-
Voľby 2020: Čo je najslabší článok slovenskej energetiky?
23.1.2020Netransparentnosť, nepredvídateľnosť a politizácia regulácie, ale aj vysoké ceny elektriny pre priemysel. Také boli najčastejšie odpovede zástupcov politických subjektov, ktorých sme sa pýtali, čo je najslabšia stránka slovenskej energetiky. Do predvolebnej ankety sme oslovili všetky relevantné politické subjekty, ktoré majú na základe doterajších prieskumov verejnej mienky šancu dostať sa do parlamentu. Na naše otázky napriek opakovaným výzvam nereagovali Slovenská národná strana a SMER – sociálna demokracia. Stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko redakcia neoslovila. Odpovede politických subjektov, resp. ich zástupcov sú zoradené podľa abecedného poradia. OTÁZKA: Čo v súčasnosti považujete za najväčšiu slabinu slovenskej energetiky a prečo? Najväčšou slabinou je prepolitizovaná a pomerne málo profesionálna práca regulátora, ako aj tvorba energetickej politiky na úrovni vlády. Výsledok vidíme na údajoch Eurostatu, keď hlavne ceny elektrickej energie pre priemysel a služby sú vysoko nad priemerom EÚ, a patria k najvyšším v Európe. To znižuje konkurencieschopnosť a investičnú atraktívnosť našich firiem, čo je zvlášť citlivé v súčasnom cykle ochladzovania globálnej a európskej ekonomiky. Karel Hirman, expert na energetiku PS/Spolu Pretrvávajúca závislosť na dodávkach primárnych zdrojov energií (zemný plyn, ropa, jadrové palivo) z jedného zdroja – Ruskej federácie, neprehľadné regulačné mechanizmy a (z pohľadu V4) vysoká cena elektrickej energie pre výrobcov, čo znižuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Caroline Líšková, členka predsedníctva KDH Energetická náročnosť slovenského hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ, čo častokrát znamená zbytočné plytvanie a znečisťovanie prírody. Práve preto je zníženie energetickej náročnosti aj cieľom našej vízie. Na vidieku sú väčšinou vyhovujúce podmienky na zabezpečenie malokapacitnej výroby energie decentralizovanou formou s použitím miestnych obnoviteľných zdrojov (slnko, termálne zdroje). Tieto programy majú byť integrovanou súčasťou väčších oblastných projektov rozvoja krajiny. Aj lokálne spracovanie miestnej biomasy môže byť rentabilné v prípade, že nemá výraznejšie nároky na poľnohospodársku pôdu vhodnú na výrobu potravy a krmiva. Samozrejme, prvotným princípom zostáva efektivita, čiže znižovanie energetickej náročnosti. Za poslanecký klub OĽaNO musím povedať, že dlhodobo upozorňujeme na potrebu odpolitizovania regulátora (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), zvýšenia predvídateľnosti rozhodnutí týkajúcich sa energetickej cenotvorby, a zavedenia mechanizmov pre kvalitný výkon akcionárskych práv štátu v energetických podnikoch. Ak mám teda pomenovať základnú prierezovú tému pre oblasť energetiky na Slovensku, tak by som vyzdvihol predovšetkým zásadné zvýšenie transparentnosti na všetkých úrovniach. Práve transparentnosť v energetickom sektore sa týka nielen spomenutých cenových rozhodnutí ÚRSO, selektívneho zvýhodňovania vybraných spotrebiteľov, výrobcov elektrickej energie, distribútorov, politicky motivovaných krížových dotácií niektorých komodít (najmä plynu), ale aj netransparentného prostredia energetických investícií (3. a 4. blok JE Mochovce) a dotácií (najmä solárna energia, KVET, výroba elektrickej energie na báze lignitu). Eduard Heger, poslanec za OĽaNO a člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Vysoké ceny energií, platené nielen v samotných účtoch za elektrinu, ale aj skryto z našich daní; netransparentnú reguláciu s množstvom nekompetentných a nesystémových rozhodnutí; trestuhodný nezáujem vlády o dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce; teplárenské nevoľníctvo; obštrukcie štátu ako aj distribučných spoločností pri širšom rozvoji OZE na Slovensku. Karol Galek, poslanec, podpredseda SaS a člen Výboru NRSR pre hospodárske záležitosti Aj v súvislosti s prvou otázkou sú to odborníci v úradoch štátnej správy s vplyvom na energetiku a ich kompetencie. Vlastných odborných materiálov a strategických dokumentov vzniká veľmi málo, ak vôbec. V štátnych orgánoch je prevládajúci záujem konkrétnych podnikateľských subjektov a politikov nad skutočnými potrebami a ich efektívnym dosahovaním, tomu často nahrávajú aj procesy organizovania verejných obstarávaní. Tragédiou je podpora vzdelávania už od základných škôl, taktiež vedy a výskumu, riadenie čerpania eurofondov, vznik a podpora štátnych programov strategického rozvoja kľúčových oblasti. Za ďalšiu slabinu sa dá považovať akési uviaznutie v spôsoboch uvažovania z minulosti. Paradoxne je to zrejme preto, že sme mali vybudovanú veľmi kvalitnú energetickú sústavu s integrovaným reťazcom od výroby v elektrárňach s dobrým energetickým mixom, cez spoľahlivú a efektívnu prenosovú sústavu, po široko rozvetvenú distribučnú sústavu. Dlho sa nikomu nechcelo hýbať s tým čo funguje, okrem vynútených krokov na rozdelenie integrovaných koncernov na samostatné podniky a ich následnej privatizácie. Ibaže svet sa nám medzitým vzdialil a naši energetici sa akurát zabarikádovali pred zmenami napríklad prostredníctvom dlhoročného moratória na pripájanie obnoviteľných zdrojov do sústavy. Transformácia nakoniec bude musieť prísť a zrejme nebude plynulá, ale skôr skoková a tvrdšia, než keby sme sa neuzavreli do našej slovenskej ulity. Za slabinu energetiky sa dá považovať aj ÚRSO. Je to organizácia, ktorá neplní poslanie, kvôli ktorému bola zriadená. Úrad na tak veľké kompetencie (elektrina, plyn, teplo, voda) je veľmi poddimenzovaný. V Úrade nie je vidieť zatiaľ nikoho, kto by mal reálne skúsenosti z energetiky a to ani na volených postoch a ani na postoch zamestnancov. Úrad treba prestavať, a značne posilniť. Možno podľa vzoru z Českej republiky by bolo možné začať rozmýšľať – ako napr. EGÚ Brno – ktorá by dokázala vykonávať technokratické analýzy, na ktoré ÚRSO nemá kapacity a dlho ich nebude mať. Takýto prístup by nepriamo pomohol odpolitizovať ÚRSO. Na druhej strane treba prepracovať Zákon o energetike. Povinné údaje, ktoré musia dávať k dispozícií energetické subjekty, nestačia na ich správnu reguláciu. Štefan Holý, ekonomický expert SME RODINA a Michal Janíček, konzultant pre energetiku. Veľkoobchodný trh s elektrinou a plynom je schopný fungovať samostatne bez zbytočných zásahov zo strany regulačného úradu (ÚRSO). Najväčším problémom sú práve regulované zložky ceny štátnych (eustream, SPP - distribúcia, SEPS, OKTE) resp. regionálnych (ZSD, VSD, SSD, MDS, vodárenské spoločnosti) distribučných spoločností. • Regulácia na základe skutočných nákladov a stanovených benchmarkov Dnešný spôsob regulácie systémom TOP-DOWN je v rozpore so spravodlivým prístupom k úhrade nákladov a primeraného zisku a dáva priestor na rôzne manévrovanie pri cenovom konaní. Je potrebné postaviť spôsob regulácie na základe skutočných nákladov, ktoré budú porovnávané s nákladmi v porovnateľných štátoch EÚ a nastaviť benchmark na náklady, investície a výnosy s cieľom motivovať regulovaný subjekt k efektívnemu vynakladaniu nákladov a využívaniu najefektívnejších technológií a najlepších praktík pri riadení svojej činnosti. • Predvídateľnosť regulácie Je potrebné zaviesť spôsob regulácie, pri ktorom bude možné odhadnúť vývoj regulovaných poplatkov s výhľadom na niekoľko rokov (3 - 5), pričom v prípade významnejších odchýlok bude ÚRSO musieť sprístupniť zdôvodnenie. Každý podnikateľský subjekt pracuje s plánovaním vlastnej hospodárskej činnosti a najmä návratnosti jeho investícií v nejakom časovom horizonte. Keďže náklady na energie sú často nezanedbateľnou časťou celkových nákladov, akákoľvek prudká zmena v regulovaných zložkách môže významne ovplyvniť návratnosť investícií. Najväčším problémom pre podnikateľské prostredie nie je ani tak výška samotných nákladov na energie, ale nepredvídateľnosť vývoja cien. • Transparentnosť regulácie Je potrebné zaviesť povinnosť pre regulované subjekty a ÚRSO zverejňovať všetky rozhodnutia v rámci cenovej regulácie v plnom znení, aby bola možná spätná kontrola zo strany odbornej verejnosti. Rovnako je potrebné zaviesť povinnosť pre regulované subjekty postupovať pri akomkoľvek obstarávaní investícií, tovarov a služieb tak, aby aj v prípade „podlimitných zákaziek“ v zmysle zákona o verejnom obstarávaní musel regulovaný subjekt postupovať napr. verejnou obchodnou súťažou alebo obdobnou súťažou. Všetky obstarávania podlimitných zákaziek nad stanovenú hranicu (napr. 100 tis. EUR) budú musieť byť zverejnené na webe regulovaného subjektu. • Rozsah cenovej regulácie a energetická gramotnosť V súčasnosti sú regulované aj činnosti ako dodávka elektriny alebo plynu koncovým zákazníkom v segmentoch domácnosti a malé podniky a to na ročnej báze na základe stanovených parametrov zo strany ÚRSO. Je potrebné, v určitom časovom horizonte, ukončiť reguláciu postupne pre malé podniky a následne aj pre domácnosti, výsledkom čoho bude vytvorenie priestoru pre nové produkty zo strany dodávateľov energií, vyššia konkurencia a stanovenie cien na základe hospodárskej súťaže. Marek Antal, člen predsedníctva a krajský predseda ZA ĽUDÍ
-
Reklama plynárov vyvolala kontroverziu
23.1.2020Podľa Rady pre reklamu porušuje spot spoločnosti SPP – distribúcia etický kódex. Tá sa bráni, že video iba informuje o overených faktoch a vyzýva na spoluzodpovednosť za kvalitu ovzdušia. Na svojom poslednom zasadnutí sa Rada pre reklamu (RPR) zaoberala aj trojicou reklamných spotov spoločnosti SPP – distribúcia, ktorá je prevádzkovateľom distribučnej sústavy plynu. Videá propagujú výhody zemného plynu pri vykurovaní. Podnet podal Cech kachliarov, podľa ktorého táto kampaň útočí na všetky ostatné formy vykurovania a zavádza spotrebiteľov. Arbitrážna komisia RPR sťažnosť posúdila. V spotoch sa podľa nej nehovorí o tom, že vykurovanie plynom je jediná zdravá a možná alternatíva, ale že je jednou z možností. Iné druhy vykurovania, na ktoré sa odvoláva zadávateľ sú v spotoch uvedené ako prezentácia možných rizík a škodlivín. „Zároveň zadávateľ preukázal, že informácie uvedené v spotoch sú podložené štúdiami, ktoré sú dostatočne relevantné k tomu, aby zadávateľ predmetné skutočnosti v reklame aj komunikoval a tiež, že spoty sú súčasťou obsiahlejšej informačnej kampane, ktorá na tieto štúdie odkazuje,“ píše v náleze Mária Tóthová, predsedníčka komisie RPR. Po posúdení podkladov dospela komisia na základe hlasovania k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. Za problémový označila spot: „SPP – 3E – riešme vysokú chorobnosť zo smogu“, ktorý je v rozpore s Etickým kódexom reklamnej praxe platným na území SR. Rada konštatuje, že o negatívnych vplyvoch smogu na ľudské zdravie nie sú pochybnosti. Uvedenie tejto skutočnosti v rámci komunikačného posolstva kampane považuje preto za relevantné. Za neprimeraný však rada označila spôsob, akým sa táto skutočnosť komunikuje. V spote sú vykreslené najzraniteľnejšie osoby – matka s dieťaťom, tehotná žena, starší človek. Divák za počas ich zobrazenia dozvedá, že každý rok predčasne umrie kvôli znečisteného ovzdušiu 5000 ľudí. Následne sú zobrazované telá osôb, ktoré „odchádzajú“ hore do neba. „Tieto výrazové prostriedky v spote bezdôvodne (a pritom zámerne) využívajú motív strachu, vytvárajú pocit strachu a Arbitrážna komisia RPR má za to, že v neposlednom rade prezentujú aj samotný produkt, resp. službu ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu, čo nemožno považovať za etické.“ Rada vyčíta zadávateľovi, že daná informácia v spojení s vizuálnou stránkou spotu odkazuje na smrť cez najzraniteľnejšie osoby, a síce bez uvedenia konkrétneho zdroja. Využitie motívu strachu o seba alebo blízkych, považuje rada za takú formu reklamy, ktorá zneužíva dôveru priemerného spotrebiteľa alebo využíva dôverčivosť, resp. nedostatok znalostí. „Priemerný spotrebiteľ totiž z uvedeného môže nadobudnúť potrebu akejsi až neprimeranej naliehavosti a nutnosti zmeny vo vzťahu k produktu, avšak nie na základe toho, že produkt môže byť za istých okolností lepší, resp. že má svoje benefity, avšak na základe toho, že reklama využíva neprimeraný apel a strach vo vzťahu napríklad k svojmu zdraviu alebo až životu blízkych.“ SPP - distribúcia: Odporúčania rešpektujeme, ale video nestiahneme Trojica reklamných spotov bola zverejnená na oficiálnom YouTube kanáli SPP-distribúcia. Spoločnosť pre portál energoklub.sk reagovala, že hoci odporúčania RPR berie na vedomie, neplánuje sa odvolať ani nebude žiadať o opakované preskúmanie nálezu. Kontroverzné video spoločnosť nestiahla. Vzhľadom k tomu, že Rada pre reklamu funguje ako samoregulačný orgán, akceptovanie rozhodnutí Arbitrážnej komisie je dobrovoľné. Momentálne má predmetné video približne 187 tisíc vzhliadnutí. Spoločnosť SPP-distribúcia argumentuje, že zámerom kampane nie je u obyvateľstva vytvárať strach, ale naopak ho informovať o faktoch a apelovať na spoluzodpovednosť za kvalitu ovzdušia. „Predmetné video z internetu neplánujeme stiahnuť ani upravovať, pretože sme presvedčení, že použitý štýl poukazovania na reálnu hrozbu je v rámci súčasnej reklamy primeraný,“ dodal pre portál energoklub.sk Milan Vanga, manažér pre externú komunikáciu. „Navyše, zamlčiavanie pravdivých a dôležitých faktov pred verejnosťou vnímame ako nezodpovedné voči obyvateľstvu aj voči životnému prostrediu. “Na zasadnutí Arbitrážnej komisie spoločnosť SPP - distribúcia podložila svoje tvrdenia, ktoré odznejú v reklamnom videu, vedeckými štúdiami. Odkazuje sa napríklad na správu Európskej environmentálnej Agentúry, Správu o kvalite ovzdušia v SR za rok 2018, ktorú vydal Slovenský hydrometeorologický ústav, alebo porovnaním vykurovacích zariadením. Súlad reklám s Etickým kódexom reklamnej praxe platný na území SR posudzuje Arbitrážna komisia ako nezávislý externý orgán Rady pre reklamu. Komisia má dnes 13 členov. Zaoberá sa sťažnosťami verejnosti, fyzických aj právnických osôb, asociácií a štátnych orgánov.
-
Slovenskí dodávatelia sa zatiaľ v Čechách nepresadili
22.1.2020Aktivity slovenských firiem na susednom trhu s dodávkou energií sú zatiaľ marginálne. SPP chce posilniť svoju pozíciu v strednej Európe a podali nezáväzné ponuky na predávané aktíva skupiny E.ON v Čechách aj Maďarsku. Na českom trhu čísla nevychádzajú ani Slovenským elektrárňam, ktoré by mohli čoskoro hľadať strategického partnera. Dodávatelia elektriny a plynu sa na Slovensku vytrvalo sťažujú na prísnu vecnú a obzvlášť cenovú reguláciou, ktorou im regulačný úrad zväzuje ruky. Zisk z podnikania preto len v obmedzenej miere investujú do nových služieb, inovatívnejších technológií či iných rozvojových stratégií. V debatách o cenovej regulácii a podpore súťaže na trhu s energiami sa často za vzor dáva Česká republika. Kultúrna blízkosť oboch krajín sa však pri pohľade na retailové trhy s energiami priam stráca pred očami. Liberalizovaný trh držia v rukách tradičné veľké domáce firmy a nadnárodné koncerny. Na našom trhu pôsobí hneď niekoľko českých firiem, z ktorých sa dosiaľ výraznejšie presadila len Bohemia Energy so svojou dcérou Slovakia Energy. Na český trh, ktorý je nielen väčší ale zároveň sa vyznačuje podstatne vyššou konkurenciou, sa odvážilo vstúpiť aj niekoľko slovenských firiem. Pohybuje sa na ňom napríklad Elgas zo skupiny GGE. Podľa štatistík českého operátora trhu OTE však zatiaľ veľa vody nenamútili. Na trhu s elektrinou a plynom dohromady mali ku koncu roka 2019 len necelých 1100 odberných a predávacích miest (OPM). Za rok 2018 dokonca firma vykázala stratu 39,4 mil. Kč (cca 1,5 mil. €) Veľké plány SPP O niečo väčšie portfólio zákazníkov získala v ČR spoločnosť SPP CZ, ktorá evidovala na konci minulého roka takmer 15 300 OPM v plyne a 1100 OPM v elektrine. Hrdí sa napríklad tým, že vo svojom portfóliu „hýčka“ významné firmy ako Teplárny Brno, ŽDAS, Louis Vuitton Česká alebo Pivovary Lobkowicz. Ani dcérskej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel sa však v roku 2018 nedarilo – strata dosiahla až takmer 73,8 mil. Kč (cca 2,9 mil. €). V auguste SPP oznámil, že ak by v rámci mega transakcie medzi nemeckými koncernmi E.ON a RWE došlo k predaju aktív na Slovensku, v Čechách a Maďarsku, má záujem. Slovenský trh bol napokon z predmetnej transakcie nateraz vyňatý. Spoločnosť SPP pre portál energoklub.sk potvrdila pretrvávajúci záujem o aktíva koncernu E.ON v Maďarsku aj Čechách. „SPP má záujem vstúpiť do rokovaní o ich nadobudnutí, a preto v prípade obidvoch akvizícii SPP podalo nezáväzné ponuky. Vzhľadom na aktuálne bežiaci predajný proces však tieto aktivity v zmysle jeho pravidiel nie je možné bližšie komentovať,“ uviedol hovorca spoločnosti Ondrej Šebesta. Zároveň dodal, že firma je pripravená posúdiť aj iné investičné príležitosti a v rámci rozvojovej stratégie okrem oblasti dodávky energii, teplárenstva a projektov v oblasti energetických služieb, venuje veľkú pozornosť mobilite a riešeniam pre ekologickú dopravu. Stratégiu menia aj elektrárne Karty sa snažili v Česku zamiešať aj Slovenské elektrárne. Pred šiestimi rokmi síce mali približne trojpercentný podiel na susednom trhu, ale v roku 2018 klesli takmer k 1 %. Podľa štatistík českého operátora trhu OTE mala ich česká dcérska firma ku koncu vlaňajška dohromady takmer 490 OMP v segmente plynu a 3244 OPM v prípade elektriny. V roku 2018 firma prerobila najmä na dodávke elektriny.
-
Voľby 2020: Aké sú priority politických subjektov v energetike?
21.1.2020Parlamentné voľby na Slovensku sa konajú už 29. februára 2020. Hoci je energetika kľúčovým sektorom hospodárstva, v politickej kampani je táto téma marginálna. Zástupcov politických strán a hnutí sme sa pýtali, aké sú ich priority v oblasti energetiky a na ktorú z nich by sa predovšetkým zamerali v prípade účasti v budúcej vláde. Do predvolebnej ankety sme oslovili všetky relevantné politické subjekty, ktoré majú na základe doterajších prieskumov verejnej mienky šancu dostať sa do parlamentu. Na naše otázky napriek opakovaným výzvam nereagovali Slovenská národná strana a SMER – sociálna demokracia. Stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko redakcia neoslovila. Odpovede politických subjektov, resp. ich zástupcov sú zoradené podľa abecedného poradia. OTÁZKA: Aké sú vaše priority v energetike? V prípade účasti v budúcej vláde, na ktorú z nich sa zameriate ako prvú? Hlavnou celkovou prioritou je zefektívnenie celého reťazca v energetike, od výroby, cez distribúciu až po spotrebu, spolu so znížením emisií oxidu uhličitého. Hlásime sa k cieľu uhlíkovej neutrality v roku 2050, čo sa odzrkadlí v prijatí zákona o klimatickej núdzi. Rátame s tým, že čoskoro publikované zámery a ciele tzv. Green deal od Európskej komisie, bude nutné urýchlene zapracovať nielen do slovenskej energetiky, ale aj do celého sektoru priemyslu a služieb, ako aj v politike voči domácnostiam. V tomto kontexte bude prioritou zvládnutie ukončenia prevádzky elektrárne Nováky a ťažby uhlia. V tomto roku 2020 bude veľká pozornosť venovaná spusteniu 3.bloku JE Mochovce do prevádzky, čo tiež prispeje k nárastu produkcie elektrickej energie bez emisií oxidu uhličitého. Karel Hirman, expert na energetiku PS/Spolu Uvedenie do prevádzky 2 nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce: Z pohľadu štátu ako garanta odborného dozoru (ÚJD) zabezpečiť bezpečné uvedenie nových blokov do prevádzky Z pohľadu štátu ako jedného z akcionárov spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. zabezpečiť maximálnu súčinnosť spoločnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní prípadov neefektívneho nakladania s investičnými prostriedkami Vyriešiť otázku ďalšej budúcnosti lokality Nováky s ohľadom na zamestnanosť a maximálne využitie energetického know-how ľudí doteraz pracujúcich energetike Rozvoj lokálnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie: Obnoviť zablokované pripájanie malých/individuálnych výrobcov elektrickej energie do 10 kW (napr. s kolektormi na strechách domov) do distribučnej siete maximálne zjednodušiť administratívny postup pri zriaďovaní malých zdrojov elektriny (do 10kW) Pokračovať v rozvoji nástrojov energetickej efektívnosti: podpora budovania tzv. smart grids, zavádzania úsporných technológií, podpora kogenerácie a trigenerácie Rozvoj elektromobility s dôrazom na budovanie chýbajúcej infraštruktúry. Caroline Líšková, členka predsedníctva KDH V prvom rade je dôležité odbúrať administratívnu náročnosť a byrokraciu v podnikaní v energetike. Dôležitým nástrojom na to je energetická politika SR, ktorú je potrebné upraviť tak, aby odzrkadlila nové trendy v energetike ako napr. v elektroenergetike zavedenie „dynamických taríf“ pre všetkých koncových odberateľov. Medzi najväčšími výzvami 21. storočia bude bez pochýb aj otázka lacných zdrojov energií. Práve preto je mimoriadne veľkou chybou, že na Slovensku nie sú dostatočne využité dostupné obnoviteľné zdroje energií. Našou víziou je dlhodobo aj ekologicky udržateľný vidiek a budeme podporovať výrobu na strane spotreby v ekonomicky a ekologicky zdôvodniteľnom rozsahu. Najväčší potenciál majú vodné elektrárne, následne geotermálna energia, slnečná energia, biologické palivá a veterná energia. Energetická náročnosť slovenského hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ, čo častokrát znamená zbytočné plytvanie a znečisťovanie prírody. Práve preto je zníženie energetickej náročnosti aj cieľom našej vízie. Na vidieku sú väčšinou vyhovujúce podmienky na zabezpečenie malokapacitnej výroby energie decentralizovanou formou s použitím miestnych obnoviteľných zdrojov (slnko, termálne zdroje). Tieto programy majú byť integrovanou súčasťou väčších oblastných projektov rozvoja krajiny. Aj lokálne spracovanie miestnej biomasy môže byť rentabilné v prípade, že nemá výraznejšie nároky na poľnohospodársku pôdu vhodnú na výrobu potravy a krmiva. Samozrejme, prvotným princípom zostáva efektivita, čiže znižovanie energetickej náročnosti. Naše priority sú odvodené od deformácií, ktoré sa v tomto systéme udiali už pred viac ako desaťročím. Preto náš program prináša riešenia, ktoré tieto deformácie napráva a zároveň nastavuje zdravé smerovanie slovenskej energetiky do budúcnosti. Naše tri zásadné priority, ktoré zároveň môžu v budúcnosti zmeniť charakter slovenskej energetiky, sú: Prvou prioritou je zvýšenie transparentnosti a odpolitizovanie rozhodovacej úrovne v energetických podnikoch, ale tiež aj na úrovni regulátorov - ÚRSO a SEPS, ktoré v súčasnosti vedú k veľkej netransparentnosti rozhodnutí v energetike na úrovniach týkajúcich sa cenotvorby, investícií, kontraktov a v neposlednom rade najmä zmlúv so štátom a dotácií. Druhou prioritou je zmena spôsobu cenotvorby a vyhnutie sa chybám, ktorých príkladom sú najmä inštitucionálne stanovené dotácie pre solárnu a uhoľnú energiu stanovené pred rokom 2010 na 15 rokov dopredu. Reštrukturalizácie ceny pre solárnu energiu navrhujeme realizovať formou transparentných súťaží, a pre uhoľnú energiu formou zavedenia degresivity platieb do roku 2023 (keďže útlm už financuje štát formou sociálnych opatrení). Treťou prioritou súvisiacou s budúcnosťou energetiky je využitie eurofondov na podporu inovácií v energetiky a dosahovania energetických úspor. Tie by sme smerovali do zavádzania smartgridov a iných opatrení na zníženie energetickej náročnosti podnikov a domácností. Eurofondy chceme efektívnejšie nasmerovať na energetické úspory, taktiež ale aj do verejných budov, na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v domácnostiach, či efektivizáciu vykurovacích zariadení. Eduard Heger, poslanec za OĽaNO a člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Zníženie cien elektriny odstránením politických zásahov do účtov domácností aj podnikateľov zavedením viaczdrojového financovania TPS, znížením prenosových poplatkov a otvorenou reguláciou; Dôsledné ukončenie dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia a spravodlivá transformácia regiónu hornej Nitry; Postupné zrušenie regulácie koncových cien energií pre všetky kategórie spotrebiteľov okrem energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov; Nahradenie Ľubomíra Jahnátka, servilnej bábky vo vedení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za kompetentného, bezúhonného a nepodplatného nominanta je pre dodržanie zákonnej požiadavky na nezávislosť a správne fungovanie úradu nevyhnutnosťou; Urýchlená dostavba oboch blokov atómovej elektrárne Mochovce a ich uvedenie do prevádzky za podmienky dodržania všetkých bezpečnostných, environmentálnych a technologických predpisov; V prípade výkonu záložného práva, prípadne konkurzu spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., prijatie legislatívnych opatrení na ochránenie jej majetku, ktorý možno považovať za strategický pre fungovanie štátu; Vyvodenie majetkovej a trestnoprávnej zodpovednosti za stále nedokončenú a predraženú výstavbu atómovej elektrárne Mochovce; Odstránenie zákonnej diskriminácie individuálneho vykurovania; Podpora obnoviteľných zdrojov bez, alebo iba s minimálnym a vopred stanoveným vplyvom na koncové ceny elektriny; Prehodnotenie súčasnej formy štátneho príspevku na nákup elektromobilov, a to tak, že príspevky budú prednostne určené pre verejnú a štátnu správu s možnosťou využitia týchto prostriedkov aj na iné alternatívne formy pohonu. Karol Galek, poslanec, podpredseda SaS a člen Výboru NRSR pre hospodárske záležitosti Cieľom je udržať a budovať bezpečnú a stabilnú energetickú infraštruktúru pri rozumných nákladoch a cenách energií. Prioritou pri budovaní a prevádzkovaní zdrojov musí byt snaha o znižovanie emisií, ochrana klímy, energetická sebestačnosť a proexportná bilancia. Energetika prechádza v celoeurópskom aj celosvetovom ponímaní zmenami, ktoré si vyžadujú kompetentných akčných odborníkov. Nestačí len preberať legislatívne dokumenty EÚ, v našich špecifických podmienkach treba na ich základe vypracovať konkrétnu stratégiu budovania ďalších zdrojov (OZE a zdroje s uhlíkovou neutralitou), budovanie úložísk energie a ich prepojení, rozvoj inteligentných sieti, návrh obchodných modelov a legislatívy. Dlhodobou slabinou celej štátnej správy je nedostatočnosť nezávislých regulačných orgánov. Konkrétne energetika kríva kvôli slabej nezávislosti a odbornosti ÚRSO, takže prvou úlohou by mala byť reforma právomocí regulačného úradu a najmä regulačnej rady, ktorá je v súčasnosti len formálnym štatistom bez viditeľnej úlohy. Dôvodom na zmenu je aj potreba implementovať novú európsku legislatívu a politické záväzky Slovenska, ktoré smerujú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, k posilneniu malých výrobcov, či k ďalšiemu rozvoju inteligentných sietí. Slovenská energetická politika sa plne podriaďuje európskej politike (veď ministerstvo už ani neplánuje pripraviť novú energetickú stratégiu, ale ju chce nahradiť Národným energeticko-klimatickým plánom, čo je vykonávací akčný plán pre európsku politiku v jednotlivých členských štátoch EÚ a nie samostatná stratégia). Stále je však vecou vlády, aby rozhodla o zásadných témach, ako je budúci rozvoj jadrovej energetiky, vrátane uzatvorenia palivového cyklu vybudovaním či už trvalého úložiska, alebo vývoz jadrového paliva a jeho uloženie mimo SR. Tu je prioritou začať odbornú debatu so zapojením verejnosti. Ďalej je to téma vyrovnania sa s uviaznutými nákladmi na podporu OZE, ktoré nemá kto uhradiť. Viditeľným prvým krokom novej vlády v energetike by mala byť finálne sprevádzkovanie tretieho bloku v Mochovciach a dotlačenie investora k dokončeniu štvrtého bloku. K JE Mochovce treba spraviť hĺbkovú kontrolu na MH SR, čo sa tam za 12 rokov robilo, ako MH SR vykonávalo akcionárske práva v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. pri riadení najväčšej stavby. Zamerať sa treba na riadiacu prácu ministra a štátnych tajomníkov, prípadne vedúceho úradu. Prioritou by malo byť aj spravenie hĺbkovej inventúry o spálenej biomase na Slovensku, pričom sa nesmie zabudnúť na dodávateľov štiepky a tiež treba podrobiť hĺbkovej kontrole aj výrobcov fotovoltických elektrární a ostatných OZE. Štefan Holý, ekonomický expert SME RODINA a Michal Janíček, konzultant pre energetiku Strana Za ľudí kladie dôraz na zlepšovanie podnikateľského prostredia. Energetika, najmä čo sa ceny energií týka, významnou mierou prispieva k celkovým nákladom podnikateľského prostredia a tak priamo ovplyvňuje výkonnosť a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia. Našim cieľom je pri zachovaní bezpečnosti dodávok energie zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, cez čo najnižšie ceny energií porovnateľné s okolitými krajinami a spravodlivé trhové prostredie. Veľkú prioritu budeme klásť na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Pripravíme súbor legislatívnych a inštitucionálnych opatrení, ktoré vytvoria prostredie umožňujúce realizáciu opatrení zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti v jednotlivých sektoroch ekonomiky. Bude potrebné klásť dôraz energetické vzdelávanie - zvyšovanie povedomia spotrebiteľov v dynamicky sa meniacich podmienkach energetického trhu, kde nás v nasledujúcich obdobiach čakajú významné zmeny. Pamätáme však aj na ľudí, aj na tých, na ktorých doposiaľ nikto nebral ohľad – na ekonomicky najzraniteľnejších. Prijmeme účinné opatrenia (aj v spolupráci s mimovládnymi organizáciami) na zníženie „energetickej chudoby“, najmä v chudobnejších regiónoch a s vylúčenými spoločenstvami občanov (napríklad zavedieme opatrenia na ochranu pred odpojením odberateľov energií v chudobe, opatrenia, aby chudobní kvôli dlhom neprichádzali o bývanie a pod.). Je potrebné pripraviť a realizovať celý komplex opatrení, pričom sa zameriame na zodpovednosť a zásadnú zmenu: Prestaneme využívať energetiku ako rýchly a lacný zdroj peňazí na financovanie tzv. „sociálnych“ vládnych zámerov a na netransparentnú podporu vybraných záujmových podnikateľských skupín a zároveň upravíme regulačnú politiku tak, aby sa regulované ceny štruktúrou a výškou približovali okolitým krajinám a pozitívne ovplyvnili rozvoj podnikateľského prostredia. Je to jedna z podmienok pre zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Marek Antal, člen predsedníctva a krajský predseda ZA ĽUDÍ
-
Dodávatelia apelujú na rázne zmeny. Formálna transpozícia smerníc im nestačí
20.1.2020Proreformný prístup pri preberaní novej legislatívy žiadajú dodávatelia elektriny v súvislosti s pravidlami EÚ, ktorých cieľom je predovšetkým posilniť postavenie a práva odberateľov. Zásadné bariéry vidia hlavne v plošnej cenovej a prísnej vecnej regulácii. Trojica najväčších dodávateľov elektriny (ZSE, SSE a VSE) a tiež asociácia ZDE, ktorej členom je aj štátny SPP, oceňujú prebiehajúci dialóg s ministerstvom hospodárstva (MH SR). Rezort však zároveň upozorňujú na nevyhnutnosť zmien v nastavení a rozsahu regulácie v činnosti dodávky energií koncovým odberateľom. Práve odberatelia by totiž mali vďaka novej legislatíve posilniť svoju pozíciu. „Ak chceme dosiahnuť účel nových európskych legislatívnych predpisov v každodennej praxi, musí tomu v skoršom kroku zodpovedať spôsob, akým všetci spoločne pristupujeme k príprave návrhov budúcich legislatívnych zmien,“ uvádza sa v liste, ktorý pred mesiacom dodávatelia energií zaslali ministerstvu hospodárstva. K väčšej aktivite dodávateľov burcujú obzvlášť obavy z toho, že ministerstvo a ÚRSO pristúpia len k formálnemu prevzatiu nových smerníc, ktoré by však neprinieslo zamýšľanú hlbšiu reformu trhu, ale v maximálnej miere by zachovalo doterajší status quo. V súvislosti so aplikáciou novej európskej legislatívy, zaznieva kritika už niekoľko mesiacov v súvislosti s novým nariadením EÚ o pravidlách trhu s elektrinou, ktoré platí od začiatku tohto roka. Nielen podľa výrobcov by malo významne zmeniť súčasný systém uhrádzanie sieťových poplatkov, obzvlášť tzv. G-komponentu, ktorého výška je na úrovni distribúcie oveľa vyššia než na úrovni prenosovej sústavy. Regulačný úrad síce prejavil záujem viesť so subjektami diskusiu, avšak v praxi a predovšetkým vo vyhláške sa dosiaľ nič nezmenilo. Odstránenie existujúcich bariér Pokiaľ ide o reálnu transpozíciou nových smerníc, dodávatelia zdôrazňujú, že je treba identifikovať a odstrániť existujúce prekážky na slovenskom trhu s elektrinou. „Ak sa tak nestane, tieto bariéry budú v budúcnosti brániť najmä samotným odberateľom elektriny, vrátane odberateľov elektriny v domácnostiach, čerpať ekonomické benefity z aktívneho prístupu k vlastnému spotrebiteľskému správaniu sa a k možnosti disponovať malou výrobňou alebo zariadením na uskladnenie elektriny,“ upozornili MH SR, ktoré konzultuje s jednotlivými stranami spôsob prevzatia nových právnych aktov EÚ. Kľúčové zmeny v regulácii Dodávatelia identifikovali aj primárnu oblasť nutných zmien, a to v oblasti regulácie. Žiadajú zrušiť plošnú reguláciu cien pri dodávke elektriny domácnostiam a malým podnikom; zrušiť reguláciu všeobecných obchodných podmienok pre dodávku cenovo regulovaným koncovým odberateľom a tiež upraviť rozsah necenovej regulácie. „Koncept aktívneho odberateľa však nie je možné efektívne rozvíjať v prostredí, ktoré je zviazané plošnou cenovou a nadmerne prísnou vecnou reguláciou,“ uvádza sa v liste, ktorý máme k dispozícii. Aplikácia nových trendov podľa firiem zákonite tlačí na rast jednotlivých cien, ale zároveň umožňuje optimalizovať celkový náklad na energie. Dodávatelia energií taktiež požadujú nanovo zadefinovať kategóriu zraniteľného odberateľa, vypracovať koncepciu boja proti energetickej chudobe a definovať nástroje sociálnej politiky, ktoré majú zraniteľných a ohrozených odberateľov chrániť. Ministerstvo v odpovedi na spoločný list najväčších aj menších dodávateľov, ktorý mu zaslali pred mesiacom, potvrdilo význam prístupu všetkých zainteresovaným strán k príprave legislatívnych zmien vrátane regulácie, avšak bližšie sa zatiaľ ku konkrétne identifikovaným návrhom nevyjadrilo. Nové pravidlá retailu do konca roka 2020 Už do júna 2020 je potrebné do slovenskej legislatívy transponovať novú smernicu o energetickej efektívnosti, do konca tohto roka revidovanú smernicu o pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a do konca júna 2021 novú smernicu o podpore využívania OZE. V prípade neskorej či nesprávnej transpozície hrozí členských štátom proces EU Pilotu a infringementy, ktoré môžu potenciálne skončiť až na Súdnom dvore EÚ. V súčasnosti napríklad Brusel stále rieši nesprávnu transpozíciu smernice o energetickej efektívnosti ešte z roku 2012 na Slovensku. V júli 2019 sme obdržali odôvodnené stanovisko, Komisia analyzuje ďalší postup. V štádiu EU Pilotu je otvorený aj ďalší prípad týkajúci sa nákladovej optimálnosti - okrem iného u nás nejestvuje definícia agregátora. Nezrovnalosti z minulej transpozície sa môžu riešiť buď čiastkovými úpravami domácej legislatívy alebo v balíku pri preberaní nových pravidiel trhu s elektrinou.
-
Zvrat pri G-komponente: Najvyšší súd dal za pravdu distribučke
17.1.2020Sudcovia Najvyššieho súdu prekvapili výrobcov, na stranu ktorých sa donedávna vo veci vrátenia G-komponentu priklonilo viacero súdov nižšej inštancie. Dlhoročný príbeh sa komplikuje. Právnici však poukazujú na niekoľko nezrovnalostí v odôvodnení nového rozhodnutia. Najvyšší súd SR vlani v novembri rozhodol v prípade dovolania Stredoslovenskej distribučnej voči rozhodnutiam súdov nižšej inštancie vo veci platby za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent). Okresný súd a následne krajský súd v Žiline rozhodli v spore distribučky s výrobcom elektriny FVE Krásna v prospech výrobcu. Stredoslovenská distribučná (SSD) mala výrobcovi vrátiť sumu približne 41 tisíc eur + 9% úroky z omeškania, ktorá podľa súdov predstavovala bezdôvodné obohatenie. Platba za prístup, ktorú musia uhrádzať výrobcovia na základe vyhlášky ÚRSO od roku 2014, vyvolala obrovské množstvo súdnych sporov medzi troma regionálnymi distribučnými spoločnosťami a výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ústavný súd v lete 2016 rozhodol, že časť vyhlášky ÚRSO je neplatná a G-komponent je možné vyberať len na základe zmluvy o prístupe a distribúcii uzatvorenej medzi oboma stranami. Právnici sa vrátia na začiatok Distribučka však vlani podala dovolanie na Najvyšší súd. Ten v novembri 2019 zrušil predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil úplne na začiatok, na okresný súd. „Veríme, že okresný súd sa stotožní s našim názorom, že výrobca elektriny pri výkone svojej podnikateľskej činnosti bezprostredne využíva distribučnú sústavu SSD a za takéto využívanie sústavy má povinnosť platiť regulované poplatky, rovnako ako ostatní užívatelia sústavy,“ uviedol pre informačný portál energoklub.sk hovorca Stredoslovenskej distribučnej Miroslav Gejdoš. „Rozhodnutie ma po právnej stránke vôbec nepresvedčilo. Rozhodnutie Najvyššieho súdu zjavne odporuje tomu, čo povedal Ústavný súd,“ okomentoval novú situáciu advokát Pavol Poláček z kancelárie Poláček & Partners. Vzhľadom na viacero ďalších rozhodnutí v podobných prípadoch môže ísť o prelomový zvrat. Zatiaľ totiž väčšinu sporov vyhrávali výrobcovia. „Predpokladám, že distribučné spoločnosti budú týmto rozhodnutím argumentovať vo všetkých konaniach. Je treba povedať, že súdy nie sú jeho znením priamo viazané, vo svojom rozhodnutí sa však s ním budú musieť vysporiadať. Som toho názoru, že dané rozhodnutie obsahuje viacero nezrovnalostí, a preto by k nemu mali súdy pristupovať kriticky,“ uviedol Poláček. Veľkú časť výrobcov zastupujú v podobných sporoch práve advokáti z kancelárie Poláček & Partners, ktorá si na prípadoch týkajúcich sa G-komponentu takpovediac vybudovala povesť. SSD na Najvyššom súde zastupovali advokáti z AKMG. Do povedomia verejnosti sa dostali napríklad v súvislosti s obhajobou Mikuláša Černáka, kauzou olejári či zmluvami na ministerstve vnútra počas pôsobenia Roberta Kaliňáka a nedávno aj na ministerstve dopravy. Malý výrobca vs. silný a protežovaný hráč O vyjadrenie sme požiadali aj tretiu stranu, advokáta Rastislava Hanuláka z Capitol Legal Group. „Väčšina mojich klientov pozná môj skeptický pohľad na otázku rýchleho a bezproblémového vydania rozsudkov v kauze G-komponentu. Tento sa opiera najmä o poznanie, že ide o odborne mimoriadne komplikovanú kauzu a tiež o moju nízku dôveru k férovému rozhodovaniu v politicky a obchodne citlivých kauzách, obzvlášť, ak na jednej strane stojí malý výrobca elektriny a na strane druhej ekonomicky silný a politicky protežovaný hráč,“ poznamenal. Väčšinovým akcionárom SSD je štát, manažérske riadenie je ale v rukách skupiny EPH. Spoločnosť FVE Krásna svoju fotovoltickú elektráreň s inštalovaným výkonom 988 kW uviedla do prevádzky v decembri 2010, na základe čoho jej ÚRSO stanovilo 15-ročnú podporu vo forme výkupnej ceny vo výške cez 425 €/MWh. Uznesenie Najvyššieho súdu podľa Hanuláka vnáša ešte väčší chaos do rozbehnutej kauzy. Vyslovil totiž nepodložené argumenty a opiera sa aj o európsku legislatívu bez toho, aby mal k problému stanovisko Súdneho dvora EÚ. Čo povedal Najvyšší súd?
-
Zelená domácnostiam II pokračuje aj v roku 2020
16.1.2020O prvé poukážky na inštaláciu malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie budú môcť požiadať slovenské domácnosti už v priebehu februára. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) ohlásila pokračovanie Zelenej domácnostiam II. „V projekte Zelená domácnostiam II sme zverejnili podrobný harmonogram k prvým štyrom tohtoročným kolám, ktoré budú vyhlasované tak ako vlani samostatne pre jednotlivé druhy zariadení. Plánujeme v nich vydať poukážky v celkovej hodnote 5,2 milióna eur,“ uviedla Alexandra Velická, generálna riaditeľka SIEA. Všetky zverejnené kolá sú určené pre domácnosti, ktoré nežijú na území Bratislavského kraja. Prvé poukážky budú vydané už vo februári Žiadosti bude možné rovnako ako v minulosti vyplniť elektronicky v týždenných intervaloch, a síce vždy v utorok popoludní o 15.00 hod. Ako prvé bude v tomto roku vyhlásené kolo pre tepelné čerpadlá 18. februára 2020. „K dispozícii budú 3 milióny eur. Na úvod sme vyčlenili podstatne vyššiu alokáciu, aby si čerpadlá mohli nainštalovať aj domácnosti, ktoré vlani poukážku nezískali,“ vysvetlila ďalej šéfka SIEA. Očakáva sa vydanie 1000 poukážok. Ako druhé nasleduje kolo určené pre kotly na biomasu s alokáciou 0,5 milióna eur. Na slnečné kolektory v treťom kole je pripravený 1 milión eur. Nový harmonogram uzatvára kolo určené pre fotovoltické panely s čiastkou 0,7 milióna eur a termínom otvorenia 10. marca. Ďalšie termíny oznámi SIEA priebežne. Zmenu nastane aj v spôsobe podávania žiadostí SIEA oznámila, že chce aktualizovať IT systému s cieľom vytvárať zásobníky žiadostí. „Vďaka zmene systému bude možné žiadosť vyplniť len raz na dlhšie časové obdobie a poukážky budú vydávané postupne podľa disponibilných zdrojov. Ak budú domácnosti a zhotovitelia predkladať v stanovenej trojmesačnej lehote kompletné žiadosti o preplatenie poukážok a nebudú prostriedky zbytočne blokovať, bude vydávanie poukážok plynulejšie a bude možné podporiť viac inštalácií,“ uviedol Stanislav Jurikovič, manažér komunikácie SIEA. Aj v aktuálnom roku znovu platí, že poukážky môžu pokryť maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku zariadenia vrátane montáže a inštalácia musí byť zrealizovaná až po vydaní poukážky. Naďalej bude kladený veľký dôraz na minimalizáciu znečisťovania ovzdušia. V tejto súvislosti je napríklad možné, ako rozhodujúce kritérium, podporovať len inštalácie kotlov na biomasu, ktoré nahradia neekologické kotly na uhlie. Iné zmeny v projekte Zelená domácnostiam II sa podľa SIEA nateraz neplánujú. Sadzby podpory pre rok 2020 ostávajú bezo zmeny. Maximálne môže rodinný dom získať 1 750 eur na slnečné kolektory, 3 400 eur na tepelné čerpadlo, 1 500 eur na kotly na biomasu a 1 500 eur pri fotovoltických systémoch.
-
Stopka pre financovanie zemného plynu? Stratégia EIB počíta aj s výnimkami
15.1.2020Európska investičná banka po roku 2021 zastaví financovanie projektov v oblasti fosílnych palív. Táto zmena sa nevyhnutne dotkne aj plynárenstva, čo zástupcovia odvetvia považujú za predčasné, predovšetkým v oblasti budovania infraštruktúry. Plynárenstvo však nemá úplne zatvorené dvere. Získať výhodnú pôžičku od Európskej investičnej banky (EIB) pre projekty zamerané na fosílne palivá sa po roku 2021 stane podstatne náročnejšie. Nové pravidlá pre poskytovanie úverov boli prijaté koncom vlaňajška. Za hlasovalo 19 členských štátov EÚ vrátane Slovenska, proti boli Poľsko, Rumunsko a Maďarsko a šesť krajín sa hlasovania zdržalo. EIB sa po novom chce zamerať na projekty, ktoré sú zamerané na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a inovácie v oblasti energetickej efektívnosti. S podporou môžu rátať aj technológie na zachytávanie a ukladanie CO2 a zariadenia využívajúce KVET. Hoci nová stratégia EIB, ktorá korešponduje s cieľmi nového smerovania Európskej komisie pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyen v duchu tzv. Zeleného dohovoru, nebola úplným prekvapením, vyvolala vlnu protichodných reakcií. Rozhodnutie neprijali s nadšením zástupcovia plynárenstva. „My si myslíme, že toto rozhodnutie je predčasné. Prechodná perióda mala byť dlhšia. Sme radi, že sa podarilo aspoň to, že je to po roku 2021. Pôvodne sa uvažovalo, že to malo byť o rok skôr,“ uviedol pre informačný portál energoklub.sk Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ). „Na druhej strane, berieme pozitívne, že financovanie nie je úplne vylúčené,“ skonštatoval. Pokiaľ ide o výrobu elektriny, EIB ustanovila, že nepodporí žiadnu technológiu, ktorá vyprodukuje viac než 250 gramov CO2 na kilowatthodinu. „Toto väčšina súčasných paroplynových elektrární nespĺňa. Naopak, môžu to spĺňať iné plynárenské zdroje, ktoré súvisia s obnoviteľnými a dekarbonizovanými plynmi. Tam vidíme budúcnosť, ktorou sa bude musieť plynárenstvo uberať a získavať na projekty financovanie.“ Kto má stále šancu?
-
Zelený dohovor: EK predstavila biliónový investičný plán aj nový fond
14.1.2020Mega investičný plán pre udržateľnú Európu má zmobilizovať 1 bilión eur na dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Vznikne nový Fond na spravodlivú transformáciu s rozpočtom 7,5 miliardy eur určený napríklad pre uhoľné regióny. Mesiac po tom, čo Európska komisia (EK) ohlásila podobu tzv. Zeleného dohovoru (Green Deal), predstavila finančný plán a nástroje, ktoré majú zmobilizovať investície potrebné pre prechod ku klimaticky neutrálnej ekonomike. Predstavitelia Európskej komisie očakávajú, že v nadchádzajúcej dekáde dosiahnu investície určené na tento účel najmenej 1 bilión eur. „Ekologický dohovor pred nás kladie významné investičné potreby, ktoré premeníme na investičné príležitosti. Dnes predkladáme plán, pomocou ktorého chceme zmobilizovať prinajmenšom 1 bilión eur. Nastaví kurz a spustí vlnu ekologických investícií,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Práve finančná injekcia z rozpočtu Európskej únie, bánk a ďalších nástrojov má obmäkčiť členské štáty, obzvlášť Poľsko, ktoré je vysoko závislé na domácej ťažbe a využívaní uhlia a odmieta ambiciózne plány boja s klimatickou zmenou. Vzhľadom na odlišné podmienky a nutnosť transformácie jednotlivých oblastí vzniká nový mechanizmus určený pre sektory a regióny, kde sú pracovné miesta vo väčšej miere závislé na využívaní fosílnych palív vrátane čierneho a hnedého uhlia či ropnej bridlice alebo fungujú uhlíkovo intenzívne priemyselné podniky. V rámci mega investičného plánu majú byť prioritou udržateľné investície na klimatické a environmentálne opatrenia. Podporovať sa majú investície verejných inštitúcií smerom k zelenému rozpočtovaniu a obstarávaniu a týmto smerom orientovať aj poskytovanie štátnej pomoci. „Na to, aby sa udržateľnosť stala pri investovaní hlavným aspektom, je nutné zmeniť spôsob myslenia. Dnes sme urobili dôležitý krok týmto smerom,“ uviedol podpredseda EK pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis. Nový fond Až 100 miliárd eur sa má vygenerovať v období z rôznych zdrojov pre uhoľné regióny a regióny s tradične silným postavením ťažkého priemyslu, a to prostredníctvom Mechanizmu pre spravodlivú transformáciu v rámci tzv. kohéznej politiky. Mechanizmus má kombinovať verejné a súkromné peniaze. Novinkou je samostatný Fond na spravodlivú transformáciu vo výške 7,5 miliardy eur, ktoré budú nad rámec dlhodobého rozpočtu EÚ, ktorý EK navrhla už skôr. Štáty budú musieť v dialógu s Európskou komisiou identifikovať konkrétne regióny, vytvoriť osobitné transformačné plány a zaviazať sa, že každé euro z nového fondu doplnia rovnakou sumou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus a poskytnú aj dodatočné peniaze z vnútroštátnych zdrojov. Tým by na regióny s odvetviami najviac závislými na fosílnych palivách mali získať a pritiahnuť financie vo výške od 30 až do 50 miliárd eur. Peniaze z nového fondu budú primárne rozdeľované formou grantov na podporu komunít, pracovníkov a ich rekvalifikáciu, rozvoj zručností, podporu malých a stredných podnikov, startupov a inkubátorov, ale tiež napríklad na zvyšovanie energetickej efektívnosti či prechod na čistú energiu. Tieto peniaze sa budú môcť využiť aj na Slovensku, najmä na Hornej Nitre, kde sa po ukončení dotovania ťažby a spaľovania domáceho uhlia očakáva hospodársky útlm, reštrukturalizácia a bude nutné do regiónu napumpovať nové investície. Európska komisia chce okrem nového fondu vytvoriť špecializovanú schému v rámci Programu InvestEU, ktorá by sa mala vyšplhať na sumu 45 miliárd eur a podporiť súkromné investície do udržateľnej energetiky a dopravy. K dispozícii tiež bude úverový nástroj EIB pre verejný sektor na pomoc napríklad pri investovaní do sústav diaľkového vykurovania alebo renovácie budov. EK predloží legislatívny návrh na jeho zriadenie v marci 2020. V stredu (15. 1.) budú o návrhu Zeleného dohovoru rokovať aj europoslanci.
-
Dosiahnutie klimatickej neutrality si vyžiada množstvo dodatočných opatrení
14.1.2020Čerstvý návrh Nízkouhlíkovej stratégie do roku 2030 korešponduje so schváleným integrovaným plánom. Envirorezort však očakáva prijatie viacerých dodatočných opatrení. Ministerstvo životného prostredia predložilo návrh dlho očakávanej Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 na medzirezortné pripomienkovanie. Obsahuje aj dodatočné opatrenia, ktoré súvisia s nedávno odsúhlaseným cieľom klimatickej neutrality, avšak modelované budú až pri povinnej aktualizácii dokumentu o päť rokov. „Z analýz v stratégii jasne vyplýva, že aj ak by sa úspešne implementovali všetky dodatočné modelované opatrenia, tak by Slovensko v roku 2050 nedosiahlo svoj cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu,“ uvádza sa pritom priamo v predkladacej správe. Stratégii chýba aj vyčíslenie výdavkov potrebných na financovanie jednotlivých opatrení. Envirorezort spolu s ministerstvom financií však orientačne počítajú so sumou asi 11,5 miliardy eur, ktoré by sa v nasledujúcej dekáde mohli vyčleniť na klimatické opatrenia z rozpočtu EÚ, Modernizačného či Environmentálneho fondu. Ďalšie peniaze by mali byť k dispozícii z Inovačného fondu, fondov krajín EHP a Nórska, či európskeho mechanizmu pre spravodlivú transformáciu, ktorý bude možné využiť v uhoľných regiónoch a oblastiach závislých na ťažkom priemysle. Materiál okrem iného nadväzuje aj na schválený integrovaný energetický a klimatický plán do roku 2030. V oblasti OZE, tak Nízkouhlíková stratégia počíta s podielom 19,2 % do roku 2030. Hlavnú rolu má zohrať biomasa. Podľa prognózy sa predpokladá s miernym rastom jej využívania na Slovensku, hlavne na energetické účely (KVET a výroba tepla a chladu), a to konkrétne nárastom dodávok drevnej biomasy v roku 2020 vo výške 3160 ton na výšku 3540 ton v roku 2030 (+ 12 %). V rámci tzv. dodatočných opatrení v sektore energetiky návrh Nízkouhlíkovej stratégie uvádza napríklad prijatie zákona o zmene klímy, vytvorenie samostatného ministerstva pre zmenu klímy, pod ktoré by patrila aj energetika, podpora tých OZE, ktoré jednak zaistia spoľahlivé a nákladovo efektívne dodávky elektriny a tepla, jednak zlepšia stav biodiverzity, zníženie bariér realizácie OZE s dôrazom na samospotrebiteľov, zaistenie spĺňania emisných limitov pre ochranu ovzdušia aj u menších spaľovacích zdrojov, zavedenie nízkoemisných zón nielen pre autá, ale aj tepelno-energetické zariadenia, riešenie decentralizácie vrátanie odpájania od centralizovaného zásobovania, podporu dekarbonizovaných plynov a pod. MŽP tiež navrhuje zvýšiť priemernú dosahovanú úsporu energie pri obnove budov na 60 %, zvýšiť tempo obnovy fondu budov ročne na 3,5 %, podporovať iba účinné CZT, ukončiť poskytovanie environmentálne škodlivých dotácií na uhlie či biomasu z neudržateľných zdrojov atď. Návrh stratégie zároveň počíta s úplným odstavením uhoľných elektrární i radikálnym znížením skládkovania komunálneho odpadu do roku 2035 na maximálne 10 %. Keďže väčšina relatívne lacných, rýchlych a dostupných dekarbonizačných opatrení už bola prijatá, nasledujúce kroky hlboko načrú do rozpočtov. Na dosiahnutie 80 percentného zníženia emisií do polovice storočia bude podľa MŽP do roku 2030 nutné vynaložiť dodatočných 8 miliárd eur a v ďalších dvoch dekádach až 196 miliárd eur. V rokoch 2020 - 2050 by priemerné dodatočné ročné výdavky na dekarbonizáciu mali predstavovať v priemere 4,2 % HDP ročne. MŽP však súčasne pripomína, že dekarbonizácia bude znamenať v praxi dopyt po nových a inovatívnych technológiách a postupoch, ktorých zavádzanie bude stimulovať tvorbu zelených pracovných miest vo vysoko inovatívnych oblastiach. Napríklad elektromobilita bude podľa envirorezortu znamenať rozvoj tej časti automobilového priemyslu, ktorý sa dokáže adaptovať na túto zmenu (výrobcovia batérií a iných inovatívnych odvetví). Modelovanie dokonca predpokladá, že kostra slovenského priemyslu - výroba automobilov sa transformuje na výrobu elektromobilov. Verejnosť sa môže zapojiť do pripomienkovania dokumentu do 22. januára 2020.
-
Do roku 2030 potrebuje EÚ 15-krát viac nabíjačiek pre elektroautá
13.1.2020Aktuálny počet nabíjačiek pre elektromobily v Európskej únii je dostatočný. S intenzívnou elektrifikáciou to však podľa novej štúdie stačiť nebude. Ak chce EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu, len do roku 2030 by malo po cestách jazdiť 44 miliónov elektromobilov. Pre ich prevádzku musia byť k dispozícii asi tri milióny nabíjacích bodov. Po rokoch stagnácie sú elektromobily v Európe na vzostupe. Aj vďaka novým štandardom, ktoré nútia automobilky, aby 5 % z predaja áut v roku 2020 tvorili vozidlá na elektrinu a 10 % v roku 2021, možno predpokladať, že počet elektrických áut sa minimálne zdvojnásobí. Odhady napríklad hovoria o tom, že v roku 2021 si budú môcť európski zákazníci vyberať až z 200 elektrických modelov. Rovnako sa očakáva aj výrazný nárast produkcie áut s elektrickou trakciou v Európe - v roku 2025 by sa mal ich počet pohybovať na úrovni 4 milióny ročne. Ku koncu roka bolo v EÚ zhruba 185 000 verejných nabíjacích bodov, čo v prepočte vychádza 7 vozidiel na jednu nabíjačku. Tento počet je pre momentálnu veľkosť trhu vyhovujúci. Ak však chce nabíjacia infraštruktúra držať krok s očakávaným dopytom po elektrických vozidlách, do roku 2030 bude potrebných 15-násobne viac nabíjacích bodov ako je v súčasnosti. „Zelený dohovor EÚ pre dopravu je uskutočniteľný iba s využitím bezemisnej infraštruktúry. To znamená investície do siete verejných nabíjacích staníc,“ uviedol Lucien Mathieu z výskumnej organizácie Transport & Environment (T&E). Dosiahnutie takejto vízie si v nasledujúcich 11 rokoch vyžiada ročnú investíciu na úrovni 1,8 miliardy eur, ktoré by mali pochádzať zo súkromných aj verejných zdrojov. Vyplýva to zo štúdie T&E, ktorá sa venuje propagácii bezemisnej mobility. Rozpočet predstavuje 3 % z celkovej ročnej investície EÚ do cestnej dopravy a infraštruktúry. Pri vypracovaní štúdie použili vlastnú metodiku, ktorá bola vyvinutá s cieľom pomôcť regulačným orgánom pri stanovení cieľov a počtu potrebnej infraštruktúry. Na trhu možno pozorovať preferenciu pre pomalé nabíjanie striedavým prúdom (AC), ktorým aktuálne disponuje 61 % verejných nabíjačiek. Rozširuje sa však aj sieť rýchlonabíjacích staníc, ktorých súčasný počet je na úrovni zhruba 9000. Novým trendom sa stávajú ultra-rýchlonabíjacie stanice, ktoré už dorazili aj na Slovensko. Prvú sprevádzkovali na čerpacej stanici na diaľnici R1 v lokalite Budča. Naprieč kontinentom ich nájdeme približne 640 a ich počet bude rásť. Väčšina rýchlonabíjačiek je v mestských koridoroch v západnej Európe. Prioritou by malo byť domáce nabíjanie, resp. nabíjanie vozidiel počas pobytu v práci. Štúdia pamätá aj na rozmiestnenie nabíjacích bodov - minimálne 20 až 30 % z nich by sa malo nachádzať na miestach s menšou hustotou obyvateľstva. Dodržaním tohto kritéria sa podľa analytikov v praxi zabezpečí to, že z výhod bezemisných vozidiel budú benefitovať všetci. Chystaná revízia smernice EÚ o alternatívnych palivách a infraštruktúre sa podľa analýzy môže stať kľúčovým momentom, ktorým môže Európska komisia pomôcť motoristom aj firmám k plynulému prechodu na masívnu vlnu elektrifikácie. Podľa analytikov zo skupiny T&E by predmetná smernica s ambicióznymi cieľmi mala zabezpečiť rýchle a harmonizované zavádzanie nabíjacích staníc vo všetkých štátoch EÚ.Počet verejných nabíjačiek pre elektromobily na Slovensku Podľa aktuálnych dát European Alternative Fuels Observatory, ktorá zbiera štatistické údaje o najrôznejších aspektoch alternatívnych palív v Európe, bolo ku koncu roka 2019 na území Slovenska 537 nabíjacích bodov a ich počet rastie. V prepočte na počet elektromobilov to predstavuje 3 vozidlá na 1 nabíjací bod. K najväčším poskytovateľom verejných nabíjačiek na území Slovenska patria spoločnosti GreenWay Infrastructure a ZSE Drive.
-
Pred 35 rokmi bolo Československo na pokraji blackoutu
10.1.2020V januári a februári 1985 došlo ku kritickému stavu energetickej siete vo vtedajšom Československu. K ohrozeniu energetickej sústavy prispeli aj prudké mrazy. V niektorých oblastiach prekročila teplota hranicu 25 stupňov pod nulou, čo spôsobilo problémy v distribučnej sieti aj v samotných elektrárňach. Kritický stav v energetike v Československu v dôsledku neobvykle silných mrazov nastal v druhom januárovom týždni roku 1985 a problémy sa objavili aj v druhom februárovom týždni. Mrazy navyše viedli k extrémne vysokým požiadavkám na odber elektriny domácností aj podnikov v dôsledku elektrického vykurovania. Byty a kancelárske priestory v krajine mali vtedy dimenzované vykurovanie, predovšetkým s ohľadom na nákladovú zložku, na maximálnu uvažovanú vonkajšiu teplotu -12 °C. Elektrické spotrebiče na vykurovanie predstavovali málo predvídateľnú a kontrolovanú záťaž. Mrazy boli navyše také silné, že sa vykurovalo aj v netradičných priestoroch – skladoch potravín alebo v niektorých poľnohospodárskych priestoroch, ktoré to za normálnych podmienok nevyžadovali. Nebezpečenstvo blackoutu Z historických údajov vyplýva, že vtedajšie Československo dokázalo pokryť zaťaženie maximálne 12 000 MW inštalovaného výkonu. Nebezpečenstvo blackoutu sa ešte viac znásobilo v dôsledku množiacich sa porúch na uhoľných elektrárňach a súvisiacich problémoch so zásobovaním uhlím. Prechod mrazivej vlny spôsobil v niektorých hodinách výpadok až 2000 MW inštalovaného výkonu. Energetický mix Československa v tom čase závisel z prevažnej väčšiny práve na uhoľných elektrárňach. Hoci na území Slovenska bola v prevádzke atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, v Česku sa ešte len pripravoval prvý blok atómky v Dukovanoch na spustenie a Temelín bol stále vo fáze príprav. Najvážnejšia komplikácia sa stala na tretej sekcii Elektrárne Mělník s inštalovaným výkonom 500 MW. Explózia transformátora si vyžiadala odstavenie elektrárne. Požiar transformátora sa síce podarilo hasičom zlikvidovať, ale škody bolo obrovské. Kým sa podarilo odstrániť následky havárie a sprevádzkovať blok, uplynulo 21 dní. Problémy s prevádzkou mali aj iné uhoľné elektrárne. Známe sú prípady, kedy došlo k mrznutiu vtokových kanálov chladiacej vody, ťažkosti spôsobila aj preprava uhlia. Kvôli mrazu museli baníci obmedzovať aj ťažbu. V snahe vyhnúť sa blackoutu museli československí energetici použiť vypínací havarijný plán. V Československu boli niektoré regióny operatívne odpájané od prísunu elektriny. Tento stav trval 19 hodín, následne sa dosiahlo zníženie spotreby v domácnostiach a podnikoch aj vďaka pokynom, ktoré sa občanom šírili rozhlasom. Vtedy sa ukázalo, že československá energetika nie je schopná čeliť prudkému nárastu spotreby a problémov v elektrárňach pri extrémnych mrazoch. Po kritických mesiacoch v úvode roku 1985 sa prijali mnohé opatrenia a nákladné investície, aby sa podobná situácia viac nezopakovala.
-
Uhlie nahradí v Slovenských elektrárňach odpad, biomasa a plyn
9.1.2020Tepelné elektrárne vo Vojanoch a v Novákoch menia svoju palivovú základňu aj primárne využitie. Zatiaľ čo na východe Slovenska sprevádzkujú projekt spoluspaľovania tuhého druhotného paliva už čoskoro, nový zdroj tepla na plyn a biomasu v Novákoch sa ešte posudzuje. Éra výroby elektriny z uhlia sa na Slovensku pomaly končí. Nedávno sme sa bližšie venovali projektom rekonštrukcií veľkých teplární na uhlie, obzvlášť vo Zvolene a v Košiciach. Dve veľké tepelné elektrárne v Novákoch, kde sa spaľuje domáce hnedé uhlie dotované koncovými odberateľmi elektriny, a vo Vojanoch, kde sa zase spaľuje čierne poloantracitové uhlie dovážané z Ukrajiny a Ruska, čakajú významné investície. Nútia ich k tomu podmienky na trhu, dekarbonizačné opatrenia a drahšie emisné povolenky. Elektráreň Nováky s ročnou hrubou výrobou elektriny na úrovni približne 870 – 1100 GWh pozostáva z bloku ENO A s výkonom 46 MWe, ktorý zabezpečuje predovšetkým dodávku tepla pre región Hornej Nitry, a z bloku ENO B s výkonom 2x110 MWe. Elektráreň Vojany EVO s výkonom 2x110 MW a ročnou hrubou výrobou elektriny približne 460 GWh sa do prevádzky nasadzuje operatívne na základe vývoja dopytu a ceny elektriny na trhu. Výroba vo Vojanoch na rozdiel od Novák nie je dotovaná. Celkový podiel týchto elektrární na výrobe elektriny v rámci Slovenska je dnes približne 7,5 % (ENO – 5,9 %, EVO – 1,6 %). Z pohľadu emisií oxidu uhličitého však ide o významné znečisťujúce zdroje. V roku 2018 elektráreň v Novákoch vypustila podľa údajov zverejnených Európskou komisiou 11,7 miliónov ton CO2, elektráreň vo Vojanoch takmer 3 milióny ton CO2. Podľa aktuálnych plánov by však mali v roku 2024 vyrábať Slovenské elektrárne (SE) až 99 % elektriny bez CO2, čím by sa produkcia týchto emisií znížila na približne 400 kiloton ročne. Vzhľadom na predpokladaný nárast ceny emisných povoleniek (analytici očakávajú cenu takmer 40 €/t v roku 2029), bude mať zníženie CO2 intenzity pozitívny vplyv na finančné výsledky firmy. Kompletná transformácia prospeje obzvlášť elektrárni Nováky, a to najmä z pohľadu spoľahlivosti a údržby. V minulom roku sa napríklad v ENO zaznamenalo až 28 neplánovaných odstávok z dôvodu poruchy, ktoré boli nahlásené v systéme REMIT a došlo pri nich k významnému či úplnému zníženiu výkonu generátora. Pre porovnanie – v elektrárni Vojany zaznamenali vlani len 4 väčšie neplánované odstávky. V prípade realizácie zamýšľaných investícií by mala dodávka elektriny z tepelných elektrární SE klesnúť zo súčasných približne 1340 GWh ročne len na asi 323 GWh v roku 2024. Nováky prejdú na OZE, Vojany na TDP
-
Metánové emisie: Achillova päta plynárenstva?
8.1.2020Brusel predstavil ambiciózne klimatické ciele. Príležitosť prispieť k ich naplneniu má tiež plynárenstvo, no musí sa okrem iného vysporiadať s problémom metánových emisií. Nová Európska komisia ku koncu minulého roka predstavila náčrt k dosiahnutiu klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050. Podľa niektorých odborníkov by sa metánové emisie mohli stať pomyselným jazýčkom na váhach pri rozhodovaní o tom, či bude zemný plyn zohrávať signifikantnejšiu úlohu v energetickej transformácii alebo naopak sa stane impulzom k tomu, že prechod na obnoviteľné zdroje energie sa ešte viac akceleruje. Koncentrácia metánu v atmosfére je 2,5-násobne väčšia ako pred industrializáciou. Podľa štúdie Spoločného výskumného centra JRC z roku 2018, ktorá sa venuje vplyvu metánových emisií na koncentráciu ozónu, približne 60 % súčasných globálnych emisií metánu pochádza z poľnohospodárstva, odpadov alebo ťažby a prepravy fosílnych palív. V hre je povesť plynárenstva Pôvod asi štvrtiny globálnych metánových emisií sa pripisuje ropnému a plynárenskému priemyslu. Plynárenstvo sa všeobecne považuje za „most“ k nízkouhlíkovej budúcnosti. Ak zohľadníme fakt, že spaľovanie zemného plynu za účelom výroby elektriny produkuje o polovicu menej emisií oxidu uhličitého (CO2), jeho prínos je nespochybniteľný. Súčasne však platí, že plyn tvorí z dominantnej časti práve metán. Ten má preukázateľne vyšší potenciál otepľovania ako CO2, ktorý býva spomedzi skleníkových plynov často označovaný za jediný problém. Hoci životný cyklus metánu v porovnaní s CO2 je výrazne kratší, absorbuje výrazne viac energie. Organizácia Environmental Defense Fund zjednodušene hovorí, že kým CO2 určí, ako horúca bude planéta, od metánu závisí, ako rýchlo sa to udeje. Metán sa dostáva do ovzdušia viacerými spôsobmi. Najčastejšie únikmi a odvetrávaním, ku ktorému dochádza z dôvodov bezpečnosti a ďalším je „flaring“ - spaľovanie nadbytočnej suroviny pri ťažbe. Problém si uvedomujú aj sami plynári. „Sme si vedomí toho, že táto otázka môže zhoršovať pozíciu plynárenstva z hľadiska emisií,“ uviedol pre energoklub.sk Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ). Metánové emisie sú podľa Kvasňovského v jednotlivých častiach životného cyklu rôzne. „Iné sú pri výrobcoch, iné pri distribútoroch, iné pri tranzite,“ vysvetlil. V nadväznosti na to upozornil na analytickú sorávu asociácií MARCOGAZ a Gas Infrastructure Europe, v ktorej sa konštatuje, že hlavné zdroje metánových emisií sa nachádzajú mimo územia EÚ. „Vo všeobecnosti sa metánové emisie v EÚ pohybujú pod 1 %. Na Slovensku sú zhruba 0,6 %. To nie je nič, čo by sa výrazným spôsobom podieľalo na zhoršovaní skleníkového efektu.“ Metánové emisie z činností v rámci plynárenského reťazca v EÚ (dáta z roku 2016). Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že 45 % metánových emisií, ktoré sú viazané na plynárenstvo, možno eliminovať. Jednou z možností je zdokonaľovania technologických postupov. „V tomto smere je EÚ naozaj na čele snaženia, ktoré by malo priniesť zníženie metánových emisií,“ myslí si Kvasňovský. Zamedziť únikom metánu možno aj pomocou využitia nových inovatívnych postupov. „Napríklad využitím dronov, GPS vyhľadávania alebo ďalších podobných technológií. V tomto smere sú európski plynári na čele snaženia, ktoré by mali priniesť pokrok v tomto smere a zníženie metánových emisí.“ Nedostatkom v prípade metánových emisií je ich reportovanie, čo naznačuje, že tento problém môže byť vypuklejší. V súčasnosti existujú obrovské rozdiely v metodológiách a spôsoboch spracovania údajov v krajinách EÚ. Na pôde Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) sa podľa šéfa SPNZ problém intenzívne rieši. „Pracuje sa na tom, aby sa skvalitňovalo zisťovanie informácií o metánových emisiách. Zároveň je tu problém vyhodnocovania - cieľom je vytvoriť jednotná metodiku, pretože každý mimo EÚ to vykazuje rôzne.“ V náčrte Zeleného dohovoru EÚ, ktorý nedávno predstavila predsedníčka EK Ursula von der Leyen akcentuje posilnenie pozície obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov, akými sú bioplyn, biometán alebo vodík. „Tam vidíme budúcnosť, ktorým sa plynárenstvo jednoducho bude musieť uberať,“ povedal výkonný riaditeľ SPNZ. Zväz sa nedávno stal členom Európskeho výskumného inštitútu pre energetické a plynárenské inovácie (ERIG). „Týmto krokom chceme posilniť prepojenie Slovenska s výskumom a modernými trendmi v európskej energetike. Členstvom v ERIG sme nastúpili efektívnu cestu ako sa stať súčasťou prioritných vedeckých a inovatívnych projektov v rámci EÚ,“ uzavrel.
-
Eustream podpísal dohodu s novým prepravcom plynu na Ukrajine
3.1.2020Slovenská firma Eustream a ukrajinský prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete podpísali prepojovaciu dohodu. Dokument upravuje podmienky spolupráce na ukrajinsko-slovenskej hranici. Tranzit plynu na Slovensko je bezproblémový. Na Ukrajine funguje od 1. januára 2020 nový samostatný prevádzkovateľ prepravnej siete. Založenie Ukrainian Gas TSO je výsledkom unbundlingu spoločnosti Naftogaz v zmysle európskych pravidiel. Splnenie záväzku Kyjeva označil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič za nevyhnutnosť pre bezproblémový tok plynu cez Ukrajinu. Doteraz boli tranzit aj skladovanie v kompetencii firmy Ukrtransgaz vlastnenú Naftogazom. V závere vlaňajška získal nový prepravca potrebnú certifikáciu, nielen domáceho regulačného úradu NEURC, ale aj Sekretariátu energetického spoločenstva (Energy Community Secretariat). V kontexte očakávaných zmien sa musel Ukrainian Gas TSO v dostatočnom predstihu dohodnúť s operátormi plynárenských sústav v okolitých krajinách na podmienkach budúcej spolupráce. Prepojovacie dohody sa týkajú Maďarska, Poľska, Moldavska, Rumunska aj Slovenska. „Dohoda od 1. januára 2020 umožní bezproblémovú prepravu zemného plynu medzi Ukrajinou a Slovenskom a otvára novú epochu spolupráce s ukrajinskými plynármi v prospech európskeho trhu so zemným plynom,“ uviedla spoločnosť Eustream. Slovenský prepravca sa na reforme ukrajinského trhu podieľa aktívne. Eustream je členom pracovnej skupiny s ďalšími 4 európskymi prevádzkovateľmi, ktorí poskytujú poradenstvo a zúčastňujú sa na zasadnutiach predstavenstva Naftogazu a komisie pre unbundling v dozornej rade. Unbundling prepravy od štátneho dodávateľa, spoločnosti Naftogaz, bola takisto jednou z podmienok Gazpromu pri rokovaniach o novom kontrakte o tranzite cez územie Ukrajiny. K podpisu päťročnej dohody došlo po zdĺhavých trilaterálnych rokovaniach za mediátorskej asistencie Európskej komisie tesne pred koncom roka. Moskva sa s Kyjevom dohodla na minimálnych prepravovaných objemoch - 65 miliárd metrov kubických plynu ročne v roku 2020 a 40 miliárd kubíkov ročne v rozmedzí rokov 2021 - 2024. Ukrajinský regulátor NERC okrem toho na sklonku minulého roka zverejnil tarify na vstupných (entry) a výstupných (exit) bodoch. Ich výška sa pri jednotlivých krajinách líši. V prípade Slovenska je vstupná tarifa stanovená na 4,45 dolárov za tisíc kubíkov plynu, výstupná tarifa je zase na úrovni 9,68 dolárov. Údaje Eustream ukazujú, že hoci sa ruské dodávky cez Ukrajinu v prvých dňoch nového roka prudko znížili v porovnaní s decembrom, z technického hľadiska je tranzit bezproblémový. Zníženie odberu je pravdepodobne spôsobené aj tým, že obchodníci chcú využiť skladovacie zásoby, ktoré boli naplnené na maximum kvôli v tom čase hroziacemu prerušeniu tranzitu.
-
SIEA vyhlásila nové výzvy zamerané na OZE a energetickú efektívnosť
3.1.2020Dvadsať miliónov eur z eurofondov si môžu rozdeliť podnikatelia a ďalšie oprávnené subjekty najmä na inštaláciu zariadení využívajúcich OZE a zníženie energetickej náročnosti v rámci dvoch nových výziev SIEA. Tretia výzva je určená pre dodávateľov tepla do systémov CZT, ktorí plánujú modernizáciu kogeneračnej jednotky. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) predstavila podrobnosti troch nových výziev. Prvá z nich je zameraná na podporu inštalácie zariadení využívajúcich OZE pre podnikateľov, verejné inštitúcie alebo neziskové organizácie. Na tento účel je z Operačného programu Kvalita životného prostredia k dispozícii 10 miliónov eur. Oprávneným miestom realizácie projektu je celé územie SR okrem Bratislavského kraja. Rozhodujúce pritom nie je sídlo žiadateľa, ale miesto realizácie. Podmienky výzvy dokonca pripúšťajú možnosť realizácie na viacerých miestach, ale vždy musí byť splnená kritérium oprávneného územia. Aké technológie sa môžu podporiť? Podporené môžu byť najmä zariadenia na výrobu tepla zo solárnej energie, geotermálnej energie, ako aj prostredníctvom tepelných čerpadiel. Do skupiny zariadení, ktoré sú oprávnené získať podporu, sú zaradené aj technológie na energetické využívanie skládkového plynu a plynu z čistiarní odpadových vôd, ako aj zariadenia na využitie vodnej energie. Projekty sa budú vyberať s prihliadnutím na kritérium nákladovej efektívnosti. Zvýhodnené budú tie, ktoré sú súčasťou udržateľného rozvoja miest, realizujú sa na území menej rozvinutých okresov alebo sú zamerané na využívanie OZE so smart riadením výroby a spotreby energie, prípadne sa ich realizáciou zvýši použitie tepla v zariadeniach KVET. Výška podpory závisí od druhu žiadateľa Na jeden projekt je možné získať podporu vo výške od 20 tisíc eur do 2 miliónov eur. Pri podnikateľských subjektoch môže nenávratný finančný príspevok pokryť maximálne 60 % z celkových oprávnených výdavkov, zvyšok dofinancuje samotná firma. V prípade projektov, ktoré chcú realizovať verejné inštitúcie alebo neziskové organizácie, je podpora vyššia. V závislosti od druhu žiadateľa sa môže pohybovať od 90 do 100 % z celkových oprávnených výdavkov. Napríklad v prípade subjektov ústrednej správy je stanovená intenzita pomoci na 100 %. Výška príspevku pre obce, VÚC a neziskové organizácie dosahuje 95 %, pre združenia fyzických a právnických osôb, ktoré nevykonávajú hospodársku činnosť, ide o 90 %. Žiadosť musí obsahovať aj energetický audit s návrhom opatrení. Ďalšou podmienkou je, aby podporený projekt nebol v rozpore so Stratégiou pre redukcii PM10 a programami na zlepšenie kvality ovzdušia. Taktiež platí, že oprávnené subjekty nemôžu začať s prácami na projekte, kým nepredložia žiadosť o príspevok. Žiadosti môžu byť predkladané priebežne. Prvé hodnotiace kolo sa uzavrie 31. marca 2020. Ďalšie kolá sa budú následne uzatvárať v intervale troch mesiacov. V podmienkach výzvy je stanovené, že rozhodnutie o udelení či neudelení príspevku bude vydané do 70 pracovných dní od uzavretia kola. SIEA zároveň stanovila osobitné finančné limity pre vybrané výdavky u jednotlivých druhov zariadení. Podmienky výzvy ustanovujú tiež maximálnu dĺžku realizácie projektu, ktorá je stanovená na 24 mesiacov. Jedinou výnimkou je výstavba zariadení na využitie vodnej energie, ktorá môže trvať až 36 mesiacov. Aktuálne stále pretrvávajú obmedzenia pre pripájanie nových zdrojov do sústavy. Avšak vzhľadom na očakávané dokončenie a sprevádzkovanie cezhraničných prepojení s Maďarskom by už v horizonte rokov 2022 - 2023 malo pripájanie aj takto podporených zariadení prebiehať bez väčších problémov. Výzva na realizáciu opatrení navrhnutých v energetických auditoch Zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania OZE si kladie za cieľ aj ďalšia výzva SIEA s rozpočtom 10 miliónov eur. Oprávnenými subjektmi sú mikro, malé, stredné aj veľké podniky, ktoré môžu získať príspevok na realizáciu opatrení, ktoré boli identifikované v energetickom audite. Samotný energetický audit si hradí firma sama, keďže sa nepovažuje za oprávnený výdavok. Kategóriu oprávnených žiadateľov tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb, a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur. Minimálna výška nenávratného finančného príspevku je 20 tisíc eur, maximálna výška predstavuje 200 tisíc eur. Celková výška pomoci de minimis jednému podniku nesmie presiahnuť 200 000 eur v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov. Výška príspevku z európskych zdrojov je nastavená do výšky 60 %, zvyšných 40 % potrebných na realizáciu musí žiadateľ dofinancovať z vlastných zdrojov. Vyčlenené finančné prostriedky majú poslúžiť najmä na rekonštrukciu a modernizáciu budov, ktoré sú v katastri zapísané ako priemyselné alebo administratívne. Okrem zlepšenia tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií je možnosťou aj rekonštrukcia a modernizácia vykurovacích a klimatizačných systémov, systémov prípravy teplej vody alebo osvetlenia v budove. Príspevok je možné využiť aj modernizáciu energetických zariadení, rozvodov energie alebo systémov vonkajšieho osvetlenia či iné opatrenia, ktoré prispievajú k znižovaniu spotreby primárnych zdrojov. Projekty musia byť realizované v iných regiónoch, ako je Bratislavský samosprávny kraj, pričom sídlo žiadateľa môže byť aj v tomto kraji. Aj v rámci tejto výzvy je možné podávať žiadosti priebežne. Záverečný termín úvodného kola je stanovený na 28. februára 2020, pričom ďalšie kolá sa budú uzatvárať vždy s odstupom dva mesiace. Výzva zameraná na podporu modernizácie zariadení KVET Šancu majú aj teplári. O finančnú podporu z európskych zdrojov sa môžu uchádzať aj prevádzkovatelia zariadení na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET) na báze fosílnych palív s výnimkou uhlia, ktoré dodávajú teplo do systémov CZT s maximálnym tepelným príkonom do 20 MW. Na tento účel je vyčlenených 20 miliónov eur. Podporené môžu byť nové alebo existujúce zariadenia, ktoré dosiahnu realizáciou projektu parametre vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ako aj existujúce zariadenia vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktorých účinnosť sa uskutočnenými opatreniami zvýši. Maximálna výška príspevku je 2,5 milióna eur. Príspevok môže pokryť maximálne 50 % z oprávnených výdavkov projektu pri malých a stredných podnikoch a 45 % pri veľkých podnikoch. Prvé hodnotiace kolo je 31. marca 2020, ďalšie budú v trojmesačných intervaloch.
-
Dovoz lítium-iónových batérií na Slovensko trhá rekordy
31.12.2019Export elektromobilov zo Slovenska tvoril na začiatku roka 2019 desatinu z celkového vývozu áut a ďalej rastie. Ruka v ruke s týmto trendom sa zvyšuje aj dovoz lítium-iónových batérií potrebných na ich výrobu. Na Slovensku sa v súčasnosti vyrábajú tri modely mestských elektromobilov. Priekopníkom je Volkswagen, ktorý vo svojej bratislavskej fabrike vyrába elektrický model e-UP! už od roku 2013 a od leta tohto roku vo vylepšenej verzii. Na jar začala z výrobných liniek trnavského závodu Groupe PSA vychádzať elektrická verzia modelu Peugeot 208. V závere roka spustil Volkswagen produkciou dvoch ďalších koncernových modelov na elektrinu, Škoda Citigo e iV a Seat Mii electric. Do budúcna sa tiež počíta s rozšírením výroby aj o segment o SUV. Trend sa začal prejavovať aj v štatistikách. Začiatkom roka 2019 začal export elektromobilov zo Slovenska dosahovať približne desatinu z celkového vývozu áut, pritom v roku 2018 predstavoval iba 1 %. Elektrifikácia výrazne vplýva aj na dovoz lítium-iónových batérií, ktorý je na rekordnej úrovni. V októbri 2019 sa import batérií vyšplhal na hranicu 25 miliónov eur. Závislosť SR na automobilkách Automobilový priemysel sa podieľa na celkovom exporte SR viac než 40 percentami. Na území Slovenska sú momentálne štyri automobilky, na ktorých produkciu je podľa údajov Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) naviazaných ďalších 350 dodávateľských firiem. Priamo v automobilkách dnes pracuje vyše 150-tisíc zamestnancov, nepriamo celý automotive segment ovplyvňuje tvorbu ďalších viac ako 250-tisíc pracovných miest. Elektrifikácia spolu s autonómnymi vozidlami sú hlavné trendy automobiliek do budúcnosti. Odborníci z priemyslu varujú, že ak sa Slovensko nedokáže hlbšie prispôsobiť týmto trendom, najmä v oblasti výskumu a vývoja, závislosť na automobilovom priemysle sa môže krajine v dlhodobom kontexte vypomstiť. „Prilákať automobilovú výrobu je nesmierne náročné, ale dotiahnuť vývojové centrum je omnoho ťažšie. Obávam sa, že ak s tým niečo rýchlo neurobíme, hrozí nám osud Detroitu v kríze,“ povedal v rozhovore pre informačný portál energoklub.sk Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu. V roku 2019 Slovenská batériová aliancia (SBA), ktorá sa chce zameriavať na podporu celého reťazca batérií, od výskumu a vývoja, samotnej výroby až po možnosti ich recyklovania. Slovenská spoločnosť InoBat plánuje na Slovensku postaviť fabriku na vývoj a produkciu batérií pre automobilku. Hovorí sa o investícii v hodnote 100 miliónov eur na západe SR.V lete oznámila partnerstvo s americkou spoločnosťou WildCat Discovery Technologies.
-
Rusko a Ukrajina sa dohodli na pokračovaní tranzitu plynu do Európy
22.12.2019V sobotu 21. 12. sa Gazpromu a Naftogazu podarilo dojednať podobu tranzitu plynu v nasledujúcich rokoch. Len pár dní pred vypršaním doterajšej zmluvy o tranzite ruského plynu cez územie Ukrajiny našli Moskva a Kyjev zhodu na podobe ďalšej spolupráce. Nový kontrakt zaistí dodávky zemného plynu do EÚ počas nasledujúcich piatich rokov, pričom je možné dohodu predĺžiť o ďalších desať rokov. Budúci rok by sa malo cez Ukrajinu prepraviť 65 miliárd metrov kubických plynu, v nasledujúcich rokoch to bude 40 miliárd m3. Poplatky za tranzit by sa mali oproti súčasnosti zvýšiť, avšak ich konkrétnu výšku stanoví ukrajinský regulačný úrad v súlade s pravidlami, ktoré sú štandardom v EÚ. Podpísaný protokol má tiež umožňovať budúce priame dodávky plynu z Ruska pre ukrajinský trh, pričom cena by mala byť naviazaná na produkt NCG na nemeckom trhu. Dohoda sa tiež týka urovnania dlhoročných súdnych sporov medzi Gazpromom a Naftogazom. Ruská spoločnosť tiež súhlasila so zaplatením sumy 2,9 miliardy USD, ktorú im minulý rok prisúdil arbitrážny súd v Štokholme. Zmluvu s dohodnutými podmienkami by mali strany podpísať v najbližších dňoch.
-
Monitoring trhu s energiami v EÚ ukázal okrem cien aj marže
20.12.2019Maloobchodné ceny elektriny a plynu sa naprieč krajinami EÚ líšia aj niekoľkonásobne. Veľké rozdiely sú tiež v priemerných maržiach, ktoré obchodníci na jednotlivých trhoch dosahujú. Monitoring maloobchodných trhov s elektrinou a plynom v Európe, ktorý pravidelne vykonáva agentúra ACER, potvrdzuje rôznorodosť štruktúry jednotlivých trhov aj národných energetických a daňových politík. V prípade domácností sú ceny energií v niektorých členských štátoch EÚ viac než trojnásobné oproti tým krajinám, ktoré sú na opačnom chvoste rebríčka. Ešte väčšie rozdiely sa zaznamenali u priemyselných odberateľov. V roku 2018 platili najvyššie ceny za plyn domácnosti vo Švédsku, najnižšie v Rumunsku. Slovensko bolo v rebríčku cien plynu pre domácnosti aj priemysel pod priemerom EÚ. Najvyššie ceny za elektrinu platili vlani domácnosti v Dánsku, Nemecku a Belgicku, najlacnejšiu elektrinu mali domácnosti v Bulharsku, Lotyšsku a Maďarsku. Slovenské domácnosti platili asi polovicu z toho čo Dáni. Na vysoké ceny elektriny sa dlhodobo sťažujú slovenské podniky – a oficiálne čísla im dávajú za pravdu. Mali sme totiž po Dánsku, Cypre, Veľkej Británii a Nemecku v priemere piate najvyššie ceny elektriny pre priemysel. V období rokov 2008 – 2018 ceny elektriny v EÚ stúpli v priemere o 28,2 % pre domácnosti a o 1,4 % pre priemysel. Ceny plynu sa v rovnakom období domácnostiam v EÚ zvýšili v priemere o 9,1 %, ale v prípade priemyslu klesli, a to o 19 %. Priemerné marže obchodníkov Odlišný pohľad na európske trhy a vývoj cien energií ponúka marža, čiže indikátor teoretickej hrubej ziskovosti dodávateľov, ktorý zároveň ukazuje úroveň schopnosti reagovania maloobchodných cien na zmeny cien na veľkoobchodných trhoch. Marža nie je to isté ako zisk, keďže dodávatelia majú dodatočné prevádzkové náklady (napr. na marketing, obchod, služby zákazníkom, režijné náklady, atď.). Ako však ukazuje príklad cenovej regulácie nielen na Slovensku, veľký vplyv má aj činnosť národného regulačného úradu. Podľa údajov európskej agentúry sa najvyššie priemerné marže v segmente dodávky elektriny zaznamenali v rokoch 2012 – 2018 vo Veľkej Británii, v Nemecku, Írsku a Belgicku. Pri dodávke zemného plynu sa najvyššie priemerné hodnoty marží v rovnakom období dosahovali v Grécku, Británii a Nemecku. Naopak najnižšie priemerné marže v segmente domácností mali v roku 2018 dodávatelia elektriny v Maďarsku a Poľsku a dodávatelia plynu v Chorvátsku, Rumunsku a Estónsku. Na Slovensku ACER zaznamenal pri porovnaní veľkoobchodných a maloobchodných cien elektriny pre domácnosti v rokoch 2017 a 2018 negatívnu maržu. Obr. Schopnosť reagovania energetickej zložky maloobchodnej ceny na veľkoobchodnú a marža pri dodávke v segmente domácností (vľavo elektrina, vpravo plyn)
-
ÚRSO konzultuje zmenu pravidiel trhu s elektrinou a plynom
19.12.2019V medzirezortnom pripomienkovom konaní je aktuálne novela pravidiel trhu s elektrinou a plynom. Predpis ÚRSO by mal v novom znení platiť od polovice februára 2020. Regulačný úrad predstavil návrh zmien vyhlášky, ktorá ustanovuje pravidlá pre fungovanie trhov s elektrinou a plynom. Úpravy sa týkajú hlavne elektroenergetiky, najmä s ohľadom na výkon činnosti zúčtovateľa podpory, nakoľko táto činnosť prejde z troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na OKTE, spresnenia používania typových diagramov či zosúladenia právnej úpravy týkajúcej sa platby za podiel na nákladoch za regulačnú elektrinu s príslušným sieťovým predpisom EÚ. Zmeny sa dotknú oblasti poskytovania údajov jednotlivými účastníkmi trhu, finančných tokov medzi subjektami, uplatňovania a oslobodenia od platby tarify za prevádzkovanie systému a za systémové služby a spôsobu určovania vlastnej spotreby pri výrobe elektriny. Tiež sa upravujú náležitosti zmlúv o poskytovaní údajov, o povinnom výkupe elektriny aj o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku, menia ustanovenia týkajúce sa postavenia dodávateľov poslednej inštancie v prípade zlyhania výkupcu elektriny a postavenia OKTE pri vyhodnotení a zúčtovaní odchýlky a centrálnej fakturácii. Pokiaľ ide o trh s plynom, ÚRSO upravuje ustanovenie o oznamovaní zmeny ceny plynu a umožní distribúciu plynu pre viacerých dodávateľov do nadväzujúcej siete aj v prípade, že v nej nie sú odberné miesta vybavené meraním typu A alebo B. Celkové náklady OKTE, ktoré bude potrebné vynaložiť v prvom roku implementácie nových činností ÚRSO odhadol vo výške asi 370 tisíc eur za rok 2020 a v ďalších vo výške približne 362 tisíc eur. Úsporu naopak pocítia traja regionálni distribútori a tiež výrobcovia elektriny s právom na podporu. V rámci predbežného pripomienkovania boli obzvlášť aktívne spoločnosti Západoslovenská distribučná a ZSE Energia, ktoré chceli do vyhlášky zahrnúť viacero zmien. Avšak úrad im takmer všetky zmietol zo stola najmä preto, že boli nad rámec legislatívneho zámeru vyhlášky. Návrh novely vyhlášky je aktuálne možné pripomienkovať do 17. januára. Nové pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť od 15. feburára 2020.