2. 4. 2022
Zástupcovia investorov s pilotnými projektmi na strednom Považí a hornej Nitre diskutovali o prekážkach, ktoré bránia vybudovať vodíkový ekosystém.
Zdroj: Freepik
Na Slovensku intenzívne pribúdajú nové projekty na výroby vodíka. Viaceré energetické spoločnosti sa snažia uchopiť moderné trendy a niektoré z nich už aj stihli predstavili svoje zámery domácim povoľovacím orgánom. O skúsenostiach súkromných firiem, výskumných inštitúcií a samospráv sa diskutovalo na nedávnom workshope so zameraním na región stredného Považia a hornej Nitry, ktorý (28. marca 2022) v Trenčíne zorganizovala Národná vodíková asociácia Slovenska (NVAS) v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom.
Impulz zo strany štátu ako nevyhnutnosť
Zelenú budúcnosť pre hornú Nitru plánujú aj Slovenské elektrárne. Hlavným symbolom premeny areálu postupne dožívajúcej Elektrárne Nováky má byť komplexný projekt výroby zeleného vodíka. Jeho súčasťou je výstavba fotovoltickej elektrárne s inštalovaným výkonom 10 MW, ktorá by mala vyrásť na rekultivovanom odkalisku. Významná časť elektriny vyprodukovanej zo slnka spotrebuje elektrolyzér s príkonom 1 MW. O technických parametroch a ďalších podrobnostiach projektu informoval Róbert Jambrich, šéf medzinárodných vzťahov, európskych záležitostí a životného prostredia spoločnosti.
Ročná výroba elektriny v chystanej fotovoltickej elektrárni je projektovaná na 11 000 MWh. Investičné náklady projektu sa v tejto fáze odhadujú v rozmedzí od 10 do 11 miliónov eur.
Dominantný výrobca elektriny plánuje v Novákoch vyrábať od 73 do 145 ton zeleného vodíka ročne. Výsledná produkcia bude závisieť od prevádzkovania elektrolyzéra, ktorého intenzitu determinuje aj dopyt od zákazníkov. Ako výrobca sa chcú primárne sústrediť na využitie vodíka v doprave, prístupní sú však aj záujemcom z iných priemyselných segmentov.
Potenciálnym odberateľom je najmä Trenčiansky samosprávny kraj, s ktorým už prebiehajú intenzívne rokovania o využívaní zeleného vodíka na pohon vodíkových autobusov.
Plusom projektu je lokalita s infraštruktúrou
Elektrolyzér, slnečná elektráreň a čerpacie stanice budú sústredené v jednom areáli, ktorého výhodou je dostupnosť existujúcej infraštruktúry a pripojenie na 110 kV vedenie. Podľa prepočtov investora by objem 73 ton vodíka mohol vystačiť pre 10 vodíkových autobusov, neskôr sa kapacita môže zvýšiť na zmienených 145 ton, na čo bude dimenzovaná stanica.
Prevádzka elektrolyzéra má v praxi otestovať možnosti pre poskytovanie podporných služieb v stanovenej kvalite pre elektrizačnú sústavu, ktorú prevádzkuje spoločnosť SEPS.
Jambrich pripomenul, že v blízkej dobe dôjde k odstaveniu viacerých veľkých zdrojov, ktoré doteraz zabezpečovali podporné služby. Spolu s očakávaným rozvojom decentralizovaných zdrojov bude potrebné nájsť nové zdroje poskytujúce flexibilitu. „Na projekte chceme spolupracovať s firmami z oblasti vedy a výskumu. Nateraz Centrum pre vedu a výskum, ale otvorení sme aj iným výskumno-vývojovým inštitúciám, ktoré by sa vedeli pridať“ zdôraznil počas diskusie Jambrich. „Predmetom výskumno-vývojovej činnosti je preukázať schopnosť poskytovať podporné služby, navrhnúť najlepšiu metodiku a spôsob riadenia elektrolyzéra s dodržaním všetkých parametrov, ktoré od vodíka budú požadovať zákazníci,“ doplnil.
Očakávaný termín spustenia výroby je záver roka 2023. Podľa Jambricha ide o ambiciózny, ale realistický dátum za predpokladu, že dôjde k zjednodušeniu povoľovacích procesov. Zástupca Slovenských elektrární je presvedčený, že experimentálne typy projektov by mali prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v zrýchlenom konaní. „Pokiaľ by sme mali stihnúť bežný povoľovací proces, ktorý trvá rok a pol, stratíme extrémne dôležité obdobie, kedy by sme mohli začať takéto technológie už začať testovať,“ poukázal na dynamiku vývoja na trh s podpornými službami. „Za ten čas by sme vedeli dokázať, či elektrolyzér je alebo nie je schopný poskytovať podporky, a za akých podmienok.“
Predmetom výskumu má byť aj sledovanie výstupnej kvality vodíka, kontrola účinnosti zvolenej technológie, ako aj životnosti elektrolyzéra, prípadne spotreby vstupných surovín. Slovenské elektrárne sa chcú v rámci projektu sústrediť aj na ohrev úžitkovej vody, resp. využitie zeleného vodíka v sektore teplárenstva. „Podpora zo strany štátu pre takéto typy projektov je absolútne nevyhnutná,“ uzavrel vo svojom príspevku Róbert Jambrich.
Ozeleniť dopravu chce aj pološtátny JESS
V rámci diskusného panelu sa k argumentu najväčšieho výrobcu elektriny pripojil aj Roman Sporina, generálny riaditeľ Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS). Podnik, v ktorom 51 % akcií kontroluje štátny podnik JAVYS a 49 % podiel vlastní česká pološtátna skupina ČEZ, vznikol s cieľom výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.
Na projekt inštalovaným výkonom do 1200 MW nedávno opätovne vydal MH SR osvedčenie o súlade s energetickou politikou. Ide o beh na dlhé trate. Podľa Národného energetického a klimatického plánu uvedenie do prevádzky pripadá do úvahy najskôr po roku 2035.
Spoločnosť JESS medzitým pripravuje projekt zameraný na produkciu zeleného vodíka. Elektrinu, ktorá je potrebná pre chod elektrolyzérov, by dodávala fotovoltická elektráreň s inštalovaným výkonom 48 MW. V prípade potreby by sa však využili aj prebytky elektriny pochádzajúcej z jadrových elektrární. Podobne ako Slovenské elektrárne aj JESS sa chce sústrediť na dodávky vodíka pre verejnú dopravu. Na základe dohody s Trnavským samosprávnym krajom by spoločnosť JESS koncom roku 2023 dodávala prostredníctvom siete čerpacích staníc zhruba 250 kg zeleného vodíka ročne pre prímestské autobusy.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
