Fyzické osoby môžu do 30. 4. písomne oznámiť ministerstvu hospodárstva nesúhlas s poskytnutím údajov na účel adresnej energopomoci. Zákon ustanovuje, ktoré údaje je nutné v oznámení uviesť. Viac
V krátkosti
Slováci šetria plynom menej. Napriek teplejšej zime stúpla spotreba plynu v domácnostiach v prvom kvartáli 2025 medziročne o 600 GWh.
Európska komisia do 12. 5. zbiera podnety pre úpravu Jadrového ilustratívneho programu (PINC), ktorý chce zverejniť ešte v tomto roku. V rámci pravidelného prehodnotenia chce získať aktuálny prehľad o investíciách do jadrovej energie a identifikovať trendy, potreby a výzvy v sektore.
Zníženie sadzieb spotrebných daní na biopalivá, investície do transformácie bioplynových staníc, podpora obnovy vozidlovej flotily, pravidelný zber dát a vytvorenie osobitných kategórií v colnom sadzobníku – to sú hlavné odporúčania MH SR pre ďalší rozvoj alternatívnych biopalív v doprave.
Spotreba elektriny dátovými centrami v Európe vzrastie do roku 2030 o 66 % na 113 TWh v dôsledku expanzie umelej inteligencie (AI), konštatuje Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Viac
Skupina EPH v minulom roku dosiahla tržby 23,33 mld. eur, čo je v medziročnom porovnaní o 3 % menej. Prevádzkový zisk (EBITDA) v roku 2024 klesol o 29 % na 2,55 mld. eur. Viac
Oceliarsky a železiarsky priemysel je najväčším priemyselným znečisťovateľom v EÚ a jeho vplyv na klímu presahuje emisie CO2. V roku 2023 tento sektor vyprodukoval 560 000 ton emisií metánu v dôsledku závislosti od koksovateľného uhlia. Napriek naliehavosti znižovania metánových emisií však nariadenie EÚ o metáne zatiaľ emisie z koksovateľného uhlia príliš nerieši, zdôrazňuje v komentári analytička inštitútu Ember.
V Nemecku už vyrába elektrinu 5 miliónov registrovaných solárnych systémov, vyplýva podľa solárnej asociácie z údajov regulátora. Solár pokrýva približne 15 % domácej spotreby elektriny. Najväčšiu časť tvoria domáce strešné zariadenia a tretinu pozemné inštalácie. Rýchlo pribúdajú aj malé balkónové fotovoltiky, ktoré tvoria asi 1 %. V minulom roku v krajine nainštalovali milión fotovoltických zariadení s výkonom cca 17 GW.
Slovenské elektrárne rozbehli modernizáciu najväčšej prečerpávacej vodnej elektrárne na Čiernom Váhu. Projekt SE Integrátor úspešne pokračuje v povoľovacích procesoch. Okrem rekonštrukcie dvojice turbín bude súčasťou projektu gigantické batériové úložisko s využiteľnou kapacitou 160 MWh.
Slovensko nesúhlasí s „obyčajným“ predĺžením platnosti nariadenia EÚ, ktoré stanovuje povinnosť plnenia zásobníkov plynov pred zimnou sezónou. Ministerstvo hospodárstva žiada viac flexibility pokiaľ ide o priebežné ciele aj samotný cieľ naplnenia zásobníkov a podporuje zníženie cieľa. Viac
Články
-
Spotreba plynu v domácnostiach v prvom kvartáli vzrástla o 10 %
15. 4. 2025Slováci šetria zemným plynom menej. Napriek relatívne teplejšej zime stúpla spotreba plynu v domácnostiach v prvom kvartáli 2025 medziročne o 600 GWh. Spotreba zemného plynu na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2025 medziročne zvýšila vo všetkých segmentoch. Domácnosti spotrebovali o 10,6 % viac plynu než v rovnakom období minulého roka – spolu 6 260 GWh, čo je takmer o 600 GWh viac ako vlani. Nárast nastal napriek tomu, že prvý kvartál bol teplejší, najmä v januári a marci. Vyplýva to z predbežných údajov prevádzkovateľa distribučnej siete, spoločnosti SPP-distribúcia. Spotreba slovenských domácností od roku 2021 klesala, no v roku 2024 sa tento trend zlomil. Domácnosti vtedy spotrebovali spolu 12 854 GWh plynu. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska je rozhodujúcim faktorom spotreby domácností počasie, nie výška nákladov, ktoré sú ovplyvnené regulovanými cenami. V susednej Českej republike, kde sú ceny viac závislé od trhu, je spotrebiteľské správanie odlišné – šetrenie je výraznejšie.
-
Analytici odporúčajú znížiť spotrebnú daň na biopalivá
14. 4. 2025Zníženie sadzieb spotrebných daní na biopalivá, investície do transformácie bioplynových staníc, podpora obnovy vozidlovej flotily, pravidelný zber dát a vytvorenie osobitných kategórií v colnom sadzobníku – to sú hlavné odporúčania ministerstva hospodárstva pre ďalší rozvoj alternatívnych biopalív v doprave. Analytici Ministerstva hospodárstva SR vyhodnotili príspevok dostupných technológií ako biopalivá, syntetické palivá, bioCNG a bioLNG na znižovanie emisií v doprave na Slovensku. Táto úloha ministerstvu vyplynula z uznesenia vlády z konca februára 2024, kedy sa kabinet zaoberal udržateľnosťou domácej výroby automobilov. Vláda vzala závery analýzy na vedomie. Podľa aktualizovaného Národného energetického a klimatického plánu (NECP) je vzhľadom na nízkouhlíkový mix výroby elektriny výzvou postupná elektrifikácia dopravy, najmä verejnej osobnej dopravy, ako aj rozvoj využívania alternatívnych palív, primárne vodíka, v oblastiach, kde je dekarbonizácia priemyslu a dopravy náročná (oceliarsky a hutnícky priemysel, železničná a ťažká nákladná doprava). V rámci odhadu príspevku jednotlivých technológií OZE v doprave sa podľa NECP do roku 2030 očakáva približne rovnaký objem prvogeneračných biopalív ako dnes, a to 229 kilotony ropného ekvivalentu (ktoe). Pokročilé biopalivá by mali naopak vzrásť z 13 ktoe na 128 ktoe. Pokiaľ ide o bioCNG a bioLNG, energetický plán odhaduje do roku 2030 príspevok týchto palív na úrovni 10 ktoe. Výroba a spotreba biopalív v súčasnosti Slovensko sa podľa dostupných dát nachádza na siedmej priečke, tesne nad priemerom EÚ z hľadiska zastúpenia biopalív na konečnej energetickej spotrebe. Dáta o spotrebe biometánu a bioplynu na európskej úrovni sú aktuálne nedostupné - len 6 krajín EÚ vykazuje spotrebu bioplynov v sektore dopravy (prevažne biometánu). Rezort hospodárstva uskutočnil dotazníkový zber dát u výrobcov biopalív o aktuálnej a predpokladanej výrobe biopalív na roky 2030 až 2040. „Na základe získaných dát je možné konštatovať, že biometán a bioplyn tvoria zanedbateľnú časť z celkovej výroby biopalív na Slovensku,“ uvádza sa v analýze. Plynné biopalivá vyrobené na Slovensku sú najmä biopalivá druhej generácie.
-
Komentár: Oceliarsky priemysel EÚ a jeho problém s metánom
10. 4. 2025Oceliarsky a železiarsky priemysel je najväčším priemyselným znečisťovateľom v EÚ a jeho vplyv na klímu presahuje emisie CO2. V roku 2023 tento sektor vyprodukoval približne 560 000 ton emisií metánu v dôsledku závislosti od koksovateľného uhlia. Ide o vážny problém, keďže metán, ktorý sa uvoľňuje pri ťažbe uhlia, má za obdobie 20 rokov viac ako 80-násobný otepľovací potenciál v porovnaní s CO₂. Napriek naliehavosti znižovania metánových emisií a dôrazu EÚ na dekarbonizáciu priemyslu však nariadenie EÚ o metáne zatiaľ emisie z koksovateľného uhlia príliš nerieši, zdôrazňuje Sabina Assan z inštitútu Ember. Diskusie o environmentálnom vplyve ocele sa zvyčajne sústreďujú na emisie oxidu uhličitého, pričom metán sa často prehliada, hoci je významným zdrojom ďalších emisií. Úloha metánu v oceliarskej výrobe Oceliarsky priemysel EÚ je stále silne závislý od koksovateľného. Približne 55 % európskej ocele sa vyrába vo vysokých peciach, kde je koks – vyrobený karbonizáciou koksovateľného uhlia – nevyhnutným palivom aj redukčným činidlom pre železnú rudu. V závislosti od prevádzkovej efektívnosti a kvality uhlia sa odhaduje, že na výrobu jednej tony koksu je potrebných 1,3 až 1,5 tony koksovateľného uhlia (0,56 tony na tonu surovej ocele). To robí z oceliarskeho priemyslu dominantného spotrebiteľa koksovateľného uhlia, ktorý predstavuje 75 % celosvetovej spotreby tejto suroviny. Podľa údajov OSN vyťažili krajiny EÚ v roku 2023 približne 12,5 milióna ton koksovateľného uhlia, v dôsledku čoho sa uvoľnilo do ovzdušia približne 250 000 ton metánu. V tom istom roku bolo do EÚ importovaných 32 miliónov ton koksovateľného uhlia, čo podľa odhadov organizácie Ember spôsobilo emisie ďalších 306 000 ton metánu. V roku 2023 bol železiarsky a oceliarsky sektor už najväčším priemyselným producentom CO₂ v EÚ. Ak zohľadníme krátkodobý otepľovací vplyv metánu, ktorý je dôsledkom domácej ťažby koksovateľného uhlia plus importu z krajín mimo EÚ, výsledkom je ďalších 46 miliónov ton ekvivalentu CO₂, čím sa celkový otepľovací účinok oceliarskeho sektora zvyšuje o 32 %.
-
Dosiahli ďalší míľnik. Slovenské elektrárne napredujú v projekte na Čiernom Váhu
9. 4. 2025Slovenské elektrárne rozbehli modernizáciu najväčšej prečerpávacej vodnej elektrárne na Čiernom Váhu. Projekt SE Integrátor úspešne pokračuje v povoľovacích procesoch. Okrem rekonštrukcie dvojice turbín bude súčasťou projektu aj inštalácia batériového úložiska s využiteľnou kapacitou 160 MWh. Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je v súčasnosti najväčším zariadením na uskladnenie elektriny na Slovensku s inštalovaným výkonom 735,16 MW a priemernou ročnou výrobou na úrovni 200 GWh. Zariadenie je v prevádzke už od roku 1982 a patrí ku kľúčovým poskytovateľom flexibility a podporných služieb pre spoločnosť SEPS. Slovenské elektrárne sa pred niekoľkými rokmi pustili do projektu SE Integrátor, ktorého cieľom je predĺžiť životnosť elektrárne a zvýšiť jej regulačný rozsah. Projekt vo februári získal záverečné stanovisko v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Právoplatnosť nadobudlo v druhej polovici marca, čo v praxi znamená, že realizácia projektu je podľa Ministerstva životného prostredia SR šetrná k životnému prostrediu a významným spôsobom nenaruší miestne prírodné prostredie. Investor tak môže pokračovať ďalej v povoľovacom procese. Ďalšia verejná konzultáciu k projektu je naplánovaná v polovici mája 2025 v obci Kráľova Lehota. Projekt Integrátor SE zahŕňa komplexnú rekonštrukciu dvoch existujúcich turbín, čerpadla a turbo-generátorov, (TG1, TG2), ku ktorým sa inštaluje batériové úložisko. Slovenské elektrárne aktualizovali jeho parametre – batériový systém bude mať výkon 80 MW s využiteľnou kapacitou 160 MWh. Projekt zvýši regulačný potenciál prečerpávačky Turbogenerátory TG1 a TG2 s fixnými otáčkami sa majú pretransformovať na jednotky s variabilnými otáčkami, čím sa zvýši rozsah regulácie ich výkonu. Inštalované majú byť aj dva frekvenčné meniče, každý s výkonom 122,4 MW, cez ktoré budú modernizované turbogenerátory pripojené do sústavy 400 kV. Pre tieto jednotky dôjde k výmene pôvodného transformátora za nový, ktorý jednak spĺňa požiadavky pripojenia do siete cez frekvenčný menič, ako aj legislatívne požiadavky v SR a v EÚ.
Podcast
Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
1 400 €
bez DPH
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
2 200 €
bez DPH
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
Ročný poplatok
5 000 €
bez DPH
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.