Slovenské elektrárne sú bližšie k výstavbe batériového systému s výkonom 89 MW v lokalite jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.
Slovenské elektrárne sú bližšie k výstavbe batériového systému s výkonom 89 MW v lokalite jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.
Slovenský naftový a plynárenský zväz (SPNZ) a Spoločnosť údržby zariadení (SUZ) podpísali memorandum o vzájomnej spolupráci, ktorého cieľom je prehĺbiť koordináciu v technickej, vzdelávacej a legislatívnej oblasti. Viac
Spoločnosť Westinghouse po prvýkrát prináša stážový program pre študentov technických univerzít aj na Slovensku. Viac
Veľký Ďur je jeden z kľúčových uzlov 400 kV prenosovej sústavy na juhozápade Slovenska. V tomto mieste sa koncentrujú viaceré kritické funkcie naraz. Otázkou je, ako zosúladiť rast výroby elektriny, cezhraničných tokov a integrácie OZE s jadrovou bezpečnosťou a požiadavkami trhu.
Členské štáty v Rade EÚ definitívne schválili ukončenie dovozu plynu z Ruska. Nariadenie potvrdzuje zákaz importu LNG z Ruska najneskôr k 1. januáru 2027. Odstrihnutie sa od potrubných dodávok musí byť zrealizované najneskôr do 1. novembra 2027. Proti boli len SR a Maďarsko. Viac
ÚRSO uvažuje o zavedení pásmových taríf, na základe ktorých by mali odberatelia cenu elektriny odstupňovanú podľa výšky ročnej spotreby. Takýto systém by však podľa predsedu Združenia dodávateľov energií Juraja Marčeka mohol uškodiť tým odberateľom, ktorí z objektívnych dôvodov nedokážu ovplyvniť svoju spotrebu.
Ku koncu vlaňajška bolo k dispozícii vyše 3000 nabíjacích bodov pre elektrické autá na takmer 1 200 lokalitách, pričom celkový inštalovaný výkon dosiahol 201 MW. Najrýchlejšie pribúdajú vysokovýkonné a ultrarýchle DC stanice, vyplýva zo štatistík asociácie SEVA. Viac
V Zbierke zákonov zverejnili medzivládnu dohodu medzi SR a USA o uľahčení spolupráce na projekte jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a na civilnom jadrovom programe na Slovensku. Týka sa aj obstarávania a financovania projektu. Nový reaktor sa má do prevádzky uviesť v roku 2040.
Spoločnosť OKTE vyhlásila 24. aukciu záruk pôvodu elektriny z OZE a VÚ KVET, ktorá bude 5. februára 2026. V ponuke budú záruky zo solárnych zdrojov v objeme 16 851 MWh a vodných zdrojov v objeme 98 857 MWh, ktoré je možné uplatniť v intervale 6 až 9 mesiacov. Vyvolávacia cena pre oba typy je stanovená na 0,1 EUR/MWh.
ÚRSO po 18 rokoch mení spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení. Reaguje na využívanie nových zdrojov tepla a zmeny ukazovateľov energetickej účinnosti takýchto tepelných zariadení. Viac
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB® 24. 6. 2024
Slovenské elektrárne sú bližšie k výstavbe batériového systému s inštalovaným výkonom 89 MW v lokalite jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v závere roka 2025 ukončilo zisťovacie konanie k projektu výstavby batériového úložisko v elektrárni Jaslovské Bohunice. Stanovisko envirorezortu otvára cestu pre Slovenské elektrárne k realizácii jednej z najväčších batériových inštalácií v krajine. Hoci projekt nemusí prejsť plným procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), stanoviská dotknutých orgánov ukazujú, že parametre projektu prinášajú nové regulačné a bezpečnostné otázky. Stanovisko envirorezortu zároveň stanovilo súbor podmienok, pričom do procesu vstúpili aj inštitúcie, ktoré upozornili na citlivosť umiestnenia takéhoto zariadenia v ochrannom pásme jadrovej elektrárne. Podľa predloženej dokumentácie má mať batériové úložisko celkový inštalovaný výkon približne 89 MW a kapacitu 178 MWh. Slovenské elektrárne počítajú s kontajnerovým riešením, ktoré je rozdelené do dvoch blokov, pričom každý bude mať výkon okolo 44,5 MW a kapacitu 89 MWh. Obidve batériové bloky budú pripojené na existujúce blokové transformátory tretieho bloku elektrárne Bohunice V2.
Veľký Ďur je jeden z kľúčových uzlov 400 kV prenosovej sústavy spoločnosti SEPS na juhozápade Slovenska. V tomto mieste sa koncentrujú viaceré kritické funkcie naraz. Otázkou je, ako zosúladiť rast výroby elektriny, cezhraničných tokov a integrácie obnoviteľných zdrojov s jadrovou bezpečnosťou a požiadavkami trhu. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) sa v rámci svojho rozvoja sústreďuje na odstraňovanie tzv. úzkych miest, ktoré limitujú bezpečnú prevádzku aj cezhraničné obchodovanie s elektrinou. Medzi najkritickejšie lokality v súčasnosti patrí oblasť Veľkého Ďura na juhozápade SR. V tomto systémovom uzle sa kumuluje viacero kľúčových faktorov. V regióne sa nachádza jadrová elektráreň Mochovce a zároveň ide o významný cezhraničný tranzitný koridor elektriny s okolitými krajinami. Profil Veľký Ďur – Gabčíkovo – Győr patrí medzi hlavné trasy pre export jadrovej elektriny a OZE, ako aj pre import elektriny zo severu Európy smerujúci ďalej na Balkán. V oblasti sa tak stretáva silný obchodný tlak s technickými limitmi sústavy.
Regulačný úrad uvažuje o zavedení pásmových taríf, na základe ktorých by mali odberatelia cenu elektriny odstupňovanú podľa výšky ročnej spotreby. Takýto systém by však podľa predsedu Združenia dodávateľov energií Juraja Marčeka mohol uškodiť tým odberateľom, ktorí z objektívnych dôvodov nedokážu ovplyvniť svoju spotrebu. Negatívny dopad opatrenia očakáva aj na strane dodávateľov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vlani informoval, že plánuje zmeny v spôsobe účtovania elektriny. Novinkou majú byť pásmové tarify, ktoré by zohľadňovali spotrebu odberateľov. V praxi to má podľa ÚRSO fungovať tak, že nižšia spotreba bude odmeňovaná nižšou cenou. Regulátor si od toho sľubuje šetrenie energií domácností a zvýšenie osvety. Presné detaily konceptu zatiaľ nepoznáme ÚRSO prvýkrát zmienil svoj zámer v sprievodnej dokumentácii predbežnej informácie k plánovaným cenovým vyhláškam, pričom počítal s tým, že pásmové tarify by mohli začať platiť už od 1. januára 2026. V tom čase úrad spomínal tiež odstupňovanie cien pri dodávke plynu. Rezort hospodárstva v rámci pripomienok upozornil na príliš ambiciózny termín a odporučil tiež, aby sa o takej zásadnej zmene v oblasti cenovej regulácie viedol odborný dialóg s dotknutými účastníkmi trhu, ktorého výsledkom má byť analýza dopadov a prínosov. Hoci systém pásmových taríf nezačal platiť od nového roka, ako sa pôvodne plánovalo, ÚRSO s ním naďalej počíta. Jeho zavedenie spája aj s ďalším rozšírením inteligentných meracích systémov (IMS), ktoré zaznamenávajú potrebu elektriny v 15-minútových intervaloch. Na túto tému sme sa pýtali aj Juraja Marčeka, predsedu Združenia dodávateľov energií, v rámci rozhovoru pre podcast ENERGOKLUB®, ktorý si budete môcť vypočuť už onedlho. Prihláste sa na odber podcastu na obľúbených platformách Apple Podcasts | Spotify a buďte tak prví, ktorí získajú prístup k novým epizódam. Rozhovory si môžete pozrieť aj ako video. „Podľa nášho názoru ide o krok nesprávnym smerom. Od roku 2022 totiž platia mimoriadne regulačné opatrenia a odvtedy sa sektor stretáva s neustálymi zmenami legislatívy,“ uviedol Juraj Marček, predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE). „Trh je mimoriadne silno cenovo regulovaný a spôsoby regulácie sa opakovane menia, čo z neho robí z hľadiska pravidiel prostredie, ktoré je dnes prakticky nepredvídateľné. Nemyslíme si, že ďalšie sprísňovanie regulácie by túto situáciu zlepšilo,“ poznamenal nový šéf ZDE. Pásmové tarify vníma ZDE ako sociálne nespravodlivé opatrenie. „Typickým príkladom je rodina s dvoma deťmi žijúca v nezateplenom rodinnom dome, ktorá nemá reálnu možnosť výrazne ovplyvniť svoju spotrebu. Ich spotreba je objektívne daná technickým stavom bývania a takýto systém by ich v praxi iba sankcionoval,“ zdôraznil Juraj Marček, podľa ktorého by takýto prístup mohol u časti odberateľov viesť k ďalšiemu prehlbovaniu energetickej chudoby. „Následne by štát musel opäť prijímať dodatočné kompenzačné opatrenia, aby týmto domácnostiam pomohol, čo považujeme za neefektívny prístup.“
Minulý rok priniesol zásadné zmeny na krátkodobom trhu s elektrinou na Slovensku. Hoci celkový objem obchodov medziročne mierne klesol, výrazne vzrástol záujem o kontinuálny vnútrodenný trh aj o vnútrodenné aukcie, čo potvrdzuje transformáciu spotového trhu a rozširovanie ponuky produktov. Krátkodobé trhy s elektrinou v Európe prechádzajú v posledných rokoch dynamickým vývojom. Zvyšuje sa flexibilita obchodovania, rozširuje sa paleta produktov a účastníci trhu získavajú nové nástroje na riadenie portfólia. Organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou na Slovensku je firma OKTE, stopercentná dcéra Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Denný trh s elektrinou bol poslednou platformou spoločnosti OKTE, na ktorej neboli až do roku 2025 zavedené 15-minútové produkty. To sa zmenilo na jeseň minulého roka, keď od 1. októbra 2025 došlo na jednotnom európskom dennom trhu ku koordinovanému prechodu na obchodovanie so štvrťhodinovými produktmi. Téme sme sa venovali vo viacerých textoch.
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.