Vedkyňa SAV: Nový príspevok pre energeticky chudobných je nekoncepčné riešenie

26.3.2020

Príspevok na energie nepovažuje za dostatočne adresné opatrenie. Štát by mal hľadať spôsoby, ako zvyšovať energetickú efektívnosť budov aj u nízkopríjmových domácností, ktoré sú najviac ohrozené energetickou chudobou. V rozhovore pre energoklub.sk to povedala členka Slovenskej akadémie vied Dušana Dokupilová.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

ÚRSO koncom januára predložil na rokovanie vlády novú koncepciu riešenia energetickej chudoby ako informatívny materiál. Ako hodnotíte tento dlho očakávaný dokument? 

Snaha bola, ale výsledok je veľmi slabý. Riešenie energetickej chudoby ÚRSO neposunul dopredu ani o krôčik. Z môjho pohľadu je najväčšou chybou, že došlo k zámene pojmov chudoba a energetická chudoba. V dokumente riešia chudobu, čo je výrazný sociálny problém. Či už v navrhovanej definícií, ale aj v riešeniach. Väčšina z nich je totiž orientovaná na chudobných obyvateľov a pomoc pre nich.

Prečo je vôbec dôležité oddeľovať energetickú chudobu od chudoby ako takej?

Energetickú chudobu možno vo všeobecnosti definovať ako neschopnosť domácnosti zabezpečiť sociálne a materiálne nevyhnutnú úroveň energetických služieb v domácnosti. Energetická chudoba je teda špecifický druh chudoby, ktorá sa dotýka energetických výdavkov.

Je dosť pravdepodobné, že chudobní ľudia trpia aj po energetickej stránke – nevedia si dostatočne vyhriať alebo vychladiť svoje obydlie. Ale naopak to vždy neplatí. Mnohí ľudia pôsobia dojmom, že im nič nechýba a ani sami by sa nezaradili medzi chudobných. Ale v zime si kúria iba v jednej, dvoch miestnostiach. Viac si finančne nemôžu dovoliť. Dôvodom môže byť napríklad aj nízka energetická efektívnosť ich nehnuteľnosti.

Ako vypuklý problém momentálne predstavuje energetická chudoba na Slovensku?

Na Slovensku predovšetkým stále chýba jednoznačná definícia. Návrh definície od ÚRSO je zložený z dvoch podmienok. Prvá, ktorou sa definuje energetická chudoba napríklad aj vo Veľkej Británii, označuje energetickú chudobu ako stav, keď jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií potrebných na fungovanie domácnosti. V podmienkach Slovenska to znamená, že výdavky domácnosti na energie predstavujú viac ako 10 % priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových čistých peňažných príjmov domácnosti

Druhá podmienka je oveľa silnejšia a formuje sa do postavenia jedinej podmienky, a síce domácnosť musí spĺňať podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi. Tým sa  k energeticky chudobným zaraďuje len približne 65 tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. To predstavuje približne 1,2 % populácie SR.

Tento problém je však oveľa hlbší. Pozrime sa len na dôchodcov, u ktorých máme podrobnejšie dáta o výškach ich dôchodkov. Väčšina z nich musí na energie vynaložiť viac ako 15 % svojich príjmov. Dôchodcovia tvoria 20 % populácie. A to nehovoríme o ďalších ohrozených skupinách. 

Dôležitý je však fakt, že to, čo máme dnes, sa môže výrazne zhoršiť v budúcnosti. Vývoj demografickej situácie naznačuje, že skupiny ohrozené energetickou chudobou budú najvýraznejšie narastať. Ak sa nespravia potrebné opatrenia, o pár rokov môže byť energeticky chudobných 35 - 40 % populácie. 

Dá sa presnejšie pomenovať, ktoré skupiny obyvateľstva sú najviac ohrozené?

Určite áno a nie je to ani prekvapivé. Vieme, že najviac sú ohrozené nízkopríjmové skupiny. Sú nimi ľudia v dôchodkovom veku, ľudia so zdravotným postihnutím, viacpočetné rodiny a domácnosti s jedným rodičom. Problém majú aj jednočlenné domácnosti.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Výskumom tejto oblasti na Slovensku sa zaoberáte už dlhé roky. Máte možnosť pracovať s relevantnými dátami? V štatistikách Eurostatu patríme z pohľadu schopnosti dostatočne si vyhriať domov ku krajinám s technicky najlepšie vybavenými budovami. Je to skutočne tak?

K dátam - áno aj nie. Sú údaje, ktoré sú jednoznačné. Napríklad výška príjmu, HDP, cena energie. To sú kvantitatívne dáta, ktoré sa merajú rovnako u všetkých ľudí, vo všetkých krajinách za predpokladu, že podmienky merania sa nastavia rovnako.

Existujú však premenné, ktoré sa ťažko porovnávajú. Dobrý príkladom je schopnosť dostatočne si vyhriať dom, ktorú ste spomínali. Je to premenná, ktorej hodnota sa zisťuje subjektívnym hodnotením. Niekto povie na domácnosť, ktorá žije v zime v jednej vykurovanej miestnosti, že áno, táto domácnosť je dobre vykurovaná. Napriek tomu, že v ostatných miestnostiach takmer mrzne. Ale niekto iný má na to iný pohľad. Podobne je to aj s inými premennými, ktoré sa zisťujú na základe subjektívnych hodnotení.

Napríklad Slovensku patrí v rámci Európy tretie miesto z pohľadu kvality obydlí, ktoré zohľadňuje zatekanie, plesne, nekvalitné rámy a tak ďalej. Pred nami je Nórsko a Fínsko. Na opačnom konci škály je susedné Maďarsko, ktoré má 30 % takýchto budov. Slovensko len 6,7 %. Susedné Rakúsko sa hodnotí na úrovni 12 %. Toľko aspoň hovoria údaje Eurostatu za rok 2017, ktoré vstupujú do medzinárodných porovnávacích hodnotení. Realita meraná objektívnym metrom je však niekde inde.

Čo by ste považovali za efektívne riešenia zo strany štátu a verejných politík, ktoré by mohli prispieť k zmierneniu dôsledkov energetickej chudoby na Slovensku?

Podporiť energetickú efektívnosť budov. Táto podpora je už dnes v istej miere poskytovaná, ale je nedostižná pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Dôvodom sú vysoké vstupné náklady, ktoré si najviac exponovaní hrozbe energetickej chudoby nemôžu dovoliť.

Akými nástrojmi motivovať odberateľov, aby hľadali možnosti znížiť svoju spotrebu energií?

Najprv treba ľudí informovať. Teda dobré by bolo rozbehnúť informačnú kampaň, v ktorej by sa ľuďom reálne vysvetlilo, aké dopady môže mať zvýšenie energetickej efektívnosti ich domácností. Následne podporiť kampaň rôznymi programami, ktoré by umožňovali aj chudobnejším ľuďom zatepliť svoje obydlia, či vymeniť zdroj vykurovania. Napríklad aj nízkoúročenými pôžičkami.

Na strane druhej, ktoré z opatrení v dokumente ÚRSO považujete za nekoncepčné?

Z môjho pohľadu je to zavedenie príspevku na energie. Slováci patria k tým, ktorí sa snažia zaplatiť si svoje účty aj v situácii, ak nemajú peniaze na výdavky spojené so zdravím, vzdelaním a podobne. Inými slovami, ľudia, ktorí potrebujú takýto príspevok, sú chudobní, čo je hlbší problém. Áno, dajme im príspevok, ale to nie je riešenie energetickej chudoby, ale chudoby.

Veľmi otázny je aj kreditný merací systém. Viem si predstaviť, že by mohol byť účinný pre istú skupinu populácie, ale nerieši problém energetickej chudoby, ale iný problém, ktorý môže viesť k neschopnosti zabezpečiť si zdroje financovania pre energetické potreby. A jeho účinnosť je naozaj len pre úzku skupinu obyvateľstva. 

Dušana Dokupilová je výskumnou pracovníčkou Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Venuje sa témam energetickej chudoby, životného prostredia a zdravia. Ako expertka sa zúčastnila nedávneho stretnutia platformy ENERGOKLUB®.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK