Geopolitické riziká, rastúci dopyt po elektrine a tlak na dekarbonizáciu menia pohľad politikov aj trhu. Slovensko zvažuje výstavbu nového atómového bloku v Jaslovských Bohuniciach v čase, keď sa Európa opäť vracia k stabilným energetickým zdrojom. Čo rozhoduje o úspechu jadrového projektu, aké financovanie zvolili susedné krajiny a prečo je kľúčová pripravenosť lokality aj ľudských kapacít? V podcaste platformy ENERGOKLUB odpovedá Petr Brzezina, prezident spoločnosti Westinghouse pre ČR a SR.
Vláda od piatka (17. apríla) ruší obmedzenie tankovania motorovej nafty do maximálnej výšky 400 eur. Zároveň sa predlžuje o ďalších 30 dní platnosť opatrenia, podľa ktorého je možné predávať naftu len do palivovej nádrže auta a do jednej prenosnej nádoby s objemom max. 10 litrov, ako aj osobitná cenotvorba na pumpách.
Európska komisia schválila český program štátnej podpory na výrobu udržateľného biometánu v hodnote 3,7 miliardy eur. Opatrenie má podporiť nové výrobné kapacity a prispieť k splneniu klimatických cieľov do roku 2030. Viac
Francúzska spoločnosť Framatome uzavrela dohodu so štyrmi prevádzkovateľmi jadrových elektrární v Európe o ďalšom vývoji nového paliva pre reaktory typu VVER 440. Medzi signatármi sú aj Slovenské elektrárne. Prvé palivové kazety vlastnej konštrukcie by mohli byť vyrobené od roku 2028.
Až 120 GW plánovaných veterných a solárnych projektov v Európe môže zostať v „šuflíku“ z dôvodu nedostatočnej kapacity elektrizačných sústav. Analýza think-tanku EMBER upozorňuje, že rastúci problém preťaženosti sústav sa stáva vážnym rizikom pre energetickú bezpečnosť, dekarbonizáciu aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Medzi najviac ohrozené krajiny patrí aj Slovensko.
ÚRSO zaviedol od 1. apríla 2026 nový online systém pre povinné hlásenia výrobcov elektriny.
Vláda SR rozhodla o zrušení dočasného zákazu vývozu motorovej nafty. Reaguje tak na stabilizáciu trhu a obnovu dodávok po zabezpečení alternatívnej ropy pre rafinériu Slovnaft. Opatrenie má skončiť 10. apríla 2026, avšak ostatné nástroje pre prípad výkyvov na trhu zostávajú v platnosti.
Holding EPH zaznamenal v roku 2025 výrazný rast ziskovosti aj výroby elektriny, pričom kľúčovým faktorom bolo získanie kontrolného podielu v Slovenských elektrárňach. Viac
Európska komisia prvýkrát zverejnila referenčnú cenu certifikátov CBAM. Pre prvý štvrťrok 2026 ju stanovila na 75,36 eura za tonu oxidu uhličitého, čo zodpovedá priemernej cene emisných povoleniek v systéme EU ETS. Viac
Spoločnosť JESS by sa mala ešte počas tohto polroka dostať do výlučného vlastníctva štátu. JAVYS sa pripravuje odkúpenie minoritného podielu od ČEZ, čím by sa splnili vládne podmienky pre projekt novej atómky v Jaslovských Bohuniciach. Hodnota transakcie zostáva predmetom posúdenia ÚHP.
Budúcnosť je lokálna: Mikrogridy a integrovaná fotovoltika v centre diskusie 26. 2. 2026
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Európa po rokoch prehodnocuje svoj postoj k jadru a stabilné zdroje sa opäť dostávajú do centra pozornosti. Slovensko v tomto kontexte zvažuje výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. V rozhovore Petr Brzezina, prezident Westinghouse pre SR a ČR, vysvetľuje, na čom dnes stojí návrat k jadru, aké technologické a licenčné aspekty reaktora sú rozhodujúce a čo ovplyvňuje úspech jadrového projektu – od výberu technológie cez financovanie až po ľudské zdroje. V rozhovore sa dozviete: prečo sa Európa vracia k jadru a čo je za touto zmenou postoje akú úlohu môže zohrať Slovensko v novej jadrovej vlne prečo je AP1000 považovaný za overené a bezpečné riešenie čo rozhoduje o úspechu jadrového projektu – od financií po ľudí prečo jadro nie je len o inžinieroch, ale o celej ekonomike Vypočujte si podcast ENERGOKLUB® na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu. Apple podcasts | Spotify Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen nedávno označila odklon od jadrovej energie za „strategickú chybu“. Môžeme očakávať v Európe jadrovú renesanciu? Nemyslím si, že by išlo o niečo úplne nové. Tento vývoj prebieha už dlhší čas a skôr sa dnes dostáva viac do popredia. Zmena rétoriky niektorých politikov úzko súvisí s geopolitickým vývojom a s tým, ako sa mení pohľad na energetickú bezpečnosť. Dnes je v dôsledku konfliktov jasné, že zdroje, ktoré potrebujeme nielen na bežné fungovanie spoločnosti, ale aj na ďalší rozvoj ekonomiky, musia byť stabilné, dlhodobo dostupné a predvídateľné. Elektrická energia je kľúčová a diverzifikácia zdrojov je absolútne nevyhnutná. Jadrová energia má v tomto kontexte niekoľko výhod. Nie je len bezuhlíkovým zdrojom, ale zároveň ide o spoľahlivý zdroj základného zaťaženia. Prevádzkovateľ má k dispozícii palivo na niekoľko rokov dopredu a nie je odkázaný na to, že mu niekto zo dňa na deň obmedzí dodávky. Westinghouse by mal byť jednou z kľúčových firiem, ktorá dokáže pokryť dopyt EÚ po jadre. Európa je však v náročnej situácii – o nedostatku zdrojov sa hovorí niekoľko rokov, máme tu eskalujúce napätie na trhoch s energiami, aktuálne aj v dôsledku konfliktu v Hormuzskom prielive. Jadro je však beh na dlhé trate, je preto súčasná situácia dobrá správa pre jadrový sektor alebo paradoxne môže mať opačný efekt? Žiadny konflikt nie je dobrou správou. Na druhej strane však tieto situácie menia pohľad na veci, ktoré vyplývajú z technických a fyzikálnych zákonitostí, nie z politických preferencií. Honba za obnoviteľnými zdrojmi, založenými na vetre a slnku, bola v mnohých prípadoch silne poháňaná ideológiou. Technické argumenty a upozornenia odborníkov, ktorí rozumeli súvislostiam v energetickej sústave, často zostávali nevypočuté. V niektorých krajinách došlo k politickému rozhodnutiu jadro úplne opustiť – dnes otvorene priznávajú, že to bola chyba. Keď hovoríme o jadrovej renesancii, nejde len o reakciu na konflikty. Do popredia sa dostávajú nové technológie, ktoré sú extrémne energeticky náročné – dátové centrá a umelá inteligencia. K tomu treba pripočítať pokračujúcu dekarbonizáciu, ktorá zvyšuje spotrebu elektriny. To všetko vytvára tlak na stabilné zdroje vo veľkom rozsahu. A práve tu majú jadrové zdroje svoje pevné miesto v energetickom mixe. Máte rozbehnuté projekty v Poľsku, Bulharsku, ale aj na Ukrajine. Každý z nich je špecifický. Kým v prípade Poľska ide o výstavbu na zelenej lúke, v Bulharsku je možné využiť existujúcu infraštruktúru aj know-how jadrového priemyslu v krajine. V akom štádiu sú tieto projekty? Westinghouse je globálna spoločnosť, ale v Európe má veľmi silné zastúpenie. Máme tu rozsiahle technické zázemie, množstvo odborníkov a kapacity, ktoré ďalej rozširujeme práve v súvislosti s novými projektmi. V Poľsku projekt beží už niekoľko rokov. Nachádza sa vo fáze pokročilého inžinieringu a v blízkej budúcnosti sa očakáva podpis hlavného kontraktu. Ide o tri bloky AP1000 postavené na novom mieste. Poľsko však má ešte ambicióznejšie plány a rokuje o ďalších lokalitách – konečné rozhodnutia budú na poľskej strane. V Bulharsku ide o výstavbu ďalších dvoch blokov AP1000 v existujúcej jadrovej elektrárni Kozloduj, kde už dnes fungujú dva bloky. Aj tento projekt je v pokročilej fáze prípravy. Tieto projekty sú dnes reálne rozbehnuté a vytvárajú základ pre vznik regionálnej flotily rovnakého typu reaktorov, na ktorú môžu nadväzovať ďalšie krajiny – vrátane Slovenska. USA a SR nedávno podpísali medzivládnu dohodu o spolupráci v oblasti jadrovej energie. Ide o rámcovú dohodu, v tomto sektoru bežnú, ale ktorá z vás, minimálne v očiach verejnosti, spravila favorita na dodávateľa technológie. Ako by ste charakterizovali svoju dnešnú pozíciu? Slovensko dnes nechce experimentovať. Hľadá overené riešenie, ktoré je v reálnej prevádzke. Reaktor AP1000 má dnes šesť fungujúcich jednotiek – štyri v Číne a dve v USA. Máme prevádzkové dáta a skúsenosti, ktoré nám umožňujú demonštrovať, že ide o technológiu pripravenú na realizáciu kdekoľvek na svete. Ponúkame riešenie, ktoré presne zodpovedá potrebám Slovenska – výkon okolo 1 200 MW, overený dizajn a možnosť zapojenia lokálneho priemyslu. Westinghouse globálne nakupuje komponenty, ale vždy tam, kde je to možné a technicky vhodné, zapája aj domácich dodávateľov. Vo verejnom priestore často vznikajú rôzne interpretácie toho, čo je a nie je Westinghouse schopný zabezpečiť Čo v praxi znamená byť dodávateľom technológie? Dodávame kompletnú jadrovú technológiu ako hotový produkt. Zákazníkovi neponúkame experiment, ale riešenie s minimálnymi technologickými rizikami. Zabezpečujeme inžiniering, nákup hlavných komponentov, ich dodanie na stavbu, asistenciu pri uvádzaní do prevádzky a dlhodobo aj dodávky paliva. Westinghouse má tri továrne na jadrové palivo – vo Švédsku, Spojenom kráľovstve a USA. Z nášho pohľadu ide o partnerstvo na sto rokov – výstavba trvá približne desať rokov, životnosť jadrovej elektrárne môže dosiahnuť 80 rokov a následne prichádza vyraďovanie. Reaktor AP1000 je aktuálne nosným dizajnom spoločnosti Westinghouse globálne a potenciálne aj na Slovensku. Čo vnímate ako jeho najväčšiu konkurenčnú výhodu? Jednoznačne fakt, že ide o hotový a licencovaný dizajn. Reaktor AP1000 je licencovaný v USA, Číne, ale takisto aj v Spojenom kráľovstve, licenčné procesy prebiehajú aj v ďalších krajinách. Veľkou výhodou je pasívny bezpečnostný systém. Reaktor sa dokáže bezpečne odstaviť aj bez externého prívodu elektrickej energie a je schopný samostatného chladenia pomocou prirodzených fyzikálnych procesov. Každý komponent v tomto dizajne je už dnes v prevádzke. Neexistuje otázka, či niečo bude fungovať – funguje to už dnes. Kľúčovým predpokladom pre výstavbu atómky v Európe je zabezpečenie financovania. Tu hrá dôležitú úlohu, okrem bankového sektora, aj samotný štát. V Poľsku na seba práve štát prebral výraznú „ťarchu“ rizika. Slovensko v tejto fáze len hľadá optimálnu štruktúru financovania. V čom by sa mohlo SR inšpirovať poľským modelom? Poľský model nie je výnimkou, podobný prístup vidíme aj v Bulharsku. Každý jadrový projekt v Európe musí prejsť procesom notifikácie v Európskej komisii a zároveň musí byť financovateľný pre banky a ďalšie finančné inštitúcie. Základom je, aby mal štát jasno v tom, akým spôsobom chce projekt financovať, ako bude splácať úvery a aký podporný mechanizmus zvolí – to je kľúčové aj pre investorov. Dôležité je, že jadrová energetika dnes už nie je vnímaná tak skepticky ako pred niekoľkými rokmi. Aj finančné inštitúcie k nej pristupujú podstatne otvorenejšie. Financovanie je spravidla kombináciou účasti štátu a exportných úverov, pričom práve tie zohrávajú významnú úlohu aj v rámci medzivládnych dohôd. Treba povedať aj to, že jadrový projekt má výrazný pozitívny vplyv na domácu ekonomiku. Podstatná časť investície zostáva v krajine – cez pracovné miesta, dodávateľské firmy, dane či rozvoj know-how. Ak projekt nevznikne, tieto peniaze do ekonomiky neprídu. Samozrejme, úvery sa musia splatiť, ale tie sa splácajú z výroby elektriny. Po ich splatení sa jadrový zdroj stáva pre krajinu dlhodobým stabilným prínosom. Dokáže byť štát kvalitným prevádzkovateľom v takto špecifickom biznise? V prípade jadrových projektov v Európe je účasť štátu prakticky nevyhnutná. Ide o mimoriadne veľké a dlhodobé investície, ktoré by súkromný kapitál sám niesol len veľmi ťažko. Rozhodnutie, že projekt bude pod plnou kontrolou štátu, preto nie je ničím výnimočným. Na Slovensku sa ako prirodzený partner javí JAVYS, teda stopercentne štátna spoločnosť s dlhoročnými skúsenosťami v jadrovom segmente. Či už samotná spoločnosť alebo niektorá z jej dcér, je plne porovnateľná s modelmi, ktoré vidíme aj v iných európskych krajinách. Veľkou výhodou Slovenska je aj to, že nový jadrový zdroj sa tu pripravuje systematicky už mnoho rokov. Lokalita je dobre pripravená, množstvo povolení už bolo vydaných alebo sú v pokročilom štádiu. V porovnaní s krajinami, ktoré s prípravou ešte len začínajú, je to významná konkurenčná výhoda – najmä v čase, keď dopyt po jadrovej technológii rastie a kapacity budú čoraz napätejšie. Aké sú licenčné riziká AP1000 na Slovensku? Historicky sú u nás využívané sovietske reaktory dizajnu VVER? Komunikujete s Úradom jadrového dozoru? Licencovanie je súčasťou prípravnej fázy projektu a zvyčajne trvá dva až tri roky. Máme hotový dizajn aj prevádzkové dáta, ktoré umožňujú regulačným orgánom vychádzať z reálnych skúseností. Práve to významne znižuje riziko nepredvídaných zdržaní v procese povoľovania. Veľkou výhodou je aj možnosť včas objednať kritické komponenty, čo je pri rastúcom dopyte zásadné. Výstavba atómky si vyžiada stovky pracovných pozícií, nie len jadrových inžinierov, ale aj množstvo technických pozícií. Oslovil viacero osobností v jadrovom biznise, ktorí sa vyjadrili relatívne kriticky ku kvalite vzdelávania, infraštruktúrnej vybavenosti a všeobecne nízkemu záujmu študentov. Bude mať SR dostatok jadrových expertov? Každý jadrový projekt má viacero fáz a každá z nich si vyžaduje iné profesie – od inžinierov, cez stavebné a montážne firmy až po prevádzkový personál. Dôležité je, že Slovensko má v tomto smere výraznú výhodu vďaka nedávnej výstavbe Mochoviec. Vznikli tu firmy aj tímy ľudí, ktorí majú čerstvé skúsenosti s výstavbou nových jadrových blokov, čo je v Európe dnes skôr výnimočné. Jadrový projekt nie je len o jadrových inžinieroch. Potrebuje široké spektrum profesií – elektrotechnikov, mechanikov, stavbárov, projektantov. Navyše ide o projekt, ktorý má silný symbolický rozmer. Mnohí ľudia chcú byť jeho súčasťou, podobne ako pri výstavbe veľkých „katedrál“ minulosti. Zároveň platí, že dôležitá je systematická práca s mladou generáciou. Spolupráca s univerzitami, stáže, priamy kontakt študentov s reálnymi projektmi. Aj Westinghouse sa v tejto oblasti angažuje a už dnes pracuje so študentmi, ktorí môžu vidieť, ako takýto projekt funguje v praxi. Jadrová energetika je globálny a dlhodobý biznis, ktorý ponúka odbornú aj kariérnu stabilitu – len je potrebné tieto informácie lepšie komunikovať. Nie je samo o sebe výpovedné, že na Slovensku nemáme vlastný výskumný reaktor? Z pohľadu výstavby a prevádzky nového jadrového bloku to nie je zásadný hendikep. Technológia, o ktorej sa dnes bavíme, je už vyvinutá a overená v prevádzke. Kľúčové je, aby boli k dispozícii kvalifikovaní ľudia pre výstavbu, prevádzku a servis. Samozrejme, výskumný reaktor môže byť prínosom pre dlhodobý rozvoj, napríklad pri výskume paliva či nových technológií, vrátane malých modulárnych reaktorov. To však závisí najmä od rozhodnutia štátu a dostupného financovania. Z praktického pohľadu je dôležitejšie, aby na trhu existovali silné lokálne firmy a odborné kapacity, ktoré sa môžu zapojiť nielen do jedného bloku na Slovensku, ale aj do širšej európskej flotily jadrových projektov. Čím viac takýchto firiem vznikne, tým väčší prínos bude mať jadrová energetika pre celú ekonomiku. Westinghouse je na Slovensku fyzicky prítomný od roku 2017 ako súčasť projektu na vyraďovanie reaktorových blokov V1. Tento projekt riadi spoločnosť JAVYS, s ktorou ste podpísali aj memorandum o malých modulárnych reaktoroch. Čo bude v prevádzke skôr, nový jadrový blok AP1000 alebo malý modulárny reaktor AP300? AP1000 je pripravený okamžite. Malé modulárne reaktory majú perspektívu, ale stále ide o nové technológie, ktoré ešte nemajú prevádzkové referencie. AP300 je zmenšená verzia AP1000, čo prináša výhody v licencovaní aj dodávateľskom reťazci. Napriek tomu budú SMR skôr doplnkom veľkých zdrojov, najmä pre špecifické využitie, ako sú dátové centrá. S Petrom Brzezinom (Westinghouse Electric Company) sa sa rozprával Michal Jesenič (ENERGOKLUB). Rozhovor bol autorizovaný. Nadpis, perex a fotografie: energoklub.sk. Petr Brzezina pôsobí ako prezident spoločnosti Westinghouse Electric Company pre ČR a Slovensko. Zodpovedá za rozvoj strategických aktivít zameraných na rozšírenie využívania jadrových technológií v regióne. V tejto pozícii úzko spolupracuje s vládami, priemyselnými partnermi a ďalšími kľúčovými aktérmi s cieľom podporiť dlhodobé energetické priority a energetickú bezpečnosť oboch krajín. Je skúsený vrcholový manažér s dlhoročnou praxou na najvyšších riadiacich pozíciách v medzinárodných spoločnostiach. Počas svojej kariéry pôsobil vo vedúcich funkciách v spoločnostiach Škoda Transportation, Alstom, OHL ŽS, General Electric a ABB, kde získal rozsiahle skúsenosti z komplexného medzinárodného prostredia. Jeho odborné zázemie pokrýva oblasti energetiky, jadrového priemyslu, stavebníctva, inžinierstva a dopravy, pričom sa dlhodobo venuje najmä riadeniu rozsiahlych infraštruktúrnych a energetických projektov. V roku 2021 bol ocenený titulom CEO roka podľa magazínu Forbes Česká republika.
Francúzska spoločnosť Framatome uzavrela dohodu so štyrmi prevádzkovateľmi jadrových elektrární v Európe o ďalšom vývoji nového paliva pre reaktory typu VVER 440. Medzi signatármi sú aj Slovenské elektrárne. Prvé palivové kazety vlastnej konštrukcie by mohli byť vyrobené od roku 2028. Okrem slovenského výrobcu elektriny sa na projekte podieľajú aj spoločnosti ČEZ z Česka, Fortum z Fínska a prevádzkovateľ maďarskej jadrovej elektrárne MVM Paks. Cieľom spolupráce je vývoj paliva VERA‑440, ktoré má byť navrhnuté, licencované aj vyrábané výlučne v rámci Európy. Projekt reaguje na dlhodobú snahu viacerých krajín znížiť závislosť od tradičného ruského dodávateľov jadrového paliva pre sovietske dizajny reaktorov, ktoré sú stále rozšírené prfedovšetkým v strednej a severnej Európe. V súčasnosti je na území EÚ v prevádzke 15 blokov typu VVER 440, z toho štyri sa nachádzajú na Slovensku – v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Dôraz na stabilitu a predvídateľnosť Slovenské elektrárne prevádzkujú jadrové bloky, ktoré majú pred sebou ešte desaťročia prevádzky, a preto kladú dôraz na dlhodobú predvídateľnosť palivového reťazca. „Dlhodobá bezpečná prevádzka jadrových elektrární si vyžaduje stabilný a diverzifikovaný palivový reťazec,“ uviedol Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Podľa neho je účasť na vývoji európskeho paliva spôsobom, ako znížiť technologické aj dodávateľské riziká spojené s prevádzkou atómových elektrární. Z pohľadu Slovenska má projekt význam aj v širšom kontexte energetickej bezpečnosti. Jadrové elektrárne pokrývajú väčšinu domácej výroby elektriny a krajina sa po spustení štvrtého bloku v Mochovciach stala v minulom roku čistým exportérom elektriny. Nadviazanie na kontrakt z roku 2024
Až 120 GW plánovaných veterných a solárnych projektov v Európe môže zostať v „šuflíku“ z dôvodu nedostatočnej kapacity elektrizačných sústav. Analýza think-tanku EMBER upozorňuje, že rastúci problém preťaženosti sústav sa stáva vážnym rizikom pre energetickú bezpečnosť, dekarbonizáciu aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Medzi najviac ohrozené krajiny patrí aj Slovensko. Európa riskuje, že do konca aktuálnej dekády nevyužije potenciál až polovice plánovaného nárastu obnoviteľných zdrojov energie pre nedostatočne pripravené prenosové a distribučné sústavy. Podľa analýzy think-tanku EMBER je z približne 240 GW očakávaných nových veterných a solárnych kapacít ohrozená minimálne polovica – 120 GW, ktoré môžu zostať uviaznuté v zablokovaných povoľovacích procesoch. Až polovica krajín, ktoré zverejňujú údaje o kapacite sústav, dnes nemá dostatočné technické možnosti na pripojenie plánovaných zdrojov. Najvýraznejšie úzke miesta identifikoval think-tank EMBER v Rakúsku, Bulharsku, Lotyšsku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku a na Slovensku, kde dostupná kapacita umožňuje pripojiť menej než desatinu nových OZE plánovaných do roku 2030. „Sústavy už nie sú len technickou infraštruktúrou. Stali sa rozhodujúcim faktorom energetickej bezpečnosti aj ekonomickej pripravenosti,“ uviedla Elisabeth Cremona, senior analytička EMBER a hlavná autorka správy. Podľa nej prudké výkyvy cien energií ešte viac zvýraznili význam elektrizačných sústav ako nástroja, ktorý umožňuje rýchlo nahrádzať dovážané fosílne palivá domácimi obnoviteľnými zdrojmi. Expertka think-tanku EMBER vystúpila aj na minuloročnej konferencii ENERGOFÓRUM® v Tatrách. Úzke miesta ako bezpečnostné riziko Analýza upozorňuje, že obmedzenia v sústavách už nie je možné vnímať len ako technický problém. „Preťažené sústavy sú dnes bezpečnostným rizikom,“ konštatuje Elisabeth Cremona. Nedostatočná kapacita sústav a čakanie projektov v pripojovacích konaniach – ktoré v ôsmich až desiatich sledovaných krajinách presahujú 700 GW výkonu – znamenajú, že nové obnoviteľné zdroje môžu čeliť viacročným oneskoreniam alebo úplnému zablokovaniu.
Spoločnosť JESS by sa mala ešte počas tohto polroka dostať do výlučného vlastníctva štátu. JAVYS sa pripravuje odkúpenie minoritného podielu od ČEZ, čím by sa splnili vládne podmienky pre projekt novej atómky v Jaslovských Bohuniciach. Hodnota transakcie zostáva predmetom posúdenia ÚHP. Štát plánuje v priebehu tohto polroka prevziať plnú vlastnícku kontrolu nad Jadrovou energetickou spoločnosťou Slovenska (JESS). Štátna spoločnosť JAVYS pripravuje akvizíciu 49‑percentného podielu, ktorý v súčasnosti vlastní česká skupina ČEZ prostredníctvom firmy ČEZ Invest Slovensko. „Ešte v prvom polroku bude JAVYS stopercentným vlastníkom JESS. Štát tak získa plnú kontrolu nad spoločnosťou, ktorá bude zabezpečovať výstavbu nového jadrového zdroja,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti JESS Tomáš Vavruška na minulotýždňovom tlačovom brífingu v Jaslovských Bohuniciach. Zmena vlastníckej štruktúry firmy JESS reaguje na vládny materiál schválený v roku 2024, ktorý stanovuje, že projekt novej jadrovej elektrárne má riadiť spoločnosť so stopercentnou štátnou kontrolou, a to najmä z dôvodu vlastníctva pozemkov a strategickej infraštruktúry. Súčasný model, v ktorom štát prostredníctvom JAVYS kontroluje len 51 % akcií JESS, túto podmienku nespĺňa. Cena transakcie čaká na verdikt ÚHP
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.
