Zánik podpory pre výrobcov rozhádal štátne úrady aj poslancov. Argumentovať budú právnici

21. 5. 2020

Aktuálne horúcemu problému zániku podpory u niektorých výrobcov elektriny z OZE sa už zaoberajú aj politici. Odborných argumentov v spleti právnych pohľadov a zákonov je viac než dosť. Kto, kedy a ako rozviaže gordický uzol?
Zdroj: SFÉRA, a.s.

Na tohtotýždňovom mimoriadnom rokovaní výboru NR SR pre hospodárske záležitosti sa riešil zánik podpory pre stovku výrobcov, ktorú v polovici marca započal ÚRSO. O genéze tejto kauzy sa bližšie dočítate tu.

Keďže na zozname zverejnenom v marci je len prvá skupina hriešnikov na základe údajov od Sociálnej poisťovne, pribudnúť môže ešte asi 30 subjektov, ktorých ÚRSO aktuálne rieši na základe dát od Finančnej správy. Údaje od zdravotných poisťovní vraj ešte úrad nedostal.

Búrlivá diskusia

Štátny tajomník MH SR Karol Galek na rokovaní parlamentného výboru podčiarkol, že všetky podmienky a zákonné povinnosti si treba plniť, ale je namieste zvážiť, či sankcia je primeraná. Do rozhodovania nezávislého ÚRSO a jeho postupov však ministerstvo nemôže vstupovať. Navyše zdôraznil, že podľa prechodných ustanovení sa zmena podmienok podpory, a teda ani nová sankcia, nemá uplatňovať na zdroje sprevádzkované pred rokom 2014.

Vyzdvihol, že doplatky, o ktoré majú výrobcovia prísť kompletne do minulosti aj budúcnosti, financujú všetci odberatelia elektriny z radov domácností aj firiem. Pritom aktuálny problém zániku podpory má na súčasnú výšku tarify za prevádzkovanie systému (TPS) vplyv len vo výške 18 centov.

Regulačný úrad naďalej trvá na tom, že postupuje v súlade so zákonom 309/2009 o podpore OZE a VÚ KVET a jeho ustanovením o sankcii formou zániku podpory, ktorá pribudla do zákona od roku 2014, a tiež v súlade s antibyrokratickým balíčkom z roku 2019.

Šéf ÚRSO Ľubomír Jahnátek odmietol obvinenia zo zneužitia situácie či z účelového úmyslu poškodiť výrobcov, hoci niektorí aj podľa neho môžu skončiť v likvidácii. Odmieta tiež ohrozovanie národného cieľa pre podiel OZE, keďže aktuálne sankcionovaní producenti tvoria len asi 1,8 % ich inštalovaného výkonu. Zároveň potvrdil, že spätne by sa mala vymáhať asi suma podpory 50 miliónov eur, čo zodpovedá výpočtu portálu energoklub.sk, ktorý sme uviedli už v marcovom článku.

Združenie výrobcov SAPI a tiež bioplynová asociácia sa obávajú úpadku mnohých firiem. Sankciu vo forme kompletného zániku podpory za často drobné podlžnosti, už vysporiadané, posudzované rozporuplne, či dokonca „zdedené“ po predchádzajúcich majiteľoch zdrojov, voči ktorej sa nemôžu ani v žiadnom konaní brániť, označujú za likvidačnú a zjavne neprimeranú.

S týmto názorom výrobcov sa stotožnila aj väčšina poslancov výboru, obzvlášť koaličných. Predseda výboru Peter Kremský (OĽANO) považuje vzniknutú situáciu za neprijateľnú a iniciuje zmenu zákona.

Ostrú debatu si môžete pozrieť na videu na tomto odkaze.

Karma?

Aj poslanec Maroš Kondrót (SMER-SD) na výbore uviedol, že ak niekto od štátu berie milióny eur, musí si voči nemu povinnosti plniť. Zároveň však poznamenal, že spätné vymáhanie podpory je nereálne a sankcia sa nemá uplatňovať retroaktívne. Na následnej tlačovej konferencii postup ÚRSO obhajoval. Prečo je však názor tohto poslanca zaujímavý? Aktuálne znenie problematického ustanovenia zákona o podpore OZE, t. j. § 3b ods. 5 písm. c) doň presadil práve Kondrót formou pozmeňovacieho návrhu.

Bývalý minister hospodárstva Peter Žiga (SMER-SD) zase predsedovi SAPI vytkol, že asociácia bola priam spolutvorcom veľkej novely zákona o podpore OZE z roku 2018, do ktorej napríklad presadila inštitút lokálneho zdroja, pričom vtedy problematický paragraf neriešili - až teraz po zásahu ÚRSO. Tiež upozornil, že odborná debata by sa nemala posúvať do sociálnej až emocionálnej roviny či dokonca spájať s pandémiou koronavírusu.

Obdobne veľká kauza trápila výrobcov elektriny z OZE v roku 2015, kedy kvôli nedodaniu oznámení regulátorovi a regionálnej distribučke prišla viac než tisícka subjektov o ročnú podporu v kumulatívnej výške asi 70 miliónov eur. Asociácia v tom čase avizovala stratu až 3500 pracovných miest, v závere ich bolo asi 500. Podobne ako teraz na tom najhoršie boli bioplynky, ktoré majú na rozdiel od iných obnoviteľných technológií aj palivové náklady, a sú naviazané na poľnohospodárske družstvá. Viacerí vtedy a teraz postihnutí výrobcovia sú identickí.

Kauza jednoročnej straty podpory pred piatimi rokmi viedla k lavíne súdnych sporov, z ktorých mnohé stále trvajú. Vecou sa zaoberal aj Ústavný súd a Najvyšší súd.

Ako vyplynulo z debaty výboru, do aktuálneho problému výrobcov sa už dnes vkladajú viacerí právnici. A vo veľkom najmä bývalé vedenie ÚRSO, ktoré cielene oslovuje výrobcov zo zoznamu prostredníctvom firmy IMAZ, v ktorej pôsobia niekdajší predseda, podpredseda či hovorca úradu.

Spleť právnych pohľadov a zákonov

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.

Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.

Pridajte sa k nám!
Už máte prístup?

Mohlo by vás zaujímať