Spoločnosť Eustream rokovala s poľským prepravcom GAZ-SYSTEM o možnostiach prepravy plynu z Poľska. Zámerom je preskúmať možnosti zatraktívnenia tranzitu z poľských LNG terminálov cez plynovod so Slovenskom, ktorý sa však využíva iba minimálne. Poľsko môže v budúcnosti pomôcť Slovensku s dodávkou dostupnejšieho plynu, povedal v rozhovore pre energoklub.sk expert Mário Matušinec zo skupiny AXPO.
Ups, niečo sa pokazilo
V krátkosti
Takmer 800-tisíc Čechov vlani zmenilo svojho dodávateľa energie. Údaje spoločnosti OTE ukazujú, že rok 2025 sa z hľadiska počtu zmien dodávateľa zaradil medzi rekordné. Viac
Denná spotreba energie zo zemného plynu dosahuje v týchto dňoch 317 GWh, uvádza spoločnosť SPP - distribúcia.
V roku 2025 došlo k zmene dodávateľa plynu na viac než 21 tisícoch odberných miest. Medziročne to predstavovalo nárast o 17,4 %.
Vláda do tretice upravila nariadenie pre poskytovanie energopomoci. MH SR medzi jej automatických poberateľov doplnilo koncových odberateľov v bytovkách, ktoré spravujú organizácie zriadené samosprávnymi celkami, štátne firmy alebo ide o nájomné bývanie. Viac
Aspociácia SEVA vydala manuál pre podnikateľov, ktorý prináša ucelený výklad daňových a účtovných pravidiel pri využívaní elektromobilov v podnikaní.
Spoločnosť SEPS inštaluje v elektrickej stanici v Stupave nový výkonový transformátor. K výmene energetickej infraštruktúry dochádza po štyroch dekádach. Projekt získal finančnú podporu EÚ. Viac
Východoslovenská energetika Holding pokračuje od 1. januára 2026 vo svojej činnosti pod novým názvom E.SK Centrum služieb.
Spoločnosť Rothschild & Co uspela v tendri na finančného poradcu pre projekt novej jadrovej elektrárne na Slovensku, ktorú vlani v lete vyhlásila JAVYS. Firma bude pre štát pripravovať finančný model a štruktúru financovania projektu, vrátane podpory pri rokovaniach s Európskou komisiou o štátnej pomoci. Zabezpečiť má tiež odbornú prípravu projektu na prechod do fázy financovania.
Slovensko zvládlo prvý rok bez tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, no na trhu sa objavili nové slabiny. Mário Matušinec zo spoločnosti AXPO Austria v rozhovore pre ENERGOKLUB® upozorňuje na klesajúcu likviditu na trhu s plynom, rastúce prepravné náklady a riziko, že krajina stráca svoju pozíciu na regionálnom plynárenskom trhu.
Z DIANIA V KLUBE
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB® 24. 6. 2024
Články
-
Slováci vlani oveľa viac menili dodávateľov plynu
12. 1. 2026V roku 2025 došlo k zmene dodávateľa plynu na viac než 21 tisícoch odberných miest. Medziročne to predstavovalo nárast o 17,4 %. Koncoví odberatelia tradične najviac menia svojho dodávateľa energií s účinnosťou od januára. V prvom mesiaci roka 2025 sa zmenil dodávateľ plynu až na 9693 odberných miestach. Počas ďalších mesiacov sa zmeny vykonali v priemere na 1000 – 1100 odberných miestach.
-
Mário Matušinec: Stráca sa likvidita. Zdražovanie taríf za prepravu brzdí trh s plynom
5. 1. 2026Slovensko zvládlo prvý rok bez tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, no na trhu sa objavili nové slabiny. Mário Matušinec zo spoločnosti AXPO Austria v rozhovore pre ENERGOKLUB® upozorňuje na klesajúcu likviditu na trhu s plynom, rastúce prepravné náklady a riziko, že krajina stráca svoju pozíciu na regionálnom plynárenskom trhu. Ubehol rok, odkedy sa zastavil tok plynu cez Ukrajinu. Situácia bola vnímaná ako veľká skúška pre región. Zvládli sme to? Aká bola dynamika na trhu z pohľadu obchodníka? V prvom kvartáli 2025, v zimných mesiacoch, sme mali na Slovensku lacnejší plyn než v Rakúsku. Bolo to primárne vďaka tokom cez plynovod TurkStream, teda cez Srbsko a Maďarsko, keď sa na Slovensku začali objavovať relatívne veľké objemy plynu. Bavíme sa o cenových rozdieloch medzi krajinami, tzv. country spread. Pre mňa je dôležité diverzifikovať portfólio a porovnávať ceny v Holandsku, kde je referenčná burza TTF, a na Slovensku, prípadne v Nemecku. V danom období bol plyn na Slovensku lacnejší. Zima bola teplotne priemerná, čo znamenalo relatívne vyššie spotreby, a to sa odrazilo aj v cenách. Cenové úrovne atakovali hranicu 60 EUR/MWh. Pre porovnanie, dnes je cena na úrovni 26 až 29 EUR/MWh, v Rakúsku je však približne o 3 EUR/MWh vyššia. Situáciu sme zvládli, plynu je v našom regióne dosť. Avšak to, s čím my ako obchodníci momentálne najviac zápasíme, je veľmi nízka likvidita na slovenskom trhu. Musíme hľadať spôsoby, ako ten plyn na Slovensko dopraviť. Historicky totiž cez Slovensko tieklo približne 100 miliónov kubíkov denne, dnes sú to však minimálne objemy. Likvidite čiastočne pomohlo využívanie dlhodobého kontraktu spoločnosti SPP, ako aj získanie dotácie na nákup skladovacích kapacít, no viacerí obchodníci z trhu odišli a dnes je tu výrazne menej aktívnych hráčov než v minulosti. Niektorí síce ešte disponujú historickými tranzitnými kontraktmi, no trh je citeľne redší. Čím si to vysvetľujete? Kľúčovým dôvodom je strata prepravy. Zásobníky, ktoré prevádzkujú spoločnosti Nafta a Pozagas, využívali spoločnosti, ktoré tranzitovali plyn cez Slovensko. A dnes? V skladovacích kapacitách spoločnosti Pozagas je uskladnený plyn len na úrovni okolo 20 %, v infraštruktúre firmy Nafta približne 70 %. Slovensko už nie je pre obchodníkov dostatočne zaujímavé. Historicky tu veľa nakupovali ukrajinskí hráči, no dnes, keď chcú nakupovať na Slovensku, majú mylnú predstavu o tom, ako to funguje. Keď sa pozriete na holandskú burzu TTF a Rakúsko, rakúsky country spread je približne 3 EUR/MWh, teda cena je o 3 eurá za MWh vyššia v porovnaní s Holandskom. Slovensko je však ešte drahšie – aktuálne sme v regióne najdrahší. Aj v čase, keď sme ešte boli bránou ruského plynu, bolo Nemecko najlacnejšie. My sme mali miernu prémiu, ale boli sme na úrovni Talianska, prípadne o niečo lacnejší. Myslíte teraz cenu komodity bez započítania poplatkov za prepravu? Správne, hovorím o veľkoobchodnej cene na referenčnej burze TTF v Holandsku. Pri preprave máte dve zložky – vstup na Slovensko, teda cena plynu napríklad v Baumgartene alebo v Lanžhote, ktorou sa dostanete na slovenský VTP, a druhá zložka prepravy je domáci bod, teda dodávka ku koncovému zákazníkovi. Pozastavil by som sa pri domácom bode – ten je špecifikom iba Slovenska. Prečo? Áno, ide o špecifikum, ktoré inde v Európe neexistuje. Vzniklo to tak, že prevádzkovateľ prepravnej siete, spoločnosť Eustream, chcel oddeliť veľkoobchodné miesto (VTP), ktoré využívajú medzinárodní hráči, a domáci bod, ktorý je určený pre dodávateľov plynu pre domácich, prípadne menších regionálnych zákazníkov. Historicky, keď poplatok stál okolo 20 centov za MWh, bolo to pre obchodníkov akceptovateľné a občas sa na tom dalo aj zarobiť, napr. pri predaji kapacity do zásobníkov. Nebola to veľká položka. Neskôr sa však situácia zmenila. Prvýkrát sme sa tým obchodníci začali vážne zaoberať v roku 2024, kedy došlo k výraznému, viacnásobnému nárastu tranzitných taríf zo strany spoločnosti Eustream a zasiahlo to najmä domáci bod, ktorý sa dorovnal na úrovne vstupov tranzitu plynu na Slovensku. Domáci bod aktuálne rieši aj Agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), a špecifický je tým, že nie je predmetom štandardných ročných aukcií, ktoré sú organizované pre plynárenský rok vždy v mesiaci júl. Kapacitu na domáci bod si musíte nakúpiť až tesne pred začiatkom dodávky, typicky v decembri. Ceny plynu v regióne strednej a západnej Európy sa teda vzďaľujú aj kvôli rastúcim tranzitným poplatkom. A všetko nasvedčuje tomu, že tento trend bude pokračovať. Ďalšie zvýšenie taríf navrhuje aj domáci Eustream. Ako oprávnené sú argumenty prepravcu? Nie som technik a nevidím detailne do nákladovej štruktúry firmy, teda koľko stojí to, aby udržali sústavu v chode. Môj pohľad je však taký, že všetci vedeli, kam vývoj smeruje. Keď Eustream zarábal 400 miliónov eur ročne, mal sa pripraviť na zásadnú zmenu a prispôsobiť sústavu nižším tokom. Áno, historicky boli tieto toky masívne – Lanžhot, Baumgarten, Ukrajina. Sústava bola dimenzovaná na 100 až 200 miliónov kubíkov denne, ale bolo jasné na základe tranzitných kontraktov medzi ruským Gazpromom a Ukrajinou, ako aj výstavbou plynovodu Nord Stream, že raz to skončí. My obchodníci sme sa zúčastnili aukcií, vrátane júnovej, a nikto vtedy nepovedal, že pravidlá sa budú meniť, aj keď na to Eustream mal priestor. Nakúpili sme si kapacity z Nemecka až na Slovensko, aby sme pokryli potreby našich partnerov na Slovensku. Teraz nám však hrozí retrospektívne zvýšenie cien kapacít v rámci už bežiaceho plynárenského roka. To považujem za zásadný problém. Tu si treba uvedomiť, že marže na veľkoobchodnom trhu sú rádovo na úrovni pár desiatok centov za MWh. Ak dôjde k nárastu prepravy o 70 %, tieto zisky sú prakticky vymazané. To jednoducho nie je v poriadku a znižuje to atraktivitu slovenského trhu ako takého. Mário Matušinec má vyše 20-ročné skúsenosti v energetickom sektore. Expertízu v oblasti obchodovania s komoditami a portfóliovým manažmentom využíva vo svoje súčasnej pozícii Senior Originator Eastern Europe pre spoločnosť Axpo Austria GmbH. Predtým (2019 – 2023) pôsobil ako Senior Manager v Deloitte Advisory Slovakia, kde sa zameriaval na strategické a operačné poradenstvo v energetike.Vo svojej profesionálne kariéry zastával aj funkciu riaditeľa nákupu a logistiky vo firme VEMEX Energo (2010 – 2019), predtým bol hlavným manažérom pre obchodovanie s elektrinou v Energy Alliance AG. V súčasnosti ešte nepoznáme rozhodnutie ÚRSO, ktoré je kľúčové, ale ak by sa prijal návrh z konzultácie, aké sú možnosti vás ako obchodníka optimalizovať možné straty? Na základe aktuálnych informácií toto rozhodnutie príde s veľkou pravdepodobnosťou vo februári až marci. My ako obchodníci sme aktuálne postavení pred situáciu, ktorá bude mať na nás negatívny vplyv, avšak nemôžem čakať so založenými rukami, kým príde pečiatka ÚRSO. Urobili sme kroky na minimalizáciu strát, využili sme zásobníky a dostupné trhové nástroje, ale stratám sa jednoducho nevyhneme. Ak sa mali pravidlá meniť, malo sa to urobiť pred ročnými aukciami a bez retrospektívnych zásahov. Nová situácia spravila z Eustream regionálneho hráča, avšak spoločnosť prichádza s inovatívnymi produktmi, ako je napr. parking. Nemožno teda povedať, že je pasívna. Podobný produkt tu však existoval už pred približne desiatimi rokmi, hoci v mierne odlišnej forme. Áno, evidujem tieto aktivity, ale otázka je, pre koho bude takýto alebo ďalšie produkty určené, keď ja ako obchodník si môžem uložiť zemný plyn podstatne lacnejšie v zásobníkoch v okolitých krajinách. Navyše, návrh, ktorý konzultovala spoločnosť Eustream, sa dotýka aj zásobníkov. Historicky, ak ste mali plyn uložený v domácom zásobníku, boli ste automaticky na domácom bode. Teraz by sme však museli platiť dodatočnú kapacitu, čo je ďalšia nevýhoda a znižuje atraktivitu slovenských zásobníkov aj celého domáceho trhu. Ak sa nič nezmení, obchodované objemy plynu na Slovensku klesnú a trh sa stane menej atraktívnym. Paradoxne, keď sme teraz na konci tranzitného reťazca, mali by sme skôr motivovať shipperov, aby tu skladovali plyn a využívali Slovensko ako tranzitnú krajinu. Tento návrh ide presne opačným smerom.
-
Názor: Na Slovensku batériové úložiská plávajú proti prúdu. Dáta však hovoria jasne
17. 12. 2025Batériové úložiská sú v mnohých európskych krajinách prirodzenou súčasťou riadenia elektrizačnej sústavy. Slovensko by podľa Andrey Strakovej Fedorkovej, predsedníčky Slovenskej batériovej aliancie, nemalo v tomto trende stáť bokom. Na Slovensku sa však ich využitie v podporných službách zastavilo, hoci dostupné dáta ukazujú, že pri správnej regulácii môžu znižovať náklady a zvyšovať stabilitu siete Na Slovensku v súčasnosti platí stop stav na poskytovanie podporných služieb sekundárnej regulácie aFRR zo samostatne stojacich batériových úložísk (BESS). Kým u nás sa ich využitie obmedzuje, v zahraničí sú BESS bežnou súčasťou energetickej flexibility a cez európsku platformu Picasso môžu dokonca poskytovať regulačnú elektrinu aj pre Slovensko – napríklad z Českej republiky. Vyjadrenia niektorých predstaviteľov slovenskej energetiky, podľa ktorých batériové úložiská ohrozujú stabilitu sústavy, však nie sú v súlade s dostupnými dátami. Prestížna analytická spoločnosť Neon Energy, ktorá pripravuje štúdie aj pre nemecké Ministerstvo hospodárstva, publikovala rozsiahlu analýzu „Grid utility of large-scale batteries“. (viac na: www.neon.energy/netzdienlichkeit-großbatterien). Štúdia potvrdzuje, že veľkokapacitné batériové úložiská: odľahčujú aj zaťažujú sieť približne v pomere 20 % počas každej štvrťhodiny, znižujú náklady na riadenie sústavy, majú jednoznačne pozitívny systémový prínos pri správnej regulácii. Príkladom je severné Nemecko, kde BESS znižujú redispečingové náklady až o 44 eur/kW, čo znamená, že 1 MW úložiska prináša ročnú úsporu približne 44 000 eur. Tieto výsledky jasne ukazujú, že tvrdenia o škodlivosti batériových úložísk nie sú podložené dátami. Naopak – BESS predstavujú dôležitý a nevyužitý potenciál pre stabilitu sústavy aj na Slovensku. Autor: Andrea Straková FedorkováMá 18 rokov praxe v oblasti výskumu, vývoja a komerčnej aplikácií batérií. Pôsobí na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako docentka na Katedre fyzikálnej chémie Prírodovedeckej fakulty. Vo funkcii predsedníčky Slovenskej batériovej aliancie je od roku 2023.
-
Prečo zaostávame v oblasti zdieľania elektriny? Chýbajú stimuly, IMS a osveta, ukazuje analýza
15. 12. 2025Komunitná energetika sa udomácňuje aj na Slovensku, no otázkou zostáva, či je jej tempo v porovnaní s okolitými krajinami dostatočné. ÚRSO vypracoval komparatívnu analýzu, ktorá identifikuje hlavné dôvody, prečo Slovensko zaostáva v oblasti zdieľania elektriny za európskymi lídrami, a pomenúva kroky potrebné na zvrátenie tohto trendu. Zdieľanie elektriny vyrobenej z OZE patrí medzi kľúčové nástroje modernej energetiky. V čase rastúcej decentralizácie výroby umožňuje lepšie využitie lokálnych zdrojov, znižovanie účtov za elektrinu a zapojenie domácností, obcí aj firiem do aktívnej úlohy na trhu. Ako funguje zdieľanie elektriny v SR Tunajšia legislatíva umožňuje zdieľať elektrinu aktívnym odberateľom, energetickým spoločenstvám a komunitám vyrábajúcim energiu z OZE. Podmienkou je registrácia v rámci Energetického dátového centra (EDC), ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť OKTE. Po založení skupiny zdieľania si zákazník volí preferovanú metódu alokácie – prioritnú, statickú alebo dynamickú, prípadne ich kombináciu. Do zdieľania sa zapájajú domácnosti, bytové domy, podniky aj samosprávy. Časť dodávateľov zároveň ponúka vlastné komerčné riešenia mimo systému EDC. Hoci objem zdieľanej elektriny postupne rastie, analýza ÚRSO upozorňuje, že jeho potenciál je výrazne vyšší, než ukazujú aktuálne čísla. Sporná vyhláška a reakcia trhu Začiatkom roka vstúpila do účinnosti novela vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu s elektrinou, ktorá vyvolala výraznú diskusiu. Regulátor v nej upravil pravidlá zdieľania tak, že za všetky odberné a odovzdávacie miesta v jednej skupine zdieľania musí niesť zodpovednosť za odchýlku rovnaký subjekt zúčtovania, čo v praxi znamená nutnosť mať rovnakého dodávateľa elektriny. Táto zmena vyvolala rozruch medzi účastníkmi trhu. Asociácia SAPI aj viacerí dodávatelia upozorňovali na možný nesúlad so smernicou EÚ, ktorá garantuje právo odberateľa slobodne si zvoliť dodávateľa bez diskriminácie a neprimeraných prekážok. Podľa viacerých analytikov sporná úprava dočasne pribrzdila rozvoj trhu so zdieľaním elektriny. Zmenu má priniesť primárna legislatíva, ktorá je nadradená vyhláškam regulátora. Od 1. januára 2026 nadobudne účinnosť novela zákona o energetike, ktorá vracia podmienky zdieľania elektriny do pôvodnej podoby. Funkčný základ nestačí: prečo trh váha Hoci Slovensko je technicky pripravené na väčší rozmach zdieľania elektriny, jeho reálne využitie zaostáva za mnohými krajina EÚ. Trh zatiaľ váha najmä pre nedostatok ekonomických stimulov, zložitejšie pravidlá a nízku mieru dôvery zo strany účastníkov trhu. Analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá porovnáva krajiny V4 a vybrané štáty západnej Európy, ukazuje, že Slovensko si vytvorilo funkčný technický aj legislatívny základ. V porovnaní s Rakúskom, Nemeckom, prípadne Talianskom ale zatiaľ nedokázala premeniť tento rámec na masovejší a ekonomicky atraktívny model. „SR má vytvorený funkčný rámec pre zdieľanie elektriny, jeho praktické využívanie je však zatiaľ limitované ekonomickými a administratívnymi faktormi,“ konštatuje ÚRSO v zverejnenej analýze.
Podcast
Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
1 400 €
bez DPH
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
2 200 €
bez DPH
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
Ročný poplatok
5 000 €
bez DPH
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.