27. 10. 2017
Zdroj: Freepik
Materiály z odborného seminára aj nové smernice a nariadenia EÚ z balíka Čistá energia pre všetkých Európanov nájdu členovia klubu v exkluzívnej zóne našej webstránky. V klubovej knižnici, ktorú tvoríme v rámci sekcie Zdroje, pribudlo niekoľko zaujímavých dokumentov, ktoré sú k dispozícii pre členov klubu. Ak ste sa nemohli zúčastniť odborného seminára, na ktorom koncom novembra prednášal JUDr. Rastislav Hanulák na tému reformy systému podpory OZE a VÚ KVET, v sekcii Zdroje nájdete jeho prezentáciu aj konsolidované znenie zákona 309/2009. Taktiež sme medzi dokumenty pridali smernice a nariadenia z tzv. zimného balíka, ktoré už boli schválené európskymi inštitúciami, resp. už nadobudli aj účinnosť. Aktuálne ide o smernicu o energetickej hospodárnosti budov 2018/884, revidovanú smernicu o energetickej efektívnosti, revidovanú smernicu o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Členom klubu prajeme príjemné a prínosné čítanie.
Na túto otázku hľadali odpoveď experti Kempelenovho inštitútu KInIT a spoločnosti FLOWBOX v diskusii s členmi platformy ENERGOKLUB®. Témou boli výzvy energetického sektora v kontexte AI, predstavenie výskumných projektov a prípadových štúdií v oblasti energetického manažmentu. Úlohu umelej inteligencie (AI) v energetickej transformácii priblížila v otváracej prezentácii Viera Rozinajová, vedúca výskumná pracovníčka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT). Hlavným cieľom využitia AI v sektore je efektívne využitie energie a dostupných zdrojov. V inštitúte KInIT sa pri výskume aplikuje "data drive approach" založený na systematickom zbere a analýze dát. Jednou z hlavných oblastí využitia AI v energetike sú aktuálne obnoviteľné zdroje energie (OZE). Na základe predpovede počasia pomáha AI predikovať výrobu „zelenej“ elektriny, prípadne optimalizovať rozloženie fotovoltických panelov. AI sa využíva aj v oblasti online riadenia akumulácie energie a smart nabíjania elektromobilov, ktoré majú potenciál v budúcnosti zlepšovať flexibilitu a stabilitu sústavy. Veľký priestor pre uplatnenie najrôznejších AI nástrojov poskytuje aj inteligentné riadenie budov. Ako ďalej vysvetlila Viera Rozinajová, okrem optimalizácie plánovania energetických tokov je samostatnou kapitolou prediktívna údržba, vďaka ktorej môžu podniky predísť výpadku ešte predtým, ako nastanú. Viera Rozinajová predstavila viaceré projekty, na ktorých KInIT spolupracuje so súkromným sektorom. Napríklad dlhodobý projekt so spoločnosťou ZSE bol zameraný na spotrebu elektriny v segmentoch domácností. Na dezagregáciu vybraných technológií alebo spotrebičov, napr. elektrického vykurovania alebo chladničky, boli využité metódy AI. V spolupráci so spoločnosťou SFÉRA sa realizoval výskum na zlepšenie presnosti predikcie výroby z fotovoltických elektrární. Priamo v praxi sa aplikovali pokročilé štatistické modely, strojové učenie a metódy AI. Prezentácia Jana Denemarka zo spoločnosti FLOWBOX bola zameraná na konkrétne prípady využitia AI v energetickom manažmente. Ako na úvod zdôraznil, smart metering je kľúčový nástroj pre zber a analýzu digitálnych dát o energetických tokoch v budovách a prevádzkach. Dôležité je aj zapojenie externých informácií, ako predpovede počasia, dáta o uhlíkovej stope či krátkodobý trh s elektrinou. Zmeny v energetickom obchodovaní, ako prechod na štvrťhodinové obchodovanie na vnútrodennom trhu, si vyžadujú rýchle rozhodovanie a automatizáciu riadenia. FLOWBOX preto využíva AI v podobe štatistických metód a strojového učenia na predikciu produkcie elektriny z fotovoltiky. Tieto predikcie môžu byť krátkodobé, 15-minútové pre intra-day, alebo 48-hodinové pre podniky riadiace mikrogridy. Ďalšou oblasťou, v ktorej sa začína využívať AI, sú simulácie, ktoré umožňujú nastaviť najvhodnejší algoritmus. Ako upozornila Jan Denemark, vykurovanie a chladenie predstavujú jednu z najväčších položiek energetickej spotreby v administratívnych budovách, kde ich podiel môže dosahovať až 40 %. Preto je populárnym riešením riadenie teplotnej hysterézie pomocou AI, ktoré dokáže dynamicky upravovať model riadenia tepla a chladu na základe počasia a obsadenosti budovy. FLOWBOX dokáže integrovať a riadiť viacero technológií naraz, od batérií a fotovoltických elektrární až po vykurovanie a osvetlenie. Cieľom je vytvoriť "virtuálneho energetika", ktorý poskytne okamžitý prehľad o efektivite rozdelený do rôznych kategórií a časových úsekov. Používateľský komfort navyše zlepšuje AI chatbot, ktorý generuje reporty a prehľadne vysvetľuje výzvy energetického manažmentu. Digitalizácia a využitie AI v energetike prinášajú aj zvýšené riziko kybernetických útokov. V rámci diskusie sa hovorilo o bezpečnostných výzvach v oblasti IT architektúry alebo štandardizácie dát. V členskej sekcii platformy ENERGOKLUB nájdete prezentácie prednášajúcich a ďalšie informácie.
Nápady sa rodia v spoločnej diskusii a energetiku posúvajú vpred idey šikovných ľudí. Aj preto v našom klube kontinuálne podporujeme otvorenú debatu medzi odborníkmi. „If you don't have a seat at the table, you're probably on the menu.“ Tak znie porekadlo, ktoré sa pripisuje americkej senátorke Elizabeth Warren a potvrdzuje význam zastúpenia pri kľúčových diskusiách. Alternatívne sa dá spomínané porekadlo preformulovať v duchu: „O nás bez nás“. Viac než pred rokom vznikla platforma ENERGOKLUB®, v rámci ktorej sa snažíme vytvoriť priestor pre odbornú a inkluzívnu debatu medzi širokým spektrom subjektov, ktoré pôsobia na slovenskom trhu s energiami. Dôraz pritom vždy kladieme na vysoko aktuálne témy. S blížiacim sa koncom roka 2018 si dovolím krátku bilanciu. Podarilo sa nám zorganizovať šesť diskusií, počas ktorých mohli členovia klubu spolu s odbornými hosťami prebrať predovšetkým problematiku reformy systému podpory obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kogenerácie, slabiny a výhľad slovenskej regulácie, zmeny v cenových vyhláškach i úpravu legislatívy v oblasti energetickej efektívnosti. Ako veľmi podstatná sa potvrdila byť debata zameraná na pripravovaný Integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý bude mať určujúcu rolu pri ďalšom smerovaní odvetvia energetiky a slovenského hospodárstva ako celku. Taktiež sme pripravili štyri odborné semináre, ktorých ťažiskom bola novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Prípravu a schválenie tejto legislatívnej zmeny možno označiť za zákon roka v našej energetike, hoci až aplikácia nových ustanovení v praxi preverí kvalitu konzultačného procesu a samotného predpisu. Živý je aj webový portál platformy ENERGOKLUB®, na ktorom už bolo publikovaných viac ako 120 článkov s aktualitami z oblasti slovenskej i európskej energetiky. Kruh členov klubu sa v priebehu roka postupne rozrástol a sme veľmi radi, že v budúcom roku sa k nám pridávajú ďalšie spoločnosti, ktoré prispejú k otvorenému dialógu o aktuálnych otázkach, prekážkach, riešeniach a vývoji trhu s energiami. Napokon, nápady sa rodia v diskusii a energetika vždy stála na ideách a vynálezoch chytrých a odvážnych ľudí. Plné ruky práce mali tento rok vyjednávači európskych inštitúcií, ktorí sa do života snažili priviesť návrhy z takzvaného zimného energetického balíka. Politici a stakeholderi sa snažili byť pri stole a nestať sa obeťou pripravovaného menu politík do roku 2030. Gro práce pri schválených zmenách legislatívy nás však čaká práve v budúcom roku. V rámci platformy ENERGOKLUB® budeme podrobne sledovať proces transpozície dohodnutých smerníc a zavádzanie opatrení z jednotlivých nariadení do reálnych podmienok, ktoré v energetike panujú. Veríme, že podnecovaním zmysluplných myšlienok a integráciou rôznorodých záujmov prispejeme k tomu, aby sa čo najmenej subjektov v slovenskej energetike cítilo v duchu: „O nás bez nás“. Pridajte sa k nám a spolu posunieme konštruktívnu debatu v energetike na novú úroveň. Za platformu ENERGOKLUB® prajem všetkým členom klubu, hráčom pôsobiacim v energetike a našim priaznivcom príjemné prežitie vianočných sviatkov a teším sa na spoločné výzvy a stretnutia v roku 2019. S pozdravom Lenka Ferenčáková Manažérka pre ENERGOKLUB®
Súčasný stav a najmä budúcnosť zelenej energie na Slovensku boli hlavnou témou tohtotýždňového stretnutia platformy ENERGOKLUB®. Zástupcovia energetických firiem mohli v neformálnej atmosfére diskutovať s hosťami z európskych i domácich štátnych inštitúcií. S blížiacim sa rokom 2020 sa Slovensko snaží zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. Pokles, ktorý sme vykázali v rokoch 2016 a 2017, nie je dôvodom na radosť. Avšak rozbeh európskych dotácií na domáce inštalácie či vlaňajšia zásadná zmena zákona o podpore OZE a kogenerácie a súvisiacich zákonov mohli priniesť svoje ovocie. Pokrokom je tiež snaha odkloniť sa od výkupných cien a čiastočné odblokovanie stop stavu, ktorý trval viac než 5 rokov. Tento rok ministerstvo hospodárstva (MH) povolilo pripojiť zdroje s celkovým inštalovaným výkonom 43 MW, z toho 31 MW majú byť tzv. lokálne zdroje. Limity pre budúci rok budú známe už tento týždeň. Hlavné opatrenia vyplývajúce z reformy systému podpory sa zatiaľ do praxe nedostali. Presun zúčtovania podpory na centrálny subjekt (OKTE) sa spustí až začiatkom roka. Vyhláška MH o podmienkach aukcie na výkupcu by sa mala objaviť v Zbierke zákonov v najbližších dňoch, vyhlásenie tendra na nové zdroje sa očakáva po lete. Očakávania a prognózy dlhodobého rozvoja OZE na Slovensku sa však značne líšia. Z predloženého návrhu národného energetického a klimatického plánu vyplýva, že ministerstvo hospodárstva je vo svojich očakávaniach vývoja OZE pomerne skromné. Podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie by mal podľa prvého plánu dosiahnuť len 18 %, z toho 25 % v elektrine, 17,6 % na výrobe tepla a chladu a 14 % v doprave. Európska komisia nám však do roku 2030 odporúča navýšiť cieľ aspoň na 24 %, pričom by Slovensko malo zvýšiť ambície hlavne v sektore vykurovania a chladenia. Ako sa MH aj po diskusii so zainteresovanými subjektami chopí odporúčaní Európskej komisie, resp. doplní mnohé chýbajúce údaje, sa ukáže do konca tohto roka. Dovtedy musíme Bruselu predložiť finálny energeticko-klimatický plán. Vzhľadom na schválenú európsku legislatívu, ktorá jasne preferuje OZE a decentralizáciu, aktívnych odberateľov, podporuje energetické spoločenstvá a využívanie veľkokapacitných batérií v elektrizačnej sústave, Slovensko nemôže stagnovať a do ďalšieho vývoja energetiky významne zasiahne dekarbonizácia i digitalizácia sektora. Okrem nosnej témy však bolo večerné stretnutie platformy ENERGOKLUB® príležitosťou debatovať o viacerých aktuálnych otázkach, ktoré hýbu domácou i európskou energetikou. Prítomní tak prebrali aj tému regulačných zmien, ukončenie výroby elektriny z domáceho uhlia, dostavbu elektrárne Mochovce, rozvoj elektromobility či budovanie inteligentných sietí.