Názor: Všetko je drahé, aj elektrina. Tak si zvyknime?

15.10.2021

Brusel v rámci debaty o možných zdrojoch kompenzácií inštinktívne vychádza z predpokladu, že vysoké ceny elektriny sú dočasný fenomén, ktorý pominie spolu s ukončením vykurovacej sezóny. Nič však nenasvedčuje tomu, že budúci rok by situácia mala byť diametrálne odlišná, tvrdí nezávislý analytik Kristián Takáč. 
Zdroj: EC - Audiovisual Service

Európu obchádza strašidlo - strašidlo vysokých cien energií. Na Slovensku už stihol skrachovať jeden dodávateľ a intenzívne sa rieši inštitút dodávateľa poslednej inštancie (DPI) a otázka, či má štát (alebo nebodaj samotní dodávatelia) nejakým spôsobom kompenzovať časť ceny, ktorú bude zhruba 300 – tisíc pôvodných spotrebiteľov Slovakia Energy musieť v súvislosti s prechodom k DPI po novom zaplatiť. Koncom septembra už aj zo strany Ministerstva hospodárstva SR zazneli prvé nápady ako prípadnú pomoc financovať. Hovorí sa hlavne o zdrojoch, ktoré má Environmentálny fond z predaja emisných povoleniek (cca. 250 mil. eur), o tarife za prevádzkovanie systému (TPS), kde je pravdepodobné, že vďaka vysokým veľkoobchodným cenám elektriny sa za rok 2021 vytvorí prebytok (cca. 150 - 250 mil. eur), ale aj o Národnom jadrovom fonde (odvody do fondu by boli na nejakú dobu pozastavené). 

Využite výnosov z emisných povoleniek ako možného prostriedku na zníženie cien energií tento týždeň avizovala aj Európska komisia (EK) vo svojej správe, v stredu bola predstavená v Európskom parlamente (EP). Rôzne daňové úľavy, čí už vo forme šekov, alebo inom formáte, sú taktiež kóšer za predpokladu, že skupina adresátov štátnej pomoci je jasne definovaná a časovo ohraničená.  

Je samozrejme pozitívne, že EK relatívne promptne určila mantinely, v ktorých by sa členské štáty pri definovaní systému pomoci mali pohybovať. Problémom je, že vytvorenie adresného systému pomoci v krátkom čase je mimoriadne náročné (doteraz sa problém energetickej chudoby riešil skôr deklaratívne) a že celkovo sa správa EK sústredí skôr na domácnosti a menšie podniky. Pritom je zrejmé, že priemernú domácnosť (povedzme s ročnou spotrebou 2 MWh) by nárast o zhruba 100 eur nemal zruinovať. Horšie je to s podnikmi, hlavne tými energeticky náročnými (Slovalco, OFZ). Je zrejmé, že pri podnikoch je poskytnutie štátnej pomoci problematickejšie, schéma pomoci môže byť neskôr napadnutá samotnou EK. 

Skutočne zaujímavé je však to, že EK v rámci debaty o možných zdrojoch kompenzácií tak nejako inštinktívne vychádza z predpokladu, že vysoké ceny sú dočasný fenomén, ktorý pominie spolu s ukončením vykurovacej sezóny. Nič však nenasvedčuje tomu, že budúci rok by situácia mala byť diametrálne odlišná. Prírastok nových OZE sotva vykompenzuje plánované uzavretie jadrových blokov v Nemecku a výrazná úprava existujúcej sústavy nie je možná v horizonte roka. Jediné, čo zmeniť vieme, je pristúpiť na hru Ruska a do budúcna opäť pokryť 100% dodávky plynu dlhodobými kontraktmi s Gazpromom. Alebo nevypínať atómky, kým nemáme ich plnohodnotnú náhradu. Alebo si zvyknúť, že 150 eur za MWh je "new normal ". Alebo znížiť spotrebu, alebo HDP, alebo… Hodiace sa zaškrtnite.

Autor: Kristián Takáč, nezávislý analytik

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK