27. 10. 2017
Zdroj: Freepik
O tom, čo brzdí rýchlejší rozvoj batériových systémov na Slovensku minulý týždeň neformálne diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so zástupcami Ministerstva hospodárstva SR, Slovenskej batériovej aliancie, spoločnosťami FUERGY a EY, aj českej Asociácie pre akumulácie energie (AKU-BAT CZ). V posledných rokoch sa objavilo na Slovensku viacero pilotných projektov v oblasti skladovania energie, ďalšie sú v pláne. Predseda Slovenskej batériovej aliancie (SBaA) Marián Smik považuje za hlavnú bariéru rozvoja chýbajúcu legislatívu, ktorá by zadefinovala akumuláciu. Ďalší rozvoj okrem toho brzdí aj ekonomická návratnosť investícií do batériových systémov. Šéf asociácie zároveň ocenil prácu Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktoré od minulého roka intenzívne pripravuje transpozíciu smerníc zimného energetického balíka EÚ. Ďalší rozvoj akumulácie sa však podľa Mariána Smika nezaobíde bez investičnej podpory. Výnimočný potenciál batériového priemyslu u nás podľa neho ilustruje úspech štyroch slovenských firiem, ktoré uspeli v celoeurópskej konkurencii a zaradili sa do skupiny 42 úspešných spoločností so štatútom dôležitého projektu vo verejnom záujme (IPCEI) v oblasti batériových systémov. V ďalších štyroch rokoch by tu mali preinvestovať 150 miliónov eur. Legislatívne vákuum v oblasti akumulácie sa blíži ku koncu. Riaditeľ odboru palív a energetiky MH SR Martin Pitorák účastníkom priblížil, v akom stave je príprava paragrafového znenia transpozície. Ako zdôraznil, nastavovať legislatívne prostredie pre nových hráčov na trhu s elektrinou nebol jednoduchý proces. V súčasnosti prebiehajú záverečné konzultácie. Začiatok medzirezortného pripomienkovania očakáva v najbližších týždňoch. Cieľom bolo nastaviť prostredie, ktoré nebude znevýhodňovať a diskriminovať. Skladovanie sa nebude považovať za konečné užitie elektriny, ale odloženú spotrebu. Okrem legislatívy je kľúčový aj ekonomický aspekt. Pre zvyšovanie flexibility energetickej siete je v schválenom Pláne obnovy a odolnosti SR, ktorý vláda zaslala Európskej komisii, vyčlenených 62 miliónov eur. Z toho balíka majú byť podporené aj batériové úložiská a projekty na skladovanie energie s celkovým inštalovaným výkonom 43 MW. Na spracovaní vecného návrhu transpozície zimného balíka EÚ v oblasti vnútorného trhu s elektrinou do národnej legislatívy SR sa podieľala spoločnosť Ernst & Young. Konzultant Jan Kanta ozrejmil aj problematiku vymedzenia poplatkov, ktoré by mal platiť prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie energie. Základný princíp spočíva v tom, aby nedochádzalo k dvojitým platbám za niektoré služby. Principiálne by malo podľa experta platiť pravidlo, že fixné náklady by mali byť platené iba raz. Na druhej strane, variabilné náklady spojené so stratami by mali byť platené toľkokrát, koľkokrát elektrina pretečie distribučnou sústavou. Účastníci diskusie mali možnosť dozvedieť sa podrobnosti o projektoch batériových úložísk v Senci a v Humennom s kapacitou 432 kWh, ktoré predstavil výkonný riaditeľ spoločnosti FUERGY Radoslav Štompf. V oboch prípadoch ide o kontajnerové riešenia inštalované za meračom (behind-the-meter). Batériový systém dokáže vďaka smart riadeniu optimalizovať výrobu, aj v kombinácii s fotovoltickými panelmi, a zlepšiť tým odberový diagram spotreby zákazníka. FUERGY na projektoch spolupracuje s partnermi, ktorí boli ochotní ísť do rizika pilotných realizácií. Predikcia návratnosti investícií podľa Štompfa prekonala očakávania a spoločnosť momentálne rokuje o nových inštaláciách so súhrnnou kapacitou 2 MWh. O aktuálnej situácii v oblasti akumulácie energie v Česku informoval Jan Fousek, riaditeľ Asociacie pro akumulaci energie (AKU-BAT CZ). V krajine je aktuálne zapojených niekoľko veľkokapacitných batériových úložísk. Podobne ako na Slovensku, aj u našich západných susedov chýba legislatívne ukotvenie akumulácie. Prevádzkovateľ tamojšej prenosovej sústavy, spoločnosť ČEPS, od roku 2021 po úprave technickým podmienok umožňuje stand-alone batériovým systémom samostatné poskytovanie služieb výkonovej rovnováhy (SVR). Doteraz to bolo možné iba ako súčasť fiktívneho bloku v kombinácii s klasickým točivým zdrojom. V záverečnom bloku pozvaní hostia a členovia platformy pokračovali v neformálnej diskusii. K horúcim témam patrili aspekty využitia batérií na podporné služby, ich ekonomík, ako aj skúsenosti s regionálnymi distribučnými firmami v kontexte pripájania úložísk.
Skúsenosti s pandémiou koronavírusu, prijaté riešenia, vplyvy na ekonomiku a energetiku, potenciálne riziká i príležitosti, ktoré prináša aktuálna situácia. To boli hlavné tézy júnovej diskusie medzi odborníkmi pôsobiacimi v energetike. Platforma ENERGOKLUB® po krátkej prestávke obnovila aktivitu osobných odborných stretnutí v neformálnom duchu. Nosnou témou boli skúsenosti a opatrenia energetických firiem počas pandémie nového koronavírusu, krátkodobé i očakávané dlhodobé vplyvy, ale najmä možnosti a vyhliadky odvetvia do budúcna. Zásadnou témou debaty sa stali finančné možnosti, ktoré v snahe obnoviť ekonomiku ponúka revidovaný návrh rozpočtu EÚ, budúce eurofondy a nový nástroj Next Generation EU. Na najbližšie roky totiž môže mať Slovensko k dispozícii priam nepredstaviteľný objem peňazí, ktoré by v duchu ekologického dohovoru (Green Deal) dokázali pretransformovať aj našu energetiku. Diskutujúci sa zhodli na tom, že zatiaľ čo ešte v minulom roku panovali obavy o tom, z čoho zafinancovať opatrenia z národného energetického a klimatického plánu, aktuálne sa otvárajú oveľa väčšie možnosti pre podporu obnoviteľných zdrojov, modernizáciu infraštruktúry, zvýšenie energetickej efektívnosti, transformáciu uhoľných a priemyselných regiónov a pod. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti a slabé výsledky s čerpaním financií poskytovaných z EÚ však medzi odborníkmi panujú aj veľké obavy a skepticizmus ohľadom efektívnosti ich využitia. Otázkou zároveň zostáva potenciálne navýšenie ambícií a zmeny len nedávno schválenej legislatívy z tzv. zimného energetického balíka. Prítomní zástupcovia energetických firiem a hostia sa venovali aj programovému vyhláseniu vlády v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia. V rámci diskusie sa vyzdvihli dve kľúčové výzvy, a to chýbajúca dlhodobá a udržateľná vízia energetiky na Slovensku a pretrvávajúce nastavenie domácej regulácie ešte v štýle 90. rokov minulého storočia. Veľké očakávania preto majú firmy najmä od budúceho predsedu ÚRSO, ktorý by mal spĺňať nielen vysoké odborné nároky, ale tiež vedieť motivovať, posunúť reguláciu v sieťových odvetviach do súčasnosti a pripraviť sektory na budúcnosť.
O tom, aké príležitosti ponúka fenomén agregácie flexibility a ďalšie inovatívne procesy na trhu s elektrinou diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so zástupcami ministerstva hospodárstva, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE, Slovenskej batériovej aliancie a priemyselnými hráčmi. Postupný nárast obnoviteľných zdrojov v sústave aj akumulácia energie sú predpokladom pre oveľa širšie využitie flexibility na trhu pre zabezpečenie vyrovnanej bilancie elektriny. V čase vojny na Ukrajine sa intenzívne skloňuje termín energetická bezpečnosť a zníženie závislosti na dovoze energonosičov z Ruskej federácie. Pomôcť v tomto procese by teoreticky mohol aj agregátor, nový subjekt na trhu s elektrinou, ktorý bude už onedlho ukotvený aj v slovenských právnych predpisoch. Súčasný regulačný potenciál fosílnych palív by mohla v budúcnosti čiastočne nahradiť aj agregovaná flexibilita menších výrobných zariadení. Legislatívne mantinely agregácie flexibility zadefinuje novela zákona o energetike z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorou sa implementuje zimný energetický balík EÚ. O aktuálnom stave legislatívneho procesu informoval prítomných hostí Marián Nicz z odboru palív a energetiky, podľa ktorého plánuje MH predložiť materiál na rokovanie vlády v marci. Primárna legislatíva je iba prvý nevyhnutný krok. Rozhodujúce budú pravidlá trhu ÚRSO a úpravy prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov sústav. Nové procesy na trhu s elektrinou budú integrované v projekte chystaného Energetického dátového centra (EDC), ktorý sa stane centrálnou platformou pre efektívnu dátovú výmenu všetkých účastníkov trhu s elektrinou. Rozmach decentralizovaných zdrojov kladie nové nároky na prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav. Okrem umiestnenia flexibility na krátkodobých trhoch s elektrinou je perspektívnou témou takisto možnosť uplatniť agregovanú flexibilitu pre podporné služby. Na prezentáciu zástupcu MH nadviazal Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja firmy SFÉRA, ktorý sa zameral na nových hráčov na trhu a budúce nastavenie energetického ekosystému. Diskusiu obohatil český expert Jan Kanta z konzultačnej spoločnosti Ernst & Young, ktorý detailne popísal fundamenty korekčného modelu kompenzácie odchýlky pri poskytovaní flexibility, o ktorom sa momentálne uvažuje. Priblížil aj detaily metódy "semafor", ktorej účelom je zadefinovať obmedzenia pri aktivácii flexibility zo strany prevádzkovateľov sústav. O potenciáli agregácie sa v rámci neformálnej diskusie zaujímali aj zástupcovia priemyslu, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE alebo Slovenskej batériovej aliancie.
O návrhu pásmovej TPS diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® so šéfom ÚRSO Andrejom Jurisom a zástupcami firiem Slovnaft, U.S. Steel, OFZ a OKTE. Nové vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) krátko po svojom nástupe komunikovalo zámer reformovať nastavenie tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Výsledkom intenzívnych debát medzi dotknutými partnermi sa stal návrh pásmovej TPS pre podnikateľov na rok 2022, ktorý koncom októbra predložil regulačný úrad na verejné pripomienkovanie. Predseda ÚRSO Andrej Juris na debate platformy ENERGOKLUB® zdôraznil, že zmyslom opatrenia nie je vytvoriť neprehľadné zľavy, ale transparentné a systematické nastavenie, ktoré sa stane integrálnym prvkom systému a cenotvorby. Výška sadzieb TPS v jednotlivých alternatívach uvedená vo verejnej konzultácii bola iba ilustratívna. Skutočné hodnoty sú naviazané na úspory nákladov v systéme podpory OZE a VÚ KVET, koncovej spotreby elektriny a ďalších parametrov, ktoré sa vyjasnia po skončení cenových konaní. Dôležitým determinantom bude implementácia prolongácie podpory. Kľúčový je podľa Andreja Jurisa spôsob realizácie v praxi. ÚRSO inklinuje k tretej alternatíve s tým, že prvé pásmo by zahŕňalo koncovú spotrebu elektriny na odbernom mieste do 1 GWh za rok, vrátane, druhé pásmo by zahŕňalo koncovú spotrebu elektriny na odbernom mieste od 1 GWh do 100 GWh za rok, vrátane, a posledné pásmo by zahŕňalo koncovú spotrebu elektriny na odbernom mieste nad 100 GWh. Pre aplikáciu príslušnej sadzby pásmovej TPS je dôležitý objem ročnej koncovej spotreby elektriny na danom odbernom mieste. Úľava pre odberateľov s vysokou spotrebou Zástupcovia energeticky náročného priemyslu, spoločnosti OFZ, U.S. Steel Košice a Slovnaft, ktorí dlhodobo kritizujú stratu konkurencieschopnosti voči zvyšku EÚ, systémovú iniciatívu ÚRSO privítali. Za najprijateľnejšiu považujú veľké podniky druhú navrhovanú alternatívu, štvorpásmovú TPS, ako najvýhodnejší podporný mechanizmus, prípadne tretiu alternatívu. Obchodný riaditeľ spoločnosti OFZ Michal Levčík ocenil opatrenie ÚRSO. Za nedostatok považuje fakt, že súčasné nastavenie sa zameriava výlučne na výšku odberu, ale nereflektuje rozmer elektroenergetickej náročnosti podniku, čo výrobca ferozliatin aj pripomienkoval. Zástupca U. S. Steel Michal Pintér zdôraznil, že dekarbonizácia v oceliarskom priemysle do roku 2030 je viazaná na elektrifikáciu. Z tohto pohľadu sú pre investičnú stratégiu podniku alfou a omegou ceny elektriny. Systémovosť opatrenia vníma hutnícka fabrika aj z pohľadu cash-flow, lebo sa bude uplatňovať ex-ante, čo zvyšuje právnu istotu dotknutých subjektov. Implementačné aspekty pásmovej TPS Diskusia sa venovala aj problému implementácie pásmovej TPS. Účinnosť opatrenia sa navrhuje od 1. januára 2022, čo je relatívne krátky čas pre celý reťazec subjektov, ktoré sa zmene musia prispôsobiť. Patria medzi nich spoločnosť OKTE, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a zúčtovateľ podpory, ako aj dodávatelia. Člen predstavenstva Michal Cabala zdôraznil, že OKTE vníma potrebu koncepčných zmien v tejto oblasti a chce v tomto procese aktívne participovať. Z pohľadu OKTE je podľa neho kľúčové, aby systém výberu TPS nebol do budúcnosti deficitný, čo by negatívne ovplyvnilo cash-flow spoločnosti. Aktuálne prebiehajú intenzívne diskusie s ÚRSO o technickom prispôsobení obchodných systémov OKTE. Zámerom ÚRSO bolo integrovať pásmovú TPS so súčasným systémom individuálnej TPS. Odberatelia, ktorí splnia podmienky udelenia individuálnej sadzby TPS, sa môžu rozhodnúť, či požiadajú o individuálnu sadzbu, alebo budú platiť TPS ako ostatní odberatelia elektriny.