26. 10. 2018
Aktuálne zmeny zákonov o energetickej efektívnosti a hospodárnosti budov sú drobnosťami v porovnaní s nadchádzajúcou rošádou, ktorú prinesie transpozícia schvaľovaných európskych smerníc. Členovia platformy ENERGOKLUB® o novinkách diskutovali s odborníkom z ministerstva hospodárstva.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Väčšie využitie garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore a príspevok na výstavbu rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie – to sú hlavné dôvody aktuálnych úprav zákona o energetickej efektívnosti (321/2014 Z. z.) a zákona o energetickej hospodárnosti budov (555/2005 Z. z.).
Druhá uvedená legislatíva je ešte len vo fáze medzirezortného pripomienkovania, ktoré trvá do 6. novembra. Ministerstvo dopravy a výstavby chce na domy s nulovou potrebou energie prispieť sumou 8000 eur.
Prvým čítaním v parlamente už prešla novela zákona o energetickej efektívnosti, v novembri by ju mali mať poslanci opäť na stole a po úspešnom schválení bude platiť od začiatku budúceho roka. V rámci diskusie platformy ENERGOKLUB® zaznela pochvala na predloženú novelu. Investície by mala nakopnúť najmä v Bratislavskom kraji. Nachádza sa tu síce najviac budov verejnej správy, avšak čerpanie eurofondov na ich obnovu je limitované.
Novinkou je zmluva o energetickej efektívnosti, pričom jej vzor bude záväzný. Posvätiť by ho ešte mal Eurostat, ktorý je dôležitým článkom v celom procese vzhľadom na snahu o nezapočítavanie týchto nákladov do verejného dlhu.
Pri obnove verejných budov formou EPC projektov sa bude postupovať v súlade s pravidlami verejného obstarávania. Na diskusii sa hovorilo aj o tom, aby sa pri ich výbere nesledovala len cena, ale tiež kvalitatívne kritériá. Len tak bude môcť štát a samosprávy dosiahnuť nielen návratnosť investície, ale tiež úspory energie v dlhšom časovom horizonte.
V rámci pripomienkovania novely predložili firmy z odvetvia energetiky viacero návrhov, ktoré reagovali na potrebu širších zmien v tejto oblasti. Ministerstvo ich ale neakceptovalo s tým, že tieto podnety bude riešiť až spoločne s ďalšou, rozsiahlou novelou súvisiacou s transpozíciou revidovaných európskych smerníc.
V záverečnej fáze schvaľovania v inštitúciách EÚ je revízia smernice 2012/27/EÚ, ktorá zásadne zmení doterajšie nastavenie vzťahov. V novembri bude o jej definitívnej podobe hlasovať Európsky parlament a krátko nato sa očakáva aj schválenie členskými štátmi v Rade ministrov. Dôležité pre slovenské podniky je napríklad zachovanie možnosti dosahovania cieľov pre úspory energie prostredníctvom dobrovoľných opatrení, a nie povinnými schémami.
Jedinou dosiaľ schválenou legislatívou z takzvaného zimného balíka EÚ je smernica 2018/884. Tá zavádza nový indikátor inteligentnej pripravenosti budov, zjednodušuje inšpekcie vykurovacích a klimatizačných systémov a vytvára rámec pre budovanie parkovacích miest a nabíjačiek pre elektromobily. Revidovanú smernicu musia štáty transponovať do 18 mesiacov.
Po schválení ďalších smerníc sa preto budúci rok spustí príprava na obrovský kolotoč zmien v domácej energetickej legislatíve.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
