8. 7. 2020
Integrácia energetického systému je novým heslom a stratégiou pre dosiahnutie klimatických a energetických cieľov do roku 2050. Elektrina, plyn, teplo, doprava, priemysel – všetky sektory by mali fungovať ako jeden celok.
Zdroj: Freepik
Rámcom pre prechod na zelenú energiu v súlade s európskym ekologickým dohovorom (green deal) bude integrácia sektorov energetiky. Podľa stratégie, ktorú dnes predstavila Európska komisia (EK) sa už viac nedá pokračovať v modeli, v ktorom sa spotreba energie v doprave, priemysle, plynárenstve a budovách berie samostatne, v rámci oddelených hodnotových reťazcoch, pravidiel, infraštruktúry, plánovania a prevádzky. Aby sa v EÚ podarilo dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 nákladovo efektívnym spôsobom, všetky sektory musia fungovať integrovane a ako jeden celok.
Reaguje tým aj na plán obnovy európskeho hospodárstva po koronakríze, ktorý EK predstavila koncom mája.
Nedávny pokles nákladov technológií OZE, rozvoj digitalizácie v ekonomike, nové nastupujúce technológie, ako sú batérie, tepelné čerpadlá, elektroautá či vodík sú príležitosťou na urýchlenie zásadnej transformácie energetiky a jej štruktúry v nasledujúcich dvoch dekádach. Napríklad elektrina poháňajúca elektromobily by mohla pochádzať zo solárnych panelov na strechách budov a domy by boli vyhrievané teplom z neďalekej továrne, ktorá zase funguje vďaka čistému vodíku vyrobeného z OZE.
Čerstvá stratégia Európskej komisie je postavená na troch hlavných pilieroch:
- Viac „obehový“ energetický systém s energetickou efektívnosťou vo svojom jadre. EK vidí veľký potenciál v opätovnom využívaní odpadového tepla v priemyselných lokalitách, dáta centrách alebo iných zdrojoch a v energii vyprodukovanej z bioodpadu alebo v čistiarňach odpadových vôd. Dôležitú rolu zohrá masívna vlna renovácií budov.
- Väčšia priama elektrifikácia v koncových užívateľských sektoroch. Keďže najväčší podiel obnoviteľných zdrojov je v elektroenergetike, podľa EK je treba túto elektrinu viac využívať, napr. na pohon tepelných čerpadiel v budovách, elektromobilov na cestách alebo elektrických pecí v určitých priemyselných podnikoch. V EÚ by sa mala vybudovať sieť s miliónom nabíjacích miest pre elektrické vozidlá a významne sa rozšíriť využívanie elektriny zo slnka a vetra.
- V odvetviach, kde by sa len ťažko realizuje vyššia elektrifikácia, sa má podporovať rozvoj čistých palív, vrátane obnoviteľného vodíka, udržateľných biopalív a bioplynu. Brusel za týmto účelom navrhne nový klasifikačný a certifikačný systém pre obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá.
Hlavnými výhodami integrovaného energetického systému majú byť nielen nižšie emisie skleníkových plynov, ale tiež posilnenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, dodatočná flexibilita hlavne vďaka technológiám skladovania a tiež posilnenie postavenia odberateľov. Nahradenie importovaného zemného plynu a ropných produktov lokálne produkovanou elektrinou z OZE, obnoviteľnými plynmi a kvapalinami v kombinácii s väčším dôrazom na modely obehového hospodárstva predovšetkým zredukujú účet aj závislosť na dovoze fosílnych palív z tretích krajín.
„Energetický systém EÚ musí byť lepšie integrovaný, flexibilnejší a schopný pojať najčistejšie a nákladovo najefektívnejšie riešenia,“ uviedla eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson. „Vodík zohrá v tomto kľúčovú rolu, keďže vďaka klesajúcim cenám energií z OZE a neustálej inovácii sa stáva schodným riešením pre klimaticky neutrálnu ekonomiku.“
Európska komisia dnes zároveň predstavila Stratégiu EÚ pre vodík.
Vodík je možné použiť ako vstupnú surovinu, palivo alebo ako nosič energie či na ukladanie energie. Má mnoho možných využití v rôznych priemyselných odvetviach, doprave, energetike aj stavebníctve. Vodík má už vo svojom hľadáčiku aj slovenské ministerstvo hospodárstva, ktoré na túto tému už budúci týždeň organizuje odbornú konferenciu.
