-
Česko-slovenský smart grid projekt prechádza do realizačnej fázy
21.6.2019Prvé prípravné práce cezhraničného projektu ACON by sa mali začať v septembri. ACON je spoločný projekt Západoslovenskej distribučnej a českej spoločnosti E.ON Distribuce. Partnermi sú aj prevádzkovatelia prenosových sústav, Slovenská elektrizačná prenosová sústava a spoločnosť ČEPS. V prihraničných oblastiach budú inštalované inteligentné technológie a komunikačné prvky, ktoré zlepšia informovanosť o tokoch elektriny, zvýšia efektívnosť a pripravia sieť na digitalizáciu a širšie nasadenie OZE. Prvé prípravné práce na projekte ACON by sa mali na slovenskej strane začať už v septembri tohto roka. Podľa člena predstavenstva spoločnosti ZSE Mariana Ruska pôjde predovšetkým o prípravu potrebnej dokumentácie k stavebným povoleniam. „Konkrétne investície budú prebiehať od roku 2020 do konca roka 2024,“ skonštatoval pre portál energoklub.sk.
-
Od výskumu až po recykláciu. Slovenská batériová aliancia predstavila svoju víziu
21.6.2019Slovenská batériová aliancia sa prebúdza do života. Deväť zakladajúcich členov, ku ktorým patria zástupcovia súkromného sektora aj akademickej obce, chce na Slovensku vytvoriť konkurencieschopný batériový ekosystém. O Slovenskej batériovej aliancii sa intenzívne hovorilo od jesene minulého roka. Reálne kontúry získala až včera (20. júna 2019), kedy predstavitelia deviatich subjektov podpísali zakladateľskú zmluvu. Hlavným cieľom je podporiť celý reťazec batérií, od výskumu a vývoja, ich výroby až po technológie recyklácie. Podľa predsedu aliancie Mariana Smika je prioritou zamerať sa na inovácie v oblasti elektromoblity, skladovania energie alebo vodíkových systémov. „Sme otvorení každej spolupráci v oblasti výskumu a vývoja,“ zdôraznil. Zvyšujúci sa podiel obnoviteľných zdrojov energie aj v podmienkach SR prináša nové výzvy v oblasti skladovania. Veľkokapacitné úložiská energie označil Smik za druhý dôležitý smer, ktorým sa chce aliancia vydať popri podpore elektromobility. „Kontajnerové riešenia sú známe a vidíme, že tu existuje dopyt po takýchto službách,“ uviedol pre portál energoklub.sk. „Komunikujeme s operátormi, slovenskými i českými, aby sme im predstavili projekt úložísk energie. Práve tieto kontajnery by mohli byť súčasťou regulácie celej siete."
-
Parlament má na stole novelu regulačného zákona. Zasiahne najmä priemyselné podniky
20.6.2019Zákon o regulácii by mohol prejsť zdanlivo drobnými zmenami. Vyplýva to z novely, o osude ktorej budú poslanci rozhodovať už o pár dní. Jablkom sváru sa stalo nastavenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému. Prínos poslaneckej novely, resp. pozmeňujúcich návrhov by mohla pocítiť napríklad košická oceliareň. V súvislosti s novelou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov bol s účinnosťou od začiatku tohto roka zmenený aj zákon o regulácii. Hoci by sa dalo čakať, že jeho ďalšia zmena príde až s implementáciou rozsiahlych zmien z tzv. zimného balíka, predsa len to vyzerá na jeho malú novelu s platnosťou už od 1. augusta. Minulý mesiac prešiel prvým čítaním v parlamente návrh poslanca strany SMER-SD, ktorý predložil štyri body zmeny zákona 250/2012. Maroš Kondrót bol podľa vlastných slov oslovený a pôjde o drobnú úpravu. „Bola to požiadavka zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a ministerstva hospodárstva. Aplikačná prax im ukázala, že je potrebné sprísniť a urobiť určité úpravy,“ povedal minulý mesiac pre portál energoklub.sk predkladateľ novely Maroš Kondrót. Podľa dôvodovej správy pôjde o upresnenie vymedzenia tarify za prevádzkovanie systému (TPS), sprísnenie podmienok pridelenia individuálnej sadzby TPS pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy z dôvodu neprimeraného nárastu nákladov na podporu systému a úpravu cenovej regulácie v prípade rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia na výrobu elektriny vo viacerých etapách.
-
EK: Výrazne zvýšte ambície v OZE, posilnite konkurenciu na trhoch a riešte energetickú chudobu
19.6.2019Nízke ambície pri rozvoji zelenej energie, nekonkrétnosť opatrení pri znižovaní spotreby či riešení energetickej chudoby – to sú závery Bruselu z vyhodnotenia predloženého slovenského energetického a klimatického plánu a priorít do roku 2030. Viac by sme tiež mali dbať na udržateľné využívanie biomasy. Priebojnejší a konkrétnejší by sme tiež mali byť pri dosahovaní úspor energie, konkretizovať opatrenia pre zvýšenie energetickej bezpečnosti, určiť výhľadové ciele a hodnoty na rozvoj konkurencie na veľkoobchodnom a maloobchodnom trhov vrátane pokroku k plne trhovým cenám, namiesto ich pretrvávajúcej regulácie a objasniť ciele a financovanie výskumu a inovácií. EK tiež Slovensku odporúča prijať opatrenia na postupné ukončenie dotácií - obzvlášť pre fosílne palivá, lepšie integrovať opatrenia transformácie najmä v regióne Hornej Nitry a rozvinúť riešenia otázok energetickej chudoby. Nízke ambície pri vykurovaní Ministerstvo hospodárstva navrhlo cieľ pre podiel OZE na konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 len vo výške 18 %, čo je až o 6 % menej než nám odporúča Brusel. Výslovne nám odporúča zvýšiť úroveň ambícií v sektore vykurovania a chladenia, kde bol cieľ pre OZE navrhnutý len vo výške 17,6 % do roku 2030, a zaviesť do praxe vhodné opatrenia na splnenie cieľa v oblasti dopravy.
-
Analytici: Slovensko nie je pripravené na kybernetické hrozby v energetike
19.6.2019Slovensko by sa oveľa intenzívnejšie venovať kybernetickej bezpečnosti v oblasti kritickej energetickej infraštruktúry. Zatiaľ sa prijali najmä nejasne definované nástroje a stále chýbajú detailnejšie postupy. Slovenská republika zaostáva v oblasti kybernetickej bezpečnosti energetickej infraštruktúry. Slovenská informačná služba (SIS) už vo svoje správe o činnosti za rok 2017 poukázala na kybernetické riziká ohrozujúce energetickej bezpečnosť krajiny. Najcitlivejším bodom, na ktorý sa SIS zameriava, je otázka možných ohrození dodávok a tranzitu plynu, spravodajsky však monitorovala aj javy predstavujúce hrozby pre jadrové zariadenia, veľké elektrárne, strategické podniky, prenosovú sústavu, tranzitnú ropovodnú aj plynárenskú sústavu a tiež veľkokapacitné zásobníky plynu, ropy a pohonných hmôt. „Pomerne významným fenoménom, ktorý by potenciálne mohol ohroziť dodávky elektrickej energie spotrebiteľom aj v SR, je hrozba kybernetických útokov na energetickú infraštruktúru,“ uviedla ešte vlani SIS. Podobne to vnímajú aj nezávislí odborníci.
-
V európskom vestníku už vyšli všetky predpisy z tzv. zimného balíka
17.6.2019Aj posledné smernice a nariadenia, ktoré boli súčasťou rozsiahlej revízie európskej energetickej legislatívy, sú už realitou. Ich nové znenia boli zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Trojica nariadení, ktorá sa týka pripravenosti na riziká v sektore elektriny, zriadenia agentúry ACER a vnútorného trhu s elektrinou, boli v piatok 14. júna 2019 publikované v Úradnom vestníku EÚ spolu s novou smernicou o pravidlách trhu s elektrickou energiou. Významným spôsobom zasiahnu do ďalšieho fungovania veľkoobchodného trhu naprieč Európou a podporia cezhraničný tok elektriny. Jedným z hlavných cieľov nových pravidiel je dosiahnuť, aby aspoň 70 % obchodnej kapacity mohlo voľne prúdiť cez hranice v rámci EÚ, čo má okrem iného uľahčiť aj obchod s energiou z obnoviteľných zdrojov, ktorá by na základe záväzného cieľa Únie mala do roku 2030 tvoriť aspoň 32 % hrubej konečnej energetickej spotreby. Do obchodovania zasiahnu nové subjekty ako agregátor či občianske energetické spoločenstvá, posilní sa tiež úloha uskladňovania energie. Dočasná regulácia cien by sa napríklad mala obmedziť len na domácnosti, ktoré trpia energetickou chudobou alebo sú v tomto smere zraniteľné. Hlavným nástrojom boja proti energetickej chudobe by mali byť vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia. Spotrebitelia by mali získať garantovaný prístup k inteligentným elektromerom, dynamickej tvorbe cien a možnosti bezplatne zmeniť dodávateľa v rámci trojtýždňovej lehoty od podania žiadosti o zmenu. Táto lehota sa má od roku 2026 skrátiť na 24 hodín. Dnes trvá proces zmeny dodávateľa energie na Slovensku približne jeden mesiac. Členovia platformy ENERGOKLUB® nájdu všetky predpisy z balíka Čistá energia pre všetkých Európanov v sekcii Zdroje v uzamknutej časti portálu energoklub.sk.
-
Šéfka ÚJD: Horúca hydroskúška sa musí čiastočne zopakovať
14.6.2019Na základe aktuálneho priebehu stavebných prác šéfka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková očakáva, že tretí blok atómky v Mochovciach sa spustí do prevádzky najskôr v prvom štvrťroku 2020. Slovenské elektrárne musia zopakovať niektoré časti horúcej hydroskúšky na treťom bloku atómovej elektrárne Mochovce. Na parlamentnom hospodárskom výbore o tom vo štvrtok (13. júna 2019) informovala Marta Žiaková, predsedníčka Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR. „Sú niektoré aktivity, ktoré budú z horúcej hydroskúšky zopakované v septembri tohto roka potom, ako sa ukončí veľká revízia,” skonštatovala počas diskusie s poslancami. Ukončenie horúcej hydroskúšky ohlásili elektrárne v polovici apríla. Oproti harmonogramu trvala o mesiac a pol dlhšie. Momentálne prebieha na stavenisku proces veľkej revízie. Až po jej úspešnom ukončení bude tretí blok pripravený na vstup do etapy aktívnych skúšok.
-
Prepojenie slovenského trhu s elektrinou s krajinami EÚ vstupuje do ďalšej fázy
14.6.2019Prepojenie denného trhu s elektrinou Slovenska a ďalších krajín zúčastnených v projekte, ktorý dostal názov „Interim Coupling“, by sa malo stihnúť uskutočniť v priebehu druhého kvartálu 2020. Graduálne dochádza aj k integrácii vnútrodenného trhu v Európe, kde však Slovensko stále o niečo zaostáva. Trh s elektrinou sa v EÚ postupne prepája už dlhé roky, priam desaťročia. Za hlavné výhody zjednotenia sa považujú najmä zvýšenie likvidity obchodovania a zvýšenie hospodárskej súťaže, uľahčenie operatívnych úloh plánovania (cezhraničnej) kapacity, lepšie využívanie výrobných kapacít a tiež kapacít sústav pri dodržaní technických a bezpečnostných štandardov, vyššia spoľahlivosť riadenia sústavy i transparentnejšia cenotvorba. Opakované predlžovanie termínov a veľký rozsah konzultácií a prijímanej legislatívy však potvrdzujú náročnosť jednotlivých krokov smerom k jednotnému európskemu trhu s elektrinou. Už čoskoro by Slovensko a okolité štáty mali pokročiť pri prepájaní denných trhov. Realitou by sa mal postupne stať projekt Core Flow Based Market Coupling, ktorý bude založený na fyzikálnych tokoch. Kým k tomu dôjde, operátori prenosových sústav a organizátori trhu s elektrinou z regiónu 4 M MC, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika, Maďarsko a Rumunsko, sa púšťajú do dočasného projektu spoločne s Nemeckom, Rakúskom a Poľskom.Projekt DE-AT-PL-4M MC známy tiež ako „Interim coupling" umožní postupný prechod z explicitnej alokácie kapacít, ktorá je založená na koordinovanej čistej prenosovej kapacite (NTC), k implicitnej alokácii založenej na fyzikálnych tokoch. Slovensko v tejto iniciatíve zastupujú spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a spoločnosť OKTE. „Súčasné plány predpokladajú spustenie projektu „Interim Coupling” do prevádzky v druhom kvartáli 2020,“ uvádza sa v spoločnej tlačovej správe ku koncepcii riešenia projektu.
-
JAVYS má nové kapacity pre ukladanie nízkoaktívneho odpadu
12.6.2019Spoločnosť JAVYS môže využívať nové priestory pre ukladanie nízkoaktívneho a veľmi nízkoaktívneho rádioaktívneho odpadu v úložisku v Mochovciach. Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), ktorú stopercentne vlastní štát, rozšírila úložné kapacity v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov (RÚ RAO) Mochovce. Dokončenie tretieho dvojradu úložných boxov pre ukladanie nízkoaktívneho odpadu odobril Úrad jadrového dozoru (ÚJD). Potreba vybudovať nové úložné kapacity v rámci RÚ RAO vzrástla po predčasnom odstavení dvoch blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach . Súčasťou vyše dvojročného projektu bola okrem výstavby tretieho dvojradu úložiska pre nízkoaktívne odpady aj výstavba druhej etapy úložiska pre veľmi nízkoaktívne odpady (VNAO). Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov (RÚ RAO) v Mochovciach je multibariérové úložisko povrchového typu určené na konečné uloženie pevných a spevnených nízko aktívnych rádioaktívnych odpadov, ktoré vznikajú napríklad pri prevádzke a vyraďovaní jadrových elektrární, vo výskumných ústavoch, v laboratóriách alebo nemocniciach na území SR. Do prevádzky bolo uvedené ešte v roku 2001. Do mochoveckého úložiska sa nízko aktívny odpad preváža zaliaty cementovou zmesou vo vlákno-betónových kontajneroch. Úložisko tvorí sústava úložných boxov, ktoré sú zoradené do radov a dvojradov. Dvojrady sú prekryté oceľovou halou. Do jedného boxu je možné uložiť 90 vláknobetónových kontajnerov. Od začiatku prevádzky do konca minulého roka bolo v RÚ RAO uložených celkom 5474 takýchto kontajnerov. Pri manipulácii a transporte si tento druh rádioaktívneho odpadu nevyžaduje tienenie ani chladenie, vďaka čomu môže byť trvalo uložený práve v úložisku povrchového typu. Prehľad ukladania vlákno-betónových kontajnerov v RÚ RAO v roku 2018 Do úložných štruktúr RÚ RAO, ktoré sú určené pre veľmi nízko aktívne odpady (VNAO), sa od roku 2016 ukladajú veľkoobjemové vaky a sudy s takýmto druhom odpadu. V roku 2018 bolo od úložiska VNAO uskladnených 4184,88 metrov kubických veľmi nízko aktívnych rádioaktívnych odpadov. Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS) sa zaoberá vyraďovaním jadrových zariadení a spracovaním rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva. Vlastníkom 100 % akcií spoločnosti je štát, vykonávateľom akcionárskych práv je Ministerstvo hospodárstva SR.
-
Prežitok či budúcnosť smart energetiky? CZT si hľadá svoje miesto
10.6.2019Zemný plyn ako flexibilná náhrada uhlia alebo most k nízkouhlíkovej energetike. Nedávnu konferenciu TRH S PLYNOM 2019 uzavrel panel venovaný významným odberateľom plynu, ktorý sa venoval legislatívnym a regulačným otázkam, ale aj úlohe centrálneho vykurovania pri napĺňaní klimaticko-energetických cieľov. Zemný plyn je most k bezuhlíkovej energetike. Podľa Petronely Chovaníkovej zo spoločnosti Veolia Energia Slovensko je spaľovanie plynu v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET) nielen vysokoúčinné, ale aj nákladovo efektívne. Využitie KVET v paroplynových cykloch môže poslúžiť ako nepretržitý a flexibilný zdroj pre vyvažovanie elektrizačnej a prenosovej sústavy. „Náš levický paroplyn dokáže v rámci sekundárnej regulácie spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava dodať výkon 1,6 MW v priebehu jeden a pol až dvoch minút,“ povedala. Technológia VÚ KVET je podľa nej environmentálne zodpovedný spôsob uspokojovania rastúceho dopytu po elektrine a dodávok tepla, resp. chladu. Keďže všetky zariadenia majú inštalovaný výkon minimálne 20 MW, sú povinne účastníkmi systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EU ETS). Teplárenstvo ako komunálny biznis Ak decentralizácia znamená vytváranie prepojených mikrosietí využívajúcich lokálne zdroje energie, centrálne vykurovanie má podľa Chovaníkovej všetky predpoklady, aby sa stalo súčasťou tohto procesu vďaka existujúcej infraštruktúre. Štvrtú generáciu CZT vníma ako lokálnu komunálnu infraštruktúru, ktorá je pripravená na implementáciu technologických riešení, ktoré sú v súlade so špecifikami spotreby v danej oblasti. Slovensko má podľa jej slov ideálne podmienky pre vytváranie a rozvíjanie komunálnych mikrosietí. Dôležitým faktorom v tomto procese by mala byť energetická stratégia na ďalšie dve dekády. „Bez toho, aby sme vedeli kam ideme, nemôžeme poznať správnu cestu,“ zdôraznila. Situáciu podľa jej slov komplikuje legislatívna nestabilita na Slovensku, ktorá neumožňuje predvídateľnosť podnikania. Správanie prosumera (odberateľa aj výrobcu energie zároveň) charakterizuje energetický komfort. Zákazník už nechce len dodávku tepla, chladu či energie. Podľa Chovaníkovej požaduje obchodné riešenie a dátové podklady, ktoré si môže pohodlne kontrolovať a analyzovať vo svojej aplikácii. „CZT nie je nijaký prežitok. CZT je budúcnosť,“ uzavrela senior manažérka pre strategické projekty spoločnosti Veolia Energia Slovensko. Jedným z najväčších priemyselných odberateľov zemného plynu na Slovensku je Slovnaft. Ondrej Studenec, ktorý v spoločnosti pôsobí ako špecialista útvaru Vzťahy s regulačným prostredím, pripomenul, že bratislavská rafinéria nevyužíva plyn na energetické účely, ale ako surovinu. Zo zemného plynu vyrába Slovnaft vodík, ktorý sa následne spotrebúva vo viacerých technologických procesoch. „Na výrobu 1 kg vodíka z plynu vyprodukujeme zhruba 7 kilogramov CO2,“ dodal s tým, že CO2 sa v súčasnosti zbytočne démonizuje. „Pravdou je, že CO2 nie je špina. CO2 je základná zlúčenina pre život na Zemi,“ podotkol Studenec. V kontexte očakávaného prechodu na nízkouhlíkovú energetiku spomenul, že alternatívne palivá môžu v tomto procese zohrať jednu z dôležitých úloh. Pri tejto problematike sa podľa neho tak trochu neprávom zabúda na palivo LPG. „Propán pri spaľovaní takisto produkuje o polovicu menej CO2 oproti trebárs uhliu. Je tu tiež tzv. modrý vodík, ktorého nevýhodou je cena. Cena vodíkových automobilov dnes nie je konkurencieschopná,“ dodal. O víziách centrálneho vykurovania na Slovensku v budúcnosti hovoril Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT). Špecifikom prevádzkovateľov systémov CZT na území Slovenskej republiky je podľa neho fakt, že nie sú výlučne producentmi tepelnej energie. „Ten, kto dnes nevyrába elektrinu, v priebehu v priebehu piatich až šiestich rokov už nebude na trhu,“ predpovedá šéf SZVT. Tento trend bude čoraz výraznejší. „Dovolím si tvrdiť, že možno 90 % tepla na Slovensku sa bude vyrábať kombinovanou výrobou, nezávisle na palive,“ povedal. V rámci prechodu na účinné CZT bude podľa neho hrať kľúčovú úlohu kombinovaná výroba na báze zemného plynu spolu s OZE. Naplnenie spomenutého scenára si bude vyžadovať investovanie do modernizácie sietí CZT. „Navrhujeme integrovať lokálne OZE do nášho systémového diaľkového vykurovania ako doplnkový zdroj na nákladovo efektívnej úrovni,“ doplnil zoznam požadovaných opatrení. Nevyhnutnosťou v plnení tohto zámeru je maximálne využitie odpadového tepla z priemyslu a komerčných zariadení do systémov diaľkového vykurovania. Systémy CZT majú podľa Janiša potenciál, aby etablovali zelené zdroje. „Dokážeme uskladniť energiu z kogenerácie, sme schopní energeticky zhodnotiť odpad a integrovať samovýrobcov,“ dodal. „Ak sa Slovensko vyberie touto cestou, v priebehu desiatich rokov môžeme splniť všetky ciele.“ Za pozitívny trend označil šéf SZVT prebiehajúci prechod štátnych teplární z uhlia na zemné plyn. Tepláreň Košice sa pustila do výstavby štyroch plynových motorov, každý s inštalovaným výkonom 10 MW. Nahradiť majú dožívajúce technologické zariadenia. Výstavbu spaľovacej turbíny na báze plynu s inštalovaným výkonom 25 MW plánuje aj Žilinská teplárenská. V štádiu prípravy je tiež projekt Martinskej teplárenskej, ktorý ukončí spaľovanie uhlie v tejto prevádzke po 65 rokoch. Investičný zámer s cieľom ekologizácie svojho zdroja predstavila tiež spoločnosť Zvolenská teplárenská.Diskusia sa týkala predovšetkým témy odpájania sa odberateľov zo systému CZT. Podľa Janiša netreba zabúdať na to, že zdroje do 300 kW inštalovaného výkonu musia z pohľadu ekológie spĺňať len minimálne požiadavky. „Štát musí nastaviť pravidlá tak, aby pozitívne diskriminoval tých, ktorí sa podieľajú na čistom ekologickom teple,“ uzavrel zástupca zväzu teplárov. Podľa Rastislava Hanuláka z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group legislatíva EÚ nemotivuje spotrebiteľov priamo k odpájaniu sa od CZT. Smernica o využívaní OZE v prípade účinných systémov CZT a záväzkov štátu na zvyšovaní podielu CZT v systémoch diaľkového vykurovania podľa neho hovorí o dvoch možnostiach. „Prvá možnosť je uložiť regulačnú povinnosť pre výrobcov tepla zvyšovať podiel OZE v rámci energetického mixu,“ povedal. Druhou možnosťou je prístup tretích strán, čo znamená, podobne ako v elektroenergetike alebo plynárenstve, možnosť pripojiť sa k dodávkam, ale nerozbíjať infraštruktúru.
-
Repríza plynovej krízy nehrozí. Putin rokoval s Pellegrinim
7.6.2019Najvyšší ruskí predstavitelia ubezpečili slovenskú delegáciu, že ďalšej plynovej krízy sa báť nemusia. Gazprom garantuje dodávky plynu na Slovensko aj po roku 2020, kedy končí zmluva o preprave s Ukrajinou. Témou rokovania bola aj situácia na plynárenskej mape Európe po spustení plynovodu Nord Stream 2. Slovenská delegácia vedená premiérom Petrom Pellegrinim a ministrom hospodárstva Petrom Žigom sa vo štvrtok stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Petrohrade. K hlavným témam rokovania patril aj plynovod Nord Stream 2, ktorý názorovo rozdeľuje EÚ. Prevádzkovateľ slovenskej prepravnej sústavy spoločnosť Eustream sa usiluje pripraviť na budúce usporiadanie tak, aby domáca infraštruktúra sieť zostala využitá čo najviac aj po rozšírení Nord Streamu. S týmto cieľom sa napríklad rozhodlo vybudovať novú kompresorovú stanicu v Lakšárskej Novej Vsi neďaleko Senice, ktorá umožní prepravu väčších objemov plynu z Česka, resp. zo západnej Európy. „Robíme technické úpravy. Zhruba 60 miliónov eur ide do novej kompresorovej stanice, ktorá bude slúžiť na to, aby mohla čerpať kapacity, ktoré by k nám prúdili cez Nord Stream 2," informoval Pellegrini. Minister hospodárstva Peter Žiga na stretnutí s Putinom ponúkol zástupcom Gazpromu voľnú skladovaciu kapacitu plynu. Spoločnosť Nafta rozšírila v posledných rokoch kapacity zásobníkov plynu natoľko, že v pomere celková uskladňovacia kapacita k celkovej spotrebe krajiny sa Slovensko zaraďuje na druhé miesto v Európe. Ruský Gazprom v súčasnosti využíva kapacitu podzemných zásobníkov na území SR v objeme približne 1,2 miliardy kubíkov, ale v prípade záujmu sú podľa Žigu k dispozícii ďalšie 2 miliardy kubíkov plynu. V stredu hovorili slovenské politické špičky aj s ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom. Ten ubezpečil slovenskú delegáciu, že dodávky zemného plynu na Slovensko nebudú ohrozené ani po prvom januári 2020, kedy vyprší zmluva o tranzite medzi Ukrajinou a Ruskom. O jej novej podobe sa momentálne rokuje. „Rusi majú ekonomické záujmy v tomto zmysle veľmi jasné. Myslím si, že tie dodávky cez Ukrajinu nebudú ohrozené,“ zhodnotil Žiga. Okrem plynu sa hovorilo aj o rope. Spoločnosť Transpetrol koncom apríla uzavrela svoju prepravnú sieť, pretože do ropovodu Družba sa dostala ropa znehodnotená organickým chlórom na ruskom území. K obnove dodávok došlo koncom mája. „Nastala technická situácia, ktorá sa za posledných 50 rokov nestala a my sme k tomu pristúpili veľmi veľkoryso. Rusko je stabilný dodávateľ. Aj Slovnaft, ktorý spracuje šesť miliónov ton ropy ročne, to vníma ako technickú záležitosť a dokonca ruská strana povedala, že to vníma ako kriminálny čin. Chcú zvýšiť kontrolu a bezpečnosť pri meraní kvality a pri ťažbe," povedal Žiga. Výsledky návštevy v Rusku privítal Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ). „Tieto garancie sú dobrou správou pre slovenské plynárenstvo a produkciu energií v SR, na ktorej sa zemný plyn podieľa približne jednou štvrtinou,“ uviedol výkonný riaditeľ SPNZ Ján Klepáč. Pokračovanie tranzitu plynu cez Ukrajinu a Slovensko považuje Klepáč za dobrú správu aj pre EÚ, kde rastie spotreba tohto fosílneho paliva. „Vzhľadom na to, že plynovod Nord Stream 2 sa dostane do prevádzky najskôr koncom roku 2020, výpadok ukrajinskej plynovodnej vetvy na začiatku roku 2020 by bol pre EÚ vážnym problémom. Zároveň je to argument pre Brusel, že aj po sprevádzkovaní Nord Streamu 2, má tranzit plynu cez Ukrajinu strategický význam pre diverzifikáciu trás a bezpečnosť dodávok energetických surovín,“ doplnil ďalej. „Slovensko si vďaka nemu obháji pozíciu plynárenskej križovatky v strednej Európe a jednej z najdôležitejších tranzitných krajín,“ uzavrel šéf SPNZ. O zmluve medzi Gazpromom a Naftogazom sa diskutovalo aj na nedávnej konferencii TRH S PLYNOM 2019. Dušan Randuška zo spoločnosti MET Slovakia priznal, že neistota na trhu existuje, čoho dôkazom sú aj burzové ceny. „Rozdiel ceny medzi štvrtým kvartálom tohto roka a prvým kvartálom 2020 je zhruba 1 euro,“ povedal v diskusii Z pohľadu SR označil za pozitívne, že domáci prepravca Eustream si dokázal v predstihu zabezpečiť náhradný biznis. „Dividendy budú menšie, ale v slušnom rozmedzí.“
-
SIEA: Na obľúbené tepelné čerpadlá pôjde viac peňazí
6.6.2019Záujem o inštaláciu tepelných čerpadiel neutícha. V jedenástom kole projektu Zelená domácnostiam II vydala štátna agentúra SIEA celkom 341 poukážok. V júlovom kole sa rozpočet na tepelné čerpadlá zvýši na 1,5 milióna eur. Slovensko inovačná a energetická agentúra kvôli veľkému záujmu o inštaláciu tepelných čerpadiel navýšila sumy vyčlenené na nasledujúce dve kolá. „V kolách určených pre tepelné čerpadlá bude 9. júla 2019 k dispozícii 1,5 milióna eur a 3. septembra 2019 celkom 1 milión eur. Dôvodom ďalšieho navýšenia je, aby mali domácnosti možnosť inštalovať zariadenia na výrobu tepla dostatočne včas pred vykurovacou sezónou,“ povedala generálna riaditeľka SIEA Alexandra Velická. Využijú sa pritom všetky dostupné prostriedky v tomto roku, vrátane tých, ktoré sa nevyžili v iných kolách určených pre fotovoltiku a kotly na biomasu. Celková podpora čerpadiel v piatich tohtoročných kolách prekročí päť miliónov eur. Aktuálne SIEA eviduje 851 platných poukážok na tepelné čerpadlá v celkovej hodnote 2,5 milióna eur. V pôvodnom harmonograme na rok 2019 boli prostriedky rozdelené rovnomerne medzi 4 podporované zariadenia s tým, že sa vyčlenené hodnoty priebežne upravia podľa dopytu a miery využitia už vydaných poukážok. Inštalácia tepelných čerpadiel je finančne náročnejšia, preto aj maximálny príspevok v ich prípade dosahuje 3 400 eur, čo je viac ako dvojnásobok oproti ďalším trom podporovaným zariadeniam. Z vyčlenených súm je tak možné podporiť menej inštalácií a kolá pri čerpadlách trvajú kratšie. Alokácia v hodnote 1 milión eur sa v 11. kole vyčerpala za necelé 4 minúty. „Pri žiadosti je rozhodujúci čas, kedy domácnosti potvrdia záujem kliknutím na aktívny odkaz v doručenej e-mailovej správe. Keďže nie každý je rovnako počítačovo zdatný, od začiatku projektu sú v informačnom systéme nastavené minimálne časové limity pre každý z 5 krokov pri vypĺňaní žiadosti,“ uviedol Stanislav Jurikovič zo SIEA. Tí najrýchlejší preto môžu označovať takýto postup za nevýhodu. „Preto ich chceme ubezpečiť, že podmienky sú pre všetkých rovnaké,“ doplnil komunikačný manažér. Najbližšie kolo projektu Zelenej domácnostiam II venované kotlom na biomasu bude vyhlásené 11. júna 2019. Podrobný harmonogram nájdete na oficiálnom webe.
-
Odrazili sa už ceny elektriny od svojho dna?
6.6.2019ÚRSO sa chváli výrazne nižším nárastom cien energií podľa európskej štatistiky. Jeho údaje pritom potvrdzujú značne vyšší medziročný rast cien elektriny na Slovensku, ktorý pretrváva aj v tomto roku. Vyhliadky na budúci rok navyše vôbec nie sú ružové. Nižší nárast cien elektriny a plynu v roku 2018 pre slovenské domácnosti oproti priemeru v celej EÚ vníma Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako praktický výsledok svojej dôslednej regulačnej politiky. Pred dvoma týždňami tak reagoval na nedávne štatistiky Eurostatu. Zatiaľ čo v druhej polovici roku 2018 priemerná cena elektriny pre domácnosti na Slovensku medziročne vzrástla o 1,4 %, v EÚ ako celku stúpla v priemere o 3,5 %. Najvýznamnejší rast spomedzi jednotlivých krajín pritom zaznamenali odberatelia na Cypre (+ 19,6 %) a v Španielsku ( + 13,8 %). Práve títo „skokani“ značne zahýbali štatistickým priemerom EÚ. Zásadný nárast cien na Cypre, kde sa elektrina vyrába predovšetkým z ropy a zemného plynu, je možné pripísať najmä rastu cien fosílnych palív na medzinárodných trhoch, rastu cien emisných povoleniek, domácej zmene tarifnej regulácie s platnosťou od septembra 2017 či zvýšeniu poplatku, ktorým sa dotuje pomoc pre zraniteľných odberateľov. Európske štatistiky tiež ukázali, že v Lotyšsku, Poľsku, Nemecku či Litve sa medziročne zaznamenal pokles cien elektriny. Eurostat zároveň potvrdil, že po Malte zaznamenalo Slovensko druhý najnižší štatistický rast priemerných cien u domácností. Porovnanie so susedmi V rámci regiónu krajín strednej Európy je tiež relevantné porovnanie cien elektriny pre domácnosti s okolitými krajinami. V rámci štátov Vyšehradskej štvorky platili odberatelia za elektrinu dlhé roky jedny z najvyšších cien. V roku 2017 sa zaznamenal výraznejší pokles cien elektriny v prípade domácností. Firmy na Slovensku však naďalej platili najvyššie ceny elektriny spomedzi krajín V4. Jednoznačné prisvojenie si pozitívne vyzerajúceho výsledku zo strany slovenského regulátora je vzhľadom na množstvo externých vplyvov naprieč krajinami EÚ nanajvýš odvážne. A to najmä vo svetle toho, že vlastné údaje ÚRSO hovoria o viac než dvojnásobne vyššom náraste cien oproti európskej štatistike. Koncová priemerná cena elektriny pre domácnosti sa v roku 2018 podľa dát regulačného úradu medziročne zvýšila o takmer 3,3 %. Tohtoročná realita Predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek pre rok 2019 potvrdil zvýšenie priemerných cien elektriny pre domácnosti o 5,66 % oproti minulému roku. Podľa výpočtov regulátora sa tým koncová priemerná cena elektriny v tomto roku vyšplhá na približne 128,7 €/MWh. K uvádzaným zložkám však treba navyše pripočítať ešte odvod do Národného jadrového fondu, ktorý je aktuálne vo výške 3,27 €/MWh a odberatelia elektriny ním prispievajú na financovanie likvidácie a vyraďovania atómových blokov. Ďalšou zložkou finálnej ceny elektriny je, samozrejme, 20-percentná daň z pridanej hodnoty. Vo finále tak tohtoročná priemerná cena elektriny, ktorú platia slovenské domácnosti dosahuje výšku asi 158,4 €/MWh. Perspektíva
-
TVEL zabezpečí dodávky paliva pre slovenské atómky do roku 2026
5.6.2019Dodávateľom paliva pre atómové elektrárne na Slovensku bude na obdobie rokov 2022 až 2026 ruská štátna spoločnosť TVEL, ktorá vyhrala medzinárodný tender. Slovenské elektrárne a spoločnosť TVEL podpísali zmluvu na dodávku jadrového paliva pre bloky v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach, vrátane tretieho a štvrtého bloku, ktoré sú momentálne vo výstavbe. Platnosť zmluvy je na roky 2022 až 2026 s možnosťou jej ďalšieho predĺženia až do roku 2030. Kontrakt medzi spoločnosťami bol podpísaný dnes v Moskve za účasti predsedu vlády SR Petra Pellegriniho a ruského premiéra Dmitrija Medvedeva. Medzinárodný tender, do ktorého sa prihlásili všetci relevantní dodávatelia na svete, prebiehal od polovice minulého roka pod dohľadom Zásobovacej agentúry Euratom (Euratom Supply Agency). Víťazom sa stala spoločnosť TVEL, ktorá predložila ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. TVEL je dlhoročným dodávateľom paliva pre reaktory sovietskeho dizajnu VVER-440 v Českej republike, Maďarsku, Fínsku alebo na Ukrajine. Slovenské elektrárne vnímajú podpis zmluvy ako bodku za náročným procesom výberu dodávateľa. „Pevne verím, že TVEL dokáže aj naďalej plniť požiadavky na vysokú bezpečnosť a spoľahlivosť jeho dodávok,“ uviedol Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární. TVEL je súčasťou štátnej korporácie Rosatom. Okrem samotného zásobovania jadrovým palivom prevádzkuje výskumné reaktory a námorné flotily jadrových ľadoborcov. Spoločnosť chce optimalizovať stratégiu palivového cyklu v jadrových elektrárňach na Slovensku. „Všetky prevádzkované bloky na Slovensku využívajú palivo vyprodukované v našom závode v meste Elektrostal, v ktorom sa už teraz pracuje na objednávkach pre novú výrobu elektriny z jadra na Slovensku,“ povedala Natalia Nikipelovam prezidentka TVEL.
-
Tranzit cez Ukrajinu, Nord Stream 2 aj deregulácia. Na trhu s plynom vládne neistota
5.6.2019Situáciu na európskom trhu s plynom determinuje neistota kvôli končiacej zmluve o preprave medzi Gazpromom a Naftogazom, ktorá vyprší už koncom tohto roka. Pokračujúce politické napätie medzi Ruskom a Ukrajinou núti dodávateľov, aby sa v predstihu pripravili na možné scenáre a zabezpečili pre zákazníkov dostatok plynu. O týchto témach diskutovali experti počas konferencie TRH S PLYNOM 2019. Moderátorom bloku zameraného na obchodovanie s energiami bol analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX, ktorý priblížil faktory ovplyvňujúce ceny plynu. Za najzásadnejšie považuje ceny komodít, najmä ropy, uhlia a elektriny. Ďalším dôležitým fundamentom je cena emisných povoleniek. Burzovú cenu tlačia nadol aj rastúce množstvá LNG v európskych prístavoch a tiež miernejšie počasie v posledných mesiacoch, v dôsledku ktorého sú zásobníky relatívne naplnené. Predseda Združenia dodávateľov energií Michal Hudec sa zameral na maloobchodný trh s plynom. Z pohľadu pozorovateľa by sa podľa neho mohlo zdať, že retailový trh v SR je stabilizovaný. Funkčnosť trhu je determinovaná predovšetkým domácnosťami, zdôraznil. „Ak funguje trh v segmente najmenších odberateľov, tak funguje aj všade u väčších.“ Avšak domáci trh bol v posledných rokoch svedkom odchodu viacerých dodávateľov. Podľa Hudeca ide o dôsledok sprísňujúcej sa regulácie zo strany ÚRSO a rastúcej administratívnej náročnosti v podnikaní, pričom zákazníci na konci dňa nemajú možnosť reálnej voľby. Súhrnný podiel trhových monopolov podľa neho dosahuje až 93 %. Stagnujúci trh v maloobchode s energiami možno podľa zástupcu dodávateľských firiem dokumentovať aj na štatistikách počtu zmien dodávateľa, ktoré sa výraznejšie nehýbu. Regulácia aktuálne pokrýva skutočnú štruktúru nákladov dodávateľa ani nie z 50 percent, argumentoval šéf ZDE. „Trh sa mení. Stabilné ceny energií z bilboardov zmizli. Nekomoditné zložky koncovej ceny narastajú. Rozsah regulácie sa sprísňuje a biznis dodávateľov nevyzerá tak ružovo. Niežeby tak v minulosti vyzeral, ale pokiaľ ide o návratnosť investícií, akvizičnú chuť ako parametre, ktoré podnecujú trhovú súťaž, sú dosť mizivé.“ O deregulácii by sa podľa neho malo hovoriť viac. Šéf ZDE upozornil na blížiace sa míľniky, ktorými sú parlamentné voľby v marci 2020 a koniec regulačného obdobia o rok neskôr. V praxi si dereguláciu predstavuje ako celkovú cenovú dereguláciu taríf dodávky energií, ktorej súčasťou by bolo odstránenie nadmernej necenovej regulácie, hlavne vzorových všeobecných obchodných podmienok. Za kompromis označil vyňatie nákladu na dodávku spod cenovej regulácie, pričom cena komodity by bola regulovaná aj naďalej a cena služby by ostala na voľbe zákazníka. Dereguláciu v segmente malých podnikov si vie predstaviť aj Peter Kučera zo Slovenského plynárenského priemyslu. Pri zákazníkoch z radov domácností je však opatrnejší. „Dnes nie je priestor na dereguláciu domácností.“ Diskusii sa pritom nebráni. „Výhľadovo je liberalizácia cieľom každého trhu.“Dušan Randuška zo spoločnosti MET Slovakia zdôraznil, že zákazník by mal vedieť, aká je hodnota megawatthodiny elektriny a kubíka plynu. „Potom sa začne správať racionálne.“ Hudec v reakcii uviedol, že rozdiely medzi krajinami sú značné. V Poľsku sa deregulácia zaviedla plošne, v iných štátoch nie je vôbec. Za kľúčové pokladá, aby sa uplatňovala transparentne, nediskriminačne a zohľadňovala všetky náklady vrátane zisku. V SR podľa neho nie je taká politická ani ekonomická kultúra, aby sa regulačné princípy dokázali rešpektovať. Hoci burzové ceny plynu od jesene minulého roka klesajú, na trhu cítiť neistotu. Podľa Petra Kučeru z SPP nie je jasné, čo sa stane v januári 2020 a spoločnosti sa preto snažia predzásobiť. Podľa Randušku možno pozorovať, že na trhu sa niečo deje. „Rozdiel ceny medzi štvrtým kvartálom tohto roka a prvým kvartálom 2020 je zhruba 1 euro,“ poznamenal s vysvetlením, že ide o výrazný rozdiel. „Najbližšie mesiace budú determinovať náš biznis na ďalšie roky dopredu.“ Z pohľadu SR označil za pozitívne, že Eustream si dokázal v predstihu zabezpečiť náhradný biznis. Ruský plyn by mal tiecť do Baumgartenu cez územie SR, hoci pôvodne to malo byť inak. Prepravca kvôli tomu stavia novú kompresorovú stanicu na Záhorí. „Dividendy budú menšie, ale v slušnom rozmedzí,“ predpovedal Randuška, podľa ktorého trasa cez Ukrajinu v istej forme pretrvá. Peter Kučera zároveň upozornil na pomerne neatraktívny obraz zemného plynu u širokej verejnosti v poslednom období a málo efektívnu gas advocacy. „Presviedčame presvedčených,“ zhodnotil kriticky. Podľa Dušana Randušku posledných päť rokov všetci hovoria o zelenej energii a zemný plyn nie je dostatočne „sexy“ téma. „Ak niekto hovorí o tom, že v roku 2030 budeme ešte používať plyn, podľa mňa ide v inom zájazde.“ Plynovod Nord Stream 2 sa podľa Randušku stane napriek rozdielnym postojom európskych štátov realitou. Považuje za arogantné, ak majú predstavitelia USA pocit, že spoločnosti, ktoré plynovod rozvíjajú a investujú do neho finančné prostriedky, si zaslúžia sankcie. „To je neakceptovateľné.“ Spomenul aj fenomén amerického LNG. „Čím viac plynu tu bude a z rôznych kanálov, tým lepšie sa nám bude rokovať o podmienkach s dominantnými dodávateľmi.“ Za ďalšie zaujímavé projekty označil Turk Stream, alebo projekty LNG v Poľsku alebo Chorvátsku. Za dôležité Kučera považuje, ako ÚRSO nastaví vzťahy a fungovanie na trhu s plynom v novom regulačnom období po roku 2021, keďže SR čelí novým výzvam súvisiacim s dekarbonizáciou a rozmachom OZE. Zástupca SPP vidí budúcnosť plynu v biometáne, vodíku alebo syntetickom metáne. Z krátkodobého hľadiska nájde plyn uplatnenie ako flexibilná podpora zelených zdrojov využitím paroplynových cyklov. Nemalé nádeje plynárov sú vkladané aj do LNG, predovšetkým v námornej, resp. kamiónovej doprave. Vývojom obchodovania na Central European Gas Hub (CEGH) sa zaoberal Attila Török. V súčasnosti využíva služby CEGH celkovo 230 subjektov, z toho vyše 5 % členskej základne pochádza zo Slovenska. Zaujímavosťou je, že 15 % akcií spoločnosti CEGH vlastní Eustream. CEGH je zároveň prevádzkovateľom virtuálneho obchodného bodu (VTP). Objem zobchodovaného plynu každým rokom kontinuálne rastie, v minulom roku dosiahol na trhu VTP takmer 659 TWh a na pridruženej burze CEGH PEGAS predstavoval 133 TWh plynu. Pre porovnanie, ročná spotreba plynu v Rakúsku, kde CEGH sídli, je len 91 TWh. Denný rekord v obchodovanom objeme dosiahla CEGH dňa 23. februára 2019 – išlo o 3,2 TWh plynu.
-
Plynárenstvo v strednej Európe čelí hneď niekoľkým výzvam
4.6.2019Aké nové zdroje a prepravné trasy plynu sa črtajú pre Slovensko a okolité štáty? Ako sa vyvíjajú najvýznamnejšie infraštruktúrne projekty? Aj o týchto témach diskutovali na konferencii TRH S PLYNOM 2019 odborníci zo Slovenska, Česka a Poľska. Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč s odkazom na prognózy Medzinárodnej energetickej agentúry podčiarkol, že globálny dopyt po zemnom plyne by mal rásť, a to najmä vďaka jeho flexibilite a schopnosti okamžite zmierniť environmentálne problémy. Významný vplyv budú mať predovšetkým tri štrukturálne zmeny, a to Čína, ktorá sa stane najväčším svetovým importérom zemného plynu, ďalej USA ako budúci najväčší svetový exportér plynu (hlavne vďaka zvyšovaniu vývozu LNG), a napokon očakávanie, že priemysel predbehne výrobu elektriny v spotrebe zemného plynu. Hoci budúcnosť zemného plynu zostáva podľa Jána Klepáča sľubná, odvetvie sa musí vysporiadať z niekoľkými novými výzvami. Medzi nich patrí nutnosť uskutočniť reformu trhu s plynom a dosiahnuť jeho konkurencieschopnosť v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Taktiež bude treba riešiť úniky metánu v plynárenskom reťazci, aj keď v prípade Slovenska sú marginálne. Pokiaľ ide o ďalšiu perspektívu plynárenstva, poukázal na viacero možností ozelenenia, resp. dekarbonizácie zemného plynu, či už vo forme bioplynu a biometánu, vodíkových technológií a syntetického metánu alebo výrobou nízkouhlíkového plynu v kombinácii s technológiami CCS (technológia zachytenia a uskladnenia uhlíka) a CCU (technológia zachytávania a využitia uhlíka). Vývoj v oblasti prepravy zemného plynu v strednej a východnej Európe zhodnotil Tomáš Matula zo spoločnosti Eustream. Za pozitívne trendy považuje zvýšenie flexibility v preprave plynu a tiež zvýšenie bezpečnosti dodávok. V regióne je však stále potrebné dosiahnuť diverzifikáciu dodávok plynu, optimalizovať a modernizovať prepravné systémy, reagovať na dopad nových konkurenčných projektov ako sú Nord Stream 2 a Turk Stream a tiež vyriešiť problém integrácie nových plynov v prepravných sieťach. Nateraz otvorená zostáva otázka, ako bude na začiatku roka 2020 vyzerať preprava plynu cez susednú Ukrajinu, keďže koncom tohto roka vyprší platnosť kontraktu medzi Kyjevom a Moskvou. Na Ukrajine je pritom aktuálne v prevádzke až 72 kompresorových staníc. Odborník zo spoločnosti Eustream však neočakáva, že prevádzkovateľ ukrajinskej prepravnej siete zachová takúto rozsiahlu flotilu a bude naopak musieť pristúpiť k optimalizácii počtu staníc. Odhadol, že Ukrajine bude v budúcnosti stačiť maximálne 40 kompresorových staníc. Problematike budúceho zásobovania strednej Európy zemným plynom sa venoval aj analytik Michal Kocůrek z EGÚ Brno. Vo svojej prezentácii zdôraznil, že skvapalnený zemný plyn (LNG) má ako jediný zdroj reálnu možnosť znížiť rastúcu závislosť na dominantnom ruskom dodávateľovi plynu do Európy. Hoci LNG automaticky nezníži závislosť EÚ na dovoze ruského plynu, môže sa stať kľúčovým cenotvorným činiteľom na európskom trhu. Využitie existujúcich LNG terminálov v EÚ sa však vlani pohybovalo len na úrovni 26 %. V októbri 2018 však nastal zlom a v tomto roku by mohlo ich využitie stúpnuť na takmer 50 %. Pokiaľ ide o Slovensko, nám najbližší LNG terminál je v poľskom meste Svinoústie. O projekte jeho expanzie, regionálnom prínose LNG dodávok, pláne vybudovať Baltský plynovod medzi Poľskom a Dánskom a tiež o regionálnych interkonektoroch, ktoré by mohli dohromady vytvoriť trh so zemným plynom v strednej a východnej Európe s kapacitou až 70 miliárd metrov kubických plynu ročne, hovoril na konferencii Tomasz Ziółkowski zo spoločnosti Polskie LNG. Poukázal na to, že okrem potrubia by sa LNG mohol na Slovensko a do susedných krajín dostať aj vlakom, avšak je potrebné významne investovať do modernizácie železníc. Potenciálu Slovenska pre plnenie klimaticko – energetických cieľov sa bližšie venoval Jerguš Vopálenský zo spoločnosti SPP – distribúcia. Zdôraznil, že znižovanie emisií prostredníctvom náhrady zemného plynu za OZE bude príliš drahé, čím sa podľa neho stratí akýkoľvek prínos v duchu hodnoty za peniaze. „Implementácia obnoviteľných zdrojov energie v energetike prináša najväčšie úspory emisií v prípade náhrady za uhlie,“ uviedol Vopálenský s tým, že podľa ich prepočtov ide približne o 4,008 mil. ton CO2. V prípade náhrady zemného plynu by sa dosiahli len polovičné úspory emisií. Za kľúčové označil zvyšovanie energetickej efektívnosti v sektore priemyslu, ktoré by sa malo podporiť investíciami z prostriedkov získaných z predaja emisných kvót, ktoré aktuálne končia v Envirofonde a neprispievajú v dostatočnej miere na projekty znižovania emisií CO2. Zástupca SPP – distribúcia poukázal aj na vysoké riziko ohrozenia slovenských domácnosti energetickou chudobou. Akékoľvek dotácie zo strany štátu, či už na zateplenie domov alebo výmenu zdroja vykurovania, by preto podľa Jerguša Vopálenského mali prioritne riešiť tento problém a cieliť na chudobné domácnosti kúriace tuhým palivom. Návrh novej koncepcie pre riešenie problematiky energetickej chudoby z dielne ÚRSO, ktorá bola nedávno predmetom medzirezortného pripomienkového konania, však cieli na pomoc formou novej zložky príspevku na bývanie.
-
SEPS a ČEPS rozširujú spoluprácu v oblasti výmeny dát
3.6.2019Prevádzkovatelia prenosových sústav na Slovensku a v Česku, spoločnosti SEPS a ČEPS, podpísali dohodu o účasti v platforme International Phasor Data Exchange (IPDE), ktorej cieľom je zefektívniť výmenu prevádzkových dát. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a spoločnosť ČEPS minulý týždeň vo štvrtok (29. mája 2019) rokovali o prehĺbení medzinárodnej spolupráce. Výsledkom je podpis dohody o účasti v platforme IPDE. Projekt si kladie za cieľ zjednodušenie a zefektívnenie medzinárodnej výmeny časovo synchrónnych meraní fázorov napätia, prúdu a merania frekvencie, ktoré sa zbierajú a využívajú v systémoch WAMS (Wide Area Monitoring System). Systém WAMS využíva presné merania získané z prepojených prenosových sústav. Vďaka rýchlemu vzorkovanie meraných fázorov (až 50 snímkov za sekundu) a ich časovej synchrónnosti dokáže systém odhaliť nebezpečné prevádzkové stavy sústavy, akými sú napríklad netlmené oscilácie, narušenie stability prevádzky a vznik ostrovných prevádzok sústavy. Systémová architektúra je navrhnutá tak, aby zabezpečila vysokú dostupnosť fázorových meraní členov platformy IPDE, a to aj bez potreby bilaterálnych zmlúv. Platnosť zmluvy o výmene fázorových údajov medzi spoločnosťami SEPS a ČEPS je 3 roky. Signatárom kontraktu za spoločnosť SEPS bol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Miroslav Obert a podpredseda predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku rozvoja a investícií Miroslav Stejskal. „Dnes sú fázorové dáta medzi jednotlivými prevádzkovateľmi prenosových sústav vymieňané iba čiastočne a na bilaterálnom princípe, čo so sebou prináša rad problémov, ktoré musí každý prevádzkovateľ riešiť. Projekt, ktorý rozbiehame s českými partnermi, zabezpečuje zjednodušenie spôsobu a unifikáciu výmeny fázorových dát medzi jednotlivými prevádzkovateľmi prenosových sústav. Dôležité bude prezentovať skúsenosti na medzinárodnej úrovni s cieľom rozšíriť počet partnerov v projekte,“ uviedol Miroslav Obert. Za českého partnera ČEPS podpísal zmluvu predseda predstavenstva Martin Durčák a podpredseda predstavenstva Svatopluk Vnouček. „Podpísaním dohody o účasti ČEPS potvrdzuje svoju víziu digitálnej spoločnosti. Účasť v platforme je ďalším z kontinuálnych krokov pri zavádzaní technologických inovácií a posunom smerom k digitálne riadenej a ovládanej sieti,“ doplnil Durčák.
-
Lacnejšia elektrina z vetra a slnka je už na dosah
3.6.2019Od roku 2020 by mala byť výroba elektriny z fotovoltických panelov a veterných parkov lacnejšia než jej produkcia v nových elektrárňach spaľujúcich fosílne palivá. Vyplýva to z novej správy o vývoji výrobných nákladov, ktorú zverejnila Medzinárodná agentúra pre obnoviteľné zdroje (IRENA). Už dnes sú obnoviteľné zdroje energie (OZE) konkurencieschopné v mnohých častiach sveta. Ich cenová výhoda v porovnaní s fosílnymi palivami by sa mala ešte viac rozšíriť, čím sa posilní úloha OZE ako hlavnej hnacej sily globálnej energetickej transformácie a boja s klimatickou zmenou. Agentúra IRENA potvrdila rekordný pokles nákladov výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v roku 2018. Vážená priemerná cena elektriny celosvetovo medziročne klesla u koncentračných solárnych elektrární (CSP) o 26 %. Zdroje na biomasu zlacneli o 14 %, fotovoltické elektrárne a onshore veterné parky o 13 %. Pokles výrobných nákladov a zvyšovanie účinnosti týchto zdrojov bude pokračovať aj v nasledujúcej dekáde a podľa agentúry IRENA budú aj bez finančnej asistencie ponúkať nižšie ceny elektriny než nové uhoľné či plynové bloky. V oblastiach s dobrým slnečným osvitom, vhodným regulačným a inštitucionálnym rámcom sa už dnes pohybuje cena elektriny zo slnka v rozmedzí 3 – 4 amerických centov za vyrobenú kilowatthodinu. Na týchto hladinách sa cena pohybuje napríklad v Čile, Mexiku, Peru, Saudskej Arábii alebo Spojených arabských emirátoch. Celú správu Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje nájdete na tomto odkaze.
-
Nové prepravné cesty aj digitalizácia. V čom spočíva budúcnosť plynárenstva?
30.5.2019O budúcej pozícii zemného plynu a jeho legislatívnom ukotvení na Slovensku aj v Európe sa diskutovalo počas úvodného dňa konferencie TRH S PLYNOM 2019 v Modre. Hoci spotreba plynu v Európe môže v nasledujúcich desaťročiach postupne klesať, význam tohto fosílneho paliva bude pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku zásadný, zhodli sa účastníci úvodného bloku. Sériu prednášok otvorila Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku (ZEK). EÚ je podľa nej lídrom v boji proti klimatickým zmenám a pristúpila k záväzkom Parížskej dohody zodpovedne. Záujem o klimatické témy cítiť tiež u obyvateľov členských krajín, čo podľa nej ukázali aj nedávne eurovoľby. Potvrdzuje to tiež prieskum Eurobarometer, podľa ktorého až 90 % obyvateľov považuje klimatické zmeny za problém. Vlani v decembri predstavila Európska komisia (EK) svoju víziu do roku 2050. Stratégia pod názvom Čistá planéta pre všetkých načrtáva ambiciózne scenáre, ktoré hovoria o znížení emisií až o 80 %. Ako ďalej dodala, členské štáty nie sú v tomto úsilí osamotené. Ciele nastavené v súlade s Parížskou dohodou má dnes zhruba 120 krajín vo svete. Najväčšími investormi do čistých technológií sú pritom Čína a USA, až potom nasleduje EÚ. „Ak chceme bojovať s klimatickými zmenami, musíme ponúknuť atraktívny ekonomický model, ktorý by nebol založený len na dotáciách,“ doplnila. Kombinovať by mal aj regulačné a daňové motivácie. V kontexte zemného plynu šéfka tímu ekonomických analýz ZEK zdôraznila, že Komisia nepreferuje jednotlivé palivá. Rámec na dosiahnutie zníženia emisií sa usiluje nastaviť nákladovo efektívne, čo môže plynárom spôsobovať neistotu a vytvárať výzvy z pohľadu plánovania investícií do ťažby a infraštruktúry. Spotreba plynu medzi rokmi 2015 a 2030 by mala byť približne na rovnakej úrovni. Do roku 2050 by mala úloha plynu výrazne poklesnúť aj vďaka prijatým opatreniam energetickej efektívnosti. Komisia v budúcnosti vidí potenciál aj v ostatných formách plynu, akými sú e-plyn, bioplyn alebo napríklad vodík. Generálny riaditeľ sekcie energetiky na Ministerstve hospodárstva SR Ján Petrovič vo svojom príspevku pripomenul, že Slovensko nemá problém s plnením cieľov na znižovanie emisií CO2, ktoré mu vyplývajú z európskych záväzkov. Aj vďaka plynu, ktorý aktuálne tvorí 24 % nášho energetického mixu, patrí naša ekonomika k najviac nízkouhlíkovým v rámci celej EÚ. Kým energetika sa v roku 1990 podieľala na produkcii celkových emisií 67 %, v roku 2016 išlo o 51 %. „Chceme v prvom rade nahradiť uhlie zemným plynom a nahradiť ho čo najskôr. Predpokladám, že v roku 2030 bude možné uhlie vidieť na Slovensku už len v múzeu, asi nie v energetike,“ povedal. Po poslednej plynovej kríze v roku 2009 sa Slovensko zameralo na bezpečnosť dodávok, čo podľa Petroviča prinieslo svoje ovocie. „Nie sme odkázaní na plyn z jedného zdroja, resp. jednej prepravnej cesty,“ poznamenal ďalej s tým, že v súčasnosti sa očakáva, ako bude nastavená zmluva o tranzite cez ukrajinské územie medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom. Platnosť tej súčasnej vyprší 1. januára 2020. Rezort hospodárstva momentálne pripravuje novelu vyhlášky o štandardoch bezpečnosti dodávok plynu. Podľa Petroviča ide o reakciu na skúsenosti z posledných rokov, kedy jednak ministerstvo, ale aj spoločnosť SPP – distribúcia častokrát nemali dostatočné informácie od účastníkov trhu. Novela by mala preto sprísniť informačné povinnosti pre obchodníkov vo vzťahu k plynárenskému dispečingu. Legislatíva rovnako zadefinuje postup MH SR v prípade, že účastník trhu nebude schopný zabezpečiť potrebný štandard. Do medzirezortného pripomienkovania by mala byť predložená už o pár dní, resp. v úvode júna. O súčasných výzvach, ktorými sa zaoberá český regulátor, hovorila vo svojom príspevku Petra Grigelová, šéfka sekcie regulácie Energetického regulačního úřadu (ERÚ). Za kľúčovú požiadavku pre zaistenie konkurencieschopnosti plynárenstva v stále viac prepojenom svete považuje digitalizáciu. Vzniká totiž komplexný systém vzájomne prepojených infraštruktúrnych komponentov, ktorý v praxi pokrýva celý dodávkový reťazec od výroby cez prepravu, distribúciu, uskladňovanie až po samotné meracie zariadenia. Za kľúčové považuje Petra Grigelová samotné dáta. Dôležité je zabezpečiť ich zber, triedenie a sprístupnenie z koncových zariadení v jednoduchej podobe a najmä rýchlo pre všetky dotknuté subjekty. Piliermi digitalizácie preto musí byť vysokorýchlostná komunikácia, smart zariadenia a spracovanie dát v reálnom čase. Digitalizácia podľa nej môžu pre plynárenstvo priniesť silnejšiu pozíciu pre operátorov distribučných sústav, nárast likvidity na veľkoobchodných burzách alebo skrátiť zmenu dodávateľa pre odberateľov. Celosystémový prístup ako výzva pre ERÚ Žiadny regulátor nie je ani objaviteľom, ani implementátorom digitálnych technológií v plynárenstve, zdôraznila. Musí byť tým subjektom, ktorý umožní adaptáciu existujúceho regulačného rámca a jeho implementáciu. Cieľom ERÚ podľa nej má byť zavedenie uceleného a flexibilného rámca aj pre oblasť plynu. ERÚ preto musí uvažovať o tom, ako regulovať siete s potenciálne pokračujúcim zníženým objemom energie, prechádzať od statickej k dynamickejšej regulácii a regulovať infraštruktúru pre rôzne účely. Veľa napovie plynárenský balíček EÚ 2020. Jeho ciele by mali byť po prvýkrát zadefinované v júni na fóre v Madride. Podrobnosti ešte nie sú známe, ale ERÚ očakáva, že sa v ňom premietnu nové trendy. Podobu plynárenského balíčka EÚ 2020 označil za jedno z potenciálnych rizík blízkej budúcnosti tiež Martin Slabý, predseda Rady Českého plynárenského svazu, ktorý bol ďalším spíkrom na konferencii. Napätie podľa neho môže spôsobiť aj eskalácia ekologických požiadaviek po parlamentných voľbách EÚ, obavy zo závislosti na Rusku z pohľadu dodávok, ale aj zlý obraz zemného plynu u verejnosti. Za silné stránky českého plynárenstva označil funkčný a transparentný trh. Pravidlá a parametre pre energetiku na domácej úrovni sú podľa neho nastavené tak, že umožňujú údržbu, ako aj zdôvodnený rozvoj siete. Za výhodu plynu považuje jeho flexibilitu a moderné technológie s vysokou účinnosťou, akými sú mikrogenerácie, palivové články alebo tepelné plynové čerpadlá s vysokou účinnosťou. Pokiaľ ide o očakávaný rast produkcie biometánu druhej generácie, do roku 2050 by mohol vzrásť na úroveň maximálne 750 miliónov kubíkov, čo predstavuje zhruba 10 % súčasnej spotreby plynu v ČR. Posledným spíkrom úvodného bloku bol Malcolm Arthur z Európskej siete prevádzkovateľov prepravnej sústavy – ENTSOG. Hoci dnes presne nevieme s čím príde EK v novom zložení, jedným z pilierov bude zrkadlenie spoločných tém z balíka čistej energie, tentokrát pre zemný plyn. Dotknúť by sa mali viacerých tém vrátane kontroly, otvoreného a férového maloobchodného trhu, zavádzania inteligentných meradiel a ochrany spotrebiteľov. Ďalším pilierom je zlepšenie fungovania trhu. Analýzou majú prejsť tarify operátorov prepravných sietí. V rámci tohto cieľa si EK necháva vypracovať viacero štúdií, ktoré budú hotové v priebehu rokov 2018 a 2019. Na Madridskom fóre v júni 2019 by mala byť napríklad po prvýkrát prezentovaná štúdia o sektorovom prepojení. Predtým by mala Komisia získať výsledky štúdie o trhu s LNG v rámci EÚ. Pracuje sa tiež na analýze o vplyve bioplynu a vodíka na plynárenské sústavy alebo o prekážkach vstupu na retailový trh. Tretím pilierom je podľa Arthura úloha plynu v budúcnosti. Plyn ako ho poznáme dnes už nemusí byť jedinou dostupnou formou tohto uhľovodíka. Môže byť napríklad súčasťou hybridných energetických systémov, prípadne nájsť využitie v technológii Power-2-Gas, ktorá využíva premenu elektriny na energiu viazanú v podobe plynného média, najčastejšie vodíka či metánu, ktoré sú na rozdiel od elektriny ľahko skladovateľné. V tomto prípade hovoríme o časovom horizonte do roku 2050. V rámci diskusie sa hovorilo aj o závislosti na dodávkach plynu z Ruska. Podľa Martina Slabého podiel ruského plynu v Európe doteraz nikdy neprekročil 40 %. V nasledujúcich 10 až 15 rokoch sa jeho podiel zvýši, pretože dôjde k očakávanému obmedzeniu ťažby v Severnom mori. Európa by sa podľa neho mala snažiť, aby objem ruského plynu zostal pod úrovňou 50 %, keďže zdrojov plynu je dostatok. Objavujú sa nové zásoby na Cypre, na druhej strane sú zaujímavé ložiská v Katare, perspektívne Irán a karty môžu zamiešať aj dodávky LNG. Ako zdôraznil, mix dodávok z viacerých zdrojov pomáha udržateľnej cenovej politike.
-
Martin Mikoláš: Hodnota zásobníka
23.5.2019Aká je hodnota zásobníka zemného plynu vo fyzickom svete a aká vo svete plynárenských búrz? O oceňovaní skladovacích kapacít na trhu, otázke flexibility, vplyve politických rozhodnutí aj nedávneho hospodárskeho vývoja v Európe píše odborník zo spoločnosti NAFTA a.s. Martin Mikoláš. V Slovgase sme si vo februári 2019 pripomenuli dobu, keď sa z rozhodnutia Európskej únie zásobníky po celom kontinente stali samostatnými spoločnosťami „unbundlovanými“ od materských vertikálne integrovaných podnikov. Od liberalizácie trhu s plynom do dnešného dňa prešlo už viac ako jedno desaťročie. To už je doba, počas ktorej sa mnohé veci vedia zmeniť. A tie sa aj zmenili! Jednou z nich je tvorba hodnoty zásobníka. V mene zásobníkov som sa v článku posťažoval, že odmena, ktorú dostávajú za svoje služby, išla od momentu liberalizácie od desiatich k piatim a zásobníky sa ocitli v najväčšej kríze svojej existencie, niektoré z nich v posledných rokoch dokonca hodili do ringu uterák, a ukončili prevádzku. Je to naozaj také zlé? A ak áno, tak prečo hodnota zásobníkov tak klesla? Vysvetliť hodnotu zásobníka vo forme populárnonáučného textu, nie je vôbec jednoduché. Ale spolu s trpezlivým čitateľom to skúsime. Hodnota zásobníka vo fyzickom svete Na konci 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia počas výstavby tranzitného plynovodu z ložísk zemného plynu na západnej Sibíri k nám do Československa prichádzali do úvahy dve možnosti, ako vyvážiť obrovské kolísanie (sezónnosť) spotreby. Vedeli ste, že mesačná spotreba plynu na Slovensku počas minuloročnej zimy bola v rozmedzí od 500 do 700 mil. m3, kým v bežnom letnom mesiaci 2018 bola len od 100 do 200 mil. m3? Denné výkyvy spotreby počas najchladnejších zimných dní sú ešte masívnejšie. V imaginárnom bez-zásobníkovom svete prvou možnosťou, ako sa s týmto problémom vyrovnať, je nejako do Európy doviesť každý deň toľko plynu, koľko potrebujeme. A to buď priamo z ložísk hoci s niekoľkohodinovým až niekoľkodňovým oneskorením (tzv. produkčný swing) alebo, a táto druhá možnosť má obmedzenú absorpčnú kapacitu, pomocou pretlakovaného plynovodu (tzv. linepack). Čo by to znamenalo v porovnaní so súčasným stavom? Museli by sme vyvŕtať a vystrojiť niekoľkonásobne viac vrtov na Urengojskom ložisku, znásobiť zberné strediská, kde sa plyn čistí a suší pred prepravou, a následne postaviť štyritisíc kilometrov dlhočizný plynovod s xkrát väčšou kapacitou, ako je dnes, samozrejme, vrátane xkrát násobku kompresorových staníc. Nehovoriac o ľuďoch, ktorí by to všetko museli obhospodarovať. Takýto plynovod by išiel na svoju plnú kapacitu len v zime, a naopak, zíval by relatívnou prázdnotou v lete. Kým kapitálové investície do zásobníkov sú v stovkách miliónov EUR, v prípade investície do rozvoja ložísk a prepravného systému sú rádovo v miliardách. Áno, bolo by to nesmierne drahé. Za pádom spreadu sú najmä veľká ekonomická recesia, chybné predpovede analytikov, zlé investičné rozhodnutia firiem a revolúcia bridlicového plynu v Spojených štátoch. Týmto smerom sa vybralo napríklad Holandsko vďaka gigantickému ložisku Groningen, keďže im odpadla nutnosť prepravy a obavy o bezpečnosť dodávok, ale aj tam už medzičasom postavili zásobník. Druhá, lacnejšia a zároveň bezpečnejšia alternatíva je výstavba relatívne štíhlej ťažobnej a prepravnej infraštruktúry s tým, že sa do systému zahrnie výstavba zásobníka. Hodnota zásobníka bola v plánovanom inžinierskom svete jasná. Počas celých 40 rokov ju nik nespochybňoval. Predstavovali ju rozpočítané kapitálové výdavky na výstavbu zásobníka a poduškový plyn, prevádzkové náklady a k tomu bežná spravodlivá miera ziskovosti (tzv. metóda Cost Plus). Najmä kapitálové výdavky veľmi závisia od typu ložiska, či je to konverzia na zásobník bývalého plynového alebo plynovoropného ložiska, akvifer s aktívnym vodným zápolím alebo soľná kaverna. Cost Plus hodnota zásobníka bola v čase liberalizácie v celej Európe viac menej podobná a pre porézne zásobníky oscilovala medzi 5 a 8 EUR/MWh v závislosti od mnohých faktorov. Hodnota zásobníka vo svete plynárenských búrz: Spread Plus Ak by čitateľ prišiel v súčasnosti na obchodné oddelenie ktoréhokoľvek zásobníka, veľmi rýchlo by zistil, že najčastejšie používaný výraz je s vysokým náskokom slovíčko spread. Myslím si, že frekvenciu o výške spreadu tromfnú rozhovory dokonca aj takú tému, akou je počasie. Obchodníci na zásobníku kontrolujú výšku spreadu každý deň ako prvú vec ráno po prebudení (mierne preháňam, ale niekedy to tak naozaj je), a v trhovo exponovanom čase, keď sa uzatvára transakcia veľmi naviazaná na jeho výšku, tak sa sleduje jeho vývoj v priebehu dňa aj v niekoľkominútových intervaloch. Niekedy na výšku spreadu uzatvárame aj stávky, pričom pre potešenie čitateľa pripomeniem, že autor tohto textu takúto stávku nikdy nevyhral. Čo to teda ten spread vlastne je? Prečo je taký dôležitý pre nás na zásobníku? Spread je obchodnícky terminus technicus, ale ak by sme veľmi chceli nejaký slovenský ekvivalent nájsť, tak by to bolo niečo ako rozpätie. Rôznych spreadov je veľa, napríklad často používané sú spark spread a dark spread. Keď však použijete slovíčko spread u nás na zásobníku, bez toho, aby ste špecifikovali, že myslíte niečo iné, tak sa okamžite chápe, že máte na mysli to najdôležitejšie: rozdiel letnej a zimnej ceny plynu v danom momente. Pre ilustráciu v tab. 1 si všimnite, že letnozimný spread na najbližšiu skladovaciu sezónu v piatok 22. marca 2019 okolo 18. hodiny večer, keď sa zatvárali trhy, osciloval okolo celkom potešiteľnej hodnoty 4,275 EUR/MWh. Spread je hodnota, ktorá tvorí základ hodnoty zásobníka vo svete tradingu, pridáva sa k nemu ešte tzv. extrinsitná hodnota, preto hovoríme o hodnote spread plus. Vo svete spreadov sa však úplne abstrahuje od úlohy zásobníka ako nástroja vyrovnávania sezónnych odchýlok a nositeľa bezpečnosti dodávok, a hodnotí sa len finančné plnenie vyplývajúce z natlačenia lacnejšieho a ťažby drahšieho plynu. Hodnota zásobníka vo finančnom svete je teda diametrálne odlišná od hodnoty zásobníka v tradičnom fyzickom svete. Ako sa zimnoletný spread vypočíta? V tab. 1 sú uvedené ceny plynu s rôznou dodávkou v budúcnosti (tzv. forwardové ceny), ako boli zaznamenané 22. marca 2019 večer. Zákazník zásobníka si môže v daný moment nakúpiť relatívne lacnejší plyn s dodávkou počas druhého letného kvartálu 2019 za cenu 15,250 EUR/MWh (v tab. 1 riadok Q2´19), ktorý plánuje v lete natlačiť do zásobníka. A v tom istom momente, bezodkladne, aby sa vyhol otvorenej rizikovej pozície, predáva tento plyn s dodávkou v zime počas prvého kvartálu 2020. Vtedy ho už bude ťažiť zo zásobníka a dodávať odberateľovi za dnes odklepnutú cenu 19,525 EUR/MWh (v tab. 1 riadok Q1´20). Rozdiel dnešných cien uzatvoreného nákupu letného plynu a predaja zimného plynu predstavuje výšku spreadu (19,525 – 15,250 = 4,275 EUR/MWh). Pozor, nie je to pre človeka nepracujúceho s forwardami veľmi intuitívne. Koľko bude naozaj stáť plyn v januári 2020 nikto nevie, ani my na zásobníku, ani klient, a len obrovský hazardér kúpi letný plyn bez toho, aby ho obratom v ten istý moment z veľkej časti nepredal za zimnú cenu. Čitateľ si možno všimol, že plyn na víkend, pondelok (=DayAhead) a na zvyšné marcové dni (=BOM) je ešte lacnejší ako letný plyn, čo klienti mohli využiť na získanie ďalšej hodnoty (túto ďalšiu hodnotu nazývame extrinsitnou hodnotou). Táto anomália znamenala, že naše zásobníky naozaj na konci marca už začali masívne vtláčať zemný plyn do svojich ložísk, pričom bežne je to v kalendári stále ťažobná sezóna. Pád spreadu Už sme to viackrát spomenuli. Hodnota zásobníka počítaná cez spready nám neuveriteľne padala a priviedla niektoré zásobníky do skutočných problémov. Liberalizácia trhu s plynom sa uskutočnila na vrchole hospodárskej konjunktúry v druhej polovici prvého desaťročia nového tisícročia. Poklesu hodnoty spreadu predchádzal paradoxne jeho nárast v roku 2008 až na úroveň 14 EUR/MWh spôsobený rýchlo narastajúcim dopytom po zemnom plyne v kombinácii s plnými prepravnými a zásobníkovými kapacitami, ktoré boli zväčša dlhodobo rezervované pre pozvoľne rozpúšťané vertikálne integrované podniky. Čo však najviac vyrazilo cenu nahor boli, z dnešného pohľadu až absurdne optimistické výhľady rastu spotreby zemného plynu v Európe v najbližších rokoch. Možno tu niekde zásobníky spravili chybu, keď sa niektoré z nich kúsok po kúsku dobrodružne odpútavali od Cost Plus logiky oceňovania, ktorá sa naďalej uplatňovala v prepravnej a distribučnej infraštruktúre. Vidina dvojnásobných príjmov zásobníky zlákala k oceňovaniu hodnoty svojich krátkodobých služieb na základe kolísania forwardových cien na plynárenských trhoch. Nič vtedy nenasvedčovalo, že sa situácia môže zvrtnúť. Zvrtla sa. Graf na obr. 1 ukazuje vývoj spreadu na plynárenskom trhu v Rakúsku od roku 2009 do dnes. Začína kotáciami skladovacej sezóny 2010/2011, počas ktorej došlo k prvému vážnemu prepadu hodnoty spreadu. obr. 1 10 rokov padajúci spread vyvolal takmer každoročne paniku medzi zásobníkmi novými minimami Názory na oceňovanie skladovacích služieb pomocou spreadu Najčastejšia výčitka oceňovaniu skladovacej kapacity cez forwardový trh, ktorú budete počuť, je inherentná slepota trhu k naceneniu dvoch základných netrhových funkcií zásobníka: tými sú vyvažovanie celej plynárenskej sústavy od vrtu až k spotrebe a úloha zásobníka ako nosi teľa bezpečnosti dodávok. Ďalším kritickým argumentom je fakt, že cenová informácia prichádzajúca z trhu akcentuje hodnotu poslednej, takzvanej hraničnej jednotky artikla alebo služby (zákon klesajúceho marginálneho úžitku si niektorí pamätáte z prvej hodiny ekonómie). A tak, čo i len mierny prebytok, alebo naopak nedostatok super neelastického aktíva (t. j. takého, ktoré nevieme rýchlo na trh dodať, ani z trhu odstrániť) sa prejaví agresívnou zmenou ceny, ktorú preberá trh nespravodlivo ako celok. Krivka ponuky je pre takéto aktívum veľmi vertikálna, a akýkoľvek posun krivky dopytu, čo i len mierny, má veľký vplyv na cenu. Veľmi vhodná teória pre zásobníky so zemným plynom. Naopak, neoliberálne až libertariánsky zmýšľajúci ekonómovia tvrdia, že trh sa vždy najlepšie vyčistí sám, prežijú najefektívnejšie zásobníky, a v dlhodobom horizonte trh určí spravodlivú cenu, ktorá bude podľa nich niekde na úrovni Cost Plus. Majú pravdu, avšak len v ideálnom svete. Zásahy okolitých štátov v prospech vlastných domácich zásobníkov, dlhodobý investičný horizont výstavby nových zásobníkov, potreba zabezpečiť bezpečnosť dodávok pre obyvateľstvo a národné hospodárstvo, a aj možnosť nenávratného poškodenia ložiska po uzatvorení zásobníka ukazujú, že zásobníky nemožno nechať len napospas trhu, a zaslúžia si v rozumnej miere základnú ochranu. Stredoeurópske krajiny sú štáty s najväčšou potrebou skladovacích služieb v Európe, vďaka relatívne vysokej plynofikácii a historickej preferencii vykurovania domácností zemným plynom. Prečo spready padli? Dôvodov, prečo spready spadli z úrovní nad 10 EUR/MWh v roku 2008 až k úrovniam okolo 1 EUR/MWh o 10 rokov neskôr, je viacero. Sú tak na strane dopytu po skladovacích službách, respektíve dopyte po flexibilite ako celku, ako aj na strane ponuky. Flexibilita (=fluktuácia dodávok na základe potreby) nemusí byť poskytovaná len zásobníkmi. Existujú aj iné možnosti ako získať flexibilitu, ktoré sú so zásobníkmi v priamej konkurencii. Navýšiť dodávku zemného plynu v zime vieme predsa aj pomocou temperovania prepravnej siete, meniacej sa produkcie zemného plynu, alebo vďaka časovému plánovaniu splyňovania LNG v európskych prístavoch. Ponuka flexibility je vysoká vtedy, keď plynárenské systémy nie sú efektívne využívané. Z tzv. sunk cost pohľadu (po odpísaní strát) je lepšie, keď už boli stratové plynovody alebo splyňovacie terminály vybudované, využiť ich na dodávku flexibility, ako nechať odstavené. Tieto tak dnes veľmi vstupujú do konkurencie so zásobníkmi, a to všetko na oveľa menšom trhu než na aký boli dizajnované. V skratke, za pádom spreadu sú najmä veľká ekonomická recesia, chybné predpovede analytikov, zlé investičné rozhodnutia firiem a revolúcia bridlicového plynu v Spojených štátoch. Vraciame sa do roku 2006, vrcholu ekonomického cyklu. Na základe jednoduchých lineárnych prognostických metód analytické inštitúcie predpovedali spotrebu zemného plynu v roku 2014 v Európskej únii vo výške atakujúcej 700 mld. m3. Manažéri plynárenských firiem schvaľovali FDI (rozhodnutia o investíciách do infraštruktúry) ako na bežiacom páse. Nikto nechcel byť z hry von. Celé plynárenské odvetvie horúčkovito pracovalo a investovalo do budovania mohutnej infraštruktúry neďalekej budúcnosti. Píše sa rok 2014. Železo a oceľ už sú na svojich miestach. Chýba však plyn. Bol to šok. Namiesto nového obrovského trhu sa Európa v roku 2014 len spamätáva z hospodárskej krízy a jej spotreba bola oproti pôvodným predpovediam taká, ako keby sme z mapy Európy vymazali celé Francúzsko a Nemecko dokopy. Redundantná infraštruktúra bola všade (prázdne plynovody, zásobníky, LNG terminály) a bolo jej veľmi veľa. Ako keby naschvál o rok neskôr v roku 2010 došlo vďaka znásobeniu ťažby bridlicového plynu v Spojených štátoch k takému poklesu ceny plynu na severoamerickom trhu, že úplne vytlačil americké uhlie do Európy. Lacné importované uhlie, samozrejme, stlačilo relatívnu cenu uhlia voči relatívnej cene plynu, a to tak nízko, že v Európe sa úplne otočil trend budovania paroplynových elektrární. Nedávno postavené nové elektrárne sa zatvárali (napríklad u nás Malženice). Iróniou osudu je, že vďaka takejto súhre náhod, Spojené štáty nechtiac znížili produkciu oxidu uhličitého od roku 1990 razantnejšie ako Európska únia, ktorá do toho vo svojom programe 202020 investovala obrovské finančné prostriedky. Zásobníky tak stratili ďalší zdroj dopytu po svojich službách, keď sa čakali veľké výkyvy v produkcii paroplynových elektrární v súvislosti s podporou nevyspytateľnej produkcie zelených energií (veterné a slnečné elektrárne). Očakávaný rast produkcie elektriny zo zemného plynu v súvislosti s vyraďovaním uhoľných elektrární sa nielenže nematerializoval, ale dokonca došlo k presne opačnému scenáru. Zatvárali sa čistejšie elektrárne na zemný plyn. Autor tohto článku si pamätá na prvú konferenciu o zásobníkoch, ktorú v tomto predkrízovom období navštívil. Tri dni odborníci z celej Európy diskutovali o tom, že rast hodnoty zásobníka je nezastaviteľný, a Európu bez masívnej výstavby nových zásobníkov čaká kolaps. Otázkou nebolo, či budovať nové kapacity, ale to, či ich stihneme vybudovať a najväčším problémom konferencie bol dlhý čas potrebný na získanie stanovísk EIA a iných povolení. Toto bolo obdobie, keď sme sa aj my na Slovensku rozhodli postaviť nový zásobník GajaryBáden, či rozšíriť naše Lábske štruktúry, Česi rozšírili zásobníky Třanovice a Tvrdonice, a postavili nové zásobníky Uhřice a Dambořice, Maďari postavili nový zásobník Szoreg a rozšírili Zsanu a napríklad v Rakúsku sa vybudovali nové zásobníky 7fields a Haidach, a len tak tak, že nestihli začať budovať obrovský Schoenkirchen Tief neďaleko našich hraníc. Práve dlhý čas medzi rozhodnutím stavať zásobník a jeho spustením do prevádzky vysvetľuje, prečo toľko nových zásobníkov pribúdalo aj v čase, keď sa už spread veľmi prepadol. Pomer medzi súčtom skladovacích kapacít európskych zásobníkov a veľkosťou trhu narástol medzi rokmi 2009 a 2015 zo 14 % na 24 %. Cieľom výstavby nových zásobníkov bolo udržať starý pomer v rastúcom trhu. Zrútením trhu sa však pomer dostal do výraznej nerovnováhy – obr. 2. obr. 2 Nárast skladovacej kapacity v EÚ znamenal obrovský nárast ponuky práve v čase klesajúcej spotreby Záver V dnešnom článku sme si prešli celkom zložitú tematiku cenotvorby zásobníka. Dúfam, že sa mi ju podarilo podať čitateľným spôsobom. Naučili sme sa, že koexistujú dva systémy tvorby hodnoty zásobníka a ich koexistencia je v nejakej forme prítomná vo všetkých okolitých krajinách. Stredoeurópske krajiny sú štáty s najväčšou potrebou skladovacích služieb v Európe, vďaka relatívne vysokej plynofikácii a historickej preferencii vykurovania domácností zemným plynom. Na Cost Plus báze sú v nich nacenené nosné dlhodobé skladovacie kontakty, ktoré sú tak chránené pred náhlym navýšením spreadu a naopak zásobníku poskytujú šancu na prežitie počas takých pádov trhov, ako sme zažili po roku 2010. Na Spread Plus báze sú naopak ocenené najmä krátkodobé skladovacie služby, ktoré Slovensko exportuje vďaka obrovskej kapacite našich zásobníkov do zahraničia. Dúfajme, že hodnota jedného z mála významných exportných artiklov našej energetiky bude už len rásť. Autor článku: Martin Mikoláš, spoločnosť NAFTA a.s. Pozn. red.: Článok pôvodne vyšiel v aprílovom čísle (2/2019) odborného plynárenského časopisu Slovgas. Článok publikujeme so súhlasom redakcie a autora.