8. 4. 2019
Dokončenie atómovej elektrárne v Mochovciach nejde podľa plánu. Rakúski aktivisti spochybňujú bezpečnosť. Naťahujú sa stavebné aj povoľovacie procesy. Parlament by sa mal zaoberať novelou atómového a stavebného zákona.
Výstavba dvoch nových blokov elektrárne Mochovce pôvodne začala ešte v roku 1986. Po havárii v Černobyle, páde socialistického režimu, zásadných hospodárskych zmenách a privatizácii Slovenských elektrární (SE) sa obnovila v roku 2007. Tretí blok mal vyrábať už od roku 2012, ale dosiaľ sa tak nestalo. Najvyšší predstavitelia slovenskej vlády v lete minulého roka v Mochovciach odmietli akékoľvek ďalšie oneskorenie projektu. Tretí blok sa mal spustiť ešte v tomto roku, štvrtý blok mal nasledovať o rok neskôr. Finančná aj časová realita sa však zmenila.
Minulý týždeň magazín Trend avizoval rozhovor s generálnym riaditeľom SE, podľa ktorého sa 3. blok elektrárne Mochovce nepodarí tak skoro uviesť do prevádzky. Branislav Strýček to zdôvodnil odporom rakúskych aktivistov v rámci povoľovacieho procesu a tiež meškaním stavebných prác z dôvodu odchodu hlavného dodávateľa stavebnej časti.
Technické komplikácie sa však prejavili napríklad počas horúcej hydroskúšky, ktorá sa začala pred Vianocami 2018 a napokon trvala dvojnásobne dlhšie než sa plánovalo. Až po dokončení veľkej revízie a odstránení zistených nedostatkov sa bude môcť pokračovať v príprave projektu na prevádzku.
Bezpečnosť v popredí
Diskusiu minulý týždeň rozvírila rakúska environmentálna organizácia Global 2000, ktorá je najhlasnejším kritikom dokončenia a spustenia nových blokov v Mochovciach. Aktivisti žiadajú zverejnenie stavebnej dokumentácie a medzinárodnú inšpekciu staveniska.
Nedávno zverejnili aj interný materiál spoločnosti Slovenské elektrárne (SE). Uvádzajú sa v ňom nápravné opatrenia prijaté v reakcii na 47 odporúčaní technickej podpornej misie organizácie WANO, ktorá sa uskutočnila ešte v máji 2017.
Rakúske médiá pred pár dňami priniesli viaceré tvrdenia aj bývalého pracovníka na mochoveckom projekte o bezpečnostných nedostatkoch a obrovských rizikách, ktoré sa údajne podceňujú. Slovenské elektrárne aj Úrad jadrovej bezpečnosti SR (ÚJD) informácie označili za falošné až poplašné správy.
Tvrdenie o nedostatočnej bezpečnosti železobetónovej obálky nového rektora považujú Slovenské elektrárne za zavádzajúce. „Zo strany Global2000 [to] ukazuje na absolútnu neznalosť komplexných projektov zvyšovania seizmickej odolnosti rozostavaných aj existujúcich jadrových elektrární a na cielené šírenie strachu a paniky medzi obyvateľmi Rakúska a Slovenska,“ uviedli vo svojej tlačovej správe. Firma dodala, že nedávne testy tesnosti hermetickej zóny elektrárne potvrdili vynikajúce výsledky.
„Hoci ÚJD SR opakovane vyjadril nespokojnosť s riadením procesu dostavby EMO 3, 4 zo strany manažmentu spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., a z dôvodu nedostatočnej kontroly na strane držiteľa povolenia vykonáva dôkladnú hĺbkovú kontrolu v podstatne väčšom rozsahu ako je bežné, ÚJD SR dôrazne trvá na svojich predchádzajúcich vyhláseniach, že ak nebudú splnené všetky požiadavky na jadrovú bezpečnosť a s pozitívnym výsledkom odskúšané všetky systémy elektrárne, uvádzanie do prevádzky, ktoré sa začína zavezením jadrového paliva do reaktora, nepovolí,“ zdôraznil vo svojom stanovisku Úrad jadrového dozoru.
Konania má odblokovať poslanecká novela
Problémy pri povoľovacom procese, ktoré uvádza aj šéf SE, potvrdzuje návrh novely atómového a stavebného zákona. Tú ešte v marci predložili poslanci strany SMER-SD Róbert Puci a Maroš Kondrót. Chcú urýchliť nielen budúce, ale aj už prebiehajúce správne konania, ktoré sa vedú na ÚJD.
S odvolaním na nezáväzné odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o správnych konaniach týkajúcich sa veľkého počtu osôb a odporúčanie o dobrej verejnej správe by sa mali oznámenia viacerých procesných úkonov (výzvy, upovedomenia, predvolania alebo iné písomnosti) doručovať účastníkom formou verejnej vyhlášky, t. j. vyvesením na úradnej tabuli, a nie personalizovanou poštou.
Pri uvádzaní jadrových zariadení do prevádzky dnes platí, že súhlas na ďalšiu etapu vydá ÚJD po predložení písomnej žiadosti až po posúdení správy o vyhodnotení predchádzajúcej etapy. Podľa návrhu novely sa na vydanie súhlasu na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky nemá vzťahovať správny poriadok. Ani pri ďalších postupoch a rozhodnutiach v konaniach sa viac nemajú aplikovať ustanovenia tohto predpisu o upovedomení, možnosti sa vyjadriť, obnove konania či preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Priestor pre reakciu zo strany zahraničnej organizácie aktivistov, ktorá je účastníkom konania, by sa tak značne zúžil.
ÚJD je však nielen dozorným orgánom v oblasti jadrovej bezpečnosti, ale tiež špeciálnym stavebným úradom pri stavbách jadrových zariadení a vo viacerých prípadoch tak dochádza k paralelným konaniam. Navrhovaná výluka mimoriadnych opravných prostriedkov sa má vzťahovať aj na niektoré konania o vydanie povolení podľa stavebného zákona, najmä povolenia na predčasné užívanie stavby, súhlasu na dočasné užívanie stavby, skúšobnú prevádzku, kolaudačné rozhodnutie a ich zmeny. Poslanci parlamentu Púci a Kondrót tiež navrhli obmedziť predkladanie duplicitných stanovísk či požiadavku dosiahnutia dohody s dotknutými orgánmi v stavebnom konaní.
Ak sa novelu atómového a stavebného zákona podarí schváliť, platiť by mala už od 1. augusta 2019.
O otázkach súvisiacich s navýšením rozpočtu projektu dostavby elektrárne Mochovce sa viac dočítate v tomto článku.