Ako zmierniť krízu na trhu? ÚRSO nechce ísť cestou plošnej intervencie
3. 5. 2022
O možnostiach uplatnenia mimoriadnej regulácie na Slovensku, ale aj spôsoboch implementácie navrhovaných opatrení a aktuálnej situácii na energetickom trhu minulý týždeň diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB® s predsedom ÚRSO Andrejom Jurisom, predsedníčkou Združenia dodávateľov energií (ZDE) Janou Ambrošovou, analytikom Jánom Pištom zo spoločnosti JPX a ďalšími hosťami. Súčasný vývoj na trhu označil predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris za bezprecedentný, a to nielen z hľadiska cien, ale aj disponibility elektriny a plynu. Cenové pohyby komodít na burze ešte viac zintenzívnil vojenský konflikt na Ukrajine. Regulačný úrad aj preto nedávno otvoril verejnú diskusiu o mimoriadnych opatreniach na zmiernenie dopadov kritického vývoja na neregulovanom trhu. Primárnym ukazovateľom, z ktorých bude úrad vychádzať pri tvorbe opatrení, je dopad na odberateľov, zdôraznil Juris.
Juris: Mimoriadna regulácia nie je všeliek
V súčasnosti ÚRSO vyhodnocuje viac než stovku podnetov od účastníkov trhu a hľadá spôsoby, ako časť z navrhovaných opatrení efektívne implementovať do praxe. Šéf úradu Andrej Juris pripomenul, že mimoriadna regulácia na Slovensku nie je dostatočne vyskúšaná. Hoci k jej čiastkovému uplatneniu už v minulosti došlo, bolo to za odlišných legislatívnych podmienok. „Mimoriadnu reguláciu môžeme realizovať formou rozhodnutí cez príslušné správne konanie, ktoré musí byť adresované na konkrétny regulovaný subjekt,“ vysvetlil Juris, podľa ktorého ide o výsledok predbežnej internej analýzy ÚRSO.
Za kľúčové opatrenie vo vzťahu k dodávateľom označil Andrej Juris zvýšenie finančnej likvidity, ktoré by ÚRSO chcel docieliť znížením finančného zabezpečenia voči ostatným účastníkom na trhu, firmám OKTE, SPP – distribúcia a prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. Uvoľnené financie budú môcť následne dodávatelia využiť pri obchodovaní s komoditami. Pri implementácii má ísť o kombináciu úprav prevádzkových poriadkov a novelizácie vyhlášky o pravidlách trhu, ktorým bude predchádzať diskusia s účastníkmi trhu. S problematikou súvisí aj úprava ceny regulačnej elektriny.
K najdiskutovanejším návrhom patrilo opatrenie, aby dodávatelia mohli upravovať jestvujúce zmluvy s odberateľmi, kedy by bolo maximálne 10% zo zazmluvneného objemu dodávok priamo naviazaných na denný trh s elektrinou spoločnosti OKTE. S takýmto návrhom prišlo iniciatívne združenie ZDE. Z predbežných výsledkov internej analýzy ÚRSO ale vyplynulo, že štát by nemal vstupovať do už existujúcich právnych vzťahov na neregulovanom trhu. Plošnú intervenciu nepovažuje Andrej Juris za korektnú najmä v prípade tých odberateľov, ktorí boli zodpovední a zabezpečili si dodávku za výhodné ceny.
Ambrošová: Maloobchodný trh je v kritickej situácii
Predsedníčka ZDE Jana Ambrošová v rámci diskusie reagovala, že toto dočasné opatrenie by mohlo pomôcť stabilizovať trh a súčasne ochrániť odberateľov pred možným neserióznym správaním časti dodávateľov. Ako sama priznala, niektoré subjekty riešia existenčné problémy tak, že vypovedávajú zmluvy svojim zákazníkom a uchyľujú sa k jednostrannému zvýšeniu cien za dodávku. Dodávatelia momentálne nie sú schopní uzatvárať dlhodobé kontrakty vo forme forwardových produktov. Navrhnutá mierna úprava ceny smerom nahor by preto podľa nej mohla ochrániť zákazníkov pred vypovedaním zmlúv, resp. zánikom ich dodávateľa a následným pádom odberateľa do režimu DPI. Štát by podľa nej mal zvážiť mimoriadnu reguláciu aj kvôli tomu, aby bola zachovaná hospodárska súťaž.
Pišta: Obchodná stratégia Gazpromu tlačí ceny nahor
Ceny komodít na burzách aktuálne dosahujú historické maximá najmä kvôli aktuálnemu geopolitickému dianiu. Podľa analytika Jána Pištu zo spoločnosti JPX treba pri prognózach vývoja na veľkoobchodných trhu a hľadaní riešení zásadne rozlišovať medzi tým, čo je systémová záležitosť s dlhodobým vplyvom a čo je krízová alebo okamžitá udalosť.
Za systémové označil Pišta trojicu udalostí. Prvým sú klimatická politiku EÚ a systém obchodovania s emisnými kvótami, ktoré budú dlhodobo tlačiť ceny nahor. Pri elektrine vplyvom spomenutých faktorov podľa jeho predpovede neklesne priemerná cena forwardového produktu Cal na pražskej burze PXE pod hranicu 80 EUR/MWh.
Druhou systémovou udalosťou sú ceny plynu a obchodná politika ruského Gazpromu, ktorý od minulého roka uprednostňuje iba platné dlhodobé kontrakty, pričom dodávky na európsky spotový trh boli zastavené. Pokiaľ sa na tejto stratégii nič nezmení, pričom zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, forwardové ceny za dodávku plynu na lipskej burze EEX budú vysoké ešte dlho. Úroveň produktu Cal sa podľa Pištu nedostane pod úroveň 35 EUR/MWh.
Treťou systémovou záležitosťou je podľa experta JPX prebiehajúca rusko-ukrajinská vojna a hrozba, že plyn prestane tiecť. Neistotu na trhu podporuje aj požiadavka Moskvy, aby európski odberatelia platili za dodávky v rubľoch, ale aj minulotýždňové zastavenie kohútikov do Poľska a Bulharska. Okrem cenového aspektu spojeného so zvýšením dopytu je tu podľa Pištu aj technický aspekt. Kompresorové stanice neboli dimenzované na prepravu plynu zo západu na východ v takom množstve. Ak zohľadníme fakt, že ťažba plynu v Európe má svoje limity, závislosť na ruskom plyne potrvá ešte dlho, uzavrel vo svojom príspevku Ján Pišta.
Diskusia, ktorej sa zúčastnili zástupcovia firiem Slovenské elektrárne, Veolia Energia Slovensko, Slovnaft, Ernst & Young a ďalší, pokračovala ďalej v neformálnom duchu.
Viac
Zdroj: Freepik
