Energoklub
Novinky z energetiky
-
MH mení svoje dotačné pravidlá pre OZE, bane, efektívnosť aj elektromobily
18.6.2018
Ministerstvo hospodárstva novelizuje zákon o poskytovaní dotácií vo svojej pôsobnosti, ktorý sa značne dotkne oblasti energetiky. V prvom rade umožní priamu podporu pre verejné nabíjacie stanice. Upraviť sa má tiež poskytovanie dotácií pre širšiu skupinu obnoviteľných zdrojov (OZE), na projekty energetickej efektívnosti aj baníctva. Dotovanie zelenej energie aj úspor Pokiaľ ide o OZE, zákon aktuálne umožňuje ministerstvu hospodárstva (MH) poskytovať dotácie len na využívanie biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla v rodinných alebo bytových domoch. Po novom to majú byť aj iné obnoviteľné zdroje energie, ako sú vietor či voda. Oprávnenými prijímateľmi budú navyše aj fyzické osoby – podnikatelia, právnické osoby a tiež subjekty územnej samosprávy. Taktiež v oblasti energetickej efektívnosti budú môcť projekty realizovať malé a stredné podniky i samosprávy. Na rozdiel od súčasnosti už prostriedky nebudú limitované len na energetický audit, zvyšovanie účinnosti tepla ani plán udržateľnej energie či koncepciu rozvoja obce v tepelnej energetike v Bratislavskom kraji.Baníctvo Ministerstvo dlhodobo poskytuje dotácie štátnemu podniku Rudné bane, firme Hornonitrianske bane Prievidza, Združeniu baníckych spolkov a cechov Slovenska a tiež prevádzkovateľom už zaniknutých baní Čáry a Dolina. Slúžia na podporu baníctva, tradícií a histórie banských činností, odstránenie následkov banskej činnosti, úhradu sociálnych vplyvov útlmu banskej činnosti i plnenie historických nárokov voči baníckym dôchodcom či vdovám. Od roku 2011 na tieto účely vynaložilo takmer 12,9 milióna eur. Rezort chce teraz zrušiť doterajšie obmedzenie vyplácania týchto dotácií vo štvrťročných intervaloch. Nabíjačky pre elektromobily Už začiatkom apríla sme načrtli pripravované formy podpory elektromobility, ktoré by mal zastrešiť nový akčný plán. Vďaka predloženej novele zákona bude môcť MH podporiť výstavbu, prestavbu a rekonštrukciu verejnej elektrickej nabíjacej stanice. Tá bola zadefinovaná do zákona o energetike len nedávno. Do skupiny oprávnených prijímateľov dotácie budú patriť obce a vyššie územné celky a tiež právnické osoby za podmienky, že preukážu udržateľnosť projektu. Konkrétne budú musieť verejnú nabíjaciu stanicu prevádzkovať minimálne 5 rokov. Spolufinancovanie projektu má byť najmenej 10 % zo sumy požadovanej dotácie. Administráciu dotácií pre nabíjacie stanice by mala robiť poverená právnická osoba zriadená ministerstvom hospodárstva, napríklad SIEA.Povinnosť urýchliť budovanie nabíjacích staníc vyplýva aj z už odsúhlasenej revízie smernice EÚ o energetickej hospodárnosti budov.Doterajšie príspevky na elektroautá Do konca júna tohto roka je vyhlásený program dotácií na nákup automobilov na elektrický alebo hybridný pohon z prostriedkov Recyklačného fondu, ktorý administruje Zväz automobilového priemyslu (ZAP). Vo zverejnenom zozname figuruje približne 770 podporených áut. Kupujúci vďaka tomuto pilotnému dotačnému projektu získali v troch splátkach celkový príspevok 5000 alebo 3000 eur. Dva týždne pred koncom tohto programu je však jasné, že sa nenaplnia pôvodné očakávania a nepodarí sa vyčerpať celý rozpočet 5,2 milióna eur. Napriek tomu sa dá povedať, že príspevky zvýšili záujem o nákup týchto vozidiel na Slovensku. V marci tohto roka oznámilo ministerstvo životného prostredia (MŽP) ďalšiu možnosť získania dotácií na nákup elektromobilov. Obce a samosprávne kraje mohli požiadať o príspevok až do výšky 30 tisíc eur. Podľa štatistiky ministerstva vnútra bolo ku koncu minulého roka na Slovensku zaevidovaných takmer 3950 áut s elektrickým a plug-in hybridným pohonom. Ide o nepatrný podiel týchto vozidiel na celkovej flotile áut jazdiacich po našich cestách. Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami predpokladá, že v roku 2030 bude u nás asi 35 000 elektrických vozidiel a plug-in hybridov. Do roku 2025 by tiež u nás malo fungovať 1500 stojanov pre stredne rýchle a rýchle nabíjanie elektrických vozidiel. Iné úpravy MH mieni pri poskytovaní dotácií viac zohľadňovať aj podmienky na podporu najmenej rozvinutých okresov. Navrhlo tiež upraviť okruh oprávnených žiadateľov o dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa. Hoci sa značne rozširuje okruh potenciálnych poberateľov dotácií, rezort hospodárstva neuvádza žiadny vplyv novely na rozpočet verejnej správy. Novelizovaný zákon by mal platiť už od 30. novembra. Záujemcovia môžu návrh pripomienkovať do 9. júla.
-
EÚ môže dať na vyraďovanie Bohuníc ďalšie milióny eur
14.6.2018
Približne 55 miliónov eur by Slovensko mohlo dostať z budúceho európskeho rozpočtu na ukončenie procesu vyraďovania dvoch blokov jadrovej elektrárne Bohunice V1. Vyplýva to z návrhu Európskej komisie na financovanie oblasti bezpečnosti. „V období 2021 – 2027 bude Únia naďalej poskytovať prísne cielenú finančnú podporu vo výške 118 miliónov eur na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku a 552 miliónov eur na ich vyraďovanie v Litve,“ uviedla Komisia. Ďalších 348 miliónov eur by malo získať Spoločné výskumné centrum (JRC) na účely vyraďovania ich zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a 160 miliónov eur sa má vynaložiť na podporu opatrení všeobecnej jadrovej bezpečnosti a ochrany.Zdroj: Európska komisia Do roku 2020 vyčlenili Európska únia aj samostatne niektoré európske štáty do fondu na vyraďovanie atómovej elektrárne V1 peniaze vo výške 850 miliónov eur. Okrem samotného odstavovania a vyraďovania slúžia na projekty zvyšovania energetickej efektívnosti či modernizácie elektrizačnej sústavy.Prvý blok V1 bol odstavený koncom roka 2006, druhý o dva roky neskôr. Proces vyraďovanie sa má ukončiť do roku 2025. Aj vzhľadom na najmenšiu veľkosť je slovenský projekt spomedzi trojice atómiek najďalej. Ukončenie vyraďovania štyroch blokov bulharskej elektrárne Kozloduj je naplánované v roku 2030. Bloky litovskej Ignaliny sa majú vyradiť do roku 2038.Zdroj: JAVYS
-
Únia stále hľadá zhodu v OZE cieľoch. Nemecko sa nečakane priklonilo k V4
12.6.2018
Zástupcovia členských štátov sa na zasadnutí Rady EÚ v pondelok 11. júna venovali viacerým legislatívnym návrhom z tzv. zimného balíka vrátane novej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE) a vytýčeniu cieľov do roku 2030. „Bude pre nás dôležité stanoviť si realistickú mieru ambícií. Takú, ktorá nám umožní dosiahnuť cieľ v oblasti OZE nákladovo efektívnym spôsobom. Východiskové stanovisko Rady bolo 27 % a to je potrebné zohľadniť. Avšak môžeme podporiť zvýšený cieľ na úrovni 30 %, čo reflektuje výsledok našich rokovaní na neformálnej Rade v Sofii. Zároveň sme zdôrazňovali, že to už teraz predstavuje zásadný ústupok Európskemu parlamentu,“ tlmočila pozíciu Slovenska počas zasadnutia zástupkyňa stáleho predstaviteľa SR pri EÚ Petra Vargová. Európsky parlament v priebehu mesiacov diskusií zvýšil svoje ambície a žiada záväzný cieľ až na úrovni 35 %. Hovorí sa však aj o kompromisnej úrovni 33 %. Nemecký obrat? Na jednej lodi so Slovenskom proti vyššej úrovni ambícií sú dlhodobo aj ďalšie krajiny Vyšehradskej štvorky. Mnohých však zaskočilo vyjadrenie nemeckého ministra hospodárstva Petra Altmaiera, ktorý zdôraznil, že Berlín podporuje „zodpovedné, ale dosiahnuteľné ciele.“ Nemecko je pritom priekopníkom tzv. Energiewende a investícií do obnoviteľných zdrojov energie. Minister Altmaier však v Luxemburgu zdôraznil vysoké náklady, ktoré už teraz platia nemeckí daňovníci na podporu OZE, a tiež technické obmedzenia ďalšieho navyšovania ich rozvoja. Podčiarkol, že občania v Európe strácajú vieru v politiku práve preto, že sa stanovujú príliš ambiciózne ciele a následne sa potvrdzuje nenapĺňanie očakávaní. EÚ podľa neho potrebuje kompromisný cieľ, pričom tiež poukázal na 30-percentnú dohodu z apríla v Sofii a vyzval Európsky parlament k ústupkom. Na strane podporovateľov ambicióznych cieľov aspoň na úrovni 33 % však stojí početná skupina krajín vrátane Dánska, Fínska, Francúzska, Holandska, Litvy, Luxemburska, Portugalska, Španielska, Švédska a Talianska. Už v stredu (13.6.) sa stretnú vyjednávači Rady EÚ v rámci trojstranného rokovania s Európskym parlamentom a Komisiou. ACER sa zmení Pozitívom pondelkového stretnutia bolo, že sa podarilo dohodnúť pozíciu členských štátov k nariadeniu o aktualizácii úlohy agentúry ACER. Tá bola zriadená v roku 2009 s cieľom koordinovať energetické regulačné úrady v Európe. Všetky členské štáty uznali, že je potrebné upraviť existujúci legislatívny rámec s cieľom opätovne vymedziť spôsob fungovania agentúry, jej úlohu a právomoci. Dohoda umožňuje začať rokovania v trialógu o výslednej podobe zmien.
-
EÚ sa dohodla. Záväzný cieľ pre OZE do roku 2030 bude 32 %
14.6.2018
Vyjednávači členských krajín EÚ a Európskeho parlamentu sa dnes v skorých ranných hodinách dohodli na podobe novej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). V poslednom kole trialógu schválili záväzný spoločný cieľ pre EÚ na úrovni 32 %, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2030. Európska komisia pôvodne v novembri 2016 navrhla 27 %, europarlament následne žiadal 35 %, Slovensko bolo ochotné podporiť 30 %. Zásadnú rolu zohral najsilejší členský štát Nemecko. Zároveň sa schválilo ustanovenie, podľa ktorého prebehne do roku 2023 revízia spoločného cieľa. Ten by sa tak mohol dodatočne ešte navýšiť. „Obnoviteľné zdroje sú dobré pre Európu a Európa je dnes dobrá v obnoviteľných zdrojoch. Táto dohoda je ťažko dosiahnutým víťazstvom v našom úsilí uvoľniť skutočný potenciál prechodu Európy na čistú energiu,“ s nadšením komentoval dohodu eurokomisár pre oblasť klímy a energetiku Miguel Arias Cañete. Zdôraznil význam ambiciózneho cieľa pre urýchlenie verejných aj súkromných investícií do zelených zdrojov, inovácií a modernizácie, do tvorby pracovných miest, ale tiež rozvoja samospotreby a energetických komunít. Mnohé detaily dohody nie sú ešte jasné, avšak Komisia zverejnila tieto body: Zlepší sa dizajn a stabilita podporných schém pre OZE; Zjednodušia sa a zredukujú administratívne postupy; Vytvorí sa jasný a stabilný regulačný rámec pre samospotrebu; Zvýši sa miera ambície pre sektory dopravy a vykurovania/chladenia; Zlepší sa udržateľnosť využívania bioenergie. Aktívni prosumeri budú vítaní Do legislatívy sa priamo zavádza definícia samospotrebiteľa a komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov. Environmentálna organizácia Greenpeace vyzdvihla to, že nová legislatíva prvýkrát umožňuje obyčajným ľuďom podieľať sa na energetickej revolúcii. Občania, miestne komunity, malé firmy aj družstvá budú môcť vyrábať, spotrebúvať, skladovať aj predávať svoju vlastnú energiu z OZE. Štáty by viac nemali brániť takýmto projektom rôznymi administratívnymi či finančnými bariérami. Tieto zmeny tiež majú prispieť k ochrane zraniteľných odberateľov a zmierneniu energetickej chudoby. Portál EurActiv.com uviedol, že inštalácie OZE do 25 kW by mali byť vyňaté z poplatkov za sústavu. So zavádzaním týchto nových pravidiel ale úzko súvisí aj schválenie smernice a nariadenia upravujúcich pravidlá na maloobchodnom a veľkoobchodnom trhu s energiami. Mnohí pozorovatelia medziinšitucionálnych rokovaní zdôrazňovali neochotu mnohých členských štátov k ambicióznym záväzkom a naopak snahu europoslancov dosiahnuť čo najvyšší cieľ. Aj vďaka nedávnej zmene vlád v Taliansku a Španielsku, ktoré sú viac naklonené rozvoju OZE ako ich predchodcovia, sa napokon miska váh priklonila na stranu zelenej energetiky. Čo ďalej? Dosiahnutú politickú dohodu ešte musia posvätiť krajiny EÚ na zasadnutí Rady ministrov a europoslanci v pléne. Po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ a vstupe do platnosti budú mať členské štáty 18 mesiacov na zavedenie nových ustanovení do národnej legislatívy. Na Slovensku je aktuálne v legislatívnom procese novela zákona o podpore OZE. K jej návrhu dostalo ministerstvo hospodárstva viac ako 600 pripomienok a mnohé subjekty žiadajú návrh zásadne prepracovať. Ministerstvo navrhlo zaviesť nový inštitút lokálneho zdroja, ktorý by mal slúžiť prioritne na pokrytie vlastnej spotreby firiem. Nedostával by finančnú dotáciu a prevádzkovateľ by naopak nemusel ani platiť tarifu za prevádzkovanie systému. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2018, niektoré jej body až 1. januára 2019. V súvislosti s novou smernicou EÚ o OZE sa neskôr očakáva opätovné prekopanie tohto zákona. Smernica o OZE je druhou legislatívou z tzv. zimného balíka, ktorá má našliapnuté na schválenie po tom, čo v máji tohto roka definitívne prešla smernica o energetickej hospodárnosti budov. Včerajším rokovaniam o obnoviteľných zdrojoch predchádzala diskusia o smernici o energetickej efektívnosti, pri ktorej sa však nepodarilo nájsť kompromis. Princíp úspor energie je pritom deklarovaný ako prvý a najdôležitejší v energetickej politike EÚ.
-
Zelená domácnostiam bude pokračovať. Chystá sa niekoľko zmien
13.6.2018
Koniec uprednostňovania zariadení s akumuláciou, nižší príspevok na jednotku výkonu i zásobník projektov by mali prispieť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu poskytovaniu príspevku na domáce inštalácie zariadení využívajúcich obnoviteľný zdroj energie. Dotačný program, vďaka ktorému sa už podporilo viac než 15 tisíc zariadení vyrábajúcich zelenú elektrinu alebo teplo, pretrvá aj do budúcna. Koncom mája schválil tento zámer Monitorovací výbor Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP), prostredníctvom ktorého sa na poukážky poskytujú peniaze z eurofondov. Záujem o dotáciu, ktorou sa prepláca maximálne polovica oprávnených nákladov, stále pretrváva, hoci nie je tak dramatický ako na začiatku. Pilotná fáza programu začala v decembri 2015 a do konca tohto roka je naň vyčlenená suma 45 miliónov eur. Obdobný objem peňazí by mal byť k dispozícii aj v ďalších rokoch. Konkrétne suma 48 miliónov by sa mala vyčerpať do konca roka 2023, kedy je termín úplného vyčerpania fondov z programovacieho obdobia 2014 – 2020. Štátna agentúra SIEA, ktorá má projekt na starosti, pripravuje detaily ďalšieho fungovania programu. Avšak presnejšiu koncepciu predstavia až v priebehu niekoľkých týždňov. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) už potvrdilo niekoľko zmien. V utorok 12. júna predložil envirorezort do skráteného pripomienkovacieho procesu návrh úprav OP KŽP. Nižší príspevok na výkon Z dokumentu vyplýva, že sa odstráni uprednostňovanie podpory pre systémy s akumuláciou elektriny. V snahe získať poukážku za každú cenu totiž domácnosti podľa ministerstva žiadali príspevok na systém s akumuláciou elektriny. Vzhľadom na kapacitu batérie to ale nebolo vždy efektívne riešenie. „Podporovaním lacnejších zariadení na výrobu elektriny (t. j. bez systému akumulácie) bude podporených viac domácností s vyšším celkovým inštalovaným výkonom,“ uviedlo MŽP. Taktiež sa odstráni ustanovená dĺžka návratnosti investovaných financií, ktorá sa podľa doterajších pravidiel mala pohybovať okolo 7 až 10 rokov. Podľa ministerstva sa to dotkne napríklad fotovoltických panelov. „Cieľom tejto zmeny je zníženie finančného príspevku na jednotku výkonu (€/kW) tak, že návratnosť vložených finančných prostriedkov pri investične náročnejších zariadeniach bude väčšia ako 10 rokov,“ uvádza sa v návrhu zmeny OP KŽP. Zásobník Od budúceho roka by mal popri pravidelne vyhlasovaných kolách existovať aj zásobník nezrealizovaných žiadostí, čím sa má predovšetkým odbúrať súčasný stres pre domácnosti a tiež nápor na informačný systém, keďže žiadosti sa podávajú v presne stanovený čas vyhlásenia kola. Záujemcovia by tiež mali mať možnosť upraviť niektoré údaje v žiadosti, napr. typ zariadenia, avšak s rizikom, že sa posunú na koniec zoznamu. Tieto zamýšľané zmeny dlhodobo presadzovala napríklad asociácia SAPI. Plynári vs. biomasa V rámci nových pravidiel si SPP-Distribúcia presadila ešte väčšie sprísnenie podmienok pri kotloch na biomasu. Budú totiž musieť nahradiť kotol na „tuhé“ fosílne palivá. Distribútor plynu to odôvodnil zhoršením kvality ovzdušia na Slovensku, ktorého hlavnou príčinou majú byť emisie tuhých znečisťujúcich látok PM10 a PM2,5 vznikajúce pri vykurovaní biomasou. Ďalšia požiadavka o zavedení všeobecného pravidla zákazu podpory projektov, pri ktorých by došlo k zvýšeniu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia v porovnaní so súčasným stavom v predmetnej lokalite do programového dokumentu im ale neprešla. Podľa MŽP by sa tým prenášala na potenciálneho prijímateľa dotácie zodpovednosť za zabezpečenie, resp. zachovanie kvality ovzdušia, ktoré môže byť zhoršené vplyvom iných zdrojov v jeho okolí, na ktoré nemá dosah. Vietor fúka do stratena Údaje zverejnené agentúrou SIEA ukazujú, že spomedzi rôznych druhov podporovaných zariadení, majú domácnosti najväčší záujem o slnečné kolektory a tepelné čerpadlá. Ľudia žijúci v rodinných domoch si tiež môžu zo slnka vyrábať elektrinu. V programových dokumentoch sa naďalej spomína aj podpora pre veterné turbíny do 10 kW. Zdá sa však, že zostanú stále len na papieri. Nutné je totiž získať stavebné povolenie, prejsť procesom posúdenia vplyvu na životné prostredie a v legislatíve upraviť požiadavky na odbornú spôsobilosť inštalatérov. Hoci je aktuálne v legislatívnom procese návrh novely zákona o OZE, ministerstvo hospodárstva zmeny v tejto oblasti nepredložilo. V zozname oprávnených zariadení figuruje len jediný druh zariadenia využívajúceho vietor, chýba teda aj transparentná konkurencia. Navyše tento sektor, na rozdiel od fotovoltikov, nemá na Slovensku ani silnú lobistickú organizáciu. Zmeny v IS aj ochrane osobných údajov Spusteniu novej, upravenej etapy programu od roku 2019 by ešte malo predchádzať verejné obstarávanie na nový informačný systém.Od konca mája platí nový zákon o ochrane osobných údajov, ktorý musí SIEA implementovať do svojich postupov. Napokon, všetky zmluvy o preplácaní poukážok zhotoviteľom aj zmluvy o poskytnutí príspevku domácnostiam sa aktuálne zverejňujú v centrálnom registri. Envirorezort predloží do konca júna 2018 predmetný návrh zmeny OP KŽP na schválenie Európskej komisii. V prípade námietok ho ešte môže upraviť s tým, že schválený by mal byť do konca tohto roka.
-
EÚ by mohla dať ešte viac peňazí na infraštruktúrne investície
11.6.2018
Financovanie infraštruktúrnych projektov v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií, najmä tých s nadnárodným významom, by malo naďalej pokračovať aj po roku 2020 prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Komisia naň v rámci viacročného rozpočtu na obdobie 2021 – 2027 navrhla vyčleniť sumu 42,3 miliardy eur. Najviac peňazí má smerovať na dopravu - cez 30 miliárd eur. Avšak približne 8,7 miliardy eur by sa mohlo ujsť odvetviu energetiky. Oproti súčasnosti ide o nárast. V programovacom období 2014 - 2020 je na energetické projekty vyčlenená suma 5,35 miliardy eur. Slovensko už získalo takmer 60 miliónov Vďaka grantom z CEF Energy sa na Slovensku podporila príprava cezhraničných prepojení elektrizačnej sústavy s Maďarskom, výstavba plynovodu s Poľskom a tiež štúdia uskutočniteľnosti plynovodu Eastring. Slovensko z tohto zdroja získalo už takmer 60 miliónov eur. Najvyššie sumy si dosiaľ rozdelili developeri projektov z Francúzska (411 miliónov eur), z Poľska (takmer 300 miliónov eur) a z Rumunska (cez 200 miliónov eur). Aktuálne bola v pondelok 11. júna otvorená nová výzva pre podávanie energetických projektov s rozpočtom 500 miliónov eur. Budúce smerovanie Dnes sa najväčšie sumy peňazí z CEF Energy poskytujú na budovanie cezhraničných plynovodov a elektrických sústav. Po roku 2020 by chcela Komisia viac integrovať sektor dopravy, energetiky a digitálnych technológií a urýchliť tak dekarbonizáciu a digitalizáciu hospodárstva EÚ.Európska komisia poukázala na to, že riešenia v oblasti čistej mobility, ako napríklad elektromobilita, si vyžadujú úzku integráciu medzi dopravou a energetikou. Dôraz by sa mal tiež klásť na autonómnu mobilitu, uskladňovanie energie a inteligentné siete. Väčšiu šancu pri schvaľovaní peňazí by mali dostať spoločné projekty cezhraničnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Zaujímavosťou je, že po prvýkrát chce Brusel z grantov CEF podporovať aj civilno-vojenskú dopravnú infraštruktúru a prispôsobiť európsku dopravnú sieť vojenským požiadavkám. Rokovania európskych inštitúcií o podobe spoločného rozpočtu od roku 2021 sú však ešte len na začiatku.
ENERGOKLUB® VÁM PRINÁŠA
-
Aplikácia zákona o kybernetickej bezpečnosti je stále zahmlená
20.6.2018
Hoci už od začiatku apríla platí nový zákon o kybernetickej bezpečnosti (69/2018), firmy, ktorých sa povinnosti týkajú, nemajú jasno ohľadom ich napĺňania. Zákon totiž obsahuje viacero všeobecných definícií a ustanovení, čím vznikajú pochybnosti. Čiastočné objasnenie priniesli vyhlášky Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktoré minulý týždeň vyšli v Zbierke zákonov. Určujú kritériá prevádzkovanej služby (vyhláška NBÚ 164/2018), identifikujú kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov (KBI) a podrobnosti hlásenia KBI (vyhláška NBÚ 165/2018) a tiež upravujú detaily o technickom, technologickom a personálnom vybavení jednotiek pre riešenie KBI, takzvaných CSIRT (vyhláška NBÚ 166/2018). Na prednáške, ktorú zorganizovala platforma ENERGOKLUB®, boli vysvetlené základné body nových legislatívnych predpisov. Martin Konvit z advokátskej kancelárie Semančín & Partners zdôraznil, že firmy by mali mať predovšetkým vypracovaný prehľad potenciálnych hrozieb a pravdepodobnosť ich výskytu, zmapované potenciálne riziká a prijaté personálne aj technické bezpečnostné opatrenia. Konvit vysvetlil, že incident nebýva jedno konanie, ale predstavuje sériu súvisiacich udalostí. Zároveň nie každé porušenie ochrany sa musí považovať za kybernetický bezpečnostný incident. Pri identifikácii základnej služby sa v prípade energetiky zohľadňuje najmä dopadové kritérium, pričom stačí, ak prevádzkovateľ spĺňa aspoň jedno z nich. Pri posudzovaní treba zohľadniť či KBI môže spôsobiť: ohrozenie dostupnosti, pravosti, integrity alebo dôvernosti uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a informačných systémov, ktoré postihuje viac ako 25 000 osôb; obmedzenie či narušenie prevádzky inej základnej služby alebo prvku kritickej infraštruktúry; hospodársku stratu vyššiu ako 0,1 % HDP; hospodársku stratu alebo hmotnú škodu najmenej jednému užívateľovi viac ako 250 000 eur; viac ako 100 zranených osôb vyžadujúcich lekárske ošetrenie alebo stratu jedného života; narušenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, mimoriadnu udalosť alebo tieseň, ktorá môže vyžadovať vykonanie záchranných prác, alebo výkon činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni. Významnú rolu pri budovaní rámca kybernetickej bezpečnosti má jednotný informačný systém NBÚ, ktorý už úrad uvádza do prevádzky vrátane povinných registrov a zoznamov, formulárov a bezpečnostných varovaní. Verejná časť jednotného informačného systému bude tiež obsahovať metodiky, usmernenia, štandardy, politiky a oznamy, ktoré by mali ďalej ozrejmiť jednotlivé postupy. V rámci diskusie sa účastníci seminára zhodli, že najslabším článkom aj v kybernetickom priestore je stále človek.
-
Diskusia o novele OZE zákona šla do detailov
29.5.2018
Minulý štvrtok (24. mája) mali členovia platformy ENERGOKLUB® jednu z posledných možností vyjasniť si zostávajúce nejednoznačnosti návrhu novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kogenerácie. Hosťom stretnutia bol zástupca ministerstva hospodárstva (MH), ktorý na úvod predstavil hlavné body návrhu novely. V rámci debaty prítomní účastníci upozornili, že oddelenie samostatného výkupcu zelenej elektriny a samostatného zúčtovateľa odchýlky by nemuselo znamenať úsporu nákladov, ako MH zamýšľa. Obávajú sa, že oba budú vykonávať podobné aktivity, za čo si však budú účtovať dva poplatky. Nejasný sa zdá byť aj vzájomný vzťah, práva a povinnosti medzi týmito novými inštitútmi. Naznačené kritériá pre výber oboch subjektov v aukcii v predloženom návrhu vyhlášky niektorí považujú za ťažko splniteľné, vysoko rizikové, priam diskriminačné. Za problematické považujú niektoré firmy aj návrh nového paragrafu o neoprávnenom dodávaní do sústavy a zmenu definície prístupu, ktoré môžu mať na trh ďalekosiahle dôsledky. Odborníci upozornili, že návrh je v rozpore s minuloročným rozhodnutím Ústavného súdu a ministerstvo v ňom zohľadnilo len argumenty distribútorov energie.
-
Seminár: Nemôžeme neurobiť zmenu zákona o OZE
23.4.2018
Minulý týždeň spoločnosť sféra, a.s., v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® pripravili odborný seminár na tému novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kogenerácie elektriny a tepla (OZE a VÚ KVET). „Od roku 2009 bol tento zákon už 11-krát novelizovaný, avšak žiadna z noviel nezasiahla do podstaty spôsobu podpory, ktorý bol nastavený v roku 2009,“ uviedol riaditeľ legislatívneho odboru MH SR Boris Balog vo svojej prednáške. „Nemôžeme neurobiť zmenu. Nemôžeme čakať a udržiavať súčasný stav,“ dodal. Pripomenul, že počiatočný boom výstavby slnečných elektrární spôsobený neprimerane štedrou výkupnou cenou „odklonil pozornosť od postupného systematického rozvoja OZE a viedol k takzvanému stop-stavu“. Túto situáciu ale šéf legislatívy na ministerstve hospodárstva nepovažuje za systémové ani dlhodobo udržateľné riešenie. Zástupca MH následne vysvetlil mantinely legislatívneho riešenia, ktoré je značne ovplyvnené najmä Usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky. Predstavil návrh vytvoriť centralizovaného správcu nového systému – zúčtovateľa podpory, návrh riešenia doterajšieho deficitu aj spôsobu predchádzania deficitu v budúcnosti, postavenie výkupcu elektriny, zmeny pri vyplácaní doplatku a tiež zavedenie aukcií a vyplácania príplatku. Boris Balog taktiež vysvetlil plán čiastočného kompenzovania nákladov podnikateľov na systém podpory OZE aj návrh lokálneho zdroja. Napriek tomu, že MH svoj návrh koncipuje v súlade s usmernením EK o štátnej pomoci, kvôli výnimke, ktorú chce udeliť rekonštruovaným zariadeniam VÚ KVET nad 1 MW, ktoré dodávajú teplo verejnosti prostredníctvom centralizovaného zásobovania, bude nutné zmenu legislatívy notifikovať a získať súhlas aj Európskej komisie. Zaplnená miestnosť potvrdila veľký záujem firiem aj asociácií o tému novely zákona 309/2009. Zástupca ministerstva hospodárstva vysvetlil, že vzhľadom na obrovský význam zmeny tejto legislatívy pre celý trh, postupuje rezort pomalšie a dbá na rôznorodé aspekty, ktoré do procesu príprav vstupujú. Viacerí prítomní mali prvýkrát možnosť zoznámiť sa s detailmi návrhu novely. Vzhľadom na načasovanie konania podujatia bol seminár svojím spôsobom možnosťou pripomienkovať návrh MH ešte pred spustením oficiálneho medzirezortného pripomienkového konania a priestorom pre vychytanie zostávajúcich múch.
-
Seminár: Kybernetická bezpečnosť v energetike
7.6.2018
Energetické sústavy sú stále viac riadené počítačmi, procesy v podnikoch sa digitalizujú. Tým sa zároveň firmy dostávajú do hľadáčika hackerov. Posun v ústrety digitalizácie, jednotného trhu s energiami a decentralizovanej výroby energie prináša so sebou nové riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti, s ktorými sa musia popasovať spoločnosti pôsobiace v oblasti energetiky aj infraštruktúry. Ako sa k týmto výzvam stavia slovenská a európska politika a legislatíva? Existuje spoločná stratégia? Od začiatku apríla u nás platí nový zákon 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti. Viete, aké povinnosti Vám z neho môžu vyplývať? Ste prevádzkovateľom základnej služby alebo poskytovateľom digitálnej služby?Od apríla zároveň platí novelizované znenie zákona 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Nahliadnite s nami do sveta európskych smerníc NIS a ECI. A ako spomínané predpisy súvisia so strašiakom známym pod skratkou GDPR a s ochranou osobných údajov? Zložitú spleť legislatívy odkryje odborník Mgr. Ing. Martin Konvit z advokátskej kancelárie SEMANČÍN & PARTNERS. Nepremeškajte príležitosť a prihláste sa na seminár, ktorý sa koná už 19. júna 2018 v Bratislave. Členovia platformy ENERGOKLUB® môžu využiť voľný vstup. Pri registrácii uveďte do poznámky informáciu o členstve. Zároveň by sme Vás radi pozvali na seminár Verejné obstarávanie z pohľadu dodávateľa elektriny a plynu, ktorý sa uskutoční 27. júna 2018.
-
Seminár: Verejné obstarávanie z pohľadu dodávateľa elektriny a plynu
22.5.2018
Chcete sa vyznať vo svete verejného obstarávania? Dňa 27. júna 2018 sa uskutoční seminár, ktorý by si nemali nechať ujsť najmä dodávatelia energií, a teda uchádzači o verejnú zákazku. Hlavné témy podujatia sú: Osobitné ustanovenia o zákazkách na dodávku elektriny a plynu vrátane vysvetliviek Obchodné podmienky elektronického trhoviska Vzorové opisné formuláre na dodávku energií Vzorové zmluvné dokumenty obstarávania energií cez elektronické trhovisko Legislatíva v oblasti energií Prezentácia mailovej komunikácie s EKS ohľadne energií Obstarávanie energií po zvýšení finančného limitu podlimitných zákaziek Prednášajúci: Ing. Helena PolónyiČlenovia platformy ENERGOKLUB® môžu využiť voľný vstup. Pre členov ZDE je tiež pripravená zľava z účastníckeho poplatku.Pri registrácii uveďte do poznámky informáciu o členstve.
-
ENERGOKLUB® sa predstavil na odbornom workshope
13.4.2018
V utorok 10. apríla sa v Bratislave uskutočnil workshop Európskeho fóra pre obnoviteľné zdroje energie (EUFORES). V priestoroch Národnej rady SR mali zástupcovia tejto platformy možnosť stretnúť sa s aktérmi z prostredia slovenskej energetiky, a zhovárať sa s predstaviteľmi parlamentu, štátnej správy, firiem, profesijných i občianskych združení. Záštitu nad podujatím prevzal poslanec NR SR Karol Galek. Jednou z hlavných tém stretnutia bol zimný balík návrhov s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý je predmetom intenzívnych rokovaní medzi inštitúciami. O tomto najrozsiahlejšom návrhu opatrení, aký kedy Európska komisia v oblasti energetiky predložila, jeho cieľoch a príležitostiach hovorila Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Ján Petrovič z ministerstva hospodárstva sa sústredil najmä na zhodnotenie dosahovania záväzkov Slovenska v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ale aj na energetickú efektívnosť, ktorá je s témou OZE úzko previazaná. „Najdrahšia energia je však tá, ktorú nemáme, keď ju potrebujeme“, doplnil v nadväznosti na výrok o najlacnejšej energii ako tej, ktorú nemusíme vyrobiť. V rámci panelu, ktorý bol zameraný na výzvy a príležitosti implementácie európskych energetických politík, vystúpila aj manažérka pre ENERGOKLUB® Lenka Ferenčáková. Vo svojej prezentácii sa zamerala na OZE ako zdroj rastu a investícií na Slovensku, pričom sa venovala súčasnej situácii na trhu, ktorá je ovplyvnená zavedeným stop stavom, dotačnému programu Zelená domácnostiam, potenciálu OZE pre zamestnanosť a investíciám do výrobných kapacít, vedy i výskumu. Často spomínanou bola aj pripravovaná novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Viacerí rečníci aj prítomní účastníci z publika poukázali na početné prekážky, až absurdity v slovenskej legislatíve, regulácii a praxi, ktoré bránia transparentnému a trhovo orientovanému rozvoju OZE.
Štandard
- Vstup pre 1 osobu na prednášky ENERGOKLUBU®*
- Prezentácie zo všetkých akcií ENERGOKLUBU®
- 5 % zľava z účastníckeho poplatku 1 osoby na ENERGOFÓRUM®
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Premium
- Vstup pre 3 osoby na prednášky ENERGOKLUBU®*
- Prezentácie zo všetkých akcií ENERGOKLUBU®
- 15 % zľava z účastníckeho poplatku 3 osôb na ENERGOFÓRUM®
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup pre 1 osobu na špeciálne podujatia ENERGOKLUBU®**
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na hlavnej stránke ENERGOKLUBU®
VIP
- Vstup pre 5 osôb na prednášky ENERGOKLUBU®*
- Prezentácie zo všetkých akcií ENERGOKLUBU®
- Voľný vstup pre 1 osobu na ENERGOFÓRUM®
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup pre 2 osoby na špeciálne podujatia ENERGOKLUBU®**
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na hlavnej stránke ENERGOKLUBU®
- Marketingová komunikácia v rámci webu ENERGOKLUBU®***
Objednávku členstva zašlite emailom na adresu energoklub@sfera.sk. Uveďte typ členstva (Štandard, Premium alebo VIP), identifikačné a fakturačné údaje. Po spracovaní objednávky Vám zašleme zálohovú faktúru na ročné členstvo.
* Medzi prednášky ENERGOKLUBU® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, pracovno-spoločenské obedy, spoločenské večere a neformálne večerné posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.