Slovensko sa koncom tohto roka pripojí k európskym platformám na cezhraničnú výmenu regulačnej elektriny. V rámci príprav spoločnosť SEPS už 1. júla 2024 spustila lokálnu prevádzku projektov MARI a PICASSO. Vysvetľujeme, čo to znamená a aké výhody, ale aj potenciálne nevýhody, oba projekty prinesú. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) spustila 1. júla 2024 prvú fázu projektov MARI a PICASSO. Kým PICASSO je zameraný na cezhraničnú výmenu regulačnej energie zo sekundárnej regulácie (aFRR), projekt MARI sa zameriava na terciárnu reguláciu (mFRR). Od vstupu platforiem sa očakáva väčšia likvidita a akceptácia ponúk regulačnej elektriny v Európe. Vstupom do platforiem sa má štandardizovať ponuka produktov aFRR a mFRR pre všetkých prevádzkovateľov prenosovýh sústav, ktorí sú do projektov zapojení. Týkať sa budú výlučne regulačnej elektriny, nie však disponobility. Tá bude naďalej nakupovaná podľa aktuálnej stratégie spoločnosti SEPS, pričom štandardne budú prebiehať výberové konania. K plnohodnotnému pripojeniu do oboch platforiem dôjde v závere roka. V prípade projektu PICASSO je termín stanovený na 5. novembra 2024, v prípade MARI na 3. decembra 2024. Lokálna prevádzka v režime „disconnected“ zavádza už od 1. júla viacero zásadných zmien, ktorých otestovanie je kľúčové pre udržiavanie výkonovej rovnováhy v sústave v budúcnosti.
Spoločnosť OKTE sa pripravuje na vydávanie záruk pôvodu tepla a chladu. Do kompetencie OKTE, organizátora krátkodobého trhu, patrí od roku 2020 aj evidencia a vydávanie záruk pôvodu elektriny z OZE a VÚ KVET. Od roku 2022 umožňuje legislatíva vystavovanie záruk na všetku elektrinu vrátane záruk pôvodu tepla a chladu. Minulý rok spoločnosť implementovala zmeny svojho systému v prípade záruk pôvodu z jadrových elektrární, ako aj záruk pre ostatnú vlastnú spotrebu v rámci výrobného zariadenia. Vydávaniu záruk pre teplo bude predchádzať zber dát K očakávaným projektom patrí spustenie vydávanie záruk pôvodu tepla a chladu. Takáto záruka by mala zodpovedať množstvu tepla, ktoré bolo výrobcom vyrobené a dodané do systémov centrálneho vykurovania alebo priamo dodané koncovému odberateľovi. Spoločnosť OKTE by mala byť schopná vydávať záruky pôvodu z tepla a chladu na základe zozbieraných dát od výrobcov systémov CZT. Situáciu však komplikuje viacero otáznikov. Čítajte ďalej: Kontext implementácie: Čo bude súčasťou projektu Akým vývojom prechádza cena záruk pôvodu Aukcie pokračujú. Ďalšia prebehne v auguste
V prvom polroku 2024 vydal regulačný úrad ÚRSO viac potvrdení o výrobe elektriny v lokálnom zdroji než za celý vlaňajšok. Záujem o lokálne zdroje na Slovensku naďalej rastie. Atraktívne sú pre podnikateľov, ktorí si chcú pokryť aspoň časť svojej spotreby elektriny. Hoci tento typ zdroja nemá nárok na doplatok, na vyrobenú elektrinu, ktorá sa spotrebuje vo vlastnom odbernom mieste, sa neuplatňuje tarifa TPS, najviac však v rozsahu 1000 megawatthodín (MWh) elektriny ročne.
Význam geotermálnej energie, neaktualizované energeticko-klimatické plány, zdĺhavé povoľovacie procesy a modernizácia elektrizačnej sústavy. O týchto hlavných témach diskutovali v Budapešti zástupcovia členských štátov Únie. V Budapešti sa tento týždeň stretli ministri zodpovední za oblasť energetiky, aby na neformálnej úrovni prerokovali hneď niekoľko aktuálnych ale tiež dlhodobých strategických tém. Maďarsko prebralo predsedníctvo v Rade EÚ počas druhého polroka 2024. Maďarský minister pre energetiku Csaba Lantos, ktorý stretnutie viedol upozornil, že na ozelenenie energetiky je potrebné stanovovať si realistické ciele. „Kde je to možné, potrebujeme minimalizovať nepotrebné administratívne prekážky, keďže významne bránia Európe opätovne získať konkurencieschopnosť,“ uviedol. „Za kľúčové považuje posilnenie energetickej suverenity a bezpečnosti, zaistenie dostupných cien energií a zvýšenie flexibility trhov s energiou. Prvým bodom programu diskusie bola geotermálna energie. Jej rozvoj si Budapešť zvolila ako jednu z priorít svojho predsedníctva. Poukázala na to, že ide o lokálne dostupný obnoviteľný zdroj energie, ktorý má veľký potenciál pri vykurovaní a chladení aj pri výrobe elektriny, poskytuje energiu v základnom pásme. Je stabilná, možno ju skladovať aj využívať na poskytovanie flexibility a tiež na ťažbu a spracovanie strategických nerastných surovín ako napríklad lítium. Viacerí účastníci stretnutia podčiarkli potrebu zlepšenia dostupnosti geologických dát a uľahčenia prístupu investorov k digitalizovaným a harmonizovaným databázam. Ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá zastupovala Slovensko, uviedla, že spolu s viacerými ministrami apelovali na Európsku komisiu, aby vytvorila efektívnejší rámec pre vyššiu finančnú podporu projektov geotermálnej energie. „Prieskumné vrty sú veľmi drahé a iba 50 % z týchto prieskumných vrtov sú úspešné. Vyvinieme maximálne úsilie na to, aby tento prístup EK prehodnotila a v budúcnosti by sme mohli očakávať väčšie financie, ktoré vieme alokovať do týchto projektov,“ uviedla na sociálnej sieti.
Česká vláda rozhodla o výbere dodávateľa, ktorý postaví dva úplne nové jadrové bloky v Dukovanoch, každý s inštalovaným výkonom 1050 MW. Víťazom tendra sa stala kórejská spoločnosť KHNP. S komerčnou prevádzkou prvého z nich sa počíta od roku 2038. Vláda ČR v stredu (17. júla 2024 ) oznámila víťaza tendra, ktorý zabezpečí výstavbu novej jadrovej elektrárne. Spoločnosť Korea Hydro & Nuclear Power Company (KHNP) postaví dva nové bloky v lokalite Dukovany a potenciálne aj ďalšie dna nové zdroje v Temelíne. „Naším cieľom bolo prísť s takým riešením, ktoré bude ekonomicky racionálne a zaistí dostatok energie za prijateľnú cenu. Ponuka kórejskej spoločnosti KHNP tieto parametre spĺňa. Zároveň prinesie významný impulz pre rozvoj českej ekonomiky vďaka zapojeniu českého priemyslu v rozsahu približne 60 %,“ uviedol na tlačovej konferencii český premiér Petr Fiala. Jeden blok v Dukovanoch za takmer 8 miliárd eur Kórejská spoločnosť KHNP postaví jeden blok s inštalovaným výkonom 1050 MW za približne 200 miliárd českých korún (v prepočte cca. 7,9 mld. eur). Konkurentom KHNP v tendri bola francúzska spoločnosť EDF. Hlavným kritériom bola cena elektriny za vyrobenú megawatthodinu (MWh). Ako uviedol na tlačovej konferencii premiér Petr Fiala, cena elektriny z nových blokov bude nižšia ako súčasná trhová cena na úrovni 90 EUR/MWh. Do hodnotenia sa zapojilo zhruba 200 expertov a konzultantov, ktorí postupovali podľa odporúčaní Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). „Jedná sa o skutočne historický projekt. Preto sme veľmi dôkladne preverili hodnotenie ponúk od skupiny ČEZ a zvážili všetky možnosti ďalšieho postupu. Je jednoznačné, že preferovaný uchádzač ponúkol lepšiu cenu a spoľahlivejšie záruky kontroly nákladov, ako aj harmonogramu celého projektu,“ povedal minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. V prvej fáze je v pláne podpis záväznej zmluvy na dva bloky v Elektrárni Dukovany a opcia na 5 rokov, počas ktorých bude možné rozhodnúť o výstavbe ďalších dvoch blokov v lokalite Temelín. „Teraz nám jadro zabezpečuje viac než tretinu našej spotreby elektriny a v budúcnosti by to mala byť približne polovica. Preto je pre nás jeho rozvoj úplne zásadný. Variant výstavby dvoch blokov v jednej lokalite zároveň zaistí, že mnohé práce nebude potrebné vykonávať dvakrát, a umožní využiť úspory z rozsahu, takže povedie k výraznému zníženiu nákladov. Konkrétne asi o 20 % na jeden blok,“ doplnil minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. „O prípadnom využití opcie na výstavbu ďalších dvoch blokov bude možné rozhodnúť okrem iného v súvislosti s rozvojom českej energetiky.“ Na základe rozhodnutia vlády začala pracovná skupina analyzovať model financovania ďalších blokov pod vedením ministerstva financií, pričom návrh modelu bude schválený do konca tohto roka. „Teraz máme schválený model verejnej podpory a financovania pre prvý blok. Ten zahŕňa kombináciu niekoľkých nástrojov, ktoré zaistia ekonomickú životaschopnosť projektu a ochranu investora pred vonkajšími rizikami. Ide predovšetkým o štátnu pôžičku v podobe návratnej finančnej výpomoci so splatnosťou 30 rokov, ktorá navyše nebude úročená pred spustením prevádzky nových blokov. Ďalej ide o ochranu investora pred externými rizikami a záväzok na výkup elektriny po dobu 40 rokov za vopred stanovenú cenu pri dodržaní princípu dvojstranného vyrovnávacieho režimu voči cenovému vývoju na trhu,“ opísal v tlačovej správe český minister financií Zbyněk Stanjura. Komerčná prevádzka začne v roku 2038
Na zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov je určených vyše 23 miliónov eur z Plánu obnovy. Zámerom novej výzvy rezortu hospodárstva je obnoviť 184 000 m² verejných budov prostredníctvom rýchlo realizovateľných a procesne nenáročných stavebno-technických opatrení, ktoré sa musia zrealizovať najneskôr do konca júna 2025. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhlásili novú výzvu z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorá je určená pre rýchlo realizovateľné energetické opatrenia na zníženie spotreby v budovách vo vlastníctve či správe štátu alebo samospráv. Celková alokácia výzvy predstavuje vyše 23, 5 milióna eur. Znížiť tak svoju spotrebu energie budú môcť napríklad obecné úrady, požiarne stanice alebo materské školy. „Energetická efektívnosť verejných budov je jedným z kľúčových prvkov našej environmentálnej a hospodárskej politiky. Vďaka finančnej podpore majú verejné budovy možnosť vylepšiť priestory, ktoré slúžia nám všetkým, našim občanom aj deťom každý deň a zvýšiť tak ich komfort. Zároveň takto môžeme prispievať k zníženiu energetickej záťaže a ochrane životného prostredia,“ uviedla ministerka hospodárstva SR Denisa Saková. Jednoduchá administrácia a paušálne preplácanie nákladov Žiadatelia budú môcť požiadať o finančné prostriedky na tieto opatrenia: výmena okien a ostatných vonkajších otvorových konštrukcií, zateplenie podkrovia a/alebo strechy, zateplenie podlahy nevykurovaného podkrovia, zateplenie strechy, modernizácia vnútorného osvetlenia, inštalácia termostatických hlavíc / ventilov, inštalácia solárnych termických systémov. „Dlhodobo sa v SIEA snažíme taktiež zjednodušiť prácu s prostriedkami EÚ a pre žiadateľov, v tomto prípade vlastníkov a správcov budov, poskytnúť finančné prostriedky rýchlo a s nižším byrokratickým zaťažením. Aj pri tejto výzve uprednostňujeme elektronickú komunikáciu pred listinnou,“ uviedla Ľubica Šimková, generálna riaditeľka agentúry SIEA. O podporu môžu požiadať subjekty štátnej správy, územnej samosprávy a ostatné subjekty verejnej správy, pričom predmetom jednej žiadosti o príspevok môže byť viacero verejných budov. Minimálna výška príspevku je 100-tisíc eur, maximálny príspevok závisí od celkovej podlahovej plochy budovy a rozsahu realizovaných opatrení. SIEA začne prijímať žiadosti od 19. augusta 2024. K žiadosti je potrebné zo strany žiadateľov priložiť dokumentáciu, zmluvný vzťah s dodávateľom a potvrdenie o výmere podlahovej plochy budovy, od ktorej sa následne odvíja spomínaná maximálna miera pomoci. Opatrenia v budovách sa musia zrealizovať do konca júna 2025. Kompletné znenie výzvy spolu so všetkými prílohami je zverejnené na webe MH SR.
Eurofondové poukážky na inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach ožívajú. SIEA ich bude aktivovať v etapách podľa typov zariadení. Ako prvé sú na rade žiadosti na kotly na biomasu a slnečné kolektory. Celkovo je k dispozícii takmer 108 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva (MH) spolu so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (SIEA) spúšťajú aktiváciu a vydávanie poukážok z eurofondového projektu Zelená domácnostiam. Ten slúži už od roku 2015 na podporu inštalácie zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, a to kotlov na biomasu, tepelných čerpadiel, slnečných kolektorov a fotovoltických panelov. Možnosť inštalácie mikro veterných turbín v domácnostiach bola dosiaľ len na papieri a je otázne, či sa to v rámci novej etapy projektu zmení. V zozname oprávnených zariadení k dnešnému dňu nie je zapísaný žiadny druh veternej turbíny. Výška sadzieb podpory pre jednotlivé technológie a maximálny príspevok sú uvedené v tabuľke. Poukážky k aktivovaným žiadostiam sa budú vydávať vždy nasledujúci deň. Rezort hospodárstva v rámci aktuálnej fázy projektu upravil alokovaný rozpočet pre Bratislavský kraj tak, a to podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajov. Ministerstvo informovalo, že aktuálne je pre domácnosti v Bratislavskom kraji určených 14,2 mil. eur, pričom momentálne je v informačnom systéme z tohto kraja registrovaných vyše 1 700 žiadostí v celkovej hodnote 4,7 mil. eur. Z ostatných regiónov, pre ktoré je vyčlenených spolu 93,5 mil. eur, SIEA eviduje takmer 13 500 žiadostí v celkovej hodnote 38,8 mil. eur. Priebežný proces Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že poukážky budú preplácané priebežne v závislosti od toho, kedy zhotovitelia doručia žiadosti o preplatenie s kompletnou dokumentáciou. „Prostriedkov je dostatok, v tejto fáze dostane príspevok každá domácnosť, ktorá inštaláciu zrealizuje v súlade s podmienkami,“ zdôraznila. SIEA bude následne vydávať poukážky v týždenných intervaloch, každý utorok o 11.00 hod. Po tohto týždňových kotloch na biomasu a slnečných kolektoroch budú nasledovať tepelné čerpadlá, pre ktoré bude aktivácia spustená v pondelok 22. júla 2024 (vydávanie 23. júla 2024) a k fotovoltickým panelom a veterným turbínam v pondelok 29. júla 2024 (vydávanie 30. júla 2024). „Časť inštalácií k zaregistrovaným žiadostiam je už hotová, mnohé sa ešte len pripravujú alebo plánujú. Domácnostiam odporúčame, aby sa so zhotoviteľmi dohodli na takom termíne aktivácie žiadosti, aby boli schopní počas trojmesačnej platnosti poukážky zariadenie nainštalovať a požiadať o preplatenie,“ upozornila generálna riaditeľka SIEA Ľubica Šimková. Všetky informácie k projektu sú k dispozícii na samostatnej webovej stránke SIEA. Solárne firmy združené v SAPI opakovane kritizovali meškanie pri spustení systému preplácania poukážok, čo sa značne prejavilo aj v poklese objednávok na montáže zariadení. Na dodatočné prefinancovanie sú totiž oprávnené žiadosti o inštalácie realizované už od 30. októbra 2023. Zelená solidarita V treťom štvrťroku 2024 plánujú úrady spustenie nového projektu, v ktorom budú môcť nízkopríjmové domácnosti získať poukážky až s 90 % mierou podpory na inštaláciu kotlov na biomasu, slnečných kolektorov a fotovoltických panelov. Pre tento projekt je alokovaný rozpočet vo výške 30 mil. eur. Domácnosti si už dnes môžu prostredníctvom kalkulačky overiť, či spĺňajú podmienky pre získanie vyšších príspevkov. V prípade, ak ich príjem nepresahuje stanovenú výšku, ministerstvo hospodárstva odporučilo počkať s aktiváciou vydania poukážky v rámci projektu Zelená domácnostiam. Po spustení nového projektu Zelená solidarita budú môcť následne v elektronickej žiadosti potvrdiť, že spĺňajú podmienky tohto projektu a hodnota poukážky sa automaticky upraví na výhodnejšiu.
Na dennom trhu organizovanom spoločnosťou OKTE bol zaznamenaný rekordný počet negatívnych cien elektriny. Počas prvého polroku sa objavilo až 188 hodín s negatívnou hodnotou, čo predstavuje vyše dvojnásobok oproti celej minuloročnej štatistike. Vysokú volatilitu na spotových trhoch možno pozorovať v celej Európe. Záporné ceny na spotových trhoch s elektrinou sa v ostatných rokoch stávajú bežným javom v takmer všetkých štátoch Európy. K rastúcemu počtu negatívnych hodín prispieva viacero faktorov. K tým najväčším „driverom“ patrí pokračujúci rozmach obnoviteľných zdrojov energie (OZE), najmä fotovoltiky. V niektorých hodinách preto dochádza k extrémnym cenovým výkyvom. Platí to predovšetkým vtedy, kedy je výroba vyššia než dopyt odberateľov a v rovnakom čase nie je možné obmedziť výrobu v konvenčných elektrárňach. Európsky trend Počas prvých šiestich mesiacov aktuálneho roka je v Európe evidovaných dokopy 4603 negatívnych spotových cien vo všetkých ponukových oblastiach. V porovnaní s rokom 2023 to predstavuje nárast o viac než 200 %. Kým v prvom kvartáli 2024 sa intenzita záporných cien nijako zásadne nelíšila od vlaňajška, v druhom štvrťroku vzrástla exponenciálne. Európskym premiantom sa stalo Fínsko, kde zaznamenali 264 negatívnych cien na spotovom trhu ako dôsledok energetického mixu. V krajine dominujú jadrové „baseload“ zdroje a vodné elektrárne, ku ktorých produkcii výraznou mierou prispeli topiaci sneh a zrážky. Naopak, krajina, ktorá v polročnej štatistike nemá ani jednu cenu so zápornou hodnotou je Taliansko, čo však súvisí s nedostatočným rozvojom OZE a spoliehaním sa na paroplynové cykly. Na dennom trhu na Slovensku, ktorý organizuje spoločnosť OKTE, sa v prvom polroku 2024 objavilo 188 hodín s negatívnou cenou, čo je viac než dvojnásobne viac ako za celý vlaňajšok.
Súčasné nastavenie systému podpory výroby zelenej elektriny a kogenerácie skrýva viacero rizík pre domáceho zúčtovateľa. Spoločnosti OKTE by sa v prípade deficitu v systéme zhoršila finančná stabilita. Aké riešenia existujú v prípade, že by takáto situácia nastala a čo v tomto smere prináša nová cenová vyhláška ÚRSO? V rámci tarify za prevádzkovanie systému (TPS) financujú koncoví odberatelia elektriny na Slovensku vo svojich účtoch primárne výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysokoúčinnej kogenerácie (VÚ KVET). Od roku 2020 sa zúčtovateľom podpory stala spoločnosť OKTE, stopercentná dcéra Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), ktorej primárnou činnosťou bola dovtedy organizácia krátkodobého trhu. Nová zákonná povinnosť, zúčtovanie podpory, má však zásadný vplyv na hospodárenie OKTE. Hoci systém podpory OZE a VÚ KVET by mal fungovať s neutrálnym dopadom na hospodárenie firmy, realita môže byť odlišná. Náklady na vyplatenie podpory sú pokryté zdrojmi, ktoré plynú z aplikácie tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Hodnota tarify TPS, ktorú vypočíta ÚRSO v cenovom rozhodnutí, však v praxi nemusí korešpondovať s reálnou hodnotou vyplatenej podpory. Výsledkom môže byť prebytok alebo deficit v systéme. Parametrom, ktorý zásadne ovplyvňuje vývoj na strane príjmov systému podpory je koncová spotreba elektriny. V prípade výdavkov je určujúca cena elektriny na krátkodobom trhu, v posledných rokoch výrazne volatilná kvôli mnohým faktorom (vrátane geopolitickej situácie). Prečo to môže byť problém pre OKTE a aké sú riešenia situácie Ak vznikne v systéme podpory výroby elektriny z OZE a VÚ KVET deficit, spoločnosť nemá na jeho pokrytie dostatok zdrojov. Riešením takéhoto stavu môže byť buď štátna dotácia systému podpory zo štátneho rozpočtu alebo využitie korekčného mechanizmu.
Pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a tiež budovaní a prevádzkovaní sústavy je možné súčasne podporiť biodiverzitu. Eurelectric predstavil stručný návod a úspešné príklady projektov, pri ktorých sa zohľadnili a ďalej rozvinuli environmentálne aspekty. Európska asociácia Eurelectric nedávno zverejnila sprievodcu pre investorov do OZE a rozvoja elektrizačných sústav, ktorá môže pri elektrifikácii napomôcť zavádzaniu ekologických opatrení naprieč celým projektovým cyklom. Nejde však len o zlepšenie ochrany prírody. Developeri si takto môžu zlepšiť reputáciu a nakloniť si verejnosť vo svoj prospech, čím sa vyhnú zdržaniam v projektoch, ktoré môžu byť vyvolané obavami obyvateľov. Ochranárska organizácia WWF nedávno vo svojej správe potvrdila, že dekarbonizácia založená na obnoviteľných zdrojoch môže znížiť riziká vyvolané klimatickou zmenou pre biodiverzitu o 75 % a zvrátiť stratu pôdy o 50 % v porovnaní s prístupom „business as usual“. Brožúra obsahuje dvanásť kľúčových princípov ochrany biodiverzity a prírody aj s reálnymi prípadovými štúdiami a konkrétnymi krokmi pre developerov procese hľadania lokality, plánovania, výstavby, prevádzky aj jej ukončenia. Prvým a základným krokom je osvojiť si mitigačnú hierarchiu. Zavádzanie opatrení na ochranu biodiverzity však nie je zadarmo. Podľa prieskumu až 84 % developerov uviedlo, že náklady na integráciu opatrení biodiverzity ich vyšli v rozmedzí od 25 000 eur do 280 miliónov eur na projekt. Aktuálne sú vedecké dáta v tejto oblasti stále obmedzené a nejestvuje jednotný návod ani metrika ako merať ochranu prírody. Eurelectric okrem iného vyzval k tomu, aby projekty, ktoré berú ohľad na biodiverzitu boli v rámci financovania z európskeho rozpočtu zvýhodnené, uľahčilo sa využívanie ekologických necenových kritérií pri vyhodnocovaní aukcií na podporu OZE a poskytovali sa fiškálne stimuly v rámci PPA zmlúv pre nakupujúcich so stratégiou biodiverzity. Naprieč projektovým cyklom
Tri české ministerstvá spoločne pripravili legislatívu, ktorá má stanoviť postup pre vymedzovanie akceleračných zón, zatiaľ pre fotovoltiku a vietor. Zjednocuje a urýchľuje povoľovacie konania pre projekty OZE v týchto zónach vrátane výstavby potrebnej infraštruktúry a akumulačných zariadení. Hlavným účelom návrhu nového českého zákona je urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov (OZE), najmä prostredníctvom vymedzenia oblastí pre urýchlenie využívania OZE, v ktorých budú zámery pre využitie energie z OZE povoľované v zjednodušenom procesnom režime. Návrh zákona vypracovalo Ministerstvo priemyslu a obchodu (MPO) spolu s rezortom životného prostredia a rezortom pre miestny rozvoj. Tento týždeň ho predložili do medzirezortného pripomienkového konania. Legislatívny návrh nadväzuje na uznesenie vlády z apríla tohto roka, v ktorom ministri schválili postup vymedzovania akceleračných zón pre OZE. V súlade s textom európskej smernice (tzv. RED3) by povoľovacie procesy v týchto zónach nemali trvať dlhšie ako 1 rok. Smernica umožňuje limitovať akceleračné zóny len pre určité technológie, čo však musí odôvodniť. V Česku sa rozhodli týmto spôsobom nateraz podporiť solárne a veterné elektrárne, pretože u týchto zdrojov sa predpokladá do roku 2030 najväčší nárast inštalovaného výkonu. „Pôjde predovšetkým o oblasti s vysokým potenciálom generovať elektrinu s minimálnym negatívnym dopadom na životné prostredie ako sú bývalé priemyselné zóny, brownfieldy alebo bane,“ uviedol minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. „Vďaka akceleračným zónam budú hlavné problémy s povoľovaním vyriešené ešte pred tým, ako sa firmy a obce dohodnú na umiestnení veterných alebo fotovoltických elektrární v konkrétnom mieste,“ poznamenal český minister životného prostredia Petr Hladík, podľa ktorého majú nové pravidlá rešpektovať energetické potreby aj záujmy miestnych obyvateľov a krajinný ráz. MPO okrem iného upozornilo, že tri štvrtiny súčasného inštalovaného výkonu veterných elektrární (340 MWe) sa vybudoval ešte pred rokom 2012. Navyše bola výstavba koncentrovaná len do štyroch krajov - Karlovarského, Ústeckého, Libereckého a Olomouckého. Koordinácia na všetkých úrovniach Urýchlený rozvoj v týchto zónach sa okrem samotných zdrojov bude týkať aj potrebnej infraštruktúry a akumulačných zariadení. Ministerstvá navrhli, aby sa akceleračné zóny vymedzovali na všetkých troch územnoplánovacích úrovniach, teda na základe územných plánov obcí, zásad územného rozvoja krajov aj v celoštátnych plánoch.
Na európskych denných trhoch s elektrinou dôjde k nasadeniu 15-minútovej obchodnej periódy. Na Slovensku projekt koordinuje spoločnosť OKTE. Spustenie sa očakáva v prvom štvrťroku 2025. Novinka by mala znížiť náklady na vyrovnávanie odchýlky, umožniť lepšiu integráciu OZE a zvýšiť likviditu trhu. Spoločnosť OKTE sa pripravuje na prechod na 15-minútovú zúčtovaciu a obchodnú periódu v rámci denného trhu s elektrinou, ktorý na Slovensku zatiaľ funguje výlučne v 60 minútovej granularite. Domáci účastníci tak budú mať už o niekoľko mesiacov možnosť zadávať na dennom trhu aj 15-minútové produkty. Spustenie projektu v rámci jednotného európskeho denného trhu s elektrinou (Single Day-Ahead Coupling - SADC) sa očakáva v marci 2025. Povinnosť zaviesť 15‑minútové produkty aj na dennom trhu od roku 2025 vyplýva z legislatívy. Konkrétne ide o nariadenie EÚ o vnútrodennom trhu s elektrinou (EÚ 2019/943).
Podiel OZE na spotrebe aj výrobe elektriny u nás v roku 2023 značne stúpol. Regulačný úrad ÚRSO informoval o výške doplatkov, ktoré boli vlani producentom dotovanej elektriny vyplatené. Celková suma medziročne stúpla päťnásobne. Podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovej spotrebe elektriny na Slovensku v minulom roku prekročil 31 percent, vyplýva z údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Na celkovej výrobe elektriny sa obnoviteľné zdroje podieľali takmer 27,6 percentami. Ide o najvyššie úrovne podielu OZE, ktoré dosiaľ regulátor zaznamenal. Vysokú výrobu vďaka nadpriemerným zrážkam vlani zaznamenali vodné elektrárne, produkciu zvýšili aj bioplynky. K rastu podielu prispieva aj inštalácia malých a lokálnych fotovoltických zdrojov, ktoré sa prioritne využívajú na pokrytie vlastných potrieb vo firmách a domácnostiach. Spoločnosť SEPS informovala, že od apríla 2021, kedy uvoľnila stop stav pre pripájanie zdrojov, sa do sústavy pripojili fotovoltiky s inštalovaným výkonom približne 400 MW, z toho až 392 MW boli malé a lokálne zdroje. Keď lacnie elektrina, doplatok sa predražuje Regulačný úrad tiež koncom júna zverejnil zoznam výrobcov elektriny s právom na podporu formou doplatku, skutočné množstvo vyrobenej elektriny z OZE a VÚ KVET, na ktoré sa vzťahuje podpora doplatkom (alebo príplatkom) za predchádzajúci kalendárny rok a predpoklad na aktuálny kalendárny rok.
Ako sa zmení dizajn podnikateľského prostredia v slovenskej energetike? Prednedávnom sa konal špeciálny seminár, na ktorom prednášal expert Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group. K hlavným témam patrili zmeny v zákonnej legislatíve, ktoré iniciovalo Ministerstvo hospodárstva SR. Druhá časť seminára sa zameralo na cenové vyhlášky ÚRSO v elektroenergetike, plynárenstve a tepelnej energetike, hovorilo sa aj o nových pravidlách trhu. Pozrite si záznam podujatia, ktoré organizovali semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® dňa 28. mája 2024. Kompletné video je k dispozícii pre členov platformy ENERGOKLUB®. Ostatní záujemcovia si môžu zakúpiť záznam samostatne na tomto linkiu.
Výskum zameraný na jedenásť post-socialistických krajín EÚ vrátane Slovenska prináša desať odporúčaní na zlepšenie energetickej efektívnosti budov, ktoré môžu prispieť k zníženiu emisií a posilneniu energetickej nezávislosti regiónu. Budovy sú z hľadiska spotreby energie zodpovedné za približne 36 % spotreby energie v EÚ a 36 % vyprodukovaných emisií CO2. Cieľom EÚ je do roku 2050 znížiť uhlíkovú stopu a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Aj po dvoch dekádach od nadobudnutia účinnosti smernice o energetickej hospodárnosti, ktorá uľahčila proces nákladovo efektívnej modernizácie existujúcich budov s cieľom znížiť ich spotrebu, stojí EÚ pred mnohými výzvami. Podľa údajov Európskej komisie približne 75 % budov v EÚ nie je energeticky efektívnych a miera ich obnovy smerujúca k energetickým úsporám je veľmi nízka. Ročne sa však z celkového fondu zrenovuje v jednotlivých členských štátoch EÚ len zhruba 0,4 až 1,2 % budov. Budovy s vysokou energetickou účinnosťou pritom zohrávajú dôležitú úlohu nielen pri snahách o znižovanie emisií, ale aj pri znižovaní množstva (ruského) plynu v energetickom mixe. Plyn je dôležitým zdrojom vykurovania v mnohých členských krajinách EÚ a jeho nedostatok predstavuje riziko pre domácnosti aj ostatných odberateľov. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa v EÚ sa začalo ešte viac hovoriť o znižovaní o energetickej efektívnosti a súčasťou týchto úvah je aj stratégia znižovania spotreby energie v budovách. Cieľom projektu "GreenRec: Zelená obnova EÚ v období po Covid-19" bolo zistiť, čo doterajší akademický výskum hovorí o možnostiach zvýšenia energetickej efektívnosti a modernizácie v budovách. Analýzu realizoval tím Katedry politológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Zatiaľ čo pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a energetickej infraštruktúry rezort hospodárstva napreduje, niektoré reformy, výstavba nabíjačiek pre elektromobily a tiež rýchle renovácie verejných budov meškajú. Financovanie obnovy budov z Plánu obnovy nabralo sklz aj na rezortoch dopravy a životného prostredia. Envirorezort musí zabrať aj pri ďalších opatreniach ovplyvňujúcich sektor energetiky. Rada EÚ pred takmer troma rokmi odobrila slovenský plán obnovy. O dva roky neskôr bola schválená jeho revízia, ktorá súvisela s krátením celkového rozpočtu a doplnením novej kapitoly. Na takzvanú zelenú ekonomiku a REPowerEU, teda na reformy a investície do energetiky, obnovy budov, udržateľnej dopravy, ochrany prírody či dekarbonizácie priemyslu, je dnes alokovaná celková suma prekračujúca 2,5 miliardy eur. Za plnenie zelených opatrení je zodpovedná najmä trojica rezortov – hospodárstvo, doprava a životné prostredie. Pravidelné hodnotenie pokroku pri implementácii kritických opatrení, ktoré sa predkladá na rokovanie vlády, ukazuje doterajšie úspechy i riziká, ktoré môžu v budúcnosti viesť až k finančným sankciám. Ministerstvo hospodárstva Zdá sa, že takzvaný komponent 1, ktorého vykonávateľom je ministerstvo hospodárstva, smeruje k naplneniu stanovených cieľov. Po prijatí dohodnutých legislatívnych zmien sa podarilo vyhlásiť všetky plánované výzvy. Poslednú, zameranú na výstavbu elektrolyzérov na výrobu zeleného vodíka, sa po dlhšom meškaní podarilo vyhlásiť koncom mája. Otvorená je do 30. júla 2024.
K plánovanej zmene metodiky pri výpočte tarify za prevádzkovanie systému napokon nedôjde. Regulačný úrad ÚRSO korigoval svoj pôvodný legislatívny zámer a systém pásmovej TPS by mal zostať v platnosti minimálne do konca roka 2025. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prišiel v pôvodnom návrhu cenovej vyhlášky v elektroenergetike s viacerými zásadnými zmenami. K najviac medializovaným kauzám patrilo zvýšenie tzv. G-komponentu, ale rozruch v radoch priemyselných hráčov vyvolal tiež zámer ÚRSO na zrušenie systému pásmovej tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Systém pásmovej TPS sa uplatňuje od začiatku roka 2022. Regulátor jeho zavedením vyšiel v ústrety zástupcom energeticky náročných podnikov, ktorí upozorňovali na stagnujúcu konkurencieschopnosť v rámci EÚ v dôsledku vysokých cien elektriny. Odberné miesta sú odvtedy rozdelené do troch TPS pásiem podľa koncovej spotreby za predchádzajúci rok. Víziu prehodnotiť systém pásmovej TPS a TSS naznačil predseda ÚRSO Jozef Holjenčík už vo vlaňajšom rozhovore pre platformu ENERGOKLUB®. „Elektrinu spotrebúvajú všetci účastníci trhu rovnako. Pre väčších aj menších odberateľov sa podiel výroby elektriny z OZE a VÚ KVET zvyšuje, tak prečo by mala byť jedna skupina odberateľov. zvýhodnená a druhá nie. Všetci koncoví odberatelia sa na to musíme poskladať,“ zdôvodnil. „V TPS sa musia striktne reflektovať výlučne náklady na systém OZE a VÚ KVET, v tarife TSS zase náklady na činnosť prenosovej sústavy pre zabezpečenie bezpečnosti a stability sústavy,“ doplnil šéf ÚRSO. V rámci legislatívneho procesu ÚRSO svoj pôvodný názor korigoval. Doterajší spôsob výpočtu TPS, ako aj TSS, zostáva v platnosti. O detailoch hovoril na minulotýždňovom stretnutí platformy ENERGOKLUB® predseda ÚRSO, ktorý bol hlavným hosťom podujatia. Jozef Holjenčík však upozorňoval na dočasnosť takéhoto riešenia, ku ktorému úrad pristúpil po rokovaniach so zástupcami priemyslu. Súčasná metodika výpočtu TPS doplnená o individuálnu sadzbu zostane podľa neho v platnosti minimálne do roku 2025. Do budúcnosti chce ÚRSO hľadať také riešenie, ktoré má smerovať k zrovnoprávneniu odberateľov.
Zelenú dohodu musí doplniť priemyselná dohoda – tieto hlasy silno znejú u nás aj v Európe. Viaceré priemyselné odvetvia vidia potenciál obnoviteľných zdrojov a žiadajú lepšiu koordináciu krokov s cieľom zachovať konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ. Antverpská deklarácia, ktorú vo februári tohto roka predstavili zástupcovia európskeho priemyslu a v súčasnosti sa pod ňu podpísalo už viac než 1200 signatárov, spustila intenzívnu debatu o budúcnosti priemyslu. Text deklarácie upozorňuje, že na splnenie klimatickej neutrality do roku 2050 a nedávno oznámených cieľov znižovania emisií do roku 2040 sa bude musieť európska výroba elektriny znásobiť a priemyselné investície budú musieť byť šesťnásobne vyššie než v predošlej dekáde. Nová Európska komisia preto musí priorizovať nové projekty využívajúce hojnú a cenovo dostupnú niízkoemisnú energiu z obnoviteľných zdrojov a jadra. Ruka v ruke Európska asociácia na podporu vetra WindEurope a štvorica najväčších priemyselných asociácií združujúcich firmy z odvetvia chemického, oceliarskeho, kovospracujúceho a cementárskeho biznisu tento týždeň vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom apelujú na synergie medzi rozvojom veternej energetiky a OZE a zvyšovaním konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Urýchlený rozvoj vetra bude kľúčový pre dosiahnutie tejto ambície, zdôraznili biznis asociácie. Vietor už dnes pokrýva 20 % spotreby elektriny v Európe a je preto strategickým zdrojom pre európsky priemysel. Chemické látky, oceľ, hliník, meď a cement sú zásadnou súčasťou európskeho dodávateľského reťazca pre veternú energetiku. V súvislosti s negatívnym dopadom vysokých cien energií na priemysel, asociácie tvorcom politík predstavitelia firiem jasne odkázali, že „rýchlejšie nasadzovanie obnoviteľných zdrojov energie pomôže znížiť účty spotrebiteľov za energie“. Prepojenie európskej zelenej a priemyselnej dohody podľa nich posilní priemysel v procese nutného investovania do dekarbonizácie a zvýšenia konkurencieschopnosti. „Industrial Deal“ „Musíme implementovať zelenú dohodu EÚ jej doplnením o priemyselnú dohodu, ktorá pomôže európskemu priemyslu dekarbonizovať prostredníctvom elektrifikácie,“ uviedol šéf asociácie WindEurope Giles Dickson. Cementári dodali, že ich suroviny sú kritickým komponentom pri výstavbe základov veterných turbín a pri ich recyklácii, zatiaľ čo rast OZE je nevyhnutný pre dosiahnutie ambície nulových emisií v sektore cementárstva. „Obzvlášť vietor a oceľ predstavujú jeden z najhmatateľnejších príkladov cirkularity v rámci dekarbonizácie: oceliarstvo potrebuje veľa bezuhlíkovej elektriny vyrobenej z OZE na výrobu zelenej ocele. Zároveň moderná vnútrozemská veterná turbína obsahuje asi 120 ton ocele na megawatt výkonu. Len synergia medzi zelenou dohodou EÚ a strategickou priemyselnou dohodou zaistí konkurencieschopnosť všetkých našich kľúčových priemyselných odvetví na medzinárodnej úrovni,“ podčiarkol generálny riaditeľ EUROFER Axel Eggert. O budúcnosti priemyslu na pozadí dekarbonizačných politík sa začiatkom júna diskutovalo aj v Bratislave na podujatí, ktoré zorganizovala Republiková únia zamestnávateľov.
Implementácia vnútrodenných aukcií predstavuje rozšírenie možností krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku. Od spustenia aukčného mechanizmu sa očakáva väčšia flexibilita obchodovania a efektívnejšie prideľovanie cezhraničných kapacít. Do projektu je zapojená väčšina krajín EÚ. Slovensko je od roku 2022 súčasťou jednotného vnútrodenného trhu s elektrinou v rámci EÚ. Projekt Single IntraDay Coupling alebo SIDC, predtým známy tiež ako XBID, umožňuje účastníkom trhu nepretržite obchodovať s elektrinou v priebehu dňa. Spoločnosť OKTE sa pripojila do ostrej prevádzky projektu SIDC v rámci štvrtej vlny jeho rozširovania. Spustenie cezhraničného obchodovania prinieslo významný nárast likvidity na vnútrodennom trhu. Intra-day platforma priniesla taktiež nárast počtu účastníkov, ktorí využívajú robotické obchodovanie. Čerstvou novinkou v rámci vnútrodenného obchodovania sú aukcie (využíva sa aj skratka IDAs – z anglického termínu Intraday Auctions). Implementácia vnútrodenných aukcií v celej Európe je kľúčovým míľnikom pre dokončenie jednotného európskeho trhu s elektrinou.K doterajšiemu priebežnému párovaniu objednávok v rámci vnútrodenného obchodovania tak pribudla možnosť zúčastniť sa troch aukcií v rámci jedného dňa. Projekt bol, aj napriek počiatočným technickým komplikáciám, úspešne uvedený do prevádzky 13. júna 2024 pre dodávku elektriny na nasledujúci deň. Počas prvých dní od spustenia vnútrodenných aukcií bude podľa spoločnosti OKTE prebiehať monitoring prvých skúseností so špeciálnym dôrazom na prevádzku, efektívnosť a výsledky aukcií. Priebežný vnútrodenný trh bude plne funkčný a prístupný pre účastníkov trhu pred, ako aj po vnútrodenných aukciách, čím sa zabezpečí vzájomná podpora oboch mechanizmov. Základné parametre vnútrodenných aukcií
Jarný balík zmien energetickej legislatívy ide do finále. Zmeny sa týkajú celkovo ôsmich zákonov, a to najmä vo vzťahu k posilneniu kompetencií ÚRSO a zvýšeniu ochrany odberateľov. Čo všetko sa ešte do jednotlivých zákonov dostalo? Parlament by mal už tento týždeň prerokovať a odobriť zmeny v siedmich zákonoch upravujúcich oblasť energetiky. Hlavné body sa týkajú posilnenia postavenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý namiesto obchodnej inšpekcie preberie dozor nad dodržiavaním legislatívnych ustanovení. Zmeny čakajú odberateľov aj na vyúčtovacích faktúrach – majú byť prehľadnejšie, bez reklamných a nesúvisiacich informácií. Informovanie o kapacitách na pripojenie do sústavy zo strany distribútorov má byť ešte transparentnejšie. Predtým, ako nové znenie zákonov poslanci odklepnú v druhom a treťom čítaní, návrhy noviel zákonodarcovia ešte doladili, a to na základe pozmeňujúcich doplnení v ústavnoprávnom a hospodárskom výbore. Účinnosť nových predpisov sa posúva z 1. júla na 1. august 2024. Pribudol ôsmy zákon Energetický legislatívny balík sa tento týždeň ešte rozrástol – pribudli úpravy v zákone o ochrane majetku v plynárenstve. Ten bol prijatý koncom roka 2018 na ochranu štátneho plynárenského podniku SPP pred exekúciami. Exekučná imunita sa po novom má vzťahovať na plyn nachádzajúci sa v prepravnej a distribučnej sieti, aby nehrozila exekúcia plynu v medzinárodnej preprave. Podobné kroky už prijali aj niektoré susedné krajiny. Exekučné pravidlá sa nebudú vzťahovať ani na osobitne významnú zmluvu o dodávke plynu, ktorá vznikla alebo vznikne do 31. 12. 2026. Táto zmluva je zadefinovaná ako kontrakt dodávateľa poslednej inštancie, teda SPP, ktorý objemom pokrýva viac než 50 % celkovej spotreby plynu na Slovensku. Nedorobky Rozsiahly poslanecký pozmeňovák reaguje na aktualizáciu zákonov o energetike a regulácii, ktoré priniesla zmena legislatívy schválená parlamentom v máji v skrátenom konaní a tiež na to, že ÚRSO sa stal ústredným orgánom štátnej správy. Na konania o rozkladoch sa nemá vzťahovať správny poriadok, ale postup podľa osobitného regulačného zákona.