-
Vláda odsúhlasila postup pri útlme baníctva a spôsob pokračovania VHZ
12.12.2018Členovia exekutívy schválili náčrt ako riešiť transformáciu hornej Nitry. Skráti sa tiež termín a zmení dôvod pre ďalšie dotovanie spaľovania domáceho uhlia. Ministri dnes schválili materiál, ktorý navrhuje východiská pre riešenia situácie spojenej so skrátením dotácií na výrobu elektriny z domáceho uhlia a následným vývojom v súvislosti s plánovaným útlmom banskej činnosti v regióne horná Nitra. Úpadku baníckeho regiónu má zabrániť štrukturálna zmena fungovania hospodárstva podobne ako sa rieši znižovanie ťažby uhlia v ďalších krajinách EÚ. Posledná baňa Nováky by sa mala uzatvoriť do roku 2027. Na uhlie stále pôjdu asi 4 % z ceny elektriny Ministerstvo hospodárstva zároveň predložilo návrh opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny v uzlovej oblasti Bystričany. Dotovanie ťažby a spaľovanie uhlia v elektrárni Nováky má pokračovať do konca roka 2023. Pokračovanie vo VHZ pritom zvyšuje koncové ceny elektriny pre všetky skupiny odberateľov. Podľa odhadu ministerstva bude naďalej vstupovať do tarify za prevádzkovanie systému (TPS) vo výške asi 5,10 €/MWh. Domácnosť s priemernou ročnou spotrebou 3 000 kWh tak každý rok počas platnosti VHZ prostredníctvom TPS zaplatí sumu približne 15,30 eur. Priemyselný podnik s ročnou spotrebou 100 GWh zase na uhlie každoročne prispeje sumou asi 450 tisíc eur. Až po skončení platnosti VHZ sa koncové ceny elektriny z tohto titulu znížia. Skrátenie VHZ o 7 rokov oproti súčasnosti bude mať zároveň pozitívny vplyv na životné prostredie. Dôjde k zníženiu emisií znečisťujúcich látok, najmä oxidov síry a dusíka, a tiež k redukcii oxidu uhličitého, a to približne o 1,5 milióna ton CO2 ročne. Pripomienky a ďalší postup Materiál prešiel pripomienkovým konaním, do ktorého sa zapojili okrem iného zamestnávatelia, environmentálne organizácie i politici. Kritiku viacerých subjektov vyvolal najmä zoznam projektov, ktorý bol v pôvodnom návrhu a obsahoval výlučne zámery spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Upozornili, že prípadná podpora nemá zvýhodňovať vybraných podnikateľov a odvetvia a má smerovať na najlepšie projekty, ktoré vytvoria udržateľné pracovné príležitosti. V schválenom dokumente sa napokon objavuje zmienka o zásobníku potenciálnych projektov HBP, avšak zároveň sa uvádza, že „v prípade potreby ich krytia z verejných zdrojov a stimulov budú realizované za rovnakých podmienok a rovnakým procesom posudzovania a hodnotenia ako projektové zámery ostatných zainteresovaných subjektov z podnikateľského sektora, municipalít v regióne so zohľadnením maximálnej miery efektívnosti, účinnosti využitia disponibilných zdrojov“. Aktuálne sa pripravuje Akčný plán transformácie regiónu horná Nitra, ktorý by mala vláda schváliť do apríla 2019. Pôvodne mal byť pritom hotový už v tomto roku. Schválenie útlmu baníctva sa prejaví aj v pripravovanom návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý má Slovensko predložiť Európskej komisii do konca roka 2018. Brusel tiež ešte musí schváliť úpravu a pokračovanie VHZ.
-
EIB požičia Slovenským elektrárňam 60 miliónov eur na zvýšenie jadrovej bezpečnosti
10.12.2018Európska investičná banka poskytne najväčšiemu výrobcovi elektriny na Slovensku úver na financovanie investícií do bezpečnosti prevádzkovaných atómových elektrární. Predstavitelia Európskej investičnej banky a Slovenských elektrární (SE) dnes podpísali dohodu o poskytnutí pôžičky vo výške 60 miliónov eur na podporu zlepšenia jadrovej bezpečnosti v existujúcich atómových elektrárňach v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. EIB informovala, že investície Slovenským elektrárňam umožnia splniť záväzky vyplývajúce z právnych predpisov EÚ a národnej legislatívy a podporia prebiehajúcu bezpečnú prevádzku nízkouhlíkovej výroby elektrickej energie. „Bude implementovať najmä určité opatrenia definované v Národnom akčnom pláne pre Slovensko pripravené na základe európskych stresových testov zavedené pre jadrové elektrárne po katastrofe vo Fukušime,“ píše sa v tlačovej správe. „Pokiaľ chceme skutočne dosiahnuť európske klimatické ciele, je nevyhnutné pokračovať v investíciách do bezpečnosti a efektívnosti jadrových elektrární. Podpis tejto zmluvy jasne ukazuje pokračujúci záväzok EIB podporovať čistú, nízkoemisnú výrobu elektriny,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SE Branislav Strýček. Okrem tohto úveru dnes zároveň EIB poskytla Slovensku pôžičku vo výške 320 miliónov eur na investície do prioritnej dopravnej infraštruktúry. Ide o druhú tranžu už skôr schváleného balíka úverov vo výške 670 miliónov eur. Tieto peniaze sa majú využiť na povinné spolufinancovanie štátu pri dopravných projektoch z eurofondov.
-
Parlament schválil novelu zákona na obmedzenie tzv. biomasakru
6.12.2018Kvalitné drevo by už nemalo končiť v zariadeniach na výrobu elektriny a tepla, za ktoré prevádzkovatelia berú zelené dotácie. Už od roku 2016 sa opozícia snažila presadiť novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov, ktorá zabráni dotovať spaľovanie kvalitného dreva v energetických zariadeniach. Dnes bol návrh 20 poslancov, ktorí úzko spolupracovali s lesoochranárskym zoskupením VLK, schválený v parlamente. Spomedzi 135 prítomných zákonodarcov za novelu zákona hlasovalo 69 poslancov. Predkladatelia novely upozorňovali na neudržateľné odlesňovanie Slovenska, ktoré podľa nich prebieha v snahe získať čo najviac dotácií na výrobu elektriny z biomasy. Tá sa spaľuje predovšetkým v teplárňach vrátane veľkých zdrojov ako sú štátne teplárne v Martine či Zvolene, za čo producenti každoročne inkasujú výkupné ceny a doplatky vo výške aj niekoľko miliónov eur. Hoci podľa vyhlášky ÚRSO sa má na energetické účely spaľovať len menej kvalitné drevo, oficiálne kontroly aj environmentalisti potvrdili, že to tak nebolo. Po novom bude definícia biomasy v zákone o OZE zúžená a vylúči sa z nej drevo, ktoré nepochádza z energetických porastov a drevo, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu. Proti novele vystupovali najmä lesníci a Slovenský zväz výrobcov tepla. Tvrdili, že na energetické účely ide len 7 % vyťaženého dreva na Slovensku, pričom nepriamo poukazovali na to, že na ťažbe dreva zarábajú najmä obchodníci a exportéri dreva. V snahe zabrániť prijatiu novely zákona o OZE dokonca zriadili samostatnú webovú stránku a tvrdenia o ubúdaní slovenských lesov označili za fámy. Pri teple sa s biomasou naďalej počíta Podľa platnej Energetickej politiky z roku 2014 má biomasa na Slovensku najväčší energetický potenciál spomedzi všetkých OZE, teoreticky až na úrovni 120 petajoulov. Podľa posledných nahlásených údajov za rok 2016 predstavoval inštalovaný výkon zariadení na výrobu elektriny z tuhej biomasy 179 MW, čo bolo 1155 GWh vyrobenej elektriny. V sektore výroby tepla a chladu sme v roku 2016 vykázali podiel tuhej biomasy vo výške 516 ktoe (tisíc ton ropného ekvivalentu), čo je približne 21,6 terajoulov (TJ). K dispozícii máme pracovný návrh Integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý bude v nasledujúcej dekáde predstavovať rámec aj pre slovenské politiky v oblasti energetiky. Pokiaľ ide o pevnú biomasu, predpokladá, že v roku 2030 bude výroba elektriny z pevnej biomasy stále na úrovni asi 1100 GWh. V prípade výroby tepla a chladu však ministerstvo hospodárstva vo svojom predbežnom návrhu vychádza z úrovne 580 ktoe v roku 2020 a pre rok 2030 odhadlo objem príspevku biomasy až na úrovni 680 ktoe, čiže takmer 28,5 TJ. To, či sa podarí naplniť predpokladané objemy výroby tepla z biomasy za dodržiavania definície podľa novelizovaného zákona, je teraz otázne. Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v systémoch centralizovaného zásobovania teplom je navyše nevyhnutné aj pre dosiahnutie parametrov účinnosti podľa novej európskej legislatívy z tzv. zimného energetického balíka.
-
Na Slovensku existuje potenciál pre pripájanie OZE
5.12.2018Obnoviteľné zdroje sa dajú pripojiť do sústavy s dodatočnými technickými úpravami sústavy a pretrvávanie tzv. stop stavu nemá technické opodstatnenie. Niektoré uzly by aj dnes zvládli pripojenie ďalšieho výkonu, iné lokality sú už z pohľadu regulácie sústavy vyčerpané. Asociácia SAPI predstavila verejnosti závery štúdie, ktorú si nechala vypracovať v snahe vyhodnotiť situáciu a potenciál obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku. „Viacero krajín si stanovuje ambiciózne plány na dosiahnutie podielu OZE na spotrebe až do výšky 100 % a to už do roku 2030, prípadne 2040,“ uviedol Juraj Kubica, sekretár Slovenského výboru Svetovej energetickej rady (WEC) a hlavný autor štúdie. „Slovensko, ako krajina výrazne závislá na dovoze všetkých energonosičov, môže mať aspoň ambíciu výrazne zvýšiť podiel OZE na spotrebe energie pri zachovaní ekonomickej efektívnosti.“ OZE majú pribúdať. O koľko? Medzinárodná organizácia IRENA odhadla potenciál pre OZE v roku 2030 na viac ako 20 %. Možnosti rastu v prípade elektroenergetiky považuje za limitované, naopak veľký priestor predpokladá v oblasti dopravy, priemyslu a budov. Aktuálne ministerstvá hospodárstva a životného prostredia pripravujú národný plán, ktorý by mal na pozadí novej európskej legislatívy predstaviť aj stratégiu na dosiahnutie nových cieľov v oblasti OZE do roku 2030. Podľa schválenej podoby revidovanej smernice o OZE sa záväzný európsky cieľ zdvihne na 32 %. Predbežné výpočty slovenského ministerstva ukazujú, že v prípade Slovenska by mal stanoviť národný cieľ vo výške 19 %, pričom v prípade elektriny by šlo o podiel 25 % na konečnej energetickej spotrebe . Podľa údajov ÚRSO bol vlani podiel výroby elektriny z OZE na celkovej spotrebe vo výške 17,3 %. Schválená novela zákona o podpore OZE dáva ministerstvu hospodárstva právomoc stanoviť horný limit objemu, ktorý bude možné v jednotlivých rokoch pripojiť do sústavy. Plošné odblokovanie stop stavu, ktorý už 5 rokov bráni pripájaniu zdrojov nad 10 MW do sústavy, ale nie je isté. Hlavné slovo by mali mať samotní prevádzkovatelia sústav, ktorí určia voľnú kapacitu v jednotlivých uzloch. „Pripojiteľná kapacita nových zdrojov do elektrizačnej sústavy je v súčasnosti výrazne obmedzená striktnými požiadavkami,“ zdôraznil Kubica. „Technickými opatreniami na inteligentné riadenie distribučných sústav (tzv. Smart grid) a zmenou tarifnej štruktúry je možné odblokovať významnú kapacitu na pripájanie nových zdrojov energie do distribučných sústav,“ dodal. Pripojiteľná kapacita Štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy si už v roku 2014 objednal odbornú štúdiu, ktorá mala určiť maximálne hodnoty inštalovaného výkonu zdrojov elektriny pripájaných do distribučných sústav pre uzlové oblasti elektrizačnej sústavy. Vypracovala ju spoločnosť EGÚ Brno a spolupodieľali sa na nej aj traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav. Hoci dosiaľ nebola zverejnená, ministerstvo hospodárstva jej závery spomína v pravidelných správach o bezpečnosti dodávok elektriny na Slovensku a distribučky ich zase používajú ako argument pre bezpečné fungovanie sústavy a zdôvodňujú pretrvávanie stop stavu. Kapacita pripojiteľnosti sa v jednotlivých uzlových oblastiach výrazne líši. Avšak podľa našich informácií použitý výpočet ukázal, že v niektorých lokalitách je technicky možné pripojiť výrobný výkon aj na úrovni desiatok megawattov. Z celonárodného pohľadu a za predpokladu záložnej regulácie by sa teda celková kapacita pre nové zdroje mohla pohybovať rádovo v stovkách megawattov.
-
EÚ definitívne schválila ďalšie tri zmeny legislatívy zo zimného balíka
4.12.2018Zástupcovia členských štátov dnes odsúhlasili finálnu podobu revidovaných smerníc o OZE a efektívnosti aj nový systém riadenia energetickej únie. Stanovený bol cieľ zvýšiť podiel OZE do roku 2030 na úroveň 32 % a tiež sa odsúhlasil nezáväzný cieľ pre zvýšenie efektívnosti na 32,5 %. Schvaľovanie legislatívnych návrhov i stratégií predstavených pod hlavičkou rozsiahleho balíka s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov významne pokročilo. V lete nadobudla účinnosť revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti 2018/844/EÚ. Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré je zodpovedné za jej transpozíciu do slovenskej legislatívy, už avizovalo pripravovanú zmenu zákona a začalo zbierať podnety. Oficiálne medzirezortné pripomienkovanie by sa malo spustiť v apríli budúceho roka. V polovici novembra odklepli poslanci Európskeho parlamentu tri ďalšie legislatívne návrhy, a to revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch a smernice o energetickej efektívnosti a tiež nové nariadenie o riadení energetickej únie a klimatických opatrení. Dnes (4. 12.) ich schválili aj zástupcovia členských krajín v Rade EÚ. Zhoda sa zatiaľ nenašla v otázke podoby nového dizajnu trhu s elektrinou, ktorým sa nastavia pravidlá pre ďalšie fungovanie veľkoobchodného aj maloobchodného trhu. Aké sú hlavné body aktuálne schválených legislatívnych zmien? Úspory energie Podľa novej smernice bol pre rok 2030 dohodnutý celoeurópsky cieľ pre zvýšenie energetickej efektívnosti na úrovni najmenej 32,5 %. Opatrenia smerujúce k väčším úsporám energie majú prispieť k zlepšeniu ochrany životného prostredia, zníženiu emisií skleníkových plynov, zlepšeniu energetickej bezpečnosti i redukcii nákladov na energie pre domácnosti aj firmy. Zároveň majú pomôcť pri znižovaní energetickej chudoby a podporiť rast ekonomiky a zamestnanosti. Krajiny EÚ majú každý rok v období 2021 – 2030 povinne dosiahnuť úspory energie z konečnej spotreby energie na úrovni 0,8 %. Len Cyprus a Malta ako malé ostrovné štáty majú tento povinný cieľ znížený na 0,24 % ročne. Európska legislatíva však umožňuje štátom flexibilitu ohľadom spôsobu, ako majú tieto úspory dosiahnuť. Do smernice sa dostali aj určité sociálne ustanovenia, ktoré vyžadujú, aby členské štáty pri navrhovaní svojich politických opatrení zameraných na úspory energie zohľadňovali potrebu riešiť problém energetickej chudoby. Obnoviteľné zdroje Upravená smernica o OZE má urýchliť prechod Európy smerom k čistej energii s využitím širokej škály obnoviteľných zdrojov ako sú vietor, slnko, voda, prílivová či geotermálna energia, biomasa a biopalivá. Hlavný cieľ pre zvýšenie podielu zelenej energie v EÚ ako celku bol odsúhlasený na úrovni aspoň 32 %. Rozširovanie výroby elektriny z OZE sa má ďalej podporovať prostredníctvom trhovo orientovaných schém a zjednodušením administratívnych postupov pri vydávaní potrebných povolení. V prípade zvýšenia podielu OZE v odvetví dopravy bol dohodnutý sektorový cieľ na úrovni 14 %. Zároveň platí, že podpora pre konvenčné biopalivá vyrábané napríklad z palmového oleja, kde je vysoké riziko nepriamej zmeny vo využívaní pôdy, sa majú do roku 2030 postupne odstrániť. Dôležitým novým bodom je, že domácnosti, ktoré si budú chcieť vyrábať vlastnú energiu z OZE napríklad zo strešných solárnych panelov, budú zvýhodnené oslobodením od určitých poplatkov a platieb. Do praxe sa má teda zaviesť koncept prosumera. Nariadenie o riadení Nové schválené nariadenie predovšetkým definuje, ako budú členské štáty spolupracovať navzájom a tiež s Európskou komisiou pri dosahovaní ambicióznych cieľov energetickej únie, obzvlášť v oblasti OZE, energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov. Stanovili sa aj kontrolné mechanizmy, ktoré majú zaistiť naplnenie stanovených cieľov a tiež koherentnosť a koordináciu jednotlivých činností a opatrení. Trojica legislatívnych predpisov by mala vyjsť v oficiálnom Vestníku EÚ už 21. decembra a následne nadobudnúť platnosť ešte v tomto roku.
-
ÚRSO: TPS budúci rok klesne, ale mohla viac
4.12.2018Predseda ÚRSO oznámil zníženie tarify za prevádzkovanie systému o 1 euro. Odberatelia mohli mať cenu elektriny ešte nižšiu, ale regulátor sa rozhodol časť peňazí použiť na zníženie historického dlhu, ktorý vznikol u regionálnych distribučiek. Ľubomír Jahnátek dnes ohlásil vývoj cien elektriny, plynu, tepla aj vody pre budúci rok. Pri výpočte ceny elektriny zohľadnil najmä výrazný nárast ceny komodity na burze o viac než 27 percent. Zároveň však regulačný úrad použil iný prístup pre výpočet odchýlky. V minulosti ÚRSO akceptoval jednotlivé návrhy a plány individuálnych odchýlok dodávateľov a distribútorov, pričom jestvoval veľký rozptyl v predložených údajoch. Tentokrát úrad požiadal OKTE, ako jedinú inštitúciu s údajmi o presnom vývoji odchýlky pre každý subjekt, o analýzu dát za predchádzajúce obdobie a kvalifikovaný odhad pre budúci rok. Vo výsledku sa tak pre rok 2019 uplatnia odchýlky pre distribúciu elektriny v priemere nižšie o 2,21 % a pre dodávateľov elektriny v priemere nižšie až o 25 %. Rozdiely oproti minulosti boli významné, keďže niektorí dodávatelia si podľa Jahnátka odchýlku značne nadhodnocovali. TPS: Aby sa aj vlk nažral, aj koza zostala celá Významnou položkou koncovej ceny elektriny je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), prostredníctvom ktorej sa dotuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, vynútená výroba z domáceho uhlia v elektrárni Nováky a tiež niektoré činnosti OKTE. Od začiatku septembra došlo k zvýšeniu TPS na 26,988 €/MWh elektriny z dôvodu požiadavky Slovenských elektrární o zohľadnenie nárastu ceny emisných kvót. Tento náklad im ÚRSO uznal vo výške 18 €/t CO2, hoci elektrárne vo svojom návrhu žiadali ešte vyššiu sumu. „Budúci rok znižujeme TPS o 1 euro za megawatthodinu,“ uviedol predseda ÚRSO. Zároveň priznal, že tarifa sa mohla znížiť až o takmer 2 €/MWh, a to vďaka nárastu koncovej spotreby elektriny a nárastu ceny na straty. Avšak v záujme zníženia historického dlhu, ktorý sa naakumuloval v predchádzajúcich rokoch, pôjde zvyšná časť v hodnote približne 11,1 milióna eur, na účet trojice prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav. Vo výsledku sa má priemerná maximálna cena elektriny pre domácnosti v budúcom roku zvýšiť o 5,66 %. Rast ceny najvýraznejšie pocítia niektoré domácnosti na východe Slovenska, u ktorých došlo k nárastu fixného distribučného poplatku. Plyn a teplo Priemerná cena plynu sa pre odberateľov na Slovensku zvýši v roku 2019 o 5,67 %. Porastú aj maximálne ceny tepla, a to v priemere o 4,7 %. Príčinou je zvýšenie vstupných nákladov a tiež ústupok ÚRSO voči teplárňam, ktoré si nákup plynu nechali až na jeseň, kedy je jeho cena tradične vyššia, a pozabudli na zmenu metodiky výpočtu v cenovej vyhláške. Jahnátek uviedol, že po dohode s teplárenským zväzom zvýšil relevantný koeficient tak, aby sa tieto teplárne neocitli v strate. „Nech si ale nemyslia, že aj budúci rok budeme takíto ústretoví,“ poznamenal predseda ÚRSO.
-
Komisia chce klimaticky neutrálnu Európu do roku 2050
3.12.2018Elektroenergetika bude zásadným prvkom nasledujúcej transformácie ostatných ekonomických odvetví. Viaceré krajiny pripravujú ukončenie spaľovania uhlia, hlavné slovo majú mať obnoviteľné zdroje. Podstatný pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov sa očakáva aj v priemysle, doprave, poľnohospodárstve a budovách. Minulý týždeň, pár dní pred začiatkom prebiehajúcej svetovej klimatickej konferencie v Poľsku (COP24), Európska komisia (EK) schválila dlhodobú víziu s názvom Čistá planéta pre všetkých. Jej cieľom má byť vybudovať v Európe prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050. EK chce byť lídrom v novom trende, avšak zďaleka najväčšími svetovými emitentami oxidu uhličitého (CO2) sú Čína, USA a India. Klimatická neutralita EÚ sa má dosiahnuť investíciami do realistických technologických riešení, posilňovaním postavenia občanov a zosúlaďovaním činností v kľúčových oblastiach, ako je priemyselná politika, financie či výskum, so súbežným prechodom, ktorý je spravodlivý aj zo sociálneho hľadiska. Výskum a inovácie by mali byť hnacím motorom komplexného prechodu do roku 2050. Eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete uviedol, že „je v záujme Európy, ak chceme prestať platiť za dovoz fosílnych palív a namiesto toho investovať do zmysluplných zlepšení pre každodenný život všetkých Európanov“. Menej peňazí na fosílne palivá, viac na bezuhlíkové investície Cañete vo svojom príhovore poukázal na to, že dnes krajiny EÚ platia ročne 266 miliárd eur za dovoz energie. „V klimaticky neutrálnej Európe dovoz energie klesne o viac než 70 %. Takže peniaze, ktoré ušetríme, čo do roku 2050 predstavuje sumu 2 až 3 miliardy eur, môžeme namiesto toho investovať do modernizácie nášho hospodárstva,“ poznamenal eurokomisár. Zdôraznil, že európska ekonomika bude z prechodu benefitovať, hoci pre niektoré odvetvia to bude predstavovať veľkú výzvu. „Na mysli mám hlavne odvetvie baníctva a ťažby fosílnych palív, ale tiež niektoré energeticky náročné odvetvia priemyslu,“ dodal Cañete. EK podčiarkla, že investície do energetického systému a infraštruktúry budú musieť v Únii výrazne vzrásť až na 2,8 % HDP, čo je medzi 520 – 575 miliárd eur ročne. Zamýšľanú radikálnu transformáciu energetiky pritom zaplatí súkromný sektor – firmy a domácnosti. Výsledným prínosom majú byť najmä nižšie účty za energie a zvýšenie konkurencieschopnosti. Stratégia odkazuje aj na najnovší osobitný prieskum Eurobarometra, z ktorého vyplynulo, že 93 % Európanov si myslí, že zmena klímy je spôsobená ľudskou činnosťou, a 85 % súhlasí s tým, že boj proti zmene klímy a efektívnejšie využívanie energie môžu viesť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Európe. K naplneniu vízie EK majú prispieť opatrenia v siedmich strategických oblastiach a svoju rolu v klimaticko neutrálnom prechode majú zohrať rôzne ekonomické sektory. Energetika založená na OZE a bez uhlia Energetika, ktorá zodpovedá za viac než 75 % emisií skleníkových plynov v EÚ, je dnes založená na fosílnych palivách. Do polovice storočia sa to má zásadne zmeniť. Nasadzovanie obnoviteľných zdrojov povedie k rozsiahlej elektrifikácii energetického systému, či už na úrovni koncových užívateľov alebo pri produkcii bezuhlíkových palív a materiálov pre priemysel. Sektor elektriny teda bude podľa Európskej komisie ústredným prvkom pre transformáciu ostatných ekonomických odvetví. Všetky cesty sa zbiehajú k jednému centrálnemu prvku: výroba elektriny by sa mala úplne dekarbonizovať do roku 2050 a viac než 80 % elektriny by sa v EÚ malo vyrábať z obnoviteľných zdrojov energie. Aj preto viaceré štáty v ústrety klimatickej konferencie deklarovali koniec spaľovania uhlia, uzatváranie baní aj uhoľných elektrární. Do roku 2030 plánujú odstrániť uhlie zo svojho energetického mixu Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko či Veľká Británia. Nad týmto dátumom uvažuje aj vláda v susednom Maďarsku. Naopak v Nemecku, kde sa dlhodobo pripravoval plán odstavenia uhoľnej energetiky, sa predmetnej odbornej komisii nepodarilo nájsť konsenzus a predstaviť národnú stratégiu. Na Slovensku je aktuálne v pripomienkovom konaní materiál, podľa ktorého by sa malo do roku 2023 ukončiť dotovanie spaľovania uhlia z Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) v elektrárni Nováky. Verejnou mienkou u nás aj v zahraničí však aktuálne hýbe protest medzinárodnej skupiny 12 environmentálnych aktivistov (#Novaky12), ktorí po výstupe na ťažobnú vežu HBP skončili vo väzbe. Ostatné sektory V prípade priemyslu EK poukázala na to, že väčšina emisií skleníkových plynov pochádza z činností na vykurovacie účely. Tieto emisie sa dajú znížiť prostredníctvom ďalšieho zlepšenia efektívnosti a prechodom na nízkouhlíkové alebo bezuhlíkové zdroje energie. Ide najmä o elektrifikáciu s využitím OZE, udržateľnej biomasy, syntetických palív alebo vodíka. Asi štvrtina priemyselných emisií súvisí s podnikovými procesmi, t. j. ide hlavne o emisie vznikajúce pri chemických reakciách iných než je spaľovanie, ktoré je sa však dajú už ťažšie zredukovať. Obmedzenie týchto emisií bude vyžadovať najmä zavedenie inovatívnych riešení či aplikáciu technológií zachytávania a ukladania uhlíka. K zlepšeniu má prispieť aj vyššia recyklácia a opätovné využívanie zdrojov v duchu obehového hospodárstva. Okrem energetiky je na fosílnych palivách vo veľkom závislá najmä doprava. Pre znižovanie týchto emisií sa vyžaduje integrovaný prístup spájajúci zvyšovanie efektívnosti vozidiel aj dopravnej infraštruktúry, prechod na alternatívne palivá, podporu digitálnych technológií a inteligentného stanovovania poplatkov, ktoré stimulujú na prechod k udržateľnejším spôsobom prepravy (napr. väčšiemu využívaniu železníc či bicyklov). Najväčším producentom emisií skleníkových plynov iných než CO2 je poľnohospodárstvo, v ktorom tiež treba prijať zásadné opatrenia. Tu sa dá ich zníženie dosiahnuť úpravou postupov a technológií v oblasti využívania hospodárskych zvierat, hnojív aj manažmentu hnoja. Pozitívny vplyv bude mať aj produkcia udržateľných foriem biomasy na využitie v bioekonomike aj energetike. Keďže až 40 % spotreby energie sa odohráva v budovách, kľúčom k znižovaniu súvisiacich emisií bude lepšia izolácia budov a zvyšovanie energetickej hospodárnosti celkového fondu budov. Pomôcť majú aj efektívnejšie výrobky a spotrebiče, inteligentnejší manažment budov a zmeny v správaní spotrebiteľov. Zmena paliva bude musieť podľa EK nastať takmer u všetkých domácností s cieľom využívať pri vykurovaní obnoviteľné zdroje, čo platí aj pri centralizovanom zásobovaní teplom. Členské štáty majú ešte do konca roka 2018 predložiť Európskej komisii svoje návrhy národných plánov v oblasti klímy a energetiky, ktoré sú kľúčové pre naplnenie cieľov schválených do roku 2030 a ktoré by mali byť orientované na budúcnosť a zohľadňovať uvedenú dlhodobú stratégiu EÚ.
-
Snaží sa SSE zabrániť odchodu výrobcov z OZE? Prečo?
29.11.2018Môže výrobca zelenej elektriny uzavrieť zmluvu o jej dodávke s alternatívnym výkupcom? SSE varuje, že odchodom výrobcu vznikne distribučke škoda. Právne stanovisko ale tvrdí, že výrobca z OZE má právo zvoliť si zmluvnú protistranu a právo na doplatok zostáva zachované. Predaj elektriny alternatívnym odberateľom pritom nie je výnimočný. Podľa súčasného znenia zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kogeneráciou majú výrobcovia právo na niekoľko foriem podpory vrátane výkupu elektriny na krytie strát v regionálnej distribučnej sústave (RDS) a doplatku. Jeho výška sa odvíja od celkovej výkupnej ceny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na obdobie 15 rokov. Jedným z dôvodov tohtoročnej rozsiahlej novely zákona, ktorá bude platiť od začiatku budúceho roka, sú dlhoročné sťažnosti troch distribučiek na prežitok zavedeného systému, keďže objem vyprodukovanej a povinne vykupovanej elektriny z OZE a VÚ KVET výrazne prevyšuje ich reálne straty v sústave. Ministerstvo hospodárstva práve tento argument priamo uviedlo v predkladacej správe k schválenej novele zákona č. 309/2018. Napríklad Stredoslovenská distribučná (SSD) distribuuje približne 6 TWh elektriny ročne. Straty pri distribúcii dosahujú na Slovensku v priemere 7 %, čo by v tomto prípade predstavovalo asi 420 GWh elektriny. Od výrobcov z OZE a VÚ KVET pripojených na strednom Slovensku však vykupuje približne 2 TWh ročne. Poverený výkupca - obchodník Vzniknutý nadbytok vykúpeného objemu elektriny sa musí umiestniť na trhu. Samotné distribučky výkupom elektriny z OZE a VÚ KVET poverili obchodníkov zo svojich materských skupín ZSE, SSE a VSE, ktorí prešli v procese unbundlingu právnym odčlenením. Spoločnosť SSD vo svojej výročnej správe za rok 2017 navyše uvádza, že materskej spoločnosti SSE za túto službu prináleží primeraná náhrada. Do roku 2014 bola cena elektriny na trhu podstatne nižšia než regulovaná cena výkupu na straty. Poverení obchodníci sa vtedy sťažovali na to, že drahšiu povinne vykupovanú elektrinu nedokážu predať a prerábajú na nej. Aktuálne sa cena na burze pohybuje okolo 60 €/MWh, pričom ÚRSO stanovil výšku ceny elektriny na straty (tzv. ACESTR2019) len na 40,49 €/MWh. Obchodné riziko teda trojici obchodníkov vzniká, ak budú musieť elektrinu dokupovať na trhu, kde je drahšia. Zdá sa, že Stredoslovenská energetika (SSE) sa usiluje tomuto obchodnému riziku predísť. Zvolený spôsob ale vyvoláva pochybnosti. Aktuálny príklad z praxe K dispozícii máme list SSE pre výrobcu elektriny z OZE, ktorý sa rozhodol odísť z jej bilančnej skupiny a uzavrieť zmluvu o dodávke (výkupe) elektriny s iným odberateľom za zmluvnú cenu. Poukazuje v ňom, že výrobca si riadne uplatnil podporu na budúci rok, pričom uviedol aj predpokladané množstvo dodanej elektriny do sústavy SSD v konkrétnom objeme pre rok 2019. Podľa zákona 309/2009 je výrobca povinný dodať distribútorovi na krytie strát celý objem vyrobenej elektriny okrem regulačnej elektriny a elektriny dodanej bez použitia RDS. Podľa SSE preto Stredoslovenská distribučná „legitímne očakáva“, že dostane oznámený objem elektriny z OZE, ktorý si nenakúpila iným spôsobom na krytie vlastných strát. SSE v liste daného výrobcu upozornila, že „SSD vznikne priama škoda spočívajúca vo zvýšených nákladoch na obstaranie“ nedodaného množstva elektriny a požiadala ho, aby splnil svoj záväzok a dodal vyrobené množstvo elektriny na krytie strát SSD „prostredníctvom SSE, a. s., ako povereného subjektu, na základe zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát“. Zmluvy o výkupe sa na distribučnom území ZSD a VSD uzatvárajú na dobu neurčitú. SSE uzatvára zmluvu na dobu určitú s platnosťou na jeden rok, pričom zmluva obsahuje aj bod, podľa ktorého ju môže predávajúci vypovedať bez uvedenia dôvodu ku koncu kalendárneho roka. Právne stanovisko Náš portál má k dispozícii právne stanovisko, ktoré si nechalo vypracovať Združenie dodávateľov energií. Okrem iného sa v ňom uvádza, že zo zákona vzniká povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke len na strane prevádzkovateľa RDS, nie však na strane výrobcu elektriny s právom na podporu ani na strane subjektu, ktorého RDS poverila odberom elektriny za cenu na straty. Z toho vyplýva, že výrobca môže uzavrieť zmluvu o dodávke (výkupe) aj s iným odberateľom bez toho, aby to ovplyvnilo ďalšie trvanie práva výrobcu na podporu. Okrem toho sa v právnom stanovisku uvádza, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona 309/2009 má výrobca s právom na podporu právo na doplatok aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty neuplatňuje. Zákon totiž neviaže poskytovanie doplatku na uzavretie žiadnej zmluvy. „Právo výrobcu elektriny z OZE alebo VÚ KVET na doplatok (v plnej výške) ostáva zachované aj v prípade, ak výrobca uzavrie zmluvu o dodávke (výkupe) elektriny s alternatívnym odberateľom (výkupcom) na báze zmluvnej ceny,“ píše sa v stanovisku. V medziach zákona Motiváciou pre výrobcu uzavrieť zmluvu s iným nákupcom je najmä to, že sa s ním môže dohodnúť na predaji elektriny za vyššiu cenu. V realite nejde o nič výnimočné. ÚRSO pri svojom návrhu tohtoročnej novely cenovej vyhlášky chcel zaviesť ustanovenie, ktorý mal túto prax zakázať. Podmienkou uplatnenia výkupnej ceny malo byť to, že súčet ceny za predanú elektrinu a doplatku nesmel byť vyšší ako cena určená cenovým rozhodnutím úradu pre výrobné zariadenie. Viaceré subjekty však vo svojich pripomienkach upozornili, že takáto úprava sekundárnej legislatívy by odporovala platnému zneniu zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Napokon tento nápad z novely vyhlášky vypadol. Aj to nahráva tvrdeniu, že predaj dotovanej elektriny na základe zmluvy s alternatívnym odberateľom za inú cenu než ÚRSO stanovuje trojici distribučiek pre výkup na straty nie je v rozpore s platnou legislatívou. List a snaha SSE udržať si u seba výrobcov z OZE a nakupovať od nich elektrinu za cenu na straty vzbudzuje viacero otázok. Prečo ich varuje pred škodou, ktorá môže vzniknúť inému, právne oddelenému subjektu? Aká škoda môže vzniknúť distribučke, keď skutočné straty v sústave ani zďaleka nedosahujú objem vykúpenej elektriny z OZE a VÚ KVET? Nesnaží sa obchodník vyhnúť nákladom za nákup elektriny, ktorú potrebuje pre vlastné portfólio zákazníkov, za vyššie ceny než očakával? Napokon podľa ustálenej judikatúry súdov by bolo síce možné uplatniť si prípadnú náhradu škody z dôvodu dobromyseľnosti, avšak jej výška by mohla zodpovedať len marginálnym nákladom na prípravu zmluvy.
-
Vláda bude rokovať o exekučnej imunite pre SPP
27.11.2018Z dôvodu prehratého sporu v hodnote takmer 30 miliónov eur chce ministerstvo hospodárstva ochrániť majetok SPP čiastočnou exekučnou imunitou. Rezort predložil návrh zákona o ochrane majetku v plynárenstve. Minulý štvrtok Slovenský plynárenský priemysel (SPP) prehral súdny spor s cyperskou schránkovou firmou Stroden Management Limited. Najvyšší súd SR uznal nárok tejto firmy na vyplatenie zmeniek, ktoré získala v roku 2004 v rámci konkurzu skrachovanej Union banky. Súčasná hodnota zmeniek sa v dôsledku nahromadenia úrokov vyšplhala na takmer 30 miliónov eur. Spoločnosť SPP označila rozhodnutie Najvyššieho súdu za nezákonné a nespravodlivé a tzv. Duckého zmenky považuje za podvodne vydané a ako také za neplatné. Od leta 2014 je jediným akcionárom SPP štát, v mene ktorého koná ministerstvo hospodárstva (MH). V snahe ochrániť štátny majetok ministerstvo predložilo na zajtrajšie rokovanie vlády zákon o ochrane majetku v plynárenstve. „Exekúcii podľa osobitného predpisu nepodliehajú majetkové účasti držiteľa povolenia na dodávku plynu, ktorý je dodávateľom poslednej inštancie a ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu,“ uvádza sa v návrhu zákona. Okrem čiastočnej exekučnej imunity sa má zároveň umožniť odklad vykonateľnosti na základe dovolania v zmenkových veciach. MH chce zákon schváliť expresne rýchlo. Odôvodňuje to hrozbou značných hospodárskych škôd. „Tieto by nastali, ak by došlo k ohrozeniu majetku držiteľa povolenia na dodávku plynu, ktorý je dodávateľom poslednej inštancie na základe rozhodnutia ÚRSO a ktorý je súčasne právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu,“ uviedlo MH vo svojom návrhu. Osobitná ochrana majetku SPP je podľa ministerstva nutná kvôli tomu, že ide o najväčšieho dodávateľa plynu koncovým odberateľom, najväčšieho dodávateľa plynu domácnostiam a zároveň dodávateľa poslednej inštancie v segmente plynu. Dodávateľa poslednej inštancie (DPI), ktorý slúži ako záchranca pre dodávku energií v prípade krachu akéhokoľvek iného dodávateľa, pritom ustanovuje ÚRSO a nejde o večnú funkciu. Aktuálne sa napríklad vyberá aj DPI v oblasti elektriny na území Stredoslovenskej distribučnej, kde túto funkciu tradične vykonávala Stredoslovenská energetika. V roku 2017 dodával SPP plyn pre takmer 67 % odberateľov v kategórií domácností. Taktiež plynom zásoboval 79 % malých podnikov a takmer 51 % priemyselných odberateľov na Slovensku. Predmetný návrh zákona sa dotýka len SPP ako dodávateľa plynu v 100-percentnom vlastníctve štátu. Zaujímavosťou z odvetvia slovenskej energetiky je však aj to, že nedávno bol podaný návrh na exekúciu i na Stredoslovenskú distribučnú, a to kvôli nevráteniu tzv. G-komponentu vo výške takmer sto tisíc eur výrobcom elektriny po tom, čo koncom septembra vyhrali spor na krajskom súde v Žiline. V materskej skupine SSE má štát 51-percentný podiel.
-
Ministerstvo hospodárstva predstavilo akčný plán pre elektromobily. Chystá dotácie na budovanie infraštruktúry
27.11.2018Rozvoj elektromobility na Slovensku má nakopnúť nový akčný plán. Jeho súčasťou sú aj ďalšie dotácie na nákup vozidiel na elektrinu. Budovanie nabíjačiek či čerpacích staníc na CNG, LNG alebo vodík uľahčí nová dotačná schéma. Kedy ju ministerstvo spustí? S akým rozpočtom a výškou príspevku počíta? Po viac ako roku diskusií a príprav ministerstvo hospodárstva predstavilo kompromisný návrh akčného plánu rozvoja elektromobility na Slovensku. Už v apríli sme informovali o pracovnej verzii návrhu akčného plánu, ktorý okrem iného reflektuje aj revidovanú smernicu EÚ v oblasti hospodárnosti budov. Tá napríklad vyžaduje budovať nabíjačky pre elektromobily v nových a komplexne obnovených budovách. Ku koncu augusta 2018 bolo na Slovensku zaevidovaných 2122 vozidiel s batériovým elektrickým, resp. plug-in hybridným pohonom. Z nich viac než štvrtina pribudla v tomto roku. Zároveň bolo v prevádzke 73 verejne prístupných nabíjacích bodov so striedavým prúdom a výstupným výkonom nad 22 kW a 119 verejne prístupných nabíjacích bodov s jednosmerným prúdom a výstupným výkonom menším ako 22 kW. Minulý týždeň na rýchlostnej ceste R1 otvorili prvú ultrarýchlu nabíjačku s výkonom 350 kW, ktorá však zatiaľ nie je vhodná pre aktuálne dostupné modely elektromobilov. Význam však bude mať až pri nových modeloch, ktorých výrobu automobilky ohlásili. Výhľad do roku 2030 hovorí, že na slovenských cestách by malo jazdiť až 35 tisíc elektromobilov a už v roku 2025 by vodiči mali mať k dispozícií 1500 verejných nabíjacích stojanov. Ministerstvo hospodárstva (MH) v rámci príprav opatrení intenzívne spolupracovalo aj s distribútormi elektriny a so Slovenskou asociáciou pre elektromobilitu (SEVA), ktorej členom je aj spoločnosť SFÉRA. Dotovanie nákupu áut a vlastná výroba batérií Akčný plán, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, napokon obsahuje 16 opatrení. Dôležitým bodom je úmysel vlády naďalej finančne podporovať nákup elektromobilov a plug-in hybridov. Samotný rezort hospodárstva chce na toto opatrenie vyhradiť zo svojho rozpočtu sumu 5 miliónov eur. Ak sa predmetnú výzvu podarí spustiť už začiatkom roka 2019, reálne čerpanie z nového dotačného programu sa dá očakávať až v druhej polovici budúceho roka. Termín dodania objednaných vozidiel sa totiž pohybuje v horizonte takmer 6 mesiacov. Novinkou v rámci akčného plánu MH je podpora výskumu, vývoja a výroby batérií. Toto opatrenie nadväzuje aj na nedávny vznik novej Slovenskej aliancie pre batérie, ktorej cieľom je okrem iného konkurencieschopná a udržateľná výroba batérií pre elektromobily. MH si od tohto opatrenia sľubuje vznik nových pracovných miest. Aj preto majú do národnej sústavy povolaní pribudnúť nové požiadavky na kvalifikovaných zamestnancov, ktorí budú vykonávať činnosť súvisiacu s vývojom, výrobou a opravami elektrických vozidiel. Kampaň, nepriame finančné výhody i preferovaná jazda Ministerstvo hospodárstva chce tiež v spolupráci s agentúrou SARIO spustiť národnú informačnú kampaň o alternatívnych palivách v doprave s predpokladaným rozpočtom 30 tisíc eur. Jej kľúčovým bodom má byť vytvorenie novej webovej stránky. Zrýchliť sa majú aj odpisy elektromobilov a nabíjacích staníc. Majitelia áut na elektrinu, resp. hybridov, budú tiež platiť nižšiu daň z motorových vozidiel a polovičný poplatok pri registrácii vozidla. Už od 1. mája budúceho roka by malo ministerstvo vnútra zaviesť farebne odlíšené poznávacie značky pre čisto elektrické autá a plug-in hybridy. Elektromobily tiež budú môcť v mestách v čase zápchy využívať na jazdu vyhradené pruhy. Pôjde však len o dočasné opatrenie s trvaním maximálne do roku 2025, resp. 2030. Podporiť by sa tiež malo vytváranie nízkoemisných zón v mestách, kde by mali staré autá so spaľovacími motormi obmedzený vjazd. Orgány štátnej a verejnej správy by mali do svojej praxe zaviesť princípy zeleného obstarávania pri nákupe motorových vozidiel a na svojich parkoviskách určených aj pre verejnosť inštalovať stojany pre nabíjanie elektromobilov. Dotovanie nabíjačiek aj čerpačiek Doterajšie pozitívne skúsenosti s finančnou injekciou pre nákup vozidiel sa pretavili aj do snahy ministerstva zadotovať aj budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Návrh novej schémy ešte musí schváliť Protimonopolný úrad.
-
V Snine plánujú novú elektráreň na odpad a biomasu
26.11.2018Už budúci rok by sa mal v priemyselnom parku v Snine postaviť nový kogeneračný zdroj na výrobu elektriny a tepla z druhotných tuhých palív a z drevnej štiepky. Investíciu odhadli na 6 miliónov eur. Na severovýchode Slovenska by sa mala vybudovať nová elektráreň. Slúžiť bude pre kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla termochemickým splyňovaním drevnej štiepky a tuhých druhotných palív. Prevádzka s elektrickým výkonom 3x1 MW a zároveň tepelným výkonom 3x1,5 MW chcú postaviť v Snine, v areáli niekdajšieho podniku Vihorlat. S výstavbou novej kogeneračnej elektrárne sa má začať už v januári 2019 a prevádzka by sa mohla spustiť ešte do konca budúceho roka. Životnosť inštalovaného technologického zariadenia sa predpokladá na 15 rokov. Investor odhadol náklady na výstavbu vrátane technologického a ostatného vybavenia na približne 6 miliónov eur. V elektrárni by malo byť zamestnaných len asi 12 ľudí, z toho 10 bude potrebných pre operátorské práce, správu a údržbu zdroja, zvyšok na administratívu. Výrobná technológia „Proces výroby sa uskutočňuje v splyňovacom reaktore termochemickým splyňovaním vstupov a následným spaľovaním vzniknutého plynu pomocou kogeneračných jednotiek, kde sa vyrába elektrická energia generátorom poháňaným piestovým spaľovací motorom. Točivá mechanická energia piestového spaľovacieho motora sa transformuje generátorom na elektrickú energiu, ktorá sa bude dodávať do siete VSD, a. s. Zo spalinového systému KGJ a chladiaceho okruhu KGJ sa odoberá teplo, ktoré bude ďalej využité pre sušenie štiepky a pre dodávku spoločnosti Energy Snina,“ uvádza sa v zámere, ktorý bol predložený na posúdenie vplyvov na životné prostredie. Spotreba vstupných surovín pre plánované 2 technologické linky bude podľa investora predstavovať 24 000 ton odpadu ročne. Tým sa má znížiť vývoz odpadu na skládku. V prípade potreby by sa mohla použiť aj drevná štiepka vrátane všetkých jej produktov spracovania alebo slama. Vyrobené teplo má slúžiť hlavne na využitie v sušiarni samotnej drevnej štiepky ako vstupnej suroviny. Jedna kogeneračná jednotka by mala byť schopná vyrobiť maximálne 11,3 GWh využiteľného tepla za rok. Očakáva sa, že elektráreň bude v prevádzke asi 8000 hodín za rok. Zvyšný čas v trvaní asi 32 dní je vyhradených na údržbu a opravy zariadení. Dotovaná výroba Investorom projektu je spoločnosť GREEN POWER SV so sídlom v Košiciach. Za posledné dva roky nevykázala žiadne tržby ani zamestnancov. Vlani firma zaznamenala hospodársku stratu cez 255 tisíc eur a krátkodobé záväzky vo výške takmer 3,2 milióna eur. Investor vo svojom zámere zdôrazňuje, že splyňovanie sa podľa zákona o podpore OZE a VÚ KVET považuje za technológiu využívajúcu obnoviteľný nefosílny zdroj energie. Pri splyňovaní odpadu aj biomasy teda vzniká právo na finančnú dotáciu. Podľa aktuálneho znenia cenovej vyhlášky ÚRSO by mal výrobca plynu vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy v splyňovacom generátore nárok na výkupnú cenu vo výške 84,72 €/MWh. Pri výrobe plynu technológiou termochemického splyňovania odpadu v splyňovacom generátore alebo termickým štiepením odpadu je v súčasnosti pevná výkupná cena stanovená na 73,75 €/MWh.
-
SPP: Schránková spoločnosť sa cez tzv. Duckého zmenky snaží od SPP získať 30 miliónov eur
22.11.2018(PR správa) Najvyšší súd SR dnes vo veci tzv. Duckého zmeniek rozhodol v súdnom spore so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) v prospech cyperskej schránkovej spoločnosti STRODEN MANAGEMENT LIMITED, ktorú zastupuje advokát JUDr. Robert Lenčéš. Slovenská republika tak môže prísť o 30 miliónov eur. SPP považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR za nezákonné a nespravodlivé. Spoločnosť zároveň podnikne všetky kroky na zvrátenie nepriaznivého rozhodnutia a na ochranu svojich záujmov. Najvyšší súd SR svojím rozhodnutím priznal pochybný nárok schránkovej spoločnosti so sídlom na Cypre a navyše rozhodol v rozpore so svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami. Nerešpektoval ani výsledky trestného konania, ktoré sa viedlo v súvislosti s týmito zmenkami, a ktoré konštatovalo ich nezákonné vystavenie. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci prišlo v čase, keď právny zástupca spoločnosti SPP, krátko pred verejným vyhlásením rozsudku zistil podozrenie z nezákonnej manipulácie so súdnym spisom a z tohto dôvodu aj vykonal príslušné právne kroky vrátane podania trestného oznámenia na Generálnu prokuratúru SR. SPP považuje tzv. Duckého zmenky za podvodne vydané a ako také za neplatné. Súdy vo všetkých doteraz ukončených sporoch týkajúcich sa tzv. Duckého zmeniek právoplatne rozhodli v prospech spoločnosti. SPP tak doteraz nebol zaviazaný preplatiť hodnotu ani jednej zo zmeniek.
-
Uhlie sa má dotovať až do ukončenia rekonštrukcie uzla Bystričany
22.11.2018Ešte aspoň pol miliardy eur vynaložia odberatelia elektriny na spaľovanie uhlia v Novákoch. Vláda plánuje schváliť nové rozhodnutie o výrobe vo VHZ s trvaním do roku 2023 kvôli bezpečnosti dodávok v uzlovej oblasti Bystričany. Známy je už aj kompenzačný mechanizmus, ktorý má odsúhlasiť ÚRSO. Slovenskí odberatelia elektriny už od roku 2005 dotujú výrobu elektriny v Novákoch. Ide totiž o jednu zo zložiek tarify za prevádzkovanie systému (TPS). V ostatnom období sa každoročne zbierali sumou asi 100 miliónov eur, v budúcom roku by to z dôvodu drahších emisných povoleniek malo byť až takmer 116 miliónov eur. Ak bude podpora uhlia v tzv. všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) trvať až do roku 2023, počas najbližších piatich rokov slovenské domácnosti a firmy prispejú na ťažbu a spaľovanie uhlia z Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) minimálne ďalšou pol miliardou. Presná suma bude závisieť najmä od nákladov na výrobu vrátane ceny CO2, resp. od nastavenia regulačného vzorca v kompenzačnom mechanizme. Opatrenie ešte musí schváliť Európska komisia. Staré vs. nové rozhodnutie o VHZ Hoci aj súčasné rozhodnutie o výrobe elektriny vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) je odôvodnené bezpečnosťou dodávok elektriny, neodkazuje priamo na smernicu 2009/72/ES. Toto opatrenie ani nebolo notifikované Európskej komisii. Brusel však súčasný spôsob dotovania ťažby a spaľovania uhlia v elektrárni Nováky (ENO) preveroval. V septembri 2016 totiž mimovládna organizácia EICP podala sťažnosť na možnú nelegálnu nepriamu štátnu pomoc pre HBP. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) a ministerstvo hospodárstva pripravili nový strategický materiál venovaný problematike transformácie hornej Nitry a návrhu nového VHZ. Uvádzajú sa v ňom kľúčové oblasti budúcej legislatívnej úpravy, ktorú si vyžaduje zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny v uzlovej oblasti Bystričany výrobou elektriny blokmi 1 a 2 a blokom A uhoľnej elektrárne Nováky, a to až do ukončenia projektu plánovaného zvýšenia výkonu elektrizačnej sústavy v uzlovej oblasti Bystričany a jeho uvedenia do trvalej prevádzky. VHZ má trvať po dobu, kým budú bloky elektrárne spĺňať podmienky predpisov na ochranu životného prostredia, „v každom prípade však najneskôr do konca roka 2023“. Bystričany
-
Vieme, ako chce vláda pretransformovať hornú Nitru
22.11.2018Vzhľadom na plánované ukončenie dotácií na výrobu elektriny z uhlia by sa hornonitrianske bane Cígeľ, Handlová a Nováky mali postupne uzatvárať. Okrem ťažobnej firmy to bude financovať aj štát. Riziku vzniku rozsiahlej nezamestnanosti majú zabrániť projekty v oblasti diverzifikácie priemyslu, energetiky, agropotravinárstva, dopravy, vzdelávania, cestovného ruchu i životného prostredia. Minister hospodárstva Peter Žiga v pondelok oznámil, že podpora ťažby a spaľovania hnedého uhlia v elektrárni Nováky (ENO) nemá trvať do roku 2030, ale skončí o 7 rokov skôr. Dotovanie uhlia je už niekoľko rokov predmetom kritiky zo strany Európskej komisie a s jeho ukončením počíta aj Environmentálna stratégia do roku 2030, ktorú by mala onedlho schváliť vláda. Už budúci týždeň by mal Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) predložiť návrh postupu pri riešení problematiky transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry. Samotný materiál, ktorého návrh máme k dispozícii, je rozdelený do dvoch častí. Prvá časť obsahuje popis ekonomickej a sociálnej situácie v regióne hornej Nitry, venuje sa stavu ťažby uhlia a postupnému uzatváraniu ťažobných polí a zároveň naznačuje stav miestneho energetického sektora a niektoré návrhy riešení transformácie. Druhá časť sa už priamo venuje zmene všeobecného hospodárskeho záujmu z dôvodu problému so zabezpečením bezpečnosti dodávok elektriny v uzlovej oblasti Bystričany, pričom obsahuje aj stručnú analýzu vplyvov na koncovú cenu elektriny domácností a podnikov. Ako si ÚPVII predstavuje premenu tradične uhoľného regiónu? Uhoľný región v skratke Oblasť hornej Nitry predstavuje predovšetkým okresy Prievidza a Partizánske, ktoré sú mimo cestných a železničných trás zaradených do transeurópskej siete TEN-T. V budúcnosti by cez región mala viesť rýchlostná trasa R2 s možnosťou priameho napojenia na diaľnicu D1. Z pohľadu demografie sa podľa ÚPVII v okrese Prievidza predpokladá úbytok obyvateľstva. V oblasti zamestnanosti jasne dominuje priemysel, pričom najväčším zamestnávateľom s viac ako 3000 pracovnými miestami je práve ťažobná firma Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) zo skupiny HBz. Z hľadiska tržieb sú však najvýznamnejšími firmami UNIPHARMA (farmaceutický tovar), ILJIN (dodávateľ pre automobilky), Nestlé (potravinárstvo) a FORTISCHEM (chemický priemysel), aj keď majú menej zamestnancov než HBP. Hornonitrianske bane Prievidza sú dnes jediným producentom hnedého uhlia a lignitu na Slovensku. Ťažba uhlia aktuálne prebieha v štyroch dobývacích priestoroch s rozlohou 122 km2 v oblasti Handlová, Nováky a tiež na Záhorí v ložisku Gbely. Vlani sa u nás vyťažilo dohromady 1,834 milióna ton uhlia a vyťažiteľné zásoby sa odhadli ešte na necelých 42 miliónov ton. Samotná elektráreň Nováky s výkonom 266 MWe vyrába len asi 5 % elektriny, ktorá sa na Slovensku spotrebuje, a zároveň poskytuje podporné služby pre sústavu. Okrem toho, je však ENO dôležitým zdrojom tepla a horúcej vody pre mestá Prievidza, Nováky, Zemianske Kostoľany a lokálne priemyselné podniky. Keďže sa však teplo dodáva do 14 km vzdialenej Prievidze zastaraným tepelným napájačom, straty tepla oproti jeho celkovej dodávke dosahujú podiel až 20 %. Uzatváranie baní „V súvislosti so zmenou uplatňovania VHZ na výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia a lignitu do konca roku 2023 dôjde k riadenému postupnému skoršiemu odrúbavaniu zásob uhlia (útlmu) a k predčasnému ukončeniu jednotlivých ťažobných polí a ich následnej likvidácii a uzatváraniu,“ píše sa v materiáli, ktorý by sa už budúci týždeň mal predložiť do pripomienkového konania. Podľa pripraveného harmonogramu by sa už v rokoch 2018 a 2019 mala uzavrieť baňa Cígeľ, následne v rokoch 2023 a 2024 baňa Handlová a v rokoch 2026 a 2027 aj baňa Nováky. Uhoľné ložisko Gbely na Záhorí má dve možnosti – buď by fungovalo naďalej a vyťažené uhlie by sa využívalo na iné účely ako výroba elektriny, alebo by sa uzavrelo do roku 2026. Náklady na útlm baníctva by mala hradiť jednak ťažobná firma, jednak vláda počíta s poskytnutím štátnej pomoci na pokrytie mimoriadnych nákladov podľa Rozhodnutia Rady č. 2010/787/EÚ. Európska legislatíva povoľuje a vymedzuje pomoc na aktivity uľahčujúce zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie. Takúto pomoc už vláda poskytla pri uzatváraní bane Dolina a využívajú ju aj ďalšie krajiny, napr. Česko, Poľsko, Maďarsko či Rumunsko. Presnú technickú, časovú a finančnú špecifikáciu uzatvárania slovenských baní bude ešte musieť schváliť Európska komisia. Čo ďalej? Vlani bola miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Prievidza na úrovni 6,64 % a v okrese Partizánske len 3,60 %. „V prípade neriadeného procesu postupného ukončenia ťažby (útlmu) hrozí negatívny dopad nielen na zamestnanosť v HBP, a. s., (teda spoločnosti zaoberajúcej sa ťažbou uhlia), ale aj na rozvoj ostatných podnikov skupiny HBz, a. s.,“ uvádza sa v materiáli, ktorý pripravil úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Už od februára 2018 prebieha štruktúrovaný dialóg medzi predstaviteľmi Európskej komisie, vlády, regionálnych samospráv a súkromného sektora, ktorý by mal začiatkom budúceho roka vyvrcholiť predstavením Akčného plánu pre transformáciu hornej Nitry. Keďže región má byť jedným z pilotných projektov európskej platformy pre uhlie, Brusel do prípravy komplexnej stratégie a opatrení zapojil aj externých expertov zo spoločnosti PricewaterhouseCoopers. V septembri boli odsúhlasené štyri hlavné priority transformácie, a to: Tvorba udržateľných pracovných príležitostí – zameranie na diverzifikáciu priemyslu vrátane podpory inovácií a výskumu, na zvýšenie podielu domácej výroby na spotrebe v regióne, na energetiku, pôdohospodárstva či cestovný ruch. Dostupnosť – cieľom je zlepšenie dopravy a mobility. Rozvoj a stabilizácia kvalifikovanej pracovnej sily – s dôrazom na zlepšenie vzdelávania a kvality života. Sanácia environmentálnych záťaží a zdravotných dopadov ťažby. Na stole sú už zámery za takmer 1,2 miliardy eur V rámci príprav transformácie hornej Nitry už bolo predložených 80 projektových zámerov v hodnote takmer 1,2 miliardy eur. Viac než 20 zámerov za takmer 443 miliónov eur predložili firmy HBP, AGROSEKTOR zo skupiny HBz alebo je v nich HBP partnerom. ÚPVII sa v pripravenom dokumente zameriava práve na projekty zo skupiny HBz. Ide o viaceré projekty v oblasti agropotravinárstva vrátane rozšírenia skleníkov na pestovanie paradajok či rozšírenia chovu sumčeka afrického, výstavbu logistického centra biomasy alebo závodu na výrobu bioplastov, revitalizáciu banských areálov pre účely cestovného ruchu, výstavbu baníckeho domova dôchodcov či niekoľko výskumno-vývojových zámerov. Uvažuje sa však aj nad výstavbou miestnych ciest, obchvatu Prievidze či cyklotrás, výstavbou mestských priemyselných parkov i nového centrálneho zdroja tepla pre Prievidzu, väčším využívaním geotermálnej energie, dobudovaním kanalizácie a vodovodov, vybudovaním vzdelávacích centier alebo akvaparku či rekonštrukciou hvezdárne v Partizánskom. Ktoré z týchto či ďalších projektov sa napokon budú realizovať, bude závisieť od finálneho Akčného plánu rozvoja hornej Nitry a prijatých opatrení. Ako naznačujú predložené projekty, na tvorbe nových príležitostí sa chce podieľať aj HBP, resp. jej materská skupina. „Skupina HBz, a. s., by mala v priebehu rokov 2020 - 2025 vytvoriť cca 1 255 nových pracovných miest. Spoločnosť predpokladá použiť v rámci svojich možností vlastné zdroje, úvery, ďalej prostriedky z fondov Európskej únie a možné investičné stimuly a podpory,“ uvádza sa v materiáli ÚPVII, ktorý by mal byť už čoskoro sprístupnený verejnosti.
-
Dotovanie výroby elektriny z uhlia skončí do roku 2023
19.11.2018Svetlo na konci tunela – aj tak by sa dalo nazvať dnešné vyhlásenie ministra hospodárstva ohľadom skoršieho ukončenia dotovania ťažby a spaľovania domáceho uhlia. Platné rozhodnutie ministerstva hospodárstva o takzvanom všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) hovorí, že výroba elektriny v uhoľnej elektrárni Nováky sa má podporovať do roku 2030. Tento termín sa však skráti o sedem rokov. Dnes to potvrdil minister hospodárstva Peter Žiga. „Všeobecný hospodársky záujem sa skončí v 2023,“ uviedol minister pre médiá počas konferencie CEEC 2018 v Bratislave. „Dovtedy budeme dotovať nákup uhlia cez Slovenské elektrárne,“ doplnil minister Peter Žiga. Po zdĺhavých rokovaniach s regionálnymi úradmi a odbornou verejnosťou a najmä po tlaku Európskej komisie už viac rezort netrvá na dlhodobom dotovaní baníkov pod rúškom sociálnej politiky. Už budúci týždeň chce MH v spolupráci s podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu predstaviť akčný plán pre región Hornej Nitry. Materiál bude možné komentovať v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Veľkú zásluhu na zmene postoja ministerstva má najmä Brusel, ktorý v rámci programu transformácie uhoľných regiónov v Európe ponúka obrovské peniaze na nové projekty a reštart lokálnej ekonomiky. Ich poskytnutie ale v prípade Slovenska podmienil práve stanovením jasného termínu ukončenia VHZ. Eurokomisár Maroš Šefčovič následne potvrdil maximálnu flexibilitu pri preprogramovaní a realokácii finančných prostriedkov na transformačné projekty z európskeho rozpočtu. Zvládne to sústava a splnia sa emisné limity Kľúčovým momentom z pohľadu bezpečnosti dodávok je rekonštrukcia elektrickej stanice Bystričany. Projekt je financovaný z medzinárodného fondu BIDSFF, do ktorého prispieva najmä EÚ a jednotlivé európske štáty a vznikol na zmiernenie dopadov odstavenia jadrovej elektrárne V1. Projekt v Bystričanoch a prechod elektrizačnej sústavy na vyššiu napäťovú hladinu z 220 kV na 400 kV by sa mal ukončiť práve krátko po roku 2020. Aj prevádzkovateľ elektrárne Nováky dlhodobo kritizuje vynútenú, neekonomickú výrobu elektriny z hnedého uhlia. Vzhľadom na nové emisné limity, ktoré začnú platiť po roku 2021, Slovenské elektrárne opakovane zdôraznili, že nie sú ochotné investovať na modernizáciu týchto zariadení ďalšie desiatky miliónov eur. Minister Žiga zdôraznil, že koniec dotácií neznamená automaticky koniec ťažby uhlia, avšak bane „sa budú musieť prispôsobiť trhovým podmienkam a budú si musieť hľadať klientov, ktorí nebudú mať dotované ceny uhlia, ale budú fungovať na princípe konkurencie.“
-
Advokát: Novele zákona o OZE chýba ambícia vysloviť vízie do budúcnosti. Smrdí ďalším škandálom?
16.11.2018Reforma systému OZE sa stáva realitou. O hlavných novinkách, možnom odstránení stop stavu, prínosoch i úskaliach schválenej novely zákona sme sa rozprávali s advokátom Rastislavom Hanulákom. Zdá sa, že dekáda doterajšieho fungovania systému podpory obnoviteľných zdrojov a kogenerácie elektriny a tepla je na konci. Aké hlavné novinky prináša novela zákona 309/2009, ktorá bola nedávno schválená? Čaká sektor OZE legislatívne zemetrasenie? „Novela prináša viacero zmien procesného charakteru. Najmä je potrebné vyzdvihnúť prechod úloh zúčtovateľa, podporu na organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ako aj očakávanú súťaž na výkupcu elektriny, ktorý by mal nahradiť distribučné spoločnosti resp. ich spriaznených obchodníkov, ktorí výkup doposiaľ realizovali. Azda najvýznamnejšia bude zmena v spôsobe výberu nových investícií do OZE, kde okrem vybraných technológií menších výkonov do 500 kW bude potrebné úspešne absolvovať výberové konanie vyhlasované a organizované Ministerstvom hospodárstva SR. Zmeny však čakajú aj existujúcich výrobcov, predovšetkým pri výrobe elektriny z biomasy a produktov jej spracovania. Záujem bude určite aj o tému lokálneho zdroja, ktorý predstavuje prvý vážny prienik zdieľanej ekonomiky do slovenskej energetiky.“ Novela rieši skôr nedomyslené dôsledky z minulosti, napr. obrovské doplatky, historický deficit, vysoké náklady priemyslu na podporu OZE či zavedenie povinnej platby za prístup. Európska legislatíva sa však posúva ďalej – viď tzv. zimný energetický balík. Nedobiehame tak trochu osobák, kým okolo nás už iní svištia na rýchlovlakoch? „Domnievam sa, že v sektore prevádzkovej podpory OZE nám Európa ešte výrazne neuteká. To však nemusí platiť o rok či dva. Zákon mohol byť určite ambicióznejší aj vzhľadom na dnes už známe novinky, ktoré prináša zimný balík. Osobne ma teší niekoľko málo systémových zmien, ktoré zákon zavádza, ako je podpora udržania a rozvoja účinného centralizovaného zásobovania teplom (tzn. CZT s vyšším podielom tepla z OZE, odpadu alebo vysoko účinnej kogenerácie). Veľa dôležitých vecí však ostalo nedoriešených. Chýba mi napríklad podpora výroby elektriny z biomasy v rozsahu prevádzkových nákladov po skončení súčasnej podpory, ktorú európske pravidlá pre štátnu pomoc dovoľujú, my sa jej však vyhýbame. Preto podľa mňa hrozí pokles výroby z biomasy po skončení podpory. Ďalej by som privítal väčší dôraz na prechod od uhlia k čistejším palivám, čo si ako štát dovoliť môžeme, na rozdiel od ČR či Poľska. Obávam sa preto, že o pár rokov bude nutné zákon opätovne otvoriť, nielen z dôvodu prijatia zimného balíčka EÚ. Ak je niečo, čo ma vyslovene šokovalo, je to presadenie G komponentu spôsobom, akým sa presadil, nasilu a zjavne v prospech jednej strany dlhoročného sporu. Očakávam, že vec opäť skončí na ústavnom súde.“ Naplnia sa podľa Vás očakávania hráčov na trhu, ktorí dlhodobo apelujú na odstránenie stop stavu a zásadné zmeny? Vidíte svetlo na konci tunela? „Očakávania sú rôzne a novela zrejme nenaplní všetky. Osobne ma mrzí malá ambícia štátu vysloviť pri novelizácii zákona aj nejaké vízie do budúcnosti, napríklad konkrétne priority pri zvyšovaní OZE v energetickom mixe Slovenska. Do rúk exekutívy (ministerstva) sa síce vkladá nástroj v podobe výberových konaní na nové zdroje, ktorý by mohol urobiť poriadok v pripájaní nových zdrojov, ponecháva sa jej však absolútna autonómia pri určovaní priorít. To smrdí ďalším škandálom. Riziko vidím ešte v chýbajúcej notifikácii zákona na Komisii (z hľadiska štátnej pomoci).“ Dlhodobo sa venujete advokácii a právnemu poradenstvu v oblasti energetiky. Prečo práve tento sektor? „Súčasnosť je náročná na špecializáciu a vysokú odbornosť. V praxi sa už dnes naozaj nedá sústrediť na príliš mnoho oblastí. Vždy som však chcel byť advokátom. Zameranie som si síce sám nevybral (prischlo mi životom), ale snažím sa aj v ňom presadzovať hodnoty, ktoré sú pre advokátov kľúčové. Ochrana ľudských práv a slobôd proti moci štátu. Advokát má slúžiť veci spravodlivosti a tým, ktorí ho poverili obhajobou a zastupovaním. A to platí aj v energetike.“ Zaujal Vás rozhovor? Všetko potrebné o schválenej novele zákona o podpore OZE a VÚ KVET sa dozviete na odbornom seminári, ktorý sa uskutoční 26. novembra 2018 v hoteli Holiday Inn v Bratislave. Prihláste sa!
-
Energetický osud sveta závisí od vládnych rozhodnutí, vyzdvihol šéf IEA
14.11.2018Hlavnými trendmi v energetike sú zvyšujúca sa elektrifikácia, expanzia obnoviteľných zdrojov, zvraty v produkcii ropy a globalizácia trhov s plynom. Potvrdili to analytici Medzinárodnej energetickej agentúry vo svojom tohtoročnom výhľade. Geopolitické faktory čoraz výraznejšie tlačia na energetické trhy, čo podčiarkuje zásadný význam energetickej bezpečnosti, uviedla Medzinárodná energetická agentúra (IEA) pri príležitosti vydania novej publikácie World Energy Outlook (WEO) 2018, v ktorej zachytáva hlavné trendy a možné dopady na dopyt a ponuku energie, emisie uhlíka, znečistenie ovzdušia a prístup k energii. Vo všetkých oblastiach energetiky budú mať podľa IEA národné vlády kľúčový vplyv na smerovanie budúcnosti energetiky. Dopyt po energii by podľa jedného z modelov agentúry mohol vzrásť do roku 2040 o viac než 25 %, čo si ročne vyžiada investície za vyše 2 miliardy dolárov. „Naša analýza ukazuje, že viac než 70 % svetových energetických investícií bude poháňaných vládami, a teda odkaz je jasný – energetický osud sveta závisí od vládnych rozhodnutí,“ uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol. Kritickú úlohu preto zohrajú štátom riadené podniky a firmy, ktorým bude štát úplne alebo sčasti garantovať investičné výnosy. OZE sú voľbou číslo 1 V prípade elektriny sú hlavným technologickým ťahúňom obnoviteľné zdroje. Vďaka poklesu nákladov a podpore v podobe rôznych vládnych politík budú podľa IEA v globálnom meradle tvoriť takmer 2/3 dodatočného výkonu. To ovplyvní zloženie globálneho mixu výroby elektriny. Podiel OZE by mal zo súčasných 25 % stúpnuť do roku 2040 na viac než 40 %. Stále však budú v závese za dvoma hlavnými zdrojmi, ktorými zostanú uhlie a zemný plyn. Expanzia OZE síce prináša pozitívne environmentálne benefity, ale zároveň stavia tvorcov politík pred nový súbor výziev, na ktoré musia rýchlo reagovať, aby sa naďalej zachovala dostupnosť elektriny. Ide najmä o vyššiu variabilitu v dodávkach a väčšiu flexibilitu elektrizačnej sústavy. Neustále sa zvyšujúce podiely elektriny zo slnka a z vetra vyžadujú trhové reformy, investície do vedení a rozvodní a tiež do lepšieho využívania technológií na riadenie dopytu, ako sú inteligentné meradlá alebo batériové úložiská. IEA zároveň podčiarkla, že v prípade tvrdo regulovaných trhov, ako sú Čína, India či krajiny Blízkeho východu a juhovýchodnej Ázie, naďalej trvá riziko nadbytočných investícií. Inštalovaný výkon zdrojov, ktoré sú v súčasnosti v procese výstavby alebo vo fáze plánovania, predstihne reálne potreby systému. To zároveň ohrozuje cenovú dostupnosť elektriny pre viac než miliardu domácností po celom svete. Široká elektrifikácia Ďalším faktorom v prospech transformácie elektroenergetiky je vyšší dopyt, ktorý súvisí s rozvojom digitálnej ekonomiky, elektromobilitou a ďalšími technologickými zmenami. Aj preto sa IEA vo svojej novej publikácii bližšie pozrela na dopady vyššej elektrifikácie dopravy, budov a priemyslu. Podľa autorov WEO 2018 očakávaná elektrifikácia povedie k dosiahnutiu vrcholu dopytu po rope do roku 2030, čím sa zároveň znížia objemy lokálnych škodlivých látok v ovzduší. Na redukciu emisií uhlíka to však bude mať len zanedbateľný dopad, ak sa zároveň neprijmú opatrenia na zvýšenie podielu OZE a nízkouhlíkových zdrojov elektriny, kam sa radí aj jadrová energia. IEA v súvislosti s emisiami oxidu uhličitého a naplnením záväzkov podľa Parížskej klimatickej dohody upozornila, že väčšina emisií spojených s energetickou infraštruktúrou je už teraz v systéme zakliesnená. Najväčšiu zásluhu na tom majú elektrárne spaľujúce uhlie, ktoré predstavujú viac než tretinu týchto emisií do roku 2040. Súvisí to najmä s množstvom uhoľných projektov v Ázii, kde tieto elektrárne dosahujú priemerný vek len 11 rokov. Pred nimi sú teda ešte dekády ďalšej prevádzky. Pre porovnanie, priemerný vek uhoľných elektrární v Európe či USA je okolo 40 rokov.
-
Najväčší dodávateľ elektriny výrazne zvyšuje svoje ceny
13.11.2018Drahšia elektrina na burzách sa už odzrkadľuje u prvých dodávateľov vrátane hlavného hráča ZSE Energia. Odberatelia si za variabilnú zložku môžu priplatiť až o štvrtinu viac. Keďže sa vývoj dotýka celého trhu, masívne presuny k lacnejším dodávateľom sa neočakávajú. ZDE naopak odporúča navýšiť si priebežné zálohové platby, aby odberatelia predišli možným budúcim nedoplatkom. Medziročné zvýšenie ceny elektriny na pražskej burze o takmer 28 %, t. j. v prepočte o 8,80 €/MWh, výrazne zamáva variabilnou zložkou ceny elektriny, ktorú platia koncoví odberatelia. Dlhoročný pokles veľkoobchodných cien komodity nahrával znižovaniu koncových cien. Táto fáza vývoja je však za nami. Regulačný úrad stanovuje výšku jednotlivých taríf, ktoré slúžia na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, kogenerácie elektriny a tepla, spaľovanie domáceho uhlia či na zaistenie spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy, a tiež výšku poplatkov za de facto monopolné činnosti – prenos a distribúciu elektriny. Okrem toho však určuje aj hornú hranicu ceny pre odberateľov v domácnostiach i firmám či úradom zaradeným do kategórie malý podnik s ročnou spotrebou najviac 30 MWh za všetky odberné miesta. Prví dodávatelia zvyšujú ceny Najväčší dodávateľ elektriny na Slovensku spoločnosť ZSE Energia, ktorá vlani dodávala elektrinu viac než 35 % domácností a 30 % malých podnikov, zvýši od začiatku roka 2019 niektorým odberným skupinám jednotkovú cenu aj o štvrtinu. Vyplýva to z minulotýždňového cenového rozhodnutia ÚRSO, ktoré ešte nie je právoplatné. Zdražie jednak fixná zložka ceny, keďže podľa poslednej novely cenovej vyhlášky 18/2017 si za každé odberné miesto mesačne priplatíme o 10 centov viac než doteraz, jednak variabilná, ktorá zohľadňuje spomínaný rastúci trend cien na trhu.
-
Novela zákona o OZE vyšla v Zbierke zákonov
13.11.2018Zásadné zmeny legislatívy v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov (OZE) a kogenerácie elektriny a tepla boli publikované v Zbierke zákonov. Účinnosť nadobudnú od začiatku budúceho roka. Centrálna správa systému podpory pod taktovkou OKTE, paralelné systémy podpory formou doplatku pre zariadenia do 500 kW a príplatku pre zariadenia s vyšším inštalovaným výkonom, inštitút lokálneho zdroja či možnosť kompenzácií časti nákladov na podporu OZE pre energeticky náročný priemysel. To sú novinky, ktoré sa postupne začnú od 1. januára 2019 dostávať do praxe. Ministerstvo hospodárstva bude každoročne zverejňovať maximálny objem výkonu, ktorý je možné do sústavy pripojiť, či už ako zariadenie s finančnou podporou alebo ako nedotovaný lokálny zdroj. Realitou sa majú stať aukcie, ktoré sú trhovo orientovaným mechanizmom podpory výstavby nových výrobných zariadení. V primárnej legislatíve sa tiež zadefinovala tarifa za prevádzkovanie systému a jej zložka určená na podporu OZE a tiež neoprávnené dodávanie do sústavy. Výrobcovia elektriny budú musieť mať povinne uzavretú zmluvu o prístupe do sústavy, pri ktorom tiež došlo k úprave definície. Značná časť subjektov pôsobiacich v sektore energetiky hodnotí novelu zákona 309/2009 pozitívne. Zaujímavosťou je, že jej v slovenskej Zbierke zákona prislúcha označenie číslom 309/2018. Keďže dochádza k úprave legislatívy, ktorá súvisí s právom EÚ v oblasti podpory OZE a vysoko účinnej kombinovanej výroby a tiež v oblasti štátnej pomoci, novú verziu predpisu ešte musí odsúhlasiť Európska komisia v rámci procesu notifikácie.
-
Plyn: Projekt IGB naberá dych. Zaistil si peniaze, výnimku aj surovinu
12.11.2018Dlhodobo plánované nové potrubie medzi Gréckom a Bulharskom má stáť 240 miliónov eur a môže zmeniť plynárenské vzťahy na Balkáne. Projekt získal grant z EÚ, pôžičku z EIB a zelenú dostala aj štátna pomoc. Azerbajdžan sa už dohodol na dodávke miliardy kubických metrov plynu do Bulharska. Historický exkurz Dejiny projektu interkonektora medzi Gréckom a Bulharskom (IGB) sa píšu už pekných pár rokov, avšak dlho bol len na papieri. Sústavy oboch krajín sú zatiaľ prepojené len jedným plynovodom medzi mestami Sidirokastron v Grécku a Kulata v Bulharsku na západe spoločnej hranice, pričom potrubie má maximálnu technickú kapacitu 109 GWh/deň. Reálnym impulzom pre oživenie myšlienky výstavby nového interkonektora sa stalo zrušenie projektu South Stream, ktorým sa mal ruský plyn dostať popod Čierne more priamo do Bulharska. Už v decembri 2015 Atény a Sofia podpísali dohodu o výstavbe s tým, že konštrukčné práce mali začať na jeseň 2016 a plynovod by sa spustil po roku 2018. Prípravy však trvajú dodnes. Parametre Nový plynovod by mal mať dĺžku 182 kilometrov. V prvej fáze by sa ním mohli prepravovať 3 miliardy metrov kubických plynu ročne, a to v smere z Grécka do Bulharska. Podľa aktuálneho harmonogramu by sa mal sprevádzkovať do konca roka 2021. V druhej fáze by sa jeho kapacita potenciálne zvýšila na 5 miliárd m3/ročne a umožnil by sa aj reverzný tok v smere do Grécka.