-
ÚJD potrebuje pri spúšťaní Mochoviec externú pomoc. Nebude to lacné
7.5.2021Kvôli obmedzeným kapacitám jadrového dozoru bude pri spúšťaní tretieho a štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach nevyhnutná aj vedecko-technická podpora externých špecialistov. Náklady na ňu vyjdú štát na takmer 3 milióny eur. Od sprevádzkovania posledného jadrového reaktora ruského dizajnu VVER v strednej Európe uplynulo viac než dvadsať rokov. Už onedlho k nim pribudne ďalší. Dostavba tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach sa pomaly ale isto dostáva do cieľovej rovinky. Zavezenie paliva, po ktorom sa reaktor premiérovo uvedie na minimálny kontrolovaný výkon, je otázkou už najbližších mesiacov. Nasledovať bude energetické spúšťanie a celý proces sa zopakuje pri štvrtom bloku. Pri kontrole náročného postupu v najbližších rokoch sa Úrad jadrového dozoru (ÚJD) nezaobíde bez vedecko-technickej podpory zvonka. Zapojenie externých špecialistov do tohto procesu je podľa ÚJD nevyhnutné. „Nakoľko ide o veľké množstvo posudzovacích činností v relatívne krátkodobom horizonte, ÚJD SR nemá vlastné kapacity v potrebnom rozsahu,“ uviedla Miriam Vachová, riaditeľka kancelárie z ÚJD. Jadrový dozor upozorňuje na neopakovateľný a relatívne krátkodobý charakter operácie. Pôjde totiž o posledné bloky daného typu, ktoré sa budú uvádzať do prevádzky, pričom odhadovaná dĺžka trvania tohto procese je niekoľko rokov. „Je efektívnejšie použiť externú podporu rozhodovacích činností, ako dlhodobo držať v stave zamestnancov - vysokošpecializovaných odborníkov, ktorí po ukončení spúšťania MO34 nebudú využiteľní v takom počte, aký je potrebný aktuálne,“ zdôraznila Vachová pre portál energoklub.sk.
-
V tretej aukcii sa predali takmer dve tretiny z ponúkaných záruk pôvodu
7.5.2021Záujem o zelenú elektrinu sa zvyšuje. V tretej aukcii záruk pôvodu elektriny z OZE a VÚ KVET, ktorú včera zorganizovala firma OKTE, sa zobchodovalo vyše 63 % z ponúkaného množstva. Najväčší záujem bol o záruky z hydroelektrární. Spoločnosť OKTE vo štvrtok (4. februára 2021) uskutočnila v systéme XMtrade®/ZPE v poradí tretiu aukciu záruk elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny (VÚ KVET) na Slovensku. V ponuke boli „certifikáty zelenej elektriny“ pochádzajúce zo solárnych a vodných zdrojov v rôznych kategóriách podľa životnosti ich uplatnenia v celkovom objeme 741 675 MWh, z ktorých sa predalo 467 740 MWh. Finančný výnos z aukcie použije OKTE na zníženie tarify za prevádzkovanie systému. Elektronickej aukcie sa zúčastnilo 6 subjektov, ktoré mohli zadávať objednávky podľa zdroja a dĺžky životnosti. Dostupné boli záruky, ktoré je možné uplatniť v intervale 0 až 3, 3 až 6 alebo 6 až 9 mesiacov. Priemerná cena dosiahla podľa zverejnených výsledkov hodnotu 0,17 EUR/MWh. Minimálna cena bola na úrovni 0,12 EUR/MWh, maximálna cena 0,32 EUR/MWh.
-
Pozvánka: Online konferencia SHARE YOUR ENERGY
4.5.2021Tretí ročník česko-slovenskej konferencie SHARE YOUR ENERGY sa uskutoční 9. júna 2021. Online stretnutie inovátorov v energetike sa bude venovať témam ako flexibilita, agregácia alebo podporné služby. Registrujte sa už teraz a buďte pri tom! Prečo nesmiete chýbať? TRENDY A INOVÁCIE. Zistíte, ako vyzerá budúcnosť trhov s energetickou flexibilitou v Európe a akú úlohu v ňom budú hrať agregátori. ZOSTAŇTE V OBRAZE. Dozviete sa, ako speňažiť flexibilitu na trhu s podpornými službami a na spotových trhoch s elektrinou. NAČERPAJTE SKÚSENOSŤ. Experti vás zoznámia so zmenami, ktoré čakajú Česko a Slovensko v riadení elektrizačných sústav a podporných službách a ukážu vám, ako zarobiť na spotrebe energií. KNOW-HOW OD EXPERTOV. Čaká vás množstvo prezentácií od českých, ale aj slovenských a zahraničných expertov. Zo Slovenska sa môžete tešiť na predsedu ÚRSO Andreja Jurisa, riaditeľa SAPI Jána Karabu a riaditeľa spoločnosti Nano Energies Slovensko Jána Mišoviča. Zástupcovia českých a slovenských priemyselných spoločností, inovátori z energetických firiem, prevádzkovatelia prenosovej sústavy alebo zástupcovia agregátorov flexibility. Práve tí majú podľa Stanislava Chválu, generálneho riaditeľa spoločnosti Nano Energies, o tieto témy najväčší záujem. „Je to revolúcia a veľká zmena. V Česku a na Slovensku teraz leží ľadom, hlavne u priemyselných podnikov, flexibilita, ktorá má veľký potenciál ušetriť im výdavky alebo dokonca aj zarobiť a tiež im pomôcť znižovať emisie CO2,“ vysvetľuje Chvála. Českí a slovenskí energetici z Nano Energies, organizátori akcie, sa jej už dlho venujú a teraz ponúkajú nielen svoje know-how aj širšej odbornej verejnosti. Tému očakávaného budúceho vývoja na konferencii otvorí Jon Ferris, vedúci tímu flexibility poprednej britskej poradenskej spoločnosti Delta-EE, ktorá sa dlhodobo zaoberá flexibilitou v západnej Európe. Výhľad trhu s flexibilitou a cien predstaví tiež Rob Sherwood, vedúci tradingového tímu Shell, ktorý nedávno oznámila akvizíciu významného agregátora Next Kraftwerke. Na konferencii vystúpi aj Pavel Štolc, člen predstavenstva ČEPS, ktorá v tomto roku odštartovala revolúciu na českom energetickom trhu zmenou pravidiel pre vstup agregátorov. Bude hovoriť o tom, ako fungujú medzinárodné platformy MARI a PICASSO a aký je ich vplyv na trh s podpornými službami. Tomáš Mužík s Digital Energy Services pre zmenu odhalí praktickú stránku certifikácie a zapojenia agregačných blokov. Branislav Klocok, výkonný riaditeľ spoločnosti OFZ, porozpráva o skúsenostiach riadenia flexibility v priemysle a poskytovania podporných služieb pre SEPS. Jiří Mrkus, vedúci teplárne ŠKO-Energo v Mladej Boleslavi v ČR sa zase podelí o praktické skúsenosti s prevádzkou elektrokotla pre stabilizáciu elektrizačnej sústavy. Konferencie sa zúčastňujú české a slovenské priemyselné spoločnosti, ktoré chcú profitovať z novej príležitosti energetickej flexibility, zástupcovia štátnych firiem a agregátorov flexibility. Organizátori počítajú aj s priestorom pre networking a workshopy. Buďte pri tom! Registrujte sa už teraz zdarma na oficiálnom webe konferencie www.shareyourenergy.eu. Organizátori aktuálne finalizujú program. Platforma ENERGOKLUB® je partnerom podujatia.
-
Prezidentka si vybrala. Regulačná rada je v plnom počte
30.4.2021Novým členom Regulačnej rady sa stane Andrej Ochotnický. S účinnosťou od prvého mája 2021 ho vymenovala do funkcie prezidentka SR Zuzana Čaputová. Regulačná rada bude môcť opäť fungovať v šesťčlennej zostave. Posledné voľné miesto v kontrolnom a odvolacom orgáne Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) obsadí Andrej Ochotnický. Rozhodla o tom prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá si vyberala z dvojice mien navrhnutých Ministerstvom hospodárstva SR a schválených vládou. Protikandidátom bol Ján Vančo. Šesťročné funkčné obdobie Andreja Ochotnického sa začína 1. mája 2021. Vo štvrtok (29. apríla 2021) mali oboch kandidátov vypočúvať členovia parlamentného hospodárskeho výboru. Tento bod bol napokon z programu rokovania výboru stiahnutý. Kto je Andrej Ochotnický? V rokoch 2012 až 2017 bol členom dozornej rady firmy ZSE Energia. V minulosti pôsobil aj vo finančnom sektore. Venuje sa podnikateľskej činnosti v realitnom a v stavebnom biznise a v energetike. V súčasnosti pôsobí v piatich firmách. Jedna z nich, 2HYDRO s.r.o., ktorej je konateľom, má v pláne postaviť dve malé vodné elektrárne na Ipli s inštalovaným výkonom 2x75 kW. Ďalšia jeho spoločnosť, 24h oil s.r.o., prevádzkuje samoobslužnú čerpaciu stanicu pohonných hmôt v Bratislave. V minulosti bol šéfom predstavenstva spoločnosti Eco Power a.s., (dnes v likvidácii), ktorá postavila kogeneračnú jednotku s inštalovaným výkonom 5 MW na spaľovanie zemného plynu. Projekt bol odpredaný strategickému investorovi. Regulačná rada pri ÚRSO bude kompletná, ale len nakrátko Už v júni sa končí funkčné obdobie podpredsedovi Regulačnej rady Milanovi Krajčovičovi. Predsedom je Ján Ďuriš. Členmi sú tiež Juraj Doležal, Sylvia Beňová a Miroslav Dudlák, ktorý bol vymenovaný do funkcie v auguste minulého roka na návrh NR SR. Troch členov Regulačnej rady vyberajú poslanci Národnej rady SR a ďalších troch navrhuje vláda. Do funkcie ich menuje prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ich zároveň odvoláva.
-
Zaostrené na Plán obnovy. Investičná pomoc ako kľúč pre podporu OZE
29.4.2021Vláda posiela do Bruselu finálnu verziu slovenského Plánu obnovy. Na zelené elektrárne, repowering a zvýšenie flexibility sústavy pôjde napokon 232 miliónov eur. Ministerstvo financií SR po mesiacoch príprav predložilo na dnešné rokovanie vlády návrh Plánu obnovy a odolnosti SR. Schválený materiál musí kabinet predložiť Európskej komisii najneskôr do konca týždňa. Finálna verzia jedného z najočakávanejších dokumentov vstúpi do histórie aj tým, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania získala rekordných 2529 pripomienok. Akceptovaných bolo celkom 684, z toho 270 zásadných. Z celkového balíka takmer 6,6 mld. eur v Pláne obnovy musí minimálne 37 % smerovať na zelenú transformáciu. Z pohľadu energetiky je kľúčovou oblasťou Zelená ekonomika, na ktorú je vyčlenených 2,3 mld. eur. Koncom minulého roka sa objavil prvý draft, po ktorom sa spustila kritika energetickej komunity. Problémom bola uvažovaná suma, ktorá mala vtedy pripadnúť na výstavbu nových OZE, modernizáciu existujúcich elektrární (repowering) a súvisiacich investícií do flexibility sústavy. Toto sa napokon nepotvrdilo. Vyčlenených bolo 232 miliónov eur. Ďalšími komponentmi sú Zelená obnova budov (741 mil. eur), Udržateľná doprava (801 mil. eur), Dekarbonizácia priemyslu (368 mil. eur) a Adaptácia na zmenu klímy (159 mil. eur). Výstavba nových zelených elektrární a návrat aukcií Do roku 2026 by mali pribudnúť nové OZE so súhrnným inštalovaným výkonom 120 MW. Investície do výstavby nových výrobných kapacít zelenej elektriny sa majú týkať zariadení s inštalovaným výkonom 10 kW až 50 kW. Nové zdroje OZE budú v rokoch 2021 – 2026 podporené formou investičnej, nie prevádzkovej podpory, s rozpočtom 103 miliónov eur. Z okruhu podporených zdrojov sú vylúčené vodné elektrárne. Zmyslom je docieliť, aby sa investície negatívne neodrazili vo výške koncovej ceny elektriny prostredníctvom tarify TPS. V prípade podpory výroby elektriny a tepla z biomasy bude podmienkou plnenie kritérií udržateľnosti podľa smernice EÚ o podpore využívania energie z OZE, ktorú čaká transpozícia do národnej legislatívy a úspora emisií CO2 vo výške minimálne 80 %.
-
Na Slovensku sa budú vyrábať batérie pre českého výrobcu autobusov
27.4.2021Na elektrifikácii dopravy v Európe sa bude podieľať aj spoločnosť Inobat Auto. S českým výrobcom autobusov SOR sa dohodla na dodávke batérií, ktoré budú vyvinuté presne podľa jeho požiadaviek. Aj na slovenských cestách by sa mohli objaviť prvé elektrické autobusy s týmto typom batérií už v roku 2023. Firma InoBat Auto oznámila svoju prvú dohodu s komerčným partnerom. Batérie, ktoré budú mať v rodnom liste výskumno-výrobné centrum vo Voderadoch neďaleko Trnavy, bude dodávať pre českú spoločnosť SOR z portfólia EP Industries. SOR sa viac než 25 rokov zaoberá produkciou mestských a medzimestských autobusov, ktoré nájdeme aj vo vozových parkoch viacerých dopravných podnikov na Slovensku a v ďalších 11 európskych krajinách. Podľa spoluzakladateľa a generálneho riaditeľa Inobat Auto je dohoda míľnikom pre elektrifikáciu dopravy nielen na Slovensku a Česka. „Pre európsky automobilový trh je to veľký úspech. Tešíme sa na spoluprácu so SOR – budeme partneri v celom procese, od dizajnu batérie až po finálnu dodávku, pričom pôjde o kompletný reťazec výskumu, vývoja a produkcie, a to všetko presne podľa potrieb nášho zákazníka,“ povedal Marián Boček. Vývoj a produkcia batérií podľa zadania klienta V tomto roku sa začne s vývojom batérie, ktorá spĺňa potreby klienta. V roku 2022 dôjde k spusteniu pilotného testovania batérie na dvoch elektrobusoch. „Následne v roku 2023 počítame s plným nasadením našej batérie šitej na mieru pre SOR, pričom na slovenských a českých cestách by tieto batérie mali poháňať viac než 100 autobusov,“ doplnil Boček. Inobat Auto ťaží zo strategického partnerstva s americkou spoločnosťou Wildcat Discovery Technologies. Pri výrobe batérií môže využiť umelú inteligenciu a špeciálnu platformu High-Throughput Processing. Patentovaná technológia umožňuje nájsť vhodné chemické zloženie batérie pre akékoľvek elektrické vozidlo v zmysle požiadaviek a špecifikácií cieľového zákazníka. Podľa tvrdenia Inobat Auto zároveň umožňuje rôzne chemické kompozície testovať mnohonásobne rýchlejšie a cenovo efektívnejšie než konkurencia.
-
Ako pokročila integrácia slovenského denného trhu s elektrinou s ďalšími krajinami EÚ?
26.4.2021Projekt Interim Coupling čaká v priebehu mája dôležitá testovacia fáza. Prepojenie denného trhu s elektrinou Slovenska a ďalších zúčastnených krajín by sa v prípade úspešných skúšok malo spustiť v priebehu júna. Proces prepájania denných trhov v Európe napreduje. Kým sa podarí zrealizovať cieľovú víziu projektu Core Flow Based Market Coupling, ktorý bude založený na fyzikálnych tokoch, prevádzkovatelia prenosových sústav s organizátormi trhu s elektrinou z krajín regiónu 4 M MC, do ktorého patrí okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Rumunsko, začali pred pár rokmi pracovať na dočasnom projekte s Nemeckom, Rakúskom a Poľskom. Obe iniciatívy prebiehajú paralelne. Prechodný projekt Interim Coupling (známy tiež ako "DE-AT-PL-4M MC") vznikol so zámerom umožniť postupný prechod z explicitnej alokácie kapacít, ktorá je založená na koordinovanej čistej prenosovej kapacite (NTC), k implicitnej alokácii založenej na fyzikálnych tokoch na vybraných hraniciach ponukových oblastí. Projekt by mal poskytnúť efektívnejšiu alokáciu cezhraničných kapacít a zvýšiť likviditu trhu. Metóda NTC predstavuje výpočet kapacity založený na maximálnom objeme elektriny, ktorý je možné preniesť medzi jednotlivými ponukovými zónami bez ohrozenia bezpečnosti oboch systémov, a tiež pri rešpektovaní niektorých technických obmedzení. Po necelých troch rokoch od schválenia a spustenia projektu zo strany zúčastnených subjektov a regulátorov sa Interim Coupling dostáva do záverečnej fázy. Slovensko v ňom zastupujú Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a spoločnosť OKTE. Účastníci projektu koncom februára dokončili prvú fázu spoločného testovania na regionálnej úrovni. V druhej polovici marca prebehla ďalšia fáza testovania, ktorej predmetom boli predovšetkým testy regionálnych prevádzkových postupov. Ich ukončenie sa očakáva začiatkom mája 2021. Ďalej budú nasledovať testy jednotlivých prevádzkových postupov a IT systémov v celoeurópskom kontexte spoločne s celým regiónom Single Day Ahead Coupling alebo jednotným prepojením denných trhov EÚ. Testovanie s účastníkmi trhu by malo prebehnúť v druhej polovici mája 2021.
-
Trh so zárukami pôvodu rastie. V tretej aukcii sa bude súťažiť o 741 GWh
23.4.2021Spoločnosť OKTE vyhlásila v poradí tretiu aukciu záruk pôvodu elektriny na Slovensku z OZE a VÚ KVET, ktorá sa uskutoční začiatkom mája. V ponuke budú opäť záruky v niekoľkých kategóriách zo solárnych a vodných zdrojov v závislosti od životnosti ich uplatnenia v súhrnnom objeme takmer 742 gigawatthodín. Minulý rok sa stalo Slovensko prvou z krajín V4, kde je možné získavať „certifikáty zelenej elektriny" formou elektronickej aukcie. Organizátor krátkodobého trhu doteraz zorganizoval dve aukcie záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny (VÚ KVET). Do tretej aukcie, ktorá prebehne 6. mája 2021, vstúpia záruky zo solárnych a vodných zdrojov v celkovom objeme 741 675 GWh elektriny. Trojmesačný cyklus aukcií Dostupné záruky budú pochádzať dominantne z hydroelektrární. Registrovaní účastníci v systéme XMtrade®/ZPE budú môcť okrem zdroja zadávať objednávky tiež podľa kategórie životnosti. V ponuke budú záruky pôvodu, ktoré je možné uplatniť do 3 mesiacov, v intervale od 3 do 6 mesiacov a 6 až 9 mesiacov. Čím dlhší rámec pre uplatnenie záruk, tým vyššia cena.
-
Lukratívny tranzit plynu. Eustreamu sa vlani darilo aj napriek pandémii
22.4.2021V roku 2020 slovenský prepravca pokračoval v príprave slovensko-poľského prepojenia a uviedol do prevádzky kompresorovú stanicu v Lakšárskej Novej Vsi. Napriek tomu, že firma Eustream v porovnaní s rokom 2019 prepravila o takmer pätinu plynu menej, dosiahla za vlaňajšok silný prevádzkový výsledok. Prevádzkovateľ prepravného systém plynovodov na Slovensku, spoločnosť Eustream, patrí dlhodobo k najziskovejším podnikom a najväčším prispievateľom do štátneho rozpočtu. Ako sme informovali v januári, v predchádzajúcom kalendárnom roku 2020 bolo prepravených takmer 57 miliárd metrov kubických (m3) plynu. Medziročný pokles o necelých 18 % bol primárne dôsledkom predzásobenia sa plynom zo strany európskych obchodníkov. Ťažiskový segment prepravy Pandémia sa na hospodárení Eustream nijako významne neodrazila. Prevádzkové výsledky pozitívne ovplyvnili vyššie objemy prepravovaného plynu smerom na Ukrajinu najmä v období od júla do septembra 2020. Záujem obchodníkov o využitie reverzu sa zvýšil v dôsledku výhodných cien za uskladnenie zemného plynu v ukrajinských zásobníkoch. V roku 2020 investovala spoločnosť Eustream do rozvoja svojho prepravného systému viac než 38 miliónov eur. Vlaňajšok symbolizoval pre Eustream aj zvýšenie prepravnej kapacity v smere z Česka a s tým súvisiace spustenie kompresorovej stanice v Lakšárskej Novej Vsi na Záhorí, ktorá bolo uvedená do skúšobnej prevádzky v júni 2020 po získaní povolenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Minulý rok sa niesol aj v znamení príprav slovensko-poľského plynovodu, ktorý by mal byť hotový vo februári 2022. Na výstavbu nového prepojenia prispela aj EÚ prostredníctvom nástroja Connecting Europe Facility.
-
Štátny SPP ukázal čísla. Po rokoch strát uzavrel vlaňajšok so ziskom
20.4.2021Odkedy je spoločnosť SPP v štátnych rukách, každý rok skončila v červených číslach. Až doteraz. Hoci sa objem predaných energií dramaticky nezvýšil, vlani sa štátny obchodník premiérovo dostal do prevádzkového zisku 6,6 milióna eur. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) dosiahol v roku 2020 kladný prevádzkový výsledok. Od roku 2014, kedy došlo k zásadnej reorganizácii skupiny SPP a štát sa stal stopercentným vlastníkom predajcu energií, končil pravidelne v miliónových stratách. Výpadky mu pomohli dorovnávať dividendy z dcérskych firiem zo skupiny SPP Infrastructure, kde je vlastníkom 51 % akcií bez manažérskej kontroly. Vlaňajšok bol prvým rokom, kedy spoločnosť SPP aj bez takejto výpomoci dosiahla kladný prevádzkový hospodársky výsledok na úrovni 6,6 milióna eur. Historická zmena hospodárenia V roku 2019 pritom skončil SPP v prevádzkovej strate 104 miliónov eur. „Vidíme, že ide o zmenu vo výške 110 miliónov eur," upozornil predseda predstavenstva SPP Milan Urban na dnešnej tlačovej konferencii. Napriek pandémii a nízkej cene zemného plynu, ktorý ostáva hlavným produktom štátnej firmy, sa v roku 2020 tržby firmy zvýšili o takmer 8 % na 1,217 mld. eur. Dôvodmi zlepšeného hospodárenia sú podľa šéfa SPP trhová pozícia podniku, dynamický spôsob obchodnej politiky a konzervatívny prístup k riziku, ale aj znižovanie nákladov a rozvojové programy ako základ príjmov v budúcnosti. „Na strane príjmov sme išli do plusu o zhruba 85 miliónov eur. Náklady sme znížili o 25 miliónov eur,“ spresnil Urban. Šéf SPP už v minulosti poznamenal, že nebyť minuloročného „zmrazenia“ maximálnych cien za dodávku plynu pre regulované skupiny odberateľov, ktoré bolo politickým rozhodnutím minulej vlády, minuloročné výnosy spoločnosti by sa zvýšili o ďalších 20 miliónov eur. Stabilizácia trhového postavenia Podiel spoločnosti SPP na trhu so zemným plynom na Slovensku vlani vzrástol na 58 %. Štátny obchodník v roku 2020 dodal svojim zákazníkom 30,9 TWh plynu, čo predstavuje medziročne nárast o takmer 13 %. Kým objem minuloročných dodávok plynu domácnostiam (9,2 TWh) a maloodberateľov (5,3 TWh) sa výrazne nezmenil, SPP si o takmer štvrtinu polepšil pri veľkoodbere (18,6 TWh). „Trhový podiel pri plyne by sme chceli cielene udržiavať na úrovni 60 %,“ uviedol Urban. Štátni plynári podľa údajov firmy SPP - distribúcia dodávajú zemný plyn do zhruba 1,1 milióna odberných miest, v dominantnej miere domácností. Na slovenskom trhu s plynom momentálne pôsobí celkom 26 aktívnych dodávateľov. V oblasti dodávok elektriny už niekoľko rokov súťaží SPP na trhu ako alternatívny dodávateľ a medziročne navýšil počet odberateľov o vyše 10 %. Z takmer 216 tisíc odberných miest, ktoré aktuálne odoberajú elektrinu od SPP, je až 95 % domácností, ktoré sa rozhodnú pre zmenu dodávateľa spravidla kvôli ponúkanej zľave pri dodávke oboch komodít. Pri elektrine dosahuje trhový podiel SPP 6 %. „Hoci počet odberných miest pri plyne nám klesol, tento pokles sme vyrovnali novými odbernými miestami na trhu s elektrinou,“ informoval Urban. Kladná marža povinného výkupcu
-
Do cezhraničného smart grid projektu s Maďarskom sa zapojí aj Východoslovenská distribučná
19.4.2021Slovensko-maďarský projekt Danube InGrid zameraný na rozvoj inteligentných sietí sa rozširuje o nových partnerov. K spoločnostiam SEPS a Západoslovenská distribučná na strane Slovenska sa pripojí aj Východoslovenská distribučná. Cezhraničný slovensko-maďarský projekt Danube InGrid vznikol s cieľom hlbšej integrácie zelených zdrojov do sústavy na prenosovej a distribučnej úrovni prostredníctvom využitia smart technológií a manažmentu IT. Na realizáciu projektu bol vlani schválený príspevok vo výške 102 miliónov eur z fondu Connecting Europe Facility. Ide o historicky najvyššiu dotáciu, ktorá bola v rámci nástroja udelená pre rozvoj smart gridu. Kým prvá verzia projektu pokrývala distribučné územie Trenčianskeho a Trnavského kraja a severozápadného Maďarska, vstupom nových partnerov do projektu sa dotknuté územie zdvojnásobuje. Trojica nových distribučiek K partnerom na strane SR, spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSD) a Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, pribudne Východoslovenská distribučná (VSD). Zmena zrejme súvisí aj s minuloročnou transakciou, kedy nemecký koncern E.ON nadobudol manažérsku kontrolu a 49 % akcií v skupine VSE Holding, ktorej je VSD členom. Stalo sa tak po tom, čo si štát neuplatnil predkupné právo na minoritný podiel od skupiny RWE. Noví partneri pribudli tiež na strane Maďarska. K prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, firme MAVIR, ktorá oficiálne vystupuje v pozícii podporovateľa projektu, a regionálnej distribučnej sústave E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati, sa pripojili ďalšie dve regionálne distribučné firmy: ELMŰ Hálózati Kft. a ÉMÁSZ Hálózati Kft. Výsledkom spolupráce na distribučnej úrovni má byť aj vytvorenie cezhraničnej platformy na výmenu dát. Účasťou dvoch najväčších regionálnych distribútorov elektriny na Slovensku a spoločnosti SEPS v projekte s maďarskými partnermi sa v praxi multiplikuje cieľ, ktorým je modernizácia a zlepšenia kvality prenosových a distribučných vedení. Okrem toho, že projekt by mal zasiahnuť až dvojnásobne väčšie distribučné územie oproti pôvodnej verzii, sa dotkne aj ekonomicky menej rozvinutých regiónov EÚ v tesnej blízkosti hraníc s Ukrajinou.
-
SPP a TANAP vďaka spoločnému projektu chránia výnimočný genofond tatranských lesov
18.4.2021(PR správa) SPP sa, prostredníctvom svojej neziskovej organizácie Ekofond SPP, rozhodol prispieť k zachovaniu vzácneho lesného genofondu na území Tatranského národného parku. SPP, v spolupráci s odborníkmi zo Správy TANAP-u, OZ LES a spoločnosťou Lesy mesta Kežmarok s.r.o., zabezpečil, že 107 viac ako storočných jedlí zostane trvalou súčasťou tatranských lesov. Henrich Krejčí, člen predstavenstva SPP, v tejto súvislosti uviedol: „Lesy sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva a majú nezastupiteľné miesto pri ochrane životného prostredia aj pri adaptácii na klimatické zmeny. Zodpovednosť spojená s naším podnikaním je priamo úmerná nášmu postaveniu na trhu a našej tradícii, aj preto chceme v roku 2021, okrem produktov a služieb pre našich zákazníkov, šetrnejších k životnému prostrediu, venovať zvýšenú pozornosť otázkam udržateľnosti a environmentálnej zodpovednosti. Verím, že sa nám aj touto cestou podarí upriamiť pozornosť na potrebu ochrany biodiverzity a stability a funkčnosti slovenských lesov.“ SPP bude v roku 2021 pokračovať aj vo výsadbe mladých stromov v Tatrách a prispeje k zachovaniu ďalších desiatok storočných stromov. Aktuálny projekt nadväzuje na výsadbu takmer 18 tisíc mladých stromov v rámci produktu SPP Uhlíková stopka, kedy sa SPP zaviazal za každého zákazníka vysadiť dva mladé stromčeky v oblasti Západných a Vysokých Tatier, taktiež v spolupráci so Správou Tatranského národného parku. V tomto projekte bude SPP pokračovať aj v roku 2021 a plánuje vysadiť 30 tisíc mladých stromčekov, pričom minimálne 1000 mladých stromčekov vysadia zamestnanci SPP. Výber jedlí Správou TANAP-u v Kežmarských Žľaboch nebol náhodný. Pôvodné tatranské jedle stáročia rástli a mohutneli v geologicky a geomorfologicky špecifickom území, ktoré je výsledkom poľadovcového vývoja. Výnimočná pôda prispela k vzniku jedinečných jedľových a jedľovo-smrekových porastov s veľkou kompaktnou rozlohou. Vykúpené stromy sú vzácne nielen vekom, ale aj svojou reprodukčnou schopnosťou zabezpečovať prirodzenú obnovu lesného porastu. Priemerný vek jedlí vysokých až 26 m, ktorým projekt zabezpečil dožitie v prirodzených podmienkach, sa pohybuje od 115 do 140 rokov. Uvedené čísla však nie sú jediné obdivuhodné fakty spojené so životom jedlí. Stromy majú vo všeobecnosti významnú schopnosť viazať uhlík. Zároveň, čím dlhšie stromy žijú, tým viac prispievajú k čistejšiemu ovzdušiu. Ing. Slavomír Celer, PhD., odborný pracovník Správy TANAP-u: „Stromy ako dreviny sú jedinými rastlinami s dlhodobým hrúbkovým rastom, vďaka čomu počas svojho života dokážu neustále navyšovať objem absorbovaného uhlíka. Ide o proces, ktorý sa odborne nazýva sekvestrácia. Aj keď vykúpené jedle sú v podstate za vrcholom svojej uhlíkovej bilancie, stále prispievajú nielen k čistejšiemu ovzdušiu, ale navyše sú významnou oporou pre mladé stromy vo svojom okolí, ktoré sú ich generačnými potomkami. Práve dospelé stromy umožňujú mladým stromčekom vytvárať priaznivé klimatické a ekologické podmienky, či už ide o zadržiavanie vlahy alebo ochranu pred vetrom. Umožňujú im tak prosperovať a komfortne pokračovať v napĺňaní spoločného poslania.“ Symbióza starých a mladých stromov je v súvislosti so zabezpečovaním priaznivého stavu lesných biotopov nenahraditeľná. Vykupovanie cenných jedlí zaručuje, že stromy zostanú trvalou súčasťou porastov. Zároveň budú aj pravidelne monitorované a kontrolované. „V prípade kalamity, spadnutého stromu na chodník, či cestu budú prijaté opatrenia, ktoré zabezpečia, aby stromy neboli hrozbou ani prekážkou, drevo však naďalej ostane v poraste,“ potvrdzuje Ing. Slavomír Celer, PhD. Aktivity spojené s výkupom sa netýkajú len spomínaných jedlí, ale aj ďalších vzácnych drevín ako je napríklad smrekovec opadavý, borovica, javor horský, či buk, teda stromov, ktoré sú trvácne a odolné aj voči kalamitám. SPP, ako najväčší dodávateľ energií na Slovensku, si uvedomuje zodpovednosť za ochranu životného prostredia a klímy. Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality bude potrebné ďalšie úsilie a my sme pripravení byť jeho súčasťou. Aj preto pripravujeme nové projekty, ktoré umožnia integráciu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do sektoru plynárenstva, vrátane rozvoja výroby a využívania biometánu vyrobeného z odpadu, či vodíka. Ochrane životného prostredia a udržateľnosti sa bude SPP venovať nielen prostredníctvom rozvoja inovatívnych služieb a produktov pre svojich zákazníkov, ale aj v rámci projektov a aktivít v oblasti spoločenskej zodpovednosti a rozvíjania konceptu ESG. V roku 2021 sa SPP, prostredníctvom interných opatrení, zameria aj na znižovanie dopadu fungovania spoločnosti na životné prostredie. Viac informácií na stránke Udržateľnosť a ochrana životného prostredia. Zdroj: Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
-
Vodíkové vlaky na Slovensku? Plán železničiarov má reálne kontúry
15.4.2021Regionálne vlaky poháňané vodíkovými palivovými článkami by u nás mohli byť realitou už v roku 2025. Železničiari počítajú s umiestnením vlakových súprav na trase medzi Novými Zámkami a Prievidzou. O projekte rozhodne financovanie. Myšlienku začať s testovaním vodíkových vlakov prvý raz predstavil minister hospodárstva Richard Sulík na minuloročnej konferencii Vodíková budúcnosť Slovenska. Za ideálne miesto, ktoré je vhodné na skúšku technológie vtedy označil región hornej Nitry, ktorý v ďalších rokoch prejde zásadnou transformáciou. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) začala aj preto skúmať možnosti, za akých by bolo možné realizovať transformáciu vlakov na vodíkový pohon. Projekt, ktorý ZSSK rozvíja, má ambíciu preskúmať potenciál využitia vodíkových článkov pre pohon regionálnych vlakov v krajinách V4. Železničiari sa s ním uchádzajú aj o dotáciu v rámci európskej výzvy (IPCEI) zameranej na oblasť vodíkových technológií. Od dieselového pohonu k vodíku Projekt hľadá riešenia aj pre región hornej Nitry, konkrétne 113 kilometrov dlhú trať medzi mestami Nové Zámky a Prievidza, ktorá nie je elektrifikovaná. Dopravu tam aktuálne zabezpečujú dieselové motorové vlaky. Hoci z emisného hľadiska sú mínusom, z pohľadu životnosti ide o relatívne novú a modernú infraštruktúru. Priemerný vek vlakových vozňov predstavuje päť rokov, pričom na ich kúpu sa využili prostriedky z eurofondov. Keďže elektrifikácia na tomto úseku, ktorý má 39 zastávok, je nepravdepodobná, prestavba existujúcich vlakov na vodíkový pohon sa zdá byť do budúcnosti vhodným riešením. Progresívnej vízii nahráva minuloročná vodíková stratégia EÚ. Zároveň sa podľa štúdie Fuel Cells and Hydrogen Joint Undertaking v základnom scenári do roku 2030 očakáva, že 30 % vlakových súprav v členských štátoch EÚ by mohlo využívať vodíkové palivové články.
-
Prolongácia podpory bude pre štyri stovky výrobcov elektriny povinná
13.4.2021Hoci predĺženie podpory o ďalších päť rokov malo byť pôvodne založené na báze dobrovoľnosti, pre časť výrobcov zelenej elektriny bude napokon povinnosťou. Tarifa za prevádzkovanie systému, prostredníctvom ktorej sa dotujú OZE a KVET, by sa vďaka tomu podľa predbežných výpočtov ÚRSO mohla znížiť o 15 %. Vláda SR bude v stredu (14. apríl 2021) rokovať o návrhu novely zákona 309/2009 o podpore OZE a VÚ KVET. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR), ktoré je predkladateľom materiálu, chce prostredníctvom legislatívy umožniť výrobcom predĺženie garantovanej podpory. Zostávajúci objem financií, na ktorý majú producenti právo, sa "rozloží v čase" a rozpočíta na obdobie piatich rokov. Impulzom ministerstva pre novelizáciu bolo na ročnej báze znížiť náklady v systéme podpory, ktoré zaťažujú ceny elektriny pre priemysel aj domácnosti. Zvrat pre veľké fotovoltiky Hoci sa pôvodne hovorilo o dobrovoľnosti prolongácie podpory pre všetkých dotovaných výrobcov, pre zhruba 440 výrobcov elektriny, predovšetkým prevádzkovateľov fotovoltických elektrární, by malo ísť o povinnosť. Týka sa to tých, ktorých priemerná výška doplatku za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla najmenej 150 eur/MWh a súčasne celková výška doplatku bola minimálne 75 tisíc eur. „Ročné ušetrenie nákladov v tarife za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá sa premietne do koncových cien elektriny, bude na úrovni 70 miliónov eur,“ prekvapil na tlačovej konferencii štátny tajomník MH SR Karol Galek. Odklon od dobrovoľnosti môže u dotknutých výrobcov vyvolať nevôľu. „Téma povinnej participácie v prolongácii podpory pre všetky dotknuté subjekty bude určite veľmi citlivá, najmä pre tých, ktorí čelia objektívnym prekážkam na predĺženie prevádzkyschopnosti svojich zariadení. Každopádne novela je významným míľnikom na ceste k férovým cenám elektriny a k zníženiu nadmerných záťaží nákladov na podporu OZE pre odberateľov,“ zdôraznil Galek. Myšlienka povinnej prolongácie podľa Galeka vzišla z medzirezortného pripomienkového konania (MPK). „Samotní výrobcovia tvrdili, že zákon je málo ambiciózny. Zamestnávatelia zase tvrdili, že sa minie účinku a nedôjde k zníženiu ceny,“ ozrejmil Galek. „Tým pádom bola vznesená v rámci MPK pripomienka, že pre časť výrobcov by to malo byť povinné.“ Očakávaná úspora v nákladoch na ročnej báze pre systém podpory OZE a VÚ KVET otvára cestu pre zníženie úrovne TPS ešte v tomto roku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) poskytol aj prvé prepočty, ktoré sú predbežné a závisia od viacerých premenných. „Pri prepočítaní by mohlo prísť k zníženiu výšky TPS okolo 15 % alebo 3,5 EUR/MWh. Sú to predpoklady. Na základe finalizácie legislatívneho procesu, keď budú známe všetky parametre, prídeme s presnou kvantifikáciou,“ oznámil predseda ÚRSO Andrej Juris. O ďalšom znížení ročných nákladov na TPS rozhodne miera participácie výrobcov, ktorí sa do schémy zapoja dobrovoľne. Postup pre zníženie výkupnej ceny definuje vyhláška ÚRSO o cenovej regulácii v elektroenergetike. „V najbližších týždňoch predstavíme detailnejšiu metódu a spôsob kalkulácie výkupných cien na základe predĺženej podpory.“ Do nižších cien elektriny pre odberateľov sa úspory z prolongácie premietnu iba čiastočne, pretože sa použijú na vykrytie historického dlhu pre distribučné firmy, ktoré boli do konca roka 2019 zúčtovateľmi podpory. Odberatelia to podľa Galeka pocítia až po skončení dotovania ťažby hnedého uhlia. V TPS totiž odberatelia platia ročne na podporu uhlia vyše 100 miliónov eur. „Po ukončení podpory výroby elektriny z domáceho uhlia v roku 2023, poplatky v cenách elektriny budú môcť konečne aj klesnúť. A to pre všetkých,“ zdôraznil Galek. ÚRSO pripravuje "kalkulačku" Výsledkom pripomienkovania je aj nová povinnosť pre ÚRSO z dôvodu transparentnosti. Úrad je povinný zverejniť výpočtový nástroj, ktorý po zadaní vstupných parametrov vyráta výrobcovi elektriny, o koľko menej bude dostávať pri natiahnutí podpory o 5 rokov. „Do kalkulačky, ktorú zverejníme, si budú môcť regulované subjekty dosadiť svoje relevantné parametre a vypočítať novú cenu, ktorá zo spôsobu stanovenia ceny vyjde,“ avizuje Juris. V rámci prolongácie si môžu výrobcovia uskutočniť opravy zariadení menšieho rozsahu, ktoré pomôžu predĺžiť životaschopnosť ich prevádzky, informoval šéf ÚRSO. „Toto majú byť oprávnené nálady, ktoré sú limitované do 10 % obstarávacej ceny,“ vysvetlil Juris. „Nemôže ísť o zásadnú rekonštrukciu alebo generálne opravy zariadenia, ale o výmenu najcitlivejších častí zariadení, ktorá je potrebná na predĺženie prevádzkyschopnosti.“
-
Ľuboš Lopatka: Odberatelia štátnych teplární v Bratislave a Košiciach by mohli mať lacnejšie teplo
12.4.2021Problémom teplární vo vlastníctve štátu v Bratislave a v Košiciach sú nevýhodné zmluvy z minulosti na dodávky tepla od externých dodávateľov. So šéfom MH Manažment a MH Teplárenského holdingu Ľubošom Lopatkom a obchodným riaditeľom teplární Vojtechom Červenkom sme sa rozprávali aj o ukončení spaľovania uhlia a problematickom projekte Zvolenskej teplárenskej. Časť Košíc by mohla vykurovať geotermálna energia už v roku 2026, podmienkou sú eurofondy. Vedenie holdingu tvoríte vy ako generálny riaditeľ a šesť riaditeľov zodpovedných za vybrané činnosti. Prečo ste sa rozhodli pre takúto štruktúru? Ukázal sa holdingový model ako životaschopný? Ľuboš Lopatka: MH Teplárenský holding (MHTH) združuje 6 štátnych teplárenských akciových spoločností. Jeho súčasťou je zníženie počtu riadiacich stupňov a počtu vedúcich zamestnancov. Čo je však najpodstatnejšie, eliminuje chybovosť a svojvôľu, ktorá v teplárňach až donedávna existovala. Je striktne dodržiavaná kontrola štyroch očí, čiže nie je možné, aby jeden človek, resp. predstavenstvo mohli rozhodnúť o niečom bez poznania súvislostí. Zásadné rozhodnutia musia byť najskôr odobrené holdingovými riaditeľmi a následne odsúhlasené akcionárom. Ak by MHTH nefungoval, nebolo by to o jeho neživotaschopnosti, ale len pochybení nás, ktorí sme súčasťou vedenia holdingu, resp. jednalo by sa o moje osobné zlyhanie. Šesť riaditeľov teplární je tu kvôli tomu, že každá tepláreň má vlastnú právnu subjektivitu, zásadné rozhodnutia sa však robia na úrovni holdingu. Môj kolega pán Vojtech Červenka je zodpovedný za obchod celej skupiny MHTH. Keďže sme chceli konať rýchlo, vytvorili sme virtuálny holding, čo je zrejme unikát v rámci štátnej správy na Slovensku. Oficiálne vznikol 23. júla 2020 a podarilo sa nám do jeho vedenia dostať skvelých ľudí. Za každým z mojich najbližších kolegov je úspešný biznis príbeh a nielen v rámci SR. Takýto model riadenia je vo svete úplne bežný. Z holdingovej štruktúry je každému zrejmé, že existuje jednotné vedenie, princípy a pravidlá. Toto doteraz v štátnych teplárňach na Slovensku absentovalo. Firma buď mala alebo nemala šťastie na toho, kto bol vybraný do jej vedenia. Šesť teplárenských spoločností doteraz fungovalo solitérne napriek tomu, že medzi nimi existuje veľa podobností. Nevyužívali sa synergie, ktoré súvisia s možnosťou zdieľať niektoré činnosti. To sme chceli zmeniť. Od začiatku je naším hlavným cieľom zvyšovať profitabilitu teplární a súčasne minimalizovať ceny tepla pre občana. Aké systémové zmeny sa vám podarilo zaviesť pri kľúčovom nákupe energetických komodít? V prípade štátnych teplární to znamená najmä zemný plyn, biomasu, ale čiastočne stále aj uhlie. ĽL: Pri nákupe čohokoľvek je hlavným parametrom úspechu dobrý úmysel. Za nákup palív je zodpovedný kolega vo funkcii chief procurement officer (CPO). Pri nákupe uhlia vyrokoval ceny, ktoré nám rapídnym spôsobom znížili ročné náklady. Pre rok 2021 predstavuje úspora na uhlí približne 1,7 milióna eur. Pri drevnej štiepke, ktorú spaľujeme v teplárňach vo Zvolene a Martine, sa ušetrilo minimálne ďalších 1,6 milióna eur. Ďalšou komoditou je zemný plyn, ktorý má tiež na starosti CPO s čiastočnou podporou kolegu, ktorý sa celý profesionálny život pohybuje v oblasti obchodu s plynom. V súčasnosti zastáva funkciu generálneho riaditeľa Bratislavskej teplárenskej. V prípade elektriny sme v aktívnej dvojúlohe, pretože ju nielen spotrebuvávame, ale zároveň aj vyrábame. Teplárenský holding plánuje najneskôr v roku 2023 vylúčiť z palivovej základne uhlie. Stihnete to? ĽL: V súčasnosti sa čierne uhlie spaľuje v Košiciach a hnedé uhlie v Žiline. Do roku 2023 máme zámer so spaľovaním uhlia skončiť. Treba však dodať, že na rozhodnutie zásadným spôsobom vplýva cena emisných povoleniek, a tiež cena plynu. Okrem toho nakupuje v rámci teplárenského holdingu teplo od externých dodávateľov. Kde všade? Vojtech Červenka: V Bratislave je viac ako 54 % tepla, ktoré nakupujeme od externých dodávateľov. Toto teplo však dokážeme vyrobiť lacnejšie, ako ho nakupujeme. Špeciálne v prípade paroplynového cyklu v Bratislave. ĽL: V Bratislavskej teplárenskej v súčasnosti nakupujeme teplo od trojice externých subjektov. Najväčším z nich je paroplynový cyklus (361 GWh), ktorý vlastní spoločnosť PPC Energy, zo skupiny Veolia. Teplo nám v menšom objeme dodáva aj Slovnaft (95 GWh) a tepláreň Cogen West (57 GWh), ktorú prevádzkuje Prvá rozvojová spoločnosť. V prípade Slovnaftu, hoci ide o súkromnú firmu, viem si predstaviť, že sa tu môže jednať o verejno-prospešný záujem. Nerozumiem však vzniku teplárne Cogen West a už vôbec nechápem vznik PPC Energy. Ich existencia nemá environmentálny dôvod, občan ju nepocítil v lacnejšom teple a ich existenciou sa nezvýšila profitabilita štátnej teplárne. Žiaľ z uvedeného vychádza, že jediným dôvodom ich vzniku bolo presmerovanie toku peňazí zo štátneho do súkromného sektoru. Žiaden verejný záujem či racionálny dôvod ich vzniku neexistuje a nikdy ani neexistoval. V Košiciach nakupujeme teplo zo spaľovne od spoločnosti KOSIT, ale aj od Košickej energetickej spoločnosti (KES). Tepláreň Košice uvažuje o odkúpení Košickej energetickej spoločnosti, ktorá prevádzkuje biomasový zdroj. Smerodajným by mal byť hĺbkový audit firmy. Za akých podmienok by ste k akvizícii pristúpili? ĽL: Som prekvapný, ako ste dobre infomovaný. Keďže máme podpísanú NDA (zmluvu o mlčanlivosti), detailizácii sa určite vyhnem. Ak máte suseda, ku ktorému sa musíte zo zákona pripojiť a následne s ním máte dlhodobý a prakticky nevypovedateľný kontrakt, akú máte inú možnosť? Keďže sa z vazalského kontraktu nevieme dostať, zvažujeme kúpu spoločnosti, ale ešte predtým si chceme detailne prezrieť všetky zmluvy. Pravda je taká, že v Košiciach sme dodávky tepla od Košickej energetickej spoločnosti (KES) reálne nikdy nepotrebovali. Spoločnosť vznikla len za účelom presmerovanie toku peňazí zo štátnej sféry do súkromnej. Inými slovami, zmluva je natoľko nevýhodná, že dáva pre vás väčší zmysel spoločnosť prebrať? ĽL: Ak by KES vôbec neexistovala, boli by sme tomu len radi. Existencia KES neprináša nižšiu cenu tepla pre občana a ani vyšší profit pre TEKO. Hoci tento zdroj nepotrebujeme, on tu jednoducho je a my žiaľ máme dlhodobý kontrakt, ktorý musíme plniť bez ohľadu na to, ako nevýhodný je pre nás. V tejto bezvýchodiskovej situácii sa preto zamýšľame, či by pre TEKO nedávalo väčší zmysel túto spoločnosť kúpiť. Pre lepšiu predstavu, v rámci TEKO, aký podiel tepla zabezpečuje Košická energetická spoločnosť? ĽL: Ako som už spomínal, v Košiciach nakupujeme teplo aj od spoločnosti KOSIT, ktorá prevádzkuje spaľovňu odpadu. V tomto prípade to ale vnímame tak, že odoberať teplo, ktoré vzniká spaľovaním odpadu, je našou povinnosťou, jedná sa o verejný záujem, občania už zaň raz zaplatili. Zmluvu medzi KOSIT a TEKO hodnotíme, na rozdiel od KES ako férovú. Aby som však odpovedal na vašu otázku: v Košiciach vyrábame 770 GWh tepelnej energie. Pre odberateľov dodávame 727 GWh. Z toho nám spoločnosť KOSIT dodáva približne 36 GWh a Košická energetická spoločnosť (KES) ďalších 49 GWh. To predstavuje v celkovom porovnaní necelých 7 %. Nejde o významný podiel. V rámci holdingu nás viac trápi zmluva s firmou PPC Energy v Bratislave, ktorá je extrémne nevýhodná a znamená finančnú záťaž pre obyvateľov Bratislavy. V čom konkrétne spočíva nevýhodnosť zmluvy Bratislavskej teplárenskej, o ktorej hovoríte? VČ: Cítime sa byť zatlačení do kúta, pretože musíme odoberať teplo vo veľmi vysokom objeme ročne za nekonkurencieschopnú cenu. V objeme, ktorý reálne nedokážeme spotrebovať. Zmluva je postavená na princípe take-or-pay. Okrem toho musíme zabezpečovať studenú rezervu a vykrývať všetky výpadky. Cena, za ktorú sme zmluvne nútení teplo od PPC nakupovať, predražuje teplo odberateľom v Bratislave. ĽL: Našim zámerom je napojiť sa na spaľovňu odpadu, ktorú vlastní mestský podnik OLO. Štát a komunálna sféra by mali byť z prirodzenej logiky veci partnermi. Ako to však zrealizovať, keď PPC Energy musíme zaplatiť aj za neodobrané teplo? Občanovi nevysvetlíme, že by sme platili za teplo dvakrát, a to spoločnosti PPC Energy za neodobrané teplo a súčasne spoločnosti OLO za odobrané teplo. Jediný zmysel by to dávalo iba v prípade, ak by sme odpadové teplo z mestskej spaľovne OLO odoberali zadarmo. V prípade súčasného 10 MW zdroja, ktorý patrí OLO, si to dokážeme predstaviť; na našej strane by sme museli vybudovať výmenníkovú stanicu. Problém je, že spáliteľného odpadu v Bratislave pribúda. Ak by sa OLO rozhodlo vybudovať nový kotol, prebytok tepla z PPC Energy by ešte vzrástol. Najlacnejšie teplo je zo spaľovne a logicky by sme ho mali odoberať. Namiesto toho odoberáme teplo zo súkromnej firmy PPC Energy. Tá spaľujeme zemný plyn a OLO potom vypúšťa vyrobené teplo zo spaľovania komunálneho dopadu a po výrobe elektrickej energie do atmosféry bez úžitku. Toto je jednoducho choré. Jediným logickým vysvetlením je diktát peňazí a absencia svedomia. Každý manažment by mal vedieť, že spojenectvom s OLO-om sa získa lacnejšie teplo pre koncového spotrebiteľa. Ako je postavená zmluva so spoločnosťou PPC Energy? ĽL: Objem tepla, ktorý musíme odobrať, prevyšuje potreby sústavy. Od PPC Energy máme zazmluvnených 361 GWh tepla na ročnej báze, pričom celková potreba tepla v Bratislave predstavuje necelých 800 GWh ročne. Kontrakt je založený na princípe take-or-pay, čo je bežný model v energetike, zvlášť v plynárenstve. Paroplynový cyklus ako taký dokáže rýchlo nabehnúť a dodať elektrinu do siete. Primárne nevyrába teplo, ale jeho produktom je elektrina a podporné služby. My sme však tepláreň. Vyrábame teplo a elektrina je pre nás vedľajší produkt na to, aby sme dokázali lepšie energeticky zhodnotiť zemný plyn ako primárne palivo. V rámci zmluvy sa akceptovalo teplo z paroplynového cyklu, ktoré bolo zaradené do základného profilu. Hoci potreby po dodávke tepla v zimných mesiacoch, napríklad v januári, sú vysoké, postupne klesajú. V prechodnom období je niekedy základné pásmo tak vysoko, že teplo, ktoré odoberáme za drahé peniaze, mávame problém vôbec umiestniť. V prípade, že ho neodoberieme, musíme zaň aj tak zaplatiť. Podľa zmluvy sme povinní PPC Energy zaplatiť aj za plyn, ktorý nebol spálený. Dokedy je zmluva platná? ĽL: Zmluva s PPC Energy sa pripravovala v 2014 a podpísaná bola v roku 2015. S fyzickými dodávkami tepla sa začalo začiatkom roka 2016. Platnosť tejto zmluvy, ktorú považujeme za vazalskú a výrazne v neprospech Bratislavskej teplárenskej, vyprší o vyše desať rokov, konkrétne 1. januára 2032. Až vtedy budeme voľní. Za danej situácie by nám pomohlo, keby sa znížil buď objem odoberaného tepla, a/alebo jeho cena. Ideálne oboje. V porovnaní s našou vlastnou internou cenou tepla nám PPC Energy dodáva teplo o 21,5 % drahšie. Ročne takýmto spôsobom prichádzame o tretinu tržieb Bratislavskej teplárenskej, čo je zhruba 20 miliónov eur. Keby bola cena aspoň na úrovni našej, resp. našich variabilných nákladov…, My ale musíme odoberať nielen drahé teplo, ale ešte aj v predimenzovanom objeme. Navyše, ak sa na strane PPC Energy vyskytne porucha, musíme si zabezpečiť teplo sami, ale súčasne im platiť za neodber. Ich porucha, naša katastrofa, naše riziko. Do spoločnosti PPC Energy nedávno vlastnícky vstúpila nadnárodná teplárenská skupina. Prečo by mala pristúpiť na vami požadované podmienky, keď akvizícia prebehla úplne štandardne? ĽL: Neobviňujem ich. Keď sa na to dívam ich očami, úlohou manažmentu je rozvíjať biznis na území Slovenska. Majú smolu, že kúpili štandardným spôsobom niečo, čoho minulosť je neštandardná. Súčasťou akvizície bola aj neférová zmluva, ktorá podľa nášho vnímania predstavuje nezmyselný transfer peňazí z Bratislavskej teplárenskej do PPC Energy. Ak to celé zjednoduším, PPC Energy jednoducho nikdy nemala vzniknúť, keďže neriešila kapacitný nedostatok, neprináša environmentálne zlepšenie, ani nižšiu ceniu tepla pre občana a už vôbec nie vyššiu profitabilitu pre BAT. To, že sa Veolii postupne darí vytláčať štát z výroby tepla nesvedčí ani tak o ich šikovnosti, ako skôr o fakte, že zástupcovia štátu boli v minulosti nešikovní či bezdôvodne servilní, ergo nedostatočne hájili záujem akcionára - štátu. Pre nás je výroba tepla core biznis. Žiaľ významná časť podielu na dodávkach tepla v Bratislave bola “ukradnutá” o čom svedčia aj donedávna katastrofálne hospodárske výsledky BAT-ky. Bratislavská teplárenská produkovala každoročne stratu, čo je pri nastavení regulácie v teplárenstve doslova “umenie”. ÚRSO vám totiž v cene tepla garantuje zisk, o ktorý neprídete, ak nehospodárite vyslovene nerozumne. Zisk slúži v teplárni na reprodukciu zariadení a udržateľnosť. Nemáme zodpovednosť iba za dodávku tepla, ale aj za rozvody, ktoré sa odpisujú 20 rokov. Veľkou hrozbou je, že akonáhle sa prestane tvoriť dostatočný cash flow, nebude dostatok peňazí na modernizáciu rozvodov, nehovoriac o výrobných zdrojoch. Rád by som zdôraznil, že my určite nebojujeme so spoločnosťou Veolia. Hájime len náš záujem, pretože zmluva s PPC Energy je evidentne účelová a neférová voči BAT. Paroplyn sa, žiaľ, dostal do rúk slušnej firmy s neslušnou zmluvou. Ak naznačujete, že zmluva je fakticky nevypovedateľná, kam smerujú vaše ďalšie kroky v tejto veci? Pri reštrukturalizácii v rámci holdingu sme začali vyrábať čoraz lacnejšie teplo, ale súčasne nakupujeme čoraz drahšie teplo od spoločnosti PPC Energy zo skupiny Veolia. Tento problém je z roka na rok vypuklejší. Našou snahou je vyrokovať s Veoliou výrazne nižšiu cenu, a/alebo priepastné zníženie povinných odberov tepla. Jedinou šancou je hľadať riešenie formou kompromisu. A hoci by z nášho pohľadu stále nešlo o ideálne riešenie, verím, že by to aspoň čiastočne pocítili odberatelia na nižšej cene tepla. V každom prípade by to bol určite lepšie ako stav, ktorý v Bratislave existuje v súčasnosti. Firma PPC Energy nikdy nemala vzniknúť, resp. nemal nastať podpis zmluvy s BAT na dodávku tepla, keďže na to neexistoval žiadny rozumný dôvod, ktorý by sa dal vysvetliť verejným záujmom. Žiaľ v súčasnosti má OLO sťaženú situáciu postaviť nový kotol, pretože existuje povinnosť, využiť teplo po výrobe elektrickej energie, čo je za danej situácie problém. Ak by ste si vyrábali teplo sami, koľko by priemerne ušetril odberateľ v Bratislave? Maximálna cena za dodávku tepla pre odberateľov Bratislavskej teplárenskej, ktorú schválil ÚRSO pre aktuálnu vykurovaciu sezónu, predstavuje 70,8 eur za megawatthodinu (MWh). Nami fakturovaná suma za teplo v Bratislave teda nesmie byť vyššia. V našom internom rozpočte však počítame s o niečo ambicióznejšou cenou na úrovni 67,09 eur/MWh, čo by nám ešte stále pri vyúčtovaní umožnilo vrátiť zákazníkom nejaké peniaze späť. Ak by sme si teplo zabezpečovali vo vlastnej réžii bez PPC Energy, podľa našich výpočtov by sa priemerná cena znížila na 65,3 EUR/MWh, čo by znamenalo ročnú úsporu priemerného bytu 48 eur vrátane DPH. Ak by sme sa napojili na spaľovňu odpadov, teplo získané od OLO by znížilo priemernú cenu na 64,3 EUR/MWh. Za predpokladu, že OLO postaví ďalší kotol, o čom sa reálne uvažuje, priemerná cena tepla v systéme CZT by klesla na 62,98 EUR/MWh. Ročné náklady na vykurovanie priemerného bytu by tým zlacneli o 68,5 eur. Ak uvážime, že priemerný byt platí ročne 500-520 eur na vykurovanie, úspora takmer 70 eur je významná. Čisto hypoteticky, koľko by stálo napojenie sa Bratislavskej teplárenskej na spaľovňu odpadu OLO? Toto nepredstavuje reálny problém. Zo strany Bratislavskej teplárenskej by išlo o investíciu v predpokladanej hodnote na úrovni pár desiatok tisíc eur do infraštruktúry. Predovšetkým do výstavby výmenníkovej stanice. Výzvou teplárenstva budúcnosti je zabezpečiť udržateľné vykurovanie vo forme vysoko účinného CZT. V tomto procese sa hovorí najmä o kombinácii zemného plynu spolu s obnoviteľnými zdrojmi energie. Aký potenciál majú štátne sústavy CZT pre ďalšie etablovanie OZE? Čo je dané legislatívou, to je, samozrejme záväzné. Faktom je, že súčasný manažment bol koncipovaný vlani v septembri. Sme ešte stále v situácii „hasičov”, a to navyše v komplikovanom pandemickom období. Bez ohľadu na tieto okolnosti s istotou vieme, že z uhoľného programu chceme odísť okolo roku 2023. Pokiaľ ide o OZE, pre Košice je opäť aktuálna téma geotermálnej energie. V Martine je reálny spoločný podnik medzi spoločnosťami SPP a Brandtner, ktorý je zameraný na výrobu bioplynu. My máme ambíciu odoberať bioplyn pre Martinskú teplárenskú. Príležitosť vidíme aj pri projektoch energetického zhodnotenia produktov z komunálneho odpadu. S čerpaním eurofondov je to zložitejšie. Možnosť podpory je reálnejšia skôr pri spaľovaní tuhého alternatívneho paliva. V prípade spoločnosti TEKO sa viac ako desaťročie hovorí o možnosti využitia geotermálnej energie. Záujem o využitie vrtu pri Ďurkove, ktorý má na starosti firma Geoterm Košice pod kontrolou SPP Infrastructure, ožíva aspoň deklaratívne aj z vašej strany. Podnikli ste v tomto smere aj nejaké kroky? VČ: Všetky zúčastnené strany v tomto projekte majú skutočný záujem sa dohodnúť. Chcem ale zdôrazniť, že ak sa ho podarí dotiahnuť do úspešného konca, spoločnosť TEKO nebude od Geoterm Košice nakupovať teplo, ale horúcu vodu, v podstate ako primárne palivo. Výmenníková stanica by už bola našim majetkom. Celý projekt má v kontexte návratnosti zmysel iba vtedy, ak sa podarí získať dotácie, ktoré sa využijú na výstavbu privádzača o dĺžke približne 15 kilometrov. Geotermálne vrty sú len jednou časťou projektu, ale naša snaha v súčasnosti smeruje k tomu, aby sa nám podarilo získať eurofondy a následne ich efektívne využiť. ĽL: Je tu ešte jeden aspekt. Predchádzajúce manažmenty sa asi málo snažili hľadať riešenia a všetko nasvedčuje tomu, že mali záľubu v nakupovaní uhlia. My takéto pohnútky nemáme a tak hľadáme možnosti ako projekt uskutočniť. Okrem environmentálneho aspektu treba brať do úvahy aj záujem našich odberateľov t.j. je nežiadúce, aby dodávka geotermálne tepla spôsobila skokové navýšenie ceny tepla pre občanov. Aj preto podmieňujeme realizáciu celej akcie získaním eurofondov na vybudovanie tepelného privádzača. Tejto skutočnosti si je vedomé aj Ministerstvo hospodárstva SR. Ak by sa toto podarilo, bol by to významný posun vpred a SPP Infrastructure môže zrealizovať ďalšie tri vrty, vďaka ktorým by sme mohli zvýšiť odber horúcej vody a vykurovať podstatnejšiu časť Košíc geotermálnou energiou. Kedy by sa, podľa optimistického scenára, mohla časť Košíc začať vykurovať geotermálnou energiou? ĽL: Myslím si, že rok 2026 predstavuje reálny časový horizont. Ako som však spomínal, podmienkou realizácie je získanie eurofondov. Pokiaľ ide o synergiu medzi aktivitami teplární, okrem spoločných nákupov surovín sa v zmluve o zdieľaných službách spomína aj zabezpečenie jednotného postupu pri predaji podporných služieb SEPS, riadenie výroby, spotreby elektriny a odchýlok. Ako sa vysporiadávate s touto činnosťou? VČ: V prvom rade prevádzkujeme teplárenské zariadenia. Sme silne závislí od toho, koľko tepla vieme umiestniť. Nevyrábame elektrinu preto, aby sme teplo následne marili. Čiže aj naše možnosti podporných služieb a riadenia odchýlky sú do značnej miery limitované. Snažíme sa tieto činnosti optimalizovať primárne preto, aby sme zlepšili cash flow našich spoločností. Nemáme v úmysle stať sa silným hráčom na poli podporných služieb a riadenia odchýlky. Nerobíme to kvôli biznisu, ale v snahe optimalizovať naše výnosy z elektrickej energie. V žiadnom prípade nechceme mariť teplo s vidinou väčšieho zisku na týchto službách. Do portfólia činností patrí okrem predaja tepla aj predaj chladu. Kedy bude chlad zaujímavým artiklom? VČ: Som presvedčený, že postupnými krokmi to pôjde. V súčasnosti je výroba chladu príliš drahá. Už dnes však existujú nové objekty, ktoré majú záujem o centrálnu výrobu chladu, ale to sú zatiaľ skôr prvé lastovičky. Na to, aby sa chlad dostal do bytov v masovom meradle, sa nedá využiť súčasný systém rozvodov tepla v dome. Novým objektom, ktoré majú o tento produkt záujem, dokážeme poskytnúť chlad z tepla, ktoré vyrobíme centrálne. To teplo však musí mať parametre, ktoré sú na hranici prevádzky horúcovodných systémov. Absorpčný spôsob výroby tepla je teda možný iba tam, kde na to existuje vhodná infraštruktúra. Napriek obmedzeniam hľadáme pre nové budovy riešenia, aby sme im vedeli poskytnúť aj tento produkt. Vlani ste naznačili problémy s ekologizačným projektom vo Zvolenskej teplárenskej. Aká je situácia s odstupom niekoľkých mesiacov? Hospodárenie podniku mala preveriť analýza. Aký je jej výsledok? ĽL: Vo Zvolene sme zdedili zlý projekt vo všetkých aspektoch. Projekt ekologizácie teplárne bol koncepčne zlý, evidentne predražený, draho financovaný a ešte aj s ročným sklzom oproti plánu. Z pasce drahého financovia sa nám už podarilo uniknúť zmenou financujúcej banky s úsporou 5,5 mil. eur. Za danej situácie žiaľ neexistovala iná cesta ako krajné riešenie v podobe podania trestných oznámení. Pokiaľ ide o hospodársky výsledok, naplnia sa vaše predikcie? Účtovné závierky sa finalizujú... ĽL: Šesť holdingových teplární dosiahlo v roku 2020 hrubý zisk pred zdanením 7 miliónov eur, čo je viac ako štvornásobok oproti pôvodnému predpokladu zo začiatku roka. Pokiaľ ide o prevádzkové výnosy, rok sme uzavreli na hodnote 234 miliónov eur pri prevádzkovom zisku (EBITDA) na úrovni 36 miliónov eur. Pre porovnanie, v roku pritom 2019 vykázali štátne teplárne stratu 7 miliónov eur pred zdanením. To je významný skok. Štátne teplárne sú povinne účastníkmi systému EÚ pre obchodovanie s emisiami EU ETS, ktoré v poslednom období trhajú rekordy na európskych burzách. Ako ste sa s týmto trendom vysporiadali? ĽL: V našom internom rozpočte počítame s cenou 37 EUR za tonu oxidu uhličitého (CO2). To je náš strop. Ideálne by pre nás bolo bývalo, keby sme nakúpili dostatok emisných povoleniek ešte minulý rok v lete, ale nemali sme dostatok hotovosti. Snažili sme sa v tej dobe získať aj úver z banky. Táto možnosť nakoniec vyšla, ale až po zvýšení cien emisných povoleniek. V súčasnosti sa cena za tonu CO2 pohybuje na úrovni 43 až 46 eur, čo je naozaj veľa. Rátame však s tým, že cena poklesne. Chceme dokúpiť zvyšok emisných kvót tak, aby sme v priemere nezaplatili viac ako uvedených 37 eur za tonu. Súčasne sa snažíme redukovať objem CO2, ktorý potrebujeme. Spotrebu uhlia sa nám podarilo medziročne znížiť o 100 tisíc ton. V tomto trende chceme pokračovať ďalej. V Žiline to pôjde ľahšie, v Košiciach to bude náročnejšie. Tam chceme otestovať tuhé alternatívne palivo, ktoré vzniká vytriedením a homogenizovaním časti odpadu. Takýto produkt má slušnú výhrevnosť. Musíme mať však istotu, že splníme všetky emisné kritériá. Ľuboš Lopatka je generálny riaditeľ spoločnosti MH Manažment. V rámci MHTH pôsobí ako CEO/generálny riaditeľ. Vojtech Červenka je členom predstavenstva Bratislavskej teplárenskej, ktorý je zároveň CCO/obchodným riaditeľom v holdingu MHTH. Prepis rozhovoru bol autorizovaný. Nadpis, perex a otázky: portál energoklub.sk.
-
Chvála: Flexibilitu nájdeme všade. Poskytovanie podporných služieb musí byť technologicky neutrálne
8.4.2021Každá technológia umožňujúca agregáciu flexibility by mala mať v budúcnosti možnosť zúčastňovať sa na trhu s podpornými službami. Stanislav Chvála, generálny riaditeľ spoločnosti Nano Energies, to považuje za kritickú podmienku toho, aby sa v Česku a na Slovensku vytvoril v budúcnosti efektívny systém práce s flexibilitou. Flexibilita je všade tam, kde sa vyrába elektrina. Každé zariadenie, ktoré vyrába elektrickú energiu, má potenciál pre poskytovanie flexibility. Pri niektorých zdrojoch, akými sú kogeneračné jednotky, batériové systémy, teplárne, mraziarne a iné priemyselné procesy, bude ich vstup na budúci trh s podpornými službami ľahší, pri iných zase náročnejší. Základnou úlohou agregátora flexibility je vyskladať mozaiku rôznorodých zariadení tak, aby výsledný produkt spĺňal požiadavky a dopyt prevádzkovateľa prenosovej sústavy. O flexibilite v kontexte energetických trhov v Európe rozprával Stanislav Chvála z Nano Energies na webinári "Príležitosti na trhu s flexibilitou – podporné služby a agregácia." Agregačný blok by mal byť podľa Chválu zložený z rôznorodých typov zariadení. Cieľom správneho mixu portfólia u agregátora je zabezpečiť dodanie flexibility aj v prípadoch, keď niektoré zdroje nebudú v prevádzke. Za kľúčové v celom procese, od pripojenia zdrojov až po ich riadenie, považuje kombináciu IT a analytiky. Úprava softvéru vďaka analytike prebieha každý deň. Pri hľadaní možností, ako optimalizovať agregované portfólio a maximalizovať zisk, hrá podľa Chválu nezastupiteľnú úlohu aj dispečing a trading. Transformácia trhu s podpornými službami Európskym lídrom v agregácii flexibility je Veľká Británia. Kým v Česku a na Slovensku sú poskytovateľmi podporných služieb tradičné zdroje, na britských ostrovoch už 5 rokov po otvorení trhu patrí celkom 50 % z celkového podielu agregátorom flexibility. Chvála si nemyslí, že podobný scenár nastane v Česku, ale postupne bude flexibilita menších zdrojov ukrajovať stále väčšiu časť z koláča tradičným hráčom. Vo finále ostanú traja poskytovatelia flexibility. Okrem klasických zdrojov to budú agregátori flexibility, ktorých doplnia portfólia jednej technológie, napríklad kogeneračných jednotiek alebo batériových úložísk.
-
Nové vedenia SEPS s Maďarskom sú v komerčnej prevádzke
6.4.2021Dvojica nových vedení s Maďarskom na trase Gabčíkovo – Gönyu a Rimavská Sobota – Sajóivánka má za sebou úspešnú kolaudáciu. Prenosová kapacita dlhodobo preťažovaného cezhraničného profilu sa vďaka tomu zvýšila na úroveň 2100 MW. Po štyroch rokoch od podpisu projektovej zmluvy medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav Slovenska a Maďarska, spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a MAVIR, boli v pondelok (5. apríla 2021) uvedené do komerčnej prevádzky dve nové vedenia (2x400 kV) Gabčíkovo - Gönyű - Veľký Ďur a (2x400 kV) Rimavská Sobota – Sajóivánka. Posilnenie prenosového profilu s Maďarskom sa stalo skutočnosťou Riziko výskytu kritických záťažových stavov na profile s Maďarskom sa tým výrazne zníži. Súčasne sa zvýšia objemy cezhraničnej obchodovateľnej kapacity. „Vďaka týmto čerstvo sprevádzkovaným prenosovým vedeniam bude, okrem iného, možné pripájať do elektrizačnej sústavy nové obnoviteľné zdroje energie a zvýši sa aj bezpečnosť vyvedenia výkonu z atómovej elektrárne Mochovce,“ vysvetlil na dnešnej tlačovej konferencii predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti SEPS Peter Dovhun. Riešenie pre odstránenie úzkeho miesta na cezhraničnom profile s Maďarskom sa podarilo zrealizovať po dvoch dekádach bilaterálneho plánovania. „Naše nové slovensko-maďarské prepojovacie vedenia – počnúc od Gönyű v západnom Maďarsku a od Sajóivánky na východnej hranici – sú dôležité nielen pre rovnováhu maďarskej elektrizačnej sústavy,“ uviedol András Biczók, predseda predstavenstva spoločnosti MAVIR. „Spolupráca získa v nasledujúcich desaťročiach ešte významnejšiu úlohu, a to nielen v rámci štátnych hraníc, ale aj medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, ako aj národných distribučných sústav.“ Dôležitým prínosom je aj zvýšenie bezpečnosti pre vyvedenie výkonu z jadrovej elektrárne Mochovce a VD Gabčíkovo. „Nové vedenia nám významne pomôžu dostať našu energiu z Mochoviec tam, kde bude najviac potrebná,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík. Ako sme informovali už v pondelok, ukončením stop-stavu dosiahne voľný inštalovaný výkon v elektrizačnej sústave SR hodnotu 1837 MW. Pre Západoslovenskú distribučnú predstavuje z pohľadu priepustnosti hodnota voľného inštalovaného výkonu 478 MW, pre Stredoslovenskú distribučnú je vyčlenených 587 MW a pre Východoslovenskú distribučnú 279 MW. Na úrovni prevádzkovateľa prenosovej sústavy, SEPS, ide o 493 MW. Pre nové fotovoltické a veterné elektrárne je vyčlenených pre každú distribučnú spoločnosť 50 MW. V prípade potreby je možné tento základný objem navýšiť v zmysle dohodnutého postupu, pričom strop pre celú SR predstavuje 407 MW. „Ide o dostatočný limit pre všetkých výrobcov, ktorí majú záujem pripojiť sa do siete. Pre predstavu je to limit, ktorý, ak by sa naplnil, umožnil by 200 000 domácnostiam na Slovensku spotrebu zelenej energie,“ poznamenal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. „Hlavnou snahou bude, aby Slovensko naplnilo ciele z Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 a pomohlo k naplneniu klimaticky neutrálnej Európy.“ Už po dokončení tretieho mochoveckého bloku sa očakáva, že Slovensko sa stane čistým vývozcom elektriny. Termín fyzikálneho spúšťania bloku sa približuje. „Momentálne očakávame, že k zavezeniu paliva by mohlo dôjsť koncom septembra, najneskôr začiatkom októbra,“ oznámil Karol Galek, štátny tajomník MH SR. „Máme tu pozitívne odozvy aj od nezávislého Úradu jadrového dozoru SR, ktorý je v tomto prípade stavebným úradom.“ Následne by mala prebehnúť skúšobná prevádzka a energetické spúšťanie bloku. „Jej ukončenie môže byť koncom tohto roka, najneskôr začiatkom budúceho,“ dodal. Cezhraničná prenosová kapacita na profile s Maďarskom sa takmer zdvojnásobila
-
Koniec stop-stavu je realitou
5.4.2021Spustením cezhraničného prepojenia s Maďarskom sa skončil sedem rokov trvajúci stop-stav. Do sústavy na Slovensku bude možné pripojiť nové zdroje s celkovým inštalovaným výkonom na úrovni 1837 MW. Zdvojnásobením cezhraničnej prenosovej kapacity so susedným Maďarskom sa otvára nová kapitola slovenskej energetiky. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a partnerská spoločnosť MAVIR majú dnes oficiálne uviesť do prevádzky dve nové vedenia (2x400 kV) Gabčíkovo - Gönyű - Veľký Ďur a (2x400 kV) Rimavská Sobota – Sajóivánka. Pôvodne sa tak malo stať už v úvode roka, ale pandémia spôsobila mierne zdržanie stavebných prác. Južný profil s Maďarskom patrí k najviac preťaženým miestam Vďaka dvom novým vedeniam sa eliminuje úzke miesto v prenosovej sústave v kontexte priepustnosti, čím sa odstráni bariéra pre pripájanie nových elektrární alebo zvyšovanie inštalovaného výkonu už existujúcich zdrojov. Táto udalosť je dobrou správou aj z pohľadu projektu dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach. Spustenie tretieho bloku je otázkou niekoľkých mesiacov, pričom exportu elektriny smerom na juh by už nemalo nič brániť. Voľný inštalovaný výkon v elektrizačnej sústave SR podľa našich informácií predstavuje 1837 MW. Možnosti pre pripájanie nových zdrojov sú ale kvôli bezpečnosti prevádzky rozdelené podľa troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav a prenosovej sústavy.
-
Na rýchlostnej ceste R7 pribudli motoristom dve nové plniace stanice CNG
4.4.2021(PR správa) Spoločnosť SPP CNG s.r.o. (SPP CNG) spustila do prevádzky dve nové samoobslužné plniace stanice na stlačený zemný plyn (CNG). Motoristi ich nájdu v oboch smeroch na odpočívadlách Blatná na Ostrove na rýchlostnej ceste R7. Plniace stanice sú otvorené 24 hodín denne, 7 dní v týždni a ponúkajú možnosť využitia služieb kiosku priľahlej čerpacej stanice OMV. Vozidlá načerpajú ekologické palivo CNG za porovnateľný čas ako pri používaní konvenčných palív. V súčasnosti je tak na Slovensku motoristom k dispozícii už 16 plniacich staníc CNG, z toho 11 prevádzkuje spoločnosť SPP CNG. Koncom leta 2021, keď rozšírime sieť plniacich staníc CNG o ďalšie dve na náprotivných odpočívadlách Pohranice na rýchlostnej ceste R1 pri Nitre, ich celkový počet vzrastie na 18. „Finančné dopady vyplývajúce z koronakrízy, môžu ovplyvniť aj rozhodovanie sa zákazníkov pri výbere auta. Drahšie elektromobily nemusia byť prvou voľbou, ak chceme jazdiť ekologickejšie. Autá s pohonom na CNG predstavujú v tomto čase veľmi racionálnu voľbu, preto sme rozhodnutí pokračovať v dynamickom zlepšovaní CNG infraštruktúry na Slovensku v najbližších rokoch,“ vysvetľuje Richard Prokypčák, podpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP. „Naša dcérska spoločnosť SPP CNG prijala stratégiu do roku 2025 na vybudovanie ďalších 15 CNG staníc v krajských a okresných mestách, čo by malo zabezpečiť výrazne vyššie pokrytie plniacou infraštruktúrou. Okrem toho, pripravujeme nové stanice na skvapalnený zemný plyn LNG, ktorý využíva hlavne ťažká automobilová doprava. Tri LNG plniace stanice uvedieme do prevádzky v roku 2022. Príležitosť vidíme aj vo využití vodíka. Ich vzájomnou kombináciou ponúkneme infraštruktúru pre nízko emisnú a bez emisnú dopravu založenú na alternatívnych plynových riešeniach," dodáva Richard Prokypčák. Vozidlá CNG dokážu znížiť náklady na palivo o 20 až 40% v porovnaní s benzínovým pohonom a o 10 až 20% v porovnaní s naftovým pohonom. Zároveň vykazujú nižšiu hladinu hluku, o 10 až 15 dB. Rovnako sú šetrné k motoru a bezproblémovo sa s nimi štartuje aj pri nízkych teplotách. Pri spaľovaní CNG uniká do ovzdušia v porovnaní s naftou alebo benzínom výrazne menej škodlivín, oxidu dusíka NOx, oxidu uhoľnatého CO, pevných častíc PM a karcinogénnych látok. CNG je environmentálne šetrnejšou alternatívou, v porovnaní s benzínom či naftou, aj pokiaľ ide o skleníkové plyny. Z toho dôvodu CNG je zaradený medzi alternatívne motorové palivá. Autá s CNG pohonom sú dnes už dostupné v rámci všetkých segmentov cestnej dopravy a vizuálne sa neodlišujú od bežných vozidiel. A čo je pre mnohých najpodstatnejšie, cena týchto vozidiel je porovnateľná s cenou v klasických benzínových či naftových motorizáciách. “Zemný plyn v stlačenej podobe CNG je výhodné tranzitné palivo na ceste k uhlíkovej neutralite, pretože je ho možné postupne nahradiť za obnoviteľný biometán. Navyše, modely automobilov jazdiace na stlačený zemný plyn kopírujú koncept automobilov so spaľovacím motorom, na ktorý sú motoristi zvyknutí. Výhoda pri tankovaní je napríklad tá, že nádrž vozidla sa plní rovnako rýchlo ako benzínové či naftové vozidlo, a to takým množstvom paliva, s ktorým prejde relatívne porovnateľnú vzdialenosť. Okrem toho ide o overenú technológiu, ktorá sa roky využíva naprieč celou Európou. Sme radi, že rozširujeme svoju sieť plniacich staníc CNG a budeme v tom pokračovať.” uzatvára Peter Mozolák konateľ spoločnosti SPP CNG, s.r.o. CNG (Compressed Natural Gas) stlačený zemný plyn, je ekologické, ekonomicky výhodné a bezpečné palivo, ktorého hlavnou zložkou je metán. Vďaka nemu sú vyprodukované emisie pri spaľovaní výrazne nižšie ako u ostatných motorových palív vrátane LPG (skvapalnený ropný plyn). Spaľovaním CNG nevznikajú takmer žiadne tuhé častice, ktoré by sa uvoľňovali do ovzdušia. Nie sú preto potrebné filtre ani aditíva. Autá na tento pohon preukázateľne produkujú menej škodlivých skleníkových plynov, najmä oxidov síry (-99 %), oxidov dusíka (-75 %), oxidov uhlíka (-50 %), polyaromatických uhľovodíkov (-45 %) a pevných častíc (-86 %). Automobily na CNG pohon sú bezpečnejšie ako benzínové a naftové vozidlá a pri prípadných nehodách nedochádza k znečisteniu pôdy, povrchových, či podzemných vôd. SPP CNG, s.r.o. Spoločnosť SPP CNG, s.r.o. vznikla 1. februára 2014 ako dcérska spoločnosť SPP. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti je predaj stlačeného zemného plynu (CNG) ako ekologického paliva na pohon vozidiel. V súčasnosti prevádzkuje SPP CNG 11 verejných samoobslužných plniacich staníc. Využívanie CNG v doprave, ako ekologickej a bezpečnej alternatívy k tradičným palivám prispieva k ochrane životného prostredia a čistejšiemu ovzdušiu na Slovensku.
-
Cena elektriny na burze prudko stúpa. Dôvodom sú najmä emisné kvóty
2.4.2021Rast cien elektriny možno pozorovať na viacerých prepojených burzách s elektrinou v Európe. Základné pásmo na rok 2022 s dodávkou na Slovensko atakuje na pražskej burze PXE hranicu 60 eur za megawatthodinu. Hlavným dôvodom rastúceho trendu sú zdražujúce sa emisné povolenky v systéme EU ETS. Cena elektriny na veľkoobchodných burzách v posledných týždňoch prudko rastie. Na pražskej burze s elektrinou PXE sa s forwardovým produktom CAL-22 s dodávkou na Slovensko v stredu (31. marca 2021) obchodovalo na úrovni 59,34 eur/MWh. Výrazne k tomu dopomohli spotové ceny emisných kvót, ktoré priamo ovplyvňujú ročné produkty elektriny. Burzová cena elektrickej energie s drobnými výkyvmi rastie od vlaňajšieho novembra. „Dôvodom je najmä cena emisnej povolenky, ktorá na začiatku novembra mala hodnotu okolo 23 eur za tonu CO2. Počas marca sa však dostala až k o 20 eur vyššej úrovni, teda tesne k hranici 43 eur za tonu CO2, čo sa v podstatnej miere priamo premieta do ceny elektriny,“ zhodnotil pre informačný portál energoklub.sk Ivan Weiss, riaditeľ divízie Stratégia a rozvoj podnikania Stredoslovenskej energetiky. „Plus tu máme efekt spojený s návrhom uhlíkového cla zo strany EÚ, ktorý tiež tlačí na rast ceny emisnej povolenky.“ Atakujú emisné kvóty nové rekordy? Účastníci systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EU ETS) musia do konca apríla odovzdať zodpovedajúce množstvo kvót za rok 2020. Intenzita obchodovania bude preto rásť. Zvýšený dopyt po kvótach môže ďalej tlačiť ich cenu nahor spolu s cenami elektriny. „Časť takéhoto extrémne rýchleho rastu môže byť spojená so špekulatívnymi pozíciami niektorých finančných hráčov, takže k určitej korekcii môže dôjsť. Cena elektriny je samozrejme ovplyvnená aj cenami ostatných komodít v energetickom mixe, ale tie majú aktuálne menší vplyv. Aj cena ropy alebo zemného plynu (dodávka pre rok 2022) na európskom trhu však od novembra narástli,“ doplnil Weiss.