Spoločnosť SEPS vykázala za rok 2025 čistý zisk 55,82 milióna eur, čo predstavuje medziročný pokles približne o štvrtinu, vyplýva z údajov zverejnených spoločnosťou. Viac
Spoločnosť SEPS vykázala za rok 2025 čistý zisk 55,82 milióna eur, čo predstavuje medziročný pokles približne o štvrtinu, vyplýva z údajov zverejnených spoločnosťou. Viac
Energetika patrí medzi kľúčové oblasti prvého balíka prorastových opatrení, ktorý Ministerstvo hospodárstva SR predkladá na rokovanie vlády. Návrh je zameraný na zníženie nákladov podnikov, posilnenie konkurencieschopnosti a stabilizáciu podnikateľského prostredia v podmienkach vysokých cien energií a geopolitickej neistoty. APZD upozornila, že väčšina opatrení neprináša výrazný impulz pre rast ekonomiky a kľúčové reformy zostávajú mimo balíka.
Prevádzkovateľ nabíjacej infraštruktúry GreenWay si zabezpečil zelené dlhové financovanie až do výšky 138 miliónov eur od konzorcia európskych finančných inštitúcií. Ide o prvú transakciu tohto typu pre nezávislého operátora v strednej a východnej Európe. Viac
Ako fungujú krátkodobé trhy s elektrinou? Prihláste sa na seminár, ktorý vám ponúkne ucelený a prakticky orientovaný pohľad na problematiku - od základných princípov fungovania trhu, cez dostupné dátové a technologické nástroje až po skúsenosti z praxe. <
Predaj elektriny z OZE vstupuje do fázy, v ktorej už nestačí spoliehať sa na tradičné modely podpory. Výrobcovia a investori dnes čelia otázke, ako efektívne uplatniť elektrinu po skončení podpory, aké obchodné modely dávajú ekonomický zmysel a ako využiť nové príležitosti – od PPA kontraktov až po komunitnú energetiku. Seminár ponúkne praktický pohľad na aktuálne možnosti predaja zelenej elektriny v meniacom sa regulačnom aj trhovom prostredí. Registrácia je otvorená.
Košický samosprávny kraj, Národná vodíková asociácia Slovenska a Ministerstvo hospodárstva SR organizujú medzinárodnú konferenciu H2SK FORUM v Košiciach. Podujatie sa uskutoční 3.-4. júna 2026. ENERGOKLUB® je partnerom podujatia.
Český regulátor ERÚ predstavil podrobnosti pripravovanej reformy tarifnej štruktúry pre odberateľov pripojených na hladinách VN a VVN. Zmeny vstúpia do platnosti od januára budúceho roka. Viac
V rámci európskeho trhu s elektrinou SDAC sa 3. júna 2026 uskutoční test rozpojenia trhov, vrátane lokálnej aukcie. Účasť si vyžaduje registráciu.
Energetika ako cieľ: keď hackeri testujú hranice kritickej infraštruktúry 6. 5. 2026
Budúcnosť je lokálna: Mikrogridy a integrovaná fotovoltika v centre diskusie 26. 2. 2026
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Energetika patrí medzi kľúčové oblasti prvého balíka prorastových opatrení, ktorý Ministerstvo hospodárstva SR predkladá na rokovanie vlády. Návrh je zameraný na zníženie nákladov podnikov, posilnenie konkurencieschopnosti a stabilizáciu podnikateľského prostredia v podmienkach vysokých cien energií a geopolitickej neistoty. APZD upozornila, že väčšina opatrení neprináša výrazný impulz pre rast ekonomiky a kľúčové reformy zostávajú mimo balíka. Navrhovaná balík má prevažne antibyrokratický charakter a podľa predkaldateľa Ministerstva hospodárstva SR nemá mať priamy dopad na štátny rozpočet. V energetike sa však sústreďuje najmä na úpravy nekomoditných zložiek cien energií, financovanie infraštruktúry a vytváranie stabilnejších podmienok pre dlhodobé dodávky energie. Opatrenia reflektujú spomaľovanie ekonomického rastu, ktorý je ovplyvnený kombináciou externých faktorov vrátane energetickej krízy a rastúcich nákladov v priemysle. Cieľom návrhov je zmierniť nákladový tlak najmä na energeticky náročné podniky a podporiť investičnú aktivitu. Prehľad kľúčových opatrení Úprava regulovaných poplatkov (TPS, TSS) Regulátor má analyzovať nastavenie pásiem taríf za prevádzkovanie systému (TPS) a systémové služby (TSS). Zámerom je upraviť hranice pásiem tak, aby sa znížilo zaťaženie podnikov so stredne vysokou spotrebou elektriny. Posilnenie financovania energetickej infraštruktúry Navrhuje sa zvýšenie využitia prostriedkov z Modernizačného fondu na modernizáciu prenosovej a distribučnej sústavy. Opatrenie má znížiť kapitálové náklady prevádzkovateľov a obmedziť tlak na rast sieťových poplatkov pre koncových odberateľov. Využitie elektriny zo štátnych zdrojov Rezort hospodárstva má preskúmať možnosť vyčlenenia časti výroby elektriny zo zdrojov vo vlastníctve štátu pre dlhodobé dodávky priemyslu. Model sa má inšpirovať mechanizmami fungujúcimi vo Francúzsku, kde majú priemyselní odberatelia prístup k stabilnejším cenám elektriny. Podpora dlhodobých kontraktov (PPA) Opatrenie počíta s rozvojom dlhodobých kontraktov medzi výrobcami a odberateľmi elektriny. Štát má analyzovať možnosti podpory týchto kontraktov, napríklad prostredníctvom nástrojov znižujúcich kreditné riziko, s cieľom stabilizovať ceny energií pre podniky. Zníženie koncových cien elektriny Balík obsahuje aj návrhy na priame zníženie cien elektriny pre priemysel, napríklad zavedením kompenzačných mechanizmov alebo presunom časti nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov mimo tarifného systému. Implementácia týchto opatrení bude závisieť od rozpočtu verejnej správy na rok 2027. Kompenzácia nepriamych nákladov CO₂ Navrhuje sa posilnenie schémy kompenzácií nepriamych nákladov emisného systému EU ETS pre energeticky náročné podniky prostredníctvom Environmentálneho fondu. Aj toto opatrenie je podmienené fiškálnym priestorom v budúcich rozpočtoch. Materiál ukazuje, že vláda sa v krátkodobom horizonte zameriava najmä na regulované a systémové zložky cien energií, ktoré tvoria významnú časť koncovej ceny pre priemysel. Navrhované opatrenia smerujú k preskúmaniu tarifných mechanizmov, zníženiu regulačného zaťaženia a efektívnejšiemu financovaniu infraštruktúry. Naopak, opatrenia s priamym dopadom na cenu silovej elektriny budú závisieť od budúcich rozpočtových rozhodnutí a prípadných schém štátnej pomoci. Navrhované opatrenia v energetike predstavujú kombináciu analytických úloh, úprav regulačného rámca a prípravy finančných nástrojov. Reálny dopad balíka bude závisieť od implementácie jednotlivých opatrení a od dostupnosti verejných zdrojov, najmä v prípade nákladnejších kompenzačných mechanizmov plánovaných po roku 2026. Prehľad opatrení mimo energetiky Balík prorastových opatrení však presahuje rámec energetiky a zahŕňa širší súbor krokov zameraných na podporu hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky. Materiál obsahuje desiatky opatrení rozdelených do viacerých oblastí vrátane podpory investícií, inovácií, trhu práce a zlepšenia podnikateľského prostredia. V oblasti investícií a inovácií vláda počíta s rozšírením grantových a finančných nástrojov, efektívnejším využívaním európskych zdrojov a posilnením podpory výskumu a vývoja. Zámerom je zvýšiť produktivitu ekonomiky a podporiť vznik technologicky náročnejších projektov s vyššou pridanou hodnotou. Opatrenia na trhu práce smerujú najmä k zvýšeniu dostupnosti pracovnej sily, vrátane zjednodušenia zamestnávania pracovníkov zo zahraničia a podpory zamestnávania vybraných skupín obyvateľstva. Cieľom je reagovať na pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily v priemysle a službách. Významnú časť balíka tvorí aj oblasť podnikateľského prostredia, kde sa návrhy sústreďujú na znižovanie administratívnej a regulačnej záťaže. Opatrenia zahŕňajú digitalizáciu procesov, odstraňovanie duplicitných povinností či zjednodušenie povoľovacích a registračných konaní. Navrhované kroky majú podľa materiálu prevažne fiškálne neutrálny charakter a ich cieľom je vytvoriť stabilnejšie a predvídateľnejšie podmienky pre podnikanie v období spomaľujúceho ekonomického rastu. Ich implementácia bude prebiehať postupne v nasledujúcich rokoch, pričom časť opatrení s výraznejšími finančnými dopadmi bude závislá od rozhodnutí o štátnom rozpočte.
Krátkodobé trhy s elektrinou sa stávajú kľúčovým nástrojom fungovania moderného energetického trhu. Ponúkajú vyššiu flexibilitu a nové obchodné príležitosti, no zároveň kladú rastúce nároky na orientáciu v pravidlách trhu, prácu s dátami a efektívne využívanie technologických riešení. 📅 Termín: 2. jún 2026 📍 Miesto: konferenčná sála SFÉRA, v Twin City A alebo ONLINE 🕑 Čas: 9:00 – 13:00 Podujatie organizujú semináre sféra v spolupráci s platformou ENERGOKLUB®. Tento seminár ponúkne ucelený a prakticky orientovaný pohľad na krátkodobé obchodovanie s elektrinou – od základných princípov fungovania trhu, cez dostupné dátové a technologické nástroje až po reálne skúsenosti z praxe. Program je rozdelený do troch tematických blokov: Prvý blok povedie Juraj Šedivý, vedúci Odboru prevádzky trhov a medzinárodných vzťahov v spoločnosti OKTE, a.s. Predstaví fungovanie trhu s elektrinou so zameraním na krátkodobé trhy – denný trh (DT), vnútrodenný trh (VDT) a vyrovnávací trh (VDA). Súčasťou bude aj práca s dostupnými dátami a ich praktická interpretácia. Druhý blok zabezpečí Robert Maier, produktový riaditeľ spoločnosti SFÉRA, a.s., ktorý sa zameria na praktické možnosti účastníkov trhu. Predstaví existujúce riešenia na podporu obchodovania s elektrinou, ich funkcionality, výhody aj limity jednotlivých prístupov pri ich využívaní v praxi. Záverečný blok prinesie konkrétny príklad z praxe, na ktorom bude ilustrovaný proces realizácie projektov v oblasti krátkodobého obchodovania. Účastníci získajú prehľad o reálnych skúsenostiach z trhu, najčastejších úskaliach a odporúčaniach, na čo si dať pozor pri implementácii podobných riešení. Prezentovať bude Dávid Briestenský, energetický špecialista a dispatch manager spoločnosti eLogica s.r.o. Účastníci získajú praktické informácie, aktuálny pohľad na fungovanie krátkodobých trhov a odporúčania, ktoré im pomôžu lepšie sa orientovať v tejto oblasti a efektívne využiť jej potenciál v praxi. Harmonogram 08:30 - 09:00 - registrácia 09.00 - 10:40 - prednáška 10:40 - 11:00 - prestávka 11:00 - 13:00 – prednáška + diskusia AKO SA PRIHLÁSIŤ REGISTRÁCIA na tento seminár je otvorená pre širokú odbornú verejnosť. Nemôžete prísť osobne? K dispozícii je možnosť absolvovať seminár ONLINE. Tento seminár spadá pod klubové prednášky platformy ENERGOKLUB® a členovia môžu využiť voľný vstup pre svojich zástupcov v počte podľa platného typu členstva.
Košický samosprávny kraj, Národná vodíková asociácia Slovenska a Ministerstvo hospodárstva SR organizujú medzinárodnú konferenciu H2SK FORUM v Košiciach. Podujatie sa uskutoční 3.-4. júna 2026. H2SK FORUM vzniká ako odborná platforma na podporu rozvoja vodíkového ekosystému v SR s presahom do strednej Európy. Cieľom je prepojiť priemysel, výskum, verejnú správu a zahraničných partnerov a zároveň posilniť verejné povedomie o obnoviteľnom a nízkoemisnom vodíku ako kľúčovom prvku dekarbonizácie. Obsahom konferencie je oboznámiť laickú aj odbornú verejnosť s prognózami rozvoja vodíkového ekosystému po roku 2030 a porovnať prístupy k jeho rozvoju v okolitých krajinách. Konferencia ponúka odborný program a diskusie so zástupcami domáceho aj medzinárodného vodíkového sektora. 📅 Dátum konferencie: 3.- 4. jún 2026 📍 Miesto: Košice Ťažiskom podujatia je prezentácia vodíkových údolí a návrhu Akčného plánu vodíka do roku 2030 formou verejnej konzultácie v duchu modelu quadruple helix, teda za účasti štátnej správy, priemyslu, akademickej obce a verejnosti. Plán prinesie konkrétne opatrenia na plnenie záväzných cieľov EÚ v spotrebe RFNBO (obnoviteľného vodíka) na národnej úrovni. Vodíkové údolia sú prvou fázou nasadenia vodíka do bežnej praxe. Prvý deň – Vodíkové údolia ponúka detailný prehľad o aktuálnom stave a rozvoji európskych vodíkových údolí. Predstavia sa konkrétne projekty vrátane košického EastGateH2V, írskeho SH2AMROCK a GREEN HYSLAND, projektu ZAHYR a North Adriatic Hydrogen Valley. Súčasťou je panelová diskusia o rozvoji vodíkových potrubí v EÚ a panel o tom, prečo rozvíjať vodíkové údolia a ako ich financovať. Tieto príklady dobrej praxe slúžia ako vzor pre vznik ďalších údolí na Slovensku, keďže budovanie vodíkového reťazca v mestách a regiónoch je základným predpokladom pre širšie nasadenie technológie. Druhý deň – H2 ekosystém a Akčný plán 2030 sa zameriava na hodnotenie stavu vodíkového ekosystému doma aj v Európe a na výhľad po roku 2030. Odznie prehľad stavu trhu s vodíkom v EÚ a trajektórií členských štátov, panelová diskusia o slovenskom ekosystéme, blok medzinárodnej spolupráce s prezentáciou kórejského vodíkového priemyslu a politického prostredia, ako aj predstavenie Vodíkového mechanizmu EK. Vrcholom dňa je prezentácia návrhu Vodíkového akčného plánu vrátane cieľov, scenárov rozvoja a možností financovania po roku 2026, doplnená panelovou diskusiou štvorhrannej špirály. Záver patrí príkladom dobrej praxe zo Slovenska i zahraničia. Podujatie zároveň otvára príležitosti spolupráce kórejských a slovenských firiem a výskumných inštitúcií pri rozvoji vodíkových technológií. Osobitný dôraz patrí výrobe a využitiu nízkouhlíkového vodíka z jadrovej energie, ktorá poskytuje jadrovým blokom flexibilného odberateľa, a spolu so spojením OZE a elektrolyzéra pri výrobe obnoviteľného vodíka prispieva k stabilizácii siete a vytvára predpoklad pre výraznejšiu stabilizáciu cien elektriny. 🔗Program konferencie a viac informácií. 🔗Registrácia na konferenciu. V prípade, že máte záujem sa podujatia zúčastniť, napíšte organizátorovi na adresu [email protected]. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Rok 2025 priniesol slovenskému trhu s obnoviteľnými zdrojmi ďalší nárast inštalovaného výkonu. Dominantným ťahúňom však zostávajú domácnosti, zatiaľ čo väčšie projekty, najmä vo firemnom segmente, narážajú na pretrvávajúce legislatívne a regulačné bariéry. Vyplýva to z analýzy Slovak Market Outlook 2026, ktorú predstavila asociácia SAPI na konferencii SAPI Energy Conference 2026. Podľa prezentovaných údajov Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) pribudlo na Slovensku v roku 2025 celkovo takmer 246 MW nových obnoviteľných zdrojov, pričom dominantnú časť tvorila fotovoltika. Samotné solárne zdroje sa podieľali približne 243 MW nového výkonu, čím sa celková inštalovaná kapacita slnečných elektrární zvýšila na vyše 1,3 GW. Domácnosti držia tempo, veľké projekty zaostávajú Kľúčovým trendom minulého roka bol pokračujúci rast malých zdrojov. Domácnosti pridali približne 124 MW nového výkonu, teda viac ako polovicu celkového prírastku. Podľa SAPI dnes využíva vlastnú výrobu elektriny zo slnka už odhadom viac ako 70-tisíc domácností. Tento vývoj podporili najmä dotačné mechanizmy, najmä program Zelená domácnostiam. Jeho fungovanie však narazilo na limity financovania. Program bol v priebehu roka pozastavený pre nedostatok prostriedkov a jeho ďalšia fáza počíta s objemom 28 miliónov eur, čo podľa asociácie nemusí postačovať vzhľadom na pretrvávajúci záujem domácností. Naopak, segment väčších fotovoltických elektrární zaznamenal spomalenie. Projekty, ktoré typicky realizujú firmy alebo ktoré dodávajú elektrinu na trh, tvorili len približne 7 % nového výkonu. Analytici upozorňujú, že Slovensko tak čoraz viac stojí na rozptýlenej výrobe v domácnostiach, čo má svoje limity. Bez rozvoja väčších zdrojov môže byť z dlhodobého hľadiska problematické zabezpečiť dostatok bezemisnej elektriny pre priemysel a nové investície. Bariéry: pripojenie, regulácia aj cenové signály Za stagnáciou väčších projektov stoja podľa SAPI dlhodobo známe faktory. Medzi hlavné patria vysoké náklady na pripojenie do sústavy, regulačná neistota a špecifické poplatky v sieťových tarifách. Tieto faktory zvyšujú investičnú náročnosť projektov a predlžujú ich prípravu. Problém sa netýka len fotovoltiky. Výstavba nových zdrojov v ďalších segmentoch OZE – vrátane veternej energetiky, bioplynu či malých vodných elektrární – zostáva minimálna. V roku 2025 pribudlo v týchto technológiách len približne 2,8 MW nového výkonu. V porovnaní s inými krajinami regiónu ide o výrazný rozdiel. Kým napríklad v Rumunsku sa pripravujú projekty s jednotlivými výkonmi v stovkách megawattov, slovenský trh zostáva v tejto oblasti fragmentovaný a pomalý. Batérie ako doplnok rastúceho solárneho segmentu Paralelne s rastom fotovoltiky sa na Slovensku rozvíja aj segment batériových úložísk. Ten však zatiaľ nemá komplexnú štatistickú evidenciu, a preto sa údaje opierajú o odhady trhu. Podľa SAPI pribudlo v roku 2025 v domácnostiach približne 50 až 60 MWh batériovej kapacity. V prípade väčších, samostatných projektov evidujú distribučné spoločnosti 24 nových inštalácií s výkonom takmer 33 MW a kapacitou okolo 41 MWh. Batérie sa postupne stávajú dôležitým nástrojom na optimalizáciu využitia vyrobenej elektriny, najmä v kombinácii s lokálnou výrobou zo slnka. Umožňujú presúvať spotrebu do lacnejších hodín a znižovať zaťaženie siete v špičke. Aj v tomto segmente však odborníci zo SAPI poukazujú na nevyužitý potenciál, ktorý limituje najmä regulačné prostredie a absencia jasných trhových mechanizmov pre flexibilitu a služby sústave. „Batérie sú cestou, ktorú aj iné krajiny využívajú na maximálne využitie nízkych cien energie z obnoviteľných zdrojov. Len na Slovensku sa ich využívanie vo všetkých oblastiach, kde majú veľký prínos pre cenu energie, opäť blokuje,“ uzavrel Karaba. Dôležité dokumenty: Slovak Market Outlook for Renewables 2026
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.