Zrýchliť tempo alebo reformovať? EÚ aktuálne rieši ďalší osud Európskej zelenej dohody. O budúcnosti Green Dealu sa bude diskutovať aj na tohtoročnej konferencii ENERGOFÓRUM®. Kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, ale konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Sledujte konferenciu nabitú energiou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
ÚRSO pripravuje koncepciu podpory energeticky náročných podnikov. V tejto súvislosti už úrad oslovil Klub 500 a RÚZ, spoločnosť OFZ alebo Inštitút hospodárskych analýz pri MH SR. Výstupy z chystanej analýzy plánuje regulátor zapracovať do návrhov novej regulačnej politiky.
Zlepšiť riaditeľnosť tokov výkonu a zmenšiť cenové rozdiely medzi obchodnými zónami – to sú hlavné ciele smart grid projektu TUNE, ktorý pripravujú spoločnosti SEPS, maďarský MAVIR a slovinský ELES. Získanie štatútu prioritného projektu EÚ by uľahčilo povoľovanie a otvorilo prístup ku grantovému spolufinancovaniu.
Na prepravu plynu a pokračovanie dodávok ropy cez ropovod Družba majú Slovensko a Ukrajina odlišný názor, uviedla Denisa Saková, ministerka hospodárstva SR po rokovaní s ukrajinskou ministerkou pre energetiku Svitlanou Grynchuk.
Kým v Európe počet PPA kontraktov na dodávku elektriny z obnoviteľných zdrojov energie rastie, u nás sa presadzujú len pomaly. Prečo je tomu tak? Na názor sme sa pýtali odborníkov.
SAPI identifikovalo hlavné bariéry rozvoja OZE na Slovensku. V rámci analýzy sa pozreli na hlavné príčiny zaostávania rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov u nás za inými krajinami EÚ a uvádzajú aj príklady dobrej praxe. Viac
Po tom, ako sa Vojtech Ferencz včera (3.9.) vzdal funkcie predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu, sa novým predsedom predstavenstva spoločnosti SPP stal Juraj Ondris. Post generálneho riaditeľa bude zastávať Martin Húska. Viac
Ministerka hospodárstva D. Saková v pondelok (1.9.) rokovala s predstaviteľmi Európskej komisie o zákaze dovozu ruského plynu a vysokých cenách energií, ako aj o možnosti kompenzovať ceny plynu a tepla pre domácnosti z eurofondov. Informovala o tom na sociálnej sieti. Na rokovaniach sa zúčastnili aj zástupcovia spoločností SPP a eustream. Slovensko legislatívu o zákaze dovozu odmieta.
Vláda schválila návrh novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). V súlade s požiadavkou Plánu obnovy a odolnosti majú projekty OZE podliehať zjednotenému povoľovaniu v kompetencii SIŽP. Zaviesť sa majú povinné dodatočné súhlasné stanoviská pre nové zámery na výstavbu veterných elektrární. Viac
Európska komisia konzultuje podobu dvoch pripravovaných dokumentov – akčného plánu elektrifikácie a stratégie pre vykurovanie a chladenie. Podnety zbiera do 20. novembra.
Energetika na hrane: Ako je Česko pripravené na odchod od uhlia? 25. 4. 2025
Umelá inteligencia v energetike: Buzzword alebo gamechanger? 2. 4. 2025
Jozef Holjenčík na stretnutí platformy ENERGOKLUB® 24. 6. 2024
Seminár o novinkách v zodpovednosti za odchýlku a centrálnej fakturácii 19. 4. 2024
(PR správa) EÚ aktuálne rieši ďalší osud Európskej zelenej dohody. O budúcnosti Green Dealu sa bude diskutovať aj na tohtoročnej konferencii ENERGOFÓRUM®. Problematikou klimatických iniciatív v globálnom, ako aj európskom kontexte prevedie účastníkov konferencie Ivan Lovíšek. Odborník spoločnosti OKTE v prednáške, ktorá bude predchádzať diskusnému panelu, zhodnotí dosiahnutý progres vo vzťahu k cieľom stanoveným v Parížskej dohode z roku 2015. Proklimatické opatrenia vykresľuje v podobe globálneho, prorastového hospodárskeho programu, ktorého zámerom má byť kompletné prebudovanie svetovej ekonomiky s cieľom zbaviť sa jej závislosti na fosílnych palivách. Ivan Lovíšek vo svojej prednáške poukáže na asymetrickú povahu antropogénnej klimatickej zmeny „Tí, ktorí v minulosti najviac profitovali z produkcie skleníkových plynov, nie sú tí, ktorí v súčasnosti najviac znášajú dopady globálneho otepľovania planéty,“ zdôrazňuje. „Nevýznamní emitenti, ktorí zápasia s nízkou úrovňou generovania HDP, neúmerne výrazne pociťujú fyzické dopady klimatickej zmeny a majú niesť veľmi významné ekonomické dopady na jej globálne zmiernenie,“ hovorí manažér pre ekonomiku a financovanie OKTE. Proklimatický entuziazmus zo začiatku roku 2021 vystriedala skepsa spôsobená neistotou v sektore. Vo svojej prezentácii autor rozoberá, ako je Green Deal kompatibilný s aktuálnou ekonomickou doktrínou. „Green Deal bol vhodený do trhového prostredia EÚ. Trh sám o sebe však nemá dostatočnú schopnosť vytvárať motiváciu k proklimatickej aktivite,“ hovorí Ivan Lovíšek a zamýšľa sa nad tým, za akých podmienok majú klimatické opatrenia ako Green Deal nádej pomôcť priblížiť sa k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050. Prednáška Ivana Lovíška vyústi do diskusného panelu. O svoje názory sa podelia osobnosti: Peter Baláž - Business Development Director, HUAWEI Jaroslav Kubinec – výkonný riaditeľ sekcie prevádzky obchodu, SEPS Matej Krušpán - Chief Commercial Officer, REZOLV ENERGY Milan Veselý – generálny riaditeľ, Slovalco Hoci kapacita pre osobnú účasť je už plne obsadená, konferenciu si môžete užiť aj na diaľku. Online registráciou získate: živý prenos všetkých prednášok a diskusií, záznam vo Full HD kvalite dostupný ešte 30 dní po skončení, elektronické materiály z konferencie, možnosť klásť otázky rečníkom priamo prostredníctvom aplikáciu. 🔗 Registrujte sa a buďte súčasťou konferencie ENERGOFÓRUM® 2025! ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Posilniť prenosové sústavy a zmenšiť cenové rozdiely medzi obchodnými zónami – to sú hlavné ciele smart grid projektu TUNE, ktorý pripravujú spoločnosti SEPS, maďarský MAVIR a slovinský ELES. Získanie štatútu prioritného projektu EÚ by uľahčilo povoľovanie a otvorilo prístup ku grantovému spolufinancovaniu. Prevádzkovatelia prenosových sústav Slovenska, Maďarska a Slovinska pripravujú nový cezhraničný smart grid projekt TUNE, ktorý je zameraný na jeden z kľúčových prenosových koridorov Európe. Spoločne sa usilujú o zaradenie do nového zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) pre inteligentné siete. Partnermi sú Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), maďarská spoločnosť MAVIR a slovinský prevádzkovateľ prenosovej sústavy ELES. Predpokladaný rozpočet predstavuje 300 miliónov eur. Prípadné získanie štatútu PCI môže projekt TUNE zvýhodniť v procese získania povoľovacích a administratívnych konaní. Z pohľadu investora je určite najatraktívnejšia možnosť požiadať o spolufinancovanie oprávnených nákladov v rámci programov Connecting Europe Facility - CEF, ktoré spravuje Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA). Cezhraničný projekt sa zameriava na zníženie cenových rozdielov medzi obchodnými zónami prostredníctvom moderných technológií, ktoré umožnia efektívnejšie využitie existujúcej prenosovej infraštruktúry. Tento koridor je vystavený rastúcej volatilite tokov elektriny vplyvom vyššieho podielu OZE, zmeny v sústavách nastali aj po synchronizácii elektrizačnej sústavy Ukrajiny s kontinentálnou Európy podľa pravidiel ENTSO-E. Harmonogram a kľúčové prvky projektu
Kým v Európe počet PPA kontraktov na dodávku elektriny z OZE rastie, u nás sa presadzujú len pomaly. Prečo je tomu tak? Na názor sme sa pýtali odborníkov. PPA alebo Power Purchase Agreements sa v rámci EÚ presadzujú čoraz častejšie ako vhodný nástroj pre dlhodobé nákupy elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a predvídateľné financovanie nových projektov. Na Slovensku je však príkladov ako šafranu. Prvý virtuálny PPA kontrakt u nás sa rozbehol v tomto roku. Firma Enery, ktorá prevádzkuje fotovoltickú elektráreň Iliašovce, dodáva elektrinu pivovaru zo skupiny Plzeňský Prazdroj Slovensko. Spoločnosť Rezolv Energy zase vlani podpísala cezhraničný virtuálny PPA kontrakt s firmou Slovak Telekom. Zmluva na 12 rokov pokrýva približne 40 GWh zelenej elektriny ročne, ktorá bude vyrobená v gigantickom veternom parku VIFOR. Ten sa nachádza v Rumunsku a jeho spustenie je plánované v dvoch etapách. Výhľadovo sa však uvažuje aj o ďalších projektoch. V nasledujúcej ankete sme sa pýtali na názor expertov, ktorí sa problematike PPA venujú. Odpovede oslovených respondentov (v abecednom poradí) sú publikované v plnom rozsahu. Otázka: Ako vnímate rozvoj PPA kontraktov na Slovensku? Ján Horváth country manager pre Slovensko, spoločnosť Enery "V Európe sú PPA kontrakty už bežnou súčasťou strategického plánovania priemyselných firiem a odberateľov elektriny. Na Slovensku je tento koncept nový a preto evidujeme výraznejší záujem až od minulého roka. Firmy hľadajú stabilitu cien a spôsoby ako dekarbonizovať svoje prevádzky. Prvé príklady na Slovensku priniesli Plzenský Prazdroj Slovensko a Slovak Telekom, ktoré minulý rok podpísali svoje prvé PPA kontrakty. Dopyt po PPA rastie najmä vďaka kombinácii ekologického a ekonomického prínosu obnoviteľných zdrojov. Kľúčovým faktorom pre rozvoj PPA však naďalej ostáva predvídateľné podnikateľské prostredie a legislatíva bez bariér v porovnaní so susednými krajinami. Tu zaostávame. Či už kvôli zdĺhavým povoľovacím procesom, neúmerne vysokému tzv. G-komponentu resp. nemožnosti uzatvoriť štandardnú on-site PPA pri často využívaných lokálnych zdrojoch. Pri rokovaniach o PPA firmy zohľadňujú hlavne: typ a lokalitu OZE, štruktúru ceny, dĺžku kontraktu, výrobný profil a spoľahlivosť dodávateľa.” Ján Karaba riaditeľ, Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) "Rozvoj PPA kontraktov na Slovensku vnímame ako veľmi dôležitý krok k modernizácii energetického trhu, no zatiaľ sa nachádzame skôr v počiatočnej fáze. V porovnaní so západnou Európou je objem uzavretých dlhodobých zmlúv medzi výrobcami elektriny z OZE a odberateľmi u nás stále nízky. Hlavnými bariérami sú najmä nízka znalosť tohto nástroja zo strany priemyselných podnikov, obavy z dlhodobých cenových záväzkov a chýbajúce legislatívne či regulačné usmernenia, ktoré by poskytli väčšiu istotu pre všetky strany. Pozitívne však je, že záujem o PPA postupne rastie – najmä medzi väčšími priemyselnými spotrebiteľmi, ktorí hľadajú spôsob, ako si dlhodobo zaistiť stabilnú a konkurencieschopnú cenu elektriny a zároveň plniť svoje klimatické ciele. V tomto smere sú PPA zaujímavým riešením aj pre slovenský priemysel, keďže kombinujú ekonomický aj environmentálny prínos. Našou ambíciou je, aby sa PPA stali štandardným nástrojom na financovanie nových projektov OZE. K tomu je však potrebné, aby štát zaviedol jasné legislatívne pravidlá pre uzatváranie on-site PPA kontraktov, vydal usmernenia v otázkach zdaňovania finančných PPA kontraktov a aby sa trh postupne naučil pracovať s týmto typom obchodovania s elektrinou. Štát by mal zároveň v súlade s EÚ smernicou REDIII nastaviť a spustiť aukcie na CfD (contracts for difference), ktoré sú tiež formou PPA kontraktu. Ak sa tieto podmienky podarí naplniť, Slovensko môže v najbližších rokoch výrazne dobehnúť meškanie oproti iným krajinám EÚ." Matej Krušpán Chief Commercial Officer, Rezolv Energy "Slovensko v oblasti korporátnych PPA zaostávalo až do roku 2023, avšak slovenský trh začína zrýchľovať. Vo februári 2024 pivovar Šariš, súčasť spoločnosti Asahi, podpísal PPA so spoločnosťou Enery na odber elektriny z menšej solárnej farmy v Iliašovciach. O niekoľko mesiacov neskôr, v júni 2024, uzavrela naša Rezolv Energy významnú cezhraničnú PPA so Slovak Telekom na 12 rokov a 40 GWh ročne z veternej farmy VIFOR v Rumunsku. Táto zmluva bola súčasťou skupiny troch PPA zmlúv skupiny Deutsche Telekom a Rezolv Energy, kde došlo k podpisu ďalších PPA so spoločnosťou T-Mobile Czech Republic a CE Colo Czech Republic na objem 60 GWh ročne z rovnakého veterného projektu. Išlo o prvú cezhraničnú PPA uzavretú medzi českými a slovenskými spoločnosťami, čo predstavovalo dôležitý míľnik. Tento krok bol obzvlášť dôležitý vzhľadom k tomu, že Slovensko a Česká republika stále patrí k európskym krajinám s najnižšou inštalovanou kapacitou veternej a solárnej energie. Nedostatok domácej výroby obnoviteľnej energie za dostupnú cenu predstavuje pre slovenské priemyselné podniky veľkú výzvu a to najmä pre tie, ktoré hľadajú veternú alebo hybridnú veterno-solárnu energiu. Vďaka PPA zmluvám spoločnosti Rezolv Energy už ale firmy nemusia čakať na rozvoj domácich zdrojov, keďže cezhraničné riešenie im otvára okamžitú cestu k dekarbonizácii a prevádzke na základe udržateľnosti. Do budúcnosti ďalej dúfame, že slovenská vláda spustí aukciu CfD do roku 2030, čo by podporilo vznik nových projektov a umožnilo slovenským firmám získavať väčší podiel čistej energie priamo na domácom trhu." Branislav Mikovíny vedúci odd. Structured and Real Estate Finance Slovakia, UniCredit Bank "Naša banka je pripravená podporovať slovenské energetické projekty prostredníctvom dlhodobých úverov – či už ide o tradičné zdroje alebo obnoviteľné zdroje energie (OZE). Pri takýchto projektoch je kľúčové, aby mali stabilný a predvídateľný príjem z predaja elektriny, z ktorého sa následne spláca úver. Stabilita výnosov dáva istotu nielen banke, ale aj investorom, ktorí očakávajú dlhodobé dividendy. V období volatilných a negatívnych cien elektriny na trhu je riziko výkyvov vo výnosoch možné znížiť buď pomocou štátom garantovaných výkupných cien alebo formou dlhodobých komerčných zmluvných vzťahov – PPA. Pri PPA zmluvách nerozhoduje len cena, objem či dĺžka kontraktu. Rovnako dôležitá je aj dôveryhodnosť protistrany – jeho finančná sila, skúsenosti a schopnosť plniť záväzky. Na Slovensku je trh s PPA zatiaľ prakticky nevyužitý, hoci v iných krajinách CEE či v západnej Európe naši kolegovia úspešne financujú projekty postavené na princípe PPA kontraktov. Prekážky u nás zatiaľ existujú na strane výrobcov (napr. legislatíva, poplatky) ako aj na strane odberateľov (makroekonomické prognózy alebo neistota v odvetví, kde odberateľ pôsobí). Napriek tomu som presvedčený, že aj na Slovensku nás v strednodobom horizonte čaká nová vlna rozvoja OZE projektov, kde budú PPA zohrávať nezastupiteľnú úlohu."
Brusel konzultuje podobu dvoch pripravovaných dokumentov – akčného plánu elektrifikácie a stratégie pre vykurovanie a chladenie. Podnety zbiera do 20. novembra. Oba strategické dokument, ktoré nadväzujú na Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu a súvisiace iniciatívy, chce Európska komisia predstaviť v 1. kvartáli 2026. Hlavnou otázkou, ktorá sa má v Akčnom pláne elektrifikácie riešiť, je stagnujúca úroveň spotreby energie, ktorá spomaľuje dekarbonizáciu, a optimálne využívanie rastúceho objemu elektriny z nestálych obnoviteľných zdrojov. Rastúca úroveň výroby elektriny z OZE v čase nízkeho dopytu vedie k nárastu záporných cien elektriny a k zníženiu objemu výroby. Neistota v súvislosti s prevádzkovými nákladmi na využívanie elektriny namiesto fosílnych palív zase odrádza od investičných rozhodnutí. Kľúčovou úlohou akčného plánu je podľa Európskej komisia predložiť opatrenia zamerané na rôzne odvetvia a pododvetvia na základe ich potenciálu elektrifikácie a existujúceho súboru prekážok a stimulov. Hlavnou charakteristikou nákladovo efektívnej elektrifikácie má byť flexibilita, ktorú musí umožňovať digitalizácia a trhové stimuly, pričom ústrednú úlohu zohráva uskladňovanie. Elektrifikácia nepružného dopytu totiž môže zvýšiť náklady na sústavu a ovplyvniť cenovú dostupnosť. Hoci sú vysokoúčinné technológie elektrifikácie dostupné a prístupné vo väčšine prípadov použitia, neplatí to v prípade niektorých energeticky náročných priemyselných odvetví. Cieľom tejto iniciatívy je identifikovať kľúčové opatrenia na zlepšenie rámcových podmienok na podporu elektrifikácie, najmä zlepšením pomeru medzi cenami elektriny a fosílnych palív na maloobchodnej úrovni. Medzi nástroje, ktoré možno využiť, patrí zdaňovanie energie, revízia sieťových taríf alebo vylúčenie poplatkov, ktoré nesúvisia s energiou, z konečných účtov za elektrinu. Teplo a chlad V prípade stratégie pre vykurovanie a chladenie, Európska komisia pripomína, že tento sektor predstavuje polovicu spotreby energie v EÚ. Približne 70 % pochádza z fosílnych palív, najmä plynu, zatiaľ čo podiel obnoviteľných zdrojov energie rastie veľmi pomaly a väčšina z nich pochádza z pevnej biomasy. S rastúcimi teplotami a častými vlnami horúčav sa chladenie stáva hlavným problémom z hľadiska energetickej bezpečnosti a celého energetického systému. Ďalším rastúcim zdrojom dopytu po chladení sú dátové centrá. Stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia sa tak zameria na dosiahnutie nákladovo efektívneho prechodu na čisté vykurovanie a chladenie zvýšením energetickej efektívnosti, a to aj prostredníctvom lepšej integrácie systému. Cieľom je aj zabezpečiť cenovú dostupnosť dodávok tepla a chladu, v ktorých prevažujú importované fosílne palivá. Stratégia bude zahŕňať nelegislatívne opatrenia na systémovej úrovni s cieľom pôsobiť na nástroje účinnosti, ako je plánovanie a centralizované zásobovanie teplom; na strane ponuky na urýchlenie zavádzania čistého tepla a chladu a opätovného použitia odpadového tepla a na strane dopytu na stimuly a výzvy pre konkrétne prípady použitia, od budov po technologické teplo. Dôležité odkazy: Verejná konzultácia – Akčný plán elektrifikácie EÚ Verejná konzultácia – Stratégia EÚ pre vykurovanie a chladenie
Prvý slovenský energetický networking
Články, prednášky a diskusie s dôrazom na ad hoc témy.
Exkluzívny priestor pre neformálnu diskusiu medzi zástupcami subjektov pôsobiacich v energetike.
Najdôležitejšie správy z energetiky a informácie o aktivitách platformy ENERGOKLUB® priamo do vašej schránky.
Ak ešte nie ste súčasťou klubu, vyberte si z našej ponuky tú, ktorá vám najviac vyhovuje.
* Medzi prednášky platformy ENERGOKLUB® sú zahrnuté aj vybrané energetické semináre organizované spoločnosťou sféra, a.s.
** Pracovné raňajky, obedy a večere, neformálne posedenia.
*** PR článok a LinkedIn komunikácia.
