-
Spotreba elektriny sa v 14. týždni naďalej znižovala
6.4.2020Predchádzajúci týždeň sa spotreba elektriny na Slovensku znížila oproti prvému aprílovému týždňu minulého roka v priemere takmer o 8,3 %. Pokračujúce odstávky veľkých i menších podnikov, uzavreté školy a prevádzky služieb sa naďalej podpisujú pod zníženú spotrebu elektriny na našom území. Pokiaľ ide o evidovanú vonkajšiu teplotu, ktorá má tiež značný vplyv na spotrebu elektriny, minulotýždňové teploty boli nižšie než v rovnakom období 2019. Údaje Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy ukazujú, že na prelome marca a apríla tohto roka došlo k ešte väčšiemu zníženiu priemerného denného zaťaženia sústav, a to až o takmer 8,3 %. Týždeň predtým to bolo v priemere o 7,4 %, dva týždne predtým o 5,9 %.
-
ÚRSO žiada o ústretovosť voči odberateľom a dáva ďalšie rady
3.4.2020Regulačný úrad dnes v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 požiadal dodávateľov komodít a prevádzkovateľov sieťovej infraštruktúry o flexibilitu a zhovievavosť voči zraniteľným odberateľom pri zhoršení platobnej disciplíny. Firmy tiež odrádza od aktivít smerujúcich k zmene dodávateľa a vyzýva k samoodpočtom stavov meradiel. Tri týždne po vyhlásení mimoriadnej situácie na Slovensku a množiacich sa informáciách o hroziacej platobnej neschopnosti zo strany odberateľov a riziku odpájania sa do debaty zapojil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). „Úrad pre reguláciu sieťových odvetví si v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 a mimoriadnymi opatreniami prijatými proti jeho šíreniu dovoľuje osloviť regulované subjekty a všetkých účastníkov trhu s regulovanými komoditami so žiadosťou o flexibilné a ústretové riešenie potenciálnych problémov vznikajúcich v obchodných a spotrebiteľských vzťahoch a zohľadnenie obmedzení vyplývajúcich z opatrení vyhlásených vládou Slovenskej republiky a príslušnými štátnymi orgánmi,“ uviedol regulátor na svojej webovej stránke. Predovšetkým u zraniteľných odberateľov podľa ÚRSO hrozí v dôsledku zásahu vyššej moci zhoršenie platobnej disciplíny a meškanie pravidelných platieb. „Úrad preto vyzýva všetky regulované subjekty, najmä dodávateľov komodít (elektrina, plyn, teplo, pitná voda a kanalizácia) a prevádzkovateľov sústav, sietí, teplovodov, vodovodov a kanalizácii, aby v súčasnej mimoriadnej situácii pristupovali k svojim zákazníkom zhovievavo a ohľaduplne a citlivo zvažovali aplikáciu akýchkoľvek sankcií, vrátane odpájania odberných miest.“ Zároveň ÚRSO odporúča odberateľom komunikovať s dodávateľom a včas ho informovať o prípadných problémoch. „Pokiaľ ide o veľkých odberateľov, úrad apeluje na regulované subjekty, aby boli ústretové pri úprave zmluvných podmienok, na ktoré majú pri vzniknutej situácii právo,“ tvrdí regulačný úrad. Obmedziť zmeny dodávateľa, zaviesť samoodpočty Úrad žiada dodávateľov, aby počas trvania súčasnej mimoriadnej situácie pozastavili svoje aktivity smerujúce k zmene dodávateľov na odberných miestach. Taktiež by ku každej zmene vykonávanej na základe plnej moci prostredníctvom externých sprostredkovateľov mali pristupovať maximálne obozretne s cieľom zamedziť prípadnému špekulatívnemu alebo podvodnému konaniu. Prevádzkovateľov distribučných sústav, sietí a vodovodov zase ÚRSO žiada, aby pri zisťovaní stavov určených meradiel, meracích zariadení a vodomerov uprednostnili postup samoodpočtom koncového odberateľa, vzájomným odsúhlasením údajov oznámených koncovým odberateľom, prípadne typovým diagramom alebo odhadom stavu určeného meradla, meracieho zariadenia alebo vodomeru k dátumu odpočtu. Fyzický odpočet majú vykonávať len v nevyhnutých prípadoch a len na odberných miestach, na ktorých nedôjde k osobnému kontaktu s koncovými odberateľmi alebo inými osobami. Všetkých účastníkov trhu s regulovanými komoditami ÚRSO vyzval, aby vyvíjali maximálnu aktivitu s cieľom predchádzať potenciálnym problémov a v prípade ich vzniku na bezodkladnú vzájomnú komunikáciu. Ďalšou radou regulátora je uprednostniť elektronickú a telefonickú formu vzájomnej komunikácie. Napokon ÚRSO ubezpečuje všetkých účastníkov trhu, že je stále funkčným regulačným orgánom a vykonáva zverené kompetencie tak, aby občanom SR aj podnikateľským subjektom pomohol zvládnuť súčasné náročné obdobie v oblasti sieťových odvetví. Pre porovnanie treba dodať, že český Energetický regulačný úrad vydal podobnú výzvu na zhovievavosť už pred dvoma týždňami. Medzitým tiež upozornil odberateľov na pretrvávajúce praktiky tzv. energetických šmejdov aj počas núdzového stavu. Subjektom, ktoré od ERÚ nedávno dostali peňažné pokuty, dokonca poradil možnosť podať žiadosť o odklad úhrady pokuty, príp. jej rozloženie na splátky.
-
Nové pravidlá trhu z dielne ÚRSO uviazli
3.4.2020Čo sa stalo so zmenou vyhlášky o pravidlách trhu s elektrinou a plynom, o ktorej sa diskutovalo na prelome rokov? Regulačný úrad ešte v decembri minulého roka spustil pripomienkovanie novely vyhlášky 24/2013 o pravidlách pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom. Subjekty na trhu však márne čakajú na dôležitý predpis, ktorého účinnosť bola pôvodne plánovaná už od februára 2020 a v poslednej verzii od mája 2020. Novela podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví uviazla v politicko-administratívnom vákuu. „Úrad má samotný materiál novelizácie predmetnej vyhlášky kompletne vypracovaný a pripravený. Uviazlo to na tom, že Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády SR pre technické právne predpisy je rozpustená kvôli vymenovaniu novej vlády a čaká sa na vymenovanie novej,“ uviedol pre informačný portál energoklub.sk hovorca ÚRSO Radoslav Igaz. „V tejto chvíli i v čase mimoriadnej situácie preto úrad nedokáže, kedy a v akej podobe, by reálne mohla vyhláška nadobudnúť účinnosť.“ Naďalej platné znenie vyhlášky o pravidlách trhu, tak okrem iného stále nezohľadňuje mnohé zmeny vyplývajúce z veľkej novely zákona o podpore OZE a VÚ KVET z roku 2018.
-
Spotreba elektriny v predošlom týždni klesla ešte viac
2.4.2020V priemere asi o 7,4 % klesla minulý týždeň spotreba elektriny na Slovensku oproti poslednému marcovému týždňu v roku 2019. Najvýraznejší prepad sa zaznamenal v piatok. Odstavené výrobné prevádzky, zatvorené prevádzky služieb a školy, obmedzený režim na úradoch a ďalšie opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou koronavírusu značne znížili celkovú spotrebu elektriny na Slovensku. Ľudia tak podstatne viac času trávia doma, čo síce vedie k zvýšeniu individuálnej spotreby energií a vody v domácnostiach, avšak výpadok spotreby veľkoodberateľov to vonkoncom nekompenzuje. Vplyv na spotrebu energií má však aj vonkajšia teplota.
-
MH SR odložilo dotácie na elektromobily
1.4.2020Ministerstvo hospodárstva dočasne pozastavilo dotačný projekt na podporu kúpy elektromobilov. Dôvodom je súčasná situácia spôsobená šírením koronavírusu. Zrušené bolo aj druhé kolo výzvy na budovanie nabíjačiek. Rezort hospodárstva informoval, že doteraz podpísané zmluvy na kúpu elektrických vozidiel s vyše stovkou úspešných žiadateľov zostávajú v platnosti. Ich žiadosti o vyplatenie dotácie vybavuje ministerstvo priebežne. V prípade ďalších žiadostí pokračuje proces ich administratívneho spracovania a projekt bude pokračovať po skončení krízy. MH SR zároveň rozhodlo o zrušení druhého kola výzvy na budovanie nabíjacích staníc. Ako vysvetlil štátny tajomník MH SR Karol Galek, „súčasná kríza zasiahla aj automobilový priemysel, časť podnikov pozastavila výrobu, čo môže spôsobiť nedostatok elektrických vozidiel na trhu.“ Obstaranie vozidla do 12 mesiacov od podpísania zmluvy je pritom zmluvnou podmienkou na poskytnutie dotácie. „Rozhodnutie o pozastavení dotačného projektu sme urobili v záujme kupujúcich, aby im nevypršala lehota, v ktorej si elektromobil môžu zabezpečiť,“ zdôraznil Galek. Zároveň rezort hospodárstva pri svojom rozhodnutí o pozastavení dotačného projektu prihliadal aj na fakt, že jeho prípadné úplné zrušenie by malo negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nové nabíjačky zatiaľ nebudú Prvé kolo podpory budovania nabíjacích staníc bolo vyhlásené minulý rok v júli. Viac ako 70 miest a obcí si vďaka dotácii môže vybudovať nabíjaciu stanicu pre elektromobily s technológiou AC. Vyčlenené peniaze sa vtedy úplne nevyčerpali a rezort hospodárstva tak plánoval navýšiť rozpočet v druhom kole až na 650 tisíc eur. Žiadosti sa mali podávať od 17. apríla. Nateraz je však osud ďalších dotácií neistý.
-
Michal Kocůrek: Plynárenstvo môže vyjsť zo súčasnej krízy posilnené
1.4.2020Ekonomická kríza vyvolaná epidémiou koronavírusu by mohla oddialiť alebo zastaviť aj niektoré plynárenské projekty. O vyhliadkach zemného plynu za súčasných okolností sme sa rozprávali s českým analytikom Michalom Kocůrkom z EGÚ Brno, podľa ktorého by sa sektor plynárenstva mohol stať kompromisom na križovatke medzi tradičnou a decentralizovanou energetikou. Ako môže koronavírus poznačiť plynárenstvo? Očakávate, že sa zmení úloha zemného plynu? Súčasná situácia ovplyvňuje plynárenstvo výrazným spôsobom. Opatrenia proti šíreniu koronavírusu spôsobujú pokles priemyselnej výroby, a teda dopytu po plyne. Jeho ceny sa nielen v Európe prepadajú na historické minimá. Trhy dnes očakávajú oživenie až vo štvrtom kvartáli roku 2020. Tu je však nutné dodať, že nielen koronavírus pôsobí proti rastu cien plynu. Ďalšími faktormi sú prepad cien ropy, veľmi mierna zima a naďalej nadpriemerne plné zásobníky (slovenské zásobníky sú aktuálne plné na 77 %, európske sú naplnené viac než z polovice). Toto všetko na konci vykurovacej sezóny zaručuje nízke ceny zemného plynu minimálne po dobu ďalších dvoch kvartálov. Navyše ani samotné nízke ceny plynu nedokážu zabezpečiť silnejšiu pozíciu zemného plynu v európskej elektroenergetike. Clean Spark Spread (marža z predaja elektriny po odpočítaní nákladov na plyn a povolenky CO2 - pozn. red.) nemeckých alebo talianskych plynových elektrární v posledných mesiacoch vytrvalo klesá. Avšak nič zo spomenutého neznamená štrukturálnu zmenu, ktorá by umožnila alebo donútila plynárenstvo vydať sa iným smerom. Stručne povedané, úloha plynárenstva v súčasnej krízovej situácii nie je významná. A ani po jej odznení neočakávam, že by z nej plynárenský sektor dokázal významnejšie ťažiť vo svoj prospech. Dotlačia klesajúce burzové ceny výrobcov k tomu, aby začali obmedzovať produkciu? K obmedzovaniu produkcie už dochádza. Kvôli súčasným cenám plynu a ropy je produkcia pre mnohých ťažiarov nerentabilná. Takto nízke ceny môžu menšie ťažobné spoločnosti napríklad v USA zvládať niekoľko mesiacov, okrem iného vďaka zaisteniu proti poklesu cien ropy (hedging). Dlhodobo je však aj pre nich situácia kritická. Zároveň sa objavujú prvé informácie o prerušení ťažby alebo posunutí harmonogramu ťažby na rôznych lokalitách z dôvodu nákazy pracovníkov koronavírusom. Ťažiari v USA už žiadajú o reguláciu ťažby, ktorá by mohla ceny opäť posunúť aspoň na 30 dolárov za barel. To by malo mať pozitívny vplyv aj na ceny zemného plynu. Zemný plyn sa tu často ťaží ako vedľajší produkt ťažby bridlicovej ropy, takže isté obmedzenie produkcie ropy by mohlo dostať ceny opäť nad hranicu 2 dolárov za mmBtu (teraz sa pohybuje na úrovni okolo 1,7 dolára). Ako môže kríza ovplyvniť realizáciu plynárenských projektov v oblasti infraštruktúry? Dnes už opäť vidíme problémy, ktorým čelia investori do LNG projektov v zámorí. Investori nateraz ustupujú od svojich zámerov pre nové produkčné kapacity, pri ktorých sa očakávalo prijatie investičného rozhodnutia (FID) v tomto roku. Projektom tzv. druhej vlny amerického LNG (Sempra Energy Costa Azul a Port Arthur, Venture Global Plaquemines, Tellurian Driftwood LNG, Annova LNG v Brownsville nebo NextDecade Rio Grande) sa bude len veľmi ťažko hľadať financovanie v situácii, kedy nielen čínski odberatelia, ale už aj európski (Španielsko, Taliansko) odmietajú odoberať zazmluvnené dodávky LNG na základe klauzuly vyššej moci (force majeure). Druhou oblasťou, ktorej sa môže veľmi výrazne dotknúť ekonomická recesia vyvolaná súčasnou situáciou, môže byť rozvoj tzv. zelených alebo obnoviteľných plynov. Technológie na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov, výroba syntetického metánu alebo biometánu sú v ranej fáze vývoja a potrebujú značnú investičnú podporu z verejného sektora, aby mohli byť koncom prvej polovice tohto storočia komerčne zapojené a postupne nahrádzali fosílny zemný plyn. Podobne ako americké LNG projekty druhej vlny, tak aj európske power-to-gas projekty môže čakať o dosť komplikovanejšia cesta k verejnému financovaniu. Európska investičná banka (EIB) od roku 2022 ukončí financovanie projektov v oblasti fosílnych palív vrátane plynu. Vidíte priestor na to, že EIB toto rozhodnutie prehodnotí? Zatiaľ si nedokážem predstaviť, že by inštitúcia typu EIB verejne korigovala svoj postoj k fosílnym palivám čisto z ekonomických dôvodov. Na strane druhej, EIB nie je jediná finančná inštitúcia, ktorá umožňuje realizáciu plynárenských projektov. Domnievam sa, že pri postupnom odstavovaní uhoľných zdrojov v európskej elektroenergetike a intenzívnom rozvoji obnoviteľných zdrojov vzrastie dopyt aj po rýchle štartujúcich a flexibilných plynových zdrojoch. Nehovoriac o teplárenstve, kde môže plynová kogenerácia nájsť skvelé uplatnenie. Veľkou témou je Zelený dohovor EÚ (tzv. Green Deal). Spomalí kríza plnenie ambiciózneho európskeho klimatického plánu? Prvé náznaky sa už objavili. Český predseda vlády Andrej Babiš už verejne navrhoval upustenie od týchto záväzkov. Podobne sa vyjadril zástupca poľského ministerstva štátnych aktív s výzvou na zrušenie európskeho systému pre obchodovanie s emisiami (EU ETS). Môžeme očakávať, že podobné návrhy budú zaznievať stále častejšie, predovšetkým v situácii, kedy sa s následkami krízy budú jednotlivé členské krajiny zložito vyrovnávať. Pravdepodobne to vyvolá ďalší rozkol medzi krajinami, ktoré dlhodobo presadzujú tradične poňatú skôr centralizovanú energetiku, kam patrí veľká časť krajín nášho regiónu, a tými, kde sa obnoviteľné zdroje tešia oveľa väčšej verejnej podpore. Teoreticky by plynárenstvo z tejto situácie mohlo vyjsť posilnené, pretože dokáže nájsť uplatnenie v oboch smeroch energetiky a stať sa istým kompromisom, prechodom na križovatke medzi tradičnou a decentralizovanou energetikou. Michal Kocůrek pôsobí v EGÚ Brno od roku 2016. Zameriava sa na sektor európskeho a českého plynárenstva. Venuje sa výhľadom zásobovania plynom z pohľadu ponuky strojov, plynárenskej infraštruktúry, fungovania trhu s plynom a dopytu po plyne. Vystúpil aj na minuloročnej konferencii ENERGOFÓRUM® 2019, ktorú organizuje spoločnosť sféra, a.s.
-
SPP plynule zabezpečuje dodávky energií a služieb svojim zákazníkom
31.3.2020(PR správa) - Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) ako najväčší dodávateľ elektriny a plynu na Slovensku, plynule zabezpečuje dodávky energií a poskytuje služby svojim zákazníkom, napriek uzatvoreniu jednotlivých Zákazníckych centier SPP z bezpečnostných dôvodov v súvislosti s pandémiou COVID-19. Vedenie spoločnosti SPP prijalo v uplynulých týždňoch opatrenia, ktoré v súčasnosti účinne chránia tak zákazníkov, ako aj zamestnancov spoločnosti a umožňujú SPP poskytovať služby flexibilne, formou elektronickej a telefonickej komunikácie. Sme si vedomí skutočnosti, že súčasná bezprecedentná situácia prináša nepredvídateľné situácie a časť zákazníkov sa môže ocitnúť v zložitej životnej situácii. SPP preto upozorňuje svojich zákazníkov, aby v takýchto prípadoch nečakali a obrátili sa včas na zamestnancov spoločnosti, ktorí sú pripravení pomôcť nájsť obojstranne prijateľné riešenia. Zákazníkom sú k dispozícií nasledovné kontakty: Odberatelia v kategórie DOMÁCNOSŤ: e-mailom: zakaznickalinka@spp.sk telefonicky: 0850 111 363 (v čase od 08:00 do 16:00) Odberatelia v kategórie MALOODBER: e-mailom: biznislinka@spp.sk telefonicky: 0850 111 565 (v čase od 08:00 do 16:00) V prípade poruchy volajte Poruchovú linku príslušného distribútora: Plyn 0850 111 727 Elektrina ZSD 0800 111 567 Elektrina VSD 0800 123 332 Elektrina SSE-D 0800 159 000 Zásielky odporúčame zasielať len poštou na adresu Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava. V prípade osobného doručenia bude možné zanechať zásielku v pripravenej schránke. V tomto prípade však je možné potvrdiť prevzatie zásielky zo strany SPP.
-
MH SR ruší pilotnú aukciu na príplatok pre výrobcov elektriny z OZE
31.3.2020Prvá aukcia na výrobu zelenej energie na Slovensku sa zatiaľ nekoná. Rezort hospodárstva sa chystá vyhlásenú výzvu zrušiť. Maďarsko aj Estónsko v týchto dňoch ohlásili výsledky svojich prvých výberových konaní. V ďalších krajinách naopak termíny ďalších tendrov a lehoty odsúvajú kvôli problémom v dodávateľských reťazcoch. Začiatkom februára ministerstvo hospodárstva ešte pod vedením Petra Žigu vyhlásilo pilotnú aukciu na elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Sľubovalo si od nej celkovo 30 MW nového inštalovaného výkonu zo slnka, vetra, biomasy, bioplynu, vody a pod. Projekty sa mali sprevádzkovať v priebehu približne dvoch až štyroch rokov v závislosti od druhu zariadenia, pričom podpora príplatkom sa mala vyplácať počas 15 rokov prevádzky. V súlade s podmienkami vyhlásenej výzvy (bod VIII.) môže ministerstvo zrušiť výberové konanie, ak sa podstatne zmenia okolnosti, za ktorých sa výberové konanie vyhlásilo. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu na Slovensku v súvislosti so šírením koronavírusu COVID-19 sa tak podľa našich informácií aj stane. Ministerstvo zatiaľ na naše otázky zaslané minulý týždeň oficiálne nereagovalo. Zmena okolností
-
Dosiahli burzové ceny energií svoje dno? Podniky môžu z krízy aj vyťažiť
30.3.2020Kvôli epidémii koronavírusu sa energetické burzy otriasajú v základoch. Ceny energií sa ocitli na niekoľkoročných minimách. Domáce podniky, ktoré nemajú elektrinu alebo plyn nakúpené na mesiace dopredu, môžu zo súčasných nízkych cien aj profitovať. Analytikov sme sa pýtali, kedy je výhodné nakupovať na komoditných trhoch a akú úlohu môže zohrávať rozloženie nákupov v čase. Burzové ceny energií v dôsledku epidémie ochorenia COVID-19 v Európe výrazne poklesli. Globálna pandémia je najviditeľnejším, ale nie jediným faktorom, ktorý takýto vývoj predurčuje. K cenovému pádu na komoditných burzách dopomohli aj ropná vojna medzi Saudskou Arábiou a Ruskom. Napríklad ropná zmes Brent sa začiatkom tohto týždňa prepadla pod úroveň 23 amerických dolárov za barel, najmenej od roku 2002. K tomu treba pripočítať aj klesajúcu cenu emisných povoleniek a vplyv miernejšej zimy, ktorý prispieva k zníženiu spotreby energií na vykurovanie. „Myslím si, že ceny elektriny ani plynu ešte nedosiahli svoje dno. Aktuálna situácia nemá obdobu v modernej histórii, preto je veľmi ťažké čokoľvek predpovedať,“ povedal pre informačný portál energoklub.sk Ján Pišta, expert spoločnosti JPX. Z pohľadu Slovenska je dôležitá pražská burza PXE patriaca do skupiny EEX. Pri dodávke elektriny mimo špičky (base load) sa aktuálne cena budúcoročnej elektriny pri produkte CAL21 pohybuje na úrovni 42 eur za megawatthodinu (MWh). „Toto leto bude elektrina veľmi lacná, pretože jej už teraz je obrovský prebytok. Ako bude hlboko klesať CAL21 a ostatné CAL produkty, bude závisieť od toho, ako rýchlo začne ubúdať nových prípadov nákazy. Ak sa ich počet začne v Európe, hlavne v Taliansku a Španielsku, zmierňovať v priebehu apríla, otvorí sa možnosť začať s obnovou fungovania ekonomiky ešte do leta,“ predpovedá Pišta. Trhová volatilita môže stúpať ďalej. Pišta nevylučuje, že cena elektriny pri nemeckom produkte CAL21 môže do leta klesnúť až pod úroveň 30 eur/MWh. „Ak sa začne naozaj obnovovať ekonomická aktivita, v priebehu leta cena CAL21 zastaví svoj pokles a otočí k rastu. Ten však bude závisieť od tempa obnovy ekonomickej aktivity, resp. lepšie povedané od hĺbky recesie. Tá by mala mať podľa väčšiny ekonómov tvar V, teda prudký prepad a rovnako prudká obnova. V tomto prípade bude cena CAL21 po jej obrate rásť prudšie.“ Pod silným tlakom sa ocitli aj emisné kvóty. Európska komisia potvrdila, že napriek žiadostiam o odklad trvá na dodržaní legislatívnych lehôt pre reportovanie údajov o emisiách a odovzdanie kvót za minulý rok. Otázkou je, ako striktne bude Európska komisia vyžadovať plnenie podmienok emisného systému EU ETS od roku 2021. „Pôjde totiž o prvý rok novej regulačnej periódy, v ktorej platia prísnejšie kritériá ako v tej aktuálnej. Začne tiež vo všetkých svojich dôsledkoch naplno fungovať trhová stabilizačná reforma (Market Stability Reserve), čo bude dodávať emisným kvótam značnú podporu, a to dodá následne podporu aj CAL21,“ vysvetľuje analytik spoločnosti JPX pre energoklub.sk. Nakúpiť teraz alebo počkať? Podnikatelia, ktorí nemajú energie nakúpené dopredu, môžu aktuálnu situáciu využiť vo svoj prospech. „Pre firemných zákazníkov, ktorí nie sú viazaní reguláciou a majú teda voľnosť pri uzatváraní zmlúv, môže byť toto obdobie vhodné pre uzavretie nových kontraktov,“ povedal portfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. Firmy by mali zvážiť, či sa im neoplatí uzavrieť kontrakty aj na dlhšie obdobie a takto sa zabezpečiť pred možným zdražovaním v budúcnosti. Vhodné sú podľa neho dvojročné až trojročné kontrakty.
-
Stovka výrobcov má prísť o doplatok kvôli podlžnosti. Aj spätne niekoľko rokov
28.3.2020Zo dňa na deň sa približne stovka výrobcov zelenej elektriny dozvedela, že jej trvale zanikol nárok na doplatok, a to aj s účinnosťou roky dozadu. Nedávny oznam ÚRSO spúšťa ďalšiu veľkú kauzu, v ktorej je obrovské množstvo otáznikov a ukážok zlyhávania nastavenia systému podpory. Ani samotný regulátor pritom ešte nevie, ako vzniknutú situáciu riešiť. Hoci len malý daňový nedoplatok alebo dlh na poistnom vyjde dotovaných výrobcov elektriny z OZE a VÚ KVET veľmi draho. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví minulý týždeň zverejnil zoznam firiem, u ktorých zistil, že im zanikla podpora doplatkom. Dosiaľ nenápadný paragraf, ktorý sa dostal do zákona v roku 2013 a účinnosť nadobudol od 1. 1. 2014 významne zatrasie doterajším systémom podpory, vyvoláva množstvo nejasností a môže viesť aj k sérií nových súdnych sporov. Ak si výrobcovia, ktorí museli v roku 2015 prežiť jeden rok bez odňatej podpory, vraveli, že trest za nepodanie včasného oznámenia je tvrdý, aktuálny krok ÚRSO môže viacerých priam zlikvidovať. Napokon v mnohých prípadoch ide o rovnakých výrobcov, ktorí stratili podporu v roku 2015. Ako bolo týmto konkrétnym výrobcom možné odňať podporu na 1 rok, keď na ňu vlastne kvôli dlhom voči štátu v tej dobe niektorí ani nemali nárok? Čo hovorí zákon o podpore? Podľa § 3b ods. 5 písm. c) zákona 309/2009 zaniká podpora doplatkom alebo príplatkom na zariadenie výrobcu elektriny, ak počas 15-ročnej doby podpory výrobca elektriny neuhradil včas daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty; neuhradil včas nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie; alebo včas neuhradil dlžné sumy na poistnom na sociálne poistenie a dlžné sumy na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Dňom zániku podpory je deň márneho uplynutia lehoty na úhradu nedoplatkov alebo dlžných súm podľa odseku 5. K zániku podpory dochádza ex lege, čiže priamo zo zákona a ÚRSO v tejto súvislosti nevedie žiadne konanie ani nevydáva žiadne rozhodnutie o zániku podpory. Je len povinný zverejniť a aktualizovať zoznam zariadení výrobcov, ktorým právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo, a upovedomiť o tom zúčtovateľa podpory. Naopak, podľa vlastných slov regulátor nemá povinnosť informovať samotného výrobcu. Keďže dlžníkom na dani či poistnom je firma, podľa zákona by sa mal zánik podpory týkať výrobcu, teda subjektu ako takého, bez ohľadu na to, koľko a akých elektrární na danú firmu (IČO) prevádzkuje. Vzťahovať by sa mal teda na všetky doplatky na elektrárne daného výrobcu. Ak však osoba prevádzkuje elektrárne na rôzne firmy, týka sa to len zariadení spadajúcich pod firmu, ktorá je evidovaná ako dlžník. Samotný zúčtovateľ podpory, spoločnosť OKTE, v tejto súvislosti informoval relevantných výrobcov, že im podporu nevyplatí a zaslanú vyúčtovaciu faktúru za doplatok 2/2020 majú považovať za neplatnú. Spätne desiatky miliónov eur Podľa odhadov informačného portálu energoklub.sk, pri ktorých sme vychádzali z dát ÚRSO o doplatku, ktoré každoročne zverejňuje, by sa suma na vrátanie, ktorá bola dosiaľ vyplatená v rozpore s daným ustanovením zákona až do minulého roka, mohla pohybovať okolo 54 miliónov eur. Len za rok 2018 mala suma zaniknutého doplatku z tohto titulu dosiahnuť výšku okolo 11 miliónov eur. Predovšetkým u slnečných elektrární s variabilnou produkciou sústredenou v slnečné dni a mesiace je však presnejší prepočet bez detailnejších údajov od výrobcov problematický a výpadok tak môže byť značne vyšší. Taktiež ešte regulátor nezverejnil zoznam výrobcov s doplatkom za rok 2019, k dispozícii sú tak len ich plánované výšky. Ak sa k už vyplatenému doplatku pripočítajú očakávané nároky výrobcov do budúcna, zánik podpory môže predstavovať stovky miliónov eur. Zánik podpory sa týka aj zariadení, ktoré medzitým zmenili prevádzkovateľa. Ak nárok zo zákona zanikol pred jeho prevodom, de facto získali elektráreň bez doplatku. Veľmi zvláštne však pôsobí obzvlášť fakt, že samotný ÚRSO vydával dnes platné cenové rozhodnutia konkrétnym výrobcom z OZE a VÚ KVET na doplatok v období, kedy už mali mať právo na túto podporu dávno zaniknuté. V rámci daného cenového konania predkladali potvrdenie o neexistencii takýchto podlžností. Neoveroval si ÚRSO pri tejto činnosti takto podstatnú podmienku podpory? Za zmienku stojí to, že v zozname výrobcov, ktorým podľa tohto ustanovenia zanikla podpora medzi prvými, figurujú aj spoločnosti Agrokomplex Humenné, Mangini a CO.BE.R., prevádzkujúce bioplynové elektrárne. Prečo sú zaujímavé? Na ich počiatku stál Diego Roda, známy taliansky podnikateľ pôsobiaci na východe Slovenska spájaný s mafiou a svokor Antonina Vadalu, ktorý bol na jeseň minulého roka v Taliansku odsúdený za pašovanie drog. Všetky tri firmy prešli reštrukturalizáciou a od minulého roka majú aj nových majiteľov. V prípade vracania neprávom vyplateného doplatku od roku 2014 by v ich prípade šlo dohromady o sumu viac než 10 miliónov eur. SAPI krok ÚRSO rázne odmieta Asociácia SAPI upozornila, že ide o ďalší z čiernych dní slovenskej energetiky, ktorý poškodí celé odvetvie, ktorého cieľom je okrem iného prispieť k naplneniu národných cieľov EÚ pri zvyšovaní podielu OZE. Rozhodnutie ÚRSO považuje za účelové. V zaslanom liste žiadajú ministra hospodárstva, aby formou nariadenia pozastavil konanie tohto nezávislého úradu aj spoločnosti OKTE a inicioval zmenu legislatívy. Asociácia varuje, že o prácu prídu potenciálne tisícky ľudí, pričom predovšetkým bioplynové stanice sú často prevádzkované lokálnymi poľnohospodárskymi družstvami a takéto opatrenie je pre nich likvidačné. Rovnako aj pre iné firmy. S odvolaním na prepočty advokátskej kancelárie Poláček & Partners SAPI uviedla, že podľa predbežných odhadov celková výška podpory, o ktorú výrobcovia takto prišli, prevyšuje sumu 200 miliónov eur. Pri strate podpory v roku 2015 kvôli nedodaniu oznámení regulátorovi a distribučke šlo o sumu približne 70 miliónov eur u viac než tisícky subjektov. Asociácia zároveň podotkla, že ÚRSO neberie ohľad na to, že nedoplatky už boli dávno uhradené a nie je ani zrejmé, či je zoznam za doterajšie obdobie konečný alebo sa na ňom dodatočne ocitnú ďalší výrobcovia. „Po doterajších neblahých skúsenostiach so spôsobom rozhodovania ÚRSO bude určite potrebné dôsledne preskúmať každý jeden avizovaný prípad straty podpory,“ uviedol pre portál energoklub.sk advokát Rastislav Hanulák z Capitol Legal Group. Prečo až teraz? Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sme sa pýtali, prečo oznámil zánik podpory u stovky výrobcov až teraz, t. j. v marci 2020, keď uvedený paragraf zákona platí už od začiatku roka 2014. „Tým dôvodom je, že každý výrobca v hláseniach, zasielaných úradu a jednotlivým prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav do roku 2018 (z. č. 309/2009 § 4 ods. 2 pism. c) v znení platnom do 31.12.2018) čestným vyhlásením uvádzal, že si uplatňuje nárok na podporu na nasledujúci rok, čím výrobca v zmysle zákona deklaroval, že má splnené všetky zákonné náležitosti a podpora mu bola vyplácaná v zmysle zákona v dobrej viere. Novelou zákona o podpore č. 309/2009 Z. z. predmetná povinnosť zasielania hlásení zanikla,“ vysvetlil pre energoklub.sk hovorca úradu Radoslav Igaz. „Následne bol úrad povinný overovať plnenie finančných povinností subjektov voči štátu vyžiadaním si údajov od príslušných orgánov verejnej moci. Umožnilo to prijatie 3. antibyrokratického balíčka v roku 2019, na základe ktorého úrad musí zisťovať u príslušných orgánov potrebné údaje o účastníkoch konaní,“ uviedol. Hovorca ÚRSO zároveň dodal, že ak výrobca nesúhlasí so svojím zaradením na zoznam, môže sa obrátiť na príslušnú inštitúciu (Sociálna poisťovňa, Finančná správa, či príslušná zdravotná poisťovňa), aby si overil, či nebol počas poberania podpory neplatičom. „Následne, ak úradu zdokladuje, že nikdy neporušil záväzky voči tejto inštitúcii, a teda neporušil platnú legislatívu, úrad ho zo zoznamu vyradí a podpora bude pokračovať,“ dodal Igaz. Povinnosti ÚRSO podľa legislatívy Avšak tak, ako je od začiatku roka 2014 účinné ustanovenie o zániku podpory pri podlžnostiach, tak isto odvtedy platí, že úrad „na svojom webovom sídle zverejňuje a aktualizuje zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo.“ Zoznam ale zverejnil až teraz, pričom od začiatku mal v rámci svojej činnosti rozsiahle právomoci pre kontrolu subjektov a overovanie údajov. Respektíve v jedinom doterajšom ozname na webovom sídle ÚRSO zo dňa 30. júla 2014 uvádza, že neeviduje žiadne zariadenie výrobcu elektriny, ktorému trvale zaniklo právo na podporu. Podľa nového zoznamu však už vtedy malo byť zaniknuté právo na doplatok u viac než 30 výrobcov. Po poslednej novelizácii zákona, a teda od 1. 1. 2019 platí aj druhá veta tohto bodu zákona, že úrad „je povinný informovať zúčtovateľa podpory o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo právo na podporu podľa tohto zákona.“ Teda ak vlani činnosť zúčtovateľa podpory vykonávali prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav a v danom roku zanikol nárok na podporu 8 firmám zo zoznamu, nemal ÚRSO vlani povinnosť informovať o zániku práva na doplatok aj ich? „Úrad bol roky nečinný, pričom bolo výlučne jeho povinnosťou sledovať daňové a odvodové nedoplatky a v prípade ich vzniku konať okamžite a nie až o niekoľko rokov. Myslím si, že táto skutočnosť môže mať právny význam aj pre výrobcov, ktorým skutočne vznikli daňové a odvodové nedoplatky a ktorí ich nechali dôjsť až do štádia daňovej exekúcie, resp. výkonu dlžných pohľadávok na odvodoch. V takýchto prípadoch to však považujem za ťažko odpustiteľné, obzvlášť v situácii, keď je hrozba straty podpory z titulu nedoplatkov súčasťou zákona už od roku 2014 a každému kto poberá dotáciu by mali byť podmienky jej poskytovania dôverne známe,“ upozornil Hanulák. Čo bude nasledovať? ÚRSO zatiaľ nevie, akým spôsobom sa budú spätne vymáhať vyplatené doplatky. „Úrad situáciu analyzuje a jeho snahou je nájsť optimálny model riešenia neoprávnene vyplatených podpôr tak do budúcnosti, ako aj do minulosti,“ uviedol hovorca úradu. Prvou otázkou je, či a aké konanie začne ÚRSO ako štátny orgán, ktorý bol dosiaľ uvádzaný do omylu a vyplácal podľa vlastných slov podporu „v dobrej viere“? Podľa § 4 ods. 3 písm b) zákona 309/2009 je výrobca povinný vrátiť zúčtovateľovi podpory do 15. apríla doplatok alebo príplatok, ktorý mu bol vyplatený „za predchádzajúci kalendárny rok v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona“. Namieste je preto aj otázka, či sa má zaniknutý doplatok výrobcu za skoršie roky než predchádzajúci kalendárny rok vracať regionálnym distribútorom? Zároveň podľa § 16 zákona 309/2009 platí, že ak výrobca doplatok do 15. 4. príslušného roka nevráti, dopúšťa sa správneho deliktu, ktorý môže pokutovať SOI. Platí táto povinnosť, ktorej termín vyprší o dva týždne, aj aktuálne počas mimoriadnej situácie? V rámci pripravovaných úľav v sektore energetiky výslovne zrušená nie je. Je pravdepodobné, že sa časť výrobcov bude snažiť brániť svoj nárok na doplatok zdĺhavou súdnou cestou. V tejto súvislosti však treba pripomenúť aj rozhodnutie Ústavného súdu z 22. marca 2017 k strate podpory (PL. ÚS 50/2015). Ústavný súd totiž vtedy okrem iného pripomenul, že zákon upravuje nielen práva, ale stanovuje aj povinnosti výrobcov, ktorých neplnenie má byť aj sankcionované. Zdôraznil, že zákonodarca neustanovuje subjektom povinnosti samoúčelne, ale so zjavným zámerom, aby ich dodržiaval a ich neplnenie nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Zmiernenie deficitu systému podpory Regulátor navyše na základe nahlasovaných údajov, resp. očakávanej výšky podpory stanovuje výšku tarify za prevádzkovanie systému (TPS) na ďalší kalendárny rok, ktorú v plnej miere uhrádzajú odberatelia elektriny. Neprávom vyplatené peniaze by sa tak mali do systému vrátiť a viesť aj k zníženiu nákladov odberateľov. V súčasnej situácii, kedy sa cena silovej elektriny na spotovom trhu prepadla a doplatok tak nečakane tvorí ešte väčšiu časť garantovanej výkupnej ceny, by bolo pre OKTE ako nového zúčtovateľa podpory vrátenie vyššie uvedenej podpory veľmi vítaným príspevkom. Vzhľadom na výšku TPS nastavenú na tento rok mu totiž hrozí významný výpadok pri pokrytí nákladov na podporu. „Je príznačné, že úrad takto postupuje v čase, keď sám svojím nekompetentným a predvolebne motivovaným rozhodovaním umelo znížil náklady na financovanie podpory na rok 2020 cestou tarify za prevádzkovanie systému. Spolu s ďalším nezmyselným rozhodnutím ÚRSO prejsť na financovanie výkupu elektriny na základe spotových cien to znamená, že systém podpory sa stáva takmer okamžite opäť deficitný,“ uzavrel advokát Rastislav Hanulák.
-
Spaľovanie odpadov v Novákoch skrýva viaceré riziká
27.3.2020Slovenské elektrárne výhľadovo uvažujú o výstavbe centra obehovej ekonomiky v Novákoch. Okrem recyklácie by sa zaoberalo aj energetickým zhodnocovaním komunálneho odpadu. Podľa posudku, ktorý si nechalo vypracovať združenie Priatelia zeme – CEPA, takéto riešenie nemusí byť výhodné. Dotovanie ťažby a výrobu elektriny z hnedého uhlia na Hornej Nitre v tzv. všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) sa ukončí najneskôr v roku 2023. Slovenské elektrárne chcú následne Elektráreň Nováky premeniť na tepláreň, ktorá bude pokračovať v zabezpečovaní dodávok tepla pre Prievidzu a ďalších odberateľov v Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch. Najväčší výrobca elektriny v SR už avizuje plán, ako si predstavuje výrobu tepla v účinnom systéme CZT. Ten počíta s výstavbou nového zdroja s tepelným výkonom 15 MW, ktorý by spaľoval drevnú štiepku. Počas špičky v zimnom období by ako doplnkový zdroj poslúžila plynová kotolňa. Súčasťou pripravovaného projektu má byť aj rekonštrukcia rozvodov tepla. Finálne riešenie – energetické zhodnocovanie odpadov? V dlhodobom horizonte od roku 2026 vyhodnocujú Slovenské elektrárne aj alternatívu výroby tepla prostredníctvom energetického zhodnocovania tuhých komunálnych odpadov. Plynová kotolňa by mohla zostať pre prípad núdze ako záložný zdroj. „Hľadáme riešenie, ktoré bude ekologické, dlhodobo udržateľné a pre odberateľov cenovo výhodné. Recyklácia a energetické zhodnocovanie odpadu medzi takéto možné riešenia patrí,“ povedal pre Denník N Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární. O konkrétnom technickom riešení spaľovne alebo časovom horizonte realizácie sa zatiaľ nerozhodlo. Zástupcovia Slovenských elektrární na stretnutiach pracovnej skupiny, ktorá rieši implementáciu Akčného plánu transformácie regiónu horná Nitra, používa ako referenčnú spaľovňu odpadu v Chotíkove pri Plzni v Česku. Parametre uvažovaného projektu ovplyvní aj dostupnosť regionálnych odpadov a vývoj legislatívy v tejto oblasti. Okrem energetického zhodnocovania sú v hre ďalšie riešenia, napríklad katalytická mineralizácia. Posudok pre združenie Priatelia Zeme – CEPA vypracoval expert, environmentalista a spolupracovník strany PS/Spolu Ladislav Hegyi, aktuálne poradca eurposlanca Martina Hojsíka. Vychádza jednak z doteraz komunikovaných informácií a predpokladu, že energetické zhodnocovanie by mohlo fungovať na podobnom princípe ako spaľovňa v Česku. Centrum cirkulárnej ekonomiky v Novákoch by malo zhromažďovať, triediť a recyklovať komunálny odpad. V spaľovni by sa následne energeticky zhodnocoval iba taký druh odpadu, ktorý nebude možné ďalej recyklovať. Primárne sa hovorí o papierovom a plastovom odpade, ktorý bude zdrojom výroby tepla. Spaľovňa by mala mať projektovanú kapacitu 100 tisíc ton ročne, pričom odpad by mal prednostne pochádzať z regiónu Hornej Nitry a okolia. Slovenské elektrárne predpokladajú, že zariadenie na energetické zhodnocovanie by malo tepelný výkon 22 MW a elektrický výkon 8 MW. Viac než 50 % tepla by sa v takomto prípade produkovalo z vysokoúčinnej výroby CZT. Plynová kotolňa by slúžila ako záložný zdroj. Legislatívne povinnosti, ekonomická náročnosť a ďalšie riziká Samosprávy musia pri nastavení podmienok odpadového hospodárstva dodržiavať platnú legislatívu. Týka sa to aj zabezpečovania separovaného zberu a plnenia cieľov recyklácie komunálneho odpadu. Európske politiky dlhodobo smerujú k využívaniu potenciálu obehového hospodárstva, ktoré preferuje prevenciu, opätovné používanie produktov a recykláciu. Takto nastavené priority sa preto musia zohľadňovať aj v národnej legislatíve členských štátov. Kým sektor recyklácie v EÚ sa podnikateľsky rozvíja, finančná náročnosť projektov pre energetické zhodnocovanie odpadov je vysoká, upozorňuje odborný posudok. Návratnosť investície pri zariadeniach tohto typu sa môže dostaviť po 40 rokov prevádzky. Rizík je však viacero. Spaľovňa si vyžaduje kontinuálny prísun veľkého množstva komunálneho odpadu nielen z dôvodu ekonomickej návratnosti, ale aj kvôli technickým faktorom. Ako ďalej vysvetľuje expert v posudku, samosprávy by to mohlo na dlhú dobu „uzamknúť“ do ekonomicky, ale aj environmentálne nevýhodných podmienok. Investície do spaľovne odpadov musia v konečnom dôsledku zaplatiť občania a podnikatelia vo forme poplatkov za komunálne odpady, prípadne samosprávou a nepriamo vo forme daní. Lokalita ani právne vzťahy zvažovanej spaľovne v Novákoch však zatiaľ nie sú definované. Posudok pracoval s dvomi scenármi zvozových oblastí odpadov. Realistický hovorí o tom, že zmluvu so spaľovňou podpíšu všetky tri samosprávy, ktorým bude dodávané teplo (Prievidza, Nováky a Zemianske Kostoľany). Pokiaľ ide o dodávku ďalšieho potrebného komunálneho odpadu z blízkeho okolia, podliehala by konkurenčnej súťaži s inými zariadeniami na zhodnocovanie odpadov. Druhý, optimistický scenár počíta s tým, že vlastníkovi spaľovne sa podarí kontinuálne zabezpečovať dodávky komunálneho dopadu z celého okresu Prievidza. Po roku 2035 bude podľa európskej legislatívy povinná minimálna miera recyklácie 65 % zo všetkých odpadov. Z posudku vyplýva, že zamýšľaná spaľovňa v Novákoch nebude mať dostatok komunálnych odpadov pre energetické zhodnocovanie z regiónu hornej Nitry v prípade obidvoch scenárov. Táto prognóza platí za predpokladu, že miera triedenia pre recykláciu bude dosahovať celoštátne ciele. Nič by na tom nezmenila ani nižšia miera recyklácie. Ak by sa v roku 2035 zvýšila produkcia odpadu v Novákoch, Prievidzi a Zemianskych Kostoľanoch o 25 % (v porovnaní s rokom 2015), množstvo komunálneho odpadu by dosiahlo úroveň 28 336 ton. Ak by stúpla o 40 %, produkcia komunálneho odpadu by bola 31 737 ton odpadu. Po odčítaní 65 % požadovaných pre recykláciu by mala spaľovňa v Novákoch v rámci realistického scenára k dispozícii len 9917 až 11 107 ton komunálneho odpadu. V prípade druhého scenára by bolo k dispozícii 21 875 až 24 500 ton odpadu. Aby sa naplnila ročná kapacita spaľovne (100 tisíc ton), zvyšok bude potrebné vysúťažiť na trhu s konkurenčnými zariadeniami a je preto pravdepodobné, že ho bude potrebné dovážať zo vzdialenejších regiónov, čím by sa zvýšili emisie z dopravy a záťaž na životné prostredie. (Ne)Dostatok kapacít pre energetické zhodnocovanie Zatiaľ čo bývalý minister hospodárstva upozorňoval, že dnešné kapacity pre spaľovanie odpadu na Slovensku nestačia, z posudku vyplýva, že máme dostatok kapacít pre energetické zhodnocovanie a výstavba ďalších zariadení nie je potrebná. Pri plnom využití všetkých existujúcich dostupných kapacít by sme mohli energeticky zhodnocovať 12 % a spolu s cementárňami až 27 % všetkého odpadu. Ak by k výstavbe došlo, prevádzka zariadenia by bola v rozpore s rozvojom recyklácie v regióne Prievidze a spádovej oblasti. Výsledkom by boli ekonomické straty spaľovne, ktoré by sa prenášali na obyvateľov žijúcich v dotknutých oblastiach. Avšak až 60 % komunálneho odpadu dnes na Slovensku končí na skládkach a v spaľovniach sa spolu s komunálnym zhodnocuje aj priemyselný odpad. Do roku 2035 sa má spaľovať maximálne 25 % odpadu.
-
Vedkyňa SAV: Nový príspevok pre energeticky chudobných je nekoncepčné riešenie
26.3.2020Príspevok na energie nepovažuje za dostatočne adresné opatrenie. Štát by mal hľadať spôsoby, ako zvyšovať energetickú efektívnosť budov aj u nízkopríjmových domácností, ktoré sú najviac ohrozené energetickou chudobou. V rozhovore pre energoklub.sk to povedala členka Slovenskej akadémie vied Dušana Dokupilová. ÚRSO koncom januára predložil na rokovanie vlády novú koncepciu riešenia energetickej chudoby ako informatívny materiál. Ako hodnotíte tento dlho očakávaný dokument? Snaha bola, ale výsledok je veľmi slabý. Riešenie energetickej chudoby ÚRSO neposunul dopredu ani o krôčik. Z môjho pohľadu je najväčšou chybou, že došlo k zámene pojmov chudoba a energetická chudoba. V dokumente riešia chudobu, čo je výrazný sociálny problém. Či už v navrhovanej definícií, ale aj v riešeniach. Väčšina z nich je totiž orientovaná na chudobných obyvateľov a pomoc pre nich. Prečo je vôbec dôležité oddeľovať energetickú chudobu od chudoby ako takej? Energetickú chudobu možno vo všeobecnosti definovať ako neschopnosť domácnosti zabezpečiť sociálne a materiálne nevyhnutnú úroveň energetických služieb v domácnosti. Energetická chudoba je teda špecifický druh chudoby, ktorá sa dotýka energetických výdavkov. Je dosť pravdepodobné, že chudobní ľudia trpia aj po energetickej stránke – nevedia si dostatočne vyhriať alebo vychladiť svoje obydlie. Ale naopak to vždy neplatí. Mnohí ľudia pôsobia dojmom, že im nič nechýba a ani sami by sa nezaradili medzi chudobných. Ale v zime si kúria iba v jednej, dvoch miestnostiach. Viac si finančne nemôžu dovoliť. Dôvodom môže byť napríklad aj nízka energetická efektívnosť ich nehnuteľnosti. Ako vypuklý problém momentálne predstavuje energetická chudoba na Slovensku? Na Slovensku predovšetkým stále chýba jednoznačná definícia. Návrh definície od ÚRSO je zložený z dvoch podmienok. Prvá, ktorou sa definuje energetická chudoba napríklad aj vo Veľkej Británii, označuje energetickú chudobu ako stav, keď jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií potrebných na fungovanie domácnosti. V podmienkach Slovenska to znamená, že výdavky domácnosti na energie predstavujú viac ako 10 % priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových čistých peňažných príjmov domácnosti Druhá podmienka je oveľa silnejšia a formuje sa do postavenia jedinej podmienky, a síce domácnosť musí spĺňať podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi. Tým sa k energeticky chudobným zaraďuje len približne 65 tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. To predstavuje približne 1,2 % populácie SR. Tento problém je však oveľa hlbší. Pozrime sa len na dôchodcov, u ktorých máme podrobnejšie dáta o výškach ich dôchodkov. Väčšina z nich musí na energie vynaložiť viac ako 15 % svojich príjmov. Dôchodcovia tvoria 20 % populácie. A to nehovoríme o ďalších ohrozených skupinách. Dôležitý je však fakt, že to, čo máme dnes, sa môže výrazne zhoršiť v budúcnosti. Vývoj demografickej situácie naznačuje, že skupiny ohrozené energetickou chudobou budú najvýraznejšie narastať. Ak sa nespravia potrebné opatrenia, o pár rokov môže byť energeticky chudobných 35 - 40 % populácie. Dá sa presnejšie pomenovať, ktoré skupiny obyvateľstva sú najviac ohrozené? Určite áno a nie je to ani prekvapivé. Vieme, že najviac sú ohrozené nízkopríjmové skupiny. Sú nimi ľudia v dôchodkovom veku, ľudia so zdravotným postihnutím, viacpočetné rodiny a domácnosti s jedným rodičom. Problém majú aj jednočlenné domácnosti. Výskumom tejto oblasti na Slovensku sa zaoberáte už dlhé roky. Máte možnosť pracovať s relevantnými dátami? V štatistikách Eurostatu patríme z pohľadu schopnosti dostatočne si vyhriať domov ku krajinám s technicky najlepšie vybavenými budovami. Je to skutočne tak? K dátam - áno aj nie. Sú údaje, ktoré sú jednoznačné. Napríklad výška príjmu, HDP, cena energie. To sú kvantitatívne dáta, ktoré sa merajú rovnako u všetkých ľudí, vo všetkých krajinách za predpokladu, že podmienky merania sa nastavia rovnako. Existujú však premenné, ktoré sa ťažko porovnávajú. Dobrý príkladom je schopnosť dostatočne si vyhriať dom, ktorú ste spomínali. Je to premenná, ktorej hodnota sa zisťuje subjektívnym hodnotením. Niekto povie na domácnosť, ktorá žije v zime v jednej vykurovanej miestnosti, že áno, táto domácnosť je dobre vykurovaná. Napriek tomu, že v ostatných miestnostiach takmer mrzne. Ale niekto iný má na to iný pohľad. Podobne je to aj s inými premennými, ktoré sa zisťujú na základe subjektívnych hodnotení. Napríklad Slovensku patrí v rámci Európy tretie miesto z pohľadu kvality obydlí, ktoré zohľadňuje zatekanie, plesne, nekvalitné rámy a tak ďalej. Pred nami je Nórsko a Fínsko. Na opačnom konci škály je susedné Maďarsko, ktoré má 30 % takýchto budov. Slovensko len 6,7 %. Susedné Rakúsko sa hodnotí na úrovni 12 %. Toľko aspoň hovoria údaje Eurostatu za rok 2017, ktoré vstupujú do medzinárodných porovnávacích hodnotení. Realita meraná objektívnym metrom je však niekde inde. Čo by ste považovali za efektívne riešenia zo strany štátu a verejných politík, ktoré by mohli prispieť k zmierneniu dôsledkov energetickej chudoby na Slovensku? Podporiť energetickú efektívnosť budov. Táto podpora je už dnes v istej miere poskytovaná, ale je nedostižná pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Dôvodom sú vysoké vstupné náklady, ktoré si najviac exponovaní hrozbe energetickej chudoby nemôžu dovoliť. Akými nástrojmi motivovať odberateľov, aby hľadali možnosti znížiť svoju spotrebu energií? Najprv treba ľudí informovať. Teda dobré by bolo rozbehnúť informačnú kampaň, v ktorej by sa ľuďom reálne vysvetlilo, aké dopady môže mať zvýšenie energetickej efektívnosti ich domácností. Následne podporiť kampaň rôznymi programami, ktoré by umožňovali aj chudobnejším ľuďom zatepliť svoje obydlia, či vymeniť zdroj vykurovania. Napríklad aj nízkoúročenými pôžičkami. Na strane druhej, ktoré z opatrení v dokumente ÚRSO považujete za nekoncepčné? Z môjho pohľadu je to zavedenie príspevku na energie. Slováci patria k tým, ktorí sa snažia zaplatiť si svoje účty aj v situácii, ak nemajú peniaze na výdavky spojené so zdravím, vzdelaním a podobne. Inými slovami, ľudia, ktorí potrebujú takýto príspevok, sú chudobní, čo je hlbší problém. Áno, dajme im príspevok, ale to nie je riešenie energetickej chudoby, ale chudoby. Veľmi otázny je aj kreditný merací systém. Viem si predstaviť, že by mohol byť účinný pre istú skupinu populácie, ale nerieši problém energetickej chudoby, ale iný problém, ktorý môže viesť k neschopnosti zabezpečiť si zdroje financovania pre energetické potreby. A jeho účinnosť je naozaj len pre úzku skupinu obyvateľstva. Dušana Dokupilová je výskumnou pracovníčkou Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Venuje sa témam energetickej chudoby, životného prostredia a zdravia. Ako expertka sa zúčastnila nedávneho stretnutia platformy ENERGOKLUB®.
-
Spotreba elektriny minulý týždeň klesla o 6 %
25.3.2020Spoločnosť SEPS potvrdila, že minulý týždeň došlo k zníženiu spotreby elektriny na Slovensku v porovnaní s rokom 2019 o takmer 6 %. Mimoriadne opatrenia na Slovensku v dôsledku šírenia koronavírusu, obmedzovanie produkcie v podnikoch aj pri poskytovaní služieb, ale tiež vývoj vonkajšej teploty ovplyvňujú vývoj domácej spotreby elektriny. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) potvrdila, že minulý týždeň došlo k jej zníženiu oproti rovnakému obdobiu roka 2019 o 5,9 %. „V prvom kalendárnom týždni marca 2020 spotreba elektriny stúpla o 2,3 %, čo bolo pravdepodobne ovplyvnené aj medziročným poklesom teploty o -2,3 °C,“ uviedol pre informačný portál energoklub.sk vedúci odboru komunikácie spoločnosti Norbert Deák. „V druhom a treťom kalendárnom týždni marca 2020 bol zaznamenaný medziročný pokles hrubej koncovej spotreby elektriny o -3,7 %, resp. -5,9 % pri medziročnej zmene priemernej teploty o +0,9 °C, resp. -0,6 °C. Celkovo za obdobie 1.3.-22.3.2020 bol zaznamenaný pokles spotreby elektriny na úrovni -2,4 %, napriek medziročnému poklesu priemernej teploty o -0,6 °C.“ Avšak údaje prevádzkovateľa elektrizačnej sústavy tiež potvrdzujú, že nižšia spotreba elektriny oproti vlaňajšku bola zaznamenaná aj v januári a februári 2020, a to o 2,2 %, pričom priemerná vonkajšia teplota, ktorú SEPS zaznamenáva priamo na svojich elektrických staniciach rozmiestnených naprieč celým Slovenskom, bola vyššia. Viac informácií o vývoji a porovnaní spotreby elektriny nájdete aj v tomto článku.
-
Michal Šnobr: Ohľadom energetiky nemám obavy
25.3.2020O nedávnom šoku v cenách ropy, ale najmä o možných vplyvoch pandémie koronavírusu na trhy s energetickými komoditami vrátane emisných povoleniek sme sa rozprávali s top energetickým analytikom Michalom Šnobrom. Kto podľa neho môže získať na volatilite cien? Padnú ambiciózne klimaticko-energetické plány EÚ a príde útlm OZE? Čaká našu energetiku náročné zotavenie? Michal Šnobr pôsobí ako poradca finančnej skupiny J&T v energetike a oblasti kapitálových trhov. Je tiež aktívnym súkromným investorom, minoritným akcionárom ČEZ a dlhodobo sa podieľa na významných obchodoch skupiny J&T nielen v energetike. Ako keynote spíker vystúpil na dvoch predchádzajúcich ročníkoch konferencie ENERGOFÓRUM®. Cenami ropy nedávno zamávalo nedohodnutie sa OPEC a Ruska o ďalšom obmedzení ťažby ropy. Trh sa teraz musí vyrovnať so svetovou pandémiou COVID-19. Aký vývoj očakávate v tejto oblasti? Bude predsa len dohoda OPEC+? Obávam sa, že nedohodnutie sa medzi Ruskom a OPEC, resp. Saudmi nebola až tak nedohodou medzi nimi, ako priamym útokom na pozície bridlicovej ropy v USA. Evidentne situácia, kedy Rusko, Saudská Arábia a rovnako tak ďalšie krajiny OPEC boli vplyvom vonkajších okolností tlačené k obmedzovaniu svojej ťažby, a súčasne s tým len ďalej (bez akýchkoľvek obmedzení) rástla produkcia ropy v USA, bola dlhodobo neúnosná. Celkovo je, samozrejme, prepad cien ropy (medzi 20 až 30 USD bbl) nepríjemný krok pre všetkých producentov ropy, ale teraz sa hrá o to, kto bude v hre v dlhšom časovom horizonte. Počas posledných 5 rokov už druhý cenový šok pre súkromné ťažobné spoločnosti v USA nie je dobrou správou a určite povedie k rozkolísaniu miestnej ťažby. Aj vzhľadom k celkovému oslabeniu svetovej ekonomiky v súvislosti s COVID-19 teraz nečakám nejaký zásadný obrat v cene ropy. Na trh s ropou je úzko naviazaný aj zemný plyn. Dopyt po ňom závisí aj od cien CO2. Ako aktuálne vnímate vyhliadky tohto zdroja energie, resp. komodity? Plyn je nepochybne kľúčové riešenie pre energetiku EÚ nadchádzajúcej dekády. Nemáme nič tak jednoducho a rýchlo dostupné, čo by nahradilo uhlie a zároveň znížilo emisie o polovicu. Zároveň je to ideálny energetický zdroj doplňujúci OZE, nech sa budú rozvíjať akokoľvek rýchlo (každá krajina EÚ má iné geografické podmienky). Rolu plynu vyzdvihuje i trend decentralizácie energetiky (priblíženie výroby elektriny i tepla miestu spotreby), a to až na najnižší stupeň (domácnosti). Tiež sa dá konštatovať, že práve infraštruktúra v oblasti plynu sa v Európe rozvíja bez akejkoľvek diskusie najrýchlejšie. To, že sú teraz ceny plynu veľmi nízko a už teraz je možné zaistiť odber plynu za veľmi nízke ceny na roky 2021 - 2023 (pod 15 EUR/MWh), tomuto trendu nahráva. Dá sa predvídať ďalší vývoj cien emisných kvót? Cena emisných povoleniek je teraz pod tlakom celosvetového prepadu trhov. Logicky sa s ekonomickým útlmom očakáva aj pokles emisií, a tak sa teraz ukáže, ako je trh EÚ ETS „pružný“, a ako sa s takýmto šokom dokáže vyrovnať. Ako rýchlo budú z trhu stiahnuté týmto šokom vygenerované a teraz nadbytočné povolenky. Cena, samozrejme, nasleduje aj prepad cien emisných komodít, t. j. ropu, plyn a uhlie. Aktuálne je cena EUA_dec2020 zhruba 30 % pod úrovňou, kde sa pohybovala na začiatku roka. Ďalší vývoj bude záležať na celkovej dobe trvania ekonomického útlmu v EÚ. Pokiaľ bude mať naďalej podporu kľúčových krajín EÚ, verím v relatívne rýchly rebound akonáhle dôjde k upokojeniu situácie na trhoch. Ako často zdôrazňujete, vývoj cien energií/elektriny v ČR a na Slovensku fakticky závisí od nemeckej energetickej politiky. Čo možno v súčasnej situácii očakávať od Nemecka? Áno, cena elektriny v Česku a na Slovensku je fakticky naviazaná na vývoj ceny elektriny na nemeckej burze. Tá je následne primárne závislá na energetickej politike Nemecka, ale i EÚ, resp. Bruselu. Všetko teraz bude záležať na tom, či Nemci zotrvajú aj skrz ekonomickú krízu, ktorá prichádza, na svojej politike a či v období rokov 2021 - 2022 naozaj definitívne zavrú svoje jadrové elektrárne. Osobne som presvedčený, že áno. Súčasne budú tlačiť na rýchlejší odchod od uhlia a nezostáva im tak nič iné, než výrazne podporovať plyn ako v oblasti decentralizácie, ale aj jeho uplatnenie vo veľkej energetike. To ovplyvní trh v celom regióne vrátane Česka a Slovenska. Potom už len chýba vedieť, koľko bude za rok či dva stáť povolenka na trhu EÚ ETS a koľko bude stáť plyn. Toto budú kľúčové cenotvorné informácie pre naše trhy do budúcna. Aký vývoj cien ropy, plynu, uhlia a elektriny na burzách očakávate v nasledujúcich dňoch a týždňoch, najmä v (stredo)európskom prostredí v nadväznosti na zatváranie prevádzok služieb a postupne aj veľkých priemyselných podnikov?
-
Názor: Dopad mimoriadnej situácie a plánovaných opatrení vlády na sektor energetiky: Padni komu padni?
24.3.2020Zatiaľ čo sa svet a Slovensko spamätáva z prvého náporu koronavírusu, štát začína riešiť hospodárske dopady pandémie. Je chvályhodné, že Ministerstvo hospodárstva napriek dosluhujúcemu riadeniu pripravilo a na predposlednom rokovaní odchádzajúcej vlády predstavilo „Návrh opatrení zameraných na pomoc ekonomike v súvislosti so šírením vírusu COVID-19“. Bravo si tiež zaslúži fakt, že na zozname opatrení sú aj také, ktoré sa týkajú energetického sektora. Je totiž jasné, že ani energetike, napriek jej kľúčovému významu pre chod celého hospodárstva, sa kríza nevyhne. Podľa odhadov niektorých renomovaných konzultačných firiem, zaznamenalo TSR (total shareholder return) v čínskom energetickom sektore v priebehu januára – februára 5 % až 10 % prepad. Prvé dostupné dáta z európskych krajín postihnutých vírusom nenaznačujú, že by to u nás malo byť inak. Jasným signálom je viditeľný prepad spotreby elektriny, ale takisto zmena charakteru spotreby. V Taliansku, pár dní po nariadení celonárodnej karantény začiatkom marca, klesol dopyt v čase špičky až o 21 % (v porovnaní s tým istým obdobím v roku 2019). Zároveň, celkom logicky, klesol podiel priemyslu a stúpol podiel domácnosti na celkovej spotrebe. Vo Francúzku bol vývoj veľmi podobný, tiež došlo k zhruba 12 % poklesu spotreby (viac info tu a tu). Slovenskí dodávatelia pozorujú tú istú tendenciu aj u nás. Podľa údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy klesla spotreba oproti bežnej prevádzke o zhruba 4 %. Je preto správne, že návrh MH vyzýva (zrejme odberateľov) k rokovaniu s dodávateľmi energií „za účelom oslobodenia od platenia pokút za nedodržanie dohodnutého diagramu spotreby elektrickej energie“. V danej situácii skutočne nie je možné predvídať, koľko elektriny daný odberateľ bude reálne potrebovať a je dosť pravdepodobné, že jeho diagram odberu sa oproti predpokladaným hodnotám bude značne líšiť. V rovnakom duchu sa nesie aj návrh Opatrení na podporu ekonomiky, ktorý jeden z poslancov strany zverejnil na Facebooku počas víkendu. Bod 28. opatrení hovorí o „plošnom moratóriu na udeľovaní sankcií v období 1.3. až 30.9. z dôvodu nesplnenia odberových diagramov elektriny a plynu u odberateľov, rovnako aj z dôvodu prekročenia odberových diagramov“. Keďže však zmyslom návrhu je, aby ÚRSO „určil regulovaným subjektom fakturovať tarify za rezervovanú kapacitu na základe skutočne nameranej hodnoty po skončení mesiaca a nie na základe nahlásenej hodnoty rezervovanej kapacity“ a danú tarifu fakturujú tak odberateľom ako aj dodávateľom distribučné spoločnosti, adresátmi opatrenia sú skôr tieto subjekty. Čo je však potrebné si uvedomiť, že v danej situácii sú zraniteľní nielen odberatelia, ale aj dodávatelia a v menšej miere aj distribučné spoločnosti. Všetci budú znášať straty, všetci budú obeťami rastúcej platobnej neschopnosti. Dodávatelia preto, lebo majú vopred zakontrahované objemy a často sú protistranou dodávateľov zahraničné subjekty. V prípade, že dohodnuté objemy neprevezmú, respektíve za nich nezaplatia, hrozí im sankcia v podobe straty finančnej zábezpeky, ktorú pred zrealizovaním transakcie zložili. Okrem toho hrozí dodávateľom za nedodržanie nominovaných objemov sankcia vyplývajúca z uzavretej zmluvy o zúčtovaní odchýlok, prípadne aj strata licencie (a de facto konkurz, keďže stratia možnosť minimalizovať predošlé straty). Je preto životne dôležité, aby všetky opatrenia, ktoré nová vláda s dobrým úmyslom zavedie, boli vyvážené a v čo najväčšej miere rozložili riziká a očakávané straty subjektov. Alebo ako v nedávnom, peknom článku poznamenal advokát Rastislav Hanulák, „žiaden slušný štát by nemal dovoliť, aby vzniknutá situácia priniesla niektorým nespravodlivý prospech, zatiaľ čo iných by nezvratne poškodila“. Cez túto optiku treba pozerať aj na ďalšie „energetické“ opatrenie vyplývajúce z Návrhu opatrení MH. Jeho zámerom je v podstate zníženie cien pre koncových odberateľov tým, že štát preberie finančnú zodpovednosť za náklady na podporované technológie výroby elektriny (OZE, VÚ KVET, hnedé uhlie) počas obdobia marec 2020 – december 2020 a o túto sumu tak zníži tarifu za prevádzku systému, ktorú spotrebitelia platia cez koncové ceny elektriny. Pre prípad, že by došlo k dramatickému prepadu rozpočtových príjmov, respektíve k zvýšeniu výdavkov a štát by (po vyčerpaní všetkých iných zákonných prostriedkov) začal zvažovať napríklad dočasné pozastavenie vyplácania podpory výrobcom OZE a VÚ KVET, mal by sa v zmysle spravodlivého rozloženia nákladov v prvom rade zamerať na väčšie inštalácie (nad 10 MW) a taktiež brať do úvahy prevádzkové náklady spoločností prevádzkujúcich bioplynové či fotovoltické elektrárne, vrátane nákladov vyplývajúcich zo zmlúv s distribučnými spoločnosťami. Ako už bolo povedané vyššie, v konečnom dôsledku ide o to, aby z boja s epidémiou nevyšlo niekoľko nešťastných Čiernych Petrov, za ktorými sa budú chúliť zástupy čiernych pasažierov. Aby z toho nebolo povestné „padni komu padni“ v dikcii a podaní predošlej vlády. Držme novej vláde palce v tejto snahe! Autor: Kristián Takáč, nezávislý expert
-
Slovensko môže mať skladovacie kapacity plynu aj pri Košiciach
24.3.2020Investor plánuje v obci Kecerovce neďaleko Košíc vybudovať nový podzemný zásobník plynu, ktorý na tento účel predurčuje vhodný geologický profil. V súčasnosti má Slovensko dostatočné kapacity na uskladňovanie zemného plynu. Ak si zoberieme priemernú ročnú spotrebu zemného plynu v krajine, takmer dve tretiny z tohto objemu je možné vtlačiť do existujúcej infraštruktúry, ktorú prevádzkujú spoločnosti Nafta a Pozagas. Slovensko má navyše k dispozícii aj podzemný zásobník SPP Storage v Česku. Z hľadiska bezpečnosti dodávok môže byť každý ďalší plynový zásobník, zvlášť v regióne strednej Európy, prínosom a zároveň podnikateľskou príležitosťou. Vhodné geologické podmienky pre tento účel vo viacerých lokalitách Slovenska preto naďalej lákajú investorov. Kvarteto plánovaných projektov Zo všetkých pripravovaných projektov sa ani jeden nenachádza na Záhorí. Spoločnosť Nafta plánuje výstavbu podzemného zásobníka vo Veľkých Kapušanoch. Nachádzať sa má neďaleko kompresorovej stanice na mieste vyťaženého ložiska horľavého plynu. Projekt sa však nedostal do 4. zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI), ktorý by mu otvoril dvere k priamym grantom z rozpočtu EÚ. Skladovanie plynu nemusí byť iba doménou tradičných hráčov. Nedávno sme informovali o tom, že súkromná spoločnosť SaveGas SR plánuje prebudovať nevyužívané ložisko Nižná blízko obce Veľké Kostoľany na nový zásobník. Majetkovo prepojená spoločnosť ENGAS má tiež dlhodobo v hľadáčiku výstavbu nového zásobníka v obci Golianovo v okolí mesta Nitra. Nové skladovacie kapacity zemného plynu by mohli vzniknúť aj pri Košiciach. Investorom je v oblasti energetiky relatívne málo známa Rudohorská investičná spoločnosť zo Spišskej Novej Vsi, ktorá sa okrem banského biznisu venuje prevažne obchodu s nehnuteľnosťami. Projekt rozdelený na tri etapy
-
Aktuálna spotreba elektriny klesá. Pozrite sa ako
23.3.2020Útlm ekonomických aktivít sa už podpisuje pod nižšiu spotrebu elektriny. Potvrdzujú to údaje o zaťažení elektrizačnej sústavy na Slovensku. Výnimočné vládne opatrenia ako zatvorenie škôl a veľkej časti prevádzok, zákaz poskytovania väčšiny služieb, hromadný presun zamestnancov na tzv. home office, a tiež prerušenie výroby vo veľkých výrobných podnikov znižujú spotrebu elektriny na Slovensku aj celkovo v Európe. Z dôvodu ekonomických opatrení a karantény napríklad v niektorých oblastiach Talianska kleslo minulý týždeň zaťaženie sústavy o viac než 20 %. Taktiež vo Francúzsku zaznamenali pokles spotreby oproti dlhodobému priemeru o 16 – 20 %. Už pred týždňom bývalý minister hospodárstva uviedol, že spotreba elektriny na Slovensku oproti bežnej prevádzke klesla asi o 4 %, do čoho ešte neboli započítané odstávky automobilových podnikov. Priemerné denné zaťaženie elektrizačnej sústavy na Slovensku sa ku koncu minulého pracovného týždňa dostalo na víkendovú úroveň. V rovnakom období minulého roka sa zaťaženie pohybovalo okolo 3600 MW v pracovný deň a okolo 3200 MW v nedeľu. Vývoj priemerného zaťaženia v posledných týždňoch ukazuje nasledujúci graf. Zároveň treba dodať, že okrem mimoriadnych opatrení z dôvodu spomalenia šírenia nového koronavírusu mohla k minulotýždňovému zníženiu spotreby elektriny prispieť aj vyššia vonkajšia teplota. Vzhľadom na pretrvávajúce obmedzenia a tiež prerušenie výroby v štvrtej automobilke KIA je možné očakávať ďalšie zníženie spotreby aj v tomto týždni. Zásadné zmeny v zaťažení potvrdzuje aj porovnanie jeho vývoja počas vybraného pracovného dňa (štvrtok) v predošlých týždňoch.
-
SEPS potvrdila finálne dáta za rok 2019. Výroba elektriny stúpla, spotreba klesla
20.3.2020Prevádzkovateľ elektrizačnej sústavy potvrdil konečné údaje o výrobe a spotrebe elektriny za minulý rok. Malé zdroje vyrobili dohromady cez 1,8 GWh elektriny. Výroba elektriny na našom území dosiahla podľa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) úroveň 28 609 594 MWh. Oproti roku 2018 sa vyrobilo o približne 1,46 TWh viac elektriny. Z toho 1 833 MWh vlani vyprodukovali takzvané malé zdroje s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW. Takmer 54 % elektriny pochádzalo z jadrových blokov v Bohuniciach a Mochovciach. Z fosílnych palív sa vyrobilo 22 % elektrickej energie na Slovensku a z vodných elektrární 16 % elektriny. Viac o podiele jednotlivých palív na minuloročnej výrobe elektriny sa dočítate v tomto článku.
-
Omeškané platby za energie? Koronavírus je rizikom pre odberateľov aj dodávateľov
19.3.2020Mnohí odberatelia energií sa kvôli epidémii koronavírusu môžu z objektívnych príčin ocitnúť v platobnej neschopnosti. SPP umožní domácnostiam odklad zálohových platieb za dodávku elektriny a plynu o 3 mesiace. Konkurencia zatiaľ situáciu analyzuje a sľubuje individuálny prístup. V dôsledku krízy sú totiž ohrození aj samotní dodávatelia, ktorí musia tiež plniť svoje záväzky a povinnosti. Epidémia koronavírusu je v mnohých ohľadoch bezprecedentným extrémom. Reštriktívne opatrenia vlády, ktoré majú zabrániť nekontrolovateľnému šíreniu ochorenia, za pochodu menia slovenskú ekonomiku. V dôsledku paralyzovaného hospodárstva sa viaceré podniky dostali do finančných problémov a živnostníci prakticky zo dňa na deň stratili príjmy. V tejto chvíli je predčasné hovoriť o dopadoch krízy, ale už teraz je jasné, že sa im nevyhne ani energetický biznis. V bezprostrednej budúcnosti je ohrozená schopnosť odberateľov načas hradiť faktúry za dodávku energií, hoci za normálnych okolností je ich platobná disciplína vysoká. Ide pritom o jeden z hlavných ukazovateľov tzv. energetickej chudoby. Hoci ide o dlho známu problematiku, predložená koncepcia ÚRSO aj nedávna diskusia platformy ENERGOKLUB® potvrdili, že efektívne nástroje sú v nedohľadne. Žiaľ, aktuálna situácia v dôsledku šírenia nového koronavírusu vyzdvihuje riziká a akútnosť tohto problému. Štátna firma ohlásila prvé kroky Na nové okolnosti na trhu zareagoval ako prvý Slovenský plynárenský priemysel (SPP). „Uvedomujeme si, že niektorí zákazníci sa v dôsledku súčasnej krízy môžu ocitnúť v ťažkej situácii, a preto sme sa rozhodli umožniť domácnostiam, ktoré nás o to požiadajú, o odklad splatnosti zálohových platieb za dodávku plynu a elektriny až o 3 mesiace,“ uviedol pre portál energoklub.sk hovorca spoločnosti Ondrej Šebesta. Podobný postup zvolil napríklad aj najväčší dodávateľ energií v Česku. Štátna spoločnosť ČEZ v odôvodnených prípadoch poskytne zákazníkom odklad zálohových platieb o 3 mesiace a zároveň dočasne prestane odpájať odberateľov elektriny a plynu, ktorí kvôli epidémii nedodržia lehoty pre splatnosť svojich faktúr. Zároveň už český energetický regulátor ERÚ vyzval dodávateľov energií k zhovievavosti k spotrebiteľom. ÚRSO zatiaľ takýto apel nevydal. Zákazníci SPP z radov domácností môžu v prípade nedoplatku využiť taktiež splátkový kalendár. „SPP v prípade potreby zároveň umožní dotknutým domácnostiam požiadať o splátkový kalendár až na dobu 6-tich mesiacov v prípade úhrady nedoplatku za dodávku energií z vyúčtovacej faktúry,“ povedal pre portál energoklub.sk Šebesta. Avšak ak sa domácnosť ocitla kvôli epidémii vo finančných problémoch, musí sama požiadať o odklad zálohových platieb, resp. splátkový kalendár telefonicky alebo mailom. V prípade SPP nemusí ísť o jediné opatrenie. Tradičný dodávateľ podľa Šebestu analyzuje aj ďalšie riešenia, ktoré by mohli zmierniť negatívny dopad súčasnej krízovej situácie na zákazníkov. „O prípadných ďalších riešeniach budeme verejnosť priebežne informovať.“ Trojica veľkých dodávateľov posudzuje situáciu Ostatní dodávatelia zatiaľ k podobnému kroku nepristúpili. „Západoslovenská energetika monitoruje situáciu týkajúcu sa zákazníkov, či už z radov domácností, alebo podnikateľov,“ uviedla pre portál energoklub.sk hovorkyňa Michaela Dobošová, podľa ktorej si spoločnosť uvedomuje, že vzhľadom na aktuálnu situáciu môže prísť k individuálnym problémom splácania zálohových platieb za elektrinu alebo plyn. „Zároveň však musíme sledovať situáciu aj na veľkoobchodných trhoch, kde máme záväzky vytvorené my. Preto aktuálny stav analyzujeme v širšom kontexte, a až následne, keď budeme mať všetky informácie zosúladené, môžeme reagovať na prípadné zákaznícke podnety.“ V prípade zhoršovania platobnej disciplíny očakáva ZSE spoločný postup zainteresovaných strán. „Priebežne sa koordinujeme aj s Ministerstvom hospodárstva SR a očakávame, že túto situáciu budeme riešiť v súčinnosti s vedením rezortu, keďže problém s platobnou neschopnosťou nevyrieši jeden dodávateľ, ale je potrebné prijať jednotný postup a systémové opatrenia,“ doplnila Dobošová. Stredoslovenská energetika momentálne neuvažuje o možnosti odkladu zálohových platieb pre svojich odberateľov z dôvodu súčasnej krízy. „Samozrejme, v prípade, že budeme dostávať požiadavky na odklad zálohových platieb, budeme ku každej pristupovať individuálne,“ povedala pre portál energoklub.sk hovorkyňa spoločnosti a vedúca kancelárie predstavenstva Michaela Krivá. Individuálny prístup deklaruje aj spoločnosť Východoslovenská energetika. „Zákazníkom štandardne umožňujeme dohodnúť odklad splatnosti a splátkové kalendáre, pričom každý prípad posudzujeme a vyhodnocujeme individuálne,“ doplnila pre energoklub.sk Katarína Šulíková, špecialistka komunikácie VSE. Koronavírus ohrozuje aj podnikanie dodávateľov Opatrnejšia politika dodávateľov s menším podielom na trhu je prirodzená. Epidémia, ktorá je stále iba na začiatku, je priamym ohrozením aj pre ich existenciu na prísne regulovanom trhu na Slovensku. Na základe legislatívy musia mať totiž uzavretú zmluvu s prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav v elektrine a spoločnosťou SPP – distribúcia v prípade plynu, ako aj zmluvu o zúčtovaní odchýlok s firmou OKTE. Podmienky zmlúv reguluje najmä vyhláška ÚRSO o pravidlách trhu a prevádzkové poriadky, ktoré podliehajú schváleniu úradom. Vo všetkých prípadoch sa vyžaduje, aby dodávateľ poskytol zmluvným partnerom peňažnú zábezpeku alebo bankovú záruku a súčasne, aby platil mesačné zálohové a vyúčtovacie faktúry v rozsahu dodávanej elektriny alebo plynu v plnom rozsahu, a to aj bez ohľadu na to, či obdrží od svojho koncového zákazníka platbu za dodané energie. „Ak zlyhá platobná disciplína kritickej masy odberateľov elektriny a plynu, nie každý dodávateľ si bude môcť dovoliť platiť prirodzeným monopolom tarify, ktorých koncovými užívateľmi sú de facto títo samotní odberatelia, a to vrátane nemalých preddavkov,“ hodnotí jeden z možných scenárov právnická kancelária Capitol Legal Group. Hoci dodávateľ má v takomto prípade plné právo prerušiť koncovému odberateľovi dodávku elektriny a plynu, štát si musí podľa právnikov zodpovedať otázku, či je v jeho záujme, aby priemysel, domácnosti a iní odberatelia stratili prístup k energiám, na ktorých sú životne závislí, resp. umožní pre nezaplatené faktúry dodávateľom pristúpiť k plošnému odpájaniu zákazníkov. Na strane druhej, ak si svoje záväzky prestane plniť dodávateľ, rovnako tak distribučné firmy alebo zúčtovateľ odchýlok môžu pristúpiť k odstúpeniu od zmlúv. „To však nie je všetko. S jednostranným ukončením týchto zmlúv spája zákon o energetike stratu spôsobilosti dodávateľa dodávať elektrinu alebo plyn, čo má za následok aktiváciu inštitútu dodávky poslednej inštancie, v rámci ktorej preberie zásobovanie odberateľov tzv. dodávateľ poslednej inštancie. Áno, zákazník bude mať aj naďalej zabezpečenú dodávku elektriny a plynu, ale pre už aj tak dosť nešťastného dodávateľa to bude znamenať, že jeho zmluvné vzťahy s dotknutými odberateľmi sa ex lege skončia,“ upozorňuje Capitol Legal Group. „Výsledkom teda môže byť, celkom reálne, likvidácia nemalého počtu dodávateľov elektriny a plynu, či dokonca definitívna bodka za pracne budovaným sektorom alternatívnej dodávky elektriny a plynu. Alternatívnej voči sektoru tradičných dodávateľov, ktorí sú zhodou okolností sesterskými spoločnosťami distribučných spoločností a súčasne pôsobia aj ako dodávatelia poslednej inštancie.“ Iniciatívu by mohol prevziať na svoje plecia štát. ÚRSO napríklad stále neukončil novelizáciu vyhlášky o pravidlách trhu, ktorej pripomienkovanie započal vlani v decembri. V rámci nej by sa mohol priam expresne upraviť mechanizmus zálohových a vyúčtovacích platieb vo vzťahu dodávateľa s distribútorom tak, aby dodávateľ neznášal riziko platobnej neschopnosti koncových odberateľov výlučne sám. Možnosti ako riešiť túto situáciu existujú aj na strane vlády a parlamentu. Páky hľadá aj ministerstvo hospodárstva V rámci bezodkladne realizovateľných opatrení zameraných na pomoc ekonomike už minister hospodárstva ohlásil zámer dočasne financovať tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) čiastočne zo štátneho rozpočtu, čím sa zníži cena elektriny. Úľava by sa mala týkať firiem aj občanov, teda domácností. Podľa schváleného materiálu MH SR by sa štátne financovanie nákladov na podporované technológie výroby malo týkať obdobia marec - december 2020. Navyše stále sa počíta s úľavou z platby TPS pre elektroenergeticky náročné podniky v súlade s otvorenou výzvou ministerstva a rozpočtom 40 miliónov eur. „Ak sa nájdu stovky miliónov na zníženie koncovej ceny elektriny cez elimináciu TPS z koncovej ceny elektriny, na rad musia prísť aj riešenia chrániace súčasnú štruktúru trhu tak, aby niektorí jeho účastníci nestratili „všetko“ a iní „všetko“ nezískali. Bez týchto krokov možno dodávateľom odporučiť len rokovať a žiadať poskytnutie garancie, že distribučné spoločnosti a zúčtovateľ odchýlok nepristúpia k riešeniam, ktoré im dnes legislatíva umožňuje,“ uzatvárajú právnici Capitol Legal Group. Okrem toho však MH SR vo svojich opatreniach navrhlo rokovať s dodávateľmi energií za účelom oslobodenia podnikateľov od platenia pokút za nedodržanie dohodnutého diagramu spotreby elektriny (tzv. objemový záväzok odberu). Nejde však o najvhodnejšie riešenie. Naopak, takéto opatrenie rádovo za desiatky miliónov eur mohlo spôsobiť priam skolabovanie energetického trhu. Ak by totiž odchýlku znášali výlučne dodávatelia, ich finančná pozícia a stabilita sa môže výrazne narušiť. Zväz zamestnávateľov energetiky Slovenska preto skôr odporúča upraviť tvar odberového diagramu po vzájomnej dohode.
-
V Kežmarku plánujú vykurovať bytovky geotermálnou energiou
18.3.2020K slovenským mestám využívajúcim geotermálnu energiu v systémoch centrálneho vykurovania sa chce pridať Kežmarok. Obnoviteľný zdroj energie by mohol nahradiť blokové kotolne na zemný plyn. Hoci potenciál geotermálnej energie na Slovensku je veľký, využíva sa iba minimálne. Geotermálne vrty na území SR dominantne slúžia na rekreačné účely, marginálne aj na vykurovanie alebo pre potreby poľnohospodárstva. Nehovoriac o „zmrazených“ projektoch na výstavbu elektrární v Košickej kotline, v lokalitách Ďurkov a Dargov, ktoré by dokázali premeniť horúcu podzemnú vodu na elektrinu a súčasne zásobovať priľahlé oblasti teplom. V súčasnosti existujú na Slovensku iba štyri sústavy CZT na báze geotermálnej energie. Nachádzajú sa na území Podunajskej panvy, okrem Galanty nájdeme takéto systémy aj v mestách Šaľa, Sereď a Veľký Meder. Okrem ekologického prínosu centrálneho vykurovania (a chladenia) z geotermálnych zdrojov v podobe zníženia emisií je benefitom výkonnosť a flexibilita tohto druhu OZE. Po splatení prvotnej investície má projekt aj nespornú ekonomickú výhodu, a síce nezávislosť voči volatilite cien plynu na trhu. Prekážkou rozmachu geotermálneho vykurovania sú však stále vysoké investičné náklady súvisiace s realizáciou vrtu. O možnosti využívať geotermálnu energiu na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody (TÚV) sa uvažuje už aj v Kežmarku. Napokon v susednej obci Vrbov už dlhé roky využívajú geotermálnu energiu na rekreáciu v termálnou kúpalisku.