Tranzit cez Ukrajinu, Nord Stream 2 aj deregulácia. Na trhu s plynom vládne neistota

5.6.2019

Situáciu na európskom trhu s plynom determinuje neistota kvôli končiacej zmluve o preprave medzi Gazpromom a Naftogazom, ktorá vyprší už koncom tohto roka. Pokračujúce politické napätie medzi Ruskom a Ukrajinou núti dodávateľov, aby sa v predstihu pripravili na možné scenáre a zabezpečili pre zákazníkov dostatok plynu. O týchto témach diskutovali experti počas konferencie TRH S PLYNOM 2019. 
Zdroj: sféra, a.s.

Moderátorom bloku zameraného na obchodovanie s energiami bol analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX, ktorý priblížil faktory ovplyvňujúce ceny plynu. Za najzásadnejšie považuje ceny komodít, najmä ropy, uhlia a elektriny. Ďalším dôležitým fundamentom je cena emisných povoleniek. Burzovú cenu tlačia nadol aj rastúce množstvá LNG v európskych prístavoch a tiež miernejšie počasie v posledných mesiacoch, v dôsledku ktorého sú zásobníky relatívne naplnené.

Predseda Združenia dodávateľov energií Michal Hudec sa zameral na maloobchodný trh s plynom. Z pohľadu pozorovateľa by sa podľa neho mohlo zdať, že retailový trh v SR je stabilizovaný. Funkčnosť trhu je determinovaná predovšetkým domácnosťami, zdôraznil. „Ak funguje trh v segmente najmenších odberateľov, tak funguje aj všade u väčších.“
Zdroj: sféra, a.s.

Avšak domáci trh bol v posledných rokoch svedkom odchodu viacerých dodávateľov. Podľa Hudeca ide o dôsledok sprísňujúcej sa regulácie zo strany ÚRSO a rastúcej administratívnej náročnosti v podnikaní, pričom zákazníci na konci dňa nemajú možnosť reálnej voľby. Súhrnný podiel trhových monopolov podľa neho dosahuje až 93 %. Stagnujúci trh v maloobchode s energiami možno podľa zástupcu dodávateľských firiem dokumentovať aj na štatistikách počtu zmien dodávateľa, ktoré sa výraznejšie nehýbu.

Regulácia aktuálne pokrýva skutočnú štruktúru nákladov dodávateľa ani nie z 50 percent, argumentoval šéf ZDE. „Trh sa mení. Stabilné ceny energií z bilboardov zmizli. Nekomoditné zložky koncovej ceny narastajú. Rozsah regulácie sa sprísňuje a biznis dodávateľov nevyzerá tak ružovo. Niežeby tak v minulosti vyzeral, ale pokiaľ ide o návratnosť investícií, akvizičnú chuť ako parametre, ktoré podnecujú trhovú súťaž, sú dosť mizivé.“
Zdroj: sféra, a.s.

O deregulácii by sa podľa neho malo hovoriť viac. Šéf ZDE upozornil na blížiace sa míľniky, ktorými sú parlamentné voľby v marci 2020 a koniec regulačného obdobia o rok neskôr. V praxi si dereguláciu predstavuje ako celkovú cenovú dereguláciu taríf dodávky energií, ktorej súčasťou by bolo odstránenie nadmernej necenovej regulácie, hlavne vzorových všeobecných obchodných podmienok. Za kompromis označil vyňatie nákladu na dodávku spod cenovej regulácie, pričom cena komodity by bola regulovaná aj naďalej a cena služby by ostala na voľbe zákazníka.

Dereguláciu v segmente malých podnikov si vie predstaviť aj Peter Kučera zo Slovenského plynárenského priemyslu. Pri zákazníkoch z radov domácností je však opatrnejší. „Dnes nie je priestor na dereguláciu domácností.“ Diskusii sa pritom nebráni. „Výhľadovo je liberalizácia cieľom každého trhu.“

Dušan Randuška
zo spoločnosti MET Slovakia zdôraznil, že zákazník by mal vedieť, aká je hodnota megawatthodiny elektriny a kubíka plynu. „Potom sa začne správať racionálne. Hudec v reakcii uviedol, že rozdiely medzi krajinami sú značné. V Poľsku sa deregulácia zaviedla plošne, v iných štátoch nie je vôbec. Za kľúčové pokladá, aby sa uplatňovala transparentne, nediskriminačne a zohľadňovala všetky náklady vrátane zisku. V SR podľa neho nie je taká politická ani ekonomická kultúra, aby sa regulačné princípy dokázali rešpektovať.
Zdroj: sféra, a.s.

Hoci burzové ceny plynu od jesene minulého roka klesajú, na trhu cítiť neistotu. Podľa Petra Kučeru z SPP nie je jasné, čo sa stane v januári 2020 a spoločnosti sa preto snažia predzásobiť.

Podľa Randušku možno pozorovať, že na trhu sa niečo deje. „Rozdiel ceny medzi štvrtým kvartálom tohto roka a prvým kvartálom 2020 je zhruba 1 euro,“ poznamenal s vysvetlením, že ide o výrazný rozdiel. „Najbližšie mesiace budú determinovať náš biznis na ďalšie roky dopredu.“ Z pohľadu SR označil za pozitívne, že Eustream si dokázal v predstihu zabezpečiť náhradný biznis. Ruský plyn by mal tiecť do Baumgartenu cez územie SR, hoci pôvodne to malo byť inak. Prepravca kvôli tomu stavia novú kompresorovú stanicu na Záhorí. „Dividendy budú menšie, ale v slušnom rozmedzí,“ predpovedal Randuška, podľa ktorého trasa cez Ukrajinu v istej forme pretrvá.

Peter Kučera zároveň upozornil na pomerne neatraktívny obraz zemného plynu u širokej verejnosti v poslednom období a málo efektívnu gas advocacy. „Presviedčame presvedčených,“ zhodnotil kriticky. Podľa Dušana Randušku posledných päť rokov všetci hovoria o zelenej energii a zemný plyn nie je dostatočne „sexy“ téma. „Ak niekto hovorí o tom, že v roku 2030 budeme ešte používať plyn, podľa mňa ide v inom zájazde.“  
Zdroj: sféra, a.s.

Plynovod Nord Stream 2 sa podľa Randušku stane napriek rozdielnym postojom európskych štátov realitou. Považuje za arogantné, ak majú predstavitelia USA pocit, že spoločnosti, ktoré plynovod rozvíjajú a investujú do neho finančné prostriedky, si zaslúžia sankcie. „To je neakceptovateľné.“ Spomenul aj fenomén amerického LNG. „Čím viac plynu tu bude a z rôznych kanálov, tým lepšie sa nám bude rokovať o podmienkach s dominantnými dodávateľmi.“ Za ďalšie zaujímavé projekty označil Turk Stream, alebo projekty LNG v Poľsku alebo Chorvátsku. 

Za dôležité Kučera považuje, ako ÚRSO nastaví vzťahy a fungovanie na trhu s plynom v novom regulačnom období po roku 2021, keďže SR čelí novým výzvam súvisiacim s  dekarbonizáciou a rozmachom OZE. Zástupca SPP vidí budúcnosť plynu v biometáne, vodíku alebo syntetickom metáne. Z krátkodobého hľadiska nájde plyn uplatnenie ako flexibilná podpora zelených zdrojov využitím paroplynových cyklov. Nemalé nádeje plynárov sú vkladané aj do LNG, predovšetkým v námornej, resp. kamiónovej doprave. 
Zdroj: sféra, a.s.

Vývojom obchodovania na Central European Gas Hub (CEGH) sa zaoberal Attila Török. V súčasnosti využíva služby CEGH celkovo 230 subjektov, z toho vyše 5 % členskej základne pochádza zo Slovenska. Zaujímavosťou je, že 15 % akcií spoločnosti CEGH vlastní Eustream.

CEGH je zároveň prevádzkovateľom virtuálneho obchodného bodu (VTP). Objem zobchodovaného plynu každým rokom kontinuálne rastie, v minulom roku dosiahol na trhu VTP takmer 659 TWh a na pridruženej burze CEGH PEGAS predstavoval 133 TWh plynu. Pre porovnanie, ročná spotreba plynu v Rakúsku, kde CEGH sídli, je len 91 TWh. Denný rekord v obchodovanom objeme dosiahla CEGH dňa 23. februára 2019 – išlo o 3,2 TWh plynu.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK