Integrovaná fotovoltika v budovách prestáva byť technologickou kuriozitou a postupne sa mení na architektonický štandard s energetickou pridanou hodnotou. Slovensko má vďaka rastúcej kvalite výstavby a svojej polohe v silnom európskom regióne jedinečnú príležitosť urýchliť jej rozšírenie – rozhodujúce však bude tempo rastu a schopnosť premeniť jednotlivé projekty na reprodukovateľný trh, zdôrazňuje v názorovom príspevku Silvester Filkorn zo spoločnosti Solarix.
Projekt prečerpávacej elektrárne Málinec, ktorý má realizovať štátny podnik Vodohospodárska výstavba, získal štatút významnej investície.
Spoločnosť SPP sa dohodla s Dopravným podnikom Bratislava na dlhodobej dodávke CNG pre 43 nových autobusov. Viac
Dvaja Slováci, dve generácie, svetové skúsenosti a špičková expertíza. Už zajtra privítame na diskusii platformy ENERGOKLUB® profesora Miroslava Zemana, uznávaného experta slovenského pôvodu v oblasti solárnych článkov. Druhým hosťom bude Silvester Filkorn z holandskej spoločnosti Solarix, expert so sídlom vo Viedni, ktorý sa dlhodobo venuje integrovanej fotovoltike v budovách.
Platforma EU Energy&Raw Materials Platform sa usiluje rozhýbať európsky trh s vodíkom. V rámci vodíkového mechanizmu zadalo ponuku 260 projektov. Aktuálne prebieha ďalšia fáza, kedy môžu firmy prejavovať svoj záujem. Iniciatíve Európskej komisie sa venuje podcast Otvorene o plyne.
Prácu štátu s dátami treba podľa predsedu Združenia dodávateľov energií Juraja Marčeka oceniť. Kriticky však hodnotí energopomoc pre 90 % odberateľov, ktorá nespĺňa kritérium adresnosti a zvyšuje administratívnu záťaž na dodávateľov. V novej epizóde podcastu ENERGOKLUB® hovorí aj o nekoncepčnosti zavedenia pásmových taríf, pretrvávajúcich rizikách zdieľania elektriny z pohľadu dodávateľov aj o prvých skúsenostiach po spustení nového fakturačného systému.
Takmer 80 % Slovákov naprieč politickým spektrom si myslí, že vláda by mala podporovať rozvoj energetických komunít vyrábajúcich energiu z OZE, ukázal prieskum pre Greenpeace Slovensko. Online prieskum na vzorke tisíc respondentov realizovali v dňoch 27. novembra až 4. decembra 2025 agentúry Policy Solutions a Ipsos.
Mandát šéfky Regulačnej rady ÚRSO Sylvii Kubinec Beňovej sa skončil a vedením orgánu bude dočasne poverený podpredseda Miroslav Dudlák. Rada si už zvolila kandidáta na nového predsedu – Miloša Bikára, do funkcie však môže nastúpiť až po oficiálnom vymenovaní hlavou štátu.
Brusel investuje takmer 650 miliónov eur do cezhraničných energetických sietí a infraštruktúry. V zozname úspešných prijímateľov figurujú aj projekty zo Slovenska – SE Integrator ako vlajkový projekt Slovenských elektrární zameraný na modernizáciu prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ako aj vodíkový projekt spoločnosti Eustream.
Uvažujete o pripojení zdroja na výrobu elektriny alebo batérie? Distribučné firmy sprístupnili možnosť preveriť si dostupnú kapacitu pomocou interaktívnej mapy.
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB® 24. 6. 2024
Integrovaná fotovoltika v budovách prestáva byť technologickou kuriozitou a postupne sa mení na architektonický štandard s energetickou pridanou hodnotou. Slovensko má vďaka rastúcej kvalite výstavby a svojej polohe v silnom európskom regióne jedinečnú príležitosť urýchliť jej rozšírenie – rozhodujúce však bude tempo rastu a schopnosť premeniť jednotlivé projekty na reprodukovateľný trh, zdôrazňuje v názorovom príspevku Silvester Filkorn zo spoločnosti Solarix. Integrovaná fotovoltika v budovách (BIPV) je technológia, ktorá sa stáva priamou súčasťou obvodového plášťa budovy: fasády, strechy, balustrády, tieniace prvky či fotovoltické sklo nahrádzajú tradičné materiály a zároveň vyrábajú elektrinu. BIPV tak nie je len okrajovou „variantou fotovoltiky“, ale architektonickým produktom s energetickou hodnotou navyše – a práve preto je estetika jedným z jej hlavných motorov. V mestách totiž nerozhoduje iba cena za kWp, ale aj to, či riešenie zapadá do urbanistického prostredia, či ho architekti prirodzene prijímajú, developeri dokážu ponúknuť na trhu a či je vnímané ako kvalitný prvok prémiových projektov. BIPV je najsilnejšia vtedy, keď pôsobí ako stavebný materiál – nie ako dodatočný doplnok. Pre Slovensko prichádza vhodné obdobie. Bratislava vstupuje do fázy kvalitnejšej výstavby: rastie dôraz na siluetu mesta, kvalitu fasád, pribúdajú projekty formované konkurenciou aj medzinárodnými architektonickými menami. Vysoká hustota zástavby a rozsiahle vertikálne plochy robia z mesta prirodzené centrum pre BIPV. Aj fakt, že primátor Bratislavy je architekt, vysiela dôležitý signál – urbanizmus a stavebná kultúra sú politickou témou, čo je nezvyčajne dobrý predpoklad pre prijatie „solárnej architektúry“. Slovensko má zároveň strategickú výhodu vo svojej polohe. Nachádza sa uprostred európskeho BIPV priestoru – blízko lídrov, ako sú Rakúsko a Švajčiarsko, ale aj Poľska, dynamického trhu strednej a východnej Európy s rastúcimi skúsenosťami z realizácie projektov. Toto susedstvo môže výrazne urýchliť získavanie know-how: overené systémové riešenia, tendrové postupy, dodávateľské reťazce či skúsení partneri netreba budovať od nuly, ale možno ich cielene preberať a prispôsobovať. Z ekonomického pohľadu je BIPV životaschopné aj pri konzervatívnych predpokladoch. Návratnosť sa typicky pohybuje medzi 7 až 15 rokmi, a to aj v zámerne náročných scenároch – napríklad pri svetlých fasádach zvolených pre architektonický efekt, menej ideálnej orientácii, mestskom zatienení či vysoko integrovaných systémoch s vyššími vstupnými nákladmi. Kľúčové je, že BIPV zostáva v pásme návratnosti, ktoré je pre stavebné investície reálne konkurencieschopné – aj keď dizajn a lokalita prinášajú obmedzenia. Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že architektonická sloboda a energetický výnos nemusia stáť proti sebe, ale dajú sa optimalizovať spoločne. Trh sa dnes láme najmä preto, že sa navzájom posilňujú dva trendy: výrazný rast účinnosti za posledné dve desaťročia a čoraz lepšie prepojenie výskumu s kreatívnymi odvetviami. Výsledkom je esteticky náročné BIPV – s farbami, textúrami, grafikou či polopriehľadnosťou – pri menších stratách výkonu, nižších nákladových prirážkach a predvídateľnejších výsledkoch. Farebné vrstvy alebo štruktúrovanie povrchu síce výkon stále znižujú, no rozsah týchto strát je dnes oveľa lepšie kontrolovateľný. Architekti si tak môžu vedome vybrať medzi takmer neutrálnymi riešeniami s minimálnymi stratami a výraznými fasádami, ktoré obetujú časť výnosu výmenou za silnú identitu – pričom stále zostávajú ekonomicky zmysluplné. Pre Slovensko preto nie je kľúčovou otázkou, či BIPV dáva zmysel, ale ako rýchlo sa dokáže rozšíriť. Na jeho meranie som použil pomer, ktorý prepája inštalovaný výkon BIPV s relevantným trhom – trhom fasád. Ukazovateľ „MWp BIPV na miliardu eur fasádneho trhu ročne“ zachytáva mieru trhovej rutiny nad rámec jednotlivých vlajkových projektov. Rakúsko je v tomto pohľade výrazne vpredu (približne 15,1 MWp/€bn), nasleduje Švajčiarsko (5,5) a Francúzsko (3,9). Nemecko a Holandsko sú na úrovni zhruba 1,2, Poľsko približne 0,6. Slovensko dosahuje asi 0,03 MWp/€bn – ide teda o zásadný rozdiel, pričom Poľsko je po prepočte na veľkosť trhu približne dvadsaťkrát vpredu. Tento odstup pritom nesúvisí ani tak s technickými schopnosťami, ako skôr s mechanizmami rastu trhu. BIPV sa totiž rozširuje len vtedy, keď sa z neho stane štandardizovaný produkt: so zrozumiteľnými systémovými riešeniami, opakovateľnými tendrovými podmienkami, jasnými kritériami kvality, spoľahlivými modelmi záruk a prevádzky a dodávateľským reťazcom, ktorý nepovažuje každý projekt za jednorazový prototyp. Práve tak si vedúce trhy budujú náskok. Bratislavská Twin City Tower je užitočným referenčným bodom na začiatok. S výkonom 25 kWp ide o architektonicky viditeľný signál, nie však o projekt, ktorý by generoval väčšie trhové objemy. Jej hlavné ponaučenie je strategické: nahraditeľnosť. Keďže výkon modulov sa neustále zlepšuje, môže byť ekonomicky výhodné vymeniť ich po desiatich rokoch – nie preto, že zlyhajú, ale preto, že nové generácie modulov dodajú výrazne viac energie na meter štvorcový. Obvodový plášť budovy sa tak stáva technologickou platformou. Ak sa BIPV navrhne s ohľadom na budúcu modernizáciu, fasáda sa mení na aktívum, ktoré rastie spolu s technológiou. Ďalší vývoj bude formovať aj decentralizácia, mikrogridy a profily spotreby. Administratívne budovy sú prirodzeným kandidátom – ich vysoká denná spotreba zvyšuje podiel vlastnej spotreby a znižuje potrebu akumulácie. Práve úložiská pritom často predstavujú najväčšiu nákladovú položku systému, takže ich obmedzenie môže výrazne zlepšiť ekonomiku projektu. Budovy sa tak posúvajú od pasívnych spotrebiteľov k aktívnej energetickej infraštruktúre. Z dlhodobého hľadiska ponúka obrovský potenciál aj existujúci bytový fond, najmä panelové domy. Nejde však o najjednoduchší štart – pre množstvo vlastníkov, zložité financovanie či rozdelenie prínosov. BIPV tu funguje najlepšie ako súčasť komplexnej obnovy budovy. Preto je dôležité poradie krokov: najskôr škálovať tam, kde sa štandardizácia presadzuje najrýchlejšie – v kvalitnej novej výstavbe, verejných budovách a veľkých kancelárskych projektoch – a následne tieto štandardy preniesť do sériových renovácií. Tak vzniká reprodukovateľný trh. Politika môže tento proces urýchliť cielene nastavenými stimulmi, ktoré uznajú BIPV ako samostatnú kategóriu. Rakúsko ukazuje, aký silný môže byť jasne definovaný bonus: signalizuje, že integrované riešenia sa posudzujú ako stavebné produkty s pridanou hodnotou, nie ako konkurencia pre lacnú strešnú fotovoltiku. Okrem technológie, dizajnu a ekonomiky je však kľúčový aj záväzok. Stavebné trhy sa zriedka menia len na základe dobrých argumentov – developeri majú nízku toleranciu k riziku, pracujú pod časovým tlakom a prirodzene uprednostňujú známe riešenia. Napokon, zapojenie kľúčových aktérov nie je voliteľným doplnkom – je to základná infraštruktúra trhu. Optimistický záver je jednoduchý. Slovensko sa približujek bodu, keď sa fotovoltika integrovaná do budov stáva nielen estetickejším a efektívnejším, ale aj systémovo významným riešením. Bratislava sústreďuje správne predpoklady a blízkosť regionálnych lídrov môže výrazne urýchliť získavanie skúseností. Ak sa podarí zaviesť jednoznačné štandardy, rozumne nastaviť stimuly, pripraviť stabilný zásobník projektov a lepšie prepojiť hlavných aktérov trhu, BIPV sa môže posunúť od ojedinelých ukážok k bežnej praxi. Slovensko tak môže v pomerne krátkom čase vybudovať silnú pozíciu v strednej a východnej Európe – namiesto toho, aby zostalo bokom od tejto premeny. Autor: Silvester Filkorn Špecializuje sa na integrovanú fotovoltiku v budovách. Aktuálne pôsobí ako International Account Manager v holandskej spoločnosti Solarix, kde má na starosti medzinárodných klientov primárne so zameraním na nemecky hovoriace trhy. Súbežne vedie výskum, vývoj a inovácie v rodinnej spoločnosti Filbau, kde sa venuje integrácii fotovoltiky do stavebných prvkov, ako sú okná, fasády a tieniace systémy. V roku 2023 inicioval projekt Smartline PV v rámci programu Horizon Europe, ktorý združuje 13 organizácií z celej Európy. V rámci konzorcia sa zameriava na demonštračné riešenia integrovanej fotovoltiky v budovách prepojenej s IoT a zodpovedá za zapojenie zainteresovaných strán. V roku 2025 založil spoločnosť Heliavolt GmbH, start-up zameraný na vývoj inovatívnych riešení integrovanej fotovoltiky v budovách, podporený Rakúskou agentúrou pre podporu výskumu a Vienna Business Agency. Predtým pôsobil ako Senior Photovoltaic Consultant v spoločnosti Otovo, kde podporoval rezidenčné fotovoltické projekty vo východnom Rakúsku. Nadpis a perex: ENERGOKLUB®
Mandát šéfky Regulačnej rady ÚRSO Sylvii Kubinec Beňovej sa skončil a vedením orgánu je dočasne poverený podpredseda Miroslav Dudlák. Rada si už zvolila kandidáta na nového predsedu – Miloša Bikára, do funkcie však môže nastúpiť až po vymenovaní hlavou štátu. Mandát Sylvii Kubinec Beňovej sa skončil k 31. januáru 2026, čím jej zanikla aj funkcia predsedníčky Regulačnej rady ÚRSO. Do čela rady bola vymenovaná prezidentom Petrom Pellegrinim v júni 2025, pričom už vtedy bolo zrejmé, že jej mandát bude časovo obmedzený. V čase nástupu do funkcie sa o svojich prioritách vyjadrila v rozhovore pre ENERGOKLUB®. Minulý týždeň, tesne pred vypršaním mandátu Kubinec Beňovej, pristúpili členovia Regulačnej rady k voľbe kandidáta na nového predsedu. Na základe hlasovania si zvolili Miloša Bikára. Vyplýva to zo zápisnice zo zasadnutia Regulačnej rady na webe ÚRSO. Podľa zákona o regulácii však ešte samotná voľba kandidáta ešte neznamená výkon funkcie. Predseda Regulačnej rady vzniká až vymenovaním prezidentom SR, ktorému rada svoj návrh predkladá. Do tohto momentu rada funguje bez predsedu, resp. ju môže viesť podpredseda. V tomto prípade to znamená, že Regulačnú radu dočasne povedie Miroslav Dudlák. Legislatíva stanovuje, že rada má šesť členov, pričom rozhodovať môže len v prípade, ak je prítomný predseda alebo podpredseda a minimálne ďalší traja členovia. Regulačná rada ÚRSO bola z tohto dôvodu v prvej polovici roka 2025 neuznášaniaschopná pre neobsadené miesto. Situácia sa zmenila 6. augusta 2025, keď prezident vymenoval dvoch nových členov rady, konkrétne Miloša Bikára a Mariána Parkányiho, na základe nominácií vlády. Kabinet predtým schválil štvoricu kandidátov, z ktorej prezident vybral dvoch.
Dvaja Slováci, dve generácie, svetové skúsenosti a špičková expertíza v energetike. Na špeciálnej diskusii platformy ENERGOKLUB® privítame profesora Miroslava Zemana, uznávaného experta slovenského pôvodu v oblasti solárnych článkov. Druhým hosťom bude Silvester Filkorn z holandskej spoločnosti Solarix, expert so sídlom vo Viedni, ktorý sa dlhodobo venuje integrovanej fotovoltike v budovách. Slnečná energia je najväčším zdrojom energie, aký má ľudstvo k dispozícii. Napriek tomu jej potenciál na Slovensku stále využívame len čiastočne. Už samotné strešné fotovoltické elektrárne by pritom dokázali ročne vyrobiť viac elektriny, než je celková súčasná spotreba krajiny. Odpoveď na otázku, ako tento obrovský potenciál zmysluplne a efektívne využiť, ponúkajú mikrogridy. „Práve mikrogridy umožňujú efektívne využitie elektrickej energie vyrobenej lokálne (zo strešných fotovoltických systémov) zo slnečnej energie,“ hovorí profesor Miroslav Zeman. Druhým hosťom bude Silvester Filkorn zo spoločnosti Solarix z Holandska, ktorá sa zameriava na vývoj a výrobu dizajnových fotovoltických panelov pre fasády a strechy budov, čím prepája výrobu elektriny a architektúru. Odborník na fotovoltiku so sídlom vo Viedni popri tom vedie výskum, vývoj a inovačné aktivity v rodinnej firme Filbau, kde sa zameriava na prepojenie fotovoltiky so stavebnými prvkami, ako sú okná, fasády a tieniace systémy. Kedy: 10. február 2026, 14:30 - 16:00 Miroslav Zeman je autorom vyše 400 vedeckých publikácií a spolupracoval na viacerých svetových projektoch. Vyštudoval materiálovú vedu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde v roku 1989 získal PhD za výskum materiálov pre elektroniku založené na amorfnom kremíku. Od roku 1989 pôsobí na Technickej univerzite v Delfte (Delft University of Technology) v Holandsku. V roku 2009 bol menovaný za profesora v oblasti fotovoltických materiálov a zariadení a viedol katedru Elektrickej trvalo udržateľnej energie a spolupracoval na viacerých svetových projektoch. V roku 2024 získal Miroslav Zeman Medzinárodnú cenu Slovenskej akadémie vied (SAV) za prínos v technických vedách. Za svoje vedecké zásluhy bol ocenený Rádom holandského leva. Prezidentka Zuzana Čaputová mu v roku 2023 udelila štátne vyznamenanie ad Ľudovíta Štúra II. triedy v SR. Silvester Filkorn je odborník na fotovoltiku so sídlom vo Viedni, ktorý sa špecializuje na integrovanú fotovoltiku v budovách. Ako International Account Manager v spoločnosti Solarix, podporuje medzinárodných klientov so silným zameraním na nemecky hovoriace trhy. Súbežne vedie výskum, vývoj a inovácie v rodinnej spoločnosti Filbau, kde sa venuje integrácii fotovoltiky do stavebných prvkov, ako sú okná, fasády a tieniace systémy. V roku 2023 inicioval projekt Smartline PV v rámci programu Horizon Europe, ktorý združuje 13 organizácií z celej Európy. V rámci konzorcia sa zameriava na demonštračné riešenia integrovanej fotovoltiky v budovách prepojenej s IoT a zodpovedá za zapojenie zainteresovaných strán. Miroslav Zeman a Silvester Filkorn patria medzi odborníkov, ktorí sa presadili v zahraničí a na Slovensko sa dostávajú len zriedka. Využite jedinečnú možnosť stretnúť ich osobne a zapojiť sa do diskusie. Diskusia spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
Brusel investuje takmer 650 miliónov eur do cezhraničných energetických sietí a infraštruktúry. V zozname úspešných prijímateľov figurujú aj projekty zo Slovenska – vlajkový projekt Slovenských elektrární zameraný na modernizáciu prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ako aj vodíkový projekt spoločnosti Eustream. Európska komisia prerozdelí takmer 650 miliónov eur na podporu prepojenia energetickej infraštruktúry v EÚ. Investícia zo strategického mechanizmu Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility – CEF) podporí celkom 14 projektov. Tie zahŕňajú rozvoj a modernizáciu inteligentných elektrických sietí (smart grids) s cieľom zlepšiť prenosové kapacity a stabilitu naprieč regiónmi, ako aj podporu infraštruktúry pre vodík vrátane cezhraničných prepojení, ktoré majú uľahčiť dekarbonizáciu priemyslu a dopravy. Rôznorodé projekty: šesťkrát elektrina, osemkrát vodík Vybrané projekty získali v roku 2024 štatút Projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest – PCI) alebo Projektov vzájomného záujmu (Projects of Mutual Interest – PMI) v rámci politiky transeurópskych energetických sietí (TEN-E). Vďaka tomuto statusu v praxi získavajú viaceré výhody v povoľovacích a administratívnych procesoch. Z pohľadu investorov je však najvýznamnejším prínosom možnosť čerpať finančné zdroje z nástroja CEF. Takmer 470 miliónov eur z celkovej sumy je vyčlenených na šesť projektov v oblasti elektroenergetiky. Najväčší grant vo výške 180 miliónov eur podporí projekt AGUAYO II, zameraný na výstavbu reverznej prečerpávacej vodnej elektrárne v Španielsku. Takmer 113 miliónov eur bude smerovať na zvýšenie odolnosti a ochrany kritickej energetickej infraštruktúry voči fyzickým, kybernetickým a iným hrozbám v Poľsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve v rámci spoločného projektu baltskej synchronizácie. Ďalší grant vo výške takmer 104 miliónov eur je určený na rozvoj inteligentných elektrických sietí medzi Bulharskom a Rumunskom. Finančnú podporu na spracovanie štúdií získali aj dva ďalšie projekty v oblasti elektriny – jeden zameraný na vnútroštátne prepojenie v Rakúsku, druhý na prepojenie medzi Gréckom a Egyptom. Revolučný projekt SE Integrator Finančnú podporu vo výške 62,63 milióna eur získa aj modernizácia prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ktorá patrí medzi prvé zariadenia v Európe kombinujúce klasickú prečerpávaciu akumuláciu s batériovým systémom BESS. Projekt SE Integrátor, ktorý rozvíjajú Slovenské elektrárne, zahŕňa komplexnú rekonštrukciu dvoch existujúcich turbín, čerpadla a turbogenerátorov. Súčasťou riešenia je aj inštalácia batériového úložiska s inštalovaným výkonom 80 MW a využiteľnou kapacitou 160 MWh.
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.
