Quo vadis, zelená energia na Slovensku?

27.6.2019

Súčasný stav a najmä budúcnosť zelenej energie na Slovensku boli hlavnou témou tohtotýždňového stretnutia platformy ENERGOKLUB®. Zástupcovia energetických firiem mohli v neformálnej atmosfére diskutovať s hosťami z európskych i domácich štátnych inštitúcií.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

S blížiacim sa rokom 2020 sa Slovensko snaží zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. Pokles, ktorý sme vykázali v rokoch 2016 a 2017, nie je dôvodom na radosť. Avšak rozbeh európskych dotácií na domáce inštalácie či vlaňajšia zásadná zmena zákona o podpore OZE a kogenerácie a súvisiacich zákonov mohli priniesť svoje ovocie.  

Pokrokom je tiež snaha odkloniť sa od výkupných cien a čiastočné odblokovanie stop stavu, ktorý trval viac než 5 rokov. Tento rok ministerstvo hospodárstva (MH) povolilo pripojiť zdroje s celkovým inštalovaným výkonom 43 MW, z toho 31 MW majú byť tzv. lokálne zdroje. Limity pre budúci rok budú známe už tento týždeň.

Hlavné opatrenia vyplývajúce z reformy systému podpory sa zatiaľ do praxe nedostali. Presun zúčtovania podpory na centrálny subjekt (OKTE) sa spustí až začiatkom roka. Vyhláška MH o podmienkach aukcie na výkupcu by sa mala objaviť v Zbierke zákonov v najbližších dňoch, vyhlásenie tendra na nové zdroje sa očakáva po lete.

Očakávania a prognózy dlhodobého rozvoja OZE na Slovensku sa však značne líšia. Z predloženého návrhu národného energetického a klimatického plánu vyplýva, že ministerstvo hospodárstva je vo svojich očakávaniach vývoja OZE pomerne skromné. Podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie by mal podľa prvého plánu dosiahnuť len 18 %, z toho 25 % v elektrine, 17,6 % na výrobe tepla a chladu a 14 % v doprave. Európska komisia nám však do roku 2030 odporúča navýšiť cieľ aspoň na 24 %, pričom by Slovensko malo zvýšiť ambície hlavne v sektore vykurovania a chladenia.

Ako sa MH aj po diskusii so zainteresovanými subjektami chopí odporúčaní Európskej komisie, resp. doplní mnohé chýbajúce údaje, sa ukáže do konca tohto roka. Dovtedy musíme Bruselu predložiť finálny energeticko-klimatický plán.

Vzhľadom na schválenú európsku legislatívu, ktorá jasne preferuje OZE a decentralizáciu, aktívnych odberateľov, podporuje energetické spoločenstvá a využívanie veľkokapacitných batérií v elektrizačnej sústave, Slovensko nemôže stagnovať a do ďalšieho vývoja energetiky významne zasiahne dekarbonizácia i digitalizácia sektora.

Okrem nosnej témy však bolo večerné stretnutie platformy ENERGOKLUB® príležitosťou debatovať o viacerých aktuálnych otázkach, ktoré hýbu domácou i európskou energetikou. Prítomní tak prebrali aj tému regulačných zmien, ukončenie výroby elektriny z domáceho uhlia, dostavbu elektrárne Mochovce, rozvoj elektromobility či budovanie inteligentných sietí.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Zdroj: SFÉRA, a.s.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK