Názor: ÚRSO – chorý muž slovenskej energetiky. A ako ho uzdraviť

12. 6. 2020

Minulý týždeň vláda schválila návrh ministra hospodárstva na odvolanie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Pre väčšinu nezasvätených to bol celkom prekvapivý vývoj, berúc do úvahy, že ešte koncom apríla štátny tajomník MH SR Karol Galek, o prípadnej výmene predsedu ÚRSO hovoril relatívne opatrne a cieľom bolo skôr zabezpečiť viac transparentnosti a systémovejší spôsob fungovania úradu. Niektoré dôvody, o ktoré sa MH SR pri svojom rozhodnutí oprelo sú diskutabilné, ale fakt, že Ľubomír Jahnátek nespĺňal zákonné požiadavky a už vonkoncom nenapĺňal atribúty nezávislosti, zostávajú faktom. Krok MH SR je preto v zásade pozitívny a voči záväzku ministerstva urýchlene zahájiť výber nového predsedu niet čo namietať. Nech už bude vybraný ktokoľvek, je veľký predpoklad, že po odbornej a manažérskej stránke pôjde o zmenu k lepšiemu. 

Správny človek na správnom mieste môže spraviť veľa. Nový predseda ÚRSO môže zlepšiť komunikáciu úradu dovnútra aj smerom von, môže zvýšiť transparentnosť a možno aj efektivitu rozhodovania. Všetko, ale len do určitej miery. Inštitúcia, ktorá roky chradla a skôr ako rešpektovaným a nezávislým partnerom energetického biznisu a spotrebiteľov bola plniteľom politických zadaní a realizátorom mantry o večne nízkych a stabilných cenách energie, sa nedá reformovať prostredníctvom jedného človeka, nech by bol akokoľvek omnipotentný. Premeniť mauzóleum ÚRSO na modernú a sebavedomú inštitúciu, akou je napríklad rakúsky, fínsky alebo aspoň český regulátor, vyžaduje systémové opatrenia. Ale aj veľkorysosť politikov a odvahu vlády budovať regulátora, ktorý ju jeden pekný deň môže v niektorých kľúčových otázkach zatieniť, a na ktorého nebudú mať dosah.

Predtým než preberieme niektoré možné systémové opatrenia, pár slov k tomu, prečo ÚRSO považujem za chorý. S diagnózou nemusíte súhlasiť, určite ste si však všimli, že ÚRSO ako keby rezignovalo na účasť vo verejnej debate. Pritom je kľúčovým hráčom energetického sektora.

Regulovaným subjektom určuje mieru výnosov, nastavuje mantinely fungovania sektoru, preveruje dodržiavanie pravidiel a ukladá sankcie za ich prípadné porušenie, vydáva povolenia... Zástupcovia ÚRSO sa však kontaktu s verejnosťou a debatám v posledných rokoch skôr vyhýbali. Takisto márne by ste na stránkach úradu hľadali informácie alebo nebodaj nejaké analýzy ohľadne situácie na trhu (ak teda nepočítame neaktualizované tabuľky ohľadne vývoja veľkoobchodných cien na burzách a správy z roku 2016, 2017...), nejaký fundovaný komentár úradu k novej európskej legislatíve, aktuálnym výzvam v energetike (elektromobilita, digitalizácia, energetické komunity...) alebo aspoň nejaké prebraté oznámenia z dielne EK alebo ACER (napríklad o prebiehajúcej verejnej konzultácii k sieťovým predpisom) a pod. V iných európskych krajinách je to bežná prax. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko, český ERÚ každý mesiac publikuje Energetický regulačný vestník. O aktivitách ÚRSO tak vieme veľmi málo, v podstate len to, čo sa dozvieme z médií a výročných správ. A aj v nich sú skôr informácie o odvetviach, ktoré ÚRSO reguluje.

Asi najlepšou ilustráciou prístupu ÚRSO k veciam verejným je spôsob, akým pristupuje ku koncipovaniu novej Regulačnej politiky. Ide o dokument, ktorý je v pravidelných intervaloch aktualizovaný a ktorý v zásade tvorí východiská pre nastavenie parametrov regulácie na ďalšie päťročné obdobie. Samotný ÚRSO hovorí, že „Regulačnú politiku je potrebné vnímať ako základný rámec pre vývoj v sieťových odvetviach“. Keďže ide o tak dôležitý dokument a platnosť aktuálneho dokumentu vyprší budúci rok, dalo by sa očakávať, že na stránkach ÚRSO bude zverejnených aspoň pár slov k východiskám budúcej politiky a možno aj záväzok, že do konzultácií bude zapojený čo najväčší počet účastníkov trhu. Snívajte ďalej...

Tento zvláštny, „zákopový“ prístup ÚRSO sa premieta aj do medzinárodnej roviny. ÚRSO síce (vo výročnej správe 2018) deklaruje, že „rozvíjal medzinárodnú spoluprácu a zúčastňoval sa zasadnutí najvyššieho regulačného orgánu (Rady regulátorov) Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), ako aj rokovaní a telekonferencií pri tvorbe metodík“, pravidlom je však skôr neúčasť zamestnancov ÚRSO na rokovaniach ACER, údajne z dôvodu rozpočtových limitov... Za zmienku stojí tiež fakt, že ÚRSO ako jediné spomedzi všetkých európskych regulátorov, vystúpilo v roku 2015 z CEER, dobrovoľného združenia Rady európskych energetických regulátorov. V členstve nevidelo vtedajšie vedenie ÚRSO žiadny prínos (ku cti odvolanému predsedovi slúži, že minulý rok členstvo ÚRSO v CEER obnovil). Namiesto tomu dalo ÚRSO prednosť združeniu ERRA, ktoré primárne združuje regulátorov z postsovietskych, balkánskych a afrických krajín...[1]

ÚRSO po dlhé roky nebol aktívnym nositeľom tém v energetike. Za plachosťou zástupcov ÚRSO pred verejnosťou však netreba hľadať nejakú zlovôľu alebo nezáujem. Kameňom úrazu je skôr „silno centralistický“ štýl doterajšieho spravovania úradu a, bohužiaľ, často aj nekompetentnosť. Tak často kritizovaná netransparentnosť ÚRSO je vlastne sprievodným javom tohto fenoménu. ÚRSO funguje v podstate ako ktorákoľvek verejná organizácia, tabuľkové platy a „od-do mentalita“. Vzhľadom na relatívne ohraničenú veľkosť organizácie sú však vyhliadky na kariérny postup a rast oveľa menšie než na nejakom ministerstve. Osobne som zažil skvelých a kompetentných ľudí na ÚRSO, každý z nich však po roku-dvoch hľadá cestu von a zostávajú tí menej zdatní (česť výnimkám). Vo väčšine prípadov nie sú schopní alebo nemajú dostatočnú motiváciu byť rovnocenným partnerom pre ľudí z biznisu s rádovo vyšším finančným ohodnotením. Okrem toho je tiež pravdepodobné, že zástupca ktorejkoľvek väčšej energetickej firmy bude mať za sebou viac medzinárodných skúseností, viac tréningu, väčší pool ľudí, ktorý mu pripraví podklady atď. 

Poviete si, že toto sa dá riešiť peniazmi. Áno, je to aj o peniazoch. ÚRSO je finančne podvyživený. Z celkových výdavkov v roku 2018 vo výške zhruba 4,4 mil. EUR šlo zhruba 2,5 mil. EUR na mzdy a iné odmeny. Aj keď presné čísla nepoznám, z dostupných informácií sa dá vydedukovať, že značná časť tejto sumy (1 mil. EUR?) tvoria mzdy vyššieho manažmentu (predsedu, podpredsedov, generálnych riaditeľov – túto funkciu vytvoril Jahnátek) a členov Regulačnej rady. Ak uvážime, že v roku 2018 malo ÚRSO spolu 115 zamestnancov, tak na jedného zamestnanca vychádza plat vo výške niečo cez 1000 EUR (žiaľ, bližšie informácie v podobnej miere detailu, ako zverejňuje napríklad ERÚ nie sú dostupné[2]). Nie je to veľa, ak uvážime, akému protitlaku by zamestnanci mali byť schopní čeliť a tiež zložitosť problematiky, ktorú by mali ovládať. A už vonkoncom to nie je veľa, ak rozpočet ÚRSO na krytie mzdových nákladov porovnáme s výdavkami regulátora vo Fínsku alebo Írsku (teda v krajinách populačne porovnateľnými so Slovenskom). A ak by ani to nebol dostatočný argument, môžem svedomito povedať, že príjmy zamestnancov ukrajinského regulátora (prinajmenšom v roku 2017, keď som na tomto úrade pôsobil) boli často vyššie než príjmy ich slovenských kolegov...

Ale samozrejme, nie je to len o peniazoch. Je to skôr o tom ako peniaze využiť a investovať. Okrem zvýšenia platov by to chcelo zaviesť nejaké jasné KPIs (do takej miery, akej sa dá), ale aj investovať do ľudí a ich kontinuálneho vzdelávania, podporovať ich účasť v rôznych pracovných skupinách ACERu, ale aj v iných medzinárodných aktivitách. Takáto ambícia zjavne znovu naráža na problém financovania. Cesta k väčšiemu rozpočtu pre kvalitných ľudí však nemusí nutne viesť len cez Ministerstvo financií, obzvlášť nie v čase hospodárskej krízy. K väčšiemu objemu zdrojov je možné sa dopracovať aj reformami. Možno práve kríza, ako aj voľba nového predsedu, je príležitosťou sa zamyslieť nad tým, či nie je priestor na redukciu personálu, či skutočne potrebujeme niekoľko detašovaných pracovísk a taký rozsah zbytočnej byrokracie, ktorý tu dnes na ÚRSO máme (stačí spomenúť úplne zbytočné, pro-forma schvaľovanie cenových návrhov dodávateľov pre regulované segmenty).

Reforma, ktorá by všetky tieto otázky svedomite riešila by možno dokázala vytvoriť priestor na to, aby na ÚRSO pôsobilo radšej menej ľudí, avšak o to viac kvalitných, kvalifikovaných a slušne zaplatených. A zároveň ak odzvoníme priemernosti a tabuľkovým platom, môžeme privítať vytvorenie kolektívneho rozhodovacieho orgánu (ktorý by nahradil inštitút všemocného predsedu), spustenie on-line prenosov zasadaní tohto kolektívneho orgánu (nedávne bohaté skúsenosti z home officu nám našepkávajú, že sa to dá), zverejňovanie metodológie a možno aj podkladov, na základe ktorých ÚRSO určuje výnosy regulovaným subjektom (povestná martinská konštanta zľudovela, ale populárna nikdy nebola) a pokojne aj iné ďalšie „vylepšováky“, ktoré odzneli buď vo volebných programoch, programovom vyhlásení vlády, alebo v pripravovanom „lex corona“ balíku. Regulácii zdar a tej kvalitnej ešte viac!

Autor: Kristián Takáč, nezávislý expert

[1] https://www.energia.sk/pri-medzinarodnej-spolupraci-ma-urso-znacne-medzery/

[2] https://www.eru.cz/documents/10540/4561144/VZ_ERU_2018.pdf/b3a3f9f4-ebfa-4689-9d71-c11a4f1dea03