Kredity majú zmeniť ekonomiku nabíjania elektromobilov. Nový trh sa na Slovensku iba rozbieha
13. 11. 2026
Slovensko spustilo nový systém kreditov za elektrinu využitú v doprave. Prevádzkovateľom nabíjacích staníc a firemným flotilám môže priniesť nový zdroj príjmov, dodávateľom pohonných látok zase pomôcť pri plnení cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov. Ako bude nový trh fungovať a čo rozhodne o jeho úspechu, diskutovali experti na konferencii ENERGOFÓRUM® 2026. Systém kreditov v doprave je na Slovensku stále na úplnom začiatku. Do praxe vstúpil od 1. septembra 2026 a jeho fungovanie zabezpečuje spoločnosť OKTE, stopercentná dcéra SEPS. Prvé nabíjacie stanice už podľa Ondreja Kulicha, vedúceho odboru OZE spoločnosti OKTE, prechádzajú registráciou, samotné vydávanie kreditov sa však v čase konania konferencie ešte len pripravovalo.
Nový mechanizmus vznikol v nadväznosti na európske pravidlá pre zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v doprave. V praxi vytvára nový obchodovateľný produkt spojený s elektrinou spotrebovanou pri nabíjaní elektromobilov.
O tom, ako bude systém fungovať v praxi, diskutovali na 20. ročníku konferencie ENERGOFÓRUM® okrem Ondreja Kulicha z OKTE aj Patrik Rzavský, manažér biznis riešení spoločnosti SFÉRA a Rastislav Žembery, ktorý pôsobí ako managing partner spoločnosti compethe.
Kredit ako „nálepka“ na zelenú elektrinu
Ondrej Kulich prirovnal nový kredit k už známemu systému záruk pôvodu. Zjednodušene povedané, kredit označuje elektrinu využitú na nabitie elektromobilu a umožňuje jej využitie pri plnení cieľov v doprave.
Kredity môžu vznikať pri elektrine dodanej priamo z výrobného zdroja alebo pri elektrine odobratej zo sústavy a pokrytej zárukou pôvodu. Do systému tak vstupujú na jednej strane prevádzkovatelia nabíjacích staníc a na druhej dodávatelia či distribútori pohonných látok, ktorí môžu kredity využiť pri plnení svojich povinností.
Samotný proces však nie je iba otázkou zaznamenania množstva nabitej elektriny. Prevádzkovateľ musí splniť zmluvné podmienky voči OKTE a zaregistrovať svoje nabíjacie stanice. Do systému vstupujú údaje o ich parametroch, umiestnení, odbernom mieste, prípadnom lokálnom zdroji či o množstve spotrebovanej elektriny.
Až po prepojení potrebných dát môže dôjsť k vydaniu kreditu, ktorý následne môže prevádzkovateľ nabíjacej stanice predať dodávateľovi pohonných látok.
Koľko bude kredit stáť?
Jednou z kľúčových otázok je cena. Slovenský trh je zatiaľ príliš nový na to, aby bolo možné hovoriť o ustálenej hodnote kreditu.
Podľa Patrika Rzavského zo spoločnosti SFÉRA bude cenu určovať predovšetkým vzťah ponuky a dopytu. Na strane dopytu budú stáť najmä povinnosti dodávateľov pohonných látok a národné ciele pre obnoviteľné zdroje. Ponuka bude závisieť od objemu elektriny použitej na nabíjanie, počtu elektromobilov a počtu nabíjacích staníc zapojených do systému.
V tomto kontexte sú preto zaujímavé skúsenosti zo zahraničia. Rzavský v diskusii poukázal na Nemecko, kde sa podľa neho ceny po rozbehu systému dostali približne na 35 až 40 eur za MWh, následne však výrazne klesli. Po problémoch s kvalitou a overovaním údajov sa neskôr pohybovali približne na úrovni 25 až 30 eur za MWh.
Práve zahraničné skúsenosti ukazujú, že rozhodovať nebude iba množstvo kreditov, ale aj dôveryhodnosť celého systému.
Kvalita dát bude kľúčová
Nový trh je do veľkej miery postavený na dátach. Systém musí vedieť preukázať množstvo elektriny, ktoré bolo skutočne použité na nabíjanie, ale aj jej pôvod.
Podľa Kulicha je kvalita dát z moderných nabíjacích staníc vysoká, keďže údaje o spotrebe sa využívajú aj pri fakturácii. Spoločnosť OKTE zároveň umožňuje automatizovanú výmenu dát.
Komplikovanejšie situácie však môžu vzniknúť v lokalitách, kde sa stretáva viacero zariadení a účastníkov trhu. Typickým príkladom môže byť obchodné centrum s lokálnou fotovoltikou, miestnou distribučnou sústavou, viacerými dodávateľmi elektriny, nabíjacou stanicou a batériovým úložiskom.
Práve schopnosť jednoznačne určiť, odkiaľ elektrina pochádzala a kam smerovala, bude dôležitá pre dôveryhodnosť kreditov.
Nabíjačiek je dosť, elektromobilov zatiaľ menej
Z pohľadu prevádzkovateľov nabíjacích staníc prichádzajú kredity v čase, keď slovenský trh čelí špecifickému problému. Infraštruktúra rastie rýchlejšie ako samotný počet elektromobilov.
Rastislav Žembery uviedol, že na Slovensku bolo ku koncu júla približne 35-tisíc elektromobilov a na konci roka 2026 očaka, že sa ich počet zvýši na približne 39-tisíc. Počet registrovaných elektrických vozidiel podľa neho v predchádzajúcich dvoch rokoch medziročne rástol približne o 65 %.
Na druhej strane bolo už v polovici roka k dispozícii približne 3 700 verejných nabíjacích bodov s inštalovaným výkonom okolo 340 MW.
Samotná dostupnosť infraštruktúry však prevádzkovateľom ešte nezaručuje ekonomickú návratnosť. Podľa údajov, ktoré prezentoval Žembery, dosahovala utilizácia slovenskej nabíjacej infraštruktúry z hľadiska jej výkonu len približne 1,4 %.
„Infraštruktúru máme, ale nemôže byť dostatočne utilizovaná, pretože tu nie je dostatočný fleet,“ upozornil.
Kredity tak podľa neho môžu prevádzkovateľom priniesť dodatočný príjem práve v prechodnom období, kým počet elektromobilov nedosiahne úroveň potrebnú na vyššie využitie vybudovaných nabíjačiek.
Zaujímavé môžu byť aj pre firemné flotily
Systém pritom nemusí byť zaujímavý iba pre veľkých verejných prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry. Význam môže mať aj pre firmy s vlastnými nabíjacími stanicami a elektrickými flotilami.
Žembery poukázal napríklad na kuriérsku spoločnosť DPD, ktorá podľa jeho slov prevádzkuje približne 700 dodávok, pričom 260 z nich už bolo elektrických.
Práve pri firmách s veľkým vozovým parkom môže príjem z kreditov ďalej zlepšiť ekonomiku prechodu na elektromobilitu a potenciálne urýchliť elektrifikáciu flotily.
Od kreditov však podľa Žemberyho nemožno automaticky očakávať lacnejšie verejné nabíjanie. Dodatočný výnos môže pomôcť ekonomike prevádzkovateľov, no zároveň čelia rastúcim nákladom na elektrinu.
Kredity môžu rozhýbať aj záruky pôvodu
Nový mechanizmus môže mať širšie dôsledky aj mimo samotného trhu s nabíjaním.
Keďže pri elektrine odobratej zo sústavy vstupujú do systému aj záruky pôvodu, rast kreditov môže podľa Kulicha zvýšiť dopyt po týchto certifikátoch a zároveň motivovať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov k ich vydávaniu.
Vzniká tak prepojenie medzi výrobou zelenej elektriny, trhom so zárukami pôvodu, nabíjaním elektromobilov a povinnosťami dodávateľov pohonných látok.
Ambíciou mechanizmu teda nie je iba vytvoriť nový obchodovateľný produkt. Má zároveň vytvárať ekonomickú motiváciu na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v doprave.
Ak chcete o kreditoch v doprave vedieť viac a pozrieť sa na ich fungovanie aj praktické využitie, prihláste sa na seminár, ktorý pripravujú SEMINÁRE.SK a ENERGOKLUB®.
Otvorenou otázkou zostávajú batérie
Jednou z oblastí, ktoré ešte potrebujú ďalší vývoj, sú batériové úložiská kombinované s fotovoltikou a nabíjaním elektromobilov.
Takáto kombinácia bude podľa Žemberyho najmä pri firemných zákazníkoch pribúdať. Z pohľadu kreditov však vzniká potreba spoľahlivo určiť pôvod elektriny, ktorá najskôr vstúpila do batérie a následne bola použitá na nabitie vozidla.
Podobnú výzvu podľa Kulicha rieši aj systém záruk pôvodu. OKTE preto pracuje na metodike, ktorá by umožnila sledovať tok energetických atribútov aj pri využití zariadení na uskladňovanie energie.
Ide o dôležitý detail. Ak sa kombinácia fotovoltiky, batérie a nabíjacej stanice bude postupne stávať štandardným riešením vo firmách či domácnostiach, systém kreditov sa s ňou bude musieť vedieť vysporiadať.
Ďalším krokom môžu byť aukcie
Dnes je nový trh ešte len na začiatku. Jeho ďalšou etapou však nemusí byť iba rast počtu zaregistrovaných nabíjacích staníc.
OKTE podľa Kulicha počíta aj s vytvorením aukčného mechanizmu na obchodovanie s kreditmi. Mohol by byť podobný systému, ktorý už funguje pri zárukách pôvodu, vrátane otvorenej ponukovej strany, marginálnej ceny a finančného zabezpečenia obchodov.
Práve vznik likvidného trhu a transparentnej cenotvorby bude jedným z ukazovateľov toho, či sa nový systém na Slovensku reálne uchytil.
Žembery uviedol, že za úspech by považoval, ak by o rok vznikali kredity za približne 40 GWh elektriny spotrebovanej vo verejnej nabíjacej sieti.
Kulich zase za cieľ považuje čo najširšiu registráciu existujúcich nabíjacích staníc, automatizáciu vydávania kreditov a postupný vznik dostatočnej likvidity.
Prvé obdobie fungovania systému tak ukáže nielen cenu nového produktu, ale predovšetkým to, či kredity dokážu vytvoriť ekonomickú motiváciu, ktorá prepojí výrobcov zelenej elektriny, prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry, firemné flotily a dodávateľov pohonných látok.
Celú diskusiu z konferencie ENERGOFÓRUM® 2026 si môžete vypočuť v podcaste ENERGOKLUB®.
Viac
