Efektívnejší a lacnejší systém podpory OZE? Ani náhodou

30. 4. 2020

Už v prvom roku novej centrálnej správy podpory a vykupovania dotovanej elektriny z OZE a kogenerácie vzniká schodok desiatky až stovky miliónov eur. Prvú dieru urobil už ÚRSO v cenovom rozhodnutí. Ďalej ju prehlbuje koronakríza, ktorá znížila spotrebu elektriny na Slovensku aj ceny komodity na trhu. Neuspokojení tiež zostávajú traja bývalí výkupcovia zelenej elektriny.

Zdroj: Freepik

Prioritou reformy systému podpory obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kogenerácie a veľkej novely zákona 309/2009 v roku 2018 bolo zabezpečiť nákladovú efektívnosť systému podpory s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energie. Dôležitým prvkom sa stala centrálna správa systému podpory. Tri regionálne distribučné spoločnosti, ktoré mali do konca minulého roka na starosti výkup a zúčtovanie podpory pre dotované zdroje, sa dlhé roky sťažovali, že im vzniká obrovský deficit peňazí, pretože im ÚRSO v snahe udržať nízke koncové ceny elektriny pre odberateľov neuznáva všetky oprávnené náklady v konaní o výške tarify za prevádzkovanie systému (TPS) a posúva ich ďalej.

Ako sú na tom regionálni distribútori elektriny dnes? A aká je situácia v OKTE?

Stále neuspokojené distribučky

Napríklad Stredoslovenská energetika, resp. EPH ako akcionár s manažérskou kontrolou v skupine, vyčíslila vzniknutý deficit ku koncu roka 2019 na výšku 227 miliónov eur. Pri stanovení výšky TPS na tento rok šéf ÚRSO otvorene priznal, že z historického dlhu trom distribútorom dohromady zohľadnil v cenovom konaní len necelých 18 miliónov eur.

Ďalších 180 miliónov eur mali dostať zo štátneho rozpočtu na základe vládou schváleného návrhu, ktoré predložil vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga. Vo vládnom materiáli sa hovorí, že k danej sume sa dospelo na základe auditu. Podľa materiálov, ktoré máme k dispozícii, ÚRSO zaslalo ministerstvu „stanovisko“ s výškou korekcie a očakávaného deficitu s dôvetkom, že deficity „zohľadní s prihliadnutím na sociálny dopad výšky koncovej ceny elektriny pre zraniteľných odberateľov“. Navyše audítorské firmy v distribučkách vykonali len prieskumy vzoriek. V správach dokonca sami uvádzajú, že nejde o audit či preverenie podľa medzinárodných štandardov.

Štátny tajomník MH SR Karol Galek v nedávnom rozhovore pre náš portál uviedol, že tzv. historický dlh u distribútorov si potrebujú sami verifikovať a peniaze prisľúbené bývalou vládou by v rozpočte museli doslova vykúzliť. Či, kedy a koľko peňazí napokon z historického dlhu distribučky dostanú je nateraz otázne.

Neuznané náklady OKTE

Ani nový zúčtovateľ podpory OKTE, ktorý je stopercentnou dcérou štátnej firmy Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), však nemá na ružiach ustlané – práve naopak. Už v cenovom konaní v decembri 2019 na vlastnej koži OKTE okúsil, že mu ÚRSO neuznalo všetky oprávnené náklady. Regulátor v rozhodnutí len stroho dodal, že v prípade nepredvídateľnej situácie na trhu s elektrinou môže spoločnosť požiadať o zmenu rozhodnutia.

OKTE od začiatku namietal výšku plánovaných nákladov na doplatok (parameter PND), ktorý bol podľa neho podhodnotený. Potenciálny deficit firmy z titulu nevyrovnanej (deficitnej) bilancie príjmov a výdavkov v objeme mnoho desiatok miliónov EUR by mohol znamenať pre regulovaný subjekt existenčné problémy, čo by podľa názoru OKTE mohlo viesť až k úpadku regulovaného subjektu. Podľa našich informácií mal rozdiel v nákladoch dosiahnuť približne 50 miliónov eur.

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.

Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.

Pridajte sa k nám!
Už máte prístup?

Mohlo by vás zaujímať