Vo februári mal rezort hospodárstva určiť akceleračné zóny pre obnoviteľné zdroje energie. Nestalo sa tak, hoci úloha mu vyplýva z európskej aj národnej legislatívy. Slovensko má už pritom od roku 2024 na krku infringement konanie týkajúce sa tzv. smernice RED 3.
Slovensko a Maďarsko vybudujú nové cezhraničné potrubné prepojenie, ktoré umožní priamu prepravu ropných produktov medzi rafinériou Slovnaft v Bratislave a rafinériou Duna v Százhalombatte. Viac
Trh s tepelnými čerpadlami na Slovensku prešiel v minulom roku výraznou zmenou dynamiky. Po predchádzajúcom období rýchleho rastu sa trh stabilizoval a jednotlivé segmenty vykazujú odlišný vývoj – najviac rastie technológia vzduch–vzduch, iné technológie naopak mierne oslabujú.
Spoločnosť OKTE spustila verejnú konzultáciu k zmenám svojho prevádzkového poriadku, ktoré súvisia s novinkami v oblasti záruk pôvodu. O týchto novinkách i ďalších témach sme sa zhovárali v podcaste platformy ENERGOKLUB® s Ondrejom Kulichom, vedúcim odboru obnoviteľných zdrojov.
ZSE Drive spustila prvé stavebné práce na ultrarýchlych nabíjacích staniciach na diaľnici, čím sa stala prvým koncesionárom národného projektu, ktorý prešiel do realizačnej fázy. Výstavba prebieha na troch z dvanástich plánovaných lokalít severného diaľničného koridoru. Viac
Fosílne palivá formovali svet minulého storočia, no dnes má globálna energetika k dispozícii rýchlejšie, lacnejšie a dostupnejšie alternatívy. Zástupkyňa organizácie Ember, Bryony Worthington, v názorovom príspevku upozorňuje, že agentúra IEA musí napriek tlaku USA pokračovať v orientácii na čistú energiu a klimatické ciele — ak má svet dosiahnuť energetickú nezávislosť, dostupnú energiu a stabilné ceny.
Budúcnosť je lokálna: Mikrogridy a integrovaná fotovoltika v centre diskusie 26. 2. 2026
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Vo februári mal rezort hospodárstva určiť akceleračné zóny pre obnoviteľné zdroje energie. Nestalo sa tak, hoci úloha mu vyplýva z európskej aj národnej legislatívy. Slovensko má už pritom od roku 2024 na krku infringement konanie týkajúce sa tzv. smernice RED 3. V čase geopolitickej neistoty a vojnových konfliktov, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť dodávok fosílnych palív na Slovensko a do Európy, by sa pozornosť politikov mala viac sústreďovať na využitie domácich zdrojov energie. Na Slovensku však pokračuje dlhodobé nedostatočné využívanie potenciálu obnoviteľných zdrojov zo strany kľúčových verejných orgánov zodpovedných za energetickú politiku, jej smerovanie a reguláciu. Pozitívnou správou je, že Európska komisia po vyše 4,5 roku uzatvára infringement, ktorý viedla voči Slovensku kvôli neúplnej transpozícii smernice o podpore OZE, takzvanej RED 2. Na druhej strane už od septembra 2024 trvá infringement týkajúci sa novšej smernice RED 3. Konanie sa postupne rozširuje o nové ustanovenia, ktoré časom mali byť zavedené do povoľovacej praxe. S implementáciou opatrení na podporu OZE majú problémy aj ďalšie členské štáty. V decembri 2025 napríklad Komisia kvôli smernici RED 3 podala žalobu na Švédsko spolu so žiadosťou o uplatnenie pokút a penále. Ministerstvo hospodárstva SR nestihlo splniť ani poslednú termínovanú úlohu vyplývajúcu z tejto európskej legislatívy. Zrýchlenie povoľovania sa nekoná V nadväznosti na RED 3 zákon o podpore OZE ustanovuje, že do 21. februára 2026 malo ministerstvo hospodárstva zabezpečiť vypracovanie dokumentu, v ktorom určí akceleračné zóny pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov energie. Z rozsahu dokumentu mohli byť vyňaté zariadenia na biomasu a vodné elektrárne. Podľa smernice mali dovtedy členské štáty nielen vypracovať dokument, ale príslušné orgány mali dokonca prijať jeden alebo viacero plánov, v ktorých určia akceleračné zóny pre OZE. Predtým, do 21. mája 2025 mali členské krajiny koordinovane zmapovať zavádzanie energie z OZE na svojom území. Aj táto úloha pre ministerstvo hospodárstva sa dostala do zákona o podpore OZE, avšak bez termínu, keďže relevantná novela bola prijatá až po ňom. Navyše je v slovenských podmienkach obmedzená len na výrobu elektriny, nie energie v širšom zmysle. Nie sú známe žiadne výsledky identifikácie oblastí vhodných pre OZE alebo súvisiacu infraštruktúru, ktorú malo ministerstvo vykonať a tiež prehodnocovať. Čo má ministerstvo zohľadniť Smernica stanovuje základné parametre, ako majú orgány postupovať pri identifikovaní území vhodných na zavádzanie OZE na svojom území aj pri určení akceleračných zón.
Trh s tepelnými čerpadlami na Slovensku prešiel v minulom roku výraznou zmenou dynamiky. Po predchádzajúcom období rýchleho rastu sa domáci trh stabilizoval a jednotlivé segmenty vykazujú odlišný vývoj – najviac rastie technológia vzduch–vzduch, iné technológie naopak mierne oslabujú. Trh s tepelnými čerpadlami na Slovensku sa po rekordnom roku 2024 dostal vlani do fázy stabilizácie. Vývoj jednotlivých segmentov bol pritom rozdielny. Po predchádzajúcom výraznom náraste počtu inštalácií sa záujem v niektorých kategóriách ochladil, najmä pri technológii vzduch–voda. Údaje Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZ CHKT) naznačujú pokračujúci trend, pri ktorom rezidenčný segment zostáva pod vplyvom stagnujúcej bytovej výstavby a regulovaných cien energií, čo spomaľuje rozhodovanie domácností o investíciách do nových zdrojov tepla.
Regulačný úrad ohlasuje rozsiahle zásahy do cenovej regulácie, pravidiel vnútorných trhov a metodík určovania regulovaných cien. Spustenie medzirezortného pripomienkového konania sa očakáva v apríli 2026. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil štyri predbežné informácie o plánovaných zmenách vyhlášok v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva. Regulátor zároveň vyzýva verejnosť na zasielanie podnetov najneskôr do 24. marca 2026. Všetky návrhy plánuje predložiť do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) v apríli 2026. Novelizáciou má prejsť cenová vyhláška v oblasti elektroenergetiky (154/2024 Z. z.), ktorá má upraviť štruktúru sadzieb za dodávku elektriny, rozšíriť využívanie dynamických taríf a prehodnotiť faktor strát v distribúcii. Upraviť sa má aj metodika technickej životnosti majetku pre výpočet regulačných odpisov a platby za prekročenie limitov jalovej kapacitnej elektriny. Zmeny sa dotknú aj tarify za systémové služby (TSS) a tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktoré majú reflektovať nové trhové podmienky a legislatívne úpravy. Druhá novela súvisí s vyhláškou o vnútornom trhu s elektrinou (207/2023 Z. z.), pričom ÚRSO plánuje úpravy pravidiel pripojenia do distribučnej sústavy, režimu dodávky poslednej inštancie a informačných povinností dodávateľa. Návrh má doplniť rámec pre zabezpečenie množstva elektriny pre koncových odberateľov, nové typy zmlúv, pravidlá zdieľania elektriny, povinnosti výrobcov a prevádzkovateľov úložísk a metodiku určovania finančnej zábezpeky subjektov zúčtovania. Zmeny vychádzajú z aktualizácií energetického zákona účinných od roku 2025.
Fosílne palivá formovali svet minulého storočia, no dnes má globálna energetika k dispozícii rýchlejšie, lacnejšie a dostupnejšie alternatívy. Zástupkyňa organizácie Ember, Bryony Worthington, v názorovom príspevku upozorňuje, že agentúra IEA musí napriek tlaku USA pokračovať v orientácii na čistú energiu a klimatické ciele — ak má svet dosiahnuť energetickú nezávislosť, dostupnú energiu a stabilné ceny. Spojené štáty americké na nedávnom ministerskom zasadnutí Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) v Paríži, zastúpené ministrom energetiky Chrisom Wrightom, pohrozili odchodom z IEA, čím podľa všetkého presvedčili inštitúciu, aby prestala považovať klimatické zmeny za jednu zo svojich priorít. Chris Wright na plenárnom zasadnutí aj na svojej tlačovej konferencii ostro kritizoval prácu IEA za posledných päť rokov a tvrdil, že agentúra „zaujala postoj proti energetickému rozvoju“ a publikovala scenáre, ktoré sa „vzdialili realite“. Ako najväčší svetový exportér fosílnych palív chcú USA, aby sa IEA sústredila na „realitu“, že fosílne palivá stále tvoria približne 80 % globálneho dopytu po primárnej energii. Druhým najväčším zdrojom energie na svete je stále biomasa – drevo a hnoj – ktorá by podľa Wrighta mala byť nahradená zemným plynom. Lenže podstatné je niečo iné. Dôvod, prečo veľká časť sveta stále využíva tradičnú biomasu (asi 5 % svetovej energetiky), je ten, že napriek viac ako storočiu ekonomického rastu, zvyšovania životnej úrovne a boja s chudobou sa fosílne palivá nestali riešením pre všetkých. Ponúka sa teda otázka, či nie je samotný model rozvoja založený na fosílnych palivách zásadne chybný. Väčšina krajín nemá bohaté zásoby fosílnych palív; tie sú koncentrované u malej skupiny štátov. Aj tam, kde sa nachádzajú v rozvojových krajinách – napríklad v Nigérii – fosílny sektor surovinu vyťažil, spracoval v zahraničí a výslednú energiu následne predal späť domácej krajine za vysoké ceny. Krajiny s väčšími rezervami, ako potrebujú pre vlastnú spotrebu, sa desiatky rokov usilovali o kontrolu cien a ťažili z mimoriadnych ziskov vyvolaných geopolitickým napätím. Investície do menej lukratívnych trhov, ktoré by rozšírili prístup k energii, nikdy neboli prioritou. A v prípade zemného plynu je problémom aj rozsiahla infraštruktúra potrebná na jeho transport a skladovanie – drahá a pre chudobnejšie krajiny ťažko dostupná. Preto sa plyn v krajinách s nízkymi príjmami presadzuje veľmi pomaly a nerovnomerne. Výsledok? Biomasa zostáva dôležitým zdrojom aj v štvrťstoročí 21. storočia – jednoducho preto, že stromy (a hnoj) sú lacným, dostupným zásobníkom obnoviteľnej energie takmer všade. Čo ak však existuje alternatíva, ktorá má rovnaké alebo lepšie vlastnosti – je široko dostupná, obnoviteľná a cenovo priaznivá? Touto alternatívou je kombinácia solárnej energie a batériových úložísk. Tento technologický pár predstavuje úspešný príbeh prístupu k energii a dokáže zasiahnuť oblasti, kde fosílne palivá doteraz zlyhávali. Cena solárnych panelov aj batérií dramaticky klesla vďaka masovej výrobe a efektom učenia – až natoľko, že dnes predstavujú najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako budovať novú kapacitu v mnohých regiónoch. Slnečné žiarenie je navyše najvýdatnejšie práve tam, kde je najväčší deficit prístupu k energii, a investícia do infraštruktúry je výhodnejšia než neustále nakupovanie paliva. Vývoz solárnych panelov z Číny do Afriky preto v poslednom roku výrazne rástol a aj India zaznamenala prudký nárast solárnej energetiky. Konkrétne dáta prinesú energetické prehľady IEA, Ember a ďalších organizácií ešte v priebehu tohto roka. Elektrina uložená v batériách poskytuje nielen svetlo, teplo a mechanickú prácu – ale aj pohon vozidiel. V krajinách bez rozvinutej prenosovej sústavy funguje model výmeny batérií, ktoré sa nabíjajú offline, čo je spoľahlivý spôsob**, ako** skladovať energiu aj napájať dopravu. Drevo to nedokázalo, a preto museli krajiny dovážať drahé ropné produkty – solárna energia s batériami to však dokáže. A práve doprava, nie výroba elektriny, je pre mnohé rozvojové krajiny najväčšou energetickou nákladovou položkou, hlavným zdrojom obchodného deficitu aj bezpečnostným rizikom. To je dôvod, prečo sa Čína (a čoraz viac aj India) sústreďuje rovnako intenzívne na elektrifikáciu dopravy ako na elektrizačnú sústavu. V Číne sa to už prejavuje: dopyt po nafte v cestnej doprave má klesnúť približne o 3 %. Dovoz ropy síce stúpol o menej než 1 %, ale väčšina išla do strategických rezerv. V Indii – ako ukázal nedávny brífing Ember – prebieha prechod na elektromobilitu ešte v skoršej fáze rozvoja než tomu bolo v Číne. Chris Wright na záver svojej tlačovej konferencie poznamenal, že čistejšie alternatívy fosílnych palív „zrejme ani nepotrebujú scenáre, aby si našli svoje miesto v globálnej energetike“, pretože budú „lietať ako orly“ vďaka svojej cene a efektívnosti. Práve preto sa však USA (a ďalšie štáty) snažia presadiť, aby IEA publikovala scenáre, ktoré ukazujú spomalenie rastu čistých technológií – aby sa náhodou nepresadila myšlienka, že fosílne palivá budú padať „ako kamene“. Cieľom je spomaliť nevyhnutnú transformáciu a udržať svet, v ktorom dopyt ohýba fosílny sektor – nie naopak. Pre zvyšok sveta, ktorý vníma klimatické zmeny ako multiplikátor rizika a hrozbu pre hospodársku stabilitu, ponúkajú čistejšie energetické riešenia celý rad výhod: vyššiu energetickú bezpečnosť, dostupnosť a spoľahlivosť, čisté životné prostredie a stabilnejšiu klímu. IEA by mala vždy vychádzať z dôkazov a posudzovať všetky zdroje rovnakou optikou. V realite sú však niektoré zdroje energie „rovnejšie ako iné“ – a preto nakoniec zvíťazia. Rýchlosť tohto procesu závisí od mnohých faktorov, no je dôležité odolať snahám USA ho spomaľovať. Autor: Bryony Worthington nevýkonná riaditeľka, Ember Bryony Worthington je zakladateľkou združenia Ember a predsedníčkou jeho správnej rady. Patrí medzi kľúčových autorov britského zákona o klimatickej zmene. Pôsobí ako nezávislá členka Snemovne lordov a je spolupredsedníčkou iniciatívy Peers for the Planet. Má skúsenosti zo sektora energetiky, mimovládnych organizácií a filantropie.
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.
