Voľby 2020: Čo je najslabší článok slovenskej energetiky?

23.1.2020

Netransparentnosť, nepredvídateľnosť a politizácia regulácie, ale aj vysoké ceny elektriny pre priemysel. Také boli najčastejšie odpovede zástupcov politických subjektov, ktorých sme sa pýtali, čo je najslabšia stránka slovenskej energetiky.
Zdroj: Európska komisia

Do predvolebnej ankety sme oslovili všetky relevantné politické subjekty, ktoré majú na základe doterajších prieskumov verejnej mienky šancu dostať sa do parlamentu. Na naše otázky napriek opakovaným výzvam nereagovali Slovenská národná strana a SMER – sociálna demokracia. Stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko redakcia neoslovila. 

Odpovede politických subjektov, resp. ich zástupcov sú zoradené podľa abecedného poradia.

OTÁZKA: Čo v súčasnosti považujete za najväčšiu slabinu slovenskej energetiky a prečo?


Najväčšou slabinou je prepolitizovaná a pomerne málo profesionálna práca regulátora, ako aj tvorba energetickej politiky na úrovni vlády. Výsledok vidíme na údajoch Eurostatu, keď hlavne ceny elektrickej energie pre priemysel a služby sú vysoko nad priemerom EÚ, a patria k najvyšším v Európe. To znižuje konkurencieschopnosť a investičnú atraktívnosť našich firiem, čo je zvlášť citlivé v súčasnom cykle ochladzovania globálnej a európskej  ekonomiky.

Karel Hirman, expert na energetiku PS/Spolu


Pretrvávajúca závislosť na dodávkach primárnych zdrojov energií (zemný plyn, ropa, jadrové palivo) z jedného zdroja – Ruskej federácie, neprehľadné regulačné mechanizmy a (z pohľadu V4) vysoká cena elektrickej energie pre výrobcov, čo znižuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky. 

Caroline Líšková, členka predsedníctva KDH


Energetická náročnosť slovenského hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ, čo častokrát znamená zbytočné plytvanie a znečisťovanie prírody. Práve preto je zníženie energetickej náročnosti aj cieľom našej vízie.

Na vidieku sú väčšinou vyhovujúce podmienky na zabezpečenie malokapacitnej výroby energie decentralizovanou formou s použitím miestnych obnoviteľných zdrojov (slnko, termálne zdroje). Tieto programy majú byť integrovanou súčasťou väčších oblastných projektov rozvoja krajiny. Aj lokálne spracovanie miestnej biomasy môže byť rentabilné v prípade, že nemá výraznejšie nároky na poľnohospodársku pôdu vhodnú na výrobu potravy a krmiva. Samozrejme, prvotným princípom zostáva efektivita, čiže znižovanie energetickej náročnosti.


Za poslanecký klub OĽaNO musím povedať, že dlhodobo upozorňujeme na potrebu odpolitizovania regulátora (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), zvýšenia predvídateľnosti rozhodnutí týkajúcich sa energetickej cenotvorby a zavedenia mechanizmov pre kvalitný výkon akcionárskych práv štátu v energetických podnikoch. Ak mám teda pomenovať základnú prierezovú tému pre oblasť energetiky na Slovensku, tak by som vyzdvihol predovšetkým zásadné zvýšenie transparentnosti na všetkých úrovniach.

Práve transparentnosť v energetickom sektore sa týka nielen spomenutých cenových rozhodnutí ÚRSO, selektívneho zvýhodňovania vybraných spotrebiteľov, výrobcov elektrickej energie, distribútorov, politicky motivovaných krížových dotácií niektorých komodít (najmä plynu), ale aj netransparentného prostredia energetických investícií (3. a 4. blok JE Mochovce) a dotácií (najmä solárna energia, KVET, výroba elektrickej energie na báze lignitu).

Eduard Heger, poslanec za OĽaNO a člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti


Vysoké ceny energií, platené nielen v samotných účtoch za elektrinu, ale aj skryto z našich daní; netransparentnú reguláciu s množstvom nekompetentných a nesystémových rozhodnutí; trestuhodný nezáujem vlády o dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce; teplárenské nevoľníctvo; obštrukcie štátu ako aj distribučných spoločností pri širšom rozvoji OZE na Slovensku.

Karol Galek, poslanec, podpredseda SaS a člen Výboru NRSR pre hospodárske záležitosti


Aj v súvislosti s prvou otázkou sú to odborníci v úradoch štátnej správy s vplyvom na energetiku a ich kompetencie. Vlastných odborných materiálov a strategických dokumentov vzniká veľmi málo, ak vôbec. V štátnych orgánoch je prevládajúci záujem konkrétnych podnikateľských subjektov a politikov nad skutočnými potrebami a ich efektívnym dosahovaním, tomu často nahrávajú aj procesy organizovania verejných obstarávaní.

Tragédiou je podpora vzdelávania už od základných škôl, taktiež vedy a výskumu, riadenie čerpania eurofondov, vznik a podpora štátnych programov strategického rozvoja kľúčových oblasti.

Za ďalšiu slabinu sa dá považovať akési uviaznutie v spôsoboch uvažovania z minulosti. Paradoxne je to zrejme preto, že sme mali vybudovanú veľmi kvalitnú energetickú sústavu s integrovaným reťazcom od výroby v elektrárňach s dobrým energetickým mixom, cez spoľahlivú a efektívnu prenosovú sústavu, po široko rozvetvenú distribučnú sústavu. Dlho sa nikomu nechcelo hýbať s tým čo funguje, okrem vynútených krokov na rozdelenie integrovaných koncernov na samostatné podniky a ich následnej privatizácie. Ibaže svet sa nám medzitým vzdialil a naši energetici sa akurát zabarikádovali pred zmenami napríklad prostredníctvom dlhoročného moratória na pripájanie obnoviteľných zdrojov do sústavy. Transformácia nakoniec bude musieť prísť a zrejme nebude plynulá, ale skôr skoková a tvrdšia, než keby sme sa neuzavreli do našej slovenskej ulity.

Za slabinu energetiky sa dá považovať aj ÚRSO. Je to organizácia, ktorá neplní poslanie, kvôli ktorému bola zriadená. Úrad na tak veľké kompetencie (elektrina, plyn, teplo, voda) je veľmi poddimenzovaný. V Úrade nie je vidieť zatiaľ nikoho, kto by mal reálne skúsenosti z energetiky, a to ani na volených postoch a ani na postoch zamestnancov. Úrad treba prestavať, a značne posilniť. Možno podľa vzoru z Českej republiky by bolo možné začať rozmýšľať, ako napr. EGÚ Brno, ktorá by dokázala vykonávať technokratické analýzy, na ktoré ÚRSO nemá kapacity a dlho ich nebude mať. Takýto prístup by nepriamo pomohol odpolitizovať ÚRSO. Na druhej strane treba prepracovať Zákon o energetike. Povinné údaje, ktoré musia dávať k dispozícií energetické subjekty, nestačia na ich správnu reguláciu.

Štefan Holý, ekonomický expert SME RODINA a Michal Janíček, konzultant pre energetiku

Veľkoobchodný trh s elektrinou a plynom je schopný fungovať samostatne bez zbytočných zásahov zo strany regulačného úradu (ÚRSO).

Najväčším problémom sú práve regulované zložky ceny štátnych (eustream, SPP - distribúcia, SEPS, OKTE) resp. regionálnych (ZSD, VSD, SSD, MDS, vodárenské spoločnosti) distribučných spoločností.

Regulácia na základe skutočných nákladov a stanovených benchmarkov

Dnešný spôsob regulácie systémom TOP-DOWN je v rozpore so spravodlivým prístupom k úhrade nákladov a primeraného zisku a dáva priestor na rôzne manévrovanie pri cenovom konaní.

Je potrebné postaviť spôsob regulácie na základe skutočných nákladov, ktoré budú porovnávané s nákladmi v porovnateľných štátoch EÚ a nastaviť benchmark na náklady, investície a výnosy s cieľom motivovať regulovaný subjekt k efektívnemu vynakladaniu nákladov a využívaniu najefektívnejších technológií a najlepších praktík pri riadení svojej činnosti.

Predvídateľnosť regulácie

Je potrebné zaviesť spôsob regulácie, pri ktorom bude možné odhadnúť vývoj regulovaných poplatkov s výhľadom na niekoľko rokov (3 - 5), pričom v prípade významnejších odchýlok bude ÚRSO musieť sprístupniť zdôvodnenie.

Každý podnikateľský subjekt pracuje s plánovaním vlastnej hospodárskej činnosti a najmä návratnosti jeho investícií v nejakom časovom horizonte. Keďže náklady na energie sú často nezanedbateľnou časťou celkových nákladov, akákoľvek prudká zmena v regulovaných zložkách môže významne ovplyvniť návratnosť investícií. Najväčším problémom pre podnikateľské prostredie nie je ani tak výška samotných nákladov na energie, ale nepredvídateľnosť vývoja cien.

Transparentnosť regulácie

Je potrebné zaviesť povinnosť pre regulované subjekty a ÚRSO zverejňovať všetky rozhodnutia v rámci cenovej regulácie v plnom znení, aby bola možná spätná kontrola zo strany odbornej verejnosti.

Rovnako je potrebné zaviesť povinnosť pre regulované subjekty postupovať pri akomkoľvek obstarávaní investícií, tovarov a služieb tak, aby aj v prípade „podlimitných zákaziek“ v zmysle zákona o verejnom obstarávaní musel regulovaný subjekt postupovať napr. verejnou obchodnou súťažou alebo obdobnou súťažou. Všetky obstarávania podlimitných zákaziek nad stanovenú hranicu (napr. 100 tis. EUR) budú musieť byť zverejnené na webe regulovaného subjektu.

Rozsah cenovej regulácie a energetická gramotnosť

V súčasnosti sú regulované aj činnosti ako dodávka elektriny alebo plynu koncovým zákazníkom v segmentoch domácnosti a malé podniky, a to na ročnej báze na základe stanovených parametrov zo strany ÚRSO.

Je potrebné v určitom časovom horizonte, ukončiť reguláciu postupne pre malé podniky a následne aj pre domácnosti, výsledkom čoho bude vytvorenie priestoru pre nové produkty zo strany dodávateľov energií, vyššia konkurencia a stanovenie cien na základe hospodárskej súťaže.

Marek Antal, člen predsedníctva a krajský predseda ZA ĽUDÍ

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK