-
Plán obnovy: MŽP (ne)splnilo reformný míľnik. Kde sú akceleračné zóny pre vietor?
3. 7. 2025Slovensko požiadalo o ďalšiu platbu z Plánu obnovy. Urýchlilo sa pripájanie OZE do sústavy, platí legislatíva o akceleračných zónach pre vietor a uplatňuje sa návrh metodiky pre rozvoj veternej energie. Alebo nie? Ako chce vláda ďalej postupovať pri rozvoji akceleračných zón pre vietor? V rámci tohto týždňovej 6. žiadosti o platbu v rámci Plánu obnovy a odolnosti v celkovej hodnote 977 miliónov eur za splnenie stanovených opatrení Slovensko vykázalo okrem iného aj realizované opatrenia týkajúcich sa urýchlenia pripájania obnoviteľných zdrojov energie do sústavy a vytvorenia akceleračných zón pre veterné parky. Obe energetické opatrenia sú súčasťou kapitoly RepowerEU tohto plánu. Jednoduchšie pripájanie OZE Vykonávateľom reformy zjednodušenia a urýchlenia integrácie OZE do elektrizačnej sústavy je Ministerstvo hospodárstva SR. Do 1. štvrťroka 2025 sa mali znížiť prekážky pripojenia do sústavy prostredníctvom prispôsobenia pravidiel opätovného uvoľnenia nevyužitých kapacít a zároveň buď stanoviť lehoty na rezerváciu kapacít v sústave alebo zaviesť finančné stimuly, ktoré by investorov motivovali neblokovať pridelené kapacity zbytočne dlho. Tiež sa mala zvýšiť transparentnosť procesu pripojenia (vrátane rozhodnutí o pripojení) prostredníctvom pravidelne aktualizovaných online informácií o dostupných kapacitách pripojenia do sústavy, a to na úrovni prevádzkovateľov prenosových aj distribučných sústav a harmonizovať pravidlá pripojenia zariadení na výrobu elektriny z OZE do regionálnych distribučných sústav. Monitorovaným cieľom tiež bolo zavedenie záväzných lehôt pre postupy pripojenia do sústavy pre malé a lokálne zdroje a prijatie dodatočných regulačných stimulačných mechanizmov Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na podporu investícií prevádzkovateľov distribučných sústav do rozvoja distribučnej sústavy s cieľom podnecovať integráciu OZE do sústavy. K splneniu tohto míľnika prispeli najmä minuloročné zmeny vyhlášky ÚRSO č. 207/2023 o pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou týkajúce sa všeobecného pripájania zariadení do sústavy (nové § 5a – 5g) a zverejňovania informácií o pridelenej a dostupnej kapacite (§ 5h). Ďalšie úpravy a zosúladenie s európskou smernicou má priniesť novela zákonov o energetike a OZE, ktoré sú aktuálne v legislatívnom procese. Ich schválenie parlamentom sa očakáva na jeseň. Zdá sa, že spolupráca rezortu hospodárstva a regulačného úradu zafungovala. Podľa našich informácií bolo na toto opatrenie z Plánu obnovy vyčlenená suma asi 550 tisíc eur. Ak Európska komisia a členské štáty uznajú opatrenie za úspešne zrealizované a peniaze sa vyplatia, bude len potrebné zabezpečiť, aby sa do budúcna podmienky pre pripájanie OZE nezhoršili a nedošlo k zvráteniu míľnika. V prospech či proti vetru? O niečo komplikovanejšie sa však javí uznať, že splnený je aj míľnik týkajúci sa oblastí vhodných na rozvoj veternej energie, ktorého vykonávateľom je Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Problémy a meškanie s implementáciu tohto opatrenia sa pravidelne objavovali v správach o pokroku, ktoré boli predkladané na rokovania vlády. Šéf rezortu Tomáš Taraba nedávno na sociálnej sieti uviedol, že MŽP „neplánuje podporovať výstavbu veterných parkov, práve naopak, chceme mať silnú kontrolu nad tým a budeme ich posudzovať z Inšpekcie životného prostredia, kam spadajú najprísnejšie posudzovania“. Odkázal, že zóny má vybrať ministerstvo hospodárstva.
-
EÚ spúšťa novú energetickú platformu. Prvý mechanizmus sa zameria na vodík
2. 7. 2025Európska komisia štartuje novú platformu na nákup energií. Nástroj má zvýšiť transparentnosť trhu v EÚ, posilniť konkurencieschopnosť podnikov a urýchliť dekarbonizáciu priemyslu. Ako prvý sa rozbieha mechanizmus pre vodík, neskôr pribudnú strategické nerastné suroviny, zemný plyn a biometán. Platforma s oficiálnym názvom „EU Energy & Raw Materials Platform“ má zlepšiť vyjednávaciu pozíciu európskych firiem pri obstarávaní energií a kritických surovín. Postupne pod jednu strechu združí mechanizmy pre vodík, strategické nerasty, zemný plyn aj biometán – a v budúcnosti by mohli pribudnúť aj ďalšie komodity. „Dnešným spustením mechanizmu pre vodík dávame európskemu priemyslu možnosť využiť konkurenčné príležitosti a zároveň napredovať k vyššej bezpečnosti dodávok a dekarbonizácii. Toto je len začiatok našej práce v rámci platformy, ktorá ukazuje, že Európa sa nielen prispôsobuje budúcnosti, ale ju aj aktívne formuje,“ uviedol komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen. Vodíkový mechanizmus ako začiatok Prvá funkčná služba platformy sa zameriava na vodík. Cieľom je rozhýbať stagnujúci trh s obnoviteľným a nízkouhlíkovým vodíkom. Registrácia do „Hydrogen Mechanism“ sa otvára dnes, 2. júla, a prvé párovanie dopytu a ponuky je naplánované na september. Mechanizmus bude agregovať ponuky aj pre deriváty vodíka, napríklad amoniak, metanol či syntetické udržateľné letecké palivo (eSAF). Kľúčovou faktorom je rozvoj infraštruktúry. Funkčný mechanizmus má zlepšiť plánovanie investícií a zjednodušiť komunikáciu s finančnými inštitúciami. Banky tak získajú ucelený prehľad o projektoch pripravených na financovanie, čo môže urýchliť čerpanie kapitálu z Európskej vodíkovej banky. Nasledovať budú ďalšie komodity Po vodíku začne Európska komisia implementovať mechanizmy pre kritické nerastné suroviny, zemný plyn a biometán. Platforma pritom nadväzuje na nástroj AggregateEU, ktorý vznikol v roku 2022 v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajinu a umožnil členským štátom kolektívne nakupovať plyn za výhodnejších podmienok. Slovenská stopa v európskom projekte Na vývoji IT riešenia pre „EU Energy & Raw Materials Platform“ sa podieľajú aj slovenskí softvéroví špecialisti. V tendri Generálneho riaditeľstva pre energetiku (DG ENER) uspelo konzorcium spoločnosti PwC a slovenskej softvérovej spoločnosti SFÉRA.
-
SEPS zvýšila kapacitu pre pripájanie nových zdrojov
1. 7. 2025Prevádzkovateľ elektrizačnej prenosovej sústavy umožní pripojiť viac fotovoltických a veterných elektrární a zvýšiť výkon existujúcich zariadení na výrobu elektriny. Slovenská elektrizačná prenosová sústava včera (30. 6.) uvoľnila ďalší inštalovaný výkon pre pripájanie nových zariadení na výrobu elektriny do elektrizačnej sústavy a pre navýšenie výkonu existujúcich zariadení na výrobu elektriny typu fotovoltické elektrárne (FVE) a veterné elektrárne (VTE), a to vo výške 170 MW. Ide o limitný inštalovaný výkon z pohľadu flexibility sústavy, ktorý sa tak zvýšil zo 747 MW na 917 MW. Každému prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy SEPS priamo pridelila dodatočných 20 MW. Zvyšný výkon 110 MW (zo 170 MW) SEPS pridelí jednotlivým prevádzkovateľom na základe prijatých žiadostí o pridelenie výkonu, resp. žiadostí o pripojenie. Druhým limitujúcim parametrom pre pripájanie nových zdrojov je priepustnosť sústavy. Vzhľadom na súčasnú veľkosť voľného výkonu z pohľadu priepustnosti sústavy spoločnosti Východoslovenská distribučná (VSD) navýšila SEPS hodnotu výkonu prideleného tomuto regionálnemu distribútorovi elektriny, a to presunutím výkonu 40 MW, ktorý bol pôvodne pridelený SEPS. K uvoľneniu stop-stavu pre pripájanie volatilných zdrojov pristúpila SEPS v apríli 2021. V tom období bol inštalovaný výkon pripojených fotovoltík 530 MW. Šlo najmä o väčšie zariadenia, ktoré dostali garantovanú podporu výkupnou cenou a doplatkom. Za posledné štyri roky sa do elektrizačnej sústavy pripojili FVE s celkovým inštalovaným výkonom ďalších približne 670 MW. Z toho iba 30 MW pripojeného výkonu FVE podlieha limitnému výkonu z pohľadu flexibility sústavy, ktorý určuje SEPS. Zvyšných 640 MW tvorili malé a lokálne zdroje, ktoré limitu SEPS nepodliehajú. Celkový v súčasnosti pripojený výkon FVE tak predstavuje 1 200 MW. Výkon veterných elektrární zostáva dlhodobo na úrovni 3 MW, hoci developeri predložili do procesov povoľovania (najmä posudzovania vplyvov na životné prostredie) projekty s plánovaným kombinovaným inštalovaným výkonom v stovkách megawattov.
-
Analýza: Aký vplyv na ceny bude mať boom plynových elektrární v Európe?
27. 6. 2025Budovanie plynových kapacít v strednej a juhovýchodnej Európe nemusí automaticky zabezpečiť lacnejšiu, ani čistejšiu elektrinu. Štúdia maďarského inštitútu REKK modeluje tri scenáre výstavby nových plynových elektrární do roku 2040 a súčasne analyzuje ich potenciálnu transformáciu na vodík. Podľa odhadov hrozí Európe už v najbližších rokoch deficit výrobných kapacít. Kritické obdobie nedostatku elektriny by síce mohli vykrývať plynové elektrárne, no ich výstavba je v aktuálnych trhových podmienkach finančne náročná. Analýza inštitútu REKK popisuje tri scenáre výstavby nových plynových elektrární v regióne strednej a juhovýchodnej Európe v horizonte do roku 2030. Pribudnúť by mohol inštalovaný výkon od 7 GW až po 37 GW.
-
Povinné uskladnenie plynu pred zimou pokračuje
26. 6. 2025Členské štáty a europoslanci sa dohodli na úprave nariadenia o skladovaní plynu. Povinnosť mať zásobníky plynu naplnené na 90 % pred zimnou vykurovacou sezónou sa predĺži o dva roky, avšak s väčšou flexibilitou. Slovenská vláda nedávno schválila vlastnú povinnosť, ktorú má naplniť štátny SPP. Návrh na aktuálnu úpravu nariadenia č. 2017/1938 predložila Európska komisia 5. marca 2025. Podľa dosiahnutej dohody bude treba záväzné ciele týkajúce sa naplnenia zásobníkov na 90 % splniť medzi 1. októbrom a 1. decembrom namiesto dnešnej pevnej lehoty do 1. novembra. Tiež sa objasnilo, že priebežné ciele naplnenia zásobníkov pre každý členský štát vo februári, máji, júli a septembri sú orientačné (ak sa štáty nerozhodnú inak) s cieľom dosiahnuť naplnenie zásobníkov a predvídateľnosť a zároveň ponechať účastníkom trhu dostatočnú flexibilitu pre nákup plynu počas celého roka. V prípade nepriaznivých podmienok na trhu alebo technických problémov sa môžu štáty od záväzného cieľa odchýliť. Súčasťou úpravy je aj príloha týkajúca sa spoločnej zodpovednosti Česka a Slovenska pri napĺňaní podzemného zásobníka Dolní Bojanovice. Podobným spôsobom bola dosiaľ upravená spoločná zodpovednosť Rakúska a Nemecka pri zásobníkoch plynu Haidach a 7Fields. Zo zásobníkov plynu sa v zimných mesiacoch pokrýva asi 30 % spotreby zemného plynu v EÚ. Uskladnený plyn pomáha v čase vysokého dopytu najmä z dôvodu vykurovania alebo aj narušenia plynulosti a bezpečnosti dodávok. Dohodnutý text revidovaného nariadenia ešte musí formálne schváliť Európsky parlament aj členské krajiny zastúpené prostredníctvom Rady EÚ pred tým, ako sa uverejní a nadobudne účinnosť. Povinnosť SPP nariadená vládou Ešte pred schválením revidovaného nariadenia, avšak už v jeho intenciách, slovenská vláda 21. mája 2025 odsúhlasila opatrenia vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ), podľa ktorého má štátna spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, ktorá je dodávateľom poslednej inštancie (DPI), zaistiť uskladnenie množstva plynu v zásobníkoch plynu pred vykurovacou sezónou 2025/2026, a to vzhľadom na vysoký podiel zemného plynu ako zdroja výroby tepla využívaného na vykurovanie.
-
Batérie áno, ale opatrne. SEPS bráni svoj prístup k batériových systémom
24. 6. 2025Spoločnosť SEPS finalizuje zapracovanie výsledkov internej štúdie o vplyve batérií na poskytovanie podporných služieb do návrhu svojich technických podmienok. Na kritiku toho, že samotná analýza nie je verejne dostupná, reaguje výzvou smerom k účastníkom trhu, aby sa zapojili do pripravovanej verejnej konzultácie. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) vlani pozastavila certifikáciu batériových systémov (BESS) pre sekundárnu reguláciu (aFRR) pre obavy o bezpečnosť pri ich dlhodobej aktivácii. O ďalšom postupe SEPS mala rozhodnúť štúdia, ktorá mala určiť podmienky pre zapojenie BESS do poskytovania sekundárnych aj terciárnych služieb (mFRR). Analýzu vypracovala Power System Consulting. SEPS zverejnila jej závery – téme sme sa venovali tu. Štúdia spoločnosti SEPS zároveň odporúča obmedziť podiel podporných služieb FRR poskytovaných z batériových systémov (BESS) do maximálne 15 % z celkového objemu podporných služieb. „Možno sme konzervatívni, možno nie, bol tu návrh, aby sa išlo cestou postupných krokov. Návrh bol nie viac ako 15 %. Pozrieme sa, čo to so sústavou urobí a uvidíme,“ vysvetlil Jaroslav Kubinec, výkonný riaditeľ sekcie obchodu spoločnosti SEPS na nedávnej konferencii Česko-slovenské energetické fórum 2025 v Piešťanoch. Štúdia ako odborný podklad pre návrh konkrétnych pravidiel Jaroslav Kubinec potvrdil, že hlavné výstupy štúdie budú premietnuté do pripravovaného návrhu Technických podmienok prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V rámci diskusie zároveň reagoval aj na kritiku trhu, že SEPS zverejnila iba závery štúdie, nie plnohodnotný dokument, ktorý nie je možné získať ani cez infozákon. „Štúdia je podklad, aby niekto pripravil technické podmienky. Technické podmienky sa budú verejne konzultovať.“
-
Z GGE je UCED Slovensko. Energetický gigant už vystupuje pod novým menom
23. 6. 2025Energetická skupina GGE zmenila svoj názov na spoločnosť UCED Slovensko. Zmena prichádza po vlaňajšej akvizícii zo strany investičnej skupiny CREDITAS. Skupina GGE, ktorá dlhodobo patrí k jedným z najväčších hráčov v segmente teplárenstva a kombinovanej výroby energií na Slovensku, od pondelka (23. júna 2025 ) vystupuje pod novým obchodným menom – UCED Slovensko. O tejto zmene informovala spoločnosť. Rebranding GGE na spoločnosť UCED Slovensko je formálnym zavŕšením minuloročnej vlastníckej zmeny. Zmena názvu súvisí so vstupom nového akcionára, ktorým sa v minulom roku stala skupina Unicapital Energy zo skupiny CREDITAS českého podnikateľa Pavla Hubáčka. Koncentráciu schválil Protimonopolný úrad SR - súčasťou transakcie bola len slovenská časť GGE. Aktíva v susednej Českej republike, ale aj v Poľsku zostali mimo predaja. Silná pozícia na trhu GGE – dnes UCED Slovensko – kontroluje približne 213 MWt inštalovaného výkonu vo výrobe tepla, 70 MWe vo výrobe elektriny a spravuje 110 km tepelných rozvodov. Medzi najvýznamnejšie aktíva skupiny patrí dodávateľ energií Elgas, ako aj Tepláreň Považská Bystrica, ktorá dlhodobo patrila medzi najväčších príjemcov doplatkov na vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (VÚ KVET). Súčasťou UCED Slovensko sú firmy:
-
Analýza: Strategické plánovanie sústav môže prekresliť mapu dátových centier v Európe
20. 6. 2025Rozhodujúcim faktorom pri lokalizácii nových dátových centier sa stáva rýchlosť pripojenia do sústavy, konštatuje analýza Ember. Kľúčom k zvládnutiu rastúceho dopytu po elektrine, najmä v súvislosti s rozvojom AI, je kombinácia krátkodobých riešení a dlhodobej stratégie rozvoja prenosových a distribučných sústav. Dátové centrá sa stávajú jedným z kľúčových motorov rastu v európskom energetickom sektore. Sú základom pre rozvoj umelej inteligencie (AI), cloudových služieb a celej digitálnej ekonomiky. Ich ďalší rozmach však závisí od kapacity a spoľahlivosti elektrizačných sústav – čo sa v tradičných európskych uzloch čoraz viac prejavuje ako kritické obmedzenie. Podľa novej analýzy energetického think-tanku Ember môžu práve kvalitné plánovanie a modernizácia prenosových a distribučných sústav zásadne prekresliť európsku mapu líderských krajín v oblasi dátového priemyslu. Tejto šance sa môže chopiť aj Slovensko. Spotreba elektriny dátovými centrami v Európe rýchlo rastie Spotreba dátových centier v Európe podľa prognózy odborného portálu ICIS vzrastie z 96 TWh v roku 2024 na 168 TWh do roku 2030, resp. až na 236 TWh do roku 2035. To predstavuje nárast o takmer 150 % za dekádu. Vo Švédsku, Dánsku alebo Nórsku sa napríklad očakáva až trojnásobný prírastok už do roku 2030, čím spomenuté trhy predstihnú rýchlosťou rastu aj segment elektrifikovanej priemyselnej výroby alebo elektromobility. Investície sa v Európe presúvajú mimo tradičné centrá Hoci historicky sa dátové centrá koncetrovali do Frankfurtu, Londýna, Amsterdamu, Paríža a Dublinu, dnes tieto mestá čelia výrazným obmedzeniam v sústavách. Zatiaľ čo v roku 2023 bolo cca. 62 % kapacity data centier v týchto lokalitách, prognóza hovorí o poklese na úroveň 55 % v roku 2030 a 51 % v roku 2035. Dôvodom je dvojnásobne pomalší nárast dopytu (+55 %) do roku 2030 oproti trhom na severe a juhu EÚ, ktoré majú dostupnejšie kapacity (+110 %). Na Slovensku, ale aj v Rakúsku, v Maďarsku a v Taliansku, sa predpokladá, že spotreba elektriny dátovými centrami vzrastie do roku 2035 troj- až päťnásobne v porovnaní s rokom 2024. Dlhé čakacie doby znižujú atraktivitu tradičných lokalít V tradičných európskych uzloch trvá pripojenie nového data centra k prenosovej sústave priemerne 7 až 10 rokov, v niektorých prípadoch dokonca až 13. Takéto dlhé čakacie doby a zásadne znižujú atraktivitu investícií a nútia developerov hľadať alternatívy v iných štátoch. „Ako sa Európa usiluje prilákať priemysel AI, elektrické sústavy sa stanú rozhodujúcim faktorom. Hoci infraštruktúra pre AI sľubuje lákavé výhody ako hospodársky rast a digitálnu suverenitu, tie sa nemôžu naplno rozvinúť, ak im bude brániť preťaženie sústav. Krajiny, ktoré už dnes investujú do inovatívnych sústav, sa s veľkou pravdepodobnosťou stanú centrami dátovej infraštruktúry Európy v nasledujúcich rokoch,“ uviedla spoluautorka štúdie Elisabeth Cremona, analytička Ember, ktorá vystúpi na konferencii ENERGOFÓRUM® 2025.
-
Vláda navrhla ďalších členov Regulačnej rady
18. 6. 2025Bývalý šéf OKTE alebo riaditeľ teplárenských firiem? Vláda schválila ďalších kandidátov do Regulačnej rady. V hlavnom odvolacom orgáne energetického regulátora by sa mali onedlho obsadiť voľné stoličky. Len minulý týždeň vláda schválila dvoch kandidátov na jedno uvoľnené miesto, a to Mariána Parkányiho a Máriusa Hričovského. Viac o oboch kandidátoch sa dočítate v tomto článku. Podrobne sme sa v ňom venovali aj podmienkam a obmedzeniam, ktoré musia budúci radní splniť a úlohám Regulačnej rady. Vláda dnes odklepla ďalších dvoch nominantov na druhé uvoľnené kreslo v rade. Členov regulačnej rady vymenúva prezident SR. Miloš Bikár bol od novembra 2023 do polovice marca 2025 členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku ekonomiky spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Predtým pôsobil od júla 2021 do začiatku októbra 2023 na pozícii riaditeľa a predsedu predstavenstva OKTE. Pred nástupom do OKTE bol diplomatom pre inovácie v izraelskom Tel Avive. V minulosti zastával viacero manažérskych funkcií najmä v bankovom sektore a tiež bol finančným riaditeľom v Matador Holdingu. Dlhodobo pôsobí aj na Katedre podnikových financií Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vojtech Červenka má 3 dekády skúseností v energetike. Od roku 2020 do apríla 2025 bol obchodným riaditeľom v štátnom MH Teplárenskom holdingu. V rokoch 2012 – 2020 pôsobil v spoločnosti Sensus Slovensko, ktorá sa zameriava na výrobu a montáž meracích zariadení. Predtým v období 1995 – 2012 pôsobil ako finančný, generálny a obchodný riaditeľ v spoločnosti Dalkia, ktorú neskôr prevzala skupina Veolia.
-
EK predstavila nariadenie pre ukončenie dovozu ruského plynu a ropy
17. 6. 2025Európska komisia predstavila legislatívny návrh, podľa ktorého sa má do konca roka 2027 ukončiť dovoz ruského plynu. Navrhla aj systém monitoringu. SPP odhadol dopad zvýšených nákladov na nákup komodity a vyššie náklady na prepravu pre svojich zákazníkov v rozpätí 180 - 270 miliónov eur. EÚ postupne zastaví dovoz ruského plynu a ropy do konca roka 2027 na základe legislatívneho návrhu, ktorý dnes predložila Európska komisia. Legislatívny návrh nadväzuje na cestovnú mapu, ktorú Komisia prijala minulý mesiac. Európska komisia očakáva, že v tomto roku dovoz plynu z Ruska prostredníctvom plynovodov a ako LNG klesne na 36,5 miliardy metrov kubických (bcm), t. j. na 14 %, oproti minuloročným 51,6 bcm. Zvyšné objemy ruského plynu možno podľa eurokomisie postupne ukončiť bez významného hospodárskeho vplyvu alebo rizík pre bezpečnosť dodávok z dôvodu dostupnosti dostatočného počtu alternatívnych dodávateľov na svetovom trhu s plynom, dobre prepojeného trhu Únie s plynom a dostupnosti dostatočnej dovoznej infraštruktúry v EÚ. Nové, krátkodobé a dlhodobé zmluvy Podľa plánovaného postupného zákazu dovozu bude od 1. januára 2026 zakázaný dovoz ruského plynu na základe nových zmlúv. Dovoz na základe existujúcich krátkodobých zmlúv sa má zastaviť do 17. júna 2026 s výnimkou dovozu potrubného plynu dodávaného do vnútrozemských krajín a spojeného s dlhodobými zmluvami, ktoré budú povolené do konca roka 2027. Dovoz na základe dlhodobých zmlúv sa má ukončiť do konca roka 2027. Zakázané budú aj dlhodobé zmluvy na služby terminálov LNG pre zákazníkov z Ruska alebo kontrolovaných ruskými podnikmi. Zabezpečí sa tým presmerovanie kapacity terminálov na alternatívnych dodávateľov, čím sa podľa eurokomisie v konečnom dôsledku zvýši odolnosť trhov s energiou. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby predložili plány diverzifikácie s presnými opatreniami a míľnikmi na postupné odstránenie dovozu ruského plynu a ropy. Spolu s Agentúrou EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) bude EK monitorovať pokrok a vplyvy postupného ukončovania dovozu ruského plynu a ropy. V prípade ohrozenia bezpečnosti dodávok jedného alebo viacerých členských štátov môže Komisia prijať potrebné núdzové opatrenia. Ustanovenia na zvýšenie transparentnosti, monitorovania a vysledovateľnosti ruského plynu na trhoch EÚ majú podporiť účinné vykonávanie zákazu dovozu. Podľa navrhovaného nariadenia budú musieť spoločnosti, ktoré majú uzavreté zmluvy o dodávkach ruského plynu, poskytovať informácie Komisii. Okrem toho budú musieť dovozcovia ruského plynu poskytnúť colným orgánom všetky potrebné informácie potvrdzujúce trasu dovážaného plynu od jeho skutočného pôvodu až po miesto dovozu do Únie. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj sprievodná analýza vplyvu predložených opatrení. Venuje sa využívaniu energetického sektora ako zbrane zo strany Ruska, súčasnej situácii a potrebe konať a tiež opatreniam v oblasti dodávok ruského plynu a ruskej ropy. Prílohou je tiež vzor pre prípravu národných diverzifikačných plánov pre plyn a ropu. Navrhované nariadenie sa bude schvaľovať spolurozhodovaním, čo znamená, že jeho prijatie bude úlohou Európskeho parlamentu a Rady. Prijatie v Rade si bude vyžadovať kvalifikovanú väčšinu. Pre nadchádzajúce dánske predsedníctvo v Rade EÚ počas 2. polovice tohto roka je dohoda na tomto legislatívnom návrhu jednou z priorít. Štátny dodávateľ plynu varuje Slovenský plynárenský priemysel nesúhlasí s plánom EK na ukončenie dovozu ruských palív. Politické rozhodnutie podľa SPP neobsahuje dostatočné právne a finančné analýzy vplyvov a prepočty dopadu navrhovaných opatrení na ukončenie dovozu ruského zemného plynu, ktoré môžu mať výrazne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť podnikateľského sektora Európskej únie. Plán môže navyše pokriviť voľný trh s energiami a výrazne ohroziť bezpečnosť dodávok energií pre niektoré regióny kontinentu vrátane strednej a východnej Európy. Spoločnosť uviedla, že zodpovednosť za ukončenie dlhodobého kontraktu s Gazpromom bude znášať SPP resp. Slovenská republika. Takýto krok môže obchodný partner napriek deklarovanej „vyššej moci“ považovať za jednostranné porušenie záväzku zo zmlúv. V zmysle princípu take-or-pay hrozí SPP, resp. Slovensku v prípade ukončenia dovozu ruských palív od 1. 1. 2028, že Gazprom bude žiadať uhradenie celého neodobratého množstva plynu, čo pri aktuálnych cenách zemného plynu predstavuje približne 16 miliárd eur. Presný rozsah nárastu cien po výpadku ruských dodávok je podľa SPP ťažké určiť, pretože podlieha viacerým faktorom. Možno však očakávať, že cenový dopad by sa mohol pohybovať v rozpätí 3 až 6 eur/MWh. Dopad zvýšených cien pre portfólio SPP by predstavoval pri predpokladanej ročnej spotrebe 30 TWh dodatočné náklady v rozsahu 90 - 180 miliónov eur. Pre celý slovenský trh pri predpokladanej celkovej ročnej spotrebe 47 TWh by sa ekonomický dopad pohyboval od 141 - 282 miliónov eur. Dodatočné náklady za prepravu plynu pre zákaznícke portfólio SPP sa budú líšiť podľa zvolenej trasy resp. zloženia alternatívnych prepravných trás. Podľa prepočtov spoločnosti sa môžu pohybovať na úrovni od približne 93 miliónov eur za trasu z Nemecka cez Českú republiku až po 231 miliónov eur za trasu z Nemecka cez Poľsko. Zároveň, tak ako sme už avizovali v minulosti, niektoré prepravné koridory nie sú schopné prepraviť plný potrebný objem pre potreby príslušných krajín. „Ak zohľadníme nielen zvýšené náklady na nákup komodity, ale aj vyššie náklady na prepravu, celkový dopad pre zákaznícke portfólio SPP by sa pohyboval v rozpätí 183 až 273 miliónov eur. Z pohľadu celého slovenského trhu by sa celkový bezprostredný ekonomický dopad opatrení predpokladaných v Roadmap mohol vyšplhať na 287 až 428 miliónov eur,“ uviedol Slovenský plynárenský priemysel.
-
Slovensko stále odmieta zákaz dovozu ruského plynu
17. 6. 2025Slovensko a Maďarsko nepodporili závery Rady ministrov na posilnenie energetickej bezpečnosti, v ktorých 25 krajín EÚ vzalo na vedomie plán zakázať dovoz ruských energií. Slovensko na rokovaní ministrov v Luxemburgu nepodporilo závery o posilnení energetickej únie prostredníctvom posilnenia energetickej bezpečnosti. Okrem Slovenska ich odmietlo aj Maďarsko. Obe krajiny sú proti zákazu dovozu ruských energií, ktoré 8. mája v rámci cestovnej mapy predstavila Európska komisia (EK). V samotných záveroch pondelkového rokovania Rady EÚ sa pritom zákaz dovozu nespomína. Schválený materiál zdôrazňuje, že EÚ napreduje v komplexnej transformácii svojich energetických systémov na zaistenie konkurencieschopnosti, cenovej dostupnosti, udržateľnosti a bezpečnosti. Konkrétne sa v záveroch uvádza, že predsedníctvo v Rade EÚ berie na vedomie oznámenie Komisie z mája 2025 o cestovnej mape na ukončenie dovozu ruských energií a berie na vedomie zámer Komisie predložiť do júna 2025 návrhy, na ktoré cestovná mapa odkazuje, vrátane detailného vyhodnotenia uskutočniteľnosti a konkurencieschopnosti, a vyhodnotiť dopad na cenotvorbu, právnu a energetickú bezpečnosť a tiež na národné a regionálne implikácie. Podľa slov komisára pre energetiku EK dnes (17. 6.) predstaví konkrétne legislatívne návrhy pre ukončenie dovozu ruského plynu do EÚ. Ohľadom právnych rizík týkajúcich sa predčasného ukončenia dlhodobých kontraktov eurokomisár na tlačovej konferencii uviedol, že „keďže pôjde o prohibíciu, zákaz, spoločnosti sa nedostanú do právnych problémov, pretože pôjde o force majeure, tak ako keby šlo o sankciu“. Na schválenie zákazu importu plynu podľa obchodného práva sa bude vyžadovať kvalifikovaná väčšina. Krajiny tak návrhy nebudú môcť zablokovať prostredníctvom práva veta. Uvedený postup kritizoval premiér Robert Fico. V prípade zákazu dovozu jadrového paliva by sa podľa premiéra mala zachovať jednomyseľnosť. Ohľadom požiadaviek niektorých krajín vrátane Slovenska, na kompenzácie nákladov vyplývajúce zo zákazu dovozu plynu z Ruska, eurokomisár uviedol, že o tom neuvažujú. Viaceré krajiny podľa neho už zastavili dovoz ruského plynu, čo pre nich tiež bolo náročné. Ďalšie body na rokovaní ministrov Okrem posilnenia energetickej bezpečnosti tiež Komisia informovala ministrov o vyhodnotení doručených aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov. Slovensko ho Komisii predložilo 15. apríla 2025. Dosiaľ ho nepredložili Belgicko a Poľsko. Na programe rokovaní bol tiež nový ilustratívny jadrový program, otázka neférovej konkurencie v európskom sektore biopalív, výzva na ochranu a odolnosť kritickej energetickej infraštruktúry ako kľúčovej priority v novom viacročnom európskom rozpočte i energetické priority nadchádzajúceho dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. Slovenská delegácia spolu s ďalšími šiestimi krajinami zároveň informovali o náročnosti implementácie nariadenia o metánových emisiách. Štáty žiadajú zaviesť výnimky zo zákazu spaľovania a odvzdušňovania metánu. Argumentujú aj tým, že nová legislatíva komplikuje nové zmluvy na dovoz LNG a ohrozuje diskutovaný zákaz importu ruskému plynu po roku 2027. Pred Radou ministrov sa uskutočnili aj stretnutie jadrovej aliancie, ktorá združuje krajiny Únie využívajúce atómovú energiu. Pridali sa aj tie, ktoré jadro plánujú využiť v budúcnosti, napr. Taliansko.
-
Kto zasadne do Regulačnej rady?
12. 6. 2025Vláda schválila dvoch kandidátov na nových členov Regulačnej rady. Kto sú potenciálni radní? Jeden má dlhoročné skúsenosti z energetického biznisu, druhý pracoval na regulačnom úrade. Regulačná rada už mesiac nie je uznášaniaschopná, keďže jej chýba polovica členov. Detailne sme o tomto probléme písali v nedávnom článku. Prezident Peter Pellegrini tento týždeň vymenoval do funkcie novú predsedníčku Regulačnej rady Sylviu Kubinec Beňovú. Pri jej menovaní upozornil na riziká spojené s neobsadenými pozíciami. Zdá sa, že upozornenie Regulačnej rady adresované listom vláde a tiež kritika prezidenta aspoň čiastočne padli na úrodnú pôdu. Vláda schválila dvoch kandidátov, z ktorých prezident vyberie nového člena rady. Kandidáti
-
Ako sa vyvinie situácia s (ruským) plynom na európskom trhu?
11. 6. 2025Obnova tranzitu ruského plynu do Európy by znížila jeho ceny, a to najmä na Slovensku, vyplýva zo správy spoločnosti Aurora. EÚ však postupne obmedzuje spotrebu tohto fosílneho paliva. Aký bude ďalší vývoj? Ak by sa toky ruského plynu obnovili na predvojnovú úroveň, európsky benchmark (TTF) pre ceny plynu by sa v rokoch 2030 – 2050 znížil o 7 % a zmiernili by sa tlaky naprieč Európou. Vyplýva to zo správy analytickej spoločnosti Aurora, v ktorej autori skúmali hlavné globálne dopady dvoch geopolitických rizík – ruských dodávok plynu a colných politík amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zatiaľ čo obnova toku plynu z Ruska prostredníctvom plynovodov by mala významný vplyv na európske ceny energií, colné narušenia obchodu by mohli utlmiť rast ekonomiky USA. Tok ruského plynu cez Ukrajinu sa zastavil na prelome rokov 2024/2025. Potenciálny návrat týchto dodávok by znížil potrebu dovozu LNG, ktorým sa značne kompenzujú tranzitné objemy plynu cez Ukrajinu. Ak sa obnoví prístup cenovo dostupnejšieho ruského plynu, význam LNG sa značne zníži, obzvlášť v Nemecku, kde by dopyt mohol klesnúť o 5 – 12 miliárd metrov kubických ročne, vyplýva z hodnotení spoločnosti Aurora. Prerušenie tranzitu plynu cez Ukrajinu malo hlavne regionálne dopady. Najväčší nárast ceny sa sústredil v strednej a východnej Európe. V prípade obnovenia toku by sa podľa analytikov mohla znížiť cena plynu pre slovenský trh až o 10 %, v prípade Rakúska a Česka o 9 %. Predseda ÚRSO na nedávnej diskusii počas konferencie v Piešťanoch zdôraznil negatívne dopady spôsobené nepredĺžením zmluvy na tranzit ruského plynu cez Ukrajinu. „Bohužiaľ, tento výpadok zaplatia nielen slovenské, ale aj české domácnosti, priemysel a celá EÚ,“ uviedol Jozef Holjenčík. Regulátor tiež informoval o tom, že potreba hľadania alternatívnych trás pre prepravu plynu už spôsobila nárast ceny prepravy, ktorá vstupuje aj do koncovej ceny tepla. Našťastie klesajúce ceny plynu na svetových trhoch tento nárast značne stlmili a priemerná variabilná zložka ceny tepla na rok 2025 na základe rozhodnutí ÚRSO zaznamenala celkový pokles. Európsky odklon
-
Agregovaná flexibilita na úrovni maloodberateľov? Líder medzi dodávateľmi analyzuje možnosti trhu
10. 6. 2025Môžu v budúcnosti prispieť k efektívnejšiemu riadeniu distribučných sústav aj domácnosti? Nového lídra na trhu s elektrinou na Slovensku sme sa pýtali, ako chce uchopiť obchodný potenciál agregácie flexibility na úrovni maloodberateľov. Od 1. júla 2025 dochádza k očakávanému oficiálnemu zlúčeniu sesterských firiem Východoslovenská energetika a ZSE Energia. Novovzniknutý subjekt sa stane lídrom na trhu s elektrinou, ktorý pre zákazníkov prináša novú službu - "správu zdieľania elektriny". Produkt je určený pre domácnosti a firmy vybavené fotovoltickým systémom. Ak zákazník nedokáže v reálnom spotrebovať všetku vyrobenú elektrinu a nechce tieto prebytky uskladniť, prípadne poskytnúť na výkup, môže ju v rovnakom čase zdieľať. Základom je založenie skupiny zdieľania, ktorú tvorí minimálne jeden výrobca a ďalšie odberné miesta – či už ide o domácnosti alebo prevádzky. Výrobca, napríklad domácnosť s fotovoltickým systémov, môže okamžite poslať svoju prebytočnú energiu vybranému odbernému miestu. Každá vyrobená kilowatthodina sa tak využije tam, kde to má najväčší zmysel. Zdieľanie elektriny technicky zabezpečuje spoločnosť OKTE, stopercentná dcéra SEPS, prostredníctvom Energetického dátového centra (EDC). Súčasná legislatíva umožňuje realizovať zdieľanie elektriny len v rámci jednej bilančnej skupiny. Toto by sa už onedlho mohlo zmeniť vďaka legislatívnemu balíku, o ktorom aktuálne rokuje Národná rada SR. „Ako prví na trhu poskytneme zákazníkovi systematickú podporu – za zákazníka zrealizujeme všetky potrebné úkony na založenie skupiny zdieľania, tiež zabezpečíme výber metódy zdieľania podľa jeho požiadaviek a pripravíme prehľadný report o zdieľanej elektrine,“ priblížil novinárom na nedávnej tlačovej konferencii Juraj Bayer, predseda predstavenstva a obchodný riaditeľ ZSE Energia a VSE. Juraj Bayer: Flexibilita je témou budúcnosti ZSE Energia a VSE by v budúcnosti chceli využiť obchodný potenciál aj ďalších nových činností na trhu s elektrinou. Zvyšujúci sa podiel OZE a tlak na efektívnejšie riadenie sústavy prinášajú nový fenomén – flexibilitu. Môžu aj maloodberatelia pomôcť stabilizovať sústavu? Aké plány v tejto oblasti má domáci líder medzi dodávateľmi, sme sa pýtali Juraja Bayera.
-
Pri klimatickej transformácii môže Slovensko urobiť viac
6. 6. 2025Klimatická transformácia znamená pre štát náklady, ale zároveň je veľkou príležitosťou pre rozvoj. Otázke rizík ničnerobenia a zaostávania v realizácii klimatických opatrení sa nedávno venovali expertné diskusie v Senci aj Bratislave. Ako túto tému vidia odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a zo Slovenskej akadémie vied? Slovensko je bohatá krajina a mali by sme byť pri klimatickej transformácii lídrom, uviedol na májovej konferencii SAPI člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Poznamenal, že Čína, ktorá je stredne bohatá či stále rozvojová krajina, je v tejto oblasti ďalej než my. „Čiastočne je to podľa neho aj tým, že sme zdedili jadrovú energiu a výhodnú geografickú polohu s množstvom vodných zdrojov a nie sme tlačení do ďalších obnoviteľných zdrojov. Podľa Martina Šustera ako aj ďalších panelistov na Slovensku chýba dlhodobá vízia a robíme len to, k čomu nás EÚ alebo okolnosti dotlačia. Na podujatí predstavil úplne nový klimaticko-fiškálny model EDISON vytvorený v spolupráci s OECD a s využitím vstupov z SK-PRIMES, ktorý ministerstvo životného prostredia využilo aj pri modelovaní vstupov a trendov v rámci aktualizácie národného energetického a klimatického plánu. Klimaticko-fiškálny pohľad Celá klimatická transformácia aj adaptácia na klimatickú zmenu v dlhodobom hľadisku, t. j. do roku 2050 bude podľa Šustera Slovensko stáť necelých 1,5 % HDP, čo v dnešných cenách predstavuje asi 2 miliardy eur. S klimatickou transformáciou súvisia najmä výpadky rôznych daní, ktoré sa dnes vzťahujú k využívaniu fosílnych palív, ako sú spotrebné dane, DPH či registračné poplatky. Poznamenal, že z makroekonomického pohľadu však výpadok jedných daní znamená priestor pre zavedenie iných daní. „Náklad 1,5 % HDP nie je maličkosť a Slovensko potrebuje zlepšiť verejné rozpočty o viac ako 4 % HDP,“ zdôraznil.
-
OZE na Slovensku mierne posilnili. Jadro ostáva pilierom energetiky
2. 6. 2025Vlaňajšok opäť potvrdil dominanciu jadrových elektrární, zatiaľ čo podiel OZE mierne vzrástol. V roku 2024 sa na Slovensku vyrobilo spolu 27,97 TWh elektriny, čo predstavuje medziročný nárast o necelé 2 %. Pozrite si detaily národného energetického mixu za rok 2024, štatistiky, ktorú zverejňuje spoločnosť OKTE. Produkcia z OZE v roku 2024 dosiahla 24,86 % celkovej výroby. Najväčší podiel si naďalej udržiavajú hydroelektrárne (17,23 %), nasledované biomasou (4,92 %), fotovoltickými zdrojmi (2,40 %), inými OZE (0,29 %) a vetrom (0,02 %). Atómové elektrárne zabezpečili 60,75 % produkcie, čo potvrdzuje ich kľúčovú rolu v energetickom systéme. Naopak, podiel fosílnych palív predstavoval 14,41 %, pričom najviac elektriny pochádzalo z plynných palív (9,69 %), s menšími príspevkami ropných produktov (1,74 %), čierneho uhlia (1,37 %), ostatných fosílnych palív (1,35 %) a hnedého uhlia (0,26 %). V medziročnom porovnaní je signifikantný najmä prepad výroby elektriny z hnedého uhlia, ktorý sa v štatistikách prejavil najmä kvôli tomu, že Slovenské elektárrne v závere roku 2023 ukončili prevádzku elektrárne Nováky. V roku 2024 sa na Slovensku podľa najnovších dát vyrobilo celkom 27,97 TWh elektriny. Dodávateľské mixy a trh so zárukami pôvodu
-
Štúdia je hotová. Súčasťou vodíkového koridoru z Balkánu do Nemecka má byť aj Slovensko
2. 6. 2025Spoločnosť Eustream je súčasťou cezhraničnej iniciatívy, ktorá preskúmava možnosti prepravy vodíka z Grécka a Rumunska cez Bulharsko, Maďarsko, Slovensko a Česko ďalej do Nemecka. Zúčastnené subjekty predstavili novú štúdiu. Úplné počiatky projektu South-East European Hydrogen Corridor (SEEHyC) sa datujú do roku 2023. Do iniciatívy, ktorá reaguje na rastúci a projektovaný dopyt krajín Európy po vodíku, je zapojených osem prevádzkovateľov plynárenských prepravných sústav, vrátane spoločnosti Eustream. Plánované spustenie prevádzky koridoru SEEHyC je stanovené na rok 2029. Slovensko má v rámci koridoru strategickú polohu Koncom mája zúčastnené subjekty plánovaného koridoru informovali, že po viac než roku bola dokončená špeciálna štúdia. SEEHyC je zároveň v súlade s víziou projektu European Hydrogen Backbone ako jeden z jej piatich hlavných vodíkových dopravných koridorov. Efektívne využitie už dostupných kapacít Iniciatíva SEEHyC by mohla mať zásadný význam pre rozvoj vodíkového hospodárstva v EÚ. Dĺžka koridoru má dosiahnuť 3132 kilometrov. V praxi by sa prepojili centrá výroby vodíka v balkánskych krajinách, ale potenciálne aj v regiónoch severnej Afriky, Blízkeho a Stredného východu s klastrami vysokej spotreby, ktoré vznikajú v strednej a západnej Európe. Kľúčovým konzumentom prepravovaného vodíka však má byť Nemecko. Do roku 2030 by mohol dopyt po vodíku v spolkovej krajine dosiahnuť až 130 TWh a do roku 2050 viac než 500 TWh. Koridor bude mať počiatočnú prepravnú kapacitu 80 GWh/deň (3,3 GWh/h). Projekt kombinuje výstavbu nových plynovodov s prestavbou existujúcej plynárenskej infraštruktúry, ktorá je kompatibilná s vodíkom. Celkové kapitálové výdavky na vybudovanie koridoru SEEHyC sa odhadujú na necelých 6,8 miliardy eur. Štúdia počíta s možnou odchýlkou na úrovni ±26 %, čo predstavuje spodnú hranicu investičných nákladov podľa benchmarku European Hydrogen Backbone.
-
Odklad zavedenia 15-minútového obchodného intervalu. Ako reaguje trh?
30. 5. 2025Európsky denný trh s elektrinou nezavedie 15-minútové produkty v júni, ako sa pôvodne plánovalo. Po zásahu burzy EPEX Spot a ďalších subjektov sa zúčastnené strany dohodli na novom termíne – 30. september. Odložený prechod na štvrťhodinové obchodovanie časť účastníkov trhu víta ako príležitosť doladiť svoje systémy, iní však upozorňujú na možné negatívne dopady zmeny harmonogramu. Denný trh s elektrinou v Európe sa rozšíri o 15-minútovú obchodnú periódu až na jeseň. O zmene v koordinovanom postupe rozhodlo prevádzkovatelia prenosových sústav, organizátori krátkodobých trhov a energetické burzy, teda subjekty Európskeho jednotného denného trhu s elektrinou (SDAC). Na Slovensku projekt SDAC zastrešuje spoločnosť OKTE. Štvrťhodinové obchodovanie odložené. Burza zatiahla ručnú brzdu Povinnosť zaviesť 15‑minútové produkty aj day-ahead trhu vyplýva z nariadenia EÚ o vnútrodennom trhu s elektrinou (EÚ 2019/943). Dlhodobo komunikovaným termínom spustenia ostrej prevádzky bol 11. jún 2025. Aj stanovisko výboru (Market Coupling Steering Committee) potvrdilo, že testovanie s účastníkmi trhu prebiehalo úspešne a väčšina zapojených subjektov bola technicky pripravená na štart v pôvodnom termíne. Zmena nastala po oznámení burzy EPEX Spot, ktorá navrhla odklad projektu - ako dôvod uviedla prevádzkové riziká. Testy podľa kľúčovej európske burzy vykázali 20 % chybovosť, teda stav, keď nastalo rozpojenie trhov, tzv. decoupling, Burza zároveň poukázala na exponenciálne rastúcu zložitosť centrálneho párovacieho algoritmu a na absenciu záložného riešenia pre prípad výskytu problémov. Bez súhlasu burzy by nebolo možné pokračovať. Spoločnosť OKTE bola technicky pripravená na pôvodný termín Vyústením je odklad spustenia projektu SDAC. Zúčastnené subjekty sa napokon dohodli, že novým termínom koordinovaného zavedenia 15-minútovej obchodnej periódy na dennom trhu s elektrinou do 30. septembra, pričom prvý deň dodávky bude 1. októbra 2025. Spoločnosť OKTE bude pokračovať v príprave na nový režim obchodovania. „Naďalej budeme pokračovať v testovaní a úzkej spolupráci s partnermi projektu a účastníkmi trhu s cieľom zabezpečiť hladký prechod na 15-minútovú obchodnú periódu. Účastníkom trhu odporúčame aktívne sa zapájať do prebiehajúcich testovaní a pripraviť sa na nový režim obchodovania.“ Čítajte ďalej: 15-MTU: Prínos pre vyrovnávanie odchýlok aj riadenie portfólia Pohľad dodávateľa: Ako sa menia zmluvy a predikčné modely
-
Zlúčenie ZSE Energia a VSE ide do finále. Predstavili obchodné meno
29. 5. 2025ZSE Energia a VSE sa k 1. júlu 2025 zlučujú do jednej spoločnosti. Nový subjekt bude obsluhovať 1,3 milióna zákazníkov a stane sa lídrom na trhu s elektrinou. Zlúčenie sesterských firiem Východoslovenská energetika (VSE) a ZSE Energia schválili príslušné orgány jednotlivých firiem, vrátane akcionárov skupiny ZSE. Nástupnícka spoločnosť VSE po zlúčení od 1. júla 2025 ponesie obchodné meno Energetika Slovensko. Na tlačovej konferencii v Bratislave o tom dnes informovali zástupcovia vedenia spoločností. Tradičné značky ZSE a VSE nevymiznú z trhu Juraj Bayer, predseda predstavenstva VSE aj ZSE Energia zároveň zdôraznil, že zlúčenie nebude mať žiadny dopad na zákazníkov a ani na obchodných partnerov ZSE Energia ani VSE. Všetky práva a povinnosti ZSE Energia prevezme nástupnícka spoločnosť Energetika Slovensko. „Zachované ostanú aj obe značky – ZSE a VSE – a zákazníci sa budú môcť naďalej spoľahnúť na stabilitu a bezpečnosť dodávok, ktoré tieto značky prinášajú,“povedal. Zákazníci nemusia podniknúť žiadne kroky „Merger“ neznamená, že zákazníci musia podpisovať nové zmluvy, odpočty elektromerov či plynomerov sa nebudú vyžadovať. Spoločnosť Energetika Slovensko nebude meniť spôsob platby, ani bankové spojenia, na ktoré sú zákazníci dlhodobo zvyknutí. K dispozícii odberateľom stále ostávajú naďalej zákaznícke centrá na východe, ako aj na západe krajiny. Nový subjekt bude obsluhovať 1,3 milióna zákazníkov. Stane sa tak najväčším dodávateľom elektriny na Slovensku (9 TWh) a dvojkou na trhu s dodávkou plynu (6 TWh) po SPP. „Našou prioritou je priniesť zákazníkom oboch značiek – ZSE aj VSE – lepšie a kvalitnejšie služby podporené zdieľaním spoločných skúseností,“ zdôvodnil Juraj Bayer. Vznik kľúčového hráča. Ako sa menili vlastnícke pomery
-
Pozvánka: ENERGOFÓRUM® 2025 spúšťa registráciu!
29. 5. 2025(PR správa) Pridajte sa k expertom z oblasti energetiky, regulácie, priemyslu, akademického a verejného sektora a zažite dva dni plné inšpiratívnych diskusií, aktuálnych tém a kvalitného networkingu v jedinečnej atmosfére. 📅 Dátum konferencie: 9. a 10. októbra 2025 📍 Miesto: Hotel Partizán****, Tále Aj tento rok sme pripravili výhodnú „early bird“ registráciu pre najvernejších členov našej komunity. Pozor – táto zvýhodnená ponuka platí len do polnoci 30. júna 2025! Po jej uplynutí (v prípade nenaplnenia kapacity) sa registračný poplatok zvýši na finálnu cenu. Nezmeškajte príležitosť získať vstup za najvýhodnejších podmienok – registrujte sa čím skôr! 🎯 Prečo sa zúčastniť konferencie nabitej energiou? vystúpenia domácich aj zahraničných expertov praktické informácie a diskusie o aktuálnom vývoji v energetike priestor na neformálne stretnutia počas spoločenského večera možnosť prezentovať značku - kontaktujte nás a radi vám pošleme ponuku Registrovaní a organizátorom potvrdení účastníci môžu využiť zľavu 15 % na ubytovanie v Hoteli Partizán**** a zľavu 10 % na ubytovanie v hoteloch Stupka a Golf. Zľava je obmedzená do 25. septembra 2025 🔗 Registrujte sa hneď teraz a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.