Finálne údaje prevádzkovateľa prenosovej sústavy potvrdili rast výroby elektriny v roku 2023. Spotreba elektriny naopak klesla. Slovensko sa vďaka spusteniu tretieho bloku Mochoviec stalo exportnou krajinou. Výroba elektrickej energie vlani medziročne vzrástla na 29,96 terawatthodín (TWh). Oproti roku 2022 sa zvýšila o 10,16 %. Domácnosti, firmy a inštitúcie spotrebovali 26,54 TWh elektriny, čo predstavuje medziročný pokles o 6,74 %. V predpandemickom období sa spotreba pohybovala aj nad úrovňou 30 TWh. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) zverejnila finálne údaje za minulý rok. Pozreli sme sa na štatistiky detailnejšie.
Pokračovanie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu po roku 2025 nepovažuje za pravdepodobné. Kým Slovensko bolo dlhé roky vstupnou bránou potrubného plynu z Ruska do Európy, aktuálne je na konci prepravného reťazca bez priameho prístupu k dodávkam LNG, čo sa už onedlho môže prejaviť vo zvýšení tranzitných poplatkov, predpokladá Mário Matušinec. S expertom skupiny AXPO Austria sme hovorili tiež o probléme nedostatku výrobných zdrojov v Európe, nízkej likvidite forwardových produktov a technológiách, ktoré môžu zmeniť smerovanie sektora. V tretej epizóde podcastu sa okrem iného dozviete: Ako môže koniec tranzitnej zmluvy medzi Gazpromom a Naftogazom ovplyvniť SR? Ktoré geopolitické udalosti by mohli v roku 20224 zahýbať komoditnými trhmi v EÚ? Európa má nedostatok výrobných zdrojov elektriny: Ako zvýšiť atraktivitu investovania? Prečo nie sú vhodné podmienky pre dlhodobé kontrakty typu PPA na slovenskom trhu? Aký druh technológie by mohol zásadne ovplyvniť smerovanie energetického sektora? Vypočujte podcast ENERGOKLUB na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu zadarmo. Apple podcasts | Spotify | Podbean
Krajiny EÚ budú dobrovoľne pokračovať v opatreniach, ktoré prispievajú k poklesu spotreby zemného plynu. V januári tohto roka jeho spotreba naprieč Európou stúpla. Počas teplého februára sa však dopyt po plyne znížil. Zástupcovia členských krajín sa tento týždeň dohodli na odporúčaní, podľa ktorého majú pokračovať v koordinovaných dobrovoľných opatreniach na zníženie dopytu po zemnom plyne v EÚ. Hoci sa bezpečnosť dodávok v EÚ zlepšila, na zabezpečenie dostatočných zásob plynu na ďalšiu zimu je stále potrebné neustále znižovať dopyt. Ako jednu z reakcií na riziká v oblasti bezpečnosti dodávok energie z Ruska Európska únia v júni 2022 zaviedla nariadenie o skladovaní plynu a v auguste 2022 nariadenie o znižovaní dopytu po plyne. V nariadení o skladovaní plynu sa od členských štátov vyžadovalo, aby do 1. novembra 2023 naplnili podzemné zásobníky plynu na 90 % kapacitu, aby boli pripravené na zimnú sezónu. EÚ tento cieľ dosiahla už v auguste, do novembra sa zásobníky naplnili až na 99 %. Podľa nariadenia o znižovaní dopytu po plyne mali členské štáty koordinovaným spôsobom znížiť jeho spotrebu o 15 %. Pôvodne malo platiť len na jednu vykurovaciu sezónu, avšak v marci 2023 bola platnosť tohto nariadenia predĺžená do konca marca 2024. Od augusta 2022 do decembra 2023 sa v EÚ podarilo spoločne znížiť dopyt po plyne o 18 %. Ušetrilo sa tak približne 101 miliárd metrov kubických suroviny. Vlani tvorili dodávky plynu z Ruska 15 % celkového dovozu do EÚ. V roku 2022 to bolo 24 % dovozu a pred vojnou na Ukrajine až 45 %. Dobrovoľné obmedzovanie
Kľúčové trhy sa stávajú silne deficitné v energetických komoditách. V prípade plynu sa závislosť EÚ presmerovala na LNG z USA a dodávky plynu z Nórska. Hoci geopolitické riziká sú menšie, odolnosť Európy bude pravidelne testovaná pri každom trhovom šoku, tvrdí analytik Lukáš Řezníček z Danske Commodities. EÚ si podľa Lukáša Řezníčka stanovila ciele, pre ktoré dnes nie sú dostupné technológie, prípadne technológie existujú, avšak dodávateľský reťazec nie je schopný uspokojiť dopyt po nich. Prehĺbenie tohto stavu preto vedie k masívnej volatilite na komoditných trhoch. Cena elektriny sa za poslednú dekádu dostala na miernu vyššiu úroveň. V závislosti od konkrétneho trhu a produktu registrujeme v priemere nárast o zhruba 10 % až 25 %. „Napriek tomu, že v porovnaní s cenami z augusta 2022 sú ceny na úrovni približne 10 % až 15 %, osobne nevidím veľký priestor pre ďalšie významné zníženie cien. Kľúčovým dôvodom je to, že kapitálové výdavky na výstavbu nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v posledných 3 rokoch výrazne rástli a preto odhadujeme "cenové dno" okolo 55 - 60 eur/MWh,“ povedal Head of Market Risk Management spoločnosti Danske Commodities. Cena zemného plynu za posledné dva roky spadla z historických maximálnych o približne 80 % až 85 %. Dnes sa obchoduje pod hranicou 35 EUR/MWh. Reálny je podľa neho aj výraznejší pokles na úroveň 22 - 25 EUR/MWh, ale vylúčiť nemožno ani rast cenových hladín na úroveň 50 - 70 EUR/MWh v závislosti na medzinárodnej situácii. „Osobne vidím viac rizík rastu cien, než poklesu,“ uviedol Lukáš Řezníček, ktorý vystúpil na nedávnej diskusii ENERGOKLUB. Aktuálna a budúca perspektíva Kým dianie v posledných troch rokoch charakterizovala extrémna volatilita komodít a cenové šoky, ktoré boli sprevádzané regulačnými zásahmi, teplými zimami a zmenou správania spotrebiteľov, perspektíva do budúcnosti je odlišná. V súčasnosti podľa analytika ozorujeme významné "ochladenie" na trhu s komoditami, zintenzívnenie investícií do obnoviteľných zdrojov energie a väčšiu konkurenciu na strane obchodníkov. „Z trhu, ktorý zvýhodňoval predávajúcich, sa stali trhy kupujúcich,“ doplnil Lukáš Řezníček. Plynová závislosť na Rusku prinútila EÚ preorientovať sa primárne na potrubné dodávky z Nórska a americké LNG. Hoci geopolitické riziká sa znížili, trh zostáva "super citlivý" na akékoľvek šoky. Za najväčšie geopolitické riziká označil izraelsko-palestínsky konflikt, problémy s dodávkami LNG z Kataru, ktoré ohrozujú teroristické útoky, ale aj nadchádzajúce prezidentské voľby v USA. Biely dom nedávno vydal vyhlásenie, že nebude zvyšovať povolenia na exportné kapacity pre export amerického LNG. Tento krok podľa Lukáša Řezníčka s trhom zásadnejšie nezamával, naopak pomohol istým spôsobom stabilizovať ceny. V prípade, že nadchádzajúce voľby by vyhral Donald Trump a USA by prestalo podporovať Ukrajinu, ceny elektriny a plynu by sa mohli zdvojnásobiť zo súčasných úrovní. V rámci diskusie sa hovorilo aj o scenári, ktorý predpokladá mierové ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine. Došlo by za týchto okolností k obnoveniu dodávok ruského plynu do Európy? Podľa Řezníčka však nejde o pravdepodobnú možnosť, pretože by vznikol problém, ako sa ruské molekuly dostanú do Európy. Dodávky cez potrubie Jamal vedúce cez Poľsko, či tranzit cez Ukrajinu nepovažuje za reálnu trajektóriu, Nord Stream je v zásade nefunkčný. Najschodnejšiu alternatívou sú dodávky ruského LNG, ktoré nie sú zaťažené sankciami.
O možnosti zdieľania elektriny sa zaujíma čoraz väčší počet aktérov. Naštartovať rozvoj energetických spoločenstiev na Slovensku by mohol úspech pilotných projektov, ktoré vydláždia cestu ďalším, hovorí v novej epizóde podcastu Libor Láznička zo spoločnosti energIQube. Odborník navrhuje zvážiť zavedenie motivačných faktorov, akými sú napríklad zľavy na distribučných tarifách. S členom výkonného výboru asociácie SAPI sme debatovali aj o metódach zdieľania elektriny, ich benefitoch a rizikách, ako aj iných aspektoch komunitnej energetiky. V druhej epizóde podcastu sa okrem iného dozviete: Ktorému typu subjektov je legislatívne a technicky umožnené zdieľanie? Aké sú benefity, ale aj možné riziká zdieľania elektriny na Slovensku? Úloha Energetického dátového centra (EDC) v komunitnej energetike. Aká je postupnosť krokov pri zriadení energetického spoločenstva? Porovnanie situácie v ostatných krajinách EÚ, špecificky v susednej ČR Ktorá metóda zdieľania sa uplatňuje v SR a aké ďalšie metódy existujú? Vypočujte podcast ENERGOKLUB na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu zadarmo. Apple podcasts | Spotify | Podbean Dňa 14. marca 2024 sa koná konferencia "Energetické spoločenstvá a zdieľanie elektriny ". Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom.
Predaj tepelných čerpadiel na Slovensku zažil medziročný pokles takmer o 11 %. Najvýraznejší úbytok bol zaznamenaný pri zariadeniach s technológiou vzduch-voda, ktoré sú najčastejšie inštalované v rodinných domoch. Faktorom, ktorý prispieva k stagnácii dopytu, je meškajúce pokračovanie Zelenej domácnostiam. Popularita tepelných čerpadiel, ktoré ako zdroj tepla využívajú primárne obnoviteľnú a odpadovú energiu, v ostatných rokoch rastie po celej Európe. Záujem o technológiu posilnili rast cien energií a obavy o dodávky fosílnych palív po invázii Ruska na Ukrajinu. Keďže tepelné čerpadlo je v porovnaním s plynovým alebo elektrickým kotlom technologicky komplikovanejšie zariadenie, investičné náklady sú vyššie. Na Slovensku rastúci dopyt podporil dotačný projekt Zelená domácnostiam. Tento fakt zásadne prispel k rekordným číslam za rok 2022, kedy sa u nás predalo celkom 15 795 tepelných čerpadiel. Rok 2023: Spomalenie rastu predaja tepelných čerpadiel Podľa čerstvých údajov Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZ CHKT) za vlaňajšok však predaj tepelných čerpadiel medziročne poklesol o 11 %. Najväčší prepad, o vyše 17 %, zaznamenala technológia vzduch-voda, ktorá je najpoužívanejšia v rodinných domoch. Zväz označil za hlavný dôvod stagnácie meškajúce spustenie pokračovania projektu Zelená domácnostiam z Programu Slovensko (2021 - 2027). Hoci štatisticky je na Slovensku výrazne menší záujem o tepelné čerpadlá využívajúce technológiu vzduch – vzduch, v roku 2023 sa predalo 1793 zariadení tohto typu, čo je medziročný nárast o 32 %. V prípade investične náročnejšej technológie zem-voda, ktorá čerpá teplo z podzemných vrtov, bolo inštalovaných 177 tepelných čerpadiel (+ 24%). Pri tepelných čerpadlách typu voda-voda je úspora CO2 pri komparácii sa fosílnym plynom na úrovni 90 %. Hoci na Slovensku sú vhodné podmienky pre rozvoj tejto technológie najmä vďaka dostupnosti podzemných vôd, v dôsledku vysokých vstupných nákladov ide na trhu o marginálnu záležitosť. V roku 2023 bolo implementovaných 71 takýchto zariadení (- 16%).
Snaha vládneho kabinetu o adresnejšiu pomoc s energiami v roku 2025 môže naraziť na nedostatok dát. Na úrovni štátu neexistuje systematický zber údajov, ktorý by pomohol riešiť túto problematiku korektnejšie, hovorí Ivan Weiss, riaditeľ divízie stratégia a rozvoj podnikania firmy Stredoslovenská energetika (SSE). V prvej epizóde podcastu platformy ENERGOKLUB sme sa zástupcu tradičného dodávateľa pýtali aj na nástup novej energetiky, venovali sme sa aj obchodníckym témam alebo názoru spoločnosti SSE na očakávané legislatívne zmeny ÚRSO. V prvej epizóde podcastu sa okrem iného dozviete: Ako uvažuje SSE o nových činnostiach na trhu a rozvoji nekomoditného biznisu. Očakávania cenového vývoj na burze: Existuje priestor pre ďalší pokles cien energií? Dodávka poslednej inštancie – prečo je podľa SSE potrebné reformovať inštitút DPI? Aké sú očakávania spoločnosti SSE od nových pravidiel trhu, ktoré chystá ÚRSO. Neregulovaný segment – kedy je dlhodobý hedžing pre firmy vhodným riešením? Vypočujte podcast ENERGOKLUB na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu zadarmo. Apple podcasts | Spotify | Podbean
Aktuálna novela zákona o energetike má priniesť niekoľko noviniek pre dodávateľov elektriny a plynu. Zverejňovanie cenníkov pri cenovo neregulovanej dodávke je opäť v hre. Upraviť sa majú aj údaje na vyúčtovacej faktúre. Ako sme avizovali už minulý týždeň, do legislatívneho procesu sa dostala novela energetickej legislatívy, ktorá má posilniť kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), upraviť oblasť cenovej regulácie či posilniť ochranu spotrebiteľov. „Zverejňovať cenníky na neregulovanom trhu nemá zmysel, pretože každý veľký dodávateľ má určitú cenotvorbu. Väčší odberatelia si dohadujú ceny s dodávateľmi na individuálnej báze,“ uviedol na prelome rokov 2023/24 predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík v rozhovore pre portál energoklub.sk. „Skutočne neviem, komu by to pomohlo. Žiadny tlak na odberateľov to nevyvolá. Regulované subjekty sa právom bránia, že povinnosť vydávať cenníky predstavuje zásah do slobody ich podnikania. Ak sú neregulovaní, nevidím na to dôvod. Ak ich chceme zregulovať, potom má zmysel vydávať aj cenníky.“ V rámci novely zákona o energetike, ktorú Ministerstvo hospodárstva SR z dôvodu naliehavosti predložilo do skráteného pripomienkového konania, však rezort navrhuje povinnosť pre dodávateľov elektriny a plynu zverejniť cenník pre odberateľov, ktorí odoberajú elektrinu alebo plyn za cenu nepodliehajúcu cenovej regulácii do 30. novembra na nasledujúci kalendárny rok a aktualizovať ho pravidelne aspoň raz za tri mesiace v závislosti od vývoja nákladov na zabezpečenie dodávky elektriny alebo dodávky plynu pre koncových odberateľov elektriny a koncových odberateľov plynu na svojom webovom sídle. Zároveň má dodávateľ elektriny alebo plynu informovať úrad o mieste zverejnenia tohto cenníka. Samotná dôvodová správa neposkytuje bližšie odôvodnenie pre tento krok. Zmeny na vyúčtovacej faktúre
Slovensko sa nepripojí k európskym platformám na cezhraničnú výmenu regulačnej elektriny v lete, ako sa pôvodne plánovalo, ale až v závere tohto roka. Spoločnosť SEPS posun termínov zdôvodňuje novými pravidlami trhu s elektrinou, ktoré aktuálne pripravuje ÚRSO a ktoré nadobudnú účinnosť až 1. júla 2024. Prevádzkovatelia prenosových sústav v EÚ pracujú na vytvorení spoločného trhu s regulačnou elektrinou. Projekt PICASSO je zameraný na cezhraničnú výmenu regulačnej energie zo sekundárnej regulácie (aFRR), zatiaľ čo druhý projekt, MARI, sa zameriava na terciárnu reguláciu (mFRR). Slovensko v nich zastupuje Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorá pôvodne plánovala pripojenie k platformám v lete 2024. Nedávna novelizácia pravidiel trhu, ktoré vypracoval už neexistujúci odbor organizácie trhu a regulačnej politiky ÚRSO, vstúpila od účinnosti začiatkom tohto roka. Pôvodne upravovala aj spôsoby obstarania, vyhodnocovania a ocenenia regulačnej elektriny po pripojení spoločnosti SEPS k obom platformám. Do finálneho znenia vyhlášky sa dostalo iba torzo pôvodného materiálu, vynechané boli aj časti venované projektom MARI a PICASSO. Na dôvody a možné dôsledky tohto kroku sme sa pýtali predsedu regulačného úradu Jozefa Holjenčíka. "Toto je jedna z vecí, ktorú je potrebné prepracovať. Chceme, aby slovenskí účastníci trhu mali z tohto systému maximálny efekt. V podobe, v akej to bolo navrhnuté, by sa to podľa môjho názoru neudialo. Termín pripojenia k obom platformám sa však stíha, a teda ani záväzky firmy SEPS nie sú ohrozené," skonštatoval koncom decembra 2023 Holjenčík. ÚRSO aktuálne zbiera podnety pre nové pravidlá trhu s cieľom od 1. júla 2024 vytvoriť dve "veľké" vyhlášky, ktoré by integrovali súvisiace predpisy v elektroenergetike a plynárenstve. Zmena harmonogramu K úprave harmonogramu napokon dôjde. SEPS informovala, že vzhľadom na predpoklad, že legislatíva nevyhnutná pre zavedenie MARI a PICASSO bude vydaná k 1. júla 2024, sa posúvajú termíny vstupu do platforiem. "Plánované termíny pripojenia SEPS k platformám sú 5. november 2024 pre PICASSO a 3. december 2024 pre MARI," potvrdila v tlačovej správe Sandra Čičová Kotzigová, hovorkyňa SEPS. Pôvodne sa počítalo s pripojením do platformy PICASSO od 5. júna 2024 a MARI od 24. júla 2024. SEPS zároveň uviedla, že momentálne prebieha fáza testovania. Cieľom je overiť funkčnosť realizovaných IT úprav prepojenia s oboma platformami a zároveň vykonať integračné testy medzi jednotlivými systémami a účastníkmi trhu, aby vstup na európsky trh s regulačnými službami prebehol bez komplikácií.
Energetický regulačný úrad namiesto obchodnej inšpekcie by mal byť hlavným dozorným orgánom pre plnenie povinností podľa všetkých kľúčových zákonov v oblasti energetiky. Aké ďalšie zmeny v kompetenciách ÚRSO sú na stole? V procese prípravy je novelizácia viacerých energetických zákonov. Do pripomienkového konania by sa mala dostať už čoskoro. V rámci zákona o regulácii by sa mali rozšíriť právomoci a kontrolné kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a posilniť jeho postavenie vrátane oblasti výkonu štátneho dozoru. Ďalej sa má upraviť napríklad oblasť cenovej regulácie či procesné pravidlá konaní o cenovej regulácii Od pripravovaných zmien v zákone o energetike zase ministerstvo hospodárstva očakáva posilnenie práv a ochrany spotrebiteľov a tiež doplní ustanovenia týkajúce sa ukladania povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ). Aj v tomto zákone sa značne rozšíria kompetencie ÚRSO. Novela zákona o tepelnej energetike by mala upraviť odpojenie sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa tepla, resp. výpočet súvisiacich nákladov. Napokon zákon o podpore OZE a VÚ KVET upraví oblasť tzv. ostrovných zariadení. V oboch legislatívnych predpisov sa má zmeniť orgán štátneho dozoru.
Spoločnosť SPP - distribúcia očakáva pripojenie 5 biometánových staníc, ktoré splnili technické podmienky. Atraktivitu pre investorov zvyšuje aj register obnoviteľných plynov, ktorý umožňuje obchodovanie so zárukami pôvodu pre biometán v rámci Európy. Dopyt po zárukách stimulujú najmä firmy zo sektoru dopravy, ktoré potrebujú splniť povinné podiely biozložky v plynných palivách. Slovensko má potenciál nahradiť biometánom približne desatinu súčasnej spotreby zemného plynu. Zatiaľ jediná biometánová stanica na Slovensku sa nachádza v Jelšave. V prevádzke je od roku 2021, pričom bioplyn, ktorý sa dočisťuje na biometán, sa vyrába z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu a následne vtláča do distribučnej sústavy. Z viac než stovky existujúcich bioplyniek na území SR spĺňa kritéria transformácie na biometán zhruba tretina. Potenciálni investori sa však dlhodobo sťažujú na regulačné a investičné bariéry - kľúčovou je investícia do technológie na úprava bioplynu na kvalitu plynu (upgrading). Pri inštalovanom výkone 1 MW si môže vyžiadať investíciu 1,5 až 2 mil. eur. Revolučná, nie evolučná cesta rozvoja Pozitívnym stimulom pre ďalší rozvoj biometánového trhu na Slovensku je okrem výzvy z Plánu obnovy na transformáciu bioplyniek aj spustenie registra obnoviteľných plynov spoločnosti SPP- distribúcia. „Máme 5 projektov, s ktorými máme uzatvorenú zmluvu o pripojení a vydané technické podmienky,“ uviedol na diskusii platformy ENERGOKLUB Jerguš Vopálenský, vedúci rozvoja sieťového obchodu spoločnosť SPP - distribúcia. V prípade jednej stanice pôjde o úplne novú prevádzku priamo v Bratislave, v prípade ďalších štyroch je v pláne ich konverzia existujúcich bioplyniek na biometán. Novému biznisu sú naklonení aj zahraniční investori, čo potvrdila aj výzva z Plánu obnovy. „Rozvoj biometánového trhu v nasledujúcich štyroch rokoch bude relatívne razantný,“ dodal. O záruky pôvodu pre biometán je v Európe veľký záujem napriek relatívne vysokej cene. „Spoločnosti v západnej Európe v sektore dopravy, ktoré dodávajú plynné biopalivá, potrebujú ovplyvniť podiely obnoviteľnej plynnej biozložky. Inak im hrozia pokuty za neplnenie. Platí to pre rozvinuté trhy, kde je veľké percento podielu CNG (stlačený zemný plyn) dopravy, napr. Taliansko, čiastočne aj Nemecko, Dánsko a Holandsko,“ vysvetlil Vopálenský. Zástupcovia týchto trhov zisťujú objemy dostupného biometánu v krajinách strednej a východnej Európy. „V súčasnosti dopyt výrazne predbieha ponuku,“ doplnil. Ďalším významným hýbateľom ceny je dekarbonizácia systémov centrálneho zásobovania plynom (CZT). Pre subjekty, ktoré sa zaujímajú o záruky pôvodu pre biometán, preto nie je z pohľadu ceny rozhodujúce porovnanie so zemným plynom. „Rozhodujú sa podľa toho, koľko stojí biometán v porovnaní s inou metódou dekarbonizácie,“ vysvetlil ďalej Jerguš Vopálenský. „Sú ochotní dať rádovo viac za biometán než je súčasná cena zemného plynu.“ Počas prvých šiestich mesiacov ostrej prevádzky registra obnoviteľných plynov boli vydané záruky pôvodu pre biometán, ktorý vyrobila spoločnosť PM, s.r.o. vo svojej prevádzke v Jelšave v celkovom objeme 29 122 MWh. Ročná produkcia prevádzky je 6 miliónov kubíkov biometánu. Ďalších 700 MWh záruk pôvodu pre biometán sa importovalo zo zahraničia. Na elektronický prevod vydaných záruk pôvod medzi jednotlivými majiteľmi účtov v registroch šiestich štátov, ktoré sú zapojené do iniciatívy, využíva firma clearingovú platformu ERGaR Hub. Účastníkmi sú registre Nemecka, Rakúska, Holandska a Dánska. Export záruk pôvodu je možný aj do Veľkej Británie (import záruk už možný nie je). Platforma je založená na fínskom systéme G-REX od dodávateľa Grexel. ERGaR Hub je vybudovaný na štandarde Asociácie vydavateľských orgánov (AIB), ktorý využíva aj firma OKTE pri vydávaní záruk pôvodu elektriny z OZE a VÚ KVET. Na rozdiel od OKTE, SPP – distribúcia zatiaľ nie je členom AIB, ani nie je pripojená do databázy AIB. Jerguš Vopálenský upozornil, že v Európe prebieha súboj medzi platformou ERGaR a AIB, v rámci ktorého slovenský distribútor nemá žiadnu preferenciu. Ak by však AIB zvíťazilo, register by bol s ním kompatibilný. „Bolo by dobré, keby v Európe fungoval iba jeden štandard,“ dodal.
Spoločnosti Eustream a FGSZ oznámili zvýšenie pevnej prepravnej kapacity plynu v smere z Maďarska na Slovensko. Rozšírenie kapacity o 50 % bude dostupné v ročnej aukcii tranzitných kapacít od 1. júla 2024 s platnosťou na ďalších 15 rokov. Realizácia projektu si nevyžaduje žiadne dodatočné investície. Prevádzkovatelia prepravenej siete zemného plynu, slovenský Eustream a maďarský FGSZ, sa dohodli na zvýšení prepravnej kapacity o 50 % na prepojovacom bode Veľké Zlievce/ Balassagyarmat. V praxi tento krok, ktorý vychádza z minuloročného vyhodnotenia dopytu trhu, predstavuje ročný prírastok na úrovni 25 441 MWh/denne (2,45 mil. metrov kubických). Rozšírenie kapacity sa týka smeru z Maďarska na Slovensko a bude dostupné v ročnej aukcii kapacít od 1. júla 2024 pre obdobie 15 plynárenských sezón (2024/2025 až 2038/2039). Na realizáciu tohto zvýšenia kapacity nie sú potrebné žiadne dodatočné investície zo strany Eustreamu a FGSZ, čo znamená, že projekt je považovaný za momentálne ukončený. V prípade dohody o úprave technických parametrov a schválenia týchto zmien maďarským regulačným orgánom (HEA), bude možné túto zvýšenú kapacitu ponúkať aj ako krátkodobé produkty ešte pred oficiálnym dátumom spustenia, teda v druhom kvartáli tohto roka. Detaily o alokácii krátkodobej prepravnej kapacity pre shipperov zatiaľ neboli zverejnené. Slovensko-maďarský plynovod bol spustený v roku 2015. Pevná prepravná kapacita na vstupe predstavuje 50 883 MWh/denne (4,9 mld. m3) a 128 975 MWh/denne (12,4 mld. m3). V prvých rokoch prevádzky bolo potrubie väčšinou prázdne. V súčasnosti sa využíva takmer celá dostupná kapacita v smere z Maďarska, v opačnom smere je potrubie nevyužité. S plánom na zvýšenie dostupných prepravných kapacít súvisí aj investičný projekt, ktorého účelom je automatizovať prevádzkové módy na rozdeľovacom uzle v Plaveckom Petre.
Zjednodušenie a skrátenie procesov posudzovania environmentálnych vplyvov by mali pozitívne ovplyvniť aj projekty obnoviteľných zdrojov energie. Osobitnú pozornosť si vyslúžila výroba vodíka elektrolýzou vody. Aké ďalšie úpravy sú na stole? Dlhoročné očakávania a tlak na zmenu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA) zo širokého spektra stakeholderov prinášajú výsledok. Envirorezort predložil do pripomienkového konania návrh novely, avšak čas na zaslanie pripomienok je skrátený. Zainteresované strany sa môžu vyjadriť len do 14. februára 2024. Tomuto pripomienkovaniu priamo nepredchádzali iné konzultácie s verejnosťou, odborníkmi či podnikateľmi. Hlavným dôvodom predloženia novely má byť podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR odstránenie goldplattingu a zefektívnenie procesov súvisiacich s hodnotením vplyvov - zisťovacie konanie, určenie rozsahu hodnotenia i samotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie – pri súčasnom posilnení odbornej stránky posudzovania a zabezpečenia účasti verejnosti v rozsahu definovanom v európskej legislatíve a Aarhuskom dohovore. Má sa jednoznačne oddeliť proces zisťovacieho konania (skríning) a určenia rozsahu hodnotenia od samotného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zjednodušiť a znížiť počet súvisiacich procesných úkonov, spresniť požiadavky na odbornosť osôb vykonávajúcich hodnotenie vplyvov a priblížiť kvalita a celková dĺžka procesov EIA európskemu štandardu. Stanovujú sa tiež maximálne lehoty pre trvanie zisťovacieho konania ako aj celkový čas na určenie rozsahu hodnotenia od podania prvotnej dokumentácie. Procesné lehoty nemajú presiahnuť 60 dní, vo zvlášť komplikovaných a odôvodnených prípadoch maximálne 90 dní. Stanoviská, ktoré nebudú doručené v stanovených lehotách, sa majú považovať za súhlasné a k stanoviskám doručeným po lehote sa nemá prihliadať. Zisťovacie konanie bude vyňaté z režimu správneho konania. S odvolaním na text smernice EÚ by sa podľa MŽP verejnosť nemala zúčastňovať zisťovacieho konania ani procesu určovania rozsahu hodnotenia. Navyše predmetom zisťovacieho konania nemá byť zmena navrhovanej činnosti, ktorá predstavuje renováciu v rozsahu obnovy alebo modernizácie zariadenia, kde výsledkom nie je zmena kapacitných parametrov ani rozšírenie navrhovanej činnosti. Nové limity pre energetiku
Regulátor pripravuje novelizáciu vyhlášok o vnútornom trhu s elektrinou a zemným plynom. Zámerom úradu je od 1. júla 2024 integrovať do dvoch „veľkých“ vyhlášok všetky súvisiace predpisy v elektroenergetike a plynárenstve. V prvej fáze sa zasielaním podnetov môžu zapojiť nielen účastníci trhu, ale aj široká verejnosť. Pravidlá trhu s elektrinou a plynom boli premiérovo prijaté v júli 2023. Len krátko potom, čo vyhlášky vstúpili do účinnosti regulačný úrad rozbehol ich prvú novelizáciu. Po skončení procesu MPK zasiahlo do procesu nové vedenie ÚRSO. Z pôvodného návrhu sa do finálneho znenia dostalo len minimum. Ako ešte vlani vysvetlil pre energoklub.sk predseda ÚRSO Jozef Holjenčík, zámerom je integrovať do dvojice „veľkých“ vyhlášok v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva všetky súvisiace právne predpisy. „Našou víziou je nemať množstvo rôznych vyhlášok, ale jednu, ktorá bude obsahovať všetko. To isté platí pre cenovú vyhlášku v plynárenstve,“ povedal šéf ÚRSO. „Do účinnosti by mali vyhlášky vstúpiť od 1. júla 2024.“ Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tento týždeň spustil legislatívny proces pripravovanej novely vyhlášky č. 207/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou, obsahové náležitosti prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a rozsah obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy. Verejnosť sa môže už teraz v rámci predbežnej informácie zapojiť do legislatívneho procesu zaslaním návrhov a podnetov na portáli Slov-Lex do 16. februára 2024. To iste platí aj pre chystanú novelu č. 208/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, obsahové náležitosti prevádzkového poriadku prevádzkovateľa siete a prevádzkovateľa zásobníka a rozsah obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa siete. Spustenie riadneho medzirezortného pripomienkového konania (MPK) oboch vyhlášok sa očakáva počas apríla 2024. Pripravovaná zmena pravidiel trhu: Čo zamýšľa ÚRSO?
Portál eFocus organizuje dňa 14. marca 2024 konferenciu Energetické spoločenstvá a zdieľanie elektriny. Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. Na konferencii, ktorá prebehne 14. marca 2024 prezenčne alebo virtuálne, sa dozviete: Čo sa dozviete: Energetické spoločenstvá prinášajú pre svojich členov mnohé benefity vo viacerých krajinách Európskej únie. Pomáhajú tlmiť energetické krízy a cenové výkyvy na trhu s elektrinou. Decentralizovaná energetika sa dostala už aj na Slovensko a energetické spoločenstvá je možné vytvárať na úrovni vyšších územných celkov, obcí, malých podnikov a fyzických osôb. Možnosť zdieľania elektriny vyvolala u mnohých aktérov veľký záujem, ktorý však často naráža na nedostatok praktických informácií, ako energetické spoločenstvo zriadiť a prevádzkovať. Odborníci v energetike zhodnotia aktuálne legislatívne, procesné a technické prostredie a poskytnú praktické informácie, ktoré účastníkom konferencie pomôžu vykonať kroky smerujúce k vytvoreniu energetickej komunity. Budú zodpovedané aj nasledovné otázky o energetických spoločenstvách: Akú právnu formu môže mať spoločenstvo? Kto môže byť členom spoločenstva? Je potrebné povolenie na vykonávanie činnosti a kto ho vydáva? Aké sú podmienky zaradenia odberného miesta do zdieľania elektriny? Ako sa registrujú odberné miesta a výrobné zariadenia v rámci zdieľania elektriny? Kto a ako vyhodnocuje, komu sa koľko elektriny vyzdieľalo? Aké sú skúsenosti zo zahraničia? Ako by sa dalo súčasné prostredie pre energetické spoločenstvá zlepšiť? Program konferencie Energetické spoločenstvá a zdieľanie elektriny 09:00 – 09:10 Otvorenie konferencie Jozef Šupšák, šéfredaktor efocus.sk a Michal Jesenič, manažér pre ENERGOKLUB 09:10 – 09:25 Energetické spoločenstvá a zdieľanie elektriny Libor Láznička, EnergIQube 09:30 – 09:50 Ako zriadiť energetické spoločenstvo Richar Modrák, Klaster energetických komunít Slovenska 09:55 – 10:10 Zmluvné vzťahy pre energetické spoločenstvá Juraj Ondrejka, POLÁČEK & PARTNERS 10:15 – 10:30 Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov v energetických komunitách Ján Karaba, riaditeľ, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) 10:35 – 10:50 Podpora pre energetické spoločenstvá a komunity v Programe Slovensko Michal Ilovič, Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) 11:00 – 12:30 Panelová diskusia: Legislatívne a motivačné podmienky pre rozvoj energetických komunít na Slovensku Moderátor: L. Láznička, EnergIQube Panelisti: R. Modrák, J. Ondrejka, J. Karaba, M. Ilovič, T. Nemec Riešenia pre komunitný energetický manažment 13:20 – 13:35 Energetické spoločenstvá a zdieľanie elektriny v EDC (zástupca firmy OKTE) 13:40 – 13:55 Riešenia pre komunitný energetický manažment (zástupca firmy ENMON) 14:00 – 14:15 Spracovanie energetických dát Peter Chochol, spoločnosť SFÉRA 14:20 – 14:35 Pilotná podpora vzniku energetických spoločenstiev v ČR Jiří Stich, spoločnosť LEON TAURUS 14:40 – 16:00 Panelová diskusia: Technické podmienky pre rozvoj energetických komunít na Slovensku Moderátor: Libor Láznička, EnergIQube Panelisti: zástupca spoločnosti OKTE, zástupca spoločnosti ENMON, P. Chochol, J. Stich Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. Konferencia sa uskutoční kombinovanou virtuálnou a prezenčnou formou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Spoločnosť ČEPS spolu s technologickým startupom Delta Green sa koncom vlaňajška pokúsili využiť flexibilitu na napäťovej úrovni NN. Agregovaný blok vytvorili batérie pripojené k fotovoltickým systémom v domácnostiach. V rámci testov bola sedemkrát aktivovaná služba typu aFRR, z toho päťkrát úspešne. Pri podporných službách bude postupne klesať pomer dlhodobých kontraktov s tradičnými poskytovateľmi. Zamiešať kartami na trhu so službami výkonovej rovnováhy by v budúcnosti mohli agregátori flexibility. Potenciál poskytovania flexibility leží aj v domácnostiach, prípadne malých firmách, na napäťovej úrovni NN. Koncom minulého roka prebehlo v Česku prvé testovanie zapojenia maloodberateľov do služieb výkonovej rovnováhy (SVR). Spoločné testovanie realizoval tamojší prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ČEPS so startupom Delta Green (ex-Nano Green). Dokážu sa domácnosti alebo malé firmy podieľať na poskytovaní podporných služieb pre sústavu? Pozreli sme sa bližšie na výsledky projektu. Ako prebiehalo testovanie Pre potreby testovania boli použité batérie pripojené k fotovoltickým systémom v domácnostiach, ktoré boli vopred vytypované, pričom nedošlo k prekročeniu ich maximálnej rezervovanej kapacity. Test bol rozdelený do troch častí počas decembrových dní, všetky boli realizované v noci kvôli nízkej cene elektriny na spotovom trhu. Pred testami boli batérie nabité na 60 %. Nabíjanie vždy skončilo 5 minút pred každým testom, aby mohla byť stanovená spotreba v čase aktivácie daného odberného a odovzdávacieho miesta (OOM). Všetky fotovoltické systémy s batériami boli agregované do jedného riadeného bloku, ktorý dokáže dodávať maximálny výkon pri najkratšom časovom úseku, čo predstavuje 15 minút. Takýto agregačný blok je obmedzený dostupnou kapacitou, ale aj výkonom batérie (meniča), aj situáciou v danom OOM. Hlavným obmedzením bol však výkon batériového systému. Naopak pri najdlhšom časovom úseku (2 hodiny) sú výkony bloku obmedzené hlavne kapacitou batérie, ktorá musí mať dostatok energie na celé dve hodiny.
Skupina Nano Energies, zaoberajúca sa agregáciou flexibility, po viac ako troch rokoch utlmila svoje pôsobenie na slovenskom trhu. Sústrediť sa bude prioritne na rozvoj obchodných aktivít v domácom Česku, v Chorvátsku a v Rumunsku. Česká skupina Nano Energies začala pôsobiť na Slovensku už od roku 2017. Prostredníctvom svojej dcérskej firmy, Nano Energie Trading, sa zaoberala obchodovaním na krátkodobom trhu s elektrinou, ktorý prevádzkuje spoločnosť OKTE. Koncom roku 2020 došlo k založeniu firmy Nano Energies Slovensko a zriadeniu trvalého zastúpenia v Bratislave, ktoré malo symbolizovať ambíciu presadiť sa v oblasti flexibilného riadenia výroby a spotreby elektriny priemyselných podnikov, perspektívne aj na trhu agregovanej flexibility pre podporné služby. Okrem Slovenska stopka aj pre biznis v Maďarsku Po troch rokoch Nano Energies utlmila svoje aktivity na Slovensku. „Po dôkladnom zvážení všetkých pre a proti sme sa na jeseň 2023 rozhodli utlmiť aktivity na trhoch na Slovensku a v Maďarsku. Krátkodobo pre nás dáva zmysel zamerať pozornosť na menej pobočiek a predovšetkým na rozvoj nášho produktu. Na oba trhy by sme sa v budúcnosti chceli vrátiť, aktuálne sa ale sústredíme na rozvoj biznisu v Česku, v Chorvátsku a v Rumunsku,“ vysvetlil pre energoklub.sk Tomáš Mužík, country manager Nano Energies pre ČR. Dôvodom stiahnutia sa z trhu sú podľa Mužíka legislatívne bariéry. „Väčšina výrobných zdrojov bola v povinnom výkupe a pri neexistencii nezávislého agregátora bolo veľmi ťažké poskytovať podporné služby. Tento rok sa situácia mení, legislatíva ide naproti nezávislej agregácii flexibility, a preto chceme obchodné aktivity na Slovensku v budúcnosti obnoviť,“ Nano Energies stihla spolupracovať so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou (SEPS) ako partner na projekte PIAF, ktorý mal otestovať využiteľnosť agregácie flexibility pre potreby prenosovej sústavy. Ďalšími participujúcimi subjektmi boli Stredoslovenská distribučná a akademickú obec zastupovala Žilinská univerzita. Nano Energies dva roky predtým pracovala na podobnom projekte pod názvom dFlex v Česku so spoločnosťou ČEPS. Tunajší trh budú ďalej analyzovať, Nano Energies Slovensko nie je v likvidácii. „Vidíme tu príležitosť, ktorú prinášajú postupné zmeny legislatívy. Prvou z nich je zavedenie nezávislého agregátora flexibility,” povedal pre energoklub.sk. Ďalšiu príležitosť vidí v pripojení SEPS do medzinárodných platforiem MARI a PICASSO pre výmenu regulačnej energie v lete 2024. „Tým sa zvýši motivácia poskytovateľov podporných služieb zúčastniť sa aktivácií častejšie. Vznikne tu najskôr aj príležitosť pre budovanie nových flexibilných zdrojov,” doplnil Mužík.
Aký vývoj na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom sa očakáva v roku 2024? Je dlhodobý hedžing komodity vhodné riešene pre nákupnú stratégiu firemných zákazníkov? Ako sa rozbieha trh so zárukami pôvodu obnoviteľných plynov na Slovensku? Aj o týchto témach budeme hovoriť s expertmi na diskusnom podujatí platformy ENERGOKLUB, ktoré sa koná 8. februára 2024. Témou diskusie "Aktuálne trendy v obchodovaní s energiami" bude aj vplyv stagnujúcej spotreby a problém nedostatočných výrobných kapacít v Európe. Odborníkov sa tiež budeme pýtať na perspektívu postupného oživenia dopytu po elektrine a faktore elektrifikácie, ktorú v budúcnosti potiahnu predovšetkým nové OZE, nárast lokálnej produkcie, rozmach tepelných čerpadiel alebo elektromobilita či výroba zeleného vodíka. Venovať sa budeme aj nákupnej stratégii firiem. Ako rozložiť riziko? Je dlhodobý hedžing správne riešenie? Porovnáme skúseností s nákupom elektriny na burzách s priamymi bilaterálnymi zmluvami s výrobcami a dotkneme sa aj potenciálu dlhodobých PPA zmlúv. Priestor dostane aj téma registra obnoviteľných plynov, ktorý má za sebou prvý polrok prevádzky. Zástupca prevádzkovateľa nám priblíži víziu obchodovania so zárukami. Potvrdení spíkri: Mário Matušinec (Axpo Austria GmbH) Lukáš Řezníček (Danske Commodities) Jerguš Vopálenský (SPP – distribúcia) Miroslav Mital (Torreol) Podujatie pre členov platformy ENERGOKLUB a pozvaných hostí sa koná 8. februára 2024.
Spoznajte do detailov aktuálny legislatívny vývoj v oblasti energetiky. Experti z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group prednášali o agregácii, akumulácii a zdieľaní elektriny, o nových pravidlách pripájania zdrojov, ale aj iných témach. Pozrite si záznam nedávneho podujatia. Kompletné video je k dispozícii pre členov platformy ENERGOKLUB®. Záujemcovia si môžu zakúpiť aj samostatný záznam na webe Semináre sféra.
Prepravcovia plynu z Ukrajiny, Slovenska a Moldavska sa podpisom memoranda pripojili k iniciatíve na vytvorenie Vertikálneho koridoru. Do strednej Európy by sa vďaka nemu mohli dostať významné objemy plynu z LNG terminálov v Grécku alebo plynu dovezeného z Azerbajdžanu prostredníctvom potrubia medzi Gréckom a Bulharskom. Nasledovať bude posúdenie kapacít na trhu v júli 2024. Slovensko, Ukrajina a Moldavsko v piatok (19. januára 2024) rozšírili zoznam participujúcich krajín v rámci iniciatívy Vertikálny koridor. Signatármi memoranda o porozumení sa stali traja prevádzkovatelia prepravných sietí: slovenský Eustream, firma Vestmoldtransgaz z Moldavska a ukrajinský prepravca GTSOU. K podpisu došlo počas ministerskej konferencie Central and South Eastern Europe Energy Connectivity (CESEC) v Aténach. Eustream zastupoval pri podpise memoranda generálny riaditeľ Rastislav Ňukovič. Slovenský prepravca v posledných rokoch čelí poklesu prepravy z Ruska. Vertikálny koridor by mohol byť jedným z projektov, ktorý zlepšuje vyhliadky spoločnosti z pohľadu hospodárenia. Projekt Vertikálneho koridoru vznikol v roku 2016 a funguje ako kombinácia združených aktív naprieč regiónom. Grécko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko sa vtedy dohodli na spolupráci pri potrebných úpravách infraštruktúry, ktoré by umožnili obojsmerný tranzit medzi participujúcimi krajinami. Vďaka rozšíreniu tejto iniciatívy o trojicu nových krajín by v prípade realizácie projektu došlo k prepojeniu s Transbalkánskym plynovodom, čo by umožnilo obojsmerne prepravovať regazifikovaný plyn z LNG prístavov v Grécku do Moldavska a ďalej do podzemných skladovacích kapacít na území Ukrajine. „Táto spolupráca nadväzuje na stretnutie z vlaňajšieho septembra, ktoré zorganizovala grécka spoločnosť DESFA, s cieľom koordinovane odpovedať na potrebu posilnenia energetickej bezpečnosti a ďalšej diverzifikácie zdrojov,“ uvádza sa v tlačovej správe. Grécko v tejto súvislosti plánuje spustiť do prevádzky plávajúci LNG terminál v prístave Alexandrupoli neďaleko tureckých hraníc, čo výrazne zlepší dostupnosť dodávok LNG. Transbalkánsky plynovod historicky prepravoval ruský plyn na Balkán cez Ukrajinu, Rumunsko a Moldavsko. Avšak, od roku 2020 je prevažne nevyužívaný, keďže Gazprom presmeroval objemy do Turecka prostredníctvom plynovodných potrubí TurkStream 1 a 2.