-
Prolongácia podpory bude pre štyri stovky výrobcov elektriny povinná
13.4.2021Hoci predĺženie podpory o ďalších päť rokov malo byť pôvodne založené na báze dobrovoľnosti, pre časť výrobcov zelenej elektriny bude napokon povinnosťou. Tarifa za prevádzkovanie systému, prostredníctvom ktorej sa dotujú OZE a KVET, by sa vďaka tomu podľa predbežných výpočtov ÚRSO mohla znížiť o 15 %. Vláda SR bude v stredu (14. apríl 2021) rokovať o návrhu novely zákona 309/2009 o podpore OZE a VÚ KVET. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR), ktoré je predkladateľom materiálu, chce prostredníctvom legislatívy umožniť výrobcom predĺženie garantovanej podpory. Zostávajúci objem financií, na ktorý majú producenti právo, sa "rozloží v čase" a rozpočíta na obdobie piatich rokov. Impulzom ministerstva pre novelizáciu bolo na ročnej báze znížiť náklady v systéme podpory, ktoré zaťažujú ceny elektriny pre priemysel aj domácnosti. Zvrat pre veľké fotovoltiky Hoci sa pôvodne hovorilo o dobrovoľnosti prolongácie podpory pre všetkých dotovaných výrobcov, pre zhruba 440 výrobcov elektriny, predovšetkým prevádzkovateľov fotovoltických elektrární, by malo ísť o povinnosť. Týka sa to tých, ktorých priemerná výška doplatku za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla najmenej 150 eur/MWh a súčasne celková výška doplatku bola minimálne 75 tisíc eur. „Ročné ušetrenie nákladov v tarife za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá sa premietne do koncových cien elektriny, bude na úrovni 70 miliónov eur,“ prekvapil na tlačovej konferencii štátny tajomník MH SR Karol Galek. Odklon od dobrovoľnosti môže u dotknutých výrobcov vyvolať nevôľu. „Téma povinnej participácie v prolongácii podpory pre všetky dotknuté subjekty bude určite veľmi citlivá, najmä pre tých, ktorí čelia objektívnym prekážkam na predĺženie prevádzkyschopnosti svojich zariadení. Každopádne novela je významným míľnikom na ceste k férovým cenám elektriny a k zníženiu nadmerných záťaží nákladov na podporu OZE pre odberateľov,“ zdôraznil Galek. Myšlienka povinnej prolongácie podľa Galeka vzišla z medzirezortného pripomienkového konania (MPK). „Samotní výrobcovia tvrdili, že zákon je málo ambiciózny. Zamestnávatelia zase tvrdili, že sa minie účinku a nedôjde k zníženiu ceny,“ ozrejmil Galek. „Tým pádom bola vznesená v rámci MPK pripomienka, že pre časť výrobcov by to malo byť povinné.“ Očakávaná úspora v nákladoch na ročnej báze pre systém podpory OZE a VÚ KVET otvára cestu pre zníženie úrovne TPS ešte v tomto roku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) poskytol aj prvé prepočty, ktoré sú predbežné a závisia od viacerých premenných. „Pri prepočítaní by mohlo prísť k zníženiu výšky TPS okolo 15 % alebo 3,5 EUR/MWh. Sú to predpoklady. Na základe finalizácie legislatívneho procesu, keď budú známe všetky parametre, prídeme s presnou kvantifikáciou,“ oznámil predseda ÚRSO Andrej Juris. O ďalšom znížení ročných nákladov na TPS rozhodne miera participácie výrobcov, ktorí sa do schémy zapoja dobrovoľne. Postup pre zníženie výkupnej ceny definuje vyhláška ÚRSO o cenovej regulácii v elektroenergetike. „V najbližších týždňoch predstavíme detailnejšiu metódu a spôsob kalkulácie výkupných cien na základe predĺženej podpory.“ Do nižších cien elektriny pre odberateľov sa úspory z prolongácie premietnu iba čiastočne, pretože sa použijú na vykrytie historického dlhu pre distribučné firmy, ktoré boli do konca roka 2019 zúčtovateľmi podpory. Odberatelia to podľa Galeka pocítia až po skončení dotovania ťažby hnedého uhlia. V TPS totiž odberatelia platia ročne na podporu uhlia vyše 100 miliónov eur. „Po ukončení podpory výroby elektriny z domáceho uhlia v roku 2023, poplatky v cenách elektriny budú môcť konečne aj klesnúť. A to pre všetkých,“ zdôraznil Galek. ÚRSO pripravuje "kalkulačku" Výsledkom pripomienkovania je aj nová povinnosť pre ÚRSO z dôvodu transparentnosti. Úrad je povinný zverejniť výpočtový nástroj, ktorý po zadaní vstupných parametrov vyráta výrobcovi elektriny, o koľko menej bude dostávať pri natiahnutí podpory o 5 rokov. „Do kalkulačky, ktorú zverejníme, si budú môcť regulované subjekty dosadiť svoje relevantné parametre a vypočítať novú cenu, ktorá zo spôsobu stanovenia ceny vyjde,“ avizuje Juris. V rámci prolongácie si môžu výrobcovia uskutočniť opravy zariadení menšieho rozsahu, ktoré pomôžu predĺžiť životaschopnosť ich prevádzky, informoval šéf ÚRSO. „Toto majú byť oprávnené nálady, ktoré sú limitované do 10 % obstarávacej ceny,“ vysvetlil Juris. „Nemôže ísť o zásadnú rekonštrukciu alebo generálne opravy zariadenia, ale o výmenu najcitlivejších častí zariadení, ktorá je potrebná na predĺženie prevádzkyschopnosti.“
-
Ľuboš Lopatka: Odberatelia štátnych teplární v Bratislave a Košiciach by mohli mať lacnejšie teplo
12.4.2021Problémom teplární vo vlastníctve štátu v Bratislave a v Košiciach sú nevýhodné zmluvy z minulosti na dodávky tepla od externých dodávateľov. So šéfom MH Manažment a MH Teplárenského holdingu Ľubošom Lopatkom a obchodným riaditeľom teplární Vojtechom Červenkom sme sa rozprávali aj o ukončení spaľovania uhlia a problematickom projekte Zvolenskej teplárenskej. Časť Košíc by mohla vykurovať geotermálna energia už v roku 2026, podmienkou sú eurofondy. Vedenie holdingu tvoríte vy ako generálny riaditeľ a šesť riaditeľov zodpovedných za vybrané činnosti. Prečo ste sa rozhodli pre takúto štruktúru? Ukázal sa holdingový model ako životaschopný? Ľuboš Lopatka: MH Teplárenský holding (MHTH) združuje 6 štátnych teplárenských akciových spoločností. Jeho súčasťou je zníženie počtu riadiacich stupňov a počtu vedúcich zamestnancov. Čo je však najpodstatnejšie, eliminuje chybovosť a svojvôľu, ktorá v teplárňach až donedávna existovala. Je striktne dodržiavaná kontrola štyroch očí, čiže nie je možné, aby jeden človek, resp. predstavenstvo mohli rozhodnúť o niečom bez poznania súvislostí. Zásadné rozhodnutia musia byť najskôr odobrené holdingovými riaditeľmi a následne odsúhlasené akcionárom. Ak by MHTH nefungoval, nebolo by to o jeho neživotaschopnosti, ale len pochybení nás, ktorí sme súčasťou vedenia holdingu, resp. jednalo by sa o moje osobné zlyhanie. Šesť riaditeľov teplární je tu kvôli tomu, že každá tepláreň má vlastnú právnu subjektivitu, zásadné rozhodnutia sa však robia na úrovni holdingu. Môj kolega pán Vojtech Červenka je zodpovedný za obchod celej skupiny MHTH. Keďže sme chceli konať rýchlo, vytvorili sme virtuálny holding, čo je zrejme unikát v rámci štátnej správy na Slovensku. Oficiálne vznikol 23. júla 2020 a podarilo sa nám do jeho vedenia dostať skvelých ľudí. Za každým z mojich najbližších kolegov je úspešný biznis príbeh a nielen v rámci SR. Takýto model riadenia je vo svete úplne bežný. Z holdingovej štruktúry je každému zrejmé, že existuje jednotné vedenie, princípy a pravidlá. Toto doteraz v štátnych teplárňach na Slovensku absentovalo. Firma buď mala alebo nemala šťastie na toho, kto bol vybraný do jej vedenia. Šesť teplárenských spoločností doteraz fungovalo solitérne napriek tomu, že medzi nimi existuje veľa podobností. Nevyužívali sa synergie, ktoré súvisia s možnosťou zdieľať niektoré činnosti. To sme chceli zmeniť. Od začiatku je naším hlavným cieľom zvyšovať profitabilitu teplární a súčasne minimalizovať ceny tepla pre občana. Aké systémové zmeny sa vám podarilo zaviesť pri kľúčovom nákupe energetických komodít? V prípade štátnych teplární to znamená najmä zemný plyn, biomasu, ale čiastočne stále aj uhlie. ĽL: Pri nákupe čohokoľvek je hlavným parametrom úspechu dobrý úmysel. Za nákup palív je zodpovedný kolega vo funkcii chief procurement officer (CPO). Pri nákupe uhlia vyrokoval ceny, ktoré nám rapídnym spôsobom znížili ročné náklady. Pre rok 2021 predstavuje úspora na uhlí približne 1,7 milióna eur. Pri drevnej štiepke, ktorú spaľujeme v teplárňach vo Zvolene a Martine, sa ušetrilo minimálne ďalších 1,6 milióna eur. Ďalšou komoditou je zemný plyn, ktorý má tiež na starosti CPO s čiastočnou podporou kolegu, ktorý sa celý profesionálny život pohybuje v oblasti obchodu s plynom. V súčasnosti zastáva funkciu generálneho riaditeľa Bratislavskej teplárenskej. V prípade elektriny sme v aktívnej dvojúlohe, pretože ju nielen spotrebuvávame, ale zároveň aj vyrábame. Teplárenský holding plánuje najneskôr v roku 2023 vylúčiť z palivovej základne uhlie. Stihnete to? ĽL: V súčasnosti sa čierne uhlie spaľuje v Košiciach a hnedé uhlie v Žiline. Do roku 2023 máme zámer so spaľovaním uhlia skončiť. Treba však dodať, že na rozhodnutie zásadným spôsobom vplýva cena emisných povoleniek, a tiež cena plynu. Okrem toho nakupuje v rámci teplárenského holdingu teplo od externých dodávateľov. Kde všade? Vojtech Červenka: V Bratislave je viac ako 54 % tepla, ktoré nakupujeme od externých dodávateľov. Toto teplo však dokážeme vyrobiť lacnejšie, ako ho nakupujeme. Špeciálne v prípade paroplynového cyklu v Bratislave. ĽL: V Bratislavskej teplárenskej v súčasnosti nakupujeme teplo od trojice externých subjektov. Najväčším z nich je paroplynový cyklus (361 GWh), ktorý vlastní spoločnosť PPC Energy, zo skupiny Veolia. Teplo nám v menšom objeme dodáva aj Slovnaft (95 GWh) a tepláreň Cogen West (57 GWh), ktorú prevádzkuje Prvá rozvojová spoločnosť. V prípade Slovnaftu, hoci ide o súkromnú firmu, viem si predstaviť, že sa tu môže jednať o verejno-prospešný záujem. Nerozumiem však vzniku teplárne Cogen West a už vôbec nechápem vznik PPC Energy. Ich existencia nemá environmentálny dôvod, občan ju nepocítil v lacnejšom teple a ich existenciou sa nezvýšila profitabilita štátnej teplárne. Žiaľ z uvedeného vychádza, že jediným dôvodom ich vzniku bolo presmerovanie toku peňazí zo štátneho do súkromného sektoru. Žiaden verejný záujem či racionálny dôvod ich vzniku neexistuje a nikdy ani neexistoval. V Košiciach nakupujeme teplo zo spaľovne od spoločnosti KOSIT, ale aj od Košickej energetickej spoločnosti (KES). Tepláreň Košice uvažuje o odkúpení Košickej energetickej spoločnosti, ktorá prevádzkuje biomasový zdroj. Smerodajným by mal byť hĺbkový audit firmy. Za akých podmienok by ste k akvizícii pristúpili? ĽL: Som prekvapný, ako ste dobre infomovaný. Keďže máme podpísanú NDA (zmluvu o mlčanlivosti), detailizácii sa určite vyhnem. Ak máte suseda, ku ktorému sa musíte zo zákona pripojiť a následne s ním máte dlhodobý a prakticky nevypovedateľný kontrakt, akú máte inú možnosť? Keďže sa z vazalského kontraktu nevieme dostať, zvažujeme kúpu spoločnosti, ale ešte predtým si chceme detailne prezrieť všetky zmluvy. Pravda je taká, že v Košiciach sme dodávky tepla od Košickej energetickej spoločnosti (KES) reálne nikdy nepotrebovali. Spoločnosť vznikla len za účelom presmerovanie toku peňazí zo štátnej sféry do súkromnej. Inými slovami, zmluva je natoľko nevýhodná, že dáva pre vás väčší zmysel spoločnosť prebrať? ĽL: Ak by KES vôbec neexistovala, boli by sme tomu len radi. Existencia KES neprináša nižšiu cenu tepla pre občana a ani vyšší profit pre TEKO. Hoci tento zdroj nepotrebujeme, on tu jednoducho je a my žiaľ máme dlhodobý kontrakt, ktorý musíme plniť bez ohľadu na to, ako nevýhodný je pre nás. V tejto bezvýchodiskovej situácii sa preto zamýšľame, či by pre TEKO nedávalo väčší zmysel túto spoločnosť kúpiť. Pre lepšiu predstavu, v rámci TEKO, aký podiel tepla zabezpečuje Košická energetická spoločnosť? ĽL: Ako som už spomínal, v Košiciach nakupujeme teplo aj od spoločnosti KOSIT, ktorá prevádzkuje spaľovňu odpadu. V tomto prípade to ale vnímame tak, že odoberať teplo, ktoré vzniká spaľovaním odpadu, je našou povinnosťou, jedná sa o verejný záujem, občania už zaň raz zaplatili. Zmluvu medzi KOSIT a TEKO hodnotíme, na rozdiel od KES ako férovú. Aby som však odpovedal na vašu otázku: v Košiciach vyrábame 770 GWh tepelnej energie. Pre odberateľov dodávame 727 GWh. Z toho nám spoločnosť KOSIT dodáva približne 36 GWh a Košická energetická spoločnosť (KES) ďalších 49 GWh. To predstavuje v celkovom porovnaní necelých 7 %. Nejde o významný podiel. V rámci holdingu nás viac trápi zmluva s firmou PPC Energy v Bratislave, ktorá je extrémne nevýhodná a znamená finančnú záťaž pre obyvateľov Bratislavy. V čom konkrétne spočíva nevýhodnosť zmluvy Bratislavskej teplárenskej, o ktorej hovoríte? VČ: Cítime sa byť zatlačení do kúta, pretože musíme odoberať teplo vo veľmi vysokom objeme ročne za nekonkurencieschopnú cenu. V objeme, ktorý reálne nedokážeme spotrebovať. Zmluva je postavená na princípe take-or-pay. Okrem toho musíme zabezpečovať studenú rezervu a vykrývať všetky výpadky. Cena, za ktorú sme zmluvne nútení teplo od PPC nakupovať, predražuje teplo odberateľom v Bratislave. ĽL: Našim zámerom je napojiť sa na spaľovňu odpadu, ktorú vlastní mestský podnik OLO. Štát a komunálna sféra by mali byť z prirodzenej logiky veci partnermi. Ako to však zrealizovať, keď PPC Energy musíme zaplatiť aj za neodobrané teplo? Občanovi nevysvetlíme, že by sme platili za teplo dvakrát, a to spoločnosti PPC Energy za neodobrané teplo a súčasne spoločnosti OLO za odobrané teplo. Jediný zmysel by to dávalo iba v prípade, ak by sme odpadové teplo z mestskej spaľovne OLO odoberali zadarmo. V prípade súčasného 10 MW zdroja, ktorý patrí OLO, si to dokážeme predstaviť; na našej strane by sme museli vybudovať výmenníkovú stanicu. Problém je, že spáliteľného odpadu v Bratislave pribúda. Ak by sa OLO rozhodlo vybudovať nový kotol, prebytok tepla z PPC Energy by ešte vzrástol. Najlacnejšie teplo je zo spaľovne a logicky by sme ho mali odoberať. Namiesto toho odoberáme teplo zo súkromnej firmy PPC Energy. Tá spaľujeme zemný plyn a OLO potom vypúšťa vyrobené teplo zo spaľovania komunálneho dopadu a po výrobe elektrickej energie do atmosféry bez úžitku. Toto je jednoducho choré. Jediným logickým vysvetlením je diktát peňazí a absencia svedomia. Každý manažment by mal vedieť, že spojenectvom s OLO-om sa získa lacnejšie teplo pre koncového spotrebiteľa. Ako je postavená zmluva so spoločnosťou PPC Energy? ĽL: Objem tepla, ktorý musíme odobrať, prevyšuje potreby sústavy. Od PPC Energy máme zazmluvnených 361 GWh tepla na ročnej báze, pričom celková potreba tepla v Bratislave predstavuje necelých 800 GWh ročne. Kontrakt je založený na princípe take-or-pay, čo je bežný model v energetike, zvlášť v plynárenstve. Paroplynový cyklus ako taký dokáže rýchlo nabehnúť a dodať elektrinu do siete. Primárne nevyrába teplo, ale jeho produktom je elektrina a podporné služby. My sme však tepláreň. Vyrábame teplo a elektrina je pre nás vedľajší produkt na to, aby sme dokázali lepšie energeticky zhodnotiť zemný plyn ako primárne palivo. V rámci zmluvy sa akceptovalo teplo z paroplynového cyklu, ktoré bolo zaradené do základného profilu. Hoci potreby po dodávke tepla v zimných mesiacoch, napríklad v januári, sú vysoké, postupne klesajú. V prechodnom období je niekedy základné pásmo tak vysoko, že teplo, ktoré odoberáme za drahé peniaze, mávame problém vôbec umiestniť. V prípade, že ho neodoberieme, musíme zaň aj tak zaplatiť. Podľa zmluvy sme povinní PPC Energy zaplatiť aj za plyn, ktorý nebol spálený. Dokedy je zmluva platná? ĽL: Zmluva s PPC Energy sa pripravovala v 2014 a podpísaná bola v roku 2015. S fyzickými dodávkami tepla sa začalo začiatkom roka 2016. Platnosť tejto zmluvy, ktorú považujeme za vazalskú a výrazne v neprospech Bratislavskej teplárenskej, vyprší o vyše desať rokov, konkrétne 1. januára 2032. Až vtedy budeme voľní. Za danej situácie by nám pomohlo, keby sa znížil buď objem odoberaného tepla, a/alebo jeho cena. Ideálne oboje. V porovnaní s našou vlastnou internou cenou tepla nám PPC Energy dodáva teplo o 21,5 % drahšie. Ročne takýmto spôsobom prichádzame o tretinu tržieb Bratislavskej teplárenskej, čo je zhruba 20 miliónov eur. Keby bola cena aspoň na úrovni našej, resp. našich variabilných nákladov…, My ale musíme odoberať nielen drahé teplo, ale ešte aj v predimenzovanom objeme. Navyše, ak sa na strane PPC Energy vyskytne porucha, musíme si zabezpečiť teplo sami, ale súčasne im platiť za neodber. Ich porucha, naša katastrofa, naše riziko. Do spoločnosti PPC Energy nedávno vlastnícky vstúpila nadnárodná teplárenská skupina. Prečo by mala pristúpiť na vami požadované podmienky, keď akvizícia prebehla úplne štandardne? ĽL: Neobviňujem ich. Keď sa na to dívam ich očami, úlohou manažmentu je rozvíjať biznis na území Slovenska. Majú smolu, že kúpili štandardným spôsobom niečo, čoho minulosť je neštandardná. Súčasťou akvizície bola aj neférová zmluva, ktorá podľa nášho vnímania predstavuje nezmyselný transfer peňazí z Bratislavskej teplárenskej do PPC Energy. Ak to celé zjednoduším, PPC Energy jednoducho nikdy nemala vzniknúť, keďže neriešila kapacitný nedostatok, neprináša environmentálne zlepšenie, ani nižšiu ceniu tepla pre občana a už vôbec nie vyššiu profitabilitu pre BAT. To, že sa Veolii postupne darí vytláčať štát z výroby tepla nesvedčí ani tak o ich šikovnosti, ako skôr o fakte, že zástupcovia štátu boli v minulosti nešikovní či bezdôvodne servilní, ergo nedostatočne hájili záujem akcionára - štátu. Pre nás je výroba tepla core biznis. Žiaľ významná časť podielu na dodávkach tepla v Bratislave bola “ukradnutá” o čom svedčia aj donedávna katastrofálne hospodárske výsledky BAT-ky. Bratislavská teplárenská produkovala každoročne stratu, čo je pri nastavení regulácie v teplárenstve doslova “umenie”. ÚRSO vám totiž v cene tepla garantuje zisk, o ktorý neprídete, ak nehospodárite vyslovene nerozumne. Zisk slúži v teplárni na reprodukciu zariadení a udržateľnosť. Nemáme zodpovednosť iba za dodávku tepla, ale aj za rozvody, ktoré sa odpisujú 20 rokov. Veľkou hrozbou je, že akonáhle sa prestane tvoriť dostatočný cash flow, nebude dostatok peňazí na modernizáciu rozvodov, nehovoriac o výrobných zdrojoch. Rád by som zdôraznil, že my určite nebojujeme so spoločnosťou Veolia. Hájime len náš záujem, pretože zmluva s PPC Energy je evidentne účelová a neférová voči BAT. Paroplyn sa, žiaľ, dostal do rúk slušnej firmy s neslušnou zmluvou. Ak naznačujete, že zmluva je fakticky nevypovedateľná, kam smerujú vaše ďalšie kroky v tejto veci? Pri reštrukturalizácii v rámci holdingu sme začali vyrábať čoraz lacnejšie teplo, ale súčasne nakupujeme čoraz drahšie teplo od spoločnosti PPC Energy zo skupiny Veolia. Tento problém je z roka na rok vypuklejší. Našou snahou je vyrokovať s Veoliou výrazne nižšiu cenu, a/alebo priepastné zníženie povinných odberov tepla. Jedinou šancou je hľadať riešenie formou kompromisu. A hoci by z nášho pohľadu stále nešlo o ideálne riešenie, verím, že by to aspoň čiastočne pocítili odberatelia na nižšej cene tepla. V každom prípade by to bol určite lepšie ako stav, ktorý v Bratislave existuje v súčasnosti. Firma PPC Energy nikdy nemala vzniknúť, resp. nemal nastať podpis zmluvy s BAT na dodávku tepla, keďže na to neexistoval žiadny rozumný dôvod, ktorý by sa dal vysvetliť verejným záujmom. Žiaľ v súčasnosti má OLO sťaženú situáciu postaviť nový kotol, pretože existuje povinnosť, využiť teplo po výrobe elektrickej energie, čo je za danej situácie problém. Ak by ste si vyrábali teplo sami, koľko by priemerne ušetril odberateľ v Bratislave? Maximálna cena za dodávku tepla pre odberateľov Bratislavskej teplárenskej, ktorú schválil ÚRSO pre aktuálnu vykurovaciu sezónu, predstavuje 70,8 eur za megawatthodinu (MWh). Nami fakturovaná suma za teplo v Bratislave teda nesmie byť vyššia. V našom internom rozpočte však počítame s o niečo ambicióznejšou cenou na úrovni 67,09 eur/MWh, čo by nám ešte stále pri vyúčtovaní umožnilo vrátiť zákazníkom nejaké peniaze späť. Ak by sme si teplo zabezpečovali vo vlastnej réžii bez PPC Energy, podľa našich výpočtov by sa priemerná cena znížila na 65,3 EUR/MWh, čo by znamenalo ročnú úsporu priemerného bytu 48 eur vrátane DPH. Ak by sme sa napojili na spaľovňu odpadov, teplo získané od OLO by znížilo priemernú cenu na 64,3 EUR/MWh. Za predpokladu, že OLO postaví ďalší kotol, o čom sa reálne uvažuje, priemerná cena tepla v systéme CZT by klesla na 62,98 EUR/MWh. Ročné náklady na vykurovanie priemerného bytu by tým zlacneli o 68,5 eur. Ak uvážime, že priemerný byt platí ročne 500-520 eur na vykurovanie, úspora takmer 70 eur je významná. Čisto hypoteticky, koľko by stálo napojenie sa Bratislavskej teplárenskej na spaľovňu odpadu OLO? Toto nepredstavuje reálny problém. Zo strany Bratislavskej teplárenskej by išlo o investíciu v predpokladanej hodnote na úrovni pár desiatok tisíc eur do infraštruktúry. Predovšetkým do výstavby výmenníkovej stanice. Výzvou teplárenstva budúcnosti je zabezpečiť udržateľné vykurovanie vo forme vysoko účinného CZT. V tomto procese sa hovorí najmä o kombinácii zemného plynu spolu s obnoviteľnými zdrojmi energie. Aký potenciál majú štátne sústavy CZT pre ďalšie etablovanie OZE? Čo je dané legislatívou, to je, samozrejme záväzné. Faktom je, že súčasný manažment bol koncipovaný vlani v septembri. Sme ešte stále v situácii „hasičov”, a to navyše v komplikovanom pandemickom období. Bez ohľadu na tieto okolnosti s istotou vieme, že z uhoľného programu chceme odísť okolo roku 2023. Pokiaľ ide o OZE, pre Košice je opäť aktuálna téma geotermálnej energie. V Martine je reálny spoločný podnik medzi spoločnosťami SPP a Brandtner, ktorý je zameraný na výrobu bioplynu. My máme ambíciu odoberať bioplyn pre Martinskú teplárenskú. Príležitosť vidíme aj pri projektoch energetického zhodnotenia produktov z komunálneho odpadu. S čerpaním eurofondov je to zložitejšie. Možnosť podpory je reálnejšia skôr pri spaľovaní tuhého alternatívneho paliva. V prípade spoločnosti TEKO sa viac ako desaťročie hovorí o možnosti využitia geotermálnej energie. Záujem o využitie vrtu pri Ďurkove, ktorý má na starosti firma Geoterm Košice pod kontrolou SPP Infrastructure, ožíva aspoň deklaratívne aj z vašej strany. Podnikli ste v tomto smere aj nejaké kroky? VČ: Všetky zúčastnené strany v tomto projekte majú skutočný záujem sa dohodnúť. Chcem ale zdôrazniť, že ak sa ho podarí dotiahnuť do úspešného konca, spoločnosť TEKO nebude od Geoterm Košice nakupovať teplo, ale horúcu vodu, v podstate ako primárne palivo. Výmenníková stanica by už bola našim majetkom. Celý projekt má v kontexte návratnosti zmysel iba vtedy, ak sa podarí získať dotácie, ktoré sa využijú na výstavbu privádzača o dĺžke približne 15 kilometrov. Geotermálne vrty sú len jednou časťou projektu, ale naša snaha v súčasnosti smeruje k tomu, aby sa nám podarilo získať eurofondy a následne ich efektívne využiť. ĽL: Je tu ešte jeden aspekt. Predchádzajúce manažmenty sa asi málo snažili hľadať riešenia a všetko nasvedčuje tomu, že mali záľubu v nakupovaní uhlia. My takéto pohnútky nemáme a tak hľadáme možnosti ako projekt uskutočniť. Okrem environmentálneho aspektu treba brať do úvahy aj záujem našich odberateľov t.j. je nežiadúce, aby dodávka geotermálne tepla spôsobila skokové navýšenie ceny tepla pre občanov. Aj preto podmieňujeme realizáciu celej akcie získaním eurofondov na vybudovanie tepelného privádzača. Tejto skutočnosti si je vedomé aj Ministerstvo hospodárstva SR. Ak by sa toto podarilo, bol by to významný posun vpred a SPP Infrastructure môže zrealizovať ďalšie tri vrty, vďaka ktorým by sme mohli zvýšiť odber horúcej vody a vykurovať podstatnejšiu časť Košíc geotermálnou energiou. Kedy by sa, podľa optimistického scenára, mohla časť Košíc začať vykurovať geotermálnou energiou? ĽL: Myslím si, že rok 2026 predstavuje reálny časový horizont. Ako som však spomínal, podmienkou realizácie je získanie eurofondov. Pokiaľ ide o synergiu medzi aktivitami teplární, okrem spoločných nákupov surovín sa v zmluve o zdieľaných službách spomína aj zabezpečenie jednotného postupu pri predaji podporných služieb SEPS, riadenie výroby, spotreby elektriny a odchýlok. Ako sa vysporiadávate s touto činnosťou? VČ: V prvom rade prevádzkujeme teplárenské zariadenia. Sme silne závislí od toho, koľko tepla vieme umiestniť. Nevyrábame elektrinu preto, aby sme teplo následne marili. Čiže aj naše možnosti podporných služieb a riadenia odchýlky sú do značnej miery limitované. Snažíme sa tieto činnosti optimalizovať primárne preto, aby sme zlepšili cash flow našich spoločností. Nemáme v úmysle stať sa silným hráčom na poli podporných služieb a riadenia odchýlky. Nerobíme to kvôli biznisu, ale v snahe optimalizovať naše výnosy z elektrickej energie. V žiadnom prípade nechceme mariť teplo s vidinou väčšieho zisku na týchto službách. Do portfólia činností patrí okrem predaja tepla aj predaj chladu. Kedy bude chlad zaujímavým artiklom? VČ: Som presvedčený, že postupnými krokmi to pôjde. V súčasnosti je výroba chladu príliš drahá. Už dnes však existujú nové objekty, ktoré majú záujem o centrálnu výrobu chladu, ale to sú zatiaľ skôr prvé lastovičky. Na to, aby sa chlad dostal do bytov v masovom meradle, sa nedá využiť súčasný systém rozvodov tepla v dome. Novým objektom, ktoré majú o tento produkt záujem, dokážeme poskytnúť chlad z tepla, ktoré vyrobíme centrálne. To teplo však musí mať parametre, ktoré sú na hranici prevádzky horúcovodných systémov. Absorpčný spôsob výroby tepla je teda možný iba tam, kde na to existuje vhodná infraštruktúra. Napriek obmedzeniam hľadáme pre nové budovy riešenia, aby sme im vedeli poskytnúť aj tento produkt. Vlani ste naznačili problémy s ekologizačným projektom vo Zvolenskej teplárenskej. Aká je situácia s odstupom niekoľkých mesiacov? Hospodárenie podniku mala preveriť analýza. Aký je jej výsledok? ĽL: Vo Zvolene sme zdedili zlý projekt vo všetkých aspektoch. Projekt ekologizácie teplárne bol koncepčne zlý, evidentne predražený, draho financovaný a ešte aj s ročným sklzom oproti plánu. Z pasce drahého financovia sa nám už podarilo uniknúť zmenou financujúcej banky s úsporou 5,5 mil. eur. Za danej situácie žiaľ neexistovala iná cesta ako krajné riešenie v podobe podania trestných oznámení. Pokiaľ ide o hospodársky výsledok, naplnia sa vaše predikcie? Účtovné závierky sa finalizujú... ĽL: Šesť holdingových teplární dosiahlo v roku 2020 hrubý zisk pred zdanením 7 miliónov eur, čo je viac ako štvornásobok oproti pôvodnému predpokladu zo začiatku roka. Pokiaľ ide o prevádzkové výnosy, rok sme uzavreli na hodnote 234 miliónov eur pri prevádzkovom zisku (EBITDA) na úrovni 36 miliónov eur. Pre porovnanie, v roku pritom 2019 vykázali štátne teplárne stratu 7 miliónov eur pred zdanením. To je významný skok. Štátne teplárne sú povinne účastníkmi systému EÚ pre obchodovanie s emisiami EU ETS, ktoré v poslednom období trhajú rekordy na európskych burzách. Ako ste sa s týmto trendom vysporiadali? ĽL: V našom internom rozpočte počítame s cenou 37 EUR za tonu oxidu uhličitého (CO2). To je náš strop. Ideálne by pre nás bolo bývalo, keby sme nakúpili dostatok emisných povoleniek ešte minulý rok v lete, ale nemali sme dostatok hotovosti. Snažili sme sa v tej dobe získať aj úver z banky. Táto možnosť nakoniec vyšla, ale až po zvýšení cien emisných povoleniek. V súčasnosti sa cena za tonu CO2 pohybuje na úrovni 43 až 46 eur, čo je naozaj veľa. Rátame však s tým, že cena poklesne. Chceme dokúpiť zvyšok emisných kvót tak, aby sme v priemere nezaplatili viac ako uvedených 37 eur za tonu. Súčasne sa snažíme redukovať objem CO2, ktorý potrebujeme. Spotrebu uhlia sa nám podarilo medziročne znížiť o 100 tisíc ton. V tomto trende chceme pokračovať ďalej. V Žiline to pôjde ľahšie, v Košiciach to bude náročnejšie. Tam chceme otestovať tuhé alternatívne palivo, ktoré vzniká vytriedením a homogenizovaním časti odpadu. Takýto produkt má slušnú výhrevnosť. Musíme mať však istotu, že splníme všetky emisné kritériá. Ľuboš Lopatka je generálny riaditeľ spoločnosti MH Manažment. V rámci MHTH pôsobí ako CEO/generálny riaditeľ. Vojtech Červenka je členom predstavenstva Bratislavskej teplárenskej, ktorý je zároveň CCO/obchodným riaditeľom v holdingu MHTH. Prepis rozhovoru bol autorizovaný. Nadpis, perex a otázky: portál energoklub.sk.
-
Chvála: Flexibilitu nájdeme všade. Poskytovanie podporných služieb musí byť technologicky neutrálne
8.4.2021Každá technológia umožňujúca agregáciu flexibility by mala mať v budúcnosti možnosť zúčastňovať sa na trhu s podpornými službami. Stanislav Chvála, generálny riaditeľ spoločnosti Nano Energies, to považuje za kritickú podmienku toho, aby sa v Česku a na Slovensku vytvoril v budúcnosti efektívny systém práce s flexibilitou. Flexibilita je všade tam, kde sa vyrába elektrina. Každé zariadenie, ktoré vyrába elektrickú energiu, má potenciál pre poskytovanie flexibility. Pri niektorých zdrojoch, akými sú kogeneračné jednotky, batériové systémy, teplárne, mraziarne a iné priemyselné procesy, bude ich vstup na budúci trh s podpornými službami ľahší, pri iných zase náročnejší. Základnou úlohou agregátora flexibility je vyskladať mozaiku rôznorodých zariadení tak, aby výsledný produkt spĺňal požiadavky a dopyt prevádzkovateľa prenosovej sústavy. O flexibilite v kontexte energetických trhov v Európe rozprával Stanislav Chvála z Nano Energies na webinári "Príležitosti na trhu s flexibilitou – podporné služby a agregácia." Agregačný blok by mal byť podľa Chválu zložený z rôznorodých typov zariadení. Cieľom správneho mixu portfólia u agregátora je zabezpečiť dodanie flexibility aj v prípadoch, keď niektoré zdroje nebudú v prevádzke. Za kľúčové v celom procese, od pripojenia zdrojov až po ich riadenie, považuje kombináciu IT a analytiky. Úprava softvéru vďaka analytike prebieha každý deň. Pri hľadaní možností, ako optimalizovať agregované portfólio a maximalizovať zisk, hrá podľa Chválu nezastupiteľnú úlohu aj dispečing a trading. Transformácia trhu s podpornými službami Európskym lídrom v agregácii flexibility je Veľká Británia. Kým v Česku a na Slovensku sú poskytovateľmi podporných služieb tradičné zdroje, na britských ostrovoch už 5 rokov po otvorení trhu patrí celkom 50 % z celkového podielu agregátorom flexibility. Chvála si nemyslí, že podobný scenár nastane v Česku, ale postupne bude flexibilita menších zdrojov ukrajovať stále väčšiu časť z koláča tradičným hráčom. Vo finále ostanú traja poskytovatelia flexibility. Okrem klasických zdrojov to budú agregátori flexibility, ktorých doplnia portfólia jednej technológie, napríklad kogeneračných jednotiek alebo batériových úložísk.
-
Na rýchlostnej ceste R7 pribudli motoristom dve nové plniace stanice CNG
7.4.2021(PR správa) Spoločnosť SPP CNG s.r.o. (SPP CNG) spustila do prevádzky dve nové samoobslužné plniace stanice na stlačený zemný plyn (CNG). Motoristi ich nájdu v oboch smeroch na odpočívadlách Blatná na Ostrove na rýchlostnej ceste R7. Plniace stanice sú otvorené 24 hodín denne, 7 dní v týždni a ponúkajú možnosť využitia služieb kiosku priľahlej čerpacej stanice OMV. Vozidlá načerpajú ekologické palivo CNG za porovnateľný čas ako pri používaní konvenčných palív. V súčasnosti je tak na Slovensku motoristom k dispozícii už 16 plniacich staníc CNG, z toho 11 prevádzkuje spoločnosť SPP CNG. Koncom leta 2021, keď rozšírime sieť plniacich staníc CNG o ďalšie dve na náprotivných odpočívadlách Pohranice na rýchlostnej ceste R1 pri Nitre, ich celkový počet vzrastie na 18. „Finančné dopady vyplývajúce z koronakrízy, môžu ovplyvniť aj rozhodovanie sa zákazníkov pri výbere auta. Drahšie elektromobily nemusia byť prvou voľbou, ak chceme jazdiť ekologickejšie. Autá s pohonom na CNG predstavujú v tomto čase veľmi racionálnu voľbu, preto sme rozhodnutí pokračovať v dynamickom zlepšovaní CNG infraštruktúry na Slovensku v najbližších rokoch,“ vysvetľuje Richard Prokypčák, podpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP. „Naša dcérska spoločnosť SPP CNG prijala stratégiu do roku 2025 na vybudovanie ďalších 15 CNG staníc v krajských a okresných mestách, čo by malo zabezpečiť výrazne vyššie pokrytie plniacou infraštruktúrou. Okrem toho, pripravujeme nové stanice na skvapalnený zemný plyn LNG, ktorý využíva hlavne ťažká automobilová doprava. Tri LNG plniace stanice uvedieme do prevádzky v roku 2022. Príležitosť vidíme aj vo využití vodíka. Ich vzájomnou kombináciou ponúkneme infraštruktúru pre nízko emisnú a bez emisnú dopravu založenú na alternatívnych plynových riešeniach," dodáva Richard Prokypčák. Vozidlá CNG dokážu znížiť náklady na palivo o 20 až 40% v porovnaní s benzínovým pohonom a o 10 až 20% v porovnaní s naftovým pohonom. Zároveň vykazujú nižšiu hladinu hluku, o 10 až 15 dB. Rovnako sú šetrné k motoru a bezproblémovo sa s nimi štartuje aj pri nízkych teplotách. Pri spaľovaní CNG uniká do ovzdušia v porovnaní s naftou alebo benzínom výrazne menej škodlivín, oxidu dusíka NOx, oxidu uhoľnatého CO, pevných častíc PM a karcinogénnych látok. CNG je environmentálne šetrnejšou alternatívou, v porovnaní s benzínom či naftou, aj pokiaľ ide o skleníkové plyny. Z toho dôvodu CNG je zaradený medzi alternatívne motorové palivá. Autá s CNG pohonom sú dnes už dostupné v rámci všetkých segmentov cestnej dopravy a vizuálne sa neodlišujú od bežných vozidiel. A čo je pre mnohých najpodstatnejšie, cena týchto vozidiel je porovnateľná s cenou v klasických benzínových či naftových motorizáciách. “Zemný plyn v stlačenej podobe CNG je výhodné tranzitné palivo na ceste k uhlíkovej neutralite, pretože je ho možné postupne nahradiť za obnoviteľný biometán. Navyše, modely automobilov jazdiace na stlačený zemný plyn kopírujú koncept automobilov so spaľovacím motorom, na ktorý sú motoristi zvyknutí. Výhoda pri tankovaní je napríklad tá, že nádrž vozidla sa plní rovnako rýchlo ako benzínové či naftové vozidlo, a to takým množstvom paliva, s ktorým prejde relatívne porovnateľnú vzdialenosť. Okrem toho ide o overenú technológiu, ktorá sa roky využíva naprieč celou Európou. Sme radi, že rozširujeme svoju sieť plniacich staníc CNG a budeme v tom pokračovať.” uzatvára Peter Mozolák konateľ spoločnosti SPP CNG, s.r.o. CNG (Compressed Natural Gas) stlačený zemný plyn, je ekologické, ekonomicky výhodné a bezpečné palivo, ktorého hlavnou zložkou je metán. Vďaka nemu sú vyprodukované emisie pri spaľovaní výrazne nižšie ako u ostatných motorových palív vrátane LPG (skvapalnený ropný plyn). Spaľovaním CNG nevznikajú takmer žiadne tuhé častice, ktoré by sa uvoľňovali do ovzdušia. Nie sú preto potrebné filtre ani aditíva. Autá na tento pohon preukázateľne produkujú menej škodlivých skleníkových plynov, najmä oxidov síry (-99 %), oxidov dusíka (-75 %), oxidov uhlíka (-50 %), polyaromatických uhľovodíkov (-45 %) a pevných častíc (-86 %). Automobily na CNG pohon sú bezpečnejšie ako benzínové a naftové vozidlá a pri prípadných nehodách nedochádza k znečisteniu pôdy, povrchových, či podzemných vôd. SPP CNG, s.r.o. Spoločnosť SPP CNG, s.r.o. vznikla 1. februára 2014 ako dcérska spoločnosť SPP. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti je predaj stlačeného zemného plynu (CNG) ako ekologického paliva na pohon vozidiel. V súčasnosti prevádzkuje SPP CNG 11 verejných samoobslužných plniacich staníc. Využívanie CNG v doprave, ako ekologickej a bezpečnej alternatívy k tradičným palivám prispieva k ochrane životného prostredia a čistejšiemu ovzdušiu na Slovensku.
-
Nové vedenia SEPS s Maďarskom sú v komerčnej prevádzke
6.4.2021Dvojica nových vedení s Maďarskom na trase Gabčíkovo – Gönyu a Rimavská Sobota – Sajóivánka má za sebou úspešnú kolaudáciu. Prenosová kapacita dlhodobo preťažovaného cezhraničného profilu sa vďaka tomu zvýšila na úroveň 2100 MW. Po štyroch rokoch od podpisu projektovej zmluvy medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav Slovenska a Maďarska, spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a MAVIR, boli v pondelok (5. apríla 2021) uvedené do komerčnej prevádzky dve nové vedenia (2x400 kV) Gabčíkovo - Gönyű - Veľký Ďur a (2x400 kV) Rimavská Sobota – Sajóivánka. Posilnenie prenosového profilu s Maďarskom sa stalo skutočnosťou Riziko výskytu kritických záťažových stavov na profile s Maďarskom sa tým výrazne zníži. Súčasne sa zvýšia objemy cezhraničnej obchodovateľnej kapacity. „Vďaka týmto čerstvo sprevádzkovaným prenosovým vedeniam bude, okrem iného, možné pripájať do elektrizačnej sústavy nové obnoviteľné zdroje energie a zvýši sa aj bezpečnosť vyvedenia výkonu z atómovej elektrárne Mochovce,“ vysvetlil na dnešnej tlačovej konferencii predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti SEPS Peter Dovhun. Riešenie pre odstránenie úzkeho miesta na cezhraničnom profile s Maďarskom sa podarilo zrealizovať po dvoch dekádach bilaterálneho plánovania. „Naše nové slovensko-maďarské prepojovacie vedenia – počnúc od Gönyű v západnom Maďarsku a od Sajóivánky na východnej hranici – sú dôležité nielen pre rovnováhu maďarskej elektrizačnej sústavy,“ uviedol András Biczók, predseda predstavenstva spoločnosti MAVIR. „Spolupráca získa v nasledujúcich desaťročiach ešte významnejšiu úlohu, a to nielen v rámci štátnych hraníc, ale aj medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, ako aj národných distribučných sústav.“ Dôležitým prínosom je aj zvýšenie bezpečnosti pre vyvedenie výkonu z jadrovej elektrárne Mochovce a VD Gabčíkovo. „Nové vedenia nám významne pomôžu dostať našu energiu z Mochoviec tam, kde bude najviac potrebná,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík. Ako sme informovali už v pondelok, ukončením stop-stavu dosiahne voľný inštalovaný výkon v elektrizačnej sústave SR hodnotu 1837 MW. Pre Západoslovenskú distribučnú predstavuje z pohľadu priepustnosti hodnota voľného inštalovaného výkonu 478 MW, pre Stredoslovenskú distribučnú je vyčlenených 587 MW a pre Východoslovenskú distribučnú 279 MW. Na úrovni prevádzkovateľa prenosovej sústavy, SEPS, ide o 493 MW. Pre nové fotovoltické a veterné elektrárne je vyčlenených pre každú distribučnú spoločnosť 50 MW. V prípade potreby je možné tento základný objem navýšiť v zmysle dohodnutého postupu, pričom strop pre celú SR predstavuje 407 MW. „Ide o dostatočný limit pre všetkých výrobcov, ktorí majú záujem pripojiť sa do siete. Pre predstavu je to limit, ktorý, ak by sa naplnil, umožnil by 200 000 domácnostiam na Slovensku spotrebu zelenej energie,“ poznamenal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. „Hlavnou snahou bude, aby Slovensko naplnilo ciele z Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 a pomohlo k naplneniu klimaticky neutrálnej Európy.“ Už po dokončení tretieho mochoveckého bloku sa očakáva, že Slovensko sa stane čistým vývozcom elektriny. Termín fyzikálneho spúšťania bloku sa približuje. „Momentálne očakávame, že k zavezeniu paliva by mohlo dôjsť koncom septembra, najneskôr začiatkom októbra,“ oznámil Karol Galek, štátny tajomník MH SR. „Máme tu pozitívne odozvy aj od nezávislého Úradu jadrového dozoru SR, ktorý je v tomto prípade stavebným úradom.“ Následne by mala prebehnúť skúšobná prevádzka a energetické spúšťanie bloku. „Jej ukončenie môže byť koncom tohto roka, najneskôr začiatkom budúceho,“ dodal. Cezhraničná prenosová kapacita na profile s Maďarskom sa takmer zdvojnásobila
-
Koniec stop-stavu je realitou
5.4.2021Spustením cezhraničného prepojenia s Maďarskom sa skončil sedem rokov trvajúci stop-stav. Do sústavy na Slovensku bude možné pripojiť nové zdroje s celkovým inštalovaným výkonom na úrovni 1837 MW. Zdvojnásobením cezhraničnej prenosovej kapacity so susedným Maďarskom sa otvára nová kapitola slovenskej energetiky. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a partnerská spoločnosť MAVIR majú dnes oficiálne uviesť do prevádzky dve nové vedenia (2x400 kV) Gabčíkovo - Gönyű - Veľký Ďur a (2x400 kV) Rimavská Sobota – Sajóivánka. Pôvodne sa tak malo stať už v úvode roka, ale pandémia spôsobila mierne zdržanie stavebných prác. Južný profil s Maďarskom patrí k najviac preťaženým miestam Vďaka dvom novým vedeniam sa eliminuje úzke miesto v prenosovej sústave v kontexte priepustnosti, čím sa odstráni bariéra pre pripájanie nových elektrární alebo zvyšovanie inštalovaného výkonu už existujúcich zdrojov. Táto udalosť je dobrou správou aj z pohľadu projektu dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach. Spustenie tretieho bloku je otázkou niekoľkých mesiacov, pričom exportu elektriny smerom na juh by už nemalo nič brániť. Voľný inštalovaný výkon v elektrizačnej sústave SR podľa našich informácií predstavuje 1837 MW. Možnosti pre pripájanie nových zdrojov sú ale kvôli bezpečnosti prevádzky rozdelené podľa troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav a prenosovej sústavy.
-
Cena elektriny na burze prudko stúpa. Dôvodom sú najmä emisné kvóty
2.4.2021Rast cien elektriny možno pozorovať na viacerých prepojených burzách s elektrinou v Európe. Základné pásmo na rok 2022 s dodávkou na Slovensko atakuje na pražskej burze PXE hranicu 60 eur za megawatthodinu. Hlavným dôvodom rastúceho trendu sú zdražujúce sa emisné povolenky v systéme EU ETS. Cena elektriny na veľkoobchodných burzách v posledných týždňoch prudko rastie. Na pražskej burze s elektrinou PXE sa s forwardovým produktom CAL-22 s dodávkou na Slovensko v stredu (31. marca 2021) obchodovalo na úrovni 59,34 eur/MWh. Výrazne k tomu dopomohli spotové ceny emisných kvót, ktoré priamo ovplyvňujú ročné produkty elektriny. Burzová cena elektrickej energie s drobnými výkyvmi rastie od vlaňajšieho novembra. „Dôvodom je najmä cena emisnej povolenky, ktorá na začiatku novembra mala hodnotu okolo 23 eur za tonu CO2. Počas marca sa však dostala až k o 20 eur vyššej úrovni, teda tesne k hranici 43 eur za tonu CO2, čo sa v podstatnej miere priamo premieta do ceny elektriny,“ zhodnotil pre informačný portál energoklub.sk Ivan Weiss, riaditeľ divízie Stratégia a rozvoj podnikania Stredoslovenskej energetiky. „Plus tu máme efekt spojený s návrhom uhlíkového cla zo strany EÚ, ktorý tiež tlačí na rast ceny emisnej povolenky.“ Atakujú emisné kvóty nové rekordy? Účastníci systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EU ETS) musia do konca apríla odovzdať zodpovedajúce množstvo kvót za rok 2020. Intenzita obchodovania bude preto rásť. Zvýšený dopyt po kvótach môže ďalej tlačiť ich cenu nahor spolu s cenami elektriny. „Časť takéhoto extrémne rýchleho rastu môže byť spojená so špekulatívnymi pozíciami niektorých finančných hráčov, takže k určitej korekcii môže dôjsť. Cena elektriny je samozrejme ovplyvnená aj cenami ostatných komodít v energetickom mixe, ale tie majú aktuálne menší vplyv. Aj cena ropy alebo zemného plynu (dodávka pre rok 2022) na európskom trhu však od novembra narástli,“ doplnil Weiss.
-
Holding ukázal prvé čísla. Štátne teplárne ozdravili hospodárenie
1.4.2021Šesť teplární vo vlastníctve štátu dosiahlo vlani zisk 7 miliónov eur pred zdanením. Minulý rok ukončili v prevádzkovej strate iba Zvolenská a Martinská teplárenská. Skupina šiestich štátnych teplární virtuálne združená pod hlavičkou MH Teplárenský holding, ktorý ovláda spoločnosť MH Manažment, v minulom roku zlepšili svoj hospodársky výsledok. Celkové prevádzkové výnosy za rok 2020 dosiahli 234 miliónov eur pri prevádzkovom zisku (EBITDA) na úrovni 36 miliónov eur. Pôvodné prognózy vedenia firmy prekonal tiež zisk štátnych teplární pred zdanením, ktorý bol na úrovni 7 miliónov eur. Vo vlastníctve štátu sú spoločnosti Bratislavská teplárenská, Tepláreň Košice, Zvolenská teplárenská, Žilinská teplárenská, Martinská teplárenská a Trnavská teplárenská. Generálny riaditeľ MH Manažment Ľuboš Lopatka už vlani na jeseň avizoval zámer dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, ktoré sa pretaví do zníženia cien za dodávku tepla pre odberateľov. Výhodnejšie ceny sa mali týkať všetkých zákazníkov okrem Zvolenskej teplárenskej. Medziročné zlepšenie pri ukazovateli zisku pred zdanením predstavuje 14 miliónov eur. V roku 2019 boli totiž v teplárne v strate 7 miliónov eur. Teplárenské podniky si polepšili aj pri celkových výnosoch a súhrnných číslach prevádzkovej výkonnosti (EBITDA).
-
Elektráreň Nováky čaká prerod. Uhlie nahradia OZE a výroba vodíka
31.3.2021Hoci vykurovanie regiónu hornej Nitry od roku 2024 pravdepodobne nebudú zabezpečovať Slovenské elektrárne, areál Elektrárne Nováky nezostane nevyužitý. Firma v ňom chce vybudovať priemyselný park, ktorého súčasťou budú zelené elektrárne s inštalovaným výkonom do 100 MW. V hre je aj produkcia vodíka. Po ukončení štátom dotovanej ťažby a výroby elektriny z domáceho uhlia v Elektrárni Nováky, po roku 2023 plánujú Slovenské elektrárne v tzv. všeobecnom hospodárskom záujme začať s rozsiahlou ekologizáciou areálu tohto uhoľného zdroja. Po vyriešení environmentálnych záťaží z minulosti plánuje spoločnosť transformáciu lokality na hnedý priemyselný park, v areáli ktorého plánuje vybudovať a prevádzkovať obnoviteľné zdroje energie. Primárne by malo ísť o fotovoltické zdroje s celkovým inštalovaným výkonom až do 100 MW. V prípade záujmu zo strany priemyselných odberateľov sa uvažuje aj o inštalácii elektrolyzéra a o výrobe vodíka. Najväčší výrobca elektriny na Slovensku sa tiež uchádzal o zabezpečenie kontinuity dodávok tepla pre odberateľov v Prievidzi, Novákoch, Handlovej a Zemianskych Kostoľanoch. Poslanci mestského zastupiteľstva v Prievidzi ale koncom minulého roka v hlasovaní uprednostnili konkurenčný projekt Prievidzského tepelného hospodárstva (PTH), ktorého akcionármi sú mesto Prievidza (51 %) a Hornonitrianske bane (49 %). Spôsob vykurovanie má byť kombináciou kotlov na plyn, biomasu, tepelných čerpadiel a termosolárneho systému. Projekt Slovenských elektrární pritom vlani v októbri získal osvedčenie o súlade projektu s energetickou politikou SR, ktoré udeľuje Ministerstvo hospodárstva (MH SR). Štátny tajomník MH SR Karol Galek ale informoval, že spoločnosť osvedčenie stiahla. PTH ho zatiaľ nezískalo, ale posudzovanie prebieha aj pre tretí subjekt. „Ide o lokálneho priemyselného odberateľa, ktorý si chce vykurovanie zabezpečiť vo vlastnej réžii,“ uviedol pre energoklub.sk. Osvedčenie je nevyhnutným dokladom pre začiatok územného a stavebného konania. Nová "zelená" budúcnosť pre Elektráreň Nováky Elektráreň Nováky napriek tomu získa nové využitie. Spaľovanie uhlia so sebou prinieslo environmentálne záťaže. Podľa šéfa pre medzinárodné, európske a environmentálne záležitosti spoločnosti Roberta Jambricha je ekologizácia bývalej elektrárne jednou z budúcich priorít.
-
O výstavbu geotermálnej elektrárne na Slovensku má záujem ďalšia firma
30.3.2021Spoločnosť PW Energy predstavila verejnosti svoj zámer vybudovať dva geotermálne zdroje v okrese Žiar nad Hronom. Ak by sa projekt podarilo zrealizovať, na Slovensku by premiérovo vyrástla dvojica nových zdrojov s inštalovaným výkonom vyše 12 MW, ktoré dokážu využiť energiu zemského jadra. Hoci potenciál geotermálnej energie na Slovensku je obrovský, doposiaľ sa realizované vrty na našom území dominantne využívajú na rekreačné účely, čiastočne na vykurovanie v systémoch CZT alebo pre potreby poľnohospodárstva. Ľady sa pohli v prípade možnej výstavby geotermálnej elektrárne pri obci Ďurkov, ktorú plánuje realizovať spoločnosť Geoterm Košice vo vlastníctve SPP Infrastructure. Tá by okrem produkcie elektriny mohla zásobovať teplom mesto Košice. No Slovensko na svoju prvú geotermálnu elektráreň čaká. Medzitým sa objavil ďalší potenciálny investor. Firma PW Energy so sídlom v Košiciach pripravuje projekt neďaleko Žiaru nad Hronom. „Prírodné podmienky na Slovensku prajú výrobe elektrickej energie z geotermálnych zdrojov, pretože vytvárajú predpoklad výskytu dostatočne horúcej vody. Splnená je aj druhá podmienka – priepustná štruktúra horninového podložia, odkiaľ sa táto voda čerpá,“ uviedol projektový manažér PW Energy Michal Mašek. Zdroje sa majú nachádzať v katastrálnom území obce Lovča a Horné Opatovce v Žiari nad Hronom. Obidve strediská sú od seba vzdialené len 3 kilometre. Projekt si vyžiada záber 1,5 hektára pôdy. Uvažovaný inštalovaný elektrický výkon sa môže pohybovať od 12,6 do 13 MWe. Výber lokality je výsledkom geologického prieskumu, na ktorom spolupracovali domáci a zahraniční experti. „Všetci odborníci potvrdili vyhovujúce hydrogeotermálne podmienky práve v oblasti Žiaru a ako ďalší krok odporučili realizáciu prieskumného vrtu,“ dodal Mašek. „Celkový potenciál Žiarskej kotliny sa predpokladá na úrovni minimálne 20 MWe. To znamená, že elektrina z geotermálnej energie by mohla zásobovať zhruba 50-tisíc domácností,“ doplnil Mašek. Zostatkové teplo by sa mohlo využiť na vykurovanie okolia. Na akom princípe funguje binárny cyklus? V prípade realizácie budú geotermálna elektrárne využívať tzv. binárny cyklus. V rámci neho prebieha efektívna cirkulácia vyčerpanej horúcej voda v uzavretom systéme bez toho, aby prišla do kontaktu s blízkym okolím. Tým sa docieli to, že energeticky využitá voda, ktorá odovzdá svoje teplo, po ochladení putuje cez reinjektážny vrtu naspäť pod zemský povrch. Využitie potenciálu geotermálnej energie si vyžiada vrty v hĺbke 3 - 4 kilometre. Voda zo zeme s teplotou 140 - 150 °C sa dostáva na povrch, kde cez ohrev pracovnej kvapaliny vytvára paru, ktorá poháňa turbínu generátora. Vyrobená elektrina sa potom dodáva do siete. Predpokladané investičné náklady prvej fázy žiarskeho projektu dosahujú 108 – 120 miliónov eur. Vyplýva to zo zverejneného zámeru investora, ktorým sa zaoberajú úrady v procese EIA. S výstavbou chce investor začať už v roku 2022. Dokončenie projektu sa očakáva o štyri roky neskôr, začiatkom roku 2026. „Investovanie do geotermu všade na svete prináša do regiónu ďalšie investície, čo môže znamenať vytvorenie nových pracovných miest, podporu poľnohospodárstva a cestovného ruchu,“ dodal Mašek. Každá elektráreň by dokázala trvalo zamestnať minimálne dvoch stálych pracovníkov. Ďalší štyria zamestnanci by boli na mieste príležitostne počas údržby alebo opráv. Zvyšok personálu by pracoval v administratíve. Projekt sa môže realizovať v dvoch variantoch
-
Predĺženie podpory doplatkom. Aký je názor účastníkov trhu?
29.3.2021O znížení ročných nákladov v systéme podpory zelenej elektriny rozhodne, koľko výrobcov dobrovoľne pristúpi na navrhované podmienky prolongácie podpory. Prvým krokom v tomto procese je prijatie kvalitného zákona. Rezort hospodárstva momentálne posudzuje úpravy, ktoré navrhujú zástupcovia energetického trhu. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) koncom februára predstavilo návrh novely zákona o podpore OZE. Dotovaným výrobcom zelenej elektriny má umožniť dobrovoľne požiadať o predĺženie podpory doplatkom o ďalších päť rokov. Očakávaným výsledkom bude zníženie výšky doplatku, a teda ročných nákladov na tarifu za prevádzkovanie systému, ktoré sa odrážajú v cenách elektriny pre odberateľov. Úsporu na ročnej báze bude determinovať práve faktor dobrovoľnej participácie prevádzkovateľov. Téme sme sa podrobnejšie venovali tu. O samotnom znížení garantovaných výkupných cien bude rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Od regulačného úradu sa očakáva aj zadefinovanie následnej etapy, a síce možnosti repoweringu technologických zariadení, ktorý by umožňoval výrobcom uskutočniť modernizáciu za vopred stanovených podmienok. Pri realizácii repoweringu sa už počíta aj s investičnou podporou – v nedávno zverejnenom návrhu Plánu obnovy a odolnosti SR je na tento účel vyčlenených 60 miliónov eur pre roky 2022 až 2026. Rezort hospodárstva sa do konca marca musí vysporiadať s námetmi odbornej verejnosti. V rámci ukončeného medzirezortného pripomienkového konania (MPK) pre legislatívny návrh prolongácie podpory bolo vznesených 68 pripomienok, z toho 55 bolo zásadných. So spätnou účinnosťou cenového rozhodnutia má problém OKTE aj ÚRSO Z predloženého návrhu novely zákona 309/2009 o podpore OZE a VÚ KVET vyplýva spätná účinnosť cenového rozhodnutia pre výrobcov so zníženou výkupnou cenou k 1. júlu 2021 alebo k 1. januáru 2022. Spoločnosť OKTE to vníma ako neštandardné riešenie s negatívnymi finančnými, účtovnými a daňovými dopadmi ako na samotného zúčtovateľa podpory, tak aj na výrobcu elektriny, ktorému by s priznaním spätného predĺženia dĺžky podpory s nižšou pevnou cenou vznikla povinnosť vrátiť spoločnosti OKTE časť vyplateného doplatku.
-
Aké sú mesačné náklady na zelenú elektrinu? ÚRSO odkrýva karty
26.3.2021Regulačný úrad začal na mesačnej báze informovať verejnosť o tom, koľko prispievajú odberatelia vo svojich účtoch na tarifu za prevádzkovanie systému, v ktorej sa odrážajú náklady na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) chce zvýšiť transparentnosť verejných informácií o nákladoch na podporu zelenej elektriny na Slovensku. Obnoviteľné zdroje energie, ale tiež kogenerácia elektriny a tepla, či spaľovanie domáceho hnedého uhlia sa dotujú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému (TPS). V koncových cenách elektriny má TPS významný podiel. Úrad sa preto rozhodol na mesačnej báze oboznamovať odbornú, ako aj laickú verejnosť o tom, koľko financií smeruje v skutočnosti na túto podporu. O stave bilancie nákladov a výnosov v systéme podpory elektriny z OZE a VÚ KVET v zásade rozhodujú dva parametre, ktoré ÚRSO monitoruje a kvantifikuje dopad ich vývoja. Prvým je predpokladaná koncová spotreba elektriny na Slovensku. Druhým je predpokladaná priemerná cena elektriny na krátkodobom trhu s elektrinou, ktorý prevádzkuje firma OKTE. Juris: Prejav zodpovednosti voči odberateľom Aktualizácia nákladov a výnosov bude zverejňovaná mesačne. „Pravidelné informovanie verejnosti o tom, ako sa vyvíja objem finančných zdrojov na podporu výroby elektriny z OZE a VÚ KVET, či sú tam prebytky financií, alebo naopak ich nedostatok, považujem za prejav zodpovednosti voči všetkým slovenským odberateľom elektriny. Takáto pravidelná aktualizácia zároveň posilní stabilitu celého systému podpory a umožní úradu pružne reagovať na prípadnú potrebu zmeny parametrov TPS,“ vysvetlil predseda ÚRSO Andrej Juris. ÚRSO stanovil od 1. januára 2021 výšku TPS na úroveň 23,7405 eur/MWh. Rozhodnutie platí až do konca piateho regulačného obdobia, teda fakticky do 31. decembra 2022. V závere minulého roka ale Andrej Juris naznačil, že hodnota TPS nie je "vytesaná do kameňa" a nevylúčil jej úpravu už v priebehu tohto kalendárneho roka. Vyhodnocovanie kľúčových parametrov chce úrad uskutočňovať na kvartálnej báze a v prípade potreby aj reagovať.
-
Na Slovensku vznikne recyklačné centrum pre batérie do elektroáut
24.3.2021Priamo v závode vo Voderadoch bude okrem výroby lítium-iónových batérií pre elektromobily prebiehať aj ich recyklácia. Spoločnosť Inobat založila novú divíziu. Výstavba závodu spoločnosti InoBat Auto na produkciu batérií pre elektrické autá vo Voderadoch blízko Trnavy je v plnom prúde. Úrady v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) už minulý rok odobrili zámer investora, ktorý chce v tamojšom priemyselnom areáli rozbehnúť výskumno-výrobné centrum na lítium-iónové batérie s ročnou kapacitou produkcie 100 MWh. Firma už predtým avizovala, že sa nechce zamerať iba na vývoj a produkciu, ale zámerom je zastrešovať všetky fázy života batérií. Zámer recyklovať batérie naznačovalo už vlaňajšie memorandum o porozumení so spoločnosťou Primobius. Zavŕšenie udržateľného batériového reťazca zosobňuje založenie divízie InoBat Recycling. Projekt rozdelený na dve fázy Projekt recyklácie bude realizovaný v dvoch fázach. V tomto roku sa začne s budovaním linky na fyzickú šrotáciu batérií, ktoré bude po ukončení ich životnosti sťahovať z trhu a opätovne recyklovať. „V skratke: vybité batérie sa rozoberú na moduly, vložia sa do šrotovacej linky, rozdrvia sa na čiastočky veľkosti piesku a prechádzajú do fázy sušenia, kde sa v plynotesnej komore oddelí čierna hmota od nežiaducich častíc. Nebezpečenstvo požiaru a výbuchu je ale eliminované, spĺňa emisné požiadavky a upravený plyn chceme v InoBat-e ďalej využívať aj na tvorbu tepla pre fabriku,“ vysvetľuje Marta Tomišová, výkonná riaditeľka Inobat Recycling. Do dvoch rokoch by mala vzniknúť aj hydrometalurgická linka, kde sa bude spracovávať čierny prach. Výsledkom by malo byť spätné získavanie kovov až na úrovni 95 %, zníženie výrobných nákladov o 35 % a redukcia produkcia oxidu uhličitého (CO2) o 20 % ročne.
-
Sulík po roku bilancuje. Ako sa posunula slovenská energetika?
23.3.2021Vedenie ministerstva hospodárstva naštartovalo za uplynulý rok viacero systémových zmien v oblasti energetiky. Po dnešnej demisii Richarda Sulíka rezort dočasne povedie minister dopravy a výstavby Andrej Doležal. Krátko po odovzdaní demisie prezidentke Zuzane Čaputovej sa Richard Sulík postavil pred novinárov, aby zhodnotil svoje ročné pôsobenie vo funkcii ministra hospodárstva spoločne s dvojicou štátnych tajomníkov, Jánom Oravcom a Karolom Galekom. V rámci energetickej agendy sa popri manažovaní dôsledkov pandémie rozbehlo viacero systémových zmien. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) dočasne povedie minister dopravy a výstavby Andrej Doležal. Nominant koaličnej strany Sme rodina má po minulotýždňovej demisii Milana Krajniaka súčasne na starosti aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Sulík preto interne poveril riadením rezortu svojho prvého štátneho tajomníka Jána Oravca. „Toto poverenie platí, kým ho Andrej Doležal nezruší,“ povedal na tlačovej konferencii Sulík. Galek: V rozbehnutej práci pokračujeme ďalej Na rezorte hospodárstva sú momentálne rozbehnuté práce na viacerých legislatívnych zmenách v oblasti energetiky. Rok 2021 bude kľúčový najmä z pohľadu implementácie zimného energetického balíčka EÚ do národnej legislatívy. Kontinuita práce je podľa štátneho tajomníka Karola Galeka, pod ktorého agenda spadá, plnohodnotne zabezpečená bez ohľadu na to, kto bude MH SR viesť. „Procesy sú nastavené a zabehnuté. Harmonogram beží. Ľudovo povedané, ktokoľvek príde dnes na ministerstvo ako nový minister, bude lízať smotanu.“ Za udalosť desaťročia v energetike označil Galek plánované zrušenie stop-stavu na pripájanie nových zdrojov do sústavy. Problematický južný prenosový profil s Maďarskom už onedlho posilnia dve nové cezhraničné vedenia, ktorých výstavbu na strane Slovenska zabezpečuje spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). „Už o pár dní budeme verejne informovať o ukončení sedemročného stop-stavu pre pripájanie nových zdrojov,“ informoval Galek, ktorý však bližšie nešpecifikoval hodnoty voľného inštalovaného výkonu v sústave.
-
Ekonomika ožíva. Koľko elektriny sa vyrobilo na Slovensku v úvode roka?
22.3.2021V prvých dvoch mesiacoch tohto roka sa na Slovensku vyrobilo 5,49 TWh elektriny. Polovica z celkovej produkcie pochádzala z jadrových zdrojov. V medziročnom porovnaní objem výroby mierne vzrástol o takmer 4,3 %. Až polovica produkcie pochádzala z jadrových elektrární. V Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach sa vyrobilo v sledovanom období 2,8 TWh elektriny. Ďalších 1,48 TWh elektriny bolo výsledkom spaľovania fosílnych palív, v prevažnej miere zemného plynu - 972 GWh. Spaľovaním hnedého uhlia sa vyrobilo 184,1 GWh, z čierneho vyše 150 GWh elektriny. Slovenské hydroelektrárne sa postarali o takmer 869 GWh elektriny. Produkcia ostatných OZE, predovšetkým biomasa, fotovoltika a bioplyn, bola súhrnne 348,4 GWh.
-
Koniec červených čísel. Štátny obchodník s plynom SPP avizuje zisk
19.3.2021Šéf predstavenstva SPP Milan Urban oznámil, že po rokoch strát očakáva štátny obchodník za rok 2020 kladný hospodársky výsledok. Na tlačovej konferencii, ktorú zorganizoval Slovenský plynárenský a naftový zväz, apelovali zástupcovia sektora na využitie potenciálu zelených plynov. Predseda predstavenstva spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP) Milan Urban využil Deň plynárov a 165. výročie plynárenstva na Slovensku na to, aby verejnosti tlmočil očakávané výsledky hospodárenia obchodnej divízie štátnej firmy. „Rok 2020 skončil SPP s kladným prevádzkovým výsledkom,” informoval Urban. „Základ zmeny hospodárenia je v zodpovednej konzervatívnej obchodnej politike. Nastúpili aj procesy, ktoré priniesli šetrenie v nákladoch. Na prevádzkovej úrovni (EBITDA, pozn. red.) to znamená 6,6 milióna eur. Predchádzajúci hospodársky výsledok za rok 2019 bol mínus 104 miliónov eur.” Výsledok hospodárenia mohol byť podľa Urbana ešte lepší. Minulá vláda ale rozhodla, že napriek rozhodnutiu ÚRSO zostanú maximálne ceny za dodávku plynu pre domácnosti „zmrazené" na úrovni roka 2019. „Výnos bol znížený o 20 miliónov eur,” doplnil Urban. „Do budúcnosti nemáme za cieľ maximalizovať naše zisky z obchodnej spoločnosti. Sme štátna firma. Naším najlepším ziskom sú spokojní zákazníci, ale každé podnikanie musí dávať zmysel. Musíme generovať prostriedky, ktoré budú vyžadovať naše budúce investície.” Detaily o podnikaní SPP budú známe po schválení hospodárskeho výsledku akcionárom. Na trhu so zemným plynom na Slovensku pôsobí 26 aktívnych dodávateľov. Trhový podiel štátneho obchodníka podľa Urbana v roku 2020 neklesol a ustálil sa na úrovni 58 %. Plyn dodáva SPP do zhruba 1,1 milióna odberných miest, z toho väčšinou do domácností. Svoje portfólio postupe rozširuje aj v segmente dodávky elektriny, kde má v súčasnosti trhový podiel 8 %. „SPP je prvou voľbou pre tých, ktorí sa rozhodli zmeniť dodávateľa v elektrine,” povedal Urban. Očakávaný profit štátneho obchodníka s plynom predpovedal už minister hospodárstva Richard Sulík vo vlaňajšom koncoročnom rozhovore pre informačný portál energoklub.sk. Dnešné potvrdenie kladného hospodárskeho výsledku podľa neho dokazuje, že štát dokáže byť dobrý vlastník. „Po väčšinu rokov, bohužiaľ, dobrým vlastníkom nebol,” komentoval. Sulík: Budúcnosť je vo vodíku Budúcnosť plynárenstva a celkovo energetiky je podľa Sulíka zviazaná s vodíkom. „Ak sa v budúcnosti podarí primiešavať (do plynu) vodík, ktorý by sa mohol vyrábať z rezervných zdrojov atómových elektrární, tak v tomto ja vidím energetickú budúcnosť Slovenska.” Spoločnosť SPP - distribúcia by sa ako monopolný prevádzkovateľ mala podľa jeho slov v budúcnosti zamerať na investovanie do rozširovania distribučnej siete. „Považujem za veľmi pozitívne, že v národnom posudzovaní pre projekty IPCEI uspeli projekty H2Infrastructure spoločností Eustream, SPP-distribúcia a NAFTA a Smart Hydra od spoločnosti SPP. Ministerstvo hospodárstva SR vidí v rozvoji vodíka a vodíkových technológií príležitosť pre slovenskú ekonomiku stať sa lídrom v týchto inováciách,” vyhlásil. „Ak sa dôsledne zameriame na podporu vodíkových technológií, môže to slovenskej ekonomike priniesť podobný kvalitatívny skok ako automobilový priemysel na začiatku tohto milénia.“ V krátkodobejšom horizonte sa podľa Milana Urbana treba zamerať na využitie zelených plynov. „Tieto príležitosti by sme nemali zmeškať,” zdôraznil Urban, podľa ktoré by sa mali podporiť všetky perspektívne koncepty. „Zelená budúcnosť je v mojich očiach spojená aj s plynom.” O meniacej sa role plynárenstva v európskej energetike sa na tlačovej konferencii rozhovoril aj Tomáš Malatinský, dlhoročný prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ). „V súčasnosti stojíme na prahu tretej plynárenskej revolúcie, kedy predmetom nášho záujmu sú obnoviteľné plyny: bioplyn, biometán, bioCNG, bioLNG, syntetický metán i zmes zemného plynu s vodíkom,“ podotkol niekdajší minister hospodárstva z rokov 2012 - 2014.
-
Regulačná rada bude kompletná. Sulík navrhol dvoch kandidátov
17.3.2021Minister hospodárstva Richard Sulík navrhuje dvojicu kandidátov na posledné neobsadené miesto člena Regulačnej rady pri ÚRSO. Prezidentka Zuzana Čaputová si bude môcť vybrať medzi Jánom Vančom a Andrejom Ochotnickým. Regulačná rada je kontrolný a odvolací orgán Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V plnej zostave pozostáva zo šiestich členov, z ktorých prvú polovicu vyberá Národná rada SR a druhú navrhuje vládny kabinet. Funkčné obdobie členov rady je šesť rokov. Do funkcie ich podľa zákona menuje prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá ich zároveň odvoláva. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vlani v auguste vymenovala do funkcie člena Regulačnej rady Miroslava Dudláka, ktorého zvolil parlament. Odvtedy zostávalo jedno neobsadené miesto pre kandidáta vlády. Minister hospodárstva Richard Sulík predložil na dnešné rokovanie kabinetu, ktoré malo byť jeho posledným v pozícii ministra vlády v jej súčasnej podobe, návrh dvojice kandidátov na členov Rady. Sú nimi Ján Vančo a Andrej Ochotnický. Rovnaké personálne nominácie predložilo Ministerstvo hospodárstva SR na rokovanie vlády už v závere minulého roka, konkrétne 16. decembra 2020. Návrh bol však napokon stiahnutý. Kto sú navrhovaní kandidáti? Andrej Ochotnický bol v rokoch 2012 až 2017 členom dozornej rady firmy ZSE Energia. V minulosti pôsobil aj vo finančnom sektore. Venuje sa podnikateľskej činnosti v realitnom, stavebnom biznise a energetike. Jedna z jeho firiem, 2HYDRO s.r.o., ktorej je konateľom, má v pláne postaviť dve malé vodné elektrárne na Ipli s inštalovaným výkonom 2x75 kW. Ďalšia jeho spoločnosť, 24h oil s.r.o., prevádzkuje samoobslužnú čerpaciu stanicu pohonných hmôt v Bratislave. V minulosti bol šéfom predstavenstva spoločnosti Eco Power a.s. (dnes v likvidácii), ktorá postavila kogeneračnú jednotku s inštalovaným výkonom 5 MW na spaľovanie zemného plynu. Projekt bol odpredaný strategickému investorovi. Skúsenosti v energetike má aj Ján Vančo. Druhý kandidát vlastní a je konateľom spoločnosť LIVA, s.r.o., ktorá sa zaoberá dodávkou energetických zariadení a tvorbou návrhov na riešenie úspor v energetike. Vančo v minulosti podnikal v oblasti medzinárodnej dopravy a logistiky. V súčasnosti funguje Regulačná rada v päťčlennej zostave. Predsedá jej Ján Ďuriš a podpredsedom je Milan Krajčovič. Členmi sú Juraj Doležal, Sylvia Beňová a Miroslav Dudlák.
-
Koronakríza neprinútila domácnosti uvažovať o zmene dodávateľa plynu
17.3.2021V minulom roku sa k prechodu ku konkurencii odhodlalo iba vyše 48 tisíc slovenských domácností. Naopak v neregulovanom segmente zmenil svojho dodávateľa plynu každý štvrtý veľkoodberateľ, medziročne dvojnásobne viac. V roku 2020 menili svojho dodávateľa zemného plynu najmä veľkoodberatelia. Vyplýva to z údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V prípade domácností a malých podnikov, ktorým ÚRSO určuje maximálnu cenu za dodávku plynu, pokračovala stagnácia. Na Slovensku pôsobí 26 aktívnych dodávateľov plynu pre koncových zákazníkov. Trh je liberalizovaný, ale v prípade domácností a malých podnikov zviazaný cenovou reguláciou. V minulom roku zmenilo svojho dodávateľa plynu celkom 48 481 slovenských domácností. V medziročnom porovnaní to predstavuje len o mierny nárast, konkrétne išlo o 481 zmien. Pandemický rok 2020 naopak donútil uvažovať o výhodnejších podmienkach segment veľkých a stredných odberateľov. Zmluvu so svojím dodávateľom plynu ukončil každý štvrtý veľkoodberateľ - počet zmien ku koncu roku dosiahol 179. Výraznejší nárast v počte prechodov bol zaznamenaný aj u stredných odberateľov, ktorý sa zastavil na hodnote 478. Dynamika trhu sa mierne zvýšila aj v prípade malých podnikov (spolu 5 093 zmien). Celkovo v roku 2020 zmenilo svojho dodávateľa plynu 54 231 odberných miest. Za ukazovateľ úrovne liberalizácie trhu so zemným plynom sa považuje percentuálne vyjadreného koeficientu tzv. switching rate. Ten vyjadruje pomer počtu odberných miest so zmenou dodávateľa k celkovému počtu odberných miest. V prípade veľkoodberateľov miera switchingu prekročila úroveň 25 %. Dvojnásobný medziročný nárast (17 %) bol zaregistrovaný aj v prípade stredných odberateľov. Pohyby switchingu u regulovaných segmentov domácností (3,35 %) a malých podnikov (6,64 %) boli minimálne. Až tretina všetkých zmien dodávateľa plynu prebehla v januári
-
Volkswagen plánuje šesť tovární na batérie pre elektroautá v Európe. V hre je aj Slovensko
16.3.2021Do roku 2030 chce mať nemecká automobilka Volkswagen v Európe šesť závodov na výrobu batérií pre elektrické vozidlá. Jednou z uvažovaných lokalít pre výstavbu továrne vo východoeurópskom regióne je Slovensko. Budúcnosť je elektrická. Aj takto jednoducho by sa dalo zhrnúť výročné podujatie skupiny Volkswagen pod názvom Power Day, na ktorom najväčšia európska automobilka oznámila plány na výstavbu celkom šiestich gigantických závodov na kontinente na výrobu batérií pre elektormobily s ročnou kapacitou 240 GWh. O dvoch lokalitách je už rozhodnuté. Rozhodnutie súvisí s koncernovou stratégiou zameranou na produkciu elektromobilov. Do roku 2030 plánuje uviesť na trh ďalších 50 čisto elektrických modelov. Výroba batériových článkov je v tomto procese kľúčovým komponentom a Volkswagen si chce výstavbou závodov zabezpečiť spoľahlivosť v dodávateľskom reťazci. Prioritou sú vlastné výrobné kapacity, pretože koncern je dnes závislý od externých dodávateľov. Okrem závodu v Nemecku sa vedelo iba o chystanej fabrike vo Švédsku v spolupráci s firmou Northvolt. Slovensko, Poľsko, alebo Česko? Do roku 2026 oznámil Volkswagen plány na výstavbu batériového závodu vo Francúzsku, Španielsku alebo Portugalsku. V regióne strednej a východnej Európy by mala vyrásť minimálne jedna nová továreň do roku 2027. Medzi horúcimi kandidátmi je podľa člena predstavenstva Thomasa Schmalla aj Slovensko spolu s Českom a Poľskom. Lokality pre ďalšie dve továrne, o ktorých sa uvažuje, zatiaľ neboli špecifikované. Schmall pritom detailne pozná slovenské prostredie. V bratislavskom závode Volkswagen pôsobil od roku 2003. V rokoch 2005 až 2007 dokonca zastával post predsedu predstavenstva spoločnosti.
-
NVAS pokračuje v sérii regionálnych vodíkových workshopov
15.3.2021(PR správa) Národná vodíková asociácia Slovenska organizuje dňa 30. marca 2021 vodíkový workshop pre región Považie a horná Nitra. Po premiérovom podujatí v Košiciach pokračuje Národná vodíková asociácia Slovenska (NVAS) v sérii regionálnych vodíkových workshopov. Na druhom podujatí zameranom na Žilinský a Trenčiansky kraj, ktoré je naplánované na 30. marec 2021, budú predstavené politiky, plány a projekty vodíkových technológií v regiónoch, na Slovensku a v rámci EÚ. Informačný portál ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia. V rámci programu vystúpia tvorcovia Národnej vodíkovej stratégie, predstavitelia agentúry SIEA, VÚC a rektori Žilinskej a Trenčianskej univerzity. O novinky z Bruselu sa podelia zástupcovia Hydrogen Europe a FCH JU. Dosiahnuté výsledky a ciele budú prezentovať zástupcovia národných vodíkových asociácií z krajín V4. Svoje zámery tiež predstavia úspešní kandidáti na projekty IPCEI zo severozápadného Slovenska. V krátkych prezentáciách sa účastníci workshopu dozvedia viac o vodíkových zámeroch v regiónoch. Prvá časť programu bude venovaná podporným mechanizmom vodíkového ekosystému, druhá časť bude zameraná na regionálne projekty. Na záver odznejú krátke prezentácie firiem, výskumných pracovísk a vzdelávacích inštitúcií venujúcich sa vodíkovej budúcnosti. Workshop prebehne online prostredníctvom aplikácie ZOOM. Bezplatná registrácia je spustená. Kompletný program podujatia nájdete na oficiálnom webe NVAS.