-
Ukrajina znížila poplatky za tranzit plynu. Ako to ovplyvní Slovensko?
14.2.2019Od nového roka vstúpili do platnosti pozmenené tarify za prepravu plynu cez územie Ukrajiny. Domáci regulátor znížil poplatky na vstupných bodoch o polovicu, poklesli aj na výstupe. Tento krok môže zvýšiť likviditu trhu v našom regióne. Nedávno na Slovensko pritiekli prvé kubíky ukrajinského plynu. Ukrajinský regulačný úrad NEURC koncom vlaňajška prekvapil. S účinnosťou od prvého januára 2019 určil pre domáceho prepravcu Ukrtransgaz nové tarify na vstupných bodoch (tzv. entry points), ktoré sa znížili na úroveň 6,28 amerických dolárov za 1000 kubíkov plynu. V porovnaní s minulým rokom ide o takmer polovičnú redukciu. Ceny exit taríf sa na jednotlivých bodoch odlišujú, ale rovnako zaznamenali výrazný pokles. Toto zníženie je dočasné s platnosťou na jeden kalendárny rok. Zaujímavosťou zo začiatku tohto roka je, že po 15 rokoch došlo k vývozu plynu vyťaženého na Ukrajine na územie EÚ. Testovacia dodávka v objeme 5000 kubíkov od súkromnej spoločnosti TAS Energia Krainy smerovala 30. januára 2019 cez prepojovací bod Budince na Slovensko. Exportérom pritom nebol štátny Naftogaz, prípadne iná veľká spoločnosť. Plyn podľa agentúry ČTK kúpila menšia súkromná firma UK Metalex Limited. V ďalších mesiacoch sa dá predpokladať, že export plynu do EÚ si budú chcieť otestovať aj iné firmy. Slovensko pritom nemusí byť jedinou destináciou. Dodávateľské subjekty pôsobiace na Ukrajine môžu uvažovať aj o vývoze plynu do ostatných susedných krajín - Maďarska, Poľska alebo Rumunska. Likvidita ukrajinského trhu rastie. V roku 2018 sa na tamojšom virtuálnom obchodnom bode zobchodovalo približne 44,4 miliárd kubíkov plynu, čo je medziročne o 18 % viac. Tento nárast korešponduje so zvýšeným záujmom obchodníkov. Na virtuálnom obchodnom bode ich vlani pôsobilo 367, teda o 10 % viac ako rok predtým. Exportný potenciál a liberalizácia trhuZ údajov spoločnosti Eustream vyplýva, že test s dodávkou plynu na Slovensko zatiaľ nemal pokračovanie. Táto udalosť sa preto môže interpretovať ako bezvýznamná kuriozita, no zároveň je znamením, že trh s plynom na Ukrajine prechádza zmenami. Vďaka ním by sa z krajiny, ktorá bola dlhé dekády hlavnou tranzitnou tepnou ruského plynu do Európy a posledných pár rokov je importérom suroviny z krajín EÚ, mohol stať aj nezávislý exportér. Hoci doterajšia výška taríf odrádzala obchodníkov od intenzívnejšieho využívania jej sústavy, ani jednorazová redukcia nemusí stačiť. Poplatky za využívanie vstupných a výstupných bodov sú významný príjem do štátneho rozpočtu Ukrajiny. Postup regulátora preto nebol prijatý výlučne pozitívne a čelil aj ostrej kritike pre nedostatočnú koordináciu s dotknutými subjektmi. Nižšie tarify totiž môžu ohroziť finančnú stabilitu domáceho prepravcu Ukrtransgaz. Analytici upozorňujú, že atraktívnosť prepravy plynu závisí od ďalších faktorov. Jedným z nich je aj prebiehajúci unbundling spoločnosti Naftogaz. Tá je zároveň jediným vlastníkom spoločnosti Ukrtransgaz, ktorá sa zaoberá tranzitom a skladovaním plynu. Kyjev sa krok sa krokom snaží prispôsobiť európskym pravidlám. Prijatie tretieho energetického balíčka nie je jednoduchý proces, vo veľkej miere závisí od politickej vôle. Progres v oblasti unbundlingu ale existuje. Ukrtransgaz len pred niekoľkými dňami oznámil ďalší míľnik, ktorým je registrácia novej spoločnosti, ktorá bude zodpovedná za prevádzkovanie prepravnej sústavy. Rozhodnutie o vytvorení samostatného prevádzkovateľa odobril Naftogaz ako jediný akcionár. Formálny štart novej spoločnosti umožní pokračovať v ďalších nevyhnutných krokoch. So vznikom plne funkčného a právne oddeleného operátora sa podľa platného harmonogramu počíta od 1. januára 2020. Ako ďalej?
-
Podiel OZE na Slovensku klesol druhý rok po sebe
12.2.2019Eurostat potvrdil nepriaznivý trend vývoja obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. V roku 2017 ich podiel na konečnej spotrebe energie opäť klesol, čím sme sa dostali pod úroveň v roku 2014 a značne vzdialili od záväzného cieľa, ktorý máme dosiahnuť už budúci rok. Do roku 2020 by mali mali obnoviteľné zdroje energie (OZE) pokrývať až 14 % hrubej konečnej spotreby energie na Slovensku. Oficiálne európske štatistiky už druhý rok po sebe ukazujú opačné smerovanie. V roku 2017 tieto zdroje dosiahli úroveň len 11,5 %, pričom medziročné zníženie sa prejavilo obzvlášť v sektore výroby elektriny, ale tiež v doprave a výrobe tepla a chladu. Príčinu vývoja treba hľadať v domácich politikách a tzv. stop stave - regionálne distribučné spoločnosti od konca roka 2013 bránia pripájaniu nových zdrojov s inštalovaným výkonom nad 10 kW. Druhým dôvodom je však významný nárast domácej spotreby energie, ktorý súvisel s hospodárskym rastom. V roku 2017 sa totiž slovenská konečná spotreba medziročne zvýšila až o 7 %, čo bolo najviac spomedzi všetkých krajín EÚ. Spotreba elektriny vtedy prekonala rekordnú úroveň 31 TWh. S tým súvisí aj vzdialenie sa Slovenska a EÚ ako celku od ďalšieho stanoveného cieľa, ktorý sa má dosiahnuť v roku 2020, a to v oblasti úspor energie. Od začiatku tohto roka platí nový zákon o podpore OZE, ktorý by mal aspoň čiastočne, t. j. v niektorých uzloch elektrizačnej sústavy umožniť pripájanie nových OZE zariadení. Firmy si tiež budú môcť na svoje prevádzky inštalovať lokálne obnoviteľné zdroje na pokrytie vlastnej spotreby elektriny. V roku 2017 dosiahol podiel OZE v rámci celej Európskej únie úroveň 17,5 %, čo predstavovalo medziročný nárast o pol percenta. V rámci Európy si najvyššie podiely OZE udržujú severské a pobaltské krajiny. Spomedzi našich susedných krajín už svoj cieľ stihlo dosiahnuť Česko aj Maďarsko.
-
SEPS aktualizoval harmonogram pre nové prepojenia s Maďarskom
11.2.2019Dve nové elektrické vedenia s Maďarskom na trase Gabčíkovo – Gönyu a Rimavská Sobota – Sajóivánka čaká kolaudácia najskôr na začiatku roka 2021. Aktuálne sa hľadajú zhotovitelia stavieb. Potreba posilnenia prenosového profilu s Maďarskom je jednou z priorít Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). Na výstavbe dvojice vedení 2x400 kV Gabčíkovo - Gönyű - Veľký Ďur a 2x400 kV Rimavská Sobota - Sajóivánka, ktoré zdvojnásobia súčasnú cezhraničnú exportnú kapacitu s naším južným susedom, sa spoločnosť SEPS v marci 2017 definitívne dohodla s prevádzkovateľom maďarskej prenosovej sústavy spoločnosťou MAVIR. Podpisu zmluvy predchádzali zložité rokovania. Projekt bol v štádiu príprav vyše dve dekády. V minulosti bol na maďarskej strane problém s trasami, ktoré zasahovali do sústavy chráneného územia Natura 2000. Aktualizácia harmonogramu prác Obidve časti projektu posilnenia prepojenia s Maďarskom získali v roku 2018 stavebné povolenia. SEPS nedávno predstavila upravený harmonogram projektu. V súčasnosti sa hľadajú realizátori nových stavieb prostredníctvom verejného obstarávania. So samotnou výstavbou a uvedením oboch vedení do prevádzky sa počíta v roku 2020, kľúčové získanie kolaudačného rozhodnutia sa po novom predpokladá v druhom kvartáli roku 2021. Za predpokladu vyhovujúceho počasia by samotná výstavba nemala presiahnuť jeden kalendárny rok. Harmonogram vedenia 2 x 400 kV Gabčíkovo-Gönyű-Veľký Ďur (stav k 5. 12. 2018) Z lokality Veľký Ďur po štátnu hranicu blízko obce Klížšska Nemá sa vybuduje nové 2x400 kV vedenie, ktoré bude mať dĺžku takmer 20 kilometrov. Toto vedenie bude zaústené do existujúceho vnútroštátneho vedenia 2x400 kV Gabčíkovo - Veľký Ďur, ktoré sa následne pripojí na elektrickú stanicu Gönyu v Maďarsku, hneď za riekou Dunaj. Tým v praxi vznikne nové cezhraničné prepojenie Gabčíkovo - Gönyü - Veľký Ďur. Skúšobná prevádzka vedenia sa v tomto prípade nepredpokladá.
-
Aké ciele skrýva slovenský návrh energetického a klimatického plánu?
8.2.2019Celkový podiel OZE vo výške 18 % a kumulatívne úspory konečného využitia energie na úrovni 55,2 GWh – to sú dva hlavné ciele v oblasti energetiky do roku 2030, ktoré ministerstvo hospodárstva (MH) predložilo Európskej komisii. Záväzný cieľ EÚ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe predstavuje v roku 2030 aspoň 32 %. Jednotlivé členské štáty k nemu musia prispieť podľa vopred stanoveného kľúča, v súlade s orientačnou trajektóriou tohto príspevku. MH pre Slovensko odhadlo nasledovnú trajektóriu podielov OZE v troch sledovaných sektoroch: O vysokých ambíciách v oblasti OZE nemôže byť reč. Ministerstvo sa tradične odvoláva na vysoký podiel jadra na výrobe elektriny a vysoký podiel zemného plynu v teplárenstve, čo Slovensku zaručuje jednu z najnižšie emisných energetík v EÚ. Ambicióznejšie ciele – nad rozsah náhrady uhlia – budú podľa MH pre štát príliš drahé. Výroba elektriny z OZE by mala dosiahnuť podiel 25 %. Oproti pracovnej verzii návrhu NECP, ktorú máme k dispozícii, MH znížilo podiel OZE pri výrobe tepla a chladu, a to až o 2 % do roku 2030 z 19,6 % na oficiálnych 17,6 %. Zdá sa, že ministerstvo hospodárstva vypočulo námietky teplárov o náročnosti jeho splnenia. Vo výsledku sa tak odhadovaný celkový cieľ pre OZE do roku 2030 znížil o 1 %. Príspevok obnoviteľných zdrojov ku konečnej spotrebe energie by tak mal po prepočte dosiahnuť 1852 kilo ton ropného ekvivalentu (ktoe). Druhým podstatným parametrom pre ďalšie smerovanie energetických politík je objem plánovaných úspor energie. Kumulatívny objem úspor konečného využitia energie v rokoch 2021 až 2030 bol ministerstvom vypočítaný vo výške 55,205 GWh, čo ročne predstavuje 949,2 GWh. MH pritom vychádzalo zo štatistických údajov za roky 2014 až 2016. Vo finálnej verzii plánu, ktorú predloží do konca tohto roka po konzultácii s verejnosťou, však zohľadní aj údaje za rok 2017, čím môže dôjsť k zmene objemu úspor. Prvé predpoklady pri určovaní slovenského príspevku v energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o niečo nižšie ako je európsky cieľ 32,5 %. Najvýznamnejším sektorom z hľadiska dosahovania úspor energie má byť naďalej aj po roku 2021 odvetvie priemyslu. Jeho predpokladaný podiel úspor energie na celkových úsporách generovaných z opatrení realizovaných je takmer 58 %.
-
MH zbiera námety mesiac po zaslaní návrhu energetického a klimatického plánu do Bruselu
6.2.2019Slovensko predložilo Európskej komisii neúplný návrh energetického a klimatického plánu. Verejná konzultácia neprebehla, pripomienky a námety zbiera ministerstvo hospodárstva až teraz. Všetky členské štáty EÚ mali do konca minulého roka predložiť Európskej komisii (EK) návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu (National Energy and Climate Plan, NECP). Viaceré krajiny ich v stanovenom termíne z rôznych dôvodov neodovzdali. Portál EurActiv uviedol, že tak neurobilo Bulharsko, Cyprus, Česko, Grécko, Luxembursko, Maďarsko ani Španielsko. Madrid nedodržanie termínu zdôvodnil zmenou vlády a krátkosťou času na prípravu. České ministerstvo priemyslu a obchodu tesne pred koncom roka spustilo verejnú konzultáciu a materiál zverejnilo na svojej webovej stránke. Návrh NECP chce dokončiť v priebehu roka 2019. Ešte v polovici novembra síce začalo návrh NECP verejne pripomienkovať aj Grécko, ale nestihlo dokončiť vyhodnotenie. Návrh odovzdalo dokonca aj Spojené kráľovstvo, ktoré je v zložitom procese brexitu. Londýn však materiál verejnosti sprístupnil až dodatočne koncom januára. Kľúčové európske ekonomiky Nemecko i Francúzsko svoje plány Bruselu predložili, ale vyslúžili si kritiku, že nie sú úplné. Obe krajiny tvrdia, že ide o predbežné návrhy. Nedozretý ementál Rovnaký argument používa aj slovenské ministerstvo hospodárstva (MH). Koncoročný termín pre odovzdanie dokumentu sme síce stihli, ale vďaka chýbajúcim pasážam pripomína odovzdaný návrh NECP švajčiarsky ementál. V zaslanom materiáli sa takmer 40-krát opakuje formulácia: „Bude podľa aktuálneho stavu doplnené vo finálnej verzii národného energetického a klimatického plánu“. Ide pritom o kľúčový plán, ktorý má určovať stratégiu a politiky Slovenska v oblasti energetiky a klímy prinajmenšom do roku 2030 a potenciálne má nahradiť napríklad už zastaranú Energetickú politiku z roku 2014 či ďalšie národné stratégie. NECP má politický, ale aj finančný význam, pretože ovplyvní budúce čerpanie peňazí z európskych aj národných zdrojov. Vzhľadom na jeho zásadný dosah je priam zarážajúce, že zodpovedné ministerstvá hospodárstva a životného prostredia vynechali z prípravy návrhu odbornú verejnosť. Predbežná verzia návrhu sa dostala len k úzkej skupine firiem a asociácii, ktoré mali navyše na vyjadrenie len zopár dní. Ostrú kritiku voči postupu ministerstiev vyjadrili členovia platformy ENERGOKLUB® počas decembrovej diskusie. Jedným z argumentov MH bolo aj to, že nariadenie EÚ o riadení energetickej únie (č. 2018/1999), ktoré povinnosť predkladať plány ustanovuje, nadobudlo účinnosť až 24. decembra 2018. Rozsah a štruktúra NECP pritom boli zjavné vopred už niekoľko mesiacov. Slovenských úradníkov však malo zdržať aj neskoré dokončenie prognostického modelu, ktorý bol vypracovaný Svetovou bankou. Omeškalo sa tým aj vypracovanie Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030, s výhľadom do roku 2050. Len minulý týždeň ju ministerstvo životného prostredia predložilo na posúdenie environmentálnych vplyvov (EIA). Európske nariadenie a výzvy na MH Podľa nariadenia EÚ č. 2018/1999 každý členský štát „zabezpečí, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať na príprave návrhu“ NECP a obmedzí administratívnu náročnosť (čl. 10). Zároveň zavedie viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky, do ktorého zapojí miestne orgány, občiansku spoločnosť, podnikateľov, investorov, iné zainteresované strany a širokú verejnosť (čl. 11). Absencia verejnej konzultácie viedla k tomu, že viacerí aktéri zaslali ministerstvu hospodárstva výzvy, v ktorých žiadali o skoré a konštruktívne zapojenie. K dispozícii máme napríklad list významnej asociácie Republikovej únie zamestnávateľov aj novovzniknutej Slovenskej klimatickej iniciatívy. Minulý týždeň, t. j. mesiac po odoslaní návrhu NECP do Bruselu ho MH zverejnilo. Zároveň začalo zbierať „pripomienky a námety“, ktoré budú „zohľadnené v procese prípravy finálnej verzie NECP“. Termín pre zasielanie pripomienok je do 25. februára 2019. Výzvu by ste však márne hľadali viditeľne zobrazenú na hlavnej stránke ministerstva. Hlavnými kvantifikovanými cieľmi NECP v rámci SR do roku 2030 je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo EÚ ETS o 12 % a podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výške 18 %. Prvé predpoklady pri určovaní národného príspevku SR v energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o niečo nižšie než je európsky cieľ 32,5 %, pričom kľúčovými budú sektory priemyslu a budov. Prepojenosť elektrických sústav sa už teraz pohybuje nad hranicou 50 % a bude taká aj v roku 2030, čím stanovený európsky cieľ 15 % poľahky prekonáme. Do konca júna má Európska komisia skontrolovať, či predložené návrhy dávajú predpoklad naplnenia celoeurópskych cieľov a národných príspevkov, ktoré nariadenie EÚ č. 2018/1999 stanovuje. Podľa ministerstva hospodárstva má medzitým prebehnúť zapracovanie pripomienok odbornej aj širokej verejnosti a posúdenie EIA a budú zriadené pracovné skupiny. Po zapracovaní odporúčaní EK a pripomienok verejnosti bude finálna verzia NECP predložená na rokovanie vlády. Slovensko aj ostatné štáty EÚ musia finálnu verziu NECP oznámiť Európskej komisii do 31. decembra 2019 a následne pravidelne aktualizovať.
-
Česi otočili. Priamy plynovod s Rakúskom je stále v hre
5.2.2019Projekt plynovodu BACI ožíva. Kým ešte pred rokom sa zdalo, že vízia historicky prvého priameho plynovodného potrubia medzi Českom a Rakúskom je nereálna, v súčasnosti sa situácia javí inak. Slovenský prepravca Eustream je hlasným odporcom tohto projektu. Za jeho zmrazenie v minulosti loboval aj minister hospodárstva Peter Žiga. Plynárenská mapa strednej Európy podlieha v súčasnosti viacerým pohybom. V desaťročnom pláne rozvoja prepravnej sústavy v ČR (2019 - 2028) nájdeme niekoľko zaujímavých zmien, ktoré môžu ovplyvniť aj Slovensko. Český prepravca, spoločnosť NET4GAS, je povinný plán konzultovať so všetkými relevantnými hráčmi na trhu. Schváliť ho musí český regulátor ERÚ aj vládny rezort priemyslu a obchodu. Najzásadnejším zvratom oproti minuloročnej verzii je možná realizácia plynovodu BACI. Ak by sa projekt uskutočnil, išlo by o prvé priame plynárenské spojenie medzi ČR a Rakúskom. Potrubie by spojilo kompresorovú stanicu Břeclav s Baumgartenom, najväčším obchodným uzlom v regióne. BACI je opakujúcou sa tému od roku 2013, ale jeho sprevádzkovanie sa začiatkom minulého roka javilo ako nepravdepodobné. Argumenty o výhodnosti projektu nepresvedčili český regulačný úrad. ERÚ ho vyradil z desaťročného plánu, pretože nesúhlasil, aby náklady na výstavbu prepojenia znášali české domácnosti. Stalo sa tak napriek tomu, že BACI bol zaradený do tretieho zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI). NET4GAS proti stanovisku regulátora protestoval žalobou. O rok neskôr ERÚ svoj názor zmenil. Z aktualizovaného desaťročného plánu vyplýva, že Česko sa myšlienky priameho plynovodu s Rakúskom nevzdalo. Od nového potrubia si prepravca NET4GAS sľubuje lepšiu integráciu trhov a väčšiu konkurenciu, ktorá by sa prejavila v nižších cenách plynu.
-
PMÚ schválil predaj aktív zo skupiny Slovintegra francúzskej Veolii
4.2.2019Protimonopolný úrad (PMÚ) odsúhlasil koncentráciu spočívajúcu v získaní priamej výlučnej kontroly podnikateľom Veolia Energia Slovensko nad viacerými firmami z portfólia Slovintegra vrátane paroplynovej elektrárne v Leviciach. Neobáva sa negatívnych dopadov ani v elektroenergetike, ani v teplárenstve. Už pred mesiacom sme informovali o predaji levického paroplynu a ďalších podnikov do rúk skupiny Veolia. Minulý týždeň transakciu posvätil Protimonopolný úrad SR. Veolia má na Slovensku rozmanitú činnosť v rámci energetických služieb. PMÚ pripustil, že v tomto prípade koncentrácie dochádza k horizontálnemu prekrytiu aktivít nadobúdateľa a niektorých nadobúdaných spoločností v oblasti výroby a veľkoobchodného predaja elektriny, ako aj v oblasti poskytovania podporných služieb a dodávky regulačnej elektriny pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy SR. „Tieto prekrytia však nevzbudzujú súťažné obavy, keďže spoločné podiely účastníkov koncentrácie sú menšie ako 10 %, teda nedosahujú úroveň ovplyvnených trhov,“ uviedol. Zároveň jestvuje možný vertikálny vzťah medzi ich aktivitami vzhľadom na ich aktivity v oblasti výroby a veľkoobchodného predaja elektriny, ako aj dodávkami elektriny malým, resp. veľkým priemyselným podnikom. Avšak „toto vertikálne prepojenie nevzbudzuje súťažné obavy z hľadiska obmedzenia prístupu k vstupom alebo obmedzenia prístupu k zákazníkom“. Keďže v oblasti výroby a dodávky tepla je relevantný trh štandardne vymedzenými z priestorového hľadiska územím rozvodného potrubia, do ktorého je pripojený daný zdroj výroby tepla, PMÚ potvrdil, že skupina Veolia a nadobúdané spoločnosti „nepôsobia na rovnakých priestorových relevantných trhoch“. V slovenskom teplárenstve navyše pôsobí viacero štátnych teplární aj ďalších spoločností, pričom všetky pri cenotvorbe a štandardoch výroby, distribúcie a dodávok tepla podliehajú regulácii ÚRSO „Predmetná koncentrácia nebude mať negatívny dopad na súťaž ani z pohľadu celoslovenského pôsobenia skupiny Veolia,“ uzavrel Protimonopolný úrad.
-
NKÚ našiel na ÚRSO zásadné porušenia zákonov
1.2.2019Až tri zákony porušil regulačný úrad pri vykonávaní hĺbkovej kontroly distribučiek v roku 2016. NKÚ tiež spochybnil nezávislosť regulátora a skritizoval postupy pri cenovom konaní. Zisteniami sa bude zaoberať aj polícia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) viacnásobne porušil zákon o rozpočtových pravidlách, verejnom obstarávaní a zákon o finančnej kontrole. Potvrdil to Národný kontrolný úrad (NKÚ) na základe preverovania procesu tvorby cien elektriny odberateľov v domácnosti vrátane nastavenia procesu cenovej regulácie a pri preverovaní kontrolnej činnosti. Svoje závery už NKÚ odstúpil na ďalšie konanie Úradu pre verejné obstarávanie a tiež zaslal podnet orgánom činným v trestnom konaní. Kontrola NKÚ sa týkala obdobia 2016 - 2017. Regulačnému úradu vtedy šéfoval dlhoročný predseda Jozef Holjenčík. V septembri 2017 ho nahradil Ľubomír Jahnátek, ktorý svojho predchodcu kritizoval. Do kontrolovaného obdobia spadá hĺbková kontrola majetku distribučných spoločností v plynárenstve a elektroenergetike, zvýšenie cien energií pre časť odberateľov a tiež chaotické zmeny cenových rozhodnutí so spätnou platnosťou. Netransparentné a závislé cenové konanie Hoci je proces cenového konania upravený v zákone o regulácii, podľa NKÚ nemal ÚRSO vypracovaný interný predpis, ktorý by proces cenového konania podrobnejšie upravoval. V súvislosti s chaosom v cenách energie, ktoré sa vyznačovalo aj verejnou výzvou bývalého premiéra Roberta Fica na trhanie faktúr, NKÚ uviedol: „Riešenie situácie okolo regulovaných cien v elektroenergetike a spôsob, akým došlo k ich vráteniu na úroveň predchádzajúceho roka bez objektívneho hodnotenia, javí znaky narušenia princípu transparentnosti a nezávislosti činnosti úradu.“ Viaceré kroky vlády a ÚRSO zo začiatku roka 2017 vyvolali podľa NKÚ otázky o skutočnej nezávislosti slovenského regulátora. Kontrola za 1,6 milióna eur Významné pochybenia našli odborníci z NKÚ pri kontrolnej činnosti ÚRSO. Zisťovanie priamo v regulovaných subjektoch ako aj výkon interných kontrol na regulačnom úrade majú byť zárukou toho, že ceny elektriny odrážajú objektívnu skutočnosť. ÚRSO v roku 2016 vykonal hĺbkovú kontrolu, na ktorú dokonca dostalo od vlády navýšenie rozpočtu. Cieľom kontroly bolo objektivizovať hodnotu majetku distribučiek, ktorá vstupuje do procesu stanovenia koncovej ceny energie. ÚRSO do nich zapojilo štyri externé znalecké organizácie (ÚEOS Komercia, SOZE, IDJ, Regotrans – Rittmeyer), 17 externých súdnych znalcov, 16 externých konzultantov a 52 zamestnancov úradu. „Priebeh kontroly majetku v distribučných spoločnostiach nebol po procesnej stránke realizovaný postupom uvedeným v zákone o regulácii,“ uviedol NKÚ s tým, že „v súvislosti s kontrolou majetku boli identifikované závažnejšie zistenia“. „Vynakladanie prostriedkov v súvislosti s kontrolou majetku v distribučných spoločnostiach bolo v niektorých prípadoch neefektívne a neúčinné,“ potvrdil NKÚ. Zhrnutie zistení Zmluva o dielo so Slovenskou technickou univerzitou na zhotovenie metodiky za 23 400 eur s DPH nebola nevyhnutná ÚRSO znížil predpokladanú hodnotu zákazky pod finančné limity s cieľom vyhnúť sa zadaniu zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní Výdavky na znalecké posudky a analýzu v sume 471 384 eur s DPH, ktorých vypracovanie, dodanie a s tým súvisiace využitie je nepreukázateľné ÚRSO porušil zákon o verejnom obstarávaní pri priamom výbere znalcov bez špecifikácie kritérií Niektoré znalecké výsledky boli odovzdané po termíne a nemohli byť preto premietnuté do výpočtu všeobecnej hodnoty majetku distribučiek Výber 16 konzultantov prebehol tiež priamych oslovením, hoci mal ísť cestou verejného obstarávania Preplácanie cestovných náhrad a odmien zamestnancom úradu podľa uzatvorených dohôd o vykonaní práce nebolo v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite Reálna potreba a využitie právnej služby, za ktorú ÚRSO uhradil advokátovi JUDr. Kvasňovskému sumu 15 883,50 eur s DPH neboli úradom dostatočne preukázané Vyššie uvedená právna služba sa obsahovo prekrývala s inou objednávkou tomu istému advokátovi pričom využitie výsledkov právnej služby v sume 116 716,50 eur s DPH nevedel ÚRSO dostatočne zdôvodniť a preukázať, čím porušil zákon o rozpočtových pravidlách Výsledky kontroly majetku, vykonané v distribučných spoločnostiach v roku 2016, neboli premietnuté do novej cenotvorby NKÚ už o svojich záveroch informoval aj parlament, vládu, ministerstvá hospodárstva a spravodlivosti i prezidenta. Kontrolóri sa vo svojej správe nevyjadrili k rodinným a iným blízkym vzťahom medzi zamestnancami ÚRSO a konzultantmi podieľajúcimi sa na kontrole majetku a môžu byť predmetom ďalšieho zisťovania relevantných orgánov. Výsledky kontroly už pozná aj ÚRSO, ktoré sa zaviazalo prijať nápravné opatrenia. Celú správu NKÚ k regulácii v elektroenergetike nájdete na tomto odkaze.
-
E.ON požiadal Brusel o schválenie prevzatia firmy innogy
1.2.2019Nemecká skupina E.ON predložila Európskej komisii žiadosť o súhlas s integráciou innogy do svojich štruktúr. Energetický koncern E.ON informoval o ďalšom míľniku v procese prevzatia spoločnosti innogy predložením žiadosti Európskej komisii. Podľa výkonného riaditeľa Johannesa Teyssena chce E.ON dokončiť transakciu dohodnutú s RWE o prevzatí innogy od polovice roka 2019. Vďaka integrácii firiem sa chce E.ON stať „jednoznačne zameraným operátorom európskych energetických sietí a poskytovateľom moderných zákazníckych riešení,“ dodal Teyssen. Transakciu už od leta 2018 preveruje aj nemecký protimonopolný úrad. Európska komisia teraz bude skúmať predložené dáta o transakcii s cieľom vyhodnotiť jej možné dopady na hospodársku súťaž v Európe. Obchod sa dotkne aj slovenského trhu, keďže nemecké energetické skupiny pôsobia aj u nás. E.ON drží 49 % akcií v Západoslovenskej energetike, innogy Slovensko zase patrí do skupiny VSE Holding. E.ON sa ešte vlani v marci dohodol na komplexnej výmene akcií s ďalším gigantom RWE, ktorý v innogy vlastní podiel 76,8 %. RWE si má ponechať aktivity innogy v odvetví výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň získať v koncerne E.ON podiel 16,67 %. RWE si teda vo výsledku posilní pozíciu v oblasti výroby elektriny a E.ON sa zase sústredí na regulovaný biznis prevádzky sietí a predaj energií. Ilustračná schéma dohody medzi E.ON a RWE
-
ÚRSO ohlásil zmenu cenovej vyhlášky v elektroenergetike
31.1.2019Regulačný úrad pripravuje novelu dôležitej cenovej vyhlášky. Týkať sa bude uplatňovania tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby, upraví spôsob výpočtu ceny vykupovanej elektriny a zohľadní poskytovanie novej formy štátnej pomoci priemyselným podnikom. Avizovaná novela vyhlášky nadväzuje na zmeny vyplývajúce zo schválených úprav zákona o podpore obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), ktoré platia od začiatku tohto roka. Návrh novely cenovej vyhlášky v elektroenergetike by mal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predložiť do medzirezortného pripomienkového konania už vo februári. Tarify po novom Úrad uviedol, že vo svojom návrhu upraví podrobnosti o uplatňovaní tarify za prevádzkovanie systému (TPS), pri ktorej je po novom potrebné rozlišovať aj zložku tarify za výrobu elektriny z OZE, a tiež detaily o uplatňovaní individuálnych sadzieb tarify za systémové služby (TSS) a TPS. Súčasná vyhláška ÚRSO ustanovujúca 95-percentnú zľavu z platby TPS pre štyri podniky (Duslo, Fortischem, OFZ, Slovalco) v podobe tzv. koeficientu zvýhodnenia odberového diagramu odporuje platnému európskemu usmerneniu o štátnej pomoci v energetike. Pomoc vo forme zníženia financovania podpory OZE musí od 1. januára 2019 zodpovedať európskym kritériám oprávnenosti a primeranosti.
-
Tŕnistá cesta Ukrajiny k liberalizovanému trhu s elektrinou
30.1.2019Ako sa vyvíja susedný trh s elektrinou? Prečítajte si zhrnutie vybraných aspektov, úspechov a nedostatkov prebiehajúceho procesu liberalizácie na Ukrajine. Začiatkom tohto roka urobila Ukrajina veľký skok k liberalizácii svojho maloobchodného trhu s elektrinou smerom k európskym štandardom. Od 1. januára 2019 si odberatelia môžu vybrať svojho dodávateľa elektriny avšak neplatí to tak úplne pre všetky segmenty spotrebiteľov. Pôvodní dodávatelia naďalej automaticky obsluhujú domácnosti i malé a stredné podniky, pričom takzvanú „povinnosť univerzálnej služby“ majú vykonávať do polovice roka 2020. Tieto dva segmenty si teoreticky môžu vybrať komerčného dodávateľa, ale keďže je ukrajinským regulátorom administratívne stanovená maximálna cena, ktorú môže univerzálny dodávateľ účtovať odberateľom, neočakávajú sa žiadne masívne zmeny. Samozrejme dĺžka obdobia, dokedy budú mať poskytovatelia povinnosť univerzálnej služby naďalej de facto monopol, je diskutabilná. Súťaž na maloobchodnom trhu bude preto aspoň v počiatočnej fáze prebiehať najmä v segmente veľkých odberateľov. Priemyselní odberatelia môžu rokovať o zmluve o dodávke s akýmkoľvek dodávateľom a pomerne často ho aj zmeniť. Približne 200 dodávateľov už uzavrelo zmluvu s ukrajinským operátorom trhu firmou Energorynok, ktorá je do júla 2019 jediným subjektom oprávneným na nákup a predaj elektriny na veľkoobchodnom trhu. Pretrvanie tohto monopolu vážne obmedzuje konkurenciu na úrovni maloobchodu. Skutočná súťaž na trhu sa teda pravdepodobne začne až po júli 2019. Avšak aj potom sa môžu objaviť nové problémy. Implementácia kľúčových procesov zaostáva. Chýbajúca konkurencia medzi výrobcami elektriny je závažnou prekážkou pre likvidný veľkoobchodný trh. Existuje len zopár veľkých výrobcov (v zásade štátne konvenčné elektrárne a elektrárne vlastnené firmou DTEK) a možnosti cezhraničného obchodu sú limitované. Na likvidné trhy EÚ je napojená len malá časť Ukrajiny (tzv. Burštýnsky ostrov). Prepojenia s Ruskom a Bieloruskom sa nevyužívajú na účely obchodu a možný market coupling s Moldavskom by mal relatívne malý vplyv na likviditu ukrajinského trhu s elektrinou, a nenaruší súčasnú štruktúru podobnú oligopolu. Rýchla fyzická integrácia s oblasťou ENTSO-E a ďalšia liberalizácia exportu a importu elektriny má potenciál likviditu značne zvýšiť. Napriek tomu sa regulačnému úradu (NEURC) podarilo v roku 2018 schváliť množstvo nutných trhových pravidiel, poriadkov a vzájomných zmlúv. Koncom minulého roka vláda stanovila štátnu firmu Ukrinterenergo (zodpovednú za dovoz a vývoz elektriny) za dodávateľa poslednej inštancie pre celé územie Ukrajiny až do januára 2021. Tieto kroky si vyžiadali značné úsilie. Niektoré aspekty zostávajú kontroverzné a/alebo nedoriešené a týkajú sa aj oblasti IT. Spoločnosť Ukrenergo málo pokročila pri zriadení systému pre centralizované zúčtovanie odchýlok. Aj ďalšie firmy bojujú v snahe prispôsobiť svoju stratégiu a môžu zaostať pri obstarávaní IT systémov a implementácii ďalších organizačných opatrení. Avšak na Ukrajine sú aktívne aj skúsené firmy schopné ponúknuť účastníkom trhu už hotové riešenia. Slovenská firma sféra, a.s., úspešne implementuje IT riešenie pre day-ahead a vnútrodenný trh v spoločnosti Energorynok (a má tiež systémy pre obchodníkov a distribučné firmy). Ďalšie zahraničné spoločnosti asistujú Ukrenergo aj iným účastníkom trhu. Napriek všetkým nedostatkom a výzvam je dôvod pochváliť Ukrajinu za jej snahu liberalizovať trhy s energiami. Stabilizácia maloobchodného a veľkoobchodného trhu si očividne vyžiada nejaký čas, na konci cesty je však odmena v podobe konkurenčného a bezpečného trhu s elektrinou s perspektívou pripojenia k trhu EÚ za rovnakých podmienok. Autor: Kristián Takáč Tento článok je skrátenou verziou originálneho textu, ktorý bol v angličtine a ukrajinčine zverejnený na tomto odkaze. Článok publikujeme so súhlasom jeho autora.
-
Verejnosť môže pripomienkovať novelu emisného zákona. Ide o miliardy eur
28.1.2019Zmena zákona o obchodovaní s emisiami významne ovplyvní využívanie dostupných fondov na znižovanie emisií skleníkových plynov z výroby energie a priemyslu a na modernizáciu energetiky. Pravidlá obchodovania s emisnými kvótami sa zmenia. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) návrh novely zákona 414/2012, ktorou sa má transponovať revidovaná smernica o EÚ ETS. Jej cieľom je prispôsobiť nastavenie schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii pre štvrté obchodovateľné obdobie (2021 - 2030). MŽP navrhlo upraviť niektoré základné pojmy a odstrániť možnosť pre účastníkov systému obchodovania využívať medzinárodné kredity (CER a ERU), keďže v rámci Parížskej dohody neboli dohodnuté súvisiace mechanizmy. Okrem toho sa v súvislosti so zriadením novej trhovej stabilizačnej rezervy nepridelené kvóty z rezervy EÚ z rokov 2013 – 2020 neposkytnú pre nové zdroje na obchodovanie formou dražby. Z pohľadu energetických firiem a priemyselných podnikov sa však najdôležitejšie úpravy týkajú využitia výnosov z aukcií, platnosti emisných kvót, modernizačného fondu či kompenzácií nákladov súvisiacich s emisiami CO2, ktoré sa premietajú do cien elektriny. Proces MPK trvá do 13. februára 2019. Oficiálna účinnosť novely sa navrhuje až od roku 2021, avšak u povinností MŽP súvisiacich s uverejňovaním a podávaním správ už termín transpozície uplynul. Modernizačný fond aj bezplatné kvóty V súlade s článkom 10d revidovanej smernice o EÚ ETS, chce MŽP zriadiť nový Modernizačný fond určený na podporu investícií (vrátane financovania malých investičných projektov) na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti. V novele chýba zmienka o možnosti použiť peniaze aj na transformáciu uhoľných regiónov. Podpora z modernizačného fondu sa neposkytuje zariadeniam na výrobu energie, ktoré využívajú tuhé fosílne palivá. Podľa smernice má Slovensko nárok na 6,13 % z celkového európskeho balíka finančných prostriedkov z modernizačného fondu, t. j. z asi 19 miliónov emisných kvót. Pri cene 25 eur za tonu CO2 by tak mohlo ísť v prepočte o 475 miliónov eur. Avšak veľké podniky chcú zároveň využiť článok 10c uvedenej smernice o bezplatnom prideľovaní kvót na účely modernizácie v odvetví energetiky, čo vyjadrili aj v rámci podnetov počas prípravy návrhu novely. Podľa prepočtov by hodnota bezplatne pridelených povoleniek pre Slovensko v období 2021 – 2030 mohla prekročiť 2 miliardy eur. Tento systém je ale administratívne náročnejší a znižuje množstvo povoleniek pridelených štátu prostredníctvom aukcií. Smernica stanovuje, že súhrnné množstvo bezodplatne pridelených kvót nesmie presiahnuť 40 % celkového objemu kvót, ktoré budú pridelené dotknutému členskému štátu.
-
Ústavný súd rieši regulačný aj teplárensky zákon
24.1.2019Ústavní sudcovia žiadajú Súdny dvor EÚ vysvetliť znenie európskej smernice so zreteľom na nezávislosť regulačného úradu. Zároveň prijali na ďalšie konanie návrh opozičných poslancov týkajúci sa zákona o tepelnej energetike a ochrany práva na podnikanie. Pochybnosti o regulačnom zákone Koncom júna 2017 bol napriek vetu prezidenta novelizovaný zákon o regulácii sieťových odvetví. Andrej Kiska sa následne v októbri 2017 obrátil na Ústavný súd (ÚS) kvôli pochybnostiam ohľadom súladu dvoch bodov novely so slovenským aj európskym právom. Tým, že predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) aktuálne menuje a odvoláva vláda namiesto prezidenta, došlo podľa hlavy štátu k narušeniu dovtedajšej deľby moci a ohrozeniu nezávislosti ÚRSO. Prezident zároveň napadol ustanovenia, podľa ktorých sa ministerstvá hospodárstva a životného prostredia z dôvodu ochrany verejného záujmu opätovne stali priamymi účastníkmi cenových konaní, ktoré sa týkajú prenosu a distribúcie elektriny a plynu a v oblasti vodárenstva. V prípade, že na Ústavnom alebo Najvyššom súde pristane podnet ohľadom možného nesúladu s právom EÚ, súdy sa obracajú do Luxemburgu s takzvanými prejudiciálnymi otázkami, v ktorých žiadajú vysvetliť potenciálny rozpor.
-
EÚ schválila grant na česko-slovenský smart grid projekt ACON
23.1.2019Spoločný projekt českej a slovenskej distribučnej spoločnosti zo skupiny E.ON získal príspevok viac než 91 miliónov eur z nástroja CEF Energy. Zástupcovia členských krajín EÚ dnes odsúhlasili prerozdelenie takmer 800 miliónov eur na investície do 14 energetických infraštruktúrnych projektov. Viac než 91 miliónov eur z tohto balíka pôjde na česko–slovenský projekt ACON (Again COnnected Networks). Hlavným cieľom cezhraničného smart grid projektu ACON je posilniť integráciu českého a slovenského trhu s elektrinou, zjednotiť správanie a aktivity užívateľov elektrizačných sústav v snahe dosiahnuť spoločnú sústavu s malými stratami a vysokou kvalitou a bezpečnosťou dodávok. V novembri 2017 bol projekt zaradený do tretieho európskeho zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI). Jeho hlavnými realizátormi sú spoločnosti Západoslovenská distribučná a E.ON Distribuce. Partnermi sú tiež prevádzkovatelia prenosových sústav SEPS a ČEPS. Celkové odhadované náklady na projekt sú 221 miliónov eur. Realizácia bola naplánovaná na obdobie rokov 2018 - 2024. Cezhraničná inteligentná sústava Projekt ACON obsahuje viaceré inteligentné a inovatívne prvky a je jedným z prvých smart grid projektov na zozname PCI. Vďaka inteligentným technológiám sa doplnia nové komunikačné prvky a tiež aj inteligentné riadenie zaťaženia automatickými algoritmami, čo zvýši informovanosť, zlepší prepojenie a v budúcnosti umožní využívať distribučné sústavy na širšie nasadenie obnoviteľných zdrojov, ako aj prístup k digitálnej infraštruktúre. Súčasťou projektu je tiež nové cezhraničné 22 kV prepojenie medzi Holíčom a Hodonínom, nová elektrická trafostanica a modernizácia existujúcich trafostaníc, kabelizácia aj inštalácia IT zariadení a smart riešení. CEF Energy a Slovensko Najväčší grant až takmer 323 miliónov eur dnes EÚ vyčlenila na projekt synchronizácie sústav v troch pobaltských krajinách s európskou kontinentálnou sústavou. Estónsko, Litva a Lotyšsko sú totiž historicky ešte z čias Sovietskeho zväzu stále prepojené na ruskú sústavu a dispečing. Druhý najvyšší príspevok z CEF Energy vo výške 215 miliónov eur získal projekt podmorského Baltského plynovodu medzi Poľskom a Dánskom. Celý zoznam dnes schválených grantov nájdete na tomto odkaze. Celkový rozpočet Nástroja na prepájanie Európy (CEF) vyčlenený na transeurópsku energetickú infraštruktúru dosahuje počas obdobia rokov 2014 – 2020 výšku 5,35 miliardy eur. Na základe jednotlivých výziev sa už do roku 2017 prerozdelila suma necelých 2,6 miliardy eur. V ďalšom rozpočtovom období do roku 2027 by sa mal rozpočet CEF na energetiku navýšiť na 8,7 miliardy eur. Granty z tohto nástroja významne pomáhajú na Slovensku realizovať energetické projekty. EÚ prispela na štúdie pre dva projekty elektrizačných prepojení s Maďarskom, na prípravné štúdie potrebné pre plynovod Eastring a taktiež na podkladové dokumenty i samotnú konštrukciu plynovodu s Poľskom. Výstavbu tohto plynovodu slávnostne spustili v auguste minulého roka. Doplnenie z tlačovej správy vydanej 24. 1. 2019 Spoločnosť Západoslovenská distribučná (ZSD) uviedla, že ide o historicky prvý projekt s masívnym nasadením najmodernejších smart technológií, ktoré umožnia nástup „novej energetiky“ založenej na lokálnych obnoviteľných zdrojoch. „V rámci projektu sa bude nielen modernizovať už existujúca infraštruktúra, ale zároveň aj budovať nová. Ako príklad môžem uviesť novú elektrickú stanicu v Borskom Svätom Jure či digitalizáciu vyše 200 kilometrov 22 kV vedení. Medzi prínosy projektu ACON by som zaradil výrazné zlepšenie parametrov výkonnosti distribučnej siete, predovšetkým poruchovosti a odstávok vyvolaných údržbou, ako aj zníženie strát vznikajúcich pri preprave elektriny. Zvýšený zákaznícky komfort pocíti vďaka projektu ACON v horizonte nasledujúcich šiestich rokov vyše 190 000 našich zákazníkov, predovšetkým v okresoch Malacky, Senica, Myjava, Skalica, Trenčín a Nové Mesto nad Váhom,“ uviedol Marian Rusko, člen predstavenstva ZSE. Hoci sa na webovej stránke projektu hodnota projektu tohto času stále odhaduje na 221 mil. eur, ZSD v tlačovej správe uviedla nižšiu hodnotu vo výške 182 mil. eur. Spolufinancovanie z európskych zdrojov má teda dosiahnuť maximálnu povolenú úroveň 50 % z hodnoty projektu a náklady každého z partnerov projektu predstavujú 50 %. Začiatok výstavby sa predpokladá v druhej polovici tohto roka.
-
Európske pravidlá pre štátnu pomoc v energetike sa majú predĺžiť
21.1.2019Brusel chce predĺžiť platnosť viacerých usmernení a nariadení v oblasti štátnej pomoci o dva roky. Dotkne sa to aj odvetvia energetiky. Európska komisia plánuje predĺžiť platnosť siedmich súborov pravidiel štátnej pomoci, ktoré by inak vypršali do konca roka 2020. Medzi ne patrí nariadenie o skupinových výnimkách (tzv. GBER) aj usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré ovplyvňujú poskytovanie investičných aj prevádzkových dotácií v sektore energetiky v členských štátoch EÚ vrátane Slovenska. Sú kľúčové pre poskytovanie pomoci na projekty obnoviteľných zdrojov energie (OZE) aj vysoko účinnej kogenerácie, na rozvoj infraštruktúry, zavádzanie a fungovanie kapacitných mechanizmov, opatrenia energetickej efektívnosti a tiež stanovujú režim poskytovania výnimiek z environmentálnych daní či zliav z poplatku na podporu OZE pre niektoré podniky. Európskym pravidlám musí zodpovedať aj minuloročná veľká novela zákona o OZE a súvisiacich zákonov o energetike a regulácii. Brusel chce súčasne predĺžiť platnosť kritérií pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (PCI) s vnútorným trhom, nariadenia de minimis a troch usmernení o regionálnej štátnej pomoci, štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií a štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach. Začiatkom januára zároveň Komisia spustila proces prehodnotenia týchto a ďalších pravidiel štátnej pomoci, na základe ktorého rozhodne buď o ich ďalšom predĺžení, alebo budúcej aktualizácii. Okrem vyššie uvedených právnych aktov plánuje preskúmať pravidlá štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie, v oblasti leteckej i železničnej prepravy a krátkodobých poistení vývozných úverov.
-
Veolia kupuje levický paroplyn
9.1.2019Po úspešnej akvizícii bratislavského paroplynu kupuje spoločnosť Veolia obdobný zdroj aj v Leviciach. Súčasťou aktuálneho obchodu sú aj ďalšie príbuzné energetické firmy z portfólia firiem Slovintegra. Zmeny majiteľov paroplynových zdrojov u nás ešte môžu pokračovať. Spoločnosť Veolia Energia Slovensko, ktorá patrí do francúzskej skupiny, by mala byť novým majiteľom paroplynovej elektrárne v Leviciach. V lete minulého roka pritom Veolia prevzala aj aktíva firmy PPC Investments vrátane PPC Energy, pod ktorú spadá paroplynová elektráreň v Bratislave s inštalovaným výkonom 58 MW. Slovintegra Energy v Leviciach prevádzkuje dva výrobné zdroje na zemný plyn, ktoré súčasne produkujú elektrinu aj teplo, za čo firme podľa platnej legislatívy prináleží podpora vo forme výkupnej ceny, teda doplatku a ceny na straty. Paroplynový zdroj má inštalovaný výkon 74 MW, druhá kogeneračná jednotka takmer 12 MW. Podľa údajov regulačného úradu v roku 2017 len na doplatku zarobila takmer 6 miliónov eur. V rámci aktuálnej transakcie by mali okrem spoločnosti Slovintegra Energy prejsť pod Veoliu aj jej príbuzné firmy SI Teplo, SI HECU, GasTrading a Biatec Energy, ktoré riadi podnikateľ Slavomír Hatina. Obchod aktuálne posudzuje Protimonopolný úrad SR. Veolia na Slovensku dlhodobo pôsobí v troch sektoroch. V odvetví energetických služieb je jej hlavnou činnosťou prevádzka tepelno-technických zariadení, ich údržba, oprava a komplexná modernizácia, výroba a distribúcia tepla a teplej úžitkovej vody. Okrem toho poskytuje aj technickú správu budov a angažuje sa v projektoch energetickej efektívnosti v sektore verejnej správy. V sektore vodohospodárskych služieb pôsobí skupina Veolia prostredníctvom spoločností Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a ČOVSPOL z Bratislavy. Zároveň poskytuje environmentálne a logistické služby, najmä v oblasti odpadového hospodárstva. Regulácia sústavy
-
Podniky môžu využiť 50 miliónov eur na zníženie spotreby energie aj na zelené zdroje
3.1.2019Malé, stredné i veľké podniky môžu požiadať o príspevok z eurofondov na zníženie energetickej náročnosti, rekonštrukciu energetických zariadení či rozvodov energie alebo na podporu využívania obnoviteľných zdrojov či kogenerácie. V decembri 2018 vyhlásila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) novú výzvu, vďaka ktorej môžu slovenské podniky získať príspevok z eurofondov na realizáciu opatrení, ktoré boli identifikované v energetických auditoch. K dispozícii majú celkovú sumu až 50 miliónov eur. V prípade malých a stredných podnikov môže dotácia dosiahnuť 50 % z oprávnených výdavkov, pre veľké podniky je stanovený limit do 45 %. Výška podpory na jeden projekt sa pohybuje od 200 tisíc do 2 miliónov eur. Prostriedky z Operačného programu Kvalita životného prostredia sú určené na rôzne aktivity zamerané na zníženie energetickej náročnosti budov, rekonštrukciu existujúcich energetických zariadení, zavádzanie systémov merania a riadenia alebo výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu rozvodov energie. Okrem zlepšenia tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií sa môžu podporiť aj rekonštrukcia a modernizácia vykurovacích a klimatizačných systémov, systémov prípravy teplej vody ako aj systémov vonkajšieho osvetlenia priemyselných areálov. Oprávnené sú len projekty týkajúce sa budov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností ako stavby s kódom príslušným pre priemyselné alebo administratívne budovy. Využívané musia byť prioritne na vlastnú podnikateľskú činnosť v oprávnených odvetviach podpory z oblasti priemyselnej výroby. Maximálna dĺžka realizácie projektu je 18 mesiacov a musia zodpovedať stanoveným podmienkam schém štátnej pomoci v oblasti energetickej efektívnosti, na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej výroby elektriny a tepla. Realizovať sa musia v iných regiónoch ako je Bratislavský samosprávny kraj, avšak sídlo žiadateľa môže byť aj v tomto kraji. Detaily a bližšie podmienky tejto výzvy je možné nájsť na tomto odkaze.
-
Osobitný odvod pre regulované odvetvia môže skončiť
2.1.2019Ministerstvo financií prehodnotí uplatňovanie osobitného odvodu, ktorý platia veľké firmy z regulovaných odvetví vrátane energetiky. Firmy by sa mohli dočkať jeho zrušenia. Pred koncom minulého roka rezort financií potešil firmy z regulovaných odvetví, keď potvrdil zámer novelizovať zákon o osobitnom odvode z tohto podnikania. Podľa zverejnenej predbežnej informácie je cieľom „prehodnotiť pravidlá aplikácie a efektivitu“ tohto odvodu, ktorý bol zavedený v septembri 2012 ako reakcia na hospodársku krízu v snahe naštartovať ekonomiku. Mimoriadny odvod sa týka firiem, ktorých zisk dosahuje najmenej 3 milióny eur a pôsobia v regulovaných odvetviach, najmä v energetike, oblasti verejných vodovodov a kanalizácie, v poisťovníctve, telekomunikáciách, farmácií či doprave. Pôvodne malo ísť o dočasné opatrenie s termínom platnosti do konca roka 2016, avšak jeho platnosť sa neskôr predĺžila a výška sadzby dokonca zdvojnásobila. S tým zasiahnuté firmy zásadne nesúhlasili a označovali to za neodôvodnenú diskrimináciu a nesystémovú daň. Odvod sa významne dotkol predovšetkým prepravcu plynu spoločnosti Eustream. Za jeho neplatnosť a vrátenie uhradených platieb bojovali aj súdnou cestou. Po rozhodnutiach nižších súdov napokon Najvyšší súd SR v októbri 2015 žalobu zamietol. Osobitný odvod, resp. jeho predĺženie a zvýšenie sa však nepozdávali ani Európskej komisii. V marci 2017 vo svojej správe o krajine uviedla: „Toto opatrenie by sa dalo vnímať aj ako súčasť snahy o zníženie neprimeraných príjmov vyplývajúcich z neefektívne regulovaných sieťových odvetví.“ Aktuálny štátny rozpočet s príjmami z tohto poplatku počíta. Príjmy štátu z osobitného odvodu od regulovaných firiem sa v rokoch 2019 a 2020 odhadli vo výške vyše 128 miliónov eur ročne. Podľa predbežnej informácie ministerstva financií nie je zatiaľ isté, či dôjde k úprave alebo úplnému zrušeniu tohto špeciálneho odvodu. Verejnosť sa môže k návrhu rezortu financií vyjadriť do polovice januára.
-
Zelená domácnostiam naštartuje inštalácie už na jar
20.12.2018V rámci dotačného projektu Zelená domácnostiam II budú môcť domácnosti získať príspevky na malé OZE zariadenia už v prvom štvrťroku 2019. Agentúra SIEA potvrdila skoré pokračovanie úspešného projektu, vďaka ktorému si od roku 2015 slovenské domácnosti nainštalovali viac než 18 500 zariadení na výrobu tepla a elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Do roku 2023 bude na tento účel k dispozícii ďalších 48 miliónov eur. Systém vyhlasovania kôl sa zatiaľ meniť nebude. „Našou prioritou je zabezpečiť plynulé pokračovanie projektu. Aby mohli domácnosti využiť na inštaláciu aj jarné obdobie, budeme poukážky spočiatku vydávať prostredníctvom jednotlivých kôl tak ako v minulosti,“ uviedla generálna riaditeľka Alexandra Velická. „Keď bude k dispozícii upravený informačný systém na vydávanie poukážok, prejdeme na nový spôsob so zásobníkom žiadostí, ktorý umožní, aby mohli domácnosti žiadať o poukážky priebežne.“ Od roku 2019 sa budú kolá pre každý zo štyroch podporovaných druhov zariadení vyhlasovať samostatne. Stále platí, že poukážky môžu pokryť maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku zariadenia vrátane montáže a inštalácia sa musí zrealizovať až po vydaní poukážky. V snahe minimalizovať znečistenie ovzdušia sa budú naďalej podporovať len inštalácie kotlov na biomasu, ktoré nahradia kotly na uhlie. Ďalšia pripravovaná zmena sa týka fotovoltických zariadení, pri ktorých sa zruší uprednostnenie inštalácií s využitím akumulácie vyrobenej elektriny do batérií. Samotné batérie ale zostanú oprávneným výdavkom. Sadzby podpory sa zmenia, čo súvisí aj so zohľadnením aktuálneho vývoja cien výrobných zariadení dostupných na trhu. Konkrétne sadzby podpory budú uvedené v nových všeobecných podmienkach národného projektu, ktoré SIEA zverejní spolu s harmonogramom plánovaných kôl.
-
EÚ: Nový dizajn trhu s elektrinou je dohodnutý. Prinesie principiálne zmeny
19.12.2018Nové pravidlá pre veľkoobchodný a maloobchodný trh s elektrinou sú bližšie k podpisu. Majú podporiť integráciu obnoviteľných zdrojov do sústavy a trhu, prispieť k lepšiemu riadeniu tokov naprieč EÚ a významne posilniť postavenie aktívnych odberateľov. A ako to vyzerá s koncom cenovej regulácie? Zástupcovia krajín EÚ a Európskeho parlamentu sa zhodli na podobe novej smernice a nariadenia o trhu s elektrinou. Ide o posledné zásadné legislatívne predpisy z tzv. zimného balíka Európskej komisie. Predbežnú dohodu ešte musia samostatne odsúhlasiť europoslanci a ministri členských štátov. „Nové pravidlá vytvoria väčšiu súťaž a umožnia odberateľom aktívnejšie sa podieľať na trhu a zohrať svoju úlohu pri prechode na čistú energiu. Obzvlášť ma teší, že sme sa dohodli na vyváženom prístupe obmedziť kapacitné mechanizmy a zladiť bezpečnosť dodávok s našimi klimatickými cieľmi. Kapacitné mechanizmy sa viac nebudú používať ako zadné dvierka na dotovanie vysoko znečisťujúcich fosílnych palív,“ okomentoval politickú dohodu eurokomisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete. Prepojený a funkčný trh bez prekážok Revíziou nariadenia sa majú odstrániť bariéry, ktoré stále bránia cezhraničnému obchodovaniu s elektrinou. Obchodovanie a pravidlá pre zodpovednosť za odchýlku majú zohľadniť a začleniť aj variabilnú výrobu z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Jednou z problémových otázok bol v rámci rokovaní návrh zvýšiť kapacitu cezhraničných prepojení, ktorá je dostupná pre obchodovanie na trhu na 75 % oproti súčasnej hodnote 50 %. Háčikom v technických rokovaniach bolo to, ako sa má predmetné číslo kalkulovať vzhľadom na fyzický výkon vedení a ako zohľadniť parameter bezpečnosti dodávok. Značne sa posilní regionálna spolupráca prevádzkovateľov prenosových sústav prostredníctvom koordinačných centier. Okrem súčasnej koordinácie pri agende bezpečnosti budú riešiť aj úlohy súvisiace s prevádzkou systému i trhu a pripravenosť na riziká. Tiež vznikne nový subjekt združujúci európskych prevádzkovateľov distribučných sústav. Podpora kapacít V rámci kapacitných mechanizmov prevádzkovatelia konvenčných elektrární dostávajú platby za to, že ich zdroje sú v stand-by režime a pripravené nabehnúť v čase špičky či dočasného nedostatku výroby z volatilných zdrojov ako slnko či vietor. Na žiadosť europarlamentu sa budú popri národných hodnoteniach dodatočne aj na úrovni EÚ posudzovať riziká možného nedostatku elektriny v členských krajinách, aby sa predišlo zbytočnému zneužívaniu takýchto výnimiek. Podľa nových harmonizovaných pravidiel sa má tiež obmedziť štátna podpora pre najviac znečisťujúce uhoľné elektrárne, ktoré pri výrobe emitujú 550 gramov CO2/kWh a viac. To má platiť pre všetky nové kapacitné mechanizmy zavádzané po vstupe nariadenia do platnosti a od roku 2025 aj pre už existujúce mechanizmy. Uhoľné Poľsko si však vyrokovalo výnimku pre všetky kontrakty schválené do konca roka 2019. Informovaní a aktívni odberatelia Odberatelia, resp. prosumeri, dostanú viac priestoru realizovať sa pri výrobe a predaji vlastnej elektriny, pričom však naďalej zostáva v platnosti silný regulačný rámec na ochranu spotrebiteľov. Napríklad bezplatná zmena dodávatelia elektriny by mala po novom trvať najviac 3 týždne a od roku 2026 dokonca už len maximálne 24 hodín. Krajiny povinne vytvoria a sprístupnia certifikovaný online nástroj na porovnávanie ponúk jednotlivých dodávateľov. Aj účty za energie by mali byť prehľadnejšie a ľahšie porovnateľné. Navyše ich budú dodávatelia poskytovať najmenej dvakrát ročne a v prípade diaľkového odpočtu aspoň raz mesačne. Každý odberateľ bude mať právo na inštaláciu inteligentného meradla, a to za férových a rozumných podmienok, pričom zariadenie sa má zapojiť do 3 mesiacov od podania žiadosti. To však neznamená automatické a plošné zavádzanie smart metrov. Stále platí, že ak národná analýza prínosov a nákladov potvrdí ich nevhodnosť, štáty ich povinne inštalovať nemusia. Odberatelia tiež budú oprávnení požiadať dodávateľa s viac než 200 tisíc zákazníkmi o zmluvu s dynamickými cenami, pri ktorej sa zohľadňujú ceny komodity na spotovom alebo dennom trhu. Zároveň sa budú môcť viac angažovať pri riadení odberu, samovýrobe, samospotrebe, skladovaní a predaji elektriny a to buď individuálne alebo prostredníctvom nového účastníka trhu - agregátora. Štát má agregátorom vytvoriť rovnocenné postavenie a transparentné pravidlá, napríklad pre výmenu dát. Tiež zaistí, že agregátori nebudú musieť získať súhlas od iných účastníkov trhu alebo platiť kompenzácie dodávateľom či výrobcom. Do širokej praxe sa tiež majú dostať lokálne energetické komunity, ktoré si budú môcť samé vyrábať, distribuovať, agregovať i skladovať elektrinu a angažovať sa pri poskytovaní energetických služieb. Zároveň majú mať prístup na všetky organizované trhy a právo zakladať, prenajímať i riadiť komunitné sústavy. Regulované ceny dočasne pretrvajú Ochrana zraniteľných odberateľov má byť oveľa cielenejšia. Vyjednávači sa dohodli, že štáty budú naďalej môcť dočasne regulovať ceny, aby pomohli a ochránili energeticky chudobných a zraniteľné domácnosti. Avšak pri riešení energetickej chudoby sa má uprednostniť podpora prostredníctvom systému sociálneho zabezpečenia. Ak chcú štáty pokračovať v cenovej regulácii, budú musieť predkladať správy a vyhodnocovať pokrok pri dosahovaní želaného odstránenia tejto formy regulácie. Európska komisia tiež do roku 2025 pripraví komplexnú správu o pokroku, pričom bude môcť predložiť návrh na ukončenie regulovaných cien. V nasledujúcich mesiacoch bude proces schvaľovania revidovanej legislatívy pokračovať v europarlamente aj Rade EÚ. Nariadenie o veľkoobchodnom trhu s elektrinou bude priamo aplikovateľné po vstupe do platnosti, ustanovenia smernice by mali štáty do národnej legislatívy prevziať do konca roka 2020.