-
IEA tento rok očakáva zvýšenie energetických investícií o 8 %
29. 6. 2022Až 2,4 bilióna dolárov by sa malo v roku 2022 preinvestovať v odvetví energetiky, z toho tri štvrtiny budú smerovať do čistej energie, t. j. do OZE, energetických sietí či energetickej efektívnosti. Rastúce ceny energií na trhoch však podnecujú aj investície do fosílnych zdrojov. Energetické investície sa v roku 2022 zvýšia o 8 % a dosiahnu celkovú výšku 2,4 bilióna amerických dolárov. Vyplýva to z nového World Energy Investment Outlook, ktorý zverejnili Medzinárodná energetická agentúra (IEA) a OECD. Investície do energetiky by mali výrazne prekročiť úroveň spred pandémie COVID-19. Takmer polovicu z dodatočných 200 mld. USD kapitálových investícií však v tomto roku pravdepodobne pohltia vyššie náklady. Rast investícií sa očakáva vo všetkých oblastiach energetického sektora. Investície do ropy, zemného plynu, uhlia a nízkouhlíkových palív však zaostanú pod úrovňami zaznamenanými pred pandémiou v roku 2019. Do čistej energie by malo podľa odhadu tento rok smerovať viac než 1,4 bilióna USD, čo sú takmer tri štvrtiny rastu celkových investícií do energetiky. Vlani sa najvyššia úroveň investícií do čistej energie zaznamenala v Číne (380 mld. USD), po ktorej nasledovali EÚ (260 mld. USD) a USA (215 mld. USD). OZE a siete V centre pozitívneho trendu rastu sú obnoviteľné zdroje energie. Hoci aj OZE v posledných mesiacoch zaznamenali rast nákladov, vietor a fotovoltika zostávajú najlacnejšou alternatívou pre novú výrobu energie v mnohých krajinách. OZE, siete a skladovanie v súčasnosti predstavujú viac ako 80 % celkových investícií energetického sektora, pričom fotovoltika tvorí takmer polovicu nových investícií do OZE.
-
Dodávateľov ohrozujú nízka likvidita na trhu a požiadavky na finančné krytie
28. 6. 2022Obchodníci s plynom a elektrinou bojujú s nízkou likviditou na trhu i vysokými nárokmi na finančné zabezpečenie transakcií. Čiastočne by mohla pomôcť novela vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu, avšak podmienky na európskom trhu sú natoľko zložité, že môžu viesť ku krachu ďalších dodávateľov ako aj odberateľov. Hoci sa začiatkom tohto roka očakávala stabilizácia cien plynu a elektriny, ruská invázia na Ukrajinu začala písať úplne opačný príbeh. Krátenie dodávok plynu cez Nord Stream, ktoré posledné dni zasiahol veľkú časť európskych krajín, vnímajú obchodníci ako vyvrcholenie postupne prijímaných krokov. Vysoké ceny elektriny na trhu ťahá najmä drahé uhlie, po ktorom je obrovský dopyt. Hoci Európa tvorí len malé percento zvýšeného dopytu po uhlí, ceny v Európe kopírujú dopyt v Ázii, Afrike a ďalších regiónoch. Aj jednotlivé krajiny EÚ, napr. Nemecko, Rakúsko či Francúzsko, sa v čase krátenia dodávok ruského plynu vracajú späť k uhliu.
-
Kladivo na drahý plyn? Štát siahne na strategické zásoby, aby ponúkol domácnostiam výhodnejšie ceny
27. 6. 2022Sulíkov rezort sa s najväčšími hráčmi na trhu dohodol na obrysoch nového produktu. Aby sa domácnosti vyhli drastickému zvýšeniu regulovaných cien za dodávku plynu v roku 2023 a neskôr, štát využije strategické zásoby plynu, ktoré má v Česku firma SPP Storage, a ponúkne ich dodávateľom. Ponuka sa nemá týkať iba štátneho SPP, ale všetkých dodávateľov, ktorí splnia podmienky. Potrebná bude aj zmena legislatívy. Kým pri cenách elektriny pre domácnosti je už riešenie na spadnutie (o detailoch sme písali minulý týždeň), regulované ceny plynu zostávajú otvorenou otázkou. Minister hospodárstva Richard Sulík na stretnutí s novinármi prezradil, že s najväčšími hráčmi dosiahol dohodu o vytvorení nového trhového produktu. Dodávatelia budú môcť ponúkať domácnostiam plyn za zvýhodnenú cenu vďaka tomu, že štát si „požičia“ plyn zo strategického zásobníku spoločnosti SPP Storage v ČR, ktorý je prpeojený s prepravnou sieťou SR. Nachádza sa v moravskej obci Dolní Bojanovice a je primárne určený ako rezerva pre zraniteľných odberateľov, ale aj na vyvažovanie slovenskej distribučnej siete. Čítajte ďalej: pre zákazníkov ktorých dodávateľov má byť určený produkt a za akých podmienok akú zmenu legislatívy musí vláda prijať a kedy Richard Sulík očakáva jej schválenie prognóza vplyvu opatrenia na hospodárenie Slovenského plynárenského priemyslu
-
Elektrinu za zvýhodnenú cenu z memoranda bude prerozdeľovať SPP
24. 6. 2022Ako sa silová elektrina zo Slovenských elektrární dostane až k domácnostiam za cenových podmienok, ktoré v memorande dohodol Sulík s Matovičom? Štát dolaďuje posledné detaily schémy, ktorá sa nerodila ľahko. Sprostredkovateľom dohodnutého objemu 6,1 TWh bude podľa našich informácií štátna spoločnosť SPP. Od podpisu memoranda, ktoré má zaručiť domácnostiam ceny elektriny približne na úrovni tohtoročných, uplynuli štyri mesiace. Signatármi boli Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, Ministerstvo financií SR a najväčší akcionár Slovenských elektrární, Slovak Power Holding. Najväčší výrobca na Slovensku sa v memorande zaviazal, že v rokoch 2023 a 2024 dodá pre domácnosti objem 6,15 TWh elektriny v nákupnej cene na úrovni 61,2077 EUR/MWh. Ide o tzv. silovú elektrinu, ktorá tvorí približne 45 % z konečného účtu odberateľov za dodávku elektriny, ale v kontexte súčasného vývoja na burze za mimoriadne výhodných podmienok. Pre ilustráciu, momentálne sa forwardový produkt Cal-23 s dodávkou na budúci rok predáva na pražskej burze PXE, ktorá je slovenským benchmarkom, na úrovni vyše 262,2 EUR/ MWh. Memorandum vzniklo ako protinávrh na zámer kabinetu zdaniť nadmerný zisk z predaja elektriny vyrobenej v jadrových blokoch. Návrh jadrovej dane napokon skončil v koši. Krátko po pompéznom podpise memoranda za účasti ministrov Richarda Sulíka, Igora Matoviča a vedenia Slovenských elektrární sa však ukázalo, že jeho naplnenie bude ťažkým orieškom. Náročnosť rokovaní potvrdzuje aj fakt, že kvôli meškajúcej dohode musel ÚRSO posunúť na tretí kvartál indexačné obdobie, na základe ktorého dodávatelia nakupujú elektrinu pre svoje portfólio. Predseda ÚRSO Andrej Juris však už avizoval, že na žiadosť MH SR čaká vyhlášku ďalšia úprava, čím sa indexačný interval zúži na dva mesiace (od 1. 7. 2022 - 30. 9. 2022). Podpis záväznej zmluvy je otázkou najbližších dní Ďalšie skrátenie obdobia prehĺbilo obavy dodávateľov, či by v prípade stroskotania dohody boli za dva mesiace vôbec schopní nakúpiť dostatok elektriny na cenovo volatilnom trhu. Podľa informácií portálu energoklub.sk sa v súčasnosti dolaďujú posledné technické detaily zmluvy, ktorá by mala byť podpísaná onedlho, pričom už je zrejmé, že sprostredkovateľom dohodnutého objemu 6,15 TWh elektriny pre dodávateľov bude Slovenský plynárenský priemysel (SPP).
-
SAV: Ako môže Slovensko dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050?
23. 6. 2022Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied analyzovali viacero scenárov vývoja emisií skleníkových plynov v SR. Pri vhodne nastavených opatreniach by sa cieľ dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050 mohol stať realitou aj na Slovensku. Aké dodatočné opatrenia musí urobiť Slovensko, aby malo šancu dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050? Vedecký kolektív Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) vypracoval komplexný energeticko-emisný model "Uhlíkovo neutrálne Slovensko do roku 2050", v ktorom analyzuje energetické toky v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva vrátane samotnej energetiky.
-
V plynovej kríze vidia Berlín a Viedeň význam uhlia
22. 6. 2022Obmedzenie dodávok zemného plynu z Ruska núti európske krajiny, aby sa vrátili k najšpinavšiemu fosílnemu palivu. V ústrety riziku nedostatku energetických surovín idú klimatické ambície Nemecka a Rakúska bokom. Tabu o spaľovaní fosílneho uhlia je v čase znížených dodávok zemného plynu do Európy prekonané. Z dôvodu obmedzenia ruských dodávok tohto paliva a obáv z nedostatku energií Rakúsko i Nemecko, ktoré ešte pred ruskou inváziou na Ukrajine podporovali výstavbu plynovodu Nord Stream 2, obracajú svoju pozornosť k stále aspoň čiastočne domácemu energetickému zdroju. Nemecko donedávna dovážalo z Ruska 55 % plynu, Rakúsko ním pokrývalo až 80 % spotreby. Nemci vracajú uhlie do hry
-
Ako hodnotiť rizikovosť dodávateľov energií? Regulátori hľadajú riešenia
21. 6. 2022Regulačné orgány v Česku a na Slovensku hľadajú efektívne spôsoby, ako nastaviť kritériá pre hodnotenie rizikovosti dodávateľov elektriny a plynu, podľa ktorých by sa mohli lepšie orientovať zákazníci. Na konferencii Česko-slovenské energetické fórum (ČSEF) v Prahe sa diskutovalo aj o výzvach nového regulačného obdobia. Minuloročný krach dodávateľa Slovakia Energy bol podľa predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andreja Jurisa „stress-testom“ inštitútu dodávateľa poslednej inštancie (DPI). ÚRSO dovtedy nemal žiadne informácie o nákupnom správaní dodávateľov, ani kompetencie zakročiť v prípade, že nemajú svoje záväzky zodpovedne pokryté portfóliom nákupných zmlúv. Toto pomohla zmeniť legislatívna úprava, ktorá vložila do rúk ÚRSO širšie kompetencie sledovať, evidovať a v prípade potreby aj realizovať určité opatrenia. „Pripravili sme reporting pre dodávateľov,“ prezradil Juris s tým, že v súčasnosti ÚRSO dolaďuje štruktúru a typ zdieľaných informácií s dodávateľmi. Cieľom prebiehajúcich konzultácií je „zladiť kritériá a metodiku na vyhodnocovanie rizikovosti portfólia," povedal Andrej Juris. Zámerom regulačného úradu je vytvoriť prehľadné semaforové riešenie pre lepšiu orientáciu odberateľa na trhu s energiami. Zelená farba by znamenala primerané riziko, oranžová „zdvihnutý prst a červená by signalizovala problém. „Cena nie je jediný faktor. Odberateľ by sa mal orientovať aj na základe rizika dodávateľovho portfólia,“ vysvetlil predseda ÚRSO. K novele zákona o energetike pristúpilo aj Česko. Námestník českého ministra priemyslu a obchodu (MPO) zodpovedný za energetiku, René Nedela, uviedol, že hlavným cieľom legislatívnej úpravy bolo stabilizovať trh s elektrinou a plynom. V prípade DPI došlo k skráteniu tohto režimu z dovtedajších 6 mesiacov na 3 mesiace. Zmenou je tiež to, že ak odberateľ nevykoná žiadnu zmenu, po uplynutí lehoty automaticky prejde na štandardný produkt u toho dodávateľa DPI, od ktorého odoberal energie. Nedela zároveň priznal, že legislatívna úprava je čiastočne inšpirovaná Slovenskom, ale historicky bol režim DPI aj v českom prostredí trojmesačný. K zmene došlo až pri zmene zákona v roku 2009.
-
Krajiny EÚ zmierňujú ambície Komisie pri úsporách energie
20. 6. 2022Už takmer rok štáty Európskej únie diskutujú o novej podobe smernice o energetickej efektívnosti. Zatiaľ čo niektoré krajiny presadzujú ambiciózne plány, iné vidia v navrhovaných vzorcoch a opatreniach značné riziká. Rokovania členských štátov o úprave smernice o energetickej efektívnosti, ktorú predstavila Európska komisia v lete 2021 v rámci balíka Fit for 55 síce napredujú, zároveň však potvrdzujú odlišné podmienky a pozície či už k národným príspevkom k dosiahnutiu cieľa a spravodlivému prerozdeleniu bremena alebo k započítavaniu úspor. Pred mesiacom pritom Komisia v balíku REPowerEU navrhla zvýšenie záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti z 9 % na 13 %. Kompromis sa pritom rodí v čase, keď silnejú snahy EÚ odstrihnúť sa od dovozu fosílnych palív z Ruska. V prípade vykurovania predstavuje zemný plyn v mnohých krajinách základné palivo. Na Slovensku sa podľa údajov ÚRSO v roku 2020 z plynu vyrábalo takmer 52 % tepla, ďalších 18 % pochádzalo z biomasy. Viac flexibility a výnimiek
-
Mechanizmus pre zmrazenie cien elektriny pre domácnosti mešká, ÚRSO musí opäť novelizovať vyhlášku
17. 6. 2022Kým štátne orgány dolaďujú praktické detaily memoranda so Slovenskými elektrárňami o zastropovaní cien elektriny pre domácnosti na budúci rok, ÚRSO je nútený pripraviť ďalšiu expresnú novelu vyhlášky o cenovej regulácii, ktorou sa o mesiac posúva obdobie pre nákup silovej elektriny pre dodávateľov. Podľa šéfky ZDE Jany Ambrošovej môže skrátenie indexačného obdobia spôsobiť, že dodávatelia budú pre regulované segmenty nakupovať za najvyššie možné ceny. Memorandum medzi Slovenskými elektrárňami, Ministerstvom hospodárstva (MH) SR a Ministerstvom financií SR o „zmrazení“ cien elektriny pre zraniteľných odberateľov bolo podpísané vo februári. Najväčší výrobca v krajine sa zaviazal, že pre roky 2023 a 2024 zabezpečí primárne pre domácnosti 6,15 TWh elektriny za nákupnú cenu 61,2 EUR/MWh. Akým mechnaizmom sa bude memorandum aplikovať v praxi ale doteraz nie je známe. Hoci rokovania kompetentných prebiehajú, na verejnosť sa informácie dostávajú len minimálne. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v tejto otázke komunikuje s rezortom hospodárstva, keďže pôjde zásah do regulačného rámca, ale aktívne sa do hľadaní riešení nezapája. „Nie sme súčasťou týchto rokovaní,“ zdôraznil predseda ÚRSO Andrej Juris na nedávnej konferencii Česko-slovenské energetické fórum v Prahe. Čítajte ďalej: prečo je indexačné obdobie dôležité pre dodávateľov, dokedy musí ÚRSO pripraviť novú cenovú vyhlášku, pred akými rizikami varuje Združenie dodávateľov energií (ZDE).
-
Štátna tepláreň v Žiline plánuje postaviť nový plynový zdroj
15. 6. 2022Napriek neistote na súčasnom veľkoobchodnom trhu plánuje spoločnosť MH Teplárenský holding investovať do nového KVET zdroja na báze plynu, ktorý by mal kompletne pokryť potrebu tepla v meste mimo hlavnej vykurovacej sezóny. Štátna spoločnosť Žilinská teplárenská je dodávateľom tepla a teplej úžitkovej vody (TÚV) pre obyvateľov mesta Žilina a blízkeho okolia, ale aj množstva priemyselných zákazníkov. Tepláreň dokáže dlhodobo saturovať približne polovicu tepelnej potreby krajského mesta. Najväčším odberateľom tepla a TÚV je predovšetkým bytovo-komunálny sektor, po ňom nasledujú zákazníci z radov priemyslu a tretie miesto patrí objektom občianskej vybavenosti, akými sú napríklad obchodné centrá, hotely alebo zdravotnícke zariadenia. Po ukončení reorganizácie teplární vo vlastníctve štátu spravovaných firmou MH Manažment bola Žilinská teplárenská v máji tohto roku integrovaná do MH Teplárenský holding (MHTH). Súčasná palivová základňa žilinskej teplárne sa ešte opiera o hnedé uhlie, na stabilizáciu slúži zemný plyn. V rámci štátneho holdingu ide spoločne s Košicami o posledné prevádzky v štátnych teplárňach, kde sa spaľuje toto fosílne palivo. Hoci objem využívaného uhlia v závode Žilina dlhodobo klesá a vedenie spoločnosti MH TH sa zaviazalo, že ho úplne vytesní z energetického mixu do roku 2023, ako sme upozornili v nedávnom článku, prebiehajúca vojna na Ukrajine a hrozba zastavenia dodávok plynu môžu tieto plány zásadne zmeniť. Vízia multipalivového kotla aj nové KVET zariadenie Tepláreň v Žiline sa bude v budúcnosti spoliehať predovšetkým na zemný plyn, ale takisto biomasu. Kľúčovým projektom teplárne, ktorú pred rokom avizoval súčasný generálny riaditeľ MH TH Marcel Vrátný, má byť výstavba multipalivového kotla. Ten by mal okrem biomasy spaľovať aj alternatívne palivá vyrobené s nerecyklovateľných odpadov, od čoho očakáva stabilizáciu ceny tepla a vyriešenie odpadovej politiky v regióne. V krátkodobom horizonte však plánuje MH TH postaviť v Žiline dve nové kogeneračné jednotky na báze plynu, ktoré chce prevádzkovať od roku 2024 prevažne v období mimo vykurovacej sezóny.
-
Plány firiem so zeleným vodíkom môžu zhatiť bruselské pravidlá
14. 6. 2022Európska komisia plánuje prísne pravidlá pre tzv. obnoviteľný vodík. Mal by sa vyrábať len z novo vybudovaných elektrární využívajúcich OZE, pričom v prípade jeho využitia v doprave bude treba preukázať priamy vzťah s výrobou elektriny z OZE. Takmer pred rokom vláda schválila Národnú vodíkovú stratégiu, ktorá predstavuje rámec pre výrobu a využívanie vodíka na Slovensku. „Najvýznamnejší podiel na rast spotreby vodíka v SR bude mať sektor priemyslu a dopravy a neskôr aj energetiky,“ uvádza sa v stratégii. „Na základe existujúceho využitia vodíka možno predpokladať, že sa v SR do roku 2030 spotrebuje 200 kiloton vodíka ročne. Intenzívne využívanie vodíka predpokladá do roku 2050 nárast jeho celkovej spotreby na hodnotu 400 až 600 kiloton, z toho až 90 % z nízkouhlíkových zdrojov,“ píše sa ďalej. Prognóza spotreby a výroby vodíka v hospodárstve SR do roku 2050 má byť súčasťou podrobnejšieho akčného plánu , ktorý mal byť predložený na rokovanie vlády do konca minulého roka. Zatiaľ ho však ministerstvo hospodárstva nepredložilo, hoci do médií už unikla pracovná verzia jeho návrhu. Legislatíva sa pomaly tvorí – doma aj v EÚ V rámci novely zákona o podpore OZE, ktorú by mal už tento mesiac prerokovať parlament v prvom čítaní sa zavádza pojem obnoviteľný vodík, ako druh obnoviteľného plynu. Má ísť o vodík, ktorého energetický obsah pochádza z obnoviteľných zdrojov.
-
Biometán a vodík. V Žiari nad Hronom sa rodí dekarbonizačný megaprojekt
13. 6. 2022Spoločnosť Veolia Energia Slovensko plánuje vo svojej prevádzke v Žiari nad Hronom rozvíjať koncept energetického zhodnocovania komunálneho odpadu inovatívnou metódou. Časť vyrobeného syntézneho plynu sa dočistí na biometán. Počíta sa aj s produkciou vodíka, ktorý by mohol nájsť využitie vo verejnej doprave. Veolia Energia Slovensko prevádzkuje v Žiari nad Hronom energetickú výrobu, v rámci ktorej vyrába elektrinu a teplo, ale súčasne zabezpečuje všetky procesné a priemyselné komodity pre tamojší priemyselný areál. Vstupným materiálom je biomasa. Súčasná produkcia prebieha už od roku 2012 udržateľnejším spôsobom, kedy sa tuhé palivo vo forme drevnej štiepky transformuje na syntézny plyn. Spaľovaním syntézneho plynu v turbínach vzniká teplo, ktorým spoločnosť zásobuje obyvateľov mesto aj ďalších priemyselných odberateľov. Spoločnosť chce povýšiť súčasnú technológiu na novú úroveň
-
Názor: Je SR vhodnou krajinou na využívanie veternej energie na ceste k vyššej energetickej nezávislosti?
10. 6. 2022Potenciál využitia veternej energie na Slovensku je potrebné opätovne preskúmať. Ak sa preukážu možnosti rozvoja, štát by mal vytvárať podmienky na výstavbu veterných parkov. V analytickom príspevku to konštatuje Michal Sura, odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR, podľa ktorého môže aj energia z vetra pomôcť zredukovať závislosť krajiny na importe energetických surovín. Na Slovensku nie je v dostatočnej miere zmapovaný potenciál využiteľnej veternej energie. Existujú len rôzne odhady technického využiteľného potenciálu výroby elektriny z veternej energie, ktoré vznikli pred zhruba dvadsiatimi rokmi a vtedy sa tento potenciál odhadoval na 0,5 – 0,6 TWh elektriny ročne. Dosiahnutý technologický pokrok, čo sa týka zvyšovania výkonu a výšky veterných turbín, nám dovoľuje predpokladať, že súčasný potenciál je značne vyšší, teda možno dvoj- alebo dokonca trojnásobný. Výroba elektrickej energie na Slovensku v roku 2021 predstavovala 27,73 TWh, pričom 52,8 % z tohto objemu bolo vyrobených v jadrových elektrárňach. Atómové elektrárne sú síce považované za nízkoemisný zdroj energie, ale ich nevýhodou v prípade Slovenska je to, že jadrové palivo do nich musíme dovážať. Myslíme si, že dôslednejšie využitie veternej energie na Slovensku by mohlo prispieť k zníženiu tejto závislosti. Veterná energia je považovaná za jeden z najčistejších zdrojov obnoviteľnej energie. Pre naše porovnanie, čo sa týka potenciálu využívania veternej energie sme si vybrali susedné Rakúsko, s ktorým zdieľame časť našej západnej hranice. Rakúsko je štát, ktorý je známy intenzívnym využívaním veternej energie. Kým podiel veternej energie na celkovej výrobe elektrickej energie v roku 2020 tvoril na Slovensku len 0,014 % (0,004 TWh), v Rakúsku to bolo 9,4 % (6,792 TWh). Len pre porovnanie, prvý a druhý blok AE Mochovce ročne spolu dodajú do siete okolo 7 TWh elektrickej energie. Z toho vidíme, že Rakúsko, ktoré je známe svojim odmietavým postojom k jadrovej energetike dokáže vyrobiť ročne vo veterných elektrárňach toľko energie, koľko vyrobia obidva bloky JE Mochovce. Veterný potenciál využitia energie vetra bol v minulosti definovaný tak, že poloha Slovenska v strede Európy nás predurčuje na krajinu s nižším veterným potenciálom. Nie je tu totiž možné využiť prímorské prúdenie vzduchu na pevninu a z pevniny. To isté by sa ale dalo tvrdiť aj o našom susedovi, Rakúsku, je to takisto štát, ktorý je situovaný v strede Európy, ale ako vidíme, skutočnosť je odlišná. Využitie potenciálu veternej energie na Slovensku je veľmi nízke, momentálne sa na našom území nachádzajú len dva veterné parky s celkovo piatimi veternými turbínami, ktorých celkový inštalovaný výkon dosahuje 3,14 MW (Veterný park Cerová - štyri veterné turbíny Vestas V47/660 kW s výškou osi náboja 78 m a veterný park Ostrý vrch - jedna veterná turbína Vestas V39/500 kW s výškou osi náboja 40,5 m). Oproti tomu v Rakúsku je v prevádzke 1307 veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 3120 MW. Na základe mapy priemernej rýchlosti vetra, ktorá je dostupná na adrese www.globalwindatlas.info, je možné vidieť, že priemerná ročná rýchlosť vetra vo výške 10 metrov nad terénom, sa na väčšine údolných oblastí Slovenska a Rakúska pohybuje okolo 2,5 - 3 m/s, čo je pre ekonomické prevádzkovanie veterných elektrárni nedostačujúce. Minimálna rýchlosť vetra pre prevádzkovanie veternej elektrárne je 4 m/s a minimálna rýchlosť, pri ktorej sa prevádzka veternej elektrárne stáva ekonomickou, je 6 – 6,5 m/s. Ako je zrejmé z mapy, tieto podmienky spĺňajú v prípade SR a Rakúska iba horské oblasti a niektoré oblasti Podunajskej nížiny. Samozrejme údaje z tejto mapy nie je možné použiť na plánovanie výstavby veternej elektrárne, na to sú potrebné špeciálne merania sily vetra na mieste plánovanej výstavby, ale táto mapa nám stačí na predbežnú orientáciu. Ak by sme sa orientovali na základe údajov z tejto mapy, Rakúsko by pôsobilo rovnako beznádejne, čo sa týka výstavby veterných elektrárni, ako Slovensko. Situácia je úplne odlišná v prípade mapy priemernej ročnej rýchlosti vetra vo výške 150 metrov nad terénom. Tu vidíme, že minimálna priemerná rýchlosť vetra 6 m/s je dosahovaná takmer na celom území Trnavského a Nitrianskeho samosprávneho kraja a na pomerne veľkej ploche Bratislavského a Prešovského samosprávneho kraja. V tejto súvislosti chceme pripomenúť, že priemerná výška osi náboja veterných turbín stavaných v dnešnej dobe je okolo 140 metrov s priemerom rotora 133 metrov. V nemeckom meste Gaildorf sa nachádza najvyššia veterná turbína na svete, výška osi jej náboja je 178 metrov a priemer jej rotora je 137 metrov. Vzťah medzi nárastom sily vetra a výškou stožiara dokumentuje graf uvedený nižšie. Tu vidíme, že sila vetra narastá so zvyšujúcou sa výškou stožiara (náboja osi rotora). Z uvedeného grafu je zrejmé, prečo je snahou stavať čoraz vyššie a vyššie veterné turbíny. Je to z dôvodu lepšieho využitia sily vetra vo veľkých výškach a rovnako aj stability prúdenia vzduchu, ktorá je oveľa stabilnejšia práve vo veľkých výškach. Ako sme spomínali vyššie, uvedené mapy vyššie nie sú dostatočným podkladom pre plánovanú výstavbu veterných elektrárni a nie je možné na základe nich schváliť výstavbu veterných elektrárni. Podľa smernice "Štandardy a limity na umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území Slovenskej republiky ", ktorú vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky 21. apríla 2010 (č. 3/2010), je potrebné v zámere na výstavbu veterných elektrární dokladovať minimálne ročným meraním reálny technický potenciál veternej energie danej lokality, na stožiari vo výške minimálne 40 m, alebo vo výške 30 m, pokiaľ sa zároveň na tom istom meracom stožiari zaznamenáva meranie aj v inej nižšej výške, ktorá potvrdí efektívnosť budúceho záberu krajiny vztiahnutú na použitú technológiu a predpokladanú vyrobenú elektrickú energiu. Vláda schválila koncom roka 2019 Národný energetický a klimatický plán (NECP) do roku 2030, ktorého cieľom v oblasti využitia veternej energie na Slovensku je dosiahnuť úroveň inštalovaného výkonu veterných elektrárni 500 MW do roku 2030. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo 21. apríla 2010 (č. 3/2010) smernicu, ktorou sa ustanovujú Štandardy a limity na umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území SR. Smernica obsahuje toľko reštrikcií týkajúcich sa oblastí, kde je vylúčená výstavba veterných turbín, že na území Slovenska vyhovuje týmto kritériám len minimum miest, kde by sa dali veterné parky stavať. Je nespochybniteľné, že výstavba má byť vylúčená na územiach národných parkov a v dosahu hlavných migračných trás a výskytu vzácnych druhov vtáctva, ochranných pásiem letísk a území s bytovou a občianskou vybavenosťou, ale v tejto smernici sú reštrikcie, ktoré nemajú nič spoločné s ochranou prírody. Ako príklad uvedieme ochranu vizuálu významných horizontov, významných vizuálne exponovaných priestorov, vojnových hrobov, oblastí lazov, turistických centier, atď. Ak sú všetky menované podmienky splnené, tak okrem vhodných veterných podmienok je pre výstavbu veterného parku rozhodujúcim faktorom aj možnosť pripojenia veterných elektrárni do distribučnej siete. Ak by podobná smernica platila v Rakúsku, tak by tam určite nemohlo byť postavených 1307 veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 3120 MW. Je nespochybniteľné, že snahou spomínanej smernice je ochrana chránených krajinných území a území s bytovou a občianskou vybavenosťou, atď., ale v záujme výstavby obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú potrebné pre trvalo udržateľnú energetiku, nie je možné trvať na takom vysokom počte reštrikcii, kde veterný park nesmie byť postavený alebo kde môže byť postavený podmienečne. V tejto smernici, podľa nášho názoru, je daný veľmi veľký priestor pre subjektívne rozhodovanie. Ak by smernica platila v čase výstavby elektrických tranzitných a distribučných nadzemných elektrických vedení, tak by sa ich postavilo iba zopár, lebo väčšina z nich by pôsobila veľmi rušivo, čo sa týka vizuálu krajiny. Rakúsko je turisticky veľmi exponovanou krajinou, môžeme spomenúť, že podiel cestovného ruchu na hrubom domácom produkte predstavoval v Rakúsku v predcovidovom období 7,5 % (2019), kým na Slovensku to bolo okolo iba 2,6 % a ako vidíme, výstavba veterných turbín nemala podstatný vplyv na výzor krajiny, ktorý by odradil turistov od návštevy Rakúska. Takže podľa nášho názoru by naša spomínaná smernica mala klásť podobné podmienky čo sa týka výstavby veterných elektrárni, ako je tomu v krajinách s vysokým potenciálom využitia veternej energie. Veľmi pozitívne hodnotíme kroky Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) pod vedením generálneho riaditeľa Petra Dovhuna, ktoré sa týkali zvyšovania kapacity pripojenia nových zdrojov elektrickej energie. Po spustení 400 kV elektrického vedenia medzi Slovenskom v roku 2021 došlo k zrušeniu stop-stavu na pripájanie nových zdrojov na výrobu elektrickej energie, čo umožnilo zvýšiť kapacitu pre pripojenie nových OZE o 407 MW na celkových 941 MW. Od 1. júna 2022 bola navýšená kapacita pripojenia o ďalších 170 MW a celkový inštalovaný výkon súčasných a nových solárnych a veterných zdrojov elektrickej energie. Je samozrejmé, že veterné elektrárne prinášajú komplikácie pre stabilitu sústavy a spolu s fotovoltickými elektrárňami majú najvýznamnejší vplyv na potrebu podporných služieb. Myslíme si, že by bolo vhodné získavať a vymieňať si skúsenosti pri zvládaní udržiavania stability sieťovej sústavy s operátormi prenosových sústav, kde OZE tvoria vysoké percento energetického mixu. Spolu s pripájaním nových zdrojov OZE je potrebné vytvárať podmienky na budovanie záložných zdrojov elektrickej energie, napríklad v podobe batériových úložísk, ktoré pomáhajú udržiavať stabilitu sústavy. S ďalším rozvojom elektromobility pripadá do úvahy aj technológia V2G (Vehicle to Grid), ktorú podporuje čoraz viac výrobcov elektromobilov. Pripojenie elektroauta do elektrickej siete umožňuje zdieľanie kapacity jeho batérie pre potreby čerpania alebo uloženia elektriny. Je potrebné znovu preskúmať potenciál využitia veternej energie na Slovensku a vytvárať podmienky na výstavbu veterných parkov, ak merania ukážu potenciál využitia takejto energie. Každé ďalšie percento OZE v energetickom mixe našej krajiny nám jednak pomáha plniť naše ciele, čo sa týka redukcie emisií skleníkových plynov (CO2) a zároveň tiež robí našu krajinu menej závislou na importe energetických surovín. Autor: Michal Sura Energetický a dopravný analytik. V súčasnosti pôsobí ako odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR.
-
Denné trhy s elektrinou v Európe sa prepojili využitím flow-based metódy
8. 6. 2022Výpočet cezhraničných prenosových kapacít pomocou flow-based metódy sa po niekoľkých rokoch intenzívnych príprav stáva realitou na denných trhoch s elektrinou v 13 krajinách EÚ. Integračný projekt, na ktorom participuje aj Slovensko, má priniesť efektívnejšie využívanie kapacít. Projekt Core Flow Based Market Coupling bol v stredu (8. júna 2022) úspešne uvedený do prevádzky. Denné trhy s elektrinou v 13 krajinách Európy sa prepojili na základe výpočtu cezhraničných kapacít s využitím flow-based metódy, ktorá je založená na fyzikálnych tokoch. Slovensko v projekte zastupujú Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a jej dcérska firma OKTE, ktorej primárnou úlohou je organizácia krátkodobého trhu s elektrinou. Okrem SR sú súčasťou regiónu CORE aj Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, ČR, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko a Slovinsko. Integračný proces, ktorý sa začal v roku 2015, bol mimoriadne komplexný a poznačilo ho aj niekoľko úprav harmonogramu. Naposledy v apríli tohto roku, kedy dvojmesačný odklad implementácie oproti pôvodnému plánu podrobila kritike európska agentúra ACER. Európske denné trhy s elektrinou budú prepojené efektívnejšie K prideľovaniu kapacít existuje viacero prístupov. Metóda flow-based je komplexnejšia, pretože reflektuje fyzikálne obmedzenia elektrických vedení. Je benefitom je optimalizácia tokov elektriny medzi jednotlivými ponukovými zónami, čo by malo priniesť zníženie cien v regiónoch s najvyššími cenami a súčasne minimalizovať neplánované toky a preťaženie. Čítajte viac: Prvá implicitne alokovaná aukcia na kapacitu medzi Chorvátskom a Maďarskom Názor analytika: Ako zmení core flow-based market coupling trh s elektrinou v EÚ Historické míľniky projektu. Príprava slovenskej obchodnej oblasti a budúcnosť
-
REPowerEU mení európsku legislatívu v prospech OZE
7. 6. 2022Necelý rok po predstavení balíka Fit for 55 Európska komisia zvyšuje ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Na stole sú revízie európskych smerníc a tiež úpravy národných plánov obnovy. V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine, ktorá opätovne zamávala trhom s energiami, zásadne zmenila pohľad na energetickú bezpečnosť EÚ a urýchlila kroky k odstrihnutiu sa od dodávok ruských fosílnych palív, Európska komisia (EK) v máji 2022 predstavila nový balík stratégií, odporúčaní, usmernení aj návrhov legislatívnych zmien pod názvom REPowerEU. Tak ako pri tzv. zimnom energetickom balíčku z novembra 2016, pri balíku Fit for 55 z júla 2021 či plynárenskom balíku z decembra 2021, predstavila ambiciózny súbor zmien, ktoré ovplyvnia ďalší vývoj trhu s energiami, tentokrát obzvlášť v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov. Do prebiehajúcich rokovaní medzi členskými štátmi a europarlamentom o revízii smerníc z balíka Fit for 55 prichádzajú nové legislatívne návrhy týkajúce sa smerníc o OZE, energetickej hospodárnosti budov a energetickej efektívnosti a tiež nariadení k plánom obnovy a odolnosti. Čo môžu priniesť? OZE, budovy a efektívnosť
-
Cezhraničnú výmenu regulačnej elektriny čakajú revolučné zmeny
3. 6. 2022Prepájanie trhov EÚ s regulačnou energiou má za sebou nový míľnik. Odštartoval projekt PICASSO v oblasti sekundárnej regulácie, ktorého prvým účastníkom sa stala spoločnosť ČEPS. Postupne sa pripoja aj ďalší prevádzkovatelia prenosových sústav vrátane firmy SEPS, ktorej vstup do platformy sa očakáva v roku 2024. Európski prevádzkovatelia prenosových sústav pracujú na základe legislatívnej požiadavky EÚ na vytvorení spoločného trhu s regulačnou elektrinou. Projekt PICASSO je zameraný na cezhraničnú výmenu regulačnej energie zo sekundárnej regulácie (aFRR). Druhá projekt MARI sa zameriava na terciárnu reguláciu (mFRR). Na vstupe do obidvoch platforiem intenzívnej pracuje aj spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Vstupom do platforiem sa štandardozovať ponuka produktov (aFRR alebo mFRR) pre všetkých prevádzkovateľov sústav. Regulačná elektrina bude po novom oceňovaná marginálnou cenou, kedy posledná aktivovaná ponuka bude určovať marginálnu cenu pre všetkých aktivovaných poskytovateľov. Všeobecne sa očakáva, že implementáciou "rebríčkového" princípu (merit-order) v EÚ sa optimalizujú náklady na regulačnú elektrinu. Ako prvá a zatiaľ jediná sa ku platforme PICASSO zameranej na cezhraničnú výmenu sekundárnej regulácie činného výkonu (aFRR) pripojila spoločnosť ČEPS, ktorá je prevádzkovateľom prenosovej sústavy v susednom Česku. Stalo sa tak v stredu (1. júna 2022). O tri týždne neskôr, teda 22. júna 2022, sa k projektu pripoja ďalší štyria prevádzkovatelia z Nemecka, 50Hertz, Amprion, TenneT a TransnetBW, ako ak spoločnosť APG z Rakúska. Na projekte PICASSO sa podieľa celkom 30 partnerov vrátane spoločnosti SEPS.
-
Tradiční dodávatelia posilňujú svoje postavenie na preriedenom trhu s elektrinou a plynom
1. 6. 2022Kým v ostatných rokoch sa trhové podiely dodávateľov menili iba minimálne, v roku 2021 nastali výraznejšie pohyby. Hoci krach Slovakia Energy sa vo finálnych číslach za minulý rok ešte naplno neprejavil, výsledky už naznačujú, že pozície štátneho SPP pri plyne a trojice tradičných dodávateľov pri elektrine, firiem ZSE Energia, SSE a VSE, v cenovo regulovaných segmentov sa signifikantne upevňujú. Zásadnou udalosťou vlaňajšku bol pád alternatívneho dodávateľa Slovakia Energy. Zákazníci tejto firmy v regulovanom segmente, 174-tisíc odberateľov elektriny a 120-tisíc odberateľov plynu, spadli do záchrannej siete dodávateľa poslednej inštancie (DPI). Túto bezprecedentnú udalosť ešte viac zintenzívnil koniec ďalších menších firiem. Hoci dáta Úradu pre reguláciu sieťových (ÚRSO) za minulý rok ešte úplne nereflektujú stav po konci DPI, ukazujú jasný trend, že pri trhových podieloch dochádza k preskupovaniu v prospech tradičných hráčov.
-
Názor: Aký je potenciál geotermálnej energie pri náhrade zemného plynu?
31. 5. 2022Využitím geotermálnych vrtov na vykurovanie Košíc by Slovensko dokázalo ušetriť 130 miliónov kubíkov zemného plynu ročne. O potenciáli geotermálnej energie v domácich podmienkach píše v názorovom príspevku Michal Sura, odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR. Spotreba zemného plynu na Slovensku sa v posledných rokoch pohybuje okolo 5 miliárd metrov kubických (m3). Slovensko je veľmi závislé na importe zemného plynu, dováža približne 99 % zemného plynu a naúzemí SR sa pritom ročne vyťaží len zhruba 1 % z jeho spotreby. Asi 70 % spotrebovaného zemného plynu v roku 2021 pochádzalo z Ruska. Snahou Slovenska, podobne ako aj všetkých členských štátov EÚ, je zbaviť sa čo najskôr závislosti na ruskom plyne a preto sa hľadajú iné zdroje, ktoré by ho dokázali nahradiť. Tu si treba ale uvedomiť jednu skutočnosť, že zemný plyn je fosílne palivo, nech je akéhokoľvek pôvodu. Slovenská republika sa pridala k plánu Európskej komisie na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a chce vybudovať hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií, čo sa týka objemu skleníkotvorných emisií a absorpcie uhlíka. Čiže zemný plyn ako fosílne palivo by mal byť postupne nahradzovaný obnoviteľnými zdrojmi energie. Spaľovaním zemného plynu vznikajú emisie fosílneho CO2. Navyše úniky z netesností na plynovodoch a plynárenských zariadeniach zapríčiňujú úniky zemného plynu. Zemný plyn sa skladá prevažne z metánu (∼95%) a metán je skleníkový plyn s vysokým potenciálom globálneho otepľovania - má 25 krát vyšší skleníkotvorný efekt v porovnaní s CO2. Čiže tieto úniky metánu z netesností prispievajú k otepľovaniu Zeme. Jedným z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý má na Slovensku potenciál do určitej miery nahradiť zemný plyn, je geotermálna energia. Na Slovensku máme nadpriemerný potenciál geotermálnej energie a to vďaka našej polohe. Na územie Slovenska zasahujú tri časti Panónskej panvy (Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina) mimoriadne bohatej na geotermálne zdroje, ktoré sa využívajú už od nepamäti. Maďarsko je známe svojím relatívne vysokým využívaním potenciálu geotermálnej energie. Navyše, spolu s naším susedom zdieľame Panónsku panvu, ktorá je veľmi bohatá na geotermálne zdroje. Pre naše porovnanie, čo sa týka potenciálu využívania tejto energie, sme si preto vybrali práve Maďarsko. Podiel geotermálnej energie na celkovej spotrebe energie v roku 2020 tvoril na Slovensku necelých 0,1 % (0,109 TWh), kým v Maďarsku to bolo približne 0,6 % (1,742 TWh). Z tohto porovnania je vidieť, že Maďarsko využíva potenciál geotermálnej energie v oveľa väčšej miere ako Slovensko. Podiel zemného plynu na celkovej spotrebe v roku 2020 tvoril na Slovensku približne 24,9 %, kým v Maďarsku bol na úrovni 33,5 %. Ako vidíme, Slovensko a Maďarsko patria medzi štáty s vysokou závislosťou na zemnom plyne. Na základe doterajších výskumov odborníkov sa energetický potenciál geotermálnej energie na Slovensku odhaduje na 5 500 MWt. Pritom v súčasnosti sa využíva iba zlomok tejto geotermálnej energie, niekde na úrovni 250 MWt. Na Slovensku sa väčšina geotermálnej energie z geotermálnych vrtov využíva na rekreačné účely, pre účely vykurovania a dodávok teplej vody sa využíva len v týchto štyroch mestách: Galanta, Šaľa, Sereď a Veľký Meder. V Maďarsku sa geotermálna energia využíva na rekreačné účely, vyhrievanie skleníkov a na účely vykurovania a dodávok teplej vody v 23 mestách (celková inštalovaná tepelná kapacita 223 MWt). Najväčším geotermálnym projektom, čo sa týka vykurovania a dodávok teplej vody v Maďarsku, je mesto Miskolc. V tomto treťom najväčšom meste Maďarska s počtom asi 160 000 obyvateľov je zásobovaná teplom z geotermálnych vrtov asi polovica z 32 tisíc bytov. Celková inštalovaná tepelná kapacita tam predstavuje asi 55 MWt. Podiel geotermálnej energie na celkovej spotrebe zemného plynu v roku 2020 činil len asi 0,2 %, kým v Maďarsku to bolo 1,7 %. Slovensko ani zďaleka nevyužíva všetok svoj potenciál geotermálnej energie, ale v budúcnosti by sa to mohlo zmeniť. Existujú plány zásobovať mesto Košice teplom z geotermálnych vrtov pri Ďurkove. Geotermálny prieskum prebiehajúci v rokoch 1998 - 1999 v Ďurkove potvrdil, že táto geotermálna oblasť má tepelný potenciál minimálne 100 MWt, ktorý by vystačil zásobovať cca 60 000 bytov v Košiciach. To si bude vyžadovať výstavbu takmer 20-kilometrového teplovodného potrubia zo spomínaného geotermálneho vrtu pri Ďurkove až do areálu Teplárne Košice (v súčasnosti MH TH Košice). V Košiciach, druhom najväčšom meste Slovenska, kde žije približne 250 000 obyvateľov, je vybudovaná rozľahlá sústava centrálneho zásobovania teplom. Spoločnosť MH TH Košice ročne vyrobí asi 1,22 TWh tepla, ktorým zásobuje asi 60 000 bytových jednotiek. V prvej fáze sa predpokladá ročná dodávka asi 0,58 TWh geotermálneho tepla, čím by bolo možné zásobovať polovicu bytových jednotiek v Košiciach. Na Slovensku je okrem Košíc, v štádiu prípravy alebo realizácie využitia geotermálnej energie viacero projektov. Ak by bol zrealizovaný projekt zásobovania Košíc teplom z geotermálnych vrtov pri Ďurkove, v prípade vykurovania 100 % bytov už dnes, tak by podiel geotermálnej energie na celkovej spotrebe zemného plynu na Slovensku stúpol na 2,7 %. Realizáciou tohto projektu by sme dokázali ušetriť na Slovensku približne 130 miliónov m3 zemného plynu ročne. Autor: Michal Sura Energetický a dopravný analytik. V súčasnosti pôsobí ako odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR.
-
Odklon od uhlia sa odkladá? Vojna mení aj plány štátnych teplární
30. 5. 2022Hrozba zastavenia dodávok plynu ovplyvnila aj stratégiu teplární v štátnom vlastníctve. Dvojicu prevádzok v Žiline a Košiciach, ktoré spaľujú uhlie, odrezal vojenský konflikt na Ukrajine od tradičných dodávok z Ruska. Spoločnosť MH Teplárenský holding preto realizuje nákupy z iných zdrojov a priznáva, že objem spaľovaného uhlia sa v dôsledku situácie na energetickom trhu výrazne zvýši. Dominantným palivom na výrobu tepla v skupine MH Teplárenský holding (MH TH), ktorá združuje šesticu štátnych teplární, zostáva zemný plyn. Vo minuloročnom rebríčku palív obsadil plyn prvé miesto s vyše dvojtretinovým podielom (68 %), kým podiel uhlia bol štvrtinový (24 %), avšak v porovnaní s minulosťou s klesajúcou tendenciou. Energetický mix štátnych teplární dotvára biomasa (9 %), ktorej význam má v ďalších rokoch narastať, pričom výrobná stratégia MH TH do budúcnosti počíta aj s biometánom a zhodnocovaním odpadov. V súčasnosti sa čierne uhlie naďalej využíva v MH TH Košice (predtým Tepláreň Košice) a hnedé uhlie v spoločnosti Žilinská teplárenská. Vojenský konflikt na Ukrajine však ovplyvnil dekarbonizačné plány MH TH. Po začiatku ruskej agresie sa zemný plyn stal problematickou komoditou a vedenie štátnych teplární začalo analyzovať možnosti prevádzky svojich zariadení v prípade čiastočného, alebo dokonca úplného zastavenia dodávok plynu. „MHTH z tohto dôvodu obnovil aktivity ohľadom opätovného nákupu uhlia,“ priznal pre informačný portál energoklub.sk Viliam Mrvečka, výrobný riaditeľ MH Teplárenský holding.
-
Nórsky plyn aj LNG. Štátny SPP znižuje závislosť na dodávkach od Gazpromu
27. 5. 2022Spoločnosť SPP uzavrela diverzifikačný kontrakt na nákup plynu z ťažobného poľa v Severnom mori. Vďaka tomu a ďalším dodávkach LNG dokáže štátny obchodník pokryť približne 65 % spotreby plynu svojich zákazníkov do konca roka 2023. V prípade, že by ruský gigant Gazprom zastavil dodávky, Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má pre svojich zákazníkov do konca roka 2023 zabezpečené takmer dve tretiny ročnej spotreby zemného plynu z alternatívnych zdrojov. V piatok (27. mája 2022) o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík s generálnym riaditeľom SPP Richardom Prokypčákom. Plyn zo Severného mora a ďalšie dodávky LNG Spoločnosť SPP vo štvrtok (26. mája 2022) podpísala kontrakt na dodávky nórskeho zemného plynu do konca roka 2023, ktorý by mal pokryť približne 32 % ročnej spotreby. „Tento nórsky plyn bude prichádzať na Slovensko potrubím,“ spresnil Sulík. Ďalších 34 % spotreby plynu nakúpi spoločnosť SPP prostredníctvom skvapalneného zemného plynu (LNG). „Máme zabezpečené prečerpávanie LNG z lodí na troch alebo až štyroch miestach v Chorvátsku, ktoré je najbližšie, ale aj v Taliansku, Belgicku a taktiež v Anglicku, ktoré je plynovodom spojené s kontinentálnou Európou,“ informoval minister. „Je tu dostatok pripravených kapacít na to, aby spoločnosť SPP vedela mesačne prečerpať jednu až dve lode,“ spresnil Sulík. „To znamená ďalších takmer 34 % spotreby, čo SPP potrebuje nakúpiť.“ Spolu by dodávky z Nórska spolu s LNG tankermi mali od júna zabezpečiť takmer dve tretiny ročnej spotreby portfólia zákazníkov SPP. „Od 1. júna sme znížili závislosť na ruskom plyne o 65 %,“ dodal Sulík. Napriek diverzifikačnému kontraktu SPP odoberá od Gazpromu objemy v zmysle dlhodobej zmluvy. „Na Slovensko prúdi ďaleko viac plynu ako potrebujeme.“