Energoklub
Novinky z energetiky
-
Trhové podiely dodávateľov sa vlani menili minimálne
17.7.2018
Tradiční dodávatelia elektriny a plynu si aj minulý rok udržali svoje dominantné podiely na trhu, a to najmä v cenovo regulovaných segmentoch domácností a malých podnikov. V prípade ostatných odberateľov sa však súťaž vyostrila.Elektrina Trojica firiem ZSE Energia, SSE a VSE už elektrinu dodávala len 52 % odberateľov zo širokej skupiny priemyslu, väčších firiem, rôznych inštitúcií, samospráv či štátnych úradov. V prípade domácností a malých podnikov sa medziročné podiely posúvajú len minimálne. U domácností si postavenie vylepšili najmä SPP a Slovakia Energy, u malých podnikov sa vyšvihla spoločnosť Utylis. U ostatných odberateľov si svoje miesto na slnku vydobyli železnice. Zdroj: ÚRSOVzhľadom na rozsiahlu cenovú reguláciu prebieha reálny boj o zákazníka hlavne u väčších odberateľov, a to po cenovej stránke aj z pohľadu kvality a rozsahu poskytovaných služieb. Práve v tomto segmente je jasne vidieť postupný ústup trojice tradičných dodávateľov. Zatiaľ čo ešte v roku 2013 mali dvojtretinový podiel, v minulom roku takzvaní alternatívni dodávatelia obsadili už takmer polovicu trhu. Zdroj údajov: ÚRSOPlyn Najväčší dodávateľ plynu štátny SPP vo svojom odvetví tesne prekročil nadpolovičnú väčšinu v cenovo neregulovanom segmente trhu. Na druhé miesto sa u veľkých firiem a inštitúcií vyšvihla spoločnosť MET Slovakia a spoločnosť innogy (ex RWE Gas) u týchto odberateľov odsunula až na 4. priečku. Vlani sa tak MET stal celkovo tretím najväčším dodávateľom plynu pre koncových odberateľov na Slovensku.Zdroj: ÚRSO
-
Vláda kontrolovala Mochovce. Termíny dokončenia sa posunuli
10.7.2018
Predseda vlády Peter Pellegrini spolu s ministrom hospodárstva Petrom Žigom navštívili elektráreň Mochovce. Zisťovali stav dostavby dvoch nových atómových blokov. „Odmietol som akékoľvek ďalšie meškanie,“ uviedol na tlačovom brífingu premiér Pellegrini. Následne oznámil, že termín pre spustenie 3. bloku elektrárne Mochovce sa posunul na 2. kvartál budúceho roka. „Štvrtý blok bude o rok neskôr. Za predpokladu, že sa nestane nič nepredvídané,“ dodal nový generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček. Oficiálny harmonogram doteraz hovoril o tom, že 3. blok sa spustí už koncom tohto roka. Tretí blok je aktuálne na začiatku procesu uvádzania do prevádzky. Šéf elektrární vysvetlil, že už v nedeľu 15. júla sa má začať studená hydroskúška. Nasledovať bude malá revízia, teplá hydroskúška, veľká revízia a napokon zavážanie jadrového paliva. Predseda vlády zdôraznil, že ďalšie odklady sú neprípustné a v prípade ďalšieho meškania projektu bude vláda okrem Slovenských elektrární brať na zodpovednosť aj štyroch hlavných dodávateľov, ktorými sú firmy PPA Controll, Škoda JS, VÚJE a ENSECO. Financovanie cez akcionársky úver Zástupcovia vlády aj Slovenských elektrární potvrdili, že rozpočet projektu zostáva na sume 5,4 miliardy eur, ktorú schválili na jar 2017. Z tejto sumy už bolo vyplatených 4,5 miliardy eur. Na pokrytie zvyšných nákladov má slúžiť akcionárska pôžička vo výške 700 miliónov eur, ktorú poskytne taliansky Enel. O súhlase s transakciou však ešte bude rozhodovať vláda, a to už na zajtrajšom zasadnutí. Minister Žiga zároveň dodal, že vymáhanie pohľadávok, ktoré vyplývajú zo sporov ohľadom vodnej elektrárne Gabčíkovo sa budú uplatňovať až neskôr a ide tiež o formu akcionárskeho úveru zo strany štátu. V máji sa rezort hospodárstva rozhodol, že si pri rokovaniach o podmienkach možného urovnania nárokov medzi MH a Enelom nechá poradiť od externých právnikov.Predseda vlády dodal, že na jeseň sa mieni do Mochoviec vrátiť, skontrolovať plnenie sľubov a pokrok v dostavbe nových atómových blokov.Dostavba Mochoviec začala ešte v roku 1986 a po útlme sa obnovila v roku 2007. Pôvodne projektované náklady sa odhadli len na 1,3 miliardy eur, neskôr na 2,8 miliardy eur. Bloky mali byť v prevádzke od roku 2012, resp. 2013.
-
Cena elektriny na burze výrazne stúpla. Čaká nás zdražovanie?
2.7.2018
Priemer denných cien elektriny na pražskej burze, ktorý ovplyvní koncovú cenu elektriny v budúcom roku, vzrástol medziročne až o 27 %, t.j. takmer o 9 eur na megawatthodinu (MWh). Výška tohto parametra vstupuje do výpočtu regulovaných cien elektriny domácností aj malých podnikov, pričom sa do úvahy berie obdobie prvého polroka 2018. Zdroj údajov: ÚRSO O tom, do akej miery sa prejaví zvýšenie burzovej ceny elektriny u spotrebiteľov z radov domácností a malých podnikov, rozhodne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten totiž určuje maximálny strop, ktorý môžu dodávatelia účtovať týmto takzvaným zraniteľným odberateľom. Okrem ekonomických faktorov, vrátane zohľadnenia nákladov obchodníkov na nákup komodity, však ÚRSO sleduje aj politický cieľ, ktorým je snaha zabrániť zvýšeniu cien energií domácnostiam. Niekoľkoročný pokles ceny elektriny na burze nahrával doterajšiemu znižovaniu regulovaného stropu. Samotná silová elektrina predstavuje len asi tretinu z celkovej výšky koncovej ceny u domácností. Zásadný vplyv majú ostatné regulované položky, najmä poplatky za distribúciu, ďalej tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za systémové služby, náklady dodávky a primeraný zisk i platba za prenos elektriny. K tomu tiež treba pripočítať zákonom stanovený odvod do Národného jadrového fondu a DPH. Len nedávno skončilo pripomienkovanie novely cenovej vyhlášky v elektroenergetike, v ktorej regulačný úrad okrem iného navrhol upraviť výpočet fixných poplatkov za distribúciu a zmenu v presune súvisiacich nákladov. Podľa viacerých regulovaných subjektov to bude mať za následok zvýšenie cien elektriny pre odberateľov, a to najmä v ďalších rokoch. Vzhľadom na vývoj ceny na burze sa dá očakávať zvýšenie cien elektriny u neregulovaných segmentov odberateľov, ako sú väčšie firmy, priemyselné podniky či inštitúcie, ak im ich súčasný platný kontrakt a viazanosť nezaručujú nižšie ceny z minulosti. Rast ich nákladov sa premietne aj do cien poskytovaných tovarov a služieb.
-
Už o pár dní majú platiť nové cenové vyhlášky
11.7.2018
Regulačný úrad už schválil novely cenových vyhlášok, ktoré zmenia podmienky v sektore elektriny, plynu aj tepla. Účinnosť by mali nadobudnúť 20. júla. Prinášame výber niektorých úprav. Elektroenergetika Najrozsiahlejšie zmeny sa majú udiať v odvetví elektriny. Úrad presadil viacero svojich návrhov, ktoré pôvodne predložil na jar. Upraví sa spôsob určenia primeraného zisku a parametre vzorca WACC, zmení sa výpočet povolených výnosov za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny, rieši sa takzvané reťazenie prepojenia cez miestne distribučné sústavy, zvyšuje sa medziročná zmena podielu výnosov z platieb za rezervovanú kapacitu a za distribúciu, ako aj podmienky pripojenia do sústavy. Zjednocujú sa časové pásma pri využití tepelných čerpadiel, zvyšujú sa povolené mesačné fixné náklady pri dodávke elektriny pre domácnosti, malé podniky aj v prípade dodávky poslednej inštancie. ÚRSO chcelo tiež krátiť doplatok výrobcom elektriny z OZE a VÚ KVET, ktorí ju predávajú za vyššiu cenu. V pripomienkach voči tomuto kroku oponovalo až sedem združení s tým, že odporuje zákonu aj ústave. Hoci podľa vyhodnotenia pripomienok regulátor ich námietky neakceptoval, vo schválenom texte vyhlášky toto opatrenie chýba. ÚRSO akceptoval najmä „kozmetické“ pripomienky v oblasti jazykovej úpravy textu. Niektoré pripomienky vyplývajúce z praxe prešli trojici distribučných sústav. Napokon, mnohé zmeny sa týkajú § 26, ktorý upravuje prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny. Osobné autá by sa po novom mali odpisovať už za 8 rokov, namiesto súčasných 15 rokov. Plynárom sa podarilo vyrokovať lepšie postavenie biometánu.Pripomienky však neprešli ministerstvu hospodárstva, ktoré chcelo umožniť odberateľom s nainštalovaným inteligentným meradlom špeciálne sadzby, aby sa zvýšili reálne prínosy pre spotrebiteľa aj ostatných účastníkov trhu. ÚRSO to však odložilo až na nasledujúce regulačné obdobie. Platná regulačná politika do roku 2021 pritom poukazuje na urýchlené zavedenie novej tarifnej štruktúry, ktorá zohľadní zavedenie IMS. TPS a TSS: Slovnaft neuspel, elektrárne áno Rafinéria Slovnaft chcela 95-percentné oslobodenie od tarify za prevádzkovanie systému (TPS) aj tarify za systémové služby (TSS) v prípade priemyselných areálov, ktoré si vyrábajú vlastnú elektrinu v rámci miestnej distribučnej sústavy a dokážu ju aj regulovať. Podľa ÚRSO by to však znamenalo zvýšenie koncovej ceny elektriny pre ostatných odberateľov elektriny, ktorí podmienky nespĺňajú. Uvedenú vysokú zľavu pritom už dlhé roky využívajú štyri veľké podniky, ktoré sú pripojené na prenosovú sústavu a svojím vyrovnaným odberom ju pomáhajú regulovať. Ústupok si naopak vyrokovali Slovenské elektrárne, a to v súvislosti s dostavbou Mochoviec. Týka sa dočasného oslobodenia od platenia TPS a TSS. Elektrárne zdôraznili, že nové veľké zdroje pripájané do prenosovej sústavy musia prejsť komplexnými skúškami trvajúcimi dlhé mesiace až rok, Počas tejto doby potrebujú odoberať elektrinu, ale negenerujú ešte žiadne výnosy. Nemali by byť preto znevýhodnené a zaťažované dodatočnými poplatkami. ÚRSO túto pripomienku zapracoval do novely, pričom do praxe sa má dostať už 20. júla. Ostatné zmeny sa prejavia pri cenovej regulácii v budúcom roku. Plynárenstvo Ani v prípade plynárenskej cenovej vyhlášky sa regulovaným subjektom nepodarilo presadiť veľké zmeny. Obdobne ako pri elektrine síce dodávatelia chceli umožniť dodávku za neregulované ceny, zrušiť cenovú reguláciu malým podnikom, príp. obmedziť hornú hranicu spotrebovaného plynu, avšak neúspešne. Zavedie sa však osobitný režim spoplatnenia prekročenia objednaného denného maximálneho množstva odobraného plynu pre poľnohospodárov, spresní sa postup ohľadom toho, aké ceny za distribúciu môžu dodávatelia pripočítať k maximálnym cenám za dodávku a zaktualizuje odkaz na webstránku, kde sa zverejňujú burzové ceny používané vo vzorcoch. Niektoré firmy a združenia však chceli upraviť aj používaný produkt, či zmeniť odkaz na geograficky bližšiu rakúsku burzu CEGH, čo ale ÚRSO neakceptoval. Regulačný úrad pôvodne navrhoval, aby sa pri dodávke plynu odberateľom niektorých skupín fakturovala cena podľa skutočne dodaného plynu. Napokon ÚRSO tento svoj nápad z novely vypustil s tým, že problematika vyžaduje komplexnejšiu úpravu. PMÚ kritizovalo, že ÚRSO nevyčíslilo sociálne dopady tejto zmeny. RÚZ varovalo pred vysokými finančnými nákladmi na IT systémy a príliš krátkym termínom na implementáciu i komunikáciu so zraniteľnými odberateľmi. Aj SPP-Distribúcia varovala, že by sa zmena týkala viac než 161 tisíc odberateľov, pričom u väčšiny by to znamenalo zvýšenie ceny. Medzi odberateľmi, dodávateľmi a distribútorom by navyše musel prebehnúť zložitý proces dofakturácie. Teplárenstvo V prípade tepla regulačný úrad ustúpil od hlavných problémových návrhov, ktoré chcel pôvodne presadiť a prijal aj viaceré pripomienky. Mnohé subjekty kritizovali nápad obmedziť primeraný zisk majetkovo prepojeným firmám. Nejasnosť ohľadom definície novo zavádzaného pojmu vyjadrili aj ministerstvo hospodárstva a životného prostredia. ÚRSO napokon túto zmenu stiahol. Úrad upravil vzorec na výpočet maximálnej výšky fixných nákladov, najmä faktora investičného rozvoja. Po rokovaniach so zainteresovanými asociáciami zvýšil pôvodne navrhnuté hranice fixných nákladov, avšak nie až tak ako združenia požadovali. Chceli totiž zohľadniť aj náklady na GDPR či nárast miezd v národnom hospodárstve, avšak úrad akceptoval len nárast osobných a mzdových nákladov z dôvodu prijatého sociálneho balíčka. V súvislosti s nárastom ceny zemného plynu ÚRSO zvýši limitnú hodnotu variabilnej zložky tepla, ktorá je podmienkou na uplatnenie zvýšeného zisku pri využívaní obnoviteľných zdrojov energií. Rozšíril aj okruh obnoviteľných zdrojov bezpalivových technológií o aerotermálnu energiu, pri ktorej sa bude môcť časť fixných nákladov preniesť do variabilnej zložky. ÚRSO zároveň zahrnul plánovanú generálnu opravu medzi ekonomicky oprávnené náklady, ktoré sa môžu rozložiť počas piatich rokov, avšak len pri zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a plynu. Regulátor naopak neakceptoval návrh ohľadom vypustenia ustanovení o maximálnych výškach cien vybraných palív na výrobu tepla a korekčných koeficientov. Zrušenie maximálnych cien by podľa ÚRSO negatívne ovplyvnilo cenu tepla. Teplári tiež chceli, aby úrad obmedzil počet hodín dodávky tepla odberateľom, ktorí majú aj vlastný zdroj zo súčasných 4000 hodín na 2500. Chceli tým demotivovať odberateľov od odpájania od centralizovaného zásobovania teplom a inštalácie vlastných zdrojov. Ani to však u regulátora neprešlo.
-
Brusel súhlasí so znížením jadrového odvodu pre časť priemyslu
9.7.2018
Európska komisia schválila plán Slovenska znížiť jadrový odvod v prípade niektorých používateľov náročných na spotrebu elektriny. Opatrenie prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti týchto podnikov bez toho, aby neprimerane narušilo hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Slovensko oznámilo Bruselu, že má v úmysle od roku 2019 poskytnúť určitým priemyselným používateľom náročným na spotrebu elektriny, na ktorých má vplyv medzinárodný obchod, úľavy z odvodu do Národného jadrového fondu (NJF). Fond bol zriadený v roku 2006 na financovanie nákladov spojených s vyraďovaním zastaraných jadrových elektrární z prevádzky. Jeho hlavným zdrojom sú povinné príspevky prevádzkovateľov jadrových zariadení. Druhým zdrojom je špeciálny odvod vyberaný od roku 2011 prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a distribučných sietí (prostredníctvom dodávateľov elektriny) od všetkých koncových odberateľov elektriny – domácností, malých i veľkých podnikov a slúži na financovanie historického dlhu, ktorý sa nahromadil do roku 1994. Od začiatku júla tohto roka bola na základe vývoja minuloročnej inflácie odvod do NJF zvýšený na 3,27 € za megawatthodinu dodanej elektriny. Úľavy by mali získať podniky pôsobiace v oblasti výroby rafinovaných ropných produktov, základného železa, ocele, ferozliatin a hliníka. Výška zníženia odvodu sa bude líšiť v závislosti od elektroenergetickej náročnosti daných podnikov. Európska komisia v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci preskúmala zamýšľané opatrenie. V piatok 6. júla oznámila svoj záver: zníženia sa obmedzujú na podniky, ktoré pôsobia v odvetviach náročných na spotrebu elektriny a na ktoré má vplyv medzinárodný obchod, a sú primerané. Ministerstvo hospodárstva aktuálne vyhodnocuje pripomienky k návrhu nového zákona o jadrovom fonde, ktorý má platiť od začiatku budúceho roka.Okrem úľavy z jadrového odvodu by mali mať energeticky náročné podniky úľavu aj z platby na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Ministerstvo totiž plánuje v rámci novely zákona o OZE vyplácať veľkým podnikom kompenzácie. Aj túto formu štátnej pomoci však bude musieť posúdiť Európska komisia.
-
Podiel elektriny z OZE na Slovensku opäť klesol
2.7.2018
Dáta zverejnené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví potvrdili, že v minulom roku sa obnoviteľné zdroje podieľali na výrobe elektriny vo výške 19,18 %. Na celkovej spotrebe elektriny dosiahli OZE podiel 17,31 %. V oboch ukazovateľov to predstavovalo medziročný pokles asi o 2,7 percenta. Zdroj: ÚRSO Ukazuje sa, že za poslednú dekádu sa podiel obnoviteľných zdrojov zvýšil len nepatrne. Náklady ma ich podporu sa však medzitým znásobili. Doplatok, ktorý sa financuje prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, dosiahol vlani v prípade obnoviteľných zdrojov výšku až 400 miliónov eur. Ďalších 115 miliónov eur smerovalo na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Štatistiky podielu OZE ovplyvňuje vývoj celoslovenskej výroby a spotreby elektrickej energie. Vlani sa u nás značne zvýšila celková spotreba elektriny - podľa údajov SEPS prvýkrát v histórii meraní prekročila úroveň 31 TWh (vrátane prečerpávacích vodných elektrární). Stúpla aj celková produkcia elektriny, ktorá presiahla úroveň 28 TWh. Najvýznamnejším výrobným zdrojom zostávajú jadrové elektrárne, z ktorých minulý rok pochádzalo 54 % elektriny vyrobenej na Slovensku.
ENERGOKLUB® VÁM PRINÁŠA
-
Aplikácia zákona o kybernetickej bezpečnosti je stále zahmlená
20.6.2018
Hoci už od začiatku apríla platí nový zákon o kybernetickej bezpečnosti (69/2018), firmy, ktorých sa povinnosti týkajú, nemajú jasno ohľadom ich napĺňania. Zákon totiž obsahuje viacero všeobecných definícií a ustanovení, čím vznikajú pochybnosti. Čiastočné objasnenie priniesli vyhlášky Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktoré minulý týždeň vyšli v Zbierke zákonov. Určujú kritériá prevádzkovanej služby (vyhláška NBÚ 164/2018), identifikujú kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov (KBI) a podrobnosti hlásenia KBI (vyhláška NBÚ 165/2018) a tiež upravujú detaily o technickom, technologickom a personálnom vybavení jednotiek pre riešenie KBI, takzvaných CSIRT (vyhláška NBÚ 166/2018). Na prednáške, ktorú zorganizovala platforma ENERGOKLUB®, boli vysvetlené základné body nových legislatívnych predpisov. Martin Konvit z advokátskej kancelárie Semančín & Partners zdôraznil, že firmy by mali mať predovšetkým vypracovaný prehľad potenciálnych hrozieb a pravdepodobnosť ich výskytu, zmapované potenciálne riziká a prijaté personálne aj technické bezpečnostné opatrenia. Konvit vysvetlil, že incident nebýva jedno konanie, ale predstavuje sériu súvisiacich udalostí. Zároveň nie každé porušenie ochrany sa musí považovať za kybernetický bezpečnostný incident. Pri identifikácii základnej služby sa v prípade energetiky zohľadňuje najmä dopadové kritérium, pričom stačí, ak prevádzkovateľ spĺňa aspoň jedno z nich. Pri posudzovaní treba zohľadniť či KBI môže spôsobiť: ohrozenie dostupnosti, pravosti, integrity alebo dôvernosti uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a informačných systémov, ktoré postihuje viac ako 25 000 osôb; obmedzenie či narušenie prevádzky inej základnej služby alebo prvku kritickej infraštruktúry; hospodársku stratu vyššiu ako 0,1 % HDP; hospodársku stratu alebo hmotnú škodu najmenej jednému užívateľovi viac ako 250 000 eur; viac ako 100 zranených osôb vyžadujúcich lekárske ošetrenie alebo stratu jedného života; narušenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, mimoriadnu udalosť alebo tieseň, ktorá môže vyžadovať vykonanie záchranných prác, alebo výkon činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni. Významnú rolu pri budovaní rámca kybernetickej bezpečnosti má jednotný informačný systém NBÚ, ktorý už úrad uvádza do prevádzky vrátane povinných registrov a zoznamov, formulárov a bezpečnostných varovaní. Verejná časť jednotného informačného systému bude tiež obsahovať metodiky, usmernenia, štandardy, politiky a oznamy, ktoré by mali ďalej ozrejmiť jednotlivé postupy. V rámci diskusie sa účastníci seminára zhodli, že najslabším článkom aj v kybernetickom priestore je stále človek.
-
Diskusia o novele OZE zákona šla do detailov
29.5.2018
Minulý štvrtok (24. mája) mali členovia platformy ENERGOKLUB® jednu z posledných možností vyjasniť si zostávajúce nejednoznačnosti návrhu novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kogenerácie. Hosťom stretnutia bol zástupca ministerstva hospodárstva (MH), ktorý na úvod predstavil hlavné body návrhu novely. V rámci debaty prítomní účastníci upozornili, že oddelenie samostatného výkupcu zelenej elektriny a samostatného zúčtovateľa odchýlky by nemuselo znamenať úsporu nákladov, ako MH zamýšľa. Obávajú sa, že oba budú vykonávať podobné aktivity, za čo si však budú účtovať dva poplatky. Nejasný sa zdá byť aj vzájomný vzťah, práva a povinnosti medzi týmito novými inštitútmi. Naznačené kritériá pre výber oboch subjektov v aukcii v predloženom návrhu vyhlášky niektorí považujú za ťažko splniteľné, vysoko rizikové, priam diskriminačné. Za problematické považujú niektoré firmy aj návrh nového paragrafu o neoprávnenom dodávaní do sústavy a zmenu definície prístupu, ktoré môžu mať na trh ďalekosiahle dôsledky. Odborníci upozornili, že návrh je v rozpore s minuloročným rozhodnutím Ústavného súdu a ministerstvo v ňom zohľadnilo len argumenty distribútorov energie.
-
Seminár: Nemôžeme neurobiť zmenu zákona o OZE
23.4.2018
Minulý týždeň spoločnosť sféra, a.s., v spolupráci s platformou ENERGOKLUB® pripravili odborný seminár na tému novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kogenerácie elektriny a tepla (OZE a VÚ KVET). „Od roku 2009 bol tento zákon už 11-krát novelizovaný, avšak žiadna z noviel nezasiahla do podstaty spôsobu podpory, ktorý bol nastavený v roku 2009,“ uviedol riaditeľ legislatívneho odboru MH SR Boris Balog vo svojej prednáške. „Nemôžeme neurobiť zmenu. Nemôžeme čakať a udržiavať súčasný stav,“ dodal. Pripomenul, že počiatočný boom výstavby slnečných elektrární spôsobený neprimerane štedrou výkupnou cenou „odklonil pozornosť od postupného systematického rozvoja OZE a viedol k takzvanému stop-stavu“. Túto situáciu ale šéf legislatívy na ministerstve hospodárstva nepovažuje za systémové ani dlhodobo udržateľné riešenie. Zástupca MH následne vysvetlil mantinely legislatívneho riešenia, ktoré je značne ovplyvnené najmä Usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky. Predstavil návrh vytvoriť centralizovaného správcu nového systému – zúčtovateľa podpory, návrh riešenia doterajšieho deficitu aj spôsobu predchádzania deficitu v budúcnosti, postavenie výkupcu elektriny, zmeny pri vyplácaní doplatku a tiež zavedenie aukcií a vyplácania príplatku. Boris Balog taktiež vysvetlil plán čiastočného kompenzovania nákladov podnikateľov na systém podpory OZE aj návrh lokálneho zdroja. Napriek tomu, že MH svoj návrh koncipuje v súlade s usmernením EK o štátnej pomoci, kvôli výnimke, ktorú chce udeliť rekonštruovaným zariadeniam VÚ KVET nad 1 MW, ktoré dodávajú teplo verejnosti prostredníctvom centralizovaného zásobovania, bude nutné zmenu legislatívy notifikovať a získať súhlas aj Európskej komisie. Zaplnená miestnosť potvrdila veľký záujem firiem aj asociácií o tému novely zákona 309/2009. Zástupca ministerstva hospodárstva vysvetlil, že vzhľadom na obrovský význam zmeny tejto legislatívy pre celý trh, postupuje rezort pomalšie a dbá na rôznorodé aspekty, ktoré do procesu príprav vstupujú. Viacerí prítomní mali prvýkrát možnosť zoznámiť sa s detailmi návrhu novely. Vzhľadom na načasovanie konania podujatia bol seminár svojím spôsobom možnosťou pripomienkovať návrh MH ešte pred spustením oficiálneho medzirezortného pripomienkového konania a priestorom pre vychytanie zostávajúcich múch.
-
Seminár: Kybernetická bezpečnosť v energetike
7.6.2018
Energetické sústavy sú stále viac riadené počítačmi, procesy v podnikoch sa digitalizujú. Tým sa zároveň firmy dostávajú do hľadáčika hackerov. Posun v ústrety digitalizácie, jednotného trhu s energiami a decentralizovanej výroby energie prináša so sebou nové riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti, s ktorými sa musia popasovať spoločnosti pôsobiace v oblasti energetiky aj infraštruktúry. Ako sa k týmto výzvam stavia slovenská a európska politika a legislatíva? Existuje spoločná stratégia? Od začiatku apríla u nás platí nový zákon 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti. Viete, aké povinnosti Vám z neho môžu vyplývať? Ste prevádzkovateľom základnej služby alebo poskytovateľom digitálnej služby?Od apríla zároveň platí novelizované znenie zákona 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Nahliadnite s nami do sveta európskych smerníc NIS a ECI. A ako spomínané predpisy súvisia so strašiakom známym pod skratkou GDPR a s ochranou osobných údajov? Zložitú spleť legislatívy odkryje odborník Mgr. Ing. Martin Konvit z advokátskej kancelárie SEMANČÍN & PARTNERS. Nepremeškajte príležitosť a prihláste sa na seminár, ktorý sa koná už 19. júna 2018 v Bratislave. Členovia platformy ENERGOKLUB® môžu využiť voľný vstup. Pri registrácii uveďte do poznámky informáciu o členstve. Zároveň by sme Vás radi pozvali na seminár Verejné obstarávanie z pohľadu dodávateľa elektriny a plynu, ktorý sa uskutoční 27. júna 2018.
-
Seminár: Verejné obstarávanie z pohľadu dodávateľa elektriny a plynu
22.5.2018
Z organizačných dôvodov sa seminár v plánovanom termíne ruší. O prípadnom novom termíne vás budeme informovať.Hlavné témy podujatia sú: Osobitné ustanovenia o zákazkách na dodávku elektriny a plynu vrátane vysvetliviek Obchodné podmienky elektronického trhoviska Vzorové opisné formuláre na dodávku energií Vzorové zmluvné dokumenty obstarávania energií cez elektronické trhovisko Legislatíva v oblasti energií Prezentácia mailovej komunikácie s EKS ohľadne energií Obstarávanie energií po zvýšení finančného limitu podlimitných zákaziek Prednášajúci: Ing. Helena PolónyiČlenovia platformy ENERGOKLUB® môžu využiť voľný vstup. Pre členov ZDE je tiež pripravená zľava z účastníckeho poplatku.Pri registrácii uveďte do poznámky informáciu o členstve.
-
ENERGOKLUB® sa predstavil na odbornom workshope
13.4.2018
V utorok 10. apríla sa v Bratislave uskutočnil workshop Európskeho fóra pre obnoviteľné zdroje energie (EUFORES). V priestoroch Národnej rady SR mali zástupcovia tejto platformy možnosť stretnúť sa s aktérmi z prostredia slovenskej energetiky, a zhovárať sa s predstaviteľmi parlamentu, štátnej správy, firiem, profesijných i občianskych združení. Záštitu nad podujatím prevzal poslanec NR SR Karol Galek. Jednou z hlavných tém stretnutia bol zimný balík návrhov s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý je predmetom intenzívnych rokovaní medzi inštitúciami. O tomto najrozsiahlejšom návrhu opatrení, aký kedy Európska komisia v oblasti energetiky predložila, jeho cieľoch a príležitostiach hovorila Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Ján Petrovič z ministerstva hospodárstva sa sústredil najmä na zhodnotenie dosahovania záväzkov Slovenska v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ale aj na energetickú efektívnosť, ktorá je s témou OZE úzko previazaná. „Najdrahšia energia je však tá, ktorú nemáme, keď ju potrebujeme“, doplnil v nadväznosti na výrok o najlacnejšej energii ako tej, ktorú nemusíme vyrobiť. V rámci panelu, ktorý bol zameraný na výzvy a príležitosti implementácie európskych energetických politík, vystúpila aj manažérka pre ENERGOKLUB® Lenka Ferenčáková. Vo svojej prezentácii sa zamerala na OZE ako zdroj rastu a investícií na Slovensku, pričom sa venovala súčasnej situácii na trhu, ktorá je ovplyvnená zavedeným stop stavom, dotačnému programu Zelená domácnostiam, potenciálu OZE pre zamestnanosť a investíciám do výrobných kapacít, vedy i výskumu. Často spomínanou bola aj pripravovaná novela zákona o podpore OZE a VÚ KVET. Viacerí rečníci aj prítomní účastníci z publika poukázali na početné prekážky, až absurdity v slovenskej legislatíve, regulácii a praxi, ktoré bránia transparentnému a trhovo orientovanému rozvoju OZE.
Štandard
- Vstup pre 1 osobu na prednášky ENERGOKLUBU®*
- Prezentácie zo všetkých akcií ENERGOKLUBU®
- 5 % zľava z účastníckeho poplatku 1 osoby na ENERGOFÓRUM®
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
Premium
- Vstup pre 3 osoby na prednášky ENERGOKLUBU®*
- Prezentácie zo všetkých akcií ENERGOKLUBU®
- 15 % zľava z účastníckeho poplatku 3 osôb na ENERGOFÓRUM®
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup pre 1 osobu na špeciálne podujatia ENERGOKLUBU®**
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na hlavnej stránke ENERGOKLUBU®
VIP
- Vstup pre 5 osôb na prednášky ENERGOKLUBU®*
- Prezentácie zo všetkých akcií ENERGOKLUBU®
- Voľný vstup pre 1 osobu na ENERGOFÓRUM®
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup pre 2 osoby na špeciálne podujatia ENERGOKLUBU®**
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na hlavnej stránke ENERGOKLUBU®
- Marketingová komunikácia v rámci webu ENERGOKLUBU®***
Objednávku členstva zašlite emailom na adresu energoklub@sfera.sk. Uveďte typ členstva (Štandard, Premium alebo VIP), identifikačné a fakturačné údaje. Po spracovaní objednávky Vám zašleme zálohovú faktúru na ročné členstvo.
* Medzi prednášky ENERGOKLUBU® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, pracovno-spoločenské obedy, spoločenské večere a neformálne večerné posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.