-
Veľká novela zákona o OZE je schválená. Platiť bude od budúceho roka
17.10.2018Poslanci dnes odsúhlasili zásadné úpravy zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a KVET, ktoré menia doterajší dotačný systém. Realitou na Slovensku sa už onedlho majú stať aukcie na výber zariadení a systém bude administrovať jeden zúčtovateľ podpory. Priemyselné podniky môžu získať štátnu pomoc na zníženie cien elektriny. Dekáda zavedeného systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kogenerácie sa blíži ku koncu. Platí to aspoň pre časť slovenských výrobcov. V parlamente dnes zákonodarcovia odobrili zmeny, ktoré majú vyriešiť niekoľko naliehavých problémov. Tie podľa ministerstva hospodárstva (MH) súvisia s významným nárastom inštalovanej kapacity v týchto zariadeniach. Do roku 2020 by mali OZE predstavovať podiel 14 % na hrubej konečnej spotrebe energie Slovenska. Podľa posledných údajov za rok 2016 však ich podiel klesol na úroveň 12 %. Podľa pripravovaného nového znenia európskej legislatívy by náš cieľ do roku 2030 mal byť vo výške 26 %. Okrem nárastu inštalácií označil rezort hospodárstva za ďalší problém skutočnosť, že celková produkcia elektriny vyrobenej z OZE a VÚ KVET, ktorá sa podľa súčasnej legislatívy používa na krytie strát v sústave, prevyšuje jej reálne straty. Navyše agenda podpory leží na pleciach troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, čo zvyšuje administratívne náklady aj náklady na predikciu a následné manažovanie odchýlok. Kľúčové úpravy Novela preto zavádza centrálnu správu systému podpory, ktorú má mať na starosti organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Zatiaľ čo podmienky pre existujúce dotované zariadenia sa majú zachovať až do uplynutia 15-ročnej garantovanej doby podpory, pre nové zariadenia bude platiť viac trhovo orientovaný typ podpory. Zariadenia nad 500 kW budú môcť na základe výsledkov aukcie získať príplatok, tzv. zelený bonus, pričom výrobca bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu a bude tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku, ktorú však môže preniesť na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania. Detaily a podmienky aukcií zverejní ministerstvo dodatočne. Výrobcovia do 500 kW vrátane budú môcť naďalej poberať doplatok. Za ich výkup elektriny bude zodpovedať výkupca a za odchýlku bude u nich zodpovedať určený subjekt zúčtovania. Táto forma podpory však bude poskytovaná len do roku 2033. Nárok na garantovanú výkupnú cenu počas ďalších 15-tich rokov budú mať aj zariadenia vyrábajúce elektrinu kombinovanou výrobou, ktoré prejdú rekonštrukciou. Rozvoju zelených zdrojov má pomôcť nový inštitút lokálneho zdroja, ktorý nebude mať nárok na dotáciu a je určený najmä pre podniky, ktoré si chcú z OZE vyrábať elektrinu pre vlastnú potrebu. Čo ďalšie sa zmení? Poslanci okrem toho odsúhlasili aj nový rámec poskytovania štátnej pomoci energeticky náročným podnikom, ktoré sa budú vyplácať vo forme kompenzácií, t. j. vrátením časti už vynaložených poplatkov na dotovanie OZE. Podľa návrhu štátneho rozpočtu sa však budúci rok na tento účel vyhradí len 40 miliónov eur oproti dosiaľ avizovaným 80 miliónom eur. Novelou zákona sa tiež zavádza definícia tarify za prevádzkovanie systému a jej zložky určenej na OZE a precizuje definícia tarify za systémové služby. Zásadnou zmenou je tiež úprava definície prístupu do sústavy pre výrobcov elektriny. Aby sa predišlo dvojitej platbe, cenová regulácia prístupu pre výrobcu, ktorý je zároveň odberateľom elektriny, sa bude uplatňovať len na jeden z nich. Podrobnosti ešte určí regulačný úrad. V rámci prerokovávania novely v parlamente prešlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré okrem iného ešte viac sprísnili ministerský návrh definície prístupu. Naopak, pozmeňujúce návrhy predložené opozičným poslancom Karolom Galekom (SaS) neprešli. Takzvanú veľkú novelu zákona o podpore OZE a VÚ KVET schválili v parlamente väčšinou 80-tich hlasov. Podpísať ju teraz musí prezident. Hoci zákon v novej podobe začne platiť od začiatku roka 2019, viaceré ustanovenia majú odloženú účinnosť, niektoré až do roku 2020. Cieľom je poskytnúť účastníkom trhu viac času na prípravu a implementáciu nových pravidiel.
-
Reforma ukrajinského trhu s elektrinou napreduje. Sféra je pri tom
15.10.2018Ukrajinský trh s elektrinou prechádza zásadnými zmenami v duchu liberalizácie. Operátor trhu Energorynok si pre implementáciu nového informačného systému pre vnútrodenný a day-ahead trh vybral slovenského dodávateľa. Hoci má zbližovanie európskeho a ukrajinského trhu s energiou dlhú históriu, skutočný pokrok v reformách sa u našich východných susedov ukazuje až v posledných rokoch. Na pozadí asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou a masívnych pôžičiek zo strany Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Európskej investičnej banky, ktoré sú podmienené komplexnou reformou energetického trhu, začal Kyjev realizovať opatrenia smerujúce k liberalizácii trhu. Sektor elektriny v kocke Energetika predstavuje viac než 12 % ukrajinského HDP. Najväčšiu pozornosť na seba strháva sektor plynárenstva, a to z dôvodu významnej tranzitnej úlohy pre dodávky ruského plynu do Európy. Avšak čoraz viditeľnejšie problémy s bezpečnou prevádzkou zastaraných vedení a elektrární a s vysokou energetickou náročnosťou priemyslu ukazujú, že sektor elektroenergetiky si tiež zaslúži pozornosť politikov a najmä investorov. Pri viacerých ukazovateľoch je možné nájsť podobnosť medzi Slovenskom a Ukrajinou. Nečudo, že slovenské firmy sa aktívne snažia využiť príležitosti na rozvíjajúcom sa ukrajinskom trhu. Približne 57 % elektriny vyrábajú Ukrajinci z jadra, v elektrárňach so sovietskym, resp. ruským dizajnom a technológiami, pričom do budúcna sa počíta s jeho ešte väčším využitím a tiež so zvyšovaním vývozu elektriny do zahraničia, najmä do Poľska. Druhým najvýznamnejším zdrojom sú uhoľné elektrárne, ktoré fungujú od 60. rokov minulého storočia a vonkoncom nespĺňajú emisné predpisy a limity EÚ. Tak ako pri plyne aj v elektrine platí, že infraštruktúra je takmer výlučne v rukách štátnych firiem, resp. niekoľkých domácich oligarchov. Začiatkom októbra vláda schválila podmienky privatizácie takmer 79 % akcií jedného z najväčších výrobcov elektriny spoločnosti Centrenergo, ktorá vlastní a prevádzkuje tri rozsiahle elektrárne na fosílne palivá s celkovým inštalovaným výkonom takmer 7,7 GW. Základom pre komplexnú reformu trhu sú nové právne predpisy, ktoré reflektujú legislatívu platnú v EÚ. V apríli 2017 ukrajinský parlament schválil nový zákon o trhu s elektrinou, čím sa okrem iného spustil unbundlingu a zrušil dovtedajší model jediného centrálneho nákupcu a predajcu elektriny. Tieto funkcie prebral operátor veľkoobchodného trhu s elektrinou štátny podnik Energorynok. Národný regulačný úrad začal postupne implementovať nové pravidlá v oblasti regulácie vrátane stanovenia prenosových a distribučných taríf či zmeny dodávateľa, a to v duchu smerníc a nariadení, ktoré platia v Európskej únii. Operátor trhu si vybral sféru Energorynok sa stal kľúčovým článkom pri zavádzaní prvkov liberalizovaného trhu do praxe. Minulý týždeň na základe výsledkov výberového konania podpísal zmluvu o dodávke informačného systému pre vnútrodenný a day-ahead trh s firmou sféra, a.s., ktorá obdobný systém úspešne prevádzkuje a rozvíja u slovenskej spoločnosti OKTE. Zákazka na Ukrajine za 1,97 milióna eur obsahuje implementáciu systému a technickú podporu počas obdobia troch rokov. U slovenského operátora trhu má však sféra oveľa väčší záber s takmer 10-ročnou históriou. Implementovala informačný systém pre zúčtovanie odchýlok, centrálny dátový sklad, centrálnu fakturáciu, sprístupňovanie údajov z inteligentných meracích systémov aj reportovanie podľa nariadenia REMIT. Vzhľadom na postupnú integráciu stredoeurópskeho trhu s elektrinou má skúsenosti s prepojením slovenského trhu s českým trhom, maďarskou a rumunskou obchodnou zónou (tzv. market coupling). Ukrajinský trh s elektrinou je novou príležitosťou, kde sa môže presadiť slovenské softvérové riešenie a dlhoročné skúsenosti.
-
ČEZ rozširuje svoj záber. Skupuje podiely v slovenských teplárňach
12.10.2018Po vstupe do teplárenskej spoločnosti z Nových Zámkov by firma ČEZ ESCO mala prebrať kontrolu aj nad výrobou a dodávkou tepla v Prešove. Začiatkom októbra sa firma patriaca do českej štátnej skupiny ČEZ stala menšinovým akcionárom hlavného dodávateľa tepla v Nových Zámkoch. Od rovnakého akcionára, viedenskej firmy Facilitycomfort, teraz kupuje majoritu aj v hlavnom dodávateľovi tepla v Prešove v spoločnosti Spravbytkomfort. Ten bol vlani podľa údajov ÚRSO 7. najväčším dodávateľom tepla na Slovensku. Protimonopolný úrad SR už začal správne konanie vo veci koncentrácie a prebratia priamej výlučnej kontroly ČEZ ESCO nad dotknutými prešovskými firmami, ktoré okrem výroby a dodávky tepla zo zemného plynu a drevnej štiepky pôsobia aj v oblasti energetických služieb a správy budov. Približne pred rokom v novembri 2017 ČEZ ESCO na spoločnej konferencii so Slovenským plynárenským priemyslom ohlásil, že chce na našom trhu vo veľkom rozvíjať decentrálnu energetiku, realizovať popri dodávke komodity aj modernizáciu teplárenských sústav, inštaláciu a prevádzku nízkoemisných a bezemisných zdrojov, ponúkať služby súvisiace s ekologizáciou dopravy a renováciou systémov osvetlenia a tiež projekty garantovaných energetických služieb. Spoločnosť ČEZ ESCO vznikla v roku 2014 a zameriava sa na energetické služby, ktoré poskytuje firmám, samosprávam a inštitúciám. Zabezpečuje tiež dodávky komodít, energetické audity, poradenstvo, výstavbu kogeneračných jednotiek a inštaláciu fotovoltických zariadení. Okrem domáceho Česka, pôsobí aj v Poľsku a Nemecku. Skúsenosti už má aj s naším trhom. Prostredníctvom dcérskej spoločnosti ENESA napríklad zmodernizovala niekoľko nemocníc, konkrétne v Trebišove, Svidníku aj Dunajskej Strede. Jej ďalšia dcéra AZ Klima zase dodáva vzduchotechniku, napríklad aj pre výrobné haly veľkých automobiliek. Okrem toho ČEZ ESCO buduje v priemyselnom areáli v Kysuckom Novom Meste veľkú rozvodňu a taktiež vlastní a prevádzkuje miestnu distribučnú sústavu v Trnave.
-
Budúci rok dostanú fabriky na kompenzácie nákladov na OZE len 40 miliónov eur
12.10.2018Návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý v stredu schválila vláda, počíta len s polovičným objemom peňazí na zníženie nákladov na podporu OZE pre energeticky náročné podniky. Namiesto sľubovaných 80 miliónov eur, vláda vyčlenila len 40 miliónov eur. V novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktorú čaká v októbri druhé čítanie v parlamente, ministerstvo hospodárstva (MH) predstavilo ustanovenie, na základe ktorého môže zo štátneho rozpočtu poskytnúť firmám z vybraných energeticky náročných odvetví štátnu pomoc vo forme kompenzácie časti nákladov, ktoré platia na podporu OZE v rámci tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Počítalo pritom so sumou 80 miliónov eur v priebehu nasledujúcich troch rokoch. „V kapitole Ministerstva hospodárstva SR sa rozpočtujú výdavky v sume 40 mil. eur na podporu zníženia koncovej ceny elektriny pre podniky na rok 2019,“ uviedol rezort financií vo svojom návrhu. MH chcelo podporiť približne 200 podnikov, ktoré pôsobia v odvetviach schválených v európskom usmernení o štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky. Ide napríklad o hutníctvo a oceliarstvo, papiernictvo, cementársky priemysel a pod. Presný výber odvetví si pritom každý štát môže stanoviť a obmedziť podľa seba. Podľa novely zákona o OZE majú mať nárok na kompenzáciu len podniky, ktorých ročná spotreba elektriny presahuje 1 GWh, podiel hrubej pridanej hodnoty z oprávnených činností je najmenej 50 % z celkovej hodnoty podniku, riadne uhrádzajú TPS, nie sú v konkurze, nemajú nedoplatky na poisteniach a pod. Kompenzáciu chce MH poskytovať na základe žiadosti o poskytnutie kompenzácie, ktorú firmy podajú na základe výzvy zverejnenej na webstránke ministerstva. Samotnú administratívu bude môcť robiť aj organizácia zriadená ministerstvo, napr. SIEA. Keďže novela hovorí o fakultatívnej možnosti poskytnutia kompenzácie, otázne je či pôjde len o jednorazovú, resp. výnimočnú pomoc na podporu konkurencieschopnosti niektorých podnikov alebo o systematickejšiu podporu priemyslu. Vzhľadom na rastúcu cenu elektriny na burze je však jasné, že aj pri preplatení časti výdavkov na OZE, sa musia fabriky pripraviť na vyššie náklady na energie.
-
Pomôžu miliardy z predaja emisných kvót zeleným projektom?
8.10.2018Modernizačný fond i bezodplatne pridelené povolenky môžu významne prispieť k modernizácii slovenskej energetiky, zvýšeniu úspor energie i transformácii uhoľného regiónu Hornej Nitry. Otázkou je, či vláda stihne a dokáže predložiť nevyhnutné podklady. Na pôde Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa nedávno uskutočnil workshop venovaný modernizácii energetických systémov prostredníctvom nástrojov, ktoré budú od roku 2021 k dispozícii na základe revidovaného systému obchodovania s emisiami. Ide predovšetkým o pripravovaný Modernizačný fond a bezodplatné kvóty pre energetické odvetvie, čiže články 10c a 10d novej smernice o systéme EÚ ETS. Účinnosť nadobudla 14. marca tohto roku. Modernizačný fond má slúžiť na podporu investícií do nízkouhlíkových technológií v odvetviach energetiky desiatich členských štátov EÚ s nízkymi príjmami vrátane Slovenska. Pre tie isté členské štáty, ale s upravenými pravidlami, bude naďalej dostupný existujúci mechanizmus financovania modernizácie energetických systémov, tzv. mechanizmus článku 10c, ktorý Slovensko v aktuálnom období nevyužíva. Hoci rámcové zásady týchto dvoch nástrojov financovania sú dané, presné podmienky a priority si stanovujú jednotlivé krajiny. Využitie dostupných peňazí na modernizáciu energetiky u nás zastrešuje ministerstvo životného prostredia, ktoré musí v priebehu budúceho roka pripraviť a do Bruselu predložiť nevyhnutné podklady. V praxi však bude kľúčová jeho úzka koordinácia najmä s rezortom financií i hospodárstva. Zdá sa, že vláda s využitím Modernizačného fondu počíta. V Národnom investičnom pláne na roky 2018 – 2030 sa v kapitole životného prostredia priamo odkazuje na zriadenie Modernizačného fondu (a tiež ďalšieho samostatného Inovačného fondu). Modernizačný fond (10d) Ide pritom o nemalé prostriedky. Slovensku v nasledujúcej dekáde prislúcha 6,13 % z celkového koláča vyhradených povoleniek, t.j. asi 19 miliónov emisných kvót. Pri cene 25 eur za tonu CO2 by tak v prípade Slovenska mohlo ísť až o 475 miliónov eur. Spolu s aukciami a inými nástrojmi by predstavuje potenciálny objem peňazí v období 2021 - 2030 sumu až 2,6 miliardy eur.
-
Plynárov už viac netrápi bezpečnosť dodávok, ale ekológia
4.10.2018Slovenské plynárenstvo dnes nerieši otázky bezpečnosti dodávok plynu. Ich pozornosť sa prioritne sústreďuje na problematiku kvality ovzdušia, náhrady neekologických kotlov plynovými alternatívami a tiež náhradu uhlia. Spolupráca plynu a OZE sa javí ako nevyhnutná, biomasa má však vzhľadom na odlesňovanie a emisie znečisťujúcich látok svoje tienisté stránky. „Dnes nás už toľko netrápia otázky bezpečnosti dodávok zemného plynu. Otázky geopolitiky ustúpili do úzadia. Ťažiskovou témou je kvalita ovzdušia a environmentálne dopady jeho využívania,“ uviedol na úvod výročnej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu jeho výkonný riaditeľ Ján Klepáč. Prezident zväzu a bývalý minister hospodárstva Tomáš Malatinský dodal, že problémom Slovenska nie sú emisie oxidu uhličitého (CO2), ktoré navyše po ukončení prevádzky uhoľnej elektrárne Nováky ešte výraznejšie klesnú, ale predovšetkým nadmerná koncentrácia jemných prachových častíc PM2,5, ktorým je obyvateľstvo vystavené. V rámci EÚ sú na tom horšie už len obyvatelia Belgicka a Maďarska. Partnerstvo plynu a OZE Zvláštnu pozornosť treba podľa Jána Klepáča venovať mestám a najmä odlesňovaniu. Celosvetové znižovanie plochy lesa, spôsobené urbanizáciou, rozširovaním plantáží či kšeftovaním s drevom, významne prispieva k tomu, že emisie CO2 v ovzduší rastú, hoci ich objem vyprodukovaný fosílnymi palivami nestúpa. Zároveň ale priznal, že svetové plynárenstvo bojuje s problémom metánových emisií, ktoré sú vedľajším produktom pri ťažbe ropy a plynu. Predstavitelia plynárenstva na podujatí skritizovali prílišný dôraz európskych politík na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Podčiarkli partnerskú spoluprácu a spoločné podieľanie sa na znižovaní CO2. „OZE treba využívať, ale nedokážu samé osebe pokryť celosvetový hlad po energiách,“ uviedol Klepáč. Lokálne kúreniská a chudoba „Sme chronickí porušovatelia limitov v oblasti kvality ovzdušia,“ uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla. Za hlavný problém označil lokálne kúreniská. Je však ťažké presvedčiť ľudí, aby prestali vo svojich kotloch spaľovať drevo, resp. čokoľvek, čo horí, a prešli na ekologickejší, ale drahší plyn. „Aj preto je kľúčové zadefinovať energetickú chudobu,“ podotkol generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz uviedol, že s ÚRSO sa snažia tento problém zadefinovať, naštudovali si prístup v okolitých krajinách „a v rozumný čas vyjdeme von s materiálom“. Enviro-dotácie Rezort životného prostredia sa situáciu snaží riešiť prípravou tzv. kotlíkových dotácií, ktoré pomôžu domácnostiam nahradiť staré kotly na báze uhlia a iných tuhých vstupov plynovými. Rozpočet projektu financovaného z eurofondov je 30 miliónov eur, ktoré by mali prioritne smerovať do regiónov s najviac znečisteným ovzduším a tiež s najnižšími príjmami. V prvom kroku by sa mohla podporiť inštalácia 15 – 20 tisíc kotlov. V susednom Česku podobný dotačný program funguje už od roku 2012 s rozpočtom približne 350 miliónov eur, ktoré navyše z časti pochádzajú z predaja emisných povoleniek. Zlepšiť sa má aj monitorovanie kvality ovzdušia a MŽP pripravuje aj výzvu na zabezpečenie nízkoemisných kotlov vo verejných budovách. Trojuholník: uhlie, plyn, biomasa Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku potvrdila, že hoci sme zatiaľ neboli zažalovaní na Súdnom dvore EÚ, kvalita ovzdušia je jednou z najproblematickejších oblastí. Problémom však je aj slabý manažment lesov a nadmerná ťažba, vysoká závislosť na dovoze fosílnych palív a prevádzka uhoľnej elektrárne Nováky. „Zvyšovanie cien emisných kvót nahráva nahrádzaniu uhlia plynom,“ poznamenala Lívia Vašáková zo ZEK. „Zúfalo resuscitujeme neekonomické tepelné elektrárne v Novákoch a Vojanoch, hoci to už ani nikto nechce. Ich odstavením by sa emisie CO2 znížili ešte viac,“ uviedol na konferencii František Čupr, ktorý zastupuje EPH v spoločnosti SPP-Distribúcia a zároveň v Stredoslovenskej distribučnej. Dodal, že kombinácia zemného plynu a biomasy dáva zmysel a prispieva k plneniu klimatických cieľov. „Biomasa značne emituje znečisťujúce látky do ovzdušia a navyše sa jej spaľovanie podporuje z verejných zdrojov,“ upozornil šéf SPP Štefan Šabík, ktorý poukázal na potenciál bioplynu a biometánu. „V záujme ochrany prírodného dedičstva je nevyhnutné pri podpore z verejných zdrojov myslieť na to, ktorý je environmentálne najvýhodnejší,“ dodal. Martin Hollý z SPP-Distribúcia dodal, že hoci biomasa je najlacnejším OZE na Slovensku, jej potenciál v kontexte výrazne znečisteného ovzdušia, ako náhrady uhoľných teplární a individuálneho vykurovania uhlím, je veľmi obmedzený. Príspevok plynu k dosiahnutiu nízkoemisného hospodárstva je tak nevyhnutný.
-
ÚRSO reaguje na rast cien plynu. Za teplo zaplatíme ešte viac
1.10.2018Počas leta začal regulačný úrad zohľadňovať teplárom zvýšenie nákladov z dôvodu drahších emisných povoleniek. Teplo, získané spaľovaním zemného plynu, však odberateľom predraží aj rast ceny komodity na burze. Navrch budú mať spotrebitelia s vlastnými kotlami či solárnymi kolektormi. Spomedzi všetkých členských krajín EÚ vynakladajú slovenské domácnosti najväčší podiel svojich výdavkov na platby za energie – podľa posledných údajov Európskej komisie tvorili v roku 2014 až 14,5 % výdavkov. Tohtoročná vykurovacia sezóna výraznejšie zaťaží peňaženky koncových odberateľov. Začiatkom septembra Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zohľadnil argumenty veľkých teplární a uznal im zvýšenie nákladov na nákup emisných povoleniek. Ak totiž spaľujú fosílne palivá – najmä uhlie a zemný plyn – za tony oxidu uhličitého vypúšťané do ovzdušia musia platiť. Navyše koncom septembra ÚRSO v regulovanej maximálnej cene tepla zohľadnil ďalšie zvýšenie nákladov, ktoré sa prejaví v cenách od začiatku budúceho roka. Tentokrát je dôvodom vývoj cien zemného plynu na trhoch. V reči regulátora ide o zvýšenie korekčného koeficientu vo vzorci. Novinka v prospech teplární Predmetný koeficient pritom do výpočtu maximálnej ceny pribudol len toto leto v rámci novely cenovej vyhlášky. Regulátor jeho zavedenie zdôvodnil prebiehajúcim nárastom ceny plynu k obdobiu pred predkladaním návrhov ceny, resp. návrhov na zmenu rozhodnutia. Vo vzorci totiž skrátil na polovicu obdobie, za ktoré zohľadňuje priemer burzových cien vstupujúcich do uznaných nákladov. Ešte v júli ÚRSO korekčný koeficient stanovil na úroveň 1,07, teraz ho navýšil na hodnotu 1,28. Čo prináša zmena vzorca v teplárenskej vyhláške a najnovšie zvýšenie koeficientu sa dá ukázať na modelovom príklade. Ak by sa postupovalo podľa starého vzorca, ktorý teplári použili na výpočet maximálnej ceny zemného plynu pre minulý rok, pri priemernej ročnej burzovej cene plynu 25 €/MWh by maximálna výška ceny zemného plynu dosiahla 28,75 €/MWh. Po zarátaní koeficientu v jeho aktuálnej hodnote sa pri rovnakej polročnej priemernej burzovej cene dostaneme až na výšku 36,8 €/MWh. Odberatelia, ktorí teplo odoberajú z centralizovaných systémov, si tak oproti vlaňajšej vykurovacej sezóne značne priplatia. Peňaženky nám ešte môžu zachrániť poveternostné podmienky – v prípade miernej zimy by sme mohli odoberať menšie množstvo tepla. Kto ušetrí? Vo finančnej výhode budú najmä tí odberatelia, ktorí si teplo vyrábajú vo vlastných kotloch na uhlie či drevo vrátane štiepky či peletiek. Neovplyvní ich totiž ani zvýšenie ceny komodity na burze a nemusia platiť ani za emisné povolenky. Odberateľom s vlastnými plynovými kotolňami môže dodávateľ zvýšiť cenu dodávaného plynu, ani oni však za vypúšťané tony CO2 neplatia. Vo výhode sú tiež domácnosti a podniky s nainštalovanými solárnymi kolektormi. Ak bude počas zimy slnečné počasie, môžu veľkú časť svojej spotreby tepla pokryť prakticky zadarmo. Počiatočná investícia do zariadenia by sa im v takom prípade rýchlo vrátila.
-
G-komponent: Krajský súd rozhodol v prospech výrobcu. Kto, komu a čo zaplatí?
26.9.2018Po Ústavnom súde a desiatkach rozhodnutí na okresných súdoch sa na stranu výrobcu elektriny vo veci G-komponentu postavil aj krajský súd. Povinné platby, čiastky vymáhané na súdoch či nárokované škody pritom v konečnom dôsledku vždy zaplatí odberateľ a daňovník. Krajský súd v Žiline dnes (26.9.) potvrdil dve skoršie rozhodnutia okresného súdu v kauze G-komponent. Voči rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, Stredoslovenská distribučná tak musí výrobcom elektriny vrátiť takmer sto tisíc eur. „Po doručení sa rozhodnutie stáva právoplatným. A po márnom uplynutí lehoty na plnenie je možné pristúpiť k výkonu rozhodnutia prostredníctvom exekúcie,“ zdôraznil advokát Pavol Poláček, ktorý výrobcov elektriny zo slnka zastupoval. „Predpokladám, že rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bude mať vplyv aj na spory na ostatných súdoch. Konania proti jednotlivým distribučným spoločnostiam sa môžu v detailoch líšiť, podstata však ostáva stále rovnaká. Distribučné spoločnosti musia neoprávnene vyberaný G-komponent vrátiť,“ dodal Poláček. Stredoslovenská distribučná (SSD) môže ešte podať dovolanie na Najvyšší súd, pri ktorom sú však jasne obmedzené podmienky. Ani takýto krok by však nezmenil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia krajského súdu. SSD čelí asi 70 súdnym konaniam zo strany výrobcov obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktorí žiadajú vrátenie platieb. V marci 2018 bola celková výška nárokov voči SSD približne 4 milióny eur, avšak táto čiastka nemusí byť konečná. Potenciálne vracanie miliónových súm výrobcom by však značne zamávalo hospodárením regulovaného monopolu, v ktorom má navyše polovicu akcií štát. Šéf SSD František Čupr v nedávnom rozhovore pre Hospodárske noviny uviedol, že ak niektorý spor skončí právoplatným rozhodnutím v prospech žalobcov, firma zažaluje štát, ktorý tieto opatrenia prijal. Jadro veci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) svojou cenovou vyhláškou zaviedol od začiatku roku 2014 novú platbu za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G-komponent. Túto platbu boli povinní platiť všetci výrobcovia elektriny pripojení do distribučnej sústavy bez ohľadu na to, či mali uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, alebo či takýto prístup do sústavy využívali. Voči tomu sa však mnohí výrobcovia začali brániť súdnou cestou, pričom zdôrazňovali, že uzavretie zmluvy o prístupe je ich právom, nie povinnosťou. G-komponent je dnes vo výške 30 % maximálnej rezervovanej kapacity podľa zmluvy o pripojení alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie historicky nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení. V júni 2016 Ústavný súd zrušil tú časť vyhlášky ÚRSO, ktorá výrobcom elektriny ukladala povinnosť platiť G-komponent a zdôraznil, že výrobcovia mali takúto platbu uhrádzať len ak majú uzatvorenú osobitnú zmluvu o prístupe a distribúcii, v ktorej sa k jej úhrade zaviazali. Napriek rozhodnutiu Ústavného súdu tri regionálne distribučné spoločnosti naďalej G-komponent od výrobcov požadujú a dosiaľ vybraté platby nevrátili. Dotknutí výrobcovia to označujú za bezdôvodné a neoprávnené obohatenie. Obrana súdnou cestou sa v tomto prípade vyplatila. Eufória u výrobcov Len samotná advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS už eviduje viac ako 20 vyhratých súdnych sporov na okresných súdoch na strednom, východnom aj západnom Slovensku. Dnešné potvrdzujúce rozhodnutia Krajského súdu v Žiline označila za zásadné a prelomové. Samotný výrobca, ktorého firma v Žiline uspela, podčiarkol, že G-komponent je nesystémový a z dlhodobého hľadiska likvidačný. „G-komponent je v podstate daň za zelenú elektrinu. Celá Európa sa uberá trendom zelenej energie, no na Slovensku sa jej výrobcovia postupne likvidujú. Tento nezákonný poplatok je toho jasným príkladom,“ tvrdí Ján Karaba. Rozhodnutie víta aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI), podľa ktorej je kauza okolo G-komponentu exemplárnym príkladom zneužívania moci v energetike. Slovenskí producenti elektriny, vrátane dominantného výrobcu Slovenských elektrárni, navyše upozorňujú, že poplatok znevýhodňuje domáce firmy oproti zahraničnej konkurencii, diskriminuje tých, ktorí sú pripojení k nižšej distribučnej a nie k vyššej prenosovej sústave, kde platia nižšie sadzby poplatku, a nie je podložený vyčíslením a analýzou vzniknutých nákladov. Regionálni distribútori elektriny naopak poplatok obhajujú. Tvrdia, že ide o snahu spravodlivejšie rozdeliť náklady na prevádzku a údržbu sústavy medzi odberateľov a výrobcov elektriny. Čo ďalej? G-komponent víri diskusiu aj v súvislosti s novelou zákona o podpore OZE, ktorú majú aktuálne na stole poslanci parlamentu. Navrhuje totiž úpravu definície prístupu do sústavy pre výrobcov a zavedenie povinnosti mať uzavretú zmluvu o prístupe. Ak chce výrobca legálne užívať sústavu, po novom bude musieť uzavrieť zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny. Zmluva pritom nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy distribúcia elektriny, ak túto službu výrobca nevyužíva. Ak by zmluvu uzavretú nemal, má ísť o neoprávnené dodávanie elektriny do sústavy, pri ktorom by mal mať prevádzkovateľ sústavy nárok na náhradu škody a hrozilo by odpojenie výrobného zariadenia. Výrobcovia tieto nové úpravy a postupy tvrdo kritizujú. Rozhodnutia súdov v ich prospech im v tomto prípade dávajú silnú muníciu argumentov. Výhľadovo sa zároveň otvára cesta pre ďalšie súdne spory. Výrobcovia elektriny, rovnako ako distribučné spoločnosti, si všetky povinné platby aj nároky zo súdnych sporov zohľadňujú vo svojich nákladoch. V závere je to stále spotrebiteľ, ktorý ich zaplatí. Rovnako v prípade, že by distribučné firmy skutočne pristúpili k vymáhaniu škody od štátu, za najkratší koniec stále ťahá občan a daňový poplatník.
-
Eastring nezníži ceny plynu na Slovensku. Čo naozaj ukázala analýza?
25.9.2018Odborná štúdia uskutočniteľnosti potvrdila význam plynovodu Eastring pre zachovanie strategickej tranzitnej polohy Slovenska. Avšak zníženie cien plynu ani zásadný pokrok v bezpečnosti dodávok oproti súčasnosti sa na našom trhu nepreukázali. Ako by mali vyzerať trasovanie, financovanie a harmonogram celého projektu? Minulý týždeň spoločnosť Eustream, ktorá je monopolným prevádzkovateľom prepravnej a tranzitnej plynárenskej infraštruktúry na Slovensku, predstavila výsledky štúdie uskutočniteľnosti, ktorú si nechala vypracovať pre svoj projekt plynovodu Eastring. Generálny riaditeľ Eustreamu Rastislav Ňukovič potvrdil, že pôvodným dôvodom, ktorý firmu viedol k myšlienke tohto projektu bolo „lepšie využitie našej infraštruktúry“. Na úvod vystúpili aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a slovenský minister hospodárstva Peter Žiga. Eurokomisár zdôraznil význam spojenia trhu s plynom v juhovýchodnej Európe so zvyškom kontinentu. Šefčovič zároveň pochválil promotérov plynovodu, že nežiadajú žiadne špeciálne zaobchádzanie a výnimky z európskych pravidiel a že projekt je riadený ekonomickými pohnútkami. Minister Žiga podčiarkol význam tohto strategického projektu a potrebu napojiť sa na nové zdroje zemného plynu. Plynovod by mal podľa neho zvýšiť energetickú bezpečnosť a znížiť cenu plynu pre koncových odberateľov. Po odchode politických špičiek a zástupcov médií, mala odborná verejnosť možnosť podrobne sa oboznámiť s východiskami, postupmi aj hlavnými závermi štúdie, na ktorej rok pracovala maďarská spoločnosť EUROIL. Detaily odbornej analýzy pritom čiastočne popreli niektoré verejne deklarované očakávania od projektu. Pôvodná snaha Eustreamu, aby Slovensko neprišlo o pozíciu tranzitnej krajiny, s čím súvisia obrovské príjmy z prepravných taríf, a potrubia s prepravnou kapacitou cez 90 miliárd metrov kubických (bcm) ročne nezostali údržbárskym a investičným bremenom, sa však potvrdili. Bezpečnosť a ceny: zanedbateľné prínosy pre Slovensko
-
Novela zákona o OZE a kogenerácii prešla prvým čítaním v parlamente
19.9.2018Napriek mnohým „nášľapným mínam“, na ktoré upozornila opozícia, poslanci tesne schválili návrh vládnej novely zákona 309/2009. Minister hospodárstva Peter Žiga v stredu osobne predstavil návrh novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kogenerácie v parlamente. Hoci opoziční poslanci v rozprave upozornili na niekoľko rizikových bodov a chceli ho dokonca ministrovi vrátiť na prepracovanie, návrh neskôr poslanci tesnou väčšinou schválili a posunuli do druhého čítania. Podľa slov ministra Žigu bol „odborne fundovaný“ kritický príspevok liberálneho poslanca Karola Galeka. Ten pochválil jednak zavedenie jednotného výkupcu elektriny z OZE a KVET, ale najmä nový inštitút lokálneho zdroja, ktorý pochádza z dielne asociácie fotovoltikov (SAPI). Predovšetkým podnikom by mal umožniť vyrábať si vo vlastnom zariadení s inštalovaným výkonom do 500 kV zelenú elektrinu, spotrebúvať ju pre svoju potrebu a prípadný nadbytok predať. Keďže nebude mať nárok na podporu, nezaťaží koncovú cenu elektriny. Za elektrinu z lokálneho zdroja by sa navyše nemala platiť ani tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá je aktuálne vo výške takmer 27 €/MWh. Množstvo háčikov Galek však poukázal na viacero problematických ustanovení v návrhu novely. Aj keď prechod na aukcie víta, varoval pred prílišnou autonómiou a koncentráciou moci na ministerstve hospodárstva (MH), ktoré má podrobnosti a podmienky zverejniť dodatočne. Existuje podľa neho obava, že sa zopakuje kauza expresného rozdania pripojovacích kapacít na fotovoltiku v objeme 120 MW niekoľkým vybraným podnikateľom z roku 2009, kedy bol Peter Žiga štátnym tajomníkom na MH. Opozičný poslanec taktiež upozornil na výnimku pre teplárov, ktorí by podľa nového paragrafu 3c mali naďalej po rekonštrukcii ďalších 15 rokov poberať výkupné ceny, ktoré cez TPS zvyšujú koncovú cenu elektriny. Na rozdiel od OZE teda kogeneračné zariadenia nebudú musieť súťažiť v aukciách. Ide pritom aj o veľké zariadenia s elektrickým výkonom nad 1 MW, čo však usmernenie Európskej komisie o štátnej pomoci v energetike nedovoľuje. Aj preto sa Galek zaujímal o priebeh notifikácie takejto podpory a pripomenul, že ani súčasný systém podpory z roku 2009 nám Európska komisia dosiaľ neodobrila. Ak sa má prevádzková pomoc poskytovať zariadeniam bez súťaže, štáty musia splniť niekoľko podmienok, a to preukázať, že v aukcii by bol oprávnený len jeden alebo veľmi obmedzený počet projektov alebo lokalít; alebo by aukcia viedla k vyšším úrovniam podpory; alebo by súťaž mala za následok nízku mieru realizácie projektov. Takúto výnimku pre vymedzený počet teplární získalo od Bruselu napríklad susedné Česko, ktoré zároveň v rámci revízie musí overovať možnú nadmernú kompenzáciu u výrobcov. Podľa predloženého znenia vládnej novely by navyše výkupnú cenu po rekonštrukcii mohla získať aj uhoľná elektráreň v Novákoch. G komponent, historický deficit a kompenzácie Novelou sa má tiež zaviesť povinnosť výrobcov uzavrieť zmluvu o prístupe a platba takzvaného G-komponentu. Karol Galek pripomenul, že je to v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu a znevýhodňuje to slovenských výrobcov oproti zahraničným, vrátane Slovenských elektrární, kde je štát 34-percentným akcionárom. Pre existujúce zariadenia, ktoré tento poplatok nemajú zohľadnený v cenových rozhodnutiach, by to mohlo znamenať otvorenie konania a zvýšenie koncovej ceny. Po ukončení podpory by navyše povinnosť platiť G-komponent mohla viesť k likvidácii zdrojov. Nebezpečenstvo vidí aj v tom, že tri regionálne distribučné spoločnosti by si mohli v budúcnosti nad rámec oprávnenej korekcie u regulátora uplatniť historický deficit vyplývajúci z doterajšieho vykupovania zelenej elektriny, ktorý si pritom dosiaľ v rámci správnych či súdnych konaní nenárokovali. Návrh kompenzácií vynaložených nákladov na podporu OZE asi 200 priemyselným podnikom v sume približne 80 miliónov eur ročne opozícia vníma ako nesystémové opatrenie v duchu plynových vratiek, ktoré navyše firmy ani nemajú garantované. Galek namiesto toho navrhuje plošne zrušiť dotovanie spaľovania domáceho uhlia a zaviesť viaczdrojové financovanie zo štátneho rozpočtu napríklad aj z predaja emisných povoleniek. Vládna novela zákona obsahuje podľa neho „množstvo nášľapných mín“. „Tento zákon ide proti odberateľom elektriny, zamestnávateľom aj domácnostiam, keďže vytvára priestor na tunelovanie peňaženiek ľudí a politickú korupciu. V minulosti sme vypočítali, že po odstránení všetkých politických zásahov do cien elektriny by každá jedna domácnosť na Slovensku ročne ušetrila 80 eur,“ uviedol poslanec Galek na tlačovej konferencii. V rámci pokračujúceho legislatívneho procesu novely sa očakáva predloženie viacerých pozmeňujúcich návrhov. Minister Žiga poznamenal, že je otvorený ďalším rokovaniam o podobe novely zákona.
-
Spustili výstavbu plynovodu s Poľskom
19.9.2018Už o tri roky by mohlo začať fungovať nové plynárenské prepojenie medzi Slovenskom a Poľskom. Náklady na slovenskej strane sa predpokladajú vo výške cez 142 miliónov eur. S projektom súvisí aj nový podzemný zásobník plynu Ptrukša, ktorý by sa mal začať stavať v roku 2020. V utorok 18. septembra vo Veľkých Kapušanoch symbolicky a za prítomnosti politických predstaviteľov začali s výstavbou plynovodu, ktorý spojí našu prepravnú sieť s poľskými potrubiami. Ide o najdlhšiu súvislú líniovú stavbu od vzniku samostatného Slovenska s predpokladanými nákladmi v sume cez 142 miliónov eur (na slovenskú časť). Grantom vo výške 55,2 miliónov eur nám na realizáciu projektu prispela Európska komisia z Nástroja na prepájanie Európy (CEF Energy), ďalších 70 miliónov poskytla Európska investičná banka vo forme úveru. Potrubie na našej strane má mať dĺžku 103 kilometrov, v Poľsku 59 kilometrov. Plynovod spojí zrekonštruovanú kompresorovú stanicu Veľké Kapušany cez hraničný Lupkovský priesmyk s novou poľskou kompresorovou stanicou Strachocina. Oceľové potrubie s priemerom DN 1000 umožní obojsmerný tok plynu. Kapacita v smere na Slovensko má byť 4,7 miliardy m3/rok, v smere do Poľska 5,7 miliardy m3/rok. Projekt slovenskej časti plynovodu zahŕňa aj výstavbu hraničnej preberacej stanice (HPS) v katastri obce Výrava a tri trasové uzávery (TU) v katastroch obcí Hankovce, Chlmec a Šamudovce. Diverzfikácia zdrojov a vyššia bezpečnosť „Vnímam to ako ďalší krok k posilňovaniu energetickej bezpečnosti a budovaniu stabilného energetického prostredia v SR,“ uviedol predseda vlády Peter Pellegrini. „Plyn prúdi cez Slovensko desaťročia tradične z východu na západ, ale plynová kríza nás poučila, že musíme myslieť aj na prepojenie sever - juh s Poľskom,“ dodal minister hospodárstva Peter Žiga. „Nechceme byť odkázaní len na jednu trasu alebo jeden zdroj, pretože to predstavuje riziko pre našu krajinu a ekonomiku.“
-
Mochovce neustále vyvolávajú bezpečnostné aj finančné otázniky
13.9.2018V hlasnej debate o nebezpečnosti budovaných dvoch blokov Mochoviec zanikli zlá finančná situácia a zadlženosť Slovenských elektrární aj odsun ich komerčnej prevádzky. Projekt dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO) má za sebou náročné leto. K bezpečnosti projektu sa začali vyjadrovať viacerí odborníci, externí jadroví experti aj bývalí zamestnanci Slovenských elektrární (SE). Odborným pohľadom prispela aj šéfka Úradu pre jadrovú bezpečnosť (ÚJD) Marta Žiaková, ktorá okrem iného potvrdila nekvalitnú dokumentáciu a tiež problémy pri superhavariijnom napájaní či zváračských prácach, kde boli odhalené napríklad chýbajúce či falošné certifikáty. Ide o jadrovú bezpečnosť za miliardy eur Zároveň sa do projektu pustili opoziční politici, ktorí žiadajú najmä nezávislé externé hodnotenie, poslanecký prieskum či dokonca referendum o sprevádzkovaní nových blokov. SE sa nepriaznivý mediálny rozruch snažili prehlušiť správou o úspešnej studenej hydroskúške na 3. bloku EMO, hoci aj pri nej priznali niekoľko odhalených problémov, a tiež informáciou o zaistení financovania dostavby. Pokiaľ ide o bezpečnosť, ÚJD napokon minulý piatok reagoval stanoviskom, v ktorom zdôraznil priebežné kontroly a previerky celého procesu dostavby a vysvetlil, prečo prerušil konanie vo veci prípravy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Jadrový úrad tiež poukázal na to, že počas nadchádzajúcej horúcej hydroskúšky 3. bloku, ktorá má prebehnúť do konca tohto roka, bude prítomná misia WANO. Neskôr v čase skúšobnej prevádzky 4. bloku, čiže niekedy v roku 2020, chcú SE pozvať i misiu OSART z Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu, po ktorej opoziční politici volajú. Šéfka ÚJD pritom v rozhovore pre Trend uviedla, že podľa tvrdení elektrární spoločnosť nemá na pozvanie misie OSART kapacity. „V prípade akýchkoľvek pochybností o pripravenosti zariadenia na uvádzanie do prevádzky nebude prevádzkovateľovi umožnené jadrové palivo zaviezť,“ podčiarkol ÚJD vo svojom stanovisku. Vody okolo elektrární najnovšie rozvírili informácie bulvárneho týždenníka Plus 7 dní, podľa ktorého SE podpísali tri záložné zmluvy na základe ktorých vzniklo záložné právo na väčšinu majetku spoločnosti v prospech britskej korporácie Glas Trust. Britský agent
-
Rozhodnutie o zvýšení TPS kvôli emisiám v Novákoch vzbudzuje pochybnosti
12.9.2018Akú výšku ceny emisných povoleniek uznal regulačný úrad Slovenským elektrárňam pri rozhodnutí zvýšiť koncovú cenu elektriny? Postupoval v súlade s vlastnou vyhláškou? Koncom augusta regulačný úrad zvýšil tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) s platnosťou od 1. septembra 2018, pričom odkázal na nárast cien emisných povoleniek, ktoré si Slovenské elektrárne spaľujúce domáce uhlie v elektrárni Nováky musia nakupovať. Celkový doplatok, ktorým koncoví odberatelia elektriny prispievajú na prevádzku elektrárne Nováky, sa tak z doterajších 98 miliónov eur vyšplhal na viac ako 115,7 miliónov eur ročne. Portál energoklub.sk o tom informoval ako prvý. V samotnom rozhodnutí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) uvádza, že v priebehu roka 2018 došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny. „Zmena spočíva v náraste ekonomicky oprávnených plánovaných nákladov na nákup emisných kvót na zvyšok roka 2018,“ píše sa v rozhodnutí. Podľa právoplatnej cenovej vyhlášky z februára 2017 (§ 4 od. 1 písm f) sa pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov pri skleníkových plynoch používa „aritmetický priemer denných uzatváracích cien (settlement price) oficiálneho kurzového lístka zverejneného burzou EEX na jej webovom sídle, za produkt EU Emission Allowances - Spot Market v eurách na tony CO2 za obdobie od 1. januára roku t-1 do 30. júna roku t-1“.Pri svojom rozhodovaní o uznaných nákladoch na emisné kvóty pre tento rok mal teda regulátor podľa platnej legislatívy vychádzať z uzatváracích cien, ktoré boli na burze v prvom polroku 2017. Tie sa vtedy pohybovali okolo 5 eur za tonu CO2, čo nezodpovedá výške navýšenia nákladov zohľadnenej v TPS od 1. septembra. Regulačného úradu sme sa pýtali, aké iné náklady okrem nákupu emisných kvót boli Slovenským elektrárňam v cenovom konaní zohľadnené a či pri zmene rozhodnutia dodržal predmetné ustanovenie vlastnej vyhlášky. ÚRSO zatiaľ vzniknuté pochybnosti nerozptýlil. Hovorca uviedol, že našou žiadosťou o vyjadrenie sa bude zaoberať až budúci týždeň.O postup ÚRSO sa už začala zaujímať aj opozičná strana SaS. Poslanec Karol Galek, ktorý je členom výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, na dnešnej tlačovej konferencii naznačil, že za rozhodnutím by mohlo byť napríklad zvýšenie jednotkovej ceny uhlia, ktorú si však Slovenské elektrárne a Hornonitrianske bane dohadujú bilaterálne. Na Generálnu prokuratúru preto smeruje podnet na preskúmanie tohto rozhodnutia regulátora.
-
ÚRSO zvýšil cenu elektriny. Príčinou je spaľovanie uhlia
3.9.2018Regulačný úrad od začiatku septembra nenápadne zvýšil jednu zo zložiek ceny elektriny. Na spaľovanie domáceho uhlia v elektrárni Nováky prispejeme tento rok o 17,7 milióna eur viac než sa dosiaľ plánovalo. Od 1. septembra platia všetci odberatelia elektriny vyššiu tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil jej zvýšenie o 3 %. Na svedomí to má ťažba lignitu, ktorý pochádza z Hornonitrianskych baní Prievidza, a jeho povinné spaľovanie v tepelnej elektrárni Nováky. Takzvaná ENO zložka uvedenej tarify oproti doterajšej úrovni stúpla až o 18,07 %, z hodnoty 4,3559 €/MWh na dnešných 5,1428 €/MWh. Domácnosti aj firmy teda od soboty platia TPS, ktorá sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny na Slovensku na rok 2018, vo výške 26,988 €/MWh. Podľa rozhodnutia z decembra minulého roku sme mali v tomto roku dotovať spaľovanie uhlia v Novákoch sumou 98 miliónov eur. Podľa nových rozhodnutí regulačného úradu to má byť až 115,7 milióna eur. Pevná cena doplatku na zvyšok roka 2018 sa oproti predpokladu 72,5983 €/MWh zvýšila až na 85,7129 €/MWh. „Zmena spočíva v náraste ekonomicky oprávnených plánovaných nákladov na nákup emisných kvót na zvyšok roka 2018,“ uviedol ÚRSO vo vydaných cenových rozhodnutiach pre Slovenské elektrárne. Vlani elektráreň v Novákoch vypustila do ovzdušia takmer 1,79 miliónov ton ekvivalentu CO2. Pridelených mali len 42 tisíc ton CO2. Zvyšok si podľa pravidiel európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) musia nakupovať. Z dôvodu nárastu ceny emisných kvót na trhu už ÚRSO schvaľuje aj zvyšovanie cien tepla. Elektráreň Nováky vyrába elektrinu na základe rozhodnutia ministerstva hospodárstva o takzvanom všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) s platnosťou do roku 2030. Aj na základe tlaku z Európskej komisie sa však intenzívne diskutuje o skoršom konci platnosti VHZ. V závislosti od rekonštrukcie elektrickej stanice Bystričany by sa dotovaná výroba elektriny z hnedého uhlia mala ukončiť okolo roku 2023.
-
Začalo zdražovanie tepla. Spustili to v Košiciach
3.9.2018Stabilné ceny energií sú minulosťou. Zoči-voči rastúcim cenám komodít na trhoch a najmä cenám emisných povoleniek musí aj strážca nízkych koncových cien Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ustúpiť. Ako prvé odsúhlasil zdražovanie tepla štátnym teplárňam v Košiciach a Žiline. Už začiatkom júla sme avizovali zvyšovanie cien elektriny v dôsledku rastu cien komodity na pražskej burze, ktorá ovplyvňuje koncovú cenu v budúcom roku. Parameter, ktorý vstupuje do regulačného vzorca, vzrástol medziročne až o 27 %, t.j. takmer o 9 eur na megawatthodinu (MWh). Dodávatelia elektriny vplyv rastu komodity prepočítavajú vo svojich návrhoch pre ÚRSO, ktorý zatiaľ nechce hovoriť, o koľko stúpne cena elektriny domácnostiam a malým podnikom. V prípade cien tepla je však rast cien nespochybniteľný. Regulátor už odsúhlasil niektorým dodávateľom zvýšenie ceny. Vypuklo to v Košiciach Ako prvá podala návrh na úpravu cenového rozhodnutia Tepláreň Košice (TEKO), a to už koncom júna. Odôvodnila ho výraznou zmenou cien povoleniek CO2, u ktorých dovtedy došlo k takmer trojnásobnému nárastu a taktiež z dôvodu zvýšenia nákladov na odvoz a likvidáciu nespálených zvyškov paliva. TEKO, ktorého vlastníkom je štát prostredníctvom spoločnosti MH Manažment, vyrába elektrinu a teplo z energetického uhlia a zemného plynu. Spoločnosť v minulom roku dodala 211 GWh elektriny a predala teplo v objeme takmer 795 GWh. ÚRSO s účinnosťou od 1. augusta odsúhlasil Teplárni Košice zvýšenie variabilnej zložky ceny tepla o 10,1 %, s tým, že výsledná cena tepla v ostávajúcej časti roku bude o 4,2 % vyššia. Keďže od TEKO nakupujú teplo viacerí dodávatelia, zvýšenie ceny pre odberné miesta v Košiciach sa v reťazovej reakcii prejavilo aj u ostatných. Fixná zložka ceny síce zostala na rovnakej úrovni, ale ÚRSO už schválil nárast variabilu aj pre firmu Veolia Energia Východné Slovensko (+ 7,4 %), Technickú univerzitu (+ 9,3 %), spoločnosti Property Services SK (+ 9,4 %), Bytový podnik mesta Košice (+ 7,2 %) aj firme Tepelné hospodárstvo (+ 9,1 %), ktoré je hlavným odberateľom tepla od TEKO a zásobuje asi 78 tisíc domácností. Pokračujú teplári v Žiline Zdražovanie tepla sa už prenieslo aj do Žiliny. Kvôli rastu cien povoleniek CO2, a teda výrobných nákladov, požiadala začiatkom júla o zvýšenie ceny aj ďalšia firma Žilinská teplárenská (ŽT) s rovnakým štátnym akcionárom ako TEKO. V minulom roku firma dodala 77 GWh elektriny a predala 429 GWh tepla, ktoré pochádzali z hnedého uhlia a zemného plynu. Od začiatku septembra ÚRSO odsúhlasil Žilinskej teplárenskej zvýšenie variabilnej zložky tepla o 13,9 %. Aj tu sa očakáva séria nadväzujúcich nárastov cien tepla. Schválenú ju už má firma BYTTERM (+ 9,7 %) aj MPM Správcovská spoločnosť (+ 12,8 %), ktoré od ŽT teplo nakupujú. Ďalšie zmeny cenových rozhodnutí sú už na ceste. Príčiny a následky Variabilná zložka tepla v koncovej cene zaváži. Napokon vlani tvorila po rokoch poklesu v priemere 57 % nákladov. Aktuálne sa predražuje hlavne spaľovanie fosílnych palív, ktoré sú u nás hlavným palivom na výrobu tepla. Zemný plyn vlani tvoril 53 % palivovej základne, uhlie takmer 19 %. Ako potvrdzujú vydané rozhodnutia ÚRSO, hlavnou príčinou zdražovania tepla je rast cien emisných kvót. Všetky veľké inštalácie (energetické a priemyselné podniky a tiež leteckí dopravcovia) sú zapojené do systému obchodovania s emisiami. Prevádzkovatelia môžu dostať časť emisných kvót bezodplatne, zvyšok si kupujú v aukcii alebo na trhu. Cena povolenky EUA, ktorá predstavuje povolenie vypustiť jednu metrickú tonu CO2 za rok do ovzdušia, vystrelila nahor. Minulý týždeň prekročila hodnotu 21 €/t. Na tejto úrovni sa naposledy a jediný krát v histórii pohybovala v októbri 2008. Pred rokom sa cena EUA pohybovala okolo 6 €/t. Začiatkom septembra 2016 bola dokonca pod 4 €/t. Nadchádzajúca vykurovacia sezóna sa tak môže pri štandardnej spotrebe oproti tej minulej predražiť. Skutočný dosah nárastu variabilnej zložky ceny bude závisieť od objemu spotrebovaného tepla. Ten sa odvíja od vonkajších teplôt a podmienok a tiež od opatrení energetickej efektívnosti (napr. zateplenia), ktoré mohli domácnosti i firmy zrealizovať počas letného obdobia. Navrch budú mať aj objekty s vlastnými kotolňami a malými zariadeniami na výrobu tepla, ktoré nemusia emisné povolenky nakupovať. Hoci sa ÚRSO zatiaľ bráni odhadom o raste koncových cien elektriny či plynu pre domácnosti, keďže Tepláreň Košice aj Žilinská teplárenská, rovnako ako stovky ďalších zdrojov vyrábajú spolu s teplom z tých istých palív a pri vypúšťaní tých istých emisií CO2 aj elektrickú energiu, pod ťarchou ekonomických argumentov by mal regulačný úrad ustúpiť aj pri ďalších odvetviach.
-
MH mení perspektívu výroby elektriny na Slovensku
30.8.2018Projekt nového jadrového bloku sa neoplatí a prečerpávacej elektrárni Ipeľ vypršalo osvedčenie. Spustenie 3. a 4. bloku Mochoviec sa odsunulo. Paroplyny naopak ožívajú. Investori chcú stavať malé kogeneračné zdroje a OZE, pričom šancu má aj fotovoltika. Ministerstvo hospodárstva (MH) vo svojej pravidelnej monitorovacej správe o bezpečnosti dodávok elektriny za rok 2017 prekreslilo predpovede výroby aj spotreby elektriny pre najbližšie roky aj v horizonte do roku 2030. Ak by prepočty vyšli, už v roku 2020 by sme ročne mohli vyrábať o 3 TWh elektriny viac než doma spotrebujeme. V prípade viacerých výrobných zdrojov a projektov ministerstvo upravilo tradičné formulácie. Nebude nová atómka, ani prečerpávačka Ešte vlani MH tvrdilo, že Nový jadrový zdroj (NJZ) v Bohuniciach by bol „najvýznamnejším perspektívnym projektom slovenskej energetiky v dlhodobom horizonte.“ V apríli 2016 projekt s odhadnutým rozpočtom 4 – 6 miliárd eur získal kladné stanovisko od rezortu životného prostredia. Výstavba sa mala začať už v roku 2021. Teraz už ministerstvo hospodárstva zdôrazňuje, že vzhľadom na avizované predĺženie životnosti bloku V2 v Bohuniciach, kde už prebehli aj potrebné technické a bezpečnostné opatrenia podľa požiadaviek jadrového úradu, a tiež vzhľadom na potreby pokrytia očakávaného dopytu by uvedenie NJZ do prevádzky pripadalo do úvahy najskôr po roku 2035. Súbeh V2 a NJZ by sústava vzhľadom na veľkú kumuláciu výkonu takmer v jednom mieste nezvládla. Problémom tiež je, že nový inštalovaný výkon 1200 MW by si podľa európskych štandardov ENTSO-E vyžiadal adekvátny dodatočný regulačný výkon pre prípad výpadku. Ten však vonkoncom k dispozícii nemáme.
-
Posledné kolo Zelenej domácnostiam trvalo 8 minút. Na OZE vydali 786 poukážok
27.8.2018Minulý týždeň prebehlo posledné kolo pilotného projektu Zelená domácnostiam. SIEA v ňom pridelila poukážky za takmer 1,78 milióna eur. Pokračovanie pripravuje od budúceho roka. Takmer 800 domácností by si malo nainštalovať zariadenia na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie vďaka posledným príspevkom, ktoré v tomto roku vydala Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Celková hodnota vydaných poukážok v 27. kole je 1 778 798 eur. Domácnosti v mimobratislavských regiónoch si rozdelili peniaze na 372 tepelných čerpadiel, 368 systémov so slnečnými kolektormi a 46 kotlov na biomasu. Kvôli obrovskému záujmu bolo posledné kolo uzatvorené už po 8 minútach od otvorenia. Poukážky sú platné 3 mesiace, dovtedy musí byť zariadenie nainštalované a podaná žiadosť o preplatenie poukážky. „Aktuálne majú domácnosti k dispozícii viac ako 3 000 poukážok. Časť zo zariadení je nutné nainštalovať v priebehu septembra, väčšinu najneskôr v novembri. Určite sa neoplatí inštalácie nechávať na poslednú chvíľu, pretože sú to posledné mesiace pilotného projektu. Pre úspešné preplatenie poukážok je dôležité, aby boli žiadosti o preplatenie podávané kompletne a včas,“ zdôraznil Stanislav Jurikovič zo SIEA. Ak budú všetky aktuálne platné poukážky využité, ku koncu roka 2018 by malo byť z projektu Zelená domácnostiam podporených viac ako 18 600 inštalácií zariadení na využívanie OZE. Doteraz bolo v rámci projektu, ktorý je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia, preplatených 15 473 poukážok v celkovej hodnote viac ako 34 miliónov eur. SIEA už pripravuje pokračovanie projektu Zelená domácnostiam tak, aby mohli byť poukážky vydávané od budúceho roka. Zámer nového projektu s celkovým rozpočtom 48 miliónov eur bol už schválený. Do roku 2023 by sa mohlo podporiť ďalších 25-tisíc inštalácií v domácnostiach mimo Bratislavského samosprávneho kraja. Hlavnou zmenou v systéme vydávania poukážok má byť zásobník žiadostí, aby mohli domácnosti žiadať o príspevok priebežne.
-
Štát plánuje dosiahnuť garantované úspory energie vo verejných budovách
27.8.2018Predložená novela zákona o energetickej efektívnosti má prispieť k tomu, aby štátne úrady i samosprávy viac využívali garantované energetické služby. Aj samotné ministerstvo hospodárstva sa chystá zužitkovať výhody takéhoto projektu pri obnove svojho starého sídla. Základný systém na podporu rozvoja trhu s energetickými službami vznikol už v roku 2014. Vtedy boli v zákone o energetickej efektívnosti zadefinované typy energetickej služby. Základná energetická služba predstavuje hlavne poradenstvo či školenia. Pri garantovanej energetickej službe (GES) sa prostredníctvom dosahovaných úspor energie uhrádzajú náklady na opatrenie alebo poskytovanú službu, ktoré sú vyjadrené v zmluvne určených hodnotách (tzv. služba Energy Performance Contracting, EPC). Poskytovateľovi GES za to, že umožní prijímateľovi služby (napr. fabrike, banke, nemocnici, úradu) dosiahnuť zníženie jeho spotreby energie na vopred stanovenú hodnotu, ktorá je dohodnutá a garantovaná zo strany poskytovateľa počas celej doby trvania zmluvy o energetickej efektívnosti, prináleží dohodnutá odplata. Ak sa úspory nedosiahnu v garantovanej výške, výpadok úspor hradí poskytovateľ. Hoci bola garantovaná energetická služba už v roku 2014 špecifikovaná aj pre verejný sektor, v praxi sa veľmi nevyužívala. Pre štát a samosprávy bolo výhodnejšie využívať pre účely obnovy budov vo vlastnej správe eurofondy, resp. štátny rozpočet. Navyše súkromné investície do renovácie a energetickej efektívnosti verejných budov mali z pohľadu štatistického vykazovania negatívny vplyv na deficit aj dlh verejného sektora, pretože sa považovali za úver poskytnutý verejnému sektoru. V septembri 2017 Eurostat vydal usmernenie a v máji tohto roka aj presnejšiu metodiku o štatistickom hodnotení GES bez vplyvu na verejný deficit a dlh. Ľady sa pohli Na toto vyjasnenie z Bruselu postupne reagujú aj slovenské ministerstvá. V júli vláda schválila koncepciu rozvoja GES vo verejnej správe, ktorú predložil rezort financií. Okrem subjektov ústrednej správy a územnej samosprávy sa venuje aj fungovaniu GES u rozpočtových a príspevkových organizácií a verejných vysokých škôl. Samotní poskytovatelia garantovanej energetickej služby si napríklad veľa sľubovali od rekonštrukcií vysokoškolských internátov, na ktoré vláda tento rok vyčlenila aj priamu finančnú dotáciu a podporu avizovala aj v ďalších rokoch.Ministerstvo financií si už nechalo vypracovať návrh vzorovej zmluvy o GES u advokátskej kancelárie White & Case a vydá komplexné usmernenie pre verejné subjekty, ktorého súčasťou bude aj vzorová zmluva. Ministerstvo hospodárstva (MH) aktuálne do 4. septembra pripomienkuje novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá umožní vykonať základné požiadavky vyplývajúce z využívania princípu GES vo verejnom sektore a spresňuje požiadavky na obsah nevyhnutnej zmluvy o energetickej efektívnosti vo verejnom sektore. Upravuje ustanovenia viacerých zákonov o majetku obcí i vyšších územných celkov, o správe majetku štátu i nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a tiež zákona o dani z príjmov. Ustanovujú sa podmienky dočasného prenechania majetku verejnej správy poskytovateľovi GES v nevyhnutne potrebnom rozsahu na presne špecifikované účely, ktoré obsahujú činnosti týkajúce sa najmä obnovy a údržby budovy alebo jej časti, rekonštrukcie, modernizácie alebo výmeny zariadenia, prevádzky a údržby zariadenia.Cez desaťtisíc budov Na Slovensku je vyše 10 000 verejných budov a model EPC poskytuje značný potenciál obnovovať budovy a technologické systémy bez potreby priamej kapitálovej investície z verejných zdrojov. Umožňuje zníženie nákladov úradov na energie, prispieva k predĺženiu životnosti verejných budov a zlepšuje kvalitu životného prostredia. Väčšie zapojenie súkromného sektora na týchto investíciách zvyšuje kvalitu a naopak znižuje náklady poskytovaných služieb. Najvyšší kontrolný úrad vo februári tohto roka upozornil, že štátne úrady nedosahujú také úspory energie vo svojich budovách, ako vláda prisľúbila uskutočniť podľa európskej smernice. Inštitúcie by každoročne mali do roku 2020 ušetriť 52,17 GWh energie prostredníctvom tzv. alternatívnych opatrení, medzi ktoré patrí práve zatepľovanie a hĺbková obnova budov. Hlavnými dôvodmi sú chýbajúce peniaze a neplnenie schváleného časového harmonogramu.Vlani sa vďaka využitiu energetických služieb ušetrilo len 1,1 TJ energie vo verejnom sektore. Po schválení novely a zavedení nových pravidiel do praxe by medzi prvými, kto model garantovanej energetickej služby využije, mohlo byť ministerstvo hospodárstva. Obnova sídla MH Na jeseň minulého roka sa rezort hospodárstva presťahoval do budov v areáli SPP. Už vtedy avizoval, že staré sídlo na Mierovej ulici v Bratislave chce zrekonštruovať tak, aby sa doň následne mohli presťahovať jeho rezortné organizácie. V septembri 2017 uviedlo, že rekonštrukcia by sa po riadnom verejnom obstarávaní mala začať už počas roka 2018. Tento termín sa však zjavne nenaplní, keďže obstarávanie sa ešte len pripravuje. Momentálne MH čaká na návrh koncepcie projektu GES pre túto budovu, ktorú si nechalo vypracovať za takmer 28 tisíc eur s termínom dodania do konca novembra. Očakáva identifikáciu opatrení na zníženie energetickej náročnosti objektu, podrobnú analýzu spotreby a potenciálu úspor energie, vyhodnotenie očakávaných nákladov a prínosov realizácie opatrení metódou GES a tiež špecifikáciu parametrov verejného obstarávania a údajov do technickej časti dokumentácie. Energetický certifikát z roku 2013 zaradil budovu podľa celkovej potreby energie do kategórie D. Ešte vlani vynaložilo MH na spotrebovanú elektrinu, pitnú vodu a teplo v starej budove sumu takmer 294 tisíc eur, z toho väčšina šla na teplo. Zverejnená zmluva tiež potvrdzuje, že v budove starého sídla rezortu hospodárstva sú niektoré inštalácie a materiály v havarijnom stave, obvodový plášť dokonca obsahuje azbestové platne. Pri premene viac než 40-ročnej budovy na „modernú, energeticky efektívnu, možno pasívnu stavbu“, ako pred rokom tvrdilo ministerstvo hospodárstva, tak realizátor opatrení bude mať čo robiť.
-
Vláda odsúhlasila viacero zmien energetickej legislatívy
23.8.2018Ministri odobrili zásadnú novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch a kogenerácii aj financovanie jadrového fondu. Odklepli tiež zmeny pri energetickom štítkovaní či dotovaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Vláda v stredu 22. augusta schválila niekoľko noviel zákonov z dielne ministerstva hospodárstva (MH). Od budúceho roka sa má spustiť reforma systému dotovania energie vyrobenej zo solárnych elektrární či bioplyniek a tiež v kogeneračných zariadeniach vyrábajúcich elektrinu a teplo. Od roku 2020 má fungovať centralizovaný systém administrácie podpory a vykupovania elektriny pod taktovkou OKTE. K rozvoju inštalovania OZE najmä vo firemných prevádzkach má prispieť lokálny zdroj. Finančnú náročnosť systému majú zmierniť a stransparentniť aukcie. Energeticky náročné fabriky si zase budú môcť nárokovať vrátenie svojho príspevku na dotovanie zelenej energie. Prehľad zmien sme podrobnejšie rozobrali v tomto článku. Aj v tejto súvislosti dochádza k úprave zákonov o energetike a regulácii, najmä v oblasti definovania dvoch taríf vstupujúcich do ceny za elektrinu a tiež prístupu do sústavy pre výrobcov elektriny. Viac informácií sa dočítate v ďalšom našom článku. Rezort hospodárstva tiež mení zákon o jadrovom fonde a atómový zákon. Zavedú sa nové pravidlá pri stanovovaní výšky zdrojov, ktoré je treba zhromažďovať na ukončenie činnosti jadrových elektrární. Povinné príspevky Slovenských elektrární (SE) za atómové bloky sa zvýšia asi o 10 % a zavedú sa tiež platby od firmy JAVYS. Bližšie sme sa tejto téme venovali v staršom článku. Okrem týchto väčších noviel dali ministri zelenú aj novej legislatíve o dohľade nad dodržiavaním povinností pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a zmenám v poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH. Jasne sa stanovuje, že dohľad nad dodržiavaním povinností dodávateľa a predávajúceho pri predaji širokej škály spotrebičov s vplyvom na spotrebu energie je Slovenská obchodná inšpekcia. Súvisí to s európskym nariadením o rámci pre energetické označovanie, ktoré platí od minulého leta. Pokiaľ ide o dotácie, MH ich bude môcť poskytovať na využívanie biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla a využívanie iných obnoviteľných zdrojov energie a tiež na budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Pôvodne chcelo ministerstvo dotovať len rozvoj nabíjacích staníc pre elektromobily. Po pripomienkach od ostatných subjektov ju rozšírilo aj na čerpacie stanice na skvapalnený zemný plyn (LNG), stlačený zemný plyn (CNG), vodík alebo inej pohonnej látky vyrobenej z OZE. Ďalšie informácie k zmenám v dotáciách MH nájdete v tomto článku. Ministerstvo tiež na vládu predložilo aktualizáciu informácií o aktuálnom stave dostavby dvoch atómových blokov v Mochovciach a finančnej situácii v SE. Obdobný dokument ministri schválili už na predchádzajúcom zasadnutí 11. júla. Keďže je materiál vo vyhradenom režime, verejnosť sa o podrobnostiach dohodnutých zmien nedozvie.
-
SEPS a ČEPS plánujú odstaviť dve cezhraničné vedenia. Vybudovať chcú jedno nové
20.8.2018Pomery na česko-slovenskom pohraničí sa v nasledujúcich dvoch dekádach významne zmenia. SEPS plánuje odstaviť dve vedenia na úrovni 220 kV, ktoré by neskôr mala nahradiť nová cezhraničná linka 400 kV. Niektoré české obce s trasou nesúhlasia, na Slovensku s nimi ešte nekomunikujú. Náklady sa odhadujú zhruba na 87 miliónov eur. Slovenský a český prevádzkovateľ elektrizačnej sústavy chystajú veľké zmeny na spoločnej hranici. Vo fáze investičného zámeru je projekt nového vedenia 400 kV Otrokovice – Ladce. Firmy SEPS a ČEPS argumentujú niekoľkými dôvodmi, prečo je projekt potrebný. V súlade s dlhodobou politikou odstavovania vedení na úrovni 220 kV sa blíži koniec prevádzky dvoch súčasných liniek Sokolnice – Senica a Lískovec - Považská Bystrica, a to v rokoch 2021 a 2026. Presný termín ale bude závisieť od konečného technického riešenia transformácie 400/110 kV elektrickej stanice Ladce. V roku 2026 by sa mala ukončiť plánovaná obnova súčasného vedenia 400 kV Nošovice – Varín. Až približne v roku 2034 sa však počíta so spustením nového nadzemného vedenia 400 kV Otrokovice – Ladce. Koridor existuje Vedúci komunikačného oddelenie spoločnosti SEPS Norbert Deák pre portál energoklub.sk potvrdil, že sa vykonávajú územnotechnické štúdie a štúdie realizovateľnosti. „Spoločnosti SEPS a ČEPS pracujú na návrhu Memoranda o porozumení a spoločnom postupe pri príprave a realizácii investičných akcií na česko-slovenskom hraničnom profile prenosových sústav SR a ČR v období do roku 2035, kde, o. i., deklarujú záujem spolupracovať aj na príprave projektu výstavby vedenia 400 kV Otrokovice – Ladce,“ uviedol. Dodal, že spoločne s českým partnerom už stanovili aj miesto prechodu vedenia štátnou hranicou medzi ČR a SR. Viesť má medzi obcami Střelná a Lysá pod Makytou. Na otázku, či prebieha diskusia o zámere s potenciálne zasiahnutými slovenskými obcami, Deák uviedol, že na výstavbu vedenia je už záväzne zálohovaná územná rezerva v územnom pláne Trenčianskeho kraja, a to už približne 20 rokov. Dodal, že „príslušné obce a mestá sú povinné tento územný plán VÚC rešpektovať“. Pôvodne sa pritom v územnom pláne počítalo s rezervovaním koridoru pre vedenie Otrokovice – Bošáca, ktoré malo viesť južnejšie. České obce nesúhlasia, slovenských sa ešte nepýtajú