Členské štáty a europoslanci sa dohodli na úprave nariadenia o skladovaní plynu. Povinnosť mať zásobníky plynu naplnené na 90 % pred zimnou vykurovacou sezónou sa predĺži o dva roky, avšak s väčšou flexibilitou. Slovenská vláda nedávno schválila vlastnú povinnosť, ktorú má naplniť štátny SPP.
Regulačný úrad ÚRSO vyzýva odberateľov na úpravu predimenzovaných ističov. Od 1. júla 2025 dochádza k očakávanej zmene výpočtu fixnej zložky ceny distribúcie elektriny. Viac
Spoločnosť SEPS aktuálne finalizuje zapracovanie výsledkov internej štúdie o vplyve batérií na poskytovanie podporných služieb do návrhu svojich technických podmienok. Na kritiku toho, že samotná analýza nie je verejne dostupná, reaguje výzvou smerom k účastníkom trhu, aby sa zapojili do pripravovanej verejnej konzultácie.
Westinghouse podpísal dohodu s fínskou spoločnosťou Fortum o predbežných prácach na technológii AP1000. Dohoda podporuje nasadenie reaktoru po dvojročnej štúdii uskutočniteľnosti.
Energetická skupina GGE zmenila svoj názov na spoločnosť UCED Slovensko. Zmena prichádza po vlaňajšej akvizícii zo strany českej skupiny CREDITAS.
Hodnotu parametra WACC, ktorý predstavuje mieru výnosnosti regulačnej bázy aktív, sa bude do konca aktuálneho regulačného obdobia, teda do 31. decembra 2027, uplatňovať pre odvetvia elektroenergetiky, plynárenstva a vodného hospodárstva v nezmenej hodnote 5,39 %. Informoval o tom regulačný úrad ÚRSO.
Rozhodujúcim faktorom pri lokalizácii nových dátových centier sa stáva rýchlosť pripojenia do sústavy, konštatuje analýza think tanku Ember. Kľúčom k zvládnutiu rastúceho dopytu po elektrine, najmä v súvislosti s rozvojom AI, je kombinácia krátkodobých riešení a dlhodobej stratégie rozvoja prenosových a distribučných sústav.
Polovica kapacity konferencie ENERGOFÓRUM® 2025 je naplnená! Zabezpečte si miesto za zvýhodnenú cenu ešte pred letom a zažite dva dni plné inšpiratívnych diskusií, aktuálnych tém a kvalitného networkingu v jedinečnej atmosfére. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Priemerná cena drevnej štiepky vlani dosiahla 74,11 € za tonu, uviedol ÚRSO. Predikciu ceny na tento rok ovplyvňuje dopyt po biomase v teplárenstve, konkurencia s drevospracujúcim priemyslom, zmeny v ťažbe dreva aj legislatívne požiadavky na udržateľnosť.
Bývalý šéf OKTE alebo riaditeľ teplárenských firiem? Vláda schválila dvoch nových kandidátov do Regulačnej rady.
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB® 24. 6. 2024
Seminár o novinkách v zodpovednosti za odchýlku a centrálnej fakturácii 19. 4. 2024
Členské štáty a europoslanci sa dohodli na úprave nariadenia o skladovaní plynu. Povinnosť mať zásobníky plynu naplnené na 90 % pred zimnou vykurovacou sezónou sa predĺži o dva roky, avšak s väčšou flexibilitou. Slovenská vláda nedávno schválila vlastnú povinnosť, ktorú má naplniť štátny SPP. Návrh na aktuálnu úpravu nariadenia č. 2017/1938 predložila Európska komisia 5. marca 2025. Podľa dosiahnutej dohody bude treba záväzné ciele týkajúce sa naplnenia zásobníkov na 90 % splniť medzi 1. októbrom a 1. decembrom namiesto dnešnej pevnej lehoty do 1. novembra. Tiež sa objasnilo, že priebežné ciele naplnenia zásobníkov pre každý členský štát vo februári, máji, júli a septembri sú orientačné (ak sa štáty nerozhodnú inak) s cieľom dosiahnuť naplnenie zásobníkov a predvídateľnosť a zároveň ponechať účastníkom trhu dostatočnú flexibilitu pre nákup plynu počas celého roka. V prípade nepriaznivých podmienok na trhu alebo technických problémov sa môžu štáty od záväzného cieľa odchýliť. Súčasťou úpravy je aj príloha týkajúca sa spoločnej zodpovednosti Česka a Slovenska pri napĺňaní podzemného zásobníka Dolní Bojanovice. Podobným spôsobom bola dosiaľ upravená spoločná zodpovednosť Rakúska a Nemecka pri zásobníkoch plynu Haidach a 7Fields. Zo zásobníkov plynu sa v zimných mesiacoch pokrýva asi 30 % spotreby zemného plynu v EÚ. Uskladnený plyn pomáha v čase vysokého dopytu najmä z dôvodu vykurovania alebo aj narušenia plynulosti a bezpečnosti dodávok. Dohodnutý text revidovaného nariadenia ešte musí formálne schváliť Európsky parlament aj členské krajiny zastúpené prostredníctvom Rady EÚ pred tým, ako sa uverejní a nadobudne účinnosť. Povinnosť SPP nariadená vládou Ešte pred schválením revidovaného nariadenia, avšak už v jeho intenciách, slovenská vláda 21. mája 2025 odsúhlasila opatrenia vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ), podľa ktorého má štátna spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, ktorá je dodávateľom poslednej inštancie (DPI), zaistiť uskladnenie množstva plynu v zásobníkoch plynu pred vykurovacou sezónou 2025/2026, a to vzhľadom na vysoký podiel zemného plynu ako zdroja výroby tepla využívaného na vykurovanie.
Spoločnosť SEPS finalizuje zapracovanie výsledkov internej štúdie o vplyve batérií na poskytovanie podporných služieb do návrhu svojich technických podmienok. Na kritiku toho, že samotná analýza nie je verejne dostupná, reaguje výzvou smerom k účastníkom trhu, aby sa zapojili do pripravovanej verejnej konzultácie. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) vlani pozastavila certifikáciu batériových systémov (BESS) pre sekundárnu reguláciu (aFRR) pre obavy o bezpečnosť pri ich dlhodobej aktivácii. O ďalšom postupe SEPS mala rozhodnúť štúdia, ktorá mala určiť podmienky pre zapojenie BESS do poskytovania sekundárnych aj terciárnych služieb (mFRR). Analýzu vypracovala Power System Consulting. SEPS zverejnila jej závery – téme sme sa venovali tu. Štúdia spoločnosti SEPS zároveň odporúča obmedziť podiel podporných služieb FRR poskytovaných z batériových systémov (BESS) do maximálne 15 % z celkového objemu podporných služieb. „Možno sme konzervatívni, možno nie, bol tu návrh, aby sa išlo cestou postupných krokov. Návrh bol nie viac ako 15 %. Pozrieme sa, čo to so sústavou urobí a uvidíme,“ vysvetlil Jaroslav Kubinec, výkonný riaditeľ sekcie obchodu spoločnosti SEPS na nedávnej konferencii Česko-slovenské energetické fórum 2025 v Piešťanoch. Štúdia ako odborný podklad pre návrh konkrétnych pravidiel Jaroslav Kubinec potvrdil, že hlavné výstupy štúdie budú premietnuté do pripravovaného návrhu Technických podmienok prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V rámci diskusie zároveň reagoval aj na kritiku trhu, že SEPS zverejnila iba závery štúdie, nie plnohodnotný dokument, ktorý nie je možné získať ani cez infozákon. „Štúdia je podklad, aby niekto pripravil technické podmienky. Technické podmienky sa budú verejne konzultovať.“
Energetická skupina GGE zmenila svoj názov na spoločnosť UCED Slovensko. Zmena prichádza po vlaňajšej akvizícii zo strany investičnej skupiny CREDITAS. Skupina GGE, ktorá dlhodobo patrí k jedným z najväčších hráčov v segmente teplárenstva a kombinovanej výroby energií na Slovensku, od pondelka (23. júna 2025 ) vystupuje pod novým obchodným menom – UCED Slovensko. O tejto zmene informovala spoločnosť. Rebranding GGE na spoločnosť UCED Slovensko je formálnym zavŕšením minuloročnej vlastníckej zmeny. Zmena názvu súvisí so vstupom nového akcionára, ktorým sa v minulom roku stala skupina Unicapital Energy zo skupiny CREDITAS českého podnikateľa Pavla Hubáčka. Koncentráciu schválil Protimonopolný úrad SR - súčasťou transakcie bola len slovenská časť GGE. Aktíva v susednej Českej republike, ale aj v Poľsku zostali mimo predaja. Silná pozícia na trhu GGE – dnes UCED Slovensko – kontroluje približne 213 MWt inštalovaného výkonu vo výrobe tepla, 70 MWe vo výrobe elektriny a spravuje 110 km tepelných rozvodov. Medzi najvýznamnejšie aktíva skupiny patrí dodávateľ energií Elgas, ako aj Tepláreň Považská Bystrica, ktorá dlhodobo patrila medzi najväčších príjemcov doplatkov na vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (VÚ KVET). Súčasťou UCED Slovensko sú firmy:
Rozhodujúcim faktorom pri lokalizácii nových dátových centier sa stáva rýchlosť pripojenia do sústavy, konštatuje analýza Ember. Kľúčom k zvládnutiu rastúceho dopytu po elektrine, najmä v súvislosti s rozvojom AI, je kombinácia krátkodobých riešení a dlhodobej stratégie rozvoja prenosových a distribučných sústav. Dátové centrá sa stávajú jedným z kľúčových motorov rastu v európskom energetickom sektore. Sú základom pre rozvoj umelej inteligencie (AI), cloudových služieb a celej digitálnej ekonomiky. Ich ďalší rozmach však závisí od kapacity a spoľahlivosti elektrizačných sústav – čo sa v tradičných európskych uzloch čoraz viac prejavuje ako kritické obmedzenie. Podľa novej analýzy energetického think-tanku Ember môžu práve kvalitné plánovanie a modernizácia prenosových a distribučných sústav zásadne prekresliť európsku mapu líderských krajín v oblasi dátového priemyslu. Tejto šance sa môže chopiť aj Slovensko. Spotreba elektriny dátovými centrami v Európe rýchlo rastie Spotreba dátových centier v Európe podľa prognózy odborného portálu ICIS vzrastie z 96 TWh v roku 2024 na 168 TWh do roku 2030, resp. až na 236 TWh do roku 2035. To predstavuje nárast o takmer 150 % za dekádu. Vo Švédsku, Dánsku alebo Nórsku sa napríklad očakáva až trojnásobný prírastok už do roku 2030, čím spomenuté trhy predstihnú rýchlosťou rastu aj segment elektrifikovanej priemyselnej výroby alebo elektromobility. Investície sa v Európe presúvajú mimo tradičné centrá Hoci historicky sa dátové centrá koncetrovali do Frankfurtu, Londýna, Amsterdamu, Paríža a Dublinu, dnes tieto mestá čelia výrazným obmedzeniam v sústavách. Zatiaľ čo v roku 2023 bolo cca. 62 % kapacity data centier v týchto lokalitách, prognóza hovorí o poklese na úroveň 55 % v roku 2030 a 51 % v roku 2035. Dôvodom je dvojnásobne pomalší nárast dopytu (+55 %) do roku 2030 oproti trhom na severe a juhu EÚ, ktoré majú dostupnejšie kapacity (+110 %). Na Slovensku, ale aj v Rakúsku, v Maďarsku a v Taliansku, sa predpokladá, že spotreba elektriny dátovými centrami vzrastie do roku 2035 troj- až päťnásobne v porovnaní s rokom 2024. Dlhé čakacie doby znižujú atraktivitu tradičných lokalít V tradičných európskych uzloch trvá pripojenie nového data centra k prenosovej sústave priemerne 7 až 10 rokov, v niektorých prípadoch dokonca až 13. Takéto dlhé čakacie doby a zásadne znižujú atraktivitu investícií a nútia developerov hľadať alternatívy v iných štátoch. „Ako sa Európa usiluje prilákať priemysel AI, elektrické sústavy sa stanú rozhodujúcim faktorom. Hoci infraštruktúra pre AI sľubuje lákavé výhody ako hospodársky rast a digitálnu suverenitu, tie sa nemôžu naplno rozvinúť, ak im bude brániť preťaženie sústav. Krajiny, ktoré už dnes investujú do inovatívnych sústav, sa s veľkou pravdepodobnosťou stanú centrami dátovej infraštruktúry Európy v nasledujúcich rokoch,“ uviedla spoluautorka štúdie Elisabeth Cremona, analytička Ember, ktorá vystúpi na konferencii ENERGOFÓRUM® 2025.
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.
