Spotreba plynu na Slovensku dosiahla v prvom polroku 2026 celkovo 14 105 GWh, čo predstavuje medziročný pokles o 5,1 %. K poklesu prispeli všetky odberateľské segmenty vrátane domácností, ktorých spotreba sa medziročne znížila o viac ako 10 %.
V krátkosti
Hoci ČEPS vo svojom prvom hodnotení flexibility neidentifikovala riziko nedostatku flexibility v elektrizačnej sústave ČR do rokov 2030 a 2035, odporučila urýchliť sériu regulačných, technických a trhových opatrení. Tie majú odstrániť bariéry rozvoja akumulácie, riadenia spotreby a nových služieb flexibility, ktoré budú kľúčové pre rast OZE.
Jubilejný 20. ročník konferencie ENERGOFÓRUM® sa rýchlo zapĺňa. Už 75 % kapacity je obsadených.
Westinghouse po prvýkrát zaradila Slovensko do svojho medzinárodného programu študentských stáží. Študenti Technickej univerzity v Košiciach od začiatku júla absolvujú stáž v centrále firmy v USA, kde pracujú na odborných projektoch z oblasti jadrovej energetiky. Viac
Slovenské elektrárne spustili v areáli bývalej uhoľnej elektrárne Nováky batériové úložisko s výkonom 36 MW a kapacitou 72 MWh. Zariadenie bude poskytovať podporné služby pre SEPS v oblasti primárnej regulácie. Projekt je súčasťou širšej stratégie firmy v oblasti flexibility a akumulácie.
Ako efektívne predávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov po skončení podpory, aké miesto budú mať PPA kontrakty, zdieľanie elektriny či batériové úložiská a ako sa vyrovnať s rastúcim počtom záporných cien na trhu? Aj týmto témam sa venoval odborný špecálny odborný seminár.
Slovenské elektrárne dokončili montáž a hermetické uzavretie reaktora 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Po zavezení všetkých 349 palivových kaziet vstupuje nový blok do fázy fyzikálnych testov, ktoré vyvrcholia prvou kontrolovanou štiepnou reťazovou reakciou.< Viac
Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v rozhovore pre ENERGOKLUB hovorí, že Slovensko dopláca na európsku cenotvorbu elektriny, hoci vyrába nízkoemisnú elektrinu. Vysvetľuje tiež postoj úradu k dynamickým tarifám, inteligentným meradlám alebo pripravovanej novej regulačnej politike.
Spoločnosť OKTE otvorila verejnú konzultáciu k navrhovaným zmenám prevádzkového poriadku. Úpravy súvisia s prípravou na plánované spustenie systému trhu s kreditmi. Pripomienky môžu účastníci trhu predkladať do 30. júla 2026.
Prvé kolo výzvy Obnov dom mini+ pre nízkopríjmové domácnosti sa uzavrelo po naplnení limitu 5 000 žiadostí približne za 45 minút. SAŽP začne s ich vyhodnocovaním a druhé kolo plánuje vyhlásiť v polovici septembra 2026. Viac
Z DIANIA V KLUBE
Od výkupu po PPA kontrakty: Experti diskutovali o budúcnosti predaja elektriny z OZE 22. 7. 2026
Energetika ako cieľ: keď hackeri testujú hranice kritickej infraštruktúry 6. 5. 2026
Budúcnosť je lokálna: Mikrogridy a integrovaná fotovoltika v centre diskusie 26. 2. 2026
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Články
-
Spotreba plynu na Slovensku v prvom polroku 2026 klesla o 5 %
28. 7. 2026Spotreba zemného plynu na Slovensku dosiahla v prvom polroku 2026 celkovo 14 105 GWh, čo predstavuje medziročný pokles o 5,1 %. K poklesu prispeli všetky odberateľské segmenty vrátane domácností, ktorých spotreba sa medziročne znížila o viac ako 10 %. Domácnosti spotrebovali v prvých šiestich mesiacoch roka 2026 celkovo 8 035 GWh plynu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o pokles o 128 GWh, respektíve 10,1 %. Najvyššiu mesačnú spotrebu zaznamenali domácnosti v januári, keď odobrali 2 840 GWh plynu. Po skončení vykurovacej sezóny spotreba postupne klesala a v júni dosiahla 186 GWh. Vyplýva to zo zverejnených údajov spoločnosti SPP - distribúcia. Pokles zaznamenali aj podnikatelia V segmente maloodberu, ktorý zahŕňa najmä menšie firmy a služby, dosiahla spotreba za prvý polrok 2 868 GWh. Oproti prvému polroku 2025 to predstavuje pokles o 22 GWh alebo 0,8 %. Strednoodber spotreboval 1 754 GWh plynu, medziročne o 90 GWh menej. Ide o pokles o 4,9 %. Oba segmenty sa v prvých mesiacoch roka pohybovali na úrovniach porovnateľných s predchádzajúcim rokom, výraznejšie odchýlky sa objavili najmä počas jarných mesiacov. Veľkoodber zostal najväčším spotrebiteľom Najväčší priemyselní odberatelia spotrebovali od januára do júna 2026 spolu 14 442 GWh plynu. V medziročnom porovnaní ide o pokles o 981 GWh alebo 6,4 %. Veľkoodber tak naďalej predstavuje najväčšiu časť spotreby plynu na Slovensku. Samotný priemyselný segment spotreboval počas prvého polroka viac plynu ako domácnosti, maloodber a strednoodber dohromady. Celková spotreba klesla pod úroveň minulého roka Súčet spotreby domácností, maloodberu, strednoodberu a veľkoodberu dosiahol v prvom polroku 2026 úroveň 27 099 GWh. V rovnakom období minulého roka bola spotreba 28 263 GWh.
-
ČEPS: Flexibility bude do roku 2035 dostatok, rozvoj však brzdia viaceré bariéry
27. 7. 2026Hoci spoločnosť ČEPS vo svojom prvom hodnotení flexibility neidentifikovala riziko nedostatku flexibility v elektrizačnej sústave ČR do rokov 2030 a 2035, odporučila urýchliť sériu regulačných, technických a trhových opatrení. Tie majú odstrániť bariéry rozvoja akumulácie, riadenia spotreby a nových služieb flexibility, ktoré budú kľúčové pre ďalší rast OZE. Spoločnosť ČEPS, ktorá prevádzkuje prenosovú sústavu v Česku, zverejnila dokument Hodnocení potřeb a potenciálu flexibility elektrizační soustavy ČR (FNA CZ 2026), ktorý bol vypracovaný v súlade s požiadavkami legislatívy EÚ. Hodnotenie schválil tamojší Energetický regulačný úrad 1. júla 2026. Flexibilita elektrizačnej sústavy predstavuje schopnosť priebežne reagovať na zmeny vo výrobe a spotrebe elektriny a udržiavať medzi nimi rovnováhu. Zabezpečujú ju najmä výrobné zdroje, akumulácia energie, riadenie spotreby, služby výkonovej rovnováhy a cezhraničná spolupráca prevádzkovateľov prenosových sústav. Dostatočná flexibilita aj pri plánovanom rozvoji OZE Podľa výsledkov analýzy bude mať Česká republika pri naplnení modelovaného scenára dostatok flexibility na zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky elektrizačnej sústavy v horizontoch rokov 2030 a 2035. Hodnotenie vychádza z referenčného scenára európskeho posúdenia zdrojovej primeranosti ERAA 2025, ktorý reflektuje národné energeticko-klimatické plány členských štátov a ciele legislatívneho balíka Fit for 55. Scenár predpokladá pokračujúcu transformáciu výrobného mixu smerom k nízkoemisným a obnoviteľným zdrojom, predovšetkým fotovoltike, rozvoj akumulácie a flexibilných zdrojov, ako aj postupný útlm uhoľných kapacít. Model zároveň počíta s rastom spotreby elektriny zo 69 TWh v roku 2030 na 74 TWh v roku 2035. ČEPS uvádza, že z pohľadu metodiky FNA nebude potrebné rozvíjať flexibilitu nad rámec predpokladov scenára ERAA 2025. Dodatočný rozvoj flexibility však môže podľa dokumentu znížiť objem obmedzovania výroby z obnoviteľných zdrojov a vytvoriť podmienky pre vyššiu integráciu OZE. Štyri hodnotené oblasti Metodika FNA hodnotí flexibilitu prostredníctvom štyroch navzájom prepojených ukazovateľov.
-
Uhlie vystriedali batérie. V Novákoch spustili najväčšie úložisko na Slovensku
23. 7. 2026Slovenské elektrárne spustili v areáli bývalej uhoľnej elektrárne Nováky batériové úložisko s výkonom 36 MW a kapacitou 72 MWh. Zariadenie bude poskytovať podporné služby spoločnosti SEPS v oblasti primárnej regulácie. Projekt je súčasťou širšej stratégie spoločnosti v oblasti flexibility a akumulácie. Slovenské elektrárne uviedli do prevádzky batériové úložisko v areáli Elektrární Nováky. Zariadenie, aktuálne najväčšie svojho druhu na Slovensku, bude poskytovať primárnu reguláciu výkonu (FCR), teda službu slúžiacu na okamžitú stabilizáciu frekvencie elektrizačnej sústavy. Batéria dokáže v prípade nedostatku elektriny energiu dodávať do siete a pri jej prebytku ju naopak odoberať a ukladať. Úložisko disponuje výkonom 36 MW a kapacitou 72 MWh. Projekt vznikol na mieste bývalej 110-kilovoltovej rozvodne, ktorá bola mimo prevádzky od roku 2015. Lokalita prešla úpravami. Pred výstavbou investor odstránili pôvodnú technológiu a pripravil lokalitu na inštaláciu nového zariadenia. Na väčšiu časť projektu získali Slovenské elektrárne nenávratný finančný príspevok vo výške takmer 3,7 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Dotácia pokryla 45 % oprávnených nákladov. Využitie existujúcej infraštruktúry Batériový systém v Novákoch sa skladá z dvoch častí s výkonom 12 MW a 24 MW. Pozostávajú z 22 kontajnerov s akumulátormi, ktoré sú doplnené o výkonové meniče, riadiace a monitorovacie systémy a protipožiarne technológie. Slovenské elektrárne pri tomto projekte využili existujúce transformátory, čo umožnilo pripojenie do siete 110 kV bez budovania novej transformačnej infraštruktúry. Riadiaci systém úložiska je prepojený s Elektrárňami Nováky, Hydroenergetickým dispečingom v Trenčíne a centrálnym riadením obchodu a výroby elektriny v Bratislave. To má umožniť jeho okamžitú aktiváciu pri poskytovaní podporných služieb pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS). Súčasť stratégie flexibility Nové zariadenie nadväzuje na predchádzajúce aktivity spoločnosti v oblasti akumulácie energie. Spoločnosť už prevádzkuje úložisko pri vodnej elektrárni Dobšiná s výkonom 3 MW a kapacitou 4 MWh, ktoré bolo využívané na poskytovanie sekundárnej regulácie v kombinácii s turbogenerátorom. Najväčší výrobca elektriny v krajine zároveň pripravuje ďalšie projekty vrátane zámeru SE Integrátor pri prečerpávacej vodnej elektrárni Čierny Váh. Ten má ambíciu spojiť modernizáciu elektrárne s výstavbou veľkokapacitného batériového úložiska. Tomuto projektu sme sa venovali v tomto texte. Nová etapa pre lokalitu Nováky Elektráreň Nováky vyrábala elektrinu od roku 1953. Posledná dodávka hnedého uhlia dorazila do areálu v decembri 2023 a výroba elektriny bola následne ukončená. „Najväčším environmentálnym prínosom tohto projektu nie je len samotná technológia, ale spôsob, akým vznikla. Vybudovali sme ju na mieste existujúcej priemyselnej infraštruktúry, bez záberu nových plôch a s maximálnym využitím toho, čo v areáli zostalo zachované. Nováky tak ukazujú, že aj lokality spojené s výrobou elektriny z uhlia môžu po ukončení svojej pôvodnej misie dostať nový a dlhodobo udržateľný účel,“ povedal, Robert Jambrich, manažér medzinárodných vzťahov, európskych záležitostí a životného prostredia. Firma označuje nový projekt za súčasť snahy zachovať energetické využitie lokality aj po skončení uhoľnej prevádzky a rozvíjať v Novákoch technológie súvisiace s flexibilitou a akumuláciou energie. „Batériové úložiská sa stávajú nevyhnutnou súčasťou modernej energetiky a toto zariadenie je prvým veľkým krokom Slovenských elektrární, okrem pilotného projektu na vodnej elektrárni Dobšiná, v budovaní portfólia technológií, ktoré budú energetiku budúcnosti dopĺňať popri jadrových a vodných elektrárňach,“ uviedol Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti.
-
Jozef Holjenčík: Jednotný európsky trh s elektrinou neexistuje (+VIDEO)
15. 7. 2026Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v rozhovore pre platformu ENERGOKLUB® hovorí, že Slovensko dopláca na európsku cenotvorbu elektriny, hoci vyrába nízkoemisnú elektrinu. Vysvetľuje tiež postoj úradu k dynamickým tarifám, inteligentným meradlám alebo pripravovanej novej regulačnej politike. Stretávame sa dva roky po našom poslednom rozhovore. Vtedy ste ubezpečovali, že po „legislatívnej smršti“ očakávate stabilitu regulačného prostredia a v ďalších rokoch, odhliadnuc od zmien, ktoré vyplývajú z transpozície smerníc, plánuje úrad minimálne zásahy do právnych predpisov. Ako sa vám podarilo pretaviť tento zámer do reality? Pri vyhláškach a legislatívnych zásahoch sa podľa mňa podarilo zjednotiť dokumenty a nastaviť reguláciu tak, aby sa podľa vzorcov vo vyhláškach dalo dopočítať k rozumným cenám. Túto časť cieľa sa podarilo splniť. Druhá časť súvisí s implementáciou európskych smerníc a nariadení do slovenského právneho prostredia. Týchto povinností je viacero, či už ide o energetickú efektívnosť alebo ďalšie pravidlá. Práve preto sme museli po približne roku a pol opäť pristúpiť k novelizácii cenových vyhlášok v elektrine a plyne aj pravidiel trhu. Nešlo však iba o transpozíciu európskej legislatívy. Niektoré ustanovenia sme potrebovali dovysvetliť alebo spresniť, pretože neboli vždy jednoznačne chápané. Dá sa povedať, že legislatívna smršť, o ktorej ste hovorili, sa skončila. Štyrmi vyhláškami sme uzavreli kapitolu implementácie prijatých smerníc a zároveň spresnili viaceré ustanovenia. Od júla vstúpia do účinnosti dve cenové vyhlášky a novelizované pravidlá trhu s elektrinou a plynom. Moja otázka smerovala k tomu, či vnímate istú únavu, či vyčerpanosť účastníkov trhu z mnohých legislatívnych zmien, resp. novelizácií predpisov? Alebo išlo, ako ste spomenuli, o nevyhnutné úpravy? Únavu pociťujeme skôr z niektorých rozhodnutí Európskej únie. Pokiaľ ide o účastníkov trhu, nemyslím si, že by sme s nimi boli v antagonistickom vzťahu. Naopak, zmenilo sa vnímanie regulačného úradu aj komunikácia s trhom. Pred každým legislatívnym krokom oslovujeme rozhodujúcich účastníkov trhu a vybrané skupiny. Pýtame sa ich, čo im v predpisoch prekáža a aké zmysluplné návrhy by chceli predložiť. Podnetov dostávame veľa a snažíme sa ich v čo najväčšej miere zapracovať. Zároveň aj trh prestal pristupovať k úradu iba kontrolórsky a s nezmyselnými požiadavkami. Aj nám sa preto pracuje lepšie. Dynamické tarify Dynamické tarify sú jednou z vašich hlavných komunikačných tém. Tento nástroj súvisí s rozvojom smart energetiky a decentralizácie, ale evidujem, že spôsob, akým ho plánuje ÚRSO implementovať, výrazne rezonuje a vyvolal rozporuplné reakcie dodávateľov elektriny. Myslíte si, že ste túto tému uchopili správne? Dynamické tarify nie sú novinkou. V slovenskej legislatíve sú zavedené už od roku 2014 a niektorí odberatelia ich v upravenej podobe využívajú aj dnes. Evidujeme približne niekoľko desiatok takýchto odberateľov. Úrad dáva odberateľom možnosť zaujímať sa o tento typ produktu a pracovať s ním. Zdôrazňujem, a to je kľúčové, že ide o možnosť, nie o povinnosť. Dynamické tarify majú odberateľovi umožniť rozhodovať o nákladoch na elektrinu. Princíp je jednoduchý: odberateľ bude dopredu poznať cenu elektriny v krátkych časových intervaloch a podľa toho si môže nastaviť spotrebu. Spotrebiče alebo technológie môže využívať vtedy, keď je cena elektriny najnižšia. Výsledkom môže byť nižší náklad pre odberateľa a zároveň "vyhladenie" odberového diagramu, čo pomáha aj sústave. Časť dodávateľov argumentuje, že úlohou regulátora je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu, nie určovať podobu konkrétnych produktov. Upozorňujú tiež, že pre menších dodávateľov alebo spoločnosti s obmedzeným počtom domácností môže byť zavedenie nových produktových povinností spojené s neprimeranými administratívnymi a finančnými nákladmi. Vnímate aj tento rozmer diskusie? Rozdiel je v tom, že Európska únia nás posunula k obchodovaniu v hodinových a pätnásťminútových intervaloch. Keď tieto pravidlá zavádzame, mali by byť dostupné pre všetkých odberateľov vrátane domácností. Nejde o povinnosť. Je to možnosť obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. Ak má odberateľ predpoklady riadiť svoju spotrebu, napríklad batériu, tepelné čerpadlo alebo iné spotrebiče, môže elektrinu využívať vtedy, keď je jej prebytok a cena je najnižšia. Dodávatelia neprídu skrátka. V cene budú mať zohľadnené náklady na obstaranie elektriny aj primeraný zisk určený rozhodnutím úradu. Poskytovateľ univerzálnej služby však musí od roku 2027 ponúkať dynamickú tarifu domácnostiam, ak ich má vo svojom portfóliu. Rozumiem tomu správne? Nie. Nemusí ju ponúkať povinne. Má možnosť ju použiť, ak má odberateľov, ktorí o ňu prejavia záujem. Je to založené na dohode medzi dodávateľom a odberateľom. Dôležitou podmienkou však je, že odberatelia, ktorí chcú dynamické tarify využívať, musia mať nainštalované inteligentné meracie systémy. Pozrime sa teraz na odberateľa. Ten musí pochopiť koncept dynamických taríf, ich výhody aj potenciálne riziká, keďže pri takomto produkte bude vystavený neregulovanej trhovej cene za komoditu. Nie každé odberné miesto je na to spôsobilé. Sú podľa vás slovenskí odberatelia pripravení na takýto produkt? Bude si to vyžadovať veľkú osvetu a trpezlivé vysvetľovanie. Dodávatelia budú musieť svoje produkty odberateľom zrozumiteľne predstaviť. Myslím si však, že trh aj odberatelia na to môžu reagovať pozitívne. Úrad nerobí nič iné, než implementuje požiadavky Európskej únie. Ide aj o krok smerom k deregulácii. Kto si chce vyskúšať, ako funguje voľný trh, môže si to cez dynamické tarify v priamom prenose „ohmatať“. Inteligentné meradlá a náklady na ich výmenu Téma dynamických taríf je úzko spojená s inteligentnými meracími systémami (IMS). Zároveň vieme, že 2G sieť končí a otvorená zostáva finančná stránka takejto zmeny. Považuje ÚRSO za správne, aby sa náklady na výmenu smart meradiel premietli do regulovaných taríf a zaplatili ich odberatelia? Nepovažujem to za správne. Súčasné meradlá a súvisiaca infraštruktúra boli už dávno zaplatené a investícia sa vrátila. Zároveň však máme deficit v tom, že inteligentné meracie systémy nie sú nasadené na všetkých odberných miestach. Na Slovensku je približne 2,6 milióna odberných miest v elektroenergetike. Inteligentné meradlá sú podľa dostupných údajov nainštalované približne na 600-tisíc odberných miestach, teda zhruba na pätine. Tento deficit treba dohnať, najmä ak chceme napĺňať ciele energetickej efektívnosti a pracovať s presnými dátami. Nechceme, aby sa modernizácia meradiel priamo preniesla na plecia odberateľov. Distribučné spoločnosti ich musia nainštalovať ako svoje náklady. Tie sa môžu dostať do regulačnej bázy aktív a odpisovať počas životnosti meradiel, ale nemyslím si, že by to distribučné spoločnosti tragicky postihlo. Nemal by regulátor iniciovať hľadanie modelu spolufinancovania, napríklad aj zo strany štátu, keďže predpokladám, že štát získal z telekomunikačných licencií významné prostriedky? Budete z vašej pozície tlačiť aj na takéto riešenie? Ide najmä o vec telekomunikačného regulátora, ktorý vydával licencie na využívanie sietí. Zároveň však existujú rôzne finančné nástroje Európskej únie a podľa mojich informácií sa hovorí o významnom objeme prostriedkov, ktoré by mohli smerovať aj do tejto oblasti. Je na distribučných spoločnostiach, ako s investičnými prostriedkami naložia. Ak sa rozhodnú využiť ich na modernizáciu infraštruktúry a nasadenie inteligentných systémov, bude to ich rozhodnutie. Štát má zároveň významné vlastnícke podiely v distribučných spoločnostiach, a preto je podľa mňa aj jeho povinnosťou podieľať sa na investovaní do rozumnej infraštruktúry. Energetika je čoraz viac a v budúcnosti bude ešte viac závislá od dát. Táto téma zároveň poukazuje na širší fenomén rastúcej závislosti kritickej infraštruktúry od komunikačných sietí. Ako môže ÚRSO systémovo pristupovať k riešeniu tejto závislosti a súvisiacich rizík? Dá sa to riešiť a už roky intenzívne komunikujeme s telekomunikačným regulátorom. Diskutujeme o jeho zámeroch aj o tom, čo potrebuje energetika. Vymieňame si informácie a hľadáme spoločné riešenia. Pri vypínaní 2G siete ide z ich pohľadu o technologickú nevyhnutnosť. Z našej strany je dôležitá otázka, akú životnosť budú mať nové siete z pohľadu inteligentných meradiel. Ak má merací systém životnosť desať rokov, potrebujeme vedieť, či sieť, cez ktorú bude komunikovať, vydrží počas celej tejto doby. Máme verbálne uistenia, že súčasné riešenia by túto životnosť mali zvládnuť. Európsky trh s elektrinou Dlhodobo kritizujete fungovanie energetického trhu v EÚ, ktorý podľa vás zlyháva, pričom jeho dôsledky negatívne pociťujú aj krajiny ako Slovensko. Naše ceny tlačí nahor hlavne nedostatkové Maďarsko a hladný Balkán, keďže tam odteká elektrina ľahšie, ako priteká z lacnejšieho Nemecka a Česka. „Cenové infekcie“ sú celkom určite relevantná téma, ale v kontexte spotových cien elektriny sú pre nás kľúčové ceny na platformách spoločnosti OKTE. Zároveň sme však súčasťou prepojeného jednotného trhu, ktorý má svoje pravidlá. Aké konkrétne riešenie má ÚRSO? Podľa mňa jednotný európsky trh s elektrinou v skutočnosti neexistuje. Ak by existoval, ťažko by sa vysvetľovalo, prečo sú ceny komodity v Španielsku okolo 50 eur za megawatthodinu, v škandinávskych krajinách približne 30 eur, vo Francúzsku okolo 70 eur a v našej obchodnej oblasti aj nad 100 eur. Takéto rozdiely nepovažujem za výsledok fungujúceho jednotného trhu. V Európe je v tejto oblasti chaos a rozdielne predstavy o tom, čo má jednotný trh znamenať. Problémom je aj princíp marginálnej cenotvorby, ktorý negatívne dopadá na krajiny s nízkoemisnou výrobou elektriny, ako je Slovensko. Slovensko vyrába elektrinu s nízkymi emisiami, no v spoločnej obchodnej oblasti znáša ceny ovplyvnené najdrahšími zdrojmi, najmä uhlím a plynom v iných krajinách. Ak je záverečná cena na burze určená najdrahším zdrojom, premieta sa to aj do cien u nás. To je podľa mňa nespravodlivé. V analýze úradu, ktorú ste publikovali koncom mája, sa ako jedna z možností uvádza rozdelenie spoločnej obchodnej oblasti do menších regiónov s vlastným denným a vnútrodenným trhom. Naozaj by to podľa vás viedlo k nižším cenám? Nemohlo by takéto regionálne riešenie paradoxne zvýšiť ceny alebo volatilitu? Je to jedna z možností. Ak sa európsky trh spamätá a upraví sa výpočet marginálnej ceny, nemusíme rozdeľovať nič. Treba však cenotvorbe dať logiku a zabrániť tomu, aby emisné povolenky deformovali cenu elektriny a aby rozhodnutia jednej krajiny, napríklad odstavenie jadra v Nemecku, negatívne dopadali na celý región. Ďalšou možnosťou je oddelenie cenotvorby plynu od cenotvorby elektriny, teda takzvaný decoupling. A napokon treba upratať systém emisných povoleniek. Nehovorím, že sa nemá platiť za emisie, ale hodnota povolenky by mala byť rozumne nastavená a regulovaná tak, aby systém nepoškodzoval krajiny a odberateľov. V tlačových správach úradu naznačujete koordinovaný postup s okolitými krajinami. Môžete byť konkrétnejší? Má už táto iniciatíva konkrétne kontúry? Áno, má reálne kontúry. Na nedávnej konferencii regulátorov ERRA v Bratislave sme sa s viacerými krajinami, vrátane Francúzska, Talianska, balkánskych štátov a krajín V4, dohodli, že sa na tieto otázky pozrieme spoločne. Našu analýzu sme im zaslali a očakávame ich stanoviská. Ak sa zhodneme na spoločnom stanovisku, pôjde o významnú silu. Hovoríme o regióne s viac ako 100 miliónmi ľudí. V takom prípade bude hlas smerom k Európskej komisii znieť inak. Som optimista, že po letných dovolenkách, v septembri alebo októbri, budú kontúry spoločného postupu jasnejšie. Nejde iba o domácnosti, ale aj o priemysel a konkurencieschopnosť. Cez cenu elektriny sa dá veľa urobiť pre to, aby európsky priemysel prežil a aby sa výroba nepresúvala mimo regiónu alebo medzi krajinami navzájom nekanibalizovala. Regulačná politika a pásmové tarify V akej fáze je príprava novej regulačnej politiky? Pri tvorbe regulačnej politiky sme oslovili široký okruh účastníkov trhu v teple, elektrine, vode aj plyne. Prišlo viacero zaujímavých podnetov. Cieľom je pripraviť takzvanú nultú verziu dokumentu, ktorú by sme chceli mať k dispozícii koncom júla alebo začiatkom augusta. Túto verziu pošleme účastníkom trhu na pripomienkovanie, aby videli, ako sa ich návrhy premietli do textu. Následne predpokladáme, že v októbri bude pripravená pracovná verzia na verejné pripomienkovanie. Formálne nejde o medzirezortné pripomienkové konanie, ale dokument zverejníme, aby sa k nemu mohli vyjadriť verejnosť aj účastníci trhu. Po zapracovaní pripomienok pôjde dokument aj do Bruselu, nie na schválenie, ale na informovanie o tom, ako uvažujeme do budúcnosti. Do konca roka by regulačná politika mala byť pripravená aj so stanoviskami ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia. Zákonný termín na jej prijatie regulačnou radou je do 31. marca budúceho roka. Úrad hovorí aj o pásmových tarifách. Ako ich vnímate v porovnaní s plošnou energopomocou? Pásmové tarify považujem za lepší nástroj než plošné energodotácie. Dnes dostávajú podporu aj tí, ktorí ju nepotrebujú, a zároveň sa vždy nájde skupina, ktorá cez systém prepadne. Pri pásmových tarifách by odberateľ platil nižšiu cenu za spotrebu v prvom pásme a vyššiu cenu pri vyššej spotrebe v ďalších pásmach. Takýto systém by motivoval k úsporám. Kto by chcel nižšie náklady, snažil by sa dostať do nižšieho pásma. Myšlienka pásmových taríf je na úrade stále živá a mala by sa objaviť v novej regulačnej politike pre ďalšie regulačné obdobie. Netreba to však priamo spájať s energodotáciami. Tie sú politickým rozhodnutím a úrad do politiky vstupovať nechce. Pásmové tarify sú regulačný nástroj, ktorý by mohol odberateľom ponúknuť ďalšiu možnosť a zároveň priniesť úsporu energie. S Jozefom Holjenčíkom (ÚRSO) sa rozprával Michal Jesenič (ENERGOKLUB). Rozhovor bol autorizovaný. Nadpis, perex, foto: energoklub.sk. Jozef Holjenčík je predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od decembra 2023. V minulosti už úrad viedol v rokoch 2005 až 2017, najskôr ako predseda Rady pre reguláciu a neskôr ako predseda úradu a Regulačnej rady. Po odchode z čela ÚRSO v roku 2017 sa venoval znaleckej činnosti, energetickým auditom a výskumnej práci na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU. V rokoch 2009 až 2011 bol členom prezídia ERRA, ktorej je dodnes čestným členom.
Podcast
Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
1 400 €
bez DPH
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
2 200 €
bez DPH
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
Ročný poplatok
5 000 €
bez DPH
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.