-
Systémy CZT sa pripravujú na príchod OZE. Zohľadní to nová legislatíva MH
30.7.2021Rezort hospodárstva pripravuje novinky v zákone o teple, ktoré vyplývajú priamo z legislatívy EÚ. Novela má ukotviť nové termíny ako samospotrebiteľ tepla z OZE alebo komunita vyrábajúca teplo z OZE. Spresnia sa aj podmienky pre ukončenie odberu tepla zo systémov CZT. Prinášame prehľad hlavných zmien, ktoré sú v hre. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v súčasnosti pracuje na paragrafovom znení novely zákona o tepelnej energetike (657/2004 Z.z.) a paralelne vedie diskusie s dotknutými účastníkmi trhu. Zbieraním podnetov chce rezort docieliť komplexnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (RED II), ako aj nariadenia EÚ o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Avizovaným zmenám v oblasti podpory OZE v doprave, ktorá sú predmetom transpozície európskej smernice RED II, sme sa podrobne venovali v predchádzajúcom článku. RED II: Pripravované zmeny v tepelnej energetike Hlavným cieľom smernice je do roku 2030 zvýšiť podiel spotreby energie z OZE v Európskej únii na hrubej konečnej spotrebe energií na úrovni minimálne 32 %. Z pohľadu tepelnej energetiky jej transpozícia do národnej legislatívy prinesie ukotvenie nových termínov ako samospotrebiteľ energie z OZE a komunita vyrábajúca elektrinu z OZE. Zavádza sa tiež metodológia začleňovania energie z OZE a odpadového tepla do vykurovania a chladenia. Smernica špecifikuje aj možnosti odpojenia sa od systému CZT, ako aj zvyšovanie podielu OZE v oblasti vykurovania a chladenia o 1 % Kým sa však MH usiluje transponovať smernicu RED II, už teraz je zrejmé, že niektoré články prejdú ďalšou revíziou vo svetle energetického balíčka Fit for 55, ktorého prvý návrh predstavila len minulý týždeň Európska komisia.
-
Rast cien elektriny na burze pocítia na budúci rok aj domácnosti. ÚRSO hľadá cesty, ako zjemniť zdražovanie
30.7.2021Vývoj na pražskej burze bude mať vplyv aj na koncovú cenu elektriny v roku 2022. Regulačný úrad pripúšťa, že domácnostiam by mohla zdražieť elektrina až o 15 %. V kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) je výpočet maximálnych cien dodávky elektriny pre regulované skupiny odberateľov, teda domácností a malých podnikov. V tomto procese musí domáci regulačný úrad zohľadňovať ako jeden z kľúčových parametrov priemernú cenu elektriny na „pražskej burze“ Power Exchange Central Europe (PXE) za prvých šesť mesiacov predchádzajúceho roka. Pre nastavenie regulovaných cien pre rok 2022 je rozhodujúca priemerná hodnota forwardového produktu CAL-22 v prvom polroku 2021. Z burzových dát vyplýva, že Slováci by sa mali pripraviť na možné zdražovanie koncových cien elektriny v budúcom roku. Spomenutý východiskový parameter za prvý polrok 2021 dosiahol úroveň 61,2077 EUR/MWh, čo predstavuje v porovnaní s minulým rokom (46,1081 EUR/MWh) nárast o takmer 33 %. Dôvodov je viacero. Vývoj burzových cien elektriny napríklad výrazne ovplyvňoval aj nárast nákladov na prevádzku plynových elektrární, odrážajúci rast cien zemného plynu a nárast cien na trhu s emisnými povolenkami. Trend potvrdil samotý ÚRSO, ktorý už teraz otvorene komunikuje, že predpokladaný dopad nárastu ceny silovej elektriny na koncovú cenu pre domácnosti v roku 2022 môže byť na úrovni až 15%. „Masívne zdraženie ceny elektriny na svetových burzách nedokážeme ovplyvniť. Dôslednou reguláciou však ÚRSO vie ovplyvniť iné zložky, ktoré tvoria konečnú cenu elektriny a na tom už teraz naplno pracujeme,“ uviedol predseda Andrej Juris. „Platí, že v maximálne možnej miere využijeme všetky legislatívne a regulačné nástroje na ochranu záujmov slovenských domácností a zároveň na zabezpečenie spravodlivých a transparentných cien elektriny pre všetkých účastníkov trhu,“ zdôraznil šéf ÚRSO.
-
Legislatívne zemetrasenie podpory OZE v doprave. Aké zmeny sú na stole?
23.7.2021Minimálne podiely pre zelenú energiu v doprave vrátane palív CNG a LNG. Zriadenie databázy pre evidenciu udržateľných povinných látok. Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy. To je len krátky výpočet noviniek v oblasti OZE v doprave, ktoré pripravuje rezort hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v súčasnosti finišuje s prípravou návrhu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (RED II). Preberanie európskych predpisov prinesie revolučné zmeny naprieč celou energetikou. Aj odborná verejnosť mohla na popud MH zasielať podnety, ktoré mali pomôcť s implementáciou ustanovení smernice do národnej legislatívy, najmä do zákona 309/2009 podpore OZE a VÚ KVET do zákona (657/2004) o tepelnej energetike. Hoci stanovený termín povinnej transpozície smernice (1. júl 2021) sa nepodarilo dodržať, podľa predpokladu MH by mali byť jednotlivé zákony predložené na rokovanie Vlády SR pravdepodobne v októbri 2021. Ich účinnosť sa predpokladá v prvom kvartáli budúceho roka. Hlavným východiskom pre úpravu legislatívy je smernica RED II, ale MH vychádzalo aj z cieľov, ktoré stanovuje Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NECP). V oblasti podpory OZE v doprave má MH na stole viacero návrhov zmien. V legislatíve sa ukotvia úplne nové základné pojmy, resp. sa spresnia už existujúce tak, aby boli v súlade so smernicou. Očakáva sa napríklad nastavenie nových minimálnych podielov pre energiu z OZE v doprave v rokoch 2023 - 2030. Zaviesť sa majú rovnako povinnosti minimálnych podielov energie z OZE aj pre CNG a LNG. Vzniknúť má rovnako aj samostatná databáza pre evidenciu udržateľných pohonných látok, biokvapalín a plynných palív z biomasy.
-
Ktorí výrobcovia elektriny z OZE a KVET získali vlani najvyššie doplatky?
16.7.2021Takmer 470 miliónov eur prispeli v minulom roku odberatelia elektriny na podporu výroby elektriny z OZE a kogeneráciou. Až 30 % z celkovej vyplatenej sumy získali za vlaňajšok najväčšie kogeneračné zdroje na zemný plyn a uhlie. Najvyšší doplatok viac než 15 miliónov eur bol vyplatený Teplárni Košice. Doplatok na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ako aj vysoko účinnú kombinovanú výrobu (KVET) dosiahol za rok 2020 viac než 467,5 miliónov eur. Túto sumu si podľa najnovších údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) medzi sebou prerozdelilo 2460 zariadení. V porovnaní s rokom 2019 sa celková suma podpory zvýšila o zhruba 33,1 milióna eur. V roku 2020 pritom prebral rolu zúčtovateľa podpory organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE, ktorá je stopercentnou dcérou SEPS. Najväčšie kogeneračné zdroje na zemný plyn a uhlie na Slovensku v roku 2020 dostali na doplatku dohromady 138,9 miliónov eur, čo predstavuje približne 30 % z celkovej podpory. Najvyšší minuloročný doplatok získala Tepláreň Košice, ktorá zinkasovala vyše 15 miliónov eur. Najväčšia štátna tepláreň, ktorej palivovú základňu bez externých dodávateľov tvorí čierne uhlie a plyn, vlani vyrobila formou kogenerácie 364,6 megawatthodín elektriny. Druhý najštedrejší príspevok, necelých 13,6 milióna eur, získala firma Ferroenergy. Dcéra U. S. Steel Košice vyrobila 380,6 MWh elektriny formou KVET, pričom spaľovala okrem plynu aj uhlie a hutnícke plyny, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, surového železa a ocele. Štedré doplatky mali aj paroplynové cykly
-
Vodík láka aj plynárov. SPP plánuje vybudovať sústavu elektrolyzérov
14.7.2021Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel rozvíja inovatívny projekt Smart Hydra, ktorý je založený na prepájaní sektorov elektroenergetiky a plynárenstva. Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pripravuje projekt Smart Hydra zameraný na optimalizáciu výroby vodíka, ktorý by našiel využitia primárne v energetickom a dopravnom sektore. So svojím zámerom minulý rok stihla uspieť aj v národnom kole posudzovania projektov IPCEI v oblasti vodíkových technológií. O detailoch projektu rozprával Martin Kečkéš, špecialista rozvoja podnikania SPP na vodíkovom workshope pre Bratislavský a Trnavský kraj, ktorý zorganizovala Národná Vodíková Asociácia Slovenska. V procese integrácie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do sústavy by podľa Kečkéša mohol zohrávať kľúčovú úlohu práve vodík. „Čím viac bude zdrojov OZE v sústave, tým nestabilnejšia bude a vznikne potreba nových nástrojov na reguláciu siete,“ povedal počas svojho príspevku. „Elektrolyzér je vhodný nástroj na poskytovanie týchto služieb.“ Smart Hydra sa usiluje na tento fakt reagovať a efektívne prepojiť elektroenergetiku a plynárenstvo, čo by pomohlo eliminovať problémy spojené s nepredikovateľnosťou niektorých OZE. Skladovanie a flexibilita Vyrobený vodík možno uskladniť v rámci plynárenskej infraštruktúry. Ako doplnil Kečkéš, možnosti primiešavania vodíka do zemného plynu sú nateraz obmedzené. „Zatiaľ sa testujú v jednotkách percent. Existuje vízia, že do 20 percent by to malo byť v poriadku,“ vysvetlil s tým, že pokiaľ bude prispôsobovanie plynovodov na vodík finančne príliš náročné, ďalšou možnosťou je využitie syntetického metánu, ktorý vzniká spojením s oxidom uhličitým (CO2). Plány SPP sú ambiciózne. „Radi by sme vybudovali sústavu elektrolyzérov a dispečing, ktorý komunikuje s elektroenergetickou sústavou tak, aby sa vyrábala elektrina z OZE v čase, kedy je to najvýhodnejšie. Naopak v čase, keď to sústava nevie absorbovať, alebo cena začína klesať, je zase výhodné začať vyrábať vodík,“ podotkol Kečkéš. Týmto spôsobom je podľa neho možné produkovať vodík za cenovo zaujímavých podmienok. „Vodík je prémiový produkt. Myslíme si, že v prvom kroku by to mohli byť autobusy a priemyselné využitie.“
-
Úrady povolili prevádzku piatej kompresorovej stanice Eustream
12.7.2021Slovenský prevádzkovateľ tranzitnej siete je pripravený na zvýšený záujem o prepravu zemného plynu v smere z Česka. Piata kompresorová stanica Eustream získala zelenú od Slovenskej inšpekcie životného prostredia na trvalú prevádzku. Na očakávaný rastúci objem prepravy plynu zo západu na východ sa pripravuje aj spoločnosť Eustream. Pre pár rokmi bol rozbehnutý projekt navýšenia prepravnej kapacity vo vstupnom bode Lanžhot, ktorého súčasťou bolo rozšírenie rozdeľovacieho uzla Lakšárska Nová Ves s výstavbou novej kompresorovej stanice s inštalovaným výkonom 46 MW. „Kompresorová stanica a investície do novej technológie sú reakciou na dopyt trhu po preprave zemného plynu na trase z Českej republiky cez Slovensko do ďalších cieľových trhov,“ vysvetlil pre informačný portál energoklub.sk Pavol Kubík, hovorca spoločnosti Eustream. Inštalácia novej technológie bola ukončená v závere roka 2019, čo umožnilo už počas testovacej prevádzky zdvojnásobiť prepravnú kapacitu v smere z Česka. Pevná kapacita vo vstupnom bode Lanžhot dosiahla 55,1 miliárd metrov kubických (m3) ročne. V júni tohto roku bol projekt formálne zavŕšený právoplatným kolaudačným rozhodnutím, ktoré udelila Slovenská inšpekcia životného prostredia. Máme tak vytvorené podmienky pre flexibilnejšiu prepravu v smere na všetky ostatné výstupné body so susednými štátmi (Rakúsko, Maďarsko, Ukrajina a od budúceho roka aj Poľsko),“ skonštatoval Kubík pre energoklub.sk. „Pre Slovensko a ďalšie cieľové trhy to znamená vyššiu energetickú bezpečnosť a tiež posilnenie likvidity trhu so zemným plynom,“ skonštatoval.
-
Regulátor ukázal, ako si predstavuje reformu TPS a vyzýva na diskusiu
9.7.2021ÚRSO hľadá možnosti, ako zastabilizovať systém podpory zelenej elektriny a upresniť pravidlá pre vyriešenie historických deficitov. Z reformy by mali profitovať odberatelia v podobe nižšieho zaťaženia tarifou za prevádzkovanie systému v cenách elektriny. Úrad začal tiež zbierať podnety od účastníkov trhu. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR dlhodobo deklaruje zámer odľahčiť náklady v súčasnom systéme podpory elektriny vyrobenej z OZE a VÚ KVET. Primárnou motiváciou je znížiť koncové ceny elektriny pre odberateľov. Ako jeden z efektívnych nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa sa javí prolongácia podpory pre výrobcov s právom na podporu o ďalších päť rokov. Umožní ju novela zákona (309/2009), ktorú schválil parlament. Úspora v nákladoch na tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) na ročnej báze sa podľa výpočtu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) má pohybovať na úrovni minimálne 60 miliónov eur. Problém a riešenie historického deficitu Štát sa musí zároveň vysporiadať s historickým dlhom regionálnych distribučných spoločností, ktoré mali do konca roka 2019 zodpovednosť za výkup a zúčtovanie podpory. Podlžnosti za rok 2018 v celkovej hodnote 162,5 milióna eur im štát jednorazovo vyplatil zo štátneho rozpočtu. Minuloročný akútny deficit nového zúčtovateľa OKTE muselo Ministerstvo financií SR plátať navýšením základného imania. Podľa najnovších údajov ÚRSO aktuálne dosahuje výška historického deficitu TPS zhruba 200 miliónov eur, čo je zhruba 40 % ročných nákladov systému TPS. Z toho 109 miliónov eur prináleží distribučným firmám a 91 miliónov eur spoločnosti OKTE. „Tých natiahnutých dlaní je pomerne veľa,“ priznal na nedávnom workshope, ktorý organizovalo MH SR, sám predseda ÚRSO Andrej Juris. Regulátor aktuálne očakáva, že v roku 2021 bude systém podpory OZE a VÚ KVET v prebytku na úrovni 140 miliónov eur. Vyplýva to z pravidelne aktualizovaného stavu finančných zdrojov v systéme podpory OZE a VÚ KVET. Predpoklad vychádza zo súčasne známych parametrov. Presnejšie hodnoty budú známe v štvrtom kvartáli počas cenových konaní TPS. Distribučné firmy žiadajú kompenzácie Aj vzhľadom k tomu, že uvedená suma prevyšuje doteraz nevysporiadaný historický dlh voči prevádzkovateľom distribučných sústav za rok 2019, niektoré z nich už proaktívne požiadali ÚRSO o zohľadnenie tohto faktu. Jednou z nich je aj spoločnosť Stredoslovenská distribučná (SSD). „Aj vzhľadom na zámer úradu pri aktuálne platnom cenovom rozhodnutí prehodnotiť výšku vyrovnania historického dlhu v kontexte vývoja situácie počas roka 2021, legitímne očakávame vyriešenie tohto problému. Z uvedeného dôvodu SSD podala cenový návrh na zmenu TPS, aby sa zabezpečila kompenzácia tohto historického deficitu,“ uviedol pre portál energoklub.sk Miroslav Gejdoš, špecialista externej komunikácie spoločnosti SSD. ÚRSO iniciatívne predložil účastníkom trhu a odbornej verejnosti na verejnú konzultáciu podklad k prehodnoteniu spôsobu určenia výšky TPS na rok 2022 a neskôr. „Vzhľadom na očakávaný pozitívny vývoj a predpokladané vysoké prebytky v systéme podpory výroby elektriny z OZE a VÚ KVET ku koncu roku 2021, ÚRSO zároveň predstavuje možnosti riešenia tohto prebytku vo väzbe na historické dlhy, na požiadavky odberateľov ohľadom zníženia záťaže na ich účty za elektrinu i na celkovú stabilizáciu TPS,“ uviedol predseda Andrej Juris. ÚRSO predstavil tri modelované scenáre vývoja TPS v rokoch 2022 – 2025
-
Na južnom Slovensku by mohol vyrásť veterný park
7.7.2021Investor plánuje vybudovať v okrese Nové Zámky veterný park pozostávajúci zo siedmich turbín. Ich ročná kumulatívna výroba elektriny by mala presiahnuť 100-tisíc megawatthodín. Spustenie do prevádzky sa očakáva najskôr v roku 2026. Hoci Slovensko ťahá v štatistikách vo využívaní veternej energie v Európe dlhodobo za kratší koniec, aktivita investorov v posledných mesiacoch naznačuje, že situácia sa v ďalších rokoch môže zmeniť. Spoločnosť Green Energy Holding najnovšie plánuje postaviť veterný park v katastri obce Rúbaň, ktorá je vzdialená 21 kilometrov juhovýchodne od okresného mesta Nové Zámky. Naprojektovaný veterný park bude tvoriť sedem samostatných veterných turbín, ktorých spoločný inštalovaný výkon sa má pohybovať v rozmedzí od 35 MW do 49 MW. So začiatkom prevádzky súkromný investor predbežne počíta v roku 2026. Spusteniu výroby elektriny bude predchádzať povoľovací proces a 18 mesiacov trvajúca výstavba vrátane prispôsobenia areálu. Technické podrobnosti turbín nie sú vopred určené, závisieť budú od konkrétneho dodávateľa, ktorý sa stane víťazom výberového konania. V zámere, ktorý bol predložený úradom v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), sa preto nateraz uvažuje iba v určitom rozsahu výkonových a rozmerových parametrov.
-
Plynovod Eastring opäť nedostane pečiatku prioritného projektu EÚ
2.7.2021Zo štvorice kandidátov spoločnosti Eustream má šancu dostať sa na nový zoznam projektov spoločného záujmu EÚ iba zámer zvýšenia kapacity existujúceho slovensko-maďarského plynovodu. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že projekt Eastring ani druhýkrát po sebe neprejde výberom a jeho budúcnosť je otázna. Okrem elektroenergetiky aktuálne prebieha aj selekcia kandidátov do 5. zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI) Európskej komisie v oblasti plynárenstva. O štatút prioritného projektu sa opäť uchádza aj spoločnosť Eustream, prevádzkovateľ tranzitného systému a dlhodobo jedna z najziskovejších firiem na Slovensku, ktorá sa prihlásila so štyrmi projektmi. Hlavnou motiváciou dostať sa na zoznam PCI je možnosť ľahšieho prístupu k financiám a výhodnejšieho postavenia v povoľovacích alebo administratívnych procesov. Začiatkom minulého týždňa sa konalo kľúčové rokovanie regionálnych pracovných skupín, na ktorom sa diskutovalo o metodike posudzovania a výsledkoch hodnotenia predložených kandidátskych projektov z pohľadu kritérií nariadenia TEN-E. Podľa našich informácií sa do finálneho zoznamu pravdepodobne nedostane projekt Eastring. Slovenský prepravca sa snaží o jeho opätovné zaradenie do zoznamu PCI po dvoch rokoch, pretože z poslednej verzie v roku 2019 vypadol. K hlavným výčitkám projektu Eastring zo strany hodnotiteľov patria podľa našich informácií predimenzovaná kapacita a nedostatok preukázaných zdrojov plynu. Budúcnosť projektu Eastring, ktorý bol narysovaný s cieľom prepojiť plynárenskú infraštruktúru západnej a juhovýchodnej Európy, bude závisieť podľa spoločnosti Eustream od ďalšieho vývoja na trhu. „Ak by sa objavil záväzný dopyt (napríklad zo strany Turecka, kde by to dávalo obchodnú logiku), sme pripravení obnoviť aktivity na projekte. Faktom ale je, že viac energie už dávame na projekty zamerané na vodíkovú pripravenosť,“ skonštatoval pre informačný portál energoklub.sk hovorca slovenského prepravcu Pavol Kubík. Spoločnosť Eustream v máji ohlásila, že na kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch rozbieha projekt na výrobu zeleného vodíka, ktorý plánuje využiť pre vlastnú spotrebu. Pečiatku prioritného projektu EÚ získa iba jeden projekt Eustream Na 5. plynárenskom zozname PCI s najväčšou pravdepodobnosťou obháji svoju pozíciu iba projekt rozšírenia existujúceho slovensko-maďarského prepojenia. Eustream sa usiluje v spolupráci s maďarským partnerom, štátnou firmou FGSZ o navýšenie pevnej prepravnej kapacity na prepojovacom bode Veľké Zlievce/Balassagyarmat. Cieľová cezhraničná kapacita v obidvoch smeroch má dosiahnuť 5,35 mld. metrov kubických. „Ide o projekt spoločného záujmu EÚ, ktorý zároveň čiastočne napĺňa aj pointu Eastringu, teda prepájanie juhovýchodnej Európy s hlavnými európskymi trhmi,“ vysvetlil pre energoklub.sk Kubík.
-
Slovenské elektrárne žiadajú Sulíka, aby prehodnotil podporu rezortu pre batériový megaprojekt ZSE
29.6.2021Sieť plánovaných batériových úložísk na Slovensku aj v regióne strednej Európy od ZSE Energia sa dostala pod paľbu kritiky Slovenských elektrární. Najväčší výrobca elektriny spoločne s teplárenskými spoločnosťami a Združením dodávateľov energií adresovali list ministrovi hospodárstva. V ňom ho žiadajú prehodnotiť podporu pre projekt ELSEA, ktorý sa uchádza o štatút prioritného projektu EÚ. Spoločnosť ZSE Energia sa usiluje so svojím projektom ELSEA dostať na v poradí už piaty zoznam projektov spoločného záujmu (PCI) Európskej komisie v oblasti elektroenergetiky. Ten sa aktualizuje každé dva roky a účasť v ňom nie je pre investorov iba otázkou prestíže, ale otvára pre projekty výhodnejšiu pozíciu pri povoľovacích a administratívnych procesoch, ale najmä nové možnosti, ako získať finančnú podporu z európskych zdrojov, špeciálne z Nástroja na prepájanie Európy (CEF Energy). Hoci v minulosti takto získal podporu smart grid projekt ACON alebo slovensko-poľský plynovod, Slovensko v čerpaní peňazí neexceluje. Progresívne riešenie pre stabilizáciu sústavy alebo ohrozenie biznisu? Zámerom projektu ELSEA (European Large Scale Energy Accumulation), na ktorom pracuje ZSE Energia od roku 2019, je vybudovať gigantické batériové úložisko s kumulatívnym inštalovaným výkonom 384 MW. Podľa zverejnených podkladov má projekt tvoriť viacero menších jednotiek (~32-64 MW), ktoré majú byť okrem Slovenska umiestnené aj v okolitých krajinách. Celková kapacita úložiska ELSEA umožní čistú ročnú výrobu elektriny 250 GWh. Batériové úložisko ELSEA bude založené na lítiovo-iónovej technológii. Na zvýšenie energetickej hustoty batérií projekt v menšom rozsahu predpokladá aj zavedenie lítiovo-sírovej technológie. Predpokladaní náklady na projekt sa odhadujú na 281 miliónov eur. ZSE Energia plánuje už v tomto a budúcom roku realizovať verejné obstarávania, povoľovacie procesy a prípravu dokumentácie. Prvá fáza projektu by sa mala ukončiť v rokoch 2023 – 2024. Kolaudácia celého projektu je naplánovaná podľa harmonogramu do roku 2033. Batériové úložiská by sa v budúcnosti mohli presadzovať aj na trhu so službami výkonovej rovnováhy. Tie v súčasnosti nakupuje Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) od prevádzkovateľov vodných a prečerpávacích elektrární alebo teplární. V nasledujúcich rokoch by sa v dôsledku zmien v legislatíve a rozvoja akumulačných technológií mohol trh s podpornými službami výrazne preskupiť, čo ohrozuje biznis súčasným veľkým hráčom. Pod spoločným vyjadrením k projektu ELSEA, ktoré má portál energoklub.sk dispozícii, sú podpísaní zástupcovia Slovenských elektrární, spoločností Veolia Energia Slovensko, GGE a OFZ, ale aj Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) a Združenia dodávateľov energií (ZDE) alebo Francúzsko-slovenskej obchodnej komory. Signatári v ňom spoločne žiadajú ministra hospodárstva Richarda Sulíka o prehodnotenie podpory projektu ELSEA, ktorý by podľa nich mohol narušiť transparentný prístup a nediskriminačné fungovanie trhu s elektrinou. Ministerstvo hospodárstva (MH SR) pripomína, že aktuálne prebieha posudzovanie projektu. „V rámci existujúcich štruktúr na úrovni EÚ bude projekt, podobne ako iné kandidátske projekty, podrobený analýze nákladov a prínosov na základe metodológie vypracovanej Európskou komisiou,“ uviedol pre portál energoklub.sk tlačový odbor MH SR. „Po zohľadnení týchto výsledkov môže Európska komisia odporučiť zaradenie projektu na zoznam projektov spoločného záujmu. Zaradenie na tento zoznam je len jednou z podmienok pre umožnenie financovania projektu zo zdrojov Nástroja pre spájanie Európy v oblasti energetiky.“ Rozhodujúce slovo v kontexte možného zaradenia projektu do zoznamu PCI má regionálna skupina TEN-E, ktorá zasadala tento týždeň. Jej členmi sú MH SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) či Agentúra pre spoluprácu energetických regulačných orgánov (ACER). Aké sú argumenty signatárov stanoviska proti projektu ELSEA? Projekt ELSEA by podľa signatárov mohol v prípade realizácie a získania financií z EÚ významne narušiť trh na Slovensku a ohroziť prevádzku existujúcich účinných zariadení.
-
MH SR: V roku 2022 sa môžu pripojiť nové zelené zdroje s výkonom 95 MW
28.6.2021Budúci rok bude možné pripojiť do sústavy 25 MW obnoviteľných zdrojov a ďalších 11 MW kogeneračných elektrární s právom na podporu. Na pripájanie lokálnych zdrojov je vyčlenených celkom 59 MW. Rezort hospodárstva zároveň po prvý raz samostatne vyčlenil inštalovaný výkon určený pre miestne distribučné sústavy. Ministerstvo hospodárstva (MH SR) každoročne, najneskôr do 30. júna 2021, zverejňuje maximálny objem inštalovaného výkonu, ktorý je možné v ďalšom roku pripojiť do sústavy pre nové zariadenia na výrobu elektriny z OZE a VÚ KVET s nárokom na podporu doplatkom, rovnako aj pre nedotované lokálne zdroje. Pre rok 2022 predstavuje celkový limit, ktorý určilo MH SR, kumulatívne 95 MW. Vôbec po prvýkrát stanovil rezort voľný výkon nielen pre regionálne distribučné sústavy, ale samostatne aj pre miestne distribučné sústavy (MDS). „Objem určeného inštalovaného výkonu pre rok 2022 je podstatne vyšší ako predchádzajúce roky, a to spolu až 95 MW,“ zdôraznil štátny tajomník rezortu Karol Galek. Vlani určilo MH SR kapacitu nových zdrojov, ktoré sa môžu v tomto roku do siete pripojiť, hranicou 55 MW. Nedotované lokálne zdroje hrajú prím MH SR sa opäť prihlásilo k podpore lokálnych zdrojov, pre ktoré je vyčlenených celkom 59 MW. Po 13 MW inštalovaného pripadne každej regionálnej distribučnej sústave, ďalších 20 MW si medzi sebou prerozdelia MDS-ky. Inštitút lokálneho zdroja definuje zákon tak, že vyrobená elektrina slúži výlučne na pokrytie vlastnej spotreby a inštalovaný výkon zariadení nie je vyšší ako 500 KW. Hoci výrobcovia nemajú nárok na finančnú podporu, zvýhodnení sú tak, že sú oslobodení od platby tarify za prevádzkovanie systému (TPS). „Inštitút lokálneho zdroja z pohľadu rozvoja lokálnych OZE považujeme za veľmi dôležitý,“ doplnil Galek.
-
Firma OKTE má nové vedenie. Šéfom predstavenstva sa stane Miloš Bikár
25.6.2021Spoločnosť OKTE, ktorá je organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku, bude mať od júla nové vedenie. Dozorná rada materskej firmy SEPS schválila na základe výsledku výberového konania nové zloženie predstavenstva, ktorého členmi sa stanú Miloš Bikár, Martin Švantner a Michal Cabala. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku, spoločnosť OKTE, ktorá je stopercentnou dcérou Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) má nových členov predstavenstva. Dozorná rada SEPS schválila na návrh predstavenstva prevádzkovateľa prenosovej sústavy do vedenia spoločnosti OKTE Miloša Bikára, Martina Švantnera a Michala Cabalu. Cabala ako jediný v OKTE pokračuje - od roku 2012 bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti. Nové vedenie sa ujme svojich funkcií od 6. júla 2021. Predsedom predstavenstva OKTE sa stane Miloš Bikár, ktorý v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre podnikových financií Ekonomickej univerzity v Bratislave. V minulosti tiež zastával viacero manažérskych funkcií predovšetkým vo finančných inštitúciách. Okrem iného bol generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti VÚB Leasing (2010 - 2012), finančným riaditeľom spoločnosti MATADOR Holding (2013 – 2014) alebo generálnym riaditeľom firmy Leasing Slovenskej sporiteľne (2015). Ako prebiehal výber nového vedenia? Do výberového konania sa prihlásilo celkom 14 uchádzačov, z ktorých 12 sa zúčastnili teoretického vedomostného testu zameraného na energetiku, legislatívu a oblasť podnikania OKTE. Podmienku dosiahnuť 70 % správnych odpovedí napokon splnilo 9 kandidátov, ktorí následne absolvovali vypočutie pred trojčlennou komisiou. Jej členmi boli štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek a dvaja členovia predstavenstva SEPS, Martin Riegel a Jaroslav Vach. Výberová komisia odporučili do záverečného kola šesticu kandidátov. Predseda predstavenstva SEPS Peter Dovhun po individuálnych stretnutiach s kandidátmi odporučil dozornej rade spoločnosti trojicu kandidátov. Pri svojej selekcii mohol vychádzať aj zo správy, ktorú mu vypracovala špecializovaná agentúra zameraná na „headhuntingové“ služby. „Verím, že tento pomerne komplikovaný, transparentný a sofistikovaný výber, ktorý sme v SEPS-e a na ministerstve financií pripravili, stál za to. Dnes schváleným novým členom predstavenstva, samozrejme, blahoželám a držím im palce pri reformovaní takej dôležitej inštitúcie slovenskej energetiky,“ zdôraznil Peter Dovhun v tlačovej správe. Kto sú ďalší členovia predstavenstva?
-
Aká bude výška cien elektriny pre výrobcov v režime prolongácie?
23.6.2021Kým sa v parlamente rozhoduje o tom, ako bude vyzerať prolongácia podpory pre výrobcov zelenej elektriny, ÚRSO pracuje na vyhláške, ktorá bude novelu zákona implementovať. Nastavenie výpočtového modelu cien elektriny je predmetom intenzívnej debaty medzi dotknutými subjektmi. V Národnej rade SR sa bude v druhom čítaní rokovať o novele zákona 309/2009 o podpore OZE a VÚ KVET. Výrobcom má umožniť predĺženie 15-ročnej garantovanej podpory o päť rokov so zníženou cenou, pričom pre 440 subjektov, na ktorých sa vzťahujú stanovené podmienky, sa má stať režim prolongácie povinnosťou, voči čomu má výhrady Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Pripravované zmeny, ktoré má priniesť pozmeňovací návrh od koaličných poslancov, sme podrobnejšie rozobrali v tomto článku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) súbežne pripravuje znenie návrhu vyhlášky 18/2017 o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorou sa bude v praxi vykonávať novela zákona o podpore. Vyhláška je v súčasnosti na začiatku legislatívneho procesu. ÚRSO v apríli zverejnil predbežnú informáciu. „Sme v intenzívnej komunikácii s Ministerstvom hospodárstva (MH) SR v záujme toho, aby sme vedeli pripraviť a vyhodnotiť všetky aspekty,” uviedol podpredseda ÚRSO Szabolcs Hodosy na nedávnom workshope MH SR. „Naša predstava a časový plán je taký, že keď prejde návrh novely zákona druhým čítaním, materiál by sme postúpili do predpripomienkového konania (PPK), aby sme následne vedeli po zákonnej lehote a vyhodnotení prípadných konzultácií materiál predložiť do MPK.” Netradičný postup má podľa regulačného úradu vytvoriť dostatočný časový priestor pre odbornú verejnosť, aby sa zoznámila s podrobnosťami tohto právneho predpisu. ÚRSO má viacero pracovných verzií vyhlášky. Akonáhle sa návrh vyhlášky dostane do PPK, regulačný úrad ho zverejní aj na svojom webovom sídle s cieľom zohľadniť všetky relevantné argumenty profesných združení. „Urobíme maximum preto, aby sme všetko zapracovali a postupovali maximálne transparentne,” zdôraznil na workshope Hodosy. Na čom bude postavený výpočtový model? Predseda Andrej Juris predstavil základné princípy, na základe ktorých bude ÚRSO postupovať pri výpočte výkupných cien elektriny pre výrobcov v režime prolongácie.
-
Slovensko bude mať už na jeseň prvé dve mobilné čerpacie stanice na vodík
21.6.2021Už od októbra by mohli aj u nás fungovať mobilné čerpacie stanice pre vozidlá s pohonom na vodík. Jedna z nich bude primárne v Bratislave, lokalita druhej sa bude meniť podľa potreby. Hoci má byť infraštruktúra v prevádzke iba necelé dva roky, projekt agentúry SIEA by mohol naštartovať rozmach vodíkového pohonu. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) dnes (21. júna 2021) vyhlásila verejné obstarávanie na zabezpečenie dvoch vodíkových čerpacích staníc. Prvá s minimálnym tlakom plnenia 350 barov musí byť prispôsobená na operatívny presun, aby ju bolo možné podľa potreby pristaviť na vopred určené miesto. Druhá stanica s minimálnym tlakom plnenia 700 barov bude väčšinou umiestnená v Bratislave. Dvojica čerpacích staníc na vodík by sa mala sprevádzkovať už k 1. októbru 2021. Úspešný uchádzač, ktorý vzíde z verejného obstarávania, bude musieť zabezpečiť okrem staníc aj samotné vodíkové palivo. Zmluva s víťazným subjektom sa následne uzatvorí na dobu určitú, necelé dva roky, do 30. júna 2023. Projekt zafinancuje EÚ, konkrétne z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Od projektu si SIEA sľubuje impulz pre vodíkový pohon. „Ak chceme jazdiť ekologicky, je nevyhnutné vybudovať celú vodíkovú infraštruktúru. Pri podpore vodíkovej mobility to bude podobné, ako keď na Slovensko prišli prvé batériové elektromobily. Tiež spočiatku nemali nabíjacie stanice, potom ich bolo veľmi málo a dnes už sú takmer všade. Tieto vodíkové čerpacie stanice by mali byť prvými lastovičkami, vďaka ktorým sa zaradíme medzi krajiny EÚ, kde sú takéto stanice bežne dostupné,“ uviedol generálny riaditeľ SIEA Peter Blaškovitš. Nový tender priamo nadväzuje na verejné obstarávanie zo začiatku júna, ktoré je zamerané na prenájom autobusu a osobných áut na vodíkový pohon. Vozidlá majú slúžiť na odborno-prezentačné účely na rôznych podujatiach pre verejnosť, ako aj na účely zberu a vyhodnocovania štatistických údajov o ich prevádzke. „Za SIEA môžem povedať, že sa budeme usilovať o to, aby si odborná i laická verejnosť osvojila myšlienku, že by aj na Slovensku mohli jazdiť autá, autobusy aj kamióny na vodíkový pohon,“ dodal Blaškovitš.
-
O finálnej podobe prolongácie podpory sa rozhodne v parlamente
17.6.2021Ako bude napokon vyzerať predĺženie podpory pre výrobcov zelenej elektriny sa rozhodne v pléne Národnej rady. Hoci pozmeňujúci návrh novely zákona o OZE a VÚ KVET od koaličných poslancov, ktorý smeruje do druhého čítania, prináša viacero zmien, povinná prolongácia pre štyri stovky výrobcov má ostať zachovaná. Debata o podobe prolongácie podpory sa presúva do parlamentu. Predkladateľom novely zákona 309/2009 o OZE a VÚ KVET, ktorú schválila vláda a prešla prvým čítaním v NR SR, je Ministerstvo hospodárstva (MH). Podľa rezortu má byť výsledkom jeho prijatia zníženie ročného objemu finančných nákladov v systéme podpory, na ktoré prispievajú odberatelia v účtoch za elektrinu. Novela prináša predĺženie podpory o päť rokov so zníženou cenou elektriny, o ktorej rozhodne na základe metodiky stanovenej vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Zjednodušene, pôvodne garantovaná podpora sa rozloží v čase. Návrh zákona vyvolal protichodné reakcie. Z pôvodne dobrovoľnej účasti bude pre časť výrobcov elektriny prolongácia povinnosťou, čo vyvolalo živú diskusiu medzi zástupcami výrobcov, Slovenskou asociáciou fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), MH SR a ÚRSO. Prolongácia podpory by mala byť povinná pre 440 prevažne fotovoltických elektrární. Hoci pôvodný návrh bol iný, kartami zamiešala pripomienka Republikovej únie zamestnávateľom v procese MPK. Povinnosť sa má vzťahovať konkrétne na tie subjekty, ktorých priemerná výška doplatku za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla najmenej 150 eur/MWh a celková výška doplatku bola minimálne 75 tisíc eur. Ak by zákon vstúpil do platnosti, a výrobca, ktorý spĺňa kritériá, by nepristúpil na predĺženie podpory, hrozili by mu vysoké pokuty. Za správny delikt by mohol úrad takémuto subjektu udeliť pokutu vo výške 500 až 100 000 eur. Výrobca sa navyše prolongácii aj tak nevyhne, keďže úrad začne cenové konanie z vlastného podnetu. SAPI si spoločne s Asociáciou výrobcov elektriny zo Slnka (AVES) nechala vypracovať právnu analýzu od kancelárie Poláček & Partners. Na to, či povinná prolongácia môže byť zásahom do vlastníckeho práva, ktorý je v rozpore s ústavou, sme sa pýtali Petra Kremského, ktorý predsedá hospodárskemu výboru v NR SR. „Právnici jednej strany hovoria jedno, právnici druhej strany druhé. Ja sa prikláňam na stranu dohody. Ak sa nájde riešenie, s ktorým budú spokojné obidve strany, vyhneme sa akémukoľvek riziku,” uviedol pre energoklub.sk. Peter Kremský najprv sám verejne vyjadril pochybnosti o podobe návrhu novely zákona o OZE a VÚ KVET v prvom čítaní. „Tým, že sa tam dostala povinnosť, tak sa dosť mení situácia, pretože sa menia pravidlá počas hry,“ povedal Kremský pre energoklub.sk. „Usilujem sa nájsť zhodu medzi MH SR a asociáciou SAPI, a samozrejme aj spotrebiteľmi, aby zákon prešiel v takej podobe, aby to nebolo pre nikoho diskriminujúce a aby sa odstránilo riziko žalôb.” Aké zmeny prináša pozmeňovací návrh koaličných poslancov? Výsledkom diskusií je pozmeňovací návrh novely zákona o OZE a VÚ KVET, ktorý do druhého čítania pripravila trojica poslancov koalície. Okrem Petra Kremského sa na ňom podieľali aj ďalší dvaja zákonodarcovia, Radovan Kazda (SaS) a Milan Vetrák (Sme rodina). Pozmeňovací návrh bol podľa našich informácií ešte v pondelok (14. júna 2021) schválený na koaličnej rade, pričom o návrhu by sa malo rokovať na záver júnovej schôdze. V prvej verzii pozmeňovacieho návrhu, ktorú má portál energoklub.sk k dispozícii, zostala časť o povinnej prolongácii zachovaná. K najdôležitejším zmenám patrí ochrana výrobcov zelenej elektriny, u ktorých sa môžu vyskytnúť objektívne závažné dôvody, pre ktoré nebudú môcť prevádzkovať zariadenie počas predĺženej päťročnej doby podpory. Podmienkou však bude dostatočný dôkaz, že dôvody nezavinil výrobca elektriny s právom na podporu. Regulačný úrad bude mať právo neznížiť cenu elektriny v prípade, že by došlo k narušeniu hospodárskej životaschopnosti zariadenia. Dotknutý výrobca ale musí takéto dôvody preukázať ÚRSO najneskôr pri prvom procesnom úkone v rámci cenového konania. Ak by si chcel výrobca uplatniť námietky neskôr, úrad ich už nezohľadní. Napríklad vtedy, ak výrobca alebo bývalý vlastník uzavrel záväzkové vzťahy, ktoré obmedzujú prevádzku zariadenia len na dobu podpory, alebo dobu, ktoré je kratšia ako životnosť dotovanej elektrárne.
-
Do Regulačnej rady sa môže vrátiť jej bývalý člen. Kandiduje aj manažér štátneho SPP
14.6.2021Nekompletnú zostavu Regulačnej rady pri ÚRSO by mohol už onedlho doplniť nový člen. Poslanci Národnej rady SR budú na nadchádzajúcej schôdzi hlasovať o dvojici uchádzačov, ktorých kandidatúru potvrdil parlamentný hospodársky výbor. Regulačná rada je kontrolný a odvolací orgán Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V plnej zostave pozostáva zo šiestich členov, ale minulý týždeň (10. júna 2021) vypršalo funkčné obdobie hneď dvom z nich, podpredsedovi Milanovi Krajčovičovi a členovi Rady Miroslavovi Dudlákovi. V oklieštenej štvorčlennej zostave by Regulačná rada nemala ostať nadlho. Poslanec Tomáš Lehotský (Za ľudí) včera na rokovaní Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti navrhol dvojicu kandidátov, už spomenutého Miroslava Dudláka a Ľubomíra Selca. Funkčné obdobie členov Regulačnej rady je šesť rokov. Troch členov vyberá Národná rada SR, troch členov navrhuje vládny kabinet. Do funkcie ich podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach vždy menuje prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá ich zároveň odvoláva. V súčasnosti funguje Regulačná rada v štvorčlennej zostave. Predsedá jej Ján Ďuriš a členmi sú Juraj Doležal, Sylvia Beňová a najnovšie Andrej Ochotnický, ktorému sa začalo funkčné obdobie 1. mája 2021. Jeho kandidatúru navrhol rezort hospodárstva a schválila Vláda SR. Kto sú navrhovaní kandidáti?
-
Pozvánka: Tretí vodíkový workshop pre regióny Bratislava a Trnava
14.6.2021(PR správa) Národná Vodíková Asociácia Slovenska vás pozýva na vodíkový workshop, ktorý predstaví aktuálne plány rozvoja vodíkových technológií na Slovensku, ukáže dobré príklady zo zahraničnej praxe a zameria sa na projektové zámery v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Ciele workshopu: Predstaviť vodíkovú stratégiu Slovenska Načrtnúť využitie vodíka pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo v Bratislavskom a Trnavskom regióne Priblížiť pripravované aktivity pre podporu školstva, vedy a výskumu v oblasti vodíkových technológií Predstaviť návrh vodíkového zákona z dielne Hydrogen Europe Predstaviť aktuálne projekty, stratégie a zámery západoslovenských firiem pri využití vodík v doprave, energetike a priemysle Program workshopu je rozdelený do troch blokov: 1. Blok – Vodíkové plány, stratégie a politiky v EÚ, SR a regiónoch Bratislava a Trnava 2. Blok – Aktuálne vodíkové projekty v regióne 3. Blok – Bleskovky - slovenské vodíkové zámery v skratke Praktické informácie: Dátum: 24. júna 2021 Forma: hybridná – prezenčne na pozvánky a súčasne online Zoom Online účasť: bezplatne, na základe registrácie Jazyk: slovenský Trvanie workshopu: od 9:00 do 14:30 Tlmočenie prezentácií: z anglického jazyka do slovenského jazyka Program podujatia a registrácia na oficiálnom webe Národnej vodíkovej asociácie Slovenska. Informačný portál ENERGOKLUB® je partnerom podujatia.
-
Nová vyhláška ÚRSO. Čo sa zmení v cenovej regulácii v plynárenstve?
11.6.2021Cenovú reguláciu v plynárenstve na Slovensku čaká viacero zmien. Potreba novej vyhlášky podľa regulátora vyplynula z aplikačnej praxe, ale aj z prispôsobenia sa európskym a domácim legislatívnym úpravám. Niektoré z navrhovaných noviniek sa prejavia už v tohtoročných cenových konaniach pre dodávku plynu v roku 2022. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravil novú vyhlášku 223/2016 Z. z., ktorou sa na Slovensku ustanovuje cenová regulácia v plynárenstve v znení vyhlášky 206/2018 Z. z.. Návrh nového právneho predpisu reflektuje aktualizáciu súčasného regulačného obdobia, ktoré sa predĺžilo o jeden kalendárny rok do 31. decembra 2022. Ďalšie navrhnuté zmeny vyplývajú z aplikačnej praxe ostatných rokov a z potreby implementovať sieťový predpis EÚ o harmonizovaných štruktúrach taríf za prepravu plynu. Vyhláška sa má aktualizovať aj v kontexte viacerých zmien, ktoré vyplývajú z novej energetickej legislatívy Európskej únie.
-
Jalový výkon v elektrizačnej sústave. Čoraz väčší, ale riešiteľný problém
9.6.2021Pretoky jalovej elektriny spôsobujú zvyšovanie napätia v elektrizačnej sústave. Na kompenzáciu tohto rastúceho javu využíva prevádzkovateľ prenosovej sústavy viacero nástrojov. K najefektívnejším prostriedkom patria kompenzačné tlmivky. Elektrizačná sústava prechádza v ostatných rokoch mnohými zásadnými zmenami. V dôsledku technologického vývoja sa zvyšuje množstvo distribuovanej elektriny, mení sa charakter elektrických spotrebičov a pribúdajú káblové vedenia. Všetkým zmenám sa musí prispôsobovať aj prevádzkovateľ prenosovej sústavy, spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Problémom, na ktorý je potrebné reagovať stále častejšie, sú pretoky jalovej elektriny z distribučných sústav do nadradenej prenosovej sústavy. Prebytok jalového výkonu spôsobuje zvyšovanie napätia v elektrizačnej sústave. V obdobiach nízkeho zaťaženia jednotlivých vedení rastie napätie v prenosovej sústave do takých hodnôt, ktoré presahujú povolený limit. „Pri prekročení tejto hranice sa zvyšuje riziko poruchy zariadení prevádzkovateľa prenosovej sústavy a dochádza k znižovaniu ich plánovanej životnosti,“ vysvetlila pre portál energoklub.sk Adriana Komorníková zo spoločnosti SEPS. Ako vznikajú prietoky jalovej elektriny? Hlavným zdrojom jalového výkonu je kapacita vedenia všetkých napäťových sústav. Pretoky jalovej elektriny vznikajú pri nerovnováhe bilancie kapacitného a induktívneho výkonu v distribučnej sústave. „Kapacitný výkon je vlastne nabíjací výkon 110 kV a hlavne 22 kV vedení, čo predstavuje až 35 % nabíjacieho výkonu celej elektrizačnej sústavy. Induktívny výkon predstavujú jalové straty týchto vedení, jalové straty na transformátoroch a induktívna záťaž odberateľov distribučnej sústavy,“ doplnila ďalej Adriana Komorníková. Všetky vedenia sú v podstate kondenzátory, ktoré sa trvale nabíjajú jalovým výkonom. „Následne sa to prejaví pretokom do prenosovej sústavy,“ ozrejmil ďalej Miroslav Gejdoš, hovorca Stredoslovenskej distribučnej (SSD). „Objektívne ide o rastúci jav. Spôsobuje ho rozvoj elektrizačnej sústavy, ale aj prekladanie vzdušných vedení do podzemných káblov, ktoré majú rádovo vyššiu kapacitu,“ zdôraznil. V poslednej dekáde možno sledovať tiež nový fenomén, za ktorým stojí správanie odberateľov. „Je to veľký posun charakteru elektrospotrebičov do kapacitnej oblasti. Je za tým revolučná zmena vo využívaní elektronických prvkov, riadených zdrojov a ďalších zariadení. Ich spätné vplyvy sa prakticky vždy eliminujú kondenzátormi, čo vo výsledku prispieva k rastu kapacitného jalového výkonu.“ Hlavným nástrojom sú kompenzačné tlmivky
-
Štát si na dva roky prenajme vozidlá na vodík. Podmienky tendra sú známe
7.6.2021Agentúra SIEA vyhlásila pilotný tender na dvojročný prenájom vodíkových vozidiel. Autobus a osobné autá majú slúžiť na odborno-prezentačné účely. Nasledovať bude verejné obstarávanie prvej vodíkovej čerpacej stanice v SR. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhlásila verejné obstarávanie pre zabezpečenie autobusu a osobných motorových vozidiel na vodíkový pohon. V rámci prípravy súťažných podkladov prebehli minulý rok v októbri trhové konzultácie. „Zúčastnili sa ich subjekty, ktoré sa venujú vodíkovým technológiám, takže na základe získaných informácií sme mohli čo najpresnejšie stanoviť finálny opis predmetu zákazky a určiť požiadavky a kritériá na vyhodnotenie ponúk. Naším záujmom je získať čo najlepšiu kvalitu za verejné finančné prostriedky,“ uviedol generálny riaditeľ SIEA Peter Blaškovitš. Štát nezíska vozidlá na vodík do svojho vlastníctva, ale požičia si ich na necelé dva roky. Termín prenájmu sa odhaduje od 1. októbra 2021 do 30. júna 2023. Prenájom finančne podporí aj EÚ. Vozidlá majú podľa Blaškovitša slúžiť na prezentáciu vodíkových technológií, ktoré sa využívajú v automobilovom priemysle a doprave, pre verejnosť na rôznych podujatiach, ako aj na účely zberu a vyhodnocovania štatistických údajov o ich prevádzke. Prvá čerpacia stanica na vodík už onedlho Slovensko zatiaľ stále nemá čerpaciu stanicu na vodík. SIEA preto pripravuje aj samostatnú verejnú súťaž, ktorú plánuje vyhlásiť už čoskoro. Peter Blaškovitš v závere minulého roka hovoril o sieti 4 až 5 čerpacích staníc. Hoci minister hospodárstva Richard Sulík v súvislosti s infraštruktúrou hovoril o hľadaní synergií so spoločnosťou SPP CNG, dcérou štátneho SPP, podľa šéfa SIEA nebudú podmienky tendra favorizovať žiadny konkrétny subjekt. „Určite nebude podmienkou, aby vodíkové čerpacie stanice boli súčasťou CNG siete SPP, pretože by to bolo diskriminačné voči ostatným subjektom,“ povedal vlani pre portál energoklub.sk. Podmienky tendrov na vodíkové autá a autobus SIEA vyhlásila dve samostatné verejné obstarávania v súhrnnej hodnote vyše 831 tisíc eur.