-
Kauzu zániku podpory rozlúskol parlament. Sankcie sa zmiernia
24.9.2020Poslancami schválená novela zákona o podpore OZE zavádza miernejší mechanizmus trestania výrobcov elektriny kvôli nedoplatkom na daniach a odvodoch. Po polroku od vypuknutia kauzy si môžu vydýchnuť subjekty, ktoré sa ocitli na "čiernom" zozname ÚRSO a hrozil im úplný zánik práva na podporu. Parlament vo štvrtok schválil novelu zákona (309/2009) o podpore OZE a VÚ KVET. Zmena zmierňuje sankcie pre výrobcov s právom na podporu doplatkom, ktorí mali podlžnosti na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení. Návrh predložila pred letom skupina desiatich poslancov koalície. Spúšťačom iniciatívy bol zoznam ÚRSO, na základe ktorého prestal OKTE ako nový zúčtovateľ podpory vyplácať doplatok približne stovke výrobcov elektriny z OZE. Mnohým subjektom hrozili až likvidačné problémy. Podľa právnej úpravy z roku 2014 bolo ich povinnosťou vrátiť vyplatený doplatok aj spätne, u niektorých aj za niekoľko rokov dozadu. A to bez ohľadu na výšku dlžného poistného alebo dĺžku omeškania úhrady. V prípade časti zasiahnutých producentov tvoril doplatok 80 % až 95 % výnosov predaja vyrobenej elektriny. Genéze kauzy, ktorá na jar otriasla energetikou, sme sa venovali tu. Zoznam ÚRSO sa aktualizoval dvakrát. Legislatívny proces sa zavŕšil na dnešnej schôdzi NR SR. Za návrh v pléne hlasovalo 99 zo 132 prítomných poslancov. Žiaden poslanec nebol proti a 33 zákonodarcov sa hlasovania zdržalo. Zmenu ešte musí podpísať prezidentka Zuzana Čaputová. Ak sa tak stane, zákon nadobudne účinnosť od 1. novembra 2020. Od likvidačnej sankcie k miernejšiemu trestu Predložená novela vychádza z návrhu, ktorú si nechali vypracovať dotknutí výrobcovia združení v SAPI advokátskou kanceláriou Poláček & Partners. „Doterajšia legislatíva, podľa ktorej výrobca prišiel o celú podporu aj v prípadoch nepatrných nedoplatkov na daniach, či odvodoch bola z nášho pohľadu neústavná a nespravodlivá a bolo potrebné ju zmeniť,“ podotkol v reakcii pre informačný portál energoklub.sk advokát Pavol Poláček. Pokiaľ výrobcovia do dňa účinnosti novely uhradia svoje daňové a odvodové povinnosti, právo na podporu doplatkom im bude trvať aj naďalej. „A to podľa pôvodných podmienok podpory. Zároveň bude výrobcom doplatená nevyplatená časť podpory za tento kalendárny rok.“
-
Štát poskytne kompenzácie takmer stovke energeticky náročných firiem
23.9.2020Balík v hodnote 40 miliónov eur určený na kompenzáciu nákladov za TPS získa v tomto roku 97 elektroenergeticky náročných podnikov. Najvyššie príspevky získajú oceliareň U.S. Steel Košice, rafinéria Slovnaft a celulózka Mondi SCP. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR rozhodlo o tom, že 40 miliónov eur vyčlenených ako kompenzácia za tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) si tento rok prerozdelí 97 podnikov. Prostredníctvom TPS odberatelia elektriny v SR dotujú výrobu elektriny z OZE, KVET, ako aj spaľovanie hnedého uhlia v Elektrárni Nováky. Pre porovnanie, v minulom roku si kompenzačný balík v rovnakej sume rozdelilo podľa reálnej spotreby elektriny 76 firiem. Aby sa podniky zaradili medzi oprávnených žiadateľov, museli sa prihlásiť v stanovenom lehote do 30. júna 2020 a splniť viaceré zákonné podmienky, ktoré upravuje zákon o OZE. Okrem toho, že sa musia zaraďovať medzi podporované odvetvia, k ďalším kritériám patrila ročná spotreba elektriny nad 1 GWh v minulom roku, podiel hrubej pridanej hodnoty z oprávnených činností najmenej 50 % z celkovej hodnoty podniku a riadne uhradenie TPS. Vrátaním časti poplatkov sa MH SR snaží znížiť elektroenergeticky náročným podnikom náklady na vysoké platby za elektrickú energiu. Systém kompenzácií, ktoré vlani v septembri schválila aj Európska komisia, sa majú vyplácať do konca roka 2029. Nové vedenie ministerstva hľadá systematickejšie riešenie „Uvedomujeme si, že ceny elektriny pre podnikateľov sú v porovnaní so zahraničím vyššie, čo znižuje ich konkurencieschopnosť. Rezort hospodárstva v súčasnosti hľadá riešenie, ktoré by prinieslo zníženie koncovej ceny elektriny, resp. jej regulovanej časti. To by znamenalo zníženie ceny natrvalo a pre všetkých,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík. Ktorým podnikom bude vyplatená najvyššia kompenzácia? Najvyšším odberateľom elektriny za rok 2019, ktorý spĺňal zákonné podmienky, a teda podniku, ktorému bude vyplatená najvyššia kompenzácia v hodnote takmer 11,5 milióna eur, je spoločnosť U.S. Steel Košice. Bratislavská rafinéria Slovnaft získa druhú najvyššiu kompenzáciu v hodnote 6,3 milióna eur. K ďalším prijímateľom kompenzácií patria Mondi SCP Ružomberok (3,1 mil. eur), CRH Slovensko (2,3 mil. eur), Železiarne Podbrezová (2 mil. eur) a ďalší. Kompletný zoznam firiem nájdete v tabuľke nižšie. Vyplatenie kompenzácie je podmienené preukázaním zápisu v Registri partnerov verejného sektora.
-
Pandémia ovplyvnila aj projekt ACON. Harmogram sa dodrží, ubezpečuje ZSD
22.9.2020Pandemické obmedzenia spôsobili aj mierne zdržanie prác na projekte ACON, ktorý je zameraný na modernizáciu a zvýšenie efektívnosti distribúcie elektriny v pohraničných oblastiach medzi Českom a Slovenskom. Podľa Západoslovenskej distribučnej sa však stanovený harmonogram projektu podarí dodržať. Cezhraničný projekt ACON sa minulý rok po intenzívnom období príprav preklopil do realizačnej fázy. Jeho realizátori, Západoslovenská distribučná (ZSD) na slovenskej strane a E.ON Distribuce z ČR, odštartovali práce na zvýšení efektívnosti distribučných sústav a cezhraničných prepojeniach. Do cesty sa im však postavila kríza spôsobená šírením ochorenia COVID-19. „Vzhľadom na pandemickú situáciu došlo k istému zdržaniu práce, ktoré súvisí s obmedzením investičných prác na strane ZSD, ako aj dodávateľských spoločností,” potvrdila pre portál energoklub.sk hovorkyňa firmy Michaela Dobošová. Západoslováci sa počas prvých mesiacov krízy sústredili na činnosti, ktoré boli nevyhnutné na zabezpečenie nepretržitej distribúcie elektriny na svojom území. „Rovnako z tohto dôvodu pristúpila spoločnosť na istý čas k zastaveniu prác na zariadeniach, ktoré si vyžadujú odstávku napätia. K týmto opatreniam sme pristúpili práve preto, aby sme mohli vytvoriť potrebné personálne kapacity na zabezpečenie plynulej distribúcie elektrickej energie aj v prípade, že by sa situácia zhoršila,” doplnila Dobošová pre energoklub.sk. „Dodávateľské podniky sú rovnako zasiahnuté prebiehajúcou pandémiou, čo tiež spôsobuje isté zdržanie."
-
ÚRSO navrhuje predĺžiť platnosť regulačnej politiky do roku 2022
21.9.2020Regulačný úrad mal na jeseň predložiť návrh novej regulačnej politiky pre roky 2022 – 2026. Namiesto toho predkladá ÚRSO dodatok k predĺženiu tej súčasnej o jeden kalendárny rok. Ako dôvod predseda Andrej Juris uvádza predvídateľnosť pre subjekty na trhu počas koronakrízy. Aké ďalšie zmeny prináša návrh? Jednou z hlavných výziev nového vedenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) mala byť aj príprava novej regulačnej politiky s platnosťou od roku 2022. Plánmi však podľa predsedu ÚRSO Andreja Jurisa otriasla pandémia ochorenia COVID-19, kvôli ktorej musí SR čeliť bezprecedentným následkom hospodárskej krízy. „Je preto kľúčové, aby existujúci regulačný rámec poskytol v tomto krízovom období primeranú stabilitu a predvídateľnosť regulovaným subjektom, ako aj dostatočnú ochranu zraniteľným odberateľom.“ ÚRSO predložil na verejné pripomienkovanie Dodatok k regulačnej politike pre obdobie 2017 – 2021, na základe ktorého by sa jej platnosť predĺžila o jeden kalendárny rok, teda do 31. decembra 2022. Zmeny nedávno avizoval predseda ÚRSO Andrej Juris po stretnutí s členmi Regulačnej rady na čele s Jánom Ďurišom, po ktorom bola zriadená komisia na prípravu novej regulačnej politiky. Návrh materiálu je možné pripomienkovať do 2. októbra 2020. Končiace regulačné obdobie je špecifické tým, že Slovensko sa musí vysporiadať mega-transpozíciou zimného energetického balíčka EÚ. Preberanie predpisov do primárnej legislatívy tvorí súbor celkovo 8 európskych nariadení a smerníc. Podľa ÚRSO vzhľadom na očakávané termíny nie je možné v legislatívne stanovených termínoch pripraviť a schváliť novú regulačnú politiku a následne aj novelizovať vyhlášky a predpisy úradu tak, aby plne zodpovedali požiadavkám transponovanej legislatívy EÚ s platnosťou od 1. januára 2022. „Akákoľvek snahy o „predbehnutie“ procesu úpravy primárnej legislatívy by mohli viesť k nekonzistentnosti alebo rozporom regulačnej politiky a regulačného rámca s finálnou podobou legislatívy. Zároveň by sa obmedzil priestor na identifikáciu a zapracovanie ustanovení, ktoré vznikli na základe praxe v špecifických podmienkach Slovenska,“ poznamenal predseda ÚRSO Andrej Juris, ktorý sa ujal funkcie 9. júla 2020. Regulačný úrad po vyhodnotení pripomienok a finalizácii dodatku predloží finálny materiál Regulačnej rade, ktorá musí navrhované zmeny schváliť. Súčasne sa má začať s prípravou novej regulačnej politiky pre obdobie rokov 2023 – 2027. Úrad v rámci tohto procesu ráta s intenzívnym zapojením odbornej verejnosti a všetkých relevantných účastníkov trhu. Čo nové pribudlo v návrhu dodatku k súčasnej regulačnej politike?
-
Virtuálna batéria má na strednom Slovensku stopku. Oprávnene?
18.9.2020Dvaja dodávatelia ponúkajú domácnostiam vlastniacim fotovoltické inštalácie možnosť, ako výhodne zužitkovať nespotrebovanú elektrinu. Virtuálne agregovanie prebytkov produkcie ale môžu využívať len zákazníci na západe a východe Slovenska. Spoločnosť Stredoslovenská distribučná zatiaľ službu nepovoľuje. Spoločnosť Magna Energia v tomto roku predstavila novú službu „požičovňa elektriny“. Určená je pre zákazníkov z radov domácností, ktorí majú nainštalované fotovoltické panely a nechcú investovať do nákupu batérie. Produkt funguje na jednoduchom princípe. Vyrobenú elektrinu zo slnka, ktorú počas dňa nedokážu spotrebovať, dodajú ako prebytok do sústavy a môžu ju zase odobrať naspäť, keď je jej nedostatok. Elektrinu si dokonca môžu „požičať„ od svojho dodávateľa ešte pred tým, než ju reálne vyprodukujú s tým, že neskôr ju vrátia. O využívanie tejto služby je podľa alternatívneho dodávateľa nezanedbateľný záujem, pretože zákazníkom prináša možnosť jednoducho usporiť. „Môžeme povedať, že evidujeme dokonca klientov, ktorí si vďaka požičiavaniu elektriny dokážu pokryť celú svoju spotrebu. V priemere je to na úrovni takmer 60 %. Ide o spotrebu, za ktorú by inak odberatelia museli platiť,“ povedal Martin Semrič, portfólio manažér Magna Energia. Od spustenia služby má firma vo svojom portfóliu desiatky agregovaných výrobcov, ktorí svoju elektrinu spätne odoberajú. Obdobou riešenia je produkt „virtuálna batéria“ od spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE) fungujúci na podobnom princípe. ZSE s ním prišla ako prvá už v roku 2019. „Pri dodávke elektriny z virtuálnej batérie platí zákazník len náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy za distribúciu elektrickej energie z batérie do domácnosti. Ušetrí tak náklady za dodávku elektriny. Službu Virtuálna batéria poskytuje spoločnosť za 2 eurá mesačne,“ vysvetlila pre informačný portál energoklub.sk Michaela Dobošová, hovorkyňa ZSE. Rovnako aj zákazníci spoločnosti Magna Energia platia pri využití požičovne elektriny iba poplatok za prevzatie zodpovednosti za odchýlku. „A ten u väčšiny našich klientov s požičovňou nepresiahol za mesiac ani sumu jedného eura,“ poznamenal Martin Semrič. Najväčší počet fotovoltických inštalácií na Slovensku je na strednom Slovensku, teda na území, ktoré má na starosti Stredoslovenská distribučná (SSD). Prístup spoločnosti je však odlišný od ostatných dvoch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav.
-
ÚRSO reaguje na burzový vývoj. Cena plynu pre domácnosti sa zníži
16.9.2020Zraniteľní odberatelia z kategórie domácností a malých podnikov budú od prvého januára 2021 platiť za dodávku zemného plynu menej. Dôvodom je vývoj cien komodity na veľkoobchodných trhoch, ktorý zásadne ovplyvnila koronakríza. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) rozhodol, že vývoj na veľkoobchodnom trhu s plynom je potrebné premietnuť aj do maximálnych cien za dodávku pre odberateľov z regulovaných segmentov. „Úrad preto začal z vlastného podnetu cenové konanie voči všetkým dodávateľom plynu vo veci zníženia ceny zemného plynu pre domácnosti a malé podniky. Celkovo sa jedná o 42 regulovaných subjektov,“ uviedol predseda Andrej Juris. Účinnosť znížených cien bude plošne uplatnená od 1. januára 2021. Úrad zároveň upozornil, že časový harmonogram cenových konaní zohľadňuje legislatívne termíny a časové riziká vyplývajúce z možných obmedzení v dôsledku pandémie. O výsledku, resp. o konkrétnych zmenách v cenách za dodávku plynu bude úrad informovať verejnosť po skončení cenových konaní. Už tradične sa tak deje na decembrovej tlačovej konferencii, ktorú hostí šéf ÚRSO.
-
Koľko elektriny sa vyrobilo v SR? Ako veľmi klesla spotreba v roku 2020?
14.9.2020V prvom polroku 2020 sa u nás podľa predbežných údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) vyrobilo 14,49 TWh elektriny. Až 7,69 TWh pochádzalo z jadrových elektrární. Ďalších 3,1 TWh elektriny sa vyrobilo v zdrojoch na fosílne palivá, z toho najmä na zemný plyn – 1,8 TWh. Z čierneho uhlia pochádzalo 330 GWh elektriny a z hnedého uhlia takmer 587 GWh elektriny. Z vody sa vyrobilo približne 2,42 TWh elektriny. Ostatné obnoviteľné zdroje (obzvlášť zdroje na biomasu, slnko a bioplyn) vyrobili dohromady necelých 1,26 TWh elektriny.
-
Európska burza EEX po prvýkrát umožní na spote záporné ceny plynu
11.9.2020Po cenových výkyvoch v posledných mesiacov sa lipská burza EEX rozhodla, že od októbra umožní na svojich spotových platformách negatívne ceny zemného plynu. Spoločnosť European Energy Exchange (EEX) oznámila, že na svojich spotových trhoch premiérovo umožní aj záporné ceny plynu. Zavedenie nového nástroja zdôvodňuje EEX snahou vyhovieť potrebám zákazníkov. „Umožnením negatívnych cien sa snažíme o to, aby sme trhu s plynom a jeho účastníkom poskytli väčšiu flexibilitu, a tým zabezpečili, že ponuku a dopyt bude možné zosúladiť vždy a za každých okolností,“ uviedol Tobias Paulun, riaditeľ stratégie spoločnosti EEX. K avizovaným zmenám má dôjsť od 1. októbra 2020. So zámerom zabezpečiť plynulú implementáciu burza EEX koordinovala termín spustenia s regulačnými úradmi krajín, prevádzkovateľmi plynárenskej infraštruktúry a obchodníkmi. Burzový vývoj komodít na európskych trhoch prechádza v ostatných mesiacoch výraznými výkyvmi, ktoré prevažne pramenili zo situácie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19. Pri elektrine nie sú negatívne ceny novinkou. Na lipskej burze EEX sa objavili už pred 14 rokmi s rozmachom OZE. „Elektrina je stále skladovateľná za vysokú cenu. Preto je lacnejšie občas zaplatiť za možnosť dodať ju do siete, ako budovať drahé veľkokapacitné batérie, hoci aj tu sa situácia pomaly mení," poznamenal pre energoklub.sk Ján Pišta, analytik spoločnosti JPX. Pri plyne je situácia iná. V dôsledku nižšej spotreby bol v prvom polroku v Európe prebytok plynu, ktorý sa hromadil v zásobníkoch. „Plyn je oveľa lepšie skladovateľný. Kapacity zásobníkov sú obrovské a určitú flexibilitu ponúkajú aj samotné plynovody. Navyše tu nie sú také 'zdroje', ktoré by plyn museli za každú cenu, aj za zápornú, tlačiť do trubiek," vysvetlil. Expert spoločnosti JPX si preto nemyslí, že umožnenie záporných cien plynu v systéme burzy niečo výrazne zmení. „Navyše, z vyššie uvedených dôvodov, ani neočakávam, že by ceny plynu klesli až do záporných hodnôt. Pripúšťam, že teoreticky takáto situácia môže nastať, ale jej pravdepodobnosť je podľa mňa veľmi nízka," uzavrel Pišta pre energoklub.sk.
-
Vykurovanie hornej Nitry potrebuje riešenie. Sulík zvolal súboj koncepcií
9.9.2020Slovenské elektrárne alebo Hornonitrianske bane? O dodávateľovi tepla pre hornú Nitru po roku 2024 stále nie je rozhodnuté. Najväčší výrobca elektriny na Slovensku má náskok. Hoci konkurenčný projekt baníkov bol predstavený iba nedávno, na svojej strane majú hlavného odberateľa, ktorým je mesto Prievidza. Podľa ekológov ani jedno z ponúkaných riešení nie je dlhodobo udržateľné. Rozhodnutie by malo padnúť na jeseň. Nad dodávkami tepla pre odberateľov v Prievidzi, Novákoch, Handlovej a Zemianskych Kostoľanoch od roku 2024 visí veľký otáznik. Okrem projektu Slovenských elektrární (SE), ktorý je známy už dlhšie, môže zamiešať karty návrh Hornonitrianskych baní (HBP). Obidve alternatívy boli v utorok predstavené verejnosti na pôde Ministerstva hospodárstva. Diskusné fórum zorganizoval minister Richard Sulík. Na prvý pohľad sa zdá, že za kratší koniec v tomto súboji ťahajú HBP. Slovenské elektrárne predstavili svoj projekt vlani v októbri. Odvtedy je súčasťou verejného diskurzu. Rozbehol sa proces posudzovania vplyvov EIA a kto chcel sa s ním mal možnosť podrobne zoznámiť. Riešenie SE má byť kombináciou plynu a biomasy. Inštalovaný výkon plynových kotlov (54 MW) a kotlov na biomasu (16 MW) bude predstavovať súhrnne 70 MW. Dopĺňať by ich mala kogeneračná jednotka s výkonom 1 MW. Podľa generálneho riaditeľa SE Branislava Strýčka má v konečnom vyjadrení dominovať dodávka tepla z biomasy, nie plynu. V ďalšej fáze chcú SE vybudovať v lokalite centrum obehového hospodárstva. Téme sme sa detailne venovali tu. Strýček viackrát zdôraznil, že verdikt kompetentných sa musí prijať rýchlo. V opačnom prípade podľa neho hrozí pokračovanie podpory výroby tepla z hnedého uhlia, čo je neefektívne aj environmentálne neprijateľné. „Minimálne by sme očakávali, že sa tento proces nebude umelo spomaľovať, preto očakávame vydanie osvedčenia o súlade projektu s energetickou politikou.“ Podľa našich informácií sa povoľovací proces na MH SR prerušil. HBP majú na svojej strane vedenie mesto Prievidza. Hoci si primátorka Katarína Macháčková a šéf dozornej rady HBP Rastislav Januščák v minulosti nevedeli prísť na meno (boli v spore ohľadom pokračovania podpory ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre), dnes sú na jednej lodi. Prievidza je z pohľadu objemu kľúčovým odberateľom, kde putuje až 95 % všetkých dodávok. Mesto je s podielom 51 % väčšinovým akcionárom Prievidzkého tepelného hospodárska (PTH). Zvyšných 49 % akcií vlastní HBP. Spoločnosť PTH od 1. augusta 2020 zmenila vedenie. Predsedom predstavenstva sa stal Januščák, do predstavenstva sa dostala aj Macháčková. Spolupráca s HBP by umožnila mestu mať kontrolu nad cenou za dodávku tepla. „Mestu Prievidza to dáva jedinečnú príležitosť, aby vlastnilo 51 % na budúcom zdroji tepla pre vykurovanie Prievidze,“ povedala Macháčková na tlačovom brífingu po skončení diskusie. Aj preto sa na prvé verejné predstavenie projektu HBP prihliadalo s veľkými očakávaniami.
-
Nový šéf Transpetrolu: Rušíme organizačnú zložku BSP na Slovensku
8.9.2020Potenciál realizácie ropovodu vedúceho z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu sa znížil na minimum. Nový generálny riaditeľ Transpetrolu Ján Horkovič oznámil rozhodnutie zrušiť organizačnú zložku spoločnosti BSP na Slovensku. Od polovice júna 2020 má Transpetrol nové vedenie. Generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva firmy sa stal Ján Horkovič, ktorý bol v minulosti členom Regulačnej rady pri ÚRSO. „Prijali sme viacero opatrení za účelom zlepšenia procesov v oblasti IT, obstarávania, investícií a opráv,“ povedal pre portál energoklub.sk. „Dva mesiace od môjho nástupu do funkcie sú príliš krátka doba na revolučné prevraty v tomto segmente. Mojím cieľom je, aby bola každá investícia do rozvoja spoločnosti účelná, efektívna a zároveň hospodárna.“ Štátnemu prepravcovi sa vlani darilo. Zisk v roku 2019 dosiahol takmer 4,8 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 18 %. O hospodárskom výsledku spoločnosti v zásade rozhoduje objem prepravenej ropy prostredníctvom slovenskej vetvy ropovodu Družba. Hlavným odberateľom Transpetrolu je dlhodobo bratislavská rafinéria Slovnaft. Časť ruskej ropy typu REBCO tečie aj do rafinérií v Česku, ktoré prevádzkuje skupina Unipetrol. Transpetrol ale podľa názoru Horkoviča mohol v roku 2019 dosiahnuť aj vyššie zisky. „A to zavedením jednoduchých opatrení, ako je napríklad vyššia kontrola opráv, nákladovosti jednotlivých investičných akcií a zároveň aj prehodnotením ich potrieb. K takýmto krokom sme pristúpili okamžite po našom nástupe. Pozitívne odzrkadlenie týchto krokov už nastáva aj v dosiahnutí výrazných úspor,“ doplnil ďalej pre informačný portál energoklub.sk. Opatrný koniec BSP? Šéf Transpetrolu vysvetlil dôvody
-
ACER: Dlhodobé zmluvy na prepravu plynu v EÚ sa stávajú minulosťou
4.9.2020Trh so zemným plynom prechádza transformáciou pod vplyvom európskej legislatívy. Kým v minulosti dominovali dlhodobé zmluvy na prepravu, kapacitné aukcie postupne dostávajú do popredia flexibilnejšie krátkodobé kontrakty. Európske plynárenské odvetvie bolo historicky založené na dlhodobých zmluvách o preprave zemného plynu. Podľa výsledkov monitorovacej správy Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER), ktorej členom je aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, dlhoročná prax v plynárenskom sektore prechádza zmenami aj v spôsobe rezervácie kapacít. Graf: Množstvo rezervovanej prepravnej kapacity prostredníctvom dlhodobých kontraktov Na konci tohto roka vyprší objem prepravnej kapacity plynu, ktorá bola rezervovaná v dlhodobých kontraktoch, približne o pätinu. Do konca roka 2028 sa zredukuje platnosť až 60 % dlhodobých kontraktov a takmer celá pôvodná kapacita prestane existovať do roku 2035. Novým trendom sa naopak stávajú krátkodobé rezervácie prepravných kapacít. Dôvodom je zavedenie sieťových predpisov (NC CAM) o mechanizmoch prideľovania prepravných kapacít v rámci EÚ, ktoré sú založené na otvorených aukciách. Nové pravidlá umožňujú prideľovanie kapacitných produktov na maximálne rok dopredu, resp. s limitovaným objemom, ktorý je možné rezervovať na dlhšie obdobie. Tomuto zodpovedá súčasná situácia na globálnom trhu s plynom, na ktorom obchodníci vyhľadávajú flexibilitu, aby dokázali plniť svoje záväzky. Objemy dlhodobej kapacity rezervované v štátoch EÚ od roku 2016 (2020 - 2039) - TWh/deň Nové dlhodobé rezervácie v EÚ sú iba v zopár členských štátoch. Týkajú sa prepojovacích bodov, ktoré súvisia s plynovodom Nord Stream, resp. kľúčových prepojovacích bodov. Objem dlhodobej kapacity do roku 2039 sa bude aj na Slovensku postupne znižovať.
-
Názor: Plán obnovy EÚ je primárne určený biznisu. Dovoľme mu spolurozhodovať
2.9.2020Ľudia okolo ministra financií Hegera pripravujú kľúčový dokument obsahujúci reformy a opatrenia, ktoré majú byť financované z nedávno schváleného európskeho fondu obnovy. Aj keď charakter dokumentu stále nie je daný, podľa analytika Kristiána Takáča je vysoko žiadúce, aby bol do debaty čo najskôr zapojený aj biznis. Hlavne v oblastiach, ktoré sa ho bezprostredne týkajú. Na záver júla, po rekordne dlhom a vyčerpávajúcom rokovaní Európskej rady, sa lídri členských krajín dohodli na finančnom balíku, ktorý je svojou výškou, formou aj ambíciou bezprecedentný. Balík pozostáva z rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027 v hodnote 1 074,3 miliardy eur a mimoriadneho finančného opatrenia určeného na boj s hospodárskymi následkami pandémie COVID-19, nazvaného Next Generation EU (NGEU). Celková výška NGEU je 750 miliárd eur a jeho najväčšiu časť tvorí Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s rozpočtom 672,5 miliárd eur. Mechanizmus sa ďalej delí na úvery (360 miliárd eur) a granty (312,5 miliardy eur). Granty treba chápať ako nenávratný finančný príspevok, ktorý majú členské štáty použiť na financovanie štrukturálnych reforiem, avšak využitie týchto peňazí je striktne viazané na obdobie 2021 - 2023. Podľa prijatého prerozdeľovacieho kľúča má Slovensko z grantovej časti Mechanizmu na podporu obnovy k dispozícii 7,5 miliardy eur (a ďalších 6,8 miliárd eur môže čerpať vo forme zvýhodnených pôžičiek splatných do roku 2058). Spolu s peniazmi z nového rozpočtu má tak Slovensko v najbližších siedmich rokoch k dispozícii vyše 30 miliárd eur. To je úctyhodná suma, ktorej efektívne využitie by mohlo Slovensko značne posunúť vo vývoji. Dôvod na skepsu alebo nádej? Čas ukáže Pesimista povie, že doterajšie skúsenosti s čerpaním eurofondov sú skôr dôvodom na skepsu. Optimista vyzdvihne nádej, že s novou vládou príde aj nová energia a vôľa robiť veci poriadne. Komu dá história za pravdu ukáže až čas, ale faktom je, že minister financií Heger už začiatkom augusta avizoval vytvorenie odborného tímu, ktorý má za úlohu pripraviť návrh národného plánu obnovy a odolnosti. Dokument s pracovným názvom "Moderné a úspešné Slovensko" má byť najneskôr 15. októbra 2020 zaslaný Európskej komisii na posúdenie, keďže schválenie dokumentu EK a kvalifikovanou väčšinou členských krajín je predpokladom na čerpanie akýchkoľvek prostriedkov z dočasného fondu. Podľa medializovaných informácií dokument pripravuje tím „ľudí z okruhu permanentného krízového štábu, analytikov z Inštitútu finančnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze“, ktorí svoje návrhy konzultujú aj s externými expertmi. Času je málo a priestor na verejnú debatu obmedzený. Podľa ministra Hegera bude prvý draft dokumentu predstavený verejnosti niekedy začiatkom septembra 2020. Presnejší termín nie je a ťažko s istotou povedať, či ide o skutočný záväzok. Hlavne však nie je jasné, či verejnosť vôbec bude mať možnosť dokument pripomienkovať a do akej miery budú pripomienky vládou zohľadnené, keďže reálny čas na zapracovanie pripomienok je niekde v rozpätí dvoch až troch týždňov. Zároveň však hovoríme o dokumente, ktorého obsah a implementácia na dlhé roky dopredu ovplyvní rozvoj Slovenska. Obsah dokumentu v tomto momente nepoznáme. Vieme len, že pri jeho koncipovaní sa bude vychádzať zo špecifických odporúčaní Európskej komisie (EK), programového vyhlásenia vlády (PVV) a Národného programu reforiem (NPR) a že samotný dokument bude pozostávať z niekoľkých tematických okruhov, okrem iného aj z kapitoly „Zelená ekonomika“. Tá má podľa všetkého obsahovať aj opatrenia týkajúce sa energetického sektoru. Časť obsahu dokumentu je preto zrejme daná, čo môže poskytovať určitý komfort a vzbudzovať dojem, že rámec je daný. Ak však spravíme prierez relevantnými európskymi a národnými strategickými dokumentmi, zistíme, že veľká časť odporúčaní zostáva skôr v rovine zámerov bez konkrétnejšieho popisu, akým spôsobom tieto ambície naplniť. Hovorí sa o opatreniach na podporu OZE, energetickej efektívnosti, znižovaní energetickej náročnosti priemyslu alebo o podpore projektov v oblasti inteligentných sietí a posunu priemyslu smerom ku klimaticky neutrálnemu a obehovému hospodárstvu. NPR avizuje prípravu cestovnej mapy pre podporu odpadového hospodárstva a akčného plánu pre zelené obstarávanie, kým PVV odkazuje, že vláda bude napomáhať transformácii slovenskej ekonomiky v ére digitalizácie, automatizácie, umelej inteligencie a nástupu nových obchodných modelov, napríklad zdieľanej ekonomiky. Napríklad tým, že reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu, Národný integrovaný energetický a klimatický plán (ktorý treba povedať, je o niečo konkrétnejší než vyššie menované dokumenty), prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky. Pomocná ruka biznisu a potreba diskusie Domnievam sa, že charakter dokumentu "Moderné a úspešné Slovensko" by mal byť odlišný od dokumentov spomenutých vyššie. Keďže ide o dokument, na základe ktorého bude EK vyplácať podporu z Mechanizmu a čerpať 7,5 miliardy eur z rozpočtu fondu je možné len do roku 2023, opatrenia identifikované v tomto strategickom dokumente by mali byť čo najkonkrétnejšie. V zásade by obsah dokumentu mal prevažne tvoriť zoznam perspektívnych projektov, ktoré významným spôsobom prispejú k rozvoju biznisu a trhu a ktoré sú zároveň dostatočne pripravené absorbovať prostriedky z Mechanizmu. Malo by ísť o projekty, ktoré posilnia odolnosť energetickej infraštruktúry, prispejú k modernizácii sektoru a do určitej miery aj pomôžu implementovať záväzky vyplývajúce z nového legislatívneho balíčka EÚ v oblasti energetiky (Clean Energy Package). Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že na zozname potenciálnych (údajne vyše tisíc) projektov už dlhšiu dobu pracuje konzultantská spoločnosť EY a že verejnosti bude zoznam zverejnený v septembri. Nie je jasné, koľko z identifikovaných projektov pochádza zo Slovenska. Predpokladám, že veľmi málo. Je možné, že s novými projektmi prídu úradníci. Vzhľadom ku krátkosti času však asi nemôžeme očakávať zázraky (hlavne ak debata o presnej forme pomoci zdá sa, stále nie je uzavretá, ale zas ako inak, než cez konkrétne opatrenia/projekty je možné reformy implementovať?). Čo by jednoznačne pomohlo veci, je intenzívnejšie zapojenie súkromného sektoru do prípravy dokumentu. Veď práve biznis je ultimátnym adresátom pomoci ponúkanej zo strany EÚ a kto, ak nie firmy môžu disponovať zásobníkom perspektívnych projektov. Ak pomocnú ruku biznisu nie je možné v tejto chvíli z politických, strategických či jednoducho logistických dôvodov prijať, tak zostáva dúfať, že vláda poskytne dostatočný časový priestor pre prípadné pripomienky a námety z radov energetikov po tom, čo bude zverejnená prvá verzia dokumentu. A ak nie teraz, tak určite v období medzi 15. októbrom 2020 (keď má prvý draft odísť do Bruselu) a aprílom 2021, keď máme mať hotovú finálnu verziu dokumentu. Z tohto dôvodu je dôležité, aby odborná diskusia prebiehala na viacerých frontoch. Jedným z nich by mohla byť napríklad aj platforma ENERGOKLUB®. Dovtedy nezostáva než dúfať, že tí, ktorí na kľúčovom dokumente pracujú svoju úlohu bravúrne zvládajú a že projektov, ktoré hmatateľným spôsobom pomôžu sektor energetiky reformovať a modernizovať, bude dostatok. Držme si palce a nepokazme si to! Autor: Kristián Takáč, nezávislý expert
-
Firma pripravujúca novú atómku v Bohuniciach zmenila vedenie
31.8.2020V manažmente spoločnosti JESS, ktorá ma na starosti prípravu novej jadrovej elektrárne v lokalite Jaslovské Bohunice, už nefiguruje ani Andrej Jahnátek, syn odvolaného predsedu regulačného úradu Ľubomíra Jahnátka. Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) má nové vedenie. Valné zhromaždenie spoločnosti, v ktorej 51 % akcií vlastní štátna firma JAVYS patriaca pod MH SR a menšinový podiel 49 % ovláda česká pološtátna skupina ČEZ, rozhodlo o zmenách v manažmente a predstavenstve spoločnosti. „Personálne zmeny inicioval majoritný akcionár, neprináleží nám ich komentovať,“ uviedla pre portál energoklub.sk Alice Horáková, hovorkyňa skupiny ČEZ. Generálneho riaditeľa Jána Červenáka po takmer šiestich rokoch vystriedal Roman Sporina, ktorý bol zároveň vymenovaný aj do funkcie predsedu predstavenstva JESS. Úsek ekonomiky a financovania, ktorému od decembra 2014 šéfoval Andrej Jahnátek, prešiel tiež personálnou obmenou. Za nového riaditeľa aj člena predstavenstva bol zvolený Miroslav Tamáš. Funkciu si udržal Tomáš Vavruška, ktorý je dlhoročným riaditeľom úseku bezpečnosti a kvality JESS.
-
Účasť výrobcov zo SR v poľských kapacitných aukciách je ohrozená
28.8.2020Poľský kapacitný mechanizmus mal otvoriť dvere nových príležitostí aj pre slovenských výrobcov elektriny. Plán má trhlinu. Nemeckému a poľskému prevádzkovateľovi prenosovej sústavy sa nepodarilo dosiahnuť spoločnú dohodu. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) mala v pláne umožniť aj výrobcom elektriny zo Slovenska účasť v kapacitných aukciách v Poľsku. Podľa pravidiel poľského kapacitného mechanizmu sa môžu slovenské subjekty aktívne zúčastniť tamojších aukcií na zabezpečenie výkonu s dodávkou od roku 2025. Hoci aukcie s účasťou zástupcov SR mali prebehnúť koncom tohto roka, zrejme sa tak nestane, pretože poľský prevádzkovateľ prenosovej sústavy, spoločnosť PSE a jeho nemecký partner, spoločnosť 50Hertz, nedospeli k dohode. O chýbajúcej bilaterálnej zmluve medzi partnermi informovala spoločnosť SEPS. „Z tohto dôvodu tak kvôli navrhovanej schéme spolupráce, ktorá podmieňuje účinnosť zmluvy medzi SEPS a PSE podpísaním obdobných zmlúv medzi PSE a ČEPS, resp. PSE a 50Hertz nie je účasť slovenských účastníkov v aukcii pre rok 2025 možná,“ zdôvodnila SEPS, ktorá si úlohy na svojej strane splnila. „A to aj napriek tomu, že spoločnosť SEPS vyrokovala a podpísala zmluvu s PSE a vykonala tak všetky potrebné kroky, ktoré mali umožniť slovenským subjektom participovať v rámci aukcie poľského kapacitného mechanizmu.“
-
Andrej Juris si vybral nových podpredsedov ÚRSO
26.8.2020Novými podpredsedami regulačného úradu sa stanú Martin Horváth a Szabolcs Hodosy. Vláda ich vymenovala do funkcie na návrh šéfa ÚRSO Andreja Jurisa. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bude mať dvoch nových podpredsedov, Martina Horvátha a Szabolcsa Hodosyho. Vláda ich na dnešnom zasadnutí vymenovala do funkcie na návrh nového predsedu úradu Andreja Jurisa, pričom schválení kandidáti zasadnú na stoličku podpredsedov ÚRSO od 15. septembra 2020. Kabinet v stredu zároveň odvolal doterajších podpredsedov ÚRSO, Jozefa Mihoka a Milana Kubalu. Obaja sa ujali funkcií v septembri 2017 po výberovom konaní, ktoré vyhlásil odvolaný šéf úradu Ľubomír Jahnátek. Kto sú noví podpredsedovia ÚRSO?
-
Pozrite si, ako napreduje výstavba slovensko-poľského plynovodu
25.8.2020Koronakríza zatiaľ stavebné práce na plynovode s Poľskom neskomplikovala. Slovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream, deklaruje, že harmonogram a termín sprevádzkovanie nového potrubia sa darí dodržiavať. Nový plynovod medzi Slovenskom a Poľskom by mal byť spustený do komerčnej prevádzky podľa plánu v roku 2022. „Zvarené sú približne dve tretiny z celkovej dĺžky plynovodu a takmer polovica je už uložená v ryhe,“ povedal pre informačný portál energoklub.sk Pavol Kubík, hovorca spoločnosti Eustream, ktorá má na starosti práce na slovenskej strane. Opatrenia súvisiace so zastavením šírenia ochorenia COVID-19 na Slovensku sa výraznejšie nepodpísali na prebiehajúcom procese výstavby. Menšie komplikácie spôsobili na jar uzavreté hranice, ktoré bránili voľnému cestovaniu pracovníkov, ale mali iba krátkodobý charakter. „Túto situáciu sa podarilo relatívne rýchlo vyriešiť v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR prostredníctvom výnimiek z opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR.“ Pozrite si jedinečné časozberné video, ktoré informačnému portálu energoklub.sk poskytla spoločnosť Eustream, zachytávajúce proces výstavby plynovodu na slovenskej strane. Predpokladané náklady na výstavbu potrubia na slovenskej strane sa odhadujú na 138 miliónov eur. Rozpočet sa podľa Kubíka má dodržať.
-
Zelená domácnostiam II: Tohtoročné dotácie na tepelné čerpadlá sa minuli
24.8.2020Tohtoročný zásobník žiadostí o štátne príspevky na obľúbené tepelné čerpadlá v rámci projektu Zelená domácnostiam II je už naplnený. Ďalší záujemcovia o poukážky si budú musieť podľa agentúry SIEA počkať až na budúci rok. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) informovala, že v zásobníku projektu Zelená domácnostiam II je v súčasnosti zaregistrovaných 1306 žiadostí o poukážky na tepelné čerpadlá, ktoré sú hitom dotačnej schémy, v hodnote 3,825 milióna eur. Zásobník pre rok 2020 je naplnený a ďalší záujemcovia o sa budú môcť zaregistrovať na budúci rok. Jednodzačným favoritom projektu Zelená domácnostiam II sú tepelné čerpadlá. Od spustenia dotácií v roku 2019 pribudlo na Slovensku 2 700 inštalácií zariadení tohto druhu, ktoré boli podporené sumou takmer 8 miliónov eur. „Aktuálne je v obehu vyše 820 poukážok na tepelné čerpadlá v celkovej hodnote viac ako 2,4 milióna eur. Tieto poukážky majú domácnosti momentálne k dispozícii, čakáme na doručenie žiadostí o ich preplatenie. V prípade tepelných čerpadiel sme v poslednom období mesačne preplácali poukážky v hodnote približne 600-tisíc eur,“ skonštatoval generálny riaditeľ SIEA Peter Blaškovitš. Modernizovaný informačný systém umožňuje od júna 2020 postupné vydávanie poukážok zaregistrovaných v zásobníkoch. Systém nielen zjednodušuje podávanie žiadostí, ale zároveň umožňuje plynulejšie vydávanie poukážok a pomáha zhotoviteľom pri plánovaní inštalácií. Ostatné malé OZE stále otvorené Žiadosti o príspevky na inštaláciu slnečných kolektorov, kotlov na biomasu a fotovoltických panelov je možné naďalej podávať. Poukážky k žiadostiam v zásobníkoch, sú postupne vydávané. Najbližšie vo štvrtok vydá SIEA ďalších cca. 310 poukážok na fotovoltické panely. Momentálne je z národného projektu Zelená domácnostiam II podporených viac ako 8 000 zrealizovaných inštalácií zariadení na využívanie OZE. Suma doteraz preplatených poukážok je vyše 16 miliónov eur. Celkom je na podporu inštalácií vyhradených 37 miliónov eur.
-
Spoločný podnik ČEZ a SPP na Slovensku získava reálne kontúry
21.8.2020O spolupráci štátnej spoločnosti SPP a českej skupiny ČEZ v oblasti poskytovania komplexných energetických riešení sa intenzívne hovorí už niekoľko rokov. Spoločný podnik by na Slovensku mohol vzniknúť už na budúci rok. Založenie spoločného podniku Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) a pološtátnej českej Skupiny ČEZ je na spadnutie. „Áno, naše dcérska spoločnosť ČEZ ESCO skutočne pokračuje v rokovaniach s SPP o možnom spoločnom podniku na Slovensku,“ potvrdil pre informačný portál energoklub.sk Ladislav Kříž, hovorca Skupiny ČEZ. Vznik novej dcérskej firmy so štátnymi plynármi by podľa neho bola win-win situácia pre obidva subjekty. „ČEZ ESCO by prinieslo know-how v moderných energetických smeroch, SPP svoju silnú znalosť slovenského trhu, hoci ČEZ ESCO už na Slovensku mnoho rokov pôsobí,“ doplnil Kříž. Rokovania o možnej spolupráci s ČEZ ESCO na slovenskom trhu potvrdila aj spoločnosť SPP.
-
Česká dcéra SPP má za sebou lepší rok, ale na zisk to nestačilo
19.8.2020Hoci dcérska firma SPP v Česku vlani na čierne čísla nedosiahla, výrazne zlepšila hospodárenie a stabilizovala svoje zákaznícke portfólio na trhu s energiami. Stopercentná dcéra Slovenského plynárenského priemyslu pôsobiaca v Česku, spoločnosť SPP CZ, sa od roku 2008 snaží etablovať na tamojšom trhu s energiami. V minulom roku sa jej podarilo zvýšiť výnosy z predaja zemného plynu a elektriny, ale na zisk to bolo aj tak málo. V roku 2019 vykázala firma stratu takmer 294 tisíc eur (7,67 mil. Kč). Darilo sa jej však viac ako v roku 2018, ktorý ukončila so stratou približne 2,9 milióna eur (takmer 73,8 mil. Kč).
-
Robustnejšie Mochovce. Výkon elektrárne sa zvýši na 1000 MW
17.8.2020Slovenské elektrárne sa dnes pustili do záverečnej fázy projektu zvýšenia účinnosti blokov 1 a 2 v Mochovciach. Po jeho dokončení by mal stúpnuť inštalovaný výkon jadrovej elektrárne o sedem percent na 1000 MW. V súčasnosti dva bloky atómovej elektrárne Mochovce pokrývajú viac ako štvrtinu spotreby elektriny na Slovensku. Už onedlho by to mohlo byť viac vďaka rozsiahlemu modernizačnému projektu. V rámci neho plánuje spoločnosť Slovenské elektrárne využiť výkonové rezervy tlakovodných reaktorov sovietskeho dizajnu VVER-440, ktoré vyrábajú elektrinu od roku 1998, resp. 1999. Inštalovaný výkon každého bloku vzrastie zo súčasných 471 MW na 500 MW. Dohromady tak inštalovaný výkon stúpne z 942 MW na 1000 MW. Harmonogram projektu a parametre V sobotu (15. augusta) došlo k odstaveniu turbogenerátora druhého bloku TG22. Po jeho vychladnutí sa začalo v pondelok (17. augusta) s demontážou vysokotlakových a nízkotlakových dielov turbíny. Ako prvý začne podľa harmonogramu dodávať viac elektriny do siete druhý blok - stať by sa tak malo už v novembri 2020. Na jar 2021 by podľa plánu mali Slovenské elektárne dokončiť projekt aj na prvom mochoveckom bloku. Obe turbíny druhého bloku čaká výmena kompletného vysokotlakového dielu a prietočných častí nízkotlakových dielov za modifikované a účinnejšie. Zmení sa tiež ich olejová regulácia a ovládanie, nakoľko dôjde aj k výmene elektronického regulátora turbín. S tým súvisia ďalšie činnosti: generálna oprava ventilov, armatúr, klapiek okolo turbín, výmena odlučovačov vlhkosti pred turbínami a dýz na napájacej vode, výmena prúdových a napäťových meničov 15,75 kV za generátormi. Vo výmene sa bude pokračovať aj transformátormi 400 kV a ďalšími prácami v elektročasti a časti systému kontroly riadenia. V súčasnosti dva bloky v Mochovciach ročne dodajú do energetickej siete 7 miliónov MWh elektriny. Po úspešnom dokončení projektu zvýšenia účinnosti by sa malo na oboch blokoch ročne vyrobiť 450 GWh elektriny navyše bez dodatočných nákladov na jadrové palivo a personál. Projekt by mal naopak priniesť zníženie nákladov na údržbu blokov. Pre Slovenské elektrárne nie je projekt zameraný na vyššiu účinnosť novinkou. K zvýšeniu inštalovaného výkonu došlo aj v roku 2010 v elektrárni V2 v Jaslovských Bohuniciach. V Mochovciach sa v roku 2008 zvýšil výkon blokov zo 440 MW na súčasnú úroveň. Výkonové rezervy nemusia byť vyčerpané Zvýšenie inštalovaného výkonu na úroveň 1000 MW by nemuselo byť konečné. „Výkon turbíny pri teplote chladiacej vody 21,5 ºC bude 250,72 MWe, no súčasná technológia umožňuje aj ďalšie zvyšovanie účinnosti bloku. Po zmodernizovaní obidvoch turbín vykonáme garančné merania, ktoré nám ukážu potenciálne rezervy možného zvýšenia výkonu zariadení sekundárneho okruhu – konkrétne separátorov, vysokotlakových a nízkotlakových ohrievačov. Životnosť turbín po ich modernizácii bude 40 rokov,“ uviedol Martin Mráz zo Slovenských elektrární, riaditeľ závodu Mochovce.