Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger?

2. 4. 2025

Na túto otázku hľadali odpoveď experti Kempelenovho inštitútu KInIT a spoločnosti FLOWBOX v diskusii s členmi platformy ENERGOKLUB®. Témou boli výzvy energetického sektora v kontexte AI, predstavenie výskumných projektov a prípadových štúdií v oblasti energetického manažmentu.

Úlohu umelej inteligencie (AI) v energetickej transformácii priblížila v otváracej prezentácii Viera Rozinajová, vedúca výskumná pracovníčka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT). Hlavným cieľom využitia AI v sektore je efektívne využitie energie a dostupných zdrojov. V inštitúte KInIT sa pri výskume aplikuje "data drive approach" založený na systematickom zbere a analýze dát.

Jednou z hlavných oblastí využitia AI v energetike sú aktuálne obnoviteľné zdroje energie (OZE). Na základe predpovede počasia pomáha AI predikovať výrobu „zelenej“ elektriny, prípadne optimalizovať rozloženie fotovoltických panelov. AI sa využíva aj v oblasti online riadenia akumulácie energie a smart nabíjania elektromobilov, ktoré majú potenciál v budúcnosti zlepšovať flexibilitu a stabilitu sústavy.

Veľký priestor pre uplatnenie najrôznejších AI nástrojov poskytuje aj inteligentné riadenie budov. Ako ďalej vysvetlila Viera Rozinajová, okrem optimalizácie plánovania energetických tokov je samostatnou kapitolou prediktívna údržba, vďaka ktorej môžu podniky predísť výpadku ešte predtým, ako nastanú.

Viera Rozinajová predstavila viaceré projekty, na ktorých KInIT spolupracuje so súkromným sektorom. Napríklad dlhodobý projekt so spoločnosťou ZSE bol zameraný na spotrebu elektriny v segmentoch domácností. Na dezagregáciu vybraných technológií alebo spotrebičov, napr. elektrického vykurovania alebo chladničky, boli využité metódy AI. V spolupráci so spoločnosťou SFÉRA sa realizoval výskum na zlepšenie presnosti predikcie výroby z fotovoltických elektrární. Priamo v praxi sa aplikovali pokročilé štatistické modely, strojové učenie a metódy AI.

Prezentácia Jana Denemarka zo spoločnosti FLOWBOX bola zameraná na konkrétne prípady využitia AI v energetickom manažmente. Ako na úvod zdôraznil, smart metering je kľúčový nástroj pre zber a analýzu digitálnych dát o energetických tokoch v budovách a prevádzkach. Dôležité je aj zapojenie externých informácií, ako predpovede počasia, dáta o uhlíkovej stope či krátkodobý trh s elektrinou.

Zmeny v energetickom obchodovaní, ako prechod na štvrťhodinové obchodovanie na vnútrodennom trhu, si vyžadujú rýchle rozhodovanie a automatizáciu riadenia. FLOWBOX preto využíva AI v podobe štatistických metód a strojového učenia na predikciu produkcie elektriny z fotovoltiky. Tieto predikcie môžu byť krátkodobé, 15-minútové pre intra-day, alebo 48-hodinové pre podniky riadiace mikrogridy.

Ďalšou oblasťou, v ktorej sa začína využívať AI, sú simulácie, ktoré umožňujú nastaviť najvhodnejší algoritmus. Ako upozornila Jan Denemark, vykurovanie a chladenie predstavujú jednu z najväčších položiek energetickej spotreby v administratívnych budovách, kde ich podiel môže dosahovať až 40 %. Preto je populárnym riešením riadenie teplotnej hysterézie pomocou AI, ktoré dokáže dynamicky upravovať model riadenia tepla a chladu na základe počasia a obsadenosti budovy.

FLOWBOX dokáže integrovať a riadiť viacero technológií naraz, od batérií a fotovoltických elektrární až po vykurovanie a osvetlenie. Cieľom je vytvoriť "virtuálneho energetika", ktorý poskytne okamžitý prehľad o efektivite rozdelený do rôznych kategórií a časových úsekov. Používateľský komfort navyše zlepšuje AI chatbot, ktorý generuje reporty a prehľadne vysvetľuje výzvy energetického manažmentu.

Digitalizácia a využitie AI v energetike prinášajú aj zvýšené riziko kybernetických útokov. V rámci diskusie sa hovorilo o bezpečnostných výzvach v oblasti IT architektúry alebo štandardizácie dát. V členskej sekcii platformy ENERGOKLUB nájdete prezentácie prednášajúcich a ďalšie informácie.

Mohlo by vás zaujímať