OZE a VÚ KVET však zostáva vysoký. Vlani presiahla vyhodnotená podpora podľa údajov spoločnosti OKTE hranicu 290 miliónov eur. Organizátor trhu s elektrinou sa pritom popri správe dobiehajúcich schém pripravuje na implementáciu nového príplatku pre zdroje vysokoúčinnej kogenerácie. Systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (VÚ KVET) prechádza ďalšou etapou. V oblasti doplatku pokračuje trend postupného útlmu pôvodných podporných schém. Dôvodom je najmä koniec pätnásťročných období podpory pri výrobcoch, ktorým v minulosti regulačný úrad ÚRSO vydal cenové rozhodnutia. „V rámci doplatku nám stále klesá počet platných zmlúv, respektíve výrobcov, ktorým končia cenové rozhodnutia po pätnástich rokoch,“ uviedol Ondrej Kulich, vedúci odboru obnoviteľných zdrojov spoločnosti OKTE na konferencii SPX. Napriek poklesu počtu podporovaných výrobcov zostáva finančný objem systému významný. Vyhodnotenie podpory za rok 2025 presiahlo 290 miliónov eur. Medziročne pritom išlo o nárast približne 20 mil. eur. Tento vývoj ukazuje, že klesajúci počet platných zmlúv sa automaticky nepremieta do poklesu celkových nákladov systému, keďže výslednú sumu ovplyvňujú aj cenové indexy a ďalšie vstupné parametre výpočtu podpory, zdôraznil Kulich. Čítajte ďalej: prečo celkový objem doplatkov rástol aj napriek poklesu počtu podporovaných výrobcov, ktorí výrobcovia získali v roku 2025 najvyššiu podporu z doplatku (dáta ÚRSO), aké zmeny musí OKTE zaviesť pre nový systém príplatku pre zdroje VÚ KVET, prečo výrobcovia zatiaľ čakajú na zmluvy a čo brzdí spustenie novej schémy podpory. Podpora za vyše 290 miliónov eur. A odlišná metodika dát ÚRSO
-
Štvrtý blok Mochoviec vstúpili do aktívnej fázy spúšťania. Do reaktora zaviezli prvú palivovú kazetu
30. 6. 2026Štvrtý blok Jadrovej elektrárne Mochovce vstúpil do rozhodujúcej fázy uvádzania do prevádzky. Po nadobudnutí právoplatnosti povolenia ÚJD začali Slovenské elektrárne v pondelok zavážať jadrové palivo do reaktora. Projekt sa tak posunul z etapy neaktívnych skúšok do aktívneho spúšťania, ktoré bude zahŕňať fyzikálne a následne energetické skúšky reaktora. Blok s výkonom 471 MW by po uvedení do prevádzky mal pokrývať približne 13 % slovenskej spotreby elektriny. Ešte v marci minulého roka Slovenské elektrárne oznámili začiatok horúcej hydroskúšky na štvrtom bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a avizovali cieľ zaviezť palivo do reaktora v priebehu roka 2025. Projekt následne pokračoval sériou neaktívnych skúšok a revízií technologických zariadení. Aktuálne sa tento míľnik podarilo dosiahnuť. Po roku od horúcej hydroskúšky napokon prišlo zavážanie paliva. Slovenské elektrárne na tlačovej konferencii informovali o tom, že do reaktora začali zavážať jadrové palivo, čím sa projekt dostavby dostáva do finálnej etapy pred pripojením nového výrobného zdroja do elektrizačnej sústavy. Zavážanie paliva znamená prechod z fázy výstavby do aktívneho uvádzania zariadenia do prevádzky. Nasledovať budú predkritické testy, prvá kontrolovaná štiepna reakcia a postupné zvyšovanie výkonu až po prifázovanie do elektrizačnej sústavy, uviedli Slovenské elektrárne. Povolenie nadobudlo právoplatnosť bez námietok Kľúčovým predpokladom začatia aktívnej fázy bolo rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) o povolení uvádzania štvrtého bloku do prevádzky. Dozorný orgán vydal rozhodnutie 22. mája 2026 po preverení legislatívnych podmienok a technickej pripravenosti zariadenia. Rozhodnutie bolo následne doručované verejnou vyhláškou. Lehota na podanie rozkladu uplynula 24. júna 2026 bez doručenia námietok, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a účinnosť. Podľa ÚJD SR musel investor preukázať pripravenosť bloku vo všetkých posudzovaných oblastiach – od dokončenia stavebných objektov a technologických systémov cez úspešné absolvovanie neaktívnych testov až po pripravenosť personálu, prevádzkovej dokumentácie, systémov požiarnej a radiačnej ochrany či ochrany životného prostredia. „ÚJD vydal rozhodnutie povoľujúce uvádzanie 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce do prevádzky po dôkladnom a detailnom overení splnenia všetkých legislatívnych podmienok a technických požiadaviek,“ uviedla predsedníčka ÚJD SR Marta Žiaková. Samotné zavážanie sa začalo v pondelok (29. júna 2026) o 15:45, keď bola do reaktora vložená prvá palivová kazeta. Nasledujú fyzikálne a energetické skúšky
-
Miloš Bikár sa stal predsedom Regulačnej rady ÚRSO
29. 6. 2026Novým predsedom Regulačnej rady ÚRSO sa stal Miloš Bikár, ktorému dnes odovzdali menovací dekrét. Do funkcie nastupuje po období bez riadneho predsedu, keď radu dočasne viedol podpredseda Miroslav Dudlák. Vedúci Kancelárie prezidenta SR Peter Vodráška dnes odovzdal Milošovi Bikárovi dekrét o vymenovaní do funkcie predsedu Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Bikár sa tak ujal vedenia kľúčového orgánu regulátora po tom, čo ho Regulačná rada zvolila za kandidáta na predsedu na svojom zasadnutí 27. januára 2026. Do funkcie nastupuje po Sylvii Kubinec Beňovej, ktorej mandát sa skončil 31. januára 2026. Od jej odchodu bola Regulačná rada ÚRSO bez riadneho predsedu a jej činnosť dočasne riadil podpredseda Miroslav Dudlák. Voľba kandidáta členmi rady sama osebe nepostačovala na nástup do funkcie – podľa zákona fukcia predsedu vzniká až vymenovaním prezidentom SR. Dnešným aktom tak došlo k formálnemu zavŕšeniu procesu, ktorý začal internou voľbou v orgáne regulátora. Regulačná rada ÚRSO je strategickým orgánom úradu. Zodpovedá za koncepciu regulácie v sieťových odvetviach, prijíma regulačnú politiku a rozhoduje o odvolaniach v oblasti cenovej aj vecnej regulácie. Okrem toho schvaľuje kľúčové dokumenty úradu, rozhoduje o spolupráci s regulačnými orgánmi EÚ a zohráva úlohu aj pri výbere svojho predsedu a podpredsedu. Jej činnosť riadi predseda. Legislatívny rámec stanovuje, že rada má mať šesť členov, pričom nominácie sú rozdelené medzi Národnú radu SR a vládu. Funkčné obdobie člena trvá šesť rokov s možnosťou jedného opätovného vymenovania. V súčasnosti však nie je obsadená v plnom zložení – Regulačná rada má štyroch členov a dve miesta ostávajú neobsadené.
-
SEPS plánuje do roku 2035 masívne investície do rozvoja sústavy
24. 6. 2026Rastúce tranzitné toky elektriny a tlak na integráciu obnoviteľných zdrojov energie zvyšujú nároky na slovenskú prenosovú sústavu. Spoločnosť SEPS v nasledujúcich rokoch pripravuje investície v stovkách miliónov eur s cieľom posilniť cezhraničné prepojenia a zvládnuť rast volatility v regionálnej sieti. Slovensko zohráva v európskej prenosovej sústave významnú tranzitnú úlohu napriek tomu, že patrí medzi menšie trhy. Podľa Karola Kósu, výkonného riaditeľa sekcie rozvoja elektrickej sústavy v SEPS, maximálne tranzitné toky už presahujú úroveň domácej spotreby, čo zvyšuje tlak na riadenie a stabilitu siete. Podľa údajov SEPS sa špičkové tranzitné toky pohybujú na úrovni približne 4 300 MW, teda porovnateľnej s maximálnym zaťažením sústavy. Ako ďalej uviedol na konferencii SPX, významným trendom je aj zmena smerovania tokov elektriny – popri tradičnom smere sever–juh sa čoraz výraznejšie prejavujú aj toky z juhu na sever, najmä v čase vysokej výroby z fotovoltických zdrojov. V priebehu dňa tak podľa neho dochádza k dynamickým zmenám tokov v objemoch rádovo tisícok megawattov. Transformácia výroby zvyšuje nároky na sústavu Tieto zmeny priamo súvisia s transformáciou výrobného mixu v Európe, kde rastie podiel OZE a zároveň sa líši štruktúra výroby medzi jednotlivými regiónmi. Podľa projekcií spoločnosrti SEPS môže inštalovaný výkon fotovoltiky narásť z približne 1,1 GW na úroveň okolo 3 GW do roku 2035, pričom výrazný rast sa očakáva aj pri veterných elektrárňach. Kósa upozornil, že požiadavky na prenosovú sústavu sa zvyšujú bez ohľadu na to, či je výrobný mix vyvážený. „Každý očakáva, že prenosová sústava bude pripravená na všetko, ale proti fyzike sa nedá ísť,“ skonštatoval výkonný riaditeľ sekcie rozvoja elektrickej sústavy. Úzke miesta a limity trhu Z pohľadu dostupnej prenosovej kapacity pre obchod poukázal Kósa na pretrvávajúce úzke miesta v európskej sieti. Ciele EÚ týkajúce sa sprístupnenia cezhraničných kapacít sa podľa neho nedarí plniť v plnom rozsahu, pričom reálne hodnoty zaostávajú za očakávaniami. Tento stav si vyžaduje kombináciu investícií, prevádzkových opatrení aj úprav pravidiel trhu, no zároveň podľa SEPS ukazuje limity fyzickej infraštruktúry.
-
Pozvánka: Konferencia ENERGOFÓRUM® 2026 spúšťa registráciu
9. 6. 2026(PR správa) Registrácia na jubilejný 20. ročník konferencie ENERGOFÓRUM® je oficiálne otvorená. Po dvoch dekádach formovania energetickej diskusie na Slovensku sa toto podujatie opäť vracia ako významné miesto stretnutia odborníkov naprieč sektorom – a vy môžete byť pri tom. Konferencia ENERGOFÓRUM® je dlhodobo stabilnou súčasťou kalendára energetickej komunity na Slovensku. Aj tento rok ponúkne kombináciu odborného programu, aktuálnych tém a priestoru na neformálne stretnutia v jedinečnej komunitnej atmosfére. Jubilejný ročník s galaprogramom a limitovanou kapacitou bude výnimočný nielen svojím obsahom, ale aj formátom. Organizátori pristúpili k obmedzeniu počtu účastníkov s cieľom zachovať kvalitu diskusie, komfort a exkluzívny charakter podujatia. Súčasťou programu bude aj slávnostný galavečer, ktorý vytvorí priestor na networking a pripomenutie dvoch dekád spolupráce v sektore. Dátum: 22. – 23. októbra 2026 Miesto: Hotel Partizán****, Tále (Nízke Tatry) Prečo sa zúčastniť ENERGOFÓRUM® 2026? prepojenie elektroenergetiky, plynárenstva a tepelnej energetiky vystúpenia domácich aj zahraničných expertov diskusie o aktuálnych témach a budúcom smerovaní energetiky priestor na strategický networking a rozvoj partnerstiev slávnostný galaprogram pri príležitosti 20. výročia konferencie Organizátori očakávajú účasť približne 300 odborníkov z oblasti energetiky, regulácie, priemyslu a akademickej sféry. Registrácia je otvorená Záujemcom odporúčame zabezpečiť si účasť čo najskôr vzhľadom na limitovanú kapacitu. Sledujte program a novinky V najbližších týždňoch budú postupne zverejňované ďalšie informácie o odbornom programe, rečníkoch aj príbehoch osobností, ktoré stáli pri zrode a rozvoji podujatia. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Energetika v centre prorastového balíka: Zoznam kľúčových opatrení
2. 6. 2026Energetika patrí medzi kľúčové oblasti prvého balíka prorastových opatrení, ktorý Ministerstvo hospodárstva SR predkladá na rokovanie vlády. Návrh je zameraný na zníženie nákladov podnikov, posilnenie konkurencieschopnosti a stabilizáciu podnikateľského prostredia v podmienkach vysokých cien energií a geopolitickej neistoty. APZD upozornila, že väčšina opatrení neprináša výrazný impulz pre rast ekonomiky a kľúčové reformy zostávajú mimo balíka. Navrhovaná balík má prevažne antibyrokratický charakter a podľa predkaldateľa Ministerstva hospodárstva SR nemá mať priamy dopad na štátny rozpočet. V energetike sa však sústreďuje najmä na úpravy nekomoditných zložiek cien energií, financovanie infraštruktúry a vytváranie stabilnejších podmienok pre dlhodobé dodávky energie. Opatrenia reflektujú spomaľovanie ekonomického rastu, ktorý je ovplyvnený kombináciou externých faktorov vrátane energetickej krízy a rastúcich nákladov v priemysle. Cieľom návrhov je zmierniť nákladový tlak najmä na energeticky náročné podniky a podporiť investičnú aktivitu. Prehľad kľúčových opatrení Úprava regulovaných poplatkov (TPS, TSS) Regulátor má analyzovať nastavenie pásiem taríf za prevádzkovanie systému (TPS) a systémové služby (TSS). Zámerom je upraviť hranice pásiem tak, aby sa znížilo zaťaženie podnikov so stredne vysokou spotrebou elektriny. Posilnenie financovania energetickej infraštruktúry Navrhuje sa zvýšenie využitia prostriedkov z Modernizačného fondu na modernizáciu prenosovej a distribučnej sústavy. Opatrenie má znížiť kapitálové náklady prevádzkovateľov a obmedziť tlak na rast sieťových poplatkov pre koncových odberateľov. Využitie elektriny zo štátnych zdrojov Rezort hospodárstva má preskúmať možnosť vyčlenenia časti výroby elektriny zo zdrojov vo vlastníctve štátu pre dlhodobé dodávky priemyslu. Model sa má inšpirovať mechanizmami fungujúcimi vo Francúzsku, kde majú priemyselní odberatelia prístup k stabilnejším cenám elektriny. Podpora dlhodobých kontraktov (PPA) Opatrenie počíta s rozvojom dlhodobých kontraktov medzi výrobcami a odberateľmi elektriny. Štát má analyzovať možnosti podpory týchto kontraktov, napríklad prostredníctvom nástrojov znižujúcich kreditné riziko, s cieľom stabilizovať ceny energií pre podniky. Zníženie koncových cien elektriny Balík obsahuje aj návrhy na priame zníženie cien elektriny pre priemysel, napríklad zavedením kompenzačných mechanizmov alebo presunom časti nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov mimo tarifného systému. Implementácia týchto opatrení bude závisieť od rozpočtu verejnej správy na rok 2027. Kompenzácia nepriamych nákladov CO₂ Navrhuje sa posilnenie schémy kompenzácií nepriamych nákladov emisného systému EU ETS pre energeticky náročné podniky prostredníctvom Environmentálneho fondu. Aj toto opatrenie je podmienené fiškálnym priestorom v budúcich rozpočtoch. Materiál ukazuje, že vláda sa v krátkodobom horizonte zameriava najmä na regulované a systémové zložky cien energií, ktoré tvoria významnú časť koncovej ceny pre priemysel. Navrhované opatrenia smerujú k preskúmaniu tarifných mechanizmov, zníženiu regulačného zaťaženia a efektívnejšiemu financovaniu infraštruktúry. Naopak, opatrenia s priamym dopadom na cenu silovej elektriny budú závisieť od budúcich rozpočtových rozhodnutí a prípadných schém štátnej pomoci. Navrhované opatrenia v energetike predstavujú kombináciu analytických úloh, úprav regulačného rámca a prípravy finančných nástrojov. Reálny dopad balíka bude závisieť od implementácie jednotlivých opatrení a od dostupnosti verejných zdrojov, najmä v prípade nákladnejších kompenzačných mechanizmov plánovaných po roku 2026. Prehľad opatrení mimo energetiky Balík prorastových opatrení však presahuje rámec energetiky a zahŕňa širší súbor krokov zameraných na podporu hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky. Materiál obsahuje desiatky opatrení rozdelených do viacerých oblastí vrátane podpory investícií, inovácií, trhu práce a zlepšenia podnikateľského prostredia. V oblasti investícií a inovácií vláda počíta s rozšírením grantových a finančných nástrojov, efektívnejším využívaním európskych zdrojov a posilnením podpory výskumu a vývoja. Zámerom je zvýšiť produktivitu ekonomiky a podporiť vznik technologicky náročnejších projektov s vyššou pridanou hodnotou. Opatrenia na trhu práce smerujú najmä k zvýšeniu dostupnosti pracovnej sily, vrátane zjednodušenia zamestnávania pracovníkov zo zahraničia a podpory zamestnávania vybraných skupín obyvateľstva. Cieľom je reagovať na pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily v priemysle a službách. Významnú časť balíka tvorí aj oblasť podnikateľského prostredia, kde sa návrhy sústreďujú na znižovanie administratívnej a regulačnej záťaže. Opatrenia zahŕňajú digitalizáciu procesov, odstraňovanie duplicitných povinností či zjednodušenie povoľovacích a registračných konaní. Navrhované kroky majú podľa materiálu prevažne fiškálne neutrálny charakter a ich cieľom je vytvoriť stabilnejšie a predvídateľnejšie podmienky pre podnikanie v období spomaľujúceho ekonomického rastu. Ich implementácia bude prebiehať postupne v nasledujúcich rokoch, pričom časť opatrení s výraznejšími finančnými dopadmi bude závislá od rozhodnutí o štátnom rozpočte.
-
Pozvánka na seminár: Možnosti krátkodobého obchodovania s elektrinou
31. 5. 2026Krátkodobé trhy s elektrinou sa stávajú kľúčovým nástrojom fungovania moderného energetického trhu. Ponúkajú vyššiu flexibilitu a nové obchodné príležitosti, no zároveň kladú rastúce nároky na orientáciu v pravidlách trhu, prácu s dátami a efektívne využívanie technologických riešení. 📅 Termín: 2. jún 2026 📍 Miesto: konferenčná sála SFÉRA, v Twin City A alebo ONLINE 🕑 Čas: 9:00 – 13:00 Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Tento seminár ponúkne ucelený a prakticky orientovaný pohľad na krátkodobé obchodovanie s elektrinou – od základných princípov fungovania trhu, cez dostupné dátové a technologické nástroje až po reálne skúsenosti z praxe. Program je rozdelený do troch tematických blokov: Prvý blok povedie Juraj Šedivý, vedúci Odboru prevádzky trhov a medzinárodných vzťahov v spoločnosti OKTE, a.s. Predstaví fungovanie trhu s elektrinou so zameraním na krátkodobé trhy – denný trh (DT), vnútrodenný trh (VDT) a vyrovnávací trh (VDA). Súčasťou bude aj práca s dostupnými dátami a ich praktická interpretácia. Druhý blok zabezpečí Robert Maier, produktový riaditeľ spoločnosti SFÉRA, a.s., ktorý sa zameria na praktické možnosti účastníkov trhu. Predstaví existujúce riešenia na podporu obchodovania s elektrinou, ich funkcionality, výhody aj limity jednotlivých prístupov pri ich využívaní v praxi. Záverečný blok prinesie konkrétny príklad z praxe, na ktorom bude ilustrovaný proces realizácie projektov v oblasti krátkodobého obchodovania. Účastníci získajú prehľad o reálnych skúsenostiach z trhu, najčastejších úskaliach a odporúčaniach, na čo si dať pozor pri implementácii podobných riešení. Prezentovať bude Dávid Briestenský, energetický špecialista a dispatch manager spoločnosti eLogica s.r.o. Účastníci získajú praktické informácie, aktuálny pohľad na fungovanie krátkodobých trhov a odporúčania, ktoré im pomôžu lepšie sa orientovať v tejto oblasti a efektívne využiť jej potenciál v praxi. Harmonogram 08:30 - 09:00 - registrácia 09.00 - 10:40 - prednáška 10:40 - 11:00 - prestávka 11:00 - 13:00 – prednáška + diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA na tento seminár je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Nemôžete prísť osobne? K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE. Tento seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
-
Pozvánka: Konferencia H2SK FORUM 2026
25. 5. 2026Košický samosprávny kraj, Národná vodíková asociácia Slovenska a Ministerstvo hospodárstva SR organizujú medzinárodnú konferenciu H2SK FORUM v Košiciach. Podujatie sa uskutoční 3.-4. júna 2026. H2SK FORUM vzniká ako odborná platforma na podporu rozvoja vodíkového ekosystému v SR s presahom do strednej Európy. Cieľom je prepojiť priemysel, výskum, verejnú správu a zahraničných partnerov a zároveň posilniť verejné povedomie o obnoviteľnom a nízkoemisnom vodíku ako kľúčovom prvku dekarbonizácie. Obsahom konferencie je oboznámiť laickú aj odbornú verejnosť s prognózami rozvoja vodíkového ekosystému po roku 2030 a porovnať prístupy k jeho rozvoju v okolitých krajinách. Konferencia ponúka odborný program a diskusie so zástupcami domáceho aj medzinárodného vodíkového sektora. 📅 Dátum konferencie: 3.- 4. jún 2026 📍 Miesto: Košice Ťažiskom podujatia je prezentácia vodíkových údolí a návrhu Akčného plánu vodíka do roku 2030 formou verejnej konzultácie v duchu modelu quadruple helix, teda za účasti štátnej správy, priemyslu, akademickej obce a verejnosti. Plán prinesie konkrétne opatrenia na plnenie záväzných cieľov EÚ v spotrebe RFNBO (obnoviteľného vodíka) na národnej úrovni. Vodíkové údolia sú prvou fázou nasadenia vodíka do bežnej praxe. Prvý deň – Vodíkové údolia ponúka detailný prehľad o aktuálnom stave a rozvoji európskych vodíkových údolí. Predstavia sa konkrétne projekty vrátane košického EastGateH2V, írskeho SH2AMROCK a GREEN HYSLAND, projektu ZAHYR a North Adriatic Hydrogen Valley. Súčasťou je panelová diskusia o rozvoji vodíkových potrubí v EÚ a panel o tom, prečo rozvíjať vodíkové údolia a ako ich financovať. Tieto príklady dobrej praxe slúžia ako vzor pre vznik ďalších údolí na Slovensku, keďže budovanie vodíkového reťazca v mestách a regiónoch je základným predpokladom pre širšie nasadenie technológie. Druhý deň – H2 ekosystém a Akčný plán 2030 sa zameriava na hodnotenie stavu vodíkového ekosystému doma aj v Európe a na výhľad po roku 2030. Odznie prehľad stavu trhu s vodíkom v EÚ a trajektórií členských štátov, panelová diskusia o slovenskom ekosystéme, blok medzinárodnej spolupráce s prezentáciou kórejského vodíkového priemyslu a politického prostredia, ako aj predstavenie Vodíkového mechanizmu EK. Vrcholom dňa je prezentácia návrhu Vodíkového akčného plánu vrátane cieľov, scenárov rozvoja a možností financovania po roku 2026, doplnená panelovou diskusiou štvorhrannej špirály. Záver patrí príkladom dobrej praxe zo Slovenska i zahraničia. Podujatie zároveň otvára príležitosti spolupráce kórejských a slovenských firiem a výskumných inštitúcií pri rozvoji vodíkových technológií. Osobitný dôraz patrí výrobe a využitiu nízkouhlíkového vodíka z jadrovej energie, ktorá poskytuje jadrovým blokom flexibilného odberateľa, a spolu so spojením OZE a elektrolyzéra pri výrobe obnoviteľného vodíka prispieva k stabilizácii siete a vytvára predpoklad pre výraznejšiu stabilizáciu cien elektriny. 🔗Program konferencie a viac informácií. 🔗Registrácia na konferenciu. V prípade, že máte záujem sa podujatia zúčastniť, napíšte organizátorovi na adresu [email protected]. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
SAPI: Slnko ťahá rast OZE, firmy brzdi legislatíva. Na Slovensku pribudlo vlani vyše 240 MW fotovoltiky
20. 5. 2026Rok 2025 priniesol slovenskému trhu s obnoviteľnými zdrojmi ďalší nárast inštalovaného výkonu. Dominantným ťahúňom však zostávajú domácnosti, zatiaľ čo väčšie projekty, najmä vo firemnom segmente, narážajú na pretrvávajúce legislatívne a regulačné bariéry. Vyplýva to z analýzy Slovak Market Outlook 2026, ktorú predstavila asociácia SAPI na konferencii SAPI Energy Conference 2026. Podľa prezentovaných údajov Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) pribudlo na Slovensku v roku 2025 celkovo takmer 246 MW nových obnoviteľných zdrojov, pričom dominantnú časť tvorila fotovoltika. Samotné solárne zdroje sa podieľali približne 243 MW nového výkonu, čím sa celková inštalovaná kapacita slnečných elektrární zvýšila na vyše 1,3 GW. Domácnosti držia tempo, veľké projekty zaostávajú Kľúčovým trendom minulého roka bol pokračujúci rast malých zdrojov. Domácnosti pridali približne 124 MW nového výkonu, teda viac ako polovicu celkového prírastku. Podľa SAPI dnes využíva vlastnú výrobu elektriny zo slnka už odhadom viac ako 70-tisíc domácností. Tento vývoj podporili najmä dotačné mechanizmy, najmä program Zelená domácnostiam. Jeho fungovanie však narazilo na limity financovania. Program bol v priebehu roka pozastavený pre nedostatok prostriedkov a jeho ďalšia fáza počíta s objemom 28 miliónov eur, čo podľa asociácie nemusí postačovať vzhľadom na pretrvávajúci záujem domácností. Naopak, segment väčších fotovoltických elektrární zaznamenal spomalenie. Projekty, ktoré typicky realizujú firmy alebo ktoré dodávajú elektrinu na trh, tvorili len približne 7 % nového výkonu. Analytici upozorňujú, že Slovensko tak čoraz viac stojí na rozptýlenej výrobe v domácnostiach, čo má svoje limity. Bez rozvoja väčších zdrojov môže byť z dlhodobého hľadiska problematické zabezpečiť dostatok bezemisnej elektriny pre priemysel a nové investície. Bariéry: pripojenie, regulácia aj cenové signály Za stagnáciou väčších projektov stoja podľa SAPI dlhodobo známe faktory. Medzi hlavné patria vysoké náklady na pripojenie do sústavy, regulačná neistota a špecifické poplatky v sieťových tarifách. Tieto faktory zvyšujú investičnú náročnosť projektov a predlžujú ich prípravu. Problém sa netýka len fotovoltiky. Výstavba nových zdrojov v ďalších segmentoch OZE – vrátane veternej energetiky, bioplynu či malých vodných elektrární – zostáva minimálna. V roku 2025 pribudlo v týchto technológiách len približne 2,8 MW nového výkonu. V porovnaní s inými krajinami regiónu ide o výrazný rozdiel. Kým napríklad v Rumunsku sa pripravujú projekty s jednotlivými výkonmi v stovkách megawattov, slovenský trh zostáva v tejto oblasti fragmentovaný a pomalý. Batérie ako doplnok rastúceho solárneho segmentu Paralelne s rastom fotovoltiky sa na Slovensku rozvíja aj segment batériových úložísk. Ten však zatiaľ nemá komplexnú štatistickú evidenciu, a preto sa údaje opierajú o odhady trhu. Podľa SAPI pribudlo v roku 2025 v domácnostiach približne 50 až 60 MWh batériovej kapacity. V prípade väčších, samostatných projektov evidujú distribučné spoločnosti 24 nových inštalácií s výkonom takmer 33 MW a kapacitou okolo 41 MWh. Batérie sa postupne stávajú dôležitým nástrojom na optimalizáciu využitia vyrobenej elektriny, najmä v kombinácii s lokálnou výrobou zo slnka. Umožňujú presúvať spotrebu do lacnejších hodín a znižovať zaťaženie siete v špičke. Aj v tomto segmente však odborníci zo SAPI poukazujú na nevyužitý potenciál, ktorý limituje najmä regulačné prostredie a absencia jasných trhových mechanizmov pre flexibilitu a služby sústave. „Batérie sú cestou, ktorú aj iné krajiny využívajú na maximálne využitie nízkych cien energie z obnoviteľných zdrojov. Len na Slovensku sa ich využívanie vo všetkých oblastiach, kde majú veľký prínos pre cenu energie, opäť blokuje,“ uzavrel Karaba. Dôležité dokumenty: Slovak Market Outlook for Renewables 2026
-
Pozvánka: ČSEF 2026 otvorí kľúčové témy českej a slovenskej energetiky
19. 5. 2026(PR správa) V dňoch 10. – 11. júna 2026 sa v priestoroch Gongu v Dolných Vítkoviciach uskutoční ôsmy ročník Česko‑Slovenského energetického fóra (ČSEF), ktoré prepojí kľúčových hráčov energetiky, regulácie, biznisu aj technológií z Českej republiky a Slovenska. Tohtoročný program sa zameria na témy, ktoré budú určovať podobu energetiky v nasledujúcich rokoch — od batériových úložísk, flexibility a agregácie cez budúcnosť trhu a regulácie až po bezpečnosť dodávok a podobu energetického mixu po roku 2030. Medzi hlavnými rečníkmi vystúpia napríklad Michal Šnobr alebo Juraj Karpiš. Silnou témou tohto ročníka bude premena samotného fungovania energetiky. Diskusie otvoria otázky, ako digitalizácia, umelá inteligencia alebo decentralizácia menia pravidlá hry a prečo sa energetika čoraz viac prepája s technológiami a novými očakávaniami zákazníkov. Veľký priestor dostanú aj batériové úložiská a obchodná flexibilita. Diskusný blok „Game changer: Batérie a obchodná flexibilita“ ponúkne pohľad prevádzkovateľov prenosových sústav, agregátorov, investorov aj dodávateľov na to, ako rýchlo BESS menia trh, aká je ich ekonomika a kde leží hranica medzi obchodom a službou pre sústavu. Medzi ďalšie kľúčové témy bude patriť nástup jadra, význam plynu aj kapacitných mechanizmov — teda konkrétnych krokov, ktoré rozhodnú o tom, ako bude elektrizačná sústava ČR a SR fungovať po roku 2030. Druhý konferenčný deň sa zameria okrem iného na nové role EDC, zdieľanie elektriny, agregáciu flexibility aj zmeny regulácie a tarifných štruktúr v Česku a na Slovensku. Súčasťou programu budú aj odborné workshopy zamerané napríklad na obchodovanie flexibility a BESS, odolnosť strategickej infraštruktúry alebo praktické skúsenosti s inštaláciou komerčných batériových úložísk. Kompletný program a registrácia sú dostupné na: www.cskonferencia.sk ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
OKTE otvára aukcie záruk pôvodu výrobcom, mení algoritmus aj finančné pravidlá
13. 5. 2026Slovenský trh so zárukami pôvodu elektriny čakajú od mája zásadné zmeny. Spoločnosť OKTE upraví pravidlá aukcií záruk pôvodu tak, aby do nich mohli vstupovať aj výrobcovia a dodávatelia energie. Súčasťou zmien je nový párovací algoritmus s jednotnou cenou a zavedenie finančnej zábezpeky na strane kupujúcich. Cieľom je zvýšiť likviditu a rozšíriť okruh obchodovaných produktov. Spoločnosť OKTE v súčasnosti organizuje aukcie záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysokoúčinnej kombinovanej výroby (VÚ KVET), ktoré sú vydávané najmä na podporované výrobné zariadenia. Od mája 2026 sa však mechanizmus aukcií zásadne zmení – do strany ponuky vstúpia aj výrobcovia a dodávatelia energie, pričom organizátor krátkodobého trhu bude vystupovať ako sprostredkovateľ obchodného mechanizmu. „Najväčšou zmenou bude otvorenie strany ponuky. Momentálne pozostáva len z ponuky OKTE, po novom ju plánujeme otvoriť aj pre výrobcov,“ uviedol nedávno v podcaste ENERGOKLUB® Ondrej Kulich, vedúci odboru obnoviteľných zdrojov v OKTE. Podľa neho to umožní zapojiť aj menších výrobcov, ktorí majú k dispozícii len malé objemy záruk pôvodu, pre ktoré je individuálne zazmluvnenie s dodávateľom neefektívne. „Ak výrobcovi ostane napríklad niekoľko megawatthodín mesačne, bude ich vedieť jednoducho ponúknuť do aukcie bez potreby priameho zmluvného vzťahu,“ dodal Ondrej Kulich v rozhovore. Vyhodnocovanie na základe marginálnej ceny Zmena pravidiel si vyžiada aj nasadenie nového párovacieho algoritmu typu pay‑as‑clear, založeného na tvorbe jednej marginálnej ceny. Aukcie už nebudú vyhodnocované na základe individuálnych cien jednotlivých objednávok, ale pomocou jednotnej ceny pre každú kategóriu produktov. Tie budú rozdelené podľa typu zdroja (napríklad fotovoltika, voda, jadrová energetika) a zostávajúcej životnosti záruk pôvodu v čase konania aukcie. „Marginálna cena vyhodnotí ponúkané a dostupné množstvá tak, aby uspokojila všetky objednávky v danom cenovom pásme,“ vysvetlil ďalej zástupca OKTE. Ďalšou novinkou je zavedenie finančnej zálohy na strane kupujúcich, ktorá má umožniť vysporiadanie aukcie priamo v deň jej konania. Záloha bude limitovať maximálny objem nákupných objednávok a má zvýšiť platobnú istotu systému. Firma OKTE v súčasnosti organizuje aukcie spravidla v trojmesačných intervaloch, nový model však umožní aj častejšiu periodicitu, potenciálne napríklad na mesačnej báze.
-
Pozvánka na seminár: Ako predávať zelenú elektrinu?
11. 5. 2026Predaj elektriny z OZE vstupuje do fázy, v ktorej už nestačí spoliehať sa na tradičné modely podpory. Výrobcovia a investori dnes čelia otázke, ako efektívne uplatniť elektrinu po skončení podpory, aké obchodné modely dávajú ekonomický zmysel a ako využiť nové príležitosti – od PPA kontraktov až po komunitnú energetiku. Seminár ponúkne praktický pohľad na aktuálne možnosti predaja zelenej elektriny v meniacom sa regulačnom aj trhovom prostredí. Registrácia je otvorená. 📅 Termín: 29. máj 2026 📍 Miesto: konferenčná sála SFÉRA, v Twin City A alebo ONLINE 🕑 Čas: 9:00 – 13:00 Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Seminár ponúka komplexný a prakticky orientovaný pohľad na problematiku predaja zelenej elektriny – od aktuálneho legislatívneho rámca až po konkrétne skúsenosti z realizácie projektov na slovenskom trhu. Seminár je rozdelený do troch tematických blokov: Legislatívny blok povedie Barbora Balunová z advokátskej kancelárie L/R/P advokáti, s.r.o., ktorá predstaví aktuálnu právnu úpravu a dostupné možnosti z pohľadu výrobcu elektriny a investora. Zameria sa najmä na rozdiely medzi povinným a dobrovoľným výkupom, uplatnenie zdrojov po skončení podpory doplatkom, zapojenie výrobcov do zdieľania elektriny a komunitnej energetiky, ako aj na právne aspekty PPA projektov. Praktický blok zabezpečí Peter Kalman, spoluzakladateľ a CEO spoločnosti GREENLOGY, a.s., ktorý priblíži reálne fungovanie predaja zelenej elektriny v praxi. Účastníci získajú prehľad o aktuálnych obchodných modeloch, možnostiach ich nastavenia a odporúčaniach, ako sa vyhnúť najčastejším chybám pri ich implementácii. Záverečný blok prinesie konkrétny príklad z praxe, na ktorom bude ilustrovaný celý proces realizácie projektu – od prípravy až po jeho prevádzku. Súčasťou budú aj identifikácia najčastejších výziev a odporúčania pre úspešnú realizáciu podobných projektov. Biznis case predaja elektriny z OZE z pohľadu investora predstaví energetický konzultant Matej Krušpán. Seminár je určený pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, investorov, zástupcov energetických spoločností, developerov projektov, ako aj pre odbornú verejnosť, ktorá sa chce orientovať v aktuálnych možnostiach predaja zelenej elektriny. Účastníci získajú praktické informácie, aktuálny legislatívny prehľad a inšpiráciu pre efektívne nastavenie vlastných projektov v oblasti zelenej energetiky. Harmonogram 08:30 - 09:00 - registrácia 09.00 - 10:40 - prednáška 10:40 - 11:00 - prestávka 11:00 - 13:00 – prednáška + diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA na tento seminár je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Nemôžete prísť osobne? K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE. Tento seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
-
Reagujú na vlnu záporných cien elektriny. Minimálna zúčtovacia cena klesne
11. 5. 2026Jednotný denný trh s elektrinou v Európe vstupuje do nového cenového režimu. Organizátori krátkodobých trhov znižujú harmonizovanú minimálnu zúčtovaciu cenu na - 600 EUR/MWh. Tento krok je reakciou na opakovaný výskyt extrémne nízkych a záporných cien počas prelomu apríla a mája. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku, spoločnosť OKTE, informovala o znížení minimálnej zúčtovacej ceny na jednotnom európskom dennom trhu SDAC (Single Day-Ahead Coupling) zo súčasných –500 EUR/MWh na úroveň –600 EUR/MWh. Mechanizmus sa aktivoval po tom, ako boli minimálne ceny dosiahnuté v krátkom čase opakovane – konkrétne 25. a 30. apríla 2026. Udialo sa tak nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých európskych ponukových oblastiach. Príčinou cenových kolapsov bola kombinácia nízkeho dopytu a mimoriadne silnej fotovoltickej výroby, čo viedlo k „zaplaveniu“ trhu prebytočnou ponukou. Záporné ceny sa v tomto období okrem Slovenska objavili v krajinách ako Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko, Poľsko alebo Česko. Na vnútrodenných trhoch s elektrinou boli v niektorých krajinách cenové výkyvy ešte výraznejšie. Zníženie spodného cenového limitu je historicky prvou úpravou dolnej hranice v rámci jednotného európskeho denného trhu.
-
Daniel Křetínský na konferencii ERRA v Bratislave: Európsky trh s výrobou elektriny stráca investičnú logiku
30. 4. 2026Kombinácia rozsiahlej podpory obnoviteľných zdrojov, cien emisných povoleniek a regulačných zásahov narušila v Európskej únii fungovanie trhu s výrobou elektriny natoľko, že prestáva vytvárať spoľahlivé impulzy pre nové investície. Na výročnej konferencii asociácie ERRA v Bratislave na to upozornil český podnikateľ Daniel Křetínský, majoritný vlastník skupiny EP Group a šéf holdingu EPH. V Bratislave sa konala výročná konferencie asociácie ERRA, medzinárodnej organizácie združujúcej regulačné orgány v energetike. Podujatie, ktoré hostil ÚRSO, priniesla zaujímavé debaty o rôznych prístupoch regulačných autorít vo vzťahu k technologickým, trhovým alebo geopolitickým výzvam. Na podujatí vystúpil s prezentáciou aj Daniel Křetínský. Český podnikateľ je majoritný vlastník skupiny EP Group, ktorá prostredníctvom holdingu EPH patrí medzi najväčších hráčov v európskej energetike. Daniel Křetínský vo svojom vystúpení zdôraznil, že základný princíp trhu – merit order – síce formálne zostáva zachovaný, no v praxi prestal vytvárať spoľahlivé cenové signály. „Európsky trh s výrobou elektriny je dnes v úplnom chaose. Je tu masívny rozdiel medzi tým, ako bol navrhnutý, a tým, ako v skutočnosti funguje,“ uviedol Křetínský v rámci svojho vystúpenia na konferencii ERRA v Bratislave. Podľa jeho slov sa energetická politika Európskej únie stále tvári, že výroba elektriny je založená na trhových princípoch, kde investori reagujú na cenu. Tento koncept však podľa neho narušili dve udalosti posledných dvoch desaťročí. Prvou bola rozsiahla a rýchla podpora obnoviteľných zdrojov energie (OZE). „Rozumieme dôvodom podpory OZE, ale faktom je, že táto deformácia trhu nebola nikdy kompenzovaná konvenčným výrobcom, hoci práve oni zaplatili účet,“ skonštatoval šéf EPH. Křetínský poznamenal, že v rokoch 2000 - 2010 investovali európske energetické spoločnosti desiatky miliárd eur do plynových a uhoľných elektrární, ktoré mali zabezpečiť dostatok výkonu a stabilitu sústavy. Dotovaný rozmach OZE následne výrazne znížil ich využitie a ekonomickú návratnosť. Druhým destabilizačným faktorom je podľa neho cena emisných povoleniek. Tá dnes tvorí podstatnú časť krátkodobých marginálnych nákladov a zásadne mení poradie zdrojov v rámci merit order. „Pri súčasných cenách CO₂ majú lignit, čierne uhlie a plyn veľmi podobné krátkodobé náklady. Výsledkom je, že žiadna z týchto technológií nedostáva dostatočný počet hodín, aby bola ekonomicky zdravá.“ Křetínský upozornil, že odklon od lignitu a čierneho uhlia z európskeho trhu je pri súčasnom nastavení prakticky nevyhnutný. To podľa neho vytvára potrebu nových plynových kapacít, ktoré sú jediným realistickým flexibilným zdrojom schopným stabilizovať systém. „Všetci vieme, že uhlie z trhu odíde a že potrebujeme viac plynu. Problém je, že plyn ako marginálna technológia nedokáže sám o sebe vytvoriť dostatočné príjmy na to, aby sa nové zdroje oplatilo stavať,“ zdôraznil Daniel Křetínský.Čítajte ďalej: prečo plynové zdroje prežívajú len s kapacitnými mechanizmami prečo sa jadrová energetika nedá zladiť s vysokým podielom OZE ako neistota okolo EU ETS brzdí investície a ohrozuje bezpečnosť dodávok
-
Pozvánka na diskusiu: Energetika ako cieľ. Kybernetické hrozby v praxi
28. 4. 2026Energetika sa stáva jedným z hlavných cieľov kybernetických útokov, ktoré už dávno nesledujú len finančný zisk, ale cielia na narušenie prevádzky a poškodenie kritickej infraštruktúry. Aktuálne incidenty v energetickom sektore ukazujú, že útoky sú čoraz sofistikovanejšie a často zostávajú dlhé mesiace neodhalené. O tejto téme budeme diskutovať na debate platformy ENERGOKLUB spolu s expertmi. Na najbližšom podujatí sa zameriame na reálne scenáre kybernetických incidentov v energetike, na slabé miesta prevádzkových a riadiacich systémov. Prezentácie našich hostí budú vychádzať z konkrétnych skúseností z energetických incidentov v Európe. 📅 Termín: 5. máj 2026 🕑 Čas: 14:30 – 16:00 Dozviete sa: prečo je energetika jedným z primárnych cieľov hackerov a aké sú ich motívy aké slabiny v IT prostredí viedli ku konkrétnym incidentom v energetike EÚ ako dlho sa útočníci v priemere pohybujú v sieťach bez odhalenia a prečo networking, zdieľanie skúseností a neformálna diskusia s účastníkmi trhu O prednášajúcich Martin Fábrykonzultant, Komora manažérov kybernetickej bezpečnosti Martin Fábry je konzultant, audítor a bezpečnostný architekt so zameraním na ochranu priemyselných a energetických systémov. Špecializuje sa na kybernetickú bezpečnosť IT a najmä OT prostredia, vrátane systémov SCADA, ICS a DCS. Je aktívnym členom odborných komunít SANS ICS a ISA Europe a držiteľom medzinárodne uznávaných certifikácií CISSP, GICSP, CSSA, CISA, GRID a IEC 62443 Expert. Peter Šinaľ Head of Consulting, Trusted Network Solutions Peter Šinaľ sa dlhodobo venuje riadeniu projektov penetračných testov, analýz kybernetických rizík a auditu či zavádzania procesnej bezpečnosti v organizáciách. Pôsobí aj ako externý bezpečnostný manažér pre významné inštitúcie. Je absolventom Vysokého učenia technického v Brne a Masarykovej univerzity v odbore SSME. Už počas štúdia získaval praktické skúsenosti ako člen univerzitného kyberbezpečnostného tímu, kde sa podieľal na projekte kybernetického polygónu a na cvičeniach CyberCzech. Matej Krušpánkonzultant v energetike Matej Krušpán pôsobí v energetickom sektore dve dekády, počas ktorých pracoval pre viaceré renomované európske spoločnosti. V posledných rokoch sa zameriava na prepájanie aktérov v energetike a poradenstvo v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, PPA zmlúv a obchodovania s energiami v regióne strednej a juhovýchodnej Európy. Diskusia spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
-
Úprava cien, taríf a odpisov. ÚRSO ukázal návrhy zmien v plynárenstve
22. 4. 2026Popri návrhoch zmien v elektroenergetike predložil ÚRSO do MPK aj dvojicu vyhlášok týkajúcich sa plynárenstva. Regulačný úrad upravuje cenovú reguláciu aj pravidlá vnútorného trhu s plynom. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) poslal do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) balík štyroch vyhlášok. Po pohľade na navrhované zmeny v oblasti elektroenergetiky, ktorým sme sa venovali v tomto texte, sa zameriavame na cenovú vyhlášku v plynárenstve (147/2024 Z. z.) a vyhlášku o vnútornom trhu s plynom (208/2023 Z. z.). Nové východiská pre regulačnú bázu aktív a odpisy