-
Názor: Všetko je drahé, aj elektrina. Tak si zvyknime?
15.10.2021Brusel v rámci debaty o možných zdrojoch kompenzácií inštinktívne vychádza z predpokladu, že vysoké ceny elektriny sú dočasný fenomén, ktorý pominie spolu s ukončením vykurovacej sezóny. Nič však nenasvedčuje tomu, že budúci rok by situácia mala byť diametrálne odlišná, tvrdí nezávislý analytik Kristián Takáč. Európu obchádza strašidlo - strašidlo vysokých cien energií. Na Slovensku už stihol skrachovať jeden dodávateľ a intenzívne sa rieši inštitút dodávateľa poslednej inštancie (DPI) a otázka, či má štát (alebo nebodaj samotní dodávatelia) nejakým spôsobom kompenzovať časť ceny, ktorú bude zhruba 300 – tisíc pôvodných spotrebiteľov Slovakia Energy musieť v súvislosti s prechodom k DPI po novom zaplatiť. Koncom septembra už aj zo strany Ministerstva hospodárstva SR zazneli prvé nápady ako prípadnú pomoc financovať. Hovorí sa hlavne o zdrojoch, ktoré má Environmentálny fond z predaja emisných povoleniek (cca. 250 mil. eur), o tarife za prevádzkovanie systému (TPS), kde je pravdepodobné, že vďaka vysokým veľkoobchodným cenám elektriny sa za rok 2021 vytvorí prebytok (cca. 150 - 250 mil. eur), ale aj o Národnom jadrovom fonde (odvody do fondu by boli na nejakú dobu pozastavené). Využite výnosov z emisných povoleniek ako možného prostriedku na zníženie cien energií tento týždeň avizovala aj Európska komisia (EK) vo svojej správe, v stredu bola predstavená v Európskom parlamente (EP). Rôzne daňové úľavy, čí už vo forme šekov, alebo inom formáte, sú taktiež kóšer za predpokladu, že skupina adresátov štátnej pomoci je jasne definovaná a časovo ohraničená. Je samozrejme pozitívne, že EK relatívne promptne určila mantinely, v ktorých by sa členské štáty pri definovaní systému pomoci mali pohybovať. Problémom je, že vytvorenie adresného systému pomoci v krátkom čase je mimoriadne náročné (doteraz sa problém energetickej chudoby riešil skôr deklaratívne) a že celkovo sa správa EK sústredí skôr na domácnosti a menšie podniky. Pritom je zrejmé, že priemernú domácnosť (povedzme s ročnou spotrebou 2 MWh) by nárast o zhruba 100 eur nemal zruinovať. Horšie je to s podnikmi, hlavne tými energeticky náročnými (Slovalco, OFZ). Je zrejmé, že pri podnikoch je poskytnutie štátnej pomoci problematickejšie, schéma pomoci môže byť neskôr napadnutá samotnou EK. Skutočne zaujímavé je však to, že EK v rámci debaty o možných zdrojoch kompenzácií tak nejako inštinktívne vychádza z predpokladu, že vysoké ceny sú dočasný fenomén, ktorý pominie spolu s ukončením vykurovacej sezóny. Nič však nenasvedčuje tomu, že budúci rok by situácia mala byť diametrálne odlišná. Prírastok nových OZE sotva vykompenzuje plánované uzavretie jadrových blokov v Nemecku a výrazná úprava existujúcej sústavy nie je možná v horizonte roka. Jediné, čo zmeniť vieme, je pristúpiť na hru Ruska a do budúcna opäť pokryť 100% dodávky plynu dlhodobými kontraktmi s Gazpromom. Alebo nevypínať atómky, kým nemáme ich plnohodnotnú náhradu. Alebo si zvyknúť, že 150 eur za MWh je "new normal ". Alebo znížiť spotrebu, alebo HDP, alebo… Hodiace sa zaškrtnite. Autor: Kristián Takáč, nezávislý analytik
-
Celá konferencia ENERGOFÓRUM® 2021 bude aj online
14.10.2021Najväčšie osobnosti slovenskej energetiky budú 21. a 22. októbra 2021 diskutovať na Táľoch v Nízkych Tatrách. Konferenciu ENERGOFÓRUM® 2021 bude možné premiérovo sledovať online. Hlavným rečníkom konferencie ENERGOFÓRUM® 2021 bude renomovaný ekonóm Ivan Mikloš. Vo svojej prednáške bude hovoriť o výzvach, príležitostiach a rizikách postcovidového ekonomického oživenia. Niekdajší minister financií sa zameria aj na budúcnosť sektoru energetiky v súvislosti s rastúcim dôrazom na zelenú ekonomiku, dekarbonizáciu a geopolitické dôsledky týchto trendov. V roku 2021 pozorujeme ekonomické oživenie, ktoré by nemala ohroziť ani tretia vlna pandémie. Ťahúňmi ekonomického boomu sú najmä vyspelé štáty. „Z krátkodobého a strednodobého hľadiska sa teda dá očakávať pomerne vysoký ekonomický rast, ktorý môže byť dokonca ešte posilnený rýchlejším nástupom inovácií, ktoré vždy sprevádzajú krízové obdobia,“ predpovedá Ivan Mikloš. Európska komisia nedávno predstavila nový balík legislatívy Fit for 55. Jeho cieľom je nasmerovať členské štáty EÚ k splneniu stanoveného cieľa, ktorým je zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) do roku 2030 až o 55 % oproti úrovni z roku 1990. Návrhy Bruselu, ktoré môžu spôsobiť revíziu viacerých energetických a klimatických právnych predpisov vrátane dopravy, vníma Mikloš ako ambiciózne. „Musíme urobiť všetko, aby sme zabránili fatálnym dôsledkom klimatických zmien, pretože ak sa nám to nepodarí, tak dôsledky a náklady budú neporovnateľné s nákladmi na odvrátenie tejto hrozby.“ Buďte doma a zároveň pri tom. Registrácia pre online účasť je otvorená Kapacita konferencie ENERGOFÓRUM® 2021 pre osobnú účasť je naplnená. Pre zvýšený dopyt pribudla aj možnosť zúčastniť sa online formou. Zakúpením online účasti získate prístup k živému vysielaniu počas obidvoch dní konferencie, záznam všetkých prednášok a diskusií vo full HD kvalite, ktorý bude dostupný po dobu 14 dní, ako aj možnosť stiahnuť si elektronické materiály z podujatia. Od legislatívnych noviniek až po aktuálne dianie na energetických trhoch Agregácia flexibility, batériové systémy, energetické spoločenstvá a samozrejme, chýbať nemôže ani vodík. V otváracom bloku sa bude diskutovať o tom, ako naštartovať inovácie v slovenskej energetike. O podpore investícií budú spolu so štátnym tajomníkom rezortu hospodárstva Karolom Galekom debatovať zástupcovia štátnych podnikov: Peter Dovhun, predseda predstavenstva Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy a predseda predstavenstva štátneho MH Manažmentu Ľuboš Lopatka. Doplní ich Radoslav Haluška, predseda predstavenstva Východoslovenskej distribučnej. Vyvrcholením prvého dňa bude diskusný blok plný expertov, zameraný na regulačné a legislatívne novinky, ktorého súčasťou bude aj vystúpenie Andreja Jurisa, predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Moderátorskej taktovky sa ujme renomovaný expert Blahoslav Němeček z EY. Druhý deň bude venovaný aktuálnym výzvam, pred ktorými stojí plynárenstvo a tepelná energetika na ceste k dekarbonizácii. Záver bude patriť téme budúcnosti obchodovaniu s elektrinou a plynom. Okrem analýzy aktuálnej situácie na energetických burzách sa účastníci dozvedia aj to, ako spustenie jadrovej elektrárne v Mochovciach ovplyvní domáci a európsky trh. O progrese v dostavbe tretieho a štvrtého bloku porozpráva Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Záštitu nad 15. ročníkom konferencie ENERGOFÓRUM® prevzalo Ministerstvo hospodárstva SR. Program podujatia a možnosti, ako sledovať konferenciu online, nájdete na www.energoforum.sk.
-
Nový odberateľ ako ťarcha? Kríza obnažila nedostatky inštitútu DPI
12.10.2021O bývalých odberateľov spoločnosti Slovakia Energy, ktorí spadli do záchrannej siete DPI, sa na trhu žiadna bitka nekoná. Štátny SPP je ochotný dodávať im plyn za regulované cenníkové ceny aj napriek tomu, že na tom prerobí, pretože plyn musí dodatočne nakúpiť na burze. Problémom je elektrina. Štát by chcel, aby dodávatelia DPI urobili to isté, ale zahraniční akcionári požadujú kompenzácie. O zákazníkov Slovakia Energy nestoja alternatívni hráči, pre ktorých by boli straty likvidačné. Rozsah prípadu firmy Slovakia Energia vyplavil viacero nedostatkov inštitútu dodávateľa poslednej inštancie (DPI). Ani Ministerstvo hospodárstva (MH) SR nepovažuje súčasné nastavenie inštitútu DPI za ideálne a chystá jeho reformu. „Chceme zmeniť fungovanie inštitútu DPI, pretože nepovažujem za správne, že dodávateľ so záväzkami odíde zo Slovenska bez toho, aby mal akýkoľvek postih. A nechá pritom "na holičkách" svojich 300-tisíc zákazníkov, o ktorých sa následne musia postarať dodávatelia poslednej inštancie. A treba priznať, že na to finančne aj nemalou sumou doplatia,” vysvetlil pre energoklub.sk štátny tajomník MH Karol Galek. K legislatívnym zmenám však príde až na budúci rok. Odchod Slovakia Energy zo slovenského trhu s dodávkami energií aktuálne skúmajú právnici MH. Ak sa preukáže, že alternatívny dodávateľ porušil platnú legislatívu, Galek spoločne s ministrom hospodárstva Richardom Sulík nevylučujú právnu dohru. Problém vidia v tom, že časť energií, ktoré mala Slovakia Energy zazmluvnenú na forwardových trhoch (údajne až 70 % objemu), chce materská Bohemia Energy použiť na vykrytie svojich potrieb v Česku. Štátny SPP preberie zákazníkov Slovakia Energy za regulované cenníkové ceny Pri dodávke plynu mal Slovakia Energy zhruba 120-tisíc zákazníkov, ktorých už v piatok (8. októbra 2021) prebral dodávateľ poslednej inštancie, Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Keďže podnik je v stopercentnom vlastníctve štátu, ministerstvu sa podarilo s vedením SPP vyrokovať, že odberateľom budú účtované štandardné regulované ceny. Minister hospodárstva Richard Sulík pripustil, že SPP v dôsledku toho vytvorí finančnú stratu, ktorá bude čiastočne kompenzovaná tým, že štátna firma poľahky získa nových zákazníkov. Situácia je zložitejšia pri dodávke elektriny. V tomto segmente mala Slovakia Energy 174-tisíc odberateľov, ktorých prebrala trojica tradičných veľkých dodávateľov (ZSE Energia, SSE a VSE) v závislosti od toho, do ktorého regionálneho distribučného územia patrí odberné miesto. Štát má v týchto firmách väčšinový podiel 51 %, ale manažérsku kontrolu majú zahraniční akcionári, ktorí si chránia svoje obchodné záujmy. Od štátu žiadajú kompenzácie za to, že musia pre bývalých odberateľom Slovakia Energy dokúpiť drahú elektrinu na burze. Odberatelia Slovakia Energy môžu byť v režime DPI po dobu 3 mesiacov. Počas tohto obdobia im je dodávaná elektrina na základe špeciálnej sadzby DPI. Vzorec na jej výpočet určuje regulátor. Sadzba pre domácnosti je zložená z mesačnej platby za odberné miesto a ceny za silovú elektrinu naviazanú na burzu, ktorá napríklad v cenníku DPI od firmy ZSE Energia predstavuje 183,9 EUR/MWh bez DPH, čo je vyše trojnásobok štandardnej regulovanej ceny. Dotknutý odberateľ sa kedykoľvek počas tohto obdobia môže rozhodnúť pre výber nového dodávateľa. Ak domácnosť po skončení režimu DPI naďalej odoberá elektrinu od dodávateľa, ktorý mu zabezpečoval DPI, dodávateľ poslednej inštancie je povinný odberateľovi elektriny refundovať rozdiel medzi cenou za DPI a cenou dohodnutou v štandardnej zmluve. Ak by dodávatelia DPI natrvalo prevzali odberné miesta Slovakia Energy za regulované ceny, podľa prepočtov MH by si to vyžiadalo dodatočné náklady pre rok 2022 na úrovni 31 miliónov eur. Sulík zároveň zdôraznil, že akékoľvek kompenzácie zo strany štátu odmieta. V prípade nezáujmu dodávateľov DPI o zákazníkov Slovakia Energy navrhuje, aby štátny SPP prebral aj odberateľov v elektrine, čo naráža na odpor troch hráčov, ktorí údajne pohrozili aj žalobami. Situáciu podľa Richarda Sulíka sťažila firma OKTE, stopercentná dcéra SEPS, ktorá podľa neho predčasne ukončila zmluvu o zúčtovaní odchýlky s firmou Slovakia Energy. „Bez varovania dovolili Slovakia Energy zrušiť dvojtýždňovú výpovednú lehotu,“ povedal minister. Ku kritike sa pridal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý tiež upozornil na neočakávané ukončenie zmluvy o zúčtovaní odchýlky medzi firmou OKTE a Slovakia Energy dňa 7. októbra 2021. Podľa ÚRSO tým bolo ukončená podnikanie spoločnosti a zákazníci boli presunutí z režimu regulovaných cien do režimu cien DPI od 9. októbra 2021. „Týmto krokom spoločnosť OKTE skomplikovala ÚRSO dôsledne a v adekvátnom časovom horizonte posudzovať žiadosť Slovakia Energy o zrušenie podnikania najmä s ohľadom na maximálne možné zmiernenie dopadov na dotknutých odberateľov,“ uviedol šéf ÚRSO Andrej Juris. Riešenie pre dodávku elektriny v režime DPI chce MH dotiahnuť tento týždeň V nátlakovom prístupe rezortu hospodárstva vidí problém aj šéf jedného z najväčších alternatívnych dodávateľov energií na Slovensku, spoločnosti Magna Energia. „Princíp DPI je správny, menej správny je prístup štátu (MH), ktorý tlačí na manažérov dodávateľov DPI, aby poskytovali dodávku za štandardné ceny,“ poznamenal pre informačný portál energoklub.sk Martin Ondko, predseda predstavenstva. „Akceptovaním takéhoto politického želania sa každý vedome stáva nedobrým hospodárom a neháji záujmy akcionárov.“ Nájsť východisko bude zložité. „Pokiaľ budú ceny kompenzované je namieste sa zamýšľať o princípoch hospodárskej súťaže na liberalizovanom trhu s energiami,“ napísal Ondko. „Pokiaľ kompenzované nebudú, možno očakávať nespokojnosť spoluakcionárov dodávateľov DPI." O zákazníkov Slovakia Energy alternatívni hráči nestoja. Straty by boli likvidačné
-
Otrasy na trhu pokračujú. Problémy majú aj obchodníci s elektrinou
6.10.2021Na riskantnú obchodnú stratégiu doplácajú na Slovensku nielen dodávatelia energií. Vlna extrémneho zdražovania na spotových trhoch sa pravdepodobne stala osudnou aj pre obchodníka s elektrinou, spoločnosť LE Trading. Viacerí dodávatelia energií na Slovensku sa v posledných týždňoch ocitli vo finančných problémoch. Pre niektorých sú dôsledky fatálne a koniec na trhu je pre nich jediným riešením. Pre iných hráčov ide o zásadnú previerku risk manažmentu a ich budúcnosť je otázna. Po tom, čo firma Slovakia Energy minulý týždeň ohlásila odchod zo slovenského trhu, sa v úzkych ocitol aj alternatívny dodávateľ CYEB, ktorý stratil spôsobilosť dodávať plyn k 30. septembru 2021. Odberateľom CYEB dočasne zabezpečí dodávku plynu dodávateľ poslednej inštancie (DPI), ktorým je podľa zákona o energetike štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Bývalí zákazníci CYEB majú podľa zákona tri mesiace, aby si vybrali nového dodávateľa. CYEB patrí k menším hráčom na trhu s dodávkou plynu. Firma sa zameriavala najmä na segment veľkoodberateľov, ktorých ročná spotreba predstavuje 50.000 kubíkov plynu. K najväčším zákazníkom patrili subjekty z automobilového priemyslu. Vo svojom portfóliu mal 599 odberných miest s kumulatívnou ročnou spotrebou na úrovni zhruba 131 GWh. Martin Ondko: V problémoch sú tí, ktorí nenakupujú systémovo Miera rizika z pohľadu dodávateľa závisí od obchodnej stratégie pri nákupe energií. „V problémoch sú tí, ktorí nenakupujú systémovo, to znamená vopred v dostatočnom predstihu,“ uviedol pre portál energoklub.sk Martin Ondko, predseda predstavenstva spoločnosti Magna Energia, ktorá patrí k alternatívnym dodávateľom a razí konzervatívny prístup. „Dopredu si zabezpečíme aspoň 90 až 95 % toho čo potrebujeme, potom časť dokupujeme a časť aj predávame. Aj toto pri súčasných cenách je nepríjemné,“ pripustil. Zvyšné objemy alternatívny hráč nakupuje na spotovom trhu. „Krátkodobý trh slúži na vyrovnávanie pozícií podľa aktuálnych predikcií spotreby a predchádzanie odchýlkam.“ Ďalší alternatívny dodávateľ, Energie 2 pracuje s tzv. back to back pozíciami a to nielen na slovenskom trhu. „Spotové trhy sa využívajú pri produktoch zákazníkov, ktorí majú záujem o postupný nákup energií, ale naša rada rada bola vždy fixovať cenu a nenechávať si otvorené pozície. Preto takýchto kontraktov máme minimum a z toho sa odvíja aj naša nákupná stratégia," uviedol pre energoklub.sk Eduard Chudovský, obchodný riaditeľ spoločnosti. Finančné problémy hlásia aj obchodníci s elektrinou Ťažkosti súvisiace a s aktuálnym vývojom neobišli ani obchodníka s elektrinou LE Trading.
-
Kritické zdražovanie energií na burze zlomilo väz prvému dodávateľovi
30.9.2021Ťaženie jedného z najdravejších alternatívnych dodávateľov energií na Slovensku sa blíži ku koncu. Spoločnosť Slovakia Energy požiadala regulátora o ukončenie podnikania v oblasti obchodu s elektrinou a zemným plynom. Aké sú dôvody? Spoločnosť Slovakia Energy končí svoje pôsobenie na slovenskom trhu s energiami. Jeden z najúspešnejších alternatívnych dodávateľov z pohľadu podielu na trhu s dodávkou energií zraniteľným odberateľom, ktorý patrí do skupiny Bohemia Energy, dnes požiadal o zrušenie povolenia na podnikanie v plynárenstve a elektroenergetike. Informoval o tom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý o návrhu Slovakia Energy rozhodne do 30 dní. Firma žiadosť o odňatie licencie zdôvodňuje cenovou reguláciou dodávky elektriny a plynu na Slovensku. „Za daného stavu nemá zmysel, aby sme investovali do ďalšieho rozvoja firmy, a preto sme sa rozhodli pristúpiť k tomuto náročnému kroku a vrátiť licenciu,” komentoval v tlačovej správe konateľ Slovakia Energy Jiří Písařík. „Maximálna hranica, ktorú si dodávatelia v tejto chvíľu môžu účtovať, už zďaleka nepokrýva náklady a nedá sa očakávať, že by sa situácia v budúcom roku zlepšila. Za aktuálnej situácie, ktorá sa deje na trhu, keď nemáme cenovú politiku vo svojich rukách, sme, bohužiaľ, nenašli spôsob, ako ďalej fungovať.“ Faktor rekordného zdražovania na burze Problémy Slovakia Energy pravdepodobne súvisia aj s kritickým navýšením cien elektriny a zemného plynu na energetickej burze. Časť alternatívnych dodávateľov totiž nenakupuje energie vopred, ale spolieha sa na nákupy na krátkodobých trhoch na poslednú chvíľu. Tento typ stratégie ešte v nedávnej minulosti vychádzal, pretože napríklad cena elektriny bola nízka alebo stagnovala. V prípade skokového zdraženia, ktoré sledujeme v posledných mesiacoch, sa môžu naopak dostať do problémov. Tradiční dodávatelia spravidla razia konzervatívnejšiu stratégiu. V kontexte aktuálnej situácie sú vo výhode, pretože elektrinu na burze nakupujú v predstihu niekoľko mesiacov, a preto sa ich kritické zdražovanie dotkne oveľa miernejšie. ÚRSO momentálne nemá ďalšie informácie o dodávateľoch, ktorí by odišli alebo plánovali odísť z trhu v dôsledku aktuálnej situácie na veľkoobchodnom trhu. „Pri regulovanom segmente trhu s elektrinou a plynom (domácnosti a malé podniky) je v SR vytvorené stabilné a predvídateľné prostredie, dodávatelia majú podľa cenových vyhlášok úradu dostatok času sa pripraviť na tieto mimoriadne cenové výkyvy pri dodávke na nasledujúci rok,” uviedol pre informačný portál energoklub.sk hovorca ÚRSO Radoslav Igaz. „Každopádne ÚRSO v tejto súvislosti situáciu na trhu pozorne monitoruje,“ doplnil Igaz. Ako rástla Slovakia Energy na Slovensku
-
Do Regulačnej rady ÚRSO sa vracia Miroslav Dudlák
29.9.2021Prezidentka vymenovala za člena Regulačnej rady pri ÚRSO Miroslava Dudláka. Staronovým členom Regulačnej rady, ktorá je kontrolným a odvolacím orgánom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), sa stane Miroslav Dudlák. Rozhodla o tom prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ho vymenovala do funkcie s účinnosťou od 1. októbra 2021. Hlava štátu si vyberala z dvojice kandidátov, o ktorých ešte v júli tohto roka rozhodli poslanci hlasovaním v Národnej rade SR. Neúspešným protikandidátom Dudláka bol Ľubomír Selc. Funkčné obdobie Miroslava Dudláka bude šesť rokov. Členom Regulačnej rady pritom Dudlák už raz bol. Po smrti jedného z členov Regulačnej rady, Jána Hijja, bol vlani v auguste vymenovaný do funkcie na návrh v NR SR, aby do júna 2021 dokončil jeho funkčné obdobie. Regulačná rada pri ÚRSO stále nie je kompletná Regulačná rada bude fungovať v päťčlennej zostave. Posledné voľné miesto v kľúčovom orgáne ÚRSO je voľné od júna 2021, kedy sa skončilo funkčné obdobie vtedajšiemu podpredsedovi Regulačnej rady Milanovi Krajčovičovi. Predsedom Regulačnej rady je dnes Ján Ďuriš. Členmi sú Juraj Doležal, Sylvia Beňová a Andrej Ochotnický, ktorý sa ujal funkcie 1. mája 2021. Troch členov Regulačnej rady vyberajú poslanci Národnej rady SR a ďalších troch navrhuje vláda. Do funkcie ich menuje prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ich zároveň odvoláva. (Nielen) plynárenský expert. Kto je Miroslav Dudlák?
-
K dohode nedošlo. Tepláreň Košice bude pokračovať v nákupe tepla z biomasy od externého dodávateľa
28.9.2021Tepláreň Košice sa snažila o odkúpenie Košickej energetickej spoločnosti, ktorá pre najväčšiu štátnu výhrevňu dodáva teplo z drevnej štiepky na základe dlhodobej zmluvy. K dohode partnerov podľa našich informácií nedošlo. Dôvodom je cena. Tepláreň Košice (TEKO) nie je vo výrobe tepla úplne sebestačná. Okrem vlastných zdrojov momentálne odoberá teplo aj od prevádzkovateľa zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, spoločnosti KOSIT (38 MWh). Ďalších zhruba 49 MWh tepla získava od Košickej energetickej spoločnosti (KES). Nové vedenie MH Manažmentu, ktoré spravuje štátne teplárne po ich reorganizácii do virtuálneho MH Teplárenského holdingu hľadalo ďalšie možnosti ako zefektívniť ich fungovanie. V investičnom hľadáčiku TEKO bola aj akvizícia spoločnosti KES, ktorou by si najväčšia tepláreň na Slovensku upevnila svoju pozíciu. KES od roku 2013 prevádzkuje tepláreň na biomasu s inštalovaným výkonom 4 MW, ktorá vyrába teplo v kombinovanom režime s elektrinou. Na výstavba kogeneračky prispela aj EÚ. Štátni manažéri si preto objednali hĺbkovú kontrolu KES u poradenskej spoločnosti PwC. Konzultanti sa zamerali na finančnú a daňovú previerku podniku, pozreli sa na prevádzkové náklady a cash-flow podniku. Súčasťou auditu bolo aj analýzu účinnosti výroby KVET z biomasy a rozbor výšky doplatku z OZE, deklarovaných a dodaných objemov elektriny. Podľa našich informácií rokovania nepokračujú
-
Za novú šéfku Združenia dodávateľov energií bola zvolená Jana Ambrošová
24.9.2021Novou predsedníčkou Združenia dodávateľov energií sa stala Jana Ambrošová, ktorá v minulosti pôsobila v spoločnostiach SPP, VSE, SEPS a Slovenské elektrárne. Vo vedení Združenia dodávateľov energií (ZDE) došlo k zmene. V stredu (21. septembra 2021) zvolila výkonná rada ZDE do funkcie predsedníčky dlhoročnú expertku v oblasti energetiky Janu Ambrošovú. Na poste nahradila Michala Hudeca, ktorý šéfoval ZDE predchádzajúcich 5 rokov, ale od septembra už spája svoje profesionálne pôsobenie s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. V medziobdobí dočasne vykonával funkciu predsedu ZDE Peter Kalman. Ambrošová sa zároveň stala predsedníčkou výkonnej rady ZDE. „ZDE si za posledné roky získalo vážnosť a stalo sa serióznym partnerom energetickým inštitúciám a účastníkom trhu. Budem rada, keď sa mi podarí udržať túto úroveň a vysokú profesionalitu pri zastávaní spoločných záujmov našich členov," poznamenala Ambrošová pre portál energoklub.sk. K zmenám došlo aj vo výkonnej rade ZDE. Okrem Ambrošovej sú členmi výkonnej rady združenia aj Martina Olejníková, Martin Kumpan, Peter Kalman a Lukáš Moravčík. Jana Ambrošová má dlhoročné skúsenosti v energetike
-
Koniec uhlia mal prísť skôr. Štátne teplárne doplácajú na emisné kvóty
22.9.2021Hoci dekarbonizačný program postupne redukuje objem spaľovaného uhlia v štátnych teplárňach, náklady na nákup emisných povoleniek v dôsledku trhových výkyvov rastú. Cenu tepla negatívne ovplyvňujú aj burzové ceny plynu. Ďalšie zefektívnenie prevádzky teplární má priniesť aj transformácia teplární do akciovej firmy MH Teplárenský holding, ktorá by mala ukončená v máji 2022. Šesť teplárenských spoločnosti vo vlastníctve štátu je od minulého roka združených vo virtuálnom holdingu. Na ich hospodárenie má nezanedbateľný vplyv okrem rastúcich burzových cien zemného plynu, ktorý je v súčasnom v palivovom mixe dominantným zdrojom, aj vývoj cien na trhu s emisnými povolenkami. „Ceny emisných povoleniek nás desia,“ priznal na tlačovej konferencii Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ spoločnosti MH manažment. „Sme presvedčení o tom, že kroky, ktoré robíme, súvisiace s úsporami nákladov, možno nedokážu úplne eliminovať tento vplyv, ale zásadným spôsobom ho zmierňujú.“ Pri nákupe emisných povoleniek musí vedenie MH Teplárenského holfingu zohľadňovať aj cash flow jednotlivých firiem. „Začíname nakupovať emisné povolenky na budúci rok. Je to capexový výdavok, ale snažíme sa mať aj také zmluvy, ktoré neznamenajú, že v okamihu, keď nakúpite povolenky ich musíte aj hneď zaplatiť,“ vysvetlil pre portál energoklub.sk Marcel Vrátný, výrobný riaditeľ v rámci štruktúry virtuálneho holdingu, podľa ktorého je prioritou využívať na tento účel vlastné finančné prostriedky. „V minulosti sme využili aj krátkodobý úver. Je to o kombinácii nástrojov, aby sme to nakúpili v čo najideálnejšom možnom čase.“ V roku 2021 počítali štátne teplárne s priemernou cenou emisných povoleniek 35 eur za tonu. Trhová realita je v súčasnosti zhruba 60 eur za tonu a vyhliadky pre rok 2022 nie sú ružové. Predikcie sa pohybujú na úrovni 110 EUR za tonu CO2. Holding chce vhodnou kombináciou nástrojov okresať jednotkovú cenu. „Pre rok 2022 uvažujeme o priemernej cena povolenky 70 eur/tonu v prípade, že budeme v tomto období zmysluplne nakupovať,“ ozrejmil Vrátný. Hoci množstvo potrebných emisných povoleniek, ktoré musia štátne teplárne nakúpiť, sa vďaka dekarbonizačným opatreniam každým rokom znižuje, náklady v dôsledku trhových pohybov paradoxne rastú. V roku 2019 museli štátne teplárne nakúpiť dokopy 925 tisíc ton emisných povoleniek, za ktoré zaplatili 19,3 milióna eur. V roku 2021 sa celkový objem emisných kvót znížil o vyše 250 tisíc ton, ale celkové náklady vzrástli o 6 miliónov eur. Jeden z nástrojov, ako znižovať potrebu nákupu kvót, je využívanie ekologických zdrojov.
-
Vysoké ceny plynu v Európe? Časť europoslancov ukazuje na Gazprom. Výzvu podpísali aj Jurzyca a Lexmann
20.9.2021Za rapídnym nárastom cien plynu na energetických burzách v Európe vidí skupina 43 europoslancov úmyselné konanie ruského Gazpromu. Európsku komisiu žiadajú o prešetrenie podozrení z porušenia pravidiel hospodárskej súťaže EÚ. Signatármi listu sú aj slovenskí europoslanci Miriam Lexmann a Eugen Jurzyca. Európske veľkoobchodné ceny zemného plynu vystrelili počas letných mesiacov do rekordných výšok. V porovnaní so začiatkom roka sa cenové hladiny viac ako zdvojnásobili. Pri analýze stavu niektorí analytici špekulujú, že jedným z dôvodov rapídne strmého nárastu cenovej úrovne môže byť aj konanie ruského plynárenského giganta, spoločnosti Gazprom. V otvorenom liste európskej komisárke pre hospodársku súťaž, Margrethe Vestagerovej a Kadri Simmonsovi, komisárovi pre energetiku, ktorý má portál energoklub.sk k dispozícii, žiada skupina 43 europoslancov o vyšetrovanie Gazpromu z možnej trhovej manipulácie. Konkrétne úmyselného spomalenia dodávok do Európy v snahe docieliť urýchlenie spustenia plynovodu Nord Stream 2, ktorý onedlho prepojí Rusko s Nemeckom po dne Baltského mora. Signatári popisujú tri dôvody, pre ktoré považujú prešetrenie za dôležité. Prvým z nich má byť neochota Gazpromu rezervovať prepravné kapacity cez plynovod Jamal-Európa, ktorý prepája ťažobné oblasti v Rusku s Nemeckom, resp. cez existujúci tranzitný systém na území Ukrajiny. Gazprom chce takto podľa nich získať lepšiu pozíciu pre spustenie plynovodu Nord Stream 2, ktorý čelí kritike viacerých európskych krajín, ale aj USA. Jeho spustenie podlieha ešte technickým skúškam aj schváleniu nemeckým regulátorom. K najhlasnejším kritikom projektu dlhodobo patrí Poľsko. Pod list sa podpísalo 14 zástupcov nášho severného suseda.
-
Prvá verzia novej regulačnej politiky ÚRSO počíta s cenovou dereguláciou
16.9.2021V procese prípravy novej regulačnej politiky od roku 2023 pracuje ÚRSO aj s témou postupnej cenovej deregulácie dodávky elektriny a plynu. Samotný spôsob realizovania deregulácie, po ktorej už roky volajú účastníci energetického trhu, je závislý od prijatia novej legislatívy pripravovanej rezortom hospodárstva. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pokračuje v príprave novej regulačnej politiky. Zmyslom strategického dokumentu je zabezpečiť predvídateľnosť a garanciu stabilného podnikateľského, ako aj investičného prostredia v oblasti energetiky. V budúcom regulačnom období, teda v rokoch 2023 až 2027, sa majú stať hlavnými piliermi politiky slovenského regulátora inovácia, konkurencieschopnosť, dekarbonizácia alebo ochrana spotrebiteľa. Výsledkom intenzívnej komunikácie úradu s účastníkmi trhu z prvej polovice roka, ktorá prebiehala na stretnutiach pracovných skupín alebo odborných konzultáciách, je takzvaný nultý variant regulačnej politiky. Ten by mal byť v najbližších mesiacoch predmetoch pripomienkovania a zapracovávania externých podnetov s tým, že výsledný návrh plánuje ÚRSO zverejniť na svojom webovom sídle najneskôr koncom novembra 2021. Hoci trh s dodávkou je na Slovensku liberalizovaný, regulácii ÚRSO naďalej podliehajú dodávky elektriny a zemného plynu pre zraniteľných odberateľov, domácnosti a malé podniky. Úlohou úradu je stanoviť v rámci cenových konaní maximálne ceny. Každý dodávateľ by však mal mať vo svojich nákladoch zabezpečenú úhradu spojenú s nákupom komodity na burze, ako aj náklady na zabezpečenie dodávky a primeraný zisk. Nultý variant regulačnej politiky ÚRSO, ktorý má energoklub.sk k dispozícii, pracuje aj s problematikou cenovej deregulácie dodávky elektriny a plynu pre zraniteľných odberateľov. Aj vzhľadom k tomu, že na Slovensko boli (a sú) ceny energií politicky citlivou témou, doposiaľ žiadna vláda sa neodhodlala túto tému uchopiť a pretaviť ju aj do praxe. Toto by sa ale malo zmeniť, pretože zimný energetický balíček EÚ predpokladá postupnú dereguláciu cien dodávky energií, ktorá by sa mala už onedlho pretaviť aj do primárnej energetickej legislatívy na Slovensku. Konkrétne sa jedná o novelu zákona o regulácii a zákona o energetike, ktorého paragrafové znenie pripravuje Ministerstvo hospodárstva (MH) a do MPK sa dostane v septembri. V závislosti od výsledného znenia zákonov je ÚRSO pripravený na postupnú dereguláciu cien dodávky energií, čo zohľadňuje aj návrh regulačnej politiky.
-
Rekonštrukcia uzla Bystričany ide do finále. Aké investície plánuje SEPS?
9.9.2021Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má v pláne viacero investičných zámerov. Kľúčovým je prebiehajúca komplexná rekonštrukcia uzlovej oblasti Bystričany. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) má do roku 2032 ambíciu prevádzkovať všetky elektrické stanice v režime diaľkového riadenia. Pri rozvoji sústavy v najbližšej dekáde sa bude spoločnosť zameriavať na rozvoj 400 kilovoltových (kV) vedení. Postupný a riadený útlm prenosových vedení na napäťovej úrovni 220 kV však predstavuje finančne a technologicky náročný proces. Spoločnosť SEPS preto musí v najbližších rokoch v nevyhnutnom rozsahu vykonať viacero čiastočných rekonštrukcií svojich zariadení, ktorých cieľom je zabezpečiť ich prevádzkyschopnosť minimálne do roku 2025. Rozvoj infraštruktúry môže ovplyvniť aj útlm globálnej ekonomiky v dôsledku pandémie. Prípadné nižšie tržby a zisk SEPS sa môže odzrkadliť vo výške plánovaných investícií. Kľúčovou investíciou je rekonštrukcia uzlovej oblasti Bystričany. Aj tu sa do roku 2025 sa majú všetky rozvody na úrovni 220 kV nahradiť novými 400 kV vedeniami. Súčasťou investície je tiež komplexné prebudovanie stanice, na ktoré čerpá SEPS príspevok z medzinárodného fondu BIDSF, ktorý pre Slovensko vytvorila Európska komisia v súvislosti s predčasným ukončením prevádzky atómovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.
-
Bývalý šéf Združenia dodávateľov energií Michal Hudec pôsobí na ÚRSO
7.9.2021Michal Hudec už nie je predsedom Združenia dodávateľov energií. Od septembra pracuje na ÚRSO ako riaditeľ odboru organizácie trhu a regulačnej politiky. Na pozícii predsedu Združenia dodávateľov energií (ZDE) pôsobil Michal Hudec od roku 2016. Od septembra 2021 sa jeho profesionálne pôsobenie spája už s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). „Na ÚRSO pracuje na pozícii riaditeľa odboru organizácie trhu a regulačnej politiky,“ potvrdil pre portál energoklub.sk hovorca ÚRSO Radoslav Igaz. Funkciu predsedu ZDE podľa našich informácií dočasne prebral Peter Kalman, predseda predstavenstva alternatívneho dodávateľa, spoločnosti Greenlogy a konateľ TWINLOGY. Bývalý predseda ZDE nedávno poskytol pre energoklub.sk bilančný rozhovor. Michal Hudec sa rozhovoril aj o uvažovanom spôsobe cenovej deregulácie. „Naša predstava, ktorú sme ponúkli aj MH SR, vychádza z tzv. nemeckého modelu. Ten v praxi znamená deregulované prostredie, v ktorom ale existuje akýsi „záchranný“ regulovaný produkt. Súčasne je ale tento regulovaný produkt najdrahším,“ vysvetlil. „Znie to na prvý pohľad možno hrozivo, má to však svoju logiku. Nemecký model predpokladá, že domácnosť bude aktívne hľadať najvyhovujúcejší produkt v neregulovanom prostredí, v ktorom si dodávatelia konkurujú.Michal Hudec bol päť rokov (2016 - 2021) predsedom ZDE. Od roku 2010 bol vydavateľom odborného online spravodajského portálu energia.sk až do roku 2017, kedy svoj podiel vo firme odpredal. V období 2011 - 2013 vykonával funkciu NCP - národného kontaktného bodu pre výskumné a vývojové projekty 7. rámcového programu EÚ (FP7) v téme "energetika". V rokoch 2011 – 2016 zároveň pôsobil v dozornej rade inovatívnej spoločnosti GA Drilling, ktorá sa orientuje na výskum a vývoj bezkontaktných technológií pre ultrahlboké vŕtanie. Michal Hudec v minulosti viackrát vystúpil na konferencii ENERGOFÓRUM®. Naposledy v roku 2019, kedy moderoval blok, ktorý bol venovaný zmenám v obchodovaní s komoditami. Ex-šéf ZDE mal vystúpiť aj na 15. ročníku konferencie. Napokon ho nahradí zástupca ZDE.
-
Nová vyhláška ÚRSO: Aké zmeny čakajú elektroenergetiku na jeseň ?
2.9.2021Nižšie platby za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny, zmena výpočtu povolených výnosov za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny, ale aj nové sadzby pre odberné miesta s nabíjačkou pre elektromobily alebo IMS. Regulátor pripravuje novelu vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenenergetike. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) plánuje opäť novelizovať vyhlášku č. 18/2017 Z.z. o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorá prinesie viacero zmien. V hľadáčiku ÚRSO je úprava súčasného spôsobu platby za prístup do distribučnej sústavy znížením zo súčasných 30 % na 10 % hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity. Opodstatnenosť tzv. G-komponentu a jeho doterajšia výška je dlhodobým predmetom kritiky výrobcov elektriny. Stanovenie jednotného spôsobu výpočtu by malo viesť k znižovaniu investičných, ako aj prevádzkových nákladov u vlastníkov elektrární. Ušetrené finančné prostriedky môžu v prípade prolongácie využiť producenti zelenej elektriny na pokrytie prevádzkových potrieb svojich zariadení. Zmena sa v praxi dotkne 780 výrobcov elektriny Účinnosť vyhlášky ÚRSO, ktorá by po skončení predbežného pripomienkového konania (PPK) mala byť predložená do medzirezortného pripomienkového konania (MPK), sa navrhuje od 1. novembra 2021. Zmeny ukotvené vo vyhláške sa prejavia v cenách elektriny v roku 2022. Ako chce vyhláška zmeniť spôsob spoplatnenia výrobcov elektriny? Úrad navrhuje prechod z platieb za prístup na platby tarify za straty pri distribúcii za dodanú elektrinu do distribučnej sústavy (alebo MDS) podľa cenového rozhodnutia ÚRSO.Pri odbere elektriny z distribučnej sústavy sa výrobcom s výnimkou prečerpávacích vodných elektrární má podľa návrhu účtovať mesačná platba za jedno odovzdávacie miesto podľa pripojenia do napäťovej úrovne. V prípade VVN vo výške 100 eur mesačne, VN 10 eur mesačne a NN vo výške 1 euro na jedno odovzdávacie miesto každý mesiac. Výnimka bude platiť pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie slúži iba na poskytovanie podporných služieb pre spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny. Výnimka sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa hydroelektrárne s celkovým inštalovaným výkonom maximálne do 5 MW.
-
Ivan Mikloš: Fatálne dôsledky zmeny klímy musíme zastaviť za každú cenu
26.8.2021K plánu Bruselu pre zelenú transformáciu, ktorý navrhuje zníženie emisií do roku 2030 o 55 %, sa musia pridať aj krajiny mimo EÚ. Podľa ekonóma Ivana Mikloša to nebude jednoduché ani lacné, ale všetky ostatné alternatívy sú horšie aj drahšie. Ani tretia vlna pandémie by nemala ohroziť aktuálne oživenie svetovej ekonomiky. Podľa ekonóma Ivana Mikloša sú vyspelé štáty, ktoré sú dnes ťahúňmi ekonomického boomu, v zásade preočkované, takže by ich plošné lockdowny nemali ohroziť. „Chudobné krajiny si ich zase nemôžu dovoliť, takže tam sa pandémia bude riešiť premorením v kombinácii s pokračujúcim očkovaním. Z krátkodobého a strednodobého hľadiska sa teda dá očakávať pomerne vysoký ekonomický rast, ktorý môže byť dokonca ešte viac posilnený aj rýchlejším nástupom inovácií, ktoré vždy sprevádzajú krízové obdobia,“ poznamenal pre energoklub.sk. Pri dlhodobom výhľade je Mikloš už zdržanlivejší. Trend posledných rokov, kedy dlhy rastú rýchlejšie ako ekonomika, a kedy hlavným stimulom rastu je expanzívna rozpočtová, ale najmä menová politika, je podľa neho z dlhodobejšieho hľadiska neudržateľný. „A hlavným problémom je, že nikto presne nevie, kde je hranica medzi tým strednodobým optimistickým a dlhodobým pesimistickým scenárom,“ zdôraznil ex-minister financií SR. Európska komisia nedávno predstavila nový balík legislatívy Fit for 55. Jeho cieľom je nasmerovať členské štáty EÚ k splneniu stanoveného cieľa, ktorým je zníženia emisií oxidu uhličitého (CO2) do roku 2030 až o 55 % oproti úrovni z roku 1990. Na návrhy Bruselu, ktoré môžu spôsobiť revíziu viacerých energetických a klimatických právnych predpisov vrátane dopravy, sa Mikloš pozerá s pochopením. „Musíme urobiť všetko, aby sme zabránili fatálnym dôsledkom klimatických zmien, pretože ak sa nám to nepodarí, tak dôsledky a náklady budú neporovnateľné s nákladmi na odvrátenie tejto hrozby,“ vysvetlil pre energoklub.sk Mikloš. Ivan Mikloš vystúpi ako hlavný rečník jesennej konferencie ENERGOFÓRUM®, ktorá sa uskutoční v dňoch 21. a 22. októbra 2021. Vo svojej prednáške sa počas otváracieho dňa zameria na výzvy, príležitosti a riziká postcovidového ekonomického oživenia. „Otázka samozrejme je, ako zabezpečiť, aby si rovnako, alebo aspoň porovnateľne ambiciózne plány a záväzky dali aj iné krajiny mimo EÚ. Nebude to ľahké a nebude to ani lacné, všetky alternatívy sú však ešte horšie a v konečnom dôsledku aj drahšie. Hlavným problémom bude, že neekologický dovoz do EÚ vie EÚ eliminovať cez ekologické clá a dane, nevie to však urobiť pri výrobe a obchode mimo EÚ. Na to budú potrebné globálne pravidlá, ktorých vymožiteľnosť môže byť problematická,“ skonštatoval Mikloš pre portál energoklub.sk. Balík 15 legislatívnych návrhov bude predmetom intenzívnej diskusie členských štátov v Rade EÚ aj na pôde Európskeho parlamentu. S dekarbonizačnými plánmi Bruselu sa bude musieť vyrovnať priemysel vrátane energetiky. „Pre všetky energetické firmy bude platiť, že buď sa s novými pravidlami a výzvami vyrovnajú, alebo neprežijú v dnešnej vlastníckej a organizačnej štruktúre,“ uzavrel ekonóm a bývalý podpredseda vlády a minister financií SR.
-
Michal Hudec: Regulácia obchodných podmienok pri dodávke energií je zásahom do práva na podnikanie
24.8.2021Hoci štát drží ceny elektriny a plynu v určitých mantineloch, odberateľovi neumožňuje podieľať sa na dlhodobých výhodách individuálnejšieho zmluvného vzťahu s dodávateľom, tvrdí vo veľkom rozhovore pre energoklub.sk Michal Hudec. S predsedom Združenia dodávateľov energií (ZDE) sme sa rozprávali o spôsobe, akým by sa malo pristúpiť k cenovej deregulácii, ale aj o dôsledkoch pandémie a prebiehajúcej transformácii dodávateľov energií na poskytovateľov služieb. Nedávno uplynulo už 5 rokov, odkedy pôsobíte v ZDE. Na úvod by som sa spýtal tak všeobecne: podarilo sa vám naplniť ambície, s ktorými ste v tom čase nastupovali do funkcie predsedu združenia? Spolupráca vznikla z iniciatívy vtedajšej výkonnej rady ZDE, ktorej členovia mi ponúkli pracovnú pozíciu. Hľadali niekoho, kto by sa organizácii dokázal venovať profesne na plný úväzok a súčasne by nebol zaťažený tým, že by pôsobil u niektorého konkrétneho dodávateľa. Túto ponuku som prijal s tým, že hlavnou ambíciou bolo činnosť združenia sprofesionálniť. I keď si myslím, že sa mi to podarilo, túto otázku by ste však mali klásť viac jednotlivým členom združenia než mne. Ich spokojnosť alebo nespokojnosť s mojimi výsledkami má väčšiu výpovednú hodnotu než moje sebahodnotenie. Aktivity ZDE začali byť po vašom príchode mediálne viditeľnejšie. Ako sa tvorila agenda združenia? Je fér povedať, že na pôde združenia sa iniciovalo a vytvorilo veľa dobrých vecí počas celého obdobia, teda od jeho vzniku v roku 2010. Napríklad pred tým, než som v organizácii začal pôsobiť, sa združenie zameriavalo na témy, ktoré sa bezprostredne týkali otvárania trhu s dodávkou elektriny a plynu. Táto etapa bola o nastavovaní pravidiel, ktoré fungujú na pozadí. Preto je prirodzené, že výsledky práce neboli až tak mediálne viditeľné. Zákazníka nezaujíma, ako prebieha trebárs zúčtovanie odchýlok alebo na akej technickej špecifikácii sa realizuje dátová výmena medzi dodávateľmi a prevádzkovateľmi distribučných sústav. Po mojom príchode sa začala viac komunikovať téma regulácie. Aj v ostatnom období máme pomerne živú diskusiu s regulátorom či ministerstvom o deregulácii dodávky, nastavení nového regulačného obdobia. Rovnako sa aktívne zapájame pripomienkami do procesu prípravy transpozície štvrtého energetického balíka. V neposlednom rade treba dodať, že vyššie miera verejnej komunikácie priamo súvisí aj s vôľou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví či Ministerstva hospodárstva SR viac komunikovať so samotnými účastníkmi trhu. V porovnaní s minulosťou sa obe inštitúcie významnejšie otvorili dialógu – túto zmenu vidieť najmä od času, kedy sa štátnym tajomníkom MH SR stal Karol Galek a odkedy sa predsedom ÚRSO stal Andrej Juris. Väčšia mediálna viditeľnosť združenia nie je iba moja zásluha, vplyv tam majú nepochybne aj externé priaznivé okolnosti. Vaša členská základňa nie je homogénna. Členmi ZDE sú trebárs plne štátny SPP, ale aj progresívny súkromný dodávateľ Magna Energia. Medzi pridruženými členmi máte dve dominantné regionálne energetiky (SSE, VSE) a súčasne celý rad ich menších konkurentov. Ako náročné je nájsť v takejto skupine kompromis? Bez ohľadu na to, že si jednotliví dodávatelia na trhu konkurujú, všetci sa musia riadiť rovnakými pravidlami. Záujem združenia je tieto spoločné pravidlá vylepšovať, čo je akýmsi prirodzeným záujmom všetkých členov, bez ohľadu na ich veľkosť či vlastnícku štruktúru. ZDE sa začiatkom roku 2017 dostalo do širšieho povedomia vďaka „ističovej“ afére, ktorú vyvolala nová vyhláška ÚRSO, ktorá sa u väčšiny odberateľov prejavila v skokovom náraste nákladov za distribúciu elektriny. Nasledovalo trhanie faktúr, neskôr retroaktívna zmena legislatívy. Ako spätne vnímate éru, keď vás expremiér Robert Fico označil za „samozvaný zväz“? Zo strany vtedajšieho predsedu vlády šlo o veľmi nešťastnú a najmä odborne nezvládnutú komunikáciu. Dodávateľ je v celom reťazci ten, kto v prospech ďalších účastníkov trhu inkasuje platby za služby spojené s dodávkou. My sme boli terčom kritiky premiéra, problém bol ale s tarifami distribučných spoločností. Našu organizáciu to však na konci dňa posunulo do role váženejšieho partnera v diskusii s ministerstvom hospodárstva pod vedením vtedajšieho ministra Petra Žigu. Vtedajší predseda regulačného úradu má na to asi iný názor, ale v našom prípade zafungovalo, že aj negatívna reklama je reklama. Áno, Jozefa Holjenčíka potom nahradil vo funkcii šéfa ÚRSO Ľubomír Jahnátek. Bola to zmena k lepšiemu? Bývalý predseda ÚRSO Jozef Holjenčík skončil, lebo nedokázal svoje rozhodnutie vhodne a včasne komunikovať. Presúvanie výnosov do fixnej zložky ceny distribúcie elektriny v princípe nebolo zlé rozhodnutie, do budúcnosti sa mu aj tak nevyhneme. Kameňom úrazu však bola podcenená, resp. úplne odignorovaná komunikácia. Ľubomíra Jahnátka ako predsedu regulačného úradu stvorilo de facto ono trhanie faktúr v priamom prenose. A tu sa dá povedať asi len toľko, že aký impulz – taký predseda... Voči štýlu práce Jozefa Holjenčíka sme ako združenie mali viac razy výhrady a komunikovali sme ich aj otvorene. Ľubomír Jahnátek však neurobil počas svojho pôsobenia v úrade de facto nič, úrad začal pod jeho vedením stagnovať a z hľadiska odbornej diskusie sa ako keby úplne uzavrel pred svetom. Po ističovej afére napríklad vtedajší minister Peter Žiga a jeho štátny tajomník Vojtech Ferencz pochopili dôležitosť a nezastupiteľnosť komunikácie. Ľubomír Jahnátek bol však iný príbeh. Pri akej príležitosti ste ako ZDE pocítili zlepšenie dialógu s rezortom hospodárstva? Napríklad novela zákona o OZE a VÚ KVET (309/2009), ktorou sa prekopalo nastavenie princípov podpory výroby zelenej elektriny na Slovensku. Na základe legislatívnych úprav prestali byť povinnými výkupcami regionálne distribučné sústavy, doplatok a príplatok sa naviazali na vývoj spotovej ceny elektriny, dodávatelia dostali šancu v aukcii sa uchádzať o vykonávanie činnosti výkupu a tak podobne. Novela priniesla celkovo veľa zmien. Ministerstvo hospodárstva o daných zmenách intenzívne diskutovalo so zástupcami trhu, vrátane nás. Do zákona boli zapracované viaceré pripomienky, vrátane tých našich. Síce budem špekulovať, ale myslím si, že keby nebolo „trhania faktúr“, komunikácia aj o zmene systému podpory OZE a KVET by nebola taká živá a možnosť zapojiť sa by bola iba formou štandardného medzirezortného pripomienkovania. Pritom vieme, že v MPK je priestor už iba na doladenie návrhu, nie na jeho zásadnú reformuláciu. Ako sa zmenil dialóg s ministerstvom a regulátorom po posledných parlamentných voľbách? V súčasnosti je úroveň komunikácie zo strany MH SR a ÚRSO absolútne bezprecedentná. Myslím, že to nie je iba náš názor, ale asi budú súhlasiť aj kolegovia z iných združení či firiem, ktoré vykonávajú iné činnosti než dodávka energií. Objavujú sa však už i kritické hlasy, že dnes existuje viac diskusií než reálnych výstupov. Netreba ale zabúdať, že za predošlých vyše 10 rokov regulátor ani ministerstvo s trhom príliš nediskutovali a preto niektoré predpisy dodnes vyzerajú, ako vyzerajú. Ak chceme do budúcna deformácie odstraňovať, treba sa posadiť za jeden stôl a vecne sa o nich porozprávať. Ak diskusia tento účel plní, nech je kľudne dlhšia a detailnejšia. Ak sa pozrieme na témy z aktuálnych diskusií, za problém označujete napríklad zamýšľaný spôsob deregulácie. Ako je podľa vás vhodné pristúpiť k deregulácii? Naša predstava, ktorú sme ponúkli aj MH SR, vychádza z tzv. nemeckého modelu. Ten v praxi znamená deregulované prostredie, v ktorom ale existuje akýsi „záchranný“ regulovaný produkt. Súčasne je ale tento regulovaný produkt najdrahším. Znie to na prvý pohľad možno hrozivo, má to však svoju logiku. Nemecký model predpokladá, že domácnosť bude aktívne hľadať najvyhovujúcejší produkt v neregulovanom prostredí, v ktorom si dodávatelia konkurujú. Predstavme si to analogicky s trhom s mobilnými operátormi – aj na Slovensku existuje široká ponuka balíkov a každý, kto si aktívne vyberá pre seba najlepší produkt, spravidla dostane nízku cenu a bohatý balík služieb. Tak i na trhu s dodávkou elektriny i plynu – malo by platiť, že kto sa bude aktívne zaujímať o svoj účet za energie, bude mať nižšiu cenu vygenerovanú trhom. Spomínaný regulovaný produkt, ktorý je najdrahším, je určený pre dve skupiny odberateľov. Prvá z nich sú tzv. neaktívni odberatelia, ktorým tečie elektrina do zásuviek a oni sú spokojní, bez záujmu akokoľvek riešiť obchodné parametre dodávky, vrátane ceny. Do druhej skupiny by patrili problematickí odberatelia so zlou platobnou disciplínou z minulosti, resp. spotrebitelia so všeobecne nízkym kreditným skóre. Na ich strane existuje nejaká prekážka, pre ktorú si nedokážu nájsť produkt na trhovej báze. Zhodneme sa však na tom, že dodávku elektriny by mal mať zabezpečený každý odberateľ v domácnosti, aj ten problematický. Ak si teda nedokáže elektrinu zazmluvniť komerčne, má existovať regulovaný produkt, ktorý však v cene zohľadní aj riziko, ktoré pre dodávateľa predstavuje napríklad zákazník so zlou platobnou disciplínou. Kto by sa v praxi stal poskytovateľom štandardného regulovaného produktu, ktorý popisujete? S ministerstvom sme o tom mali pomerne živú diskusiu. Uvidíme, v akej podobe sa objaví návrh legislatívy v pripomienkovom konaní, ale zástupcovia štátu vnímajú regulovaný produkt skôr ako povinnosť dodávateľov s portfóliom väčším než 200 tis. odberateľov. Názor združenia je, že nemá ísť o povinnosť – vychádzame z toho, že ak bude regulovaný produkt ukotvený na ekonomických parametroch, bude ho poskytovať zrejme každý z dodávateľov „automaticky“, lebo i toto bude v takom prípade relevantná obchodná príležitosť. Od volieb uplynul už takmer rok a pol. Kedy by sa deregulácia podľa vás mohla stať realitou? Nechcem špekulovať, odpoveď na túto otázku dá budúca nová legislatíva. Doplním však, že aktuálne máme jedinečnú šancu deregulovať trh reálne, nie iba formálne. Štát by sa nemal báť uchopiť ju komplexne, deregulácia je aj v prospech samotných odberateľov energií v domácnostiach. Pripomeňme si vplyv deregulácie na banky, telekomunikačný sektor, doručovacie služby a tak podobne. Šéf alternatívneho dodávateľa Magna Energia Martin Ondko na vlaňajšej online diskusii ENERGOFÓRUM® povedal, že pre dodávateľov je oveľa väčším problémom vecná regulácia. Má pravdu? Cenová regulácia je kostrbatá, ale dá sa s ňou žiť. Regulácia všeobecných obchodných podmienok (VOP) je už ale neprimeraným zásahom do práva na podnikanie. Pri súčasnom nastavení hospodársku súťaž v segmente domácností nerozvinieme. Dodávatelia sa nemajú reálne čím od seba navzájom odlíšiť. Čiže áno, dá sa iba súhlasiť. Figurujú regulované obchodné podmienky aj v debate o štandardnom regulovanom produkte? Diskusia sa zatiaľ uberá tým smerom, že dodávka za regulovanú cenu by mala podliehať regulovaným obchodným podmienkam, prípadne zadefinovaným princípom a obchodným praktikám, ktorým by sa musel dodávateľ prispôsobiť. My by sme regulovaný produkt najradšej videli bez povinnosti nechávať si schvaľovať obchodné podmienky. Počkajme si ale na finálne znenie návrhu zákona. V uplynulých rokoch odišlo z trhu viacero dodávateľov, niektorí z nich predali odberateľské portfólio väčším hráčom. Bude tento „exodus“ pokračovať alebo sa situácia stabilizovala? V minulosti tieto odchody z trhu súviseli primárne so snahami podnikať v regulovaných segmentoch odberateľov, sekundárne ich spôsobil neodhadnutý risk-manažment, najmä pokiaľ ide o veľkoobchodné aktivity. Budúca nová legislatíva prináša nádej, že sa hospodárska súťaž môže naštartovať i tam, kde dnes stagnuje. Ak sa to podarí, nepredpokladám, že by ďalší dodávatelia mali z trhu odchádzať, skôr naopak. Úplne iný než legislatívny faktor či neúmerné riskovanie je však aktuálna pandémia ochorenia COVID-19. V prvých dvoch vlnách štát aplikoval opatrenia na ochranu zdravia, ktoré ale na druhej strane znamenali zásadné utlmenie hospodárskeho života – mám na mysli najmä maloobchodný segment. Aktuálne máme predo dvermi tretiu vlnu, infekčnejšie mutácie a neochotu významnej časti populácie nechať sa zaočkovať. Uvidíme, aké opatrenia prídu, ako dlho budú trvať a najmä či to prežijú najmä malé firmy, či sa nezvýši nezamestnanosť, či toto všetko nevyvolá sekundárne hospodársku stagnáciu alebo rovno prepad ekonomiky. Ak by sa takéto pesimistické očakávania naplnili, nielenže poklesne spotreba energií, ale zásadne sa zhorší platobná disciplína odberateľov. Nesúlad splatností od odberateľov k dodávateľom, ktorí sú viazaní splatnosťami voči ďalším účastníkom trhu, môže do celého energetického reťazca vniesť krízu likvidity. A vtedy dodávatelia, ale možno nielen dodávatelia, môžu začať z trhu odchádzať. Ako vo všeobecnosti pandémia doteraz ovplyvnila platobnú disciplínu odberateľov? Počas prvej, ale najmä počas druhej vlny pandémie sme od svojich zákazníkov vnímali, že opatrenia hlavného hygienika im nepriaznivo ovplyvnili podnikanie. Šlo najmä o tie firmy, ktoré podnikajú v priamo dotknutých odvetviach, medzi nimi najmä gastro či cestovný ruch, v závere druhej vlny i nepotravinársky maloobchod. Samozrejme, že žiaden dodávateľ elektriny či plynu nemá záujem prísť o svojho odberateľa. Dodávatelia sa teda snažili vychádzať klientom v ústrety, a to najmä individuálnymi dohodami o splátkových kalendároch, znížením zálohových platieb (v niektorých prípadoch dokonca až na nulu v komoditnej časti koncovej ceny), predĺžením či odložením splatností a tak podobne. Malo to však jednu podmienku – zhovievavejší prístup sa aplikoval len voči odberateľom, ktorí v minulosti, teda v akýchsi „dobrých časoch“, nevykazovali známky špekulatívneho správania alebo problémovú platobnú disciplínu. Tu by som chcel vyzdvihnúť a oceniť prístup Ministerstva hospodárstva SR, ktoré sa rozhodlo nezasahovať do individuálnych obchodných vzťahov. To dodávateľom umožnilo na jednej strane pomôcť v neľahkej situácii tým odberateľom, ktorí zhovievavejšie podmienky reálne potrebovali, na druhej strane tu stále existovala efektívna sankcia formou prerušenia distribúcie elektriny alebo plynu ako ochrana pred špekulatívnym správaním sa tých odberateľov, ktorí aj mimo pandémie notoricky vykazovali zlú platobnú disciplínu. A taktiež treba vyzdvihnúť i miernejší prístup zo strany prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav voči dodávateľom, ktorí mali významnejšiu časť portfólia v meškaní s úhradami. Celkovo si myslím, že účastníci trhu dokázali spoločne nájsť model, ako nevnášať krízu likvidity do energetického reťazca. Ak si môžem dovoliť špekulovať, tak tento model považujem za oveľa efektívnejší, než čo by bolo bývalo nastalo, ak by sa do štandardných komerčných vzťahov začal aktívne vkladať štát. Dlhodobo kritizujete finančné toky na trhu s energiami, najmä prenášanie kreditných rizík medzi účastníkmi trhu energiami, kde podľa ZDE dlhodobo ťahajú za kratší koniec dodávatelia. Bežný odberateľ však len ťažko môže vidieť do spleti transakcií medzi účastníkmi trhu. Prečo podľa vás nie je oprávnený argument, že dodávateľ by mal z princípu znášať všetky riziká? Podľa akého princípu by mal? Odberateľ elektriny je nielen klientom dodávateľa, ale aj zákazníkom distribučnej spoločnosti, zúčtovateľa podpory za OZE a KVET či prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Odberateľ nech si nesie svoje riziko a ďalší účastníci trhu zasa to svoje. Že sa prenášanie rizika takmer výlučne na dodávateľa reálne deje a že ide o neprimeranosť súťažných podmienok na trhu v zmysle legislatívy o ochrane hospodárskej súťaže, toto netvrdíme už len my, ale v tomto nám dal za pravdu pred istým časom aj Protimonopolný úrad SR. Nedá sa povedať, že by prirodzene monopolné spoločnosti na trhu zneužívali svoje dominantné postavenie. Ale dá sa povedať, že legislatívne pravidlá nie sú nastavené voči všetkým účastníkom trhu férovo. A tu je priestor na zlepšenie.
-
Pozvánka: Česko-slovenské energetické fórum
24.8.2021(PR správa) 13. – 14. októbra 2021 sa v Bratislave opäť stretnú špičky energetiky z Česka a Slovenska. Počas dvoch dní sa stretne na pódiu až tridsať rečníkov z rôznych oblastí energetiky, ktorí budú diskutovať v rámci štyroch blokov. Diskusiu odštartujeme popoludní 13. 10. a budeme hovoriť napríklad o tom, ako si namixujeme energetický mix, aké sú možnosti využitia nových technológií, ako môže pomôcť rozvinúť energetiku Modernizačný fond, čo znamená pre ČR koniec spaľovania uhlia alebo ako ovplyvní energetiku spustenie JE Mochovce (a dočkáme sa vôbec spustenia v roku 2022?). Českom aj Slovenskom aktuálne rezonuje téma nového energetického zákona a najmä na Slovensku aj téma nového regulačného obdobia. Legislatíva nás preto neminie ani tento rok a bude sa o nej hovoriť hlavne v druhom bloku konferencie. Zástupcovia regulačných úradov, ministerstiev a súkromnej sféry si tak budú môcť v priamom prenose vymeniť svoje skúsenosti a postoje k tejto problematike. Aké sú vízie uvádzania tzv. novej energetiky do praxe? Sú na ňu prevádzkovatelia distribučných a prenosových sietí pripravení? A aké vlastne budú nové obchodné modely? Na tieto a ďalšie otázky budú odpovedať spíkri tretieho bloku. Aktuálne, v roku 2021, prebieha transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/944 z 5. 6. 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Do popredia debaty sa tak dostanú tzv. aktívni zákazníci, funkcia agregácie, rola nezávislého agregátora, inteligentné meracie systémy... V neposlednom rade budeme diskutovať aj o európskom jednotnom trhu s elektrinou. Vytvorenie jednotného európskeho vnútorného trhu so silovou elektrinou (IEM, Internal Electricity Market) je už od počiatku hlavným pilierom Energetickej únie, preto bude zaujímavé dozvedieť sa o novinkách z hlavných projektov, ktoré sa v tejto oblasti týkajú Česka a Slovenska. Konkrétne budeme diskutovať o tom, ako to vyzerá s cezhraničnými prenosovými kapacitami v projekte CORE FB MC a či môžeme očakávať spustenie Flow base metódy výpočtu kapacít, alebo či môžeme čakať zapojenie Slovenska do XBIDu podľa anonsovaného termínu, a samozrejme aký vplyv na trh malo úspešné spustenie projektu Coupling medzi DE-AT-PL-4MMC. Rečníci oboch štátov budú diskutovať aj o vývoji integrácie vnútrodenného trhu s regulačnou energiou z pohľadu ČR alebo o kapacitnom mechanizme v Poľsku a možnosti cezhraničnej účasti. Česko-slovenské energetické fórum nie je len taký obyčajný event! Keď skončí odborná diskusia prvého dňa, presunieme sa do priestorov Vodárenského múzea, kde nás čaká neformálny networking a dúfame, že spolu konečne oslávime koniec takmer dvoch rokov vyplnených onlinom! Informačný portál ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Bratislavu bude vykurovať aj teplo zo spaľovne. V minimálnych objemoch
20.8.2021Od budúcej vykurovacej sezóny bude mestská spoločnosť OLO dodávať časť tepla z bratislavskej spaľovne spoločnosti Bratislavská teplárenská. Ďalšiemu navýšeniu objemu dodávok bráni zmluva medzi štátnou teplárňou a firmou PPC Energy. V súčasnosti fungujú na Slovensku dve spaľovne, v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú schopné energeticky zhodnocovať odpady. Bratislavská prevádzka spoločnosti OLO vo Vlčom hrdle na rozdiel od košickej spaľovne, ktorej vlastníkom je firma KOSIT, nevyužíva teplo vznikajúce ako vedľajší produkt výroby elektriny. Toto sa zmení od jesene 2022, kedy začne časť tepla odoberať štátna Bratislavská teplárenská (BAT) patriaca do skupiny MH Teplárenský holding. Zatiaľ iba zanedbateľné množstvo tepla Spoločnosti OLO a virtuálny MH Teplárenský holding sa dohodli na minimálnom ročnom garantovanom objeme dodávok na úrovni 23 GWh. Vo štvrtok (19. augusta 2021) na tlačovej konferencii o tom informovali generálny riaditeľ skupiny MH Teplárenský holding Ľuboš Lopatka a primátor Bratislavy, Matúš Vallo. „Prepojenie OLO na BAT je absolútne nevyhnutné, ak chceme hovoriť o ekologickom spracovaní odpadov. Aktuálne už nič nestojí v ceste technickej realizácii projektu a teplo z energetického zhodnotenia odpadov bude čoskoro dodávané Bratislavčanom,“ povedal Vallo. Napojenie sa na kogeneračný zdroj s inštalovaným výkonom 10 MW je reálne už na jeseň budúceho roka, najneskôr však v novembri 2022. Ďalšie zvýšenie odberu tepla z OLO limituje existujúca zmluva spoločnosťami BAT a PPC Energy, ktorá patrí do skupiny Veolia. Platnosť zmluvy vyprší 1. januára 2032. Vedenie BAT sa usiluje dohodnúť so spoločnosťou PPC Energy nižšie cenu za dodávku tepla, resp. zníženie objemu povinného odberu. Od dosiahnutia čiastočného kompromisu si BAT sľubuje nižšie ceny pre odberateľov. "V porovnaní s našou vlastnou internou cenou tepla nám PPC Energy dodáva teplo o 21,5 % drahšie. Ročne takýmto spôsobom prichádzame o tretinu tržieb Bratislavskej teplárenskej, čo je zhruba 20 miliónov eur,“ odhadol Lopatka pre energoklub.sk.
-
Aké sú priority spoločnosti VSD v budúcom regulačnom období?
19.8.2021Úprava regulačných parametrov vstupujúcich do výpočtu cien, zmena tarifného modelu, ale aj nový rámec pre poskytovanie doplnkových služieb a využitie dát, na ktoré sa nevzťahuje regulácia. Také sú hlavné priority Východoslovenskej distribučnej pre nadchádzajúce regulačné obdobie v rokoch 2023 – 2027. Prebiehajúce regulačné obdobie vlani predĺžil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o jeden kalendárny rok. Predseda ÚRSO Andrej Juris to vtedy zdôvodňoval stabilitou a predvídateľnosťou pre regulované subjekty, ktoré čelia dôsledkom pandémie. Ďalším dôvodom bolo efektívne zosúladenie termínov s náročným procesom transpozície zimného energetického balíčka EÚ. ÚRSO v súčasnosti pripravuje novú regulačnú politiku pre roky 2023 – 2027. Členmi pracovných skupín, ktoré sa stretávajú na pôde úradu a pripomienkujú návrhy materiálu, sú okrem expertov ÚRSO aj zástupcovia regulovaných subjektov. Prioritou Východoslovenskej distribučnej (VSD) v novom regulačnom období je aktualizácia viacerých regulačných parametrov, od ktorých si firma sľubuje zreálnenie nákladov a stabilizáciu nákladovej bázy. Momentálne sa ceny distribúcie podľa Branislava Sušilu, vedúceho úseku Regulačný manažment spoločnosti Východoslovenská energetika, stanovujú na základe parametrov z roku 2010 a v prípade regulačnej bázy aktív (RAB) dokonca skôr. Práve RAB je kľúčový parameter stanovovanie výšky odpisov a primeraného zisku v procese cenového konania, čím priamo ovplyvňuje výšku poplatkov za prístup do distribučnej sústavy a samotnú distribúciu elektriny, ktorú platia vo svojich účtoch odberatelia. Nesprávne nastavenie regulačných parametrov môže negatívne ovplyvňovať investičné aktivity distribútora. „Z pohľadu stabilizácie nákladovej bázy, ktorá sa premieta do cien musíme zaktualizovať tieto parametre, aby výpočet cien vychádzal z reálnych údajov.“
-
Priebežné dáta z plynového meradla? SPP – distribúcia ponúka novú službu
16.8.2021Už aj zákazníci z radov domácností a malých podnikov môžu na dennej báze sledovať namerané údaje o svojej spotrebe plynu. O službu, ktorú nedávno začala poskytovať firma SPP - distribúcia, musia zákazníci požiadať svojho dodávateľa. V rámci rozvoja portfólia inovačných produktov začala firma SPP – distribúcia od 1. februára 2021 poskytovať informácie o stave počítadla plynomera na dennej báze aj pre odberateľov z kategórie domácností a malých podnikov. O túto službu môže požiadať koncový odberateľ prostredníctvom svojho dodávateľa, ktorý kontaktuje prevádzkovateľa distribučnej siete. Podmienkou pre poskytnutie služby využívajúcej internet vecí (IoT) je splnenie technických podmienok SPP – distribúcia pre pripojenie komunikačného zariadenia k meradlu. Termín jeho inštalácie určí prevádzkovateľ siete. Dodávateľ môže poskytovať namerané dáta vrátane ďalších fakturačných údajov aj formou webového rozhrania, prípadne vlastnej aplikácie. Služba je spoplatnená Pre domácnosti je služba spoplatnená sumou 2,74 EUR bez DPH mesačne. V prípade maloodberu je cena vyššia a stanovená na 4,27 EUR bez DPH na mesačnej báze. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že získané údaje majú iba informatívny charakter. Záväzné dáta budú koncovým odberateľom poskytnuté na základe fakturácie, resp. fyzického odpočtu meradla. O novinkách v portfóliu SPP – distribúcia hovorila na seminári, ktorý zorganizovali VSE a innogy Slovensko, Viera Hricová, supervízor manažéra pre kľúčových zákazníkov. Podobná služba existuje už päť rokov aj pre stredných a veľkých odberateľov zemného plynu. Od 1. februára 2021 už musia za jej využívanie platiť aj tieto skupiny zákazníkov. Spoločnosť SPP – distribúcia začala u existujúcich zákazníkov s inovačným procesom výmeny zastaraných prepočítavačov za nové moderné zariadenia, ktoré sú vybavené modemom. V prípade novopripojených im bude automaticky inštalovaný nový typ prepočítavača, ktorý v prípade záujmu odberateľa dokáže poskytovať údaje cez web rozhranie. V prípade denných údajov je cena služby 250 eur bez DPH ročne, v prípade hodinových 400 eur bez DPH.