Názor: Dopad mimoriadnej situácie a plánovaných opatrení vlády na sektor energetiky: Padni komu padni?

24.3.2020

Zatiaľ čo sa svet a Slovensko spamätáva z prvého náporu koronavírusu, štát začína riešiť hospodárske dopady pandémie.
Zdroj: Freepik

Je chvályhodné, že Ministerstvo hospodárstva napriek dosluhujúcemu riadeniu pripravilo a na predposlednom rokovaní odchádzajúcej vlády predstavilo „Návrh opatrení zameraných na pomoc ekonomike v súvislosti so šírením vírusu COVID-19“. Bravo si tiež zaslúži fakt, že na zozname opatrení sú aj také, ktoré sa týkajú energetického sektora. Je totiž jasné, že ani energetike, napriek jej kľúčovému významu pre chod celého hospodárstva, sa kríza nevyhne.

Podľa odhadov niektorých renomovaných konzultačných firiem, zaznamenalo TSR (total shareholder return) v čínskom energetickom sektore v priebehu januára – februára 5 % až 10 % prepad. Prvé dostupné dáta z európskych krajín postihnutých vírusom nenaznačujú, že by to u nás malo byť inak.

Jasným signálom je viditeľný prepad spotreby elektriny, ale takisto zmena charakteru spotreby. V Taliansku, pár dní po nariadení celonárodnej karantény začiatkom marca, klesol dopyt v čase špičky až o 21 % (v porovnaní s tým istým obdobím v roku 2019). Zároveň, celkom logicky, klesol podiel priemyslu a stúpol podiel domácnosti na celkovej spotrebe. Vo Francúzku bol vývoj veľmi podobný, tiež došlo k zhruba 12 % poklesu spotreby (viac info tu a tu).

Slovenskí dodávatelia pozorujú tú istú tendenciu aj u nás. Podľa údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy klesla spotreba oproti bežnej prevádzke o zhruba 4 %. Je preto správne, že návrh MH vyzýva (zrejme odberateľov) k rokovaniu s dodávateľmi energií „za účelom oslobodenia od platenia pokút za nedodržanie dohodnutého diagramu spotreby elektrickej energie“. V danej situácii skutočne nie je možné predvídať, koľko elektriny daný odberateľ bude reálne potrebovať a je dosť pravdepodobné, že jeho diagram odberu sa oproti predpokladaným hodnotám bude značne líšiť.

V rovnakom duchu sa nesie aj návrh Opatrení na podporu ekonomiky, ktorý jeden z poslancov strany zverejnil na Facebooku počas víkendu. Bod 28. opatrení hovorí o „plošnom moratóriu na udeľovaní sankcií v období 1.3. až 30.9. z dôvodu nesplnenia odberových diagramov elektriny a plynu u odberateľov, rovnako aj z dôvodu prekročenia odberových diagramov“. Keďže však zmyslom návrhu je, aby ÚRSO „určil regulovaným subjektom fakturovať tarify za rezervovanú kapacitu na základe skutočne nameranej hodnoty po skončení mesiaca a nie na základe nahlásenej hodnoty rezervovanej kapacity“ a danú tarifu fakturujú tak odberateľom ako aj dodávateľom distribučné spoločnosti, adresátmi opatrenia sú skôr tieto subjekty. 

Čo je však potrebné si uvedomiť, že v danej situácii sú zraniteľní nielen odberatelia, ale aj dodávatelia a v menšej miere aj distribučné spoločnosti. Všetci budú znášať straty, všetci budú obeťami rastúcej platobnej neschopnosti. Dodávatelia preto, lebo majú vopred zakontrahované objemy a často sú protistranou dodávateľov zahraničné subjekty. V prípade, že dohodnuté objemy neprevezmú, respektíve za nich nezaplatia, hrozí im sankcia v podobe straty finančnej zábezpeky, ktorú pred zrealizovaním transakcie zložili. Okrem toho hrozí dodávateľom za nedodržanie nominovaných objemov sankcia vyplývajúca z uzavretej zmluvy o zúčtovaní odchýlok, prípadne aj strata licencie (a de facto konkurz, keďže stratia možnosť minimalizovať predošlé straty).

Je preto životne dôležité, aby všetky opatrenia, ktoré nová vláda s dobrým úmyslom zavedie, boli vyvážené a v čo najväčšej miere rozložili riziká a očakávané straty subjektov. Alebo ako v nedávnom, peknom článku poznamenal advokát Rastislav Hanulák, „žiaden slušný štát by nemal dovoliť, aby vzniknutá situácia priniesla niektorým nespravodlivý prospech, zatiaľ čo iných by nezvratne poškodila“.

Cez túto optiku treba pozerať aj na ďalšie „energetické“ opatrenie vyplývajúce z Návrhu opatrení MH. Jeho zámerom je v podstate zníženie cien pre koncových odberateľov tým, že štát preberie finančnú zodpovednosť za náklady na podporované technológie výroby elektriny (OZE, VÚ KVET, hnedé uhlie) počas obdobia marec 2020 – december 2020 a o túto sumu tak zníži tarifu za prevádzku systému, ktorú spotrebitelia platia cez koncové ceny elektriny. Pre prípad, že by došlo k dramatickému prepadu rozpočtových príjmov, respektíve k zvýšeniu výdavkov a štát by (po vyčerpaní všetkých iných zákonných prostriedkov) začal zvažovať napríklad dočasné pozastavenie vyplácania podpory výrobcom OZE a VÚ KVET, mal by sa v zmysle spravodlivého rozloženia nákladov v prvom rade zamerať na väčšie inštalácie (nad 10 MW) a taktiež brať do úvahy prevádzkové náklady spoločností prevádzkujúcich bioplynové či fotovoltické elektrárne, vrátane nákladov vyplývajúcich zo zmlúv s distribučnými spoločnosťami.

Ako už bolo povedané vyššie, v konečnom dôsledku ide o to, aby z boja s epidémiou nevyšlo niekoľko nešťastných Čiernych Petrov, za ktorými sa budú chúliť zástupy čiernych pasažierov. Aby z toho nebolo povestné „padni komu padni“ v dikcii a podaní predošlej vlády. Držme novej vláde palce v tejto snahe!

Autor: Kristián Takáč, nezávislý expert

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK