Jozef Holjenčík: ÚRSO má právo a kompetencie povedať „odtiaľ potiaľ“

28. 12. 2023

Aké boli vaše motivácie vrátiť sa po siedmich rokoch na čelo ÚRSO?

Aj po mojom odchode som aktívne sledoval dianie a dlhodobo som sa vyjadroval k činnosti ÚRSO. Podľa môjho názoru si však úrad prestal plniť úlohu, ktoré mu určuje zákon, to znamená reguláciu sieťových odvetví. Toto mu akoby unikalo pomedzi prsty. Tento stav je však podľa mňa možné napraviť za predpokladu, že sa využijú všetky možnosti, ktoré ÚRSO poskytuje európska legislatíva.

Chcel by som opäť nastaviť rovnováhu na trhu medzi všetkými účastníkmi. A síce, aby odberatelia boli schopní platiť za energie sumu, ktorú stanoví ÚRSO, resp. sumu, ktorú poskytuje trh. A na druhej strane, aby ostatní účastníci trhu mali pokryté všetky náklady a primeraný zisk. Inými slovami, aby trh pre nich fungoval štandardne a mali možnosti investovať do rozvoja sústavy, do obnovy zariadení a tak ďalej.

Toto boli moje hlavné motivácie, kvôli ktorým som ponúkol svoje služby, pokiaľ by bol záujem.

Znamená to, že ste iniciatívne ponúkli svoje služby ako kandidát na šéfa ÚRSO?

Dá sa to tak povedať. Tí čo ma poznajú, vedia, že práca na tomto úrade pre mňa vždy bola a bude srdcová záležitosť. Moja ponuka bola čisto profesionálneho charakteru, pretože tento úrad nie je o zárobku, ale o robote. Všetky odvetvia na seba nadväzujú. Keď pohnete cenou elektriny, prejaví sa to aj v plynárenstve, vstupuje aj do výroby tepla a silná previazanosť tu existuje aj s vodárenstvom. Treba to vnímať ako komplex, ktorý spolu navzájom súvisí. Je preto potrebné citlivo nastavovať jednotlivé prvky tohto mechanizmu.

V programovom vyhlásení vlády sa píše o zefektívnení činnosti ÚRSO, aby začal plnil úlohy, ktoré zo zákona má plniť. Toto považujem za dlhodobý cieľ, aby úrad opäť získal na vážnosti. V súčasnosti je legislatíva nastavená tak, že využitím krízovej regulácie určuje ceny Ministerstvo hospodárstva SR. Do cenotvorby vstupujú nariadenia vlády, čo nie je správne. Takýto prístup by mal byť iba krajným riešením.

Verejnosť ste takmer bezprostredne potom, čo ste sa ujali funkcie, informovali o spustení procesu mimoriadnej regulácie voči subjektom v elektroenergetike a plynárenstve. Aké dôvody vás viedli k využitiu tohto inštitútu?

Netvrdím, že vládne rozhodnutia sú paušálne zlé, ale nereflektujú všetky aspekty sieťových odvetví. Vnímam to ako politické rozhodnutie, na ktoré má ministerstvo plné právo. My do toho nezasahujeme. ÚRSO má naďalej kompetenciu regulovať ceny energií, ale považujem to za narušenie celého trhu.

Krízovou reguláciou sa veci iba skomplikovali. Stanovili sa cenové stropy vo výške 199 EUR/MWh pre elektrinu a 99 EUR/MWh pre plyn, ktoré pretrvávajú. Keď cena na burze klesne, žiaden obchodník vám nedá nižšiu cenu ako určuje vládny strop. Z ich strany nie je ochota reagovať na vývoj na trhu.

Inštitút mimoriadnej regulácie je legitímny a siahnuť po ňom mohlo aj predchádzajúce vedenie úradu. Vychádza z európskej smernice, pričom v roku 2012 sa dostal aj do slovenskej legislatívy. V roku 2015 tento nástroj ÚRSO už raz aj použil, keď bolo začaté konanie voči firme SPP a ceny plynu následne klesli.

Princíp cenovej regulácie spočíva v tom, že ÚRSO môže vyhlásiť mimoriadnu reguláciu na tovary, ktoré nie sú popísané v zákone o regulácii. Úrad reguluje dodávku, distribúciu a prenos, ale nereguluje komoditu...

Mimoriadna regulácia sa preto v tomto prípade vzťahuje na cenu komodity. Distribučným spoločnostiam v elektroenergetike sme nariadili, aká výška fyzických strát môže vstupovať do cien za distribúciu. Rovnako ÚRSO nariadil, aká cena komodity môže byť použitá na nákup elektriny na straty. Upravené cenové návrhy očakávame v najbližších dňoch rovnako aj od dodávateľov elektriny a plynu. Predpísali sme im parametre, no majú právo určiť si tarifnú štruktúru podľa svojho vlastného uváženia.

Všetky regulované subjekty sú povinné upraviť svoje cenové návrhy k 1. januáru 2024.

Vidíte tak priestor na zníženie cien za dodávku elektriny a plynu pod stropy stanovené vládou?

Presné čísla vám nepoviem, konania bežia. V zásade však môžem potvrdiť, že vďaka mimoriadnej regulácii sa od 1. januára 2024 vytvorí priestor na zníženie koncových cien elektriny a zemného plynu.

Celkom určite to bude mať vplyv aj na zníženie kompenzačného balíka na energie, ktorý je plánovaný v štátnom rozpočte. Úlohou ÚRSO prirodzene nie je skúmať, či je alebo nie je dostatok peňazí na štátne kompenzácie. Za podstatné ale považujem, aby sa úrad začal správať adekvátne svojmu poslaniu vo vzťahu k regulovaným subjektom, a síce nechať im voľnosť, ale aj primerane chrániť odberateľov.

Aká je zatiaľ odozva trhu na kroky ÚRSO? Regulované subjekty sa môžu legitímne pýtať, prečo keď nakúpili komoditu v nejakom čase a v zmysle platnej vyhlášky im teraz úrad neuzná náklady...

Rozumiem tomu, že aj pre nich je to náročná situácia, ale tento inštitút sa volá mimoriadna regulácia preto, lebo jeho cieľom je nastaviť normálne cenové konania. Regulované subjekty si zľahčovali svoju nákupnú stratégiu a začali nakupovať každý mesiac jednu dvanástinu objemu potrebnej komodity na ďalší rok.  

Prestali sledovať trh a nerátajú s tým, že úrad im automaticky nemusí uznať všetky náklady. Poviem príklad. Pred niekoľkým dňami padla forwardová cena elektriny na úroveň 80 EUR/MWh. Toto bola ideálna možnosť nakúpiť elektrinu pre svoje portfólio na nasledujúci rok. Rozumiem tomu, že nikto nemá krištáľovú guľu, ale regulované subjekty skrátka musia pracovať s vývojom na burze na dennej báze. A byť obozretní v tom, že ak sa niekto nezobudí včas, náklady im jednoducho nebudú uznané.

Každý podnikateľ bude celkom prirodzene vyvíjať maximálne úsilie, aby sa dostal k peniazom, ktoré očakáva a mal uhradený nákup komodity, hoci nenakúpil výhodne. Na druhej strane musia subjekty chápať aj to, že je tu regulačný úrad, ktorý má právo a kompetencie povedať „odtiaľ potiaľ“. Ak ste sa rozhodli nesprávne, musíte niesť aj následky. Osobne si však myslím, že nikto žiadnu ujmu neutrpí.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Budú mať dotknutí účastníci nárok na nejakú formu kompenzácie?

Regulované subjekty v tomto prípade nemajú žiaden nárok na kompenzácie. Ak siahnete po inštitúte mimoriadnej regulácie, je samozrejme potrebné zrealizovať to zodpovedne, aby ste účastníkom trhu nespôsobili neprimerané straty. Inými slovami, aby neskrachovali a mohli normálne fungovať ďalej.

Hoci konania ešte nie sú ukončené, ako vyzerajú ostatné regulované zložky cien elektriny?

Mimoriadnou reguláciou sa vytvorí priestor na zníženie distribučných taríf pre všetkých odberateľov v elektrine. Nižšie pôjdu aj prenosové poplatky, ktoré sa tiež pretavia do koncových cien na faktúrach.

Pokiaľ ide o tarify TPS a TSS, konania sa iba rozbehli, preto v tejto chvíli neviem povedať viac. Všeobecne však platí, že čím je cena elektriny na trhu nižšia, tým výška TPS rastie, lebo náklady na výrobu elektriny z OZE  a VÚ KVET sú vyššie ako z normálnych konvenčných zdrojov. Ak cena na trhu naopak rastie, TPS by mala klesať. K nejakému pohybu teda určite príde, lebo cena elektriny na trhu klesla. Mierne zvýšenie TPS je preto pravdepodobné, ale určite nám neuletí do závratných výšok. Cenu TPS chceme stabilizovať.

Dokedy plánuje ÚRSO využiť inštitút mimoriadnej regulácie?

Iba na nevyhnutnú dobu, pokiaľ sa situácia nestabilizuje. K tomu by mali pomôcť nové vyhlášky ÚRSO v oblasti cenovej regulácie elektroenergetiky a plynárenstva. ÚRSO už rozbehol legislatívny proces.

Do konca januára 2024 pozbierame podnety od účastníkov trhu. Vo februári sa vytvorí nultá verzia cenových vyhlášok. Urobíme prvý návrh, ktorý prerokujeme s ministerstvami a so subjektmi, ktoré majú rozhodujúce postavenie na trhu. Následne by sa v marci pripravilo konečné znenie vyhlášky, ktoré pôjde do procesu MPK. V máji by nasledovali rozporové konania a v júli by išla vyhláška do Komisie Legislatívnej rady Vlády SR. Do účinnosti by mali vyhlášky vstúpiť od 1. júla 2024.

Zámerom je, aby systém fungoval na trhovom princípe. Regulovaným subjektom určíme mantinely, v ktorých sa môžu pohybovať. Dostanú voľnosť, aby mohli nakupovať komoditu podľa vlastného uváženia. Sami sa rozhodnú, kedy si nakúpia elektriny na straty alebo elektrinu či plyn pre dodávku. My im len predpíšeme interval, v rámci ktorého im budú uznané náklady, ktoré sa premietajú do ceny. A bude na ich manažérskom rozhodnutí, aby analyzovali trh a zvolili si správnu nákupnú stratégiu.

Nové cenové vyhlášky budú účinné až od 1. júla 2024, ale referenčné indexy platné podľa súčasných pravidiel už bežia a dodávatelia realizujú nákupy oboch komodít. S týmto počítate?

Určite to budeme musieť zohľadniť v prechodnom období, povedzme do konca budúceho roka. Nad spôsobom, akým to urobíme, v tejto chvíli stále uvažujeme. Možno cez nejakú korekciu alebo iný mechanizmus, aby sa primeraným spôsobom zohľadnil vplyv súčasnej legislatívy v nových cenových návrhoch. Od 1. januára 2025 to už, samozrejme, platiť nebude. Možno to bude možné spraviť prostredníctvom VHZ, pričom budeme sledovať náklady dodávateľov popísané v paragrafe 24 zákona o energetike. Oprávnenosť týchto nákladov budeme v rámci jednotlivých cenových konaní posudzovať do posledného detailu, aby sa do koncovej ceny elektriny alebo plynu nedostalo nič, čo tam nemá byť.  

Súčasné referenčné obdobia považujem za nešťastné. Nastavovali sa so zámerom sanovať okamžitú situáciu a prebiehalo to chaoticky bez detailnej analýzy, ako sa to prejaví v cenách do budúcnosti. Samozrejme, ovplyvnili to aj vonkajšie vplyvy a energetická kríza v Európe. V tejto veci však podľa môjho osobného názoru zlyhala aj Európska komisia, ktorá nedostatočne usmerňovala členské štáty.

Naznačujete, že v kontexte referenčných indexov, ktoré vstupujú do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny a plynu, dôjde k nejakej reforme? Ak áno, aká je vaša predstava?

Malo by ísť o kombináciu referenčných rámcov, ale zohľadňovať by sa mali aj výrobné náklady. Asi 70 % elektriny u nás vyrábajú Slovenské elektrárne. Pohrávame sa preto s myšlienkou stanoviť pre firmu Slovenské elektrárne výrobné náklady plus primeraný zisk, čo by mohol byť tiež jeden z referenčných fundamentov ovplyvňujúcich určenie ceny komodity, ktorá vstupuje do cenových konaní.

Aké ďalšie zmeny plánujete v nových cenových vyhláškach?

Stanovíme napríklad limit pre marže dodávateľov, aby nám neutekali do nezmyselných výšok. Marže musia byť naviazané na vývoj cien na trhu. Keď sa cena komodity výrazným spôsobom zníži, aj obchodník musí okamžite zareagovať na túto situáciu. Toto je úloha ÚRSO, aby neustále sledoval a korigoval nedostatky trhu.

K ďalším zmenám, nad ktorými sa zamýšľame, patrí zrušenie pásmovej TPS. Akým spôsobom reforma prebehne ešte nie je jasné. Počkáme si na podnety od účastníkov trhu.

Podľa môjho názoru je pásmová TPS nevydarený nástroj, ktorý nič nerieši. Elektrinu spotrebúvajú všetci účastníci trhu rovnako. Pre väčších aj menších odberateľov sa podiel výroby elektriny z OZE a VÚ KVET zvyšuje, tak prečo by mala byť jedna skupina odberateľov zvýhodnená a druhá nie. Všetci koncoví odberatelia sa na to musíme poskladať. Pásmovanie nepovažujem za šťastné riešenie.

V ostatnom období tu boli náznaky krížových dotácií medzi TPS, TSS a ďalšími tarifami. Toto chceme novými vyhláškami upraviť. V TPS sa musia striktne reflektovať výlučne náklady na systém OZE a VÚ KVET, v tarife TSS zase náklady na činnosť prenosovej sústavy pre zabezpečenie bezpečnosti a stability sústavy.

V období, keď ste neboli šéfom ÚRSO, došlo k transpozícii zimného energetického balíka. Zmeny sú už reflektované aj v sekundárnej legislatíve. Pravidlá trhu s elektrinou a plynom prechádzali prvou novelizáciou. Z pôvodného návrhu regulačného úradu ÚRSO, ktorý prešiel procesom MPK, sa však do finálneho znenia predpisov dostala iba časť. Prečo sa tak stalo?

To, čo bolo prínosné pre trh, sme vo vyhláškach ponechali a bolo publikované v Zbierke zákonov. Zvyšok musíme prehodnotiť. Netvrdím, že všetko tam bolo zlé. Plynárenská časť pravidiel trhu sa týkala najmä mechanizmu vzťahov medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o pravidlá trhu v elektrine, množstvo zmien malo vplyv na cenotvorbu. Toto musíme očistiť, upratať a od 1. júla 2024 zadefinovať úplne nanovo.

Pôvodný materiál pravidiel trhu obsahoval aj ustanovenia týkajúce sa platforiem MARI a PICASSO na cezhraničnú výmenu regulačnej elektriny, ku ktorým sa má Slovensko pripojiť v lete 2024. Vnímate tieto medzinárodné záväzky spoločnosti SEPS, resp. nie sú ohrozené?

Toto je jedna z vecí, ktorú je potrebné prepracovať. Chceme, aby slovenskí účastníci trhu mali z tohto systému maximálny efekt. V podobe, v akej to bolo navrhnuté, by sa to podľa môjho názoru neudialo.

Termín pripojenia k obom platformám sa však stíha, a teda ani záväzky firmy SEPS nie sú ohrozené.

Kedy môžeme očakávať vydanie vyhlášky o podmienkach pripojenia do sústavy? Špeciálne sektor OZE na ňu netrpezlivo čaká a podľa zákona o energetike mala byť účinná už od 1. októbra 2023.

Legislatívny proces vyhlášky, na ktorú sa pýtate, bol zastavený. Myšlienky, ktoré sú pre trh prínosné, budú včlenené do novej cenovej vyhlášky v oblasti elektroenergetiky. Tá bude obsahovať distribúciu, dodávku, pripojenie, jalový výkon a tak ďalej. Našou víziou je nemať množstvo rôznych vyhlášok, ale jednu, ktorá bude obsahovať všetko. To isté platí pre cenovú vyhlášku v plynárenstve.

Zdroj: SFÉRA, a.s.

Spomenuli ste jalovinu. ÚRSO na jeseň spustil pripomienkovanie vyhlášky o jalovom výkone. Zasiahli ste do výslednej podoby tohto právneho predpisu po ukončení pripomienkovania?

Táto vyhláška prešla bez akýchkoľvek zmien a bola rovnako publikovaná v Zbierke zákonov. V tejto podobe bude platiť do 30. júna 2024. Následne bude zrušená a začlenená do pripravovanej vyhlášky, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Tu však nepredpokladáme žiadne zmeny.

Začiatkom novembra rozhodol ÚRSO o uplatnení mimoriadnej regulácie voči najväčším dodávateľom na neregulovanom trhu s energiami, ktorí majú byť povinní zverejňovať a aktualizovať svoje cenníky. Niektorí zvažovali aj právne kroky. V akom stave je konanie?

Táto mimoriadna regulácia bola včerajším dňom (20. decembra, pozn. red.) zrušená. Podľa mňa išlo o nešťastný krok zo strany ÚRSO, ktorého výsledkom bolo množstvo odvolaní a žalôb. Úrad má kompetenciu kedykoľvek si vypýtať údaje od regulovaného subjektu, ktorý má povinnosť mu tieto údaje poskytnúť. Zverejňovať cenníky na neregulovanom trhu ale nemá zmysel, pretože každý veľký dodávateľ má určitú cenotvorbu. Väčší odberatelia si dohadujú ceny s dodávateľmi na individuálnej báze.

Skutočne neviem, komu by to pomohlo. Žiadny tlak na odberateľov to nevyvolá. Regulované subjekty sa právom bránia, že povinnosť vydávať cenníky predstavuje zásah do slobody ich podnikania. Ak sú neregulovaní, nevidím na to dôvod. Ak ich chceme zregulovať, potom má zmysel vydávať aj cenníky.

Nepomohlo by to povedzme stredným firmám, ktoré nemajú dostatočné analytické a personálne kapacity a vďaka zverejnenému cenníku by mali aspoň minimálnu predstavu, kam sa vyvíja trh?

Nepomohlo. Cena elektriny na trhu sa mení na hodinovej báze, úplným štandardom sú dnes záporné ceny. Kontrakty majú minimálne jeden rok. Kým odberateľ vypovie zmluvu, aby mohol uzatvoriť nový kontrakt s iným dodávateľom, tento proces trvá mesiac, či dva. Vtedy je však už cena na trhu odlišná. 

ÚRSO pravidelne zverejňuje na svojom webe burzové ceny, ktoré sú vodítkom pre odberateľov. Na základe nich môžu ísť za svojím dodávateľom a aktívne žiadať o výhodnejšiu cenu za dodávku. No do obchodnej politiky jednotlivých dodávateľov nemôžeme zasahovať. Sme súčasťou voľného trhu EÚ.