Prezident SR vymenoval Eduarda Hulíka za člena Regulačnej rady ÚRSO. Hulík bol jedným z dvoch kandidátov predložených Národnou radou SR. V šesťčlennej rade po jeho nástupe zostáva naďalej jedno neobsadené miesto. Viac
Ups, niečo sa pokazilo
V krátkosti
Slovak Investment Holding spustil nový finančný nástroj určený na podporu investícií do energetickej efektívnosti, OZE a obnovy verejných budov. Financovanie bude dostupné prostredníctvom piatich bánk, pričom nástroj kombinuje úver, portfóliovú záruku a grantovú podporu. Viac
Predstavte si, že každú kilowatthodinu zelenej elektriny, ktorou nabijete elektromobil, si môžete premeniť na niečo ako digitálny „bonus", ktorý sa dá predať. Presne to má od septembra tohto roku na Slovensku umožniť nový systém kreditov v doprave. Znie to možno komplikovane, ale princíp je jednoduchý — a môže výrazne pohnúť s tempom, akým sa u nás rozbieha elektromobilita, píše v názorovom príspevku expert Patrik Rzavský.
Kapacita 20. ročníka konferencie ENERGOFÓRUM® je naplnená, ale program bude opäť možné sledovať aj online. ENERGOKLUB® je mediálny partner.
Protimonopolný úrad SR začal posudzovať koncentráciu v segmente výroby elektriny a dodávky tepla. Transakcia sa týka prevzatia spoločnej kontroly nad viacerými regionálnymi energetickými podnikmi.
Tretí blok JE Mochovce po generálnej odstávke opäť dodáva elektrinu do siete. Slovenské elektrárne počas odstávky vymenili časť paliva a vykonali údržbu kľúčových zariadení. Išlo o štvrtú z piatich plánovaných odstávok jadrových blokov v tomto roku.
ÚRSO schválil zmenu prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu, spoločnosti OKTE, ktorá nadobudne účinnosť od 1. septembra 2026. Nové znenie upravuje pravidlá pre agregáciu flexibilty, zdieľanie a uskladňovanie elektriny. Zmeny sa dotknú aj procesov pri evidencii výnimiek z tarify TPS pre bytové domy alebo procesov pri zmene bilančnej skupiny.
Spoločnosti Slovnaft a MH Teplárenský holding podpísali memorandum o porozumení, ktoré vytvára rámec pre budúce dodávky tepla z plánovaného Centra energetického zhodnotenia odpadov. Viac
Sokolovská uhelná a SUAS GROUP spolu so slovenskou energetickou skupinou EIF uviedli v Česku do prevádzky batériové úložisko BESS Lipnice s výkonom 57 MW a kapacitou 120 MWh. Projekt za 16 mil. eur má poskytovať podporné služby, aktívne obchodovať na trhoch s elektrinou a stať sa súčasťou pripravovaného energetického hubu v Karlovarskom kraji. Viac
Spoločnosť SEPS očakáva po uvedení štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce do komerčnej prevádzky ďalšie zvýšenie exportnej bilancie slovenskej elektrizačnej sústavy. Prifázovanie nového bloku dsa predpokladá koncom leta, plný výkon by mal dosiahnuť do konca roka. Viac
Z DIANIA V KLUBE
Rozhoduje flexibilita, dáta a rýchlosť reakcie. Ako spotové trhy menia obchodovanie s elektrinou 11. 8. 2026
Od výkupu po PPA kontrakty: Experti diskutovali o budúcnosti predaja elektriny z OZE 22. 7. 2026
Energetika ako cieľ: keď hackeri testujú hranice kritickej infraštruktúry 6. 5. 2026
Budúcnosť je lokálna: Mikrogridy a integrovaná fotovoltika v centre diskusie 26. 2. 2026
Články
-
Názor. Kredity v doprave: nový trh, ktorý spája elektromobily so slnkom a vetrom
1. 9. 2026Predstavte si, že každú kilowatthodinu zelenej elektriny, ktorou nabijete elektromobil, si môžete premeniť na niečo ako digitálny „bonus", ktorý sa dá predať. Presne to má od septembra tohto roku na Slovensku umožniť nový systém kreditov v doprave. Znie to možno komplikovane, ale princíp je jednoduchý — a môže výrazne pohnúť s tempom, akým sa u nás rozbieha elektromobilita. O novom systéme kreditov v doprave píše Patrik Rzavský, manažér biznis riešení SFÉRA. Slovensko sa – podobne ako celá EÚ – zaviazalo znižovať emisie z dopravy. Smernica RED III hovorí jasne: do roku 2030 má mať doprava aspoň 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie. Túto povinnosť majú na pleciach najmä dodávatelia palív (benzín, nafta), ktorí musia preukázať, že určitú časť svojho „energetického portfólia" tvorí aj zelená zložka. Problém je, že dodávatelia palív sami elektrinu do áut nedodávajú – to robia prevádzkovatelia nabíjacích staníc. A práve tu vzniká priestor na obchod. Nový systém, ktorý na Slovensku spravuje spoločnosť OKTE (operátor krátkodobého trhu s elektrinou) prostredníctvom informačného systému XMtrade®/CTS, prepája oba svety: energetiku a dopravu. Funguje to takto: prevádzkovateľ nabíjacej stanice (v odbornej reči CPO – z anglického charge point operator) preukáže, že elektrina, ktorou nabíja autá, pochádza z obnoviteľných zdrojov – buď priamo z vlastnej fotovoltiky, alebo prostredníctvom tzv. záruk pôvodu, teda oficiálneho potvrdenia, že elektrina odobratá zo sústavy bola vyrobená napríklad vo veternej či slnečnej elektrárni. Slovenská legislatíva pritom umožňuje vznik kreditov dvoma spôsobmi. Prvým je priame prepojenie obnoviteľného zdroja s nabíjacou stanicou, napríklad firemnej fotovoltiky s nabíjacím hubom. Druhým je elektrina odobratá zo sústavy, ktorej obnoviteľný pôvod je preukázaný zárukou pôvodu. Pričom platí pravidlo, že kredity pochádzajúce z priamo pripojeného obnoviteľného zdroja sú započítavané dvojnásobne. Za každú takto preukázanú kilowatthodinu dostane prevádzkovateľ nabíjacej stanice jeden kredit. Tieto kredity potom môže predať dodávateľom palív, ktorí si nimi splnia svoju zákonnú povinnosť. Vzniká tak úplne nový trh – s ponukou, dopytom aj trhovou cenou. Dôležité zároveň je, že na tú istú elektrinu nebude možné súčasne uplatniť záruku pôvodu aj kredit v doprave. Prevádzkovateľ sa bude musieť rozhodnúť, ktorý z nástrojov využije. Cieľom je zabrániť dvojitému započítaniu tej istej zelenej elektriny v rôznych schémach podpory a vykazovania. Z môjho pohľadu sú kredity ekonomickým aktívom, nie dotáciou. Každá kilowatthodina zelenej elektriny predstavuje jeden kredit, ktorý nesie reálnu trhovú hodnotu. Ide o moderný trhový nástroj, ktorý namiesto priamej dotácie prináša iný spôsob ekonomickej motivácie k dekarbonizácii dopravy. Ako to funguje v praxi Celý proces si možno predstaviť ako reťaz krokov. Najprv sa auto nabije na verejnej alebo firemnej nabíjacej stanici. Prevádzkovateľ stanice následne nahlási množstvo dodanej elektriny do systému operátora meraní – buď cez webové služby, import z Excelu, alebo jednoduchým formulárom na portáli. Súbežne s tým sa uplatnia záruky pôvodu, ktoré potvrdia, že ide skutočne o zelenú elektrinu. Keď sú všetky údaje overené, systém XMtrade®/CTS vypočíta, koľko kreditov prevádzkovateľovi patrí, a pripíše mu ich na účet. Odtiaľ ich môže čiastočne alebo úplne previesť na iného účastníka trhu – typicky práve na dodávateľa palív, ktorý si nimi preukáže splnenie svojej zákonnej kvóty. Zaujímavé je, že cenu kreditov neurčuje žiadny úrad. Vytvorí sa čisto na základe ponuky a dopytu medzi prevádzkovateľmi nabíjacích staníc a dodávateľmi palív, prípadne iných účastníkov trhu, ktorí majú záujem obchodovať s touto komoditou. Skúsenosti z krajín, kde podobný systém už funguje – napríklad z Rakúska či Holandska – naznačujú, že reálna hodnota by sa mohla pohybovať okolo 20 až 35 eur za megawatthodinu. Pri bežnej spotrebe elektromobilov to nie je zanedbateľná suma a pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc môže ísť o vítaný ďalší zdroj príjmu popri poplatkoch za samotné nabíjanie. Komu to prinesie peniaze – a komu povinnosti Systém má dve hlavné strany. Na jednej sú tí, čo kredity vytvárajú a predávajú: veľkí prevádzkovatelia verejných nabíjacích staníc, firmy s vlastnou flotilou elektromobilov a nabíjacími bodmi, ale aj obce a menší prevádzkovatelia, ktorým môže dodatočný príjem pomôcť ekonomicky udržať menšie verejné nabíjačky. Osobitnú skupinu tvoria firmy, ktoré si samy vyrábajú zelenú elektrinu (napríklad cez fotovoltiku) a rovno ňou nabíjajú vozidlá – tie profitujú dvojnásobne, pretože využívajú vlastnú lacnú energiu a zároveň generujú kredity na predaj. Na druhej strane stoja dodávatelia palív, ktorí kredity nakupujú, aby si splnili zákonnú povinnosť. Do hry môžu postupne vstúpiť aj energetickí obchodníci a takzvaní agregátori – firmy, ktoré budú kredity od menších hráčov zhromažďovať a spravovať v ich mene, čím sa má zvýšiť likvidita celého trhu. Podobne ako na trhu so zárukami pôvodu sa očakáva vznik špecializovaných subjektov, ktoré budú menším prevádzkovateľom zabezpečovať administratívu, združovať ich kredity do väčších objemov a obchodovať s nimi voči povinným subjektom. To môže byť dôležité najmä pre menšie firmy alebo samosprávy, pre ktoré by samostatné obchodovanie predstavovalo neúmernú administratívnu záťaž. Aké sú hlavné výzvy tohto projektu Nie je to však bezproblémová záležitosť. Najväčšou výzvou je kvalita dát. Aby kredit vôbec mohol vzniknúť, musia byť merania spotreby elektriny presné a včasné. V praxi sa dnes stretávame napríklad s oneskorenými alebo neúplnými dodávkami údajov od výrobcov elektriny, s rozdielmi medzi odpočtami a nahlásenými profilmi spotreby, či dokonca so zámenou jednotiek kWh a MWh. Systém síce má zabudované validačné kontroly, no tie podľa vyjadrenia spoločnosti nedokážu chybné dáta úplne vylúčiť – vedia ich len označiť varovaním. Súčasťou systému preto sú validačné mechanizmy, ktoré budú overovať úplnosť a správnosť údajov a zároveň pomáhať predchádzať duplicitnému vykazovaniu tej istej elektriny na rôzne účely, napríklad pre systém podpory obnoviteľných zdrojov, záruky pôvodu alebo vydávanie kreditov v doprave. Výzvou môže byť aj technická pripravenosť časti existujúcej nabíjacej infraštruktúry. Mnohé staršie nabíjacie stanice totiž neboli navrhnuté s ohľadom na detailné vykazovanie údajov potrebných pre kreditný systém. Druhou prekážkou môže byť administratívna náročnosť pre menších hráčov – registrácia účtov, napojenie na systém merania, práca s portálom spoločnosti OKTE a spoločnosti OTE. Odborníci preto odporúčajú, aby trh sprevádzal vzdelávací program – webináre, školenia a jasne vysvetlené pravidlá, aby sa nový mechanizmus nestal bariérou práve pre tých najmenších. Nový impulz pre nabíjaciu infraštruktúru Aj keď ide na prvý pohľad o tému pre energetikov a firmy, dotýka sa nepriamo každého, kto premýšľa nad kúpou elektromobilu alebo investíciou do nabíjacej stanice. Ak sa trh s kreditmi rozbehne tak, ako sa očakáva, prevádzkovatelia nabíjacích staníc budú mať väčšiu motiváciu stavať nové nabíjacie body – čo v konečnom dôsledku znamená hustejšiu a dostupnejšiu nabíjaciu sieť pre bežných vodičov. V zahraničí sa hovorí o tom, že podobné mechanizmy dokážu skrátiť návratnosť investície do nabíjacej infraštruktúry až o polovicu. Zároveň ide o príklad toho, ako sa dva doteraz oddelené svety – energetika a doprava – prakticky prepájajú. Elektrina vyrobená z OZE tak môže mať priamy a merateľný dosah na to, ako rýchlo bude Slovensko elektrifikovať svoju dopravu. O autorovi: Patrik Rzavský je manažér biznis riešení spoločnosti SFÉRA. Má bohaté skúsenosti z viacerých strategických projektov. V súčasnosti zodpovedá za prípravu a rozvoj riešení pre správu a vydávanie kreditov v rámci systémov OKTE na Slovensku a OTE v ČR. Poznámka: Článok bol publikovaný ako autorský názorový príspevok. Prezentované stanoviská a závery sú výlučne názormi autora a nemusia odrážať stanovisko redakcie ani vydavateľa.
-
Flexibilita nechýba, otáznikom zostáva tempo výstavby OZE. Čo ukázala analýza SEPS
28. 8. 2026Slovenská elektrizačná sústava má podľa novej analýzy dostatočný potenciál flexibility do rokov 2030 aj 2035. Najväčšie výzvy zostávajú na úrovni miestnych distribučných sietí a pri ďalšom rozvoji obnoviteľných zdrojov. Pozreli sme sa na zistenia prvej správy o potrebách flexibility, ktorú vypracovala spoločnosť SEPS. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) schválil správu o odhadovaných potrebách flexibility elektrizačnej sústavy SR na roky 2030 a 2035, ktorú vypracovala Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) podľa novej európskej metodiky Flexibility Needs Assessment (FNA). Dokument predstavuje prvé komplexné hodnotenie pripravenosti slovenskej sústavy na rast podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), batériovej akumulácie a flexibilnej spotreby. Správa konštatuje, že v analyzovaných scenároch neboli identifikované nekryté potreby flexibility ani pri integrácii OZE, ani pri rampovaní výroby a spotreby, ani pri zvládaní krátkodobých odchýlok v prevádzke sústavy. Slovensko by tak malo mať v horizonte rokov 2030 a 2035 dostatočný potenciál flexibility na bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy. Silnou stránkou prepojenie so zahraničím Za kľúčový faktor označuje správa vysokú mieru prepojenosti slovenskej prenosovej sústavy s okolitými štátmi. Ukazovateľ prepojenosti dosahuje približne 45 až 50 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje cieľ EÚ na úrovni 15 %. Takéto prepojenie rozširuje prístup k zdrojom flexibility za hranicami Slovenska a znižuje riziko vzniku lokálnych deficitov. Analýza zároveň ukázala, že ani pri konzervatívnom scenári bez využitia zahraničnej flexibility nevzniká deficit flexibility na úrovni domácich zdrojov. Rezervy by však boli výrazne nižšie. Úzke miesto v miestnych distribučkách
-
V slovenských zásobníkoch je viac ako 16 TWh plynu
5. 8. 2026Podľa údajov Gas Infrastructure Europe bolo na Slovensku začiatkom augusta uskladnených 16,35 TWh plynu, čo predstavuje naplnenosť zásobníkov na úrovni 44,5 %. K dispozícii je aj viac ako 5 TWh plynu v zásobníku spoločnosti SPP Storage v susednom Česku, ktorý je prepojený so slovenskou plynárenskou sústavou. Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) zároveň informovala, že plní harmonogram stanovený rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR vo všeobecnom hospodárskom záujme. K 1. júlu zabezpečila uskladnenie 5,633 TWh plynu a v najbližších dňoch očakáva splnenie druhého míľnika vo výške 13 TWh, ktorý je podľa harmonogramu stanovený až k 1. septembru. Na začiatku vykurovacej sezóny 2026/2027 má mať spoločnosť v zásobníkoch zabezpečených 17,5 TWh plynu. Trh ovplyvňuje geopolitika aj vývoj LNG Plyn do zásobníkov nakupuje SPP z diverzifikovaného portfólia dodávok od medzinárodných partnerov. „Bezpečnosť dodávok zemného plynu patrí medzi naše hlavné priority. Vďaka diverzifikovanému portfóliu dodávok od veľkých medzinárodných spoločností priebežne zabezpečujeme dodávky plynu pre našich zákazníkov aj napĺňanie podzemných zásobníkov,“ uviedol generálny riaditeľ SPP Martin Húska. Ministerstvo hospodárstva SR v nadväznosti na aktuálny stav naplnenosti zásobníkov upozornilo, že aktuálnu situáciu na trhu so zemným plynom naďalej ovplyvňuje geopolitické napätie na Blízkom východe, vývoj na trhu s LNG aj zvýšená spotreba energií počas letných horúčav v časti Európy. Podľa aktuálnych údajov platformy Gas Infrastructure Europe sa na Slovensku nachádza 16,35 TWh uskladneného zemného plynu, čo zodpovedá naplnenosti zásobníkov na úrovni 44,5 %. Najväčšiu časť zásob tvorí kapacita spoločnosti Nafta, v ktorej bolo uskladnených 15,54 TWh plynu pri naplnenosti 52,2 %. Druhý slovenský prevádzkovateľ podzemných zásobníkov, firma Pozagas, evidoval 0,81 TWh plynu a naplnenosť 11,6 %. Miera naplnenosti jednotlivých zásobníkov pritom závisí aj od obchodných rozhodnutí ich zákazníkov a neodráža priamo úroveň strategických zásob SR. Zásobníky v SR využívajú aj zahraniční obchodníci Pri interpretácii týchto údajov však treba zohľadniť, že slovenské zásobníky neslúžia výlučne na potreby firmy SPP alebo slovenského trhu. Prevádzkovatelia poskytujú služby uskladňovania plynu aj viacerým zahraničným obchodníkom a plynárenským spoločnostiam. Slovenské podzemné zásobníky tak plnia funkciu regionálnej skladovacej infraštruktúry pre širší stredoeurópsky trh. Podľa posledných dostupných údajov z výročnej správy ÚRSO využívali v roku 2024 zásobníky spoločnosti Nafta okrem slovenských subjektov aj zákazníci z Veľkej Británie, Švajčiarska, Nemecka, Česka, Francúzska či Rakúska. Slovenskí zákazníci pritom predstavovali približne polovicu využitej kapacity. V prípade Pozagasu patrili medzi najvýznamnejších používateľov firmy z Francúzska, Švajčiarska a Nemecka, pričom slovenskí zákazníci tvorili necelých 17 % využitia kapacity.
-
Ďalších 50 miliónov eur do distribučnej sústavy. EIB navýšila podporu pre ZSE
4. 8. 2026Skupina ZSE získala od Európskej investičnej banky druhý balík financovania vo výške 50 miliónov eur na modernizáciu distribučnej sústavy. Celkový objem podpory EIB pre tento program tak dosiahol 400 miliónov eur. Prostriedky majú smerovať do obnovy a rozšírenia vedení, modernizácie rozvodní a transformátorov, nasadzovania IMS a automatizácie distribučnej sústavy. Európska investičná banka (EIB) poskytla Skupine ZSE ďalší úver vo výške 50 miliónov eur na modernizáciu elektrickej distribučnej sústavy na Slovensku. Ide o druhú tranžu financovania, ktorá nadväzuje na úver vo výške 350 miliónov eur poskytnutý začiatkom roka. Celková podpora EIB pre tento investičný program tak dosiahla 400 miliónov eur. Financovanie pokrýva časť investícií zameraných na obnovu a rozšírenie nadzemných a podzemných vedení, modernizáciu transformátorov a rozvodní, ako aj zavádzanie technológií inteligentných sietí. Dôraz na integráciu obnoviteľných zdrojov Podľa EIB má projekt prispieť k zvýšeniu kapacity a flexibility distribučnej sústavy. Súčasťou investícií je zavádzanie inteligentných technológií, ktoré majú pripraviť sieť na vyššiu úroveň automatizácie a umožniť pripojenie väčšieho objemu elektriny z obnoviteľných zdrojov, najmä zo solárnych elektrární. Viceprezident EIB Marek Mora uviedol, že Slovensko bude v nasledujúcich rokoch potrebovať výkonnejšie a inteligentnejšie siete, aby dokázalo reagovať na rastúci dopyt po elektrine, integráciu obnoviteľných zdrojov a proces dekarbonizácie. Investície do vedení, rozvodní aj IMS Podľa generálneho riaditeľa skupiny ZSE Markusa Kauneho budú prostriedky smerovať na modernizáciu nadzemných vedení vysokého, stredného a nízkeho napätia, podzemných káblových vedení, transformátorov a rozvodní. Financovanie podporí aj zavádzanie inteligentných meracích systémov a automatizáciu distribučnej sústavy. ZSE uvádza, že rozvoj siete súvisí aj s postupujúcou elektrifikáciou sektorov hospodárstva vrátane vykurovania a dopravy. Súčasť európskych cieľov v energetike EIB zaradila projekt medzi investície podporujúce klimatické a energetické ciele Európskej únie. Financovanie má podľa banky prispieť k väčšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie, znižovaniu závislosti od fosílnych palív a podpore hospodárskeho rozvoja, vrátane menej rozvinutých regiónov Slovenska. Skupina ZSE prostredníctvom spoločností Západoslovenská distribučná a Východoslovenská distribučná prevádzkuje distribučnú sústavu pre takmer dva milióny odberateľov elektriny. Okrem distribúcie elektriny zabezpečuje skupina prostredníctvom spoločnosti E.SK dodávku elektriny a zemného plynu na celom území Slovenska. Pôsobí tiež v oblasti riešení založených na obnoviteľných zdrojoch energie, energetickej efektívnosti a prevádzkuje sieť verejných nabíjacích staníc pre elektromobily pod značkou ZSE Drive. Rekordné financovanie energetiky EIB zároveň informovala, že v roku 2025 poskytla na projekty súvisiace s energetickou bezpečnosťou v Európe financovanie vo výške 33 miliárd eur. Banka minulý rok podporila elektrické siete a skladovanie elektriny sumou 11,6 miliardy eur, čo podľa jej údajov predstavovalo takmer polovicu celkových európskych investícií do tejto oblasti. EIB je finančnou inštitúciou EÚ, ktorú vlastnia členské štáty EÚ. Financuje najmä dlhodobé investície do infraštruktúry, energetiky, digitalizácie, inovácií či klimatických projektov. V roku 2025 skupina EIB podpísala nové financovanie a poradenské služby v objeme 100 miliárd eur pre viac ako 870 projektov.
Podcast
Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
1 400 €
bez DPH
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
2 200 €
bez DPH
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
Ročný poplatok
5 000 €
bez DPH
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.