8. 3. 2018
Zdroj: EC - Audiovisual Service
Každoročne na jar vydáva Európska komisia správu, v ktorej komplexne mapuje vývoj v členských štátoch. V čerstvo zverejnenom dokumente adresovala niekoľko pripomienok Slovensku aj v odvetví energetiky.
OZE: Bez vízie a v neistote
Brusel nás upozornil, že hoci sa podiel obnoviteľných zdrojov energie zvyšuje, „vláda ešte musí vytvoriť víziu pre budúcnosť OZE technológií“. Situáciu podľa EK komplikuje stop stav, kvôli ktorému nie je možné do distribučnej sústavy pripojiť inštalácie s výkonom nad 10 kW. Tento stav je pritom len sčasti spôsobený problémami pri zaistení rovnováhy v sústave na prenosovej aj distribučnej úrovni.
„Táto situácia existuje od roku 2013 a prispieva k neistote ohľadom budúcej roly obnoviteľných zdrojov, čo odrádza od investícií do tohto odvetvia,“ uviedla európska exekutíva.
Novelu zákona o podpore OZE, ktorá by mala do praxe zaviesť aukcie v súlade s pravidlami EÚ pre štátnu pomoc, je aj takmer rok po tom, čo unikla pracovná verzia návrhu, stále zahalená tajomstvom. Minister hospodárstva si pritom reformu systému stanovil za svoju tohtoročnú prioritu.
Dotujeme škodlivé uhlie
Súčasné energetické politiky na Slovensku nie sú podľa Bruselu úplne v súlade so stanovenými energetickými a klimatickými cieľmi. Popritom ako odberatelia dotujú v cenách elektriny výrobu z OZE, zároveň platia poplatok, ktorým financujú ekologicky škodlivú produkciu z domáceho lignitu.
„Výroba elektriny z lignitu nie je v súčasnosti ekonomicky realizovateľná bez dotácií. Navyše po roku 2021 bude potrebné investovať nové a značné prostriedky do modernizácie elektrárne Nováky, aby sa zaistila jej prevádzka v súlade s novými emisnými štandardami, ktoré budú platiť od roku 2021,“ upozornil Brusel.
Nedostatky v regulácii
Európska komisia kriticky zhodnotila aj energetický regulačný rámec. Poukázala na prísnu reguláciu cien elektriny aj plynu pre domácnosti, malé podniky aj odberateľov spadajúcich do režimu dodávky poslednej inštancie, a to vrátane komoditnej časti ceny, hoci tá nepredstavuje prirodzený monopol.
Namiesto plošnej cenovej regulácie, ktorá bráni rozvoju konkurencie na trhu, by sme podľa Bruselu mali zaviesť lepšie cielené opatrenia na ochranu zraniteľných odberateľov a chudobnejšie domácnosti prostredníctvom sociálnych politík.
Riziká pri efektívnosti, diverzifikácii aj investíciách
Slovenské hospodárstvo sa vyznačuje vysokou energetickou náročnosťou, čo súvisí najmä s vysokým podielom priemyslu, aj vysokou závislosťou na dovoze palív, najmä ropy a zemného plynu.
EK uviedla, že Slovensko už dosiahlo svoj cieľ pre zníženie primárnej energetickej spotreby do roku 2020. Avšak v roku 2016 neboli dosiahnuté národné ciele pre úsporu energie z pohľadu koncovej spotreby, ani pre úsporu energie vo verejných budovách.
Pozitívom je, že elektrina sa u nás vyrába hlavne z nízkoemisných zdrojov (jadro a voda). Miera diverzifikácie energetického mixu, ktorú vyjadruje tzv. Herfindahlov index, je však len na úrovni 0,2 %. Pre porovnanie, susedné Rakúsko či Česko majú mieru diverzifikácie na úrovni 0,26 – 0,27 %.
Veľmi nízky je tiež objem verejných investícií do výskumu a vývoja v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia, ktoré patria k ukazovateľom zeleného rastu. Na Slovensku táto skupina investícií dosahuje len 0,01 % HDP.
