-
Daniel Křetínský na konferencii ERRA v Bratislave: Európsky trh s výrobou elektriny stráca investičnú logiku
30. 4. 2026Kombinácia rozsiahlej podpory obnoviteľných zdrojov, cien emisných povoleniek a regulačných zásahov narušila v Európskej únii fungovanie trhu s výrobou elektriny natoľko, že prestáva vytvárať spoľahlivé impulzy pre nové investície. Na výročnej konferencii asociácie ERRA v Bratislave na to upozornil český podnikateľ Daniel Křetínský, majoritný vlastník skupiny EP Group a šéf holdingu EPH. V Bratislave sa konala výročná konferencie asociácie ERRA, medzinárodnej organizácie združujúcej regulačné orgány v energetike. Podujatie, ktoré hostil ÚRSO, priniesla zaujímavé debaty o rôznych prístupoch regulačných autorít vo vzťahu k technologickým, trhovým alebo geopolitickým výzvam. Na podujatí vystúpil s prezentáciou aj Daniel Křetínský. Český podnikateľ je majoritný vlastník skupiny EP Group, ktorá prostredníctvom holdingu EPH patrí medzi najväčších hráčov v európskej energetike. Daniel Křetínský vo svojom vystúpení zdôraznil, že základný princíp trhu – merit order – síce formálne zostáva zachovaný, no v praxi prestal vytvárať spoľahlivé cenové signály. „Európsky trh s výrobou elektriny je dnes v úplnom chaose. Je tu masívny rozdiel medzi tým, ako bol navrhnutý, a tým, ako v skutočnosti funguje,“ uviedol Křetínský v rámci svojho vystúpenia na konferencii ERRA v Bratislave. Podľa jeho slov sa energetická politika Európskej únie stále tvári, že výroba elektriny je založená na trhových princípoch, kde investori reagujú na cenu. Tento koncept však podľa neho narušili dve udalosti posledných dvoch desaťročí. Prvou bola rozsiahla a rýchla podpora obnoviteľných zdrojov energie (OZE). „Rozumieme dôvodom podpory OZE, ale faktom je, že táto deformácia trhu nebola nikdy kompenzovaná konvenčným výrobcom, hoci práve oni zaplatili účet,“ skonštatoval šéf EPH. Křetínský poznamenal, že v rokoch 2000 - 2010 investovali európske energetické spoločnosti desiatky miliárd eur do plynových a uhoľných elektrární, ktoré mali zabezpečiť dostatok výkonu a stabilitu sústavy. Dotovaný rozmach OZE následne výrazne znížil ich využitie a ekonomickú návratnosť. Druhým destabilizačným faktorom je podľa neho cena emisných povoleniek. Tá dnes tvorí podstatnú časť krátkodobých marginálnych nákladov a zásadne mení poradie zdrojov v rámci merit order. „Pri súčasných cenách CO₂ majú lignit, čierne uhlie a plyn veľmi podobné krátkodobé náklady. Výsledkom je, že žiadna z týchto technológií nedostáva dostatočný počet hodín, aby bola ekonomicky zdravá.“ Křetínský upozornil, že odklon od lignitu a čierneho uhlia z európskeho trhu je pri súčasnom nastavení prakticky nevyhnutný. To podľa neho vytvára potrebu nových plynových kapacít, ktoré sú jediným realistickým flexibilným zdrojom schopným stabilizovať systém. „Všetci vieme, že uhlie z trhu odíde a že potrebujeme viac plynu. Problém je, že plyn ako marginálna technológia nedokáže sám o sebe vytvoriť dostatočné príjmy na to, aby sa nové zdroje oplatilo stavať,“ zdôraznil Daniel Křetínský.
-
Pozvánka na diskusiu: Energetika ako cieľ. Kybernetické hrozby v praxi
28. 4. 2026Energetika sa stáva jedným z hlavných cieľov kybernetických útokov, ktoré už dávno nesledujú len finančný zisk, ale cielia na narušenie prevádzky a poškodenie kritickej infraštruktúry. Aktuálne incidenty v energetickom sektore ukazujú, že útoky sú čoraz sofistikovanejšie a často zostávajú dlhé mesiace neodhalené. O tejto téme budeme diskutovať na debate platformy ENERGOKLUB spolu s expertmi. Na najbližšom podujatí sa zameriame na reálne scenáre kybernetických incidentov v energetike, na slabé miesta prevádzkových a riadiacich systémov. Prezentácie našich hostí budú vychádzať z konkrétnych skúseností z energetických incidentov v Európe. 📅 Termín: 5. máj 2026 🕑 Čas: 14:30 – 16:00 Dozviete sa: prečo je energetika jedným z primárnych cieľov hackerov a aké sú ich motívy aké slabiny v IT prostredí viedli ku konkrétnym incidentom v energetike EÚ ako dlho sa útočníci v priemere pohybujú v sieťach bez odhalenia a prečo networking, zdieľanie skúseností a neformálna diskusia s účastníkmi trhu O prednášajúcich Martin Fábrykonzultant, Komora manažérov kybernetickej bezpečnosti Martin Fábry je konzultant, audítor a bezpečnostný architekt so zameraním na ochranu priemyselných a energetických systémov. Špecializuje sa na kybernetickú bezpečnosť IT a najmä OT prostredia, vrátane systémov SCADA, ICS a DCS. Je aktívnym členom odborných komunít SANS ICS a ISA Europe a držiteľom medzinárodne uznávaných certifikácií CISSP, GICSP, CSSA, CISA, GRID a IEC 62443 Expert. Peter Šinaľ Head of Consulting, Trusted Network Solutions Peter Šinaľ sa dlhodobo venuje riadeniu projektov penetračných testov, analýz kybernetických rizík a auditu či zavádzania procesnej bezpečnosti v organizáciách. Pôsobí aj ako externý bezpečnostný manažér pre významné inštitúcie. Je absolventom Vysokého učenia technického v Brne a Masarykovej univerzity v odbore SSME. Už počas štúdia získaval praktické skúsenosti ako člen univerzitného kyberbezpečnostného tímu, kde sa podieľal na projekte kybernetického polygónu a na cvičeniach CyberCzech. Matej Krušpánkonzultant v energetike Matej Krušpán pôsobí v energetickom sektore dve dekády, počas ktorých pracoval pre viaceré renomované európske spoločnosti. V posledných rokoch sa zameriava na prepájanie aktérov v energetike a poradenstvo v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, PPA zmlúv a obchodovania s energiami v regióne strednej a juhovýchodnej Európy. Diskusia spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
-
Úprava cien, taríf a odpisov. ÚRSO ukázal návrhy zmien v plynárenstve
22. 4. 2026Popri návrhoch zmien v elektroenergetike predložil ÚRSO do MPK aj dvojicu vyhlášok týkajúcich sa plynárenstva. Regulačný úrad upravuje cenovú reguláciu aj pravidlá vnútorného trhu s plynom. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) poslal do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) balík štyroch vyhlášok. Po pohľade na navrhované zmeny v oblasti elektroenergetiky, ktorým sme sa venovali v tomto texte, sa zameriavame na cenovú vyhlášku v plynárenstve (147/2024 Z. z.) a vyhlášku o vnútornom trhu s plynom (208/2023 Z. z.). Nové východiská pre regulačnú bázu aktív a odpisy
-
Nové platby za jalovinu, úprava taríf alebo rámec pre flexibilné pripojenie. ÚRSO odhalil návrhy zmien v elektrine
21. 4. 2026Regulačný úrad predložil do procesu MPK návrhy dvoch kľúčových vyhlášok v oblasti elektroenergetiky – cenovej vyhlášky a vyhlášky o vnútornom trhu. Ako sme pred časom informovali, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ohlásil veľkú novelizáciu štyroch kľúčových vyhlášok v elektroenergetike a plynárenstve. V tomto texte sa budeme venovať špecificky elektrine – minulý týždeň bolo spustené medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) jednak cenovej vyhlášky v oblasti elektroenergetiky, ale aj vyhlášky o vnútornom trhu s elektrinou. Pozreli sme sa bližšie na navrhované zmeny. Nové platby za jalový výkon a úpravy taríf pre veľkých odberateľov
-
ÚRSO korigoval návrh Eustreamu. Tarify porastú o približne 10 %
17. 4. 2026Regulátor výrazne zasiahol do návrhu spoločnosti Eustream, ktorá po výpadku tranzitu cez Ukrajinu žiadala zvýšenie taríf o 70 %. ÚRSO napokon schválil nárast o 10%, pričom nové ceny sa začnú uplatňovať od 1. mája 2026. V texte sme sa detailnejšie pozreli na to, ako úrad svoje rozhodnutie zdôvodnil. Slovenské plynárenstvo sa po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu ocitlo v novej realite. Prepravná sústava, ktorá bola roky dimenzovaná na masívne toky z východu na západ, dnes funguje pri výrazne nižšom vyťažení. Nová realita zasiahla prevádzkovateľa. firmu Eustream. V reakcii na výpadok tranzitných príjmov Eustream na jeseň minulého roka predložil ÚRSO návrh na výrazné zvýšenie taríf za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu. Prepravca navrhoval, aby referenčné ceny na vstupných a výstupných bodov narástli približne o 70 %, čo vyvolalo diskusie medzi regulátorom, obchodníkmi a európskymi inštitúciami. Agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) návrh kritizovala kvôli nesúladu so sieťovým predpisom EÚ a upozornila na riziká ad hoc tarifných zásahov. Na riziko retrospektívneho zásahu upozorňoval aj Mário Matušinec z AXPO Austria. V rozhovore zdôraznil, že kapacity sa nakupujú v aukciách na celý plynárenský rok dopredu a dodatočné zvýšenie taríf by narušilo už nastavené ekonomické prepočty. Pri nízkych maržiach by 70‑percentný nárast mohol výrazne oslabiť atraktivitu slovenského trhu. Regulátor ÚRSO si na finálny verdikt nechal niekoľko mesiacov. V cenovom rozhodnutí (0040/2026/P) návrh Eustreamu výrazne korigoval. Referenčné ceny na vstupných a výstupných bodoch sa zvýšia o 10% oproti doterajším úrovniam. V texte sme sa pozreli na to, ako regulátor svoje rozhodnutie zdôvodnil.
-
Po vodíku aj nerastné suroviny. Platforma Európskej komisie sa rozširuje
17. 4. 2026Nová IT platforma má pomôcť posilniť energetickú bezpečnosť Európy. Po minuloročnom spustení vodíkového mechanizmu sa Európska komisia zameriava aj na kritické suroviny, ktoré sú kľúčové pre výrobu batériových systémov alebo obrannom priemysle. Vo výhľade je mechanizmus pre zemný plyn. Vojenský konflikt na Ukrajine akceleroval snahy EÚ o zníženie závislosti od dodávok energií z Ruska. Európska komisia v tomto smere vyvinula viacero aktivít. Jednou z nich bolo vytvorenie platformy EU Energy & Raw Materials Platform, ktorá má pod jednou strechou združovať vodík, nerastné suroviny aj zemný plyn. Zámerom Komisie nebolo vytvoriť tradičné obchodné či burzové miesto. Mechanizmus slúži výlučne na zbieranie dopytu zo strany odberateľov, ktoré potom páruje s ponukami dodávateľov. Agregovať dopyt, zviditeľniť ponuku a prepojiť trh Ako prvý bol koncom minulého roku spustený do prevádzky vodíkový mechanizmus. Ten má rozhýbať nielen trh s vodíkom, ale aj s jeho derivátmi, ktorými sú amoniak, metanol alebo e-palivá. Prvé kolo vodíkového mechanizmu EÚ pritiahlo značný záujem trhu. Registrované firmy si mohli vyberať z 265 ponúk dodávateľov. Výsledkom bolo 273 potenciálnych prepojení medzi odberateľmi a výrobcami. Druhý mechanizmus sa zameriava na kritické nerastné suroviny. Prvé dopytové kolo sa zameriava predovšetkým na materiály dôležité pre výrobu batériových systémov alebo využiteľné v obrannom priemysle. Spoločnosti, ktoré majú záujem zapojiť sa, sa môžu registrovať do konca apríla 2026. Cieľom je pomôcť nadviazať kontakty s dodávateľmi a posilniť diverzifikáciu dodávateľských reťazcov. Nezáväzný „matchmaking“ má pomôcť trhu zorientovať sa a pripraviť pôdu pre investičné rozhodnutia. Mechanizmus je otvorený aj pre subjekty z nečlenských krajín EÚ. Výnimkou sú zástupcovia Ruskej federácie a Bieloruska. „Prostredníctvom platformy môžete osloviť nielen spoločnosti z vášho regiónu, ale aj medzinárodných dodávateľov,“ vysvetlil Maciej Ciszewski, vedúci oddelenia pre stratégiu diverzifikácie a spoločné nákupy DG ENER na konferencii ENERGOFÓRUM® 2025. Cieľom Komisie je podľa neho užívateľská prístupnosť. Prepojíte sa bez poplatku a s minimálnou administratívnou záťažou; následne môžete komunikáciu presunúť mimo platformy a dohodnúť si obchodné detaily.“ Slovenská stopa v európskom projekte Platforma cieli nielen na tradičných hráčov, ale aj na banky a developerov infraštruktúry. V poradí tretí mechanizmus je zameraný na zemný plyn, skvapalnený zemný plyn (LNG), ale aj na biometán. IT riešenie platformy implementuje spoločnosť SFÉRA. V tendri Generálneho riaditeľstva pre energetiku (DG ENER) uspeli slovenskí softvéroví špecialisti v konzorciu s konzultačnou spoločnosťou PwC. „Plná prevádzka plynového mechanizmu sa očakáva na jeseň,“ vysvetlil Gábor Nagy, analytik SFÉRA v podcaste Otvorene o plyne. „Biometán bude dôležitou súčasťou plynového mechanizmu a jeho doplnkové funkcionality sú práve na tento segment výrazne orientované. Komisia vníma trh s obnoviteľnými plynmi ako jednu z kľúčových oblastí ďalšieho rozvoja platformy,“ zdôraznil Nagy. Téme sa venoval diskusný panel "Nová energetická platforma EÚ" na konferencii ENERGOFÓRUM®.
-
Pribudla štvrtá biometánová stanica. Rozvoj domáceho plynu naberá tempo
16. 4. 2026V Ožďanoch spustili do prevádzky štvrtú biometánovú stanicu na Slovensku, V čase otrasov na globálnych energetických trhoch sa a diskusie o bezpečnosti dodávok sa biometán čoraz viac dostáva do popredia ako realistická domáca alternatíva dovážaného zemného plynu. Čaká Slovensko biometánový boom? Biometánová stanica v Ožďanoch v okrese Rimavská Sobota bola pripojená do distribučnej siete spoločnosti SPP – distribúcia. Vznikla prestavbou existujúcej bioplynovej stanice, ktorú prevádzkuje spoločnosť CITA VIA a do plynárenskej siete ročne dodá takmer 4 milióny metrov kubických biometánu. Ide o objem, ktorý zodpovedá ročnej spotrebe viac než 2 400 domácností. Pripojením novej stanice sa zvýšil celkový objem obnoviteľného plynu vtláčaného do siete SPP – distribúcia. Projekt bol podporený dotáciou z Plánu obnovy a odolnosti vo výške zhruba 1,5 milióna eur. „Výstavba biometánovej stanice trvala 24 mesiacov a spočívala predovšetkým v doplnení technológie na spracovanie, čistenie a odorizáciu bioplynu na biometán,“ uviedol Viktor Hegedűs, konateľ CITA VIA. Biometán z regionálnych zdrojov Vstupnou surovinou pre výrobu biometánu v Ožďanoch je maštaľný hnoj a hydinový trus z lokálnych poľnohospodárskych prevádzok. Projekt tak zapadá do konceptu regionálneho spracovania biologických zvyškov a ich energetického využitia, ktoré sa postupne presadzuje najmä v poľnohospodársky orientovaných regiónoch. Biometán má chemické vlastnosti porovnateľné so zemným plynom, a po splnení technických podmienok ho možno využívať bez zásadných úprav infraštruktúry či spotrebičov. Štvrtá stanica, ďalšie v príprave Prvá slovenská biometánová stanica začala vtláčať plyn do distribučnej siete v Jelšave v roku 2022. Nasledovalo minuloročné pripojenie biometánovej stanice vo Veľkých Bierovciach a neskôr aj v obci Horovce. Ožďany sú už štvrtým projektom, ktorý je v prevádzke. Podľa údajov SPP – distribúcia má spoločnosť uzatvorené zmluvy o pripojení s ďalšími osemnástimi biometánovými stanicami, pričom v tomto a nasledujúcom roku očakáva zrýchlenie ich pripájania. „Zemný plyn pokrýva približne štvrtinu energetických potrieb Slovenska. Hoci patrí medzi nízkoemisné zdroje, sektor plynárenstva musí prejsť dekarbonizáciou. Pripájanie biometánových staníc je jednou z konkrétnych ciest,“ uviedol Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ). Čítajte ďalej: prečo stagnuje výroba biometánu na Slovensku rastúci potenciál registra obnoviteľných plynov
-
Šéf Westinghouse Petr Brzezina: Jadrová energetika nie je experiment, ale dlhodobá investícia (+VIDEO)
14. 4. 2026Európa po rokoch prehodnocuje svoj postoj k jadru a stabilné zdroje sa opäť dostávajú do centra pozornosti. Slovensko v tomto kontexte zvažuje výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. V rozhovore Petr Brzezina, prezident Westinghouse pre SR a ČR, vysvetľuje, na čom dnes stojí návrat k jadru, aké technologické a licenčné aspekty reaktora sú rozhodujúce a čo ovplyvňuje úspech jadrového projektu – od výberu technológie cez financovanie až po ľudské zdroje. V rozhovore sa dozviete: prečo sa Európa vracia k jadru a čo je za touto zmenou postoje akú úlohu môže zohrať Slovensko v novej jadrovej vlne prečo je AP1000 považovaný za overené a bezpečné riešenie čo rozhoduje o úspechu jadrového projektu – od financií po ľudí prečo jadro nie je len o inžinieroch, ale o celej ekonomike Vypočujte si podcast ENERGOKLUB® na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu. Apple podcasts | Spotify Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen nedávno označila odklon od jadrovej energie za „strategickú chybu“. Môžeme očakávať v Európe jadrovú renesanciu? Nemyslím si, že by išlo o niečo úplne nové. Tento vývoj prebieha už dlhší čas a skôr sa dnes dostáva viac do popredia. Zmena rétoriky niektorých politikov úzko súvisí s geopolitickým vývojom a s tým, ako sa mení pohľad na energetickú bezpečnosť. Dnes je v dôsledku konfliktov jasné, že zdroje, ktoré potrebujeme nielen na bežné fungovanie spoločnosti, ale aj na ďalší rozvoj ekonomiky, musia byť stabilné, dlhodobo dostupné a predvídateľné. Elektrická energia je kľúčová a diverzifikácia zdrojov je absolútne nevyhnutná. Jadrová energia má v tomto kontexte niekoľko výhod. Nie je len bezuhlíkovým zdrojom, ale zároveň ide o spoľahlivý zdroj základného zaťaženia. Prevádzkovateľ má k dispozícii palivo na niekoľko rokov dopredu a nie je odkázaný na to, že mu niekto zo dňa na deň obmedzí dodávky. Westinghouse by mal byť jednou z kľúčových firiem, ktorá dokáže pokryť dopyt EÚ po jadre. Európa je však v náročnej situácii – o nedostatku zdrojov sa hovorí niekoľko rokov, máme tu eskalujúce napätie na trhoch s energiami, aktuálne aj v dôsledku konfliktu v Hormuzskom prielive. Jadro je však beh na dlhé trate, je preto súčasná situácia dobrá správa pre jadrový sektor alebo paradoxne môže mať opačný efekt? Žiadny konflikt nie je dobrou správou. Na druhej strane však tieto situácie menia pohľad na veci, ktoré vyplývajú z technických a fyzikálnych zákonitostí, nie z politických preferencií. Honba za obnoviteľnými zdrojmi, založenými na vetre a slnku, bola v mnohých prípadoch silne poháňaná ideológiou. Technické argumenty a upozornenia odborníkov, ktorí rozumeli súvislostiam v energetickej sústave, často zostávali nevypočuté. V niektorých krajinách došlo k politickému rozhodnutiu jadro úplne opustiť – dnes otvorene priznávajú, že to bola chyba. Keď hovoríme o jadrovej renesancii, nejde len o reakciu na konflikty. Do popredia sa dostávajú nové technológie, ktoré sú extrémne energeticky náročné – dátové centrá a umelá inteligencia. K tomu treba pripočítať pokračujúcu dekarbonizáciu, ktorá zvyšuje spotrebu elektriny. To všetko vytvára tlak na stabilné zdroje vo veľkom rozsahu. A práve tu majú jadrové zdroje svoje pevné miesto v energetickom mixe. Máte rozbehnuté projekty v Poľsku, Bulharsku, ale aj na Ukrajine. Každý z nich je špecifický. Kým v prípade Poľska ide o výstavbu na zelenej lúke, v Bulharsku je možné využiť existujúcu infraštruktúru aj know-how jadrového priemyslu v krajine. V akom štádiu sú tieto projekty? Westinghouse je globálna spoločnosť, ale v Európe má veľmi silné zastúpenie. Máme tu rozsiahle technické zázemie, množstvo odborníkov a kapacity, ktoré ďalej rozširujeme práve v súvislosti s novými projektmi. V Poľsku projekt beží už niekoľko rokov. Nachádza sa vo fáze pokročilého inžinieringu a v blízkej budúcnosti sa očakáva podpis hlavného kontraktu. Ide o tri bloky AP1000 postavené na novom mieste. Poľsko však má ešte ambicióznejšie plány a rokuje o ďalších lokalitách – konečné rozhodnutia budú na poľskej strane. V Bulharsku ide o výstavbu ďalších dvoch blokov AP1000 v existujúcej jadrovej elektrárni Kozloduj, kde už dnes fungujú dva bloky. Aj tento projekt je v pokročilej fáze prípravy. Tieto projekty sú dnes reálne rozbehnuté a vytvárajú základ pre vznik regionálnej flotily rovnakého typu reaktorov, na ktorú môžu nadväzovať ďalšie krajiny – vrátane Slovenska. USA a SR nedávno podpísali medzivládnu dohodu o spolupráci v oblasti jadrovej energie. Ide o rámcovú dohodu, v tomto sektoru bežnú, ale ktorá z vás, minimálne v očiach verejnosti, spravila favorita na dodávateľa technológie. Ako by ste charakterizovali svoju dnešnú pozíciu? Slovensko dnes nechce experimentovať. Hľadá overené riešenie, ktoré je v reálnej prevádzke. Reaktor AP1000 má dnes šesť fungujúcich jednotiek – štyri v Číne a dve v USA. Máme prevádzkové dáta a skúsenosti, ktoré nám umožňujú demonštrovať, že ide o technológiu pripravenú na realizáciu kdekoľvek na svete. Ponúkame riešenie, ktoré presne zodpovedá potrebám Slovenska – výkon okolo 1 200 MW, overený dizajn a možnosť zapojenia lokálneho priemyslu. Westinghouse globálne nakupuje komponenty, ale vždy tam, kde je to možné a technicky vhodné, zapája aj domácich dodávateľov. Vo verejnom priestore často vznikajú rôzne interpretácie toho, čo je a nie je Westinghouse schopný zabezpečiť. Čo v praxi znamená byť dodávateľom technológie? Dodávame kompletnú jadrovú technológiu ako hotový produkt. Zákazníkovi neponúkame experiment, ale riešenie s minimálnymi technologickými rizikami. Zabezpečujeme inžiniering, nákup hlavných komponentov, ich dodanie na stavbu, asistenciu pri uvádzaní do prevádzky a dlhodobo aj dodávky paliva. Westinghouse má tri továrne na jadrové palivo – vo Švédsku, Spojenom kráľovstve a USA. Z nášho pohľadu ide o partnerstvo na sto rokov – výstavba trvá približne desať rokov, životnosť jadrovej elektrárne môže dosiahnuť 80 rokov a následne prichádza vyraďovanie. Reaktor AP1000 je aktuálne nosným dizajnom spoločnosti Westinghouse globálne a potenciálne aj na Slovensku. Čo vnímate ako jeho najväčšiu konkurenčnú výhodu? Jednoznačne fakt, že ide o hotový a licencovaný dizajn. Reaktor AP1000 je licencovaný v USA, Číne, ale takisto aj v Spojenom kráľovstve, licenčné procesy prebiehajú aj v ďalších krajinách. Veľkou výhodou je pasívny bezpečnostný systém. Reaktor sa dokáže bezpečne odstaviť aj bez externého prívodu elektrickej energie a je schopný samostatného chladenia pomocou prirodzených fyzikálnych procesov. Každý komponent v tomto dizajne je už dnes v prevádzke. Neexistuje otázka, či niečo bude fungovať – funguje to už dnes. Kľúčovým predpokladom pre výstavbu atómky v Európe je zabezpečenie financovania. Tu hrá dôležitú úlohu, okrem bankového sektora, aj samotný štát. V Poľsku na seba práve štát prebral výraznú „ťarchu“ rizika. Slovensko v tejto fáze len hľadá optimálnu štruktúru financovania. V čom by sa mohlo SR inšpirovať poľským modelom? Poľský model nie je výnimkou, podobný prístup vidíme aj v Bulharsku. Každý jadrový projekt v Európe musí prejsť procesom notifikácie v Európskej komisii a zároveň musí byť financovateľný pre banky a ďalšie finančné inštitúcie. Základom je, aby mal štát jasno v tom, akým spôsobom chce projekt financovať, ako bude splácať úvery a aký podporný mechanizmus zvolí – to je kľúčové aj pre investorov. Dôležité je, že jadrová energetika dnes už nie je vnímaná tak skepticky ako pred niekoľkými rokmi. Aj finančné inštitúcie k nej pristupujú podstatne otvorenejšie. Financovanie je spravidla kombináciou účasti štátu a exportných úverov, pričom práve tie zohrávajú významnú úlohu aj v rámci medzivládnych dohôd. Treba povedať aj to, že jadrový projekt má výrazný pozitívny vplyv na domácu ekonomiku. Podstatná časť investície zostáva v krajine – cez pracovné miesta, dodávateľské firmy, dane či rozvoj know-how. Ak projekt nevznikne, tieto peniaze do ekonomiky neprídu. Samozrejme, úvery sa musia splatiť, ale tie sa splácajú z výroby elektriny. Po ich splatení sa jadrový zdroj stáva pre krajinu dlhodobým stabilným prínosom. Dokáže byť štát kvalitným prevádzkovateľom v takto špecifickom biznise? V prípade jadrových projektov v Európe je účasť štátu prakticky nevyhnutná. Ide o mimoriadne veľké a dlhodobé investície, ktoré by súkromný kapitál sám niesol len veľmi ťažko. Rozhodnutie, že projekt bude pod plnou kontrolou štátu, preto nie je ničím výnimočným. Na Slovensku sa ako prirodzený partner javí JAVYS, teda stopercentne štátna spoločnosť s dlhoročnými skúsenosťami v jadrovom segmente. Či už samotná spoločnosť alebo niektorá z jej dcér, je plne porovnateľná s modelmi, ktoré vidíme aj v iných európskych krajinách. Veľkou výhodou Slovenska je aj to, že nový jadrový zdroj sa tu pripravuje systematicky už mnoho rokov. Lokalita je dobre pripravená, množstvo povolení už bolo vydaných alebo sú v pokročilom štádiu. V porovnaní s krajinami, ktoré s prípravou ešte len začínajú, je to významná konkurenčná výhoda – najmä v čase, keď dopyt po jadrovej technológii rastie a kapacity budú čoraz napätejšie. Aké sú licenčné riziká AP1000 na Slovensku? Historicky sú u nás využívané sovietske reaktory dizajnu VVER? Komunikujete s Úradom jadrového dozoru? Licencovanie je súčasťou prípravnej fázy projektu a zvyčajne trvá dva až tri roky. Máme hotový dizajn aj prevádzkové dáta, ktoré umožňujú regulačným orgánom vychádzať z reálnych skúseností. Práve to významne znižuje riziko nepredvídaných zdržaní v procese povoľovania. Veľkou výhodou je aj možnosť včas objednať kritické komponenty, čo je pri rastúcom dopyte zásadné. Výstavba atómky si vyžiada stovky pracovných pozícií, nie len jadrových inžinierov, ale aj množstvo technických pozícií. Oslovil viacero osobností v jadrovom biznise, ktorí sa vyjadrili relatívne kriticky ku kvalite vzdelávania, infraštruktúrnej vybavenosti a všeobecne nízkemu záujmu študentov. Bude mať SR dostatok jadrových expertov? Každý jadrový projekt má viacero fáz a každá z nich si vyžaduje iné profesie – od inžinierov, cez stavebné a montážne firmy až po prevádzkový personál. Dôležité je, že Slovensko má v tomto smere výraznú výhodu vďaka nedávnej výstavbe Mochoviec. Vznikli tu firmy aj tímy ľudí, ktorí majú čerstvé skúsenosti s výstavbou nových jadrových blokov, čo je v Európe dnes skôr výnimočné. Jadrový projekt nie je len o jadrových inžinieroch. Potrebuje široké spektrum profesií – elektrotechnikov, mechanikov, stavbárov, projektantov. Navyše ide o projekt, ktorý má silný symbolický rozmer. Mnohí ľudia chcú byť jeho súčasťou, podobne ako pri výstavbe veľkých „katedrál“ minulosti. Zároveň platí, že dôležitá je systematická práca s mladou generáciou. Spolupráca s univerzitami, stáže, priamy kontakt študentov s reálnymi projektmi. Aj Westinghouse sa v tejto oblasti angažuje a už dnes pracuje so študentmi, ktorí môžu vidieť, ako takýto projekt funguje v praxi. Jadrová energetika je globálny a dlhodobý biznis, ktorý ponúka odbornú aj kariérnu stabilitu – len je potrebné tieto informácie lepšie komunikovať. Nie je samo o sebe výpovedné, že na Slovensku nemáme vlastný výskumný reaktor? Z pohľadu výstavby a prevádzky nového jadrového bloku to nie je zásadný hendikep. Technológia, o ktorej sa dnes bavíme, je už vyvinutá a overená v prevádzke. Kľúčové je, aby boli k dispozícii kvalifikovaní ľudia pre výstavbu, prevádzku a servis. Samozrejme, výskumný reaktor môže byť prínosom pre dlhodobý rozvoj, napríklad pri výskume paliva či nových technológií, vrátane malých modulárnych reaktorov. To však závisí najmä od rozhodnutia štátu a dostupného financovania. Z praktického pohľadu je dôležitejšie, aby na trhu existovali silné lokálne firmy a odborné kapacity, ktoré sa môžu zapojiť nielen do jedného bloku na Slovensku, ale aj do širšej európskej flotily jadrových projektov. Čím viac takýchto firiem vznikne, tým väčší prínos bude mať jadrová energetika pre celú ekonomiku. Westinghouse je na Slovensku fyzicky prítomný od roku 2017 ako súčasť projektu na vyraďovanie reaktorových blokov V1. Tento projekt riadi spoločnosť JAVYS, s ktorou ste podpísali aj memorandum o malých modulárnych reaktoroch. Čo bude v prevádzke skôr, nový jadrový blok AP1000 alebo malý modulárny reaktor AP300? AP1000 je pripravený okamžite. Malé modulárne reaktory majú perspektívu, ale stále ide o nové technológie, ktoré ešte nemajú prevádzkové referencie. AP300 je zmenšená verzia AP1000, čo prináša výhody v licencovaní aj dodávateľskom reťazci. Napriek tomu budú SMR skôr doplnkom veľkých zdrojov, najmä pre špecifické využitie, ako sú dátové centrá. S Petrom Brzezinom (Westinghouse Electric Company) sa sa rozprával Michal Jesenič (ENERGOKLUB). Rozhovor bol autorizovaný. Nadpis, perex a fotografie: energoklub.sk. Petr Brzezina pôsobí ako prezident spoločnosti Westinghouse Electric Company pre ČR a Slovensko. Zodpovedá za rozvoj strategických aktivít zameraných na rozšírenie využívania jadrových technológií v regióne. V tejto pozícii úzko spolupracuje s vládami, priemyselnými partnermi a ďalšími kľúčovými aktérmi s cieľom podporiť dlhodobé energetické priority a energetickú bezpečnosť oboch krajín. Je skúsený vrcholový manažér s dlhoročnou praxou na najvyšších riadiacich pozíciách v medzinárodných spoločnostiach. Počas svojej kariéry pôsobil vo vedúcich funkciách v spoločnostiach Škoda Transportation, Alstom, OHL ŽS, General Electric a ABB, kde získal rozsiahle skúsenosti z komplexného medzinárodného prostredia. Jeho odborné zázemie pokrýva oblasti energetiky, jadrového priemyslu, stavebníctva, inžinierstva a dopravy, pričom sa dlhodobo venuje najmä riadeniu rozsiahlych infraštruktúrnych a energetických projektov. V roku 2021 bol ocenený titulom CEO roka podľa magazínu Forbes Česká republika.
-
Slovenské elektrárne sa zapájajú do vývoja európskeho paliva pre reaktory VVER 440
10. 4. 2026Francúzska spoločnosť Framatome uzavrela dohodu so štyrmi prevádzkovateľmi jadrových elektrární v Európe o ďalšom vývoji nového paliva pre reaktory typu VVER 440. Medzi signatármi sú aj Slovenské elektrárne. Prvé palivové kazety vlastnej konštrukcie by mohli byť vyrobené od roku 2028. Okrem slovenského výrobcu elektriny sa na projekte podieľajú aj spoločnosti ČEZ z Česka, Fortum z Fínska a prevádzkovateľ maďarskej jadrovej elektrárne MVM Paks. Cieľom spolupráce je vývoj paliva VERA‑440, ktoré má byť navrhnuté, licencované aj vyrábané výlučne v rámci Európy. Projekt reaguje na dlhodobú snahu viacerých krajín znížiť závislosť od tradičného ruského dodávateľov jadrového paliva pre sovietske dizajny reaktorov, ktoré sú stále rozšírené prfedovšetkým v strednej a severnej Európe. V súčasnosti je na území EÚ v prevádzke 15 blokov typu VVER 440, z toho štyri sa nachádzajú na Slovensku – v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Dôraz na stabilitu a predvídateľnosť Slovenské elektrárne prevádzkujú jadrové bloky, ktoré majú pred sebou ešte desaťročia prevádzky, a preto kladú dôraz na dlhodobú predvídateľnosť palivového reťazca. „Dlhodobá bezpečná prevádzka jadrových elektrární si vyžaduje stabilný a diverzifikovaný palivový reťazec,“ uviedol Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Podľa neho je účasť na vývoji európskeho paliva spôsobom, ako znížiť technologické aj dodávateľské riziká spojené s prevádzkou atómových elektrární. Z pohľadu Slovenska má projekt význam aj v širšom kontexte energetickej bezpečnosti. Jadrové elektrárne pokrývajú väčšinu domácej výroby elektriny a krajina sa po spustení štvrtého bloku v Mochovciach stala v minulom roku čistým exportérom elektriny. Nadviazanie na kontrakt z roku 2024
-
Pomalý rozvoj sústav môže zablokovať až polovicu nových OZE projektov v Európe
9. 4. 2026Až 120 GW plánovaných veterných a solárnych projektov v Európe môže zostať v „šuflíku“ z dôvodu nedostatočnej kapacity elektrizačných sústav. Analýza think-tanku EMBER upozorňuje, že rastúci problém preťaženosti sústav sa stáva vážnym rizikom pre energetickú bezpečnosť, dekarbonizáciu aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Medzi najviac ohrozené krajiny patrí aj Slovensko. Európa riskuje, že do konca aktuálnej dekády nevyužije potenciál až polovice plánovaného nárastu obnoviteľných zdrojov energie pre nedostatočne pripravené prenosové a distribučné sústavy. Podľa analýzy think-tanku EMBER je z približne 240 GW očakávaných nových veterných a solárnych kapacít ohrozená minimálne polovica – 120 GW, ktoré môžu zostať uviaznuté v zablokovaných povoľovacích procesoch. Až polovica krajín, ktoré zverejňujú údaje o kapacite sústav, dnes nemá dostatočné technické možnosti na pripojenie plánovaných zdrojov. Najvýraznejšie úzke miesta identifikoval think-tank EMBER v Rakúsku, Bulharsku, Lotyšsku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku a na Slovensku, kde dostupná kapacita umožňuje pripojiť menej než desatinu nových OZE plánovaných do roku 2030. „Sústavy už nie sú len technickou infraštruktúrou. Stali sa rozhodujúcim faktorom energetickej bezpečnosti aj ekonomickej pripravenosti,“ uviedla Elisabeth Cremona, senior analytička EMBER a hlavná autorka správy. Podľa nej prudké výkyvy cien energií ešte viac zvýraznili význam elektrizačných sústav ako nástroja, ktorý umožňuje rýchlo nahrádzať dovážané fosílne palivá domácimi obnoviteľnými zdrojmi. Expertka think-tanku EMBER vystúpila aj na minuloročnej konferencii ENERGOFÓRUM® v Tatrách. Úzke miesta ako bezpečnostné riziko Analýza upozorňuje, že obmedzenia v sústavách už nie je možné vnímať len ako technický problém. „Preťažené sústavy sú dnes bezpečnostným rizikom,“ konštatuje Elisabeth Cremona. Nedostatočná kapacita sústav a čakanie projektov v pripojovacích konaniach – ktoré v ôsmich až desiatich sledovaných krajinách presahujú 700 GW výkonu – znamenajú, že nové obnoviteľné zdroje môžu čeliť viacročným oneskoreniam alebo úplnému zablokovaniu.
-
Štát chce mať ešte tento rok plnú kontrolu nad JESS, JAVYS odkúpi podiel ČEZ
7. 4. 2026Spoločnosť JESS by sa mala ešte počas tohto polroka dostať do výlučného vlastníctva štátu. JAVYS sa pripravuje odkúpenie minoritného podielu od ČEZ, čím by sa splnili vládne podmienky pre projekt novej atómky v Jaslovských Bohuniciach. Hodnota transakcie zostáva predmetom posúdenia ÚHP. Štát plánuje v priebehu tohto polroka prevziať plnú vlastnícku kontrolu nad Jadrovou energetickou spoločnosťou Slovenska (JESS). Štátna spoločnosť JAVYS pripravuje akvizíciu 49‑percentného podielu, ktorý v súčasnosti vlastní česká skupina ČEZ prostredníctvom firmy ČEZ Invest Slovensko. „Ešte v prvom polroku bude JAVYS stopercentným vlastníkom JESS. Štát tak získa plnú kontrolu nad spoločnosťou, ktorá bude zabezpečovať výstavbu nového jadrového zdroja,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti JESS Tomáš Vavruška na minulotýždňovom tlačovom brífingu v Jaslovských Bohuniciach. Zmena vlastníckej štruktúry firmy JESS reaguje na vládny materiál schválený v roku 2024, ktorý stanovuje, že projekt novej jadrovej elektrárne má riadiť spoločnosť so stopercentnou štátnou kontrolou, a to najmä z dôvodu vlastníctva pozemkov a strategickej infraštruktúry. Súčasný model, v ktorom štát prostredníctvom JAVYS kontroluje len 51 % akcií JESS, túto podmienku nespĺňa. Cena transakcie čaká na verdikt ÚHP
-
Kredity za zelenú elektrinu v doprave štartujú od jesene, trh čaká na detaily
2. 4. 2026Nový kreditný systém má vytvoriť trhový ekonomický stimul pre prevádzkovateľov nabíjačiek pre elektromobily aj pre dodávateľov palív, ktorí budú musieť plniť povinné podiely zelenej elektriny v doprave. O zavádzaní obchodovateľných kreditov za elektrinu z OZE sa diskutovalo na konferencii eFleet Day 2026. Podarí sa vybudovať funkčný a likvidný trh s kreditmi, ktorý sa stane impulzom nielen pre rozvoj nabíjacej infraštruktúry, ale aj pre lokálnu výrobu zelenej elektriny? Novela zákona o energetike zavádza nový systém kreditov za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) spotrebovanú pri nabíjaní elektrických vozidiel. Takéto kredity bude vydávať organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE, pričom budú viazané na každú 1 kWh elektriny, ktorá splní zákonom stanovené podmienky. Téme sa venoval aj špeciálny diskusný panel na nedávnej konferencii eFleet Day 2026 v Šamoríne. Ako bude systém fungovať v praxi Tento mechanizmus nadobudne účinnosť 1. septembra 2026. „Ide o novú povinnosť pre spoločnosť OKTE – prevádzkovať systém kreditov v doprave. V prvej fáze sa bude týkať elektriny dodanej do elektromobilov, ktorá má preukázaný pôvod z obnoviteľných zdrojov energie,“ vysvetlil počas diskusie Ondrej Kulich, vedúci odboru OZE spoločnosti OKTE. Podľa Ondreja Kulicha bude fungovanie kreditov do veľkej miery kopírovať už existujúci a zabehnutý systém záruk pôvodu. Prevádzkovatelia nabíjacích staníc pre elektromobily, resp. dotknuté subjekty si budú musieť splniť svoje registračné povinnosti v OKTE, vrátane zmluvy o poskytovaní údajov, keďže vydanie kreditov v doprave bude podmienené detailným reportovaním spotreby a pôvodu elektriny. Legislatíva stanovuje, že prevádzkovateľ nabíjacej stanice si bude musieť zvoliť medzi uplatnením záruky pôvodu alebo vydaním kreditu – oba nástroje nebude možné použiť paralelne na tú istú elektrinu. Kulich však pripúšťa spätné zrušenie už vydanej záruky pôvodu a jej nahradenie kreditom. Z hľadiska tokov zelenej elektriny legislatíva podľa Ondreja Kulicha umožňuje dva režimy, z ktorých môžu kredity vzniknúť. Prvým je priame prepojenie výroby z OZE s nabíjačkou, druhým je elektrina odobratá zo siete, ktorá je krytá zárukou pôvodu. „Sú to dva samostatné toky, na základe ktorých možno kredit vydať,“ vysvetlil. Detailné technické a procesné nastavenie je stále vo fáze prípravy. Zástupca OKTE sa vyjadril aj k cenotvorbe kreditov, ktorá zatiaľ nebude regulovaná. OKTE podľa Kulicha nebude vstupovať do formovania cien kreditov, ktoré vzniknú dohodou medzi účastníkmi trhu. Referenčné hodnoty už existujú v iných európskych krajinách, kde podobné systémy fungujú. „Niektoré benchmarky, napríklad v eurách na megawatthodinu, už v Európe vidíme,“ podotkol. Do budúcna sa uvažuje o vytvorení centralizovaného trhu s kreditmi. Podľa Kulicha sa bude diskutovať o zriadení online trhového prostredia alebo aukčného mechanizmu OKTE, kde by prevádzkovatelia staníc mohli kredity ponúkať a subjekty z trhu zase nakupovať. Takýto krok by mohol zvýšiť transparentnosť a likviditu trhu. Ekonomický rozmer nového nástroja zdôraznil aj Patrik Rzavský, manažér biznis riešení spoločnosti SFÉRA. „Z môjho pohľadu sú kredity ekonomickým aktívom, nie dotáciou. Každá 1 kWh zelenej elektriny predstavuje jeden kredit s reálnou trhovou hodnotou,“ uviedol. Podľa neho ide o trhový mechanizmus, ktorý motivuje k dekarbonizácii dopravy bez priamej rozpočtovej podpory. Pre prevádzkovateľov nabíjačiek a investorov do elektromobility by kredity mohli predstavovať nový, pomerne stabilný príjmový pilier popri tradičných poplatkoch za nabíjanie. Postupné automatizovanie procesov na strane firmy OKTE aj na strane držiteľov účtov v systéme môže znížiť administratívnu záťaž a podporiť rast likvidity trhu s kreditmi, čím by sa ich ekonomický význam ešte ďalej posilnil. Kľúčová bude kvalita dát a meraní
-
ANALÝZA: Geotermálna energia na Slovensku potrebuje jasnejší právny rámec a silnejšie investičné stimuly
31. 3. 2026Slovensko má významný geotermálny potenciál, no jeho využitie brzdí komplikovaná regulácia, nejednotné povoľovacie procesy a nedostatočné ekonomické motivácie. Analýza pripravená pre Európsku investičnú banku identifikuje bariéry a navrhuje úpravy v právnej, inštitucionálnej, finančnej aj socio-ekonomickej oblasti. Najväčšie zmeny si žiada najmä oblasť povoľovania, cenovej regulácie a schém štátnej pomoci. Materiál upozorňuje, že bez zrýchlenia povolení a jasnej finančnej podpory bude geotermálna energia rásť len pomaly. Kľúčovou podmienkou rozvoja geotermálnych projektov na Slovensku je komplexná reforma povoľovania. V súčasnosti sú projekty zviazané mnohovrstevnou reguláciou – geologickou, banskohospodárskou, vodohospodárskou, stavebnou aj energetickou. Každý z týchto procesov prebieha sekvenčne a často s rozdielnymi lehotami či metodikami, čo vedie k meškaniam v rozsahu mesiacov až rokov. Autori analýzy preto odporúčajú integrované povoľovacie konanie, ktoré by spojilo geologické, vodoprávne, stavebné a environmentálne procesy do jedného rámca s jasne definovanými lehotami. Najväčšou brzdiacou prekážkou sú pritom prieskumné územia, ktoré dnes vyžadujú povinné určenie od Ministerstva životného prostredia SR. Súčasný systém obsahuje prísne investičné limity (70 % rozpočtu do 4 rokov, 100 % do 6 rokov) a právo veta dotknutých orgánov bez možnosti opravného prostriedku. Analýza upozorňuje, že takýto režim predstavuje ústavné riziko, keďže žiadateľ sa nemôže brániť voči nesúhlasnému stanovisku. Návrhom riešenia je podľa autorov analýzy dobrovoľnosť prieskumných území alebo zavedenie mechanizmu arbitráže medzi orgánmi. Chýbajúca prevádzková podpora tepla z geotermálnych zdrojov Hoci Slovensko formálne podporuje obnoviteľné zdroje, geotermálna energia je zvýhodnená len v teoretickej rovine. Podľa analýzy je prevádzková podpora dostupná iba pre výrobu elektriny z geotermálnej energie do 500 kW, a pre kombinovanú výrobu do 1 MW, čo prakticky znemožňuje uplatnenie geotermálnych projektov v tepelnom sektore. Autori odporúčajú zaviesť prevádzkovú podporu aj na teplo, podobne ako ju využíva Česká republika (tzv. zelený bonus za teplo). V praxi zároveň prebieha súbeh stimulov podporujúcich výrobu tepla z fosílnych palív – najmä cez prevádzkovú podporu kogenerácie na zemný plyn, čo podľa pravidiel CEEAG EÚ môže mať vytláčací efekt voči ekologickejším technológiám. Zmena schém pomoci je preto nevyhnutná, ak má byť geotermálna energia konkurencieschopná. Čítajte ďalej: ako navrhuje analýza zmeniť banský a geologický zákon pri geotermálnych zdrojoch, prečo dnes prieskumné územia nemusia dávať zmysel a ako by vyzeral dobrovoľný model, ktoré schémy štátnej pomoci môže SR využiť až do intenzity 100 % oprávnených nákladov, aké opatrenia zaviedli Nemecko a Poľsko a prečo sú dnes o krok vpred.
-
Pozvánka eFocus: Flexibilita ako nástroj pre smart infraštruktúru, výrobu, obchod aj budovy
31. 3. 2026Odborný portál eFocus organizuje 27. mája 2026 konferenciu "Flexibilita ako nástroj pre smart infraštruktúru, výrobu, obchod aj budovy". Kľúčové témy konferencie, ktorá prebehne 27. mája 2026 prezenčne alebo virtuálne, sú: Grids Package a implementácia EÚ legislatívy v SR Čo čaká PPS, PDS a regulátora Riziká nesúladu a tlak na investície Kde je reálne implementácia redizajnu trhu v EÚ a SR Ako sa mení energetický mix a trhové prostredie Digitalizácia a zelená transformácia Digitalizácia procesov, budúcnosť IMS Integrácia trhu so zárukami pôvodu Dynamické tarify a aktivácia koncových odberateľov Likvidita trhu a porovnanie obchodných modelov Flexibilita v budovách a agregácia na NN úrovni Ako funguje agregácia technickej rezidenčnej flexibility Smart automatizácia budov ako zdroj flexibility Load management a realtime komunikácia Návratnosť flexibilných technológií z pohľadu investora Program konferencie 09:05 – 09:25 Keynote: Infraštruktúrny balík EÚ Zuzana Sadlová, Európska komisia 09:30 – 12:00 Diskusný panel s úvodnými prezentáciami: Legislatíva, regulácia a flexibilita infraštruktúry Moderátor Ľubica Ragulová Panelisti: Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR Michal Cabala, Executive Director for strategy, innovations and international cooperation, Slovenská elektrizačná prenosová sústava Tomáš Šimovič, manažér zodpovedný za kvantitatívnu podporu optimalizácie zdrojov, Slovenské elektrárne Ján Horváth, Country Head, Enery Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka, Veolia Energia Slovensko 12:50 – 14:50 Digitálna energetika, flexibilita a zelená transformácia Moderátor panelu: Libor Láznička, konzultant a partner, energIQube Panelisti: Rastislav Gaňa, Head Of Software Development & IT Services, IPESOFT Robert Maier, výkonný riaditeľ úseku vývoja, SFÉRA Juraj Marček, predseda, Združenie dodávateľov energií Michal Mičáň, KASI Energo 15:10 – 17:00 Význam smart automatizácie budov pri agregovaní flexibility na NN úrovni Moderátor panelu: Ivan Trup, MicroStep - HDO Panelisti: Daniel Zákutný, vedúci odboru Manažment energetických a meraných dát, Východoslovenská distribučná Jan Hicl, produktový riaditeľ, Delta Green Marek Engler, COO, Slovanet Jaromír Klaban, managing director, TECO Silvio Kičina, project manager, JTRE Michal Salbot, Smart Grid Specialist, Schrack Technik Milan Krátký, EG.D Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Nečakane a bez diskusie. Vláda otvára päť zákonov (nielen) kvôli energopomoci
26. 3. 2026Zmena pravidiel prechodných pobytov, nové povinnosti pre dodávateľov energií a úpravy v oblasti cenovej regulácie. Navrhované legislatívne zmeny, ktoré tento týždeň neočakávane schválil vládny kabinet na návrh rezortu hospodárstva, ukazujú, že systém energopomoci sa dolaďuje za pochodu. Súčasťou balíka sú aj zásahy do nastavenia poplatkov TPS a TSS či úprava regulácie prepravy plynu. Štát pokračuje v úpravách právneho rámca motivovaných najmä implementáciou adresnej energopomoci. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) predložilo novelu, ktorá mení päť zákonov – zákon o energetike (č. 251/2012 Z. z.), zákon o regulácii v sieťových odvetviach (č. 250/2012 Z. z.), zákon o tepelnej energetike (č. 657/2004 Z. z.), zákon o adresnej energopomoci (č. 260/2025 Z. z.), ako aj zákon o hlásení pobytu občanov (č. 253/1998 Z. z.). Materiál bol vládou schválený 25. marca 2026, pričom bol vypracovaný bez účasti odbornej verejnosti a riadneho pripomienkového konania. Pozreli sme sa bližšie na navrhované zmeny, ktoré teraz prejdú rokovaním v parlamete.
-
Komunitný zdroj? O novom koncepte sa už diskutuje s distribučkami
24. 3. 2026Distribučné spoločnosti sú otvorené odborným debatám o zavedení komunitného zdroja. Celkom nový inštitút, ktorý navrhuje asociácia SAPI, reaguje na rastúci záujem o zdieľanie elektriny na Slovensku. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) iniciuje zavedenie komunitného zdroja. Tento nový koncept má riešiť limity už zavedeného lokálneho zdroja, ktorý je zo zákona viazaný na jedno odberné miesto a jeho výkon nesmie prekročiť maximálnu rezervovanú kapacitu (MRK). Toto obmedzenie však podľa názoru SAPI prakticky znemožňuje výstavbu väčších spoločných zdrojov, najmä v bytových domoch alebo samosprávach, a neumožňuje efektívne zdieľanie prebytkov mimo jedného objektu. Komunitný zdroj by umožnil budovať väčšie fotovoltické, prípadne veterné alebo iné OZE zariadenia, pričom vyrobená elektrina by bola rozdeľovaná medzi viacerých členov energetického spoločenstva. MRK by sa určovala ako súčet kapacít zapojených odberateľov, čo by otvorilo priestor na efektívnejšie využitie výrobných lokalít. Súčasťou konceptu je aj možnosť doplniť zdroj o spoločné úložiská energie. Hoci slovenská legislatíva už pracuje s pojmami energetické spoločenstvo a komunita vyrábajúca energiu z OZE, SAPI upozorňuje, že praktické mechanizmy pre zdieľanie elektriny zatiaľ chýbajú. Koncept komunitného zdroja predstavuje konkrétny nástroj, ktorý by mohol tento priestor vyplniť. Libor Láznička, ktorý je súčasne členom výkonného výboru SAPI, potvrdil, že zástupcovia majetkovo prepojených spoločností Západoslovenská distribučná a Východoslovenská distribučná na nedávnom rokovaní deklarovali ochotu diskutovať so SAPI o zavedení komunitného zdroja. „Dokonca sme našli modernejší mindset, než sme čakali. Zhodli sme sa, že máme rovnaký cieľ a ideme to riešiť. Nemusí to vo finále vyzerať presne tak, ako navrhujeme, ale zmyslom je, aby to už nebolo previazané na jedno odberné miesto a aby výrobca a odberateľ neboli na pevno spárovaní. Toto má byť účelové riešenie pre zdieľanie v rámci skupiny,“ uviedol Libor Láznička na minulotýždňovom seminári "Nový rámec zdieľania elektriny", ktorý organizovali semináre sféra v spolupráci s ENERGOKLUB®.
-
Štátna aukcia na podporu VÚ KVET má výsledky: podporu získa 65 zariadení
23. 3. 2026Rezort hospodárstva zverejnil výsledky aukcie na podporu vysokoúčinnej kogenerácie. O prevádzkovú podporu na 15 rokov v objeme 220 MW sa uchádzalo 31 subjektov s 324 MW ponúk, pričom úspešných bolo 65 zariadení. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) vlani na jeseň vyhlásilo výzvu na výberové konanie s cieľom podporiť výstavbu nových zariadení vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚ KVET). Štátna podpora sa udeľuje formou pätnásťročného príplatku výrobcom elektriny a tepla, ktorí teplo umiestnia do centralizovaného zásobovania (CZT). V aukcii bola vyčlenená kapacita 220 MW a maximálna akceptovaná cena bola stanovená na úroveň 119,08 EUR/MWh. Prihlásiť sa bolo možné do 31. decembra 2025. Záujem zo strany prevádzkovateľov bol výrazne vyšší: do výzvy MH SR sa prihlásilo celkom 31 subjektov, ktoré spolu predložili 76 zariadení s celkovým výkonom 324,728 MW. Kto uspel vo výberovom konaní a aké boli pdomienky Komisia vyhodnotila ako úspešné tie ponuky, ktoré spĺňali všetky podmienky a zároveň ponúkli najnižšiu cenu. Celkovo bolo vybraných 65 zariadení, ďalších 10 sa do alokácie už nezmestilo a jedno zariadenie bolo vyradené pre nesplnenie formálnych podmienok.
-
Zásadná prestavba regulácie. Ako chce ÚRSO uľaviť domácemu priemyslu
20. 3. 2026Úpravy taríf TPS a TSS, zásahy do pravidiel odchýlok alebo návrh na diferenciáciu poplatku za rezervovanú kapacitu. ÚRSO na stretnutí so zástupcami priemyslu načrtol v dokumente, ktorý má ENERGOKLUB® k dispozíci, opatrenia v oblasti regulácie, ktoré sa dotknú výrobcov, distribútorov aj energeticky náročné podniky. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zorganizoval začiatkom mesiaca (9. marca) stretnutie so zástupcami priemyslu a Ministerstva hospodárstva SR. Rokovanie sa sústredilo najmä na otázku konkurencieschopnosti energeticky náročných podnikov, ktorým rast cien energií zvýšil prevádzkové náklady, no tieto nedokážu premietnuť do cien svojich výrobkov. Na rokovaní sa zúčastnili aj zástupcovia Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Zväzu hutníctva a ťažobného priemyslu, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a niekoľkých energetických firiem. Účastníci rokovania mali schváliť dokument s návrhmi systémových opatrení smerom k Európskej komisii, ktoré sa týkajú fungovania spoločného trhu a metodiky stanovovania nákladov. ÚRSO po stretnutí avizoval, že pripravuje novelizáciu cenovej vyhlášky v elektroenergetike (154/2024 Z. z.) s účinnosťou od 1. júla 2026. Predbežná informácia už bola zverejnená a naznačuje zmeny v štruktúre sadzieb za dodávku elektriny, rozšírenie dynamických taríf, prehodnotenie faktora strát v distribúcii a úpravy taríf za systémové služby (TSS) a tarify za prevádzkovanie systému (TPS), aby reflektovali nové trhové a legislatívne podmienky. Úpravy sú súčasťou širšej „meganovelizácie“ štyroch právnych predpisov ÚRSO. Okrem cenovej vyhlášky pôjde o novelu vyhlášky o vnútornom trhu s elektrinou (207/2023 Z. z.), cenovej regulácie v plynárenstve (147/2024 Z. z.) a vyhlášky o vnútornom trhu s plynom (208/2023 Z. z.). Spustenie medzirezortného pripomienkového konania sa očakáva v apríli. Hoci ÚRSO zatiaľ nezverejnilo detailné parametre pripravovaných zmien, z dokumentu, ktorý má ENERGOKLUB® k dispozícii, vyplýva, že regulátor pripravuje rozsiahlu revíziu cenovej regulácie. Navrhované úpravy by mohli zásadne preformátovať rozdelenie nákladov v energetike – od výrobcov cez distribučné sústavy až po energeticky náročný priemysel.
-
Rezort hospodárstva nesplnil úlohy pre urýchlenie obnoviteľných zdrojov
17. 3. 2026Vo februári mal rezort hospodárstva určiť akceleračné zóny pre obnoviteľné zdroje energie. Nestalo sa tak, hoci úloha mu vyplýva z európskej aj národnej legislatívy. Slovensko má už pritom od roku 2024 na krku infringement konanie týkajúce sa tzv. smernice RED 3. V čase geopolitickej neistoty a vojnových konfliktov, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť dodávok fosílnych palív na Slovensko a do Európy, by sa pozornosť politikov mala viac sústreďovať na využitie domácich zdrojov energie. Na Slovensku však pokračuje dlhodobé nedostatočné využívanie potenciálu obnoviteľných zdrojov zo strany kľúčových verejných orgánov zodpovedných za energetickú politiku, jej smerovanie a reguláciu. Pozitívnou správou je, že Európska komisia po vyše 4,5 roku uzatvára infringement, ktorý viedla voči Slovensku kvôli neúplnej transpozícii smernice o podpore OZE, takzvanej RED 2. Na druhej strane už od septembra 2024 trvá infringement týkajúci sa novšej smernice RED 3. Konanie sa postupne rozširuje o nové ustanovenia, ktoré časom mali byť zavedené do povoľovacej praxe. S implementáciou opatrení na podporu OZE majú problémy aj ďalšie členské štáty. V decembri 2025 napríklad Komisia kvôli smernici RED 3 podala žalobu na Švédsko spolu so žiadosťou o uplatnenie pokút a penále. Ministerstvo hospodárstva SR nestihlo splniť ani poslednú termínovanú úlohu vyplývajúcu z tejto európskej legislatívy. Zrýchlenie povoľovania sa nekoná V nadväznosti na RED 3 zákon o podpore OZE ustanovuje, že do 21. februára 2026 malo ministerstvo hospodárstva zabezpečiť vypracovanie dokumentu, v ktorom určí akceleračné zóny pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov energie. Z rozsahu dokumentu mohli byť vyňaté zariadenia na biomasu a vodné elektrárne. Podľa smernice mali dovtedy členské štáty nielen vypracovať dokument, ale príslušné orgány mali dokonca prijať jeden alebo viacero plánov, v ktorých určia akceleračné zóny pre OZE. Predtým, do 21. mája 2025 mali členské krajiny koordinovane zmapovať zavádzanie energie z OZE na svojom území. Aj táto úloha pre ministerstvo hospodárstva sa dostala do zákona o podpore OZE, avšak bez termínu, keďže relevantná novela bola prijatá až po ňom. Navyše je v slovenských podmienkach obmedzená len na výrobu elektriny, nie energie v širšom zmysle. Nie sú známe žiadne výsledky identifikácie oblastí vhodných pre OZE alebo súvisiacu infraštruktúru, ktorú malo ministerstvo vykonať a tiež prehodnocovať. Čo má ministerstvo zohľadniť Smernica stanovuje základné parametre, ako majú orgány postupovať pri identifikovaní území vhodných na zavádzanie OZE na svojom území aj pri určení akceleračných zón.
-
Po rekordnom roku stabilizácia. Dopyt po tepelných čerpadlách na Slovensku sa mení
16. 3. 2026Trh s tepelnými čerpadlami na Slovensku prešiel v minulom roku výraznou zmenou dynamiky. Po predchádzajúcom období rýchleho rastu sa domáci trh stabilizoval a jednotlivé segmenty vykazujú odlišný vývoj – najviac rastie technológia vzduch–vzduch, iné technológie naopak mierne oslabujú. Trh s tepelnými čerpadlami na Slovensku sa po rekordnom roku 2024 dostal vlani do fázy stabilizácie. Vývoj jednotlivých segmentov bol pritom rozdielny. Po predchádzajúcom výraznom náraste počtu inštalácií sa záujem v niektorých kategóriách ochladil, najmä pri technológii vzduch–voda. Údaje Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZ CHKT) naznačujú pokračujúci trend, pri ktorom rezidenčný segment zostáva pod vplyvom stagnujúcej bytovej výstavby a regulovaných cien energií, čo spomaľuje rozhodovanie domácností o investíciách do nových zdrojov tepla.