ÚRSO pokračuje v príprave novej regulačnej politiky pre 7. regulačné obdobie (2028-2032).
ÚRSO pokračuje v príprave novej regulačnej politiky pre 7. regulačné obdobie (2028-2032).
Historicky prvá výplata dividend v Slovenských elektrárňach prinesie štátu približne 170 miliónov eur. Viac
Zásobníky plynu v Európe sú naplnené na 69,3 % kapacity, čo je najnižšia úroveň za posledných 5 rokov. Ukazujú to aktuálne dáta Gas Infrastructure Europe. Tento rok sa vyznačuje výraznejšou sezónnou volatilitou – po hlbšom zimnom čerpaní nasledovalo intenzívne letné a jesenné dopĺňanie. Kým kapacita zásobníkov spoločnosti NAFTA je naplnená na 74 %, v prípade POZAGAS len 27 %.
Kabinet reaguje na nepresnosti pri určovaní cien tepla dôležitých pre vyplácanie energopoukážok. Dnes prijaté nariadenie by malo presnejšie cieliť pomoc pre domácnosti napojené na systémy CZT. Poukážky sa budú vyplácať štyrikrát ročne. Viac
Batériové úložiská sú v mnohých európskych krajinách prirodzenou súčasťou riadenia elektrizačnej sústavy. Slovensko by podľa Andrey Strakovej Fedorkovej, predsedníčky Slovenskej batériovej aliancie, nemalo v tomto trende stáť bokom. Viac čítajte v komentári.
Západoslovenská distribučná (ZSD) a Východoslovenská distribučná (VSD) aktualizovali a zjednotili technický predpis Zásady plánovania sústav VVN – elektrické vedenia, ktorý stanovuje minimálne požiadavky na plánovanie, rozvoj a obnovu vedení VVN v distribučnej sústave.
Investície spoločnosti SEPS v roku 2025 dosiahnu takmer 110 miliónov eur. Viac než polovica z tejto sumy bola vynaložená na výstavbu a modernizácie elektrických staníc. Viac
Komunitná energetika sa udomácňuje aj na Slovensku, ale je tempo v porovnaní s našimi susedmi dostatočné? Regulačný úrad ÚRSO vypracoval komparatívnu štúdiu, ktorá skúma hlavné faktory, prečo zaostávame v oblasti zdieľania elektriny za európskymi lídrami a čo treba spraviť, aby sa trend zvrátil.
Samotnej výstavbe prvkov elektrizačnej sústavy predchádzajú dlhé roky povoľovacích konaní. Akcelerácii procesov bránia podľa distribútorov dve hlavné prekážky – rezortizmus a nesúhlas lokálnych obyvateľov.
ÚRSO naďalej pripravuje pásmové tarify zohľadňujúce spotrebu elektriny odberateľov, ktoré avizoval ešte v júni. Odberatelia by mali ceny odstupňované podľa výšky ročnej spotreby. Viac
Agregácia flexibility? Odborníci hodnotili stav trhu a jeho potenciál 10. 11. 2025
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB® 24. 6. 2024
Batériové úložiská sú v mnohých európskych krajinách prirodzenou súčasťou riadenia elektrizačnej sústavy. Slovensko by podľa Andrey Strakovej Fedorkovej, predsedníčky Slovenskej batériovej aliancie, nemalo v tomto trende stáť bokom. Na Slovensku sa však ich využitie v podporných službách zastavilo, hoci dostupné dáta ukazujú, že pri správnej regulácii môžu znižovať náklady a zvyšovať stabilitu siete Na Slovensku v súčasnosti platí stop stav na poskytovanie podporných služieb sekundárnej regulácie aFRR zo samostatne stojacich batériových úložísk (BESS). Kým u nás sa ich využitie obmedzuje, v zahraničí sú BESS bežnou súčasťou energetickej flexibility a cez európsku platformu Picasso môžu dokonca poskytovať regulačnú elektrinu aj pre Slovensko – napríklad z Českej republiky. Vyjadrenia niektorých predstaviteľov slovenskej energetiky, podľa ktorých batériové úložiská ohrozujú stabilitu sústavy, však nie sú v súlade s dostupnými dátami. Prestížna analytická spoločnosť Neon Energy, ktorá pripravuje štúdie aj pre nemecké Ministerstvo hospodárstva, publikovala rozsiahlu analýzu „Grid utility of large-scale batteries“. (viac na: www.neon.energy/netzdienlichkeit-großbatterien). Štúdia potvrdzuje, že veľkokapacitné batériové úložiská: odľahčujú aj zaťažujú sieť približne v pomere 20 % počas každej štvrťhodiny, znižujú náklady na riadenie sústavy, majú jednoznačne pozitívny systémový prínos pri správnej regulácii. Príkladom je severné Nemecko, kde BESS znižujú redispečingové náklady až o 44 eur/kW, čo znamená, že 1 MW úložiska prináša ročnú úsporu približne 44 000 eur. Tieto výsledky jasne ukazujú, že tvrdenia o škodlivosti batériových úložísk nie sú podložené dátami. Naopak – BESS predstavujú dôležitý a nevyužitý potenciál pre stabilitu sústavy aj na Slovensku. Autor: Andrea Straková FedorkováMá 18 rokov praxe v oblasti výskumu, vývoja a komerčnej aplikácií batérií. Pôsobí na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako docentka na Katedre fyzikálnej chémie Prírodovedeckej fakulty. Vo funkcii predsedníčky Slovenskej batériovej aliancie je od roku 2023.
Komunitná energetika sa udomácňuje aj na Slovensku, no otázkou zostáva, či je jej tempo v porovnaní s okolitými krajinami dostatočné. ÚRSO vypracoval komparatívnu analýzu, ktorá identifikuje hlavné dôvody, prečo Slovensko zaostáva v oblasti zdieľania elektriny za európskymi lídrami, a pomenúva kroky potrebné na zvrátenie tohto trendu. Zdieľanie elektriny vyrobenej z OZE patrí medzi kľúčové nástroje modernej energetiky. V čase rastúcej decentralizácie výroby umožňuje lepšie využitie lokálnych zdrojov, znižovanie účtov za elektrinu a zapojenie domácností, obcí aj firiem do aktívnej úlohy na trhu. Ako funguje zdieľanie elektriny v SR Tunajšia legislatíva umožňuje zdieľať elektrinu aktívnym odberateľom, energetickým spoločenstvám a komunitám vyrábajúcim energiu z OZE. Podmienkou je registrácia v rámci Energetického dátového centra (EDC), ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť OKTE. Po založení skupiny zdieľania si zákazník volí preferovanú metódu alokácie – prioritnú, statickú alebo dynamickú, prípadne ich kombináciu. Do zdieľania sa zapájajú domácnosti, bytové domy, podniky aj samosprávy. Časť dodávateľov zároveň ponúka vlastné komerčné riešenia mimo systému EDC. Hoci objem zdieľanej elektriny postupne rastie, analýza ÚRSO upozorňuje, že jeho potenciál je výrazne vyšší, než ukazujú aktuálne čísla. Sporná vyhláška a reakcia trhu Začiatkom roka vstúpila do účinnosti novela vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu s elektrinou, ktorá vyvolala výraznú diskusiu. Regulátor v nej upravil pravidlá zdieľania tak, že za všetky odberné a odovzdávacie miesta v jednej skupine zdieľania musí niesť zodpovednosť za odchýlku rovnaký subjekt zúčtovania, čo v praxi znamená nutnosť mať rovnakého dodávateľa elektriny. Táto zmena vyvolala rozruch medzi účastníkmi trhu. Asociácia SAPI aj viacerí dodávatelia upozorňovali na možný nesúlad so smernicou EÚ, ktorá garantuje právo odberateľa slobodne si zvoliť dodávateľa bez diskriminácie a neprimeraných prekážok. Podľa viacerých analytikov sporná úprava dočasne pribrzdila rozvoj trhu so zdieľaním elektriny. Zmenu má priniesť primárna legislatíva, ktorá je nadradená vyhláškam regulátora. Od 1. januára 2026 nadobudne účinnosť novela zákona o energetike, ktorá vracia podmienky zdieľania elektriny do pôvodnej podoby. Funkčný základ nestačí: prečo trh váha Hoci Slovensko je technicky pripravené na väčší rozmach zdieľania elektriny, jeho reálne využitie zaostáva za mnohými krajina EÚ. Trh zatiaľ váha najmä pre nedostatok ekonomických stimulov, zložitejšie pravidlá a nízku mieru dôvery zo strany účastníkov trhu. Analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá porovnáva krajiny V4 a vybrané štáty západnej Európy, ukazuje, že Slovensko si vytvorilo funkčný technický aj legislatívny základ. V porovnaní s Rakúskom, Nemeckom, prípadne Talianskom ale zatiaľ nedokázala premeniť tento rámec na masovejší a ekonomicky atraktívny model. „SR má vytvorený funkčný rámec pre zdieľanie elektriny, jeho praktické využívanie je však zatiaľ limitované ekonomickými a administratívnymi faktormi,“ konštatuje ÚRSO v zverejnenej analýze.
Samotnej výstavbe prvkov elektrizačnej sústavy predchádzajú dlhé roky povoľovacích konaní. Akcelerácii procesov bránia podľa distribútorov dve hlavné prekážky – rezortizmus a nesúhlas lokálnych obyvateľov. Aj keď sa už pred 20 rokmi hovorilo, že problémom budovania energetických sústav v Európe sú zdĺhavé povoľovacie procesy, aj dnes táto bariéra stále pretrváva. „Ak sa v tomto nerozhýbe Európska komisia a európska legislatíva, budeme mať problém budovať sústavu tak, aby sme splnili všetky požiadavky,“ upozornil na nedávnej konferencii SPX v Podbanskom Vladislav Jurík zo spoločnosti Stredoslovenská distribučná. Nie je však nutné čakať len na kroky EÚ. Opatrenia sú totiž primárne v rukách štátov. Poradca predstavenstva Východoslovenskej distribučnej a Západoslovenskej distribučnej Jaroslav Hrušč pripomenul, že keď sa pre niekoľkými rokmi distribútori usilovali riešiť problém pripájania komerčných obnoviteľných zdrojov energie do sústavy, ako jeden z liekov navrhli zrýchlenie povoľovacích procesov. „Všetci pritakali. Ale máme roztrieštenú politickú štruktúru, roztrieštené vlastníctva ministerstiev a tém. Vlastníci tém sa nemusia zhodnúť, majú vlastné záujmy, smerovanie. Nejde pritom len o budovanie distribučnej sústavy, ale o všetku výstavbu.“ Na štátnej úrovni podľa neho chýba vízia a tiež priorizácia. „Napokon chýba gazda produktu, ktorý by sa toho chytil skrz všetky ministerstvá, aby ich dal dokopy a dotiahol legislatívu do zdarného konca,“ poznamenal Hrušč.
Do projektu SELENA je zapojených šesť distribučných spoločností zo Slovenska, Česka a Maďarska. Európska komisia podporila celkom 235 energoprojektov. Regionálni prevádzkovatelia distribučných sústav rozbiehajú cezhraničný projekt SELENA zameraný na inteligentné siete. Okrem SR sú jeho súčasťou partneri z Česka a Maďarska. Projekt bol zaradený do zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) pre smart grids. Jeho implementácia sa plánuje v rokoch 2027 – 2032 s predpokladanými nákladmi 598,8 mil. eur. Do nového projektu sú zapojené vlastnícky prepojené spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSD) a Východoslovenská distribučná (VSD), ku ktorým sa premiérovo pridala Stredoslovenská distribučná (SSD). Českú republiku zastupuje spoločnosť ČEZ Distribuce, ktorá zabezpečuje distribúciu pre približne 6,6 milióna odberateľov. Na maďarskej strane ňa projekte participujú ďalší dvaja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav - konkrétne spoločnosť E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati Zrt. a firma ELMÜ Hálózati Kft. Európska komisia prijala delegované nariadenie s druhým zoznamom projektov spoločného záujmu (PCI) a projektov vzájomného záujmu (PMI). „Sme veľmi radi, že spoločný projekt SELENA troch distribučných spoločností zo SR bol zaradený medzi PCI projekty. Vďaka tomu budeme môcť žiadať o granty na posilnenie distribučných sústav a ich smartizáciu, ale aj ďalšie kľúčové oblasti, akými sú sledovanie zaťaženia sústav, prípadne monitoring vplyvu počasia na sústavy,“ uviedol Vladislav Jurík, riaditeľ sekcie regulácia spoločnosti Stredoslovenská distribučná (SSD) na konferencii SPX. Čítajte ďalej: SELENA - na ktoré oblasti sa zameriava cezhraničný projekt zoznam PCI/PMU: Európska komisia podporila 235 projektov SEPS, Slovenské elektrárne, ZSD a ďalší. Kto uspel zo Slovenska
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.