3. 10. 2022
Napriek slovenskému nesúhlasu nové európske nariadenie získalo politickú podporu väčšiny členských krajín. Obsahuje opatrenia na zníženie dopytu po elektrine aj úpravu výberu nadvýnosov energetických firiem a ich redistribúcie koncovým odberateľom. Po tlaku 15 krajín vrátane Slovenska sa má pripraviť legislatíva na zastropovanie veľkoobchodnej ceny zemného plynu.
Zdroj: Council of the European Union
Ministri krajín EÚ zodpovední za energetiku sa v piatok 30. septembra 2022 na mimoriadnom rokovaní dohodli na dobrovoľnom cieli zníženia hrubej spotreby elektriny o 10% a povinnom cieli zníženia spotreby v čase odberovej špičky na úrovni 5%. Štáty musia identifikovať 10 % hodín špičiek v období od 1. 12. 2022 – 31. 3. 2023 počas ktorých sa zníži spotreba. Majú však voľnú ruku pri stanovení vhodných opatrení pre dosiahnutie úspor elektriny.
Zástupcovia členských krajín sa tiež dohodli na povinnom strope vo výške 180 EUR/MWh pre výnosy producentov elektriny vrátane sprostredkovateľov z ostrovných členských štátov. Strop sa má týkať tzv. inframarginálnych technológií ako sú OZE, jadro a lignit, ktoré sa vyznačujú nízkymi prevádzkovými nákladmi. Strop sa má aplikovať do konca júna 2023. Aj tu si môžu jednotlivé vlády sami zvoliť akým spôsobom budú vyberať a presmerovávať nadvýnosy tak, aby sa dostali ku koncovým odberateľom.
Slovensko s návrhom nesúhlasilo, problematicky ho v rámci diskusií vnímalo napríklad aj Poľsko, Litva, Lotyšsko, Malta či Cyprus z dôvodu malých až žiadnych benefitov, resp. z dôvodu, že už takéto opatrenia aplikujú na národnej úrovni.
Niektorí výrobcovia majú veľké objemy elektriny predané cez dlhodobé kontrakty a majú zahedgevané pozície na trhu, čo negatívne ovplyvní dodatočné inframarginálne výnosy. To je aj prípad Slovenských elektrární a ďalších lokálnych producentov elektriny, ktorí už väčšinu budúcoročnej výroby predali za ceny nižšie než je dohodnutý limit. Slovensko žiadalo, aby do opatrenia boli okrem výrobcov zahrnutí aj obchodníci.
Členské štáty zdôraznili potrebu komplementarity s už prijatými národnými opatreniami a potrebu flexibility pre členské štáty pri využívaní dodatočných financií, a to nielen pre malé a stredné podniky, ale aj energeticky náročný priemysel.
Mimoriadne príjmy firiem aktívnych v sektore surovej ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérskom sektore sa navyše majú zdaniť dodatočnou sadzbou nad rámec bežných a už uplatňovaných poplatkov. Tieto príjmy by tiež mali smerovať na pomoc domácnostiam a firmám, ktoré bojujú s vysokými cenami.
Nové európske nariadenie vstúpi do platnosti už v priebehu októbra.
Reakcie doma
Nevôľu s výsledkom rokovaní už v piatok vyjadril premiér Eduard Heger, podľa ktorého bude Slovensko naďalej žiadať, aby nevyčerpané eurofondy mohli byť použité na pomoc proti dôsledkom vysokých cien energií. Objem nevyčerpaných eurofondov u nás sa má pohybovať na úrovni 3 až 4 miliardy eur.
Na nedeľnej tlačovej besede minister hospodárstva Karel Hirmam uviedol, že viaceré krajiny na rokovaní vyjadrili pochybnosti o prínose nového nariadenia pri riešení súčasných mimoriadnych cien elektriny. Návrh označil za „mŕtve dieťa, ktoré bolo formálne schválené, hoci viacerým štátom návrh nariadenia nevyhovoval a nevideli ani zmysel v jeho vylepšovaní.
Za úspech však považuje zaradenie druhého bodu rokovania o zastropovaní veľkoobchodných cien zemného plynu a zhodu na potrebe diskusie o ďalších opatreniach týmto smerom, ktoré považuje za zmysluplné riešenie s potenciálom rýchlo znížiť aj ceny elektriny na trhu.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Minister Hirman zdôraznil, že v súčasnosti cena plynu nereflektuje nedostatok komodity, ale je výsledkom špekulácií na trhu, preto je potrebné zaviesť cenové stropy. Tie by sa nemali vzťahovať len na ruský plyn, ale majú zohľadniť rozdiely medzi potrubným a skvapalneným plynom (LNG). Návrh tohto mechanizmu má Európska komisia predstaviť ešte tento týždeň a rokovať o ňom budú lídri členských krajín na neformálnom októbrovom summite v Prahe.
„Európskej komisii bola daná zásadná úloha, aby urýchlene, to znamená, že aj v týchto hodinách sa v Bruseli na tomto návrhu pracuje, pripravila návrh, ktorý by sa dal sfinalizovať do konkrétnych opatrení, ktoré budú spoločne akceptované na úrovni celej EÚ," povedal v bedeľu Hirman na tlačovej konferencii.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Ako poslednú možnosť minister pripúšťa aktiváciu národného plánu B, ktorý už v podobe novely zákona o energetike expresne schválili poslanci. Rozširuje možnosti vyhlásenia všeobecného hospodárskeho záujmu a tiež nariadenú dodávku elektriny za určené ceny.
