-
Trend sa obrátil. Vlani dominoval nákup kladnej regulačnej elektriny
17.1.2022Vlani sa objem obstaranej regulačnej elektriny mierne zvýšil. Na rozdiel od trendu minulých rokov prevažovala kladná regulačná elektrina, ktorej sa obstaralo viac než dvojnásobne viac ako zápornej. Množiacemu sa špekulatívnemu správaniu s poskytovaním disponibility a aktiváciou regulačnej elektriny by malo odzvoniť. Jedným z najefektívnejších nástrojov pre zaistenie spoľahlivej a bezpečnej prevádzky elektroenergetickej sústavy na Slovensku je regulačná elektrina. Pri neočakávanom výpadku elektrárne alebo nedodržaní zazmluvnených hodnôt niektorého zo subjektov zúčtovania vzniká v sústave nerovnováha medzi zaťažením a výkonom. Spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v takomto prípade aktivuje rôzne druhy podporných služieb (PpS), ktorých úlohou je prinavrátiť balans medzi výrobou a spotrebou elektriny. Hoci dlhodobo množstvo obstaranej regulačnej elektriny na Slovensku klesá, vlaňajšok poznačený dianím na energetických trhoch sa aj v tomto prípade vymyká z trendov. Dokazujú to aj sumárne výsledky za rok 2021, kedy bolo obstaraných celkom 331,53 GWh regulačnej elektriny, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o takmer 15 %. Kým v posledných rokoch bol objem obstaranej zápornej regulačnej elektriny väčší ako kladnej, v roku 2021 sa trend obrátil. Hoci ešte v úvode roku bol pomer aktivácie kladnej a zápornej regulačnej elektriny približne 1:1, predovšetkým v druhej polovici roka bolo možné pozorovať, že objem kladnej regulačnej energie sa výrazne zvýšil. Najvýraznejšie kolísanie kladných a záporných hodnôt regulačnej odchýlky bolo v septembri a októbri 2021, predovšetkým v dôsledku prudkého zvýšenia cien elektriny na burze. Táto asymetria dosiahla svoj vrchol v septembri, kedy bol pomer takmer 7,5:1 v prospech kladnej regulačnej energie. Podľa sumárnych údajov za celý minulý rok bol objem kladnej regulačnej elektriny na úrovni 227,9 GWh. To je viac než dvojnásobok ako zápornej, ktorej bolo vlani obstaranej -103,7 GWh. Kladná regulačná elektrina znamená chýbajúcu energiu v sústave. Spoločnosť SEPS teda musela v praxi pristúpiť k zvýšeniu výkonu výrobných zdrojov alebo zníženiu spotreby. Zmenu pomerov, ktorá bola dôsledkom situácie na trhu, chceli niektoré subjekty využiť vo svoj prospech. Poskytovateľom disponibility spojenej s aktiváciou regulačnej elektriny pre vyrovnanie systémovej odchýlky sa niekedy neoplatilo poskytovať tieto služby pre spoločnosť SEPS, ale ekonomicky oveľa výhodnejšie pre nich bolo predávať elektrinu na dennom trhu. Pre niektorých účastníkov trhu bolo zase v istých časových obdobiach výhodnejšie nezabezpečiť pre svoje bilančné skupiny dostatok elektriny nákupom na spote a využiť situáciu, že cena za odchýlku sústavy bola nižšia ako cena na dennom trhu firmy OKTE. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy v snahe zamedziť špekulatívnemu konaniu intenzívne rokoval s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Výsledkom bola aktualizácia cenníka a taríf za poskytovanie podporných služieb a dodávku regulačnej elektriny. Zvýšenie maximálnych cien, ktoré platilo na obdobie od 15. novembra do 31. decembra 2021, pprinieslo svoj efekt, ale už vtedy bolo zrejmé, že pôjde o dočasné, nie systémové riešenie problému.
-
Ďalší kotrmelec pri G-komponente? Ústavný súd dal za pravdu SSD a zrušil rozsudok Krajského súdu
16.1.2022Nález Ústavného súdu SR z decembra minulého roka je ďalším ohnivkom v reťazci komplikovanej a čoraz neprehľadnejšej kauzy ohľadom G-komponentu. Od roku 2014, na základe vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), sú výrobcovia elektriny povinní uhrádzať platbu za prístup. Takzvaný G-komponent odvtedy vyvolal desiatky súdnych sporov medzi trojicou regionálnych distribútorov a výrobcami z obnoviteľných zdrojov. V roku 2016 došlo ku kľúčovému rozhodnutiu Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol o tom, že časť vyhlášky úradu je neplatná a G-komponent je možné vyberať len na základe zmluvy o prístupe a distribúcii uzatvorenej medzi oboma stranami. Aj preto väčšinu podobných sporov na súdoch nižších inštancií vyhrávali výrobcovia. Tak to bolo aj v spore Stredoslovenskej distribučnej (SSD) a výrobcom, FVE Krásna, pri ktorom okresný a následne tiež krajský súd v Žiline dali za pravdu prevádzkovateľovi fotovoltickej elektrárne s inštalovaným výkonom takmer 1 MW. Distribučky sa voči prehratým sporom odvolávali. Niekoľko z nich sa dostalo aj na vrcholný orgán všeobecného súdnictva, Najvyšší súd SR. Zvrat v kauze prinieslo až jeho rozhodnutie v roku 2020, ktoré bolo v prospech SSD. Trojčlenný senát Najvyššieho súdu SR vtedy uznal argumenty SSD, že na základe stavu, ktorý platil do prijatia nového zákona o energetike v roku 2012, museli mať všetci výrobcovia elektriny uzavretú zmluvu o prístupe a preto bolo v súlade so zákonom, že distribútor si za túto službu účtoval poplatok. Stalo sa tak napriek tomu, že ÚRSO zaviedol platbu za prístup známu ako G-komponent až od roku 2014, dovtedy totiž bola sadzba na nulovej úrovni. Do novelizovaného zákona o energetike sa pritom táto povinnosť vrátila až od januára 2019. Výrobcov elektriny to ale neodradilo a voči rozhodnutiam Najvyššieho súdu pred takmer dvoma rokmi podali ústavnú sťažnosť, v ktorej zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie. Nález Ústavného súdu SR vracia spor na Krajský súd v Žiline Na Ústavný súd sa však obrátila aj SSD, ktorá napadla rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý jej prikázal vrátiť výrobcom (FV BREZNO 5, FV BREZNO 1 a FV BREZNO 3) platby za G-komponent. Ústavný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) sťažnosť prijal na ďalšie konanie.
-
Budúcnosť pripojenia Duslo Šaľa do prenosovej sústavy? Riešenie existuje
12.1.2022Spoľahlivosť zásobovania elektrinou z úrovne prenosovej sústavy pre firmu Duslo Šaľa sa má zvýšiť. Najvýhodnejšie riešenie vyplynulo zo štúdie realizovateľnosti. Spoločnosť Duslo Šaľa je jeden z priemyselných podnikov, ktorý odoberá elektrinu priamo z úrovne prenosovej sústavy na napäťovej úrovni 220 KV. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) dlhodobo avizuje svoj zámer postupného a riadeného útlmu 220 kV vedení na Slovensku, ktoré sú technicky aj energeticky neefektívne. V nasledujúcich rokoch má dôjsť k odstaveniu viacerých 220 kV vedení, ktoré vyúsťujú do elektrickej stanice Križovany. Do budúcnosti plánuje SEPS prevádzkovať už len zariadenia na napäťovej úrovni 400 kV. Spoločnosti Duslo a SEPS preto hľadajú efektívne riešenie, ktoré by aj po dlhodobo avizovanej likvidácii 220 kV vedení nehrozilo stabilitu a plynulosť dodávok pre priameho odberateľa zo Šale. Za týmto účelom si partnerské subjekty nechali vypracovať štúdiu realizovateľnosti.
-
Režim DPI pre bývalých odberateľov Slovakia Energy skončil. Ako ďalej?
10.1.2022Väčšina domácností, ktoré po odchode Slovakia Energy z trhu spadli do záchrannej siete, zostáva u tradičných dodávateľov. Inštitút DPI pomohol tisíckam odberateľov, ale tiež zaťažil dodávateľov, ktorí pre nich museli neplánovane nakupovať drahú elektrinu a plyn na spotových trhoch. Dodávku DPI čakajú systémové zmeny, o ktorých sa intenzívne diskutuje. Predchádzajúci rok v domácej energetike zásadným spôsobom poznamenal pád firmy Slovakia Energy. Jeden z najväčších alternatívnych dodávateľov energií na Slovensku, ktorý si stihol vybudovať výrazné postavenie na trhu v regulovanom segmente vďaka agresívnemu marketingu a podomovému predaju, mal asi 174-tisíc odberateľov elektriny a 120-tisíc odberateľov plynu. Po jeho nečakanom konci vlani v októbri spadla táto obrovská masa odberateľov do záchrannej siete, ktorá sa nazýva dodávateľ poslednej inštancie (DPI). Režim DPI je zadefinovaný v slovenskej legislatíve už od roku 2013. V ostatných rokoch sa inštitút DPI využíval v ojedinelých prípadoch a zdalo sa, že funguje dostatočne efektívne. Reálnou skúškou ohňom pre DPI bol extrémny vývoj na veľkoobchodných trhoch rok 2021. Pri elektrine zabezpečuje DPI trojica tradičných dodávateľov podľa historického regionálneho rozdelenia, spoločnosti ZSE Energia, SSE a VSE. Pri plyne táto funkcia patrí spoločnosti SPP. Do odberných miest Slovakia Energy začali s dodávkou poslednej inštancie 9. októbra 2021. V týchto dňoch, po skončení trojmesačného režimu DPI, začali dodávatelia vystavovať odberateľom faktúry za obdobie v ochrannom režime. Odberatelia si mali počas neho možnosť zvoliť aj iného dodávateľa podľa vlastného výberu. Ak ale domácnosť nestihla podpísať zmluvu v štandardnom režime, plynulosť dodávok nie je ohrozená, ale SPP žiada odberateľov o doručenie podpísaných zmlúv na dodávku plynu. Zákazníci niektorých spoločností, napr. ZSE Energia, nemusia vykonať žiadnu aktivitu a automaticky sa stávajú súčasťou portfólia. Väčšina domácností zostáva u veľkých dodávateľov Väčšinu odberateľov, ktorí spadli do režimu DPI po odchode Slovakia Energy, sú domácnosti. SSE začala v režime DPI dodávať elektrinu pre takmer 45 tisíc domácností, z ktorých 85 % sú bytové odbery v jednotarifových sadzbách. „Približne 10 % sú dvojtarifné sadzby na ohrev vody a cca 5% zákazníkov využíva sadzby pre elektrické vykurovanie,“ reagovala pre informačný portál energoklub.sk hovorkyňa spoločnosti Michaela Krivá. „Predpokladáme, že dodávku energií budeme naďalej zabezpečovať asi 85 % týchto zákazníkov,“ doplnila. ZSE Energia zabezpečeovala dodávku poslednej inštancie pre 74 tisíc odberných miest Slovakia Energy. „Počet zákazníkov, ktorí zostali v našej spoločnosti po uplynutí troch mesiacov, považujeme za interný údaj,“ povedala hovorkyňa Michaela Dobošová. VSE privítala vyše 52 tisíc domácností od Slovakia Energy. „Z nášho pohľadu ide predovšetkým o seniorov, ktorí zmenili dodávateľa a stali sa zákazníkom Slovakia Energy po podpise zmluvy s podomovým predajcom," ozrejmila Katarína Šulíková, špecialistka komunikácie VSE. V čase poskytnutia odpovede si zákazníci ešte mohli zvoliť nového dodávateľa. „Predpokladáme však, že po skončení režimu DPI u nás ostane väčšina odberateľov.“ Portfólio si rozšíril aj štátny SPP. „Predpokladáme, že SPP sa stane spoľahlivým dodávateľom elektriny pre rádovo tisíce zákazníkov,“ povedal pre energoklub.sk hovorca Ondrej Šebesta. Odberateľom Slovakia Energy, ako aj ďalším menším dodávateľom, ktorí vlani ukončili činnosť, mali dodávatelia DPI právo počas troch mesiacov účtovať špeciálnu sadzbu, ktorú schvaľuje ÚRSO. Jednopásmová sadzba DPI je zložená z mesačnej platby za odberné miesto a ceny za komoditu na burze. Vysúťažení dodávatelia tak museli pre tisícky nových zákazníkov, s ktorými vopred nerátali a dostali sa do režimu DPI, nakupovať elektrinu a zemný plyn na veľkoobchodných trhoch za spotové ceny, ktoré boli (a stále sú) extrémne vysoké. Napríklad pri dodávke elektriny sa pri výpočte regulovaných cien vychádza z burzových cien z prvých šiestich mesiacov predchádzajúceho roka. Cenové rozhodnutia ÚRSO pre rok 2022 boli kalkulované z cenovej úrovne 61,21 EUR/MWh. Pre ilustráciu, vlani v decembri mal forwardový produkt Cal-22 na pražskej burze PXE viac než štvornásobne vyššiu hodnotu. Hoci v porovnaní s regulovanou cenou by si zákazníci z radov domácnosti museli mierne priplatiť, ani špeciálna sadzba by nedokázala kompenzovať zvýšené náklady dodávateľom DPI a preto boli prvé reakcie na prijatie tisícok nových odberateľov zo dňa na deň skôr rozpačité. Výnimkou bola štátna spoločnosť SPP, ktorá všetkým odberateľom v segmente domácností ponúkla od začiatku možnosť uzavrieť štandardné zmluvy o dodávke plynu aj elektriny, a teda za rovnakých podmienok ako jej súčasní zákazníci. Napätie na trhu spôsobili aj výroky ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý vyzýval domácnosti, aby v prípade, že nedostanú ponuku štandardných cien aj v elektrine, prešli do štátneho SPP. Čítajte ďalej: prečo sa k ústretovej cenovej stratégii pridali tradiční dodávatelia elektriny ako sú ZSE, SSE, VSE a SPP spokojní so súčasným fungovaním služby DPI aké ekonomické škody spôsobila dodávka v režime DPI jeho poskytovateľom navrhované systémové zmeny DPI v krátkodobom a dlhodobom horizonte
-
Rekordný denný trh. V roku 2021 sa zobchodovalo najviac elektriny, priemerná cena vzrástla o vyše 200 %
5.1.2022Vlaňajší turbulentný vývoj v európskej energetike sa odrazil aj na krátkodobom trhu s elektrinou na Slovensku. Objem obchodov na dennom trhu, ktorý organizuje spoločnosť OKTE, v minulom roku vzrástol o viac než 11%. Priemerná cena baseload kontraktov medziročne vystrelila strmo nahor na rekordných 103 EUR/MWh. Záujem o obchodovanie na krátkodobom trhu s elektrinou na Slovensku neutíchol ani vlani a potvrdil tak rastúci trend z posledných rokov. Na platforme denného trhu s elektrinou spoločnosti OKTE, ktorá je stopercentnou dcérou Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, sa v roku 2021 zobchodovalo celkom 14,14 terawatthodín (TWh) elektriny - najviac v histórii. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to predstavuje nárast o takmer 11,3%. Zobchodované množstvo na predaj dosiahlo 7,3 TWh a na nákup 6,84 TWh elektriny. Rok 2021 bol pre spoločnosť OKTE míľnikom. V júni totiž došlo k integrácii slovenského denného trhu so zvyškom Európy. Prepojením krajín, ktoré sú súčasťou projektu Interim Coupling, sa vytvoril jednotný denný trh s elektrinou v celkom 23 krajinách Európy. Dianie na krátkodobom trhu s elektrinou na Slovensku kopírovalo bezprecedentný vývoj burzovej ceny elektriny v Európe. Doplatilo naň viacero dodávateľov, najviditeľnejšie Slovakia Energy, ktorí si vopred zabezpečili nedostatok elektriny na forwardových trhoch a spoliehali sa na nákupy na denných trhoch. Táto stratégia, hoci v ostatných rokoch úspešná, sa im vlani vypomstila, pretože priemerná cena na dennom trhu OKTE v minulom roku vystrelila na rekordnú úroveň 102,75 EUR/MWh, čo je medziročnom porovnaní prírastok o vyše 202%. Najviac elektriny sa zobchodovalo v auguste, takmer 1,3 TWh, najmenej v júni, a to 0,94 TWh Najvyššia hodnota, za ktorú sa vlani zobchodovala elektrina, bolo 620 EUR/MWh v decembri. Najnižšia záporná hodnotu na dennom trhu OKTE bola evidovaná v apríli 2021, kedy zostúpila na úroveň -36,26 EUR/MWh. Záporné ceny elektriny na dennom trhu sa vlani vyskytovali zriedkavo – OKTE eviduje iba 24 obchodných hodín s mínusovou hodnotou (v roku 2020 ich bolo 119).
-
ÚRSO zrazil výšku TPS pre rok 2022 o 33 %. Tlak na ceny elektriny sa zmenší
31.12.2021Výška tarify za prevádzkovanie systému (TPS) sa pre rok 2022 znižuje o viac než 33%. Novinkou je aplikácia pásmovej TPS, ktorá pomôže veľkým podnikom. ÚRSO zároveň výrazne zredukoval tarify za distribúciu a prenos. Sieťové poplatky tvoria viac ako polovicu koncovej ceny elektriny. Aj preto budú celkové náklady domácností na elektrinu v roku 2022 asi o 20 % nižšie ako úrad pôvodne avizoval. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na konci roka rozhodol, že výška TPS pre väčšinu odberateľov elektriny na Slovensku sa od roku 2022 znižuje o viac než 33 % na úroveň 15,90 Eur/MWh, čo je medziročne menej o skoro 8 EUR/MWh. Kľúčovými faktormi, ktoré k tomu prispeli, sú implementácia prolongácie podpory, dotácia zo štátneho rozpočtu a zníženie doplatkov na podporu OZE vplyvom vysokých výkupných cien elektriny. Prostredníctvom tarify TPS sa dotuje nielen systém podpory z OZE a KVET, ale aj výroba elektriny z domáceho uhlia (podpora vo všeobecnom hospodárskom záujme sa má ukončiť od roku 2024), aj niektoré činnosti firmy OKTE. TPS je významnou zložkou koncovej ceny elektriny. Náklady na TPS sú preto dlhodobo záťažou pre domácnosti, ale najmä priemysel. K zníženiu doplatkov na podporu zelenej elektriny v roku 2022 prispeli vysoké ceny elektriny. Verejnosť mohla na základe pravidelných reportov ÚRSO v končiacom roku 2021 sledovať priebežný stav finančných prostriedkov v systéme podpory OZE a KVET na mesačnej báze. Prebytok sa s najväčšou pravdepodobnosťou využije na splatenie historických deficitov. Regionálni prevádzkovatelia distribučných sústav a OKTE, ktorá od roku 2020 prebrala rolu zúčtovateľa podpory, si nárokujú dokopy 200 miliónov eur. Prolongácia podpory prinesie úsporu 70 miliónov eur Výrazné úspory nákladov priniesla aj implementácia prolongácie podpory o ďalších päť rokov. Hoci pôvodne mala byť založená na báze dobrovoľnosti, pre 445 subjektov sa stala povinnosťou. Podľa oficiálneho zdôvodnenia nastal pri novele zákona 309/2009 zvrat po pripomienke RÚZ. Povinnosť sa odvtedy vzťahuje na dotovaných výrobcov, prevažne fotovoltické elektrárne, ktorých priemerná výška doplatku za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla najmenej 150 eur/MWh a celková výška doplatku bola minimálne 75 tisíc eur. Dobrovoľne sa do prolongácie zapojilo ďalších 23 výrobcov elektriny zo slnečnej elektriny a jesen subjekt, ktorý prevázdkuje hydroelektráreň. Predbežne sa hovorilo o úspore z prolongácie na úrovni 60 miliónov eur. Po ukončení cenových konaní so všetkými dotknutými výrobcami bude výsledná suma napokon vyššia - zhruba 70 miliónov eur. K zníženiu hodnoty TPS pomohli aj kompenzácie pre energeticky náročné podniky. Štátna dotácia do systému pre priemyselných odberateľov na rok 2022 predstavuje 40 miliónov. Pásmová TPS pre priemyselných odberateľov od roku 2022 Od roku 2022 sa stane realitou aj systém pásmovej TPS, z ktorého zámerom sa ÚRSO pohrával dlhšie. V lete predstavil myšlienku úpravy nastavenia zliav TPS pre cieľové segmenty. Po skončení pripomienkovania a intenzívnych rokovaniach so spoločnosťou OKTE regulátor rozhodol o tom, že od 1. januára sa budú uplatňovať tri výšky tarifných pásiem. Odberné miesta budú v prvých dvoch kvartáloch 2022 rozdelené podľa spotreby za predchádzajúci rok. Prvé základné pásmo bude pre väčšinu odberateľov s koncovou spotrebou elektriny do 1 GWh. Pre druhé pásmo sa má uplatniť interval spotreby od 1 GWh do 100 GWh. Týka sa to zhruba 1600 najväčších odberných miest. Do tretieho pásma budú zaradené energeticky najnáročnejšie podniky so spotrebou vyššou ako 100 GWh za rok. Výšky sadzieb pre priemyselných odberateľov a spôsob aplikácie Diskusie medzi ÚRSO a firmou OKTE, ale aj dodávateľmi elektriny sa intenzívne zaoberali implementačnými aspektmi pásmovej TPS. Výsledkom je, že doterajší spôsob aplikácie TPS na koncovú spotrebu a jej fakturácie sa v priebehu prvého polroku 2022 nemení. Opravy pri účtovaní počas prvých 6 mesiacoch nebudú možné, odberatelia budú začínať v rámci tej tarify, v ktorej budú zaradení na začiatku roka. Po potvrdení pripravenosti systémov fakturácie TPS v OKTE a dodávateľmi ÚRSO prispôsobí nastavenie pásmovej TPS od 1. júla 2022, odkedy sa má spustiť flexibilný systém s prechodom medzi tarifami počas roka.
-
Čo sú udalosti roka 2021 v slovenskej energetike? Pýtali sme sa expertov
29.12.2021Osobnosti domácej energetiky sme oslovili s anketovou otázkou, čo v rámci odvetvia považujú za najväčšie udalosti končiaceho roka 2021 na Slovensku. Otázka: Čo považujete za najväčšiu udalosť slovenskej energetiky v končiacom roku 2021? Odpovede respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu. Jana Ambrošovápredsedníčka Združenia dodávateľov energií (ZDE) „Bezprecedentný nárast cien energií, ktorý okrem iného priniesol praktickú ukážku dvoch závislostí slovenskej energetiky. V prvom rade priamu závislosť na geopolitických udalostiach, čo upozorňuje aj na dôležitosť nášho zastúpenia na európskej úrovni odborníkmi, ktorí nie len vedia dobre formulovať hodnoty, ale aj rozumejú dopadom a chránia národné záujmy pri tvorbe európskej politiky. V druhom rade je to aj ukážka vzájomnej závislosti účastníkov energetického trhu na Slovensku, kedy napríklad krach jedného dodávateľa spôsobí vážnu stratu ostatným dodávateľom, finančné problémy u odberateľov môžu fatálne ohroziť dodávateľov energií alebo keď nedostatočne motivované flexibilné zdroje ohrozujú celkovú bezpečnosť sústavy. Sme na jednej lodi, preto je potrebné spoločne hľadať riešenia, ktoré nebudú chrániť len jednu stranu. Ak chceme v budúcnosti ešte hovoriť o trhu a hospodárskej súťaži, regulácia či štátne zásahy by mali byť maximálne opatrné, lebo môžu túto krehkú stabilitu významne narušiť.“Peter Dobrýgenerálny riaditeľ skupiny Veolia Energia Slovensko „Medzi najväčšie udalosti tohto roka možno radiť bezprecedentný rast cien energetických komodít, najmä zemného plynu a elektrickej energie, čo je dôsledkom európskeho dekarbonizačného snaženia ale predovšetkým geopolitických hier. Výzvou nasledujúceho roka bude zvládnuť tento trhový vývoj tak, aby sme zachovali kontinuálnu a bezpečnú dodávku energetických produktov za stabilné ceny pre konečných odberateľov, efektívnu činnosť energetických aktív, domácu výrobu nízko emisnej energie a celkovú funkčnosť energetickej sústavy tak, aby sa neprehlbovala energetická chudoba obyvateľov Slovenska.“Peter Dovhunpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) „Výstavba a sprevádzkovanie troch nových cezhraničných vedení na profile Slovensko – Maďarsko je unikátnym projektom na celoeurópskej úrovni. V jednom týždni boli úspešne uvedené do prevádzky tri vedenia z troch rôznych rozvodní na území Slovenska. Dlhodobé úzke miesto v rámci celého regiónu bolo vďaka dlhodobej koncepčnej rozvojovej činnosti de facto odstránené a v súčasnosti je tento cezhraničný profil jedným z najspoľahlivejších v regióne. V nadväznosti sa odstránené úzke miesto, ktoré okrem rôznych obchodno-technických obmedzení limitovalo aj schopnosť sústavy absorbovať nový inštalovaný výkon z obnoviteľných zdrojov, došlo k uvoľneniu niekoľkoročného stop stavu pre pripájanie nových zdrojov. Projekt má nepochybne okrem technického a ekonomického rozmeru aj významný celospoločenský prínos.“Rastislav Hanulákadvokát, advokátska kancelária Capitol Legal Group „Rozhodne bezprecedentný rast cien plynu a emisných kvót s dopadom na ceny elektriny v druhom polroku. Padol nejeden mýtus, napríklad aj o tom, že prechod na dekarbonizovanú energetiku bude bezbolestný alebo že možno liberalizovať trh s plynom, ak je závislý od hráča mimo EÚ sledujúceho všelijaké záujmy. Čakajú nás ťažké časy konsolidácie na úkor spotrebiteľa, a preto budú v ďalšom období na stole aj otázky tempa dekarbonizácie. Odporúčam začať s emisnými kvótami.“Karel Hirmanenergetický analytik „Ja mám tri. Zavŕšenie povoľovacieho administratívneho procesu spustenia 3. bloku JE Mochovce, čo konečne umožní jeho postupné uvedenie do prevádzky budúci rok. Štátom zablokovaný odpredaj minoritného podielu skupiny EPH v Stredoslovenskej energetike (SSE) maďarskému štátnemu energetickému koncernu MVM. Prudký nárast cien plynu aj elektriny, ktorý fatálne zasiahol mnohých dodávateľov, a ktorý bol výrazným faktorom diania aj v hospodárstve a politike nielen tento, ale asi ešte viac bude po celý budúci rok.“Stanislav Janišpredseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) „Rast cien energií, za ktorým stojí aj narastajúce centrálne riadenie energetiky z Bruselu a prehnané ambície Európskej komisie v súvislosti s klímou. Žiaľ, toto je na míle vzdialené od reálneho života ľudí a rôznosti energetík a hospodárstiev jednotlivých členských štátov únie vrátane Slovenska.“Ján Karabariaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) „Pre výrobcov je rozhodne najväčšou udalosťou uvoľnenie viac ako 7 rokov trvajúceho stop stavu na pripájanie do sústavy. Bola to nutná podmienka pre rozbehnutie ďalšieho rozvoja väčších kapacít OZE a štát tým vyslal pozitívny signál trhu, že má zmysel opäť pripravovať projekty a investície, tentokrát aj vrátane veterných elektrární. Jedným dychom však treba dodať, že OZE sa v skutočne významnom objeme začnú inštalovať až vtedy, keď dôjde k zásadnému zníženiu administratívnych, regulačných a technických prekážok. Preto čakáme, ako dopadne prebiehajúca transpozícia zimného balíka čistej energie. Medzičasom sa na trhu objavil ďalší silný motivátor pre rozvoj OZE, ktorým sú stúpajúce ceny plynu a elektriny.“Richard Kvasňovskývýkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftové zväzu (SPNZ) „Asi by som nezmienil iba jednu udalosť. Najviac viditeľnou bol rast cien energií, v prípade zemného plynu, ide pri porovnaní začiatku a konca roka takmer o desaťnásobok, čo nepredpokladal nikto aj v najbláznivejších snoch. Verím, že sa tento extrém v roku 2022 aspoň sčasti skoriguje. Tou druhou je začiatok účinnosti zákona o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy, ktorý vrátil do hry plynovú mobilitu. Verím, že vozidlá na CNG, LNG a onedlho na bioCNG, bioLNG budú mať čoraz väčšie šance dekarbonizovať dopravu aj u nás.”Matúš Mišíkdocent, Katedra politológie, Univerzita Komenského v Bratislave „Za najväčšiu udalosť slovenskej energetiky považujem prijatie Plánu obnovy a odolnosti, ktorý pomôže naplniť slovenské ciele v oblasti energetickej a klimatickej politiky, ale taktiež má potenciál výraznou mierou prispieť k naštartovaniu komplexnej energetickej tranzície. Významná časť z prostriedkov naviazaných na tento dokument má smerovať práve do zelenej ekonomiky, pričom Plán sa na energetiku pozerá v jej komplexnosti a jej prepojenosti s takmer všetkými sektormi hospodárstva. Zvyšovanie energetickej efektívnosti predstavuje jeden z hlavných pilierov Plánu, čo vnímam veľmi pozitívne, keďže znižovanie energetickej náročnosti prispieva nielen k znižovaniu nákladov na energie, ale aj k zvyšovaniu energetickej bezpečnosti, ktorá sa ku koncu roku 2021 opäť dostala do popredia v rámci Európskej únie. “Martin Ondkopredseda predstavenstva spoločnosti Magna Energia „Slovenská energetika ničím neprekvapila. Udalosťou roka je teda európsky proces smerujúci k ekologizácii energetiky tak, že víťazom sú uhoľné a iné, dymiace, elektrárne. Zdá sa, že politici všetkých krajín „niekde urobili chybu“. Politici vytvorili priestor, kde stúpajú ceny povoleniek, lebo musia ísť uhoľné elektrárne a tie musia nakupovať stále drahšie povolenky. A tak dokola. Perpetum mobile na peniaze.”Ján Pištaanalytik spoločnosti JPX „Prudký rast cien energií. To, že bude budúcoročná elektrina stáť na burze viac ako 100 EUR/MWh, bolo ešte v lete takmer nepredstaviteľné. O plyne ani nehovoriac. Rast cien plynu je sčasti dôsledkom nemeckého rozhodnutia umožniť stavbu Nord Stream 2. Ceny elektriny rastú hlavne kvôli vysokým cenám plynu, no nemalý podiel na ich na ich raste má aj klimatická politika EU. Opäť sa potvrdilo, že rozhodnutia, hoc robené s dobrým úmyslom, nemusia vždy aj dobre dopadnúť.“Pavol Poláčekadvokát, advokátska kancelária Poláček & Partners „Rok 2021 vnímam ako začiatok veľkých a ďalekosiahlych reforiem v slovenskej energetike, ktoré nás ovplyvnia na roky dopredu. Začali sme s postupnou implementáciou zimného energetického balíčka, ktorý Európska únia prijala ešte v rokoch 2018 a 2019, a ktorý radikálne mení fungovanie našej energetiky. Rozsiahle zmeny zákona o energetike, zákona o regulácii, zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a zákona o tepelnej energetike ponúkajú veľký potenciál a nové príležitosti. Otázka je, či tento potenciál naplno využijeme a podporíme.“Vladimír Slugeňpredseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti (SNUS) „Že robustnosť dlhodobo budovanej energetiky, ktorá sa na Slovensku výrazne opiera o jadrové elektrárne, relatívne dobre ustála turbulencie, ktoré priniesli udalosti roku 2021. Teraz nemyslím len výkyvy v hospodárstve v dôsledku pandémie, ale aj divoko skáčuce spotové ceny plynu, resp. elektriny. Do nového roku želám veľa pozitívneho myslenia, odhodlania a energie, lebo budú vzácne a drahé.“Marián Smikpredseda Slovenskej Batériovej Aliancie (SBaA) „Z najväčšiu udalosť v slovenskej energetike považujem intenzívne pokračovanie implementácie zimného energetického balíčka do nového energetického zákona. Veľmi vítam snahu k zmenám v oblasti flexibility, aktívnych odberateľov a batériových úložísk. Verím, že budúci rok sa pripravia jasné pravidlá v rámci sekundárnej legislatívy. Samozrejme extrémne vysoké ceny elektrickej sú skutočnosť, na ktorú sa treba pripraviť. Dobrá pre výrobcov, ale určite nie pre koncových odberateľov.“Ladislav Szemetporadca generálneho riaditeľa spoločnosti Slovnaft „Rok 2021 bol mimoriadne bohatý na udalosti spojené s energetikou. Jednou najzásadnejších udalostí roku 2021 bol určite extrémny nárast komodít na medzinárodných trhoch a tým aj na Slovensku. Elektrina na burze s dodávkou na rok 2022 zdražela od januára skoro trojnásobne, plyn medziročne až štvornásobne a za posledný rok cena emisných povoleniek vzrástli o 60%. V posledných mesiacoch tohto roku zažívame na trhoch energií bezprecedentné zmeny. Vedľa rastu cien komodít považujem za významnú udalosť v slovenskej energetike ukončenú reformu TPS zo strany ÚRSO na zníženie koncových cien elektriny pre veľkých odberateľov energeticky náročného priemyslu. Nové systémové trojpásmové platby TPS na rok 2022 pre odberateľov elektriny umožňujú udržiavať konkurencieschopnosť slovenského priemyslu na európskom a svetovom trhu. Významná udalosť nie len roku 2021, ale aj minulého desaťročia v slovenskej energetike je uvedenie do prevádzky dvoch dlho očakávaných elektrických 400kV vedení medzi Slovenskom a Maďarskom, 2x 400kV Veľký Ďúr-Gabčíkovo-Gönyű a 1x400kV Rimavská Sobota-Sajóivánka v 04/2021. Prenosová kapacita nových vedení významným spôsobom pomôže odľahčiť preťažovaný cezhraničný profil prenosových sústav Slovenska a Maďarska, jeho prínos pocíti celá EU, lebo zlepší podmienky na výmenu elektriny na medzinárodnom trhu s elektrinou. Na slovenskom trhu po viac ako siedmich rokoch prichádza uvoľneniu stop stavu, t.j. v elektrizačnej sústave sú zrušené obmedzenia pripájania nových zdrojov na výrobu elektriny do distribučných sústav, resp. možnosti zvyšovania inštalovaného výkonu už existujúcich zdrojov. SR môže lepšie postupovať pri splnení cieľov z Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030.“Martin Vlachynskýanalytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) „Tak ako pre európsku, tak aj pre slovenskú energetiku bol hlavnou udalosťou prudký rast cien na trhoch. Ten má potenciál otriasť doterajšou paradigmou energetickej transformácie, ohroziť liberalizáciu v rôznych segmentoch, či vyvolať presuny aktív medzi investormi. V neposlednom rade to vyvoláva a ešte len bude vyvolávať politické reakcie, obávam sa, že najmä škodlivé - agresívnejšiu reguláciu cien, nové sociálne politiky, či znárodňovanie a posilňovanie pozície štátu. Pritom z veľkej časti je rast cien práce dôsledok politických rozhodnutí - uvoľnenej monetárnej politiky, nezvládnutej energetickej transformácie, či zlého nastavenia motivácií v cenovej regulácii.“
-
Peter Dobrý: Centrálne vykurovanie nie je prežitok, ale súčasť riešení pre modernú energetiku
21.12.2021Tepelné hospodárstva a rozvody tepla predstavujú ideálnu infraštruktúru pre budovanie inteligentných energetických systémov. Generálny riaditeľ spoločnosti Veolia Energia Slovensko považuje za jednu z hlavných výziev súčasnosti vytvorenie podmienok pre ďalšie investície, špeciálne do zvyšovania podielu zelených zdrojov. S Petrom Dobrým sme sa rozprávali aj o kritickej situácii na burzách s energiami, balíku Fit for 55 alebo novej regulačnej politike ÚRSO. Rozprávame sa v čase bezprecedentných pohybov ceny elektriny na veľkoobchodných trhoch, za ktorými stojí najmä rast cien zemného plynu, uhlia a emisných povoleniek. Ako vnímate tento vývoj? Z hľadiska skupiny Veolia Energia Slovensko to vnímame ako realitu. Všetci sa budeme musieť postupne vyrovnať s neprimeranými cenovými skokmi komodít bez fundamentálneho základu, ktoré sú spôsobené špekulatívnym kapitálom a ich zneužívaním na geopolitické hry s rôznymi motiváciami. V kratších časových intervaloch no o to intenzívnejšie budú takéto výkyvy na trhu čoraz častejšie, a to najmä kvôli rastúcemu podielu OZE a virtualizácie obchodných modelov, na ktorých bude participovať široký okruh subjektov mimo energetiky. Viac než inokedy sa dnes hovorí o obchodnej stratégii podnikov. Ako vás ovplyvňuje súčasná situácia v súvislosti s nákupom plynu, ktorý je v energetickom mixe Veolie kľúčové palivo? Regulačný úrad pre kritickú situáciu na trhoch s energiami napríklad pristúpil k úprave korekčného koeficientu. Aj táto kríza opäť potvrdila nezastupiteľnú úlohu veľkých firiem v energetickom ekosystéme, ktoré vedia takýmto cenovým šokom efektívne čeliť a využívajú ich na posilnenie princípov risk averznej a obozretnej stratégie riadenia. To platí aj o Veolii – pri nákupe a predaji komodít uplatňujeme dlhodobú stratégiu hedžingu, ktorá je založená na eliminácii rizika výrazných cenových výkyvov ich rozložením v čase. Naša spoločnosť k nákupu komodít pristupuje zodpovedne, pričom zohľadňuje pravidlá regulácie. Energie na budúci rok sme obstarali v predstihu za podstatne nižšie ceny, ako dnes vidíme na trhoch. Vnímame však, že s tým, ako sa obchodné a technologické modely stávajú komplexnejšími, rovnako aj tieto stratégie riadenia komoditných rizík budú čoraz komplexnejšie a robustnejšie. Najúspešnejšími hráčmi budú tí, ktorí budú najlepšie vedieť riadiť svoje riziká. V prípade teplárne, ktorá vyrába teplo v kombinovanej výrobe, teda teplo je vedľajší produkt výroby elektriny, je toto rozhodnutie ešte komplexnejšie. Takéto zariadenie nie je možné riadiť na trhovom princípe, teda prevádzkovať ho vtedy, keď je to ekonomicky výhodné, lebo má povinnosť dodávky tepla. To si v súčasnej dobe, keď intenzívne riešime DPI pri dodávkach plynu a elektriny, uvedomuje málokto. Tieto teplárne sú prakticky DPI v teple a zmena dodávateľa je oveľa ťažšia ako v prípade koncovej dodávky plynu alebo elektriny. A čo sa týka korekčného koeficientu, ten bol úradom zavedený v roku 2018, v čase, keď energetické komodity zaznamenávali prudký nárast podobný rastu v druhom polroku 2021. V cenovej regulácii v teplárenstve má riešiť práve takéto mimoriadne situácie na trhoch, ktoré môžu teplárne (no nielen tie) iba ťažko predvídať. Ako som však povedal, obozretnou a risk averznou stratégiou postupného hedžingu je možné toto riziko do veľkej miery eliminovať. ÚRSO práve finišuje cenové konania na rok 2022. Aké ceny tepla môžu očakávať vaši odberatelia? Naša skupina nakúpila dostatočné zásoby zemného plynu na zabezpečenie plynulých a spoľahlivých dodávok tepla a teplej vody pre všetkých svojich odberateľov na Slovensku. Vďaka odborným skúsenostiam našich expertov sme včas identifikovali hroziace riziko nárastu cien energetických komodít, predovšetkým zemného plynu. Ich majoritné množstvá potrebné pre spotrebu v roku 2022 sme nakúpili v predstihu a za podstatne nižšie ceny ako sa pohybovali na medzinárodnom trhu koncom tohto roka. Rád by som dodal, že celoslovenský cenový priemer v našej skupine v rámci regulovanej ceny tepla na rok 2022 sa líši v jednotlivých mestách. Predovšetkým závisí od druhu paliva, z ktorého sa teplo vyrába v zariadeniach CZT, od miery a charakteru modernizácie sústav, od lokalizácie mesta v rámci Slovenska ako aj od regulačných vzorcov daných legislatívou ÚRSO. Uvedomujeme si, že náklady na teplo tvoria v rodinných rozpočtoch významnú položku. Intenzívnou a dôslednou starostlivosťou o prevádzku, zvyšovaním účinnosti výroby tepla a investíciami zameranými do rozvoja a modernizácie tepelného hospodárstva sa nám podarilo nielen zlepšiť stav a spoľahlivosť tepelno-technických zariadení, ale zároveň aj udržať predpokladanú cenu tepla pre rok 2022 na konkurencieschopnej úrovni. Palivová základňa Veolie na Slovensku prechádza vývojom. Okrem dominujúceho plynu v nej máte silnejšie prítomnú aj biomasu. V kontexte legislatívnych požiadaviek, ale aj ambicióznych snáh Bruselu o dosiahnutie uhlíkovej neutrality, akou transformácie prejde váš palivový mix v budúcnosti? Máte pravdu. Palivový mix našej energetickej divízie na Slovensku pozostáva na 82 % zo zemného plynu a 14 % tvorí biomasa. S využívaním zvyškového množstva uhlia definitívne končíme budúci rok, takže náš palivový mix bude na 100 % nízkoemisný alebo obnoviteľný. Z hľadiska ďalšej ekologizácie našich zdrojov vnímame budúcnosť najmä v rozvoji trhu s obnoviteľnými plynmi – s biometánom a s vodíkom –, ktoré postupne v rozumnej miere nahradia súčasný zemný plyn. Existujúce moderné aktíva a vybudovaná plynárenská infraštruktúra tak môžu plniť úlohu „mosta“ k bezuhlíkovej energetike, a to v súlade s prístupom dobrého hospodára, teda nákladovo efektívnym spôsobom. Výhodou biometánu je totiž jeho absolútna kompatibilita so zemným plynom. Obe palivá sú energeticky, fyzikálne a chemicky rovnaké, čo je obrovská výhoda z hľadiska existujúcich zariadení a infraštruktúry založených na zemnom plyne ako palive. V tomto prípade je náhrada zemného plynu absolútne bezproblémová a nevyžaduje si nijaké úpravy na týchto technológiách. Ako seriózne sú plány Veolie s biometánom? Na Slovensku je jeho výroba skôr hudbou budúcnosti. Nákup biometánu sme zaradili do našej stratégie pre nákup komodít. Zatiaľ sa pozeráme po možnostiach jeho nákupu zo zahraničia, verím však, že čoskoro sa začne vyrábať aj na Slovensku s využitím domácich surovinových zdrojov, napríklad nerecyklovateľnej časti komunálneho odpadu. Dostávame sa ku konceptu cirkulárnej ekonomiky, pri súčasnom rešpektovaní hierarchie nakladania s odpadmi. Slovensko urgentne potrebuje riešiť otázku ďalšieho smerovania odpadového hospodárstva a zásadne obmedziť mieru skládkovania. Dnes zakopávame do zeme energiu, ktorú vieme využiť na výrobu elektriny a tepla. Keďže aktuálne biometán ani zelený vodík nie sú dostupné v takej miere, ako by sme výhľadovo potrebovali, pracujeme aj na projektoch ich výroby. Aký potenciál majú teplárenské sústavy skupiny Veolia Energia Slovensko pre ďalšie etablovanie zelených zdrojov? Vyše 50 % tepla, ktoré dodávame do systémov diaľkového vykurovania, je už dnes z účinných sústav CZT. Sú to naše paroplynové cykly v Bratislave a v Leviciach, ďalej zdroje na báze odpadovej biomasy v Žiari nad Hronom a vo viacerých menších mestách, napr. vo Vrábľoch alebo na východnom Slovensku. Niektoré sústavy CZT, ktoré prevádzkujeme, dnes dodávajú teplo výhradne na báze zemného plynu (tzv. monovýroba tepla). Napriek tomu, že dosahujú veľmi vysokú účinnosť výroby, z hľadiska udržateľnosti to nepostačuje. Pre tieto sústavy pripravujeme stratégie prechodu na účinné CZT, tzv. plány prechodu na účinné CZT. Integrovať obnoviteľné zdroje vo vyššej miere je v mnohých prípadoch doslova technický a logistický oriešok, keďže sústavy diaľkového vykurovania sa nachádzajú na husto zastavaných územiach, resp. v tesnej blízkosti bytových domov. Máme zámer budovať účinné CZT na existujúcich aktívach a infraštruktúre a pristupovať zodpovedne k majetku, ktorý nám mestá a obce zverili do správy. Optimálnym riešením je kombinácia využitia obnoviteľnej energie na báze tepelných čerpadiel a technológie kombinovanej výroby na báze plynu. Zemný plyn vieme zase kedykoľvek v budúcnosti nahradiť biometánom a podiel OZE ešte zvýšiť. V niektorých menších lokalitách sa ako perspektívne ukazujú aj solárna energia alebo biomasa. Nesmieme zabúdať, že prechod na účinné CZT si vyžiada ďalšie investície. Chceme, aby teplo bolo čoraz „zelenšie“, ale zároveň aj cenovo dostupné. Podpora z fondov EÚ môže tomuto procesu ďalšej modernizácie výrazne pomôcť a znížiť tak vplyv na ceny tepla. Nová generácia systémov CZT by mala byť v budúcnosti prepojená s komunálnym biznisom a decentralizáciou. Považujete rozvoj lokálnych mikrosietí za realistický koncept aj na Slovensku? V zmysle všeobecnej definície decentralizácia znamená výrobu energie v mieste spotreby, ktoré je prepojené s lokálnymi obnoviteľnými zdrojmi energie. Položím protiotázku: Aká miera a forma decentralizácie je však tá správna pri výrobe a dodávke tepla? Vyspelé energetiky nám ukazujú smer. Cestou je budovanie prepojených energetických mikrosietí na úrovni miest využívajúcich lokálne zdroje energie. Tepelné hospodárstva a rozvody tepla, ktoré sa na Slovensku rozširovali spolu s rozvojom miest, predstavujú ideálnu infraštruktúru na budovanie inteligentných energetických systémov. Moderné systémy diaľkového vykurovania, ktoré západoeurópske krajiny budujú, nie sú nič iné ako práve prepojené energetické mikrosiete, resp. inteligentné komunálne energetické hospodárstva na úrovni príslušných miest a obytných štvrtí. Predpokladmi budovania týchto inteligentných energetických mikrosietí sú existencia energetickej infraštruktúry, prostriedky akumulácie energie a systém dodávky a odberu nadbytočnej energie od prosumerov, teda samospotrebiteľov a samovýrobcov zároveň. Slovensko má všetky predpoklady na ich rozvoj – rozvinutú teplárenskú a plynárenskú infraštruktúru, dostupné technológie a digitálne riešenia. Obnoviteľné zdroje energie budú vzhľadom na potenciál Slovenska vo väčšine lokalít doplnkovým zdrojom. Mrzí ma, že CZT je na Slovensku často vnímané ako pozostatok minulosti. Nie je to nijaký prežitok, práve naopak. Je veľmi dôležitou súčasťou riešení v súvislosti s výzvami modernej energetiky a závisí len od našej šikovnosti, či toto dedičstvo dokážeme ďalej rozvíjať. Hoci transpozícia európskej smernice RED II ešte na Slovensku nie je ukončená, už teraz je zrejmé, že niektoré články prejdú revíziou. Ako hodnotíte balík Fit for 55 predstavený Európskou komisiou? Z hľadiska zmien, ktoré ste načrtli, musíme súhlasiť s tým, že ešte sme do slovenskej legislatívy komplexne nezapracovali legislatívu zo zimného energetického balíka, nemali sme čas vyhodnotiť jeho prínosy a už máme na stole balíček Fit for 55. Nespochybňujeme potrebu zásadných zmien vo všetkom, čo ako ľudstvo robíme. Doterajší spôsob života a výroby (čohokoľvek) nie je udržateľný. Cestu k uhlíkovej neutralite je potrebné prejsť postupne. Nemožno preskakovať niektoré kroky, možno ich len urýchliť. Ide o veľmi ambiciózny plán, ale zo strany Veolie urobíme všetko na jeho naplnenie. Pre Veoliu, ale aj pre Slovensko je kľúčové, ako sa Európska komisia postaví k úlohe a pozícii zemného plynu a k jadrovej energetike. Taxonómia síce nie je súčasťou balíka Fit for 55, ale bezprostredne s ním súvisí. Plynové zdroje plnia dôležitú úlohu v bezpečnosti energetickej siete a budú sprevádzať proces ďalšieho zvyšovania obnoviteľných zdrojov do palivového mixu SR. Ako som spomínal, výzvou pre všetkých bude ďalšie zvyšovanie podielu OZE v sektore diaľkového vykurovania, ale aj rozšírenie európskeho systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov na nové sektory, konkrétne na budovy. Pozitívom je, že to konečne môže priniesť zrovnoprávnenie podmienok dodávky tepla pre odberateľov, keďže dnes sú len veľké zdroje nad 20 MW zaťažené uhlíkovou daňou. Po novom by sa to malo týkať aj dodávateľov palív do menších sústav a tiež individuálnych vykurovacích systémov, napr. domových kotolní. Prinesie to však vyššie ceny energií a to môže byť pre mnohé štáty vzhľadom na možný sociálny dosah veľmi citlivé. Veolia vlastnícky vstúpila do firmy PPC Energy, ktorá dodáva teplo Bratislavskej teplárenskej na základe dlhodobej zmluvy do roku 2031. Nové vedenie MH Manažmentu, ktoré spravuje teplárne v štátnom vlastníctve, verejne označuje zmluvu za nevýhodnú a deklaruje záujem vyrokovať nižšie ceny za dodávku tepla, resp. zníženie objemu povinného odberu. Ako vnímate tieto snahy? Chcem zdôrazniť, že obchodné zmluvy, ktoré mala spoločnosť PPC Energy uzavreté v roku 2018, boli súčasťou akvizičného balíka. Naša skupina za ne v transparentnom procese riadne zaplatila dohodnutú kúpnu cenu a k dnešnému dňu ich zodpovedne plní. Vo vzťahoch s obchodnými partnermi si dlhodobo dávame záležať na stabilite, spoľahlivosti a transparentnosti poskytovaných služieb a na férovosti zmluvných vzťahov. Tento prístup sme aplikovali aj po kúpe spoločnosti PPC Energy. Tak ako všetky nové obchody, aj akvizícia PPC Energy podliehala prísnym due diligence postupom, ako sú vypracovanie právnych, daňových, finančných a technických auditov, a to renomovanými medzinárodnými poradenskými spoločnosťami, s ktorými, mimochodom, spolupracuje aj vláda SR. Vo finále procesu nechýbal prísny interný postup na vyhodnocovanie investícií. Ani jeden z uvedených poradcov nedospel k záveru, že by uvedená zmluva poškodzovala verejný záujem odberateľov tepla či nebodaj im spôsobovala finančnú ujmu. Rovnako nám ani našim poradcom nebolo a ani nie je známe, že by predmetná zmluva či okolnosti, za ktorých bola v roku 2015 podpisovaná, boli predmetom skúmania či vyšetrovania príslušnými orgánmi SR. Zmluvu tak pokladáme za štandardnú a férovú. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy, spoločnosť SEPS, nakupuje služby výkonovej rovnováhy od elektrární, aby mohol vyrovnávať rozdiely vo výrobe a spotrebe elektriny. Takúto možnosť by mali v budúcnosti aj prevádzkovatelia batériových systémov. Spoločnosť Veolia s batériovým úložiskom experimentuje v Leviciach. V akom je projekt štádiu? Plánujete využívať "baterky" aj inde? Áno, s inštaláciou bateriek uvažujeme aj v iných lokalitách, kde prevádzkujeme vysokoflexibilné zdroje kombinovanej výroby. Tento koncept je z hľadiska budúcnosti výroby elektriny nevyhnutný najmä z dôvodu bezpečnosti jej dodávky. Všetky obnoviteľné zdroje na báze slnečnej a veternej energie sú totiž závislé od prírodných javov, ktoré nie je možné ovládať. Z toho dôvodu nie je možné zabezpečiť 100 % kontinuálnu výrobu elektriny (najlepšie v blízkosti jej spotreby) tak, aby pokryla aktuálne požiadavky verejnej siete. Poskytovanie podporných služieb z týchto flexibilných plynových zdrojov bude sprevádzať ďalšiu integráciu obnoviteľných zdrojov do palivového mixu Slovenska. Pôjde o vzájomne výhodnú symbiózu. Projekt v Leviciach spočíva v inštalácii a v pilotnom prevádzkovaní batériového úložného systému, ktorý je integrovaný s existujúcimi zdrojmi výroby elektriny. Hlavným účelom projektu je poskytovať služby výkonovej rovnováhy pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu pri skrátených dobách nábehu. Umožní poskytovanie 5,5 MW výkonu s kapacitou úložiska 2,91 MWh, ktorý bude disponibilný v extrémne krátkom čase. Nachádzame sa vo fáze implementácie a získavania posledných súhlasných stanovísk a práve tu je na Slovensku problém, keďže legislatívny rámec pre zariadenia na uskladňovanie elektriny je v súčasnosti v štádiu prípravy. Absencia platnej legislatívnej úpravy a, musím povedať, do istej miery aj nezáujem niektorých subjektov spolupracovať spôsobuje v kontexte nových pravidiel poskytovania podporných služieb (aFRR) viacerým zdrojom materiálne straty. Od januára 2022 teda môže reálne spôsobiť zníženie ponuky služieb výkonovej rovnováhy poskytovaných existujúcimi flexibilnými zariadeniami.
-
G-komponent sa znižuje o polovicu. Aké zmeny prináša cenová vyhláška ÚRSO?
16.12.2021Regulačný úrad schválil novelu vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike. Platba za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny (G-komponent) klesne o polovicu. K ďalším úpravám, ktoré presadil ÚRSO, patrí tiež okresanie primeranej miery zisku pre trojicu distribučiek alebo úprava referenčného obdobia pre výpočet regulovaných cien elektriny na rok 2023. Prinášame výber kľúčových zmien. Platba za prístup do distribučnej sústavy známy tiež ako G-komponent, ktorý musia uhrádzať výrobcovia elektriny na základe vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) od roku 2014, vyvolala v ostatných rokoch obrovské množstvo súdnych sporov medzi troma prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav a výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov. Výška tohto poplatku sa bude meniť na základe novely vyhlášky ÚRSO (č. 18/2017) o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorá tento týždeň nadobudla účinnosť. Vyhláška rieši aj nové pravidlá pri výpočte taríf za straty pri distribúcii elektriny, ktoré umožnia distribučkám využívať aj forwardové produkty. Problematike sme sa venovali tu. Platby výrobcov elektriny za prístup do distribučnej sústavy sa znížia z doterajších 30 % na úroveň 15 % hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity. Hoci ÚRSO v pôvodne predloženom materiáli navrhoval zníženie G-komponentu na úroveň 10 %, napokon od tejto alternatívy upustil. Distribučné spoločnosti už vtedy kritizovali, že navrhovaný pokles platby nebol zo strany úradu dosatatočne zdôvodnený analýzou. Podľa monopolov budú mať výrobcovia v roku 2022 vyššie zisky v dôsledku rastu cien elektriny na burze a súčasne poklesu nákladov na distribúciu. Regionálni distribútori zároveň varovali, že vyššie distribučné poplatky zaplatia v konečnom dôsledku samotní odberatelia. Výpadok príjmov bude potrebné pokryť inak. ÚRSO upravuje spôsob výpočtu parametra WACC, ktorý znamená mieru výnosnosti regulačnej bázy aktív, pričom jeho hodnota je dôležitá pre výpočet povoleného zisku distribútorov a priamo ovplyvňuje výšku poplatkov za prístup do sústavy a samotnú distribúciu elektriny, ktorú platia v účtoch odberatelia. Úrad v lete aktualizoval pre distribučné spoločnosti hodnotu WACC na úroveň 4,36 % pred zdanením, čo v medziročnom porovnaní znamenalo pokles o 23 %. Vyhláška pre rok 2022 zavádza strop pre výpočet miery výnosnosti regulačnej bázy aktív. Maximálny medziročný pokles WACC môže dosiahnuť 10 %. Úpravou chce úradu vytvoriť konzistentný priestor na výkon regulovanej činnosti počas regulačného obdobia bez skokovitých zmien. Distribučky to považujú za nesystémové a netransparentné riešenie
-
Distribučky bijú na poplach kvôli pravidlám pre nákup elektriny na krytie strát. Našiel ÚRSO riešenie?
14.12.2021Trojica distribučných spoločností kritizuje nastavenie regulačných parametrov, ktoré ich núti nakupovať elektrinu na krytie strát na volatilnom spotovom trhu. Výsledkom sú podľa nich miliónové straty a ohrozené investície do rozvoja sústav v roku 2022. Ako sa to dotkne odberateľov a kedy ÚRSO povolí využívať aj forwardové produkty? Pri distribúcii elektriny odberateľom na jednotlivých napäťových úrovniach vznikajú prirodzené straty. Cena za distribučné straty je jednou z regulovaných zložiek koncovej ceny elektriny, ktorú určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Pri rozhodnutí zohľadňuje ÚRSO náklady prevádzkovateľov regionálnych sústav súvisiace s nákupom elektriny pre krytie strát. Podľa platnej vyhlášky ÚRSO musia od roku 2021 distribútori používať na nákup elektriny za účelom krytia distribučných strát spotové ceny. Zmena vo vzorci na výpočet, ktorá mala pôvodne zvýšiť likviditu denného trhu s elektrinou, sa vo svetle burzového vývoja stala kameňom úrazu. Distribučky kritizujú, že nemôžu nakupovať elektrinu na krytie strát vopred na forwardovom trhu, ale sú "donútené" čeliť volatilite a nepredikovateľnosti spotových cien. Argumentujú pritom aj tým, že na prevádzkovateľa prenosovej sústavy, firmu SEPS, sa takéto obmedzenie pri nákupe elektriny na krytie strát nevzťahuje, hoci ide o rovnaký charakter činnosti. Ceny elektriny na krátkodobom trhu sa v posledných ostatných mesiacoch vyšplhali na kritické hodnoty, ale slovenskí spotrebitelia v roku 2022 zaplatia v cenách za straty komoditu na úrovni iba 61,2 EUR/MWh. Výpočet v zmysle platnej vyhlášky totiž vychádza z priemernej ceny elektriny na burze PXE za prvý polrok 2021. Ak sa k uvedenej hodnote pripočíta koeficient diagramu strát vo výške 7 %, výsledná cena 65,5 EUR/MWh sa nepribližuje ku skutočným cenám na krátkodobom trhu, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie. Pre ilustráciu, priemerná cena elektriny na dennom trhu spoločnosti OKTE sa v novembri 2021 vyšplhala na úroveň 185,3 EUR/MWh. Rozdiel medzi tým, čo zaplatia zákazníci v cenách na krytie strát na budúci rok podľa súčasného kľúča a spotovými cenami predstavuje niekoľko desiatok miliónov eur. ÚRSO sa v lete pustil do novelizácie vyhlášky č. 18/2017 Z.z. o cenovej regulácii v elektroenergetike. Distribučky v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) varovali, že ak nedôjde k úprave vzorca, hrozia im nemalé finančné náklady, ktoré o dva roky neskôr zaplatia v cenách elektriny užívatelia distribučnej sústavy, teda bežní odberatelia, cez tzv. korekciu. Každých 10 EUR/MWh nad úroveň ceny 65,5 EUR/MWh predstavuje v budúcom roku stratu pre distribučky približne 12 miliónov eur. Zmena od nového regulačného obdobia Zámerom ÚRSO je v budúcnosti pristúpiť k zmene mechanizmu. „Od nového regulačného obdobia, to znamená od roku 2023 sa budú uplatňovať pri výpočte taríf za straty pri distribúcii elektriny forwardové produkty,“ uviedol pre energoklub.sk hovorca Radoslav Igaz. Nový spôsob výpočtu ceny elektriny na účely krytia strát od roku 2023 má reflektovať novelizovaná vyhláška ÚRSO č. 18/2017 Z.z. o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorej finálne znenie by sa malo objaviť v zbierke zákonov už v najbližších dňoch. Distribučky s vyhodnotením MPK neboli spokojné. ÚRSO podľa nich nedostatočne zohľadnil ich návrhy a pripomienky. V októbri 2021 sa preto vedenie firiem Západoslovenská distribučná, Stredoslovenská distribučná a Východoslovenská distribučná obrátili na Ministerstvo hospodárstva SR.
-
Ako pokračuje príprava projektu Energetického dátového centra?
8.12.2021Prípravné práce projektu Energetického dátového centra známeho tiež ako DataHub, ktorý koordinuje spoločnosť SEPS, sa po krátkej pauze opäť rozbehli. Prvé výstupy by mohli byť predstavené začiatkom roka 2022. Pretavenie zimného energetického balíka EÚ do národnej legislatívy zásadným spôsobom zmení aj tvár slovenskej energetiky. Tradičný model fungovania tohto odvetvia čaká postupný prerod, ktorý bude symbolizovať rastúci počet aktívnych odberateľov. Trhový reťazec doplnia ďalší noví hráči, ktorí budú poskytovať služby v oblasti agregácie, flexibility a akumulácie. Tieto novinky sa dostanú do primárnej legislatívy v novele zákona o energetike, o ktorej by podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Karola Galeka mohol rokovať parlament už v januári 2022, ako informoval na konferencii eFocus. Jedným z nosných prvkov návrhu zákona je úprava dátových tokov spojených s novými účastníkmi na trhu a procesmi. „Tieto nové prvky si vyžadujú nový centrálny dátový a komunikačný model. Mal by byť v správe spoločnosti OKTE, pričom bude prepojený na ostatné distribučné platformy a súvisiace nové pravidlá bilancovania dodávky a fakturácie regulovaných platieb a poplatkov,“ zdôraznil Galek. Galek: Centrálne dátové riešenie OKTE odstráni administratívnu záťaž Pracovný názov navrhovaného riešenia bol v minulosti DataHub. Po novom sa medzi kompetentnými začal používať termín Energetické dátové centrum, ktorého cieľom je primárne zabezpečiť efektívnu výmenu a zdieľanie dát. Nová platforma má eliminovať problém, kedy sú viacerí účastníci na trhu povinní nahlasovať identické alebo rovnaké údaje súčasne viacerým subjektom. V praxi dochádza k duplicite údajov, ktoré by nové riešenie odbúralo a znížilo administratívnu aj nákladovú náročnosť. Riešenie pre centrálnu dátovú platformu musí byť podľa Galeka ešte pred jeho spustením pripravené do najmenších detailov. „Ak vstúpi do platnosti zákon, všetko budeme musieť mať tip top. Nebudeme vedieť urobiť krok späť a rozhodnúť sa, že takto to nebudeme robiť,“ skonštatoval štátny tajomník. Prípravu Energetického dátového centra od začiatku koordinuje Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorá je stopercentným vlastníkom organizátora krátkodobého trhu, firmy OKTE. O aktuálnom stave projektu hovoril na konferencii aj predseda predstavenstva SEPS Peter Dovhun. „Sme v intenzívnej diskusii základnej skupiny na úrovni prenosovej sústavy, spoločnosti OKTE, regionálnych distribučných firiem a konzultanta (EY, pozn. red). Tešíme sa na ďalšie konzultácie a rozšírenie pracovnej skupiny o Združenie dodávateľov energií (ZDE) a ďalších účastníkov trhu,“ informoval Dovhun počas diskusného bloku s doplnením, že správne nastavenie dátového prenosu bude kľúčové pre to, aby spoločnosť SEPS vedela robiť správne rozhodnutia v reálnom čase. V rámci členských krajín EÚ existuje dnes viacero prístupov k budovaniu centrálnej dátovej platformy. K detailom slovenského riešenia sa kompetentní zatiaľ nevyjadrujú. „V čase, keď pracovná skupina bude mať prvé kolo (konzultácií) za sebou, tak to budeme veľmi radi zdieľať,“ zareagoval Dovhun.
-
Zlaté časy prosumerov? Návrh novely zákona o podpore OZE je na svete
6.12.2021Podmienky pre rozvoj výroby zelenej elektriny v lokálnom zdroji na Slovensku by sa mali výrazne zlepšiť. Predpokladá to návrh novely zákona o podpore OZE a VÚ KVET, ktorú rezort hospodárstva predložil do pripomienkového konania a prináša zásadné zmeny v oblasti elektroenergetiky. Čo čaká samospotrebiteľov? Ministerstvo hospodárstva (MH) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania očakávaný návrh novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (VÚ KVET). Cieľom predloženého materiálu je implementovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (RED II) a nariadenia EÚ o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Novela so sebou prináša aj úpravu zákona o tepelnej energetike a revíziu paragrafov zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Rozsiahly materiál MH sa dotýka mnohých oblastí. V návrhu nájdeme napríklad nové kritériá udržateľnosti pre palivá z biomasy, ktoré sa používajú na výrobu elektriny a vykurovanie. Transpozíciou sa zvyšuje minimálny prah úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a bioplyn v oblasti dopravy, ktoré sú vyrábané v nových zariadeniach. Novela zavádza do legislatívy úplne nový termín obnoviteľný plyn a zavádza a právny rámec vydávania záruk ich pôvodu. Doklad o tom, že pri výrobe plynu bola použitá elektrina z OZE, bude možné zárukami pôvodu, ktoré by mala vydávať spoločnosť SPP - distribúcia. Prevádzkovateľ distribučnej plynárenskej siete zriadi register obnoviteľných plynov. Problematike záruk pôvodu pre obnoviteľné plyny sme sa detailne venovali v tomto článku. Návrh legislatívy prináša viacero zmien v elektroenergetike V ére rastúcich cien energií hľadajú aj slovenské domácnosti rôzne cesty, ako ušetriť na platbách za elektrinu. K stále populárnejším možnostiam patrí inštalácia fotovoltických panelov na strechu svojich domov, stále častejšie v kombinácii s batrériovým systémom. V prípade samospotrebiteľov dochádza v predloženom návrhu zákona k úprave ustanovení týkajúcich sa lokálneho zdroja. V súčasnosti jeho inštalovaný výkon nemôže presiahnuť 500 kW, ale elektrina sa môže vyrábať výlučne za účelom pokrytia vlastnej spotreby. Uvedená výkonová hranica sa má zrušiť. Maximálny inštalovaný výkon lokálneho zdroja bude môcť byť najviac vo výške maximálnej rezervovanej kapacity odberného miesta. Zmena mala prejaviť zvýšením inštalácií lokálnych zdrojov vo vyšších výkonových hodnotách. Aktívny odberateľ vyrábajúci elektrinu v lokálnom zdroji bude môcť po novom predávať prebytky do sústavy. Novela zavádza toto právo v zmysle požiadavky smernice EÚ. Podmienkou pre uplatnenie práv výrobcu v lokálnom zdroji bude uzavretie zmluvy o pripojení s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, splnenie obchodných a technických podmienok a oprávnenie na dodávku elektriny. V súčasnosti je možné využitie distribučnej sústavy v rozsahu najviac 10 % z inštalovaného výkonu zariadenia. Po novom sa zvýši hranica maximálnej rezervovanej kapacity na 50 % z celkového inštalovaného výkonu, prostredníctvom ktorého sa umožňuje výrobcovi z lokálneho zdroja dodávať elektrinu do sústavy. Oslobodenie z platieb TPS ohraničené výškou spotreby
-
MH SR plánuje vyhlásiť prvú aukciu na nové zelené elektrárne v marci 2022
1.12.2021Investori do nových zelených elektrární by sa mali dočkať už na jar budúceho roka. Rezort hospodárstva pripravuje v marci 2022 prvú technologicky neutrálnu aukciu na výstavbu nových OZE, pre ktorú bude v rámci Plánu obnovy vyčlenených vyše 51 miliónov eur. Nasledovať by mali ďalšie výzvy zamerané na repowering alebo zvyšovanie flexibility sústav. O akých parametroch aktuálne uvažuje ministerstvo? Od prevádzkovej k investičnej podpore. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR už dlhodobo avizovalo zásadné zmeny v spôsobe podpory nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktorá by už nemala zaťažovať koncové účty odberateľov za elektrinu prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Slovensko môže na tento účel využiť finančné prostriedky z viacerých mechanizmov EÚ. K dispozícii sú schémy Modernizačného fondu, Fondu spravodlivej transformácie alebo Plánu obnovy a odolnosti SR, či „klasických“ eurofondov. Z Plánu obnovy a odolnosti bolo na výstavbu nových OZE vyčlenených 103 miliónov eur. Ďalší balík, 62 miliónov eur, je určených na modernizáciu existujúcich zelených elektrární (repowering). Rovnaká suma, 62 miliónov eur, má byť alokovaná na investície, ktoré pôjdu do zvyšovania flexibility elektroenergetických sústav s cieľom dosiahnuť vyššiu integráciu OZE. Špecifickosť Plánu obnovy a odolnosti spočíva aj v tom, že prostriedky z nového nástroja EÚ sú naviazané na uskutočnenie reforiem. Konkrétne ide o reformy právneho rámca v oblasti elektroenergetiky a v oblasti podpory OZE, ktoré súvisia s prebiehajúcou transpozíciou zimného energetického balíka EÚ. Limitujúcim môže byť aj fakt, že financie z Plánu obnovy sa musia stihnúť dočerpať do polovice roka 2026, čo je v energetike hraničný termín. Predbežný harmonogram výziev Zohľadňujúc uvedené faktory pripravilo MH predbežný harmonogram výziev pre jednotlivé investície. Ako prvá by mala byť vyhlásená výzva na výstavbu nových zdrojov elektriny z OZE, ktorá je naplánovaná na marec 2022. V prvej polovici budúceho roka sa počíta tiež s aukciou pre repowering hydroelektrární a bioplynových staníc. V pláne pre rok 2022 sú aj výzvy pre batériové systémy a prečerpávacie vodné elektrárne, ktoré súvisia so zvýšením flexibility sústav. Definitívny harmonogram by malo MH zverejniť do konca januára roku 2022. Oprávnené technológie v prvej výzve Pri výzve na výstavbu nových zelených elektrární je zámerom MH vyhlásiť technologicky neutrálnu aukcia s indikatívnou alokáciou na úrovni 51,37 miliónov eur, čo je polovica z celkového rozpočtu pre túto oblasť. Medzi oprávnené technológie majú patriť fotovoltické elektrárne, veterné elektrárne, biomasové a biolynové elektrárne, ale aj geotermálne zdroje. Maximálna výška podpory na jeden projekt nebude môcť presiahnuť sumu 15 miliónov eur. Rezort musí v procese prípravy zohľadňovať EÚ pravidlá štátnej pomoci. Maximálna intenzita pomoci pre podporený projekt bude môcť byť na úrovni maximálne 60 %. Prísnejšie podmienky, na úrovni 45 %, sú v prípade Bratislavského samosprávneho kraja. Štátnu pomoc bude možné poskytnúť len do výšky rozdielu medzi nákladmi na OZE a nákladmi na referenčnú technológiu pre výrobu elektriny z fosílnych palív, v tomto prípade plynu. Hlavným kritériom pri hodnotení projektov má byť nákladová efektívnosť, ktorej váha bude na úrovni 70 %. Pri posudzovaní komisie zaváži aj flexibilita (20 %), ktorú determinuje využitie akumulácie energie. Ďalším kritériom je využitie pôdy s váhou na úrovni 10 %. Hlavné parametre otváracej aukcie
-
Rozhodnutie ÚRSO dočasne utlmilo špekulatívne obchody s odchýlkou
30.11.2021Prvé dáta prevádzkovateľa prenosovej sústavy SEPS ukazujú, že špekulatívne správanie niektorých účastníkov trhu s elektrinou utlmilo rozhodnutie ÚRSO. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v polovici novembra 2021 aktualizoval ceny a tarify za poskytovanie podporných služieb a dodávku regulačnej elektriny spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). ÚRSO svojím rozhodnutím reagoval na aktuálne dianie, kedy kvôli vysokým cenám elektriny dochádzalo k situáciám, kedy bola cena regulačnej elektriny nižšia ako cena produktov na EÚ trhoch s elektrinou. V dôsledku toho mali poskytovatelia podporných služieb menší záujem o poskytovanie disponibility spojenej s aktiváciou regulačnej elektriny pre vyrovnanie systémovej odchýlky zo strany SEPS. V praxi sa preto stávalo, že poskytovateľom, od ktorých spoločnosť SEPS obstaráva jednotlivé druhy podporných služieb na vyrovnanie systémovej odchýlky, sa ekonomicky viac oplatilo predávať elektrinu na trhu v zahraničí ako aktivovať regulačnú elektrinu na Slovensku. ÚRSO preto z vlastnej iniciatívy pristúpil k zvýšeniu maximálnych cien regulačnej elektriny do konca roka, resp. rozhodnutie sa vzťahuje na obdobie od 15. novembra do 31. decembra 2021. V roku 2021 dominovala v sústave aktivácia kladnej regulačnej elektriny Maximálna cena za dodávku kladnej regulačnej elektriny pri aktivácii podpornej služby (PpS) sekundárnej regulácie činného výkonu (SRV+) sa na základe rozhodnutia ÚRSO zvýšila o 40 % zo 125 EUR/MWh na 175 EUR/MWh. Rast o 40 % kopíruje aj kladná terciárna regulácia činného výkonu (TRV) s časom aktivácie do 3, 10 a 15 minút, ktorá sa zvýšila na úroveň 189 EUR/MWh. Maximálna cena ponúkanej kladnej regulačnej elektriny dodanej pri aktivácii PpS zníženia činného odoberaného výkonu vzrástla takisto o 40 % na úroveň 135 EUR/MWh. Pokiaľ ide o minimálne ceny ponúkanej za dodávku zápornej regulačnej elektriny, pri aktivácii podpornej služby (SRV-) sa namiesto dovtedajších - 35 EUR/MWh po rozhodnutí ÚRSO aplikuje -5 EUR/MWh. Pri aktivácii podporných služieb TRV a zvýšenia činného odoberaného výkonu sa namiesto dovtedajších -45 EUR/MWh teraz účtuje -5 EUR/MWh. K problematike dovtedajšieho nastavenia cien regulačnej elektriny sa na konferencii eFocus vyjadril aj Peter Dovhun, predseda predstavenstva spoločnosti SEPS, podľa ktorého bolo možné v ostatných mesiacoch pozorovať špekulatívne správanie niektorých obchodníkov. „Nechcem ukazovať prstom ani menovať. Je to vec, ktorá sa dá zvládnuť, keď sa deje v malom alebo raz za čas, ale v momente, keď to prerazí nejakú hranicu, tak to ohrozuje bezpečnosť (prenosovej sústavy),“ zdôraznil počas diskusného panelu o novom dizajne trhu s energiou. Zvýšenie maximálnych cien za regulačnú elektrinu sa má podľa rozhodnutia ÚRSO pozitívne odraziť v prevádzkovej bezpečnosti sústavy. Dokazujú to aj predbežné dáta spoločnosti SEPS po implementácii nových podmienok. „Rozhodnutiu predchádzali intenzívne diskusie, ale aj poctivá analytika na strane spoločností SEPS a OKTE, ktorú sme poskytli na vyžiadanie ÚRSO. Po prvom týždni máme dáta, na základe ktorých by sme mohli povedať, že to splnilo svoj účel. Nechcem však predbiehať. Naša interná dohoda je taká, že po prvých troch týždňoch to vyhodnotíme a bude opäť so všetkými kompetentnými,“ dodal ďalej Dovhun.
-
Názor. Neznalosť alebo zákernosť? Vyvraciame „hoax“ o obohacovaní sa SPP
29.11.2021Ceny energií na trhu sa nám zbláznili. Toto tvrdenie asi najlepšie vystihuje situáciu, ktorá nenechala chladnou ako ministerstvo hospodárstva, tak ani Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Prijatých bolo viacero opatrení na zníženie tarify za prevádzku systému, ale aj ostatných poplatkov za infraštruktúru, píše v autorskom komentári štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. S tarifou je ale spojený aj výkup elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚ KVET), keďže jej výšku ovplyvňuje rozdiel medzi stanovenou výkupnou cenou a vývojom cien elektriny na trhu. Rolu jej výkupcu na základe súťaže pred dvoma rokmi získalo SPP. Po počiatočných pôrodných ťažkostiach sa napokon systém aj vďaka spolupráci s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou OKTE rozbehol dobre a fungoval celý čas bez väčších problémov. Dva roky ubehli ako voda a v tomto roku malo ministerstvo buď vyhlásiť novú súťaž – aukciu na výkupcu, alebo priamym určením niekoho poveriť. Keďže ako som povedal už v úvode - trhy s energiami sa nám zbláznili, ministerstvo v spolupráci s ÚRSO ratuje všetky zložky ceny, kde má aspoň trochu možnosť zasiahnuť, a rozhodli sme sa veci, ktoré fungujú, zachovať. Aspoň do doby, kým sa situácia trochu ukľudní. Skúšať nového výkupcu, bez otestovaného softwarového riešenia, či skúseností sa nám zdalo príliš riskantné. Z tohto dôvodu sme využili zákonnú možnosť a poverenie vykupovať elektrinu z OZE sme pre SPP predĺžili o jeden rok. Ako sa však hovorí, kto chce psa biť, palicu si vždy nájde. Alebo podľa seba súdim teba? A tak sa stalo, že v reakcii na výber výkupcu elektriny z OZE a VÚ KVET sa objavilo nepodložené obvinenie o obohacovaní povinného výkupcu elektriny, či dokonca o skrytom zámere ministerstva. Čo mi je však najviac ľúto, je že tento „hoax“ vznikol na základe tvrdení predstaviteľa profesijnej asociácie, ktorá by ako prvá mala poznať fakty ohľadom fungovania systému podpory zelenej energie. Osobne som preto presvedčený, že v tomto prípade nešlo o žiadnu zákernosť, ani klamstvo, ale iba o neznalosť a ľudský omyl. Dovolím si preto uviesť veci na pravú mieru. Aktuálne prebytky v systéme, ktoré vznikajú z dôvodu vyšších cien elektriny na trhu u výrobcov, za ktorých povinný výkupca prebral zodpovednosť za odchýlku, v žiadnom prípade výkupcu nezvýhodňujú. Vzniknuté prebytky totiž zostávajú v systéme, a to u zúčtovateľa podpory, ktorým je OKTE. Tieto sa následne zohľadnia v rámci cenového konania a v konečnom dôsledku tak môžu pomôcť znížiť koncovú cenu elektriny. Z pohľadu vznikajúcich prebytkov je preto bezpredmetné, kto vykonáva činnosť výkupcu elektriny z OZE a VÚ KVET. Žiaden výkupca, či už vybraný v aukcii alebo určený ministerstvom, si tzv. prebytky nemôže nechať! V prípade, že výrobca nemá právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku, je mu vyplatená plná cena. Takže žiadne pokútne zvyšovanie výnosov SPP sa nekoná, keďže z podstaty fungovania procesov a nastavenia legislatívy ani nie je možné. No na druhej strane, každý výrobca elektriny z OZE a VÚ KVET s právom na podporu formou výkupu sa môže rozhodnúť predávať elektrinu na trhu na komerčnej báze a profitovať z aktuálne vyšších cien elektriny na trhu. Nikto nie je nútený zotrvať v režime povinného výkupu, ktorý podlieha cenovej regulácii. V súlade s princípmi súťaže na trhu sa môže každý účastník podieľať na rozvoji trhového prostredia. Na to ale opäť treba poznať ako predpisy, tak aj mať trochu odvahy. A ak ju niekto má na šírenie hoaxov, potom by ju mal mať aj na voľnom trhu. Alebo sa aspoň ospravedlniť. Autor: Karol Galek, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Komentár Karola Galeka je reakciou na publikovaný názor Jána Karabu, riaditeľa SAPI.
-
Záruky pôvodu pre obnoviteľné plyny budú realitou aj na Slovensku
25.11.2021Dokladom o tom, že plynné palivo bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie sa stanú záruky pôvodu. So zárukami pôvodu pre obnoviteľné plyny bude možné, podobne ako je tomu v elektrine, obchodovať nielen na Slovensku, ale v rámci celej EÚ. Vydávanie záruk na základe žiadosti výrobcu bude v kompetencii spoločnosti SPP - distribúcia, ktorá bude zároveň prevádzkovať register obnoviteľných plynov. Záruky pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a VÚ KVET sú v slovenskej elektroenergetike štandardom. Jednotný prostriedok, ako preukázať koncovým odberateľom aj pôvod plynu z OZE ale zatiaľ v národnej legislatíve chýba. Nový právny rámec v tejto oblasti má zadefinovať pripravovaná novela zákona 309/2009 podpore OZE a VÚ KVET, ktorej návrh by v krátkej dobe malo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR predložiť do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Návrh novely je pokračovaním procesu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z OZE (RED II), ktorá je súčasťou zimného energetického balíka s názvom "Čistá energia pre všetkých Európanov." Čo bude patriť do skupiny obnoviteľných plynov? Novela zákona má definovať termín obnoviteľný plyn. Do tejto skupiny by mali patriť všetky plynné palivá, ktoré boli vyrobené z biomasy, teda najmä bioplyn a biometán. Za obnoviteľné plyny sa budú považovať aj skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a syntetický plyn, pri výrobe ktorého sa použila elektrina z OZE, resp. syntetický plyn, ktorý zodpovedá podielu OZE použitých na jeho výrobu. Patrí sem aj takzvaný zelený vodík, teda vodík, pri výrobe ktorého sa použili OZE alebo vodík, ktorý zodpovedá podielu OZE použitých na jeho výrobu. Aktuálne platná legislatíva na Slovensku pozná potvrdenie o pôvode biometánu, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Po novom zostanú v platnosti iba záruky pôvodu pre obnoviteľné plyny, s ktorými sa bude môcť obchodovať nielen na Slovensku, ale vďaka cezhraničnej prevoditeľnosti bude uznaná ich platnosť aj v členských štátoch EÚ. Dokázať, že plyn je obnoviteľný tak bude možné iba zárukami pôvodu. S pomocou záruky pôvodu bude možné identifikovať každú megawatthodinu energie vyprodukovanú z OZE. Register obnoviteľných plynov v réžii SPP-distribúcia
-
Názor: SPP sa ako povinný výkupca obohacuje na úkor výrobcov elektriny
23.11.2021Šéf SAPI Ján Karaba v autorskom komentári upozorňuje na dôsledky trhových cien prevyšujúcich výšku výkupných cien. Prebytky za september a október podľa neho nedostali výrobcovia, ale nechal si ich výkupca, SPP, vďaka spornej vyhláške ÚRSO. Situácia s prudko rastúcimi cenami elektriny vytvorila na energetickom trhu ďalší paradox, ktorý nebol nikým predvídaný a o ktorom sa doteraz nikde na verejnosti nehovorilo, ale malo sa, pretože sa v ňom začínajú "točiť" desiatky miliónov eur. V mesiacoch september a október priemerné ceny elektriny na spotovom trhu OKTE výrazne prekročili výkupné ceny z viacerých typov podporovaných zdrojov elektriny, najmä kogeneračiek a malých vodných elektrární. Výrobcovia však zostali nemilo prekvapení, že SPP, ako povinný výkupca elektriny z týchto zdrojov, ktorý bol do tejto pozície vybraný v aukcii zrealizovanej Ministerstvom hospodárstva SR pred dvomi rokmi, nezaplatil výrobcom nič z rozdielu navyše a tento si celý nechal pre seba. Dovolila mu to cenová vyhláška ÚRSO, do ktorej sa v roku 2020 dostalo zastropovanie ceny výkupu elektriny, ktorú povinný výkupca vypláca len do výšky garantovanej výkupnej ceny. ÚRSO tak vyhláškou de facto dodatočne zvýhodnil pozíciu povinného výkupcu a toto zvýhodnenie sa teraz SPP začína významne oplácať, keďže inkasuje milióny eur na úkor výrobcov, ktorým by tieto výnosy mali inak po správnosti prináležať. Je potrebné zároveň zdôrazniť, že zákon o podpore OZE nedáva ÚRSO žiadnu špeciálnu možnosť na to, aby takto, v prípade režimu povinného výkupu, zastropoval cenu a výnosy výrobcom. Existuje tu teda významné podozrenie, že táto cenová vyhláška nielenže ide nad rámec zákona, ale môže s ňou byť dokonca v rozpore, čo by bolo protiústavné. Toto zistenie by ma už vlastne ani nemalo prekvapiť po všetkých tých rokoch skúseností v slovenskej energetike, kedy štát za minulých vedení, na čele s ÚRSO systematicky šliapali po všetkých možných princípoch spravodlivosti v energetike (začínajúc G-komponentom a stop-stavom na pripájanie a končiac povinnou prolongáciou, ktorá mala byť celý čas dobrovoľná). Čo ma však prekvapilo je, že Ministerstvo hospodárstva SR v novembri využilo ďalší nesystémový nástroj, keď priamym zadaním (t.j. bez súťaže) vybralo SPP za povinného výkupcu na ďalšie dvojročné obdobie. Ministerstvo obhajovalo tento krok snahou o upokojenie turbulencií na trhu, pravý dôvod je však zrejme niekde úplne inde. Sú ním milióny eur v neplánovaných prebytkoch, ktoré v SPP už vzniknú tento rok a ďalšie desiatky miliónov eur, ktoré sa očakávajú aj na budúci rok, keďže nič zatiaľ nenasvedčuje, že by sa ceny elektriny mali nejako drasticky znižovať. Väčšina z týchto prebytkov bude pochádzať z kogeneračiek, ktoré prevádzkujú teplári a časť bude pochádzať aj od výrobcov z vodných elektrární, ktorých výkupné ceny boli tiež presiahnuté . ÚRSO pritom pravidelne vo svojich tlačových správach informuje o bilancii v systéme podpory prostredníctvom TPS. Prebytky v SPP tam však s určitosťou započítané nebudú a je teda veľmi otázne, ako ich SPP použije. Pokiaľ výrobcovia z VÚKVET a MVE do konca roka od SPP neodídu k niektorému z nepovinných výkupcov (čím by porušili povinnosť nahlásenia na OKTE, ktorú mali v januári tohto roka), bude štátom vlastnený a priamym zadaním vybraný povinný výkupca inkasovať štátom vytvorenú netrhovú prémiu, o ktorú nemusel s nikým súťažiť. Tento mechanizmus rozhodne nemôžem považovať za stabilný základ pre budovanie efektívneho trhového prostredia, o ktoré sa tu snažíme v súvislosti s transformáciou energetiky. Štát tak opäť vyslal negatívny signál trhu, že to s tým rozvojom a dereguláciou možno nemyslí úplne vážne. Autor: Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Prečítajte si aj komentár štátneho tajomníka MH SR, Karola Galeka, ako reakciu na názor Jána Karabu, riaditeľa SAPI.
-
Kompenzácie za medzinárodný prenos elektriny rastú. Prilepšila si aj SEPS
22.11.2021Výška príspevkov do fondu ITC na kompenzáciu nákladov, ktoré vznikajú prevádzkovateľom prenosových sústav za cezhraničné toky elektriny v rámci EÚ, dosiahla vlani rekordných 353 miliónov eur. Prečítajte si, čo ukázala analýza ACER. Prenosové sústavy v krajinách Európy sú čoraz intenzívnejšie zaťažované zvýšenými cezhraničnými tokmi elektriny a súvisiacim nárastom strát v sústavách.V minulosti z tohto dôvodu vznikol fond Inter-Transmission System Operator Compensation (ITC), ktorý spravuje Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E). Prevádzkovateľom prenosových sústav (TSO) kompenzačný mechanizmus pokrýva náklady na straty a na náklady súvisiace so sprístupnením infraštruktúry na prijímanie cezhraničných tokov. Každý európsky TSO prispieva do fondu ITC proporčne na základe tokov elektriny do vnútroštátnej prenosovej sústavy alebo naopak z nej. Zo súhrnného reportu za minulý rok, ktorý publikovala Agentúra pre spoluprácu energetických regulačných úradov (ACER), vyplýva, že vlani bola výška príspevkov najvyššia v histórii na úrovni 352,8 miliónov eur. Z toho 100 miliónov eur predstavoval infraštruktúrny komponent a ďalších 252,8 miliónov eur tvoril komponent pokrývajúci náklady súvisiace so stratami pri prenose elektriny.
-
Aukcia nebude. Výkupcom zelenej elektriny zostane SPP aj v roku 2022
16.11.2021Výkup elektriny z OZE a VÚ KVET bude aj v roku 2022 zabezpečovať štátna spoločnosť SPP. Rozhodol o tom rezort hospodárstva priamym určením. Združenie dodávateľov energií tento krok kritizuje a hovorí o spiatočníckom prístupe. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR rozhodlo, že aj v budúcom roku bude činnosť výkupcu elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚ KVET) vykonávať Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Rezort rozhodnutie zdôvodňuje snahou o kontinuitu počas turbulentného vývoja na veľkoobchodnom trhu s elektrinou, ktoré ovplyvňuje viacero účastníkov. „Naším zámerom je situáciu upokojiť a predísť problémom, ktoré by mohli zneistiť výrobcov elektriny s právom na výkup a prevzatie zodpovednosti za odchýlku,“ vysvetlil v tlačovej správe štátny tajomník MH Karol Galek. Možný návrat k aukcii pre rok 2023 Rozhodnutie je v súlade s legislatívou. Podľa zákona a podpore OZE a VÚ KVET (309/2009) môže MH vybrať výkupcu formou aukcie alebo na základe priameho určenia. Vedenie rezortu zároveň opatrne naznačilo, že pre rok 2023 by mohlo opäť dôjsť k vyhláseniu aukcie na výber výkupcu. „Zároveň chcem ubezpečiť účastníkov trhu, že keď sa situácia upokojí, budeme pripravení pre ďalšie obdobie pristúpiť k výberu výkupcu formou aukcie,“ doplnil Galek. Činnosť výkupcu elektriny z OZE a VÚ KVET vykonáva spoločnosť SPP na základe výsledkov aukcie z roku 2019. Mandát dvojročného obdobia SPP sa končí 31. decembra 2021. „Sme pripravení byť aj v nadchádzajúcom období spoľahlivým a dôveryhodným partnerom výrobcov energií z OZE na Slovensku. Takto vyrobenú elektrinu dodávame našim zákazníkom a spoločne tak prispievame k udržateľnejšej budúcnosti nás všetkých“, uviedol v tejto súvislosti Richard Prokypčák, generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva SPP. Pre štátnu spoločnosť, ktorá vykupuje elektrinu od zhruba 2 800 výrobcov z celej SR, dáva nová úlohu v oblasti udržateľnej energetiky aj ekonomický zmysle. Podľa predsedu predstavenstva Milana Urbana dokáže SPP ako výkupca generovať z činnosti kladnú maržu. „SPP vstupovala do tohto projektu trhovým spôsobom na základ aukcie. Obchodovanie s OZE vtedy zaťažovalo náš rozpočet a neprinášalo profit. Určite sa nemýlim, ak poviem, že dnes ten rozpočet nezaťažuje. Nie je to produkt, ktorý by tvoril podstatnú časť pridanej hodnoty SPP, ale my ako veľká firma máme svoj podiel spoločenskej zodpovednosti a v OZE vidíme budúcnosť,“ zdôraznil Milan Urban pred niekoľkými mesiacmi na tlačovej konferencii. Združenie dodávateľov energií hovorí o spiatočníckom prístupe Združenie dodávateľov energií (ZDE) ešte pred oficiálnym oznámení o priamom určení výkupcu pre rok 2022 adresovalo list štátnemu tajomníkovi MH Karolovi Galekovi. Apeluje v ňom na zachovanie transparentnosti a umožnenie riadnej hospodárskej súťaže pri určovaní výkupcu na ďalšie obdobie, keďže viacero členov ZDE malo záujem zúčastniť sa aukcie. Konkurenčné prostredie na súčasnom trhu s energiami a postavenie dodávateľov na Slovensku je podľa predsedníčky ZDE Jany Ambrošovej značne ohrozené. „Pokiaľ sa MH SR rozhodne určiť výkupcu bez riadnej aukcie, tak len prehĺbi demotiváciu dodávateľov pôsobiť na slovenskom energetickom trhu a takýto postup bude považovaný za krok späť ako z pohľadu slovenskej energetiky, tak aj z pohľadu európskeho smerovania,“ napísala novozvolená šéfka ZDE v liste Karolovi Galekovi, ktorý má portál energoklub.sk k dispozícii. Aká bude odmena pre výkupcu elektriny v roku 2022?
-
ENERGOFÓRUM 2021: Investície v novej ére? Kritériom nielen objem, ale aj štruktúra
15.11.2021Komplexnosť energetického systému bude v budúcnosti narastať. Väčšia decentralizácia, rozmach OZE a nástup nových hráčov na trh ovplyvňujú aj investičné plány prevádzkovateľov prenosovej a distribučných sústav, ale aj výrobcov a teplárov. Témami diskusného panelu na konferencii ENERGOFÓRUM boli možnosti investičnej podpory štátu, potreba väčšej flexibility v sústave, zmeny v dátovej architektúre, ako aj riešenie problému pretokov jalovej elektriny. Na tohtoročnej konferencii ENERGOFÓRUM 2021 sa diskutovalo aj o podpore investícií v sektore energetiky. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek informoval, že Európska komisia nedávno schválila Modernizačnému fondu dve schémy. Jedna je zameraná na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), druhá na teplárenstvo. Prvá výzva by sa mala vyhlásiť začiatkom budúceho roka, predchádzať jej bude verejná konzultácia. Rezort uvažuje o ďalšej schéme sústredenej na teplárenstvo a OZE v kombinácii s výrobou elektriny. Do energetiky sa nalejú nemalé prostriedky aj v rámci Plánu obnovy, ktoré sa do roku 2026 prerozdelia pre oblasti OZE, flexibilitu sietí alebo repoweringu. Ako ďalej informoval štátny tajomník MH SR Karol Galek, po vlaňajšom odklade sa v roku 2022 majú stať realitou prvé aukcie na nové OZE, pri ktorých bude hlavným kritériom cena. Zabúdať podľa neho nemožno na príležitosti, ktoré aj v rámci energetiky prinesú európske štrukturálne a investičné fondy. Galek: Váhanie investorov do zelených elektrární nie je opodstatnené Začiatkom apríla bol na Slovensku ukončený stop-stav, vďaka čomu je možné do sústavy pripojiť nové zdroje s celkovým inštalovaným výkonom z pohľadu priepustnosti na úrovni 1837 MW. V kontexte flexibility predstavuje maximum pre pripojenie OZE do elektrizačnej sústavy 407 MW. Galek upozornil, že väčšina kapacity pre variabilné OZE zdroje bola predbežne pridelená, ale investori napriek tomu vyčkávajú. „Kto si nepožiada o samotné osvedčenie o súlade s energetickou koncepciou energetickej politiky, ten o takúto predrezerváciu príde,“ varoval s tým, že zámerom je flexibilnejšie prideľovanie kapacít. Záujmy súkromného investora v oblasti zelených elektrární na Slovensku zastupoval v rámci diskusie Ján Horváth zo spoločnosti Enery Energy. Za pozitívny krok pre ďalší rozvoj označil odblokovanie stop-stavu pre pripájanie nových zdrojov po siedmich rokoch. Prístup na trhu vníma investor z pohľadu bariér, ktoré podľa neho stále existujú. Za najväčšie označil nedostatočné investície do infraštruktúry z pohľadu flexibility a predikovateľnosť trhu v oblasti legislatívy. „Investorov ako sme my môže táto neistota odrádzať,“ povedal Horváth. Argumenty investorov smerujú k potrebe implementácie európskej smernice RED II do národnej legislatívy, ako aj uvoľneniu poplatku za pripojenie do distribučnej sústavy tzv. G-komponentu. „Ak niekto žiadal o kapacitu v rámci tých 407 MW, tak pracoval s podmienkami, ktoré boli v tej chvíli nastavené a v praxi by mu nemalo nič brániť v tom, aby túto svoju investíciu realizoval,“ zdôraznil ďalej Galek. Ako ďalej otvorene pripustil, niektoré procesy sú dnes náročné, ale o ich zjednodušenie sa usiluje špeciálna medzirezortná komisia. Integrovaný národný energetický a klimatický plán počíta do roku 2030 s navýšením inštalovaného výkonu OZE o ďalších 1200 MW. Vláda dlhodobo deklaruje prechod od prevádzkovej k investičnej podpore. Do budúcnosti je podľa Galeka z pohľadu vlády dôležité presadzovať princíp technologickej neutrality. Zámerne sa pritom vyhýba termínu zelené investície, ale upriamuje pozornosť na ich udržateľnosť. Do tejto skupiny patria podľa neho okrem OZE aj nízkouhlíkové zdroje vrátane plynu a jadrových elektrární. „Presadzujeme nákladovú efektívnosť,“ povedal s tým, že zabúdať by sa nemalo na energetickú efektívnosť. V nove ére energetiky, ktorej súčasťou budú noví hráči na trhu a aktívni odberatelia, bude komplexnosť systému narastať, čo si vyžiada rozsiahle investície aj do prenosovej sústavy. V tomto procese bude úlohou Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) podľa predsedu predstavenstva Petra Dovhuna zabezpečiť jej stabilnú a bezpečnú prevádzku. Haluška: Robíme zásadné zmeny v dátovej architektúre Mozaiku komplexnosti dopĺňajú distribučné sústavy. Východoslovenská distribučná (VSD) vníma novú éru ako príležitosť, ale súčasne aj záväzok. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Radoslav Haluška považuje pri budúcich investíciách za dôležitý parameter nielen objem, ale aj ich štruktúru. Upozornil pritom na prebiehajúci posun k mäkkým aktívam. Skracovanie životného cyklu bude podľa neho zvyšovať náklady, preto sa bude potrebné viac zamerať na vyššiu miery využiteľnosti kapacít. „Týmto spôsobom do vzorca dávame väčšieho menovateľa, čo vedie k nižším jednotkovým nákladom a robí systém ďaleko pružnejší, udržateľnejší a zmysluplnejší. Investície pôjdu hore, životný cyklus sa bude skracovať.“ Investovať je potrebné aj do tradičnej infraštruktúry. V oblasti vysokého napätia je z pohľadu zvýšenia spoľahlivosti podľa Radoslava Halušku zásadná seriózna kabelizácia. Zvyšovanie kapacity šéf VSD v tejto súvislosti nepovažuje za primárne. „Najpodstatnejšia je zahustenie distribučných trafostaníc, aby sme znížil skratový výkon, v praxi to znamená, že sústava bude tvrdšia a odolnejšia, čo je základný predpoklad, aby ste vedeli efektívne manažovať dynamické javy alebo poskytnúť väčšiu flexibilitu,“ zdôraznil ďalej Radoslav Haluška. Ďalším dôležitým aspektom sú podľa neho investície do automatizácie. „Prevádzkujeme decentralizované systémy a sme schopní efektívne manažovať infraštruktúru na báze matematických algoritmov,“ vysvetlil. Za ďalšiu strategickú oblasť označil Haluška prácu s dátami v najsurovejšej podobe, s ktorými sa usilujú pracovať seriózne a pretaviť ich do správnych rozhodnutí. „Robíme zásadné zmeny v dátovej architektúre. Snažíme sa pochopiť, ktoré dáta majú pre nás akú hodnotu. Či hodnota spočíva v presnosti, aktuálnosti alebo v kvalite informácie vo väzbe na obsah a kvalitu materiálu,“ doplnil. V tomto procese označil Haluška za kľúčové počúvať názory zákazníkov so segmentu B2C (Business-to-consumer). Štátne teplárne sa pri dekarbonizačných investičných plánoch momentálne musia vyrovnať s rastom cien zemného plynu a emisných povoleniek. Predseda predstavenstva spoločnosti MH Manažment Ľuboš Lopatka pripustil, že situácia na trhu sa v dôsledku týchto parametrov konsolidovať niekoľko rokov. Z pohľadu virtuálneho MH Teplárenského holdingu, ktorý spravuje teplárenské zariadenia v rukách štátu, je podľa neho hlavnou úlohou zmierniť dopad týchto okolností na koncovú cenu tepla. Za kľúčový faktor pri odklone od uhlia a realizácii zeleného programu štátnych teplární považuje Lopatka financovanie z eurofondov. V súvislosti s ďalšou integráciou OZE do sústavy sú kľúčové 2 kritické kritériá. Priepustnosť sústavy, ktorá je prvým z nich, nepredstavuje podľa Radoslava Halušku z VSD problém. Tým je naopak poddimenzovaná flexibilita. „Flexibilitu nemáme na takej úrovni, ako by sa vyžadovalo,“ priznal. Tento stav podľa neho súvisí tiež s veľkosťou trhu. „Preto bude potrebné, aby spoločnosť SEPS mala hustejšie prepojenia na okolité sústavy, aby ten „tlmič“ bol väčší.“ Karol Galek pripomenul balík 60 miliónov eur, ktoré sú vyčlenené na zvýšenie flexibility v rámci Plánu obnovy. Ďalšie investície majú spoločnosť SEPS, ako aj prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav naplánované vo svojich vlastných investičných plánoch. Haluška: Problém jalového výkonu? Investície do tlmiviek nie sú koncepčné Distribučné firmy spoločne so SEPS plánujú investovať do kompenzačných tlmiviek, ktorých cieľom je eliminovať rastúce pretoky jalovej elektriny v prenosovej a distribučných sústavách. Šéf predstavenstva VSD Radoslav Haluška zároveň dodal, že tento typ investícií nepovažuje do budúcnosti za koncepčný. „Nepovažujem za rozumné ohrievať teplý vzduch,“ povedal.