V poradí 20. ročník konferencie ENERGOFÓRUM® otvorí keynote vystúpenie ekonóma Ivana Mikloša. Vo svojej prednáške sa zameria na geopolitické a technologické zmeny, ktoré ovplyvňujú ekonomiky, spoločnosť aj energetický sektor. ENERGOKLUB® je mediálnym partner konferencie.
Spoločnosť SEPS sa spolu so Slovenskými elektrárňami pripravuje na pripojenie 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO4) do prenosovej sústavy. Elektráreň už vstúpila do fázy energetického spúšťania, pričom paralelne pokračujú technické úpravy a modernizácia infraštruktúry v elektrickej stanici Veľký Ďur.< Viac
Štátna spoločnosť SPP otvoril novú LNG stanicu v Dolnom Hričove pri Žiline. Zariadenie je určené najmä pre ťažkú nákladnú dopravu a umožňuje aj tankovanie bioLNG. Viac
MH Teplárenský holding spustil počas uplynulého týždňa skúšobnú prevádzku vykurovania vo všetkých mestách svojho pôsobenia okrem Bratislavy, dôvodom je ochladenie a testovanie technológií.
Združenie dodávateľov energií podporilo avizované sprísnenie kontrol environmentálnych tvrdení zo strany ÚRSO. Upozornilo však, že regulátor musí jasne odlíšiť greenwashing od preukázateľných informácií o energetických produktoch, aby dodávatelia neobmedzovali komunikáciu so zákazníkmi.< Viac
Transformácia energetiky už nie je len otázkou klimatických cieľov, ale aj energetickej bezpečnosti, odolnosti a konkurencieschopnosti. Otvárací diskusný panel konferencie ENERGOFÓRUM® 2026 ponúkne pohľad na aktuálne geopolitické, ekonomické a technologické výzvy, ktoré ovplyvňujú energetickú bezpečnosť Slovenska a krajín EÚ. Celé podujatie môžete sledovať online. ENERGOKLUB® je mediálnym partner konferencie.
Agentúra SIEA zverejnila nové podmienky programu Zelená domácnostiam, ktorý po novom prinesie priame vyplácanie príspevkov domácnostiam, návrat k zásobníkovému systému a väčšie možnosti úprav žiadostí. Asociácia SAPI zmeny víta, upozorňuje však na nižší objem financií, zníženie podpory pre fotovoltiku a vyššiu zodpovednosť domácností pri výbere dodávateľov.< Viac
ÚJD vydal súhlas na začatie energetického spúšťania 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Regulátor po vyhodnotení výsledkov fyzikálneho spúšťania konštatoval splnenie stanovených kritérií jadrovej bezpečnosti. Nasledujúca etapa bude zahŕňať postupné zvyšovanie výkonu reaktora, ďalšie skúšky a prvé pripojenie bloku k elektrizačnej sústave. Viac
Rozhoduje flexibilita, dáta a rýchlosť reakcie. Ako spotové trhy menia obchodovanie s elektrinou 11. 8. 2026
Od výkupu po PPA kontrakty: Experti diskutovali o budúcnosti predaja elektriny z OZE 22. 7. 2026
Energetika ako cieľ: keď hackeri testujú hranice kritickej infraštruktúry 6. 5. 2026
Budúcnosť je lokálna: Mikrogridy a integrovaná fotovoltika v centre diskusie 26. 2. 2026
(PR správa) Transformácia energetiky už nie je len otázkou klimatických cieľov, ale aj energetickej bezpečnosti, odolnosti a konkurencieschopnosti. Otvárací diskusný panel konferencie ENERGOFÓRUM® 2026 ponúkne pohľad na aktuálne geopolitické, ekonomické a technologické výzvy, ktoré ovplyvňujú energetickú bezpečnosť Slovenska a krajín EÚ. Celé podujatie môžete sledovať online. Jednou z ústredných tém bude podľa Rastislava Hanuláka napätie medzi dvoma legitímnymi pohľadmi na budúcnosť energetiky. Na jednej strane stojí snaha posilňovať bezpečnosť a odolnosť energetického systému, na druhej strane ekonomické náklady, ktoré si takéto rozhodnutia vyžadujú. „Dlhé roky sme sa na energiu pozerali hlavne cez jej cenu. Očakávali sme cenu veľmi nízku. Až s odstupom času si uvedomujeme, že v tej nízkej cene sme si kupovali aj nejakú závislosť. Nejaké budúce náklady po diverzifikácii,“ hovorí renomovaný advokát.Diskusia by sa nemala zužovať na porovnávanie lacnej a drahej energie či jednotlivých zdrojov dodávok. Dôležitejšie je pomenovať dôsledky jednotlivých rozhodnutí a diskutovať o tom, čo jednotlivé energetické voľby prinášajú z pohľadu bezpečnosti, stability a rizík. „Chcel by som otvárať otázky, čo si jednotlivými energetickými voľbami v skutočnosti kupujeme. Aké riziká nimi prijímame. A koľko sme za túto bezpečnosť ochotní zaplatiť,“ zdôrazňuje Rastislav Hanulák, podľa ktorého nie je cieľom dosiahnuť v diskusii jednoznačnú zhodu, ale pomenovať otázky, ktoré môžu byť východiskom pre hľadanie budúcich riešení. Diskusný panel:OD ZÁVISLOSTI K ODOLNOSTI: ENERGETICKÉ DILEMY SLOVENSKA A EÚ Chairman: Rastislav Hanulák, Capitol Legal Group O svoje pohľady sa v paneli podelia: Alexander Duleba, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku Daniel Hrčka, Viessmann, s. r. o. Miroslav Kiraľvarga, U. S. Steel Košice, s. r. o. Lívia Vašáková, Západoslovenská energetika, a. s. 📅 Dátum konferencie: 22. a 23. október 2026 Kapacita pre osobnú účasť na konferencii je už plne obsadená. ENERGOFÓRUM® 2026 však bude možné sledovať aj prostredníctvom online prenosu. Online registráciou získate prístup k celému obsahu konferencie: živý prenos všetkých prednášok a diskusií záznam vo Full HD kvalite dostupný 30 dní po skončení elektronické materiály a prezentácie rečníkov možnosť klásť otázky diskutujúcim a prednášajúcim 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2026! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
ÚRSO pripravil prvý pracovný návrh regulačnej politiky na roky 2028 až 2032. Dokument počíta s masívnejším nasadením IMS vrátane domácností, budovaním EDC a najrozsiahlejšou reformou cenovej regulácie tepla za posledné roky. Návrh sa dotýka aj dynamických taríf, pásmových sadzieb, batériových úložísk a podpory CZT. Príprava regulačnej politiky na siedme regulačné obdobie sa dostáva do ďalšej fázy. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v lete pre ENERGOKLUB® uviedol, že cieľom úradu je pripraviť „nultú verziu“ dokumentu, ktorú následne pripomienkujú účastníci trhu. Na jeseň by mala nasledovať verejná diskusia a následné dopracovanie dokumentu pred jeho predložením Regulačnej rade. Nové regulačné obdobie bude trvať od 1. januára 2028 do 31. decembra 2032. Podľa pracovného návrhu strategického dokumentu, ktorý má informačný portál ENERGOKLUB® k dispozícii, úrad deklaruje ambíciu vytvoriť stabilnejšie a predvídateľnejšie regulačné prostredie, ktoré má reagovať na rastúce nároky energetickej transformácie, digitalizácie a investícií do infraštruktúry. Návrh naznačuje zásadné zmeny v cenovej regulácii tepla, širšie zavádzanie inteligentných meracích systémov (IMS) a úpravy pravidiel pre elektroenergetiku, plynárenstvo a vodárenstvo. Medzi hlavné strategické ciele dokument zaraďuje stabilizáciu cien energií, podporu konkurencieschopnosti priemyslu, investície do energetickej infraštruktúry, digitalizáciu a nový prístup k energetickej chudobe. ÚRSO zároveň deklaruje zámer obmedziť potrebu mimoriadnych zásahov štátu do trhu a vytvoriť predvídateľnejšie prostredie pre investorov aj odberateľov. IMS a EDC ako priorita
Predstavte si, že každú kilowatthodinu zelenej elektriny, ktorou nabijete elektromobil, si môžete premeniť na niečo ako digitálny „bonus", ktorý sa dá predať. Presne to má od septembra tohto roku na Slovensku umožniť nový systém kreditov v doprave. Znie to možno komplikovane, ale princíp je jednoduchý — a môže výrazne pohnúť s tempom, akým sa u nás rozbieha elektromobilita. O novom systéme kreditov v doprave píše Patrik Rzavský, manažér biznis riešení SFÉRA. Slovensko sa – podobne ako celá EÚ – zaviazalo znižovať emisie z dopravy. Smernica RED III hovorí jasne: do roku 2030 má mať doprava aspoň 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie. Túto povinnosť majú na pleciach najmä dodávatelia palív (benzín, nafta), ktorí musia preukázať, že určitú časť svojho „energetického portfólia" tvorí aj zelená zložka. Problém je, že dodávatelia palív sami elektrinu do áut nedodávajú – to robia prevádzkovatelia nabíjacích staníc. A práve tu vzniká priestor na obchod. Nový systém, ktorý na Slovensku spravuje spoločnosť OKTE (operátor krátkodobého trhu s elektrinou) prostredníctvom informačného systému XMtrade®/CTS, prepája oba svety: energetiku a dopravu. Funguje to takto: prevádzkovateľ nabíjacej stanice (v odbornej reči CPO – z anglického charge point operator) preukáže, že elektrina, ktorou nabíja autá, pochádza z obnoviteľných zdrojov – buď priamo z vlastnej fotovoltiky, alebo prostredníctvom tzv. záruk pôvodu, teda oficiálneho potvrdenia, že elektrina odobratá zo sústavy bola vyrobená napríklad vo veternej či slnečnej elektrárni. Slovenská legislatíva pritom umožňuje vznik kreditov dvoma spôsobmi. Prvým je priame prepojenie obnoviteľného zdroja s nabíjacou stanicou, napríklad firemnej fotovoltiky s nabíjacím hubom. Druhým je elektrina odobratá zo sústavy, ktorej obnoviteľný pôvod je preukázaný zárukou pôvodu. Pričom platí pravidlo, že kredity pochádzajúce z priamo pripojeného obnoviteľného zdroja sú započítavané dvojnásobne. Za každú takto preukázanú kilowatthodinu dostane prevádzkovateľ nabíjacej stanice jeden kredit. Tieto kredity potom môže predať dodávateľom palív, ktorí si nimi splnia svoju zákonnú povinnosť. Vzniká tak úplne nový trh – s ponukou, dopytom aj trhovou cenou. Dôležité zároveň je, že na tú istú elektrinu nebude možné súčasne uplatniť záruku pôvodu aj kredit v doprave. Prevádzkovateľ sa bude musieť rozhodnúť, ktorý z nástrojov využije. Cieľom je zabrániť dvojitému započítaniu tej istej zelenej elektriny v rôznych schémach podpory a vykazovania. Z môjho pohľadu sú kredity ekonomickým aktívom, nie dotáciou. Každá kilowatthodina zelenej elektriny predstavuje jeden kredit, ktorý nesie reálnu trhovú hodnotu. Ide o moderný trhový nástroj, ktorý namiesto priamej dotácie prináša iný spôsob ekonomickej motivácie k dekarbonizácii dopravy. Ako to funguje v praxi Celý proces si možno predstaviť ako reťaz krokov. Najprv sa auto nabije na verejnej alebo firemnej nabíjacej stanici. Prevádzkovateľ stanice následne nahlási množstvo dodanej elektriny do systému operátora meraní – buď cez webové služby, import z Excelu, alebo jednoduchým formulárom na portáli. Súbežne s tým sa uplatnia záruky pôvodu, ktoré potvrdia, že ide skutočne o zelenú elektrinu. Keď sú všetky údaje overené, systém XMtrade®/CTS vypočíta, koľko kreditov prevádzkovateľovi patrí, a pripíše mu ich na účet. Odtiaľ ich môže čiastočne alebo úplne previesť na iného účastníka trhu – typicky práve na dodávateľa palív, ktorý si nimi preukáže splnenie svojej zákonnej kvóty. Zaujímavé je, že cenu kreditov neurčuje žiadny úrad. Vytvorí sa čisto na základe ponuky a dopytu medzi prevádzkovateľmi nabíjacích staníc a dodávateľmi palív, prípadne iných účastníkov trhu, ktorí majú záujem obchodovať s touto komoditou. Skúsenosti z krajín, kde podobný systém už funguje – napríklad z Rakúska či Holandska – naznačujú, že reálna hodnota by sa mohla pohybovať okolo 20 až 35 eur za megawatthodinu. Pri bežnej spotrebe elektromobilov to nie je zanedbateľná suma a pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc môže ísť o vítaný ďalší zdroj príjmu popri poplatkoch za samotné nabíjanie. Komu to prinesie peniaze – a komu povinnosti Systém má dve hlavné strany. Na jednej sú tí, čo kredity vytvárajú a predávajú: veľkí prevádzkovatelia verejných nabíjacích staníc, firmy s vlastnou flotilou elektromobilov a nabíjacími bodmi, ale aj obce a menší prevádzkovatelia, ktorým môže dodatočný príjem pomôcť ekonomicky udržať menšie verejné nabíjačky. Osobitnú skupinu tvoria firmy, ktoré si samy vyrábajú zelenú elektrinu (napríklad cez fotovoltiku) a rovno ňou nabíjajú vozidlá – tie profitujú dvojnásobne, pretože využívajú vlastnú lacnú energiu a zároveň generujú kredity na predaj. Na druhej strane stoja dodávatelia palív, ktorí kredity nakupujú, aby si splnili zákonnú povinnosť. Do hry môžu postupne vstúpiť aj energetickí obchodníci a takzvaní agregátori – firmy, ktoré budú kredity od menších hráčov zhromažďovať a spravovať v ich mene, čím sa má zvýšiť likvidita celého trhu. Podobne ako na trhu so zárukami pôvodu sa očakáva vznik špecializovaných subjektov, ktoré budú menším prevádzkovateľom zabezpečovať administratívu, združovať ich kredity do väčších objemov a obchodovať s nimi voči povinným subjektom. To môže byť dôležité najmä pre menšie firmy alebo samosprávy, pre ktoré by samostatné obchodovanie predstavovalo neúmernú administratívnu záťaž. Aké sú hlavné výzvy tohto projektu Nie je to však bezproblémová záležitosť. Najväčšou výzvou je kvalita dát. Aby kredit vôbec mohol vzniknúť, musia byť merania spotreby elektriny presné a včasné. V praxi sa dnes stretávame napríklad s oneskorenými alebo neúplnými dodávkami údajov od výrobcov elektriny, s rozdielmi medzi odpočtami a nahlásenými profilmi spotreby, či dokonca so zámenou jednotiek kWh a MWh. Systém síce má zabudované validačné kontroly, no tie podľa vyjadrenia spoločnosti nedokážu chybné dáta úplne vylúčiť – vedia ich len označiť varovaním. Súčasťou systému preto sú validačné mechanizmy, ktoré budú overovať úplnosť a správnosť údajov a zároveň pomáhať predchádzať duplicitnému vykazovaniu tej istej elektriny na rôzne účely, napríklad pre systém podpory obnoviteľných zdrojov, záruky pôvodu alebo vydávanie kreditov v doprave. Výzvou môže byť aj technická pripravenosť časti existujúcej nabíjacej infraštruktúry. Mnohé staršie nabíjacie stanice totiž neboli navrhnuté s ohľadom na detailné vykazovanie údajov potrebných pre kreditný systém. Druhou prekážkou môže byť administratívna náročnosť pre menších hráčov – registrácia účtov, napojenie na systém merania, práca s portálom spoločnosti OKTE a spoločnosti OTE. Odborníci preto odporúčajú, aby trh sprevádzal vzdelávací program – webináre, školenia a jasne vysvetlené pravidlá, aby sa nový mechanizmus nestal bariérou práve pre tých najmenších. Nový impulz pre nabíjaciu infraštruktúru Aj keď ide na prvý pohľad o tému pre energetikov a firmy, dotýka sa nepriamo každého, kto premýšľa nad kúpou elektromobilu alebo investíciou do nabíjacej stanice. Ak sa trh s kreditmi rozbehne tak, ako sa očakáva, prevádzkovatelia nabíjacích staníc budú mať väčšiu motiváciu stavať nové nabíjacie body – čo v konečnom dôsledku znamená hustejšiu a dostupnejšiu nabíjaciu sieť pre bežných vodičov. V zahraničí sa hovorí o tom, že podobné mechanizmy dokážu skrátiť návratnosť investície do nabíjacej infraštruktúry až o polovicu. Zároveň ide o príklad toho, ako sa dva doteraz oddelené svety – energetika a doprava – prakticky prepájajú. Elektrina vyrobená z OZE tak môže mať priamy a merateľný dosah na to, ako rýchlo bude Slovensko elektrifikovať svoju dopravu. O autorovi: Patrik Rzavský je manažér biznis riešení spoločnosti SFÉRA. Má bohaté skúsenosti z viacerých strategických projektov. V súčasnosti zodpovedá za prípravu a rozvoj riešení pre správu a vydávanie kreditov v rámci systémov OKTE na Slovensku a OTE v ČR. Poznámka: Článok bol publikovaný ako autorský názorový príspevok. Prezentované stanoviská a závery sú výlučne názormi autora a nemusia odrážať stanovisko redakcie ani vydavateľa.
Slovenská elektrizačná sústava má podľa novej analýzy dostatočný potenciál flexibility do rokov 2030 aj 2035. Najväčšie výzvy zostávajú na úrovni miestnych distribučných sietí a pri ďalšom rozvoji obnoviteľných zdrojov. Pozreli sme sa na zistenia prvej správy o potrebách flexibility, ktorú vypracovala spoločnosť SEPS. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) schválil správu o odhadovaných potrebách flexibility elektrizačnej sústavy SR na roky 2030 a 2035, ktorú vypracovala Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) podľa novej európskej metodiky Flexibility Needs Assessment (FNA). Dokument predstavuje prvé komplexné hodnotenie pripravenosti slovenskej sústavy na rast podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), batériovej akumulácie a flexibilnej spotreby. Správa konštatuje, že v analyzovaných scenároch neboli identifikované nekryté potreby flexibility ani pri integrácii OZE, ani pri rampovaní výroby a spotreby, ani pri zvládaní krátkodobých odchýlok v prevádzke sústavy. Slovensko by tak malo mať v horizonte rokov 2030 a 2035 dostatočný potenciál flexibility na bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy. Silnou stránkou prepojenie so zahraničím Za kľúčový faktor označuje správa vysokú mieru prepojenosti slovenskej prenosovej sústavy s okolitými štátmi. Ukazovateľ prepojenosti dosahuje približne 45 až 50 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje cieľ EÚ na úrovni 15 %. Takéto prepojenie rozširuje prístup k zdrojom flexibility za hranicami Slovenska a znižuje riziko vzniku lokálnych deficitov. Analýza zároveň ukázala, že ani pri konzervatívnom scenári bez využitia zahraničnej flexibility nevzniká deficit flexibility na úrovni domácich zdrojov. Rezervy by však boli výrazne nižšie. Úzke miesto v miestnych distribučkách
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.
