MH zbiera námety mesiac po zaslaní návrhu energetického a klimatického plánu do Bruselu

6.2.2019

Slovensko predložilo Európskej komisii neúplný návrh energetického a klimatického plánu. Verejná konzultácia neprebehla, pripomienky a námety zbiera ministerstvo hospodárstva až teraz.

Zdroj: Freepik

Všetky členské štáty EÚ mali do konca minulého roka predložiť Európskej komisii (EK) návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu (National Energy and Climate Plan, NECP). Viaceré krajiny ich v stanovenom termíne z rôznych dôvodov neodovzdali. Portál EurActiv uviedol, že tak neurobilo Bulharsko, Cyprus, Česko, Grécko, Luxembursko, Maďarsko ani Španielsko.

Madrid nedodržanie termínu zdôvodnil zmenou vlády a krátkosťou času na prípravu. České ministerstvo priemyslu a obchodu tesne pred koncom roka spustilo verejnú konzultáciu a materiál zverejnilo na svojej webovej stránke. Návrh NECP chce dokončiť v priebehu roka 2019. Ešte v polovici novembra síce začalo návrh NECP verejne pripomienkovať aj Grécko, ale nestihlo dokončiť vyhodnotenie. Návrh odovzdalo dokonca aj Spojené kráľovstvo, ktoré je v zložitom procese brexitu. Londýn však materiál verejnosti sprístupnil až dodatočne koncom januára.

Kľúčové európske ekonomiky Nemecko i Francúzsko svoje plány Bruselu predložili, ale vyslúžili si kritiku, že nie sú úplné. Obe krajiny tvrdia, že ide o predbežné návrhy.

Nedozretý ementál

Rovnaký argument používa aj slovenské ministerstvo hospodárstva (MH). Koncoročný termín pre odovzdanie dokumentu sme síce stihli, ale vďaka chýbajúcim pasážam pripomína odovzdaný návrh NECP švajčiarsky ementál. V zaslanom materiáli sa takmer 40-krát opakuje formulácia: „Bude podľa aktuálneho stavu doplnené vo finálnej verzii národného energetického a klimatického plánu“.

Ide pritom o kľúčový plán, ktorý má určovať stratégiu a politiky Slovenska v oblasti energetiky a klímy prinajmenšom do roku 2030 a potenciálne má nahradiť napríklad už zastaranú Energetickú politiku z roku 2014 či ďalšie národné stratégie. NECP má politický, ale aj finančný význam, pretože ovplyvní budúce čerpanie peňazí z európskych aj národných zdrojov.

Vzhľadom na jeho zásadný dosah je priam zarážajúce, že zodpovedné ministerstvá hospodárstva a životného prostredia vynechali z prípravy návrhu odbornú verejnosť. Predbežná verzia návrhu sa dostala len k úzkej skupine firiem a asociácii, ktoré mali navyše na vyjadrenie len zopár dní.

Ostrú kritiku voči postupu ministerstiev vyjadrili členovia platformy ENERGOKLUB® počas decembrovej diskusie. Jedným z argumentov MH bolo aj to, že nariadenie EÚ o riadení energetickej únie (č. 2018/1999), ktoré povinnosť predkladať plány ustanovuje, nadobudlo účinnosť až 24. decembra 2018. Rozsah a štruktúra NECP pritom boli zjavné vopred už niekoľko mesiacov. Slovenských úradníkov však malo zdržať aj neskoré dokončenie prognostického modelu, ktorý bol vypracovaný Svetovou bankou. Omeškalo sa tým aj vypracovanie Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030, s výhľadom do roku 2050. Len minulý týždeň ju ministerstvo životného prostredia predložilo na posúdenie environmentálnych vplyvov (EIA).

Európske nariadenie a výzvy na MH

Podľa nariadenia EÚ č. 2018/1999 každý členský štát „zabezpečí, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať na príprave návrhu“ NECP a obmedzí administratívnu náročnosť (čl. 10). Zároveň zavedie viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky, do ktorého zapojí miestne orgány, občiansku spoločnosť, podnikateľov, investorov, iné zainteresované strany a širokú verejnosť (čl. 11).

Absencia verejnej konzultácie viedla k tomu, že viacerí aktéri zaslali ministerstvu hospodárstva výzvy, v ktorých žiadali o skoré a konštruktívne zapojenie. K dispozícii máme napríklad list významnej asociácie Republikovej únie zamestnávateľov aj novovzniknutej Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Minulý týždeň, t. j. mesiac po odoslaní návrhu NECP do Bruselu ho MH zverejnilo. Zároveň začalo zbierať „pripomienky a námety“, ktoré budú „zohľadnené v procese prípravy finálnej verzie NECP“. Termín pre zasielanie pripomienok je do 25. februára 2019. Výzvu by ste však márne hľadali viditeľne zobrazenú na hlavnej stránke ministerstva. 

Hlavnými kvantifikovanými cieľmi NECP v rámci SR do roku 2030 je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo EÚ ETS o 12 % a podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výške 18 %. Prvé predpoklady pri určovaní národného príspevku SR v energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o niečo nižšie než je európsky cieľ 32,5 %, pričom kľúčovými budú sektory priemyslu a budov. Prepojenosť elektrických sústav sa už teraz pohybuje nad hranicou 50 % a bude taká aj v roku 2030, čím stanovený európsky cieľ 15 % poľahky prekonáme.

Do konca júna má Európska komisia skontrolovať, či predložené návrhy dávajú predpoklad naplnenia celoeurópskych cieľov a národných príspevkov, ktoré nariadenie EÚ č. 2018/1999 stanovuje. Podľa ministerstva hospodárstva má medzitým prebehnúť zapracovanie pripomienok odbornej aj širokej verejnosti a posúdenie EIA a budú zriadené pracovné skupiny. Po zapracovaní odporúčaní EK a pripomienok verejnosti bude finálna verzia NECP predložená na rokovanie vlády. Slovensko aj ostatné štáty EÚ musia finálnu verziu NECP oznámiť Európskej komisii do 31. decembra 2019 a následne pravidelne aktualizovať.

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK