ÚRSO prešetruje top doplatok za kogeneráciu

2.4.2019

Významný pokles účinnosti teplárne v Považskej Bystrici, ktorá v roku 2017 dostala doplatok cez 16 miliónov eur, vyvolal pochybnosti. Problém sa riešil aj na pôde parlamentu. Firma to vysvetlila stratou technologického odberateľa tepla a viac než trojmesačnou odstávkou paroplynového cyklu.

Zdroj: GGE

Spoločnosť TEPLÁREŇ Považská Bystrica patrí dlhé roky medzi najväčších poberateľov doplatku za vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a plynu (VÚ KVET), na ktorý sa zbierajú domácnosti a firmy vo svojich poplatkoch za elektrinu. V roku 2017 jej bol vyplatený doplatok vo výške 16,2 milióna eur, čo predstavovalo viac než 3 % z celkových nákladov 515 miliónov eur, ktoré sa vynaložili na celý systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a VÚ KVET.

Keďže spoločnosť vykazovala za rok 2017 a predchádzajúce obdobie celkovú účinnosť paroplynového cyklu nad  80 %, mohla podľa zákona poberať doplatok vo výške 100 % vyrobenej elektriny.

Kompletne rekonštruovaný zdroj bol do prevádzky spustený v roku 2010 a nárok na doplatok, ktorý je súčasťou pevne stanovenej výkupnej ceny, má počas 15-tich rokov. 

Nezrovnalosti

Na nedávnom zasadnutí parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti, ktorého sa zúčastnil aj predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ľubomír Jahnátek, opozičný poslanec Karol Galek (SaS) upozornil, že TEPLÁREŇ Považská Bystrica za rok 2018 náhle deklarovala nižšiu celkovú účinnosť a požiadala o doplatok v podstatne nižšej sume.

Vlani totiž paroplynový cyklus v Považskej Bystrici dosiahol celkovú účinnosť kombinovanej výroby elektriny a tepla len vo výške 68,46 %.

Oficiálne uvedenou príčinou zníženia účinnosti v predloženej žiadosti o pôvode elektriny z VÚ KVET má byť strata významného odberateľa tepla. Podľa liberálneho poslanca však informácia o strate odberateľa nie je známa a donedávna nahlasované údaje vyvolávajú pochybnosti o tom, či takýto odberateľ vôbec existoval. Karol Galek porovnal výrobu dotovanej elektriny v teplárni v Považskej Bystrici s ďalšími prevádzkovateľmi paroplynov v Bratislave či Leviciach, ktoré si uplatňovali nižšie doplatky. Slovintegra Energy, ktorú nedávno odkúpila spoločnosť Veolia Energia, pritom prevádzkuje väčší paroplynový zdroj. Vlani dosiahol účinnosť 69,07 %.

GGE: Strata odberateľa tepla a trojmesačná odstávka

O vysvetlenie sme preto požiadali priamo TEPLÁREŇ Považská Bystrica, ktorá patrí do skupiny GGE a od roku 2015 je jej strategickým investorom britský fond Infracapital.

„Zníženie efektívnosti bolo sčasti spôsobené ukončením zmluvy s technologickým odberateľom tepla. Z našich obchodných dôvodov nezverejňujeme mená našich klientov,“ uviedla pre portál energoklub.sk Barbora Michalíková, marketingová manažérka GGE.

V Koncepcii rozvoja tepelného hospodárstva mesta z roku 2016 sa uvádza, že najväčším odberateľom tepla s podielom 64 % bola spoločnosť Teplo GGE, ktorá prevádzkuje horúcovod mesto slúžiaci pre komunálny sektor. Druhým najväčším odberateľom mal byť nešpecifikovaný drevospracujúci podnik. Ostatní odberatelia mali mať podiel pod 2 %. Nie je však jasné, s ktorým technologickým odberateľom tepláreň vlani ukončila zmluvu.

„Ďalším významným faktorom, pre ktorý spoločnosť Tepláreň Považská Bystrica požadovala nižšie dotácie v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017, bolo 96-dňové odstavenie jednotky PPC kvôli plánovanej údržbe,“ dodala spoločnosť vo svojom stanovisku.

Tento argument potvrdzujú zverejnené protokoly emisných hodnôt. Podľa nich bol paroplynový zdroj odstavený od konca apríla až do začiatku augusta.

ÚRSO prešetruje

Regulačný úrad už nezrovnalostí týkajúce sa tohto dotovaného kogeneračného zdroja preveruje.

„Úrad začal podnet ihneď prešetrovať. Úrad pristúpil k prešetreniu príslušných spisov, ktoré eviduje ako žiadosť pre vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z VÚ KVET za rok 2017 a rok 2018 pre regulovaný subjekt Tepláreň Považská Bystrica, s. r. o,“ potvrdil pre náš portál hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Na otázku, ako úrad overuje predložené údaje a podklady, zdôraznil, že výrobca elektriny je v zmysle zákona povinný poskytovať pravdivé údaje. „Pri posudzovaní údajov úrad prekontroluje predložené podklady v žiadosti o vydanie potvrdenia, ako aj výpočet množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou, výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, výpočet úspor primárnej energie a jednotlivé prílohy. V prípade potreby úrad množstvo vyrobenej elektriny konzultuje s príslušnou distribučnou spoločnosťou,“ vysvetlil Igaz.

Zároveň dodal, že pri preukazovaní množstva a spôsobu využitia tepla, výrobca predkladá zoznam odberateľov tepla s množstvom dodaného tepla, kópiu zmlúv o dodávke tepla i kópiu faktúr za dodané teplo a pod.

Hovorca ÚRSO nám zároveň potvrdil, že úrad v minulosti pristúpil k revíziám vydaných potvrdení o pôvode. „Avšak v týchto prípadoch sa nejednalo o natoľko závažný charakter, aby nastali zákonné dôvody na vrátenie nezákonne vyplateného doplatku,“ dodal Igaz. Úrad to môže spraviť po dobu troch rokov od vydania potvrdenia.

Okrem doplatku je potvrdenie o pôvode elektriny z VÚ KVET (a obnoviteľných zdrojov energie) dôležité aj z daňového pohľadu. Táto elektrina je totiž oslobodená od spotrebnej dane, rovnako aj zemný plyn používaný na kogeneráciu.

Zatiaľ je teda otvorené, k akému výsledku preverovanie podkladov predložených regulačnému úradu zo strany najväčšieho poberateľa doplatku povedie. Pochybnosti ohľadom poklesu účinnosti paroplynového zdroja by sa mohli rozplynúť aj na základe zverejňovaných ročných hospodárskych výsledkov firmy. Vlaňajšia rozsiahla údržba, a teda ani dlhá odstávka zdroja, by sa tento rok nemali opakovať.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK