25. 10. 2022
Aktuálnu krízu môže pomôcť vyriešiť prehĺbenie spolupráce medzi členskými krajinami EÚ, zhodli sa odborníci na konferencii ENERGOFÓRUM® 2022. Okrem opatrení a návrhov riešení zameraných na redizajnovanie trhu s energiami sa debatovalo o probléme výkonovej nerovnováhy v Európe, implementácii pomoci odberateľom s vysokými cenami energií, ale aj núdzovej legislatíve vlády a jej možnom rozpore s právom EÚ.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris považuje s ohľadom na pretrvávajúci krízový stav debatu o správnosti alebo nesprávnosti súčasného dizajnu trhu s energiami za prirodzenú. „Kríza nám ukázala, že v dizajne trhu existujú slabé miesta a boli by sme hlúpi, keby sme sa z nej nepoučili v rámci EÚ aj na Slovensku,“ otvoril šéf ÚRSO diskusný panel "Ako odvrátiť kolaps na trhu s energiami", ktorý bol vyvrcholením otváracieho dňa 16. ročníka konferencie ENERGOFÓRUM® na Táľoch. Na úvod diskusie sa účastníkom podujatia prihovoril aj minister hospodárstva Karel Hirman prostredníctvom videa.
Člen predstavenstva spoločnosti ZSE Energia Michal Dubeň je presvedčený, že hodnotenie dizajnu trhu treba vnímať v určitom kontexte a nemožno ho považovať za nesprávne nastavený v čase, keď bolo všetko v poriadku. Otázka je taká, či existuje aj nejaký univerzálny dizajn, ktorý bude následne fungovať aj v modeli krízového riadenia, poznamenal Dubeň, podľa ktorého čaká Európu po skončení vojny na Ukrajine náročné obdobie, ktoré bude trvať niekoľko rokov. „Treba napraviť chyby, ktoré boli urobené.“ Ako zadefinovať dizajn trhu v prostredí, ktoré bude odlišné od predchádzajúceho? Opatrnosť je podľa neho na mieste. „Sme v stave krízy. Energetika je súčasťou bezpečnostnej politiky štátu. Úplne trhový alebo úplne centralizovaný dizajn trhu nemôže byť univerzálnou odpoveď na akúkoľvek situáciu.“
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Podľa názoru advokáta Rastislava Hanuláka z kancelárie Capitol Legal Group treba dať v retrospektíve za pravdu tým kritikom, ktorí v minulosti upozorňovali na rýchlosť liberalizácie v európskej energetike. „Štát jednoducho nemôže dať z európskej energetiky ruky preč. Problém trhu nie je problém jeho nastavenia, ale je to problém spoločenský. Dohľad štátu alebo regulátora bude nevyhnutný,“ povedal člen predstavenstva VSE Holding.
Hanulák v kontexte tempa ekologizácie upozornil na Česko, ktoré podľa neho umne využilo existujúce právne nástroje a dokázalo uvoľniť prísne regulácie. Tým mal na mysli novelu zákona o ovzduší, ktorá upravila výnimky z emisných limitov pre „špinavšie“ elektrárne.
Tempo budovania trhu s energiami v EÚ spochybnil aj člen predstavenstva spoločnosti OKTE Michal Cabala. Zástupca organizátora krátkodobého trhu s elektrinou ale nesúhlasí s tvrdením tých politikov, podľa ktorých trhy skolabovali. „Podľa mňa trhy fungujú, keďže cena je vygenerovaná. Dopyt a ponuka sa niekde stretnú, ale je otázka, či setup trhu nebol príliš ambiciózny a či sme to celé neuponáhľali,“ doplnil Cabala s odkazom na viacero objektívnych externých faktorov na trhu, ktorých vyústením bola vojna na Ukrajine.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Otázku funkčnosti trhov rozvinul Michal Dubeň, riaditeľ divízie nákupu energií a obchodu s plynom spoločnosti ZSE Energia. „Spotový trh funguje perfektne. Ja ako trader s 20 ročnými skúsenosťami nepoznám mechanizmus, ktorý by dokázal zmanipulovať spotový celoeurópsky trh,“ zdôvodnil Dubeň, ale zárpoveň poukázal na výrazne oslabený forwardový trh, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov. Mechanizmy burzových zábezpek neboli dizajnované na volatilitu a cenové výkyvy v takomto rozsahu. Dôkazom je podľa neho aj fakt, že záchranu potrebujú nielen malé firmy, ale aj veľkí energetickí hráči.
Forwardový trh s elektrinou označil zástupca spoločnosti ZSE Energia za plytký kvôli nedostatočnej ponuke a nízkej likvidite. Problémy v energetike podľa neho nemožno zužovať iba na zemný plyn, lebo existuje aj v elektrine a jeho riešenie môže byť omnoho zložitejšie. Za významný problém považuje výkonovú nerovnováhu, ktorá bola odštartovaná vypínaním zdrojov v rokoch 2016 - 2017. Aktuálne chýba Európe zhruba 100.000 MW inštalovaného výkonu, pričom výpadok bol iba čiastočne kompenzovaný obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE). Práve plyn mohol tento prechod uľahčiť, ale Putinova stratégia všetko zmenila.
Nerovnováhu medzi dopytom a ponukou identifikovala vo svojej správe aj Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER). Nových výrobných kapacít sa stavia málo a OZE nedokážu plnohodnotne nahradiť všetky fosílne typy výroby. Dizajn trhu je podľa ACER v základnej schéme v poriadku, tlmočil závery správy Andrej Juris, podľa ktorého je nepredstaviteľný návrat do štátom vertikálne kontrolovaného modelu. „Je potrebná väčšia miera koordinácie pri rozvoji zdrojov a stanovení priorít energetickej politiky,“ uviedol šéf ÚRSO, podľa ktorého však ide o politicky problematickú záležitosť. „Každá krajina to chce mať pod kontrolou. Energetická politika je reflexiou internej politiky v každom štáte a to je náročné koordinovať, ale ide jednoznačne o jednu z ciest ako napredovať.“
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v súčasnosti finišuje s riešením cien elektriny pre domácnosti v roku 2023. Na základe memoranda o porozumení z februára, ktorého signatármi boli okrem MH aj rezort financií spolu so Slovak Power Holding, majú Slovenské elektrárne v rokoch 2023 a 2024 vyčleniť pre domácnosti 6,15 TWh elektriny v nákupnej cene 61,2 EUR/MWh. Podpis implementačnej zmluvy sa má po schválení Bruselom stať realitou, pričom rolu agenta v celom procese preberie štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP).
K téme sa vyjadril aj Michal Cabala zo spoločnosti OKTE, ktorej úlohou má byť potvrdzovať objem elektriny pre jednotlivých dodávateľov, ktorí ich budú následne podľa spotreby prerozdeľovať svojim odberateľom. „Podľa mňa by bolo jednoduchšie predať túto elektrinu agentovi, ktorý by ju predal na veľkoobchodnom trhu a tento výnos by sa umiestnil ako energošek pre domácnosti,“ uviedol Cabala. „Prijaté riešenie bude náročné, ale verím, že sa nám to podarí dotiahnuť do konca,“ doplnil zástupca stopercentnej dcéry SEPS.
Vláda SR schválila núdzovú legislatívu. Možné zamedzenie vývozu elektriny zo SK obchodnej oblasti považuje Cabala v súčasnom legislatívnom rámci EÚ za ťažko realizovateľné.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Vyhlásenie stavu núdze z cenových dôvodov vníma Rastislav Hanulák, rovnako ako zástupcovia MH, ako poslednú možnosť. „Ústava demokratických štátov chráni vlastnícke právo a právo na podnikanie, ale vo vzťahu takmer každého vlastníckeho práva existuje koncept výnimky, ktorú štát môže aplikovať pri ohrození bezpečnosti štátu alebo ak hrozia vážne hospodárske škody,“ doplnil bývalý poradca štátneho tajomníka MH SR Karola Galeka.
Zákon považuje Hanulák za problematický, pretože v niektorých prípadoch je v priamom rozpore s EÚ legislatívou, keďže predpisy EÚ nie je potrebné transponovať, ale majú automaticky prednosť pred zákonmi na Slovensku. „V prípade Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy to bije do očí. SEPS môže obmedzovať export elektriny len z konkrétne vymedzených taxatívnych dôvodov, pričom nariadenie nepočíta s ich rozšírením,“ dodal.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Andrej Juris považuje prijatú legislatívu, rozšírenie konceptu stavu núdze a posilňovanie práv vlády vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) za opodstatnené vzhľadom na mimoriadnu situáciu. „Už teraz čelíme obrovským dopadom v regulovanom, ale aj neregulovanom segmente. Miera urgentnosti prijať a využiť tieto mimoriadne právomoci je z môjho pohľadu absolútne kritická,“ zdôraznil šéf ÚRSO a poukázal na príklad susednej Českej republiky, ktorá bez porušenia pravidiel EÚ prijala rozsiahle intervenčné opatrenia.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
