24. 6. 2024
Ako posunúť energetický trh vpred a zabezpečiť stabilitu regulačného prostredia? O prebiehajúcich legislatívnych zmenách, nastavení regulačných mantinelov a vízii budúceho rozvoja sektora minulý týždeň diskutoval šéf ÚRSO Jozef Holjenčík so zástupcami firiem a združení na stretnutí platformy ENERGOKLUB®.
Členovia platformy ENERGOKLUB® a ďalší zástupcovia organizácií pôsobiacich v sektore debatovali o novom dizajne regulačného prostredia. Exkluzívnym hosťom podujatia bol Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý po svojom návrate do funkcie inicioval rozsiahle legislatívne zmeny. Predmetom debaty boli viaceré aspekty cenových vyhlášok a novelizácie pravidiel trhu s elektrinou a plynom, ktoré sú v záverečnom štádiu legislatívneho procesu a vstúpia do účinnosti 1. júla 2024. Tieto zmeny boli vystužené jarným balíkom primárnej legislatívy, ktorý výrazne posilňuje kompetencie ÚRSO.
Predseda ÚRSO ubezpečil prítomných hostí, že po „legislatívnej smršti“ očakáva stabilitu regulačného prostredia. V nasledujúcich rokoch, odhliadnuc od zmien, ktoré vyplývajú z transpozície európskych smerníc, plánuje úrad minimálne zásahy do právnych predpisov. Účastníci trhu sa ešte musia pripraviť na novelizáciu štandardov kvality, ktoré majú lepšie chrániť koncových odberateľov. Jozef Holjenčík predpokladá, že nultá verzia materiálu by mala byť predložená na verejnú diskusiu už v priebehu najbližších týždňov. Zámerom regulátora je ukončiť pripomienkovanie do polovice septembra 2024.
"OZE áno, ale s rozumom"
ÚRSO musí podľa neho flexibilne reagovať na signály z domáceho trhu, ale aj okolitých štátov. Ciele EÚ v oblasti energetiky považuje Jozef Holjenčík vo všeobecnosti za príliš ambiciózne. Prijímanie množstva právnych predpisov na zvýšenie ambícií v oblasti OZE alebo energetickej efektívnosti môže podľa neho destabilizovať trhy, čo vyvolá potrebu ochrany spotrebiteľov pred vysokými cenami energie.
Slovensko by sa pri rozvoji OZE malo zamerať na zmysluplné projekty, ktoré zohľadňujú lokálne špecifiká. Elektrifikácia a posun smerom k zelenej a uhlíkovo neutrálnej výrobe energie si vyžadujú investície do distribučnej infraštruktúry a batériových systémov na ukladanie zelenej elektriny. Za projekt, ktorého parametre pomôžu sústave, označil napríklad prečerpávaciu vodnú elektráreň Ipeľ.
Jednou z diskutovaných tém bol tiež systém pásmovej tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Hoci návrh cenovej vyhlášky pôvodne uvažoval o zrušení rozdelenia na pásmové sadzby, po rozporových konaniach úrad svoj názor korigoval. Jozef Holjenčík zdôraznil, že po rokovaniach so zástupcami priemyslu úrad svoj postoj dočasne prehodnotil. Súčasná metodika výpočtu TPS doplnená o individuálnu sadzbu zostane podľa neho v platnosti minimálne do roku 2025. Do budúcnosti plánuje regulátor hľadať také riešenie, ktoré má smerovať k zrovnoprávneniu odberateľov bez ohľadu na výšku spotreby elektriny.
V rámci diskusie odpovedal predseda ÚRSO na rôznorodé otázky hostí. Témou bola takisto podpora centrálneho vykurovania, ktoré musí v zmysle požiadaviek EÚ viac integrovať OZE a čelí konkurencii individuálneho vykurovania, ktoré nepodlieha regulácii. Jozef Holjenčík zdôraznil, že systémy CZT vníma ako kľúčový prvok slovenského teplárenstva, ktoré bude ÚRSO v rámci svojich možností podporovať tak, aby bola zabezpečená ich konkurencieschopnosť, ale zároveň dostupné ceny pre koncových odberateľov.
Plyn ako prechodné palivo
V Európe sa v reakcii na intenzívny rozvoj zelenej elektriny OZE stále viac spoliehajú na zemný plyn. Výstavba moderných kogeneračných zdrojov na báze zemného plynu by podľa Jozefa Holjenčíka mohla byť vhodným doplnením energetického mixu aj na Slovensku. Takýto prístup pritom považuje za obhájiteľný aj na úrovni EÚ, vyzdvihol flexibilitu týchto zdrojov v kontexte bilancovania sústavy.
Jozef Holjenčík sa vyjadril aj k rozšíreným právomociam ÚRSO pri podporných službách a metodike stanovovania cien, ktorá by sa mohla pozitívne prejaviť vo výške tarify TSS. Slovensko sa ku koncu tohto roka pripravuje na vstup do európskych platforiem na cezhraničnú výmenu regulačnej energie. Projekt PICASSO je zameraný na sekundárnu reguláciu, projekt MARI sa zameriava na terciárnu reguláciu. Hoci sa od vstupu do platforiem očakáva väčšia likvidita a výhodnejšie ceny regulačnej elektriny, skutočnosť môže byť podľa predsedu ÚRSO odlišná, čo naznačuje aj skúsenosť z Talianska.
