26. 2. 2026
Spôsob, akým dnes pristupujeme k využívaniu slnečnej energie v budovách a mestách, sa zásadne mení. O tom ako využívame potenciál lokálnych energetických systémov, solárnej architektúre a technologických riešeniach budúcnosti diskutovali profesor Miroslav Zeman z technickej univerzity v Holandsku a rakúsky expert Silvester Filkorn zo spoločnosti Solarix.
Energia zo slnka nestačí. Rozhoduje systém
Slnečnej energie je dostatok, otázkou je, ako s ňou narábame, povedal na začiatku svojho vystúpenia Miroslav Zeman. Podľa neho má fotovoltika najväčší prínos tam, kde sa výroba a spotreba stretávajú v jednom priestore – na strechách budov, v menších areáloch či v lokálnych energetických celkoch.
Zeman sa dlhodobo venuje výskumu fotovoltiky. Na Technickej univerzite v Delfte sa podieľa na testovaní malého energetického hubu, v ktorom sú prepojené fotovoltické panely, batériové úložiská, výroba vodíka. Nejde o veľkú elektráreň, ale o experimentálne prostredie, ktoré ukazuje, ako môže lokálna energetika fungovať, keď sú jednotlivé technológie navrhnuté ako jeden integrovaný systém.
Práve mikrogridy – lokálne energetické siete schopné riadiť výrobu aj spotrebu – umožňujú efektívnejšie využívať elektrinu vyrobenú zo strešných fotovoltických systémov. Skúsenosti z Holandska zároveň ukazujú, že inteligentne riadené menšie systémy môžu pomôcť zmierňovať preťaženie distribučných sústav, ktoré je v niektorých regiónoch zásadným problémom rozvoja OZE.
Fasády ako zdroj energie nie sú sci‑fi, ale nový štandard
Druhý blok diskusie patril integrovanej fotovoltike v architektúre. Silvester Filkorn z firmy Solarix sa zameral na potenciál fasád budov, ktoré sa z pasívneho prvku môžu stať aktívnym zdrojom elektriny.
Podľa neho sa integrovaná fotovoltika (BIPV) postupne posúva zo segmentu technologických inovácií do pozície štandardného stavebného riešenia. Developeri čoraz častejšie pracujú s konceptom budov, ktoré nielen spĺňajú energetické požiadavky, ale zároveň dokážu vyrábať časť vlastnej spotreby.
V mestskom prostredí nerozhoduje len cena vyrobenej kWh, ale aj estetika, kvalita spracovania a súlad s architektonickým riešením budovy. Fotovoltické prvky musia fungovať ako plnohodnotný stavebný materiál – vo forme farebných panelov, textúrovaných povrchov či polopriepustných sklenených riešení. Práve prepojenie energetiky, dizajnu a stavebníctva je dôvodom, prečo krajiny ako Rakúsko či Švajčiarsko napredujú v tejto oblasti rýchlejšie. Slovensko, zvlášť Bratislava, má príležitosť tento trend zachytiť, najmä v kontexte rozvoja nových mestských štvrtí a rastúceho dôrazu na kvalitu architektúry. Výhodou je aj geografická a trhová blízkosť krajín, kde je integrovaná fotovoltika už oveľa viac etablovaná.
Nové materiály a technologický posun
Diskusia sa dotkla aj vývoja fotovoltických článkov. Hoci globálnemu trhu dnes dominuje kryštalický kremík, výskum smeruje k novým riešeniam, ktoré môžu znamenať prelom, najmä k perovskitovým a tandemovým článkom, ktoré dokážu efektívnejšie využívať širšie spektrum slnečného žiarenia.
Perovskity prinášajú potenciál vyššej účinnosti a nižších výrobných nákladov, ich širšiemu nasadeniu však zatiaľ bráni stabilita a environmentálne aspekty. Aj tejto téme sa venujú viaceré výskumné projekty, vrátane vývoja bezolovnatých alternatív, ktorým sa venuje aj projekt Silvestra Filkorna.
Technológie sú pripravené. Otázkou zostávajú pravidlá
V networkingovej časti podujatia rezonovala otázka, prečo Slovensko v rozvoji integrovaných energetických riešení zaostáva. Účastníci sa zhodli, že technológie už v súčasnosti nepredstavujú zásadnú bariéru. Kľúčovým faktorom je skôr potreba stabilného legislatívneho a regulačného prostredia.
Ak sa nastavia jasné pravidlá a vytvorí prostredie, v ktorom sa integrovaná fotovoltika a mikrogridy stanú bežnou súčasťou výstavby, môže sa aj Slovensko zaradiť medzi krajiny, ktoré dokážu prepájať energetiku, technológie a architektúru spôsobom, z ktorého profituje nielen sieť, ale aj kvalita miest.
Pre členov ENERGOKLUB® sú k dispozícii prezentácie prednášajúcich a ďalšie materiály.
