4. 6. 2019
Aké nové zdroje a prepravné trasy plynu sa črtajú pre Slovensko a okolité štáty? Ako sa vyvíjajú najvýznamnejšie infraštruktúrne projekty? Aj o týchto témach diskutovali na konferencii TRH S PLYNOM 2019 odborníci zo Slovenska, Česka a Poľska.
Zdroj: sféra, a.s.
Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč s odkazom na prognózy Medzinárodnej energetickej agentúry podčiarkol, že globálny dopyt po zemnom plyne by mal rásť, a to najmä vďaka jeho flexibilite a schopnosti okamžite zmierniť environmentálne problémy. Významný vplyv budú mať predovšetkým tri štrukturálne zmeny, a to Čína, ktorá sa stane najväčším svetovým importérom zemného plynu, ďalej USA ako budúci najväčší svetový exportér plynu (hlavne vďaka zvyšovaniu vývozu LNG), a napokon očakávanie, že priemysel predbehne výrobu elektriny v spotrebe zemného plynu.
Hoci budúcnosť zemného plynu zostáva podľa Jána Klepáča sľubná, odvetvie sa musí vysporiadať z niekoľkými novými výzvami. Medzi nich patrí nutnosť uskutočniť reformu trhu s plynom a dosiahnuť jeho konkurencieschopnosť v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Taktiež bude treba riešiť úniky metánu v plynárenskom reťazci, aj keď v prípade Slovenska sú marginálne. Pokiaľ ide o ďalšiu perspektívu plynárenstva, poukázal na viacero možností ozelenenia, resp. dekarbonizácie zemného plynu, či už vo forme bioplynu a biometánu, vodíkových technológií a syntetického metánu alebo výrobou nízkouhlíkového plynu v kombinácii s technológiami CCS (technológia zachytenia a uskladnenia uhlíka) a CCU (technológia zachytávania a využitia uhlíka).
Vývoj v oblasti prepravy zemného plynu v strednej a východnej Európe zhodnotil Tomáš Matula zo spoločnosti Eustream. Za pozitívne trendy považuje zvýšenie flexibility v preprave plynu a tiež zvýšenie bezpečnosti dodávok. V regióne je však stále potrebné dosiahnuť diverzifikáciu dodávok plynu, optimalizovať a modernizovať prepravné systémy, reagovať na dopad nových konkurenčných projektov ako sú Nord Stream 2 a Turk Stream a tiež vyriešiť problém integrácie nových plynov v prepravných sieťach.
Zdroj: sféra, a.s.
Nateraz otvorená zostáva otázka, ako bude na začiatku roka 2020 vyzerať preprava plynu cez susednú Ukrajinu, keďže koncom tohto roka vyprší platnosť kontraktu medzi Kyjevom a Moskvou. Na Ukrajine je pritom aktuálne v prevádzke až 72 kompresorových staníc. Odborník zo spoločnosti Eustream však neočakáva, že prevádzkovateľ ukrajinskej prepravnej siete zachová takúto rozsiahlu flotilu a bude naopak musieť pristúpiť k optimalizácii počtu staníc. Odhadol, že Ukrajine bude v budúcnosti stačiť maximálne 40 kompresorových staníc.
Problematike budúceho zásobovania strednej Európy zemným plynom sa venoval aj analytik Michal Kocůrek z EGÚ Brno. Vo svojej prezentácii zdôraznil, že skvapalnený zemný plyn (LNG) má ako jediný zdroj reálnu možnosť znížiť rastúcu závislosť na dominantnom ruskom dodávateľovi plynu do Európy. Hoci LNG automaticky nezníži závislosť EÚ na dovoze ruského plynu, môže sa stať kľúčovým cenotvorným činiteľom na európskom trhu. Využitie existujúcich LNG terminálov v EÚ sa však vlani pohybovalo len na úrovni 26 %. V októbri 2018 však nastal zlom a v tomto roku by mohlo ich využitie stúpnuť na takmer 50 %.
Pokiaľ ide o Slovensko, nám najbližší LNG terminál je v poľskom meste Svinoústie. O projekte jeho expanzie, regionálnom prínose LNG dodávok, pláne vybudovať Baltský plynovod medzi Poľskom a Dánskom a tiež o regionálnych interkonektoroch, ktoré by mohli dohromady vytvoriť trh so zemným plynom v strednej a východnej Európe s kapacitou až 70 miliárd metrov kubických plynu ročne, hovoril na konferencii Tomasz Ziółkowski zo spoločnosti Polskie LNG.
Poukázal na to, že okrem potrubia by sa LNG mohol na Slovensko a do susedných krajín dostať aj vlakom, avšak je potrebné významne investovať do modernizácie železníc.
Zdroj: sféra, a.s.
Potenciálu Slovenska pre plnenie klimaticko – energetických cieľov sa bližšie venoval Jerguš Vopálenský zo spoločnosti SPP – distribúcia. Zdôraznil, že znižovanie emisií prostredníctvom náhrady zemného plynu za OZE bude príliš drahé, čím sa podľa neho stratí akýkoľvek prínos v duchu hodnoty za peniaze. „Implementácia obnoviteľných zdrojov energie v energetike prináša najväčšie úspory emisií v prípade náhrady za uhlie,“ uviedol Vopálenský s tým, že podľa ich prepočtov ide približne o 4,008 mil. ton CO2. V prípade náhrady zemného plynu by sa dosiahli len polovičné úspory emisií.
Za kľúčové označil zvyšovanie energetickej efektívnosti v sektore priemyslu, ktoré by sa malo podporiť investíciami z prostriedkov získaných z predaja emisných kvót, ktoré aktuálne končia v Envirofonde a neprispievajú v dostatočnej miere na projekty znižovania emisií CO2. Zástupca SPP – distribúcia poukázal aj na vysoké riziko ohrozenia slovenských domácnosti energetickou chudobou. Akékoľvek dotácie zo strany štátu, či už na zateplenie domov alebo výmenu zdroja vykurovania, by preto podľa Jerguša Vopálenského mali prioritne riešiť tento problém a cieliť na chudobné domácnosti kúriace tuhým palivom.
Návrh novej koncepcie pre riešenie problematiky energetickej chudoby z dielne ÚRSO, ktorá bola nedávno predmetom medzirezortného pripomienkového konania, však cieli na pomoc formou novej zložky príspevku na bývanie.
