9. 12. 2022
Utlmovanie výroby kvôli rastúcim cenám komodít, strata konkurencieschopnosti na globálnej úrovni a prepúšťanie pracovníkov. Energeticky náročný priemysel sa zo súčasnej krízy nemusí pozviechať a volá po efektívnych kompenzáciách zo strany štátu. O aktuálnych témach diskutovali členovia platformy ENERGOKLUB so zástupcami priemyselných podnikov, zamestnávateľov a analytikmi.
Zdroj: Freepik
Slovensko môže v dôsledku krízy prísť o svoj energeticky náročný priemysel. Debatu otvoril analytickým príspevkom Michal Sura, poradca Ministerstva dopravy a výstavby SR, v ktorom popísal hlavné fundamenty vývoja na trhu s energiami, ktoré vyústili do súčasnej krízy.
Firma OFZ, výrobca ferozliatin, sa v priebehu lete rozhodol pozastaviť výrobu vo všetkých siedmich peciach, ktorá prevádzkuje. Zástupca podniku Martin Klocok, poznamenal, že obnovenie výroby by dávalo zmysle pri cenách elektriny v rozmedzí 80 až 130 EUR/MWh.
Klocok zároveň odmieta kritiku, že súčasný stav je výsledkom zlých manažérskych rozhodnutí vedenia oravského závodu, ktoré nedokázalo predvídať situáciu a nenakúpilo elektrinu vo forme dlhodobých kontraktov. Trh s ferozliatinami je podľa neho špecifický biznis, ktorý sa, na rozdiel od hliníka, nekótuje na burze a funguje primárne na bilaterálnych kontraktoch. Pri dlhodobých zmluvách sa cena elektriny stanovuje na kvartál dopredu.
Vládna pomoc podnikom s energiami podľa neho nerieši problémy energeticky náročného priemyslu. Optimisticky nevidí ani nastavenie vyšších kompenzácií prostredníctvom Envirofondu, po ktorom dlhodobo volajú zástupcovia priemyslu na Slovensku. A to aj napriek tomu, že v programe aktuálnej schôdze parlamentu budú poslanci rokovať o trojici návrhov na novelizáciu zákona o obchodovaní s emisnými povolenkami, pričom každý z nich v inej výške upravuje percentuálnu výšku použiteľného výnosu z dražieb emisných kvót.
Realitou je aj prepúšťanie zamestnancov. Tibor Gregor, výkonný riaditeľ združenia Klub 500, vidí dôvod toho, že krajina stráca priemysel aj v chýbajúcej hospodárskej politike štátu, ktorý by si mal jasne definovať, aký druh priemyslu a či vôbec chce podporovať.
Okrem oravského výrobcu ferozliatin je v problémoch aj spoločnosť Slovalco. Jediný domáci výrobca hliníka, ktorý na jeseň odstavil všetky svoje pece, už medzičasom oznámil, že s obnovením produkcie v roku 2023 nepočíta, pokiaľ zo strany vlády nedôjde k prijatiu efektívneho mechanizmu kompenzácií. V náročnej situácii je tiež spoločnosť U. S. Steel.
Útlm „veľkého priemyslu“ prispel aj k prepadu v spotrebe elektriny. Za prvých 10 mesiacov tohto roka medziročne klesla spotreba o 7%, ukázali predbežné dáta prevádzkovateľa prenosovej sústavy spoločnosti SEPS. V septembri bola dokonca spotreba nižšia ako v apríli 2020, kedy sa v dôsledku prvých prípadov COVID-19 uzavreli obchody, služby, úrady i školy.
Podľa diskutujúcich priemysel stráca konkurencieschopnosť, ktorú prehĺbila vojna na Ukrajine a obmedzenia v dodávkach plynu. Každý členský štát EÚ pristúpil k inému spôsobu kompenzácie cien energií aj intenzite pomoci. Rastúcim problémom je aj konkurencia z Ázie.
Spoločnosť Slovnaft má platiť solidárny odvod z nadmerných ziskov za tento a budúci rok. Výšku sadzby vláda stanovila na 70%, čo je podľa vedenia rafinérie neprimerané. Firma sa kvôli embargu na ropu dovážanú z Ruska musí vyrovnať s novými investičnými výzvami.
Zdaňovanie zisku označil za nesystémové riešenie Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, podľa ktorého tak vzniká aj nebezpečný precedens do budúcnosti. Zisk má podľa neho slúžiť na investície, umorenie strát z minulosti alebo vytvorenie rezervy. V prípade Slovnaftu ide o nutnosť zisk investovať do nových obnoviteľných technológií.
V rámci neformálnych rozhovorov sa zástupcovia Slovnaftu, Slovenských elektrární, Inštitútu hospodárskych analýz Ministerstva hospodárstva SR a ďalší hostia zhovárali aj o dopadoch vládnych opatrení na zmiernenie energetickej krízy na verejné financie, perspektíve investícií do energetiky, dekarbonizácii priemyslu a ďalších témach.
