-
Plyn môžu predražiť dodatočné náklady. Bezpečnosť dodávok má svoju cenovku
3. 10. 2024Plynári sa intenzívne venujú problému ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Najväčší dodávateľ SPP upozorňuje na drahšiu prepravu aj náklady na skladovanie plynu. O pripravenosti na potenciálnu situáciu a možnostiach riešení debatovali na konferencii minulý týždeň. „Na nadchádzajúcu zimu sme pripravení ako nikdy predtým, a to aj napriek tranzitným rizikám, ktoré plynú z konfliktu na Ukrajine a ukončenia zmluvy o preprave plynu ku koncu tohto roka,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenský plynárenský priemysel (SPP) Vojtech Ferencz minulý týždeň na konferencii SPNZ. Slovenský plynárenský priemysel dodáva zemný plyn do takmer 1,2 milióna odberných miest. Vlani si firma udržala podiel 64,2 % na dodávke plynu všetkým kategóriám odberateľov. Ku koncu roka vyprší kontakt o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Kyjev ho odmieta predĺžiť. Šéf SPP potvrdil, že dodávky ruského plynu z východu sú pre odberateľov na Slovensku cenovo najvýhodnejšie, preto intenzívne hľadajú riešenie, ako túto prepravnú trasu zachovať. Okrem slovenského trhu je prostredníctvom tejto trasy stále zásobované aj Rakúsko a Taliansko. Jednou z možností, o ktorej sa na odbornej konferencii diskutovalo, bola inšpirácia z oblasti prepravy ropy. Skupina MOL, ktorej súčasťou je aj rafinéria SLOVNAFT, v auguste prestala dostávať ropu od ruského Lukoilu, po tom čo Ukrajina zaviedla sankcie na jej tranzit pre vybraných shipperov. Po pár týždňoch sa situácia vyriešila tým, že na rusko-ukrajinskej hranici túto surovinu preberá priamo MOL, ktorý zároveň znáša riziká tranzitu. V prípade prepravy plynu sa diskutuje o tom, že na rusko-ukrajinskej hranici by surovinu prebralo konzorcium európskych obchodníkov, resp. azerbajdžanská štátna spoločnosť SOCAR. Na ukrajinsko-slovenskej hranici by mohla plyn odovzdať naspäť Gazpromu a ruská spoločnosť by naďalej obsluhovala európskych zákazníkov. Uvedená možnosť bola predmetom tohtoročných rokovaní slovenských vládnych predstaviteľov v azerbajdžanskom Baku, na ktorých sa zúčastnil aj šéf SPP. Príprava na všetky situácie V prípade, že sa nepodarí zachovať tranzit po 1. 1. 2025, najväčší dodávateľ plynu je podľa zástupcov SPP pripravený. „Máme diverzifikačné kontrakty s renomovanými spoločnosťami, zabezpečili sme prepravnú kapacitu zo západu a v zásobníkoch plynu na Slovensku sme uskladnili rekordné množstvá plynu,“ ubezpečil Ferencz. Zároveň ale upozornil, že bezpečnosť dodávok má svoju cenovku. „S jej zabezpečením a prepravou na Slovensko sú v prípade ukončenia prepravy plynu z Ukrajiny spojené dodatočné náklady súvisiace s inými tranzitnými trasami alebo náklady spojené so skladovaním plynu,“ dodal. Podľa interných výpočtov spoločnosti by sa náklady navyše mohli pohybovať na úrovni 140 – 150 miliónov eur. Pripravenosť spoločnosti na akýkoľvek výpadok na konferencii priblížil riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík. Taktiež doplnil detaily k cenám prepravy plynu pri využití jednotlivých vstupných bodov.
-
Rudolf Sihlovec: Budúcnosť patrí prietokovým batériovým systémom
2. 10. 2024Lítiové stacionárne úložiská sú na vrchole svojho životného cyklu, ale budúcnosť patrí prietokovým batériovým systémom. O úlohe akumulácie v transformácii energetického sektora sme sa v novej epizóde podcastu rozprávali s Rudolfom Sihlovcom, predsedom predstavenstva a CEO spoločnosti INO-HUB Energy. Samostatne stojace batériové systémy už niekoľko rokov poskytujú firme SEPS podporné služby typu primárnej regulácie (FCR). Stabilná výška výnosov pri službe FCR je z pohľadu prevádzkovateľov batérií hlavnou motiváciou, aby investovali do tejto technológie. Tento trh je však limitovaný, v budúcom roku sa očakáva jeho saturácia, k čomu dopomôže aj nedávno vyhodnotená výzva rezortu hospodárstva z Plánu obnovy. Podmienky pre získanie dotácie splnila aj spoločnosť INO-HUB Energy, ktorá už teraz prevádzkuje vlastnú inštaláciu v Kysuckom Novom Meste, poskytujúcu službu FCR pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V novej epizóde podcastu sme sa rozprávali s predsedom predstavenstva a CEO INO-HUB Energy Rudolfom Sihlovcom, podľa ktorého má spoločnosť v pláne obsluhovať portfólio s výkonom 10 MW. Okrem FCR môže byť pre „baterkárov“ zaujímavou biznis príležitosťou sekundárna regulácia (aFRR), perspektívne aj terciárna regulácia (mFRR). Aktuálne je certifikácia pozastavená, SEPS čaká na vyhodnotenie štúdie, ktorá posúdi vplyv bateriek na poskytovanie podporných služieb aFRR a mFRR. Hotová by mala byť v budúcom roku. V súčasnosti v Európe dominujú lítiové stacionárne batériové úložiská (LFP). Hoci INO-HUB Energy testuje túto technológiu vo svojich prevádzkach určených na stabilizáciu sústavy, do budúcnosti vsádza na prietokovú technológiu (redox flow), ktorej výskumu sa spoločnosť už niekoľko rokov venuje. Výsledkom desať mesiacov trvajúceho projektu v spolupráci so slovenskými univerzitami, Ústavom chemických vied UPJŠ a Strojníckou fakultou TUKE, je funkčný prototyp batérie inštalovaný v Kysuckom Novom Meste s kapacitou 80 kW. Koncept LFP batérií je podľa Rudolfa Sihlovca na vrchole svojho životného cyklu. Prietokové batérie by ich mohli nahradiť a znížiť závislosť od dodávateľov komponentov z Ázie. Bod zlomu, kedy sa začnú výraznejšie presadzovať na trhu, očakáva do dvoch rokov. Uplatnenie by mohli nájsť pri rôznych aplikáciách v dôsledku očakávaného rozmachu OZE. Za výhody redox flow technológie označil dlhú životnosť, pričom kapacita batérií sa časom na rozdiel od LFP degraduje iba minimálne. V porovnaní s konkurenciou sú bezpečnejšie, ekologickejšie a v prípade potreby je možné škálovať ich kapacitu, vysvetlil Sihlovec, ktorý zároveň pripúšťa, že batériový ekosystém budúcnosti môžu tvoriť aj inštalácie s iným chemickým zložením. Zabúdať netreba ani na spoľahlicé prečerpávacie vodné elektrárne a gravitačnú technológiu. Spoločnosť plánuje aj sériovú komerčnú výrobu svojich batérií v pripravovanej továrni. So spustením počíta už od roku 2026, problémom sú však náročné povoľovacie procesy. Podcast ENERGOKLUB® je dostupný na vašich obľúbených platformách, prípadne vo video verzii. Pripojte sa k odberateľom, ktorí ako prví získavajú prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu zadarmo. Apple podcasts | Spotify | Podbean
-
Aktualizácia INEKP: Ako má prebiehať rozvoj OZE?
1. 10. 2024Rezort hospodárstva očakáva rýchlejšie zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v sektore vykurovania a chladenia a tiež v doprave. V prípade výroby elektriny sa ambície podľa aktualizovaného strategického dokumentu skôr miernia. Dôraz kladie na produkciu elektriny z jadra. Celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) na hrubej konečnej energetickej spotrebe má do roku 2030 dosiahnuť úroveň 25 %, vyplýva z aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 (INEKP), ktorú sa Ministerstvo hospodárstva SR spolu s envirorezortom chystajú predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľový podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobe elektriny v porovnaní s draftom z augusta 2023 a tiež s aktuálne platným plánom je nižší. Pri výrobe tepla a chladu a tiež v sektore dopravy sa odhad podielu zelenej energie zvýšil. Očakávaná celková spotreba energie z OZE má v roku 2030 dosiahnuť 2519 ktoe (tisíc ton ropného ekvivalentu)
-
Rezort hospodárstva rozdal dotácie z Plánu obnovy na batériové úložiská
27. 9. 2024MH SR zverejnilo zoznam investorov, ktorí si prerozdelia 44 miliónov eur z Plánu obnovy na výstavbu stacionárnych batériových systémov. Vo výzve zameranej na zvyšovanie flexibility sa o podporu mohol uchádzať taktiež projekt modernizácie prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, vo finálnom zozname však nefiguruje. Ministerstvo hospodárstva SR vyhodnotilo výzvu z Plánu obnovy na výstavbu samostatne stojacich batérií a modernizáciu prečerpávacích vodných elektrární s alokáciou 44 miliónov eur. Vyhlásená bola vlani, podávanie žiadostí o dotácie bolo otvorené do konca marca 2024. V prípade úložísk boli oprávnenými osobami fyzické alebo právnické osoby. Inštalovaný výkon nového stacionárneho systému musel byť minimálne 0,1 MW, pričom nominálna kapacity musela byť rovná alebo vyššia ako nominálna hodnota inštalovaného výkonu. Na batériové systémy s inštalovaným výkonom do 1 MW bolo vyčlenených 8 miliónov eur, pričom na jeden projekt bolo možné získať maximálne 850 tisíc eur. Pre väčšie stacionárne batérie (≥ 1 MW), prípadne projekty modernizácie prečerpávacích vodných elektrární s obdobným minimálnym inštalovaným výkonom sa stanovila spoločná alokácia 36 miliónov eur. Pre jeden projekt bolo možné získať maximálne 12 miliónov eur. Pri batériových stacionárnych systémov musel oprávnený žiadateľ už pri predložení svojho projektu dokladovať rezervovanú kapacitu v distribučnej sústave alebo uzavretú zmluvu o pripojení. Maximálna intenzita pomoci pre projekt bola zo strany ministerstva stanovená na 65 % z celkových oprávnených výdavkov. Zvyšok si musí investor dofinancovať z vlastných alebo úverových zdrojov. Vecnú realizácia projektov je potrebné ukončiť do 31. marca 2026, pričom doba udržateľnosti je stanovená do konca roka 2031. Ktoré spoločnosti uspeli?
-
Ukončili niekoľkoročný proces. VSD pripojila do sústavy komerčný zdroj
26. 9. 2024Zatiaľ čo pripájanie malých a lokálnych zdrojov prebieha na Slovensku ako na bežiacom páse a v štandardizovaných procesoch, pri komerčných zdrojoch je situácia dlhodobo komplikovaná. Východoslovenská distribučná však v týchto dňoch pripojila do sústavy fotovoltickú elektráreň s inštalovaným výkonom 4,5 MW, za ktorou stojí slovenská dcéra rakúskej firmy Enery. Ide o prvý obnoviteľný zdroj, ktorý bude dodávať zelenú elektrinu na základe virtuálneho PPA kontraktu. Prevádzkovatelia distribučných sústav evidujú zvýšený záujem o pripájanie OZE. V rokoch 2022 a 2023 počet inštalácií fotovoltických zdrojov vzrástol desaťnásobne, ukazujú štatistiky spoločností Východoslovenská distribučná (VSD) a Západoslovenská distribučná (ZSD). Po pridaní údajov Stredoslovenskej distribučnej (SSD) bolo vlani pripojených do sústavy vyše 21-tisíc malých a lokálnych zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom 250 MW. Malé a lokálne zdroje predstavujú podľa Radoslava Halušku, predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa spoločností ZSD a VSD úspešný príbeh. „Decentralizovaná výroba elektriny je z pohľadu prevádzkovateľa distribučnej sústavy požehnaním. Je to náš budúci biznis model. Znamená to, že máme priestor rásť. Pre nás to nie je hrozba a kto tvrdí opak, nerozumie tomu,“ povedal na nedávnej konferencii, kotrú organizovala strana SaS. Investičným potrebám ZSD a VSD v kontexte rozvoja OZE sme sa venovali v tomto texte. Na strane druhej, pripájanie komerčných zdrojov do sústavy viazne. Napriek ukončenému stop-stavu v roku 2021, kedy bolo spustené prepojenie s Maďarskom a uvoľnené kapacity, k pripájaniu do sústav reálne neprichádza. Investori zmieňujú náročné administratívne a povoľovacie procesy, ktoré trvajú aj niekoľko rokov, v závislosti od inštalovaného výkonu. Čítajte ďalej: ako dlho trvá proces pripojenia komerčného zdroja vo VSD koľko investorov podpísalo zmluvu o pripojení na území VSD prvý virtuálny PPA kontrakt sa rozbehne začiatkom roka 2025
-
Aktualizácia INEKP: Aké ciele majú platiť pre rok 2030?
24. 9. 2024Ministerstvo hospodárstva odmieta zvýšiť cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 viac než na 25 %. Obmedzil by sa rozvoj priemyslu a zvýšila energetická chudoba. Nevyhovie ani ambíciám Bruselu pri dosahovaní úspor energie. Už o niekoľko dní by sa malo začať medzirezortné pripomienkovanie aktualizácie integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 (INEKP). Podľa platnej európskej legislatívy ho mali členské štáty vrátane Slovenska predložiť Európskej komisii do konca júna tohto roka, čo však väčšina krajín nestihla. Podľa prvého harmonogramu chcelo ministerstvo hospodárstva spustiť pripomienkovanie dokumentu verejnosťou ešte na jar, neskôr ho v harmonogram posunulo na leto a v tretej verzii zverejneného harmonogramu ho odsunulo na september. V decembri minulého roka Európska komisia (EK) vyhodnotila draft slovenskej aktualizácie INEKP ako nedostatočný a málo ambiciózny. Hlavné ciele: emisie, OZE, úspory Pokiaľ ide o hlavné ciele v aktualizácii INEKP rezorty hospodárstva a životného prostredia navrhujú zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami (non-ETS) o 22,7 % a podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovej energetickej spotrebe vo výške 25 %. V prípade zelených zdrojov je to o 2 % viac ako v minuloročnom drafte dokumentu. Európska komisia v rámci vtedajších odporúčaní požadovala navýšiť cieľ až na 35 %. „Vykonané modelovanie ale preukázalo, že tak vysoký podiel OZE nie je možné dosiahnuť bez obmedzenia rozvoja slovenského priemyslu a ohrozenia veľkého počtu obyvateľstva energetickou chudobou,“ uvádza ministerstvo hospodárstva.
-
Rozpočítavanie nákladov na teplo sa má zmeniť
19. 9. 2024Ministerstvo hospodárstva avizuje zmenu pravidiel rozpočítavania nákladov na teplo, platiť by mali už od budúceho roka. Tento týždeň ešte zbiera posledné podnety. Súčasná vyhláška Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a tiež pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla v teplej vode a na vykurovanie bola schválená v decembri 2022 a v praxi sa zatiaľ využila len raz, a to pri rozúčtovaní nákladov za rok 2023. Vtedy sa pripravovala dlhé mesiace, spolupracovali na nej združenia pre správu bytov i rozpočítavatelia tepla, Slovenská obchodná inšpekcia aj agentúra SIEA. Jej cieľom malo byť spravodlivejšie rozdelenie nákladov. Rezort sa však musel po májových vyúčtovaniach vysporiadať s viacerými sťažnosťami, keďže náklady sa pri niektorých bytoch významne zvýšili. Ministerstvo sa tak rozhodlo pristúpiť k novelizácii tohto predpisu. Podľa zverejnenej informácie chce posilniť možnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodovať pri zohľadňovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov pre decentralizované zdroje tepla v súvislosti s výkonom správy. Zároveň plánuje spresniť ustanovenia o prerozdelení nákladov na vykurovanie pre byty a nebytové priestory s individuálnou prípravou tepla v bytových domoch so zvýhodnenou, ale aj s nevýhodnou polohou. Zapracovať sa tiež chystá zmeny podľa zákona o ochrane verejného zdravia, ktorými sa zvýšila minimálna teplota teplej vody na odbernom mieste. Napokon chce minsiterstvo vyriešiť niektoré ďalšie problémy identifikované v rámci aplikačnej praxe. Zainteresované subjekty môžu zaslať podnety do novelizácie vyhlášky do piatku 20. septembra 2024. Následne sa spustí oficiálne medzirezortné pripomienkové konanie s cieľom zaistiť účinnosť vyhlášky už od budúceho roka.
-
Penetrácia OZE v domácnostiach si vyžiada miliónové investície do distribučnej infraštruktúry
18. 9. 2024S pokračujúcim nárastom využívania zelených zdrojov energie v domácnostiach a postupnou zmenou správania sa odberateľov sú spojené aj zvýšenie investície distribučných firiem. Redizajn existujúcej infraštruktúry pre integráciu OZE pre rodinné domy si vyžiada v nadchádzajúcej dekáde kumulatívne 800 miliónov eur, odhadujú Západoslovenská distribučná a Východoslovenská distribučná. Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav budú musieť pri očakávanom rozvoji udržateľnej energetiky na Slovensku niekoľkonásobne zvýšiť investície do posilnenia svojej infraštruktúry. V ostatných rokoch cítiť najmä zvýšený záujem odberateľov o pripájanie OZE. Malé zdroje, zariadenia s inštalovaným výkonom do 10,8 kW, sú primárne určené pre domácnosti, ktoré sa chcú stať čiastočne sebestačné a znížiť si svoje účty za elektrinu. Ich atraktivitu zvyšuje fakt, že zákazníci neplatia poplatok za pripojenie a za prístup do sústavy. Lokálne zdroje môžu mať zase viacero benefitov pre podnikateľov, Hoci tento typ zdroja nemá nárok na doplatok, na vyrobenú zelenú elektrinu, ktorá sa spotrebuje vo vlastnom odbernom mieste, sa neuplatňuje tarifa TPS, najviac však rozsahu 1000 MWh elektriny ročne. Čítajte ďalej: desaťnásobný nárast: vývoj pripájania zdrojov na západe a východe Slovenska ako transformácia sektora zvyšuje tlak na spoľahlivosť a dostupnosť elektriny prečo rozmach malých a lokálnych zdrojov predstavuje úspešný príbeh
-
ÚRSO pripomienkuje štandardy kvality
16. 9. 2024Do 2. októbra môže verejnosť zaslať pripomienky k zmenám, ktoré Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zavádza pri štandardoch kvality v jednotlivých sektoroch energetiky. Lehoty sa majú skrátiť, kompenzačné platby za ich nedodržanie zvýšiť. Regulačný úrad minulý týždeň predstavil návrhy úprav vyhlášok týkajúcich sa štandardov kvality v sektoroch elektroenergetiky, plynárenstva a teplárenstva. Predpisy stanovujú pravidlá a postupy pre dodávateľov energie a prevádzkovateľov infraštruktúrnych sietí, ktoré majú podľa slov úradu zaistiť, aby „odberateľ za cenu, ktorú platí za jeho služby a tovar, dostal primeranú kvalitu“. Novelizáciu štandardov kvality avizoval predseda ÚRSO Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB. Všetky novely vyhlášok regulátor odôvodňuje snahou spresniť definíciu štandardov kvality, pričom sa za účelom zvýšenia ochrany odberateľov elektriny navrhuje sprísnenie doterajších štandardov kvality a požadovaných úrovní ich dodržiavania. Zároveň ÚRSO upravuje spôsob výpočtu a výšky kompenzačných platieb, ako aj spôsoby a podmienky ich vyplatenia, zapracováva zmeny v primárnej legislatíve a skúsenosti z aplikačnej praxe. V prípade elektriny a plynu tiež navrhol doplniť nové štandardy kvality. Navyše regulátor upravuje sledovanie, evidovanie, vyhodnocovanie štandardov kvality a evidenciu kompenzačných platieb, ktoré sú uvedené v prílohách vyhlášok. Navrhované znenia všetkých vyhlášok je možné pripomienkovať do 2. októbra 2024. Účinnosť vyhlášok je navrhnutá od 1. januára 2025. Podľa prechodného ustanovenia sa má podľa novelizovaného predpisu prvýkrát postupovať pri štandardoch kvality za budúci rok. Na vzťahy súvisiace s uplatňovaním štandardov kvality za rok 2024 sa použije vyhláška v znení účinnom do konca tohto roka. Elektrina (vyhláška č. 236/2016 Z. z.)
-
Z Plánu obnovy sa prepláca EDC. Peniaze na investície si už delia aj distribučky
9. 9. 2024Viac než 3 milióny eur poskytol rezort hospodárstva spoločnosti OKTE na refinancovanie dátového centra. Dohromady 40 miliónov eur si už rozdeľujú aj traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav. Ich projekty majú zvýšiť technickú kapacitu sústavy na integráciu OZE minimálne o 469 MW. Po spustení prevádzky Energetického dátového centra (EDC) sa spoločnosti OKTE, stopercentnej dcére SEPS, podarilo úspešne zavŕšiť aj proces refinancovania projektu z európskych peňazí. Ide o investíciu z kapitoly REPowerEU slovenského Plánu obnovy a odolnosti na modernizáciu a digitalizáciu elektrizačnej sústavy. EDC má umožniť nové činnosti a prístup nových účastníkov trhu na trh s elektrinou a pomôcť s integráciou OZE do sústavy. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR ako vykonávateľ predmetnej investície zaslalo samotné priame vyzvanie OKTE ešte 14. decembra 2023. Po takmer ôsmich mesiacoch rokovaní sa podarilo uzavrieť zmluvu o poskytnutí financovania z Plánu obnovy. Na ticho ohľadom financovania EDC sme sa pýtali ministerstva ešte koncom júla. V tom čase rokovania o texte zmluvy finišovali a zúčastnení nemali záujem o medializáciu. Osobitný status
-
Lukáš Řezníček: Záporné ceny elektriny na spotových trhoch znižujú rentabilitu PPA kontraktov
5. 9. 2024O trendoch na trhu s energiami sme sa v novej epizóde podcastu platformy ENERGOKLUB® bavili s Lukášom Řezníčkom, risk managerom spoločnosti Danske Commodities. Fenoménom súčasnosti sú záporné ceny na spotových trhoch naprieč Európou. Rekordný počet hodín s negatívnymi cenami elektriny zaznamenal tento rok aj slovenský denný trh, ktorý organizuje spoločnosť OKTE. Podľa experta Lukáša Řezníčka zo spoločnosti Danske Commodities je tento jav jedným z dôsledkov investičnej politiky EÚ spred 10 až 15 rokov, kedy sa plánovali veľké projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ale batériové úložiská boli v tom čase stále iba v začiatkoch. Ako ďalej doplnil, hoci aktuálne sa technológia batériových systémov rozširuje, jej najväčší rozmach sa očakáva až v najbližších rokoch. Ak sa dnes majiteľ rodinného domu rozhodne pre inštaláciu fotovoltického systému bez úložiska, takéto rozhodnutie sa podľa Lukáša Řezníčka považuje za iracionálne, pretože sa dobrovoľne pripravuje o optimalizačný potenciál. Rovnaká logika by sa mala uplatňovať aj pri veľkých elektrárňach, zdôraznil Head Of Market Risk Management Danske Commodities. „Ak by som bol štátnik, nedovolil by som postaviť veľký výrobný zdroj OZE bez úložiska. V energetike to funguje tak, že produkčná krivka sa posudzuje pomocou marginálnych nákladov na výrobu jednotky MWh,“ vysvetlil expert s tým, že hoci fotovoltika a veterná energia sa zdajú byť lacnými zdrojmi, po pripočítaní nákladov na balansovanie sústavy kvôli ich intermitentnosti sú celkové náklady drahšie ako zemný plyn. V dôsledku nedostatku batérií a chýbajúcej flexibility sú tak OZE drahšie ako fosílne elektrárne, zhodnotil expert. Nový dizajn trhu s elektrinou v EÚ by sa mal viac opierať o kontrakty typu Power Purchase Agreement (PPA), teda dlhodobých zmlúv medzi výrobcami zelenej elektriny a koncovými odberateľmi. Rastúci trend negatívnych cien na spote podľa zástupcu Danske Commodities znižuje rentabilitu PPA zmlúv. „Môžete vypínať fotovoltické zdroje alebo veterné farmy, pokiaľ je cena nerentabilná, ale tým pádom nemáte výnos. Aj keby bol malý, tak ho nemáte,“ uviedol Lukáš Řezníček. Za posledné roky sa kompenzačné podmienky zredukovali, PPA sa stali sofistovanými zmluvami, ktoré sú pre developerov náročné na pochopenie. „Kedysi bol obchodník schopný nabrať na seba všetky riziká, odkúpiť všetku elektrinu od developerov, ale teraz sa musí chrániť, inak by mohlo dôjsť k významným stratám,“ uzavrel český odborník. Podcast ENERGOKLUB® je dostupný na vašich obľúbených platformách, prípadne vo video verzii. Pripojte sa k odberateľom, ktorí ako prví získavajú prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu zadarmo. Apple podcasts | Spotify | Podbean
-
Spotrebnú daň môžu zrušiť aj pre solárne panely s vyšším výkonom
3. 9. 2024Od spotrebnej dane by mohli byť oslobodené aj malé zdroje s inštalovaným výkonom do 50 kW. Vyplýva to z návrhu zákona poslanca Ľubomíra Vážneho. Novela, o ktorej bude rokovať parlament, rieši aj záruky pôvodu elektriny. Popularita malých zdrojov na Slovensku v posledných rokoch výrazne rastie. Žiadosti o pripojenie malých zdrojov podávajú najmä domácnosti, ktoré chcú zvýšiť svoju energetickú sebestačnosť a znížiť si svoje náklady na elektrinu, prípadne menšie firmy. Rastúcu atraktivitu malých zdrojov zvyšuje absencia poplatku za pripojenie a prístup do siete, alebo možnosť dodávať prebytky elektriny do siete. Ďalším benefitom, kvôli ktorému čoraz viac záujemcov uvažuje o malých zdrojoch, je oslobodenie od spotrebnej dane. V prípade malého zdroja však existuje na Slovensku nesúlad v legislatíve. Podľa zákona 309/2009 sa zaň považuje zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s inštalovaným výkonom do 10,8 kW. Zákon o spotrebnej dani (609/2007) definuje malého výrobcu elektriny z OZE s inštalovaným výkonom do 10 kW. Malý zdroj zrejme čakajú zmeny. Koaličný poslanec Ľubomír Vážny (Smer – SD) predložil na rokovanie NR SR novelu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu (609/2007), ktorým sa dopĺňa zákon 98/2004 o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Rekvalifikácia malého zdroja? Návrh je na stole
-
Posúdia vplyv bateriek na podporné služby. Štúdia pre SEPS bude hotová v budúcom roku
2. 9. 2024Aký vplyv majú batériové systémy na poskytovanie podporných služieb typu sekundárnej a terciárnej regulácie? Odpoveď prinesie štúdia, ktorú si objednal prevádzkovateľ prenosovej sústavy, spoločnosť SEPS. Hotová bude vo februári. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v roku 2022 po prvýkrát umožnila, aby batériový systém mohol poskytovať podporné služby (PpS) typu primárnej regulácie (FCR). Úložisko spoločnosti GreenBat v Martine sa stalo prvým stand-alone zariadením v krajinách V4, ktoré začalo poskytovať PpS. Po viac než dvoch rokoch firma SEPS certifikovala 22 MW batériových inštalácií. Ako sme však bližšie rozoberali v predošlom texte, trh s podpornými službami pre systémy BESS na Slovensku je limitovaný a blíži sa ku svojej saturácii, prevádzkovatelia týchto systémov, preto musia hľadať aj iné spôsoby ich využitia. Začiatkom tohto roka udelila spoločnosť SEPS vôbec prvú certifikáciu pre batériové úložisko, ktoré môže poskytovať podporné služby typu sekundárnej regulácie (aFRR), ale už v marci certifikáciu pre podobné zariadenia pozastavila. Ako dôvod uviedol prevádzkovateľ bezpečnostné riziká, ktoré súvisia s prevádzkou sústavy pri dlhodobej aktivácii služby aFRR. O ďalšom postupe má rozhodnúť štúdia, ktorá má posúdiť optimálne podmienky pre uplatnenie podporných služieb sekundárnej aj terciárnej regulácie z batériových systémov. Štúdia musí byť hotová do konca februára 2025
-
Rozmach batériových úložísk pre podporné služby na Slovensku vrcholí. Ako saturovaný je trh?
26. 8. 2024Rozmach batériových systémov zvýšil konkurenciu na trhu s podpornými službami. Aktuálne sa čaká na vyhodnotenie výzvy z Plánu obnovy na výstavbu stand-alone batérií. Trh s poskytovaním primárnej regulácie sa však postupne saturuje, a prevádzkovatelia úložísk musia hľadajú aj iné spôsoby ich aplikácie. Otvorenie trhu s poskytovaním podporných služieb (PpS) predtým podporené legislatívnym ukotvením bolo zásadným stimulom pre rozvoj samostatne stojacich alebo „stand alone“ batériových systémov. Sumárne informácie o kapacite BESS na Slovensku nie je jednoduché dohľadať. Výkonný riaditeľ sekcie obchodu spoločnosti SEPS Jaroslav Kubinec na tohtoročnej konferencii Česko-slovenské energetické fórum v Karlových Varoch prezradil, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy udelil certifikáciu pre 17 MW stand-alone batérií, pričom ďalšie 4 MW boli v procese predbežného schválenia. K tomu je potrebné pripočítať úložiská za elektromerom (behind the meter), o ktorých neexistuje žiadna oficiálna evidencia.
-
Enviromapa ukazuje citlivosť niektorých lokalít pre veterné elektrárne
22. 8. 2024Približne na 27 % územia Slovenska neboli identifikované prekážky pre výstavbu veterných parkov z pohľadu vtáctva a netopierov. Štúdia citlivosti jednotlivých oblastí je kľúčovým podkladom pre umiestnenie projektov. Asociácia SAPI víta novú štúdiu, ktorú financovala Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a zdôrazňuje potrebu individuálneho posúdenia lokalít. Podľa Medzinárodného výboru pre veternú energiu (GWEC) vlani celosvetovo kumulatívny inštalovaný výkon veterných elektrární prekročil jednu terrawatthodinu. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) zase odhadla minuloročné globálne investície do sektora veternej energetiky na úrovni 220 miliárd dolárov. Slovensko je dlhodobo na chvoste štatistík výroby elektriny z vetra, inštalovaný výkon naďalej zostáva na 3 MW. Projekty budovania veterných parkov síce pribúdajú, avšak legislatívne prekážky, zdĺhavé povoľovanie vrátane environmentálnych posúdení a tiež nedostatočné kapacity pre pripájanie do sústavy stále brzdia odvážne plány investorov. V rámci diskusií o dopadoch elektrární na životné prostredie sa veľmi často objavuje otázka dopadov na výskyt vtáctva a netopierov. Trojica ochranárskych organizácií zmapovala územie Slovenska s cieľom zistiť, kde je výstavba veterných parkov z pohľadu ochrany vtákov a netopierov nevhodná. „Vytvorenie mapy senzitivity má prispieť k vhodnému umiestneniu projektov veternej energie na Slovensku tak, aby ich negatívny vplyv na biodiverzitu bol minimalizovaný. Veríme, že mapu využijú developeri a úrady pri plánovaní a povoľovaní a prispeje tiež k akceptácii veternej energie obyvateľmi,“ uviedla Adriana Hološková zo SOS/BirdLife Slovensko a hlavná autorka mapy senzitivity. Hoci pri plánovaní projektov veterných parkov treba brať do úvahy aj ďalšie faktory, vytvorenú mapu považuje za jeden z kľúčových podkladov. Slovensko má podľa autorov možnosť poučiť sa už teraz z chýb, ktoré sa kvôli nesystematickému prístupu často objavili až po realizácii jednotlivých projektov. 73 % tvoria vysoko citlivé územia Podľa záverov štúdie pokrývajú vysoko citlivé územia 73,2 % Slovenska. „Na tomto území je výstavba veterných elektrární z pohľadu biodiverzity úplne nevhodná. Pri umiestnení a povoľovaní projektov veterných elektrární vo vysoko citlivom území sa dajú očakávať komplikácie, neistoty a predĺženie hodnotiacich procesov a s najväčšou pravdepodobnosťou vyššie náklady pri príprave takýchto projektov, čo je zvýšené riziko pre podnikateľov,“ uviedol Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.
-
Ťažba plynu na Slovensku pokračuje v klesajúcom trende. Obrat môžu priniesť nové ložiská blízko Trnavy
21. 8. 2024V minulom roku sa na Slovensku vyťažilo o 10 % menej zemného plynu. Z pohľadu celkovej spotreby sú ťažené objemy tohto fosílneho paliva na našom území zanedbateľné. V budúcnosti sa to môže zmeniť vďaka potenciálu na ťažbu uhľovodíkov v okolí Trnavy, ktorý by chcela využiť spoločnosť NAFTA. V roku 2023 prekročila ťažba zemného plynu na území Slovenska úroveň 50 miliónov metrov kubických (m3). To predstavuje len necelých 1,6 % z minuloročnej spotreby plynu v krajine. Takmer všetok objem vyťažila spoločnosť NAFTA, ktorá primárne pôsobí v oblasti skladovania. Marginálny objem plynu ťaží spoločnosť ENGAS z ložiska v Ivanke pri Nitre. Vyťažený plyn má vysoký obsah CO2, preto nie je vhodný na bežné použitie a firma ho dlhodobo dodáva do kotolne, ktorá zabezpečuje vykurovanie v mestskej časti Chrenová v Nitre. Pri spaľovaní sa musí zmiešavať so štandardným plynom z distribúcie. Sumárna štatistika ťažby za vlaňajšok je pokračovaním klesajúceho trendu posledných rokov. Zmenu trendu v domácej ťažbe by mohli priniesť novoobjavené ložiská za predpokladu, že budú ekonomicky rentabilné. Aj v odvetví prieskumu sa angažuje spoločnosť NAFTA, ktorá vidí najväčší potenciál ťažby uhľovodíkov v okolí Trnavy. Zvýšenia ťažby v tejto oblasti by v krátkodobom horizonte mohlo pokrývať približne 10 % ročnej spotreby plynu na Slovensku.
-
Vládne úlohy v elektromobilite? Plnenie košického uznesenia viazne
19. 8. 2024Plánuje slovenská vláda podporiť registrácie elektromobilov formou priamej podpory pri ich kúpe? Kabinet na svojom výjazdovom rokovaní vo februári v Košiciach poveril viacerých ministrov úlohami, ktoré mali byť splnené do 30. júna tohto roka. Zisťovali sme, ako sa jednotlivé rezorty s úlohami vysporiadali. Koncom februára sa uskutočnilo výjazdové rokovanie Vlády SR v Košiciach, ktoré bolo zamerané na budúcnosť automobilového priemyslu. Ministri sa na pôde univerzitného vedeckého parku stretli so zástupcami automobiliek a za účasti predstaviteľov sektora vrátane Zväzu automobilového priemyslu bolo (29.2.) prijaté uznesenie vlády. Dokument obsahuje viaceré úlohy zamerané na rozvoj e-mobility, ktoré mali byť splnené do 30. júna. Vláda v spomenutom uznesení rozdistribuovala úlohy na jednotlivé rezorty. V nasledujúcom texte sa zameriame špecificky na elektromobilitu. Ministerstvo financií (MF) SR malo napríklad do 30. júna posúdiť možnosti na prijatie opatrení na zvýhodnenie obstarávania elektrických vozidiel v kategóriách vozidiel M a N vrátane obstarávania vozidiel formou leasingu. V spolupráci s rezortom hospodárstva MF SR malo navrhnúť legislatívnu úpravu sankcií, ktoré súvisia s tokmi jalového výkonu, aby neboli prekážku rozvoja e-mobility. Úprava právnych predpisov by mala zohľadňovať aj predbežné investície prevádzkovateľov distribučnej sústavy tak, aby pôsobili motivačne pre rozvoj kapacity sústavy. K špecifickým úlohám rezortu hospodárstva v košickom uznesení patrí zahrnúť náklady na zriadenie nabíjacích staníc typu wallbox medzi oprávnené náklady na účely podpory z existujúcich programov pre domácnosti a podnikateľov, aby prijaté opatrenia nemali vplyv na ceny elektriny. Ministerstvo malo rovnako za úlohu vykonať opatrenia pre uľahčenie pripájania batériových úložísk do regionálnej distribučnej sústavy.
-
Výroba elektriny rastie. Viac ju aj exportujeme
15. 8. 2024Produkcia elektriny počas prvých šiestich mesiacov tohto roka oproti rovnakému obdobiu vlaňajška narástla až na 15,44 TWh. Spotreba stúpla len mierne. Saldo cezhraničných výmen sa tak vyšplhalo takmer na 2 TWh v prospech vývozu. Podľa predbežných dát spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) výroba elektriny u nás postupne klesala už od apríla, a to najmä z dôvodu naplánovaných odstávok jadrových blokov. Pre potreby pravidelnej údržby boli postupne odstavené 4. a 3. blok elektrárne Bohunice V2 a premiérovo od 18. mája do 8. júla 2024 aj najnovší 3. blok v Mochovciach, ktorý bol do prevádzky uvedený vlani. Na treťom bloku elektrárne Mochovce sa uskutočnila výmena časti paliva v reaktore, plánovaná údržba i špecifické práce potrebné na zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, ktoré nie je možné spraviť počas bežnej prevádzky. Aktuálne ešte finišuje generálna odstávka 3. bloku Bohunice V2. Ako posledné sú v tomto roku ešte v septembri naplánované práce na druhom bloku Mochoviec. Každý z tlakovodných reaktorov typu VVER 440 musí byť aspoň raz ročne plánovane odstavený kvôli čiastočnej výmene paliva. Na prepojenom európskom trhu smeruje elektrina zo Slovenska najmä na juh, do Maďarska a ďalej na Balkán, ale tiež na Ukrajinu. V rámci cezhraničných výmen k nám naopak elektrina tiekla najmä z Česka a tiež z Poľska.
-
Spotreba plynu klesá, biomasa a uhlie rastú. Z čoho sa u nás vyrába teplo?
14. 8. 2024Najviac tepla na Slovensku sa aj vlani vyrobilo zo zemného plynu, hoci medziročne sa jeho spotreba prepadla o približne desatinu. Druhým najviac zastúpeným palivom v teplárenstve bola opäť biomasa, ktorej podiel sa zvýšil. Mierny nárast v systémoch CZT zaznamenalo aj spaľovanie uhlia a vykurovacích olejov. Teplo zo sústav centrálneho zásobovania teplom (CZT) sa na Slovensku dodáva pre zhruba 11 600 koncových odberateľov do viac ako 29 000 odberných miest Celková dodávka tepla v roku 2023 dosiahla 12 551 GWh, čo je v medziročnom porovnaní o 11,1 % menej. Z toho na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) v bytových objektoch sa spotrebovalo 34 %, v nebytových objektoch 25 % a na technologické účely 41 %. Ukázali to zozbierané dáta ÚRSO za minulý rok. Vlastná spotreba dodávateľov do sumárnych štatistík nevstupuje. Čítajte ďalej: štruktúra dodávok tepla pre jednotlivé segmenty odberateľov jednotkou stále plyn: Aký bol vlani podiel palív na výrobe tepla dominancia MH TH: rebríček kľúčových dodávateľov v roku 2023
-
Lukáš Řezníček: Analýza energetického vývoje pre tretí kvartál 2024
13. 8. 2024Čo hýbe trhom s elektrinou a zemným plynom a ktoré fundamenty budú primárne determinovať vývoj v treťom kvartáli 2024? Prečítajte si kľúčové závery z analýzy experta Lukáša Řezníčka zo spoločnosti HGN Power. Kompletnú analýzu energetického vývoja nájdete exkluzívne v členskej sekcii ENERGOKLUB®. Ceny zemného prestali klesať, hlavným dôvodom je geopolitika a významná závislosť na dovozoch v Európe. Nervozita v oblasti Hormuzského a Suezského prieplavu bude diktovať katarské dovozy zemného plynu, potenciálna eskalácia na Blízkom východe môže mať významné materiálne dopady na európske ceny vo výške dvojciferného percentuálneho rastu. Rovnako je dôležitá exportná kapacita LNG v USA (región Zálivu). Emisné povolenky (EU ETS). S odklonom od uhlia a menšou utilizáciou plynových elektrární v EÚ (-12 % medziročne) dochádza k tomu, že cena emisnej povolenky je primárne stanovená špekulatívnym kapitálom. Podľa reportu burzy Intercontinental Exchange hlavnú obchodnú pozíciu držia investičné a hedge fondy, vrátane finančných inštitúcií, teda nie spotrebitelia emisných povoleniek. Stagnujúca európska ekonomika a strata konkurencieschopnosti. Energetické komodity sú v Európe významne drahšie v porovnaní s USA a Čínou, oproti USA európske firmy platia 2,5x až 3x viac za elektrinu a 5x viac za zemný plyn. Ceny zemného plynu (a aj elektrickej energie) klesli, ale je to dobre? Nižšie ceny sú ovplyvnené miernymi dvoma zimami, očakávaniami o nadchádzajúcej zime a tiež masívnou výstavbou obnoviteľných zdrojov. Avšak tým kľúčovým dôvodom je pokles dopytu po plyne v priemysle a energetike, európska ekonomika sa pomaly vracia na predkrízové hodnoty. V prípade budúceho ekonomického návratu počas rokov 2025/2026 očakávame, že dopyt po zemnom plyne vzrastie o 10 - 15 %, tento nárast bude z viac ako 90 % pokrytý LNG dovozmi. Nižšie ceny elektrickej energie neposkytujú finančný stimul na budovanie nových obnoviteľných zdrojov. Počasie pre nadchádzajúci kvartál bude určovať cenový vývoj na trhu zemného plynu a elektrickej energie v Európe. Početnosť nadpriemerných teplôt ovplyvní úroveň plynových zásobníkov, ktorá je aktuálne nadpriemerná v porovnaní s poslednými 5 rokmi, avšak na rovnakej úrovni ako v roku 2023. Riziká sú limitované v prípade, že sa nebudú materializovať viaceré extrémy, či už vo forme extrémneho počasia alebo energeticko-ekonomických fundamentov. V prípade kombinácie niekoľkých materializujúcich sa rizík môžu ceny energetických komodít v Európe vzrásť dvojciferným percentuálnym tempom. Autor: Lukáš Řezníček energetický poradca spoločnosti HGN Power HGN Power operuje na spotových trhoch v strednej a západnej Európe. Komparatívnou výhodou spoločnosti je silný kvantitatívny prístup v rámci algoritmického obchodovania. Aktuálne HGN Power expanduje v oblasti podporných služieb, biznisu v oblasti OZE a rozvíja špekulatívne obchodovanie v oblasti vnútrodenného obchodovania a obchodovania odchýlky. "Kvartálny energeticko-ekonomický report" autora nájdete exkluzívne v členskej sekcii.