Nevyužité eurofondy pre energetiku sa môžu presunúť inam

12. 2. 2020

Ak Slovensko v končiacom programovom období nevyčerpá vyčlenené financie pre nízkouhlíkové hospodárstvo, zvyšné prostriedky sa môžu použiť aj na iný účel. Úradníci už zároveň rokujú s Bruselom o prioritách do ďalšieho obdobia. V teplárenstve to má nahnuté podpora zemného plynu – prioritou majú byť naopak OZE. 

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Aktuálne programové obdobie na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ (2014 – 2020) sa pomaly chýli ku koncu. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) tento týždeň pripomenula, že podnikatelia a verejný sektor by mali využiť možnosti prebiehajúcich výziev Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktoré sú zamerané na podporu nízkouhlíkového hospodárstva. Zmluvy o pridelení nenávratného finančného príspevku musia byť podpísané najneskôr do konca tohto roka. Úspešní žiadatelia budú mať následne tri roky na realizáciu a ukončenie projektov.

Ak sa vyčlenené prostriedky pre vyhlásené výzvy nevyčerpajú, ich ďalšie využitie je zatiaľ otázne. Ako na tohtotýždňovej konferencii naznačila Kvetoslava Šoltésová, riaditeľka odboru legislatívy, vzdelávania a metodológie SIEA, zvyšné peniaze by mohli byť použité napríklad na financovanie obnovy verejných budov, o ktoré bol v minulosti záujem. Nevylučuje však ani scenár, že pôjdu na modernizáciu kanalizácií. „Netvrdím, že to je zlá cesta, ale boli to finančné prostriedky, ktoré boli určené pre nízkouhlíkové hospodárstvo.“ 

Zdroj: SFÉRA, a.s.

V tomto programovom období bude vyhlásená ešte jedna výzva zameraná na podporu inštalácie zariadení využívajúcich OZE vo firmách. SIEA avizuje rozpočet 10 miliónov eur, pričom podniky budú môcť získať príspevok najviac 200 tisíc eur, ktorý môžu použiť aj na výmenu starého kotla na uhlie za kotol na biomasu. Koncom vlaňajška vyhlásila SIEA trojicu výziev

Aktuálne prebiehajú rokovania o prioritách financovania nového programového obdobia pre roky 2021 - 2027. Naposledy sa podľa Šoltésovej stretli zástupcovia Ministerstva hospodárstva a Európskej komisie začiatkom tohto týždňa v Bratislave. Ako ďalej priblížila, v prípade podporných schém pre teplárenstvo to majú nahnuté fosílne palivá. Už v procese prípravy mala výhrady Európska banka pre obnovu a rozvoj. „Napriek tomu, že sme sa snažili, aby bol ďalej podporovaný zemný plyn, najmä v kombinácii s vysokoúčinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, momentálne je stav taký, že skôr nie ako áno,“ priblížila diskusiu. 

Rokovania sú však stále otvorené a na oficiálne závery si musíme počkať. „Momentálne je to tak, že prioritou v súvislosti so zásobovaním teplom a chladom budú OZE. Tam EÚ nevidí nejaký problém s tým, že by sme nemali dostať finančné prostriedky.“ Šoltésová pripomenula, že na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je už u nás zavedený systém podľa zákona 309/2009, preto je možné očakávať, že nás bude EÚ pri využívaní eurofondov tlačiť k tomu, aby sme podporovali výrobu tepla z OZE. Brusel sa rovnako zaujíma o ďalšie možnosti. „Európska komisia sa nás intenzívne pýta, či plánujeme určiť potenciál geotermálnej energie.“
Zdroj: SFÉRA, a.s.

Otvoreným bodom ostáva modernizácia rozvodov tepla. Hoci sa výzvy s takýmto zameraním nenachádzajú medzi prioritnými aktivitami, pokiaľ sa EK preukáže, že pre Slovensko majú význam, Brusel bude ochotný podporiť rekonštrukciu rozvodov aj v nasledujúcom programovom období. „Tu si treba otvorene povedať, že je to naviazané na pravidlá štátnej pomoci a práve tieto pravidlá hovoria o tom, že sa podporujú iba tzv. účinné systémy CZT. Takže tá veľká schéma pravdepodobne bude fungovať nejakým spôsobom naďalej.“ Podporené aktivity zároveň musia byť súčasťou schváleného Národného integrovaného energetického a klimatického plánu.
Zdroj: SFÉRA, a.s.

Snaha EK smeruje k tomu, aby sa počet operačných programov minimalizoval. Šoltésová zo skúseností predpokladá, že o podobe nových operačných programov sa rozhodne najskôr koncom roka. V tejto chvíli nie je jasné, koľko prostriedkov bude v nasledujúcom programovom období k dispozícii na podporu nízkouhlíkového hospodárstva. Riadiacim orgánom by podľa Šoltésovej malo byť opäť Ministerstvo životného prostredia SR. Zamiešať kartami môžu tiež blížiace sa voľby, ktoré rozhodnú o budúcej štruktúre štátnych orgánov.

Vzhľadom na nedávno predstavený ekologický dohovor a nové finančné mechanizmy na účely nízkouhlíkových opatrení sa však v nasledujúcich rokoch očakáva väčší dôraz práve na túto oblasť. 

Mohlo by vás zaujímať