Európska komisia hodnotila Slovensko. Odporúča investovať do viacerých energetických politík

28. 2. 2019

Európska komisia v stredu (27. februára) zverejnila Správu o Slovensku 2019, ktorá vyhodnocuje pokrok a reformné úsilie krajiny v ekonomickej a sociálnej oblasti.

V oblasti energetiky a klimatickej zmeny poukazuje na to, že hoci smerujeme k dosiahnutiu cieľa pre zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020, v ďalších dvoch cieľoch týkajúcich sa zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a zvyšovania energetickej efektívnosti to už tak ružovo nevyzerá.

Len pred niekoľkých dňami Eurostat potvrdil, že v roku 2017 podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie Slovenska klesol na 11,5 % a konečná spotreba energie stúpla až na 11,4 milióna ton ropného ekvivalentu ročne, čo predstavovalo medziročný nárast až o 7 %.

Energetická ne/efektívnosť

Naše hospodárstvo naďalej vykazuje nadpriemerne vysokú energetickú náročnosť a zlepšenie tohto ukazovateľa bude vyžadovať významné investície. Avšak súčasné nízke finančné náklady predstavujú podľa Európskej komisie (EK) príležitosť na ich realizáciu.

EK poukázala na nový národný energetický a klimatický plán, ktorý sa má prijať do konca tohto roka a poskytne prehľad o investíciách v oblasti OZE, energetickej efektívnosti, bezpečnosti dodávok, a tiež na zmiernenie klimatických zmien a adaptáciu.

Zlepšenie energetickej efektívnosti v budovách by malo podľa Bruselu významné ekonomické i environmentálne prínosy. Správa poukazuje napríklad na to, že od mája 2019 bude možné získať príspevok vo výške 8000 eur nielen na zatepľovanie rodinných domov, ale tiež na výstavbu domov s takmer nulovou potrebou energie.

Pokrok sa očakáva aj v oblasti garantovaných energetických služieb, ktoré tiež majú podporu vlády. Eurofondy sa používajú na financovanie renovácií verejných budov aj bytových domov, a tiež na modernizáciu systémov centrálneho zásobovanie teplom s celkovou kombinovanou hodnotou 780 miliónov eur.

Obnoviteľne a inteligentne

Za rozsiahlu výrobu elektriny s nízkymi emisiami vďačíme najmä vysokému podielu jadra a vodných elektrární. Elektrizačná sústava ale bude vyžadovať dodatočné investície na ďalšie zvýšenie flexibility v súvislosti so zapájaním variabilných OZE, keďže obavy o stabilitu sústavy a bezpečnosť dodávok boli oficiálnym argumentom pre moratórium na ich pripájanie od roku 2013. Pretrvávajúci stop stav dosiaľ bránil inštalácií nových elektrární využívajúcich OZE.

Stagnácia v pripájaní OZE bola podľa Európskej komisie jedným z dôvodov, prečo EÚ finančne podporila smart grid projekt ACON, ktorý má posilniť distribučné sústavy na časti slovenského a českého územia. EÚ naň prispela sumou viac než 91 miliónov eur.

„Finančné bremeno vyplývajúce z dotácií na obnoviteľné zdroje energie z minulosti viedli k revízii príslušného zákona, ktorou sa od výkupnej ceny prešlo k aukciám, avšak zatiaľ nie je jasný časový harmonogram a rozsah týchto aukcií,“ píše sa v hodnotiacej správe EK.

Brusel poukázal aj na dotovanie malých inštalácií v domácnostiach prostredníctvom poukážok. Do budúcna odporúča rozšíriť ich rozsah tak, aby sa povzbudila najmä účasť nízkopríjmových domácností, čo by pomohlo zmierniť energetickú chudobu.

Koniec uhlia, problém s biomasou

EK poukázala na plán Slovenska postupne odstrániť do roku 2023 ekologicky škodlivé dotácie na výrobu elektriny z lignitu, ktorý vláda potvrdila v novembri 2018. Európska platforma na prechod uhoľných regiónov poskytuje finančnú pomoc pri tomto prechode. Brusel tiež podporuje prípravu akčného plánu pre transformáciu hornej Nitry, kde sa ukončí ťažba domáceho uhlia.

Brusel si všimol aj „neúnosný tlak“ na lesy v súvislosti so spaľovaním drevnej biomasy a zlý manažment lesov v niektorých regiónoch Slovenska. To má nepriaznivý vplyv na emisie uhlíka a lesné ekosystémy a podkopáva význam zabezpečenia environmentálnej udržateľnosti pri súčasnom investovaní do OZE na vykurovanie a chladenie. Európska komisia upozornila na to, že drevo vysokej kvality sa často ťaží a spaľuje na účely získavania energie

Nepriaznivý vplyv, ktorý to má na emisie uhlíka a lesné ekosystémy, zdôrazňuje význam zabezpečenia environmentálnej udržateľnosti pri súčasnom investovaní do energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie.

Hoci vďaka novele zákona o OZE, ktorá bola prijatá v decembri 2018, by sa mali ukončiť dotácie na spaľovanie biomasy, ktorá nebola vypestovaná na energetické účely a nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, kontrola uplatňovania tejto legislatívnej zmeny v praxi chýba.

EK navyše uviedla, že sa obmedzenie netýka kalamitnej a sanitárnej ťažby dreva z chránených území.

Regulácia a trh

„Nadmerne regulované podnikateľské prostredie v odborných službách a sieťových odvetviach môže obmedziť hospodársku súťaž,“ skonštatovala Európska komisia.

Proces liberalizácie trhu s energiou u nás podľa EK pokračuje, avšak maloobchodné trhy s energiou sú výrazne regulované – všetkým domácnostiam a malým a stredným podnikom sa elektrická energia a plyn dodáva za regulované ceny. „Súčasný regulačný systém, ktorý sa má podľa očakávaní uplatňovať do roku 2021, bráni rozvoju trhu a inováciám,“ uviedla EK.

Hoci sú ceny energie vo všeobecnosti nižšie než priemer EÚ, ceny elektriny pre firmy sú najvyššie v regióne, čo pre slovenské firmy predstavuje konkurenčnú nevýhodu.

Zároveň pokračuje implementácia nových trhových pravidiel pre veľkoobchodné trhy, ktoré majú okrem iného zvýšiť transparentnosť stanovovania taríf za prepravu plynu.

Koncentrácia trhu je však naďalej vysoká, a to na trhu s elektrinou aj plynom.

Časti slovenskej elektrizačnej sústavy sa modernizujú prostredníctvom investícií na zvýšenie spoľahlivosti, napríklad v uzlovej oblasti Bystričany, kde by sa mala do roku 2021 ukončiť plánovaná investícia do infraštruktúry spolufinancovaná EÚ, resp. z medzinárodného fondu pre vyraďovanie Bohuníc.

Po dosiahnutí určitého úspechu pri prepájaní trhu s elektrinou musí podľa EK Slovensko naďalej zohrávať aktívnu rolu pri vytváraní paneurópskeho trhu s elektrickou energiou. Pomôže to zvýšiť bezpečnosť dodávok energie a hospodársku súťaž na veľkoobchodnom trhu s elektrinou.

Doprava

Pokrok k nízkoemisnej doprave je u nás podľa Bruselu pomalý. Celkové emisie vozového parku sa zvyšujú a dane z palív nereflektujú intenzitu CO₂. Dotačné schémy ale prispeli k tomu, že sa na cesty dostalo oveľa viac vozidiel na alternatívny pohon a zvyšuje sa aj počet nabíjacích staníc pre elektromobily. Do roku 2025 by sa malo vybudovať až 1500 takýchto staníc. Vláda by mala už onedlho schváliť akčný plán rozvoja elektromobility.

V oblasti výskumu a inovácií by v oblasti rozvoja vozidiel na elektrický pohon mohla pomôcť aj novozaložená Slovenská batériová aliancia.

Cieľ pre dosiahnutie nízkouhlíkovej a ekologickejšej Európy

V rámci investičných usmernení k financovaniu kohéznej politiky v nasledujúcom rozpočtovom období (2021 – 2027) Európska komisia priamo odporučila podporovať opatrenia energetickej efektívnosti a energiu z obnoviteľných zdrojov, ako aj rozvíjať inteligentné energetické systémy, rozvodné siete a uskladňovanie na miestnej úrovni.

Pre Slovensko to znamená:

• zlepšiť energetickú hospodárnosť vo verejných a obytných budovách a malých a stredných podnikoch,
• podporovať zavádzanie decentralizovaných kapacít v rámci malých projektov výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a v súlade s kritériami udržateľnosti podporovať prechod na OZE pri vykurovaní a chladení,
• znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia nahradením kotlov na fosílne palivo technickými zariadeniami vyžadujúcimi nízke emisie CO₂ spolu s rekonštrukciou zameranou na energetickú hospodárnosť budov, najmä v štrukturálne postihnutých regiónoch a nízkopríjmových domácností prostredníctvom vhodných opatrení,
• zaviesť riešenia pre inteligentné distribučné sústavy a skladovanie elektrickej energie – prepojené s plánovaním dopytu a ponuky na miestnej úrovni.

Celú správu EK o Slovensku nájdete na tomto odkaze.