Hľadá sa spôsob ako reformovať vedenie a fungovanie ÚRSO

26.5.2020

Jedni kritizujú šéfa ÚRSO z pohľadu odbornosti, druhí kvôli politickej minulosti. Je treba nájsť kompromis medzi požiadavkami legislatívy a vyvážiť rôzne záujmy. Aktuálne sa diskutuje o tom, ako oslabiť pozíciu predsedu a zaviesť kolektívne vedenie úradu.

Zdroj: sféra, a.s.

Vytrvalá kritika zo strany odborníkov z energetiky ohľadom nekompetentnosti v rámci ÚRSO a prešľapov vedenia. Neutíchajúce kauzy, ktorým v súčasnosti kraľuje hroziaci viac než stomiliónový deficit u zúčtovateľa podpory OKTE alebo zánik podpory pre viac než stovku výrobcov zelenej elektriny. Kritika všetkých súčasných predstaviteľov koalície, ktorí sa ešte v predvolebnej ankete informačného portálu energoklub.sk jasne zhodli v tom, že fungovanie regulačného úradu je najväčšou slabinou slovenskej energetiky. Ani toto všetko však nestačí na odvolanie súčasného predsedu ÚRSO Ľubomíra Jahnátka.

Nedávno ho tzv. na odstrel kvôli podozreniam ešte z čias pôsobenia ako ministra pôdohospodárstva označila na sociálnej sieti podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová. Bulvárny denník zase pripomenul jeho rozsiahly rodinný majetok, ktorý získal za dlhé roky pôsobenia v politike. Tlak na odvolanie šéfa ÚRSO sa zjavne stupňuje.

O niektorých zákutiach fungovania ÚRSO v praxi a chýbajúcej transparentnosti nedávno v rozhovore hovorila aj najnovšia členka Regulačnej rady Silvia Beňová.

Štátny tajomník MH SR Karol Galek v rozhovore pre náš portál pred mesiacom uviedol, že chce na ÚRSO zabezpečiť viac transparentnosti a systémovejší spôsob fungovania. Na jeho čele by nemal byť politický nominant, ktorý má za sebou kariéru poslanca a ministrov pôdohospodárstva a hospodárstva.

Legislatíva EÚ a ústavnosť

Európska legislatíva a Brusel dlhodobo zdôrazňujú nutnosť zachovať nezávislosť fungovania národného regulátora. V zákone 250/2012 o regulácii v § 5 body 10 a 11 sú taxatívne vymenované dôvody pre odvolanie predsedu ÚRSO vládou, vďaka čomu je prakticky neodvolateľný. Aj bývalý šéf ÚRSO Jozef Holjenčík sa pod verejným a politickým tlakom v súvislosti s tzv. ističovou aférou oficiálne vzdal funkcie sám.

Účelová zmena národnej legislatívy by mohla vyvolať podozrenie napríklad z pohľadu protiústavnosti. Napokon v nadväznosti na novelizáciu zákona o regulácii z júna 2017 sa bývalý prezident Andrej Kiska obrátil na Ústavný súd kvôli pochybnostiam ohľadom súladu dvoch bodov novely so slovenským aj európskym právom. Šlo o menovanie predsedu ÚRSO vládou namiesto prezidenta a o účasť ministerstiev v cenových konaniach. Ústavný súd pred viac než rokom konanie prerušil a zaslal otázky na Súdny dvor EÚ, ktorého rozhodnutie sa očakáva o dva týždne.

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.

Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.

Pridajte sa k nám!
Už máte prístup?

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK