3. 2. 2020
Zdroj: Freepik
Do predvolebnej ankety sme oslovili všetky relevantné politické subjekty, ktoré majú na základe doterajších prieskumov verejnej mienky šancu dostať sa do parlamentu. Na naše otázky napriek opakovaným výzvam nereagovali Slovenská národná strana a SMER – sociálna demokracia. Stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko redakcia neoslovila.
Odpovede politických subjektov, resp. ich zástupcov sú zoradené podľa abecedného poradia.
OTÁZKA: Ako by podľa vás mal vyzerať ideálny energetický mix SR v roku 2025?
Vzhľadom na veľmi malé časové obdobie nie je reálne očakávať, žeby za zhruba päť rokov došlo k zásadnej zmene v energetickom mixe Slovenska. Ak sa podarí úspešne zvládnuť spustenie oboch nových blokov Mochoviec, tak v roku 2025 bude dominovať jadro. Uzatvorením Novák a podporou efektívnej zmeny palivovej základne v teplárňach, je možné znížiť spotrebu uhlia na minimum nielen v prospech zemného plynu, ktorého podiel preto môže mierne narásť, ale aj posilniť ekologicky udržateľné využitie domácich obnoviteľných zdrojov, ako je biomasa ale aj geotermálna energia. S nárastom elektrifikácie dopravy, a aj vďaka novým inovačným riešeniam, predpokladáme mierne znižovanie spotreby ropných produktov, ako aj širšie využitie obnoviteľných zdrojov na mieste spotreby, hlavne slnečnej energie, v sektore budov, vrátane domácností.
Karel Hirman, expert na energetiku PS/Spolu
Päť rokov je v energetike príliš krátky čas na zásadné zmeny energetického mixu. Po dokončení EMO 3,4 a zavedení podpory pre individuálnych a lokálnych výrobcov by mix inštalovaného výkonu v roku 2025 mohol vyzerať nasledovne:
- Jadro: 36%
- Voda: 31%
- OZE: 14%
- Fosílne palivá: 19%
V nasledujúcom volebnom období ale máme ambíciu vytvoriť predpoklady k tomu, aby v roku 2030 pri predpokladanom 1,2% medziročnom raste spotreby elektrickej energie, až 90% (oproti súčasným cca 70%) na Slovensku vyrobenej elektrickej energie pochádzalo z uhlíkovo neutrálnych zdrojov (jadro, voda, OZE).
Caroline Líšková, členka predsedníctva KDH
Na zabezpečenie energetickej sebestačnosti Slovenska je potrebné vytvoriť strategickú štruktúru tzv. energetického mixu, ktorého súčasťou musia byť aj obnoviteľné zdroje z poľnohospodárskej a lesníckej činnosti. Sme však za to, aby sa zachoval únosný podiel takýchto zdrojov, aby nedošlo k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti krajiny. Zároveň produkcia zdrojov bioenergie musí byť plne v súlade s princípmi efektívnej ochrany životného prostredia.
Zmena energetického mixu je dlhodobý proces, t. j. ak v súčasnosti už nie je začatá výstavba elektrární, tak v roku 2025 je málo pravdepodobné, že sa výrazným spôsobom zmení energetický mix. Určite sme za to, aby sa dostaval 3. a 4. blok jadrovej elektrárne v Mochovciach, čím sa priblížime k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Vhodnými ekonomickými nástrojmi je potrebné zabezpečiť, aby boli odstavené tie zdroje, ktoré nebudú spĺňať požiadavky na životné prostredie.
Na prilákanie investorov do nových zdrojov je ale nevyhnutné zabezpečiť stabilné legislatívne prostredie, ktoré zaručí istotu a stabilitu pre návratnosť investícií.
Vo vízii toho, ako by mal byť v budúcnosti štruktúrovaný energetický mix na Slovensku je potrebné byť realistický. S určitosťou by sme mohli snívať o tom, že zásadne zvýšime podiel čistých obnoviteľných zdrojov na celkovom mixe, bolo by však zásadnou otázkou, či sme ochotní si za to aj výrazne priplatiť v koncových cenách, ktoré by mali dopad nielen na naše faktúry, ale v konečnom dôsledku aj na zamestnanosť v kľúčových odvetviach slovenského hospodárstva.
To čo hovorím ale neznamená, že sa máme zriecť našich európskych a domácich záväzkov na zvyšovanie podielu OZE v energetike, skôr si však myslím, že tento záväzok môže byť dosiahnutý aj precíznou podporou a liberalizáciou nástrojov zavádzania obnoviteľných zdrojov, a dosahovaním úspor v domácnostiach bez toho, aby sme tieto záväzky premietali do tarify za prevádzkovanie systému. Preto si myslím, že zloženie parametrov zdrojov kombinujúcich jadrovú energiu, plyn, ropu, vodné elektrárne a obnoviteľné zdroje je aj za podmienky výpadku významnej časti uhoľnej energetiky v blízkej budúcnosti optimálne.
Stále však, a to aj v časoch kedy sme v prognózach vývoja výroby energií prebytkoví, platí, že najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme a tá, ktorú vyrobíme a spotrebujeme za podmienky iných enviromentálnych a energetických parametrov, ako je tomu v súčasnosti. Práve kvôli tomu nemôžeme vo veľmi blízkej budúcnosti zabudnúť na podporu inovácií v energetike, ktorá sa ale netýka iba smartgridov, CNG, LNG, či zatepľovania, ale výhľadovo aj využitia vodíka či vývoja nových typov jadrových reaktorov.
Eduard Heger, poslanec za OĽaNO a člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti
Bez uhlia, s fungujúcim tretím a štvrtým blokom EMO za podmienky ich uvedenia do prevádzky po splnení všetkých bezpečnostných predpisov a s vyšším podielom OZE bez vplyvu na koncové ceny energií. Čo sa týka zemného plynu, ten bude vzhľadom na súčasný technologický pokrok nateraz nevyhnutnou súčasťou energetického mixu, avšak s víziou jeho postupného znižovania do roku 2050.
Karol Galek, poslanec, podpredseda SaS a člen Výboru NRSR pre hospodárske záležitosti
Rok 2025 je pred dverami a dovtedy sa v energetike nedá nič veľké dosiahnuť. Stavba zdroja pre energetiku (teda nie panely na strechu) s administratívnymi povinnosťami trvá minimálne 5 rokov, pre veľké systémové zdroje je to 10 - 15 rokov.
Cesta energetického mixu, ktorou ide SR je správna. Mix smeruje ku kombinácii zdrojov JE a OZE, s postupným utlmením "uhlíkových" zdrojov. Dôležité sú hlavne vyrovnaná a regulovateľná energetická bilancia za každého počasia, optimálne regulačné zdroje, aktívne využívané úložiská energie.
Treba sa hlavne sústrediť na spustenie EMO 3. A odpovedať si na otázku ako ďalej s blokom EMO 4? Treba urobiť hĺbkovú kontrolu (nie politickú, ale expertnú, ktorú treba poriadne aj zaplatiť) a podľa výsledkov uplatniť na súde poškodzovanie menšinového vlastníka.
Z hľadiska skladby energetického mixu je však súčasný stav veľmi priaznivý. Máme prevažnú väčšinu nízkouhlíkových zdrojov a dobré rozdelenie medzi systémové (jadrové) elektrárne a pružné zdroje, ktoré vedia vykrývať rýchle zmeny zaťaženia sústavy. Samozrejmou zmenou bude odstavenie tepelných elektrární na uhlie, ktoré sa očakávalo už dávnejšie a zapojenie dvoch nových blokov JE Mochovce.
Pri rozumnej politike môže už aj do roku 2025 výrazne narásť podiel variabilných obnoviteľných zdrojov (fotovoltické a veterné elektrárne) a postupne by mala rásť úloha akumulačných zariadení na vyrovnávanie odberu aj dodávky najmä malých odberateľov. Vzhľadom na veľkú zotrvačnosť energetiky ako odvetvia však neočakávame, že by sa energetický mix stihol za päť rokov zásadne zmeniť a pôjde skôr o dlhodobé malé zmeny.
Treba pripraviť aj podporu pre OZE, ktorým bude po roku 2025 končiť dotačné obdobie a nastaviť správne podmienky pre pokračovanie prevádzky takýchto zdrojov. V prípade ukončenia ich prevádzky po dotačnom období, môže nastať sklz k pomeru využívania OZE k celkovej spotrebe, čím by mohli byť narušené ciele k roku 2030.
Štefan Holý, ekonomický expert SME RODINA a Michal Janíček, konzultant pre energetiku
Slovenská republika schválila Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030, kde je správne zadefinovaný zámer rozvoja energetiky SR so zameraním na optimalizáciu energetického mixu tak, aby čo najviac klesali emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok pri zachovaní, resp. zvýšení energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti jednotlivých druhov energie. Strana Za ľudí sa vo svojom programe aktívne hlási k ochrane životného prostredia, a preto budeme podporovať náhradu vysokoemisných zdrojov energie za nízkoemisné, ako aj rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti za prostriedky na dosiahnutie emisných cieľov. V tomto kontexte bude bezpečná a udržateľná jadrová energetika hrať v mixe výroby elektriny Slovenskej republiky veľmi dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku.
Marek Antal, člen predsedníctva a krajský predseda ZA ĽUDÍ
