Hoci vyhláška o pravidlách trhu s elektrinou platí ešte len pár dní, regulátor už ohlásil jej novelizáciu. Námety od účastníkov trhu bude zbierať aj v 5 pracovných platformách. ÚRSO zároveň chystá nový predpis týkajúci sa vedenia evidencie účtovných skutočností. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pripravuje prvú novelu vyhlášky č. 207/2023 o pravidlách trhu s elektrinou. Týkať sa má predovšetkým nasledovných oblastí: procesu zmeny bilančnej skupiny,
Spolu 60 MW – takúto výšku inštalovaného výkonu zariadení na výrobu elektriny s právom na podporu stanovil rezort hospodárstva pre rok 2024. Limit pre lokálne zdroje ministerstvo do budúcna neurčuje. Ministerstvo hospodárstva SR koncom júna zverejnilo inštalovaný výkon nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnou kombinovanou výrobou (VÚ KVET), na ktoré sa bude v roku 2024 vzťahovať podpora doplatkom. V prípade OZE pôjde maximálne o 40 MW a v prípade VÚ KVET je hodnota určená na 20 MW. Oproti doterajšej praxi ministerstvo nerozdelilo výkon podľa jednotlivých prevádzkovateľov regionálnych distribučiek. V texte zákona sa už totiž nespomína žiadne pripojenie do sústavy a ide teda len o výkon z pohľadu podpory doplatkom. Jeho výšku stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Dôležitou zmenou je, že v ozname ministerstva chýbajú lokálne zdroje. Po novelizácii z minulého roku už rezort nestanovuje pre ďalšie obdobie takéto limity. Platí teda pravidlo, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS určuje v technických podmienkach prístupu a pripojenia do sústavy pravidlá rozvrhnutia voľnej kapacity pripojenia do sústavy pre zariadenia na výrobu elektriny a osobitne pre lokálne zdroje medzi prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľov distribučných sústav. Zároveň platí, že ak inštalovaný výkon lokálnych zdrojov dosiahne aspoň 8 % z celkového inštalovaného výkonu zariadení na výrobu elektriny na Slovensku a ÚRSO analýzou nákladov a prínosov preukáže, že neuplatňovanie tarify za prevádzkovanie systému má za následok neprimerané zaťaženie dlhodobej finančnej udržateľnosti systému podpory elektriny alebo vytvára väčší stimul, ako je potrebný, úrad pozastaví vydávanie potvrdení o výrobe elektriny v lokálnom zdroji. Zákon naďalej umožňuje, aby stanovenú výšku inštalovaného výkonu zariadení s doplatkom v priebehu roka ministerstvo zvýšilo. Zatiaľ však túto kompetenciu, ktorú získalo v apríli 2022 využívalo len v prípade lokálnych zdrojov. V minulom roku tak pôvodnú hodnotu 59 MW pre lokálne zdroje ministerstvo postupne navýšilo na 239 MW. V tomto roku hodnotu stanovenú vlani postupne navýšilo až na 300 MW, pričom podľa aktuálnych údajov SEPS by ešte mal byť k dispozícii voľný výkon takmer 92 MW pre lokálne zdroje. Podľa údajov zverejnených ÚRSO bola vlani vyplatená historicky najnižšia suma doplatku pre OZE a VÚ KVET vo výške len 26,5 milióna eur, a to z dôvodu vysokých cien elektriny na trhu, prolongácie podpory pre časť zdrojov, ako aj vystúpenia viacerých prevádzkovateľov zdrojov zo systému podpory. Viac sa dočítate v tomto článku. Stiahnite si rozhodnutie MH SR o určení inštalovaného výkonu zaraidení z OZE a VÚ KVET za rok 2024.
Za elektrinu vyrobenú z OZE a VÚ KVET bola v minulom roku vyplatená podpora doplatkom vo výške viac než 26 miliónov eur. Takmer celú sumu zinkasovali fotovoltické elektrárne. Dôvodom historicky najnižšieho balíka podpory boli vysoké ceny elektriny na dennom trhu. Ktorí prevádzkovatelia zarobili najviac? Podporovaným zariadeniam sa vypláca rozdiel medzi garantovanou výkupnou cenou a cenou na trhu. Výška doplatku na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET) za rok 2022 dosiahla 26,5 miliónov eur. To predstavuje nielen medziročný pokles o 90 %, ale štatisticky najnižšiu výšku vyplatenej podpory v histórii, na ktorú sa vyzbierali koncoví odberatelia. Dôvodom boli vysoké ceny elektriny na dennom trhu, ktoré vrcholili v letnom období. Vlaňajšok bol poznačený aj tým, že kvôli situácii na trhu sa množstvo výrobcov rozhodlo vystúpiť z režimu podpory doplatkom. Inštalovaný výkon doplatkárov sa medziročne znížil o 666 MW, pričom takmer 95 % z týchto zariadení tvorili prevádzkovatelia vodných elektrární. Doplatok inkasovali takmer výlučne fotovoltici V dokopy 2483 zariadeniach s nárokom na podporu doplatkom sa v roku 2022 vyrobilo 3,97 TWh elektriny. Takmer 80 % z tohto objemu (3,1 TWh) vyprodukovali kogeneračné jednotky, ďalších približne 15,5 % (617 GWh) pochádzalo z fotovoltických zdrojov a hydroelektrárne sa na výslednom čísle podieľali 6,6 % (263 GWh). Celkovo sa pritom v roku 2022 na Slovensku podľa nedávno verifikovaných údajov regulačného úradu ÚRSO vyrobilo 26,9 TWh elektriny, čiže zdroje s doplatkom u nás vyprodukovali necelých 15 % tohto objemu. V roku 2022 bol takmer celý doplatok vyplácaný fotovoltickým zariadeniam s vyššími pevnými cenami. Výrobcovia s nižšou pevnou cenou pre stanovenie doplatku, ako bol priemer cien elektriny na dennom trhu spoločnosti OKTE, ktorá je zároveň zúčtovateľom podpory, mali vlani nulovú podporu doplatkom. Výnimkou bol iba mesiac august minulého roka, kedy sa trhové ceny elektriny prekročili úroveň 492 EUR/MWh, čím prekonali aj najvyššiu pevnú výkupnú cenu pre stanovenie doplatku fotovoltických elektrární, ktorá predstavuje 430,72 €/MWh. V tomto mesiaci bola výška nákladov na doplatok 0 eur. Ktoré spoločnosti získali najvyšší doplatok?
Ak chce štát v budúcom roku udržať regulované ceny za dodávku elektriny a plynu pre domácnosti na prijateľnej úrovni, musí nájsť v rozpočte 1 miliardu eur, odhaduje v novej makroekonomickej prognóze Inštitút finančnej politiky. Hoci veľkoobchodné ceny elektriny a zemného plynu v ostatných mesiacoch klesajú, forwardové ceny s dodávkou v nasledujúcich rokoch sú stále približne dvojnásobné v porovnaní s predkrízovým obdobím. Na pokles burzových cien komodít už stihla zareagovať úradnícka vláda ktorá upravila pravidlá kompenzácií pre odberateľov. Prijatím dvoch nariadení došlo k okresaniu kompenzácii pre dodávateľov. Maximálne ceny, na základe ktorých sú im v tomto roku vyplácané platby, sa budú odvíjať od spotových cien. Inštitút finančnej politiky (IFP) v novej prognóze odhaduje, že regulované ceny energií v budúcom roku stúpnu o 10 %. Pokiaľ ide o elektrinu pre domácnosti, komodita za cenu, ktorá je určená v memorande so Slovenskými elektrárňami, je dohodnutá do roku 2027 s postupným zvyšovaním od roku 2025. Ak sa memorandum medzi štátom a výrobcom elektriny pretaví do reality, v roku 2024 domácnosti nárast komoditnej zložky nečaká. Budúcoročný nárast v elektrine, ktorý očakáva IFP, je spôsobený ostatnými zložkami koncovej ceny, ktoré tento rok financuje štát. Maximálna výška regulovaných taríf sa totiž na základe vládneho rozhodnutia vrátila od 1. mája 2023 na úroveň vlaňajška, pričom rozdiel je dotknutým subjektom kompenzovaný na mesačnej báze. Inštitút hospodárskych analýz pri Ministerstve hospodárstva SR vyčíslil výdavky na dotáciu pre subjekty vo výške takmer 395 mil. eur. Výsledná suma však bude závisieť od reálnej spotreby elektriny do konca roka. Problémom z pohľadu domácnosti sa javí najmä dodávka plynu v roku 2024. Dodávatelia už totiž nakupujú komoditu pre regulované segmenty zákazníkov, ktorých majú vo svojom portfóliu. Podľa platnej vyhlášky ÚRSO je indexačné obdobie stanovené od októbra 2022 do septembra 2023, pričom z priemeru ceny sa vyráta cena pre koncových zákazníkov. Vývoj veľkoobchodných cenových indexov (EUR/MWh) plynu Trading Hub Europe EEX
Štátny SPP a spoločnosť Brantner založili spoločný podnik so zámerom vybudovať na Slovensku centrá pre cirkulárne zhodnocovanie komunálnych odpadov. Investori majú v hľadáčiku štyri lokality, v ktorých plánujú ekologicky spracúvať odpad a vyrábať z neho biometán, kompost a tuhé alternatívne palivá. Už v roku 2021 predstavili Slovenský plynárenský priemysel a spoločnosť Brantner, tunajšia dcéra rakúskeho odpadového giganta, spoločný zámer vybudovať v Nových Zámkoch centrum energetického a biologického zhodnotenia odpadu. Automatizovaná prevádzka mala byť schopná ekologickým spôsobom spracúvať komunálny odpad, ktorý končí na skládkach. Spolupráca napokon prerástla do založenia spoločného podniku, ktorý ponesie názov CEBZ s.r.o. Zástupcovia vedenia oboch firiem dnes v Bratislave podpísali zakladateľskú zmluvu. Podpis zmluvy nadväzuje na memorandum o spolupráci spred dvoch rokov. Technológie, ktoré bude spoločná firma rozvíjať, majú na jednej strane podporiť vyššiu recykláciu odpadov a znížiť mieru skládkovania a na druhej strane zabezpečiť produkciu biometánu, kompostu a tuhých alternatívnych palív (TAP). V čom spočíva technológia tuhej fermentácie Centrá energetického a biologického zhodnotenia odpadov využívajú moderné triediace technológie a v procese spracovania biologickej zložky odpadu využívajú proces tzv. suchej fermentácie. Na rozdiel od bežných bioplynových staníc pracujú s tuhšou zložkou a s oveľa menším množstvom procesnej vody. Suchá fermentácia je riešenie, ktoré je vhodné pre všetky druhy biologicky rozložiteľného odpadu, nielen pre kuchynský bioodpad, ale aj akúkoľvek organickú hmotu vrátane orezov konárov a trávy. Technológia suchej fermentácie biologické odpady spracuje a vznikne bioplyn resp. biometán, ktorý podporuje koncepciu dekarbonizácie priemyslu a dopravy (využiteľné ako alternatívne palivo bioCNG / bioLNG). Všetky procesy sa pritom uskutočňujú v uzatvorených priestoroch a vznikajúci bioplyn sa ďalej spracováva na biometán. Okrem Nových Zámkov investori uvažujú aj nad ďalšími lokalitami. Technologické centrá spoločnosti CEBZ by mohli vzniknúť aj v Martine, v Poprade alebo regióne Gemera.
Transparentnosť vykazovania výkonnosti štátov EÚ pri opatreniach v oblasti energetiky a klímy je nedostatočná. Vyplýva to z najnovšej správy Európskeho dvoru audítorov. EÚ patrí na globálnej úrovni k premiantom v znižovaní emisií CO2, ale podľa kontrolórov nezohľadňuje všetky svoje emisie, hoci by mohla. V októbri 2022 Európska komisia oznámila, že EÚ dosiahla svoje tri ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2020. K ich dosiahnutiu mali podľa novej správy, ktorú v pondelok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA), okrem opatrení členských štátov EÚ čiastočne prispieť aj dôsledky pandémie COVID-19, ale aj nižšej spotreby energie v dôsledku finančnej krízy v roku 2009 a neočakávaných výkyvov HDP. Z posúdenia EÚ týkajúceho sa jej ekologickej výkonnosti však nie je jasné, aký vplyv majú vonkajšie faktory, zhodnotila EDA. Ku kľúčovým záverom novej správy patrí, že úspešnosť záväzku EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 môže mať trhliny. Netransparentný prístup pri správach o klíme sťažuje získavanie ponaučení
Výstupom pripravovanej analýzy spoločnosti SEPS má byť komplexné posúdenie možností, ako riešiť kompenzácie jalového výkonu v elektrizačnej sústave. Štúdia za 133 tisíc eur bez DPH, ktorá by mala byť hotová do konca roka, má zároveň zadefinovať hraničné hodnoty pretokov "jaloviny" z distribučných do prenosovej sústavy. Pretoky jalovej elektriny z distribučnej do prenosovej sústavy sú rastúcim javom aj na Slovensku. Za problém sa považujú preto, lebo spôsobujú zvyšovanie napätia v elektrizačnej sústave. Na elimináciu tohto rastúceho javu využíva spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) spolu s trojicou prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav viacero nástrojov. Najviac exponovaným sú kompenzačné tlmivky. K hlavným faktorom, ktoré prispievajú k intenzite pretokov jalového výkonu, patria väčšia mierna kabelizácie v nízkonapäťových a vysokonapäťových sústavách, zmena charakteru odberu elektriny koncových odberateľov alebo nárast decentralizovaných obnoviteľných zdrojov. Zámerom je zadefinovať také hraničné hodnoty pretokov jalového elektrického výkonu, aby jeho kompenzácia v jednotlivých sústavách, distribučných alebo prenosovej, bola celospoločensky najekonomickejšia. K tomu má pomôcť spoločná analýza nákladov a prínosov, ktorý musí Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) predložiť do 31. decembra 2023 regulátorovi ÚRSO na základe zákona o energetike. Štúdiu musí SEPS ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy aktualizovať každé regulačné obdobie. Čítajte ďalej: ktorá firma a za akých podmienok vypracuje predmetnú analýzu prehľad kompenzačných tlmiviek SEPS v jednotlivých uzloch ako koncepčné sú investície do tlmiviek a prečo môžu pomôcť OZE
Po takmer troch mesiacoch členské krajiny potvrdili dohodu na revidovanej smernici o obnoviteľných zdrojoch. Doplnený bol nový recitál v prospech jadra a Európska komisia k smernici pripojila deklaráciu k dvom článkom týkajúcim sa výroby zeleného vodíka. Podľa revidovanej smernice o OZE (RED 3) sa má do roku 2030 na úrovni EÚ dosiahnuť záväzný cieľ pre podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie aspoň 42,5 %, s kolektívnou snahou o dosiahnutie podielu až 45 %. Oproti súčasnému podielu OZE ide o takmer dvojnásobok. Národné príspevky nie sú ešte jasné. Na nedávnej diskusie k aktualizácii Národného energetického a klimatického plánu ministerstvo hospodárstva avizovalo, že národný cieľ do roku 2030 predpokladá okolo 23 – 24 %. Mal by sa zohľadniť potenciál a špecifiká domácej energetiky, priemyslu a podnikateľského prostredia, ako aj širšie súvislosti. Hoci trialógy, teda rokovania Komisie, členských štátov a europarlamentu, sa k textu smernice uzavreli ešte v marci, finiš pred cieľom bol náročný. Výslednú dohodu členských štátov sa podarilo potvrdiť až po niekoľkých neúspešných pokusoch, pričom hrozilo, že návrh smernice sa bude musieť vrátiť opäť do fázy rokovaní s Európskym parlamentom. Francúzsko s podporou skupiny projadrových krajín vrátane Slovenska vytvorili tzv. blokovaciu menšinu.
Vďaka jednotnému vnútrodennému trhu s elektrinou v rámci EÚ, ku ktorému sa koncom minulého roka pripojila prostredníctvom svojej platformy aj spoločnosť OKTE, došlo k zvýšeniu likvidity obchodovania v SR. Už po piatich mesiacoch od spustenia projektu objem obchodov prekročil celoročnú hodnotu z roku 2022. V závere minulého roka sa slovenská obchodná oblasť stala súčasťou jednotného vnútrodenného trhu s elektrinou v EÚ. V rámci štvrtej vlny rozširovania projektu Single Intraday Coupling – SIDC (predtým známy ako XBID) sa okrem Slovenska stalo novým účastníkom aj Grécko. O skúsenostiach z prvého polroku hovoril na konferencii SPX Ján Kaiser zo spoločnosti OKTE, ktorá je koordinátorom projektu. Zástupca OKTE pritom označil proces spustenia projektu, ktoré prebehlo 30. novembra 2022, za bezproblémové. Od roku 2016 prevádzkuje OKTE pre účastníkov trhu s elektrinou v SK obchodnej oblasti aj platformu priebežného vnútrodenného obchodovania. Účastníci trhu si podľa neho vlani na novinky zvykali postupne. „S tým narastala aj likvidita, ktorá sa zvyšovala. Prvé mesiace bol markantnejší nárast pri 60- minútových produktoch, na ktoré sú účastníci zvyknutí,“ informoval Ján Kaiser. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou OKTE pripojením k projektu implementoval riešenie, ktoré umožní obchodovanie v 15-minútových intervaloch (15 min produkty). „Nárast tam bol tiež, ale prirodzene trochu opatrnejší.“
Zástupcovia členských krajín včera nenašli zhodu na spoločnom prístupe k novým pravidlám trhu s elektrinou. Dohoda sa podarila len v prípade nariadenia REMIT. V pondelok 19. júna 2023 sa v Luxemburgu uskutočnilo rokovanie ministrov krajín EÚ pre energetiku. Reformu trhu s elektrinou predstavila Európska komisia v marci tohto roka, pričom aktuálne švédske predsedníctvo malo ambíciu uzavrieť rokovania medzi členskými štátmi dosiahnutím tzv. všeobecného smerovania, čím by sa otvorili dvere pre rokovania s Európskym parlamentom. Energetická kríza ukázala obmedzenia súčasného nastavenia trhu s elektrinou. Návrhy predstavené Komisiou 14. marca 2023 nadväzovali na predošlé núdzové opatrenia EÚ na riešenie energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu, pričom reagovali najmä na rast cien a volatilitu na trhoch s elektrinou. Mali prispieť k lepšej ochrane spotrebiteľov pred nestabilitou cien, zvýšiť odolnosť trhu a podporiť prístup k energii z obnoviteľných zdrojov. Návrh pozostáva z revízie nariadenia EÚ 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou, revízie Nariadenia EÚ 2019/942 o zriadení agentúry ACER, revízie smernice EÚ 2018/2001 o energii z obnoviteľných zdrojov a revízie smernice EÚ 2019/944 o spoločných pravidlách pre vnútorný trhu s elektrinou. Slovensko na rokovaniach zastupoval minister hospodárstva Peter Dovhun.
Úradnícka vláda upravila pravidlá pre poskytovanie energodotácií niektorým odberateľom elektriny a plynu prostredníctvom dodávateľov, a to s retroaktívnym účinkom. Pôvodné nariadenia vlády č. 465/2022 Z. z. a č. 19/2023 Z. z. boli schválené predošlou vládou v decembri minulého roka a v januári tohto roka na základe čl. 16a o krízovej regulácii, ktorý koncom vlaňajška pribudol do zákona o regulácii v dôsledku mimoriadnej situácie na trhu. Odberatelia o kompenzácie nežiadajú. Ministerstvo hospodárstva SR ich vypláca dodávateľom, ktorí by tak mali zákazníkom účtovať nižšie ceny. Aktuálne zmeny oboch nariadení majú zvýšiť efektívnosť vynakladania prostriedkov zo štátneho rozpočtu na kompenzácie. Ustanovujú mechanizmus konkrétneho spôsobu stanovenia výšky kompenzácií vyplácaných zo štátneho rozpočtu a v prípade kompenzácie pre dodávateľov malým odberateľom plynu sa tiež upravil spôsob určenia jej výšky. Ministerstvo hospodárstva predloženým materiálom zareagovalo na zníženie veľkoobchodných cien energetických komodít, ku ktorému došlo od začiatku tohto roka. V prípade zmlúv na nákup komodít uzavretých s nižšími cenami budú aj vyplácané kompenzácie nižšie. Maximálne ceny, z ktorých sa počítajú kompenzácie vyplácané v tomto roku, sa majú odvíjať od spotových veľkoobchodných cien. Trhové ceny a dokazovanie vyšších nákladov
Zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR predstavili detaily transpozičných noviel zimného energetického balíka EÚ ustanovujúcich rámec pre rozvoj OZE na Slovensku, ako aj súvisiacich vyhlášok. Reč bola aj nariadení Európskej komisie, ktorého cieľom je urýchliť povoľovanie nových OZE, návrhu novej smernice RED III, ale aj aktuálnych legislatívnych návrhoch, o ktorých bude rokovať parlament. Pozrite si záznam podujatia, ktoré sa konalo 5. júna 2023. Video je k dispozícii pre členov platformy ENERGOKLUB®. Záujemcovia si môžu zakúpiť záznam semináru aj samostatne.
Nová verzia akčného plánu rozvoja elektromobility má zlepšiť podmienky prechodu SR na udržateľnú mobilitu. Vládou schválený strategický dokument prekvapuje množstvom neaktuálnych údajov. Jeho revízia bola nevyhnutná kvôli Plánu obnovy, z ktorého bude financovaná väčšina podporných opatrení. Vláda na svojom pondelkovom rokovaní schválila na návrh Ministerstva hospodárstva SR Akčný plán pre rozvoj elektromobility. Obsahuje 16 opatrení, ktoré majú zlepšiť dostupnosť nabíjacej infraštruktúry, zintenzívniť proces dekarbonizácie dopravy a odklon od spaľovacích motorov. Rozdeľuje sa na finančné, legislatívne a podporné nefinančné opatrenia. Na realizácii dokumentu sa okrem rezortov hospodárstva a dorpavy podieľalo široké spektrum ďalších subjektov: Zväz automobilového priemyslu, Slovenská asociácia pre elektromobilitu, Slovenská inovačná a energetická agentúra a distribučné spoločnosti. Strategický materiál nadväzuje na pilotný akčný plán z roku 2019 a Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami. Medzičasom však došlo k zmenám v rámci automobilového segmentu, ale aj európskych politikách. Súčasťou balíka Fit for 55 bol návrh Nariadenia Európskeho Parlamentu a rady o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Oproti predchádzajúcej smernici je nariadenie konkrétnejšie a prvýkrát stanovuje záväzné ciele pre členské štáty. V kontexte akčného plánu rozvoja elektromobility je rovnako kľúčový spomínaný Plán obnovy a odolnosti z roku 2021. Vďaka prvému akčnému plánu sa naštartovalo budovanie batériového ekosystému v SR prostredníctvom IPCEI projektov. Zároveň bolo zavedené zrýchlené odpisovanie e-vozidiel alebo používanie zelených evidenčných čísel pre plne elektrické autá alebo plug-in hybridy. Hoci Slovensko zaznamenalo progres v rozvoji nabíjacej infraštruktúry, približne polovica obyvateľov nemá prístup k domácemu nabíjaniu a v blízkosti ich domova nie je žiadny verejne prístupný nabíjací bod. Rozloženie infraštruktúry na území Slovenska je nerovnomerné. Najväčší problém je na mestských sídliskách. Veľká časť ľudí nemá prístup k nabíjačkám ani v práci, a tak je pre nich elektromobilita užívateľsky nedostupná.
Nový akčný plán pre vodík do roku 2026 obsahuje 10 opatrení za takmer 60 mil. eur. Opatrenia sú naformulované všeobecne a vplyv na sektor energetiky nie je úplne jasný. Financovanie sa má zabezpečiť predovšetkým z Plánu obnovy a eurofondov. V realizácii sú už prvé opatrenia vrátane výzvy na podporu vodíkových technológií za 12,2 milióna eur. Vláda v pondelok (12. jún 2023) s pripomienkami odobrila návrh Akčného plánu opatrení úspešnej realizácie Národnej vodíkovej stratégie do roku 2026. Jeho cieľom je podľa Ministerstva hospodárstva SR zvýšiť energetickú bezpečnosť štátu a urýchliť transformáciu národného hospodárstva na nízkouhlíkové hospodárstvo prostredníctvom využívania vodíka a vodíkových technológií. Návrh obsahuje opatrenia za 59,6 mil. eur s identifikovanými potenciálne dostupnými zdrojmi financovania. Po vyhodnotení jeho plnenia bude vypracovaný následný akčný plán na roky 2027 až 2030. Financovanie realizácie jednotlivých opatrení akčného plánu má byť zabezpečené v rámci budúcich dopytovo orientovaných výziev a finančných prostriedkov EÚ z Programu Slovensko, z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti vrátane nového komponentu REPowerEU a z prostriedkov štátneho rozpočtu. Realizáciou jednotlivých opatrení akčného plánu bude možné vytvoriť podmienky pre vybudovanie udržateľného hodnotového reťazca vodíka, t. j. vybudovať ekosystém výroby vodíka, prepravy, distribúcie, skladovania ako aj jeho využitia. Spolu s ním budú vytvorené podmienky pre oblasti výskumu a vývoja, medzinárodnej spolupráce a marketingu, uvádza sa v predkladacej správe. Ministerstvo tiež uviedlo, že prijatie akčného plánu predstavuje plnenie jedného z opatrení Plánu obnovy a odolnosti, komponent 19 REPowerEU, ktorý vláda odobrila koncom apríla. Už prebiehajúce aktivity V súčasnosti už podľa návrhu akčného plánu prebieha realizácia troch opatrení. Pripravuje sa ďalší strategický dokument - Cestovná mapa vodíkovej dekarbonizácie Slovenska (opatrenie 1), ktorá by mala byť hotová do konca tohto roka. Náklady na jej prípravu ministerstvo hospodárstva odhadlo na 250 tisíc eur. V rámci stanovenia priorít a trajektórie rozvoja vodíkového ekosystému sa pripravia scenáre bilancií výroby, spotreby, dovozu a vývozu vodíka. Podľa uvedeného harmonogramu sa už tiež tvorí a upravuje legislatíva, regulačné prostredie, technické a bezpečnostné štandardy (opatrenie 3). Súvisiace náklady vo výške takmer 408 tisíc eur si majú podeliť ministerstvo a Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Obe tieto opatrenia majú byť financované z nového komponentu 19 Plánu obnovy.
Slovenské elektrárne sa uchádzajú o grant na štúdiu realizovateľnosti pre malý modulárny reaktor. Ten by mohol v budúcnosti dodávať elektrinu pre spoločnosť U. S. Steel alebo nahradiť Elektrárne Vojany. Projekt je na úplnom začiatku, ale v optimistickom scenári je komerčná prevádzka reálna najskôr v roku 2035. Slovenské elektrárne podpísali s partnermi memorandum o spolupráci s cieľom zabezpečiť podmienky pre podporu rozvoja malých modulárnych reaktorov (SMR). Signatári memoranda sú Ministerstvo hospodárstva SR, spoločnosti U. S. Steel Košice, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, VUJE. Úrad jadrového dozoru SR a Slovenská technická univerzita v Bratislave. „Každý zo signatárov memoranda disponuje dôležitými kapacitami, ktoré spájame, aby sme tieto ciele mohli plniť,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Prvým krokom pri napĺňaní tohto partnerstva je prihláška o grant na financovanie štúdie uskutočniteľnosti v rámci projektu Phoenix, ktorý podporilo amerického ministerstvo energetiky. V prípade úspešnosti štúdie uskutočniteľnosti bude nasledovať príprava harmonogramu povoľovacieho procesu a výstavby. „SMR nemajú nahradiť naše existujúce jadrové zdroje. Mali by nahradiť uhoľné elektrárne a byť ďalším zdrojom stabilného a bezuhlíkového energetického mixu a sebestačnosti Slovenska,“ vyhlásil Branislav Strýček. Výška grantu, o ktorý sa uchádzajú Slovenské elektrárne, je vyše 2 mil. eur. Firma sa zároveň zaväzuje k spolufinancovaniu – v prípade udelenia grantu poskytne príspevok 0,5 mil. eur. Dotácie na spolufinancovanie štúdií uskutočniteľnosti sú primárne určené štátom regiónu strednej a východnej Európy. Štúdia uskutočniteľnosti umožní posúdiť vhodnosť SMR v slovenských podmienkach a navrhne kroky potrebné na ich možnú budúcu výstavbu. Malé modulárne reaktory (SMR) sú reaktory s elektrickým inštalovaným výkonom do 300 MWe. Za ich špecifikum sa považuje kratšia doba výstavby a menšia investičná náročnosť vďaka sériovej výroby. Výhodou SMR je produkcia kompletných modulov v závode a ich následný transport na pripravenú lokalitu. Benefitom je tiež minimalizácia takýchto modulov, ktorá spočíva v integrácii komponentov primárneho okruhu do jedného modulu. Pri uvažovaní o lokalite malých modulárnych reaktorov dáva zmysel ich umiestnenie do areálov dožívajúcich uhoľných elektrární, prípadne veľkých priemyselných podnikov. Okrem samotnej dodávky elektriny je ďalším potenciálnym benefitom SMR aj vykurovanie. Podporu projektu vyjadrilo aj MH SR. „Verím, že toto memorandum dá našej žiadosti väčšiu váhu a šancu Slovensku uspieť v projekte,“ povedal minister hospodárstva Peter Dovhun. Čítajte ďalej: Branislav Strýček: Sme na úplnom začiatku projektu, ale rok 2035 je reálny Marta Žiaková: Vo vývoji SMR je najďalej americká spoločnosť NuScale Vladimír Slugeň: SMR sa vyznačujú vysokou mierou pasívnej bezpečnosti
Technické problémy spôsobili, že paroplynový cyklus v Malženiciach minulý rok nedokázal ekonomicky profitovať z turbulentnej situácie na energetickom trhu v Európe. Po takmer jeden rok trvajúcej odstávke spôsobenej poruchou generátora došlo k obnoveniu výroby elektriny až začiatkom februára tohto roka. Skupina ZSE má okrem dvoch malých elektrární vo svojom portfóliu aj paroplynovú elektráreň blízko obce Malženice s inštalovaným výkonom 430 MW, ktorú prevádzkuje dcérska spoločnosť ZSE Elektrárne. Malženický paroplyn má za sebou zaujímavý príbeh. Ohlásený ako najväčšia súkromná investícia v slovenskej energetike v poslednej dekáde bol spustený do prevádzky v roku 2011. O dva roky neskôr sa jeho vlastník rozhodol, že kvôli situácii trhu bude elektráreň zakonzervovaná. Súčasťou zdroja sú aj dieselagregáty (10,4 MW), ktoré fungovali a poskytovali podporné služby pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy SEPS aj počas 5 rokov, kedy bola hlavná časť elektrárne v konzervačnom režime. Do komerčnej prevádzky sa zdroj vrátil až v roku 2018, keď to umožnili podmienky na trhu. V roku 2022 ďalej eskalovala kríza na energetických trhoch, ktorú umocnila ruské agresia a vojenský konflikt na Ukrajine. Nárast cien zemného plynu vyhnal na historické maximá aj ceny elektriny. Produkty s dodávkou elektriny na rok 2023 sa dlhodobo pohybovali na niekoľko sto eurovej úrovni za MWh, krátkodobo dokonca dosiahli úroveň 1000 EUR/MWh. Takéto fundamenty by za normálnych okolností boli pre biznis model Malženíc príležitosťou, napokon z nich ale elektráreň neprofitovala kvôli neočakávaným technickým problémom. Vo februári 2022 mala prebehnúť plánovaná generálna oprava paroplynovej elektrárne. Hoci pôvodne mala trvať do apríla , výroba elektriny bola prerušená takmer rok. Prevádzku elektrárne sa nepodarilo obnoviť z dôvodu poškodenia a následnej odstávky generátora.
Spoločnosť OKTE rozbehla proces aktualizácie informačného systému aj pre vydávanie záruk pôvodu elektriny z jadrových elektrární a záruk pôvodu pre ostatnú vlastnú spotrebu v rámci výrobného zariadenia, predovšetkým lokálnych zdrojov. Implementácia by mala byť ukončená do konca roka 2023. V prípade vydávania záruk pôvodu pre teplo a chlad je však situácia komplikovanejšia. Záruka pôvodu energie slúži na preukázania podielu alebo množstva energie v energetickom mixe dodávateľa koncovému odberateľovi a energie dodávanej spotrebiteľovi v rámci zmluvných vzťahov. Do kompetencie spoločnosti OKTE, stopercentnej dcéry SEPS, ktorá je organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku, patrí od roku 2020 aj evidencia a vydávanie záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a VÚ KVET. Vlaňajšia novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET vyvolala potrebu rozšírenia evidencie záruk pôvodu potrebnú pre zavedenie možnosti vystavovania širokej škály záruk, najmä však záruk pôvodu z jadrových zdrojov alebo záruk pôvodu pre ostatnú vlastnú spotrebu v rámci výrobného zariadenia. O výzvach v oblasti vydávania záruk hovoril Ondrej Kulich zo spoločnosti OKTE na konferencii SPX v Hornom Smokovci. Samostatnou kapitolou je vydávanie záruk pre teplo a chlad, pri ktorých implementácia skrýva viacero otáznikov. Do budúcnosti by mala byť všetky elektrina v SR certifikovaná formou záruk. Firma OKTE začala na jeseň s aktualizáciou systému pre vydávanie záruk pôvodu pre ostatnú vlastnú spotrebu, primárne pre lokálne zdroje a záruky pôvodu pre elektrinu z jadrových elektrární. „Termín spustenia odhadujeme na štvrtý kvartál 2023, keďže treba doladiť prevádzkový a doménový protokol. Asociácia vydavateľských orgánov (AIB) nám musí posvätiť, že zmeny sú legislatívne a systémovo dobre podporené v rámci informačného systému,“ informoval. Otázniky v prípade vydávania záruk pre teplo a chlad
Očakávané pravidlá trhu s elektrinou a plynom z dielne ÚRSO vstúpia do účinnosti od 1. júla tohto roku. Šéf odboru organizácie trhu a regulačnej politiky Michal Hudec predstavil kľúčové zmeny, ktoré vyhláška prinesie. Nová vyhláška ÚRSO, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom, mala podľa zákona vstúpiť do platnosti od 1. apríla. Hoci meškajúci vykonávací predpis by mal byť zverejnený v zbierke zákonov už čoskoro, do účinnosti vstúpi až od 1. júla 2023. Ako nedávno vysvetlil predseda regulačného úradu Andrej Juris, dôvodom je nový zákon, na základe ktorého môžu legislatívne zmeny ovplyvňujúce podnikateľské prostredie vojsť do platnosti výlučne v dvoch termínoch počas roka. Podľa názoru ÚRSO právne vákuum nehrozí, keďže účastníci trhu sú povinní riadiť sa ustanoveniami platnej legislatívy, ako aj súvisiacich predpisov a rozhodnutí úradu. Pretrvávajúci stav však podľa niektorých advokátov prináša riziká právnych sporov. Po ukončení procesu medzirezortného pripomienkového konania (MPK) došlo k obsahovým zmenám, ktorých prijatie požadovala pracovná komisia Legislatívnej rady vlády pre technické právne predpisy. O priebehu legislatívneho procesu nových pravidiel trhu ÚRSO a kľúčových zmenách, ktoré prinesú, hovoril na jarnej konferencii SPX v Hornom Smokovci Michal Hudec, riaditeľ odboru organizácie trhu a regulačnej politiky. Prijatie pravidiel trhu však neznamená, že ich podoba sa nebude modifikovať, zdôraznil zástupca ÚRSO. Podľa Michala Hudeca bolo zriadených 5 pracovných platforiem, ktoré sú zamerané na budúce úpravy vyhlášky a ďalších súvisiacich predpisov. V nasledujúcich mesiacoch plánuje úrad dotiahnuť viacero detailov. Za urgentné označil doladiť procesy pri zmene bilančnej skupiny a reťazenia zodpovednosti za odchýlku. Kľúčovou témou bude aj medzinárodná spolupráca, ktorá sa týka firmy SEPS, v druhom slede aj operátora OKTE, súvisiaca s platformami na obstarávanie podporných služieb MARI a PICASSO. Okrem toho sa plánuje ÚRSO venovať téme kreditného rizika dodávateľov energií. Úrad má zároveň zákonnú povinnosť vydať k 1. októbru samostatnú vyhlášku, ktorá upravuje podmienky pripojenia. Podľa Michala Hudeca sa aktuálne finalizuje prvá verzia jej návrhu. Samostatná platforma bude zameraná na nové činnosti vyplývajúce zo zimného balíka, konkrétne agregáciu flexibility, akumuláciu a zdieľanie elektriny alebo energetické spoločenstvá. Podľa Michala Hudeca bude potrebné počkať si na praktickú skúsenosť a odozvu účastníkov trhu na nové pravidlá trhu. Následne nevylučuje ani prehodnotenie poplatkovej politiky pri prevádzke batériových úložísk, ale zároveň brzdil očakávania z expresnej novelizácie. „Tento a budúci rok budeme spomenuté témy skúmať. Od roku 2025 sa na základe záverov môžeme zamyslieť nad implementačnými aspektmi.“ Čo prinášajú nové pravidlá trhu? Prehľad kľúčových zmien sme odomkli pre všetkých návštevníkov portálu ENERGOKLUB® Pokiaľ ide o problematiku zmeny bilančnej skupiny, reťazenia zodpovednosti za odchýlku alebo zasielania faktúr pre dodávateľov elektriny, na tieto činnosti sa vzťahujú prechodné ustanovenia. Do 1. januára 2024 budú dotknutí účastníci trhu postupovať podľa súčasných prevádzkových poriadkov spoločnosti OKTE a trojice prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav. zmeny v procese inštalácie IMS meradiel Oproti súčasnému stavu dochádza po ukončenom MPK k zmene pravidiel v prípade inštalácie inteligentných meracích systémov (IMS) na napäťovej úrovni NN. Ak sa pri meraní elektriny typu C po 2 bezprostredne po sebe nasledujúcich 12 mesačných fakturačných cykloch nameria ročný odber, ktorý je vyšší ako 4 MWh, inštalácia IMS meradiel je bezplatná, ale nie automatická. Odberateľ musí o výmenu IMS požiadať a ak splní podmienky, distribútor mu nebude fakturovať náklady. Pri inštalácii IMS meradiel stanovil ÚRSO výnimku pre malé zdroje s inštalovaným výkonom do 0,8 kW. Pri takto definovanej kategórii mikrozdrojov, do ktorej patria aj batériové úložiská, sa nebude vyžadovať automaticky inštalácia IMS. zodpovednosť za odchýlku a bilančné skupiny Proces zmeny bilančnej skupiny sa prenesie na organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorým je firma OKTE. Vzhľadom k tomu, že zákon umožňuje reťazenie zodpovednosti za odchýlku a novinkou sú aj činnosti agregátora, dôvod centralizácie je podľa Michala Hudeca hlavne praktický. S tým súvisí aj oddelenie dodávateľskej časti, kedy sa zavádza nový pojem distribučná skupina odberných miest dodávateľa, ktorú bude od 1. januára 2025 zastrešovať prevádzkovateľ regionálnej distribučnej spoločnosti. ďalšie úpravy v oblasti EIC kódov Vo vykonávacej vyhláške došlo zo strany ÚRSO k posilneniu úlohy EIC kódov. Nové znenie explicitne definuje, že firma OKTE bude prideľovať EIC identifikátor všetkým odberateľom vrátane domácností. typový diagram pre poskytovanie flexibility V kontexte nových činností na trhu sa zadefinoval typový diagram pre poskytovanie flexibility. Ako náhradný spôsob určovania stavu meradla sa výrazne posilňuje možnosť samoodpočtu nad typový diagram. Ak koncový odberateľ vykoná samoodpočet, bude mať väčšiu váhu ako náhradný odpočet. zmenové procesy dodávateľa a bilančnej skupiny Proces zmeny dodávateľa elektriny, prípadne bilančnej skupiny bude po novom rozdelený na procesy predchádzajúce technickej zmene a samotnú technickú zmenu dodávateľa elektriny, resp. bilančnej skupiny. Rozdelenie zmenového procesu na dve časti označil Hudec za zásadný filozofický posun. Hoci zo znenia novely zákona o energetike, ktorá je účinná od 1. októbra 2022, v rámci zmenového procesu vypadla možnosť podať námietku zo strany existujúceho dodávateľa, vyhláška ÚRSO prináša zmenu. Ako spresnil Michal Hudec, takáto možnosť sa neoznačuje ako námietkovanie, ale validácia. Kritérium, na základe ktorého nemusí pôvodný dodávateľ validovať požiadavku odberateľa na zmenu, je neukončenie zmluvy. Podmienkou spustenia procesu s pôvodným dodávateľom najneskôr ku dňu vykonania zmeny je po novom aj neexistencia pohľadávok po lehote splatnosti vo výške viac než 100 eur. Týmto sa má v praxi zabrániť zneužívaniu inštitútu zmeny dodávateľa zo strany neplatičov. ÚRSO zároveň reagoval na situácie, kedy prevádzkovatelia miestnych distribučných sústav (MDS), ktorí sú zároveň aj dodávateľmi, nedokázali pre svojich odberateľov vzhľadom na situáciu na burzách zabezpečiť dodávku komodity. Niektorí tak odberné miesta prehlásili do bilančnej skupiny dodávateľa poslednej inštancie (DPI). „Ošetrili sme to tým, že aj keď dochádza k technickej zmene bilančnej skupiny, bude sa vyžadovať validácia nového zodpovedného subjektu zúčtovania. Už by sa viac nemalo stávať, že sa niekomu ocitne odberné miesto v bilančnej skupine bez jeho vedomia,“ dodal. agregácia flexibility a zdieľanie elektriny Vyhláška regulačného úradu od základov rieši oblasť agregácie flexibility vrátane procesov priradenia agregátora, vyhodnocovania alebo ukončenie registrácie agregátora. Detailne popísané procesy možno nájsť tiež v prípade zdieľania elektriny a priradenia odberného miesta ku skupine zdieľania. akumulácia elektriny a pravidlá vyhodnocovania Vyhláška zavádza pravidlá vo vzťahu k vyhodnocovaniu množstva akumulovanej elektriny. Michal Hudec poznamenal, že hoci ide o komplexnú tému, úrad sa nateraz rozhodol ísť prístupom, ktorý sa opiera o meradlo distribútora. „Nebránime sa tomu, aby do budúcna bola predmetom možných úprav aj poplatková politika, ale takýto krok by mal jednoznačné a priame presahy aj na cenovú reguláciu.“ V prvom kroku bude platiť, že na akumulovanú elektrinu sa nevzťahujú tarify TSS a TPS. „Do budúcna nie je vylúčené, že ten matematický algoritmus môže byť iný. Teraz sme sa ho snažili poňať tak, aby sme nemuseli zohľadňovať, či je za odberným miestom inštalovaný aj nejaký zdroj alebo nie,“ doplnil. Hudec. „Vychádzame len z počítania toho, čo nameria distribučné meradlo a potom toho, čo nameria podružné meradlo na svorkách batériového úložiska. Ak je tam aj zdroj, na výpočet to nemá vplyv.“ Za negatívum takéhoto zjednodušeného prístupu považuje zástupca ÚRSO fakt, že prevádzkovateľ úložiska musí počítať s nákladom, kedy prvé nabitie batérie bude zaťažené tarifami TSS a TPS. Pri nasledujúcich cykloch to už neplatí. Michal Hudec súčasne upozornil na fakturačné špecifikum, keď rozhodujúcim dátumom pre „clearing“ bude koniec mesiaca, čo by mala zohľadňovať obchodná politika subjektov. „Prelom mesiacov môže mať dopady na ekonomiku z pohľadu poplatkovej politiky.“ poskytovanie údajov pre OKTE a pre dodávateľov DPI Vyhláška posilňuje postavenie dodávateľa DPI a zjednodušuje procesy, najmä prístup k informáciám, aby sa dodávateľ ľahšie dostal k informáciám od distribučnej spoločnosti alebo od pôvodného dodávateľa. Zdroje s inštalovaným výkonom do 100 kW nebudú povinne posielať dáta o predpokladanej výrobe elektriny spoločnosti OKTE. Predikcia výroby sa tak bude primárne robiť na základe historických dát. kreditné hodnotenie užívateľov sústav a subjektov zúčtovania. Michal Hudec v procese tvorby vyhlášky vyzdvihol spoluprácu zástupcov spoločnosti OKTE a prevádzkovateľov regionálnych distribučných spoločností, výsledkom ktorej je jednotná metodika kreditného hodnotenia účastníkov trhu. Vznikne 5 spoločných kategórií (kreditná skupina A, B, C, D, E) plus jedna pre nových účastníkov trhu (kreditná skupina N) bez platobnej histórie u firmy OKTE. Reforma sa týka aj spôsobu určenia a použitia finančnej zábezpeky. Zámerom regulačného úradu podľa Michala Hudeca bolo, aby sa načas platiacim kategóriám účastníkov trhu znížilo finančné zabezpečenie (kreditné skupiny A, B a C). Subjekty, ktoré majú problém s platobnou disciplínou (skupiny D a E), si na finančnom zabezpečení priplatia, aby si kryli riziko, ktoré vytvárajú. Upravené kritériá sú podľa neho nastavené tak, aby sa každý účastník trhu vedel vtesnať do ratingu A, B a C. Vyhláška zároveň posúva termín splatnosti. Doteraz platilo, že ak mal dodávateľ vystavenú faktúru voči odberateľovi, pričom posledný deň, kedy mu daný odberateľ mohol zaplatiť, bol súčasne finálnym termínom splatnosti záväzkov dodávateľa voči distribučnej spoločnosti. V tomto nastáva zmena, kedy ÚRSO pridáva dodatočné 2 dni na to, aby sa dodávateľ vedel vyhnúť prepadnutiu do nižšej kreditnej skupiny. ÚRSO zadefinoval proces vypovedania zmluvných vzťahov. Distribučným spoločnostiam sa výrazne skracuje lehota na vypovedanie rámcovej distribučnej zmluvy. Ako ďalej spresnil Michal Hudec, prevádzkovateľ za určitých okolností, ktoré detailne definuje vyhláška, získa právo aj odstúpiť od distribučnej zmluvy. Veľká skupina paragrafov novej vyhlášky sa venuje obsahovým náležitostiam prevádzkových poriadkov. Michal Hudec spomenul aj zmeny uvedené v prílohách, ktoré sa týkajú úprav spôsobu, akým dodávatelia hlásia zazmluvnené objemy elektriny a s nimi súvisiace obstarávacie náklady. Ďalšie úpravy sa týkajú napr. krízovej regulácie, resp. zmien, ktoré vyplynuli z praxe. Úpravou prešlo zúčtovanie rozdielov ceny pri meraniach typu C, ktoré špecificky v prípade krízovej regulácie prebehne podľa ceny za dodávky v zmysle rozhodnutia vlády, nie ceny elektriny na straty, ktorú určuje ÚRSO. Detaily legislatívneho procesu vyhlášky môžete sledovať na portáli SLOV-LEX. Aktualizácia: Vyhlášky ÚRSO - nové pravidlá vnútorného trhu s elektrinou č. 207/2023 Z. z. a trhu so zemným plynom č. 208/2023 Z. z. boli 14.júna vydané v Zbierke zákonov. Účinnosť nadobudnú 1. júla 2023, niektoré články až začiatkom budúceho roka.
Spoločnosť OKTE zverejnila národný energetický mix za minulý rok. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE, zverejnil tzv. zvyškový energetický mix, celkový energetický mix dodávateľov a energetický mix výroby podľa metodiky Asociácie vydavateľských orgánov (AIB), ktorá združuje národné inštitúcie vydávajúce záruky pôvodu energie. Spoločnosť OKTE je členom AIB od roku 2020. Podiel OZE v energetickom mixe na Slovensku v roku 2022 dosiahol úroveň 22 %. Pri detailnejšom pohľade dominujú hydroelektrárne s podielom takmer 15 %. Nasleduje biomasa (4,14 %), fotovoltické zdroje (2,57 %), iné OZE (0,38 %) a veterné elektrárne (0,01 %).
O výhodách a rizikách prechodu na syntetické palivá píše v názorovom príspevku analytik Michal Sura, odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR. Európska únia schválila, že vozidlá so spaľovacími motormi budú môcť byť vyrábané aj po roku 2035, ak budú tankovať výlučne uhlíkovo neutrálne syntetické palivá, označované aj ako e-palivá (e-fuels). E-palivá sú uhlíkovo neutrálne syntetické uhľovodíkové palivá vyrobené zo zeleného vodíka a biogénneho kysličníka uhličitého (CO2). Zelený vodík sa získava elektrolýzou vody a využitím ekologickej elektrickej energie získanej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Biogénny kysličník uhličitý je možné získať aj ako vedľajší produkt z fermentačných procesov. Podmienku biogénnosti spĺňa aj CO2 zachytený zo spalín biomasy. Problematický je však už CO2 zachytávaný zo spalín z výroby ocele a cementu. V budúcnosti sa uvažuje aj o zachytávaní CO2 zo vzduchu (DAC), ale táto metóda záchytu CO2 je mimoriadne energeticky náročná. Hlavnou nevýhodou e-palív je ich veľmi nízka účinnosť. Premena elektriny z OZE na palivo spotrebuje obrovské množstvo energie. Navyše spaľovací motor ma dosť nízku účinnosť v porovnaní s elektromobilom. Elektroauto prejde s tou istou vstupnou energiou asi sedemkrát väčšiu vzdialenosť. Ďalšou nevýhodou je vysoká cena e-palív, ktorá bude o dosť vyššia v porovnaní s fosílnymi palivami, pretože cena zeleného vodíka je stále dosť vysoká. Súčasná technológia výroby e-palív je stále v demonštračnom rozsahu. Je veľmi otázne, či sa e-palivá skutočne presadia na pohon osobných automobilov. Problémom zrejme bude aj vyrobiť dostatočné množstvo e-palív, hlavne čo sa týka množstva zeleného vodíka a biogénneho CO2. E-palivá majú potenciál slúžiť ako „premosťovacie“ palivá na krátkodobú dekarbonizáciu lietadiel, lodí, ťažkých nákladných vozidiel a lokomotív, kým sa nevyvinú pohonné systémy s nulovými emisiami pre tento sektor. Lietadlá a lode poháňané uhľovodíkovými palivami budú v prevádzke ešte dlhý čas, aj niekoľko desiatok rokov, kvôli ich veľmi vysokej nadobúdacej hodnote. Takže aj keby došlo k objavu bezemisného pohonu pre tento typ dopravných prostriedkov, tak nebude možné tieto drahé dopravné prostriedky zlikvidovať. Bolo by to finančne veľmi neefektívne. Autor: Michal Sura Energetický a dopravný analytik. V súčasnosti pôsobí ako odborný poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR.