-
Slnečné kolektory lákajú. Dotácie sa vyčerpali za sedem minút
17.4.2019V piatom kole projektu Zelená domácnostiam II prerozdelila SIEA 476 poukážok na slnečné kolektory. Nasledujúce kolo bude venované fotovoltickým panelom. Dopyt po slnečných kolektoroch neutícha. Slovenskí energetická a inovačná agentúra (SIEA) vyhodnotila piate kolo projektu Zelená domácnostiam II zo 16. apríla 2019, ktoré bolo venované slnečným kolektorom. Podobne ako v úvodnom kole pokračovania dotačného programu, aj toto prebehlo extrémne rýchlo. Uzavreté bolo už po siedmich minútach od spustenia, keď záujem o podporu prekročil vyčlenených 800 000 eur. Získanie poukážky je len prvý krok k úspešnej inštalácii. „Od začiatku projektu Zelená domácnostiam II sme vydali 2 130 poukážok v hodnote viac ako 3,6 miliónov eur. Domácnosti majú na inštaláciu zariadení 3 mesiace. Dôležité bude, koľko z nich poukážky skutočne využije. Po mesiaci od otvorenia 1. kola evidujeme desiatky podaných žiadostí o preplatenie poukážok,“ uviedla generálna riaditeľka SIEA Alexandra Velická. V šiestom kole projektu, ktoré bude otvorené 30. apríla 2019 budú môcť domácnosti z mimobratislavských regiónov žiadať o poukážky na inštaláciu fotovoltických panelov. V týždňových intervaloch budú nasledovať kolá pre tepelné čerpadlá a kotly na biomasu. Do septembra 2019 plánuje SIEA podľa harmonogramu vyhlásiť spolu 20 kôl. V pokračovaní projektu znovu platí, že poukážky môžu pokryť maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku zariadenia vrátane montáže a inštalácia musí byť zrealizovaná až po vydaní poukážky. Viac o Zelenej domácnostiam II a podmienkach podpory nájdete na webe projektu.
-
Mochovce: Revízia harmonogramu aj rozpočtu dostavby a vyšetrovanie podvodov
16.4.2019Rozpočet dostavby nových blokov elektrárne Mochovce sa má zvýšiť o ďalších 270 miliónov eur. Posúva sa aj termín spustenia 3. bloku. Štát bude podľa ministra Petra Žigu požadovať personálne vyvodenie zodpovednosti v Slovenských elektrárňach. V súvislosti s projektom má plné ruky práce aj NAKA. Spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) potvrdila, že súčasný rozpočet projektu dostavby atómovej elektrárne v Mochovciach vo výške 5,4 miliardy eur nebude stačiť. Chce ho navýšiť o ďalších 270 miliónov eur, čo predstavuje 5-percentné navýšenie celkových nákladov. Dôvodom je oneskorenie oproti doterajšiemu harmonogramu. SE v tlačovej správe uviedli, že financovanie navýšenia rozpočtu bude plne pokryté väčšinovým akcionárom Slovenských elektrární, spoločnosťou Slovak Power Holding B.V. Rovnaký podiel v nej majú česká firma EPH a taliansky Enel. Čakanie možno až osem mesiacov „Je samozrejme sklamaním posun harmonogramu,“ konštatoval generálny riaditeľ SE Branislav Strýček. „Kým nebudeme mať všetky potrebné povolenia, palivo nebudeme zavážať, aj keď bude stavba plne technicky pripravená.“ Strýček dodal, že v najhoršom prípade budú musieť čakať na vydanie povolení potrebných na zavezenie paliva až osem mesiacov od momentu, kedy bude stavba na zavážanie paliva po technickej stránke pripravená. Spoločnosť očakáva technickú pripravenosť 3. bloku na zavezenie paliva v priebehu leta 2019. Konkrétny termín uvádzania do prevádzky však závisí od priebehu povoľovacieho procesu, na ktorý môžu mať významný vplyv predpokladané obštrukcie účastníkov konania, najmä rakúskej protijadrovej organizácie Global 2000. Poslanci strany SMER-SD už predložili poslanecký návrh novely atómového a stavebného zákona, ktorým chcú povoľovacie procesy urýchliť. Žiga: Budeme žiadať personálne vyvodenie zodpovednosti K téme mal dnes tlačovú konferenciu aj minister hospodárstva Peter Žiga. Štát podľa neho požiadal väčšinového akcionára o stretnutie, ktoré by sa malo uskutočniť 29. apríla 2019. „Budeme požadovať personálne vyvodenie zodpovednosti priamo v riadení Slovenských elektrární,“ povedal Žiga. „Štát v žiadnom prípade nebude participovať na financovaní,“ zdôraznil s tým, že zástupcovia štátu budú požadovať presný termínový plán o tom, ako si väčšinový akcionár predstavuje dokončenie tretieho bloku. Kým sa jadrová elektráreň v Mochovciach nedokončí, štátu ako akcionárovi nie sú vyplácané dividendy. „Banky, ktoré to financujú, tiež majú nejaké očakávania návratnosti úverov,“ dodal Žiga, ktorý poukázal aj na aktuálny trend rastúcich cien elektriny na svetových trhoch. „Očakávam, že do desiatich rokov by sme mohli vidieť dividendy,“ uzavrel. Horúca hydroskúška Slovenské elektrárne ukončili horúcu hydroskúšku. Oproti harmonogramu trvala o mesiac a pol dlhšie najmä z dôvodu neplánovanej falošnej aktivácie hasiaceho systému. Po ukončení prebiehajúcej veľkej revízie bude blok pripravený na pokračovanie do etapy aktívnych skúšok s palivom. Celý priebeh horúcej hydroskúšky sledovali inšpektori Úradu jadrového dozoru (ÚJD). Finálne stanovisko vydá ÚJD po posúdení požadovaných analýz a záverečného vyhodnotenia programu skúšky verifikovanej vedeckým vedením spúšťania. Ďalšie testy Slovenské elektrárne po horúcej hydroskúške úspešne vykonali aj takzvanú integrálnu skúšku pevnosti a tesnosti hermetickej zóny 3. bloku. Pri tomto teste sa hermetická zóna, ktorú tvorí železobetónová konštrukcia budovy primárneho okruhu so stenami hrubými 1,5 metra, natlakovala na 150 kilopascalov (úroveň tlaku vody v hĺbke 15 metrov) a merala sa pevnosť stien a stropov na hranici hermetickej zóny a jej odolnosť voči únikom plynov. Spoločnosť už vykonala aj funkčné skúšky zariadení primárneho okruhu a sekundárneho okruhu, skúšky bezpečnostných systémov, vzduchotechniky, elektročastí, systémov kontroly a riadenia, ako aj ďalších systémov. Preverili aj systémy a opatrenia vyplývajúce zo záťažových testov. Odborníci porovnávali všetky získané údaje s údajmi v projektovej a sprievodnej dokumentácii zariadení. Svetlo na konci tunela? Na stavbe v súčasnosti pracuje viac ako 3500 zamestnancov a dodávateľov, z toho približne dve tretiny na treťom bloku a zvyšok na štvrtom bloku. Tretí blok je dokončený na 98,8% a štvrtý na 84,6%. „Dobrou správou je, že súčasná cena elektriny na burzách vytvára všetky predpoklady na to, aby spoločnosť Slovenské elektrárne po uvedení oboch blokov do prevádzky dosahovala výborné hospodárske výsledky, splatila úvery a začala akcionárom vyplácať dividendy,“ uviedol šéf elektrární Branislav Strýček. Vyšetrovanie podvodov V pondelok 15. apríla 2019 v súvislosti s dostavbou Mochoviec zasahovala aj Finančná polícia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Na letisku v Bratislave zadržala občana Talianska, ktorého obvinila z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti. Okrem tohto zadržaného vzniesol vyšetrovateľ Špecializovaného tímu národnej jednotky finančnej polície NAKA obvinenie ešte voči ďalšiemu občanovi Talianska. Podľa medializovaných informácií sú obvinenými osobami bývalí šéfovia SE Paolo Ruzzini a Nicola Cotugno. Ich konaním súvisiacim s hospodárením s majetkom elektrární vznikla podľa polície škoda viac ako 22 miliónov eur. Policajti ešte v lete 2014 uskutočnili raziu v SE, ktorá mala byť súčasťou vyšetrovania vo veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Neskôr NAKA uskutočnila raziu aj v súvislosti s prevádzkou vodnej elektrárne Gabčíkovo a napokon v roku 2016 kvôli vyšetrovaniu dodávateľských firiem pre dostavbu 3. a 4. bloku Mochoviec.
-
O realizácii projektu HUSKAT sa rozhodne v najbližších týždňoch
12.4.2019Minulý týždeň sa spustilo tretie kolo prideľovania kapacít projektu HUSKAT. Ak sa preukáže záujem trhu, od roku 2022 by mohlo potrubie s Maďarskom prepravovať dvojnásobný objem plynu v smere na Slovensko. Rakúšania však tento projekt odmietajú a chcú vylepšiť priame spojenie s Maďarskom. Agentúra ACER tento týždeň rozhodla, že aj konkurenčný projekt musí prejsť skúškou ohňom na trhu. Slovensko-maďarské plynové prepojenie bolo spustené do prevádzky v roku 2015. Hoci formálne sa vďaka nemu posilnila energetická bezpečnosť krajín v našom regióne a zvýšila likvidita trhu s plynom, technické a kapacitné možnosti plynovodu nie sú vôbec využité. Toto môže zmeniť projekt HUSKAT, ktorý by slúžil na prepravu zemného plynu z Čierneho mora na Slovensko a ďalej do Rakúska. Projekt HUSKAT je súčasťou desaťročného plánu rozvoja prepravnej siete Eustream. Jeho realizácia sa odhaduje medzi rokmi 2022 až 2037. Spoločnosť Eustream spoločne s ďalšími prevádzkovateľmi prepravných sústav, Magyar Gáz Tranzit (MGT) a Gas Connect Austria, v priebehu roka 2017 testovali dopyt po prírastkových kapacitách. Odozva trhu v smere z Maďarska na Slovensko a ďalej do Rakúska bola pozitívna. V nadväznosti na indikatívny dopyt bola vypracovaná štúdia projektu HUSKAT, ktorý od roku 2022 predpokladá zvýšenie technickej prepravnej kapacity prepojenia s Maďarskom. Pevná výstupná kapacita v prepojovacom bode Veľké Zlievce by mala výhľadovo dosiahnuť úroveň 14,65 miliónov m3 plynu denne a pevná vstupná kapacita 14,65 miliónov m3 denne. Podľa technickej štúdie sa náklady na strane slovenského prepravcu odhadujú na viac než 58 miliónov eur. Alternatívna alokácia v jednotlivých kolách Eustream sa spolu s ďalšími prevádzkovateľmi následne dohodli na spôsobe prideľovania kapacít, ktoré prebiehajú inak ako bolo zvykom. Tradičné aukcie vystriedala tzv. alternatívna alokačná metóda, ktorú umožňuje európsky sieťový predpis CAM (nariadenie EK č. 2017/459). Tento mechanizmus sa ukázal ako vhodnejší, lebo HUSKAT sa týka viac ako dvoch vstupno-výstupných systémov a ponuky sa predkladajú na viacerých prepojovacích bodoch. Podľa pravidiel sa alternatívny spôsob alokácie týka obdobia maximálne 15 rokov od začiatku prevádzky. V rámci alternatívnej alokačnej metódy ponúkajú operátori kapacity v jednotlivých ponukových kolách. Prvé kolo sa uskutočnilo vlani koncom augusta. Záujemcovia si mohli rezervovať prepravnú kapacitu na prepojovacích bodoch Veľké Zlievce/Balassagyarmat a Baumgarten. Premiérové kolo ekonomické opodstatnenie ešte nepotvrdilo. V druhom kole, ktoré sa konalo v októbri 2018, už prevádzkovatelia označili procedúru za úspešnú. Podľa spoločnosti Eustream boli ponúknuté prepravné kapacity z Maďarska na Slovensko v plnej miere zarezervované na obdobie siedmich rokov a čiastočne aj na ďalšie obdobie. „Celkový dopyt počas októbrového druhého kola predkladania ponúk presiahol úroveň 4,29 mld. m3 ročne v období od októbra 2022 do septembra 2029,“ zhodnotil výsledky druhého kola Eustream. Domáci prepravca však zároveň pripomenul, že finálne potvrdenie rezervácií kapacít očakáva do konca marca 2019. Úspešní uchádzači z predchádzajúcich kôl mali totiž právo odstúpiť od zmluvy. Časť držiteľov kapacity v smere z Maďarska na Slovensko sa rozhodla predmetné právo uplatniť, v dôsledku čoho sa slovenský a maďarský prepravca plynu rozhodli vyhlásiť tretie kolo alokačnej procedúry, ktoré trvá od 5. do 17. apríla 2019. Uvoľnenie kapacít vytvára priestor pre neúspešných kandidátov z minulých kôl. Agregované výsledky prideľovania kapacít v rámci tretieho kola by sa mala verejnosť dozvedieť 19. apríla 2019. Výsledok tretieho kola môže byť jedným z rozhodujúcich faktorov pre ďalšiu budúcnosť projektu HUSKAT. Všetci traja prevádzkovatelia sa dohodli na tom, že postup mechanizmu prideľovania kapacít sa ukončí 3. mája 2019. Ponuky možno predkladať do konca apríla. V prípade prijatia investičného rozhodnutia sa musia prijať opatrenia pre zvýšenie technickej prepravnej kapacity nielen s Maďarskom, ale aj Rakúskom. Súčasná kapacita v prepojovacom bode Baumgarten takisto nie je dostačujúca. Z výsledkov nezáväzného dopytu v roku 2017 vyplynulo, že na strane Eustreamu je potrebná prírastková kapacita 187,2 GWh/denne. S alebo bez Slovenska? Konkurenciou projektu HUSKAT je samostatný projekt HUAT. Ten by slovenské územie obchádzal, ale vyžadoval by si značné investície do infraštruktúry maďarsko-rakúskeho obojsmerného prepojenia. Maďarský regulačný úrad MEKH vyhodnotil výšku potrebných nákladov ako ekonomicky nerentabilnú. Prevádzkovateľovi tamojšej prepravnej sústavy štátnej firme Földgázszállító Zrt (FGSZ) nariadil, aby projekt pozastavil a to aj napriek tomu, že projekt bol úspešný v Open Season a jeho kapacita je väčšia ako HUSKAT. Negatívne rozhodnutie zdôvodnil tým, že konkurenčný HUSKAT predstavuje z pohľadu operátora menšie investičné riziko a navyše by oživil doposiaľ komerčne nevyužívanú infraštruktúru. To sa však nestretlo s pochopením na rakúskej strane. Gas Connect Austria, ktorej väčšinovým vlastníkom je OMV, podala sťažnosť na Agentúru pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER). HUAT bol totiž súčasťou projektu ROHUAT, ktorým sa malo cez Maďarsko obojsmerným plynovodom prepojiť Rakúsko s Rumunskom. V otvorenom liste Gas Connect Austria argumentuje, že rozdelením projektu ROHUAT na čiastkové projekty HUSKAT a ROHU sa celková prepravná tarifa nezníži, ako sa predpokladá, ale naopak bude znamenať zdraženie. Hlavná výhoda preferovaného projektu HUSKAT ako „lacnejšieho“ z uvažovanej dvojice by sa týmto zmazala. ACER rozhodol, že HUAT čaká testovanie na trhu Keďže rozhodnutie o koordinovanom postupe nebolo dosiahnuté do 6 mesiacov od podania návrhu, zodpovednosť musel na seba prevziať ACER. Rozhodnutie ACER ale treba vnímať v istých mantineloch. Úlohou agentúry nebolo rozhodovať o technických alebo ekonomických výhodách HUAT a ani o tom, či sa investícia uskutoční alebo nie. ACER mal definovať parametre ekonomického testovania. V polovici februára 2019 sa zástupcovia ACER stretli s predstaviteľmi dotknutých prevádzkovateľov prepravných systémov a národných regulátorov, aby spoločne prediskutovali prístup a posudzovanie jednotlivých parametrov. ACER vydal rozhodnutie 9. apríla 2019. V ňom ACER schvaľuje návrh realizovať procedúru prideľovania prírastkovej kapacity v prepojovacom bode Mosonmagyarövár z Maďarska do Rakúska. Tým chce ACER docieliť, aby sa projekt otestoval, prípadne aj implementoval na základe pravidiel, ktoré sú v súlade s projektmi iných prírastkových kapacít firiem Gas Connect Austria a FGSZ bez ohľadu a to, či sa dopĺňajú alebo sú si konkurenciou. HUAT vs. HUSKAT - mozaika názorov tretích strán K projektu HUAT sa vyjadrili aj tretie strany. Central European Gas Hub (CEGH) podporuje prírastkovú kapacitu projektu HUAT. Hlbšia integrácia trhov medzi Rakúskom a Maďarskom by podľa CEGH prispela k zníženiu cien medzi plynárenskými hubmi v oboch krajinách. HUAT vníma pozitívne aj chorvátsky regulátor HERA, podľa ktorého má investícia potenciál zvýšiť diverzifikáciu dodávok plynu a posilniť likviditu trhu. Francúzska skupina Engie uviedla, že projekt HUAT je potrebné vnímať v širšom kontexte. Držitelia kapacít projektu HUAT, resp. HUSKAT, si podľa jej názoru dnes nemôžu byť istí tým, či hlavný zdroj plynu pre uvažované prepojenia bude vôbec k dispozícii. Engie argumentuje regulačnými obmedzeniami v Rumunsku, ktoré by mohli podkopať ďalšiu fázu projektu ROHU medzi Maďarskom a Rumunskom. Firma tiež doplnila, že stále existuje málo informácií o harmonograme, technickým špecifikáciách, či podmienkach prístupu k novému plynovodu, ktorý by privádzal plyn do Maďarska cez TurkStream. Slovenská spoločnosť Eustream projekt HUAT odmieta. Ako dôvod uvádza ekonomické dôsledky aj niektoré regulačné aspekty. Proces prírastkovej kapacity HUAT môže podľa slovenského prepravcu negatívne ovplyvniť konkurenčnú trasu projektu HUSKAT, ktorá finišuje s procedúrou alternatívnej alokačnej metódoy. Úrad pre regulácii sieťových odvetví (ÚRSO) zaslal do ACER pripomienku, v ktorej sa stotožňuje s názorom spoločnosti Eustream. Maďarská spoločnosť MFGK nepodporuje HUAT kvôli rastúcej neistote v súvislosti s ťažbou plynu na morskom dne v Rumunsku. Podobne ako Engie tak upozornila na tamojšiu reguláciu, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť cenové a daňové podmienky pre offshore producentov zemného plynu v krajine. MET Austria je zase toho názoru, že akákoľvek aukcia vyžadujúca si záväzky vo vzťahu k projektu HUAT by sa mala uskutočniť až potom, čo sa vyjasní budúcnosť hlavných projektov v danom regióne. Tým má na mysli konečné investičné rozhodnutie pre LNG terminál Krk, ukončenie procesu Open Season pre ROHU alebo prebiehajúce záverečné kolo v rámci alternatívnej alokačnej metódy projektu HUSKAT. K podporovateľom HUAT sa radí aj rakúske OMV. Hoci skupina RWE považuje HUSKAT za vhodnejší projekt z pohľadu rozvoja vlastného portfólia, HUAT nezavrhuje. So zámerom vybrať si ekonomicky lepšiu možnosť sa RWE prikláňa k tomu, aby v júli 2019 prebehla alokačná procedúra po prírastkovej kapacite.ACER zároveň uviedol, že v prípade pozitívneho výsledku ekonomického testu pre projekt HUAT by ho rakúsky a maďarský prevádzkovateľ plynovodov mali implementovať do októbra 2024 a vyhnúť sa ďalším omeškaniam. Budúcnosť projektu HUSKAT, ktorým by existujúce prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom mohlo získať komerčný význam, je preto stále otvorená. Dnes je zrejmé, že význam potrubia s Maďarskom by mal zásadným spôsobom posilniť Severojužný plynárenský koridor. Plyn z Čierneho mora by sa tak prostredníctvom aj slovenskej infraštruktúry mohol dostal nielen do Rakúska, ale aj ďalej do Poľska (prepojenie so Slovenskom je momentálne vo výstavbe), prípadne na ďalšie potenciálne trhy v pobaltských štátoch alebo napríklad vo Fínsku.Tvrdý boj o smerovanie budúcich tokov zemného plynu a prepravné tarify v našom regióne potvrdzuje aj vývoj okolo ďalšieho regionálneho projektu BACI medzi Rakúskom a Českom, ktorý by zase mohol ohroziť Eustream.
-
Zákon o energetickej hospodárnosti budov spozná elektromobilitu. Čo ďalšie sa zmení?
11.4.2019Novým a významne obnoveným budovám pribudne od roku 2025 povinnosť postaviť nabíjaciu stanicu pre elektrické vozidlá. Koľko to bude stáť a ako to ovplyvní bytovky na slovenských sídliskách? Do zákona sa majú zaviesť nové pojmy ako systém automatizácie a riadenia budovy, chýba však používanie schémy pre indikátor inteligentnej pripravenosti budov. Slovenská legislatíva musí flexibilne reagovať na všetky zmeny na úrovni EÚ. V súčasnosti sa rozbieha rozsiahly proces transpozície smernice o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ) a smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ), ktoré boli prijaté v závere minulého roka. Ministerstvo dopravy a výstavby SR už pripravilo návrh novely zákona o energetickej hospodárnosti budov (č. 555/2005), ktorého znenie máme k dispozícii. Ak navrhovaný zákon prejde legislatívnym procesom, účinnosť nadobudne 10. marca 2020. To je termín, do ktorého musia členské štáty EÚ transponovať európsku smernicu 2018/884. Lavína veľkých i malých zmien v domácej energetickej legislatíve, ktorú zohľadňujú zmeny oboch smerníc, bola aj predmetom diskusie vlaňajšieho stretnutia platformy ENERGOKLUB®. Rozšírené opatrenia pre energetickú hospodárnosť Novela z dielne rezortu dopravy prináša viacero noviniek. Spresňuje napríklad definíciu technického systému budovy. Pod týmto pojmom sa rozumejú technické zariadenia budovy na vykurovanie, chladenie a vetranie, na prípravu teplej vody, ale aj na automatizáciu alebo výrobu elektriny vrátane systémov, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie. Smernica už všetky spomenuté systémy považuje za štandardné vybavenie nových, ako aj existujúcich budov po ich významnej obnove v horizonte najbližších rokov (už do roku 2030). Významná obnova je definovaná ako obnova technického systému budovy, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstarávanie nového porovnateľného zariadenia budovy. Opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov sa rozšírili o systém automatizácie a riadenia prevádzky budovy. Ten sa má stať novým štandardom pre nové budovy, resp. budovy po významnej obnove.
-
Kotly na biomasu nie sú pre domácnosti ťahákom
10.4.2019Vo štvrtom kole Zelenej domácnostiam II vydala SIEA 314 poukážok na inštaláciu kotlov na biomasu. Výzva bola ukončená, hoci z vyčleneného objemu finančných prostriedkov sa vyčerpala iba polovica. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhodnotila 4. kolo projektu Zelená domácnostiam II, ktoré sa otvorilo 9. apríla 2019. Vydaných bolo iba 314 poukážok na inštaláciu kotlov na biomasu v celkovej hodnote 465.460 eur. Záujem žiadateľov z mimobratislavských regiónov tak v tomto kole nepresiahol vyčlenenú sumu vo výške 800.000 eur. Kolo bolo uzavreté po 24 hodinách od otvorenia. Šéfka štátnej agentúry napriek tomu vyslovila s výsledkom kola spokojnosť. „Dôležité je, že všetky domácnosti, ktoré kompletne vyplnili žiadosť, získali poukážku na kotly na biomasu a nahradia neekologické kotly na uhlie,“ povedala generálna riaditeľka SIEA Alexandra Velická. Pre zvyšné prostriedky podľa nej nájdu využitie: SIEA ich presunie tak, aby mohli byť alokované ešte tento rok. Takýto výsledok hrá do karát hlavne plynárom. Ministerstvo životného prostredia SR navyše pripravuje samostatné príspevky na plynové kotly, ktorými chce motivovať obyvateľov k výmene starých kotlov spaľujúcich tuhé palivá. Envirorezort z tohto dôvodu musel pristúpiť k úprave Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktorý je momentálne v procese medzirezortného pripomienkového konania. V harmonograme projektu Zelená domácnostiam II sú ešte dve kolá venované kotlom na biomasu. Na budúci týždeň (16. apríla 2019) budú môcť získať domácnosti dotácie na kúpu slnečných kolektorov, týždeň potom (30. apríla 2019) je v pláne kolo zamerané na fotovoltické panely. Celý harmonogram tu. Do platnosti vstúpila zmena podmienok Tento týždeň zároveň SIEA informovala o úprave všeobecných podmienok podpory. Zmena sa týka bytových domov, ktoré chcú využiť poukážky na solárne kolektory a kotly na biomasu. Pribudne im nová povinnosť. „Bytové domy napojené na systémy CZT by mali vopred rokovať s dodávateľom tepla a overiť si, či nie je systém účinný. Bytové domy napojené na systémy, ktoré nie sú účinné, môžu poukážky využiť, ak prevádzkovateľ CZT potvrdí, že inštaláciou nepríde k výraznému zhoršeniu parametrov CZT,“ zdôraznil manažér komunikácie SIEA Stanislav Jurikovič. Potvrdenie od dodávateľa musí byť podľa aktualizovaných podmienok prílohou energetického auditu. Podrobnosti nájdete na oficiálnom webe.
-
Kogeneračky musia zverejňovať viac údajov. SOI plánuje kontroly
10.4.2019Podľa zákona o podpore OZE sú výrobcovia elektriny kombinovanou výrobou povinní zverejňovať viacero informácií o účinnosti zdroja či dodávke tepla pre verejnosť prostredníctvom CZT. Ako sa líšia jednotlivé zariadenia? A ako SOI pristupuje ku kontrole dodržiavania novej povinnosti? Na základe novelizovaného zákona 309/2009 platí pre výrobcov elektriny kombinovanou výrobou nová povinnosť podľa paragrafu 4 ods. 5 písm. c). Výrobca elektriny kombinovanou výrobou (KVET) je povinný zverejniť každoročne do 28. februára na svojom webovom sídle celkovú účinnosť kombinovanej výroby, podiel dodávky tepla centralizovaným zásobovaním teplom (CZT) a podiel dodávky tepla pre verejnosť z celkovej dodávky tepla zabezpečovanej CZT za predchádzajúci kalendárny rok, ak ide o výrobcu elektriny preukazujúceho splnenie podmienok podpory pre rekonštruované alebo modernizované zariadenie. Za nesplnenie tejto povinnosti môže Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) udeliť pokutu od 500 až do 100 000 eur.Aby výrobca elektriny KVET nezabudol na splnenie tejto alebo akejkoľvek inej zákonnej povinnosti, môže využiť napríklad služby portálu legislativnepovinnosti.sk, ktorý upozorňuje široké spektrum regulovaných subjektov na rozsiahle množstvo povinností voči desiatkam inštitúcií. Webové stránky viacerých výrobcov potvrdzujú, že k tejto povinnosti pristúpili zodpovedne. Verejnosť sa tak ľahšie dozvie o parametroch výroby, ktorú odberatelia dotujú prostredníctvom svojich faktúr za elektrinu. Kogeneračné jednotky, ktoré spaľujú predovšetkým zemný plyn alebo uhlie, si napríklad v roku 2017 rozdelili na doplatku sumu asi 115 miliónov eur. Dohľad v praxi
-
ÚRSO zmení ďalšiu vyhlášku. Reaguje na novely zákona o OZE a kogenerácii
9.4.2019ÚRSO plánuje zmeniť vyhlášku 490/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE), vysoko účinnej kombinovanej výroby (VÚ KVET) a biometánu. Oficiálny proces pripomienkovania chce spustiť ešte tento mesiac. ÚRSO plánuje zmeniť vyhlášku 490/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE), vysoko účinnej kombinovanej výroby (VÚ KVET) a biometánu. Oficiálny proces pripomienkovania chce spustiť ešte tento mesiac. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) tým nadväzuje na veľkú novelu zákona 309/2009, ktorú dlhodobo pripravovalo ministerstvo hospodárstva, aj na poslaneckú novelu o tzv. biomasakri. Obe platia od začiatku tohto roka. Zmena vyhlášky sa má predovšetkým týkať spôsobu vedenia evidencie údajov a termínu oznamovania údajov úradu o biomase pri výrobe elektriny spaľovaním biomasy alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie a o spracovanej biomase. Modifikovať sa budú aj požiadavky na kvalitu a parametre biomasy, ktorá sa používa na výrobu elektriny kombinovanou výrobou. Biomasa V decembri 2018 parlament schválil úpravu zákona o OZE a VÚ KVET, ktorou sa má zamedziť spaľovanie kvalitného dreva v zariadeniach na výrobu elektriny aj tepla, za ktoré navyše prevádzkovatelia poberajú dotácie. Novela, ktorú sa v parlamente opakovane snažili presadiť opoziční poslanci, vzišla najmä z iniciatívy lesoochranárskeho združenia VLK. Za obnoviteľný zdroj energie sa tak už podľa definície v § 2 ods. (1) písm. bod 5 zákona 309/2009 považuje len biomasa z dreva, ktoré bolo vypestované ako energetický porast a odpad z drevospracujúceho priemyslu. Formálne vyselektovať odpad z drevospracujúceho priemyslu pritom nie je jednoduché. Samostatný drevospracujúci priemysel nie je na Slovensku presne zadefinovaný. Podľa oficiálnej štatistickej klasifikácie podľa NACE kódov by tak mohlo ísť o viacero činností hneď z niekoľkých divízii, ďalšie by naopak mali byť vylúčené. Faktom zároveň je, že v zákone o podpore OZE je stále aj druhá definícia biomasy podľa § 2 ods. (1) bod d), ktorá zahŕňa aj zvyšky rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, biologicky rozložiteľné zložky komunálneho i priemyselného vrátane lúhu zo spracovania dreva. Hoci nová, užšia zákonná definícia biomasy platí už od začiatku tohto roka, aplikácia ustanovení v praxi a najmä dohľad nad jej dodržiavaním je vysoko problematický. Združenie VLK v marci podalo podnety na prokuratúru na preverenie dodržiavania zákona. Súčasne požiadali poslancov parlamentu, aby vykonali poslanecký prieskum v dvoch súkromných prevádzkach v Bardejove a Topoľčanoch, ktoré spaľujú biomasu na výrobu elektriny, a tiež v ÚRSO. Ďalšie zmeny – biometán, doplatok a príplatok Regulačný úrad sa tiež podľa predbežnej informácie chystá upraviť podmienky pri vydávaní potvrdenia o množstve biometánu výrobcovi, spôsob určenia a použitia koeficientu pre výpočet množstva biometánu a výpočet množstva elektriny vyrobenej z biometánu. Po novom sa tiež ustanoví výpočet rozsahu podpory výrobcovi elektriny z OZE a VÚ KVET vo forme doplatku a príplatku. Navyše má ÚRSO určiť podrobnosti o meraní a určení vyrobenej elektriny a meraní a určení technologickej vlastnej spotreby elektriny, ktoré sú podmienkou pre priznanie doplatku a príplatku.
-
Mochovce: Navýšenie rozpočtu dostavby bude tvrdý oriešok
8.4.2019Dosiaľ schválený rozpočet projektu 3. a 4. bloku nestačí. Bankové úvery aj pôžička od Enelu boli pritom vlani draho vykúpené ústupkami štátu. Hoci projektované náklady nových blokov atómovej elektrárne Mochovce sa pôvodne odhadli len na 1,3 miliardy eur, v dôsledku predlžovania výstavby, reakcie na haváriu vo Fukušime v roku 2011 a z dôvodu nutných dodatočných bezpečnostných opatrení rozpočet narástol na dnešných 5,4 miliardy eur. Túto sumu ešte v marci 2017 odsúhlasili ako konečnú akcionári Slovenských elektrární, ktorými sú so 66 % akcií Slovak Power Holding BV (Enel a EPH) a s 34 % akcií štát zastúpený ministerstvom hospodárstva. Generálny riaditeľ Slovenských elektrární (SE) Branislav Strýček pre týždenník Trend uviedol, že doterajší rozpočet plánujú zvýšiť. Poslankyňa Jana Kiššová (SaS) v pondelok 8. apríla na tlačovej konferencii avizovala, že na dokončenie elektrárne bude údajne treba ďalších minimálne 200 miliónov eur. Okrem nevyplácaných dividend SE je projekt financovaný hlavne z úverov, či už bankových alebo akcionárskych. Vlani sa Slovenským elektrárňam podarilo odložiť splatnosť svojich úverových zmlúv do konca roka 2025, čím sa vyhli potenciálnemu konkurzu. Na oplátku však museli zvýšiť dovtedajšie zabezpečenie úverov a založiť hnuteľný aj nehnuteľný majetok vo výške 5 miliárd eur. To im prakticky znemožňuje získať ďalšie financie na komerčnej báze. Banky tiež podmienili predĺženie splatnosti úverov tým, že do Slovenských elektrární (SE) vložia dodatočné zdroje aj jej akcionári. Vlani v lete poskytol Enel spoločnej firme Slovak Power Holding BV pôžičku vo výške 700 miliónov eur so splatnosťou do januára 2027. Akcionárska pôžička firmy má v prípade konkurzu povahu podriadeného záväzku, čiže jej uspokojenie nasleduje až potom, čo sú na 100 % uspokojené ostatné pohľadávky veriteľov. Enel si však za svoj úver vyžiadal značný ústupok, a to v podobe vzdania sa nárokov na náhradu škody zo strany štátu a tiež podriadením pohľadávok ďalšieho štátneho podniku. Zložité zmluvy
-
Mochovce: Ďalšie meškanie, bezpečnostné otázniky aj novela zákonov
8.4.2019Dokončenie atómovej elektrárne v Mochovciach nejde podľa plánu. Rakúski aktivisti spochybňujú bezpečnosť. Naťahujú sa stavebné aj povoľovacie procesy. Parlament by sa mal zaoberať novelou atómového a stavebného zákona. Výstavba dvoch nových blokov elektrárne Mochovce pôvodne začala ešte v roku 1986. Po havárii v Černobyle, páde socialistického režimu, zásadných hospodárskych zmenách a privatizácii Slovenských elektrární (SE) sa obnovila v roku 2007. Tretí blok mal vyrábať už od roku 2012, ale dosiaľ sa tak nestalo. Najvyšší predstavitelia slovenskej vlády v lete minulého roka v Mochovciach odmietli akékoľvek ďalšie oneskorenie projektu. Tretí blok sa mal spustiť ešte v tomto roku, štvrtý blok mal nasledovať o rok neskôr. Finančná aj časová realita sa však zmenila. Minulý týždeň magazín Trend avizoval rozhovor s generálnym riaditeľom SE, podľa ktorého sa 3. blok elektrárne Mochovce nepodarí tak skoro uviesť do prevádzky. Branislav Strýček to zdôvodnil odporom rakúskych aktivistov v rámci povoľovacieho procesu a tiež meškaním stavebných prác z dôvodu odchodu hlavného dodávateľa stavebnej časti. Technické komplikácie sa však prejavili napríklad počas horúcej hydroskúšky, ktorá sa začala pred Vianocami 2018 a napokon trvala dvojnásobne dlhšie než sa plánovalo. Až po dokončení veľkej revízie a odstránení zistených nedostatkov sa bude môcť pokračovať v príprave projektu na prevádzku. Bezpečnosť v popredí Diskusiu minulý týždeň rozvírila rakúska environmentálna organizácia Global 2000, ktorá je najhlasnejším kritikom dokončenia a spustenia nových blokov v Mochovciach. Aktivisti žiadajú zverejnenie stavebnej dokumentácie a medzinárodnú inšpekciu staveniska. Nedávno zverejnili aj interný materiál spoločnosti Slovenské elektrárne (SE). Uvádzajú sa v ňom nápravné opatrenia prijaté v reakcii na 47 odporúčaní technickej podpornej misie organizácie WANO, ktorá sa uskutočnila ešte v máji 2017. Rakúske médiá pred pár dňami priniesli viaceré tvrdenia aj bývalého pracovníka na mochoveckom projekte o bezpečnostných nedostatkoch a obrovských rizikách, ktoré sa údajne podceňujú. Slovenské elektrárne aj Úrad jadrovej bezpečnosti SR (ÚJD) informácie označili za falošné až poplašné správy. Tvrdenie o nedostatočnej bezpečnosti železobetónovej obálky nového rektora považujú Slovenské elektrárne za zavádzajúce. „Zo strany Global2000 [to] ukazuje na absolútnu neznalosť komplexných projektov zvyšovania seizmickej odolnosti rozostavaných aj existujúcich jadrových elektrární a na cielené šírenie strachu a paniky medzi obyvateľmi Rakúska a Slovenska,“ uviedli vo svojej tlačovej správe. Firma dodala, že nedávne testy tesnosti hermetickej zóny elektrárne potvrdili vynikajúce výsledky. „Hoci ÚJD SR opakovane vyjadril nespokojnosť s riadením procesu dostavby EMO 3, 4 zo strany manažmentu spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., a z dôvodu nedostatočnej kontroly na strane držiteľa povolenia vykonáva dôkladnú hĺbkovú kontrolu v podstatne väčšom rozsahu ako je bežné, ÚJD SR dôrazne trvá na svojich predchádzajúcich vyhláseniach, že ak nebudú splnené všetky požiadavky na jadrovú bezpečnosť a s pozitívnym výsledkom odskúšané všetky systémy elektrárne, uvádzanie do prevádzky, ktoré sa začína zavezením jadrového paliva do reaktora, nepovolí,“ zdôraznil vo svojom stanovisku Úrad jadrového dozoru. Konania má odblokovať poslanecká novela Problémy pri povoľovacom procese, ktoré uvádza aj šéf SE, potvrdzuje návrh novely atómového a stavebného zákona. Tú ešte v marci predložili poslanci strany SMER-SD Róbert Puci a Maroš Kondrót. Chcú urýchliť nielen budúce, ale aj už prebiehajúce správne konania, ktoré sa vedú na ÚJD. S odvolaním na nezáväzné odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o správnych konaniach týkajúcich sa veľkého počtu osôb a odporúčanie o dobrej verejnej správe by sa malo viac procesných úkonom (výzvy, upovedomenia, predvolania alebo iné písomnosti) doručovať účastníkom formou verejnej vyhlášky, t. j. vyvesením na úradnej tabuli, a nie personalizovanou poštou. Pri uvádzaní jadrových zariadení do prevádzky dnes platí, že súhlas na ďalšiu etapu vydá ÚJD po predložení písomnej žiadosti až po posúdení správy o vyhodnotení predchádzajúcej etapy. Podľa návrhu novely sa na vydanie súhlasu na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky nemá vzťahovať správny poriadok. Ani pri ďalších postupoch a rozhodnutiach v konaniach sa viac nemajú aplikovať ustanovenia tohto predpisu o upovedomení, možnosti sa vyjadriť, obnove konania či preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Priestor pre reakciu zo strany zahraničnej organizácie aktivistov, ktorá je účastníkom konania, by sa tak značne zúžil. ÚJD je však nielen dozorným orgánom v oblasti jadrovej bezpečnosti, ale tiež špeciálnym stavebným úradom pri stavbách jadrových zariadení a vo viacerých prípadoch tak dochádza k paralelným konaniam. Navrhovaná výluka mimoriadnych opravných prostriedkov sa má vzťahovať aj na niektoré konania o vydanie povolení podľa stavebného zákona, najmä povolenia na predčasné užívanie stavby, súhlasu na dočasné užívanie stavby, skúšobnú prevádzku, kolaudačné rozhodnutie a ich zmeny. Poslanci parlamentu Púci a Kondrót tiež navrhli obmedziť predkladanie duplicitných stanovísk či požiadavku dosiahnutia dohody s dotknutými orgánmi v stavebnom konaní. Ak sa novelu atómového a stavebného zákona podarí schváliť, platiť by mala už od 1. augusta 2019. O otázkach súvisiacich s navýšením rozpočtu projektu dostavby elektrárne Mochovce sa viac dočítate v tomto článku.
-
Eustream pomôže s unbundlingom na Ukrajine
7.4.2019Na reforme ukrajinského trhu s plynom bude so štátnym Naftogazom a ďalšími firmami spolupracovať aj päť európskych prepravcov vrátane spoločnosti Eustream. Ukrajinské energetické spoločnosti Naftogaz, Ukrtransgaz a Mahistralni Gazoprovody Ukrainy ohlásili vytvorenie pracovnej skupiny s piatimi poprednými európskymi prevádzkovateľmi prepravných sústav. Jej súčasťou je aj slovenský prepravca Eustream. Cieľom skupiny je pomôcť Ukrajine s prebiehajúcim procesom unbundlingu. „Spolupráca si kladie za cieľ pomôcť ukrajinskej strane s vytvorením nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete v zmysle európskych pravidiel, pričom európski partneri sa budú môcť následne zapojiť aj do jeho prevádzkovania,“ konštatuje sa v tlačovej správe publikovanej na webe Naftogazu. Členmi pracovnej skupiny sú nasledovní operátori: GRTgaz S.A. (Francúzsko), N.V. Nederlandse Gasunie (Holandsko), Snam S.p.A. (Taliansko), Eustream, a.s. (Slovensko) a Fluxys S.A. (Belgicko). V súčasnej fáze budú odborníci zo spomenutých spoločností podporovať vytvorenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej sústavy na Ukrajine vrátane jeho aplikácie pre certifikáciu u ukrajinského regulátora (NEURC) a Sekretariátu energetického spoločenstva (Energy Community Secretariat). Prispieť majú aj k plánu modernizácie prepravnej sústavy s cieľom zabezpečiť technickú spoľahlivosť a efektivitu. Európski prepravcovia majú poskytovať poradenstvo a zúčastňovať sa na spoločných zasadnutiach predstavenstva Naftogazu a komisie pre unbundling v rámci dozornej rady. O ďalšej spolupráci prevádzkovateľov so spoločnosťou Mahistralni Gazoprovody Ukrainy sa bude rokovať samostatne.
-
Pôsobnosť pravidiel EÚ sa rozširuje aj na plynovody z tretích krajín
5.4.2019Europoslanci odsúhlasili revíziu plynárenskej smernice, ktorá sa týka aj napredujúcej výstavby plynovodu Nord Stream 2. Národné štáty budú môcť udeliť výnimku do jedného roka od nadobudnutia účinnosti novej legislatívy. Európsky parlament vo štvrtok (4.4.) schválil novelizáciu smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom výraznou väčšinou hlasov 465 (za): 95 (proti): 68 (zdržalo sa hlasovania). Vlastníctvo plynárenských prepravných sietí a dodávaného plynu musia byť na základe pravidiel Európskej únie oddelené, pričom tento princíp unbundlingu by sa mal na základe revidovanej smernice vzťahovať aj na plynovody, ktorých začiatok je mimo územia EÚ. Podobne ako plynárenská infraštruktúra v rámci EÚ by sa mali sprístupniť väčšiemu počtu operátorov. Benefity by mali pocítiť aj odberatelia, a to vďaka zvýšeniu konkurencie a zníženiu cien. Novela zároveň stanovuje právny rámec pre budúce projekty výstavby plynovodov so štátmi za hranicami Európskej únie - vrátane Spojeného kráľovstva, keď sa stane treťou krajinou. Odchýlky pre nové plynovody Smernica poskytuje Európskej komisii výlučnú právomoc v oblasti dohôd o výstavbe nových plynovodov s tretími krajinami a udeľovania výnimiek. Komisia by mala členskému štátu, na území ktorého sa má nachádzať vstupný bod do plynárenskej siete EÚ, povoliť zahájenie rokovaní s treťou krajinou, pokiaľ daný projekt nie je v rozpore s úniovým právom, nepoškodí hospodársku súťaž a neohrozuje bezpečnosť dodávok plynu. Komisia bude musieť pred udelením akejkoľvek výnimky z uplatňovania pravidiel EÚ, ktoré sa týkajú napríklad oddeleného vlastníctva infraštruktúry a prepravovaného plynu či povinnosti sprístupniť prepravnú infraštruktúru väčšiemu množstvu prevádzkovateľov, konzultovať žiadosť so zainteresovanými členskými štátmi, ktoré by mohli byť investíciou dotknuté. Samotná autorizácia výnimky však bude v právomoci Európskej komisie. Udeľovanie výnimiek pre existujúce plynovody, ktoré budú napojené na európsku plynárenskú sieť pred účinnosťou novej smernice, zostane dočasne v kompetencii členských štátov a ich národných regulačných úradov. Vnútroštátne orgány budú môcť udeľovať výnimky za predpokladu, že nedôjde k poškodeniu hospodárskej súťaže, a iba v rámci prvého roka po nadobudnutí účinnosti nových pravidiel. Odchýlka z pravidiel EÚ, ktorú udelí členský štát, má byť časovo obmedzená na najviac 20 rokov na základe objektívneho odôvodnenia, pričom môže byť v odôvodnených prípadoch obnovená. Revidovanú smernicu o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ešte musia po Európskom parlamente formálne odobriť aj členské štáty v Rade EÚ. Schválený text bude následne zverejnený v Úradnom vestníku EÚ a po dvadsiatich dňoch nadobudne účinnosť. K tomu by mohlo dôjsť v priebehu mája až júna 2019. Členské štáty budú mať následne deväť mesiacov na zosúladenie vnútroštátnych predpisov s novým znením smernice. Nord Stream 2 Proti úprave pravidiel, ktorú ešte v novembri 2017 predložil Brusel, sa dlhé mesiace stavali najmä Nemecko a Rakúsko, ktoré podporujú výstavbu Nord Streamu 2 a nechceli jeho dokončenie ohroziť. Naopak Poľsko, Slovensko a pobaltské štáty Brusel podporovali. Česká republika postupne svoj negatívny názor voči výstavbe Nord Streamu 2 zmenila, keďže z obchodného hľadiska pri zmene tokov plynu v Európe zarobí. Aktuálne rumunské predsedníctvo v Rade EÚ urýchlilo trilaterálne rozhovory európskych inštitúcií o revízii smernice a po niekoľkých ústupkoch a úpravách napokon kompromisné znenie odobril aj Berlín. Pravidlá tretieho energetického balíka sa teda budú vzťahovať aj na teritoriálne vody členského štátu, na území ktorého sa nachádza prvé miesto pripojenia k sieti členských štátov, čo v prípade projektu Nord Stream 2 predstavuje práve Nemecko. Zvyšná časť potrubia medzinárodného plynovodu sa už praivdlami EÚ riadiť nemusí, a bude pravdepodobne vecou bilaterálnych dohôd. Prijatie jasných európskych pravidiel bolo podstatné aj pre Dánsko, ktoré dosiaľ nevydalo povolenie pre výstavbu potrubia cez svoje teritoriálne vody. Národná energetická agentúra ešte stále vyhodnocuje environmentálne vplyvy pre pôvodnú aj alternatívnu trasu okolo ostrova Bornholm, ktorá by mala prechádzať len cez dánsku exkluzívnu obchodnú zónu. Výstavba plynovodu Nord Stream 2 medzitým rýchlo napreduje. Na svojom mieste je už nainštalovaných viac než 800 kilometrov potrubia, čo je viac než tretina celkovej dĺžky projektu. Náklady by mali dosiahnuť 9,5 miliardy eur. Podľa oficiálneho harmonogramu by sa mal dokončiť ešte v priebehu tohto roka. Práve moment dokončenia bude dôležitý, aby mohol získať národnú výnimku z pravidiel európskej legislatívy. Zemný plyn pokrýva 1/4 spotreby energie v EÚ Zemný plyn sa v Európe využíva hlavne na vykurovanie a tiež na výrobu elektriny. Táto surovina pokrýva až štvrtinu energetickej spotreby v Európskej únii, pričom až 70 % plynu sa do EÚ dováža z tretích krajín. Ide predovšetkým o Rusko (47 %), Nórsko, Alžírsko a Líbyu. Vzhľadom na pokles ťažby plynu na území členských štátov sa v ďalších rokoch očakáva rast jeho dovozu. Spotreba zemného plynu na Slovensku dosiahla v roku 2017 úroveň 5,1 miliardy metrov kubických, z toho 98 % sme doviezli. Domáce ťažba tejto suroviny bola na úrovni 90 miliónov m3. Až 89 % zemného plynu sa do EÚ dostáva prostredníctvom plynovodov. Zvyšok tvorí skvapalnený zemný plyn (LNG) prevážaný loďami. V závislosti od vývoja cien LNG zatiaľ nebola Európa lukratívnou destináciou pre jeho prepravcov. Svetový trh s LNG očakáva predovšetkým nástup Číny, ktorá by mala v nasledujúcej dekáde predbehnúť Japonsko a stať sa najväčším dovozcom skvapalneného plynu.
-
Najväčšia tepláreň v Banskej Bystrici chystá modernizáciu. Končí jej nárok na doplatok
4.4.2019Tepláreň Radvaň z portfólia STEFE plánuje výmenu kogeneračnej jednotky. Koncom novembra 2019 jej totiž po 15 rokoch vyprší právo na doplatok. Po rekonštrukcii ho bude môcť ďalej poberať. Tepláreň Radvaň zásobuje teplom husto obývané sídliská v Banskej Bystrici. Spoločnosť STEFE Banská Bystrica, ktorá je súčasťou rakúskej energetickej skupiny Energie Steiermark AG, sa rozhodla pre výmenu plynovej spaľovacej turbíny s inštalovaným výkonom 5,2 MW a spalinovým kotlom s tepelným výkonom 8900 kW. Zariadenie bolo pôvodne uvedené do prevádzky ešte v roku 1999 a po následnej rekonštrukcii spustené v novembri 2004. Keďže ide o vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), dostáva podporu formou výkupnej ceny. Tá sa skladá z doplatku, na ktorý prispievajú všetci odberatelia elektriny, a z ceny na straty, ktorú dosiaľ vyplácali regionálni distribútori. V roku 2017 bol napríklad teplárni Radvaň vyplatený doplatok za elektrinu vo výške takmer 600 tisíc eur. Hoci presná výška doplatku sa každoročne líši v závislosti od výroby, počas obdobia 15 rokov by mohla predstavovať dotáciu od spotrebiteľov vo výške približne 9 miliónov eur. Minulý rok vykázala spoločnosť celkovú účinnosť kombinovanej výroby na úrovni 90,67 % a podiel dodávky tepla pre verejnosť prostredníctvom CZT predstavoval necelých 38 %. Nárok na podporu mala mať kogeneračná jednotka v teplárni Radvaň len do 30. novembra 2019. Vďaka minuloročnej novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kogenerácie, konkrétne novému § 3c, bude môcť po modernizácii opäť poberať doplatok ďalších 15 rokov a nemusí v prípade záujmu o podporu súťažiť v aukcii. Víťazom tendra na modernizáciu zdroja sa stala spoločnosť Engul z Martina. Predmetom dodávky je trojica kogeneračných jednotiek na báze spaľovacích plynových motorov. Hodnota zákazky je 3,85 milióna eur bez DPH. Súčasťou služieb je montáž zariadenia so skúškami a uvedením do prevádzky či zaškolenie obsluhy. Dodávateľ by mal stihnúť inštaláciu a naštartovanie technológie do začiatku novej vykurovacej sezóny. Odkúpili aj zdroj na biomasu Tepláreň Radvaň dodáva teplo pre každého piateho odberateľa v Banskej Bystrici. Ide predovšetkým o trojicu veľkých sídlisk: Radvaň, Fončorda a Podlavice. V areáli teplárne sa nachádza aj biomasová kotolňa, ktorú dlhodobo prevádzkoval externý subjekt, spoločnosť innogy Solutions. Od januára 2019 sa novým vlastníkom zdroja stala spoločnosť STEFE ECB. Hodnota transakcie nebola zverejnená. Nová akvizícia je prirodzeným krokom. Kotolňa s inštalovaným výkonom 2x4 MW sa nachádza len niekoľko metrov od teplárne Radvaň, ktorá je od spustenia výroby tepla v roku 2012 jej výlučným odberateľom. Objem výroby tepla v kotolni je dlhodobo stabilný. V roku 2017 bol na úrovni 33 GWh. Po skončení vykurovacej sezóny plánuje nový vlastník optimalizačné opatrenia. Po vlaňajšej revízii zdroja avizuje spoločnosť ďalšie opatrenia v oblasti údržby. Zaobstarať chce novú pec a váhu na meranie vlhkosti štiepky. Do roku 2025 budú inštalované e-filtre kvôli splneniu emisných limitov.
-
Poukážky na tepelné čerpadlá sa minuli za štyri minúty
3.4.2019V treťom kole Zelenej domácnostiam II bolo rozdaných 265 poukážok na inštaláciu tepelných čerpadiel. Za poukážkami na tepelné čerpadlá sa zaprášilo. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhodnotila tretie kolo projektu Zelená domácnostiam II zo dňa 2. apríla 2019. Kolo bolo uzatvorené po necelých 4 minútach od spustenia, kedy záujem o podporu prekročil vyčlenenú sumu 800 000 eur. O príspevky mohli opäť žiadať iba domácnosti z regiónov mimo Bratislavského samosprávneho kraja. Dlhodobý trend naznačuje, že záujem o inštaláciu tepelných čerpadiel rastie. „K rýchlemu uzatvoreniu tretieho kola prispel aj fakt, že bolo vyhlásené po piatich mesiacoch od posledného kola pilotného projektu. Ďalší žiadatelia o podporu na tepelné čerpadlá môžu o poukážky požiadať 7. mája 2019 a počas nasledujúceho polroka ešte 3-krát,“ informovala generálna riaditeľka SIEA Alexandra Velická. Najbližšie budú môcť domácnosti získať poukážky na inštaláciu kotlov na biomasu. Štvrté kolo Zelenej domácnostiam II sa uskutoční 9. apríla s rozpočtom 800.000 eur. O týždeň neskôr nasleduje kolo venované slnečným kolektorov s rovnakou sumou. Do septembra vyhlási SIEA spolu ešte 20 kôl. Kompletný harmonogram podľa druhu zariadenia a objemu alokovaných prostriedkov nájdete na oficiálnom webe projektu.
-
Výhody vyvoleným zvyšujú účty za elektrinu ostatným
3.4.2019Malá novela cenovej vyhlášky z dielne ÚRSO sa nepáči firmám, asociáciám, štátnym úradom ani opozičnému politikovi. Odborníci hovoria o neodôvodnenom výbere zvýhodnených firiem, vágnosti a nejasných pravidlách, nesúlade s pravidlami o štátnej pomoci, primárnou legislatívou alebo ústavou. ÚRSO tvrdí, že podmienky oproti súčasnosti sprísňuje a dôjde k zníženiu nákladov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) chce štyri podniky - Duslo, Fortischem, OFZ a Slovalco – naďalej zvýhodňovať individuálnou sadzbou tarify za prevádzkovanie systému (TPS) a tarify za systémové služby (TSS) vo výške až do 95 %. Tieto tarify slúžia na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kogenerácie, na dotovanie ťažby a spaľovania uhlia, ale tiež na pokrytie nákladov spojených s reguláciou elektrizačnej sústav. Kým ostatní odberatelia (domácnosti aj firmy) tento rok za TPS a TSS zaplatia sumou takmer 32 eur za každú megawatthodinu spotrebovanej elektriny, štvorica vyvolených môže len necelých 1,6 €/MWh. Viac sa o návrhu ÚRSO, ktorý koliduje s pravidlami EÚ, dočítate v samostatnom článku. Politická kritika Zvýhodnenie sa nepáči opozičnému poslancovi SaS Karolovi Galekovi. „Kým my všetci sa budeme musieť v plnej výške skladať na podporu domáceho uhlia alebo obnoviteľných zdrojov, štyri súkromné firmy iba piatimi percentami,“ upozornil na dnešnej tlačovej konferencii. Takmer 140 miliónov eur, ktoré tieto firmy ušetria, sa tak rozpočíta na všetkých ostatných spotrebiteľov. Pre priemernú domácnosť to predstavuje asi 11 eur ročne. Galek taktiež podčiarkol, že návrh je v rozpore s pravidlami pre udelenie štátnej pomoci a požiadal predsedu ÚRSO Ľubomíra Jahnátka, aby novelu cenovej vyhlášky stiahol. ÚRSO však obvinenia poslanca odmieta s tým, že novela vyhlášky má naopak pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie aj na spotrebiteľov. „Novelou sa podmienky pre priznanie tejto zľavy z TPS, ktorá funguje už roky, sprísňujú, čo v systéme bude znamenať zníženie nákladov pre koncových spotrebiteľov približne o 6 miliónov eur ročne oproti dnešnému stavu,“ uviedol regulačný úrad. Odborné pripomienky Zásadné výhrady voči novele však majú aj odborníci. Protimonopolný úrad (PMÚ) v rámci medzirezortného pripomienkového konania poznamenal, že podporu vo forme individuálnej sadzby TPS možno poskytnúť len v súlade s osobitnými predpismi o štátnej pomoci.
-
MH SR zadotuje úspory energie v podnikoch z Bratislavského kraja
3.4.2019Rezort hospodárstva chystá dotácie pre podnikateľské subjekty pôsobiace v Bratislavskom kraji. Využiť ich budú môcť na opatrenia vyplývajúce z energetických auditov. Vyhlásenie výzvy sa očakáva na jeseň. Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje novú výzvu na realizáciu opatrení, ktoré budú zamerané na podporu energetickej efektívnosti pre podnikateľov z Bratislavského kraja. Na veľtrhu Coneco o tom informovala Kvetoslava Šoltésová zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). Výzva bude cielená na podniky vykonávajúce hospodársku činnosť, v rámci bodovania majú byť zvýhodnení priemyselníci. Agentúra SIEA bude podporný program zastrešovať. Predpokladaný rozpočet výzvy by mal dosiahnuť okolo 300 000 eur. Intenzita pomoci pre malé a stredné podniky bude predstavovať 50 %, pre veľké podniky 40 %. Kvetoslava Šoltésová zdôraznila, že z pohľadu prihlášky nie je sídlo podnikateľa rozhodujúce, no samotná výroba musí prebiehať na území Bratislavského samosprávneho kraja. Podľa Šoltésovej možno očakávať, že financie budú využité na projekty skôr menšieho charakteru. Môže ísť o opatrenia uvedené v energetickom audite ako sú zateplenie budovy, modernizácia energetických zariadení, rekonštrukcia systémov výroby stlačeného vzduchu, rozvodov energie, prípadne modernizácie systému vonkajšieho osvetlenia systému, ktoré prispejú k zníženiu spotreby primárnych energetických zdrojov. Vyhlásenie výzvy je plánované na september 2019. „Oznamujeme to preto takto dopredu, aby podniky boli pripravené,“ poznamenala Šoltésová. Ako ďalej zdôraznila, treba počítať s tým, že samotná výzva, od vyhlásenia po realizáciu a vyhodnotenie, prebehne v relatívne krátkom čase, pretože už na budúci rok v marci sa končí rozpočtové obdobie. Schéma novej výzvy bola minulý týždeň odsúhlasená na úrovni Ministerstva hospodárstva SR. V nadväznosti na to podlieha schváleniu Protimonopolného úradu SR. Podpora je naviazaná na zákon č. 71/2013 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH SR. V roku 2017 bola na jeho základe vyhlásená schéma na vykonanie energetických auditov mikro, malých a stredných podnikov so sídlom v Bratislavskom kraji. Záujem žiadateľov bol však nízky. Šoltésová si to vysvetľuje tým, že ak firmy nevidia šancu získať príspevok tiež na realizáciu opatrení, výzva pre nich nie je zaujímavá.Ďalšia výzva súvisiaca s predmetným zákonom je schéma minimálnej pomoci na podporu zvyšovania energetickej účinnosti distribúcie tepla v Bratislavskom kraji. Ukončená bola koncom februára 2019 a momentálne prebieha realizácia projektov, ktoré musia byť ukončené do konca septembra 2019. Krátky čas na prípravu aj realizáciu výziev je podľa Šoltésovej dôsledkom toho, že financie pochádzajú z rozpočtovej kapitoly MH SR. Z tohto dôvodu sa musia zúčtovať v priebehu jedného rozpočtového roka.
-
ÚRSO prešetruje top doplatok za kogeneráciu
2.4.2019Významný pokles účinnosti teplárne v Považskej Bystrici, ktorá v roku 2017 dostala doplatok cez 16 miliónov eur, vyvolal pochybnosti. Problém sa riešil aj na pôde parlamentu. Firma to vysvetlila stratou technologického odberateľa tepla a viac než trojmesačnou odstávkou paroplynového cyklu. Spoločnosť TEPLÁREŇ Považská Bystrica patrí dlhé roky medzi najväčších poberateľov doplatku za vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a plynu (VÚ KVET), na ktorý sa zbierajú domácnosti a firmy vo svojich poplatkoch za elektrinu. V roku 2017 jej bol vyplatený doplatok vo výške 16,2 milióna eur, čo predstavovalo viac než 3 % z celkových nákladov 515 miliónov eur, ktoré sa vynaložili na celý systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a VÚ KVET. Keďže spoločnosť vykazovala za rok 2017 a predchádzajúce obdobie celkovú účinnosť paroplynového cyklu nad 80 %, mohla podľa zákona poberať doplatok vo výške 100 % vyrobenej elektriny. Kompletne rekonštruovaný zdroj bol do prevádzky spustený v roku 2010 a nárok na doplatok, ktorý je súčasťou pevne stanovenej výkupnej ceny, má počas 15-tich rokov. Nezrovnalosti Na nedávnom zasadnutí parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti, ktorého sa zúčastnil aj predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ľubomír Jahnátek, opozičný poslanec Karol Galek (SaS) upozornil, že TEPLÁREŇ Považská Bystrica za rok 2018 náhle deklarovala nižšiu celkovú účinnosť a požiadala o doplatok v podstatne nižšej sume. Vlani totiž paroplynový cyklus v Považskej Bystrici dosiahol celkovú účinnosť kombinovanej výroby elektriny a tepla len vo výške 68,46 %. Oficiálne uvedenou príčinou zníženia účinnosti v predloženej žiadosti o pôvode elektriny z VÚ KVET má byť strata významného odberateľa tepla. Podľa liberálneho poslanca však informácia o strate odberateľa nie je známa a donedávna nahlasované údaje vyvolávajú pochybnosti o tom, či takýto odberateľ vôbec existoval. Karol Galek porovnal výrobu dotovanej elektriny v teplárni v Považskej Bystrici s ďalšími prevádzkovateľmi paroplynov v Bratislave či Leviciach, ktoré si uplatňovali nižšie doplatky. Slovintegra Energy, ktorú nedávno odkúpila spoločnosť Veolia Energia, pritom prevádzkuje väčší paroplynový zdroj. Vlani dosiahol účinnosť 69,07 %. GGE: Strata odberateľa tepla a trojmesačná odstávka O vysvetlenie sme preto požiadali priamo TEPLÁREŇ Považská Bystrica, ktorá patrí do skupiny GGE a od roku 2015 je jej strategickým investorom britský fond Infracapital. „Zníženie efektívnosti bolo sčasti spôsobené ukončením zmluvy s technologickým odberateľom tepla. Z našich obchodných dôvodov nezverejňujeme mená našich klientov,“ uviedla pre portál energoklub.sk Barbora Michalíková, marketingová manažérka GGE. V Koncepcii rozvoja tepelného hospodárstva mesta z roku 2016 sa uvádza, že najväčším odberateľom tepla s podielom 64 % bola spoločnosť Teplo GGE, ktorá prevádzkuje horúcovod mesto slúžiaci pre komunálny sektor. Druhým najväčším odberateľom mal byť nešpecifikovaný drevospracujúci podnik. Ostatní odberatelia mali mať podiel pod 2 %. Nie je však jasné, s ktorým technologickým odberateľom tepláreň vlani ukončila zmluvu. „Ďalším významným faktorom, pre ktorý spoločnosť Tepláreň Považská Bystrica požadovala nižšie dotácie v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017, bolo 96-dňové odstavenie jednotky PPC kvôli plánovanej údržbe,“ dodala spoločnosť vo svojom stanovisku. Tento argument potvrdzujú zverejnené protokoly emisných hodnôt. Podľa nich bol paroplynový zdroj odstavený od konca apríla až do začiatku augusta. ÚRSO prešetruje Regulačný úrad už nezrovnalostí týkajúce sa tohto dotovaného kogeneračného zdroja preveruje. „Úrad začal podnet ihneď prešetrovať. Úrad pristúpil k prešetreniu príslušných spisov, ktoré eviduje ako žiadosť pre vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z VÚ KVET za rok 2017 a rok 2018 pre regulovaný subjekt Tepláreň Považská Bystrica, s. r. o,“ potvrdil pre náš portál hovorca ÚRSO Radoslav Igaz. Na otázku, ako úrad overuje predložené údaje a podklady, zdôraznil, že výrobca elektriny je v zmysle zákona povinný poskytovať pravdivé údaje. „Pri posudzovaní údajov úrad prekontroluje predložené podklady v žiadosti o vydanie potvrdenia, ako aj výpočet množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou, výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, výpočet úspor primárnej energie a jednotlivé prílohy. V prípade potreby úrad množstvo vyrobenej elektriny konzultuje s príslušnou distribučnou spoločnosťou,“ vysvetlil Igaz. Zároveň dodal, že pri preukazovaní množstva a spôsobu využitia tepla, výrobca predkladá zoznam odberateľov tepla s množstvom dodaného tepla, kópiu zmlúv o dodávke tepla i kópiu faktúr za dodané teplo a pod. Hovorca ÚRSO nám zároveň potvrdil, že úrad v minulosti pristúpil k revíziám vydaných potvrdení o pôvode. „Avšak v týchto prípadoch sa nejednalo o natoľko závažný charakter, aby nastali zákonné dôvody na vrátenie nezákonne vyplateného doplatku,“ dodal Igaz. Úrad to môže spraviť po dobu troch rokov od vydania potvrdenia. Okrem doplatku je potvrdenie o pôvode elektriny z VÚ KVET (a obnoviteľných zdrojov energie) dôležité aj z daňového pohľadu. Táto elektrina je totiž oslobodená od spotrebnej dane, rovnako aj zemný plyn používaný na kogeneráciu. Zatiaľ je teda otvorené, k akému výsledku preverovanie podkladov predložených regulačnému úradu zo strany najväčšieho poberateľa doplatku povedie. Pochybnosti ohľadom poklesu účinnosti paroplynového zdroja by sa mohli rozplynúť aj na základe zverejňovaných ročných hospodárskych výsledkov firmy. Vlaňajšia rozsiahla údržba, a teda ani dlhá odstávka zdroja, by sa tento rok nemali opakovať.
-
Inovačná špirála sa zrýchľuje. Štáty musia pružnejšie reagovať na zmeny
1.4.2019Koľko zelenej energie by dokázala zniesť elektrizačná sústava Slovenska? O adaptácii na nové technologické trendy sa živo debatovalo počas nedávneho workshopu platformy ENERGOKLUB®. Energetiku považuje Juraj Kubica z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu za relatívne konzervatívne odvetvie. Nástup obnoviteľných zdrojov energie však tento tradičný pohľad narušil. Objavujú sa nové technológie a trendy ako blockchain, ktoré zatiaľ nemajú ani ekvivalent v slovenskom jazyku. Vedľa seba dnes paralelne existuje tradičná, centralizovaná a moderná, decentralizovaná energetika. Stret týchto odlišných svetov občas vytvára trecie plochy, osobitne v strednej Európe. Hoci pozitívne riešenia aplikované v iných krajinách sa k nám nie vždy dostávajú plynulo, Kubica, ktorý zároveň pôsobí na Ústave elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave, zostáva optimistom. Podľa Radoslava Štompfa, výkonného riaditeľa slovenskej spoločnosti FUERGY sa teraz nachádzame na prahu niečoho nového. Decentralizáciu a moderné technológie berie ako motiváciu nazerať sa na energetiku odlišnou optikou, nielen z pohľadu tradičných výrobcov, ale aj bežných užívateľov (tzv. prosumerov) a Slovensko by v tomto nemalo byť výnimkou. Termín inovácie vníma Martin Kumpan, konateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Slovenské elektrárne - energetické služby, za sprofanovaný pojem. Zdôrazňuje preto, že vo vzťahu k svojim klientom sa vždy snažia uplatňovať individuálny prístup. Od úsporných LED žiaroviek na začiatku sa posunuli k sofistikovaným riešeniam s cieľom byť pre koncových zákazníkov partnerom, ktorý im ponúka nielen tovar, ale aj služby s pridanou hodnotou. Brzdou implementácie nových technológií býva často legislatíva. Ako zdôvodnil Kumpan, spotrebitelia na Slovensku nie sú systematicky vedení k tomu, aby sa zamýšľali nad svojou energetickou spotrebou. Tento problém je najvypuklejší pri domácnostiach, ktoré podliehajú cenovej regulácii a v praxi nemajú motiváciu hľadať úsporné riešenia. Pritom v tomto segmente podľa neho existuje veľký priestor na riešenie flexibility. Hoci trend smart produktov tu existuje, väčšinou sa zameriava len na komfort užívateľov, nie energetickú efektívnosť. Zakladateľ českej spoločnosti Nano Energies Petr Rokůsek vyzdvihol viaceré pozitíva tradičnej energetiky. Historicky sa na jej základoch vybudovali kvalitné infraštruktúrne siete, ktoré nás chránia pred blackoutom. Hlavný spor sa dnes odohráva na technologickej úrovni, v tom, že nadnárodní hráči operujú s dátami užívateľov. „Ak nezačneme medzi sebou komunikovať, strácame čas,“ zdôraznil s tým, že žijeme v technologickej dobe, ktorá nás presahuje. Musíme sa preto zamyslieť nad tým, ako upraviť legislatívne rámce tak, aby umožnili technológiám vznikať, ale zároveň sme ich mali pod kontrolou. V opačnom prípade sa môže stať, že vznikne blockchainový produkt a budeme svedkami obrovského odlivu financií preč zo štátov, varoval. Na účastníkov diskusie smerovalo viacero otázok z publika. Prvá z nich sa týkala Číny, USA alebo ďalších regiónov, ktoré si na rozdiel od EÚ kladú menej ambiciózne ciele v oblasti klimatickej politiky. Ako ich prinútiť, aby boli rovnako zodpovedné ako Únia? Podľa Haitze Siemersa z Európskej komisie sa nemožno pozerať na Čínu čiernobielo, v energetike je totiž v mnohých ohľadoch progresívnejšia než EÚ. Pripomenul, že Peking je jedným zo signatárov Parížskej klimatickej dohody. Z tohto dôvodu by sme nemali hovoriť o tom, ako k niečomu prinútiť Čínu alebo ostatné krajiny, ale naopak zamerať sa na to, aby sme ako EÚ naďalej patrili k svetovým lídrom, investovali do inovácií a zachovali si konkurencieschopnosť. Čína musí investovať do nových zdrojov a distribučných kapacít. Podľa Juraja Kubicu si tamojšia vláda sama vyhodnotila, že s týmto zadaním je najlepším riešením zelená energia. Nové technológie môžu byť v istých ohľadoch kontroverzné, zároveň však majú potenciál ďalšieho vývoja a budúceho zvyšovania efektivity. Pri tradičných zdrojoch už táto premisa neplatí, ich environmentálna stopa sa už pravdepodobne výrazne nezlepší, zdôraznil. Motorom pre decentralizáciu energetiky je podľa Štompfa spoľahlivosť. V štáte Kalifornia v USA sa podmienkou kolaudácie domu stala inštalácia fotovoltických panelov s batériou.
-
Odberatelia vlani na zelenú elektrinu prispievali nižšou sumou peňazí
29.3.2019Náklady spotrebiteľov určené na podporu obnoviteľných zdrojov energie v roku 2018 medziročne klesli. Za každú spotrebovanú megawatthodinu sme na OZE prispievali vo výške takmer 16,6 eur. Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je jednou zo štyroch zložiek tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Jej ďalšie zložky slúžia na podporu: vysoko účinnej kogenerácie elektriny a tepla, pri ktorej sa ako primárne palivo používa najmä zemný plyn, ale tiež čierne aj hnedé uhlie, ťažby a spaľovania domáceho uhlia v elektrárni Nováky, niektoré činnosti Operátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Za hlavné dôvody rastu koncových cien elektriny sa donedávna označovali zvyšovanie dotácií na podporu OZE a obzvlášť na fotovoltiku, ktorá ukrajuje najväčšiu časť, a pokles ceny silovej elektriny na burze. Vlani však tieto argumenty prestali platiť. Menej peňazí na OZE, viac na uhlie Údaje ÚRSO potvrdili, že tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za rok 2018 bola vo výške 16,5857 EUR/MWh. V roku 2017 zložka OZE dosiahla úroveň 17,4991 €/MWh. Viac peňazí od odberateľov naopak v minulom roku smerovalo na dotovanie uhlia. Od 1. septembra 2018 dokonca ÚRSO kvôli Novákom schválilo skokové zvýšenie uhoľnej zložky TPS až o 18 % na súčasných 5,1428 €/MWh, čím o 3 % stúpla aj celková výška TPS.Burzové ceny elektriny vlani tiež zaznamenali významný nárast. Zatiaľ čo ešte v roku 2017 sa ceny na pražskej burze pri základnom ročnom produkte pohybovali od 28 €/MWh do 42 €/MWh, vlani to bolo od 35 €/MWh do 56 €/MWh. Práve výrazný nárast ceny komodity o viac než 27 % zohľadnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví aj pri výpočte maximálnych cien elektriny pre tento rok. Avšak celková výška TPS je aktuálne o 1 €/MWh nižšia oproti vlaňajšku. Predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek pritom priznal, že uvedená tarifa a aj koncová cena elektriny mohli byť ešte nižšie, ale časť peňazí sa rozhodol použiť na zníženie historického dlhu, ktorý vznikol u troch regionálnych distribučiek. Kompenzácia nákladov na OZE Od začiatku tohto roka je samotná tarifa za výrobu elektriny z OZE zadefinovaná priamo v zákone o regulácii. Jej výška je dôležitá najmä pre priemyselné podniky. Ministerstvo hospodárstva (MH) chce totiž kompenzovať časť týchto nákladov podnikom, ktoré sa vyznačujú vysokou elektroenergetickou náročnosťou a sú vystavené medzinárodnej konkurencii. Jednou zo zákonných podmienok pre poskytnutie kompenzácie je, že jej výška nesmie presiahnuť 85 % tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zaplatenej firmou alebo podnikateľom v predchádzajúcom kalendárnom roku. Táto podmienka vyplýva z európskych usmernení pre štátnu pomoc v energetike. Od pondelka 1. apríla mala platiť vyhláška ministerstva, ktorá spôsob vyplácania kompenzácie špecifikovala, avšak stále nebolo ukončené vyhodnotenie pripomienok. V osobitnom režime už dlhé roky fungujú štyri podniky, ktoré platia len 5 % z celkovej výšky TPS. Túto výhodu im chce ÚRSO ponechať, avšak predložený návrh môže naraziť na európske aj slovenské pravidlá o štátnej pomoci.
-
Zelená domácnostiam II: Druhé kolo trvalo dlhšie, poukážka sa ušla takmer každému
28.3.2019V druhom kole pokračovania projektu bolo vydaných 585 poukážok na inštaláciu fotovoltických panelov. Rozpočet vo výške 800.000 eur sa minul za 40 minút. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhodnotila druhé kolo projektu Zelená domácnostiam II konané dňa 26. marca 2019. Poukážku na inštaláciu fotovoltických panelov získalo 585 žiadateľov, teda takmer všetci, ktorí prejavili záujem. SIEA informovala, že druhé kolo bolo uzatvorené po 40 minútach, kedy záujem prekročil vyčlenenú sumu 800.000 eur. „Ďalší žiadatelia o podporu na fotovoltické panely budú mať možnosť o poukážky požiadať počas nasledujúceho polroka ešte 4-krát,“ uviedla generálna riaditeľka SIEA Alexandra Velická. Dlhšie trvanie kola súvisí podľa agentúry SIEA aj so znížením podpory na fotovoltické panely v pokračovaní tohto projektu. Európsky príspevok na 1 inštalovaný kilowatt bol predtým pri fotovoltike násobne vyšší oproti ostatným zariadeniam. V pokračovaní projektu sa znížil na polovicu, domácnosť môže získať maximálne 1 500 eur na zariadenie s výkonom 3 kW a viac. Tretie kolo projektu pokračuje 2. apríla 2019. Domácnosti z mimobratislavských regiónov budú môcť požiadať o poukážky na inštaláciu tepelných čerpadiel. Rozpočet tohto kola je stanovený na 800.000 eur. O týždeň neskôr nasleduje kolo na biomasu s rovnakou sumou. Viac informácií o projekte Zelená domácnostiam II a podmienkach podpory nájdete tu.
-
Nová podoba európskeho trhu s elektrinou je schválená
26.3.2019Europoslanci odsúhlasili posledné legislatívne predpisy z tzv. zimného energetického balíka. Týkajú sa pravidiel maloobchodného a veľkoobchodného trhu s elektrinou, pripravenosti na riziká aj európskej agentúry ACER. Rokovania o novej európskej legislatíve, ktorá zásadne zmení fungovanie trhu s elektrinou v Európskej únii, sa skončili. Európsky parlament odobril posledné tri nariadenia a jednu smernicu z tzv. zimného balíka.Viaceré výhody a práva pre odberateľov Nová smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou bola schválená pomerom hlasov 551 (za): 72 (proti): 37 (zdržalo sa hlasovania). Má priniesť zásadné pozitívne zmeny najmä pre odberateľov elektriny. Jednotlivci alebo miestne komunity sa budú môcť aktívne zúčastňovať na trhu s elektrinou. Nové pravidlá majú uľahčiť život tým, ktorí si elektrinu vyrábajú sami a ktorí by jej nadbytok chceli predať ďalej. Zjednoduší a urýchli sa proces zmeny dodávateľa, ktorý by mal trvať maximálne tri týždne. Od roku 2026 by sa lehota na zmenu dodávateľa mala skrátiť na 24 hodín od momentu, kedy spotrebiteľ o zmenu požiada a prebehnúť bez dodatočných poplatkov. Výnimkou bude ukončenie zmluvy uzavretej na dobu určitú pred vypršaním jej platnosti, pri ktorej majú byť poplatky primerané a nie vyššie ako priama finančná strata pre dodávateľa. V každom členskom štáte budú povinne fungovať webové stránky na porovnávanie cien energie. Na Slovensku takúto online cenovú kalkulačku prevádzkuje napríklad ÚRSO. Nová legislatíva tiež ukladá dodávateľom povinnosť zjednodušiť faktúry pre občanov. Členské štáty budú mať naďalej možnosť - na základe prísnych pravidiel - dočasne regulovať ceny za účelom pomoci domácnostiam, ktoré trpia energetickou chudobou alebo sú v tomto smere zraniteľné. Hlavným nástrojom boja proti energetickej chudobe by však mali byť vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia. Smart metre aj dynamické tarify Odberatelia budú môcť po novom požiadať o inštaláciu inteligentného merača, ktorý ukazuje spotrebu energie a jej cenu v reálnom čase a bude sa dať čítať i na diaľku. Nainštalovať by ho mali za spravodlivých podmienok a pri primeraných nákladoch do štyroch mesiacov od podania žiadosti. Za zavádzanie týchto meračov budú zodpovedné členské štáty, nebudú však povinné financovať ich inštaláciu v prípade, ak náklady budú prevyšovať prínosy. Okrem toho nové pravidlá počítajú aj so zmluvami s dynamickým tarifami, vďaka ktorým budú môcť odberatelia svoju spotrebu prispôsobiť cenovým signálom z trhu. Súčasná cenová regulácia ich na Slovensku neumožňuje. Veľkoobchodný trh a kapacitné mechanizmy Plénum Európskeho parlamentu odobrilo nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou pomerom hlasov 544 (za): 76 (proti): 40 (zdržalo sa hlasovania). Jedným z hlavných cieľov nových veľkoobchodných pravidiel je dosiahnuť, aby aspoň 70 % obchodnej kapacity mohlo voľne prúdiť cez hranice v rámci EÚ. Odstránenie prekážok cezhraničného obchodu s elektrinou tiež uľahčí obchod s energiou z obnoviteľných zdrojov, ktorá by na základe záväzného cieľa Únie mala do roku 2030 tvoriť aspoň 32 % hrubej konečnej energetickej spotreby. Vytvorí sa tiež spoločný rámec pre kapacitné mechanizmy, ktoré dosiaľ Brusel schvaľoval individuálne. V rámci týchto mechanizmov môžu členské krajiny poskytovať elektrárňam štátnu pomoc za účelom ich dočasného udržania v zálohe pre prípad výrazného nárastu dopytu po elektrine. Nová legislatíva zavedie prísnejšie obmedzenia, ktoré by mali členským štátom zabrániť poskytovať štátnu pomoc najviac znečisťujúcim elektrárňam využívajúcim fosílne palivá, teda aj uhoľným elektrárňam. Tieto opatrenia sa budú vzťahovať na všetky nové elektrárne, ktoré vzniknú po vstupe nariadenia do platnosti. Existujúcich elektrární sa budú týkať od roku 2025. Zmlúv o využívaní kapacít, ktoré budú uzavreté pred 31. decembrom 2019, sa nové pravidlá nedotknú. Pripravenosť na riziká a solidarita Európsky parlament pomerom hlasov 569 (za): 61 (proti): 34 (zdržalo sa hlasovania) schválil aj nariadenie týkajúce sa pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie. Nová právna úprava by mala zlepšiť ochranu občanov pred nečakanými výpadkami dodávok elektrickej energie. Vnútroštátnym orgánom vznikne povinnosť vypracovať národné plány, ktoré sa zamerajú na riziká nedostatku elektriny, a povinnosť zlepšiť spoluprácu na regionálnej úrovni. Členské štáty, ktorým bude poskytnutá asistencia zo strany iných krajín EÚ, by mali niesť primerané náklady. Silnejší ACER Napokon europoslanci schválili pomerom hlasov 558 (za): 75 (proti): 31 (zdržalo sa hlasovania) nariadenie, ktoré za účelom lepšej regulácie trhu EÚ s elektrinou posilňuje právomoci Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER). Texty nových európskych predpisov by mali ešte formálne schváliť zástupcovia členských štátov v Rade EÚ. Nariadenia následne začnú platiť hneď po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Len nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou má stanovený začiatok uplatňovania od 1. januára 2020. Smernicu budú musieť členské štáty zohľadniť v národnej legislatíve do 18 mesiacov.