Zásobníky plynu v Európe sú podľa najnovších údajov Gas Infrastructure Europe naplnené na 28 % kapacity. Na Slovensku dosahuje naplnenosť 22,6 % (8,4 TWh) – pričom zásobníky NAFTA sú nad úrovňou 25 %, kým POZAGAS eviduje približne 11 %. Viac
Zásobníky plynu v Európe sú podľa najnovších údajov Gas Infrastructure Europe naplnené na 28 % kapacity. Na Slovensku dosahuje naplnenosť 22,6 % (8,4 TWh) – pričom zásobníky NAFTA sú nad úrovňou 25 %, kým POZAGAS eviduje približne 11 %. Viac
Agentúra SIEA informuje, že projekt Zelená domácnostiam má opäť odštartovať na jeseň 2026 s navýšeným rozpočtom a prepracovanými pravidlami, ktoré majú zrýchliť administráciu a znížiť chybovosť pri vyplácaní podpory. Viac
Slovensko má významný geotermálny potenciál, no jeho využitie brzdí komplikovaná regulácia, nejednotné povoľovacie procesy a nedostatočné ekonomické motivácie. Analýza pripravená pre Európsku investičnú banku identifikuje bariéry a navrhuje úpravy v právnej, inštitucionálnej, finančnej aj socio-ekonomickej oblasti. Najväčšie zmeny si žiada najmä oblasť povoľovania, cenovej regulácie a schém štátnej pomoci. Materiál upozorňuje, že bez zrýchlenia povolení a jasnej finančnej podpory bude geotermálna energia rásť len pomaly.
SPP varuje zákazníkov pred podvodnými SMS a e-mailami o nedoplatkoch za energie.
Odborný portál eFocus organizuje 27. mája 2026 konferenciu "Flexibilita ako nástroj pre smart infraštruktúru, výrobu, obchod aj budovy". Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Financovanie Slovenska zo strany skupiny Európskej investičnej banky sa v roku 2025 zvýšilo o 60 % na 649 miliónov eur, podporené najmä investíciami do modernizácie energetických sietí a projektov mestského rozvoja. Viac
Energetická divízia UCED uviedla do prevádzky batériové úložisko s výkonom 10 MW a kapacitou 16,7 MWh. Ide o najväčší BESS projekt na Slovensku, pričom investícia dosiahla takmer 5 miliónov eur. Viac
Zmena pravidiel prechodných pobytov, nové povinnosti pre dodávateľov energií a úpravy v oblasti cenovej regulácie. Navrhované legislatívne zmeny, ktoré tento týždeň neočakávane schválil vládny kabinet na návrh rezortu hospodárstva, ukazujú, že systém energopomoci sa dolaďuje za pochodu. Súčasťou balíka sú aj zásahy do nastavenia taríf TPS a TSS či úprava regulácie prepravy plynu.
Distribučné spoločnosti sú otvorené odborným debatám o zavedení komunitného zdroja. Celkom nový inštitút, ktorý navrhuje asociácia SAPI, reaguje na rastúci záujem o zdieľanie elektriny na Slovensku.
Rezort hospodárstva zverejnil výsledky aukcie na podporu VÚ KVET. O prevádzkovú podporu na 15 rokov v objeme 220 MW sa uchádzalo 31 subjektov s 324 MW ponúk - úspešných bolo 65 zariadení.
Budúcnosť je lokálna: Mikrogridy a integrovaná fotovoltika v centre diskusie 26. 2. 2026
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Slovensko má významný geotermálny potenciál, no jeho využitie brzdí komplikovaná regulácia, nejednotné povoľovacie procesy a nedostatočné ekonomické motivácie. Analýza pripravená pre Európsku investičnú banku identifikuje bariéry a navrhuje úpravy v právnej, inštitucionálnej, finančnej aj socio-ekonomickej oblasti. Najväčšie zmeny si žiada najmä oblasť povoľovania, cenovej regulácie a schém štátnej pomoci. Materiál upozorňuje, že bez zrýchlenia povolení a jasnej finančnej podpory bude geotermálna energia rásť len pomaly. Kľúčovou podmienkou rozvoja geotermálnych projektov na Slovensku je komplexná reforma povoľovania. V súčasnosti sú projekty zviazané mnohovrstevnou reguláciou – geologickou, banskohospodárskou, vodohospodárskou, stavebnou aj energetickou. Každý z týchto procesov prebieha sekvenčne a často s rozdielnymi lehotami či metodikami, čo vedie k meškaniam v rozsahu mesiacov až rokov. Autori analýzy preto odporúčajú integrované povoľovacie konanie, ktoré by spojilo geologické, vodoprávne, stavebné a environmentálne procesy do jedného rámca s jasne definovanými lehotami. Najväčšou brzdiacou prekážkou sú pritom prieskumné územia, ktoré dnes vyžadujú povinné určenie od Ministerstva životného prostredia SR. Súčasný systém obsahuje prísne investičné limity (70 % rozpočtu do 4 rokov, 100 % do 6 rokov) a právo veta dotknutých orgánov bez možnosti opravného prostriedku. Analýza upozorňuje, že takýto režim predstavuje ústavné riziko, keďže žiadateľ sa nemôže brániť voči nesúhlasnému stanovisku. Návrhom riešenia je podľa autorov analýzy dobrovoľnosť prieskumných území alebo zavedenie mechanizmu arbitráže medzi orgánmi. Chýbajúca prevádzková podpora tepla z geotermálnych zdrojov Hoci Slovensko formálne podporuje obnoviteľné zdroje, geotermálna energia je zvýhodnená len v teoretickej rovine. Podľa analýzy je prevádzková podpora dostupná iba pre výrobu elektriny z geotermálnej energie do 500 kW, a pre kombinovanú výrobu do 1 MW, čo prakticky znemožňuje uplatnenie geotermálnych projektov v tepelnom sektore. Autori odporúčajú zaviesť prevádzkovú podporu aj na teplo, podobne ako ju využíva Česká republika (tzv. zelený bonus za teplo). V praxi zároveň prebieha súbeh stimulov podporujúcich výrobu tepla z fosílnych palív – najmä cez prevádzkovú podporu kogenerácie na zemný plyn, čo podľa pravidiel CEEAG EÚ môže mať vytláčací efekt voči ekologickejším technológiám. Zmena schém pomoci je preto nevyhnutná, ak má byť geotermálna energia konkurencieschopná. Čítajte ďalej: ako navrhuje analýza zmeniť banský a geologický zákon pri geotermálnych zdrojoch, prečo dnes prieskumné územia nemusia dávať zmysel a ako by vyzeral dobrovoľný model, ktoré schémy štátnej pomoci môže SR využiť až do intenzity 100 % oprávnených nákladov, aké opatrenia zaviedli Nemecko a Poľsko a prečo sú dnes o krok vpred.
Odborný portál eFocus organizuje 27. mája 2026 konferenciu "Flexibilita ako nástroj pre smart infraštruktúru, výrobu, obchod aj budovy". Kľúčové témy konferencie, ktorá prebehne 27. mája 2026 prezenčne alebo virtuálne, sú: Grids Package a implementácia EÚ legislatívy v SR Čo čaká PPS, PDS a regulátora Riziká nesúladu a tlak na investície Kde je reálne implementácia redizajnu trhu v EÚ a SR Ako sa mení energetický mix a trhové prostredie Digitalizácia a zelená transformácia Digitalizácia procesov, budúcnosť IMS Integrácia trhu so zárukami pôvodu Dynamické tarify a aktivácia koncových odberateľov Likvidita trhu a porovnanie obchodných modelov Flexibilita v budovách a agregácia na NN úrovni Ako funguje agregácia technickej rezidenčnej flexibility Smart automatizácia budov ako zdroj flexibility Load management a realtime komunikácia Návratnosť flexibilných technológií z pohľadu investora Program konferencie 09:05 – 09:25 Keynote: Infraštruktúrny balík EÚ Zuzana Sadlová, Európska komisia 09:30 – 12:00 Diskusný panel s úvodnými prezentáciami: Legislatíva, regulácia a flexibilita infraštruktúry Moderátor Ľubica Ragulová Panelisti: Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR Michal Cabala, Executive Director for strategy, innovations and international cooperation, Slovenská elektrizačná prenosová sústava Tomáš Šimovič, manažér zodpovedný za kvantitatívnu podporu optimalizácie zdrojov, Slovenské elektrárne Ján Horváth, Country Head, Enery Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka, Veolia Energia Slovensko 12:50 – 14:50 Digitálna energetika, flexibilita a zelená transformácia Moderátor panelu: Libor Láznička, konzultant a partner, energIQube Panelisti: Rastislav Gaňa, Head Of Software Development & IT Services, IPESOFT Robert Maier, výkonný riaditeľ úseku vývoja, SFÉRA Juraj Marček, predseda, Združenie dodávateľov energií Michal Mičáň, KASI Energo 15:10 – 17:00 Význam smart automatizácie budov pri agregovaní flexibility na NN úrovni Moderátor panelu: Ivan Trup, MicroStep - HDO Panelisti: Daniel Zákutný, vedúci odboru Manažment energetických a meraných dát, Východoslovenská distribučná Jan Hicl, produktový riaditeľ, Delta Green Marek Engler, COO, Slovanet Jaromír Klaban, managing director, TECO Silvio Kičina, project manager, JTRE Michal Salbot, Smart Grid Specialist, Schrack Technik Milan Krátký, EG.D Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Zmena pravidiel prechodných pobytov, nové povinnosti pre dodávateľov energií a úpravy v oblasti cenovej regulácie. Navrhované legislatívne zmeny, ktoré tento týždeň neočakávane schválil vládny kabinet na návrh rezortu hospodárstva, ukazujú, že systém energopomoci sa dolaďuje za pochodu. Súčasťou balíka sú aj zásahy do nastavenia poplatkov TPS a TSS či úprava regulácie prepravy plynu. Štát pokračuje v úpravách právneho rámca motivovaných najmä implementáciou adresnej energopomoci. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) predložilo novelu, ktorá mení päť zákonov – zákon o energetike (č. 251/2012 Z. z.), zákon o regulácii v sieťových odvetviach (č. 250/2012 Z. z.), zákon o tepelnej energetike (č. 657/2004 Z. z.), zákon o adresnej energopomoci (č. 260/2025 Z. z.), ako aj zákon o hlásení pobytu občanov (č. 253/1998 Z. z.). Materiál bol vládou schválený 25. marca 2026, pričom bol vypracovaný bez účasti odbornej verejnosti a riadneho pripomienkového konania. Pozreli sme sa bližšie na navrhované zmeny, ktoré teraz prejdú rokovaním v parlamete.
Distribučné spoločnosti sú otvorené odborným debatám o zavedení komunitného zdroja. Celkom nový inštitút, ktorý navrhuje asociácia SAPI, reaguje na rastúci záujem o zdieľanie elektriny na Slovensku. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) iniciuje zavedenie komunitného zdroja. Tento nový koncept má riešiť limity už zavedeného lokálneho zdroja, ktorý je zo zákona viazaný na jedno odberné miesto a jeho výkon nesmie prekročiť maximálnu rezervovanú kapacitu (MRK). Toto obmedzenie však podľa názoru SAPI prakticky znemožňuje výstavbu väčších spoločných zdrojov, najmä v bytových domoch alebo samosprávach, a neumožňuje efektívne zdieľanie prebytkov mimo jedného objektu. Komunitný zdroj by umožnil budovať väčšie fotovoltické, prípadne veterné alebo iné OZE zariadenia, pričom vyrobená elektrina by bola rozdeľovaná medzi viacerých členov energetického spoločenstva. MRK by sa určovala ako súčet kapacít zapojených odberateľov, čo by otvorilo priestor na efektívnejšie využitie výrobných lokalít. Súčasťou konceptu je aj možnosť doplniť zdroj o spoločné úložiská energie. Hoci slovenská legislatíva už pracuje s pojmami energetické spoločenstvo a komunita vyrábajúca energiu z OZE, SAPI upozorňuje, že praktické mechanizmy pre zdieľanie elektriny zatiaľ chýbajú. Koncept komunitného zdroja predstavuje konkrétny nástroj, ktorý by mohol tento priestor vyplniť. Libor Láznička, ktorý je súčasne členom výkonného výboru SAPI, potvrdil, že zástupcovia majetkovo prepojených spoločností Západoslovenská distribučná a Východoslovenská distribučná na nedávnom rokovaní deklarovali ochotu diskutovať so SAPI o zavedení komunitného zdroja. „Dokonca sme našli modernejší mindset, než sme čakali. Zhodli sme sa, že máme rovnaký cieľ a ideme to riešiť. Nemusí to vo finále vyzerať presne tak, ako navrhujeme, ale zmyslom je, aby to už nebolo previazané na jedno odberné miesto a aby výrobca a odberateľ neboli na pevno spárovaní. Toto má byť účelové riešenie pre zdieľanie v rámci skupiny,“ uviedol Libor Láznička na minulotýždňovom seminári "Nový rámec zdieľania elektriny", ktorý organizovali semináre sféra v spolupráci s ENERGOKLUB®.
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.