EK: Obnova hospodárstva EÚ po pandémii bude zelená a digitálna

28. 5. 2020

Budúca generácia EÚ – to je názov ambiciózneho európskeho plánu ekonomickej obnovy, ktorá má byť postavená na zelenom raste a digitalizácii.

Zdroj: EC - Audiovisual Service

Európska komisia (EK) v stredu (27.5.) predstavila obsiahly plán obnovy ekonomiky EÚ po prepade, ktorý spôsobila pandémia koronavírusu. Obnova má byť udržateľná, inkluzívna a férová pre všetky štáty.

„Plán obnovy premieňa túto obrovskú výzvu, ktorej čelíme, na príležitosť, a to nielen vďaka podpore obnovy, ale aj investovaním do našej budúcnosti: európska zelená dohoda a digitalizácia podporia zamestnanosť a rast, odolnosť našich spoločností a zdravie nášho životného prostredia. Teraz nastal správny čas pre Európu. Naša ochota konať nám musí pomôcť zvládnuť výzvy, ktorým všetci čelíme,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyen.

Komisia zároveň predstavila revidovanú podobu viacročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 vo výške 1,1, bilióna eur. Nový finančný nástroj obnovy s názvom Budúca generácia EÚ ho má podporiť. Na finančných trhoch si chce EK požičať sumu asi 750 miliárd eur, za ktoré by ručila budúcim sedemročným rozpočtom, ktorý však bude potrebovať dofinancovať novými príjmami, napr. z digitálnej dane, uhlíkového cla či dane z nerecyklovaného odpadu a pod. Podmienkou čerpania peňazí z plánu obnovy budú štrukturálne hospodárske reformy.

Celkový mix rozpočtu, grantov, pôžičiek a garancií v odhadovanej výške až 1,85 bilióna eur by mal podľa predstáv EK prioritne smerovať na prechod hospodárstva ku klimatickej neutralite do roku 2050 a podporiť jeho väčšiu digitalizáciu prostredníctvom jednotného digitálneho trhu.

Rast vďaka zeleným investíciám

Takzvaná zelená obnova je prvým z kľúčových fundamentov nového plánu, pričom sa sústreďuje na:

  • masívnu renováciu budov a infraštruktúry a intenzívnejšiu obehové ekonomiku, ktoré vytvoria lokálne pracovné miesta;
  • rozvoj projektov obnoviteľných zdrojov energie, obzvlášť z vetra a slnka, a tiež naštartovanie vodíkového hospodárstva v Európe;
  • čistú dopravu a logistika, najmä v oblasti rozširovania siete nabíjačiek pre elektromobily až na milión kusov, podpory železničnej dopravy a ekologickej mobility v mestách a regiónoch;
  • posilnenie Fondu na spravodlivú transformáciu s cieľom podporiť rekvalifikáciu a pomôcť podnikom vytvárať nové hospodárske príležitosti.

Základom pre investície v jednotlivých krajinách majú byť integrované národné energetické a klimatické plány a tiež špecifické plány spravodlivej transformácie, ktoré si vypracovávajú štáty zapojené do procesu transformácie najmä uhoľných regiónov.

Samostatný európsky Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý mal mať pôvodne rozpočet 7,5 miliardy eur, sa má navýšiť až na 40 miliárd eur. Slovensko môže tieto financie využiť pri projektoch plánovaných v regióne hornej Nitry, ale tiež v regiónoch s ťažkým priemyslom.

Plán obnovy z dielne EK si už však vyslúžil aj kritiku. Napríklad environmentalisti z organizácie Greenpeace sa okrem iného obávajú, že Brusel sa až príliš sústreďuje na nový segment výroby vodíka z plynu a OZE namiesto toho, aby obnoviteľné zdroje energie čo najrýchlejšie nahradili fosílne palivá.

Celé znenie oznámenia Európskej komisie o pláne obnovy nájdete tu.

EK zároveň aktualizovala svoj pracovný program a harmonogram jednotlivých aktivít v tomto, resp. budúcom roku.

Mohlo by vás zaujímať