27. 3. 2020
Slovenské elektrárne výhľadovo uvažujú o výstavbe centra obehovej ekonomiky v Novákoch. Okrem recyklácie by sa zaoberalo aj energetickým zhodnocovaním komunálneho odpadu. Podľa posudku, ktorý si nechalo vypracovať združenie Priatelia Zeme – CEPA, takéto riešenie nemusí byť výhodné.
Zdroj: Slovenské elektrárne, a. s.
Dotovanie ťažby a výrobu elektriny z hnedého uhlia na Hornej Nitre v tzv. všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) sa ukončí najneskôr v roku 2023. Slovenské elektrárne chcú následne Elektráreň Nováky premeniť na tepláreň, ktorá bude pokračovať v zabezpečovaní dodávok tepla pre Prievidzu a ďalších odberateľov v Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch.
Najväčší výrobca elektriny v SR už avizuje plán, ako si predstavuje výrobu tepla v účinnom systéme CZT. Ten počíta s výstavbou nového zdroja s tepelným výkonom 15 MW, ktorý by spaľoval drevnú štiepku. Počas špičky v zimnom období by ako doplnkový zdroj poslúžila plynová kotolňa. Súčasťou pripravovaného projektu má byť aj rekonštrukcia rozvodov tepla.
Finálne riešenie – energetické zhodnocovanie odpadov?
V dlhodobom horizonte od roku 2026 vyhodnocujú Slovenské elektrárne aj alternatívu výroby tepla prostredníctvom energetického zhodnocovania tuhých komunálnych odpadov. Plynová kotolňa by mohla zostať pre prípad núdze ako záložný zdroj.
„Hľadáme riešenie, ktoré bude ekologické, dlhodobo udržateľné a pre odberateľov cenovo výhodné. Recyklácia a energetické zhodnocovanie odpadu medzi takéto možné riešenia patrí,“ povedal pre Denník N Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární.
O konkrétnom technickom riešení spaľovne alebo časovom horizonte realizácie sa zatiaľ nerozhodlo. Zástupcovia Slovenských elektrární na stretnutiach pracovnej skupiny, ktorá rieši implementáciu Akčného plánu transformácie regiónu horná Nitra, používa ako referenčnú spaľovňu odpadu v Chotíkove pri Plzni v Česku. Parametre uvažovaného projektu ovplyvní aj dostupnosť regionálnych odpadov a vývoj legislatívy v tejto oblasti. Okrem energetického zhodnocovania sú v hre ďalšie riešenia, napríklad katalytická mineralizácia.
Posudok pre združenie Priatelia Zeme – CEPA vypracoval expert, environmentalista a spolupracovník strany PS/Spolu Ladislav Hegyi, aktuálne poradca eurposlanca Martina Hojsíka. Vychádza jednak z doteraz komunikovaných informácií a predpokladu, že energetické zhodnocovanie by mohlo fungovať na podobnom princípe ako spaľovňa v Česku.
Centrum cirkulárnej ekonomiky v Novákoch by malo zhromažďovať, triediť a recyklovať komunálny odpad. V spaľovni by sa následne energeticky zhodnocoval iba taký druh odpadu, ktorý nebude možné ďalej recyklovať. Primárne sa hovorí o papierovom a plastovom odpade, ktorý bude zdrojom výroby tepla. Spaľovňa by mala mať projektovanú kapacitu 100 tisíc ton ročne, pričom odpad by mal prednostne pochádzať z regiónu Hornej Nitry a okolia.
Slovenské elektrárne predpokladajú, že zariadenie na energetické zhodnocovanie by malo tepelný výkon 22 MW a elektrický výkon 8 MW. Viac než 50 % tepla by sa v takomto prípade produkovalo z vysokoúčinnej výroby CZT. Plynová kotolňa by slúžila ako záložný zdroj.
Legislatívne povinnosti, ekonomická náročnosť a ďalšie riziká
Samosprávy musia pri nastavení podmienok odpadového hospodárstva dodržiavať platnú legislatívu. Týka sa to aj zabezpečovania separovaného zberu a plnenia cieľov recyklácie komunálneho odpadu. Európske politiky dlhodobo smerujú k využívaniu potenciálu obehového hospodárstva, ktoré preferuje prevenciu, opätovné používanie produktov a recykláciu. Takto nastavené priority sa preto musia zohľadňovať aj v národnej legislatíve členských štátov.
Kým sektor recyklácie v EÚ sa podnikateľsky rozvíja, finančná náročnosť projektov pre energetické zhodnocovanie odpadov je vysoká, upozorňuje odborný posudok. Návratnosť investície pri zariadeniach tohto typu sa môže dostaviť po 40 rokov prevádzky. Rizík je však viacero. Spaľovňa si vyžaduje kontinuálny prísun veľkého množstva komunálneho odpadu nielen z dôvodu ekonomickej návratnosti, ale aj kvôli technickým faktorom. Ako ďalej vysvetľuje expert v posudku, samosprávy by to mohlo na dlhú dobu „uzamknúť“ do ekonomicky, ale aj environmentálne nevýhodných podmienok.
Investície do spaľovne odpadov musia v konečnom dôsledku zaplatiť občania a podnikatelia vo forme poplatkov za komunálne odpady, prípadne samosprávou a nepriamo vo forme daní.
Lokalita ani právne vzťahy zvažovanej spaľovne v Novákoch však zatiaľ nie sú definované. Posudok pracoval s dvomi scenármi zvozových oblastí odpadov. Realistický hovorí o tom, že zmluvu so spaľovňou podpíšu všetky tri samosprávy, ktorým bude dodávané teplo (Prievidza, Nováky a Zemianske Kostoľany). Pokiaľ ide o dodávku ďalšieho potrebného komunálneho odpadu z blízkeho okolia, podliehala by konkurenčnej súťaži s inými zariadeniami na zhodnocovanie odpadov. Druhý, optimistický scenár počíta s tým, že vlastníkovi spaľovne sa podarí kontinuálne zabezpečovať dodávky komunálneho dopadu z celého okresu Prievidza.
Po roku 2035 bude podľa európskej legislatívy povinná minimálna miera recyklácie 65 % zo všetkých odpadov. Z posudku vyplýva, že zamýšľaná spaľovňa v Novákoch nebude mať dostatok komunálnych odpadov pre energetické zhodnocovanie z regiónu hornej Nitry v prípade obidvoch scenárov. Táto prognóza platí za predpokladu, že miera triedenia pre recykláciu bude dosahovať celoštátne ciele. Nič by na tom nezmenila ani nižšia miera recyklácie.
Ak by sa v roku 2035 zvýšila produkcia odpadu v Novákoch, Prievidzi a Zemianskych Kostoľanoch o 25 % (v porovnaní s rokom 2015), množstvo komunálneho odpadu by dosiahlo úroveň 28 336 ton. Ak by stúpla o 40 %, produkcia komunálneho odpadu by bola 31 737 ton odpadu. Po odčítaní 65 % požadovaných pre recykláciu by mala spaľovňa v Novákoch v rámci realistického scenára k dispozícii len 9917 až 11 107 ton komunálneho odpadu.
V prípade druhého scenára by bolo k dispozícii 21 875 až 24 500 ton odpadu. Aby sa naplnila ročná kapacita spaľovne (100 tisíc ton), zvyšok bude potrebné vysúťažiť na trhu s konkurenčnými zariadeniami a je preto pravdepodobné, že ho bude potrebné dovážať zo vzdialenejších regiónov, čím by sa zvýšili emisie z dopravy a záťaž na životné prostredie.
(Ne)Dostatok kapacít pre energetické zhodnocovanie
Zatiaľ čo bývalý minister životného prostredia upozorňoval, že dnešné kapacity pre spaľovanie odpadu na Slovensku nestačia, z posudku vyplýva, že máme dostatok kapacít pre energetické zhodnocovanie a výstavba ďalších zariadení nie je potrebná. Pri plnom využití všetkých existujúcich dostupných kapacít by sme mohli energeticky zhodnocovať 12 % a spolu s cementárňami až 27 % všetkého odpadu. Ak by k výstavbe došlo, prevádzka zariadenia by bola v rozpore s rozvojom recyklácie v regióne Prievidze a spádovej oblasti. Výsledkom by boli ekonomické straty spaľovne, ktoré by sa prenášali na obyvateľov žijúcich v dotknutých oblastiach.
Avšak až 60 % komunálneho odpadu dnes na Slovensku končí na skládkach a v spaľovniach sa spolu s komunálnym zhodnocuje aj priemyselný odpad. Do roku 2035 sa má spaľovať maximálne 25 % odpadu.
