Brusel schválil predĺženie rakúskej schémy štátnej pomoci na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny do roku 2031. Prevádzkovateľ sústavy môže v prípade regionálneho preťaženia siete aktivovať dodatočnú rezervnú kapacitu. Viac
V krátkosti
V Zbierke zákonov bol vyhlásený zákon č. 259/2025, ktorý prináša rozsiahlu zmenu zákona o energetike a ďalšej energetickej legislatívy. Novela reaguje najmä na transpozíciu európskych predpisov v oblasti vnútorného trhu s elektrinou a plynom, rozvoja obnoviteľných zdrojov a vodíka a tiež metánových emisií. Viac
Skupina OPEC+ zvýši kvóty na ťažbu ropy. Od novembra plánujú členovia kartelu ťažiť o 137 tis. barelov denne viac oproti súčasným 1,65 mil. barelov denne. Spomedzi ôsmich zúčastnených krajín najviac zvýšia ťažbu Saudská Arábia a Rusko.
Včera (6. 10.) zomrela dlhoročná predsedníčka českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť (SÚJB) Dana Drábová. Informoval o tom úrad, ktorý viedla viac ako 25 rokov.
Nemecký regulátor (BNetzA) vyhral dlhoročný spor proti rozhodnutiu európskej agentúry ACER vo veci prideľovania prenosovej kapacity a riadenia preťaženia v regióne CORE. Viac
Prechod priemyslu na energiu zo slnka, vetra, ale aj ďalších OZE môže byť motorom pre jeho konkurencieschopnosť, vyplýva z novej stratégie, ktorú pripravila SAPI. Ak štát nezačne vytvárať podmienky pre výstavbu týchto zdrojov elektriny, hrozí podľa asociácie presun priemyslu do krajín, ktoré budujú ich kapacity. Viac
Dekarbonizácia, dôsledky zastavenia tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu aj plán úplného sa odstrihnutia od ruských energii najneskôr do konca roka 2027. Slovenskí plynári a teplári čelia viacerým spoločným výzvam, o ktorých budú zástupcovia významných hráčov na trhu diskutovať na konferencii ENERGOFÓRUM®. Platforma ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia. Sledujte konferenciu nabitú energiou online!
Po 50 rokoch prevádzky v Belgicku odstavili reaktor atómovej elektrárne Tihange 1 s výkonom 962 MW. Ide už o štvrtý blok, ktorý v krajine uzavreli, z niekdajšieho počtu siedmich prevádzkovaných reaktorov. V novembri sa ukončí prevádzka elektrárne Doel 2. Viac
Parlament schválil zákon o adresnej energopomoci. Presné detaily ako rozsah pomoci či hraničnú hodnota bonity domácnosti ukáže až nariadenie vlády. Účinný má byť od 10. 10. 2025. Vláda odhaduje, že v budúcom roku poskytne pomoc 90 % domácností, čo bude stáť štátny rozpočet až 435 miliónov eur. Časť dotácií chce pokryť z eurofondov. Viac
Poľsko už má pred zimou naplnené podzemné zásobníky plynu. Veľmi vysokú mieru naplnenia svojich zásobníkov dosahujú aj Portugalsko, Belgicko, Rumunsko a Česko. Slovenské zásobníky sú naplnené na 76 % objemu. Uskladnený plyn by dokázal pokryť 55 % ročnej spotreby plynu u nás. Ukrajina, ktorá dováža plyn zo západu, má zásobníky naplnené len na 26,6 %.
Z DIANIA V KLUBE
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB® 24. 6. 2024
Seminár o novinkách v zodpovednosti za odchýlku a centrálnej fakturácii 19. 4. 2024
Články
-
Zmeny banského zákona ovplyvnia plynárov aj geoterm
7. 10. 2025Ministerstvo hospodárstva novelizuje banský zákon, ktorý sa datuje ešte do roku 1988. Zmeny sa dotknú aj plynárov a využívania geotermálnej energie. Procesy na banských úradoch sa majú zrýchliť a zjednodušiť. Podľa ochranárov až príliš. Cieľom návrhu zákona je podľa ministerstva hospodárstva (MH SR) modernizovať základný legislatívny rámec upravujúci ochranu a využívanie nerastného bohatstva SR. Reflektuje na súčasný vývoj európskej legislatívy, konkrétne na Nariadenie (EÚ) 2024/1252, tzv. Akt o kritických surovinách a odstraňuje viaceré problémy aplikačnej praxe identifikované štátnou banskou správou, vrátane zrýchlenia administratívnych procesov spôsobených nečinnosťou orgánov. Zároveň sa majú zefektívniť ťažobné procesy a zabezpečiť väčšia transparentnosť, zlepšiť podnikateľské prostredie vo viacerých oblastiach vrátane geotermálnej energie, znížiť byrokracia jasným definovaním kompetencií medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom životného prostredia a odstrániť viaceré neaktuálne ustanovenia banského zákona. „Zákonom sa zrýchľuje konanie a prioritizácia strategických projektov, ktoré majú zásadný význam pre zabezpečenie strategických záujmov Slovenskej republiky v oblasti surovinovej a energetickej bezpečnosti,“ tvrdí MH SR. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny (SZOPK), ktorý v minulosti vystupoval najmä proti ťažbe uránu pri Košiciah, varuje, že uvoľnenie banských pravidiel spraví zo Slovenska „ťažbárske eldorádo“ a zvýhodní firmy na úkor občanov. Samotný banský zákon je ešte z roku 1988. Jeho ostatné čiastkové úpravy súviseli so zmenami stavebnej legislatívy. V energetike sa zmeny dotknú ťažby a uskladňovania fosílnych palív a tiež využívania geotermálnej energie. Súčasne sa novelizuje aj zákon o banskej činnosti a štátnej banskej správe tiež z roku 1988 a zákon o trvalom ukladaní CO2 do geologického prostredia. Čo novela prináša? Osvedčenie o vhodnosti horninových štruktúr a podzemných priestorov po dobývaní ropy, plynu alebo soli na uskladňovanie plynov a kvapalín alebo na ukladanie oxidu uhličitého bude vydávať ministerstvo životného prostredia, nie rezort hospodárstva. Pred jeho vydaním však envirorezort požiada MH SR o stanovisko, či požaduje určiť minimálnu výšku zásob plynu, ktoré musia byť k dispozícii na účely predchádzania stavu núdze alebo riešenia stavu núdze v plynárenstve.
-
ENERGOFÓRUM® 2025: Plynárenstvo a teplárenstvo pod tlakom zmien
2. 10. 2025(PR správa) Dekarbonizácia, dôsledky zastavenia tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu aj plán úplného sa odstrihnutia od ruských energii najneskôr do konca roka 2027. Slovenskí plynári a teplári čelia viacerým spoločným výzvam, o ktorých budú zástupcovia kľúčových hráčov na trhu diskutovať na konferencii ENERGOFÓRUM®. Plynárenstvo a teplárenstvo sú natoľko podobné odvetvia, že niekedy pôsobia ako dvojčatá, ktoré závisia jeden od druhého. „Napokon polovica spotreby zemného plynu v SR smeruje do výroby tepla a elektrickej energie. Obe odvetvia čelia veľkým výzvam ako sú dekarbonizácia a v tomto roku aj zastavenie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu na Slovensku,“ upozorňuje Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu. „Navyše, na stole je plán povinného úplného sa odstrihnutia od ruských energii najneskôr do konca roka 2027. Pre plynárenstvo a teplárenstvo to predstavuje zásadnú zmenu dodávateľských tokov na zabezpečenie dostatočného množstvo plynu za prijateľné ceny pri vyšších nákladoch napríklad na prepravu plynu.“ Dokážu to oba sektory za tak krátky čas? Aj o tom bude debata v paneli "Plynárenstvo a teplárenstvo pod tlakom zmien" na konferencii ENERGOFÓRUM® po vedením Richarda Kvasňovského (SPNZ). Diskutujúci: Rastislav Hanulák, advokát a partner, Capitol Legal Group Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka skupiny Veolia na Slovensku Michal Ľalík, riaditeľ divízie obchodu, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Rastislav Ňukovič, generálny riaditeľ, Eustream, a.s. 📅 Dátum konferencie ENERGOFÓRUM®: 9. a 10. októbra 2025 Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
-
Energetická chudoba: Odborníci varujú. Ministerstvo mení zákon
30. 9. 2025Legislatívna definícia energetickej chudoby sa po viac než 13 rokoch zmení. MH SR chystá novelu zákonov. Komplexné opatrenia štát do praxe nezaviedol. Odborníci pritom upozorňujú, že situácia sa v priebehu času zhoršuje. Energetickou chudobou u nás trpí viac než 300 tisíc domácností, ohrozených je ďalších asi 90 tisíc domácností. „Na Slovensku si každá tretia domácnosť pod hranicou chudoby nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší – v Maďarsku 16 % domácností, v Česku 14 %, v Rakúsku 10 % a v Poľsku 7 % domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí,“ uvádza vo svojej aktualizovanej štúdii Dušana Dokupilová, analytička Prognostického ústavu SAV. Podiel obyvateľstva v energetickej chudobe v priebehu času narástol na 18 % a podobne aj podiel obyvateľstva, ktorí si nevedia dostatočne vykúriť svoje obydlie. Ten sa v priebehu ostatných 10 rokov zvýšil z 18 % na 30 % v skupine najchudobnejších domácností a zo 6 % na 8 % v celej populácii. Ceny energií môžu byť autorky štúdie jedným z dôvodov vzniku energetickej chudoby, pretože môžu spôsobovať zvýšené výdavky za energie. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami však ceny elektriny a plynu u nás patria k najnižším v Európe, preto nemôžu byť považované za hlavnú príčinu vysokého počtu domácností v energetickej chudobe. Okrem výdavkov na energie zohráva dôležitú rolu aj kvalita obydlí. Väčšina slovenskej populácie žije v starších alebo nezrekonštruovaných domoch - len 35 % slovenskej populácie má trvalý pobyt v kompletne zrekonštruovaných domoch. Súčasne, len 17 % domov bolo postavených po roku 2001. Hoci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví opakovane vypracoval koncepcie na ochranu energeticky chudobných odberateľov a vláda ju schvaľovala, do praxe sa zatiaľ nedostali takmer žiadne opatrenia. Dosiaľ vytvorené medzirezortné pracovné skupiny zatiaľ nepriniesli praktický výsledok. Pod vplyvom hroziaceho nárastu cien energií a najmä schválenia novej európskej smernice o energetickej efektívnosti sa pohľad štátu na túto problematiku pomaly posúva. Avšak zatiaľ len z papiera na papier, nie do praxe. V čase, kedy sa má nová smernica EÚ o energetickej efektívnosti začať uplatňovať v praxi, spúšťa ministerstvo hospodárstva novelizáciu národnej legislatívy. Čo hovorí výskum a čo chystá ministerstvo?
-
Schopnosť Adrie dostatočne zásobovať Slovensko je otázna
26. 9. 2025Testy ropovodu Adria, ktorými sa mala preukázať schopnosť dlhodobo dodávať dostatočné množstvo ropy z Jadranského mora do nášho regiónu, podľa MOL-u zlyhali. Chorváti odmietajú, že by neboli schopní uspokojiť potreby maďarskej a slovenskej rafinérie. Európska komisia aj USA pritom tlačia na skoré ukončenie dodávok ruských surovín do regiónu. Počas minulých týždňov Skupina MOL, ktorej súčasťou je aj Slovnaft, a chorvátsky prevádzkovateľ ropovodu Janaf vykonali niekoľko spoločných testov ropovodu Adria. Cieľom bolo spoločne posúdiť, či je systém schopný stabilne fungovať pri maximálnej kapacite po dlhší čas a zaistiť tak dlhodobú a stabilnú prepravu ropy pre potreby rafinérií v Maďarsku a na Slovensku. Slovnaft, resp. MOL informoval, že najnovšie výsledky zatiaľ nepotvrdili, že ropovod by bol schopný dlhodobo dodávať dostatočné množstvo ropy z Jadranského mora do Maďarska a na Slovensko. Počas testov ropovod nebol schopný pracovať s dostatočnou kapacitou dlhšie ako 1 – 2 hodiny, uviedol MOL. „Zdôrazňujeme, že ropovod Adria zohráva veľmi dôležitú úlohu v zásobovaní strednej Európy. Aby však mohol prevziať významnejšiu rolu než len doplnkovú, je najskôr potrebné jasne poznať, čoho je chorvátska časť ropovodu Adria schopná, v akom je technickom stave, a čo je potrebné na to, aby dokázala denne prepravovať až 40 000 ton ropy, každý deň v roku,“ uviedol MOL. Európska komisia v máji tohto roka predstavila nariadenie, podľa ktorého by sa do konca roka 2027 mal úplne zastaviť dovoz ruského plynu a ropy do EÚ. Maďarsko a najmä Slovensko sú hlasnými odporcami zákazu dovozu a snažia sa vyrokovať ústupky. Hoci rokovania o finálnej podobe legislatívy ešte prebiehajú, v ostatných týždňoch pod vplyvom pretrvávajúcej ruskej agresie na Ukrajine silnie tlak najmä zo strany USA, aby dovoz ruských fosílnych palív do EÚ skončil čo najskôr. Komisia v rámci nového balíka sankcií proti Rusku, ktoré je nutné schváliť jednomyseľne, navrhla zakázať dovoz ruského LNG na európske trhy už od 1. januára 2027.
Podcast
Energoklub
ENERGOKLUB®
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
CENNÍK
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
Štandard
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 3 osoby
- Vstup pre 1 osobu na klubové prednášky*
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 5 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
1 400 €
bez DPH
Premium
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 5 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 3 osoby
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Zľava 15 % z účastníckeho poplatku na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 3 osoby
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 1 osobu
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
Ročný poplatok
2 200 €
bez DPH
VIP
- Prístup k exkluzívnemu obsahu portálu pre 10 osôb
- Vstup na klubové prednášky* pre 5 osôb
- Prezentácie zo všetkých klubových akcií
- Voľný vstup na konferenciu ENERGOFÓRUM® pre 1 osobu
- Prezentácie z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Vstup na špeciálne klubové podujatia** pre 2 osoby
- Videozáznamy z konferencie ENERGOFÓRUM®
- Reklamný banner na stránke platformy ENERGOKLUB®
- Marketingová komunikácia v rámci stránky platformy ENERGOKLUB®***
Ročný poplatok
5 000 €
bez DPH
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.