2. 9. 2020
Ľudia okolo ministra financií Hegera pripravujú kľúčový dokument obsahujúci reformy a opatrenia, ktoré majú byť financované z nedávno schváleného európskeho fondu obnovy. Aj keď charakter dokumentu stále nie je daný, podľa analytika Kristiána Takáča je vysoko žiadúce, aby bol do debaty čo najskôr zapojený aj biznis. Hlavne v oblastiach, ktoré sa ho bezprostredne týkajú.
Na záver júla, po rekordne dlhom a vyčerpávajúcom rokovaní Európskej rady, sa lídri členských krajín dohodli na finančnom balíku, ktorý je svojou výškou, formou aj ambíciou bezprecedentný. Balík pozostáva z rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027 v hodnote 1 074,3 miliardy eur a mimoriadneho finančného opatrenia určeného na boj s hospodárskymi následkami pandémie COVID-19, nazvaného Next Generation EU (NGEU).
Celková výška NGEU je 750 miliárd eur a jeho najväčšiu časť tvorí Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s rozpočtom 672,5 miliárd eur. Mechanizmus sa ďalej delí na úvery (360 miliárd eur) a granty (312,5 miliardy eur). Granty treba chápať ako nenávratný finančný príspevok, ktorý majú členské štáty použiť na financovanie štrukturálnych reforiem, avšak využitie týchto peňazí je striktne viazané na obdobie 2021 - 2023.
Podľa prijatého prerozdeľovacieho kľúča má Slovensko z grantovej časti Mechanizmu na podporu obnovy k dispozícii 7,5 miliardy eur (a ďalších 6,8 miliárd eur môže čerpať vo forme zvýhodnených pôžičiek splatných do roku 2058). Spolu s peniazmi z nového rozpočtu má tak Slovensko v najbližších siedmich rokoch k dispozícii vyše 30 miliárd eur. To je úctyhodná suma, ktorej efektívne využitie by mohlo Slovensko značne posunúť vo vývoji.
Dôvod na skepsu alebo nádej? Čas ukáže
Pesimista povie, že doterajšie skúsenosti s čerpaním eurofondov sú skôr dôvodom na skepsu. Optimista vyzdvihne nádej, že s novou vládou príde aj nová energia a vôľa robiť veci poriadne. Komu dá história za pravdu ukáže až čas, ale faktom je, že minister financií Heger už začiatkom augusta avizoval vytvorenie odborného tímu, ktorý má za úlohu pripraviť návrh národného plánu obnovy a odolnosti. Dokument s pracovným názvom "Moderné a úspešné Slovensko" má byť najneskôr 15. októbra 2020 zaslaný Európskej komisii na posúdenie, keďže schválenie dokumentu EK a kvalifikovanou väčšinou členských krajín je predpokladom na čerpanie akýchkoľvek prostriedkov z dočasného fondu.
Podľa medializovaných informácií dokument pripravuje tím „ľudí z okruhu permanentného krízového štábu, analytikov z Inštitútu finančnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze“, ktorí svoje návrhy konzultujú aj s externými expertmi.
Času je málo a priestor na verejnú debatu obmedzený. Podľa ministra Hegera bude prvý draft dokumentu predstavený verejnosti niekedy začiatkom septembra 2020. Presnejší termín nie je a ťažko s istotou povedať, či ide o skutočný záväzok. Hlavne však nie je jasné, či verejnosť vôbec bude mať možnosť dokument pripomienkovať a do akej miery budú pripomienky vládou zohľadnené, keďže reálny čas na zapracovanie pripomienok je niekde v rozpätí dvoch až troch týždňov. Zároveň však hovoríme o dokumente, ktorého obsah a implementácia na dlhé roky dopredu ovplyvní rozvoj Slovenska.
Obsah dokumentu v tomto momente nepoznáme. Vieme len, že pri jeho koncipovaní sa bude vychádzať zo špecifických odporúčaní Európskej komisie (EK), programového vyhlásenia vlády (PVV) a Národného programu reforiem (NPR) a že samotný dokument bude pozostávať z niekoľkých tematických okruhov, okrem iného aj z kapitoly „Zelená ekonomika“. Tá má podľa všetkého obsahovať aj opatrenia týkajúce sa energetického sektoru. Časť obsahu dokumentu je preto zrejme daná, čo môže poskytovať určitý komfort a vzbudzovať dojem, že rámec je daný.
Ak však spravíme prierez relevantnými európskymi a národnými strategickými dokumentmi, zistíme, že veľká časť odporúčaní zostáva skôr v rovine zámerov bez konkrétnejšieho popisu, akým spôsobom tieto ambície naplniť. Hovorí sa o opatreniach na podporu OZE, energetickej efektívnosti, znižovaní energetickej náročnosti priemyslu alebo o podpore projektov v oblasti inteligentných sietí a posunu priemyslu smerom ku klimaticky neutrálnemu a obehovému hospodárstvu. NPR avizuje prípravu cestovnej mapy pre podporu odpadového hospodárstva a akčného plánu pre zelené obstarávanie, kým PVV odkazuje, že vláda bude napomáhať transformácii slovenskej ekonomiky v ére digitalizácie, automatizácie, umelej inteligencie a nástupu nových obchodných modelov, napríklad zdieľanej ekonomiky. Napríklad tým, že reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu, Národný integrovaný energetický a klimatický plán (ktorý treba povedať, je o niečo konkrétnejší než vyššie menované dokumenty), prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky.
Pomocná ruka biznisu a potreba diskusie
Domnievam sa, že charakter dokumentu "Moderné a úspešné Slovensko" by mal byť odlišný od dokumentov spomenutých vyššie. Keďže ide o dokument, na základe ktorého bude EK vyplácať podporu z Mechanizmu a čerpať 7,5 miliardy eur z rozpočtu fondu je možné len do roku 2023, opatrenia identifikované v tomto strategickom dokumente by mali byť čo najkonkrétnejšie. V zásade by obsah dokumentu mal prevažne tvoriť zoznam perspektívnych projektov, ktoré významným spôsobom prispejú k rozvoju biznisu a trhu a ktoré sú zároveň dostatočne pripravené absorbovať prostriedky z Mechanizmu. Malo by ísť o projekty, ktoré posilnia odolnosť energetickej infraštruktúry, prispejú k modernizácii sektoru a do určitej miery aj pomôžu implementovať záväzky vyplývajúce z nového legislatívneho balíčka EÚ v oblasti energetiky (Clean Energy Package).
Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že na zozname potenciálnych (údajne vyše tisíc) projektov už dlhšiu dobu pracuje konzultantská spoločnosť EY a že verejnosti bude zoznam zverejnený v septembri. Nie je jasné, koľko z identifikovaných projektov pochádza zo Slovenska. Predpokladám, že veľmi málo. Je možné, že s novými projektmi prídu úradníci. Vzhľadom ku krátkosti času však asi nemôžeme očakávať zázraky (hlavne ak debata o presnej forme pomoci zdá sa, stále nie je uzavretá, ale zas ako inak, než cez konkrétne opatrenia/projekty je možné reformy implementovať?). Čo by jednoznačne pomohlo veci, je intenzívnejšie zapojenie súkromného sektoru do prípravy dokumentu. Veď práve biznis je ultimátnym adresátom pomoci ponúkanej zo strany EÚ a kto, ak nie firmy môžu disponovať zásobníkom perspektívnych projektov.
Ak pomocnú ruku biznisu nie je možné v tejto chvíli z politických, strategických či jednoducho logistických dôvodov prijať, tak zostáva dúfať, že vláda poskytne dostatočný časový priestor pre prípadné pripomienky a námety z radov energetikov po tom, čo bude zverejnená prvá verzia dokumentu. A ak nie teraz, tak určite v období medzi 15. októbrom 2020 (keď má prvý draft odísť do Bruselu) a aprílom 2021, keď máme mať hotovú finálnu verziu dokumentu. Z tohto dôvodu je dôležité, aby odborná diskusia prebiehala na viacerých frontoch. Jedným z nich by mohla byť napríklad aj platforma ENERGOKLUB®.
Dovtedy nezostáva než dúfať, že tí, ktorí na kľúčovom dokumente pracujú svoju úlohu bravúrne zvládajú a že projektov, ktoré hmatateľným spôsobom pomôžu sektor energetiky reformovať a modernizovať, bude dostatok. Držme si palce a nepokazme si to!
Autor: Kristián Takáč, nezávislý expert