-
Splnenie klimatických cieľov? Brusel tlačí na „zelený“ vodík
13.7.2020Európska komisia minulý týždeň predstavila vodíkovú stratégiu s ambíciou radikálnym spôsobom zvýšiť konkurencieschopnosť vodíka. Dosiahnuť to plánuje v rekordnom čase kombináciou finančných nástrojov EÚ a súkromného kapitálu. Brusel sa usiluje zaplniť chýbajúce miesta v dlhej a náročnej ceste za klimatickou neutralitou. Minulý týždeň bola zo strany Európskej komisie (EK) predstavená vodíková stratégia. Kľúčový dokument by mal dopomôcť znížiť uhlíkové emisie nákladovo efektívnym spôsobom, ktorý je v súlade s green dealom a zároveň prispieť k obnove hospodárstva EÚ po pandémii spôsobenej novým koronavírusom. EK bude klásť najväčší dôraz na produkciu a využívanie čistého vodíka, ktorý sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Využívanie vodíkových technológií pri uskladnení a preprave energie nie je žiadnou revolučnou novinkou. V rámci EÚ sa však cielený výskum v tejto oblasti, ktorý by nebol zameraný na vojenský či vesmírny sektor, začal hlavne po roku 2000. V posledných rokoch sa zintenzívnil so zlepšením účinnosti palivových článkov. Aj vďaka moderným materiálom a technológiám je utilizácia vodíkových technológií čoraz realistickejším scenárom. V porovnaní s OZE je výroba vodíka relatívne nákladná a z pohľadu podielu v energetickom mixe EÚ má v súčasnosti skôr marginálnu pozíciu. Významná časť zo súčasnej produkcie vodíka v EÚ sa navyše vyrába s využitím elektriny spaľujúcej tzv. „špinavé“, fosílne palivá. Rôzne spôsoby výroby vodíka Každý z procesov výroby vodíka, v závislosti od technológie alebo zdroja, produkuje rôzne objemy emisií a má rôzne nároky z pohľadu prevádzkových nákladov a požiadaviek na materiály. Zariadenie, ktoré umožňuje získať vodík z vody či elektriny, sa nazýva elektrolyzér. Čistý vodík ako energonosič sa považuje za zelenú alternatívu k fosílnym palivám. V budúcnosti by sa mohol presadiť aj v doprave a byť vyrovnanou konkurenciou batériovým elektromobilom, ktoré majú momentálne navrch. Vodík ponúka riešenia ako dekarbonizovať priemyselné sektory, ktoré sa dominantne spoliehajú na uhlie a zemný plyn. V neposlednom rade, vodík neprodukuje žiaden oxid uhličitý (CO2) a spôsobuje zanedbateľné znečistenie ovzdušia. Ambície sú nastavené vysoko Podporou masovej výroby zeleného vodíka chce EÚ dosiahnuť splnenie klimatických cieľov. Do roku 2024 by sa podľa zverejnenej stratégie mohlo v EÚ vyrábať ročne jeden milión ton zeleného vodíka. Do roku 2030 by mala produkcia stúpnuť na úroveň 10 miliónov ton. Nemecko vníma úlohu vodíka ako kľúčovú v procese dekarbonizácie priemyslu, ktorý pomôže Európe stať sa uhlíkovo neutrálnou v stanovenom termíne do roku 2050. V súčasnosti sú náklady na výrobu vodíka z fosílnych palív 1,5 eura/kg. Táto kalkulácia však závisí od cien plynu a nezahŕňa cenu CO2. Náklady na produkciu vodíka z fosílnych palív, ktoré využívajú technológie na zachytenie a uskladnenie CO2, predstavujú 2 €/kg. Obnoviteľný vodík v súčasnosti nie je cenovo konkurencieschopný, náklady na jeho výrobu sa pohybujú medzi 2,5 - 5,5 €/kg. No trend je jasný - produkčné náklady klesajú. Lacnejšou sa stáva aj výroba elektrolyzérov – za poslednú dekádu klesla cena o 60 % a do roku 2030 by sa mala zredukovať o polovicu. V regiónoch s vhodnými podmienkami na výrobu elektriny z OZE sa očakáva súboj čistého a fosílneho vodíka. EÚ sa chce prirodzene zamerať na výrobu obnoviteľného vodíka, primárne s využitím veternej a slnečnej energie. Z pohľadu integrovaného energetického systému, cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality ide o najviac kompatibilnú možnosť, ktorá má najväčší dekarbonizačný potenciál. Do roku 2050 by sa investície do obnoviteľného vodíka mohli podľa odhadu EK pohybovať v rozmedzí 180 - 470 miliárd eur. Časť investičných tokov poputuje do nízkouhlíkových druhov vodíka (3 - 18 miliárd eur). Vodíkový priemysel by mohol vytvoriť v EÚ priamo či nepriamo milión pracovných miest. Podľa analytikov Komisie by čistý vodík mohol do roku 2050 pokrývať 24 % globálneho energetického dopytu. Zároveň sa predpokladá, že ročné tržby v tomto segmente sa vyšplhajú na 630 miliárd eur. V krátkodobom a strednodobom horizonte ale budú potrebné podporovať aj iné formy nízkouhlíkového vodíka. Dekarbonizácia vodíka v troch fázach
-
Parlament schválil otvorenejšiu cenovú reguláciu. Nad rámec pôvodného návrhu
10.7.2020Povinné zverejňovanie podkladov v rámci mnohých cenových konaní ÚRSO sa bude od septembra týkať širokej škály činností tzv. prirodzených monopolov, ale tiež výrobcov z OZE a kogeneráciou. Poslanci NR SR odsúhlasili zákon s vyše 100 opatreniami na zlepšenie podnikateľského prostredia s dôrazom na odstránenie byrokratických bariér. S cieľom zvýšiť transparentnosť už bude musieť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejňovať nielen cenové rozhodnutia, ale aj návrh ceny, návrh na zmenu ceny, odvolanie a všetky zmeny a doplnenia podané v cenovom konaní a tiež vlastné podklady, ak na ich základe určí cenu. Návrh zmeny zákona o regulácii, ktorú pripravilo ministerstvo hospodárstva, pôvodne počítal s tým, že zverejňovanie sa bude týkať prenosu a regionálnej distribúcie elektriny; prepravy a distribúcie plynu; výroby, distribúcie a dodávky tepla a tiež veľkej časti aktivít vo vodárenstve a verejnej kanalizácii; výroby elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárstvom záujme; poskytovania podporných a systémových služieb; činnosti OKTE; dodávky poslednej inštancie; výkupcu elektriny i konaní o tarife za prevádzkovanie systému. Dotovaní výrobcovia aj miestne distribučky
-
SEPS si nakupuje potrebnú elektrinu priamo na európskej burze
9.7.2020SEPS sa nedávno stala účastníkom burzy EEX. Potrebnú elektrinu na krytie strát v prenosovej sústave a pre vlastnú spotrebu elektrických staníc si už nakupuje aj priamo. Snaží sa tak ušetriť náklady. Od júna si vie Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) zaistiť elektrinu, ktorú potrebuje na krytie strát a spotrebuje v elektrických staniciach, priamo na európskej burze EEX, kde nakupuje na trhu s derivátmi. SEPS je prvým prevádzkovateľom prenosovej sústavy zo strednej a východnej Európy, ktorá je na tejto burze aktívna. „Obstaranie elektriny na krytie strát bolo každoročne realizované výberovým konaním zverejňovaným na webovom sídle SEPS a v relevantných portáloch bez akéhokoľvek obmedzenia počtu účastníkov,“ uviedol pre informačný portál energoklub.sk vedúci komunikácie spoločnosti Norbert Deák. Tradične na jar aj vlani vyhlásila SEPS výberové konanie na pásmové produkty pre nasledujúci rok, avšak neskôr ho zrušila. Ku koncu leta vyhlásila novú súťaž. V tomto výberovom konaní predložili cenové ponuky pre ročné pásmo tri firmy - ČEZ, Slovenské elektrárne a Slovenské elektrárne – energetické služby, a to vo veľmi podobnej výške od 53,55 €/MWh do 53,75 €/MWh. „V rámci výberového konania na nákup elektriny na krytie strát na rok 2020 sme zaznamenali prípady, kedy cenové ponuky predkladané do výberového konania nekorešpondovali s aktuálnou cenou silovej elektriny na trhu s elektrinou. Pravdepodobne z dôvodu zvyšujúcej sa volatility na trhu s elektrinou si obchodníci ocenili riziko viazanosti ponuky, aj napriek snahe SEPS o minimalizáciu doby viazanosti ponuky na niekoľko hodín (absolútne minimum potrebné na schválenie výsledkov výberového konania v orgánoch spoločnosti),“ vysvetlil vedúci komunikácie SEPS.Aktuálne sa napríklad cena elektriny na EEX pri týždenných produktoch v základnom pásme pohybuje okolo 30 - 40 €/MWh. Dlhé prípravy Keďže obchodníci si k cene samotnej elektriny pripočítavajú aj vlastnú maržu, SEPS sa rozhodla vyskúšať nákup priamo na burze, bez sprostredkovateľa. Spoločnosť si za týmto účelom nechala vyškoliť a certifikovať vlastných traderov. „Rozhodnutie o vstupe SEPS na burzu s elektrinou za účelom nákupu elektriny na straty bolo schválené Dozornou radou spoločnosti dňa 19. 12. 2019. Následne spoločnosť SEPS začala s vykonávaním všetkých krokov potrebných pre vstup na burzu. Z objektívnych príčin, v dôsledku koronakrízy, došlo k zdržaniu pôvodne očakávaného termínu vstupu SEPS na burzu s elektrinou,“ dodal Deák. Komplexné procesy súvisiace s clearingom, vybavením zábezpeky či podpisovými vzormi však podľa našich informácií zbrzdila aj neistota zástupcov európskej burzy v súvislosti s výmenou predstavenstva spoločnosti, ku ktorej došlo v polovici apríla. Pozitívom je, že SEPS sa podarilo vyrokovať dočasnú výnimku z platby ročného členského poplatku, ktorý by sa mal podľa zverejneného cenníka pohybovať okolo 30 tisíc eur. Aj v prípade platieb všetkých poplatkov by však mal nákup na burze podľa interných kalkulácii vyjsť firmu lacnejšie. Účastníkmi EEX je ďalších sedem obchodníkov zo Slovenska a tiež prevádzkovateľ plynárenskej siete Eustream.
-
Ústavný súd uzavrel prípad týkajúci sa platby TPS
8.7.2020Ústavný súd nevyhovel návrhu poslancov vyhlásiť za protiústavnú časť vyhlášky regulačného úradu, ktorou bola zavedená tarifa za prevádzkovanie systému. Ide o jednu zo zložiek koncovej ceny elektriny. Prípad sa ťahal viac než tri a pol roka. Sudcovia Ústavného súdu v stredu 8. júla ukončili konanie, ktoré začala skupina 35 vtedy opozičných poslancov OĽANO a SaS v novembri 2016. Ich návrhu nevyhoveli. Poslanci vo svojom návrhu žiadali posúdiť ústavnosť vyhlášok ÚRSO o pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom a o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorými sa zaviedla tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Namietali, že platba bola zavedená sekundárnym predpisom a nie zákonom. Dnes už je TPS zadefinovaná priamo v zákone o regulácii. Poslanci tvrdili, že regulátor prekročil svoje právomoci a nedovolene zasiahol do práva vlastniť majetok, práva na spravodlivý proces a do práva na podnikanie. Argumentovali tiež porušením zákona o regulácii v spojení so zákonom o cenách. Prostredníctvom TPS sa z tzv. doplatku dotuje predovšetkým výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovaná produkcia elektriny a tepla a tiež spaľovanie domáceho uhlia v elektrárni Nováky. Prispievajú na ňu odberatelia elektriny, v tomto roku aktuálne vo výške 23,6210 €/MWh. Doplatok, ktorý z TPS vlani smeroval výrobcom elektriny z OZE alebo prevádzkovateľom kogeneračných zdrojov, dosiahol výšku 434 miliónov eur. Na výrobu elektriny z domáceho uhlia smeruje ročne viac než 115 miliónov eur.
-
Brusel predstavil plán pre integráciu energetického systému
8.7.2020Integrácia energetického systému je novým heslom a stratégiou pre dosiahnutie klimatických a energetických cieľov do roku 2050. Elektrina, plyn, teplo, doprava, priemysel – všetky sektory by mali fungovať ako jeden celok. Rámcom pre prechod na zelenú energiu v súlade s európskym ekologickým dohovorom (green deal) bude integrácia sektorov energetiky. Podľa stratégie, ktorú dnes predstavila Európska komisia (EK) sa už viac nedá pokračovať v modeli, v ktorom sa spotreba energie v doprave, priemysle, plynárenstve a budovách berie samostatne, v rámci oddelených hodnotových reťazcoch, pravidiel, infraštruktúry, plánovania a prevádzky. Aby sa v EÚ podarilo dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 nákladovo efektívnym spôsobom, všetky sektory musia fungovať integrovane a ako jeden celok. Reaguje tým aj na plán obnovy európskeho hospodárstva po koronakríze, ktorý EK predstavila koncom mája. Nedávny pokles nákladov technológií OZE, rozvoj digitalizácie v ekonomike, nové nastupujúce technológie ako sú batérie, tepelné čerpadlá, elektroautá či vodík sú príležitosťou na urýchlenie zásadnej transformácie energetiky a jej štruktúry v nasledujúcich dvoch dekádach. Napríklad elektrina poháňajúca elektromobily by mohla pochádzať zo solárnych panelov na strechách budov a domy by boli vyhrievané teplom z neďalekej továrne, ktorá zase funguje vďaka čistému vodíku vyrobeného z OZE. Čerstvá stratégia Európskej komisie je postavená na troch hlavných pilieroch: Viac „obehový“ energetický systém s energetickou efektívnosťou vo svojom jadre. EK vidí veľký potenciál v opätovnom využívaní odpadového tepla v priemyselných lokalitách, dáta centrách alebo iných zdrojoch a v energii vyprodukovanej z bioodpadu alebo v čistiarňach odpadových vôd. Dôležitú rolu zohrá masívna vlna renovácií budov. Väčšia priama elektrifikácia v koncových užívateľských sektoroch. Keďže najväčší podiel obnoviteľných zdrojov je v elektroenergetike, podľa EK je treba túto elektrinu viac využívať, napr. na pohon tepelných čerpadiel v budovách, elektromobilov na cestách alebo elektrických pecí v určitých priemyselných podnikoch. V EÚ by sa mala vybudovať sieť s miliónom nabíjacích miest pre elektrické vozidlá a významne sa rozšíriť využívanie elektriny zo slnka a vetra. V odvetviach, kde by sa len ťažko realizuje vyššia elektrifikácia, sa má podporovať rozvoj čistých palív, vrátane obnoviteľného vodíka, udržateľných biopalív a bioplynu. Brusel za týmto účelom navrhne nový klasifikačný a certifikačný systém pre obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá. Hlavnými výhodami integrovaného energetického systému majú byť nielen nižšie emisie skleníkových plynov, ale tiež posilnenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, dodatočná flexibilita hlavne vďaka technológiám skladovania a tiež posilnenie postavenia odberateľov. Nahradenie importovaného zemného plynu a ropných produktov lokálne produkovanou elektrinou z OZE, obnoviteľnými plynmi a kvapalinami v kombinácii s väčším dôrazom na modely obehového hospodárstva predovšetkým zredukujú účet aj závislosť na dovoze fosílnych palív z tretích krajín. „Energetický systém EÚ musí byť lepšie integrovaný, flexibilnejší a schopný pojať najčistejšie a nákladovo najefektívnejšie riešenia,“ uviedla eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson. „Vodík zohrá v tomto kľúčovú rolu, keďže vďaka klesajúcim cenám energií z OZE a neustálej inovácii sa stáva schodným riešením pre klimaticky neutrálnu ekonomiku.“ Európska komisia dnes zároveň predstavila Stratégiu EÚ pre vodík. Vodík je možné použiť ako vstupnú surovinu, palivo alebo ako nosič energie či na ukladanie energie. Má mnoho možných využití v rôznych priemyselných odvetviach, doprave, energetike aj stavebníctve. Vodík má už vo svojom hľadáčiku aj slovenské ministerstvo hospodárstva, ktoré na túto tému už budúci týždeň organizuje odbornú konferenciu.
-
ÚRSO: Návrh ukrajinského prepravcu plynu sa nedá uskutočniť
7.7.2020Súčasný spor medzi slovenským a ukrajinským prepravcom plynu je podľa ÚRSO nevyhnutné riešiť technologickými, nie regulačnými nástrojmi. Úrad preto neuvažuje o zmene legislatívy, ktorá je v tak krátkom čase nerealizovateľná. Od polovice augusta do začiatku októbra prebehne na Ukrajine len niekoľko kilometrov od hraníc so Slovenskom rekonštrukcia plynárenského potrubia. Práce spôsobia zastavenie toku cez prepojovací bod Budince, ktorým sa prepravuje zemný plyn zo Slovenska na Ukrajinu. Firma, ktorá prevádzkuje tamojšiu prepravnú sieť, svoj zámer vopred nekonzultovala so spoločnosťou Eustream. Slovenský a ukrajinský prepravcovia preto v súčasnosti musia hľadať riešenie, ako zabezpečiť dodávku plynu pre tých obchodníkov, ktorí si už kapacity stihli objednať. Tejto téme sme sa nedávno podrobne venovali v tomto článku. V nadväznosti na to dala ukrajinská strana spoločnosti Eustream návrhy, ako situácia riešiť. Intenzívne lobuje najmä za to, aby sa prepojovacie miesta Budince a Veľké Kapušany spojili do jedného virtuálneho prepojovacieho bodu. Eustream totiž v súčasnosti na hraničných bodoch s Ukrajinou neuplatňuje pravidlá európskeho sieťového predpisu CAM, ktorým sa ustanovuje systém predávania kapacít na hraničných bodoch EÚ. Keďže Ukrajina nie je súčasťou EÚ, spoločnosť Eustream nie je povinná prideľovať kapacity týmto spôsobom. Reverzný tok cez Budince od roku 2014 využíva Ukrajina na dodávky plynu v smere zo Slovenska. Veľké Kapušany sa historicky využívali iba pre tranzit ruského plynu v smere z Ukrajiny na Slovensko a ďalej do Európy. Po vypršaní dlhodobej zmluvy s Gazprom sa situácia zmenila. Od marca funguje cez Kapušany virtuálny reverz na prerušiteľnej báze. Vytvorenie virtuálneho prepojovacieho bodu medzi Kapušanmi a Budincami by si vyžadovalo zásadné zmeny v legislatíve, ktorých vykonanie v danom časovom rámci je zo strany ÚRSO nereálne. „Aj keď úrad starostlivo zvažuje návrhy ukrajinskej strany, je presvedčený o tom, že technologické problémy sa musia riešiť predovšetkým technologickými, nie regulačnými nástrojmi. Presnejšie povedané, „zmena zmlúv“ podľa súčasného regulačného rámca nie je možná, a úrad ani neuvažuje o zavedení takejto možnosti,“ reagoval pre portál energoklub.sk hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
-
Novým predsedom ÚRSO má byť Andrej Juris
6.7.2020Vláda by mala tento týždeň schváliť nového šéfa regulačného úradu, ktorého nominuje minister hospodárstva. Na základe výsledkov výberového konania navrhne vymenovať odborníka z prostredia Západoslovenskej energetiky Andreja Jurisa. Pred mesiacom vláda odvolala Ľubomíra Jahnátka z postu podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Podľa rezortu hospodárstva jednak nespĺňal zákonné predpoklady na výkon funkcie, ale najmä zlyhal pri vykonávaní cenovej regulácie. Konkrétne napríklad stanovil tohtoročnú výšku tarify za prevádzkovanie systému bez toho, aby mal podklady od regulovaného subjektu a prebehlo riadne cenové konanie. Okrem toho mu však vláda vyčítala nedodržanie požiadavky nezávislosti úradu a rodinné väzby vo vedení spoločnosti, ktorej akcionári podnikajú v sieťových odvetviach. ÚRSO odvtedy dočasne vedie jeho podpredseda Milan Kubala. Ministerstvo hospodárstva v júni vyhlásilo výberové konanie a uskutočnilo aj verejnú diskusiu s kandidátmi, ktorej sa zúčastnilo dvanásť záujemcov o post šéfa ÚRSO. Na základe výsledkov uskutočnených procesov sa minister Richard Sulík rozhodol nominovať na uvoľnený post predsedu ÚRSO Andreja Jurisa. Vláda by ho mala schváliť na tohtotýždňovom zasadnutí. „Vyvinuli sme maximálne úsilie, aby bol vo vedení nezávislého regulačného orgánu skúsený odborník,“ vyhlásil minister R. Sulík. Verí, že „vláda túto nomináciu odobrí a pod novým vedením bude ÚRSO robiť transparentnú, nezávislú a nediskriminačnú cenovú reguláciu.“ „Z môjho pohľadu zvíťazila odbornosť a profesionalita,“ zdôraznil štátny tajomník Karol Galek, ktorý predsedal výberovej komisii. Kto je budúci šéf ÚRSO? Nominovaný predseda ÚRSO vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu, kde v roku 1988 promoval za inžiniera. Neskôr študoval MPA program na univerzite v Princetone, kde promoval v roku 1997. Vzdelanie si rozšíril aj na Jacobs University v Nemecku. Krátko pracoval na výstavbe jadrovej elektrárne v Mochovciach. Následne nastúpil na Protimonopolný úrad. Sedem rokov pôsobil v medzinárodnej konzultantskej firme NERA v oblasti regulácie a reštrukturalizácie energetiky. Tiež vykonával konzultačnú činnosť pre Svetovú banku. Od 2004 Andrej Juris pracoval 15 rokov v spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE), od roku 2007 ako predseda predstavenstva v Západoslovenskej distribučnej, odkiaľ odišiel v roku 2019. V posledných mesiacoch sa opäť venoval konzultingu ako nezávislý expert primárne na projektoch obnoviteľných zdrojov energie a inovácií v energetike. V rámci verejnej diskusie so záujemcami o post predsedu ÚRSO, ktorá sa konala 24. júna 2020 na pôde parlamentu, poukázal na nevyužitý potenciál úradu. Regulačný úrad bolo podľa neho dosiaľ pasívnym účastníkom verejnej aj neverejnej debaty o transformácii slovenskej energetiky. Podľa Jurisa by však mal byť spolutvorcom debaty o nových trendoch. Vyzdvihol najmä potrebu transparentnosti, predvídateľnosti a férovosti pri rozhodovaní a potrebu oprieť sa o jasnú, čitateľnú metodiku. Podporuje aj väčšie otvorenie cenových konaní verejnosti so zachovaním požiadaviek na dôvernosť obchodného tajomstva. Andrej Juris sa v júni zúčastnil aj diskusie platformy ENERGOKLUB® zameranej na tému reštart slovenskej energetiky.
-
Slovnaft pokrýva dve tretiny spotreby palív na Slovensku
6.7.2020Domáci motoristi vlani tankovali v priemere každý tretí liter motorových palív dovezený zo zahraničia. Spotreba benzínu a nafty v SR sa medziročne zvýšila. Dovoz motorových palív zo zahraničia v roku 2019 saturoval celkovú domácu spotrebu na Slovensku približne z 35 %. Domáci spotrebitelia v priemere nakupovali každý tretí liter pohonných hmôt, ktoré boli dovezené zo zahraničných rafinérií. Vyplýva to z výročných štatistík Slovenskej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu (SAPPO). Situácia na Slovensku je zásadným spôsobom ovplyvnená medzinárodným ropným trhom a globálnou ekonomikou. Bratislavská rafinéria Slovnaft vlani spracovala 5,1 miliónov ton ropy, čo je v porovnaní s rokom 2018 pokles o 5,9 %. V dôsledku nižšieho spracovania ropy produkcia motorových palív v roku 2019 medziročne poklesla o 336 tisíc ton na celkových 3,9 miliónov ton. Výroba automobilových benzínov zaznamenala medziročný pokles o takmer 18 % a ustálila sa na úrovni 1,1 milióna ton. Mierne zníženie o 3,4 % eviduje aj štatistika domácej výroby motorovej nafty, ktorá v minulom roku dosiahla 2,8 miliónov ton. Domáca produkcia ropných výrobkov bola v roku 2019 najnižšia za posledných päť rokov. Približne tri štvrtiny svojej produkcie Slovnaft exportuje do zahraničia. Hlavným odbytiskom sú Česko, Rakúsko, Poľsko, Nemecko, Chorvátsko, Taliansko a Rumunsko. Celková spotreba na domácom trhu (v tisíckach ton) Dopyt na trhu sa tradične sústredil predovšetkým na motorovú naftu a automobilový benzín. Celková spotreba benzínu na Slovensku v roku 2019 medziročne narástla o približne 3,2 % na 574 tisíc ton. Rastúci trend spotreby mala vlani aj nafta, ktorej spotreba sa zvýšila o 1,4 % a presiahla 2 milióny ton. Spotreba skvapalneného ropného plynu (LPG) dlhodobo stagnuje. Slovenskí motoristi v roku 2019 platili v priemere s daňami za liter nafty približne 1,229 EUR, čo je medziročný pokles o 0,2 %. Výraznejší pokles o 1,2 % zaznamenal benzín, ktorý sa vlani predával v priemere za 1,325 EUR za liter. Z porovnania Európskej komisie, ktoré zverejnila asociácia SAPPO, vyplýva, že priemerná cena nafty na čerpacích staniciach na Slovensku bola 19. najdrahšia medzi členskými krajinami EÚ. V prípade priemerných maloobchodných cien benzínu patrila Slovensku v porovnaní európskej "dvadsaťosmičky" 18. pozícia. V počte čerpacích staníc firiem združených v SAPPO naďalej dominuje Slovnaft s 253 prevádzkami. Druhé miesto medzi prevádzkovateľmi patrí spoločnosti OMV s 94 čerpačkami. V tesnom závese je na treťom mieste firma Shell, ktorá na Slovensku prevádzkuje 83 staníc.
-
Vláda si rámcovo naplánovala legislatívne úlohy. Čo a kedy chystá v energetike?
3.7.2020Zásadná úprava slovenského energetického práva v súlade predpismi EÚ a transformácia odvetvia budú v nadchádzajúcom období dominovať pri príprave, tvorbe a presadzovaní aktuálnych legislatívnych zmien. Hoci sú termíny pre transpozíciu predpisov z tzv. zimného energetického balíka EÚ za dverami, samotnému návrhu legislatívnych zmien z dielne rezortu hospodárstva musí ešte predchádzať analýza a komplexná diskusia. MH SR už pripravilo prvý pracovný návrh novely zákona o energetickej efektívnosti, ktorý aj zaslalo vybraným subjektom na predbežnú konzultáciu. Termín pre transpozíciu smernice o energetickej efektívnosti 2018/2002 totiž uplynul minulý týždeň, a to 25. júna. Plán predložiť rýchlu zmenu zákona, ktorej polovicu navyše tvorila novela zákona o kontrole vykurovacích systémov 314/2012, ktorú parlament neschválil v októbri 2019, sa zatiaľ nerealizuje. MH SR chce túto legislatívnu úlohu splniť v decembri tohto roka novelou zákona o energetickej efektívnosti 321/2014. Do ďalšieho preberania hlavných európskych smerníc sa ministerstvo hospodárstva pustí v druhom kvartáli 2021. Pritom už od začiatku budúceho roka bude účinná smernica EÚ o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou 2019/944, kvôli ktorej bude treba významne prekopať zákony o regulácii a energetike. V súvislosti s transpozíciou smernice EÚ o podpore OZE 2018/2001, s ktorou by sme mali zosúladiť domácu legislatívu do konca júna budúceho roka, sa bude meniť najmä zákon o tepelnej energetike a zákon o podpore OZE a VÚ KVET. Zosúladenie domácej legislatívy so schválenými európskymi zámermi a cieľmi nebude jednoduché, keďže ide o zásadný prevrat dlho zaužívaných princípov. Aj vzhľadom na tohtoročné parlamentné voľby a zmenu vlády sú už viaceré štáty EÚ v tomto procese pred nami, čo však umožňuje inšpirovať sa nimi a poučiť. Napríklad v susednej Českej republike práve prebieha pripomienkovanie vecného zámeru nového energetického zákona, ktorým sa má prebrať nová európska legislatíva a reagovať na vývoj na trhu. Ďalšie ministerstvá Okrem aktivít ministerstva hospodárstva budú odvetvie ovplyvňovať aj ďalšie vládne iniciatívy. Rezort dopravy a výstavby v treťom štvrťroku 2021 chystá zmenu zákona 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov. Jej účelom má byť v súlade s programovým vyhlásením vlády zvýšenie energetickej efektívnosti cestou motivácie pre obnovu a výstavbu budov s cieľom úspor energie. Súčasne vzhľadom na povinnosť vo výstavbe navrhovať po 31. 12. 2020 iba budovy s takmer nulovou potrebou energie má byť podľa ministerstva dopravy a výstavby predmetom úpravy modifikácia podmienok pre poskytovania príspevku na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie. Priamy presah do energetiky by mala mať aj zmena zákona o odpadoch, ktorú ministerstvo životného prostredia plánuje na 2. štvrťrok budúceho roka. Okrem iného by mala vytvoriť aj podmienky na zvýšenie miery energetického zhodnocovania komunálneho odpadu vzniknutého na Slovensku. Rezort financií zase počíta s opakovanou novelizáciou zákona o dani z motorových vozidiel, pri ktorej chce posilniť úlohu environmentálnych daní, motivovať k zelenému správaniu, posúdiť zmeny smerom k zelenej fiškálnej neutrálnej daňovej reforme, presadzovať energetickú hospodárnosť budov a hĺbkovú obnovu verejných budov. Koncom roka 2021 taktiež chystá zmenu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, ktorou sa majú odstrániť výnimky v spotrebných daniach v nadväznosti na zrušenie dotácií do fosílnych palív s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny. Návrh rámcového plánu legislatívnych úloh vlády je možné nájsť tu a pripomienkovať v skrátenom týždennom termíne do 7. júla 2020.
-
ÚRSO by mohlo povinne schvaľovať zmluvy v teplárenstve a vodárenstve
2.7.2020Koaliční poslanci chcú, aby regulátor posudzoval a schvaľoval niektoré zmluvy o poskytovaní služieb subjektov v tepelnej energetike a vodnom hospodárstve. Mohlo by sa tým predísť kauzám o službách podobným Infra Services v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Parlament by sa mal už tento mesiac zaoberať novelou regulačného zákona, podľa ktorej má regulačný úrad kontrolovať a schvaľovať zmluvy o poskytovaní služieb (tzv. SLA) alebo ich zmeny u firiem, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť v tepelnej energetike alebo vo vodnom hospodárstve. Dnes sa táto požiadavka a povinnosť týka zmlúv o poskytovaní služieb v rámci vertikálne integrovaných podnikov v elektroenergetike a plynárenstve. Novelu predložili poslanci zo všetkých štyroch koaličných strán. Podľa návrhu novely zákona o regulácii sa to má týkať služieb, ktoré teplári alebo vodári neobstarajú podľa zákona o verejnom obstarávaní a predpokladaná hodnota služby je vyššia ako 100 tisíc eur. Výnimku z posudzovania a schvaľovania regulátorom by mali zmluvy uzavreté na základe rámcovej dohody, ktorá sa uzavrela v súlade zo zákonom o verejnom obstarávaní a teplári, ktorí v predošlom roku dodávali nadpolovičné množstvo tepla na iné využitie ako na vykurovanie a prípravu teplej vody. Novo schvaľované zmluvy o poskytovaní služieb by sa mali podľa poslancov aj povinne zverejňovať. Účinnosť novely navrhli od 1. novembra 2020. Hlavný predkladateľ tejto zmeny zákona poslanec Peter Cmorej (SaS) pôsobil ako člen dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Dlhodobo kritizoval uzavretú SLA medzi BVS a firmou Infra Services zo skupiny Grafobal Group, za ktorou stojí podnikateľ Ivan Kmotrík. Aktuálne ostro vystupoval proti odkúpeniu 49 % akcií firmy Infra Services zo strany BVS. Transakciu v pondelok (29.6.) schválilo mimoriadne valné zhromaždenie. Práve tento prípad je podľa našich informácií dôvodom predkladanej zmeny legislatívy. Ak by sa predložená poslanecká novela regulačného zákona schválila, podobné zmluvy by boli pod drobnohľadom ÚRSO.
-
Vyhláška ÚRSO: Od septembra budú platiť nové pravidlá trhu
1.7.2020V Zbierke zákonov vyšli nové pravidlá fungovania trhu s elektrinou a plynom. Novela vyhlášky 24/2013 reaguje hlavne na prechod výkonu činnosti zúčtovateľa podpory na OKTE, upravuje oblasť poskytovania údajov medzi účastníkmi a zmluvné náležitosti. V rámci úpravy definícií sa zosúladil pojem vlastná spotreba elektriny pri výrobe elektriny s definíciou technologickej vlastnej spotreby elektriny uvedenou v zákone o podpore OZE a VÚ KVET (309/2009) a definícia technologickej časti zariadenia na výrobu elektriny sa presunula do samostatného bodu. Taktiež boli zadefinované pojmy protiodchýlka a agregátor, ktorý sa zaviedol v súvislosti s dodávkou regulačnej elektriny prostredníctvom agregátora v súlade európskou smernicou o energetickej efektívnosti z roku 2012. Tiež sa zosúladili niektoré ustanovenia s vyhláškou o cenovej regulácii a upravil bod definujúci spôsob stanovenia ceny za regulačnú elektrinu. V súvislosti so zabezpečením výkonu nových činností OKTE sa zjednodušuje a zjednocuje proces poskytovania údajov od výrobcov elektriny. Niektoré údaje bude OKTE ďalej poskytovať výkupcovi elektriny. Okrem poskytovania dát sa upravujú aj finančné toky medzi subjektami a mení sa uplatňovanie a oslobodenie od platby tarify za prevádzkovanie systému (TPS) a tarify za systémové služby (TSS). Spresňuje sa používanie typových diagramov a pravidlá týkajúce sa platby za podiel na nákladoch za regulačnú elektrinu sa zosúladia s príslušným sieťovým predpisom EÚ. V novom znení vyhlášky o pravidlách trhu sa zároveň upravujú náležitosti zmlúv o poskytovaní údajov, o povinnom výkupe elektriny aj o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku, menia ustanovenia týkajúce sa postavenia dodávateľov poslednej inštancie v prípade zlyhania výkupcu elektriny a postavenia OKTE pri vyhodnotení a zúčtovaní odchýlky a centrálnej fakturácii. V rámci ustanovení týkajúcich sa trhu so zemným plynom sa upravilo ustanovenie o oznamovaní zmeny ceny plynu a v nadväzujúcej distribučnej sieti sa umožní distribúcia plynu pre viacerých dodávateľov aj keď v nej nie sú odberné miesta vybavené meraním typu A alebo B. Pri vyhlásení krízovej situácie v plynárenstve sa stanovila cena za odkúpenie plynu na obchodné vyvažovanie vo výške 50 % referenčnej ceny plynu pri odkupovaní plynu prevádzkovateľom distribučnej siete a vo výške 200 % referenčnej ceny pri jeho predaji distribútorom. Vyhláška o pravidlách trhu v novom znení, ktorá dnes vyšla v Zbierke zákonov, nadobudne účinnosť od 1. septembra 2020. Od začiatku roka 2021 začnú platiť aj ustanovenia vzťahujúce sa na distribúciu a dodávku elektriny do spoločných častí a zariadení bytoviek, ktoré využívajú len domácnosti. Po novom sa takéto odberné miesto bude považovať za distribúciu a dodávku elektriny pre domácnosť.
-
Doplatok na OZE a kogeneráciu vlani prekročil 434 miliónov eur. Tento rok suma značne vzrastie
30.6.2020Odberatelia elektriny v roku 2019 zaplatili výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov a kogeneráciou fosílnych palív prostredníctvom TPS viac než 434 miliónov eur. Takmer 209 miliónov eur šlo na slnečné elektrárne. V rámci tarify za prevádzkovanie systému financujú koncoví odberatelia elektriny na Slovensku vo svojich účtoch výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, najmä zo slnka, biomasy a bioplynu, a tiež v kombinovanej produkcii s teplom. Podľa údajov ÚRSO sa vlani približne 2600 zariadeniam vyplatila na doplatku suma 434,4 miliónov eur. Bolo to menej než v roku 2018, kedy sa suma vyplateného doplatku na dotovanú výrobu elektriny vyšplhala na 475,5 miliónov. Z toho viac než 193 miliónov eur dostali zdroje pripojené do Stredoslovenskej distribučnej, viac než 124 miliónov eur zdroje u Západoslovenskej distribučnej a takmer 117 miliónov eur zdroje umiestnené na území Východoslovenskej distribučnej.
-
Slovenské elektrárne mali v roku 2019 menšie tržby aj zisk
29.6.2020Medziročný pokles tržieb o 72,6 milióna eur a najnižší zisk za viac než desať rokov – to sú dva základné údaje o minuloročnom hospodárení najväčšieho výrobcu elektriny u nás a tretieho najväčšieho dodávateľa tepla na Slovensku. Koľko elektriny a tepla vlani spoločnosť vyrobila? Aký veľký majetok má založený a v kvôli čomu sa súdi? Tržby spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) dosiahli v minulom roku výšku 2,35 mld. eur, čo bolo menej než 2,43 mld. eur v roku 2018. Vyplýva to zo zverejnenej výročnej správy spoločnosti. Predaj elektriny na zahraničnom trhu tvoril väčšinu výnosov - takmer 1,3 mld. eur. Výnosy z predaja elektriny na domácom trhu dosiahli výšku 830,4 mil. eur, tržby z tarify za prevádzkovanie systému 116,7 mil. eur, podporné služby sumu cez 73 mil. eur a výnosy z predaja tepla takmer 19,4 mil. eur. Zisk z predaja emisných kvót spoločnosťou dosiahol v minulom roku takmer 52,3 mil. eur oproti 10,6 mil. eur rok predtým. Čistý zisk firmy klesol z viac než 25,3 mil. eur na necelých 18 mil. eur. Je to najnižšia hodnota za poslednú dekádu. Čistý konsolidovaný zisk SE a jej dcérskych spoločností za rok 2019 stúpol na 23 mil. eur z úrovne 20 mil. eur dosiahnutej v roku 2018. Slovenské elektrárne spolu s dcérami vykázali zisk pred započítaním úrokov, daní z príjmu a odpisov (EBITDA) vo výške 342 mil. eur. Pre porovnanie, v roku 2018 to bolo 293 mil. eur. Medziročnú zmenu EBITDA priaznivo ovplyvňoval najmä vývoj cien elektriny ovplyvnený cenami vstupných komodít, ako aj snaha firmy o optimalizáciu a efektívnosť nákladov. Celkové investície v roku 2019 predstavovali 420 mil. eur (bez kapitalizovaných úrokov). Pre porovnanie - v roku 2018 to bolo 431 mil. eur. Prevažná časť investícií smerovala do stavby tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach. SE chceli tretí blok uviesť do prevádzky ešte v tomto roku, avšak kvôli spomaleniu prác a rozsiahlej kontrole kvality použitých hutných materiálov ÚJD v polovici júna predĺžilo lehotu pre rozhodnutie v konaní na vydanie povolení pre uvádzanie bloku do prevádzky o ďalší polrok. Čistá zadlženosť skupiny Slovenské elektrárne vzrástla vlani o 371 mil. eur. V apríli 2020 mala spoločnosť založený dlhodobý hmotný majetok v hodnote takmer 9,1 mld. eur, čo bolo o viac než miliardu vyššia hodnota ako v roku 2018. V prospech bánk a úverových veriteľov tiež boli založené zásoby v hodnote 22,1 mil. eur. Menšinovým akcionárom SE s podielom 34 % je štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva. Majoritu má Slovak Power Holding, v ktorej spoločne vystupujú Energetický a průmyslový holding (EPH) a Enel. Výroba elektriny V minulom roku výroba jadrových elektrární SE medziročne vzrástla na 15 369 GWh, ale plánovanú úroveň nedosiahla. Bolo to predovšetkým z dôvodu predĺženia plánovaných odstávok, ako aj dodatočnými odstaveniami druhého bloku v Mochovciach na opravu parogenerátorov. Dodávka elektriny do siete sa zvýšila o 462 GWh a dosiahla 14,2 TWh. Atómové elektrárne Bohunice (EBO) dodali za rok 2019 do siete elektrinu v objeme 7,31 TWh. Mochovce (EMO) dodali 6,946 TWh, pričom rozostavaný 3. a 4. blok EMO spotrebovali takmer 50 GWh elektriny. Jadrové bloky poskytovali aj podporné služby, a to sekundárnu reguláciu predovšetkým pomocou elektrokotla EBO, ako aj zápornú terciárnu reguláciu výkonu a sekundárnu reguláciu napätia.
-
Slovensko a Ukrajina sú v nečakanom plynárenskom spore
26.6.2020Neplánovaná údržba ukrajinského potrubia si vyžiada bezprecedentné zastavenie prepravy plynu v smere zo Slovenska na Ukrajinu. Odstávka potrvá 7 týždňov, čo by bol najdlhší výpadok za polstoročie prevádzky plynovodu. Slovenský a ukrajinský prepravca musia nájsť riešenie ako obchodníkom doručiť plyn, ktorý si objednali. Ukrajinský prepravca oznámil, že na takmer dva mesiace musí neplánovane zastaviť tok plynu zo Slovenska cez prepojovací bod Budince. Dôvodom majú byť rekonštrukčné práce na plynovode. Slovenský Eustream považuje takýto postup za neštandardný, ktorý porušuje dohody a prišiel bez predchádzajúcej koordinácie. Odstávka má potrvať od 11. augusta do 1. októbra 2020, teda v letnom období, ktoré obchodníci tradične využívajú na vtláčanie plynu do podzemných zásobníkov pred zimnou sezónou. Hrozí, že ak sa ukrajinský prepravca a Eustream nedohodnú, obchodníci budú mať problém dopraviť plyn na miesto určenia. Eustream uviedol, že údržbárske práce na infraštruktúre považuje za koordinovanú aktivitu medzi prevádzkovateľmi, ktorá má definované pravidlá. V zmysle zmluvy by sa o nej mali navzájom informovať aspoň rok dopredu, aby sa minimalizovali výpadky v preprave. „O ukrajinských zámeroch sme však boli informovaní iba pred 2 týždňami,“ uviedol Eustream. Hoci zmluva v prípade mimoriadnych okolností počíta s výnimkami z tohto pravidla, podľa Eustream všetky dostupné informácie nasvedčujú tomu, že to nie je tento prípad. Počas údržby má prebehnúť kontrola potrubia. Eustream v stanovisku vyjadril pochybnosti o urgentnosti, trvaní a rozsahu odstávky. Podľa slovenskej firmy je v súčasnosti dostatok technológií, ktoré umožňujú vykonať údržbárske práce modernými, neinvazívnymi metódami bez potreby prerušenia toku plynu v takomto rozsahu. „V tejto súvislosti sme ponúkli ukrajinskej strane našu technickú expertízu a znalosti,“ uviedol Eustream. Každá strana to vidí inak
-
Pozrite si celý zoznam záujemcov o post šéfa ÚRSO
24.6.2020O stoličku šéfa regulačného úradu je pomerne veľký záujem. Výberového konania, ktoré prebehlo včera na ministerstve hospodárstva sa zúčastnilo 12 osôb z pôvodne prihlásených 14. Jedného však napokon komisia vylúčila. V prehľade nižšie si môžete pozrieť zoznam potenciálnych kandidátov na pozíciu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ľubomír Blaško – pôsobil v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, bývalý riaditeľ SPP CNG. Kandidoval na predsedu ÚRSO aj v roku 2017. Michal Cabala – predseda predstavenstva a generálny riaditeľ OKTE Erik Jančík – zamestnanec ÚRSO, pôsobí na odbore legislatívy a právnej agendy Andrej Juris – nezávislý konzultant, v rokoch 2004 – 2019 pôsobil v ZSE, najmä ako predseda predstavenstva Západoslovenskej distribučnej Martin Kumpan – konateľ a výkonný riaditeľ Slovenské elektrárne energetické služby Jozef Legény – energetický konzultant, pôsobil napríklad v spoločnosti Veolia. Kandidoval na predsedu ÚRSO aj v roku 2017. Ján Matuský – prvý predseda ÚRSO Marián Nicz – zamestnanec MH SR, odbor palív a energetiky, sekcia energetiky Rudolf Svoboda – odborník z oblasti energetiky Kristián Takáč – nezávislý expert v oblasti energetiky Marian Záhora – bývalý zamestnanec ÚRSO, pôsobil ako riaditeľ odboru medzinárodnej spolupráce. Nesplnil požiadavku dosiahnutej praxe podľa podmienok výberového konania. Ivan Zachar – bývalý zamestnanec ÚRSO, pôsobil ako riaditeľ odboru regulácie kvality a analýz Minister hospodárstva Richard Sulík chce návrh kandidáta predložiť vláde do 10 dní. Po schválení by sa tak svojej novej úlohy mohol zhostiť začiatkom júla. Nahradí Ľubomíra Jahnátka, ktorého vláda odvolala 4. júna 2020. V stredu (24. júna) sa uskutočnila verejná diskusia uchádzačov o funkciu predsedu ÚRSO v rámci schôdze Komisie pre energetiku pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti.
-
Podnikanie v energetike má zlepšiť otvorenosť viacerých cenových konaní
24.6.2020V dnes schválenom obsiahlom podnikateľskom balíku je zopár návrhov týkajúcich sa priamo energetiky. Najdôležitejším z nich je otvorenie regulácie. Viaceré návrhy, ktoré vyvolali búrlivú diskusiu, zatiaľ zostali v zásuvke. Ide najmä o tzv. teplárenské nevoľníctvo. Firmy aktívne v energetike riešili posledné dni najmä opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia navrhnuté ministerstvom hospodárstva, ktoré majú pomôcť pri obnove ekonomiky (tzv. lex korona alebo kilečko). Niektoré návrhy napokon v legislatíve, ktorú dnes s pripomienkami schválila vláda, nefigurujú. To však neznamená, že sa tak v ďalšom procese nestane. Návrh teraz bude v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovať parlament. Aktuálny legislatívny balík s viac než stovkou opatrení bude mať pokračovateľa. Na jeseň chce ministerstvo hospodárstva predložiť druhý balík opatrení. Spomedzi dnes odobrených noviel zákonov bude mať v sektore energetiky najväčší dosah zmena zákona o regulácii 250/2012, ktorej cieľom je zásadné zvýšenie transparentnosti cenovej regulácie v prípade prirodzených monopolov. Obdobnú zmenu zákona v minulosti v parlamente opakovane presadzoval súčasný štátny tajomník MH SR Karol Galek. Široká paleta cenových konaní Otvorenejšia cenová regulácia sa má týkať prenosu a regionálnej distribúcie elektriny; prepravy a distribúcie plynu; výroby, distribúcie a dodávky tepla a tiež veľkej časti aktivít vo vodárenstve a verejnej kanalizácii. Týkať sa však má aj výroby elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárstvom záujme, poskytovania podporných a systémových služieb, činnosti OKTE, dodávky poslednej inštancie, výkupcu elektriny i konaní o tarife za prevádzkovanie systému. ÚRSO bude musieť po novom zverejňovať na svojej webovej stránke nielen cenové rozhodnutia, ale aj návrh ceny, návrh na zmenu ceny, odvolanie a všetky zmeny a doplnenia podané v cenovom konaní. V prípade, že ÚRSO určí cenu na základe vlastných podkladov, aj tie bude musieť zverejniť. Požiadavky na zverejňovanie sa nemajú týkať miestnych distribučných sústav a lokálnych distribučných sietí. Tie totiž zväčša preberajú cenníky nadradených regionálnych distribútorov a ide o mnoho malých distribučných sústav, napr. obchodné centrá. Do praxe by sa mali nové ustanovenia dostať od 1. septembra 2020. Zmeny týkajúce sa zverejňovania sa majú týkať aj cenových konaní, ktoré boli začaté a právoplatne neskončené do konca augusta. Okrem toho treba dodať, že porušenie nových ustanovení o zverejňovaní cenových rozhodnutí, návrhov a iných podaní bude dôvodom pre odvolanie predsedu regulačného úradu. Pre aj proti
-
Od uhlia k biomase a plynu. Poznáme detaily premeny elektrárne Nováky
24.6.2020Slovenské elektrárne chcú dodávať teplo pre svojich odberateľov na Hornej Nitre aj po roku 2023. Dožívajúcu uhoľnú elektráreň v Novákoch premenia na tepláreň, ktorej palivová základňa bude založená na kombinácii biomasy a plynu. V ďalšej fáze by sa mohla rozšíriť o centrum obehového hospodárstva. Turbíny blokov elektrárne v Novákoch (ENO), ktorá spaľuje nekvalitné uhlie z Hornej Nitry, sa dokrútia najneskôr v roku 2023. Vlani sa v ENO vyrobilo 1167 GWh elektriny a do sústavy dodali 967 GWh elektriny. Novácke bloky tiež poskytovali sekundárnu reguláciu výkonu. Dosluhujúca prevádzka však slúži okrem výroby elektriny rovnako aj ako zdroj dodávok tepla pre mestá Prievidza, Nováky alebo ďalších odberateľov v Zemianskych Kostoľanoch. V roku 2019 predstavovala výroba tepla v ENO 270 GWh. Slovenské elektrárne dlhodobo avizujú, že existujúcu infraštruktúru plánujú prebudovať na modernú tepláreň a udržať si svojich odberateľov aj v budúcnosti. Hoci konkrétne detaily transformácie neboli až doteraz známe, Slovenské elektrárne komunikovali, že modernizácia teplárne má byť iba medzistupňom. Dlhodobým riešením sa má stať centrum obehovej ekonomiky. V kontexte pripravovaného projektu považuje firma za kľúčový práve minulý rok. „Pripravili sme koncepciu transformácie, zrealizovali štúdie realizovateľnosti dvoch významných etáp a pripravili sme východiská pre povoľovacie konania, ktoré sa uskutočnia v roku 2020,“ zdôraznila spoločnosť, ktorá vlani v nováckej elektrárni investovala aj do konsolidácie merania a automatizovaného zberu dát.
-
Štátny SPP má nové predstavenstvo
24.6.2020MH SR vymenovalo do funkcie predsedu predstavenstva SPP Milana Urbana. Na základe výsledkov výberového konania tiež vymenilo ďalších členov vedenia. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, na základe výsledkov výberového konania, prijalo ako jediný akcionár spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP) rozhodnutie, ktorým vymenovalo do funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti Milana Urbana. V tejto funkcii nahradil Jána Valka. Novým podpredsedom predstavenstva SPP sa stal Richard Prokypčák, ktorý vo firme pôsobil ako riaditeľ divízie obchod. Novými členmi predstavenstva spoločnosti sú Henrich Krejčí a Daniel Šulík, ktorí nahrádzajú Milana Hargaša a Ján Szalaya. V predstavenstve zostáva Ivan Gránsky, ktorý v ňom pôsobí od júna 2018. Noví členovia predstavenstva sa svojej funkcie ujímajú od dnešného dňa, 24. júna 2020. Do výberového konania na členov predstavenstva SPP sa prihlásilo viac než 20 záujemcov.
-
Kauzu zániku podpory má vyriešiť poslanecká novela zákona
23.6.2020Skupina koaličných poslancov predložila návrh novely zákona 309/2009, ktorá zmierni sankciu pre výrobcov s právom na doplatok alebo príplatok za podlžnosti na daniach, sociálnom či zdravotnom poistení. Desiatka koaličných poslancov parlamentu predložila návrh zmeny zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kogenerácie, ktorou chcú vyriešiť kauzu zániku podpory. Na základe zoznamu, ktorý zverejnilo ÚRSO v polovici marca, prestal zúčtovateľ podpory OKTE vyplácať doplatok asi stovke výrobcov elektriny zo slnka, bioplynu, zemného plynu, biomasy, vody či katalyticky spracovaného odpadu. Podľa regulátora mali tiež títo výrobcovia na základe súčasného znenia zákona o podpore vrátiť vyplatený doplatok za roky dozadu, v mnohých prípadoch spätne až do roku 2014. V máji bol problém zániku podpory predmetom rokovania parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti. Komplikovanú situáciu by mala uzavrieť poslanecká novela, ktorú zákonodarcovia predložili na júlovú schôdzu.
-
Pandémia zrazila cenu elektriny na burze. Domácnosti môžu ušetriť
22.6.2020Tohtoročný vývoj na pražskej burze ovplyvnený najmä koronakrízou naznačuje, že domácnosti a malé podniky by mohli v roku 2021 platiť za elektrinu menej. Výpočet maximálnych cien za dodávku elektriny pre regulované skupiny odberateľov je v kompetencii ÚRSO. Úrad podľa platnej legislatívy zohľadňuje priemernú cenu elektriny na pražskej burze PXE za prvých šesť mesiacov predchádzajúceho roka. Za prvý polrok 2019 bol tento východiskový parameter na priemernej úrovni 51,85 eur za MWh, čo ovplyvnilo tohtoročné ceny. V druhom kvartáli 2020 došlo kvôli kríze a počasiu k poklesu na burze. Priemerná hodnota forwardového produktu CAL-21, ktorá je rozhodujúca z pohľadu nastavenia regulovaných cien pre domácnosti a malé podniky v roku 2021, poklesla na hodnotu 46 EUR za MWh. Burzové dáta za jún nie sú definitívne, ale k výraznejším výkyvom by nemalo dôjsť. Vývoj na burze v prvom polroku by sa mal pretaviť do koncových cien pre rok 2021, ak dodávateľ požiada o zmenu cien, ktoré má schválené až do konca regulačného obdobia, t. j. do konca budúceho roka. Cena elektriny ako komodity, ktorá tvorí približne jednu tretinu z finálnych účtov domácností alebo malých podnikov, by sa na základe vstupných údajov mala znížiť o takmer 11,3 %. Koncová cena je zložená aj z distribučných a ďalších poplatkov, napríklad tarify za prevádzkovanie systému (TPS), z ktorej sa financujú obnoviteľné zdroje, kogenerácia elektriny a tepla alebo podpora ťažby a spaľovania domáceho uhlia v elektrárni Nováky. Zraniteľní odberatelia platia v integrovanej cene taktiež odvod do Národného jadrového fondu, DPH a podnikatelia musia rátať aj so spotrebnou daňou. Za predpokladu, že nedôjde k zvýšeniu distribučných poplatkov alebo TPS, regulované segmenty zákazníkov by na budúci rok mali za dodávku elektriny ušetriť. „Ak v závere júna nedôjde k dramatickým zmenám na burze a nebude sa meniť ani regulačný vzorec, regulovaná cena elektriny ako komodity by v budúcom roku mohla klesnúť o približne 11 %. Po započítaní ostatných regulovaných poplatkov by to mohlo byť cca 5 %,“ prognózuje Martin Semrič, portfólio manažér spoločnosti MAGNA ENERGIA. Hlavne výška TPS je však veľkou neznámou. Vzhľadom na očakávané negatívne ekonomické a sociálne dopady koronakrízy je zvýšenie koncových cien elektriny obzvlášť nežiaduce. U zúčtovateľa podpory OKTE, ktorý prostredníctvom TPS podporu vypláca, vznikol z dôvodu neuznaných nákladov a poklesu cien na spotovom trhu deficit v desiatkach miliónov eur. Vzniknuté náklady bude treba pokryť buď z poplatkov od odberateľov, z úveru firmy, alebo príspevkom zo štátneho rozpočtu.