Len 40 % aktívnych dodávateľov si momentálne plní svoju zákonnú povinnosť, ktorá vychádza z novely veľkého energetického a regulačného zákona, a informuje svojich zákazníkov o možnostiach uzatvorenia zmluvy na dodávku elektriny s dynamickými cenami. Vyplynulo to z prieskumu ÚRSO medzi dodávateľmi. Od prvého októbra 2022 vstúpila do účinnosti nové znenie zákona o energetike a regulácii, ktoré do praxe prinieslo viacero revolučných zmien. Okrem iného sa právne pre dojednávanie zmlúv vrátane zmlúv s dynamickými cenami zakotvili pre dodávateľom nové pravidlá s informačnými povinnosťami voči zákazníkom. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zisťoval, ako si nové povinnosti plnia. Regulačný úrad si vyžiadal údaje od 135 dodávateľov elektriny a spracoval správu. Pozreli sme sa jej výsledky detailnejšie. O čo ide. Výhody a nevýhody uplatnenia dynamických cien Dynamická cena je výhodná najmä pre tých odberateľov, ktorí aktívne sledujú svoju spotrebu v jednotlivých hodinách dňa a majú možnosť riadiť svoj odber elektriny. Ak sa dokážu prispôsobiť stanoveným cenám a presunúť časť spotreby do „lacných“ hodín, môžu usporiť náklady za dodávku. Ponuka dynamických cien elektriny je podporená zavádzaním inteligentných meracích systémov (IMS). Pri dynamických cenách sa cena za dodávku mení každú hodinu počas dňa. Cena na spotovom trhu odráža vývoj dopytu a ponuky elektriny, situáciu na trhu s elektrinou, vplyv počasia, alebo stav výroby jednotlivých zdrojov, prípadne ďalších fundamentov. Na stanovenie výslednej ceny za dodávku s dynamickou cenou elektriny sa použije hodinový odberový diagram, ktorý je oceňovaný podľa hodnôt jednotlivých hodinových spotových cien pre obchodnú oblasť SR na dennom trhu spoločnosti OKTE. Benefitovať z dynamických cien ale môžu aj odberatelia v domácnostiach, ktoré vlastnia elektromobil. Nabíjanie elektroauta je možné naplánovať na čas najnižších cien počas dňa. Presun spotreby do hodín s nízkou spotovou cenou sa dá aplikovať aj na rôzne energeticky náročnejšie spotrebiče v domácnosti, akými sú práčka, sušička, alebo výrobné zariadenia podnikov zameraných na výrobu. Dynamická cena kvôli naviazaniu na spotový trh prináša aj riziká. Na rozdiel od bežnej fixnej ceny, odberateľ vopred nevie aká bude jeho konečná cena na vyúčtovacej faktúre. Pri vyššej volatilite na krátkodobom trhu je náročné odhadnúť a naplánovať si náklady na dlhšie časové obdobie. Aj v rámci jedného dňa môže byť rozdiel medzi maximálnou a minimálnou hodinovou cenou niekoľkonásobný. Negatívne informácie na trhu majú okamžitý dopad v podobe skokových rastov ceny, kým pri pozitívnych správach trh naopak reaguje opatrne a len pomaly koriguje ceny elektriny smerom nadol. „Jedna z kľúčových tém pre úrad je umožniť slovenským odberateľom elektriny aktívne riadenie vlastnej spotreby elektriny. Uplatňovanie dynamickej ceny elektriny ponúka pre aktívnych odberateľov možnosť dosiahnuť úspory vďaka zmene vlastnej spotreby, respektíve jej prispôsobenia stanoveným cenám pre konkrétne časové úseky dňa. A zavádzanie inteligentných meracích systémov spolu s rozvojom využívania fotovoltiky umožní odberateľom elektriny optimalizovať svoje náklady na elektrinu. Zároveň platí, že dynamické ceny elektriny nemusia byť vhodné pre všetkých odberateľov a preto odporúčame dôsledne zvážiť ich výhody a nevýhody," povedal predseda ÚRSO Andrej Juris. ÚRSO oslovil 173 dodávateľov elektriny so žiadosťou o poskytnutie informácií. Požadované údaje zaslalo 135 dodávateľov. Z prieskumu úradu vyplynulo, že len 53 dodávateľov komplexne informuje na svojom webe o možnosti uzatvoriť zmluvu o dodávke s dynamickou cenou elektriny, o výhodách a rizikách, ale aj o nevyhnutnosti inštalácie IMS a nákladoch spojených s jeho inštaláciou. Dodávatelia zároveň uvádzajú aktuálne ceny odberu a opisujú mechanizmus tvorby dynamickej ceny elektriny.
Spoznajte do detailov aktuálny legislatívny vývoj v oblasti energetiky. Expert Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group bude prednášať o agregácii, akumulácii a zdieľaní elektriny, o nových pravidlách pripájania zdrojov, ale aj o ďalších dôležitých témach. Registrácia na špeciálny seminár je otvorená! Kedy: 23. novembra 2023, 9:00 - 13:00 Kde: Hotel Saffron, Radlinského 27, 811 07 Bratislava Čo sa dozviete? Prístup a pripojenie do sústavy, nová vyhláška ÚRSO k podmienkam pripájania Zmena dodávateľa elektriny, bilančnej skupiny a subjektu zúčtovania Agregácia, akumulácia a zdieľanie elektriny a procesy s nimi súvisiace Ochrana koncových odberateľov elektriny v domácnosti Vyhodnocovanie, zúčtovanie a vysporiadanie odchýlky – zmeny Poskytovanie podporných služieb a dodávka regulačnej elektriny Nové zmluvy v elektroenergetike Diskusia s prednášajúcim Prednášajúci JUDr. Rastislav Hanulák Advokát a zakladajúci partner advokátskej kancelárie Capitol Legal Group so sídlom v Bratislave. Špecializuje sa na hospodársku súťaž na trhu s elektrinou a zemným plynom, reguláciu v energetike a tepelnej energetike a otázky spojené s podporou obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kogenerácie. Už niekoľko rokov sa podieľa na príprave legislatívy, spolupracuje s viacerými profesnými združeniami, publikuje a pravidelne prednáša na rôznych odborných konferenciách. Je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Rezervujte si svoje miesto na seminári Registrácia na seminár je otvorená. Nemôžete sa zúčastniť osobne? Nevadí. K dispozícii je aj možnosť online formy seminára. Špeciálny seminár spadá pod klubové prednášky a členovia platformy ENERGOKLUB® môžu využiť voľný vstup v počte podľa platného typu členstva. Dňa 30. novembra 2023 je zároveň v pláne ďalší seminár "Praktické dopady transpozície smerníc v oblasti tepelnej energetiky". Viac informácií.
Najvyšší kontrolný úrad zistil viaceré nedostatky pri vykazovaní majetku a záväzkov v účtovných závierkach subjektov verejnej správy. Medzi kontrolovanými boli aj ÚRSO a ÚJD. Energetický regulátor napríklad pozabudol v majetku zaevidovať prípojku plynu a tepla. Pozreli sme sa bližšie na niektoré zistenia. V rámci finančnej kontroly, ktorá nadväzovala na zistenia z predošlej akcie na vybraných rezortoch, sa Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) pozrel na účtovníctvo šiestich úradov: Kancelária Súdnej rady SR, Kancelária Najvyššieho súdu SR, Protimonopolný úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad jadrového dozoru SR a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Predmetom kontroly boli roky 2019 až 2021 a súvisiace obdobia. NKÚ vo svojej správe uviedol, že identifikované riziká - neobjektívne vykazovanie hodnoty dlhodobého hmotného majetku, pohľadávok a rezerv v individuálnych účtovných závierkach, či nedostatky pri správe a nakladaní s majetkom štátu boli potvrdené. Kontroly odhalili spolu 75 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, z toho na Najvyššom súde 15 porušení, v Súdnej rade 7 porušení, na Úrade jadrového dozoru 7 porušení, na Protimonopolnom úrade 12 porušení, na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví 15 porušení a na Úrade pre verejné obstarávanie najviac, až 19 porušení. Závažnosť porušení si však nevyžadovala ich odstúpenie na ďalšie konanie iným orgánom. NKÚ im preto navrhol spolu 42 odporúčaní. Porušenia u energetického regulátora
V posledných troch rokoch eviduje Východoslovenská distribučná desaťnásobný nárast žiadostí o pripojenie malých zdrojov. Mnohým domácnostiam však podľa experta Daniela Zákutného chýba pri výbere zariadenia striedmosť. Pre väčšinu z nich by sa ideálny inštalovaný výkon malého zdroja mal pohybovať v rozmedzí 3,5 až 5 kW. Šéf odboru Manažment energetických a meraných dát VSD rozprával aj o digitalizácii, prozákazníckych riešeniach a zjednodušení interných procesov. Od roku 2021 čelí Východoslovenská distribučná (VSD) približne desaťnásobnému rastu požiadaviek o pripájanie malých zdrojov do sústavy. „Očakávame, že o desať rokov bude každá tretia domácnosť využívať OZE,“ prognózuje Daniel Zákutný, vedúci odboru Manažment energetických a meraných dát spoločnosti VSD. „Týmto trendom sme prispôsobili naše riešenia,“ povedal na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM 2023. Za malý zdroj sa podľa platnej legislatívy považuje zariadenie na výrobu elektriny z OZE s inštalovaným výkonom najviac do 10,8 kW. Určený je primárne pre domácnosti, ktoré sa chcú stať čiastočne sebestačné a znížiť si svoje účty za elektrinu, ale aj menšie firmy. Atraktívny je aj kvôli tomu, že záujemcovia neplatia poplatok za pripojenie a za prístup do sústavy. Takýto zdroj môžu dodávať prebytky z vyrobenej elektriny do "virtuálnej batérie". Dôraz na digitalizáciu, zjednodušenie procesov a prozákaznícke riešenia Spoločnosť VSD podľa Zákutného dlhodobo masívne investovala do digitalizácie. Aj samotná žiadosť o pripojenie sa preto dnes podáva výlučne elektronicky, vďaka čomu je tento proces samoobslužný. „Naša žiadosť je urobená tak, aby ju zvládol aj laik,“ doplnil Daniel Zákutný s tým, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy zrealizoval viacero opatrení. Žiadateľ v súčasnosti nemusí k žiadosti prikladať žiadne prílohy. V prípade striedača si stačí vybrať z existujúceho pripraveného zoznamu invertorov, ktoré prešli certifikáciou VSD. „Od zákazníka nepotrebujeme typové listy, prípadne listy vlastníctva alebo čísla parciel. Naopak, oceníme, keď nám zákazník poskytne fotografiu elektromerového rozvádzača, kde plánuje zdroj pripojiť,“ poznamenal Zákutný s tým, že fotka umožní expertom spoločnosti VSD, aby sa podmienky pripojenia zdroja mohli stanoviť adresnejšie, prípadne upozorniť na nedostatky. Po zadaní EIC odberného miesta systém automaticky vypočíta maximálnu rezervovanú kapacitu pre pripojenie zdroja v danej lokalite. Podľa Zákutného sa spracuje v priemere 20 % žiadostí ešte v daný deň. „Vyše 80 % žiadostí je spracovaných do 2 dní,“ spresnil. Zákazník dostane mailom záväzné stanovisko o podmienkach pripojenia spolu s priloženou elektronickou zmluvou. „Spolu s tým posielame aj sprievodcu pripojením zdroja,“ doplnil. „Do prílohy vkladáme technické náčrty, ako má byť zdroj presne technicky pripojený.“ Hoci v súčasnosti funguje VSD v režime, že neodmieta žiadnu žiadosť o pripojenie malého zdroja, Zákutný apeluje na striedmosť zákazníkov. Zo štatistík vypláva, že priemerný pripojený výkon pri týchto typoch zariadení v rámci sústavy VSD predstavuje 6,96 kWh. Podľa Zákutného zo skúsenosti dlhodobo vyplýva, že zhruba 40 % až 60 % vyrobenej elektriny sa spotrebuje priamo v domácnosti, zvyšok pretečie do distribučnej sústavy „Ideálny výkon, ktorý vyhovuje väčšine domácností je 3,5 až 5 kW. Viac netreba. V tomto rozmedzí sa dosahuje najlepšia ekonomika návratnosti,“ zdôraznil ďalej s tým, že kvôli efektívnemu pripájaniu malých zdrojov odporúča zhotoviteľom trojfázové pripojenie zdrojov.
Európska komisia schválila Slovensku novú schému štátnej pomoci na podporu uskladňovania elektriny v batériových systémoch a na modernizáciu prečerpávacích vodných elektrární. Celková maximálna alokácia v rámci schémy je 44 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva (MH SR) bude môcť už čoskoro z Plánu obnovy a odolnosti podporiť investície na zvýšenie flexibility elektrizačnej sústavy. Postupné odstavovanie flexibilných fosílnych zdrojov elektriny spôsobuje úbytok regulačného výkonu, čo má negatívny vplyv na schopnosť sústavy integrovať variabilné obnoviteľné zdroje energie. Nová schéma, ktorej notifikácia začala ešte vo februári tohto roka, využíva dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci, ktorý zjednodušil pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci v oblasti OZE a uskladňovanie energie. Alokácia vo výške 44 miliónov eur je rozdelená na dve súťažné ponukové konania. Na podporu samostatne stojacích batériových systémov s inštalovaným výkonom menej ako 1 MW je vyčlenených maximálne 8 miliónov eur. Zvyšných 36 miliónov eur môžu získať batérie s inštalovaným výkonom rovným alebo vyšším než 1 MW a tiež je táto alokácia určená na modernizáciu prečerpávacích vodných elektrární (PVE) s cieľom zvýšiť ich regulačný výkon. Podľa našich informácií MH SR uvažuje o vyhlásení jednej výzvy, v rámci ktorej sa však budú projekty s rôznymi technológiami posudzovať samostatne. Jej vyhlásenie sa očakáva ešte v tomto roku. Maximálna výška pomoci na projekt je obmedzená na 25 miliónov eur. Zo samotného Plánu obnovy vyplýva, že na podporu PVE môže ísť maximálne 12 miliónov eur. Podľa indikatívneho harmonogramu rezort pri PVE uvažuje s alokáciou len 7 miliónov eur. Parametre výzvy cielia aj na Slovenské elektrárne Do výzvy by sa mali zapojiť Slovenské elektrárne, ako prevádzkovateľ prečerpávacích elektrární na Slovensku. Ten pripravuje modernizáciu PVE Čierny Váh za účelom zvýšenia účinnosti a regulačného rozsahu turbogenerátora TG5, kde bol nedávno ukončený proces posúdenia vplyvov na životné prostredie.
Ku krátkodobým rizikám z pohľadu cenovej volatility elektriny a plynu patria podľa analytika Jána Pištu okrem faktoru počasia aj disponibilita zdrojov, najmä volatilita výroby z obnoviteľných zdrojov a výpadky zariadení plynovej infraštruktúry, ale najmä politické riziká, ktoré aktuálne ovplyvňujú energetiku v rámci EÚ. V priebehu roku 2023 mali ceny "slovenskej elektriny" na lipskej burze EEX výrazne klesajúcu tendenciu, ale stačilo niekoľko faktorov s globálnym presahom, ktoré dokázali zatriasť cenami mesačných, kvartálnych a forwardové produktov. Aktuálnymi trendami na trhoch s elektrinou aj zemným plynom sa vo svojom príspevku na nedávnej konferencii ENERGOFÓRUM 2023 zaoberal analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX. Kým k poklesu cien elektriny zo začiatku roka prispela teplá zima, dostatok dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) a úspory v spotrebe, narušenie klesajúceho trendu naštartovali problémy s jadrovými reaktormi vo Francúzsku vrátane štrajkovej pohotovosti. Keďže v Nemecku došlo k uzavretiu uhoľných a jadrových elektrární, dopyt po francúzskej elektrine je vysoký. „Problémy EDF sa presúvajú do celej Európy,“ vysvetlil Ján Pišta. Nástup letných mesaicov, výroba elektriny zo slnka a plné zásobníky plynu ceny opäť zmiernili. Nasledovali technické problémy nórskej spoločnosti GASSCO v rámci prvej fázy údržby na ťažobných zariadeniach. „Došlo k niekoľkým výpadkom v LNG závode, tiež v závode na spracovanie plynu. To bol hlavný parameter, kedy začiatkom júna cena opäť vyskočila hore.“ Čítajte ďalej: Aké sú dlhodobé a krátkodobé riziká pre vyššie ceny energií v EÚ Predikcia burzových cien elektriny a zemného plynu na platforme EEX Pozrite si kompletný VIDEO záznam analytického príspevku
Základný strategický dokument v oblasti energetickej politiky prechádza v rámci aktualizácie procesom verejnej konzultácie a tiež o ňom diskutujú orgány štátnej správy. Rezort hospodárstva pripravil prehľadný harmonogram krokov. Koncom augusta rezort hospodárstva zaslal návrh aktualizácie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu pre roky 2021 - 2030 (NECP) Európskej komisii a zároveň ho zverejnil na webovej stránke. Na ministerstvách hospodárstva a životného prostredia sa následne rozbehla ďalšia fáza prác. Bývalý štátny tajomník MH SR Branislav Sušila na konferencii ENERGOFÓRUM 2023 vyzdvihol intenzívnu spoluprácu rezortov hospodárstva a životného prostredia na aktualizácii tohto strategického dokumentu v ostatnom období. Jeho kľúčovými piliermi majú byť udržateľnosť, bezpečnosť dodávok a cenová dostupnosť energií. Návrh aktualizácie NECP bol v priebehu októbra predmetom zisťovacieho konania v rámci posúdenia strategického dokumentu na životné prostredia (proces SEA). Do konca tohto roka prebieha pokračuje proces zberu pripomienok a zároveň pokračuje modelovanie scenárov. Od konca septembra sa tiež zvolávajú pravidelné stretnutia pracovnej skupiny zloženej z ústredných orgánov štátnej správy.
Portál eFocus organizuje dňa 22. novembra 2023 ďalší ročník konferencie Smart metering/smart grid. Podujatie sa uskutoční kombinovanou hybridnou formou. Na konferencii, ktorá prebehne 22. novembra 2023 v Hoteli Color v Bratislave, sa dozviete: Klesajúce dodávky plynu z Ruska spôsobili vážne narušenie európskych energetických trhov. Európska komisia od roku 2022 priebežne prijíma opatrenia v snahe udržať stabilitu na trhu a ochranu najslabších priemyselných odvetví a spotrebiteľov. Je však dôležité pozerať sa ďalej do budúcna za súčasnú krízu; zhodnotiť, ako by sme mohli urýchliť implementáciu REPowerEU so zvýšeným cieľom 45%-ného podielu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030. K tomuto cieľu spolu so znížením dopadu ich volatilnej výroby má prispieť výzva MH SR na podporu kombinovaných investícií do OZE v spojení s batériovými úložiskami. Rada ministrov Európskej únie sa zároveň dohodla na reforme európskeho trhu s elektrinou. Inštalácie obnoviteľných zdrojov budú v menšej miere podporované dotáciami, investori sa viac zameriavajú na zabezpečenie návratnosti prostredníctvom Power Purchase Agreements a Contracts for Difference, ktorých správne nastavenie môže priniesť benefity aj pre odberateľov a dodávateľov na trhu. Kde sú najväčšie riziká a ktoré príklady najlepšej praxe sa dajú uplatniť na Slovensku? Pre umožnenie vyššej penetrácie OZE pri súbežnom zachovaní stability sústavy je nevyhnutné využiť aj ďalšie dostupné nástroje: digitalizáciu a efektívny energetický manažment. Aké postupy prináša návrh novej vyhlášky ÚRSO o pripájaní? Je sústava pripravená na mohutnejší rozvoj OZE na Slovensku? V súvislosti so stále vysokými cenami energií je potrebné nastaviť opatrenia pre odberateľov postihnutých energetickou chudobou, ktorých jednoznačné zadefinovanie prispeje k adresnejším formám cieľovej podpory. Čo sa pripravuje v tejto oblasti? Šetrenie nákladov má tiež priniesť možnosť zdieľať vyrobené prebytky, ako sú nastavené pravidlá pre komunitnú energetiku? Program konferencie 09:10 - 09:40 Digitalizácia energetických trhov - kde sú prínosy pre odberateľov: Pohľad ÚRSO Andrej Juris, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 09:40 – 12:30 Podporí uplatnenie nových činností stabilizáciu cien na trhu a vyšší podiel OZE? Moderátor: Blahoslav Němeček, partner pre energetické poradenstvo v regióne strednej a východnej Európy, EY Odborné prezentácie: Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR Štefan Dobák, člen predstavenstva, OKTE, a.s. Jaroslav Hrušč, riaditeľ divízie Sieťový obchodu, Východoslovenská distribučná, a.s. Ján Karaba, riaditeľ, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE Marek Tomeš, projektový manažér, ZSE Energia, a.s. 13:30 – 15:00 Digitalizácia, agregácia, inteligentné systémy & flexibilita Moderátor: Libor Láznička, moderátor, nezávislý konzultant Problematika zdieľania elektriny a energetických komunít Účastníci: Ľubica Jančová, matematik, vývojár, MicroStep Invest. Cenová optimalizácia agregačných blokov Tomáš Rajčan, vedúci úseku energetiky a priemyslu, IPESOFT Agregácia - prehľad stavu trhu a praktické skúsenosti Peter Chochol, riaditeľ úseku obchodu, sféra, a.s. Konsolidovaný inteligentný merací systém pre nové energetické služby a ESG Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. Konferencia sa uskutoční kombinovanou virtuálnou a prezenčnou formou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Konflikt na Ukrajine znamenal pre spoločnosť Eustream dramatický pokles prepraveného plynu z Ruska a teda aj zníženie tržieb. Domáci prepravca preto v súčasnosti analyzuje možnosti, ako využiť potenciál svoje infraštruktúry. V hre je zvýšenie tranzitu azerbajdžanského plynu, LNG aj vodík. Generálny riaditeľ Rastislav Ňukovič na konferencii ENERGOFÓRUM priblížil aktuálny stav projektov. Konflikt na Ukrajine vniesol novú dimenziu do oblasti bezpečnosti dodávok zemného plynu v Európe. Vojna podľa Rastislava Ňukoviča, generálneho riaditeľa firmy Eustream, ktorá prevádzkuje prepravnú sieť plynu, determinuje množstvo faktorov od dostatku komodity až po vývoj samotnej ceny, čo ovplyvňuje aj elektroenergetiku. Pokiaľ však ide o dekarbonizáciu iniciovanú Európskou komisiou, v plynárenstve sa podľa neho tieto témy nerozporujú. „Máme rozdielny názor cestu, akou k tomu prísť. Myslím si, že aj tá kríza spôsobená vojnou na Ukrajine ukázala, ako naivne sme doteraz riešili dekarbonizáciu v EÚ. Upúšťali sme od riešení, ktoré boli dostupné, ľudia si ich mohli dovoliť a zabezpečovali určitú bezpečnosť. Naopak sústredili sme sa na niečo, čo momentálne ešte nie je dostatočné maturitné, aby mohlo byť plne nasadené a plnohodnotne nahradiť existujúce zdroje. Dôsledkom toho sú aj vysoké ceny,” zdôraznil Ňukovič v diskusii "Strategické výzvy plynárenského priemyslu". Kým v minulom roku bola kľúčová otázka dostatku plynu, v tom aktuálnom sa rieši primárne cena komodity. „Trh je stále napätý a akákoľvek zmena, napríklad začiatok vojny v Pásme Gazy, prípadne ďalšie geopolitické súvislosti, spôsobujú, že trh okamžite reaguje,“ dodal. V kontexte tranzitnej siete na Slovensku, po plynárenskej kríze v roku 2009 sa Eustream zameral na projekty zreverznenia existujúcich prepojení s okolitými štátmi - najprv s Ukrajinou, Českom a Rakúskom, neskôr pribudlo Maďarsko a naposledy vlani Poľsko. „S výnimkou vstupu z Maďarska, kapacity niekoľkonásobne prevyšujú spotrebu SR. Treba však nájsť zdroj, ktorý sme dovezieme,” načrtol Ňukovič kľúčovú tému pre Eustream. Ňukovič: Plán využita tranzitnej siete po vojne je pre nás otázka číslo jeden Kým v roku 2019 Eustream prepravil 70 mld. metrov kubických cez územie SR, tento rok sa podľa Ňukoviča očakáva celkový tranzit na úrovni zhruba 16 mld. kubíkov plynu. „Týmto sa ten pomer výrazne mení. Ak sa snažíme udržať si svoje postavenie, snažíme sa hľadať iné zdroje, ktoré by sme mohli v regióne a mimo neho prepravovať,” načrtol s tým, že Eustream sa spolu s partnermi projektu Eastring angažuje v iniciatíve Solidarity Ring zameranej na zvýšenie dodávok z Azerbajdžanu. Do EÚ by mohlo v krátkodobom horizonte už pri minimálnych úpravách existujúcej infraštruktúry prúdiť zhruba 5 mld. kubíkov azerbajdžanského plynu cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko. Ňukovič vyzdvihol, že v minulosti, keď sa firme ekonomicky darilo, investovala do svojho rozvoja. Eustream okrem prepojov zároveň zrealizoval reinžiniering tranzitnej siete, vďaka čomu sa zvýšila jej efektivita. „Z tohto plánujeme benefitovať, sme v dobrej technickej kondícii. Analyzujeme potenciál okolitých krajín,” vysvetlil. Za ekonomicky zaujímavú možnosť označil aj skladovanie plynu na Ukrajine. „Od budúceho roku chceme prísť s riešeniami,” vyhlásil Rastislav Ňukovič na konferencii ENERGOFÓRUM.
Nové možnosti výroby elektriny, uskladňovania, zdieľania aj agregácie za účelom optimalizácie potrieb sa v segmente firiem aj domácností dostávajú do praxe aj na Slovensku. Zástupcovia energetických firiem diskutovali spolu s regulátorom a účastníkmi konferencie ENERGOFÓRUM® o potenciáli nových činností na trhu ako je akumulácia a agregácia aj o pretrvávajúcich obmedzeniach. Podľa predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa v súčasnosti prebieha v elektroenergetike mini-revolúcia - z centralizovaného systému s veľkými elektrárňami a prevádzkovateľmi sústav sa posúvame ďalej. „Odberatelia získali veľké množstvo práv, ale i povinností, možností byť súčasťou energetického trhu, nájsť si svoj spôsob optimalizácie využitia energie aj jej výroby,“ uviedol Juris počas diskusného panelu "Akumulácie energie a hľadanie flexibility". Predseda predstavenstva ZSE Energia Juraj Krajcár vysvetlil, že dnes už nie je pre podnikanie v energetike potrebné mať k dispozícii veľké CAPEXové zdroje, stačia menšie. Zároveň je treba myslieť na OPEXové zdroje, na významne získali najmä softvérové riešenia a dátové toky. „Biznis model sa výrazne mení. Pri konzultáciách so zahraničím prídete na to, že trh je v neuveriteľnej dynamike. Vytvárajú sa dva súbežné svety – starý, konvenčný a nový energetický svet. Zmena je nenávratná a je na nás, ako sa zariadime na lokálnom aj na širšom trhu,“ poznamenal šéf ZSE Energia. Batérie pribúdajú Podľa údajov Slovenskej batériovej aliancie (SBA) sú už v súčasnosti na Slovensku nainštalované batériové systémy s kapacitou 27,5 MWh, z toho viac než polovica sú samostatne stojace úložiská slúžiace najmä na poskytovanie podporných služieb. Vo výstavbe sú ďalšie batérie s kapacitou približne 31 MWh. Tieto objemy kapacít prekračujú potreby primárnej regulácie na Slovensku. Marián Smik z SBA potvrdil, že batériové inštalácie u nás sa reálne využívajú najmä v kombinácii s fotovoltickým zdrojom, a to aj v domácnostiach, slúžia na optimalizáciu odberného miesta z pohľadu regulácie odchýlky, prípadne aj na vnútrodenné obchodovanie. Taktiež sa využívajú spolu s inštaláciou zdroja na splnenie technických podmienok pri aktivácii podporných služieb (aFRR), prípadne aj na primárnu reguláciu (FCR), na reguláciu napätia aj na riešenie tokov jalovej elektriny na úrovni distribučnej sústavy. Roman Pavlík zo spoločnosti MTS, ktorá v Liptovskom Mikuláši vyrába batériové systémy poukázal na veľký potenciál ich využitia v rámci komunít, keďže batérie je možné agregovať do väčších celkov. „Taktiež elektromobily majú s rastúcim počtom dopad na prevádzku distribučných sústav, ktoré môžu byť ešte zastarané. Aj tu vidíme priestor pre využitie batérií,“ uviedol Pavlík. Juraj Krajcár potvrdil, že v skupine ZSE testujú batériové úložiská spolu s nabíjačkami pre elektromobily na optimalizáciu nákladov na rezervovanú kapacitu smerom k distribučnej spoločnosti. Regulačný úrad sa zase podľa slov jeho predsedu snaží vytvoriť priestor pre široké využitie bateriek. Z pohľadu platby za prístup sa napríklad eliminoval double charging pri odbere elektriny zo sústavy aj odovzdávaní do sústavy. „Priebežne sledujeme prvé skúsenosti a reagujeme v rámci novelizácie príslušnej legislatívy,“ uviedol Juris. Okrem témy inštalácie nových batériových systémov sa v rámci panelovej diskusie riešila aj otázka ich recyklácie. Roman Pavlík potvrdil, že z pohľadu chemického zloženia batérie vydržia 10 aj 15 rokov, niektoré aj 20 rokov, v závislosti od využívania cyklických operácií. Automobilky ponúkajú na rôzne testovanie second-life batérie z eektromobilov, aby sa využili v iných segmentoch, napr. v domácnostiach popri fotovoltike, na peak shaving. Po úplnom využití kapacity batérií je navyše možné články vybrať a chemické látky použiť aj napríklad pri výrobe hnojiva.
Prezidentka vymenovala nový vládny kabinet. Rezort hospodárstva povedie Denisa Saková. Štátnym tajomníkom ministerstva pre energetiku sa stal Kamil Šaško, oblasť podnikania bude mať z pozície štátneho tajomníka na starosti Vladimír Šimoňák. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu vymenovala novú vládu SR na čele s Robertom Ficom. Z pohľadu rozvoja energetiky je kľúčové predovšetkým Ministerstvo hospodárstva (MH SR), ktoré podľa očakávania povedie Denisa Saková (Hlas-SD). Nahradila tak Petra Dovhuna, ktorý bol na čele MH SR v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora od mája 2023. Kabinet na svojom prvom zasadnutí vymenoval aj nových štátnych tajomníkov jednotlivých ministerstiev. Štátnym tajomníkom MH SR zodpovedným za energetiku bol menovaný Kamil Šaško, expert strany Hlas-SD na ekonomiku a hospodárstvo. Štátnym tajomníkom pre oblasť podnikania a konkurencieschopnosti sa stal Vladimír Šimoňák, doterajší riaditeľ krízového manažmentu na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ešte predtým kabinet schválil odvolanie dovtedajších štátnych tajomníkov, Branislava Sušilu a Petra Šveca. Kto sú noví štátni tajomníci rezortu hospodárstva? Kamil Šaško je rodák z Popradu. V roku 2020 nastúpil na pozíciu regulačného experta v Národnej banke Slovenska (NBS), kde tento rok svoje pôsobenie ukončil a venoval sa primárne predvolebnej kampani z pozície straníckeho experta na ekonomiku a financie. Šaško je členom predsedníctva Hlas -SD. Študoval biznis a manažment na Univerzite v Sussexe, neskôr aj investičné bankovníctvo na London School of Business and Finance. Svoju pracovnú kariéru naštartoval v roku 2013 v Tatra banke a neskôr na Ministerstve financií SR ako generálny štátny radca sekcie finančného trhu. V rokoch 2015 – 2020 pôsobil ako finančný atašé na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli. V ďalších troch rokov prešiel v rámci tejto inštitúcie na pozíciu finančného radcu, kde pracoval až do roku 2020. Kamil Šaško sa zúčastnil aj predvolebnej debaty platformy ENERGOKLUB.
Podľa údajov združenia SolarPower pracovalo vlani v odvetví solárnej energetiky v Európe takmer 650 tisíc ľudí. Najviac ľudí toto odvetvie zamestnávalo v Poľsku, Španielsku a Nemecku. Pre naplnenie potrieb zelenej transformácie však treba nielen zvýšiť počty odborníkov, ale tiež kvalitu zručností. Rozsiahle zvyšovanie počtu nových pracovníkov v odvetví solárnej energetiky, ktoré súvisí s rozmachoch záujmu o solárne inštalácie, musí ísť ruka v ruke so zvyšovaním kvality znalostí a zručností. Vyplýva to z najnovšej, v poradí už tretej správy európskej asociácie SolarPower Europe zameranej na zamestnanosť. Autori predpokladajú, že do roku 2025 bude v tomto odvetví v EÚ pracovať viac než milión ľudí. Najväčší počet pracovníkov v tomto odvetví sa zaznamenal v Poľsku, vzhľadom na veľký boom inštalácií v domácnostiach. Vysokú úroveň zamestnanosti dosahuje solárne odvetvie aj v Španielsku a Nemecku. Významnú rolu získal solárny sektor aj v Holandsku, Taliansku, Grécku a Francúzsku.
Hlavným rečníkom konferencie ENERGOFÓRUM 2023 bol český ekonóm Tomáš Sedláček. Bývalý poradca českého prezidenta Václava Havla sám seba označuje za „filozofujúceho ekonóma“. Jeho širokospektrálna keynote prednáška, ktorá sa tematicky dotkla aj energetiky, bola vyvrcholením tohtoročného podujatia. Pozrite si VIDEO z jeho vystúpenia vrátane diskusie, ktorú moderoval ekonóm Miloš Bikár.
Rezort hospodárstva vyhlásil ďalšiu výzvu z Plánu obnovy na podporu nových OZE a tiež prvýkrát aj na batériové systémy. Prihlásiť sa dá do polovice januára, pričom potrebné je mať súhlas s pripojením zo strany distribútora. Hlavným kritériom pre výber projektov zostáva nákladová efektívnosť. Ministerstvo hospodárstva (MH SR) napreduje pri podpore budovania zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti. V piatok vyhlásil rezort výzvu za 63,74 miliónov eur. Z nich je 11,74 milióna eur určených výlučne na výrobné zariadenia a až 52 miliónov eur na kombinované projekty, v rámci ktorých sa okrem OZE vybuduje aj doplnkový batériový systém. Zariadenie na uskladnenie elektriny však musí byť pripojené pred odovzdávacím miestom do sústavy. Maximálna výška podpory na projekt typu A, predmetom ktorého je výlučne nové zariadenie na výrobu elektriny z OZE, je 2,5 milióna eur. Maximálna výška podpory na projekt typu B, predmetom ktorého je okrem nového zariadenia na výrobu elektriny z OZE aj batériový systém, je 5 miliónov eur. Podávanie žiadostí prebieha výlučne prostredníctvom informačného systému Plánu obnovy ISPO. Výzva je otvorená tri mesiace – do 15. januára 2024. Prihlásiť sa môžu fyzické alebo právnické osoby, ktoré si na území Slovenska chcú nainštalovať zariadenia na využívanie solárnej, veternej alebo geotermálnej energie, energie z biomasy, bioplynu, skládkového plynu alebo plynu z čistiarní odpadových vôd. Práce na projekte je možné začať až po podaní žiadosti. Vecná realizácia sa musí ukončiť najneskôr do 31. marca 2026. Parametre zdroja a batérie
Väčšia ochrana odberateľov elektriny, dôraz na PPA zmluvy a dvojsmerné rozdielové zmluvy pri nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov, jednoduchšie pravidlá pre kapacitné mechanizmy aj rozšírenie cenovej regulácie. Týmto smerom má podľa členských štátov Únie pokračovať vývoj na európskom trhu s elektrinou. Po niekoľkých mesiacoch sa krajiny EÚ v utorok (17. októbra) dohodli na novej koncepcii trhu s elektrinou. Komisia predložila návrhy týkajúce sa reformy koncepcie trhu EÚ s elektrinou 14. marca 2023. Reagovala na zmenené geopolitické podmienky v nadväznosti na vojenskú intervenciu na Ukrajine. Nasledovať teraz budú rokovania s Európskym parlamentom, tzv. trialóg. Cieľom reformy je dosiahnuť, aby ceny elektriny boli menej závislé od kolísavých cien fosílnych palív, ochrániť spotrebiteľov pred prudkými nárastmi cien, urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšiť ochranu spotrebiteľa. Návrh je súčasťou širšej reformy koncepcie trhu EÚ s elektrinou, ktorá zahŕňa aj nariadenie zamerané na zlepšenie ochrany Únie pred manipuláciou s trhom prostredníctvom lepšieho monitorovania a transparentnosti (nariadenie REMIT). Podpora dlhodobých zmlúv Cieľom reformy je stabilizovať dlhodobé trhy s elektrinou posilnením trhu pre zmluvy o nákupe elektriny (PPA), vďaka čomu sa rozšíria dvojsmerné rozdielové zmluvy (CfD) a zlepší likvidita forwardového trhu. Rada sa zhodla na tom, že členské štáty budú podporovať využívanie zmlúv o nákupe elektriny odstránením neodôvodnených prekážok a neprimeraných alebo diskriminačných postupov alebo poplatkov. Opatrenia môžu okrem iného zahŕňať štátom podporované systémy záruk za trhové ceny, súkromné záruky alebo nástroje na združovanie dopytu po PPA. Rada sa dohodla, že dvojsmerné rozdielové zmluvy (dlhodobé zmluvy uzavreté verejnými subjektmi na podporu investícií, ktoré zvyšujú trhovú cenu, keď je nízka, a žiadajú výrobcu, aby splatil sumu, ak je trhová cena vyššia ako určitý limit, s cieľom zabrániť nadmerným neočakávaným ziskom), budú povinným modelom, ktorý sa s určitými výnimkami použije v prípade, keď verejné financovanie bude súčasťou dlhodobých zmlúv. Dvojsmerné rozdielové zmluvy by sa vzťahovali na investície do nových zariadení na výrobu elektriny založených na veternej energii, slnečnej energii, geotermálnej energii, vodnej energii bez nádrže a jadrovej energii. Tým by sa zabezpečila predvídateľnosť a istota. Pravidlá pre dvojsmerné rozdielové zmluvy by sa uplatňovali až po uplynutí prechodného trojročného obdobia (päť rokov v prípade projektov hybridných zariadení na mori spojených s dvoma alebo viacerými ponukovými oblasťami) po nadobudnutí účinnosti nariadenia, aby sa zachovala právna istota pre prebiehajúce projekty. Na žiadosť viacerých krajín vrátane Slovenska sa doplnila flexibilita, pokiaľ ide o spôsob, akým by sa príjmy generované štátom prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv prerozdeľovali. Príjmy by sa prerozdelili medzi koncových odberateľov a mohli by sa použiť aj na financovanie nákladov na systémy priamej cenovej podpory alebo na investície na zníženie nákladov na elektrinu pre koncových odberateľov. Kapacitné mechanizmy
Ak sa chce Slovensko vydať na cestu dekarbonizácie a energetickej bezpečnosti, takéto riešenie nebude zadarmo a občania by to mali vedieť. Od ekonomiky bude závisieť aj to, či sa SPP bude v budúcnosti ešte viac spoliehať na dodávky LNG. Šéf štátneho podniku Miroslav Kulla hovoril na konferencii ENERGOFÓRUM aj o tom, ako sa plynári pripravujú na koniec tranzitnej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. V ostatných rokoch bola strategickou výzvou plynárenstva dekarbonizácia sektora. Vojenský konflikt na Ukrajine spôsobený agresiou Ruskej federácie posunul do popredia aj energetickú bezpečnosť alebo rovinu fyzického dostatku komodity. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti SPP Miroslava Kullu k nim pribudla aj téma ceny a nákladov. „Samotná bezpečnosť je riešiteľná v určitom čase, ale cenový dopad na obyvateľov je obrovský,“ poznamenal šéf SPP minulý týždeň v panelovej diskusii na konferencii ENERGOFÓRUM. Štátny podnik je pripravený na aktuálnu vykurovaciu sezónu Skladovacie kapacity spoločnosti SPP sú podľa Kullu naplnené na 100 %. „Keby došlo k úplnému zastaveniu tokov z Ruska, tak máme jednak zásoby aj zdrojovanie z ostatných krajín zabezpečené minimálne do konca septembra 2024,“ spresnil Miroslav Kulla s tým, že SPP už aktuálne kontrahuje dodávky plynu na budúcu vykurovaciu sezónu. Zástupca SPP v rámci duskusie priznal, že po výpadku ruského plynu bol na globálnom trhu citeľný nedostatok komodity, ktorý do istej miery pretrváva. Dodatočné kapacity vo svete podľa neho stále nemožno považovať za dostatočné. „SPP si momentálne zabezpečuje plyn v európskych huboch alebo u partnerov, ktorí mali už predtým dlhodobé kontrakty na skvapalnený zemný plyn LNG – ide o najväčšie svetové firmy v tomto priemysle,“ zdôraznil. Štátny podnik popri dodávkach plynu z nórskych ťažobných polí uzavrel viacero LNG diverzifikačných kontraktov. Na skvapalnený plyn sa podľa Kullu nebude dať spoliehať vo väčších objemoch skôr ako pred rokom 2026 alebo rokom 2027. „Teda skôr ako budú otvorené nové ložiská v Katare alebo USA. Na toto sa pripravujeme a rokujeme s jednotlivými dodávateľmi, ale LNG biznis funguje inak. Je viac flexibilný, môžete plyn kdekoľvek kúpiť a priviezť. Pohyb lodí sa odvíja od toho, kde je vyššia cena,“ vysvetlil s tým, že cena LNG je aktuálne drahšia ako cena potrubného plynu, ktorý je možné získať v Európe. Od ekonomiky bude závisieť, či sa bude v budúcnosti SR viac spoliehať práve na LNG. „S jediným rozdielom, že už nikdy viac len s jediným partnerom. Z hľadiska bezpečnosti dodávok je dôležité, aby tých dodávateľov bolo viac, minimálne traja či štyria, aby sa dostali do konkurencie.“ Viaceré krajiny EÚ investujú do LNG terminálov. K možnosti, že by sa firma SPP mohla vlastnícky angažovať v podobných infraštruktúrnych projektoch sa Miroslav Kulla priamo nevyjadril. „U nás existuje fenomén, že by sme chceli mať Slovensko dekarbonizované, bezpečné a najlepšie zadarmo,“ povedal s tým, že treba na rovinu povedať, že takáto vízia je v skutočnosti nákladná. Dlhodobé LNG kontrakty vrátane tranzitných poplatkov a nákladov na využitie regazifikačných terminálov môžu cenu plynu v porovnaní s dodávkami z Ruska výrazne navýšiť. „Konečná cena môže byť vyššia aj o 10 %. Ak sme ochotní to pomenovať a povieme, že toto je to, čo na Slovensku chceme a chceme byť bezpeční, potom je to jednoduché. Ak to budeme chcieť zadarmo, tak to nepôjde,“ poznamenal Kulla. Európa podľa neho v minulosti podcenila vytváranie konkurenčného prostredia a bola príliš závislá od jedného zdroja. „Hráči musia byť motivovaní investovať do infraštruktúry, aby sa im peniaze vrátili, alebo to musia robiť vlády zo štátnych prostriedkov. Ak bude dostatok LNG terminálov, prepojení na jednotlivé krajiny a budú sa vytvárať atraktívne podmienky pre dodávateľov a výrobcov, vtedy môže mať Európa atraktívne ceny.“ Kulla: Platforma AggregateEU pre nás nedáva zmysel V rámci diskusie tiež odznelo, že SPP sa zapojila do spoločných nákupov plynu na úrovni EÚ prostredníctvom novovytvorenej platformy AggregateEU, ale cenové ponuky podľa Miroslava Kullu nevyužila. Ako vysvetlil šéf predstavenstva SPP, platforma nedokázala vygenerovať výhodnejšie ceny plynu, ako je firma schopná získať od dodávateľov priamym rokovaním. Ak by sa vojna na Ukrajine skončila, história je podľa Miroslava Kullu príkladom, že postupne by došlo aj k obnoveniu obchodných vzťahov s Gazpromom. Súčasné vzťahy ruského exportéra s európskymi dodávateľmi však označil za mimoriadne komplikované, pretože dochádzalo a dochádza k obrovským porušeniam zmluvných záväzkov. Nevyhnutne by preto po skončení konfliktu muselo dôjsť ku kompenzáciám, ale najprv sa musí konflikt ukončiť. Generálny riaditeľ SPP sa vyjadril aj k blížiacemu sa koncu prepravného kontraktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vyprší 31. decembra budúceho roka. „Zmluvne sa pripravujeme na to, že je vysoká pravdepodobnosť toho, že od januára 2025 plyn nebude tiecť, ak sa nestane niečo pozitívne. Budeme na to pripravení. Uvidíme, čo sa stane,“ doplnil Miroslav Kulla. Ukrajina disponuje rozsiahlym systémom zásobníkov. Ako doplnil Kulla, hoci skrývajú veľký obchodný potenciál, kým pretrváva vojna, takýto biznis plán nie je pre SPP reálny, pretože sa nenájde žiadna finančná inštitúcia, ktorá by poistila infraštruktúru pred zničením. „Situáciu analyzujeme. Ekonomický význam uskladniť plyn na Ukrajine a neskôr ho doviezť nazad v súčasnosti nevychádza,“ uzavrel generálny riaditeľ a predseda predstavenstva SPP. Ďalšie články zo zaujímavých diskusií z konferencie ENERGOFÓRUM® 2023 prinesieme už onedlho. Pre členov platformy ENERGOKLUB® je k dispozícii kompletný videozáznam diskusie v členskej sekcii.
Pokles burzových cien elektriny a plynu sa pretaví aj do regulovaných cien pre domácnosti v roku 2024. Potvrdil to predseda ÚRSO Andrej Juris na konferencii ENERGOFÓRUM. O reálnych dopadoch na konečné účty odberateľov rozhodnú podľa neho opatrenia novej vlády, no čas potrebný na rozhodnutie sa kráti. Indexové obdobie pre stanovenie referenčnej ceny komodity sa ukončilo na konci septembra 2023. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) aktuálne spracúva prepočty, ako bude vyzerať maximálna regulovaná cena za dodávku elektriny a zemného plynu na rok 2024, pre domácnosti, ale aj iných odberateľov spadajúcich pod reguláciu. Úrad predbežne odhaduje, že regulované ceny stanovené úradom pre domácnosti by mali v roku 2024 klesnúť, reflektujúc pokles nákladov na nákup elektriny a plynu na komoditných trhoch. Presné údaje budú známe po ukončení cenových konaní v závere tohoto roka. „Trhové ceny elektriny a plynu zásadne poklesli o viac než 50 % oproti vlaňajšiemu decembru. Takéto zníženie ceny komodít sa premietne aj do regulovaných cien, ktoré stanoví ÚRSO vo svojich rozhodnutiach. Odhad dávame dokopy. V prípade elektriny by to pre domácnosti mohol byť pokles medzi 5 až 8 %, ale prosím, berte to iba ako predbežné odhady. Regulované ceny plynu by mohli klesnúť aj o takmer o 20 %, lebo cena komodity tak zásade klesla,“ zdôraznil predseda Andrej Juris minulotýždňovej na konferencii ENERGOFÓRUM. Finálne dopady primárne na domácnosti bude závisieť od implementácie vládnych opatrení aj na rok 2024. Ako ďalej zdôraznil šéf ÚRSO, žiadna slovenská domácnosti v súčasnom roku neplatí regulované ceny elektriny a zemného plynu, ale štátom zastropované ceny približne na úrovni roku 2022. „V súčasnosti je z pohľadu ÚRSO nejasné ako to bude aplikované v budúcom roku. A síce či budú nejaké stropy, kompenzácie, ktoré vláda uplatní na rok 2024 a ako to bude vyzerať,“ poznamenal Andrej Juris 17. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM. Situácia je o niečo jasnejšia v segmente dodávky elektriny vďaka podpisu implementačnej zmluvy štátu so Slovenskými elektrárňami (SE). „Nevieme, aké reálne účty budú mať domácnosti. V prípade elektriny to vyzerá, že elektrina zo SE by mala byť reflektovaná v koncových cenách, čo by malo do určite miery stabilizovať cenu za dodávku. Podľa našich informácií ešte nie sú ukončené všetky právne záväzné úkony. Konkrétne Ministerstvo hospodárstva ešte nevydalo rozhodnutie vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré dá určité povinnosti dodávateľom, aby tieto nízke náklady zohľadnili,“ zdôraznil Andrej Juris.
Aké sú výzvy a príležitosti Slovenska na ceste k zelenej ekonomike? V otváracej panelovej diskusii konferencie ENERGOFÓRUM sa hovorilo o aktualizovanom návrhu NECP, ambíciách pri navyšovaní podielu OZE na výrobe elektriny, ale aj potenciálnej komplementarite zelených zdrojov s malými modulárnymi reaktormi. V kontexte zvyšovania podielu OZE môže byť kľúčový aj sektor vykurovania. V rámci prvého panelu tohtoročnej konferencie ENERGOFÓRUM® 2023 sa diskutovalo o smerovaní energetickej politiky na Slovensku a v EÚ v kontexte budovania zelenej ekonomiky, o vhodnom mixe zdrojov, potrebe posilnenia elektrizačnej sústavy a využitia uskladňovania elektriny, ale tiež o perspektívach dekarbonizácie sektora teplárenstva. Pri príprave aktualizácie Národného energetického a klimatického plánu (NECP) sa podarilo spojiť tímy Ministerstva hospodárstva SR (MH) a Ministerstva životného prostredia (MŽP), medzi ktorými prebieha intenzívna spolupráca, uviedol štátny tajomník rezortu hospodárstva Branislav Sušila. Zároveň predstavil hlavné východiská a predpoklady, z ktorých sa vychádza pri príprave dokumentu, ktorý je potrebné predložiť do konca júna 2024. Kľúčovými piliermi majú byť udržateľnosť, bezpečnosť dodávok a cenová dostupnosť. Otvorene priznal, že OZE budúcu spotrebu elektriny na Slovensku nevykryjú. V návrhu, ktorý ministerstvo zaslalo v auguste Európskej komisii, sa nezohľadňujú ešte ambicióznejšie ciele pre OZE vyplývajúce z čerstvo schválenej revízie smernice o OZE (RED3). „Už teraz disponujeme vysokým podielom výroby elektriny bez emisií. Máme ambíciu pri navyšovaní podielu OZE, ale nemusíme byť pápežskejší ako pápež,“ uviedol Branislav Sušila. OZE a jadro ruka v ruke Slovensko bude podľa neho aj naďalej musieť uvažovať nad výstavbou nových jadrových zdrojov. Technológia malých modulárnych reaktorov (SMR) je stále v plienkach, výstavba v Európe prichádza do úvahy po roku 2030. „Dovolím si tvrdiť, že najlepší kamarát obnoviteľných zdrojov je v súčasnosti práve SMR. Poskytuje vysokú mieru flexibility pre ich variabilnú výrobu. Ruka v ruke by tieto zdroje mali koexistovať,“ poznamenal. V zaslanom návrhu sa nezohľadňujú ešte ambicióznejšie ciele pre OZE vyplývajúce z čerstvo schválenej revízie smernice o OZE (tzv. RED3). Branislav Sušila vyzdvihol napríklad budúcu potrebu zadefinovať akceleračné zóny pre OZE v súlade so smernicou. Nadväzujúce zodpovedné rezorty a inštitúcie by podľa neho za účelom dosiahnuť túto prioritu mali prísť k spoločnému konsenzu a umožniť rýchlejšie povoľovanie zdrojov. Pilotné zóny pre vietor Riaditeľ odboru zelenej ekonomiky na sekcii Plánu obnovy na Úrade vlády Henrich Krejčí v súvislosti s novou kapitolou Plánu obnovy, ktorá bola nedávno doplnená, poukázal na opatrenie zamerané na vytvorenie pilotných akceleračných zón pre rozvoj veternej energie, ktorá sa zatiaľ využíva nepatrne. Cieľom tejto reformy v gescii ministerstva životného prostredia je dosiahnuť minimálny inštalovaný výkon 300 MW v rámci pilotných zón, čo pomôže naplneniu cieľov stanovených v NECP. Podčiarkol, že len na reformy a investície zamerané na energetiku a uľahčenie povoľovacích procesov, je v rámci kapitoly REPowerEU, vyčlenených 150 miliónov eur. Kľúčovými investíciami bude napríklad modernizácia prenosovej sústavy a tiež regionálnych distribučných sústav. V rámci reforiem je podľa Krejčího potrebné uľahčiť a zefektívniť povoľovacie procesy, obzvlášť pokiaľ ide o EIA, ako aj pripájanie do sústavy. Marek Frecer zo spoločnosti PwC Slovensko zdôraznil, že dostupnosť nielen nízkoemisnej, ale priamo zelenej energie z OZE je pre niektorých investorov dôležitá. Rovnako sa medzi spotrebiteľmi zvyšuje význam poskytovania aj nefinančných informácií, napr. o udržateľnosti, lokálnej výrobe alebo iných hodnotách firiem. Teplo z geotermu a čerpadiel. A čo odpad? Z pohľadu zvyšovania podielu OZE sa podľa projekcií ako kľúčový sektor ukazuje vykurovanie a sektor budov. „Obrovský potenciál je však stále v znižovaní spotreby energie a dosahovania úspor v budovách,“ uviedol Marcel Vrátný, generálny riaditeľ spoločnosti MH Teplárenský holding. Veľký význam vidí v pilotnom projekte využívania geotermálnej energie v Košiciach. Prezradil, že v súčasnosti je už dokončená celá projektová dokumentácia a finalizujú sa diskusie o financovaní. „Na 99 % je isté, že projekt sa zrealizuje. Do prevádzky by sa mohol dostať v roku 2026,“ dodal Marcel Vrátný. Svoju rolu budú podľa šéfa štátneho teplárenského holdingu hrať aj tepelné čerpadlá, obzvlášť priemyselné s využitím odpadového tepla. Podľa Vrátneho dokážu flexibilne reagovať na cenové výkyvy na trhu a majú aj veľký potenciál pre poskytovanie flexibility a podporných služieb v sústave. Prebytkovú energiu napríklad zo slnka dokážu v čase nízkeho dopytu po elektrine využiť na výrobu tepla. Ako brzdu vyššieho využívania odpadu na výrobu energie vníma stále pretrvávajúcu negatívnu verejnú mienku a potrebu edukácie, ale tiež potrebu zosúladiť ich výstavbu s rozvojom teplárenských sústav, keďže zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov nie je možné stavať bez zohľadnenia tohto aspektu. Ďalšie články zo zaujímavých diskusií z konferencie ENERGOFÓRUM® 2023 prinesieme už onedlho. Pre členov platformy ENERGOKLUB® je k dispozícii kompletný videozáznam diskusie v členskej sekcii.
Na konferencii ENERGOFÓRUM® 2023 vystúpi český ekonóm Tomáš Sedláček. V dvojdňovom programe sa bude riešiť sedem samostatných tém, účastníci získajú deväť hodín odborných informácií a spoznajú tridsať osobností z energetiky. Celé podujatie bude možné opäť sledovať aj online. Odborná konferencia ENERGOFÓRUM® prebehne v dňoch 12. a 13. októbra 2023 na Táľoch. Úlohy hlavného rečníka 17. ročníka sa zhostí český renomovaný ekonóm Tomáš Sedláček. Bývalý poradca českého prezidenta Václava Havla sám seba označuje za „filozofujúceho ekonóma“. Jeho kniha "Ekonómia dobra a zla" sa stala medzinárodným bestsellerom a bola preložená do 23 jazykov vrátane slovenčiny. Jeho keynote prednáška, ktorá bude vyvrcholením dvojdňového podujatia, ponesie názov "Energie západnej spoločnosti, čím žije naša ekonomika? Alebo o tele, duši a duchu ekonómie". Nenechajte si ujsť konferenciu nabitú energiou V akom stave je proces aktualizácie Národného energetického a klimatického plánu príde ozrejmiť Branislav Sušila, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR. O výzvach a príležitostiach na ceste k zelenej ekonomike budú ďalej diskutovať Henrich Krejčí, riaditeľ odboru zelenej ekonomiky Sekcie plánu obnovy spolu s Marcelom Vrátným, generálnym riaditeľom firmy MH Teplárenský holding. Do diskusného panelu zameraného na strategické výzvy plynárenského a ropného priemyslu prijal pozvanie Miroslav Kulla, predseda predstavenstva SPP, ktorý predstaví stratégiu štátneho podniku v oblasti diverzifikácie dodávok. Ako sa novej plynárenskej mape Európy dokáže prispôsobiť domáci prepravca, firma Eustream, príde porozprávať jeho generálny riaditeľ Rastislav Ňukovič a situáciu na trhu s dodávkami ropy priblíži účastníkom Martin Ružinský, predseda predstavenstva Transpetrolu. Slovenskí a českí experti budú diskutovať aj o horúcich témach v oblasti legislatívy a regulácie. Účasť v paneli, ktorý povedie Blahoslav Neměček z firmy Ernst&Young, prisľúbil napríklad Andrej Juris, predseda ÚRSO a obchodná riaditeľka energetickej divízie skupiny Veolia Petronela Chovaníková. Témou ďalšej diskusie bude akumulácia energie. Odborným garantom panelu bude Marián Smik, člen predsedníctva Slovenskej batériovej aliancie. Ambiciózne plány firmy ZSE Energia v oblasti batériových systémov príde predstaviť Juraj Krajcár, predseda predstavenstva firmy. O tom, akým prínosom môže byť agregácia flexibility, porozpráva Libor Láznička, šéf úseku vývoja firmy SFÉRA. Aktuálne trendy na trhu s elektrinou a plynom budú témou špeciálnej prednášky v podaní analytika Jána Pištu zo spoločnosti JPX. Program doplní Michal Puchel, predseda predstavenstva českej firmy OTE, Jana Ambrošová, predsedníčka Združenia dodávateľov energií a Michal Hudec, riaditeľ odboru organizácie trhu a regulačnej politiky ÚRSO. Zamerajú sa na transformáciu energetického odvetvia, nástup nových hráčov na trhu s elektrinou, ale aj integráciu trhov v Európe. Absolvujte celú konferenciu online! Hoci kapacita konferencie pre osobnú účasť je už naplnená, dianie počas obdivoch dní môžete sledovať z pohodlia domova alebo kancelárie. Registráciou pre online účasť získate prístup k živému vysielaniu a záznam všetkých diskusií vo full HD kvalite, ktorý bude dostupný po dobu 30 dní. Záštitu nad 17. ročníkom konferencie ENERGOFÓRUM® prevzalo Ministerstvo hospodárstva SR. Program podujatia a možnosti, ako sledovať konferenciu online, nájdete na www.energoforum.sk. Hlavným partnerom konferencie je spoločnosť Veolia Energia Slovensko. Partnermi konferencie sú Slovenský plynárenský priemysel, spoločnosť Photomate, Stredoslovenská energetika a firma ESCO Distribučné sústavy. Konferenciu podporila Nadácia Ministerstva hospodárstva SR. ENERGOFÓRUM® je konferenciou spoločnosti SFÉRA. Spoluorganizátorom tohto ročníka je Slovenské centrum digitálnych inovácii.
Náklady na odpojenie od sústavy tepelných zariadení sa budú počítať po novom. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predstavil nový predpis, ktorým ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením a spôsob ich výpočtu. Návrh vyhlášky ÚRSO reaguje na úpravu zákona o tepelnej energetike účinnú od decembra minulého roka, ktorou sa ustanovili podmienky skončenia odberu tepla a odpojenia sa od účinného aj neúčinného centralizovaného zásobovania teplom v nadväznosti na transpozíciu smernice o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Zákon stanovil pomerne prísne podmienky – ukončiť odber tepla je možné dohodou alebo na základe taxatívne vymedzených podmienok. Podľa zákona môže odberateľ ukončiť odber, s ktorým je spojené fyzické odpojenie objektu spotreby tepla od sústavy tepelných zariadení dodávateľa, len v tom prípade, ak dodávateľovi uhradí ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením. Kompenzáciu považuje regulátor za plánovanú úhradu, nakoľko ide o slobodné rozhodnutie odberateľov odpojiť sa s cieľom z dlhodobého hľadiska si znížiť náklady pri výrobe tepla alternatívnym spôsobom. Ku koncu minulého roka pôsobilo na Slovensku 333 dodávateľov tepla s platným povolením na podnikanie v tepelnej energetike. Regulátor vo vyhláške ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob výpočtu ich výšky tak, aby sa zabezpečila kompenzácia ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa, ktoré dodávateľ nepredpokladal, a ktoré nemá zahrnuté v schválenej, resp. určenej cene tepla.