11. 12. 2018
Úzka skupina zainteresovaných subjektov už komunikuje s ministerstvami o podobe budúceho energetického a klimatického plánu. Predbežný pracovný návrh a jeho príprava si vyslúžili ostrú kritiku členov klubu.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Ministerstvá hospodárstva a životného prostredia finišujú s prípravou návrhu integrovaného plánu, ktorý má nastoliť smerovanie národných politík v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Minulý týždeň mali členovia platformy ENERGOKLUB® možnosť dozvedieť sa novinky z oblasti prípravy plánu aj zámery pri jeho ďalšom dolaďovaní.
Povinnosť vypracovať integrovaný národný energetický a klimatický plán vyplýva z nového nariadenia EÚ o riadení energetickej únie a opatreniach v oblasti klímy, ktoré bolo schválené europoslancami v novembri 2018 a zástupcami členských štátov len pred týždňom. Prvý návrh plánu by mali štáty predložiť Európskej komisii (EK) ešte do konca tohto roka.
Hoci už na jar vyzvalo ministerstvo hospodárstva (MH) relevantných hráčov na trhu k tomu, aby mu zaslali podnety do pripravovaného materiálu, vzhľadom na predlžovanie schvaľovacieho procesu nového nariadenia v inštitúciách EÚ sa tvorba samotného plánu začala o niečo neskôr. Až koncom novembra MH zaslalo vybranej skupinke slovenských firiem a asociácií predbežný pracovný návrh tohto plánu, ktorý si mohli počas niekoľkých dní naštudovať a doplniť vlastnými pripomienkami.
Predbežný pracovný dokument
Členovia platformy ENERGOKLUB® preberali počas diskusie získaný predbežný pracovný návrh z dielne ministerstiev.
„Je to kompilát,“ zhodli sa hneď niekoľkí prítomní zástupcovia firiem. Za nedostatočne vypracovanú považujú viaceré subjekty analytickú časť pripravovaného plánu, najmä pokiaľ ide o chýbajúce vyhodnotenie dopadov naznačených politík a opatrení. Hoci dôležitým prvkom nového rámca má byť boj s energetickou chudobou, v predbežnom návrhu plánu boli relevantné pasáže priam odfláknuté.
Odborníci z radov členov klubu zároveň poukázali na rozdielnosť výpočtov a trajektórií, s ktorými pracujú samotní účastníci trhu a zástupcovia štátnej správy. Za dôležité preto považujú proces dôkladného zberu vstupných dát a význam vzájomnej spolupráce pri „varení“ komplexného plánu.
Pre Slovensko v roku 2020 platí národný cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vo výške 14 %. V roku 2030 by sme podľa prepočtov MH mali dosiahnuť celkovú úroveň vo výške 19 %. V sektore výroby elektriny by sa mal podiel OZE zvýšiť na 25 %, v sektore výroby tepla a chladu by mal dosiahnuť úroveň 19,6 % a v doprave podiel 14 %.
Diskusia príde budúci rok
Zástupca ministerstva hospodárstva počas diskusie potvrdil, že budúci rok sa má spustiť debata o národnom energetickom a klimatickom rámci s odbornou a neskôr aj so širšou verejnosťou.
Napokon samotné nariadenie EÚ v článku 11 ustanovuje povinnosť, aby členské štáty zaviedli stály viacúrovňový dialóg o energetike, „do ktorého by boli zapojené miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikatelia, investori a iné príslušné zainteresované strany s cieľom diskutovať o rôznych navrhovaných možnostiach v rámci politík v oblasti energetiky a klímy. V rámci uvedeného dialógu by sa malo môcť diskutovať o integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne členského štátu, ako aj o jeho dlhodobej stratégii“.
Keďže vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie, v budúcom roku by sa mal spustiť aj proces posúdenia týchto vplyvov. Súčasne s verejnou diskusiou bude prebiehať aj oficiálne hodnotenie zaslaných návrhov národných plánov zo strany EK, ktorá by mala členským krajinám do pol roka predložiť odporúčania na ich zlepšenie.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
