-
Analýza: Český trh so zárukami pôvodu energie rastie aj vďaka riešeniu zo Slovenska
15. 8. 2023Spoločnosť OTE, a.s., rozšírila vydávanie záruk pôvodu aj na ďalšie formy energie a zaviedla evidenciu záruk využitia OZE v doprave. Opiera sa pri tom o informačný systém, ktorý vyvinula slovenská spoločnosť SFÉRA, a.s. Zmapovali sme, ako prebiehal proces jeho implementácie. Tradičná energetika sa otriasa v základoch. Rozvoj zelených technológií otvára úplne nové možnosti pre rast celého sektora. V mozaike dekarbonizácie si stihli získať stabilné miesto environmentálne nástroje, akými sú aj záruky pôvodu energie. Hnacou silou dopytu po zárukách pôvodu v krajinách EÚ sú okrem legislatívy aj koncoví spotrebitelia. Zároveň sa využívajú aj ako efektívny marketingový nástroj. Pre spotrebiteľa sú preukázateľným dokladom o tom, z akého zdroja, v akej výrobni a v akom čase bola energia vyprodukovaná a dodaná do príslušnej energetickej sústavy. V Česku zastrešuje elektronickú evidenciu a vydávanie záruk pôvodu (ZP) spoločnosť OTE, a.s. Popri organizovaní trhu s energiami rastú jej aktivity na viacerých úrovniach. V súčasnosti je poskytovateľom komplexných služieb pre účastníkov tamojšieho energetického trhu. OTE, a.s., je súčasne aj plnohodnotným členom medzinárodnej Asociácie vydavateľských subjektov (AIB), čo jej umožňuje elektronické prevody záruk v rámci siete ostatných členských subjektov asociácie. V súvislosti s novelizáciou zákona o podporovaných zdrojoch energie v Česku však nadobudla firma OTE, a.s., aj nové kompetencie v oblasti záruk. Od roku 2023 je možnosť vydávania záruk pôvodu rozšírená o záruky pôvodu energie, ktoré sa vzťahujú na všetku elektrinu, ale aj biometán, vodík, teplo z OZE alebo teplo pochádzajúce z jadrovej elektrárne. Spoločnosť OTE, a.s., preto ešte v minulom roku uskutočnila tender na dodávku informačného systému, ktorý umožňuje rozšírenú správu záruk pôvodu. Podpora nových komodít pre záruky pôvodu si tiež vyžadovala rozšírenie systému, ktorý zabezpečuje kompatibilitu záruk podľa aktualizovanej špecifikácie pre záruky pôvodu definovanej asociáciou AIB. Vo verejnom obstarávaní uspela spoločnosť SFÉRA, a.s., ktorá pre OTE, a.s., zabezpečuje dodávku, prevádzku a šesť rokov trvajúcu podporu informačných systémov XMtrade®/EZP a XMtrade®/EVOZED. Nadviazaná spolupráca medzi partnermi otvára cestu, ako ďalej rozvíjať trh so zárukami pôvodu. „Veľmi si vážime, že môžeme byť súčasťou rozvoja záruk pôvodu v Českej republike a veríme, že nami dodaná platforma XMtrade® je kvalitným základom pre napredovanie v poskytovaní ďalších služieb v tejto oblasti.,“ povedal Mgr. Libor Láznička, MBA, riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA, a.s. Ako prebiehala náhrada pôvodného systému za nové riešenie V procese nasadzovania systému XMtrade®/EZP bolo nevyhnutným predpokladom pre jeho úspešnú implementáciu nadviazanie spolupráce medzi vývojovým tímom spoločnosti SFÉRA, a.s., a tímom dodávateľa predchádzajúceho systému pre záruky pôvodu a najmä Centrálneho Systému OTE (CS OTE) v rámci informačnej architektúry, ktorý zabezpečuje podporu ostatných agend spoločnosti OTE, a.s. Spolupráca spočívala primárne v integrácii nového registra záruk pôvodu so systémom CS OTE, ako aj v migrácii dát z pôvodného systému do nového riešenia XMtrade®/EZP. Tím dodávateľa CS OTE (spoločnosti CGI IT CzechRepublic s.r.o.) poskytol pri projekte plnú súčinnosť, a to navzdory náročnému obdobiu (z dôvodu prebiehajúcej energetickej krízy bolo v krátkom časovom horizonte nutné zaviesť zastropovanie cien a kompenzačný mechanizmus, ktoré predstavovali komplexný zásah do IT systémov OTE, a.s.). Neoddeliteľnú súčasť funkcionalít v rámci informačného systému XMtrade®/EZP predstavuje podpora uplatňovania záruk pôvodu voči koncovému spotrebiteľovi a podpora prevádzania záruk medzi držiteľmi účtu vo forme vnútroštátnych a zahraničných prevodov prostredníctvom platformy AIB Hub. V kontexte pripojenia do platformy AIB Hub bola z tohto dôvodu nevyhnutná spolupráca s asociáciou AIB, ktorá spočívala v absolvovaní predpísaného testovania a technického auditu nového registra záruk pôvodu. Informačný systém XMtrade®/EZP bol medzi prvými registrami záruk pôvodu v rámci členov AIB, ktorý sa pripájal do novej verzie AIB Hub, využívajúc pri tom rozšírenia pre nové typy záruk definovaných AIB. Implementácia nových funkcionalít bola úspešne zavŕšená komplexným testovaním nového systému, čo umožnilo spustenie systému XMtrade®/EZP do prevádzky v máji 2023. S miernym odstupom boli úspešne sprevádzkované aj medzinárodné prevody na strane AIB Hub pod novou schémou záruk pôvodu. Týmto systém XMtrade®/EZP vstúpil do svojej plnohodnotnej prevádzky. „Jsem velmi rád, že došlo k úspěšnému spuštění nového systému pro záruky původu. Děkuji za velmi profesionální a flexibilní přístup projektových týmů obou dodavatelů a našeho interního projektového týmu. Pevně věřím, že záruky původu představují velmi důležitý nástroj pro podporu dekarbonizace naší ekonomiky“, povedal Ing. Michal Puchel, predseda predstavenstva OTE, a.s. Sprevádzkovanie nového systému pre evidenciu záruk pôvodu prinieslo okrem nových funkcionalít prehľadnejší reporting, zjednodušenie administrácie a celkové zlepšenie užívateľského rozhrania. Technická špecifikácia systému XMtrade®/EZP Systém XMtrade®/EZP je prevádzkovaný ako webová aplikácia. Samotný systém bol dodaný zákazníkovi vo forme cloudového riešenia. Synchronizácia nevyhnutných dátových entít s okolitými systémami spoločnosti OTE, a.s., je zabezpečená prostredníctvom automatizovanej výmeny dát. XMtrade®/EZP automatizovane komunikuje s viacerými systémami firmy OTE, a.s., a to predovšetkým so systémom správy kmeňových údajov spoločností a používateľov, systémom pre správu kmeňových údajov výrobných zariadení, nameraných údajov a palivových výkazov, ako aj so systémom pre fakturáciu či systémom pre publikáciu dát na webové sídlo OTE, a.s. Naďalej tak pokračuje úspešne nastavená spolupráca medzi tímami spoločnosti SFÉRA, a.s., a tímami dodávateľa systému CS OTE, ktorá je nevyhnutná k tomu, aby systém fungoval spoľahlivo a k spokojnosti používateľov. Pripojenie na platformu AIB Hub je realizované v súlade s platnou špecifikáciou pre výmenu dát, ktorú definuje spoločnosť AIB. V súčasnosti asociácia AIB predpisuje využívanie webových služieb ako na strane registrov, tak aj na strane platformy AIB Hub, podporujúcich obojsmernú komunikáciu. Monitoring prevádzky a nonstop technická podpora Systém XMtrade®/EZP je poskytnutý vo forme kontraktu softvér ako služba. Dohľad nad prevádzkou a zákaznícku starostlivosť zabezpečuje tím technickej podpory. Systém, vrátane infraštruktúry, je monitorovaný na diaľku, čo umožňuje včas zareagovať na prípadný problém a predísť výpadkom. V súlade so spomenutou zmenou legislatívy, ktorá je transpozíciou európskej smernice RED II, je v rámci systému XMtrade®/EZP umožnené vydávanie záruk pôvodu elektriny vyrobenej nielen z OZE a VÚ KVET, ale z akýchkoľvek zdrojov. O vydanie záruky pôvodu energie, ktorá bola vyrobená od 1. januára 2023 na území Českej republiky, môžu žiadať producenti biometánu, pokročilého i nepokročilého, takisto vodíka, tepla vyrobeného z OZE a tepla vyprodukovaného jadrovými elektrárňami. K ďalšej povinnosti OTE patrí evidencia plnenia využitia OZE v doprave. V praxi ide o elektronickú evidenciu, ktorá umožní diaľkovým spôsobom vkladať a uchovávať dokumenty, ktoré sa týkajú kritérií udržateľnosti a emisií skleníkových plynov, evidencie prevodov a využitia pohonných hmôt, ktoré boli vyrobené z OZE na splnenie povinnosti pre zabezpečenie minimálneho podielu biopalív, pokročilého biometánu a elektriny z OZE v sektore dopravy. Na tento účel spoločnosť OTE, a.s.,využíva nový systém evidencie využitia OZE v doprave XMtrade®/EVOZED. Štatistiky: Mgr. Libor Láznička MBA Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore matematika a informatika a Brno Internation Business School so zameraním na podnikový a strategický manažment. Od roku 1996 pôsobí v spoločnosti SFÉRA, a.s., aktuálne na pozícii riaditeľa úseku vývoja. Spolu so svojím tímom odborníkov v oblasti energetiky a informačných technológií pôsobil na projektoch denného a vnútrodenného trhu s elektrinou vrátane regionálnej integrácie, centrálneho dátového skladu nameraných údajov, zúčtovania odchýlok, centrálnej fakturácie poplatkov za prevádzkovanie systému, reportovania obchodných transakcií do ACER, podpory procesov dodávateľov elektriny a plynu, podpory procesov prevádzkovateľov prenosovej a distribučných sústav, zberu a správy nameraných údajov vrátane inteligentných meracích systémov. Svoje skúsenosti aplikuje aj pri zavádzaní liberalizovaného trhu na Ukrajine. Podieľal sa na príprave nových systémov pre zúčtovanie podpory OZE a VÚ KVET a evidencii záruk pôvodu elektriny. Ing. Michal Puchel Ing. Michal Puchel je absolventom Vysokej školy ekonomickej v Prahe, E.ON Academy Energy Series a Prince Foundation 5th Edition. Energetike sa venuje od roku 1999, teda celý svoj profesijný život. Okrem iného pracoval ako analytik spoločnosti Accenture, riaditeľ firmy Euroenergy, vedúci úseku stratégie a regulácie Západoslovenskej energetiky a tiež ako vedúci odboru zabezpečovania prenosových a systémových služieb v spoločnosti ČEPS. Od 1. apríla 2021 je členom predstavenstva spoločnosti OTE, a.s. Od 30. júna 2021 vykonáva funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti OTE, a.s.
-
Nové pravidlá pre IMS. Rezort hospodárstva ukázal návrh vyhlášky
14. 8. 2023Nová vyhláška definuje novú kategóriu koncového odberateľa. Distribučná spoločnosť bude povinná inštalovať IMS do jeho odberného miesta najneskôr 4 mesiace od podania žiadosti za predpokladu, že budú splnené technické podmienky pre spoľahlivú prevádzku zariadenia. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR predstavilo návrh vyhlášky, ktorá upravuje postup v oblasti zavádzania a prevádzky inteligentných meracích systémov (IMS). Nový právny predpis určuje podmienky prístupu k meraným údajom a súčasne aktualizuje postupy pre komunikáciu údajov z IMS na jednotlivých účastníkov trhu s elektrinou. Pripravovaná sekundárna legislatíva z dielne MH SR je transpozíciou smernice EÚ ešte z roku 2019 o spoločných pravidlách pre trh s elektrinou (2019/944), ktorá vstúpila do účinnosti pred dvoma rokmi. Návrh vyhlášky predložil rezort na základe splnomocňovacieho ustanovenia v zákone o energetike (251/2012). Do prípravy sa mohla zapojiť aj verejnosť vo forme zaslania pripomienok a návrhov. V závere minulého týždňa spustil rezort hospodárstva riadne medzirezortné pripomienkové konanie (MPK), ktoré potrvá do 4. septembra 2023. Vyhláška by mala vstúpiť do účinnosti od 1. októbra 2023.
-
Pozvánka: SAPI Energy Conference 2023 s medzinárodnou účasťou a bohatým odborným programom
11. 8. 2023Dvojdňové medzinárodné podujatie SAPI Energy Conference, ktoré sa uskutoční 4. a 5. októbra 2023, bude plné aktuálnych tém zo sveta udržateľnej energetiky. Slovenská zelená energetika by nebola tým, čím je, bez tradičnej výročnej konferencie SAPI Energy Conference. Organizátori chcú nadviazať na úspech nového formátu z predchádzajúceho roku, a tak bude v poradí už 13. ročník podujatia opäť rozdelený do dvoch dní, čím sa znova zaradí medzi najväčšie podujatia svojho druhu v strednej Európe. Nad podujatím opäť prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová a úvodnú reč prednesie Catharina Sikow-Magny z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku. Atraktivitu konferencie zvyšuje aj silná účasť ďalších zahraničných rečníkov, akými sú napríklad Michaela Holl z think tanku Agora Energiewende, Naomi Chevillard z asociácie SolarPower Europe alebo Linda Zeilina z ISFC. Zoznam spíkrov sľubuje Slovenská asociácia fotovotlického priemyslu a OZE postupne aktualizovať, pričom organizátori zdôrazňujú, že sa účastníci môžu tešiť na naozaj zvučné mená stredoeurópskej energetiky. Konferencia zaujme aj tematicky a prinesie odborné pohľady na aktuálne témy. Organizátori garantujú dva dni plné noviniek a otvorených diskusií o využívaní obnoviteľných zdrojov a smere ich ďalšieho rozvoja. Hovoriť sa bude o novej podobe európskeho trhu s elektrinou, technologických inováciách vo fotovoltike a batériách, využití OZE v sektore teplárenstva, spôsoboch financovania zelených projektov, či o energetických komunitách. To všetko bude sprevádzané bohatým kultúrnym a spoločenským programom, ktorý poskytne množstvo priestoru na ďalšie spoznávanie sa a networking účastníkov. SAPI Energy Conference sa uskutoční v dňoch 4. a 5. októbra 2023 v Hoteli Senec****. Registrovať sa môžete na stránkach podujatia. Počet návštevníkov je limitovaný kapacitami sály. ENERGOKLUB® je mediálny partner konferencie.
-
Ukrajina zvyšuje dovoz plynu z EÚ. Ťahúňom je aj reverz zo Slovenska
9. 8. 2023Import plynu z EÚ na Ukrajinu sa od začiatku augusta výrazne zvýšil. Krajina v súčasnosti dováža takmer rovnaké množstvá plynu, aké ruský Gazprom prepravuje prostredníctvom ukrajinskej siete do Európy. Za nárastom dovozu na Ukrajinu sú obchodníci, ktorí uskladňujú zemný plyn v tamojších zásobníkoch. Dovoz plynu na Ukrajinu rastie primárne kvôli zahraničným obchodníkom, ktorí intenzívne využívajú kapacity tamojších podzemných zásobníkov. Tempo uskladňovania sa môže počas augusta zvýšiť až o tretinu. Obchodníkov láka nielen rozsiahla infraštruktúra kapacitou takmer 31 miliárd metrov kubických (m3), ktorá pozostáva z 12 podzemných štruktúr, ale najmä zväčšujúci sa cenový spread, teda rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou plynu. Toto rozpätie je natoľko atraktívne (aktuálne sa hýbe na úrovni zhruba 25 EUR/MWh), že obchodníci sú ochotní podstúpiť riziká spojené s tým, že krajina je vo vojnovom stave.
-
Slovenské elektrárne chcú umiestniť batériu aj do prečerpávačky Dobšiná
8. 8. 2023Kombinácia existujúcej prečerpávacej vodnej elektrárne a nového batériového systému má umožniť Slovenským elektrárňam vyťažiť maximum z poskytovania podporných služieb typu sekundárnej regulácie. Poznáme podrobnosti projektu. Len nedávno sme informovali, že najväčší výrobca elektriny na Slovensku, spoločnosť Slovenské elektrárne, plánuje modernizáciu prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh. Súčasťou tohto projektu je inštalácia 70 MW batériového úložiska s kapacitou 105 MWh. Realizáciou tejto invetsície sa rozšíria možnosti poskytovania flexibility pre elektrizačnú sústavy a čiastočne sa nahradí výpadok regulačnej kapacity po definitívnom odstavení uhoľných elektrární v Novákoch a Vojanoch. O projekte "Integrátor SE" sa viac dočítate tu. Inštaláciu batériového systému plánujú Slovenské elektrárne aj na ďalšej svoje prečerpávacej vodnej elektrárni Dobšiná. Zámerom tejto investície je pokryť chýbajúci regulačný rozsah dvojice existujúcich generátorov. Prečerpávačka Dobšiná je prevádzke od roku 1953. Po rekonštrukcii v roku 2003 sa jej inštalovaný výkon zvýšil na 2x12 MW. Priemerná ročná výroba elektriny prvého prečerpávacieho zdroja na území SR sa pohybuje na úrovni 62 GWh. Elektrárne Dobšiná prevádza vodu z povodia Hnilca do povodia rieky Slaná. Prečerpávacie zariadenie disponuje trojstrojovým horizontálnym usporiadaním – na jednej osi má v strede motorgenerátor a na jednej strane je Francisova turbína a na druhej vysokotlaké čerpadlo.
-
Fenomén záporných cien elektriny v EÚ silnie. Slovensko nie je výnimkou
7. 8. 2023V krajinách naprieč Európou rastie trend negatívnych cien elektriny na spotových trhoch. Jedným z hlavných dôvodov, prečo ceny čoraz častejšie spadajú aj do mínusových hodnôt, je rozmach nových OZE, v dôsledku čoho vzniká v určitých hodinách prebytok elektriny, ktorú nemá kto spotrebovať. Pomôcť udržať záporné ceny pod kontrolou by do budúcnosti mohli aj elektrolyzéry a batériové systémy. Nárast produkcie elektriny z obnoviteľných zdorjov energie (OZE) v Európe spôsobuje, že záporné ceny na dennom trhu s elektrinou už zďaleka nie sú neobvyklým javom. Objavujú sa predovšetkým v situáciách, kedy je produkcia elektriny výrazne vyššia ako aktuálny dopyt zo strany odberateľov, ale v rovnakom čase nie je možné obmedziť výrobu v konvenčných elektrárňach. Dosiahnuť stav rovnováhy medzi dopytom a ponukou bude preto s nárastom inštalovaného výkonu decentralizovaných zdrojov čoraz náročnejšou úlohou.
-
Podmienky pripojenia zariadení do sústavy sa zmenia. Vieme ako
2. 8. 2023Jednotné postupy, podmienky a lehoty pri posudzovaní žiadostí o pripojenie elektroenergetických zariadení do sústavy má priniesť nová vyhláška ÚRSO. Taktiež nastaví parametre, ktoré sa pri posudzovaní zohľadňujú a náležitosti jednotlivých druhov žiadostí o pripojenie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravil jednotné podmienky pripojenia a postup prevádzkovateľov prenosovej a distribučnej sústavy pri pripojení elektroenergetických zariadení a odberných elektrických zariadení do sústavy. Reaguje tak na splnomocnenie doplnené do zákona o energetike s účinnosťou od októbra minulého roku. Tiež sa majú zohľadniť ciele a priority regulačnej politiky na roky 2023 – 2027. V súčasnosti sú podmienky pripojenia zariadení do sústavy uvedené v prevádzkových poriadkoch jednotlivých prevádzkovateľov sústav, pričom sa medzi nimi vyskytujú odlišnosti. Podľa nových pravidiel, ktoré by sa čoskoro mali dostať do medzirezortného pripomienkovania, sa má žiadosť o pripojenie podať pred výstavbou alebo plánovanou zmenou energetického zariadenia, ako aj pri plánovanom rozšírení energetického zariadenia o zariadenie na uskladňovanie elektriny. V prípade žiadosti o pripojenie do prenosovej sústavy alebo do regionálnych distribučných sústav chce ÚRSO zaviesť možnosť podania žiadosti aj elektronickou formou. S účinnosťou od konca tohto roka pritom bude platiť ustanovenie zákona č. 309/2009, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej sústavy s počtom odberných miest viac ako 100 bude povinný umožniť výrobcovi elektriny komunikovať v elektronickej forme, najmä v súvislosti s celým procesom pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy. Nová vyhláška by po úspešnom legislatívnom procese mala nadobudnúť účinnosť od začiatku budúceho roka. Čítajte ďalej: požiadavky na vypracovanie štúdie pripojiteľnosti a lehoty aké parametre sa budú zohľadňovať pri posudzovaní žiadosti ktoré špecifické prípady pripojenia má upravovať vyhláška aké pripomienky zamestnávateľov čiastočne zohľadnil úrad
-
Dopravný podnik Bratislava nasadzuje prvé vodíkové autobusy
31. 7. 2023V Bratislave budú od augusta jazdiž štyri autobusy na vodíkový pohon. Ich kúpu umožnili eurofondy, objednanie ďalších je nateraz otázne. Dopravný podnik zatiaľ neprevádzkuje vlastnú plniacu stanicu, využívať bude preto služby externej firmy. Dopravný podnik Bratislava (DPB) nasadzuje do pravidelnej prevádzky MHD štyri vodíkové autobusy. DPB sa tak stal prvým dopravcom v SR s vlastnou vodíkovou flotilou. „Technológiu sme testovali koncom minulého roka. Odozvy boli veľmi dobré. Autobus bol svižný, moderný a hlavne tichý," uviedol na brífingu Martin Rybanský, predseda predstavenstva DPB. Vodíkové autobusy budú do prevádzky nasadené na linke číslo 75, ktorá spája Krasňany a Dolné hony. Do ostrej premávky sa vozidlá dostanú už v utorok 1. augusta 2023. Dojazd vodíkových autobusov poľskej značky Solaris Urbino 12 Hydroge predstavuje minimálne 350 kilometrov. Dopravca vysúťažil celkom 40 vodíkových autobusov. Objednanie prvých štyroch umožnili eurofondy. Zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) uzatvoril DPB s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Zakúpenie ďalších bude podľa Barbory Lukáčovej, štátnej tajomníčky MIRRI, závisieť od získania financií. Primátor hlavného mesta Matúš Vallo vo svojom príhovore vyzvdihol environmentálny prínos autobusov. „Okrem toho, že sú moderné, pohodlné, predstavujú tiež ekologické riešenie a prispievajú k zníženiu množstva emisií v našom meste," povedal Matúš Vallo. Mestský dopravca pracuje na projekte vlastnej čerpacej stanice. Finálna koncepcia by mala byť podľa Martina Rybanského sfinalizovaná v najbližších mesiacoch. Dovtedy bude DPB využívať služby externého poskytovateľa. Autobusy sa budú plniť na vôbec prvej verejnej vodíkovej plničke v SR, ktorú vlani vo februári otvorila firma Messer Tatra Gas v Bratislave. Stanica sa nachádza v prenajatých priestoroch od rafinérie Slovnaft vo Vlčom Hrdle. O podrobnostiach sme sa rozprávali s Petrom Mikulom, riaditeľom predaja spoločnosti. Čítajte ďalej: vodíková plnička v Bratislave a plány na jej modernizáciu aktuálny počet, stav a parametre čerpacích staníc v SR plánovaný rozvoj vodíkovej infraštruktúry na Slovensku situácia v Česku: Porovnanie vodíkovej dopravy so SR
-
IEA: Ktoré čisté technológie napredujú a kde treba pridať?
28. 7. 2023Tempo globálneho rozvoja fotovoltiky a elektromobilov ukazuje, čo sa dá dosiahnuť vďaka ambíciám a aktívnym politikám, uviedla Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojom najnovšom vyhodnotení pokroku pri zavádzaní čistej energie. Pri väčšine komponentov energetického systému je však urgentne treba rýchlejšiu zmenu. Len tri oblasti technológií čistej energie napredujú tak, aby sa podarilo naplniť scenár IEA pre dosiahnutie nulových emisií do roku 2050 - fotovoltika, elektromobily a osvetlenie. Predaj elektromobilov dosiahol v roku 2022 rekordnú úroveň, keď prekonal 10 miliónov kusov. Takmer 95 % objemu tohto predaja pripadlo na Čínu, USA a Európu. Ostatné regióny v tomto trende zaostávajú. Prírastok inštalovaného výkonu elektriny z obnoviteľných zdrojov stúpol na 340 GW, čím OZE zabezpečovali 30 % svetovej produkcie elektriny. Len v solárnych elektrárňach sa vlani podarilo vyprodukovať takmer 1300 TWh elektriny. Investície do technológií čistej energie dosiahli vlani rekordných 1,6 bilióna amerických dolárov, čo aj v čase neistej ekonomickej klímy znamenalo 15% medziročný nárast. Prechod k zelenej energii ale nie je naprieč regiónmi a sektormi rovnomerný, obzvlášť je podľa IEA treba zapojiť rozvíjajúce a rozvojové krajiny. Rýchlejšie sa darí nasadzovať zelené technológie v rámci výroby elektriny a osobných vozidiel, kde náklady klesajú. Naopak urýchlene je podľa agentúry treba inovácie nasadiť v častiach energetického systému, kde je obmedzenie emisií náročnejšie, napr. v ťažkom priemysle alebo diaľkovej doprave. Nové produkčné kapacity
-
Hlavný rečník konferencie ENERGOFÓRUM® bude český ekonóm Tomáš Sedláček
26. 7. 2023Na tohtoročnej konferencii ENERGOFÓRUM® vystúpi renomovaný český ekonóm Tomáš Sedláček. Úlohy hlavného rečníka 17. ročníka konferencie sa zhostí Tomáš Sedláček. Bývalý poradca českého prezidenta Václava Havla sám seba označuje za „filozofujúceho ekonóma“. Jeho kniha "Ekonómia dobra a zla" sa stala medzinárodným bestsellerom, preložená bola do 23 jazykov vrátane slovenčiny. Keynote prednáška Tomáša Sedláška bude súčasťou druhého dňa konferencie a ponesie názov: "Energie západnej spoločnosti, čím žije naša ekonomika? Alebo o tele, duši a duchu ekonómie". Kto je Tomáš Sedláček? Český ekonóm a vysokoškolský učiteľ. Veľkú časť svojho detstva prežil vo Fínsku a v Dánsku. Študoval aj na Yaleovej univerzite v USA. V roku 2001 sa stal doktorom filozofie na Karlovej univerzite v Prahe. Ako poradca českého prezidenta Václava Havla pracoval v rokoch 2001 až 2003. Funkciu ekonomického poradcu českého ministra financií Bohuslava Sobotku zastával v rokoch 2004 – 2005. Tomáš Sedláček bol zodpovedný za rokovania so Svetovou bankou a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Šestnásť rokov pracoval ako hlavný makroekonomický stratég v banke ČSOB. Po roku 2009 sa stal zakladajúcim členom poradného orgánu českého kabinetu, Národnej ekonomickej rady vlád. Od roku 2011 je členom správnej rady Nadačného fondu proti korupcii. V súčasnosti prednáša ekonómiu a dejiny ekonomických teórií na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe. Ako akademický lektor aktívne pôsobí taktiež na Metropolitnej univerzite v Prahe. Aktívne sa venuje publikačnej činnosti a je vyhľadávaným komentátorom. Využite zvýhodnenú registráciu Zľavnený registračný poplatok pre osobnú účasť na konferencii ENERGOFÓRUM® je možné využiť do 25. septembra 2023. Celá konferencia bude aj tento rok vysielaná online. ENERGOKLUB® je mediálny partner konferencie.
-
Nedostatok uhlia pre Nováky znižuje produkciu elektriny aj tepla
26. 7. 2023Krátko pred ukončením výroby elektráreň Nováky bojuje s nedostatkom hlavnej suroviny. Uzatváranie ťažobných úsekov na Hornej Nitre významne sťažuje schopnosť Slovenských elektrární splniť povinnosti stanovené vo všeobecnom hospodárskom záujme. Menej elektriny než stanovilo Ministerstvo hospodárstva SR zaistili vlani v elektrárni Nováky z domáceho uhlia. Podľa rozhodnutia ministerstva z augusta 2019 majú Slovenské elektrárne v blokoch tepelnej elektrárne Nováky (ENO) na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny v uzlovej oblasti Bystričany každoročne vyrábať a dodávať elektrinu v objeme od 870 GWh do 1100 GWh. Táto povinnosť trvá najneskôr do konca tohto roka, kedy sa prestane dotovať produkcia elektriny z uhlia prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Zároveň už Slovenské elektrárne oznámili úradom zámer ukončiť výrobu elektriny a tepla z uhlia v tejto lokalite. Vlani sa v elektrárni Nováky vyrobilo len 851 GWh elektrickej energie a do sústavy sa dodalo len 682 GWh. Čistá dodávka do sústavy medziročne klesla o 9,45 %. Dozor nad vykonávaním povinnosti uloženej vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa zákona o energetike vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia (SOI), ktorá za jej porušenie môže uložiť pokutu od 500 eur do 300 tisíc eur. Málo domáceho uhlia
-
Slovenské elektrárne zorganizovali prvú vlastnú aukciu záruk pôvodu
25. 7. 2023Slovenské elektrárne, ktoré vlani vystúpili z režimu podpory doplatkom pre vodné zdroje vo svojom portfóliu, majú za sebou historicky prvú vlastnú aukciu záruk pôvodu elektriny. Pilotnej aukcie v polovici júla tohto roka sa zúčastnili domáce subjekty, ktoré zobchodovali 98 GWh v celkovej sume vyše 530 tisíc eur. Záruky pôvodu elektriny poskytujú koncovému spotrebiteľovi doklad o tom, že uvedené množstvo energie bolo vyrobené z OZE alebo VÚ KVET. Žiadaným obchodným artiklom sú čoraz viac aj na Slovensku. Agendu spojenú s vydávaním a manažovaním prevodov záruk má na starosti spoločnosť OKTE. Rastúcu popularitu "zelených certifikátov" ilustrujú aj výsledky aukcií, do ktorých OKTE umiestňuje záruky pôvodu elektriny podporenej doplatkom. Slovenské elektrárne sa vlani v dôsledku vývoja na trhu s elektrinou rozhodli vyňať z režimu podpory doplatkom svoje hydroelektárne. Tento fakt, popri ďalších faktoroch, výrazne prispel k rekordne nízkej vyplatenej podpore za rok 2022. Okrem možnosti predať svoju produkciu výhodnejšie na veľkoobchodnom trhu sa spoločnosť stala aj disponentom záruk, ktoré predávajú partnerom na základe bilaterálnych zmlúv. Najväčší výrobca zároveň nedávno zorganizoval historicky prvú aukciu záruk pôvodu elektriny z vlastnej produkcie. Čítajte ďalej: prečo sa Slovenské elektrárne rozhodli zorganizovať vlastnú aukciu aké subjekty sa zúčastnili prvej aukcie a kedy možno očakávať ďalšiu detailné výsledky aukcie a čo sa bude diať s nevyužitými zárukami ako sa najväčší výrobca v SR pripravuje na aukcie elektriny z jadra
-
Záujem o lokálne zdroje stále rastie
24. 7. 2023Od začiatku tohto roka vydal ÚRSO takmer 350 potvrdení o výrobe elektriny v lokálnom zdroji, čo predstavuje značný nárast oproti predošlému obdobiu. V období vysokých cien elektriny na burzách sa lokálne zdroje stali mimoriadne žiadanou alternatívou aj pre množstvo slovenských firiem, ktoré si vlastnou výrobou chcú pokryť aspoň časť spotreby elektriny. Lokálny zdroj síce nemá nárok na doplatok, avšak na vyrobenú elektrinu spotrebovanú vo vlastnom odbernom mieste sa po vydaní potvrdenia neuplatňuje tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), najviac však v rozsahu 1000 MWh elektriny ročne.
-
Jalový výkon rieši aj ÚRSO. Pripravuje novú vyhlášku
20. 7. 2023Vyhláška regulačného úradu má určiť, aký minimálny objem kompenzačných prostriedkov na elimináciu jalového výkonu, ako aj objem nefrekvenčných podporných služieb, si majú do roku 2025 zabezpečiť prevádzkovatelia sústav. Bujnejúcim problémom jalového výkonu v elektrizačnej sústave sa zaoberá aj ÚRSO. Regulačný úrad pripravuje vyhlášku, ktorá stanoví objem kompenzačných prostriedkov a nefrekvenčných podporných služieb pre jednotlivých prevádzkovateľov sústav, ktoré musia splniť do roku 2025. Povinnosť vydať novú vyhlášku vyplýva ÚRSO zo zákona o energetike. Pretoky jalovej elektriny z distribučnej do prenosovej sústavy zvyšujú napätie v elektrizačnej sústave. Na elimináciu tohto rastúceho javu využíva spoločnosť SEPS a prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav hlavne kompenzačné tlmivky, ale aj iné nástroje. Znenie vyhlášky sa má prehodnocovať v priebehu roka 2024. Zamiešať kartami by mohla pripravovaná spoločná analýza spoločnosti SEPS s trojicou prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktorá by sa mala sfinalizovať do konca tohto roka. Viac v tomto texte. Sekundárna legislatíva zároveň stanoví referenčné hodnoty pretoku jaloviny a zadefinuje požiadavky na prevádzkovateľov sústav na celé regulačné obdobie, vrátane spôsobu a termínov, akým sa budú dáta o tokoch jalovej elektriny odovzdávať a vyhodnocovať. Vyhláška by mala prispieť aj k zvýšeniu transparentnosti rozvojových aktivít distribučiek.
-
Poznáme nový harmonogram výziev z Plánu obnovy na podporu OZE
19. 7. 2023Ešte päť výziev zostáva ministerstvu hospodárstva vyhlásiť z Plánu obnovy na podporu rozvoja OZE a zvyšovania flexibility sústavy. V nadchádzajúcich dňoch sa očakáva výzva na modernizáciu bioplynových elektrární. Indikatívny harmonogram výziev na dotáciu z Plánu obnovy je podstatným plánovacím dokumentom pre investorov, ktorí majú záujem získať spolufinancovanie ich projektov z tohto mechanizmu. V prípade komponentu 1, ktorý je zameraný na obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru, rezort hospodárstva ako vykonávateľ zverejnil už piatu verziu harmonogramu. Dosiaľ boli vyhlásené tri výzvy s kumulatívnym rozpočtom 65 miliónov eur. Aktualizácia potvrdzuje časový posun vyhlásenia zostávajúcich výziev a zohľadňuje aj zmeny v alokáciách, ktoré nadväzujú na schválenú revíziu Plánu obnovy. Oproti pôvodnému rozpočtu 227 miliónov eur na tri skupiny investícií (bez administratívnych nákladov) došlo k zníženiu na necelých 203 miliónov eur. Menej peňazí pôjde na modernizáciu bioplyniek, prečerpávacie vodné elektrárne, samostatne stojace batériové systémy aj elektrolyzéry na výrobu vodíka. Alokácia na výstavbu nových zdrojov na výrobu elektriny zostala nezmenená. Ako ďalej?
-
Plán obnovy: Kto získal dotácie na modernizáciu bioplyniek?
19. 7. 2023Rezort hospodárstva vyhodnotil výzvu na podporu modernizácie existujúcich bioplynových staníc vyrábajúcich elektrinu. Na tento účel bolo z Plánu obnovy určených celkom 10 miliónov eur, ktoré si rozdelilo 20 firiem z celého Slovenska. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR zverejnilo výsledky očakávanej výzvy z Plánu obnovy a odolnosti na modernizáciu bioplynových staníc. na Slovensku. Pôvodným zámerom bola transformácia bioplyniek na produkciu biometánu. Vlani v novembri však bola výzva s týmto zadaním zrušená tesne pred uzavretím. Dôvodom boli prebiehajúce rokovania kvôli úprave slovenského Plánu obnovy. Začiatkom decembra preto MH vyhlásilo výzvu opäť, tentokrát len na modernizáciu bioplyniek na výrobu elektriny a s alokáciou 10 miliónov eur. Dotáciu mohli získať prevádzkovatelia existujúcich bioplyniek. V prípade záujemcov, ktoré sídlia v Bratislavskom kraji, bola maximálna výška dotácie obmedzená na 45 % z celkových oprávnených výdavkov, v ostatných krajoch až 60 % z oprávnených výdavkov. Hoci podávanie žiadostí bolo uzavreté v polovici januára, rezort hospodárstva vyhodnotil výzvu len nedávno. Projekty boli posudzované na základe kritéria nákladovej efektívnosti.
-
ÚRSO hľadá nového dodávateľa DPI pre stredné Slovensko. Neúspešne
18. 7. 2023Regulátor ani na druhý pokus nevybral nového dodávateľa poslednej inštancie pre územie stredného Slovenska. Kým sa nenájde záujemca, povinnosť poskytovať záchrannú sieť pre odberateľov ponesie SSE. Tradičný dodávateľ si chce od štátu vymáhať kompenzácie za stratu, ktorá mu vznikla v dôsledku dodávok DPI. Krach firmy Slovakia Energy v roku 2021 bol náročnou skúškou pre fungovanie inštitútu dodávateľa poslednej inštancie (DPI). Kým v minulosti sa využíval len vo výnimočných prípadoch, po neslávnom konci alternatívneho hráča, ktorý mal vďaka agresívnemu marketingu silné postavenie v regulovanom segmente, spadlo do ochrannej siete 174-tisíc odberateľov elektriny a 120-tisíc odberateľov plynu. Pri elektrine zabezpečuje DPI trojica tradičných dodávateľov podľa historického regionálneho rozdelenia: ZSE Energia, SSE a VSE. Stredoslovenská energetika (SSE) dodávala v režime DPI elektrinu pre necelých 50 tisíc domácností. Z nich 85 % tvorili bytové odbery v jednotarifových sadzbách, 10 % dvojtarifné sadzby na ohrev vody a zhruba 5% zákazníkov využívalo sadzby pre elektrické vykurovanie. Na začiatku režimu DPI boli veľkoobchodné ceny komodity výrazne vyššie ako regulovaná cena. Dodávateľom preto spôsobilo splnenie ich zákonnej povinnosti dramatické zvýšenie nákladov. Pre masu zákazníkov, s ktorými nerátali, museli dokupovať elektrinu na spote. Čítajte ďalej: Prečo sa spoločnosť SSE rozhodla požiadať o vystúpenie zo systému DPI Ako dopadla druhá výzva na výber dodávateľa DPI pre stredné Slovensko Akú stratu spôsobil SSE inštitút DPI po krachu alternatívneho dodávateľa Akým spôsobom si chce spoločnosť SSE nárokovať od štátu kompenzácie Aktuálny legislatívny stav a ďalšie kroky ÚRSO v oblasti dodávky DPI
-
Karel Hirman: Budúca vláda musí ako prvé urobiť poriadok v regulácii
14. 7. 2023Prístup štátu k energetike považuje za nesystémový. Nový kabinet, ktorý vznikne po voľbách, musí prijať zásadné rozhodnutie o tom, ako bude nastavená regulácia pre nasledujúce roky a zabezpečiť personálne posilnenie ÚRSO, hovorí analytik Karel Hirman. S bývalým ministrom hospodárstva sme sa rozprávali aj o tom, aký postoj by mal zaujať štát k vodíku, ale aj o bezpečnosti dodávok plynu, budúcnosti Transpetrolu alebo zadefinovaní transparentných pravidiel pre rozvoj OZE. Ak by ste mali možnosť zmeniť jedno rozhodnutie počas svojho ministerského pôsobenia, čo by ste urobili inak? Úprimne povedané neviem, ale nie je to tým, že by som mal o sebe mienku neomylnosti. Nič zásadné mi však nenapadá. Treba si uvedomiť, že naša vláda mala obmedzené kompetencie. Človek by aj chcel robiť niektoré veci inak, ale nemohol. Plus tam boli časové obmedzenia a hektickosť doby. Cítil som sa skôr ako hasič, než koncepčný vizionár. Do Národnej rady SR som chodil ako na klavír. Mnohé zákony boli prijímané v skrátenom legislatívnom konaní. Nevedeli sme zaviesť napríklad kompenzácie pre ceny tepla, lebo takáto zákonná možnosť nebola. Aj ďalšie veci bolo potrebné upravovať za pochodu zákonmi. Po vojne je každý generál. Po vašom nástupe do funkcie bol implementovaný systém krízovej regulácie. Štátne dotácie na ochranu zraniteľných odberateľov však časom musia naraziť na trhovú realitu, ktorá sa zmenila. Ako do budúcnosti adresnejšie kompenzovať vysoké ceny energií pre domácnosti? Sám tvrdíte, že viesť koncepčnú a serióznu diskusiu vo volebnom roku je sizyfovská úloha. Za daných okolností, ktoré vlani nastali, považujem poskytovanie adresnej pomoci za chiméru. Keď vám ceny elektriny a plynu stúpnu päťnásobne, pre 90 % domácností je to neúnosné. Ako príklad použijem Holandsko, kde vláda zastropovala ceny na dovtedajšej úrovni, čo stálo štátny rozpočet 30 miliárd eur. Podobných príkladov v rámci EÚ je viacero. Preto som toho názoru, že hovoriť počas krízy o adresnej pomoci je mýtus. Musíte to robiť plošne, pokiaľ nechcete, aby sa vám celý systém rozpadol a nevypukli sociálne nepokoje a odberatelia, zvlášť domácnosti, stratili schopnosť platiť za energie. Teraz sa situácia na spotových trhoch ukľudnila, ale stále nie je stabilná. Ak sa pozrieme na regulačné obdobie pri plyne, aj keby pokles cien na burze pokračoval až do konca septembra, priemerná cena, ktorá vstupuje do výpočtu, bude minimálne dvojnásobne vyššia ako pred krízou. Budúcoročný očakávaný nárast zvýrazní fakt, že reálne príjmy v dôsledku inflácie klesli. Ak zohľadníme tieto faktory, som skeptik v tom, že akákoľvek vláda bude môcť zaviesť adresnejšiu pomoc, pretože sa to bude opäť týkať takého počtu domácností, že takýto krok nebude dávať zmysel. Problémom Slovenska sú tiež nekvalitné dáta v sociálnej oblasti, v dôsledku čoho je debata o adresnej pomoci zatiaľ skôr teoretická. Bohužiaľ. Spomenuli ste, že ak štát nezasiahne, nárast pri regulovaných cenách plynu na budúci rok bude skokový. Nevnímate v tejto súvislosti za chybu, že cena pre domácnosti už v tomto roku nebola vyššia? Umelá cenová úroveň zákazníkov nemotivuje správať sa zodpovedne. Podľa dát spoločnosti SPP – distribúcia ľudia zemným plynom šetrili, k čomu samozrejme prispel aj teplotný faktor. Menšia bola aj spotreba elektriny. Keď sme zvažovali mieru zvýšenia regulovaných cien energií, prikláňal som sa k vyššej miere zvýšenia pri oboch komoditách. Podľa hrubých prepočtov by zvýšenie cien o 20 % alebo 25 % pocítila domácnosť výraznejšie, ale úspora v štátnom rozpočte by nebolo nijako zásadná. Toto prekvapilo aj mňa. Išlo o politické rozhodnutie. Je jasné, že regulované ceny plynu sa od januára budú zvyšovať. Samotná miera zvýšenia bude opäť politickým rozhodnutím. Ako vnímate pnutie medzi ÚRSO a dodávateľmi? Úrad zverejnil analýzu, podľa ktorej cenníky dodávateľov nedostatočne nereflektujú vývoj na spotových trhoch, čo dodávatelia odmietajú. Problém cenníkových cien je do značnej miery nafúknutý. V prvej polovici minulého roka, keď prudko rástol spot sa nikto nesťažoval, že cenníkové ceny sú také, aké boli. Rásť začali až ku koncu roka, keď kopírovali dianie na spotovom trhu. Teraz je situácia opačná. Cenníkové ceny od januára 2023 reflektovali cenové úrovne posledného štvrťroku, ale keďže spot v novom roku výrazne klesol, teraz sa všetci sťažujú. Podstatnú časť objemu komodity nakupujú dodávatelia pre svoje portfólio vopred, vždy to tak bolo. Navyše tento problém je nielen u nás, ale aj v iných krajinách. Ešte keď som bol minister, porovnávali sme cenníkové ceny dodávateľov v EÚ, ale nevideli sme v nich dramatické rozdiely. Cena u niektorých dodávateľov klesala pomalšie, ale oneskorenie bolo v týždňoch. Vlani došlo k umelému zásahu ÚRSO do referenčného obdobia, na základe čoho sa počítajú ceny elektriny pre regulovaných odberateľov. Indexačný interval sa postupne skrátil na dva mesiace, august a september. Toto nespôsobili ani dodávatelia, ani štát, primárne išlo o rozhodnutie ÚRSO. Áno, bol tam list môjho predchodcu, v ktorom vyzval ÚRSO k takémuto kroku, ale regulačný úrad už posúval referenčné obdobie aj predtým. To je ukážka toho, že keď mám krízovú situáciu, nemám špekulovať. Pri každom komoditnom obchode platí základná poučka, že pre elimináciu rizika treba mať referenčné obdobie dlhšie. Keď sa s tým začnem hrať, môžem dopadnúť zle a my sme dopadli zle. Tu niekde treba hľadať aj debatu o cenníkoch, lebo sú to prepojené nádoby. Z tohto dôvodu sa mi zjednodušená debata nepáči. Na strane druhej, niektorí dodávatelia kritizovali aj komunikáciu a spôsob práce rezortu hospodárstva za vášho pôsobenia. Návrhy mnohých legislatívnych opatrení sa podľa nich častokrát dozvedali „z večera do rána...“ Komunikácia s dodávateľmi bola vynikajúca. Ak niekto tvrdí opak, dovolím si tvrdiť, že nie je korektný. Priznávam, že tvorba zákonov sa diala v hektickej dobe a nemali sme čas na dlhé filozofické diskusie, ale komunikácia tam prebiehala a pracovné skupiny boli aktívne. O legislatívnom návrhu sa nedozvedali z tlačoviek, ako to bolo častokrát predtým, ale v diskusii s ministerstvom. Ak zo strany niektorých dodávateľov existujú výhrady, nemôžem s tým súhlasiť. Respektíve je jasné, že neboli so všetkým stopercentne spokojní, ale to je prirodzené. Na základe dohody s dodávateľmi sme nastavili aj systém fungovania kompenzácií. Zjednodušene, uzavrie sa mesiac a do polovice toho nasledujúceho musí každý dodávateľ poslať definitívne dáta. K môjmu nemilému prekvapeniu s tým mali v praxi problém niektorí väčší dodávatelia, menší boli OK. Januárové dáta sme upravovali z objektívnych príčin, ale u jedného z trojice najväčších dodávateľov sa chybovosť sa opakovala aj vo februári a to v obrovskom množstve. Kľúčovou témou bola a je energetická bezpečnosť. Po začiatku ruskej agresie na Ukrajine pristúpil SPP k diverzifikačným kontraktom. Analytici pred ďalšou sezónou varujú pred opatrnosťou, neznámou premennou je vždy počasie. Ochladenie v zimnej sezóne by znamenalo obrovský tlak na nárast cien plynu. Ako vidíte pripravenosť na ďalšiu zimu? Naplnenosť zásobníkov v Európe je momentálne na rekordnej úrovni. Slovensko má už teraz fyzicky dostatok plynu pred nasledujúcou vykurovacou sezónou. Po mojom nástupe na ministerstvo došlo k výmene vedenia SPP a zmenila sa aj obchodná stratégia firmy z aktívne obchodnej na konzervatívnu, ktorá spočívala v tom, že na konci vykurovacej sezóny je cieľom mať čo najviac plynu v zásobníkoch. A čo sa týka kontraktačného portfólia SPP, to je momentálne natoľko diverzifikované, že sme ako krajina pripravení nielen na nasledujúcu vykurovaciu sezónu, ale prakticky až do roku 2025. Platí to pre všetkých súčasných zákazníkov SPP aj s nejakou rezervou. Pod toto sa kedykoľvek podpíšem. Aktuálne prebieha proces vtláčania plynu do zásobníkov pred zimou. Nie je každoročná komunikácia o tom, že SR má ročnú spotrebu cca 5 mld. kubíkov a v zásobníkoch je natlačených 3 mld. kubíkov a tým pádom máme zimu vykrytú, politické zavádzanie? Komerčný prevádzkovateľ v rámci obchodného tajomstva nezverejňuje mená klientov. Na toto som v minulosti upozorňoval aj ja, že všetok zemný plyn, ktorý je uskladnený v zásobníkoch spoločnosti Nafta, ešte automaticky neznamená, že je aj určený pre slovenský trh. To platí aj teraz. No v čase výkonu funkcie som ako minister disponoval hodnovernými informáciami o tom, aký zemný plyn je uskladnený v podzemných zásobníkoch, resp. kto ho tam uskladnil. Informácia nepochádzala od prevádzkovateľa infraštruktúry, ale firiem, ktoré využívajú jeho služby. Presne som videl, aký objem skladovacej kapacity je určený pre slovenských zákazníkov. Boli to potvrdené dáta od obchodníkov. Nie je však tajomstvo, že najväčšiu zodpovednosť v tomto ohľade na seba prevzala spoločnosť SPP. Ako vnímate spoločné nákupy plynu na úrovni EÚ prostredníctvom platformy AggregateEU. Zástupca skupiny ČEZ na jednom odbornom fóre priznal, že sa do platformy prihlásili skôr zo slušnosti. Dokážu z mechanizmu benefitovať menší hráči? Každý, kto pracuje s komoditou ako plyn vie, že súčasná pripravenosť tohto systému dáva viac otázok ako odpovedí. Problém pritom nie je len v tom, v akých objemoch nakúpiť komoditu, ale aj o samotnej logistike: kam bude plyn dodaný a v ktorých časových slotoch. Týka sa to najmä LNG tankerov, kde je infraštruktúra v Európe stále limitovaná. Toto už platforma samotná nerieši, čo môže byť komplikácia. Prejdime aj k rope. Hlavným zdrojom príjmu Transpetrolu sú tržby z prepravy ruskej ropy REBCO slovenskou vetvou Družby. Ako sa dívate na budúcnosť tejto štátnej firmy? Transpetrol je do istej miery v podobnej situácii ako spoločnosť Eustream. Pri zemnom plyne je tranzitný kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou aktívny len do konca budúceho roka. Pri rope vyprší výnimka na prepravu južnou vetvou Družby rovnako koncom roka 2024. A to nehovorím rizikách súvisiacich s vojenským konfliktom, ktoré môžu kedykoľvek vyradiť infraštruktúru z prevádzky. Budúcnosť Transpetrolu je veštenie z gule. V každom prípade dodávky pre rafinériu Slovnaft cez Adriu narastajú. Slovnaft už nemá na výber a nie je to jednoduché. Nezabúdajme však, že Transpetrol je tiež významným skladovateľom ropy a ropných produktov. Bez ohľadu na manažment, ktorý bude viesť Transpetrol, hospodárske výsledky budú do značnej miery závisieť od geopolitického vývoja. V súvislosti s ropovodom Adria rezonovalo aj zásadné navýšenie tranzitných poplatkov, ktoré vyrubil štátny prepravca v Chorvátsku. V tejto veci ste osobne angažovali. S akým výsledkom? Ako minister hospodárstva som primárne riešil dve veci súvisiace s ropou. Po prvé to, aby spoločnosť Slovnaft mohla aj po 1. januári 2023 vyvážať ropné produkty na Ukrajinu. Toto sa podarilo aj vďaka tomu, že vláda, ktorej som bol súčasťou, mala ústretový postoj voči Ukrajine. To je zásadná vec, lebo Slovnaft získal otvorený prístup na veľký ukrajinský trh. Pokiaľ existuje možnosť exportu na Ukrajinu, je to zároveň určitá záruka toho, že južná vetva Družby by mohla ostať v prevádzke aj naďalej. Druhá vec sa týkala ropovodu Adria. Chorvátsky štátny prepravca v tomto roku výrazne zvýšil poplatky za tranzit ropy. Na základe otvorených dát som môjmu ministerskému kolegovi argumentoval, že aj na úrovni EÚ a v kontexte nášho regiónu je takáto situácia neúnosná. Chorváti žiaľ na naše argumenty nereflektovali, ale treba vysvetliť, že tu ide o širší problém medzi chorvátskou vládou a Skupinou MOL. Ten sa ťahá od čias privatizácie spoločnosti INA, ktorá bola spojená s korupčnou kauzou. V rámci tohto sporu bol dokonca odsúdený aj chorvátsky premiér, ktorý skončil vo väzení. Chorváti majú odvtedy zlý vzťah so Skupinou MOL a usudzujem, že to súvisí aj s aktuálnym tarifným problémom na Adrii. Treba však zdôrazniť, že ropa tečie ďalej a dodávky sa zvyšujú, ale za podmienok, ktoré stanovil Záhreb. Vojna na Ukrajine vzbudila záujem o OZE aj na Slovensku. Dva roky po ukončení stop-stavu sa však z kapacity, ktorú uvoľnila spoločnosť SEPS, reálne pripojil do sústavy len zlomok zariadení. Ako minister ste boli priamym účastníkom stretnutí na úrovni SEPS, prevádzkovateľov distribučných firiem, envirorezortu, ale aj samotných investorov. Z vášho vnímania veci, kto spôsobil túto situáciu? Problém bol v tom, že SEPS uvoľnila kapacity distribučným firmám, ktoré ich „akože“ dali k dispozícii, ale využilo sa z nich len zopár MW. Systém na úrovni regionálnych distribútorov je netransparentný. Rozdiely sú aj medzi firmami samotnými. Kritériá transparentného a efektívneho prístupu znesie možno Východoslovenská distribučná. V prípade ostatných dvoch firiem si investor mohol rezervovať a umelo predlžovať kapacitu na výstavbu nového OZE, ale v skutočnosti sa projekt nijako nevyvíjal. Developer nebol motivovaný, dokonca ani finančným poplatkom, aby sa usiloval posunúť projekt do fázy realizácie. So SEPS sme sa pokúšali o systémové riešenie, ale zatiaľ sa to nepodarilo. Stihli sme však vytvoriť koncept na výstavbu veterných parkov spolu so štátnou spoločnosťou JESS. Pristúpili sme k tomu spôsobom ako pri industriálnych parkoch. Štát na základe objektívnych kritérií nájde vhodné územia na vybudovanie veterných parkov alebo tzv. GO TO zóny, ktoré by odkúpil a ponúkol ich investorom, aby si tam za vopred určených podmienok postavili veterné elektrárne. Základnými kritériami bola vhodná veternosť, súhlas environmentalistov, pripojenie do elektrizačnej sústavy vo vhodnej vzdialenosti, čo je mimoriadne dôležité, a takisto súhlas lokálnych autorít. Teraz však so znepokojením počúvam, že táto koncepcia sa stráca, hoci je súčasťou Plánu obnovy.
-
Ako zlepšiť proces pripájania nových OZE? Distribučky majú 10 odporúčaní
13. 7. 2023Výstavba nových OZE s výnimkou malých a lokálnych zdrojov dlhodobo viazne. Dve distribučné spoločnosti sa preto pýtali investorov na aktuálny stav ich projektov a prekážky, ktorým čelia v procese pripájania do sústavy. Výsledky prieskumu spolu s vlastnými odporúčaniami pretavili do návrhu desiatich zlepšení. Na Slovensku aktuálne prebieha intenzívna diskusia medzi kompetentnými subjektmi o pripájaní zariadení na výrobu elektriny z OZE. Kým v prípade malých a lokálnych zdrojov distribučné spoločnosti nestíhajú spracovávať žiadosti a aj reálne sa pripájajú zariadenia do sústavy, v prípade veľkých zdrojov tento nárast takmer nevidno, a to napriek rozdelenej kapacite. Investori sa primárne sťažujú na administratívne a povoľovacie procesy. Vlastnícky prepojení prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav, Východoslovenská distribučná a Západoslovenská distribučná, v tejto súvislosti nedávno zrealizovali prieskum u žiadateľov o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny (fotovoltika a veterná energia) s inštalovaným výkonom nad 100 kW o tom, v akom štádiu sa ich projekt nachádza, resp. priebeh samotného povoľovania a výstavy zdroja. Účastníci prieskumu sa súčasne mohli vyjadriť, čo zo svojho pohľadu považujú za najväčšiu prekážku v procese pripájania zdroja. Investori zároveň mohli pripojiť návrhy k celkovému procesu pripájania zdrojov vrátane všetkých úradných a povoľovacích konaní v legislatívnom prostredí SR. Spätnú väzbu svojich zákazníkov zohľadnili distribučky spoločne s firmou SEPS do 10 návrhov na zlepšenie.
-
Hybridný režim s batériou. Čierny Váh stojí pred víziou modernizácie
11. 7. 2023Prečerpávaciu vodnú elektráreň Čierny Váh čaká modernizácia, ktorej súčasťou je inštalácia 70 MW batériového úložiska s kapacitou 105 MWh. Projekt by mohol zásadne rozšíriť možnosti poskytovania flexibility pre elektrizačnú sústavu. Slovenské elektrárne plánujú rekonštrukciu prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ktorá je v prevádzke vyše štyri dekády. S inštalovaným výkonom 735,16 MW predstavuje najväčšiu hydroelektráreň na Slovensku s priemernou ročnou výrobou 200 GWh. Technická životnosť elektrárne končí do roku 2032. Jej ďalšia prevádzka sa nezaobíde bez modernizácie turbogenerátorov. Projekt "Integrátor SE" zahŕňa rekonštrukciu existujúcich turbín, ku ktorým by sa malo inštalovať 70 MW batériové úložisko s kapacitou 105 MWh. Regulačná kapacita potrebná po odstavení uhoľných elektrární Po modernizácii môže Čierny Váh čiastočne nahradiť výpadok regulačnej kapacity po definitívnom odstavení uhoľných elektrární v Novákoch a Vojanoch, ktoré dlhodobo poskytovali podporné služby v základnom pásme. Batéria poskytne rýchly nábeh a aktívnu dodávku elektriny, prečerpávacia elektráreň zabezpečí bezpečnosť systém, vďaka čomu vznikne efektívny nástroj na stabilizácie siete. Integrátor SE from Slovenské elektrárne on Vimeo.