19. 7. 2019
Parlament sa bude na jeseň opäť zaoberať atómovým zákonom. Jeho posledná novela sa nepáči prezidentke. Podľa nej odporuje medzinárodným záväzkom Slovenska tým, že obmedzuje prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí a limituje možnosti odvolať sa.
Zdroj: Slovenské elektrárne, a.s.
Prezidentka Zuzana Čaputová má výhrady voči schválenej novele atómového zákona. Zmeny, ktoré predložili ešte v marci poslanci strany SMER-SD majú urýchliť povoľovacie konania na Úrade jadrového dozoru (ÚJD) súvisiace s dostavbou nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce.
Slovenské elektrárne sa totiž obávajú ďalších obštrukcií zo strany rakúskych eko-aktivistov, ktorí by jednotlivé konania naťahovali. Predsedníčka ÚJD Marta Žiaková nedávno uviedla, že podľa súčasných pravidiel by sa proces mohol teoreticky natiahnuť až na sedem mesiacov a nová úprava legislatívy neohrozuje jadrovú bezpečnosť.
Koncom júna zákon v treťom čítaní podporilo až 101 poslancov vrátane opozičných. Proti hlasovali len poslanci SNS.
Rôzne oznámenia a písomnosti sa majú účastníkom konania doručovať formou verejnej vyhlášky a nie adresnou poštou. Novela v schválenom znení zároveň rozširuje právo ÚJD utajovať citlivé informácie. Tiež sa majú obmedziť možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku.
Rýchlosť verzus prístupnosť
Doručovanie všetkých písomností účastníkom konania verejnou vyhláškou podľa predkladateľa novely Maroša Kondróta (SMER-SD) prispeje k transparentnejšiemu informovanosti verejnosti o jednotlivých úkonoch ÚJD.
Aj opozičný poslanec Karol Galek (SaS) podčiarkol význam skorého ukončenia projektu. „Všetok majetok Slovenských elektrární je kvôli dostavbe elektrární Mochovce kompletne založený. A pokiaľ nebudú obidva bloky tejto elektrárne do dvoch rokov v prevádzke, tak my sa s naším 34-percentným podielom buď môžeme rozlúčiť, pretože nám naňho siahnu veritelia, alebo si ho budeme musieť za veľmi draho vykupovať naspäť,“ uviedol počas rozpravy k zákonu.
Podľa Zuzany Čaputovej však schválené úpravy zákona odporujú medzinárodným záväzkom, ktoré nám vyplývajú z Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám a k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
„Vzhľadom na osobitne citlivú oblasť úpravy by sa vyžadovalo veľmi konkrétne odôvodniť, z akých dôvodov sa priznáva v rámci konania len redukovaná možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia. Obavy z obštrukcií nie sú na mieste,“ tvrdí okrem iného prezidentka vo svojom zdôvodnení.
Vzhľadom na predchádzajúcu širokú podporu novely zákona v parlamente je otázne, či sa poslanci stotožnia s jej argumentmi a schvália ňou navrhnuté zmeny.
